EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32022R1194
Commission Implementing Regulation (EU) 2022/1194 of 11 July 2022 establishing measures to eradicate and prevent the spread of Clavibacter sepedonicus (Spieckermann & Kotthoff 1914) Nouioui et al. 2018
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1194 z 11. júla 2022, ktorým sa stanovujú opatrenia na eradikáciu a zabránenie šíreniu baktérie Clavibacter sepedonicus (Spieckermann & Kotthoff 1914) Nouioui et al. 2018
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1194 z 11. júla 2022, ktorým sa stanovujú opatrenia na eradikáciu a zabránenie šíreniu baktérie Clavibacter sepedonicus (Spieckermann & Kotthoff 1914) Nouioui et al. 2018
C/2022/4750
OJ L 185, 12.7.2022, p. 47–64
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
12.7.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 185/47 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/1194
z 11. júla 2022,
ktorým sa stanovujú opatrenia na eradikáciu a zabránenie šíreniu baktérie Clavibacter sepedonicus (Spieckermann & Kotthoff 1914) Nouioui et al. 2018
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (1), a najmä na jeho článok 28 ods. 1 písm. a) až h),
keďže:
(1) |
Nariadenie (EÚ) 2016/2031 poskytuje základ pre právne predpisy Únie týkajúce sa ochranných opatrení proti škodcom rastlín. Keďže sa uvedeným nariadením stanovuje nový súbor pravidiel, s účinnosťou od 1. januára 2022 sa ním zrušuje niekoľko aktov, ktoré boli založené na predchádzajúcich pravidlách v danom sektore. |
(2) |
Jedným z týchto zrušených aktov je smernica Rady 93/85/EHS (2), v ktorej sa stanovujú opatrenia proti škodcovi Clavibacter michiganensis (Smith) Davis et al. ssp. sepedonicus (Spieckermann & Kotthoff 1914) neskôr premenovanému na Clavibacter sepedonicus (Spieckermann & Kotthoff 1914) Nouioui et al. 2018 (ďalej len „špecifikovaný škodca“), patogén krúžkovitosti zemiaka. |
(3) |
Okrem toho od prijatia uvedenej smernice došlo k novému vedeckému vývoju, pokiaľ ide o biológiu a distribúciu špecifikovaného škodcu, pričom boli vyvinuté nové testovacie metódy na jeho detekciu a identifikáciu, ako aj metódy na jeho eradikáciu a zabránenie jeho šíreniu. |
(4) |
Preto je vhodné prijať nové opatrenia pre rastliny druhu Solanum tuberosum L. okrem semien (ďalej len „špecifikované rastliny“) s cieľom eradikovať špecifikovaného škodcu v prípade, že sa zistí jeho prítomnosť na území Únie, a zabrániť jeho šíreniu. Určité opatrenia uvedené v smernici 93/85/EHS, najmä tie, ktoré sa týkajú eradikácie a zabráneniu šírenia špecifikovaného škodcu, sú však stále vhodné, a preto by sa mali stanoviť. |
(5) |
Príslušné orgány členských štátov by mali vykonávať každoročné prieskumy na zistenie výskytu špecifikovaného škodcu na špecifikovaných rastlinách na svojom území s cieľom zabezpečiť najúčinnejšie a včasné zistenie daného škodcu. Pravidlá týkajúce sa každoročných prieskumov by sa mali prispôsobiť zamýšľanému použitiu špecifikovaných rastlín, aby sa zabezpečilo, že vizuálne prehliadky, odber vzoriek a testovanie sa uskutočnia v najvhodnejšom čase a za najvhodnejších podmienok pre každú rastlinu a jej použitie. |
(6) |
V prípade podozrenia na výskyt špecifikovaného škodcu by mal príslušný orgán dotknutého členského štátu vykonať testovanie v súlade s medzinárodnými normami s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť tento výskyt. |
(7) |
Ak sa výskyt špecifikovaného škodcu potvrdí, príslušný orgán dotknutého členského štátu by mal bezodkladne prijať vhodné opatrenia na jeho eradikáciu a zabránenie jeho ďalšiemu šíreniu. Prvým z týchto opatrení by malo byť zriadenie vymedzenej oblasti. |
(8) |
Mali by sa stanoviť aj ďalšie opatrenia na eradikáciu. Špecifikované rastliny označené za infikované špecifikovaným škodcom by sa nemali vysádzať na území Únie a príslušný orgán dotknutého členského štátu by mal zabezpečiť, aby sa napadnuté špecifikované rastliny zničili alebo inak zlikvidovali, a to za podmienok, ktoré zabránia šíreniu špecifikovaného škodcu. Mali by sa stanoviť osobitné opatrenia, pokiaľ ide o testovanie, odber vzoriek a opatrenia na mieste, aby sa zabezpečilo, že neexistuje identifikovateľné riziko šírenia špecifikovaného škodcu. |
(9) |
S cieľom zabezpečiť najúčinnejšiu ochranu územia Únie pred špecifikovaným škodcom je vhodné označiť určité oblasti v Únii ako „vysoko infikované oblasti“. Tieto oblasti by sa mali vymedziť ako oblasti, v ktorých počet miest prieniku škodcu identifikovaných počas ročných prieskumov v priebehu nepretržitého obdobia viac ako desiatich rokov nasvedčuje tomu, že špecifikovaný škodca je prítomný na viacerých miestach, a v prípade ktorých nemožno vylúčiť, že sa tento škodca vyskytuje aj vo výrobných prevádzkach, ktoré nie sú pod úradným dohľadom. Preto by premiestňovanie špecifikovaných rastlín z uvedených oblastí a do zvyšných častí Únie a na jej území malo podliehať určitým podmienkam a malo by byť sprevádzané rastlinným pasom. |
(10) |
Členské štáty by mali každých päť rokov predkladať Komisii a ostatným členským štátom správy o vývoji svojich príslušných vysoko infikovaných oblastí s cieľom zabezpečiť prehľad o vykonávaní daných opatrení v Únii a v prípade potreby tieto opatrenia preskúmať a prispôsobiť. |
(11) |
Je vhodné stanoviť výnimku z povinnosti oznámiť výskyt špecifikovaného škodcu v sieti EUROPHYT podľa článku 32 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1715 (3), ak sa špecifikovaný škodca nachádza vo vysoko infikovanej oblasti, keďže by to v dôsledku neustálych prienikov na viacerých miestach malo malú pridanú hodnotu. |
(12) |
Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, aby sa zabezpečilo, že sa začne uplatňovať čo najskôr po zrušení smernice 93/85/EHS. |
(13) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú opatrenia na účely eradikácie baktérie Clavibacter sepedonicus (Spieckermann & Kotthoff 1914) Nouioui et al. 2018 spôsobujúcej krúžkovitosť zemiaka a zabránenia jej šírenia na území Únie.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. |
„špecifikovaný škodca“ je baktéria druhu Clavibacter sepedonicus (Spieckermann & Kotthoff 1914) Nouioui et al. 2018; |
2. |
„špecifikované rastliny“ sú rastliny druhu Solanum tuberosum L., okrem semien; |
3. |
„špecifikované rastliny zo samovýsadby“ sú špecifikované rastliny, ktoré sa vyskytujú na miestach výroby bez toho, aby boli vysadené; |
4. |
„hľuzy určené na výsadbu na mieste ich výroby“ sú hľuzy vyprodukované na určitom mieste výroby, ktoré majú trvalo zostať na danom mieste a nie sú určené na certifikáciu; |
5. |
„vysoko infikovaná oblasť“ je oblasť v Únii, v ktorej počet miest prieniku škodcu identifikovaných počas ročných prieskumov v priebehu nepretržitého obdobia viac ako desiatich rokov nasvedčuje tomu, že špecifikovaný škodca je prítomný na viacerých miestach, a v prípade ktorej nemožno vylúčiť, že sa tento škodca vyskytuje aj vo výrobných prevádzkach, ktoré nie sú pod úradným dohľadom. |
Článok 3
Ročné prieskumy
1. Príslušné orgány vykonávajú každoročné prieskumy výskytu špecifikovaného škodcu na špecifikovaných rastlinách na svojom území v súlade s týmito požiadavkami:
a) |
pokiaľ ide o hľuzy iné ako hľuzy na výsadbu, prieskumy zahŕňajú:
|
b) |
pokiaľ ide o hľuzy na výsadbu, okrem hľúz určených na výsadbu na mieste ich výroby, prieskumy systematicky zahŕňajú vizuálnu prehliadku pestovaných plodín a dávok v sklade, odber vzoriek v sklade alebo odber vzoriek z pestovaných plodín čo najneskôr medzi vysušením vňate a zberom úrody; |
c) |
pokiaľ ide o hľuzy určené na výsadbu v mieste ich výroby, prieskumy sa vykonávajú na základe zisteného rizika, pokiaľ ide o výskyt špecifikovaného škodcu, a zahŕňajú:
|
d) |
pokiaľ ide o špecifikované rastliny iné ako hľuzy, prieskumy a odber vzoriek rastlín sa vykonávajú v súlade s vhodnými metódami na identifikáciu špecifikovaného škodcu na daných rastlinách. |
2. Počet, pôvod a načasovanie odberu vzoriek sa zakladá na spoľahlivých vedeckých a štatistických zásadách a biológii špecifikovaného škodcu, pričom sa zohľadňujú konkrétne systémy produkcie zemiakov v dotknutých členských štátoch.
3. Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom do 30. apríla každého roku výsledky ročných prieskumov vykonaných v predchádzajúcom kalendárnom roku. Výsledky týchto prieskumov musia oznámiť v súlade so vzorom stanoveným v prílohe II.
Článok 4
Opatrenia v prípade podozrenia na výskyt špecifikovaného škodcu
1. Príslušný orgán zabezpečí, aby vzorky odobraté na účely ročných prieskumov boli podrobené detekčným testom uvedeným v bode 2.1 prílohy I.
2. Kým nebudú k dispozícii výsledky detekčných testov, príslušný orgán:
a) |
zakáže premiestňovanie špecifikovaných rastlín zo všetkých plodín, dávok alebo zásielok, z ktorých boli odobraté vzorky, s výnimkou špecifikovaných rastlín pod jeho kontrolou, v prípade ktorých sa zistilo, že neexistuje žiadne identifikovateľné riziko šírenia špecifikovaného škodcu; |
b) |
vysleduje pôvod podozrenia na výskyt škodcu; |
c) |
vykoná úradnú kontrolu premiestňovania akýchkoľvek špecifikovaných rastlín okrem tých, ktoré sú uvedené v písmene a), vyprodukovaných na mieste výroby, z ktorého boli odobraté vzorky uvedené v písmene a). |
3. Kým nebudú k dispozícii výsledky detekčných testov, príslušný orgán zabezpečí, aby sa ponechali a primerane zachovali všetky tieto prvky:
a) |
všetky zostávajúce hľuzy, z ktorých sa odobrali vzorky, a ak je to možné, všetky zostávajúce rastliny, z ktorých sa odobrali vzorky; |
b) |
zostávajúce výťažky zo špecifikovaných rastlín, extrakty DNA a ďalší materiál pripravený na test; |
c) |
v prípade potreby čistú kultúru; |
d) |
celú príslušnú dokumentáciu. |
4. Ak sa potvrdí podozrenie na výskyt špecifikovaného škodcu v súlade s bodom 1.1 prílohy I, príslušný orgán zabezpečí, aby sa na vzorkách odobratých na účely prieskumov s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť prítomnosť špecifikovaného škodcu vykonali testy uvedené v prílohe I.
Článok 5
Opatrenia v prípade potvrdenia výskytu špecifikovaného škodcu
1. Ak sa potvrdí výskyt špecifikovaného škodcu v súlade s bodom 1.2 alebo 1.3 prílohy I, uplatňujú sa odseky 2 až 9.
2. Príslušný orgán bezodkladne zriadi vymedzenú oblasť, pričom na určenie možného rozšírenia špecifikovaného škodcu zohľadní prvky uvedené v bode 1 prílohy III.
3. Vymedzená oblasť obsahuje zamorenú zónu a v prípade potreby riešenia rastlinolekárskeho rizika nárazníkovú zónu okolo zamorenej zóny.
4. Zamorená zóna musí zahŕňať všetky tieto prvky:
a) |
špecifikované rastliny, zásielky a/alebo dávky, vozidlá, plavidlá, sklady alebo ich jednotky, z ktorých bola odobratá vzorka z infikovanej špecifikovanej rastliny, akékoľvek iné predmety vrátane obalového materiálu a strojového zariadenia používaného na produkciu, prepravu alebo skladovanie daných špecifikovaných rastlín a prípadne miesto(-a) výroby alebo výrobnú(-é) prevádzku(-y), kde sa dané špecifikované rastliny pestovali alebo zbierali; |
b) |
všetky druhy prvkov uvedených v písmene a), v prípade ktorých sa pri zohľadnení prvkov uvedených v bode 2 prílohy III označila infekcia špecifikovaným škodcom ako pravdepodobná, a to prostredníctvom kontaktov pred zberom úrody alebo po ňom alebo prostredníctvom simultánnych výrobných krokov s infikovanými špecifikovanými rastlinami. |
5. Príslušný orgán označí:
a) |
prvky uvedené v odseku 4 písm. a) ako infikované; |
b) |
prvky uvedené v odseku 4 písm. b) ako pravdepodobne infikované. |
6. Hľuzy pochádzajúce z vymedzenej oblasti sa nesmú premiestňovať z danej vymedzenej oblasti, pokiaľ sa na základe testov uvedených v prílohe I nepreukáže, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu.
7. Odchylne od článku 32 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1715 sa od členských štátov nevyžaduje, aby predložili oznámenie o prieniku škodcu v sieti EUROPHYT, ak sa špecifikovaný škodca nachádza vo vysoko infikovanej oblasti uvedenej v prílohe IV.
8. Ak členský štát predložil oznámenie o prieniku škodcu v sieti EUROPHYT, susedné členské štáty, ktoré sú uvedené v oznámení, určia rozsah pravdepodobnej infekcie a stanovia vymedzenú oblasť v súlade s odsekmi 2, 3 a 4.
9. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa ponechali a riadne zachovali všetky tieto prvky:
a) |
materiál špecifikovaný v článku 4 ods. 3 aspoň do ukončenia všetkých testov; |
b) |
materiál súvisiaci s druhým detekčným testom a prípadne s identifikačnými testami až do ukončenia všetkých testov; |
c) |
v prípade potreby čistú kultúru špecifikovaného škodcu, a to aspoň jeden mesiac po realizácii postupu oznámenia podľa odseku 7. |
Článok 6
Opatrenia na eradikáciu špecifikovaného škodcu
1. Špecifikované rastliny označené za infikované špecifikovaným škodcom podľa článku 5 ods. 5 písm. a) sa nesmú vysádzať. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa infikované špecifikované rastliny zničili alebo inak zneškodnili iným spôsobom v súlade s bodom 1 prílohy V za predpokladu, že sa zistí, že neexistuje žiadne identifikovateľné riziko šírenia špecifikovaného škodcu.
Ak boli špecifikované rastliny vysadené pred tým, ako boli označené za infikované, rastlinný materiál sa okamžite zničí alebo zlikviduje v súlade s bodom 1 prílohy V. Výrobná(-é) prevádzka(-y), kde boli napadnuté špecifikované rastliny vysadené, sa označí(-ia) ako infikovaná(-é).
2. Špecifikované rastliny označené za pravdepodobne nakazené podľa článku 5 ods. 5 písm. b) sa nesmú vysádzať a bez toho, aby bol dotknutý výsledok testov uvedených v článku 7 v prípade klonovo príbuzných zásob, sa pod úradným dohľadom vhodným spôsobom využijú alebo zneškodnia, ako sa uvádza v bode 2 prílohy V, a to takým spôsobom, že sa zaistí, že neexistuje žiadne identifikovateľné riziko šírenia špecifikovaného škodcu.
Ak boli špecifikované rastliny vysadené pred tým, ako boli označené ako pravdepodobne infikované, vysadený materiál sa okamžite zničí alebo vhodne využije, či zneškodní tak, ako sa uvádza v bode 2 prílohy V. Výrobná(-é) prevádzka(-y), kde boli pravdepodobne infikované špecifikované rastliny vysadené, sa označí(-ia) ako pravdepodobne infikovaná(-é).
3. Akékoľvek strojové zariadenie, vozidlo, plavidlo, akýkoľvek sklad alebo jeho jednotky a akékoľvek iné predmety vrátane obalového materiálu označené ako infikované alebo pravdepodobne infikované podľa článku 5 ods. 5, sa buď zničia, alebo vyčistia a vydezinfikujú metódami uvedenými v bode 3 prílohy V.
4. Okrem opatrení stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 sa vo vymedzených oblastiach uplatňujú opatrenia špecifikované v bode 4 prílohy V.
Článok 7
Špecifické opatrenia na testovanie hľúz na výsadbu
1. Ak bol výskyt špecifikovaného škodcu potvrdený vo výrobnej prevádzke produkujúcej hľuzy na výsadbu, príslušný orgán zabezpečí, aby sa testy uvedené v prílohe I vykonali na klonovo príbuzných líniách infikovaných dávok hľúz, alebo, ak sa stanoví absencia klonovo príbuzných línií, na hľuzách alebo dávkach hľúz, ktoré boli v priamom alebo nepriamom kontakte s infikovanými dávkami hľúz.
2. Ak bol výskyt špecifikovaného škodcu potvrdený vo výrobných prevádzkach produkujúcich hľuzy na výsadbu v certifikačnom systéme, testy uvedené v prílohe I sa vykonajú buď na každej rastline počiatočného klonového výberu, alebo na reprezentatívnych vzorkách základného sadiva zemiakov.
Článok 8
Dočasné opatrenia týkajúce sa premiestňovania hľúz špecifikovaných rastlín pochádzajúcich z vysoko infikovanej oblasti
1. Hľuzy špecifikovaných rastlín okrem rastlín určených na výsadbu, ktoré pochádzajú z vysoko infikovanej oblasti uvedenej v prílohe IV, sa môžu premiestňovať z uvedenej oblasti do iných oblastí na území Únie, len ak spĺňajú tieto dve podmienky:
a) |
sú sprevádzané rastlinným pasom; |
b) |
pochádzajú z miesta výroby, ktoré je registrované príslušnými orgánmi a ktoré je pod ich dohľadom a úradne uznané za miesto bez výskytu špecifikovaného škodcu; alebo na základe odberu vzoriek a testovania vykonaného v súlade s prílohou I sa zistilo, že sú bez výskytu špecifikovaného škodcu. |
2. Každých päť rokov členské štáty predkladajú Komisii a ostatným členským štátom správy o vývoji svojich príslušných vysoko infikovaných oblastí.
Článok 9
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 11. júla 2022
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4.
(2) Smernica Rady 93/85/EHS zo 4. októbra 1993 na kontrolu baktériovej krúžkovitosti zemiaka (Ú. v. ES L 259, 18.10.1993, s. 1).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1715 z 30. septembra 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá fungovania systému riadenia informácií pre úradné kontroly a jeho zložiek („nariadenie o IMSOC“) (Ú. v. EÚ L 261, 14.10.2019, s. 37).
PRÍLOHA I
Schéma testov, ktoré sa majú vykonávať podľa článkov 3, 4, 5, 7 a 8
1. VŠEOBECNÉ ZÁSADY TÝKAJÚCE SA VÝSKYTU ŠPECIFIKOVANÉHO ŠKODCU
1.1. |
Podozrenie na výskyt špecifikovaného škodcu existuje vtedy, ak sa v prvom detekčnom teste vykonanom na špecifikovanej rastline získa pozitívny výsledok.
V prípade symptomatického rastlinného materiálu môže byť prvým detekčným testom selektívna izolácia. |
1.2. |
Výskyt špecifikovaného škodcu je potvrdený na symptomatických vzorkách zo špecifikovaných rastlín v týchto prípadoch:
|
1.3. |
Výskyt špecifikovaného škodcu je potvrdený na asymptomatických vzorkách zo špecifikovaných rastlín v týchto prípadoch:
|
2. TESTY
2.1. Detekčné testy
Detekčné testy musia byť také, aby dôsledne detegovali najmenej 104 buniek/ml resuspendovaného peletu.
Druhý detekčný test musí byť založený na odlišných biologických princípoch alebo iných oblastiach nukleotidov ako prvý detekčný test.
Detekčné testy sú tieto:
a) |
testy fluorescenčnými protilátkami, ako sú opísané v medzinárodných diagnostických normách; |
b) |
test FISH (van Beuningen et al. [(1995) (1)], ako je opísaný v medzinárodných diagnostických normách; |
c) |
izolácia, ako je opísaná v medzinárodných diagnostických normách. Vykonáva sa jedna z týchto dvoch možností:
|
d) |
štandardný test PCR s použitím primerov Pastrik (2000) (2), ako je opísaný v medzinárodných diagnostických normách; |
e) |
testy PCR v reálnom čase TaqMan®, pri ktorých sa používajú tieto primery a sondy:
|
2.2. Identifikačné testy
Identifikačné testy sú tieto:
a) |
test fluorescenčnými protilátkami, ako je opísaný v medzinárodných diagnostických normách; |
b) |
štandardný test PCR s použitím primerov Pastrik (2000), ako je opísaný v medzinárodných diagnostických normách; |
c) |
testy PCR v reálnom čase TaqMan®, pri ktorých sa používajú tieto primery a sondy:
|
d) |
čiarové kódovanie DNA, ako je opísané v medzinárodných diagnostických normách; |
e) |
hmotnostná spektrometria MALDI-TOF [Zaluga et al. (2011)] (6), ako je opísaná v medzinárodných diagnostických normách. |
3. VÝVOJOVÉ DIAGRAMY POSTUPOV
Vývojový diagram č. 1: Diagnostický postup na zistenie výskytu špecifikovaného škodcu v symptomatických vzorkách zo špecifikovanej rastliny.
a) |
Izolácia sa môže použiť ako prvý alebo druhý detekčný test. Ak existuje podozrenie na výskyt špecifikovaného škodcu na rastovom médiu, kolónie sa musia prečistiť, aby sa získali čisté kultúry, na ktorých sa musia vykonať dva identifikačné testy. Na potvrdenie výskytu škodcu sa vyžadujú pozitívne výsledky v dvoch identifikačných testoch. |
b) |
Tretí detekčný test musí byť založený na odlišných biologických princípoch alebo iných oblastiach nukleotidov. |
Vývojový diagram č. 2: Diagnostický postup na zistenie prítomnosti špecifikovaného škodcu v asymptomatických vzorkách zo špecifikovanej rastliny.
a) |
Izolácia sa nepoužíva. |
b) |
Tretí detekčný test musí byť založený na odlišných biologických princípoch alebo iných oblastiach nukleotidov. Izolácia sa nepoužíva. |
c) |
V prípade vzoriek uvedených v bode 1.3 písm. b) sa po potvrdení výskytu špecifikovaného škodcu po druhom pozitívnom detekčnom teste vyžaduje izolácia špecifikovaného škodcu zo vzorky, po ktorej nasledujú dva pozitívne identifikačné testy. |
4. PRÍPRAVA VZORKY
4.1. Vzorky z asymptomatických hľúz
Štandardná veľkosť vzoriek má obsahovať 200 hľúz na test. Vhodný laboratórny postup na spracovanie výrezkov pupkových koncov na získanie extraktu na zistenie prítomnosti špecifikovaného škodcu je opísaný v medzinárodných diagnostických normách.
4.2. Vzorky z asymptomatického rastlinného materiálu iného ako hľuzy
Detekcia latentných infekcií sa vykonáva na súhrnných vzorkách kmeňových segmentov. Postup sa môže uplatniť až na 200 častiach stoniek z rôznych rastlín v jednej vzorke. Vhodný laboratórny postup na dezinfekciu a spracovanie stoniek na získanie extraktu na zistenie prítomnosti špecifikovaného škodcu je opísaný v medzinárodných diagnostických normách.
4.3. Vzorky zo symptomatických špecifikovaných rastlín
Rezy tkaniva sa asepticky odstránia z cievneho prstenca v hľuze alebo z cievnych zväzkov v stonke špecifikovaných rastlín vykazujúcich symptómy vädnutia. Vhodný laboratórny postup na spracovanie týchto tkanív na získanie extraktu na zistenie prítomnosti špecifikovaného škodcu je podrobne opísaný v medzinárodných diagnostických normách.
(1) van Beuningen, A.R., Derks, H., Janse, J.D. (1995). Detection and identification of Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus with special attention to fluorescent in situ hybridization (FISH) using a 16S rRNA targeted oligonucleotide probe. Züchtungs Forschung 1, 266 – 269.
(2) Pastrik, K.H. (2000). Detection of Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus in potato tubers by multiplex PCR with coamplification of host DNA. European Journal of Plant Pathology, 106, 155 – 165.
(3) Schaad, W., Berthier-Schaad, Y., Sechler, A., Knorr, D (1999). Detection of Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus in potato tubers by BIOPCR and an automated real-time fluorescence detection system. Plant Disease 83, 1095 – 1100.
(4) Vreeburg, R., Zendman, A., Pol A., Verheij, E., Nas, M., Kooman-Gersmann, M. (2018). Validation of four real-time TaqMan PCRs for the detection of Ralstonia solanacearum and/or Ralstonia pseudosolanacearum and/or Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus in potato tubers using a statistical regression approach. EPPO Bulletin 48, 86 – 96.
(5) Massart, S., Nagy, C., Jijakli, M.H. (2014). Development of the simultaneous detection of Ralstonia solanacearum race 3 and Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus in potato tubers by a multiplex real-time PCR assay. European Journal of Plant Pathology 138, 29 – 37.
(6) Zaluga, J., Heylen, K., Van Hoorde, K., Hoste, B., Vaerenbergh, J., Maes, M., De Vos, P. (2011). GyrB sequence analysis and MALDI-TOF MS as identification tools for plant pathogenic Clavibacter. Systematic and applied microbiology 34, 400 – 7. 10.1016/j.syapm.2011.05.001.
PRÍLOHA II
Vzor prieskumu uvedeného v článku 3 ods. 3
Vzor na predloženie výsledkov prieskumu krúžkovitosti zemiakov v úrode zemiakov za predchádzajúci kalendárny rok.
Táto tabuľka sa použije len na výsledky prieskumu týkajúce sa zemiakov zozbieraných vo vašej krajine.
ČŠ |
Kategória |
Pestovateľská oblasť (ha) |
Laboratórne testovanie |
Vizuálna prehliadka hľúz (1) |
Vizuálna prehliadka pestovanej plodiny (1) |
Ďalšie informácie |
|||||||||
Počet vzoriek |
Počet dávok |
Veľkosť dávok (v t alebo ha) |
Obdobie odberu vzoriek |
Počet pozitívnych |
Počet skúmaných vzoriek |
Veľkosť vzorky |
Počet pozitívnych vzoriek (2) |
Počet vizuálnych prehliadok |
Počet ha |
Počet pozitívnych výsledkov (2) |
|||||
Vzorky |
Dávky |
||||||||||||||
|
Certifikované hľuzy na výsadbu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Iné hľuzy na výsadbu (spresnite) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Konzumné zemiaky a zemiaky na spracovanie |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Iné hľuzy (spresnite) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(1) Považuje sa za makroskopické skúmanie hľúz alebo plodín.
(2) Symptómy boli zistené, vzorka bola odobratá a laboratórnym testovaním sa potvrdil výskyt špecifikovaného škodcu.
PRÍLOHA III
Prvky na určenie možného rozšírenia špecifikovaného škodcu a na označenie položiek ako pravdepodobne infikovaných špecifikovaným škodcom, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 a v článku 5 ods. 4 písm. b)
1. |
Pri určovaní možného šírenia špecifikovaného škodcu v zmysle článku 5 ods. 2 sa majú zohľadniť tieto prvky:
|
2. |
Pri označovaní položky ako pravdepodobne infikovanej špecifikovaným škodcom v zmysle článku 5 ods. 4 písm. b) sa majú zohľadniť tieto prvky:
|
PRÍLOHA IV
Zoznam vysoko infikovaných oblastí podľa článku 8
1. |
Územie Poľska. |
2. |
Územie Rumunska. |
PRÍLOHA V
Eradikačné opatrenia, ako sa uvádzajú v článku 6
1. |
Eradikačnými opatreniami uvedenými v článku 6 ods. 1 sa rozumie jedno alebo viaceré z týchto opatrení:
Akýkoľvek zostávajúci odpad, ktorý má súvislosť s uvedenými skutočnosti a vzniká na ich základe, sa zneškodňuje prostredníctvom úradne schválených metód v súlade s prílohou VI. |
2. |
Vhodné použitie alebo zneškodnenie špecifikovaných rastlín označených ako pravdepodobne infikované podľa článku 5 ods. 5 písm. b) sa vykoná pod kontrolou príslušného orgánu dotknutého členského štátu. Daný príslušný orgán schváli tieto použitia a súvisiace zneškodňovanie odpadu uvedených špecifikovaných rastlín:
|
3. |
Primerané metódy čistenia a dezinfekcie predmetov, ktoré sa uvádzajú v článku 6 ods. 3, sú tie, v prípade ktorých sa stanovilo, že neexistuje identifikovateľné riziko šírenia špecifikovaného škodcu, a ktoré sa používajú pod dohľadom príslušných orgánov členského štátu. |
4. |
Súbor opatrení, ktoré majú členské štáty vykonať v rámci vymedzenej oblasti zriadenej podľa článku 5 ods. 2 a 3 a uvedenej(-ých) v článku 6 ods. 4, zahŕňa opatrenia stanovené v bodoch 4.1 a 4.2:
|
PRÍLOHA VI
Požiadavky na úradne schválené zneškodňovanie odpadu, ako sa uvádza v bode 1 prílohy V
Úradne schválené metódy zneškodňovania odpadu uvedené v bode 1 prílohy V musia spĺňať tieto požiadavky:
1. |
Odpad zo špecifikovaných rastlín (vrátane vyradených hľúz a šupiek hľúz) a akýkoľvek iný tuhý odpad súvisiaci so špecifikovanými rastlinami (vrátane pôdy, kameňov a iných zvyškov) sa zneškodní jednou z týchto metód:
Na účely písmena a) sa odpad prepraví priamo na skládku za takých izolačných podmienok, aby nehrozilo, že dôjde k strate odpadu. |
2. |
Pred zneškodnením sa kvapalný odpad obsahujúci nerozpustné pevné látky podrobí filtračným alebo usadzovacím procesom s cieľom odstrániť takéto tuhé látky, ktoré sa zneškodnia v súlade s bodom 1.
Tekutý odpad sa následne:
|