EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32022R0759

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/759 zo 14. decembra 2021, ktorým sa mení príloha VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o metodiku výpočtu množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie a diaľkové chladenie

C/2021/9392

OJ L 139, 18.5.2022, p. 1–12 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/759/oj

18.5.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 139/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/759

zo 14. decembra 2021,

ktorým sa mení príloha VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, pokiaľ ide o metodiku výpočtu množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie a diaľkové chladenie

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (1), a najmä na jej článok 7 ods. 3 piaty pododsek,

keďže:

(1)

V prílohe VII k smernici (EÚ) 2018/2001 sa uvádza metodika na výpočet obnoviteľnej energie z tepelných čerpadiel používanej na vykurovanie, ale neupravuje sa spôsob výpočtu obnoviteľnej energie z tepelných čerpadiel používanej na chladenie. Chýbajúca metodika v uvedenej prílohe na výpočet obnoviteľnej energie z tepelných čerpadiel používanej na chladenie zabraňuje tomu, aby odvetvie chladenia prispievalo k celkovému cieľu Únie pre energiu z obnoviteľných zdrojov stanovenému v článku 3 smernice (EÚ) 2018/2001, čo sťažuje situáciu najmä tým členským štátom, ktoré majú vysoký podiel chladenia na ich energetickej spotrebe, aby splnili cieľ vykurovania a chladenia a ciele diaľkového vykurovania a chladenia podľa článkov 23 a 24 uvedenej smernice.

(2)

Metodika chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov vrátane diaľkového chladenia by sa preto mala zaviesť do prílohy VII k smernici (EÚ) 2018/2001. Takáto metodika je potrebná na zabezpečenie toho, aby sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov z oblasti chladenia vypočítal harmonizovaným spôsobom vo všetkých členských štátoch a aby bolo možné spoľahlivé porovnanie všetkých chladiacich systémov z hľadiska ich schopnosti využívať energiu z obnoviteľných zdrojov na chladenie.

(3)

Metodika by mala zahŕňať minimálne sezónne výkonnostné faktory (SPF) pre tepelné čerpadlá fungujúce v obrátenom režime, a to v súlade s článkom 7 ods. 3 šiestym pododsekom smernice (EÚ) 2018/2001. Keďže všetky aktívne chladiace systémy možno považovať za tepelné čerpadlá pracujúce v obrátenom režime, tzv. chladiacom režime, minimálne sezónne výkonnostné faktory by sa mali vzťahovať na všetky chladiace systémy. Je to potrebné, pretože tepelné čerpadlá odoberajú a prenášajú teplo z jedného miesta na druhé. V prípade chladenia tepelné čerpadlá odoberajú teplo z priestoru alebo procesu a vypúšťajú ho do okolia (vzduchu, vody alebo pôdy). Odoberanie tepla je podstatou chladenia a základnou funkciou tepelného čerpadla. Keďže tento proces je v protiklade s prirodzeným tokom energie, ktorý prechádza od tepla po chlad, odoberanie tepla si vyžaduje vstup energie do tepelného čerpadla, ktoré funguje ako zariadenie na výrobu chladu.

(4)

Dôvodom na povinné zahrnutie minimálnych sezónnych výkonnostných faktorov do metodiky je význam energetickej efektívnosti na stanovenie prítomnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov tepelnými čerpadlami. Energiou z obnoviteľných zdrojov v prípade chladenia je zdroj chladu z obnoviteľných zdrojov, ktorý môže zvýšiť efektívnosť chladiaceho procesu a zvyšuje sezónny výkonnostný faktor chladenia. Vysoké sezónne výkonnostné faktory, hoci sú ukazovateľom energetickej efektívnosti, fungujú súčasne ako náhrada za prítomnosť a využívanie obnoviteľného zdroja chladu na chladenie.

(5)

Pri chladení funguje zdroj chladu ako pohlcovač tepla, pretože absorbuje teplo, ktoré tepelné čerpadlo odobralo a vypustilo mimo priestoru alebo procesu, ktorý je potrebné ochladiť. Množstvo chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov závisí od efektívnosti chladiaceho procesu a rovná sa množstvu tepla, ktoré pohlcovač tepla absorboval. Rovná sa to prakticky množstvu chladiaceho výkonu, ktorý poskytuje zdroj chladu.

(6)

Zdroj chladu môže využívať energiu z okolia alebo geotermálnu energiu. Energia z okolia je prítomná v okolitom vzduchu (predtým známa ako aerotermálna) a okolitej vode (predtým známa ako hydrotermálna), zatiaľ čo geotermálna energia pochádza z pôdy pod povrchom pevnej zeme. Energia z okolia a geotermálna energia používaná na chladenie prostredníctvom tepelných čerpadiel a systémov diaľkového chladenia by sa mala zohľadňovať na účely výpočtu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe, a to za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje primárny energetický vstup požadovaný na pohon tepelných čerpadiel. Túto požiadavku stanovenú v článku 7 ods. 3 treťom pododseku smernice (EÚ) 2018/2001 by bolo možné splniť primerane vysokými sezónnymi výkonnostnými faktormi, ako sú vymedzené v metodike.

(7)

Vzhľadom na rôznorodosť chladiacich riešení je potrebné vymedziť, ktoré chladiace riešenia by mali patriť do rozsahu pôsobnosti metodiky a ktoré by z neho mali byť vylúčené. Chladenie prirodzeným tokom tepelnej energie bez zásahu chladiaceho zariadenia je pasívne chladenie, a preto by malo byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti výpočtu v súlade s článkom 7 ods. 3 štvrtým pododsekom smernice (EÚ) 2018/2001.

(8)

Zníženie potreby chladenia prostredníctvom projektu budovy, ako sú izolácia budovy, zelená strecha, vegetačná stena a tienenie alebo zvýšenie objemu budovy, hoci sú hodnotné, možno považovať za pasívne chladenie, a preto by nemalo byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov.

(9)

Vetranie (buď prirodzené alebo nútené), čo je vháňanie okolitého vzduchu do priestoru s cieľom zabezpečiť primeranú kvalitu vzduchu v interiéri, sa považuje za pasívne chladenie, a preto by nemalo byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti výpočtu obnoviteľných zdrojov. Toto vylúčenie by sa malo zachovať aj vtedy, keď vetranie vedie k vháňaniu studeného okolitého vzduchu, a tým znižuje dodávku chladu v niektorých obdobiach roka; toto chladenie skutočne nie je primárnou funkciou, pričom vetranie môže prispieť aj k ohrevu vzduchu v lete, a tým k zvýšeniu zaťaženia chladenia. Bez ohľadu na to, či sa odvetrávaný vzduch používa ako médium na prenos tepla na chladenie, zodpovedajúca dodávka chladu, ktorý sa môže dodávať buď zariadením na výrobu chladu alebo voľným chladením, by sa mala považovať za aktívne chladenie. V situáciách, keď je prúd odvetrávaného vzduchu väčší ako si vyžaduje vetranie na účely chladenia, dodávka chladenia v dôsledku tohto dodatočného prúdenia vzduchu by mala byť súčasťou výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov.

(10)

Pohodové ventilátorové výrobky sú zostavené z ventilátora a elektromotora. Pohodové ventilátory premiestňujú vzduch a poskytujú letné pohodlie zvýšením rýchlosti prúdenia vzduchu okolo ľudského tela, čo poskytuje tepelný pocit chladu. Na rozdiel od vetrania nedochádza v prípade pohodových ventilátorov k vháňaniu okolitého vzduchu; pohodové ventilátory premiestňujú iba vzduch v interiéri. V dôsledku toho neochladzujú vzduch v interiéri, ale ohrievajú ho (všetka spotrebovaná elektrina sa v konečnom dôsledku uvoľní ako teplo v miestnosti, v ktorej sa pohodový ventilátor používa). Pohodové ventilátory nie sú chladiacimi riešeniami, a preto by nemali patriť do rámca výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov.

(11)

Energetický vstup do chladiaceho systému v dopravných prostriedkoch (ako sú autá, nákladné autá, lode) vo všeobecnosti zabezpečuje motor dopravného prostriedku. Využívanie obnoviteľnej energie pri nestatickom chladení je súčasťou výpočtu cieľa dopravy pre energiu z obnoviteľných zdrojov podľa článku 7 ods. 1 písm. c) smernice (EÚ) 2018/2001, a preto by nemalo patriť do rámca výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov.

(12)

Teplotný rozsah dodávky chladu, pri ktorom môžu obnoviteľné zdroje chladu rásť a znižovať alebo nahrádzať využívanie energie zariadenia na výrobu chladu, sa pohybuje od 0 °C do 30 °C. Tento teplotný rozsah je jedným z parametrov, ktoré by sa mali používať na vytriedenie možných odvetví a aplikácií chladiaceho procesu, ktoré majú byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov.

(13)

Priemyselné chladenie s nízkou a veľmi nízkou teplotou dodávky chladenia má malý priestor na významné využívanie obnoviteľných zdrojov chladu a väčšinou sa prevádzkuje s elektricky poháňaným chladením. Hlavný spôsob, ako zabezpečiť obnoviteľnosť v prípade chladiarenských zariadení, je prostredníctvom ich energetického vstupu. Keď je elektricky poháňané chladiarenské zariadenie napájané energiou z obnoviteľných zdrojov, je to už zahrnuté v podieloch elektriny z obnoviteľných zdrojov podľa smernice (EÚ) 2018/2001. Na potenciál zlepšenia efektívnosti sa už vzťahuje rámec EÚ týkajúci sa ekodizajnu a označovania. V dôsledku toho by zahrnutie chladiarenského zariadenia do rozsahu pôsobnosti výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov neprinieslo žiadnu výhodu.

(14)

Čo sa týka vysokoteplotného priemyselného chladenia, každá tepelná elektráreň, spaľovanie a iné vysokoteplotné procesy ponúkajú možnosť zhodnocovania odpadového tepla. Stimulovanie uvoľňovania odpadového tepla vysokej teploty do prostredia bez rekuperácie tepla prostredníctvom chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov by bolo v rozpore so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti a s ochranou životného prostredia. Z uvedeného hľadiska teplotný limit 30 °C nestačí na rozlíšenie týchto procesov; v parnej elektrárni môže skutočne dochádzať ku kondenzácii pri teplote 30 °C alebo nižšej. Chladiaci systém elektrárne môže dodávať chlad pri teplote nižšej ako 30 °C.

(15)

Na zabezpečenie jasného stanovenia rozsahu pôsobnosti by metodika mala obsahovať zoznam procesov, pri ktorých by sa namiesto stimulovania využívania chladenia mala uprednostňovať rekuperácia odpadového tepla alebo predchádzanie jeho vzniku. Medzi sektory, v ktorých sa prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (2) presadzuje predchádzanie vzniku odpadového tepla a jeho rekuperácia, patria elektrárne vrátane kogenerácie a procesy produkujúce horúce tekutiny zo spaľovania alebo z exotermickej chemickej reakcie. Medzi ďalšie procesy, pri ktorých je dôležité predchádzanie vzniku odpadového tepla a jeho rekuperácia, patria výroba cementu, železa a ocele, čistiarne odpadových vôd, zariadenia informačných technológií, ako sú dátové strediská, zariadenia na prenos a distribúciu energie, ako aj kremačné a dopravné infraštruktúry, kde by sa chladenie nemalo podporovať na účely znižovania odpadového tepla vznikajúceho pri týchto procesoch.

(16)

Ústredným parametrom výpočtov obnoviteľnej energie z tepelného čerpadla používanej na chladenie je sezónny výkonnostný faktor vyjadrený v primárnej energii a označovaný ako SPFp. SPFp je pomer vyjadrujúci efektívnosť chladiacich systémov počas chladiacej sezóny. Vypočíta sa vydelením vyrobeného množstva chladu energetickým vstupom. Vyšší faktor SPFp je lepší, pretože pri rovnakom energetickom vstupe sa vyprodukuje viac chladu.

(17)

Na výpočet množstva obnoviteľnej energie z chladenia je potrebné určiť podiel dodávky chladu, ktorý možno považovať za taký, že pochádza z obnoviteľných zdrojov. Tento podiel sa označuje ako sSPFp. Podiel sSPFp je funkciou nízkej a vysokej prahovej hodnoty SPFp. Metodika by mala stanoviť nízku prahovú hodnotu SPFp, pod ktorou je obnoviteľná energia z chladiaceho systému nulová. Metodika by mala stanoviť aj vysokú prahovú hodnotu SPFp, nad ktorou sa celá dodávka chladu vyrobená chladiacim systémom započíta ako dodávka z obnoviteľných zdrojov. Progresívna metóda výpočtu by mala umožniť vypočítať lineárne rastúcu časť dodávky chladu, ktorú možno započítať ako obnoviteľnú z chladiacich systémov s hodnotami SPFp, ktoré sa nachádzajú medzi nízkymi a vysokými prahovými hodnotami SPFp.

(18)

Metodika by mala zabezpečiť, aby sa v súlade s článkom 7 ods. 1 druhým pododsekom smernice (EÚ) 2018/2001 plyn, elektrina a vodík z obnoviteľných zdrojov energie zohľadňovali iba raz na účely výpočtu podielu hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov.

(19)

Na zabezpečenie stability a predvídateľnosti z uplatňovania metodiky pre odvetvie chladenia by sa mali nízke a vysoké prahové hodnoty SPF vyjadrené v primárnej energii stanovovať pomocou určeného koeficientu, ktorý sa nazýva aj faktorom primárnej energie, ako sa uvádza v smernici 2012/27/EÚ.

(20)

Je vhodné rozlišovať medzi rôznymi prístupmi k výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov, a to v závislosti od dostupnosti štandardných hodnôt parametrov potrebných na výpočet, ako sú štandardné sezónne výkonnostné faktory alebo ekvivalentné hodiny prevádzky pri plnom zaťažení.

(21)

Je vhodné, aby metodika umožňovala používanie zjednodušeného štatistického prístupu založeného na štandardných hodnotách pre zariadenia s menovitou kapacitou menšou ako 1,5 MW. Ak nie sú k dispozícii štandardné hodnoty, metodika by mala umožňovať používanie nameraných údajov, aby sa pri chladiacich systémoch mohla využívať metodika výpočtu obnoviteľnej energie z chladenia. Koncepcia merania by sa mala vzťahovať na chladiace systémy s menovitou kapacitou vyššou ako 1,5 MW, na diaľkové chladenie a na malé systémy využívajúce technológie, ak štandardné hodnoty nie sú k dispozícii. Bez ohľadu na dostupnosť štandardných hodnôt môžu členské štáty používať namerané údaje pre všetky chladiace systémy.

(22)

Členským štátom by sa malo umožniť, aby uskutočňovali svoje vlastné výpočty a prieskumy s cieľom zvýšiť presnosť národných štatistík nad rámec toho, čo je uskutočniteľné na základe metodiky stanovenej v tomto nariadení.

(23)

Príloha VII k smernici (EÚ) 2018/2001 by sa teda mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena

Príloha VII k smernici (EÚ) 2018/2001 sa nahrádza prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Preskúmanie

Komisia preskúma toto nariadenie vzhľadom na technologický pokrok a inovácie, zavádzanie zásob a jeho vplyv na ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. decembra 2021

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA VII

ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV POUŽÍVANEJ NA VYKUROVANIE A CHLADENIE

ČASŤ A: ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV Z TEPELNÝCH ČERPADIEL POUŽÍVANEJ NA VYKUROVANIE

Množstvo aerotermálnej, geotermálnej alebo hydrotermálnej energie zachytenej tepelnými čerpadlami, ktorá sa má považovať za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice, ERES, sa vypočíta podľa tohto vzorca:

ERES = Qusable * (1 – 1/SPF)

kde

Qusable

=

odhadované celkové použiteľné teplo dodané tepelnými čerpadlami, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 7 ods. 4, uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η,

SPF

=

odhadovaný priemerný sezónny výkonnostný faktor pre tieto tepelné čerpadlá,

η

=

pomer medzi celkovou hrubou výrobou elektriny a primárnou energetickou spotrebou na výrobu elektriny, ktorý sa vypočíta ako priemer EÚ podľa údajov Eurostatu.

ČASŤ B: ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV POUŽÍVANEJ NA CHLADENIE

1.   VYMEDZENIE POJMOV

Pri výpočte energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„chladenie“ je odoberanie tepla z uzavretého alebo vnútorného priestoru (pohodová aplikácia) alebo z procesu s cieľom znížiť teplotu priestoru alebo procesu na stanovenú teplotu, alebo udržiavať ju na tejto teplote (nastavená hodnota); v prípade chladiacich systémov sa odoberané teplo vypúšťa do okolitého vzduchu, okolitej vody alebo pôdy, ktoré ho absorbujú, pričom prostredie (vzduch, pôda a voda) pôsobí ako pohlcovač odoberaného tepla, a teda funguje ako zdroj chladu;

2.

„chladiaci systém“ je zostava komponentov, ktorá sa skladá zo systému na odoberanie tepla, z jedného alebo niekoľkých chladiacich zariadení a systému na vypúšťanie tepla, doplnených v prípade aktívneho chladenia o chladiace médium vo forme tekutiny, ktoré spolupracujú pri vytváraní stanoveného prenosu tepla, a tým zabezpečuje požadovanú teplotu;

a)

v prípade chladenia priestorov môže byť chladiacim systémom buď systém voľného chladenia, alebo chladiaci systém so zabudovaným zariadením na výrobu chladu, pričom chladenie je jednou z primárnych funkcií systému;

b)

v prípade priemyselného chladenia má chladiaci systém zabudované zariadenie na výrobu chladu, pričom chladenie je jednou z primárnych funkcií systému;

3.

„voľné chladenie“ je chladiaci systém využívajúci prirodzený zdroj chladu na odoberanie tepla z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, a to prostredníctvom prepravy kvapaliny (kvapalín) pomocou čerpadla (čerpadiel) a/alebo ventilátora (ventilátorov), a ktorý si nevyžaduje použitie zariadenia na výrobu chladu;

4.

„zariadenie na výrobu chladu“ je časť chladiaceho systému, ktorá prostredníctvom parného kompresorového obehu, sorpčného cyklu alebo iného termodynamického cyklu produkuje teplotný rozdiel umožňujúci odoberanie tepla z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, a ktorá sa používa, keď zdroj chladu nie je dostupný alebo dostatočný;

5.

„aktívne chladenie“ je odstraňovanie tepla z priestoru alebo procesu, na ktoré je potrebný energetický vstup na uspokojenie dopytu po chladení, ktorý sa používa, keď je prirodzený tok energie nedostupný alebo nedostatočný a môže existovať so zariadením na výrobu chladu alebo bez neho;

6.

„pasívne chladenie“ je odstraňovanie tepla prirodzeným tokom energie vedením, konvekciou, sálaním alebo prenosom hmoty bez potreby pohybu chladiacej kvapaliny na odoberanie a vypúšťanie tepla alebo vyrábania nižšej teploty pomocou zariadenia na výrobu chladu vrátane znižovania potreby chladenia konštrukčnými prvkami budovy, ako sú izolácia budovy, zelená strecha, vegetačná stena, tienenie alebo zvýšenie objemu budovy, vetraním alebo použitím pohodových ventilátorov;

7.

„vetranie“ je prirodzený alebo nútený pohyb vzduchu na vpustenie okolitého vzduchu do priestoru s cieľom zabezpečiť primeranú kvalitu vnútorného vzduchu vrátane teploty;

8.

„pohodový ventilátor“ je výrobok, ktorý obsahuje zostavu ventilátora a elektromotora na pohyb vzduchu a poskytovanie pohodlia v lete zvýšením rýchlosti prúdenia vzduchu okolo ľudského tela, čím vzniká tepelný pocit chladu;

9.

„množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie“ je dodávka chladu, ktorý bol vyrobený pri stanovenej energetickej efektívnosti vyjadrenej ako sezónny výkonnostný faktor vypočítaný v primárnej energii;

10.

„pohlcovač tepla“ alebo „zdroj chladu“ je vonkajšie prirodzené médium, do ktorého sa prenáša teplo odobrané z priestoru alebo procesu; môže to byť okolitý vzduch, okolitá voda vo forme prírodných alebo umelých vodných útvarov a geotermálne útvary pod povrchom pevnej zeme;

11.

„systém na odoberanie tepla“ je zariadenie, ktoré odstraňuje teplo z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, ako je napríklad výparník v parnom kompresorovom obehu;

12.

„chladiace zariadenie“ je zariadenie určené na vykonávanie aktívneho chladenia;

13.

„systém na vypúšťanie tepla“ je zariadenie, v ktorom dochádza ku konečnému prenosu tepla z chladiaceho média do pohlcovača tepla, ako je kondenzátor vzduch-chladivo vo vzduchom chladenom parnom kompresorovom obehu;

14.

„energetický vstup“ je energia potrebná na prepravu kvapaliny (voľné chladenie) alebo energia potrebná na prepravu kvapaliny a pohon zariadenia na výrobu chladu (aktívne chladenie so zariadením na výrobu chladu);

15.

„diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme vychladených kvapalín z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viaceré miesta, ktorá je určená na chladenie priestorov alebo procesov;

16.

„primárny sezónny výkonnostný faktor“ je metrika účinnosti konverzie primárnej energie chladiaceho systému;

17.

„ekvivalentné hodiny prevádzky pri plnom zaťažení“ je počet hodín, počas ktorých sa chladiaci systém prevádzkuje pri plnom zaťažení na výrobu množstva chladu, ktoré systém skutočne vyrobí počas roka, ale pri rôznom zaťažení;

18.

„dennostupne na chladenie“ sú klimatické hodnoty vypočítané pri základnej hodnote 18 °C, ktoré sa používajú ako vstupná hodnota na určenie ekvivalentných hodín prevádzky pri plnom zaťažení.

2.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

1.

Pri výpočte množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie členské štáty započítajú aktívne chladenie vrátane diaľkového chladenia, a to bez ohľadu na to, či sa používa voľné chladenie alebo zariadenie na výrobu chladu.

2.

Členské štáty nezapočítajú:

a)

pasívne chladenie, aj keď v prípad, že sa odvetrávaný vzduch používa ako médium na prepravu tepla na chladenie, zodpovedajúca dodávka chladu, ktorý sa môže dodávať buď zo zariadenia na výrobu chladu alebo voľným chladením, je súčasťou výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov;

b)

tieto technológie alebo procesy chladenia:

i)

chladenie v dopravných prostriedkoch (1);

ii)

chladiace systémy, ktorých primárnou funkciou je vyrábať alebo skladovať materiály podliehajúce skaze pri stanovených teplotách (chladenie a mrazenie);

iii)

chladiace systémy s nastavenými hodnotami teploty chladenia priestorov alebo priemyselného chladenia nižšími ako 2 °C;

iv)

chladiace systémy s nastavenými hodnotami teploty chladenia priestorov alebo priemyselného chladenia vyššími ako 30 °C;

v)

chladenie odpadového tepla vznikajúceho z výroby energie, priemyselných procesov a terciárneho sektora (odpadové teplo) (2);

c)

energia používaná na chladenie v elektrárňach, pri výrobe cementu, železa a ocele, v čistiarňach odpadových vôd, zariadeniach informačných technológií (ako sú dátové strediská), zariadeniach na prenos a distribúciu energie a dopravných infraštruktúrach.

Členské štáty môžu z výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov vylúčiť viac kategórií chladiacich systémov s cieľom zachovať prirodzené zdroje chladu v konkrétnych zemepisných oblastiach z dôvodov ochrany životného prostredia. Príkladom je ochrana riek alebo jazier pred prehriatím.

3.   METODIKA ZAPOČÍTANIA ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA INDIVIDUÁLNE A DIAĽKOVÉ CHLADENIE

Za systémy vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov sa považujú iba chladiace systémy prevádzkované nad minimálnou požiadavkou efektívnosti vyjadrenou ako primárny sezónny výkonnostný faktor (SPFp) v oddiele 3.2 druhom odseku.

3.1.   Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie

Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie (ERES-C) sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Image 1

kde:

Image 2
je množstvo tepla vypusteného do okolitého vzduchu, okolitej vody alebo pôdy chladiacim systémom (3);

E INPUT je energetická spotreba chladiaceho systému vrátane energetickej spotreby pomocných systémov pre merané systémy, ako je diaľkové chladenie;

Image 3
je energia na chladenie dodávaná chladiacim systémom (4);

Image 4
je vymedzený na úrovni chladiaceho systému ako podiel dodávky chladu, ktorý možno považovať za vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie podľa požiadaviek SPF, pričom sa vyjadruje ako percentuálny podiel. SPF sa stanovuje bez zohľadnenia distribučných strát. V prípade diaľkového chladenia to znamená, že SPF sa stanovuje za zariadenie na výrobu chladu alebo na úrovni systému voľného chladenia. V prípade chladiacich systémov, kde sa môže používať štandardný SPF, sa koeficienty F(1) a F(2) podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2281 (5) a súvisiaceho oznámenia Komisie (6) nepoužívajú ako korekčné koeficienty.

V prípade chladenia poháňaného na 100 % teplom z obnoviteľných zdrojov (absorpcia a adsorpcia) by sa dodávka chladenia mala považovať za plne obnoviteľnú.

Kroky výpočtu potrebné pre

Image 5
Image 6
sú vysvetlené v oddieloch 3.2 až 3.4.

3.2.   Výpočet podielu sezónneho výkonnostného faktora, ktorý sa posudzuje ako energia z obnoviteľných zdrojov –

Image 7

s SPF je podiel dodávky chladu, ktorý sa môže započítať ako vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie.

Image 8
sa zvyšuje s narastajúcimi hodnotami SPFp. SPFp (7) sa vymedzuje tak, ako je uvedené v nariadení Komisie (EÚ) 2016/2281 a nariadení Komisie (EÚ) č. 206/2012 (8), a to s tou výnimkou, že určený koeficient primárnej energie elektriny bol aktualizovaný na 2,1 v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2012/27/EÚ [zmenenej smernicou (EÚ) 2018/2002 (9)]. Uplatňujú sa hraničné podmienky z normy EN14511.

Minimálna požiadavka na efektívnosť chladiaceho systému vyjadrená v primárnom sezónnom výkonnostnom faktore musí byť aspoň 1,4 (SPFpLOW ). Aby hodnota

Image 9
bola 100 %, musí byť minimálna požiadavka na efektívnosť chladiaceho systému aspoň 6 (SPFpHIGH ). Pre všetky ostatné chladiace systémy sa použije tento výpočet:

Image 10

je efektívnosť chladiaceho systému vyjadrená ako primárny sezónny výkonnostný faktor.

Image 11
je minimálny sezónny výkonnostný faktor vyjadrený v primárnej energii a založený na efektívnosti štandardných chladiacich systémov (minimálne požiadavky na ekodizajn).

Image 12
je horný prah sezónneho výkonnostného faktora vyjadrený v primárnej energii a založený na najlepších postupoch pre voľné chladenie používané pri diaľkovom chladení (10).

3.3.   Výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie použitím štandardného a nameraného SPFp

Štandardné a namerané SPF

Pre elektrické zariadenia na výrobu chladu kompresiou pár a zariadenie na výrobu chladu kompresiou pár poháňané spaľovacím motorom sú k dispozícii štandardizované hodnoty SPF z dôvodu požiadaviek na ekodizajn v nariadeniach (EÚ) č. 206/2012 a (EÚ) 2016/2281. Hodnoty sú k dispozícii pre tieto zariadenia na výrobu chladu do 2 MW pre pohodové chladenie a do 1,5 MW pre priemyselné chladenie. Ďalšie štandardné hodnoty pre technológie a rozsah výkonu nie sú k dispozícii. Pokiaľ ide o diaľkové chladenie, štandardné hodnoty nie sú k dispozícii, ale používajú sa merania, ktoré sú k dispozícii; umožňujú vypočítať hodnoty SPF prinajmenšom na ročnom základe.

Na výpočet množstva chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov sa môžu používať štandardné hodnoty SPF, ak sú k dispozícii. Ak nie sú k dispozícii štandardné hodnoty, alebo meranie je štandardnou praxou, používajú sa namerané hodnoty SPF oddelené prahmi výkonu chladenia. Pre zariadenia na výrobu chladu s výkonom chladenia nižším ako 1,5 MW možno používať štandardný SPF, zatiaľ čo nameraný SPF sa musí používať v prípade diaľkového chladenia, zariadení na výrobu chladu s výkonom chladenia vyšším alebo rovným 1,5 MW a zariadení na výrobu chladu, pre ktoré nie sú k dispozícii štandardné hodnoty.

Okrem toho sa pre všetky chladiace systémy bez štandardného SPF, ktoré zahŕňajú všetky riešenia s voľným chladením a teplom aktivované zariadenia na výrobu chladu, musí stanoviť nameraný SPF, aby bolo možné využívať metodiku výpočtu pre chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov.

Vymedzenie štandardných hodnôt SPF

Hodnoty SPF sa vyjadrujú ako primárna energetická efektívnosť vypočítaná použitím faktorov primárnej energie podľa nariadenia (EÚ) 2016/2281 na určenie efektívnosti chladenia priestoru pre rôzne druhy zariadení na výrobu chladu (11). Faktor primárnej energie v nariadení (EÚ) 2016/2281 sa vypočíta ako 1/η, kde η je priemerný pomer celkovej hrubej výroby elektriny k primárnej energetickej spotrebe na výrobu elektriny v celej EÚ. So zmenou určeného faktora primárnej energie pre elektrinu, ktorý sa nazýva koeficient v bode 1 prílohy k smernici (EÚ) 2018/2002, ktorým sa mení poznámka pod čiarou č. 3 v prílohe IV k smernici 2012/27/EÚ, sa pri výpočte hodnôt SPF koeficient primárnej energie 2,5 v nariadení (EÚ) 2016/2281 nahrádza koeficientom 2,1.

Keď sa nosiče primárnej energie, ako sú teplo alebo plyn, používajú ako energetický vstup na pohon zariadenia na výrobu chladu, určený koeficient primárnej energie (1/η) je 1, čo vyjadruje nedostatočnú transformáciu energie η = 1.

Štandardné prevádzkové podmienky a ďalšie parametre potrebné na stanovenie SPF sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2016/2281 a nariadení (EÚ) č. 206/2012, a to v závislosti od kategórie zariadenia na výrobu chladu. Hraničné podmienky sú vymedzené v norme EN14511.

Pre reverzibilné zariadenia na výrobu chladu (reverzibilné tepelné čerpadlá), ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/2281, pretože na ich funkciu vykurovania sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 813/2013 (12) vzhľadom na požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov, sa používa rovnaký výpočet SPF, ktorý je vymedzený pre podobné nereverzibilné zariadenia na výrobu chladu v nariadení (EÚ) 2016/2281.

Napríklad pre elektrické zariadenia na výrobu chladu kompresiou pary sa SPFp vymedzuje takto (index p sa používa na objasnenie, že SPF je vymedzený z hľadiska primárnej energie):

pre chladenie priestorov:

Image 13

pre priemyselné chladenie:

Image 14

kde:

SEER a SEPR sú sezónne výkonnostné faktory (13) [SEER je skratka pre „Seasonal Energy Efficiency Ratio“ (sezónny chladiaci súčiniteľ), SEPR je skratka pre „Seasonal Energy Performance Ratio“ (súčiniteľ sezónnej energetickej účinnosti)] v konečnej energii vymedzené podľa nariadenia (EÚ) 2016/2281 a nariadenia (EÚ) č. 206/2012,

η je priemerný pomer celkovej hrubej výroby elektriny a primárnej energetickej spotreby na výrobu elektriny v celej EÚ (η = 0,475 a 1/η = 2,1).

F(1) a F(2) sú korekčné koeficienty podľa nariadenia (EÚ) 2016/2281 a súvisiaceho oznámenia Komisie. Tieto koeficienty sa v nariadení (EÚ) 2016/2281 nevzťahujú na priemyselné chladenie, keďže sa priamo používa metrika koncovej energie SEPR. Ak neexistujú upravené hodnoty, na konverziu SEPR sa používajú rovnaké hodnoty, aké sa použili na konverziu SEER.

Hraničné podmienky SPF

Na vymedzenie SPF zariadenia na výrobu chladu sa používajú hraničné podmienky SPF vymedzené v nariadení (EÚ) 2016/2281 a v nariadení (EÚ) č. 206/2012. V prípade zariadení na výrobu chladu voda-vzduch a voda-voda je energetický vstup, ktorý je potrebný na sprístupnenie zdroja chladu, zahrnutý prostredníctvom korekčného koeficienta F(2). Hraničné podmienky SPF sú znázornené na obrázku 1. Tieto hraničné podmienky sa uplatňujú na všetky chladiace systémy, či už ide o systémy voľného chladenia alebo systémy obsahujúce zariadenia na výrobu chladu.

Tieto hraničné podmienky sa podobajú podmienkam pre tepelné čerpadlá (používané v režime vykurovania) v rozhodnutí Komisie 2013/114/EÚ (14). Rozdiel je v tom, že v prípade tepelných čerpadiel sa pri vyhodnocovaní SPF nezohľadňuje spotreba elektriny zodpovedajúca vlastnej spotrebe energie (režim vypnutia termostatu, pohotovostný režim, režim vypnutia, režim ohrevu kľukovej skrine). Keďže sa však v prípade chladenia budú používať tak štandardné hodnoty SPF, ako aj namerané SPF, a vzhľadom na skutočnosť, že v nameranej hodnote SPF sa zohľadňuje vlastná spotreba, je potrebné v oboch situáciách započítať vlastnú spotrebu energie.

V prípade diaľkového chladenia sa do odhadu SPF nezahŕňajú straty chladu v distribúcii a spotreba elektriny distribučného čerpadla medzi chladiarenským zariadením a odberateľskou rozvodňou.

V prípade vzduchových systémov chladenia, ktoré zabezpečujú aj vetraciu funkciu, sa dodávka chladenia v dôsledku toku odvetrávaného vzduchu nezohľadňuje. Výkon ventilátora potrebný na vetranie sa takisto zníži podľa pomeru toku odvetrávaného vzduchu a toku chladiaceho vzduchu.

Image 15

Obrázok 1: Znázornenie hraničných podmienok SPF pre zariadenie na výrobu chladu, ktoré používa štandardné SPF, a diaľkové chladenie (a ďalšie veľké chladiace systémy, ktoré používajú namerané SPF), kde EINPUT_AUX je energetický vstup do čerpadla a/alebo ventilátora a EINPUT_CG je energetický vstup do zariadenia na výrobu chladu

V prípade vzduchových systémov chladenia s vnútornou rekuperáciou chladu sa dodávka chladu v dôsledku rekuperácie chladu nezohľadňuje. Výkon ventilátora potrebný na rekuperáciu chladu vykonávanú výmenníkom tepla sa zníži podľa pomeru strát tlaku spôsobených výmenníkom tepla s rekuperáciou chladu a celkových strát tlaku vzduchového systému chladenia.

3.4.   Výpočet použitím štandardných hodnôt

Na odhad celkovej dodanej energie na chladenie je možné používať zjednodušenú metódu pre individuálne chladiace systémy s kapacitou menšou ako 1,5 MW, pre ktoré je k dispozícii štandardná hodnota SPF.

Podľa zjednodušenej metódy je chladiaca energia dodaná chladiacim systémom (QCsupply) menovitým výkonom chladenia(Pc)) vynásobeným počtom ekvivalentných hodín prevádzky pri plnom zaťažení(EFLH). Pre celú krajinu sa môže používať jednotná hodnota chladiacich dennostupňov (CDD) alebo odlišné hodnoty pre rôzne klimatické pásma za predpokladu, že pre tieto klimatické pásma sú k dispozícii menovité výkony a SPF.

Na výpočet EFLH možno používať tieto určené metódy:

pre chladenie priestorov v odvetví bývania: EFLH = 96 + 0,85 * CDD

pre chladenie priestorov v terciárnom sektore: EFLH = 475 + 0,49 * CDD

pre priemyselné chladenie: EFLH = τs * (7300 + 0,32 * CDD)

kde:

τs je faktor aktivity na zohľadnenie prevádzkového času konkrétnych procesov (napr. celoročne τs = 1, okrem víkendov τs = 5/7). Neexistuje žiadna určená hodnota.

3.4.1.   Výpočet použitím nameraných hodnôt

V prípade systémov, pre ktoré neexistujú žiadne štandardné hodnoty, ako aj chladiacich systémov s kapacitou väčšou ako 1,5 MW a systémov diaľkového chladenia sa ich chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov vypočíta na základe týchto meraní:

Nameraný energetický vstup: Nameraný energetický vstup zahŕňa všetky zdroje energie pre chladiaci systém vrátane akéhokoľvek zariadenia na výrobu chladu, t. j. elektrinu, plyn, teplo atď. Zahŕňa aj pomocné čerpadlá a ventilátory používane v chladiacom systéme, ale nie na rozvod chladu do budovy alebo procesu. V prípade vzduchového systému chladenia s funkciou vetrania sa do energetického vstupu chladiaceho systému zahŕňa iba dodatočný energetický vstup spôsobený chladením.

Nameraná dodávka energie na chladenie: Dodávka energie na chladenie sa meria ako výstup z chladiaceho systému a odpočítajú sa všetky straty chladu, aby sa odhadla čistá dodávka energie na chladenie do budovy alebo procesu, ktoré zodpovedajú koncovému používateľovi chladenia. Straty chladu zahŕňajú straty v systéme diaľkového chladenia a v chladiacom distribučnom systéme v budove alebo priemyselnom areáli. V prípade vzduchového chladenia s funkciou vetrania sa musí dodávka energie na chladenie očistiť od účinku vpusteného čerstvého vzduchu na účely vetrania.

Merania sa musia vykonať za konkrétny rok, ktorý sa má vykázať, t. j. celý energetický vstup a celá dodávka energie na chladenie za celý rok.

3.4.2.   Diaľkové chladenie: dodatočné požiadavky

V prípade systémov diaľkového chladenia sa pri určovaní čistej dodávky chladu, ktorá sa označuje ako Q C_Supply_net , zohľadňuje čistá dodávka chladu na úrovni zákazníka. Tepelné straty, ktoré sa vyskytujú v distribučnej sietiQc_LOSS ) sa odpočítajú od hrubej dodávky chladu (Qc_Supply_gross takto:

QC_Supply_net = Qc_Supply_gross- - Qc_LOSS

3.4.2.1.    Rozdelenie na subsystémy

Systémy diaľkového chladenia možno rozdeliť na subsystémy, ktoré obsahujú aspoň jedno zariadenie na výrobu chladu alebo systém voľného chladenia. Vyžaduje si to meranie dodávky chladiacej energie a energetického vstupu pre každý subsystém, ako aj rozdelenie strát chladu na subsystém takto:

Image 16

3.4.2.2.    Pomocné zariadenia

Pri rozdeľovaní chladiaceho systému na subsystémy musia byť v tom istom subsystéme (subsystémoch) zahrnuté pomocné zariadenia (napr. ovládacie prvky, čerpadlá a ventilátory) zariadenia (zariadení) na výrobu chladu a/alebo systému (systémov) voľného chladenia. Vlastná energia zodpovedajúca rozvodu chladu vo vnútri budovy, napr. sekundárne čerpadlá a koncové zariadenia (napr. ventilátorové konvektory, ventilátory zariadení na reguláciu prúdu vzduchu) sa nezohľadňuje.

V prípade pomocných zariadení, ktoré nemožno zaradiť ku konkrétnemu subsystému, napríklad čerpadlá siete diaľkového chladenia, ktoré dodávajú energiu na chladenie dodávanú všetkými zariadeniami na výrobu chladu, sa ich primárna energetická spotreba priraďuje ku každému subsystému chladenia v pomere energie na chladenie dodávanej zariadeniami na výrobu chladu a/alebo systémami voľného chladenia každého subsystému rovnako, ako pri stratách chladu v sieti, a to takto

Image 17

kde:

E INPUT_AUX1_i je vlastná spotreba energie subsystému „i“,

E INPUT_AUX2 je vlastná spotreba energie celého chladiaceho systému, ktorá sa nedá zaradiť ku konkrétnemu chladiacemu subsystému.

3.5.   Výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie, pokiaľ ide o celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov a podiely energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie

Na výpočet celkových podielov energie z obnoviteľných zdrojov sa množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie pridá tak do čitateľa „hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“, ako aj do menovateľa „hrubá konečná energetická spotreba“.

Na výpočet podielov energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie sa množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie pridá tak do čitateľa „hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie“, ako aj do menovateľa „hrubá konečná energetická spotreba na vykurovanie a chladenie“.

3.6.   Usmernenie k vypracovaniu presnejších metodík a výpočtov

Predpokladá sa, že členské štáty uskutočnia svoje vlastné odhady pre SPF, ako aj pre EFLH, čo sa aj odporúča. Každý takýto vnútroštátny/regionálny prístup by mal vychádzať z presných predpokladov a reprezentatívnych vzorkách dostatočnej veľkosti, výsledkom čoho bude výrazne lepší odhad energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s odhadom získaným pomocou metodiky stanovenej v tomto delegovanom akte. Takéto zdokonalené metodiky môžu vychádzať z podrobného výpočtu založeného na technických údajoch, okrem iného so zohľadnením roku inštalácie, kvality inštalácie, typu kompresora a veľkosti stroja, prevádzkového režimu, distribučnej sústavy, kaskádových systémov zariadení na výrobu chladu a regionálneho podnebia. Keď členské štáty použijú alternatívne metodiky a/alebo hodnoty, predložia ich Komisii spolu so správou opisujúcou použitú metódu a údaje. Komisia v prípade potreby tieto dokumenty preloží a uverejní na svojej platforme transparentnosti.


(1)  Vymedzenie pojmu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov sa týka iba statického chladenia.

(2)  Odpadové teplo je vymedzené v článku 2 ods. 9 tejto smernice. Odpadové teplo možno zohľadniť na účely článkov 23 a 24 tejto smernice.

(3)  Množstvo zdroja chladu zodpovedá množstvu tepla absorbovaného okolitým vzduchom, okolitou vodou a pôdou, ktoré pôsobia ako pohlcovače tepla. Okolitý vzduch a okolitá voda zodpovedajú okolitej energii, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 tejto smernice. Pôda zodpovedá geotermálnej energii, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 3 tejto smernice.

(4)  Dodávka chladu z termodynamického hľadiska zodpovedá časti tepla vypusteného chladiacim systémom do okolitého vzduchu, okolitej vody alebo pôdy, ktoré pôsobia ako pohlcovače tepla alebo zdroje chladu. Okolitý vzduch a okolitá voda zodpovedajú okolitej energii, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 tejto smernice. Funkcia pôdy ako pohlcovača tepla alebo zdroja chladu zodpovedá geotermálnej energii, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 3 tejto smernice.

(5)  Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2281 z 30. novembra 2016, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov a ventilátorových konvektorov (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2016, s. 1).

(6)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2017.229.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2017:229:TOC.

(7)  V prípade, že skutočné prevádzkové podmienky zariadení na výrobu chladu vedú k hodnotám SPF podstatne nižším, ako sa plánovalo v štandardných podmienkach, a to z dôvodu odlišných ustanovení o inštalácii, členské štáty môžu vylúčiť tieto systémy z rozsahu pôsobnosti vymedzenia chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov (napr. vodou chladené zariadenie na výrobu chladu využívajúce suchý chladič namiesto chladiacej veže na vypustenie tepla do okolitého vzduchu).

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 206/2012 zo 6. marca 2012, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov (Ú. v. EÚ L 72, 10.3.2012, s. 7).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).

(10)  ENER/C1/2018-493, Renewable cooling under the revised Renewable Energy Directive (Chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov podľa revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie), TU-Wien, 2021.

(11)  SPFp je totožný s η s,c, ktorý je vymedzený v nariadení (EÚ) 2016/2281.

(12)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 813/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov (Ú. v. EÚ L 239, 6.9.2013, s. 136).

(13)  V časti 1 štúdie ENER/C1/2018-493 „Cooling Technologies Overview and Market Share“ (Prehľad o technológiách chladenia a podiele na trhu) sú podrobnejšie vymedzenia a rovnice pre túto metriku, a to v kapitole 1.5 „Energy efficiency metrics of state-of-the-art cooling systems“ (Metriky energetickej efektívnosti moderných chladiacich systémov).

(14)  Rozhodnutie Komisie z 1. marca 2013, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre členské štáty na výpočet obnoviteľnej energie z tepelných čerpadiel z rôznych technológií tepelných čerpadiel podľa článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (Ú. v. EÚ L 62, 6.3.2013, s. 27).


Top