(1)

Komisia vo svojom oznámení z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (ďalej len „oznámenie o digitálnom kompase“) stanovila svoju víziu na rok 2030 s cieľom posilniť postavenie občanov a podnikov prostredníctvom digitálnej transformácie (ďalej len „digitálne desaťročie“). Cesta Únie k digitálnej transformácii hospodárstva a spoločnosti by mala zahŕňať digitálnu suverenitu na základe otvorenosti, dodržiavanie základných práv, zásady právneho štátu a demokracie, inklúziu, prístupnosť, rovnosť, udržateľnosť, odolnosť, bezpečnosť, lepšiu kvalitu života, dostupnosť služieb a rešpektovanie práv a ambícií občanov. Mala by v Únii prispievať k hospodárstvu a spoločnosti, ktoré budú dynamické, spravodlivé a budú efektívne využívať zdroje.

(2)

Digitálna transformácia nie je možná bez silnej podpory vedy, výskumu, vývoja a vedeckej obce, ktoré sú hnacími silami technologickej a digitálnej revolúcie. Okrem toho, keďže miera digitalizácie hospodárstva alebo spoločnosti je kritickou oporou hospodárskej a spoločenskej odolnosti ako aj faktorom ich globálneho vplyvu, je potrebné štruktúrovať medzinárodnú činnosť Únie na širokú škálu existujúcej spolupráce v súlade s piliermi digitálneho desaťročia. Potreba takejto reštrukturalizácie sa odráža aj v spoločnom oznámení Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom Globálna brána, prostredníctvom ktorého má Únia v úmysle prispieť k zmenšeniu globálnych investičných rozdielov na základe demokratického prístupu založeného na hodnotách, ktorým sa podporujú transparentné partnerstvá na vysokej úrovni s cieľom uspokojiť potreby v oblasti globálneho rozvoja infraštruktúry.

(3)

Členovia Európskej rady vo vyhlásení z 25. marca 2021 označili oznámenie o digitálnom kompase za krok smerom k naplánovaniu digitálneho rozvoja Únie v najbližších desiatich rokoch a potvrdili víziu stanovenú v oznámení o digitálnom kompase vrátane myšlienky politického programu s účinným riadiacim rámcom, s cieľom uľahčiť vykonávanie viacnárodných projektov, ktoré sú potrebné na digitálnu transformáciu Únie v kritických oblastiach. Zároveň vyzvali Komisiu, aby rozšírila súbor politických nástrojov Únie na digitálnu transformáciu, a to na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a aby využila všetky dostupné nástroje z oblasti priemyselnej a obchodnej politiky a politiky hospodárskej súťaže, zručností, vzdelávania, výskumu a inovácie, ako aj nástroje dlhodobého financovania na uľahčenie digitálnej transformácie.

(4)

Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí (ďalej len „Európske vyhlásenie“) postaví ľudí do stredobodu digitálnej transformácie, zameriava sa na podporu zásad digitálnej transformácie v súlade so spoločnými európskymi hodnotami a právom a má prispieť k dosiahnutiu všeobecných cieľov tohto rozhodnutia. Na tento účel by Komisia a členské štáty mali pri spolupráci v záujme dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v tomto rozhodnutí zohľadniť digitálne zásady a práva stanovené v Európskom vyhlásení.

(5)

Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, je potrebné, aby Únia identifikovala systémy kritických technológií a strategické odvetvia, riešila strategické slabé stránky a vysokorizikové závislosti, ktoré by mohli viesť k nedostatočným dodávkam alebo ku kybernetickým rizikám, a podporovala digitálnu transformáciu. Tým sa zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty spojili sily a podporili snahu priemyslu o riešenie týchto závislostí a o rozvoj strategických potrieb v oblasti kapacít. Zároveň je to reakciou na analýzu Komisie uvedenú v oznámení z 8. septembra 2021 s názvom Správa o strategickom výhľade za rok 2021 – Kapacita EÚ a jej sloboda konať. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3) a pri vypracúvaní národných plánov obnovy a odolnosti Komisia povzbudila členské štáty, aby koordinovali svoje snahy vzhľadom na, okrem iného, vytvorenie viacnárodných projektov v digitálnej oblasti.

Touto skúsenosťou sa zdôraznilo, že v záujme vytvorenia viacnárodných projektov je potrebné, aby Komisia podporila koordinačné úsilie členských štátov a aby mala Únia k dispozícii mechanizmy vykonávania, ktoré uľahčujú spoločné investície. V spojení s inými iniciatívami Komisie, ako je napríklad Monitorovacie stredisko EÚ pre kritické technológie uvedené v oznámení Komisie z 22. februára 2021 s názvom Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, by sa mala zaviesť riadiaca štruktúra na vykonanie digitálneho kompasu, ktorá by mala pomôcť identifikovať súčasné a možné budúce digitálne strategické závislostí Únie a mala by na základe otvorenosti prispievať k posilňovaniu digitálnej suverenity Únie.

(6)

Vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda Komisia zdôraznila, že Únia by mala využiť potenciál digitálnej transformácie, ktorá je kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Únia by mala podporovať potrebnú digitálnu transformáciu a investovať do nej, pretože digitálne technológie a nové metódy a postupy sú kritickým faktorom umožňujúcim dosiahnuť ciele udržateľnosti Európskej zelenej dohody, Parížskej dohody prijatej v rámci rámca dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatickej zmene (4) a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja v mnohých rôznych sektoroch. Digitálne technológie ako umelá inteligencia, 5G, 6G, blockchain, cloud computing, edge computing a internet vecí by mali zrýchliť a maximalizovať dosah politík na riešenie zmeny klímy a ochranu životného prostredia, a to aj prostredníctvom udržateľných životných cyklov. Spolu so satelitnou navigáciou a lokalizáciou prináša digitalizácia nové príležitosti aj v oblasti diaľkového monitorovania znečistenia ovzdušia a vody a monitorovania a optimalizácie využívania energie a prírodných zdrojov. Únia potrebuje digitálny sektor, ktorého ústredným prvkom bude udržateľnosť, a to aj v rámci jej dodávateľského reťazca, čím sa zabráni nadmernej závislosti od kritických surovín, zabezpečí sa, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie stali preukázateľne udržateľnejšími, obnoviteľnými a aby efektívnejšie využívali energiu a zdroje a prispievali k udržateľnému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou.

(7)

Politiky týkajúce sa digitálnej infraštruktúry a investície do digitálnej infraštruktúry by sa mali zameriavať na zabezpečenie pripojiteľnosti dostupnej pre všetkých a kdekoľvek v Únii, s dostupným prístupom na internet, aby sa preklenula digitálna priepasť v celej Únii s osobitným dôrazom na rozdiely medzi odlišnými geografickými oblasťami.

(8)

Opatrenia plánované v oznámení o digitálnom kompase by sa mali vykonať v záujme zintenzívnenia opatrení stanovených v stratégii, ktorú Komisia predstavila 19. februára 2020 v oznámení s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy, a to na základe existujúcich nástrojov Únie, ako sú programy v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu zriadených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (5) a v rámci Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (6), a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (7), (EÚ) 2021/690 (8), (EÚ) 2021/694 (9), (EÚ) 2021/695 (10) a (EÚ) 2021/1153 (11) a finančných prostriedkov pridelených na digitálnu transformáciu v rámci nariadenia (EÚ) 2021/241. Týmto rozhodnutím by sa preto mal zriadiť politický program digitálne desaťročie do roku 2030 s cieľom dosiahnuť, urýchliť a formovať úspešnú digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti v Únii.

(9)

Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na neformálnom stretnutí hláv štátu alebo vlády 17. novembra 2017 v Göteborgu, vo Švédsku, pripomína právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane digitálnej komunikácie, ako aj právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie.

(10)

S cieľom sledovať trajektóriu Únie v súvislosti s tempom digitálnej transformácie by sa na úrovni Únie mali stanoviť digitálne ciele. Tieto digitálne ciele by sa mali spájať s konkrétnymi oblasťami, v ktorých sa očakáva, že sa spoločne dosiahne pokrok v Únii. Digitálne ciele nadväzujú na štyri hlavné body určené v oznámení o digitálnom kompase, ktoré boli identifikované ako základné oblasti digitálnej transformácie Únie: digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry, digitalizácia podnikov a digitalizácia verejných služieb.

(11)

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(12)

Na rýchlejšie prispôsobenie priemyslu Únie štrukturálnym zmenám sú nevyhnutné digitálne zručnosti, základné a pokročilé, ako aj ďalšie zručnosti, a to aj v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM). Účelom je, aby digitálne zdatní a spôsobilí občania vrátane osôb so zdravotným postihnutím mohli využívať príležitosti digitálneho desaťročia. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mal klásť dôraz na vzdelávanie, aby sa zaistilo, že vzdelávacia komunita, najmä učitelia, je primerane vyškolená, kvalifikovaná a vybavená na účinné využívanie technológií vo svojich vyučovacích metódach a je schopná vyučovať digitálne technológie s cieľom zabezpečiť, aby študenti boli v krátkodobom a dlhodobom horizonte lepšie pripravení na vstup na trh práce. Digitálne vzdelávanie a odborná príprava by mali takisto zvýšiť atraktívnosť Únie pre vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí získali pokročilé digitálne zručnosti, a ich dostupnosť na trhu práce Únie.

V indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (ďalej len „DESI“) uverejnenej Komisiou za rok 2021 sa uvádza, že podniky Únie, najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), mali problémy nájsť odborníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) v dostatočnom počte už pred pandémiou ochorenia COVID-19. Digitálna odborná príprava a vzdelávanie by preto mali podporovať všetky opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby bola pracovná sila vybavená potrebnými súčasnými a budúcimi zručnosťami, ktoré podporujú mobilizáciu a motiváciu všetkých príslušných zainteresovaných strán, aby sa maximalizoval vplyv investícií do zlepšovania existujúcich zručností (zvyšovanie úrovne zručností) a do získavania nových zručností (rekvalifikácia), ako aj do celoživotného vzdelávania ekonomicky aktívneho obyvateľstva, s cieľom zaistiť, aby sa v plnej miere využili príležitosti, ktoré prináša digitalizácia priemyslu a služieb. Mala by sa podporovať aj odborná príprava v digitálnej oblasti poskytovaná zamestnávateľmi vo forme učenia sa praxou. Vzdelávanie a odborná príprava prinesú aj konkrétne kariérne stimuly s cieľom odstrániť rozdiely v oblasti príležitostí medzi ženami a mužmi a v oblasti zaobchádzania so ženami a mužmi a týmto rozdielom zabrániť.

(13)

Udržateľná digitálna infraštruktúra na zabezpečenie pripojiteľnosti, mikroelektronika a schopnosť spracúvať veľké dáta sú kritickými faktormi, ktoré umožňujú využívanie výhod digitalizácie, ďalší technologický vývoj a vedúce postavenie Únie v digitálnej oblasti. V súlade s oznámením Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ: za silnejšie, prepojené, odolné a prosperujúce vidiecke oblasti do roku 2040 je potrebná spoľahlivá, rýchla a bezpečná pripojiteľnosť pre všetkých a všade v Únii, a to aj vo vidieckych a vzdialených oblastiach, ako sú ostrovy, horské a riedko osídlené regióny, ako aj najvzdialenejšie regióny. Spoločenské potreby v súvislosti so zbližovaním šírky pásma nahrávania a sťahovania neustále rastú. Do roku 2030 by mali byť siete s gigabitovými rýchlosťami dostupné pre všetkých, ktorí takúto kapacitu potrebujú alebo chcú. Všetci koncoví používatelia v Únii by mali mať možnosť využívať gigabitové služby poskytované sieťami na pevnom mieste zavedenými až po koncový bod siete. Okrem toho by všetky obývané oblasti mali byť pokryté bezdrôtovou vysokorýchlostnou sieťou novej generácie s výkonnosťou zodpovedajúcou aspoň 5G. Všetci účastníci trhu, ktorí majú prospech z digitálnej transformácie, by mali prevziať svoju sociálnu zodpovednosť a spravodlivo a primerane prispievať k verejným statkom, službám a infraštruktúram v prospech všetkých občanov v Únii.

(14)

Technologická neutralita, ktorá je stanovená v článku 3 ods. 4 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (12) je zásada, ktorou by sa mali riadiť únijné a vnútroštátne politiky, aby infraštruktúra pre digitálnu pripojiteľnosť s najvyššou výkonnosťou, odolnosťou, bezpečnosťou a udržateľnosťou prosperovala. Preto by sa so všetkými technológiami a prenosovými systémami, ktoré sú schopné prispieť k dosiahnutiu gigabitového pripojenia, vrátane súčasného a budúceho pokroku v oblasti optických vlákien, satelitov, 5G alebo akéhokoľvek iného budúceho ekosystému a Wi-Fi novej generácie, malo zaobchádzať rovnako, ak majú rovnocennú výkonnosť siete.

(15)

Polovodiče sú už teraz rozhodujúce pre väčšinu kľúčových strategických hodnotových reťazcov a očakáva sa, že v budúcnosti po nich bude ešte väčší dopyt ako v súčasnosti, a to najmä v najinovatívnejších technologických oblastiach. Keďže sú pre digitálne hospodárstvo kľúčové, polovodiče sú tiež kritickými faktormi, ktoré umožňujú prechod na udržateľnosť, čím tiež prispievajú k dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody. Polovodiče s nízkou energetickou stopou tiež prispievajú k postaveniu Únie ako lídra v oblasti udržateľných digitálnych technológií. Cieľom by malo byť posilnenie odolnosti hodnotového reťazca a výrobnej kapacity polovodičov (vrátane materiálu, vybavenia, dizajnu, výroby, spracovania a balenia), okrem iného budovaním rozsiahlej inovačnej infraštruktúry v súlade s právom Únie týkajúcim sa environmentálnej udržateľnosti. Napríklad kvantová kapacita a polovodiče s nízkym príkonom sú kritickými faktormi, ktoré umožňujú dosiahnuť klimatickú neutralitu vysoko bezpečných okrajových uzlov, ktoré zaručujú prístup k dátovým službám s malým oneskorením bez ohľadu na polohu používateľa.

(16)

Súčasné a budúce technológie nielen že umožňujú vznik nových produktov, nových výrobných procesov a nových obchodných modelov na základe spravodlivej a bezpečnej výmeny údajov v dátovom hospodárstve, ale budú aj ich jadrom, pričom sa zabezpečí účinná ochrana súkromia a osobných údajov. Transformácia podnikov závisí od ich schopnosti osvojiť si nové digitálne technológie rýchlo a ucelene vrátane priemyselných ekosystémov a ekosystémov služieb, ktoré v tomto smere v súčasnosti zaostávajú. Táto transformácia je obzvlášť dôležitá pre MSP, ktoré naďalej čelia výzvam pri zavádzaní digitálnych riešení.

(17)

Členské štáty sa vyzývajú, aby v rámci svojej verejnej správy uplatňovali zásadu „jedenkrát a dosť“ a podporovali opakované použitie údajov v súlade s pravidlami ochrany údajov, aby na občanov ani podniky nebola kladená žiadna dodatočná záťaž.

(18)

Demokratický život a kľúčové verejné služby takisto v zásadnej miere závisia od digitálnych technológií. Každý občan a každý podnik by mal mať možnosť digitálnej komunikácie s orgánmi verejnej správy. Viaceré parametre takýchto komunikácií vrátane zamerania na používateľa a transparentnosti by sa mali monitorovať v rámci indexu DESI. Kľúčové verejné služby vrátane elektronických zdravotných záznamov by mali byť plne dostupné na dobrovoľnom základe ako najlepšie digitálne prostredie vo svojej triede, ktoré poskytuje ľahko použiteľné, efektívne, dôveryhodné a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia. Takéto kľúčové verejné služby by mali tiež zahŕňať služby, ktoré sú relevantné pre významné životné udalosti fyzických osôb, ako je napríklad strata alebo hľadanie zamestnania, štúdium, vlastníctvo alebo riadenie automobilu alebo začatie podnikania, ako aj pre právnické osoby v ich profesionálnom životnom cykle. Pri prechode na digitálne nástroje by sa však mala zachovať aj offline dostupnosť služieb.

(19)

Digitálne technológie by mali prispievať k dosahovaniu širších spoločenských výsledkov, ktoré sa neobmedzujú len na digitálnu oblasť, ale majú pozitívny vplyv na každodenný život občanov a ich blaho. Ak má byť digitálna transformácia úspešná, mala by ísť ruka v ruke so zlepšeniami v oblasti demokracie, dobrej správy vecí verejných, sociálneho začlenenia a efektívnejších verejných služieb.

(20)

Komisia by tieto digitálne ciele a príslušné vymedzenia mala preskúmať do júna 2026 s cieľom posúdiť, či stále spĺňajú vysokú úroveň ambícií digitálnej transformácie. Komisia by mala mať možnosť tam, kde to považuje za potrebné, navrhnúť zmeny digitálnych cieľov na riešenie technického, hospodárskeho a spoločenského vývoja, najmä v oblasti dátového hospodárstva, udržateľnosti a kybernetickej bezpečnosti.

(21)

Ak sa využívajú verejné finančné prostriedky, je nevyhnutné, aby sa pre spoločnosť a podniky získala maximálna hodnota. Verejné financovanie by sa preto malo zameriavať na zabezpečenie otvoreného a nediskriminačného prístupu k výstupom financovaných projektov, s výnimkou ak sa v odôvodnených a primeraných prípadoch považuje za vhodné iné riešenie.

(22)

Harmonický, inkluzívny a stabilný pokrok k dosiahnutiu digitálnej transformácie a digitálnych cieľov v Únii si vyžaduje komplexnú, odolnú, spoľahlivú, flexibilnú a transparentnú formu riadenia, založenú na úzkej spolupráci a koordinácii medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a členskými štátmi. Primeraným mechanizmom by sa mala zabezpečiť koordinácia konvergencie, výmena najlepších postupov, ako aj súlad a účinnosť politík a opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a zároveň by sa ním mala stimulovať aktivácia vhodných synergií medzi fondmi Únie a vnútroštátnymi fondmi, ako aj medzi iniciatívami a programami Únie. Na tento účel by Komisia mohla členským štátom poskytnúť usmernenia a podporu, pokiaľ ide o to, ako čo najlepšie využiť najvhodnejšie typy synergií. Na uvedený účel je potrebné stanoviť ustanovenia o mechanizme monitorovania a spolupráce, ktorými sa vykonáva digitálny kompas. Takýto mechanizmus by mal zohľadňovať rozmanitosť situácií v jednotlivých členských štátoch a v rámci nich, mal by byť primeraný, najmä pokiaľ ide o administratívnu záťaž, a mal by umožniť členským štátom, aby pri stanovovaní svojich vnútroštátnych cieľov uplatňovali vyššiu úroveň ambícií.

(23)

Mechanizmus monitorovania a spolupráce, ktorými sa vykonáva digitálny kompas by mal byť vylepšený systém monitorovania v záujme zistenia nedostatkov v rámci strategických digitálnych kapacít Únie. Zahŕňať by mal aj mechanizmus podávania správ, a to okrem iného o pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí, ako aj o všeobecnejšom stave súladu so všeobecnými cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí. Mal by sa ním vytvoriť rámec spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom identifikovať riešenia slabých stránok a navrhnúť cielené opatrenia, pokiaľ ide o účinné prostriedky nápravy.

(24)

Index DESI by sa mal stať súčasťou správy o stave digitálneho desaťročia (ďalej len „správa o digitálnom desaťročí“) a mal by sa používať na monitorovanie pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov. Takéto monitorovanie by malo zahŕňať analýzu ukazovateľov, ktorými sa meria pokrok na úrovni členských štátov, vnútroštátnych politík a iniciatív zameraných na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí, ako aj horizontálne a tematické analýzy, ktorými sa bude sledovať digitálna transformácia hospodárstiev únie a hodnotiť pokrok, ktorý v rámci nej členské štáty dosiahli. Rozmery a ukazovatele indexu DESI by sa predovšetkým mali zosúladiť s digitálnymi cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí. V prípade každého digitálneho cieľa by sa vo vykonávacích aktoch, ktoré má prijať Komisia, mali stanoviť kľúčové ukazovatele výkonnosti (ďalej len „KPI“). Tieto ukazovatele KPI by sa mali v prípade potreby aktualizovať v záujme zabezpečenia neustáleho účinného monitorovania a zohľadnenia technologického vývoja. V členských štátoch by sa mal, ak je to vhodné, posilniť mechanizmus získavania údajov, aby poskytovali ucelené informácie o celkovom stave pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov, ako aj informácie o príslušných politikách, programoch a iniciatívach na vnútroštátnej úrovni, a mal by, ak je to možné, zahŕňať údaje rozčlenené podľa pohlavia a regiónov v súlade s právom Únie a s vnútroštátnym právom.

Komisia by na základe svojich preskúmaní mala v náležitých prípadoch po konzultácii s členskými štátmi vypracovať harmonogram pre budúce potreby v oblasti získavania údajov. Komisia by pri stanovení indexu DESI mala vychádzať predovšetkým z oficiálnych štatistík zozbieraných v rámci rôznych prieskumov Únie o informačnej spoločnosti podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700 (13) a (EÚ) 2019/2152 (14). Na získavanie údajov v prípade relevantných ukazovateľov, ktoré sa nemerajú v prieskumoch Únie ani nezískavajú v rámci iného podávania správ, ako napríklad v rámci stratégie v oznámení Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu vrátane jej ročného preskúmania výkonnosti MSP, by Komisia mala použiť osobitné štúdie. Vymedzenia týkajúce sa digitálnych cieľov podľa tohto rozhodnutia nepredstavujú precedens pre ukazovatele KPI a v žiadnom prípade nebránia nadchádzajúcemu meraniu pokroku pri dosahovaní týchto cieľov prostredníctvom ukazovateľov KPI.

(25)

Aby boli spoluzákonodarcovia informovaní o pokroku digitálnej transformácie v Únii, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predkladať výročnú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej uvedie prehľad a analýzu digitálnej transformácie Únie a hodnotenie pokroku dosiahnutého v súvislosti so všeobecnými cieľmi tohto rozhodnutia a digitálnymi cieľmi na obdobie do roku 2030. Správa o digitálnom desaťročí, najmä index DESI, by mala slúžiť ako podklad pre európsky semester vrátane aspektov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo odporúčané politiky, opatrenia a kroky zahrnuté do správy o digitálnom desaťročí by mali dopĺňať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(26)

Index DESI od roku 2019 začleňuje parameter ženy do hodnotiacej tabuľky digitálnej oblasti, v ktorej sa na základe 12 ukazovateľov posudzuje výkonnosť členských štátov v oblasti používania internetu, zručností používateľov internetu, ako aj špecializovaných zručností a zamestnanosti. Zahrnutie parametra ženy do hodnotiacej tabuľky v digitálnej oblasti a do správy o digitálnom desaťročí by malo umožniť monitorovanie digitálnych rodových rozdielov.

(27)

Komisia by mala predovšetkým vo svojej správe o digitálnom desaťročí informovať o tom, ako účinne sa všeobecné ciele tohto rozhodnutia premietajú do politík, opatrení alebo krokov, ako aj o pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov, pričom by mala podrobne uviesť mieru pokroku, ktorý Únia dosiahla v kontexte plánovaných trajektórií pre každý cieľ, posúdiť úsilie potrebné na dosiahnutie každého cieľa vrátane nedostatočných investícií do digitálnych kapacít a inovácií, ako aj zvýšiť informovanosť o opatreniach potrebných na zvýšenie digitálnej suverenity na základe otvorenosti. V správe by sa malo uviesť aj posúdenie vykonávania príslušných regulačných návrhov a posúdenie opatrení prijatých na úrovni Únie a členských štátov.

(28)

Na základe posúdenia Komisie by sa v správe mali uviesť konkrétne odporúčané politiky, opatrenia a kroky. Komisia by pri odporúčaní politík, opatrení alebo krokov v správe mala zohľadniť najnovšie dostupné údaje, prijaté spoločné záväzky, politiky a opatrenia vymedzené členskými štátmi, ako aj pokrok dosiahnutý v súvislosti s odporúčanými opatreniami identifikovanými v predchádzajúcich správach a riešenými prostredníctvom mechanizmu spolupráce. Komisia by okrem toho mala zohľadniť rozdiely v potenciáli jednotlivých členských štátov prispievať k digitálnym cieľom, ako aj politiky, opatrenia a kroky, ktoré sú už zavedené a považujú sa za primerané na dosahovanie týchto cieľov, hoci sa ich účinky ešte neprejavili.

(29)

S cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli všeobecné ciele a digitálne ciele stanovené v tomto rozhodnutí, a aby všetky členské štáty účinne prispievali k naplneniu tohto zámeru, by sa mala prostredníctvom navrhnutia a vykonávania mechanizmu monitorovania a spolupráce zabezpečiť výmena informácií a najlepších postupov v rámci konštruktívneho a inkluzívneho dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou. Komisia by mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament včas informovaný o výsledku dialógu.

(30)

Komisia by spoločne s členskými štátmi mala stanoviť plánované trajektórie, ktoré Únii umožnia dosiahnuť digitálne ciele stanovené v tomto rozhodnutí. Členské štáty by potom mali tieto plánované trajektórie, ak je to možné, premietnuť do vnútroštátnych plánovaných trajektórií a v náležitých prípadoch by mali náležite zohľadniť regionálny rozmer. Odlišný potenciál a odlišné východiskové pozície jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o prispievanie k digitálnym cieľom, by sa mali zohľadniť a premietnuť vo vnútroštátnych plánovaných trajektóriách. Vnútroštátne plánované trajektórie by mali prispieť k posúdeniu priebežného pokroku na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni.

(31)

S cieľom zabezpečiť efektívnosť a účinnosť spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi by členské štáty mali Komisii predložiť vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia na obdobie do roku 2030 (ďalej len „vnútroštátne plány “), v ktorých, ak je to možné a merateľné na vnútroštátnej úrovni, navrhnú vnútroštátne plánované trajektórie a opíšu všetky nástroje plánované, prijaté alebo vykonané v záujme prispievania k dosiahnutiu všeobecných cieľov a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí na úrovni Únie. Členské štáty by mali mať možnosť zahrnúť do svojich vnútroštátnych plánov informácie o politikách, opatreniach a krokoch, ktoré sa majú prijať na regionálnej úrovni. Vnútroštátne plány by sa mali vypracovať po konzultácii s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú podnikateľské organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálni partneri, občianska spoločnosť vrátane starších a mladých ľudí, ako aj miestni a regionálni zástupcovia, a mali by byť kľúčovým nástrojom na koordináciu politík členských štátov a zabezpečenie predvídateľnosti na trhu. Členské štáty by mali zohľadniť príslušné odvetvové iniciatívy na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni a podporovať súlad s nimi. Záväzok členského štátu predložiť vnútroštátny plán s cieľom prispieť k dosahovaniu digitálnych cieľov na úrovni Únie nebráni tomu istému členskému štátu v navrhovaní a vykonávaní stratégií na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ani v tom, aby sa špecializoval na určité priemyselné alebo digitálne oblasti.

(32)

Počas cyklov spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi by členské štáty mohli navrhnúť úpravy svojich vnútroštátnych plánov, aby zohľadnili vývoj digitálnej transformácie na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni a aby reagovali predovšetkým na politiky, opatrenia a kroky odporúčané Komisiou. S cieľom podporiť konzistentný a porovnateľný prístup vo všetkých členských štátoch a uľahčiť prípravu ich vnútroštátnych plánov by Komisia mala poskytnúť usmernenia, v ktorých sa podrobnejšie stanovia kľúčové prvky štruktúry vnútroštátneho plánu, a najmä spoločné prvky, ktoré by mali obsahovať všetky vnútroštátne plány. V usmerneniach by sa malo stanoviť aj všeobecné smerovanie, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri vypracúvaní svojich vnútroštátnych plánovaných trajektórií.

(33)

Mechanizmus monitorovania a spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi by sa mal začať posúdením ich vnútroštátnych plánov a mal by vychádzať z poskytnutých údajov a posúdenia vykonaného v správe o digitálnom desaťročí, ako aj zo spätnej väzby prijatej od príslušných zainteresovaných strán, ako sú podnikateľské organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálni partneri, občianska spoločnosť, ako aj regionálni a miestni zástupcovia.

(34)

V časovom rámci spolupráce by sa mala zohľadniť potreba premietnuť výsledky predchádzajúceho cyklu spolupráce, ako aj politiky, opatrenia, kroky a prípadné úpravy vnútroštátnych plánov každé dva roky.

(35)

Členské štáty, pri ktorých sa v správe usúdilo, že v danej oblasti nedosiahli dostatočný pokrok, by v záujme pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov v súlade s plánovanými trajektóriami mali navrhnúť politiky, opatrenia a kroky na úpravu, ktoré zamýšľajú prijať na podporu pokroku v danej kritickej oblasti. Komisia a členské štáty by navyše mali preskúmať, akým spôsobom členské štáty spoločne aj individuálne reagovali na odporúčané politiky, opatrenia a kroky uvedené v správe z predchádzajúceho roka. Členský štát by mal mať možnosť požiadať o začatie postupu partnerského preskúmania, aby dal iným členským štátom príležitosť pripomienkovať návrhy, ktoré plánuje predložiť v rámci svojho vnútroštátneho plánu, najmä pokiaľ ide o ich vhodnosť na dosiahnutie konkrétneho cieľa. Komisia by mala uľahčovať výmenu skúseností a najlepších postupov prostredníctvom postupu partnerského preskúmania.

(36)

Komisia a jeden alebo viaceré členské štáty alebo aspoň dva členské štáty by mali mať možnosť prijať spoločné záväzky v súvislosti s koordinovanými opatreniami, ktoré by chceli prijať na dosiahnutie digitálnych cieľov, vytvoriť viacnárodné projekty a dohodnúť sa na akýchkoľvek iných politikách, opatreniach a krokoch na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme pokroku pri dosahovaní uvedených cieľov v súlade s plánovanými trajektóriami. Spoločný záväzok je iniciatíva v oblasti spolupráce, najmä s cieľom prispieť k dosiahnutiu všeobecných a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí. Na viacnárodných projektoch a na Konzorciu pre európsku digitálnu infraštruktúru (ďalej len „EDIC“) by sa mali zúčastniť najmenej tri členské štáty.

(37)

Pri monitorovaní dosahovania všeobecných a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí sú Komisia a členské štáty povinné lojálne spolupracovať v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. Je preto potrebné, aby členské štáty náležite reagovali na každú výzvu Komisie na spoluprácu, najmä ak existuje značná odchýlka od vnútroštátnej plánovanej trajektórie členského štátu alebo ak sa takáto odchýlka počas dlhšieho obdobia neriešila.

(38)

Na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí je kľúčové účinné vykonávanie odporúčaných politík, opatrení a krokov, ako aj vnútroštátnych plánov a ich úprav. Štruktúrovaný dialóg s jednotlivými členskými štátmi je nevyhnutný na usmernenie a podporu týchto členských štátov pri určovaní a vykonávaní vhodných opatrení na dosiahnutie pokroku smerom k dosiahnutiu ich vnútroštátnych plánovaných trajektórií, najmä ak členské štáty považujú za potrebné upraviť svoje vnútroštátne plány na základe politík, opatrení alebo krokov odporúčaných Komisiou. Komisia by mala náležite informovať Európsky parlament a Rada, najmä pokiaľ ide o proces a výsledky štruktúrovaného dialógu.

(39)

V záujme zabezpečenia transparentnosti a verejnej účasti by Komisia mala komunikovať so všetkými zainteresovanými stranami. Komisia by na tento účel mala úzko spolupracovať so zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a verejných a súkromných aktérov, ako sú verejnoprávne subjekty v odvetví vzdelávania a odbornej prípravy alebo zdravotníctva, a mala by s nimi konzultovať opatrenia na zrýchlenie digitálnej transformácie na úrovni Únie. Komisia by mala byť pri konzultáciách so zainteresovanými stranami čo najinkluzívnejšia a mala by zapájať tie orgány, ktoré majú zásadný význam pri podpore účasti dievčat a žien na digitálnom vzdelávaní a v profesionálnej kariére, s cieľom podporovať rodovo vyvážený prístup pri vykonávaní vnútroštátnych plánov členskými štátmi. Zapojenie zainteresovaných strán je dôležité aj na úrovni členských štátov, predovšetkým pri prijímaní ich vnútroštátnych plánov a ich prípadných úprav. Komisia a členské štáty by na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni mali včas a primerane k dostupným zdrojom zapojiť podnikateľské organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť.

(40)

Viacnárodné projekty by mali umožniť rozsiahle intervencie v kľúčových oblastiach nevyhnutné na dosiahnutie digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí, a to najmä prostredníctvom združovania zdrojov Únie, členských štátov a vo vhodných prípadoch súkromných zdrojov. Ak je to potrebné na dosiahnutie digitálnych cieľov, členské štáty by mali mať možnosť zapojiť tretie krajiny pridružené k priamo riadenému programu Únie, ktorý podporuje digitálnu transformáciu Únie. Viacnárodné projekty by sa mali vykonávať koordinovane v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi. Komisia by mala zohrávať ústrednú úlohu pri urýchľovaní vykonávania viacnárodných projektov tým, že v rámci kategórií projektov orientačne uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu identifikuje viacnárodné projekty pripravené na vykonávanie, a pri poskytovaní poradenstva členským štátom, pokiaľ ide o výber najvhodnejšieho existujúceho mechanizmu vykonávania, výber zdrojov financovania a ich kombinácie a iné strategické otázky súvisiace s vykonávaním týchto projektov. Komisia by v náležitých prípadoch mala poskytnúť usmernenia týkajúce sa zriadenia konzorcia EDIC ako vykonávacieho mechanizmu. Členské štáty, ktoré si to želajú, môžu tiež spolupracovať alebo prijímať koordinované opatrenia v iných oblastiach, než sú oblasti uvedené v tomto rozhodnutí.

(41)

Verejná podpora viacnárodných projektov by sa mala použiť najmä na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez toho, aby sa narušili rovnaké podmienky alebo zdvojovalo alebo vytesňovalo súkromné financovanie. Viacnárodné projekty by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by byť vykonávané v súlade s príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie.

(42)

Viacnárodné projekty by mali byť schopné účinne prilákať a kombinovať rôzne zdroje financovania Únie a členských štátov a v náležitých prípadoch finančné prostriedky z tretích krajín pridružených k priamo riadenému programu Únie, ktorý podporuje digitálnu transformáciu Únie, pričom by sa medzi nimi, pokiaľ je to možné, mali hľadať synergie. Malo by byť najmä možné kombinovať finančné prostriedky z centrálne riadených programov Únie so zdrojmi vyčlenenými členskými štátmi vrátane, vrátane, za určitých podmienok, príspevkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa vysvetľuje v časti 3 usmernenia Komisie pre členské štáty týkajúceho sa ich národných plánov obnovy a odolnosti, ako aj príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Vždy, keď je to odôvodnené povahou konkrétneho viacnárodného projektu, by malo byť možné povoliť tiež príspevky od iných subjektov, ako sú Únia a členské štáty, vrátane súkromných príspevkov.

(43)

Komisia by v spolupráci s členskými štátmi a v postavení koordinátora viacnárodných projektov mala pomáhať členským štátom pri identifikácii ich záujmov v rámci viacnárodných projektov, poskytovať nezáväzné usmernenia k výberu optimálnych mechanizmov vykonávania a pomáhať pri vykonávaní, čím prispeje k najširšej možnej účasti. Komisia by mala takúto podporu poskytovať, pokiaľ členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na viacnárodnom projekte, nevznesú námietky. Komisia by vždy mala konať v spolupráci so zúčastnenými členskými štátmi.

(44)

Na účely vykonávania konkrétneho viacnárodného projektu by Komisia mala mať možnosť zriadiť na základe žiadosti dotknutých členských štátov a po posúdení tejto žiadosti konzorcium EDIC.

(45)

Hostiteľský členský štát by mal určiť, či konzorcium EDIC spĺňa požiadavky na to, aby mohlo byť uznané za medzinárodnú organizáciu podľa článku 143 písm. g) a článku 151 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES (15) a za medzinárodnú organizáciu podľa článku 12 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2008/118/ES (16).

(46)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o kľúčové ukazovatele výkonnosti a zriadenie konzorcií EDIC. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(47)

Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na opatrenia prijaté členskými štátmi, ktoré sa týkajú národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti alebo obrany,