EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32021R2085

Nariadenie Rady (EÚ) 2021/2085 z 19. novembra 2021, ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa a zrušujú nariadenia (ES) č. 219/2007, (EÚ) č. 557/2014, (EÚ) č. 558/2014, (EÚ) č. 559/2014, (EÚ) č. 560/2014, (EÚ) č. 561/2014 a (EÚ) č. 642/2014

ST/12156/2021/INIT

OJ L 427, 30.11.2021, p. 17–119 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/2085/oj

30.11.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 427/17


NARIADENIE RADY (EÚ) 2021/2085

z 19. novembra 2021,

ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa a zrušujú nariadenia (ES) č. 219/2007, (EÚ) č. 557/2014, (EÚ) č. 558/2014, (EÚ) č. 559/2014, (EÚ) č. 560/2014, (EÚ) č. 561/2014 a (EÚ) č. 642/2014

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 187 a článok 188 prvý pododsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)

S cieľom dosiahnuť najväčší možný vplyv financovania z prostriedkov Únie a najúčinnejší príspevok k politickým cieľom Únie sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (3) (ďalej len „nariadenie o programe Horizont Európa“) zriadil politický a právny rámec pre európske partnerstvá s partnermi zo súkromného alebo verejného sektora. Európske partnerstvá sú kľúčovým prvkom politického prístupu programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie (ďalej len „ program Horizont Európa“). Vytvárajú sa s cieľom plniť priority Únie, na ktoré sa zameriava program Horizont Európa, a zabezpečiť zreteľné účinky pre Úniu a jej obyvateľov, čo možno účinnejšie dosiahnuť v partnerstve, než na úrovni samotnej Únie, a to prostredníctvom strategickej vízie, ktorú si partneri spoločne stanovia a ku ktorej sa zaviažu.

(2)

Najmä európske partnerstvá v rámci piliera „Globálne výzvy a európska priemyselná konkurencieschopnosť“ programu Horizont Európa zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní strategických cieľov, akými je urýchlenie transformácie smerom k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a k zelenej a digitálnej Európe, a mali by prispievať k obnove po bezprecedentnej kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Európske partnerstvá riešia komplexné cezhraničné výzvy, ktoré si vyžadujú integrovaný prístup. Umožňujú riešiť transformačné, systémové a trhové zlyhania opísané v posúdeniach vplyvu priložených k tomuto nariadeniu, a to zoskupovaním širokej škály aktérov vo všetkých hodnotových reťazcoch a ekosystémoch v záujme spolupráce na spoločnej vízii a jej premeny na konkrétne plány a koordinované vykonávanie činností. Okrem toho umožňujú sústredenie úsilia a zdrojov na spoločné priority s cieľom riešiť komplexné výzvy.

(3)

S cieľom plniť priority a dosiahnuť vplyv by sa mali európske partnerstvá vytvárať prostredníctvom širokého zapojenia relevantných zainteresovaných strán v celej Európe vrátane priemyslu, výskumných organizácií, orgánov poverených vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, a organizácií občianskej spoločnosti, ako sú nadácie, ktoré podporujú alebo vykonávajú výskum a inovácie. Zároveň by mali predstavovať jedno z opatrení na posilnenie spolupráce medzi partnermi zo súkromného alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním programov pre výskum a inovácie s cezhraničnými investíciami do výskumu a inovácií, čo ľuďom a podnikom prinesie vzájomné výhody a zároveň zabezpečí zachovanie záujmov Únie v strategických oblastiach.

(4)

Priebežné hodnotenie programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (4) odhalilo, že v priebehu času sa zaviedol značný súbor partnerských nástrojov a iniciatív so siedmimi formami vykonávania a s takmer 120 partnerskými iniciatívami prebiehajúcimi v rámci programu Horizont 2020. Okrem komplexnosti spôsobenej rastúcim počtom nástrojov a iniciatív sa v rámci posúdenia dospelo k záveru, že ich schopnosť prispievať k súvisiacim politikám na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni nie je celkovo dostatočná, a to napriek skutočnosti, že pri dosahovaní svojich cieľov prinášajú pozitívny výsledok, napríklad stanovovaním dlhodobých programov, štruktúrovaním spolupráce v oblasti výskumu a inovácií medzi inak rozptýlenými subjektmi a mobilizovaním dodatočných investícií. V posúdení vplyvu programu Horizont Európa sa preto identifikuje potreba riešiť a racionalizovať oblasť financovania výskumu a inovácií v EÚ, najmä v súvislosti s partnerstvami, ako aj potreba preorientovať partnerstvá, aby prinášali lepšie výsledky a plnili priority Únie.

(5)

V snahe reagovať na takéto obavy a dosiahnuť vyššie ambície, pokiaľ ide o európske investície, by sa malo v programe Horizont Európa navrhnúť zásadné zjednodušenie a reforma politiky Komisie týkajúcej sa partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií. Aby program Horizont Európa odrážal svoju systémovú povahu, ktorá sa zameriava na prispievanie k „transformáciám“ smerom k udržateľným cieľom v celej Únii, mal by účinnejšie využívať tieto partnerstvá uplatňovaním strategickejšieho a koherentnejšieho prístupu viac zameraného na vplyv.

(6)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (5) sa stanovuje všeobecný rámec na stanovenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely vymedzenia udržateľných investícií. Vytvára sa ním spoločný referenčný rámec, ktorý môžu investori, banky, priemysel a výskumní pracovníci použiť pri investovaní do projektov a hospodárskych činností, ktoré majú zásadný pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie a výrazne ich nenarušujú. Ide o referenčný rámec pre zelené investície v Únii.

(7)

Európske partnerstvá by mali v príslušných prípadoch zohľadňovať technické kritériá preskúmania uvedené v článku 3 a zásadu „výrazne nenarušiť“ stanovené v článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 ako nástroj na zlepšenie pripravenosti a prístupu svojich projektov k zelenému financovaniu, ktoré bude kľúčové pre prienik nimi vyvinutých inovačných technológií a riešení na trh a ich širšie zavádzanie. V centre technických kritérií preskúmania stoja vedecké dôkazy. Výskum a inovácie vykonávané v rámci európskych partnerstiev by mali zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskych subjektov v tom, aby dosiahli alebo prekročili rámec noriem a prahových hodnôt stanovených v nariadení, ako aj pri udržiavaní aktuálnosti technických kritérií preskúmania a ich súladu s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o „Európskej zelenej dohode“.

(8)

Na základe nariadenia o programe Horizont Európa by sa malo umožniť zakladať európske partnerstvá v troch rôznych formách, a to „spolufinancované“, „spoločne programované“ a „inštitucionalizované“. Vytvorenie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, ktoré sú spoločnými podnikmi medzi partnermi zo súkromného a verejného sektora, by sa malo opierať o nové právne predpisy Únie a vytvorenie špecializovaných vykonávacích štruktúr podľa článku 187 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(9)

V nariadení o programe Horizont Európa sa vymedzuje osem prioritných oblastí, v ktorých by sa mohli inštitucionalizované európske partnerstvá zriadené podľa článku 185 alebo 187 ZFEÚ navrhovať. V rámci týchto prioritných oblastí boli predložené viaceré iniciatívy na tieto inštitucionalizované európske partnerstvá a toto nariadenie sa vzťahuje na deväť z nich.

(10)

Činnosti v oblasti výskumu a inovácií vykonávané spoločnými podnikmi by sa mali financovať z programu Horizont Európa, ako sa stanovuje v článkoch 12 a 13 nariadenia o programe Horizont Európa. Na dosiahnutie maximálneho vplyvu by mali spoločné podniky rozvíjať úzke synergie s inými iniciatívami v rámci programu Horizont Európa a ďalšími programami a nástrojmi financovania z prostriedkov Únie, najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie inovačných riešení, vzdelávanie a regionálny rozvoj, s cieľom zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť a znížiť nerovnováhy.

(11)

Nový politický prístup k európskym partnerstvám, a predovšetkým inštitucionalizovaným európskym partnerstvám, si vyžaduje nový spôsob vytvárania právneho rámca, na základe ktorého by fungovali. Hoci sa vytváranie spoločných podnikov podľa článku 187 ZFEÚ na účely programu Horizont 2020 preukázalo ako účinné, pokiaľ ide o vykonávanie, je potrebné zvýšiť úsilie v tejto oblasti. Cieľom tohto nariadenia je preto posilniť koherentnosť, efektívnosť, otvorenosť, účinnosť a zameranie na vplyv v rámci vykonávania, a to prostredníctvom premietnutia ustanovení nariadenia o programe Horizont Európa, ako aj skúseností získaných pri vykonávaní programu Horizont 2020, do spoločných ustanovení pre všetky spoločné podniky harmonizovaným spôsobom. Má uľahčiť nadväzovanie spolupráce a vytváranie synergií medzi európskymi partnerstvami, a v plnej miere tak využívať ich prepojenie na organizačnej úrovni. Spoločné podniky by mali hľadať príležitosti na zapojenie zástupcov ďalších európskych partnerstiev do diskusií počas vypracúvania návrhov svojich pracovných programov, identifikovať oblasti, v ktorých by komplementárne alebo spoločné činnosti účinnejšie a efektívnejšie riešili výzvy, vyhýbať sa prekrývaniu, zosúladiť načasovanie svojich činností a zabezpečiť prístup k výsledkom a ďalším relevantným prostriedkom výmeny poznatkov.

(12)

Po identifikovaní vzájomných synergií by sa spoločné podniky mali zamerať na určenie podielov rozpočtu, ktoré by sa mali použiť na komplementárne alebo spoločné činnosti medzi spoločnými podnikmi. Cieľom tohto nariadenia je okrem toho zlepšiť mieru účinnosti a harmonizácie pravidiel zintenzívnením prevádzkovej spolupráce, ako aj preskúmaním možností úspor z rozsahu vrátane ustanovenia dojednaní o administratívnom útvare, ktorý by mal spoločným podnikom poskytovať horizontálne podporné funkcie. Uvedené dojednania o administratívnom útvare by mali uľahčiť dosahovanie väčšieho vplyvu a harmonizácie v spoločných bodoch, pričom sa zachová určitá miera flexibility na uspokojenie konkrétnych potrieb každého spoločného podniku. Táto štruktúra by sa mala zriadiť prostredníctvom dohôd o úrovni poskytovaných služieb, ktoré uzavrú spoločné podniky. Dojednania o administratívnom útvare by sa mali vzťahovať na funkcie koordinácie a administratívnej podpory v oblastiach, v ktorých sa ich preskúmanie preukázalo ako účinné a nákladovo efektívne, a mali by zohľadňovať, pokiaľ je to možné, súlad s požiadavkou zodpovednosti každého jednotlivého povoľujúceho úradníka a harmonizáciu pravidiel vrátane práv duševného vlastníctva. Právne usporiadanie by malo byť navrhnuté tak, aby čo najlepšie slúžilo spoločným potrebám spoločných podnikov, aby sa zabezpečila ich úzka spolupráca a aby sa preskúmali všetky možné synergie medzi európskymi partnerstvami a následne medzi rôznymi časťami programu Horizont Európa, ako aj medzi ďalšími programami riadenými spoločnými podnikmi.

(13)

Posúdenia vplyvu týkajúce sa jednotlivých spoločných podnikov, ktoré sprevádzajú návrh tohto nariadenia poskytli dôkazy, ktoré odôvodňujú realizáciu európskych partnerstiev v súlade s nariadením o programe Horizont Európa len v prípade, ak by ostatné časti programu Horizont Európa vrátane ďalších foriem európskych partnerstiev nedosiahli ciele alebo ak by nevytvorili potrebný očakávaný vplyv a ak je pritom táto realizácia odôvodnená dlhodobou perspektívou a vysokou mierou integrácie.

(14)

V rámci programu Horizont Európa sa zavádza strategickejší a koherentnejší prístup k európskym partnerstvám, ktorý je viac zameraný na vplyv, pričom stavia na poznatkoch získaných z priebežného hodnotenia programu Horizont 2020. Cieľom tohto nariadenia je v súlade s touto novou ambíciou dosiahnuť účinnejšie využívanie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, a to najmä zameraním sa na jasné ciele, výsledky a vplyv, ktoré možno dosiahnuť do roku 2030, a zabezpečením jasného príspevku k súvisiacim politickým prioritám a politikám Únie. Úzka spolupráca a synergie s ďalšími relevantnými iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, najmä s inými európskymi partnerstvami, sú kľúčom na dosiahnutie väčšieho vedeckého, sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu a na zabezpečenie využívania výsledkov. Na tento účel môžu spoločné podniky uplatňovať ustanovenia programu Horizont Európa, ktoré umožňujú rôzne druhy synergií, ako je alternatívne, kumulatívne alebo kombinované financovanie a prevod zdrojov. Pri posudzovaní celkového vplyvu by sa mali zohľadniť širšie investície nad rámec príspevkov partnerov podnietené spoločnými podnikmi, ktoré prispievajú k dosahovaniu ich cieľov, aby sa uľahčil prienik inovačných riešení na trh.

(15)

S cieľom zabezpečiť koherentný prístup a vedecký, technologický, hospodársky, spoločenský a environmentálny vplyv európskych partnerstiev vo vzťahu k cieľom programu Horizont Európa a prioritám Únie by sa v tomto nariadení mali stanoviť kolektívne všeobecné a spoločné špecifické ciele, ktoré by mali všetky spoločné podniky dosiahnuť. K dosiahnutiu týchto cieľov prispievajú spoločne všetky spoločné podniky, a to plnením svojich individuálnych cieľov. V spoločných častiach tohto nariadenia sa okrem toho vymedzujú spoločné operačné ciele odvodené od cieľov stanovených pre osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa zriadený rozhodnutím Rady (EÚ) 2021/764 (6) (ďalej len „osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa“). Všetky spoločné podniky by mali vykonávať svoje úlohy tak, aby splnili zásady a kritériá stanovené pre európske partnerstvá v nariadení o programe Horizont Európa (článok 10 a príloha III) a zabezpečili európsku pridanú hodnotu v porovnaní s výzvami v rámci hlavného pracovného programu Horizont Európa. Ciele a úlohy spoločných podnikov sú doplnené o dodatočné ciele a úlohy špecifické pre jednotlivé spoločné podniky. Zosúladením intervenčnej logiky jednotlivých spoločných podnikov s programom Horizont Európa by sa malo podporovať koordinované posudzovanie pokroku spoločných podnikov v rámci činností monitorovania a hodnotenia programu Horizont Európa, pričom by sa zároveň mali zohľadniť ich špecifiká a politické súvislosti.

(16)

Toto nariadenie vychádza zo zásad a kritérií stanovených v nariadení o programe Horizont Európa a takisto zo zásad otvorenosti a transparentnosti, silného pákového efektu a dlhodobých záväzkov všetkých zúčastnených strán. Jedným z cieľov tohto nariadenia je zabezpečiť otvorenosť spoločných podnikov a ich činností voči širokej škále subjektov vrátane nových účastníkov, ktorí sa budú monitorovať aj v rámci procesu strategickej koordinácie pre európske partnerstvá stanoveného v článku 6 ods. 5 osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa. Tieto partnerstvá by mali byť otvorené pre akýkoľvek subjekt, ktorý je ochotný a schopný pracovať na spoločnom cieli, mali by podporovať široké a aktívne zapojenie zúčastnených strán do svojich činností, členstva a správy a mali by zabezpečiť prospech z výsledkov pre všetkých Európanov, najmä prostredníctvom rozsiahleho šírenia výsledkov a činností uskutočňovaných pred zavedením v celej Únii. Pokiaľ ide o súkromných členov a ich konštituentov alebo prepojené subjekty, ktorí sú usadení v tretích krajinách, mali by sa chrániť záujmy Únie a spoločného podniku z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Na tento účel by Komisia mala mať možnosť požiadať súkromných členov, aby prijali vhodné opatrenia. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať primerané zaobchádzanie s dôvernými informáciami alebo obmedzenie účasti určitých subjektov na osobitných operačných činnostiach tohto súkromného člena.

(17)

V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania článku 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa by spoločné podniky mali zabezpečiť súlad s prístupom zvoleným v prípade akcií financovaných v rámci pracovného programu Horizont Európa, pokiaľ ide o uplatňovanie uvedeného článku, ako aj s právnymi predpismi a usmerneniami Únie relevantnými pre jeho uplatňovanie v prípade podobných tém v pracovnom programe dotknutého spoločného podniku.

(18)

Ak Komisia a členské štáty zvažujú obmedzenie účasti na osobitných akciách spoločného podniku v súlade s článkom 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa, Komisia a členské štáty v skupine zástupcov štátov by sa pred prijatím pracovného programu mali usilovať o to, aby sa v jednotlivých prípadoch dosiahla dohodnutá pozícia. V prípade spoločných podnikov s radou verejných orgánov by mala uplatňovanie uvedeného článku schváliť na žiadosť Komisie a pred prijatím pracovného programu rada verejných orgánov. Výkonný riaditeľ by mal okrem toho na základe výzvy predsedu pravidelne informovať príslušné zloženie programového výboru programu Horizont Európa o uplatňovaní článku 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa, a to v nadväznosti na povinnosť Komisie informovať programový výbor podľa článku 14 ods. 7 osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa a jeho prílohy III, a najmä pred prijatím pracovného programu dotknutého spoločného podniku.

(19)

V prílohe III k nariadeniu o programe Horizont Európa sa vyžaduje, aby finančné alebo nepeňažné príspevky od členov iných ako Únia dosahovali aspoň 50 % a mohli dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov spoločného podniku. Príspevok Únie vrátane akýchkoľvek dodatočných finančných prostriedkov od pridružených krajín by naopak nemal presiahnuť 50 % celkových rozpočtových záväzkov každého spoločného podniku. V dôsledku toho by sa v tomto nariadení mal stanoviť požadovaný príspevok členov iných ako Únia na rovnakej alebo vyššej úrovni v porovnaní s príspevkom Únie. Únia by mala mať možnosť znížiť svoj príspevok, ak členovia iní ako Únia neplnia svoje záväzky.

(20)

V súlade s článkom 10 ods. 1 písm. c) nariadenia o programe Horizont Európa majú spoločné podniky vykonávať centrálne riadenie všetkých finančných príspevkov koordinovaným prístupom. Každý zúčastnený štát by preto mal uzavrieť so spoločným podnikom jednu alebo viaceré administratívne dohody, v ktorých sa stanoví koordinačný mechanizmus na úhradu príspevkov žiadateľom usadeným v danom zúčastnenom štáte a podávanie správ o týchto príspevkoch. Zúčastneným štátom by sa malo poskytnúť právo veta pri využívaní ich vnútroštátnych finančných príspevkov pre žiadateľov, ktorí sú usadení v týchto zúčastnených štátoch, aby bolo možné zabezpečiť súlad s ich vnútroštátnymi strategickými prioritami. S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie prijímateľov, dosiahnuť zjednodušenie a zabezpečiť účinnejšie vykonávanie by sa mal každý zúčastnený štát usilovať o zosúladenie svojho harmonogramu platieb, podávania správ a auditov s týmito činnosťami spoločného podniku a o konvergenciu oprávnenosti jeho nákladov s nariadením o programe Horizont Európa. Prijímatelia usadení v zúčastnených štátoch, ktorí zverili platobné činnosti spoločnému podniku, by mali podpísať so spoločným podnikom jednotnú dohodu o grante podľa nariadenia o programe Horizont Európa.

(21)

V súlade s ambíciami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa je jedným z predpokladov zriadenia inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zabezpečenie príspevkov partnerov počas celého životného cyklu spoločných podnikov. V tejto súvislosti by mali súkromní partneri poskytovať podstatnú časť svojich príspevkov vo forme nepeňažných príspevkov na prevádzkové náklady spoločného podniku. Spoločné podniky by mali byť schopné identifikovať opatrenia na uľahčenie poskytovania týchto príspevkov prostredníctvom svojich pracovných programov, najmä znižovaním miery financovania. Tieto opatrenia by mali byť založené na špecifických potrebách spoločného podniku a súvisiacich činnostiach. V riadne odôvodnených prípadoch by malo byť možné zaviesť dodatočné podmienky, ktoré si budú vyžadovať účasť člena spoločného podniku alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov, zameriavajúce sa na činnosti, v ktorých priemyselní partneri spoločného podniku môžu zohrávať kľúčovú úlohu, ako sú rozsiahle demonštračné a hlavné projekty, ktoré sú bližšie k trhu, a prispievať viac prostredníctvom zníženej miery financovania. Mieru účasti členov by mal monitorovať výkonný riaditeľ s cieľom umožniť správnej rade prijať primerané opatrenia, čím sa zabezpečí vyváženosť medzi záväzkami partnerov a otvorenosťou. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu kapitálové výdavky, napríklad na rozsiahle demonštračné projekty alebo hlavné projekty, považovať za oprávnené náklady v súlade s platným právnym rámcom.

(22)

Malo by byť možné, aby sa v súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o programe Horizont Európa príspevky z programov spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (7) (EFRR), Európskeho sociálneho fondu plus zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (8) (ESF+), Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 (9) (ENRAF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (10) (EPFRV) považovali za príspevok zúčastnených štátov, ktoré sú členskými štátmi, do spoločných podnikov za predpokladu, že sa dodržia ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (11) a nariadení pre jednotlivé fondy. Okrem toho by malo byť možné, aby sa príspevky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (12) (ďalej len „mechanizmus“) považovali za príspevok členských štátov, ktoré sú zúčastnenými štátmi, do spoločných podnikov za predpokladu, že sa dodržia ustanovenia mechanizmu a záväzky stanovené v národných plánoch obnovy a odolnosti.

(23)

V súlade so zásadou spravodlivého rozdelenia príspevkov medzi členmi spoločného podniku by sa mali finančné príspevky na administratívne náklady spoločných podnikov rozdeliť rovnakým dielom medzi Úniu a členov iných ako Únia. Odchýlky od tejto zásady by sa mali zvážiť len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak by veľkosť alebo štruktúra členstva člena spoločného podniku iného ako Únia viedla k príspevku konštituenta alebo prepojeného subjektu, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v takej výške, ktorá závažne ohrozuje motiváciu stať sa konštituentom alebo pridruženým subjektom člena spoločného podniku alebo ním ostať. V takých prípadoch by minimálny percentuálny podiel ročného finančného príspevku na administratívne náklady spoločného podniku od členov iných ako Únia mal dosahovať 20 % celkových ročných administratívnych nákladov a príspevky MSP by mali byť výrazne nižšie v porovnaní s príspevkami väčších konštituentov alebo prepojených subjektov. Keď sa dosiahne kritická úroveň členstva, ktorá umožní príspevky vyššie ako 20 % celkových ročných administratívnych nákladov, ročné príspevky konštituenta alebo prepojeného subjektu by sa mali zachovať alebo zvýšiť s cieľom postupne zvyšovať podiel členov iných ako Únia na celkovom príspevku na ročné administratívne náklady spoločného podniku. Členovia spoločného podniku iní ako Únia by sa počas celého životného cyklu spoločného podniku mali usilovať o zvýšenie počtu konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom zvýšiť ich príspevok na 50 % administratívnych nákladov.

(24)

Nariadením o programe Horizont Európa sa od partnerov vyžaduje, aby preukázali svoj dlhodobý záväzok, okrem iného prostredníctvom minimálneho podielu verejných alebo súkromných investícií. Následne je potrebné, aby Únia v tomto nariadení stanovila zakladajúcich členov so sídlom v členských štátoch, krajinách pridružených k programu Horizont Európa alebo v medzinárodných organizáciách. Avšak tam, kde je to potrebné, by malo byť možné rozšíriť členskú základňu spoločných podnikov po ich zriadení o pridružených členov na základe otvorených a transparentných postupov, najmä so zreteľom na nový technologický vývoj alebo pridruženie ďalších krajín k programu Horizont Európa.

(25)

Právnické subjekty, ktoré majú záujem podporovať ciele spoločných podnikov v ich konkrétnych oblastiach výskumu bez toho, aby sa stali členmi, by tiež mali mať možnosť stať sa prispievajúcimi partnermi týchto spoločných podnikov.

(26)

V súlade s článkom 16 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa by sa pri prideľovaní finančných príspevkov z tretích krajín pridružených k programu Horizont Európa mala zohľadniť úroveň účasti právnych subjektov pridružených tretích krajín. Výška príspevku Únie do spoločných podnikov sa môže zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť o príspevky tretích krajín pridružených k programu Horizont Európa s prihliadnutím na úroveň účasti takýchto právnych subjektov a pod podmienkou, že celkovú sumu, o ktorú sa príspevok Únie zvýši, doplní minimálne rovnaký príspevok členov iných ako Únia alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov.

(27)

Zriadením spoločného podniku sa zabezpečuje vzájomne výhodné verejno-súkromné partnerstvo pre zapojených členov, a to aj podporou istoty, pokiaľ ide o významné rozpočtové prostriedky pre príslušné odvetvia na obdobie siedmich rokov. Získaním štatútu zakladajúceho alebo pridruženého člena, alebo jedného z ich konštituentov alebo prepojených subjektov, umožňuje členom nadobudnúť vplyv v správnej rade spoločného podniku, či už priamo alebo prostredníctvom zástupcov priemyselného odvetvia. Správna rada je rozhodovací orgán spoločného podniku, ktorý prijíma rozhodnutia týkajúce sa dlhodobého strategického smerovania partnerstva, ako aj jeho každoročných priorít. Únia, v príslušných prípadoch zúčastnené štáty, zakladajúci členovia a pridružení členovia by preto mali mať možnosť prispievať k programu a stanovovaniu priorít spoločného podniku prijatím a možnou zmenou strategického výskumného a inovačného programu, ako aj prijatím ročného pracovného programu vrátane obsahu výziev na predkladanie návrhov, uplatniteľnej miery financovania podľa témy výzvy a súvisiacich pravidiel pre postupy predkladania, hodnotenia, výberu, udeľovania a preskúmania.

(28)

Je vhodné, aby sa členovia iní ako Únia zaviazali vykonávať toto nariadenie prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok alebo spoločného listu obsahujúceho záväzok, v ktorom sa v príslušných prípadoch uvedie celková suma ich príspevkov, bez toho, aby sa ukladali podmienky ich pristúpenia. Takéto listy obsahujúce záväzok by mali byť právne platné počas celého životného cyklu spoločného podniku a spoločný podnik a Komisia by ich mali dôkladne monitorovať. Spoločné podniky by mali vytvoriť právne a organizačné prostredie, ktoré umožní členom plniť svoje záväzky, pričom sa zabezpečí atraktívnosť pre všetky zainteresované strany, neustála otvorenosť spoločných podnikov a transparentnosť počas ich realizácie, najmä v oblasti stanovovania priorít a účasti na výzvach na predkladanie návrhov.

(29)

Ďalšie zjednodušenie je základným kameňom programu Horizont Európa. V tejto súvislosti by mal existovať zjednodušený mechanizmus podávania správ pre partnerov, ktorí už nie sú povinní podávať správy o neoprávnených nákladoch. Nepeňažné príspevky na prevádzkové činnosti by sa mali účtovať výlučne na báze oprávnených nákladov a mali by sa vykazovať a podrobiť auditu v súlade s mechanizmom uplatniteľným na konkrétnu dohodu o grante. Takýmto účtovaním na báze oprávnených nákladov sa umožní len automatizácia výpočtu nepeňažných príspevkov na prevádzkové činnosti prostredníctvom IT nástrojov programu Horizont Európa, zníži sa administratívne zaťaženie partnerov a zvýši sa účinnosť mechanizmu vykazovania príspevkov. Spoločné podniky by mali dôkladne monitorovať nepeňažné príspevky na prevádzkové činnosti a výkonný riaditeľ by mal pravidelne podávať správy a zverejňovať ich s cieľom určiť, či je pokrok pri dosahovaní cieľových nepeňažných príspevkov dostatočne uspokojivý. Správna rada by mala posúdiť vynaložené úsilie aj dosiahnuté výsledky členov prispievajúcich na prevádzkové činnosti, ako aj ďalšie faktory, napríklad mieru účasti MSP a atraktivitu spoločných podnikov pre nových účastníkov. V prípade potreby by sa mali prijať vhodné nápravné a opravné opatrenia so zreteľom na zásady otvorenosti a transparentnosti.

(30)

Spoločné podniky by mali členom iným ako Únia poskytovať systematické príležitosti a stimuly na spájanie ich činností v oblasti výskumu a inovácií s činnosťami spoločného podniku. Dodatočné činnosti by nemali dostávať finančnú podporu od spoločného podniku. Môžu sa však započítať ako nepeňažné príspevky členov na dodatočné činnosti v prípade, že prispievajú k cieľom spoločného podniku a sú s jeho činnosťami priamo spojené, a to vrátane neoprávnených nákladov na nepriame akcie financované spoločným podnikom, ak sa tak stanovuje v ročnom pláne dodatočných činností. Takéto spojenie sa môže vytvoriť využívaním výsledkov nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom alebo jeho predchádzajúcimi iniciatívami, alebo preukázaním významnej pridanej hodnoty Únie. Príslušné náklady by mal certifikovať nezávislý audítorský subjekt vymenovaný dotknutým subjektom pod podmienkou, že spoločný podnik môže v prípade neistoty overiť metódu oceňovania. Týmto nariadením by sa mali stanoviť špecifickejšie ustanovenia týkajúce sa rozsahu dodatočných činností každého spoločného podniku, pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie požadovaného smerovania a vplyvu. Správne rady spoločných podnikov by mali ďalej rozhodnúť, či je na účely oceňovania týchto príspevkov potrebné využiť zjednodušujúce metódy, ako sú jednorazové platby alebo jednotkové náklady, aby sa dosiahlo zjednodušenie, nákladová efektívnosť a primeraná úroveň ochrany dôverných obchodných údajov.

(31)

Správou spoločných podnikov by sa malo zabezpečiť, aby ich rozhodovacie procesy boli schopné držať krok s rýchlo sa meniacim sociálno-ekonomickým a technologickým prostredím a globálnymi výzvami. Spoločné podniky by mali využívať odborné znalosti, poradenstvo a podporu všetkých relevantných zainteresovaných strán s cieľom účinne vykonávať svoje úlohy a zabezpečiť synergie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Spoločné podniky by preto mali byť oprávnené zriaďovať poradné orgány, ktoré by im poskytovali odborné poradenstvo a vykonávali akékoľvek iné poradenské úlohy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločných podnikov. Spoločné podniky by pri zriaďovaní poradných orgánov mali zabezpečiť vyvážené zastúpenie odborníkov v rozsahu činností spoločného podniku, a to aj so zreteľom na rodovú rovnováhu. Poradenstvo poskytované týmito orgánmi by malo obsahovať vedecké hľadiská, ako aj hľadiská vnútroštátnych a regionálnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán spoločných podnikov.

(32)

Spoločné podniky by mali zabezpečiť, aby členské štáty boli o činnostiach spoločných podnikov dostatočne informované, mohli poskytnúť včasné informácie o činnostiach vykonávaných na svojom území a mali príležitosť prispievať k prípravným a rozhodovacím procesom. Taký dialóg s členskými štátmi je mimoriadne dôležitý v súvislosti so synergiami a potrebou zabezpečiť zosúladenie úsilia a činností na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, na úrovni Únie a na európskej úrovni, aby sa vytvoril väčší vplyv. Spoločné podniky bez priameho alebo nepriameho zapojenia členských štátov ako členov alebo konštituentov by mali vytvoriť skupinu zástupcov štátov s cieľom zosúlaďovať činnosti spoločných podnikov s politikami a opatreniami prijímanými na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(33)

Spoločné podniky by mali mať možnosť zriadiť poradný orgán s vedeckou poradnou funkciou. Taký orgán alebo jeho členovia by mali byť schopní poskytovať príslušnému spoločnému podniku nezávislé vedecké poradenstvo a podporu. Vedecké poradenstvo by sa malo týkať najmä ročných pracovných programov a dodatočných činností a prípadne aj akéhokoľvek ďalšieho aspektu úloh spoločných podnikov.

(34)

S cieľom zabezpečiť, aby boli spoločné podniky informované o stanoviskách a názoroch zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca v ich príslušných oblastiach, mali by mať spoločné podniky možnosť zriaďovať príslušné poradné skupiny zainteresovaných strán, s ktorými by podľa potreby každého spoločného podniku konzultovali o horizontálnych alebo konkrétnych otázkach. Takéto skupiny by mali byť otvorené zainteresovaným stranám z verejného i súkromného sektora vrátane organizovaných záujmových a medzinárodných záujmových skupín z členských štátov, pridružených krajín alebo z iných krajín, ktoré sú aktívne v oblasti činnosti spoločného podniku.

(35)

Spoločné podniky by mali fungovať otvoreným a transparentným spôsobom, mali by svojim príslušným orgánom pravidelne a včas poskytovať všetky náležité informácie a mali by propagovať svoje činnosti, okrem iného informačnými činnosťami a šírením informácií v radoch širokej verejnosti. To zahŕňa včasné informácie podliehajúce pravidlám dôvernosti a rozčlenení podľa krajín o žiadostiach o grant a účasti na nepriamych akciách financovaných spoločným podnikom, o výsledkoch hodnotenia jednotlivých výziev na predkladanie návrhov a vykonávaní projektov, o synergiách s inými relevantnými programami Únie a inými európskymi partnerstvami, o dodatočných činnostiach, o prisľúbených a skutočne poskytnutých finančných a nepeňažných príspevkoch, o plnení rozpočtu spoločného podniku, ako aj o prepojení medzi cieľmi spoločného podniku a nepeňažnými príspevkami na dodatočné činnosti.

(36)

Spoločné podniky by sa mali realizovať s použitím štruktúry a pravidiel, ktoré zvyšujú účinnosť a zabezpečujú zjednodušenie. Na tento účel by spoločné podniky mali prijať rozpočtové pravidlá zodpovedajúce ich špecifickým potrebám, a to v súlade s článkom 71 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (13).

(37)

Realizácia spoločných podnikov by sa mala zakladať na kritériách stanovených pre inštitucionalizované európske partnerstvá v nariadení o programe Horizont Európa. Mala by sa podporovať využívaním elektronických prostriedkov spravovaných Komisiou. Informácie súvisiace s nepriamymi akciami financovanými spoločnými podnikmi vrátane výsledkov sú nevyhnutné na účely rozvoja, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík a programov Únie. Spoločné podniky by preto mali zabezpečiť, aby inštitúcie Únie a orgány, úrady alebo agentúry Únie mali prístup k všetkým informáciám týkajúcim sa nepriamych akcií, ktoré financujú, vrátane príspevkov a výsledkov prijímateľov zúčastňujúcich sa na nepriamych akciách. Tieto prístupové práva by mali byť obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie a mali by byť v súlade s platnými pravidlami dôvernosti. Zamestnancom inštitúcií Únie a orgánov, úradov alebo agentúr Únie by mal byť umožnený prístup k týmto informáciám pod podmienkou dodržania primeraných noriem bezpečnosti IT a bezpečnosti informácií a v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality.

(38)

Účasť na nepriamych akciách financovaných spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa by mala byť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa. Spoločné podniky by mali zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou. Spoločné podniky by mali využívať vzorovú dohodu o grante, ktorú vypracovala Komisia. V súvislosti s obdobím na vyjadrenie námietok proti prevodom vlastníctva výsledkov, ako sa uvádza v článku 40 ods. 4 nariadenia o programe Horizont Európa, by sa malo zohľadniť trvanie inovačných cyklov v oblastiach, ktorými sa príslušné spoločné podniky zaoberajú.

(39)

Jedným z hlavných účelov spoločných podnikov je posilňovať hospodárske kapacity Únie a predovšetkým jej vedecké a technologické líderstvo. V súvislosti s obnovou po ochorení COVID-19 sa navyše zdôraznila potreba investícií do kľúčových technológií, ako sú siete 5G, umelá inteligencia, cloudové technológie, kybernetická bezpečnosť a zelené technológie, ako aj potreba zhodnocovania týchto technológií v Únii. Spoločné podniky by mali v súlade s článkami 14 a 39 nariadenia o programe Horizont Európa prispievať k podpore otvorenej vedy. Výsledky vytvárané všetkými účastníkmi budú v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu, pričom všetci účastníci budú využívať výhody financovania z prostriedkov Únie prostredníctvom výsledkov vytváraných v projekte a prístupu k nim, a to aj účastníci, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. S cieľom chrániť záujmy Únie by sa preto právo spoločných podnikov namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo proti udeľovaniu výlučnej licencie týkajúcej sa výsledkov malo uplatňovať aj na účastníkov, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. Pri uplatňovaní tohto práva namietať a v súlade so zásadou proporcionality by spoločný podnik mal dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami Únie a ochranou základných práv týkajúcich sa výsledkov účastníkov, ktorým nebolo poskytnuté financovanie z prostriedkov Únie a so zreteľom na to, že títo účastníci nezískali na akciu, ktorá priniesla výsledky, žiadne finančné prostriedky z Únie.

(40)

Finančný príspevok Únie by sa mal spravovať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia a s pravidlami nepriameho riadenia stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) 2018/1046.

(41)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Malo by sa predchádzať zdvojeným auditom, neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Audity príjemcov finančných prostriedkov Únie podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s nariadením o programe Horizont Európa a ďalšími relevantnými programami financovania z prostriedkov Únie.

(42)

Finančné záujmy Únie a ostatných členov spoločných podnikov by mali byť chránené prostredníctvom primeraných opatrení v celom cykle výdavkov vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a podľa potreby správnymi a peňažnými sankciami v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046. Vzhľadom na osobitnú povahu akcií vykonávaných niektorými zo spoločných podnikov, ktoré si vyžadujú rozloženie na niekoľko rokov, by malo byť možné rozdeliť viacročné rozpočtové záväzky Komisie a príslušného spoločného podniku na ročné čiastkové platby. V tejto súvislosti môžu byť rozpočtové záväzky spoločného podniku pre čisté letectvo, spoločného podniku pre európske železnice a spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 rozdelené na ročné čiastkové platby. Do 31. decembra 2024 nepresiahne kumulatívna výška týchto rozpočtových záväzkov 50 % príslušného maximálneho príspevku Únie. Od 1. januára 2025 by najmenej 20 % kumulatívneho rozpočtu na zostávajúce roky nemalo byť krytých ročnými čiastkovými platbami.

(43)

Vzhľadom na osobitnú povahu a súčasné postavenie spoločných podnikov by sa im malo naďalej udeľovať samostatné absolutórium. Audit účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií by mal vykonávať Dvor audítorov.

(44)

V súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) nariadenia o programe Horizont Európa by mali spoločné podniky uplatňovať jasný prístup založený na životnom cykle. S cieľom primerane chrániť finančné záujmy Únie by sa mali spoločné podniky zriadiť na obdobie do 31. decembra 2031, aby mohli plniť svoje povinnosti v súvislosti s realizáciou grantov dovtedy, kým nebudú dokončené posledné začaté nepriame akcie. Spoločné podniky by sa mali financovať z programov Únie v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 (ďalej len „VFR na roky 2021 – 2027“). V náležite odôvodnených prípadoch súvisiacich s dostupnosťou zostávajúceho rozpočtu pochádzajúceho z VFR na roky 2021 – 2027 by spoločný podnik mal mať možnosť vyhlasovať výzvy na predkladanie návrhov do 31. decembra 2028.

(45)

V súvislosti s prioritou Komisie týkajúcou sa „Európskej zelenej dohody“, ktorú podporujú oznámenia Komisie z 11. októbra 2018 o Udržateľnom biohospodárstve pre Európu: Ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, z 28. novembra 2018 o Čistej planéte pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, z 11. marca 2020 o Novom akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu, z 20. mája 2020 o Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov, z 20. mája 2020 o Stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu a zo 17. októbra 2020 o Chemikáliách – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok, by sa európske odvetvia využívajúce biologické materiály vrátane MSP, regiónov a prvovýrobcov mali stať klimaticky neutrálne, udržateľnejšie a viac zamerané na obehové hospodárstvo pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Silný, konkurencieschopný inovačný ekosystém efektívne využívajúci zdroje a založený na využívaní biologických materiálov môže znížiť závislosť od neobnoviteľných fosílnych a nerastných surovín, ako aj urýchliť ich náhradu. Prostredníctvom inovácií založených na udržateľnosti a obehovosti môže tento ekosystém vyvíjať obnoviteľné výrobky z biologických materiálov, materiály, procesy a živiny z biomasy a odpadu. Tento ekosystém môže zároveň vytvárať hodnotu z miestnych surovín, okrem iného z odpadových, zvyškových a vedľajších tokov, s cieľom vytvárať pracovné miesta, hospodársky rast a rozvoj v celej Únii, a to nielen v mestských, ale aj vo vidieckych a pobrežných oblastiach, v ktorých sa biomasa vyrába a ktoré sú často okrajovými regiónmi, ktoré len zriedka využívajú výhody priemyselného rozvoja.

(46)

Spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály zriadený v rámci programu Horizont 2020 sa zameriava na udržateľné využívanie zdrojov, najmä v sektoroch s intenzívnym využívaním zdrojov a s veľkým vplyvom, ako je poľnohospodárstvo, výroba textílií a stavebníctvo, a najmä na miestnych prevádzkovateľov, výrobcov, závody a továrne. Jeho priebežné hodnotenie zverejnené v októbri 2017 obsahovalo rozsiahly súbor 34 odporúčaní, ktoré sa zohľadnili v návrhu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály zriadeného týmto nariadením. Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály nie je priamym pokračovaním spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, ide skôr o program, ktorý stavia na dosiahnutých výsledkoch predchádzajúcej iniciatívy a rieši jej nedostatky. V súlade s odporúčaniami by mal spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály zapájať širšiu škálu zainteresovaných strán vrátane primárnych odvetví (a to poľnohospodárstvo, akvakultúra, rybárstvo a lesné hospodárstvo), ako aj poskytovateľov odpadových, zvyškových a vedľajších tokov, regionálne orgány a investorov s cieľom predchádzať zlyhaniam trhu a neudržateľným postupom využívajúcim biologické materiály. Aby dosiahol svoje ciele, mal by financovať len projekty, ktoré dodržiavajú zásady obehovosti, udržateľnosti a planetárnych medzí.

(47)

Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály by mal vytvoriť skupiny na zavádzanie, ktoré by mali slúžiť ako poradné orgány a aktívne sa zúčastňovať na strategických rokovaniach, na ktorých sa stanovujú programy partnerstva. Je kľúčové zapájať tieto poradné orgány do štruktúr riadenia s cieľom zabezpečiť širšiu účasť a vyššiu mieru súkromných investícií do odvetvia obehového hospodárstva využívajúceho biologické materiály. Skupiny na zavádzanie by mali poskytovať najmä podporu v rámci strategických zasadnutí správnej rady, na ktorých sa stála správna rada stretáva s poprednými predstaviteľmi priemyslu, zástupcami zainteresovaných strán a zástupcami Komisie na vysokej úrovni, aby prerokovali a stanovili strategické smerovanie partnerstva.

(48)

Hlavným cieľom spoločného podniku pre čisté letectvo by malo byť prispievanie k zníženiu ekologickej stopy letectva, a to urýchlením vývoja klimaticky neutrálnych leteckých technológií, aby sa dali čo najskôr zaviesť, čo významne prispeje k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (14) (ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“), pokiaľ ide o zmierňovanie vplyvu na životné prostredie, a teda k zníženiu emisií o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou prijatou na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (15). Tento cieľ možno dosiahnuť len prostredníctvom urýchlenia a optimalizácie postupov v oblasti výskumu a inovácií v aeronautike a zvyšovaním globálnej konkurencieschopnosti leteckého odvetvia Únie. Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal zároveň zabezpečiť, že ekologickejšie letectvo ostane bezpečným, spoľahlivým a účinným spôsobom leteckej prepravy cestujúcich a tovaru.

(49)

Spoločný podnik pre čisté letectvo stavia na skúsenostiach získaných zo spoločných podnikov Čisté nebo a Čisté nebo 2. Nové európske partnerstvo by malo byť ambicióznejšie so zameraním na rozvoj prelomových demonštračných projektov. V súlade so závermi priebežného hodnotenia spoločného podniku Čisté nebo 2 by nová iniciatíva mala zaručiť, aby každý demonštračný projekt bol na kritickej ceste k vývoju budúcich programov týkajúcich sa lietadiel, aby vyvíjané technológie skutočne slúžili na dosiahnutie kľúčovej priority, ktorou je „čo najskoršie zavedenie“. Nový spoločný podnik by sa teda mal zamerať na zviditeľňovanie svojich jednotlivých cieľov, ako aj posilňovanie svojich kapacít v oblasti monitorovania, riadenia a podávania správ, aby odrážali komplexnosť úsilia v oblasti výskumu a inovácií nevyhnutného na dosiahnutie cieľov európskeho partnerstva.

(50)

Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal stavať na rozhodnom vedení zo strany európskeho leteckého priemyslu a rozmanitej členskej základni a spájať široké spektrum zainteresovaných strán a nápadov v celej Európe. S cieľom určiť najsľubnejšie prístupy a subjekty schopné ich plnenia vyhlásila Komisia výzvu na predkladanie nápadov a vyjadrenie záujmu možných členov. Správna rada by mala mať možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov tejto výzvy i budúcich výziev s cieľom zabezpečiť rýchle rozšírenie členskej základne.

(51)

S cieľom urýchliť a maximalizovať vplyv výskumných a inovačných činností vykonávaných spoločnými podnikmi pre čisté letectvo a pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 v oblasti účinného znižovania emisií a digitalizácie leteckého odvetvia by sa mali tieto spoločné podniky v rámci činností európskeho partnerstva usilovať o úzku spoluprácu s Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA), čím sa zabezpečí včasná výmena poznatkov o nových vyvíjaných technológiách. Táto spolupráca bude kľúčová, aby sa urýchlilo zavádzanie výsledných výrobkov a služieb na trh prostredníctvom uľahčenia postupu osvedčovania, ako sa to vyžaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (16).

(52)

S cieľom maximalizovať synergie medzi programami na úrovni Únie a na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, by mali členovia skupiny zástupcov štátov spoločného podniku pre čisté letectvo preskúmať možnosti poskytovania finančnej podpory excelentným návrhom na vnútroštátnej úrovni, ktoré neboli vybrané na financovanie v rámci spoločného podniku pre čisté letectvo v dôsledku nadmerného počtu predložených návrhov.

(53)

Európa čelí výzve spojenej s tým, že musí zohrávať vedúcu úlohu pri urýchľovaní environmentálnej transformácie ďalšej generácie lietadiel a internalizácii spoločenských nákladov emisií skleníkových plynov v rámci obchodného modelu leteckej dopravy a zároveň naďalej zabezpečovať „rovnaké podmienky“ pre európske výrobky na svetovom trhu. Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal preto podporovať európskych zástupcov v medzinárodnom normalizačnom a medzinárodnom legislatívnom úsilí.

(54)

Počas uplynulých piatich rokov sa dramaticky zvýšil záujem o vodík, pričom všetky členské štáty na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) podpísali a ratifikovali Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (Parížska dohoda). Cieľom Európskej zelenej dohody je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, v rámci ktorej budú najneskôr do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule. Medzi prioritné oblasti patria čistý vodík, palivové články, iné alternatívne palivá a uskladňovanie energie. Vodík má popredné miesto v oznámeniach Komisie z 8. júla 2020 o vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu a o ceste ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu: stratégia integrácie energetického systému EÚ, ako aj v rámci začatia činnosti Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorá združuje všetky zainteresované strany s cieľom určiť technologické potreby, investičné príležitosti a regulačné prekážky v oblasti budovania ekosystému čistého vodíka v Únii, ktorý prispieva k zníženiu súčasnej závislosti od fosílnych palív a emisií skleníkových plynov v príslušných odvetviach. Spoločný podnik pre čistý vodík môže umožniť využívanie výsledkov výskumu a inovácií investičnými rámcami, ako sú Európska aliancia pre čistý vodík a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI) v oblasti vodíka.

(55)

Špecializované činnosti v oblasti výskumu a inovácií týkajúce sa využitia vodíka, ktoré sa vzťahujú na všetky fázy/oblasti hodnotového reťazca pre vodík, sa podporujú od roku 2008, najmä prostredníctvom spoločných podnikov pre palivové články a vodík spoločný podnik pre palivové články a vodík a spoločný podnik pre palivové články a vodík 2 v rámci siedmeho rámcového programu zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (17) a programu Horizont 2020, ako aj prostredníctvom tradičných projektov spolupráce. Spoločný podnik pre čistý vodík by mal posilniť a integrovať vedecké kapacity Únie s cieľom urýchliť vývoj a zdokonalenie pokročilých aplikácií čistého vodíka pripravených na zavedenie na trh pre konečné použitie v oblasti energetiky, dopravy, stavebníctva a priemyslu. Možné to bude dosiahnuť len pri súbežnom posilňovaní konkurencieschopnosti hodnotového reťazca čistého vodíka Únie, a najmä MSP.

(56)

S cieľom dosiahnuť vedecké ciele spoločného podniku pre čistý vodík by sa mala všetkým sektorom, ktorých sa vodíkové hospodárstvo dotýka, poskytnúť príležitosť zapojiť sa do prípravy a vykonávania strategického výskumného a inovačného programu podniku. V rámci akcií vykonávaných spoločným podnikom pre čistý vodík by sa mali ako alternatíva k bežným technológiám zohľadňovať prelomové technologické trajektórie. Zapojiť by sa mal verejný sektor, najmä regionálne orgány, ako aj vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za nastavenie politík v oblasti klímy a opatrení súvisiacich s trhovými mechanizmami, a to s cieľom preklenúť medzery medzi vývojom technológií pripravených na zavedenie na trh a ich rozsiahlym využívaním.

(57)

Vzhľadom na to, že spoločný podnik pre čistý vodík zahŕňa výskumnú obec ako člena združenia Hydrogen Europe Research, nemal by sa zriaďovať orgán poskytujúci vedecké poradenstvo.

(58)

Keďže sa vodík môže využiť ako palivo alebo energetický nosič a na uskladnenie energie, je nevyhnutné, aby partnerstvo pre čistý vodík nadviazalo štruktúrovanú spoluprácu s mnohými inými európskymi partnerstvami, najmä v oblasti jeho konečného použitia. Európske partnerstvo pre čistý vodík by malo pôsobiť najmä v súčinnosti s európskymi partnerstvami pre cestnú a vodnú dopravu s nulovými emisiami, európske železnice, čisté letectvo, postupy pre planétu a čistú oceľ. Na tento účel by sa mala zriadiť štruktúra, ktorá by podliehala správnej rade, s cieľom zabezpečiť spoluprácu a synergie medzi uvedenými partnerstvami v oblasti vodíka. Spoločný podnik pre čistý vodík by bol jediným partnerstvom zameraným na riešenie technológií výroby vodíka. Spolupráca s partnerstvami v oblasti konečného použitia by sa mala zamerať predovšetkým na demonštráciu technológií a spoločné vymedzovanie špecifikácií.

(59)

Železnice prispievajú k jednotnému európskemu dopravnému priestoru (SETA) a predstavujú základný prvok politiky Únie v oblasti dlhodobej stratégie udržateľného rozvoja. Pokiaľ ide o ekonomickú veľkosť, priama hrubá pridaná hodnota európskeho železničného odvetvia dosahuje hodnotu 69 miliárd EUR a nepriama hodnota 80 miliárd EUR. V odvetví železničnej dopravy je priamo zamestnaných 1,3 milióna osôb a nepriamo viac ako milión osôb.

(60)

V oznámení Komisie z 10. marca 2020 o novej priemyselnej stratégii pre Európu sa zdôrazňuje, že odvetvia udržateľnej a inteligentnej mobility, ako je železničná doprava, majú zodpovednosť a potenciál byť hnacím motorom digitálnej a zelenej transformácie, podporovať konkurencieschopnosť priemyslu v Európe a zlepšovať prepojenosť. Cestná, železničná, letecká a vodná doprava by preto mali do roku 2050 spoločne prispieť k zníženiu emisií dopravy o 90 %. Prioritou by mal byť presun podstatnej časti zo 75 % vnútrozemskej nákladnej dopravy, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje po cestách, na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu.

(61)

Spoločný podnik Shift2Rail bol zriadený v roku 2014 s cieľom riadiť činnosti výskumu, vývoja a overovania v rámci iniciatívy, ktorá mu predchádzala, a to spojením finančných prostriedkov verejného a súkromného sektora, ktoré poskytnú jeho členovia, a využívaním vnútorných a vonkajších technických zdrojov. V rámci spoločného podniku sa zriadili nové formy spolupráce, ktoré boli v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, medzi zainteresovanými stranami z celého železničného hodnotového reťazca a aj z oblastí mimo tradičného odvetvia železničnej dopravy a získali skúsenosti a odborné znalosti Železničnej agentúry Európskej únie týkajúce sa otázok interoperability a bezpečnosti.

(62)

Cieľom spoločného podniku pre európske železnice by malo byť zabezpečenie vysokokapacitnej integrovanej európskej železničnej siete odstraňovaním prekážok interoperability a poskytovaním riešení pre plnú integráciu, ktoré sa budú vzťahovať na riadenie dopravy, vozidlá, infraštruktúru a služby, a to so zameraním na dosiahnutie rýchlejšieho využívania a zavádzania projektov a inovácií. Týmto spôsobom by sa mal využiť obrovský potenciál na digitalizáciu a automatizáciu s cieľom znížiť železničné náklady, zvýšiť svoje kapacity a posilniť flexibilitu a spoľahlivosť, pričom by sa mal zakladať na pevnej spoločnej referenčnej architektúre funkčného systému v tomto odvetví, a na spolupráci so Železničnou agentúrou Európskej únie.

(63)

Spoločný podnik pre európske železnice by mal vo svojom hlavnom pláne vymedziť prioritné činnosti v oblasti výskumu a inovácií, ako aj celkovú architektúru systému a harmonizovaný prístup k prevádzke vrátane rozsiahlych demonštračných činností a hlavných oblastí, ktoré sú potrebné na urýchlenie prenikania integrovaných, interoperabilných a štandardizovaných technologických inovácií potrebných na podporu jednotného európskeho železničného priestoru.

(64)

Železnice predstavujú komplexný systém s veľmi úzkymi interakciami medzi manažérmi infraštruktúr, železničnými podnikmi (prevádzkovateľmi vlakových služieb) a ich príslušným vybavením (infraštruktúrou a železničnými koľajovými vozidlami). Bez spoločných špecifikácií a stratégie v rámci celého železničného systému nie je možné zabezpečiť inovácie. Systémový pilier spoločného podniku pre európske železnice, ktorý bude získavať vstupné informácie od relevantných zainteresovaných strán v rámci spoločného podniku i mimo neho, by mal preto odvetviu umožniť dospieť k jednotnej koncepcii prevádzky a architektúre systému vrátane vymedzenia služieb, funkčných blokov a rozhraní, ktoré tvoria základ prevádzky železničného systému. Mal by poskytovať celkový rámec s cieľom zabezpečiť, aby sa výskum zameriaval na spoločné dohodnuté a zdieľané požiadavky zákazníkov a spoločne dohodnuté a zdieľané prevádzkové potreby. Výstup systémového piliera by mal podporovať interoperabilitu pre celú železničnú sieť vrátane základnej a súhrnnej siete TEN-T a hlavné a regionálne trate nezahrnuté v sieti TEN-T. Model riadenia a rozhodovací proces spoločného podniku pre európske železnice by mal odrážať vedúce postavenie Komisie pri zjednocovaní a integrácii európskeho železničného systému, predovšetkým v oblasti rýchleho a účinného dosiahnutia jednotnej prevádzkovej koncepcie a architektúry systému, a to pri zapojení súkromných partnerov do úloh v oblasti poradenstva a technickej podpory.

(65)

S cieľom zabezpečiť účinné využívanie výsledkov výskumu na nízkej úrovni technologickej pripravenosti (TLR) v rámci vyšších úrovní TLR, a predovšetkým v rámci spoločného podniku pre európske železnice, by mala takéto činnosti vykonávať programová kancelária spoločného podniku pre európske železnice.

(66)

V prípade potreby by správna rada spoločného podniku pre európske železnice mala mať v záujme zabezpečenia rýchleho prechodu a rozšírenia členstva možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov výzvy na vyjadrenie záujmu vyhlásenej Komisiou.

(67)

V súvislosti s prioritami Komisie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne cieľa udržateľného rozvoja 3, ako aj v súvislosti so spoločným oznámením Komisie z 9. marca 2020 s názvom „Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku“ sa Únia zaviazala prispievať k zdraviu a podpore blahobytu pre všetkých, budovať ešte silnejšie partnerstvo medzi našimi dvoma kontinentmi a podporovať rozvoj výskumných a inovačných kapacít v Afrike. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal popri iných takzvaných zdravotníckych technológiách riešiť nedostatok primeranej diagnostiky, liečby a vakcín s cieľom bojovať proti infekčným ochoreniam, ako sú HIV, malária a tuberkulóza, ale aj proti iným zanedbávaným infekčným chorobám súvisiacim s chudobou, ktoré sú rozšírené v Afrike, a predovšetkým v subsaharskej Afrike. Pandémia COVID-19 poukázala na skutočnosť, že infekčné choroby sa môžu vďaka lepšiemu prepojeniu rôznych regiónov sveta, svetovému obchodu a cestovnému ruchu rýchlo rozšíriť po celom svete. Vývoj zdravotníckych technológií je preto kľúčovým faktorom pri obmedzovaní šírenia infekčných ochorení, ako aj v rámci boja proti nim v prípade, že sa rozšíria, a takisto pri ochrane zdravia občanov v dotknutých krajinách a v Únii. S cieľom dosiahnuť silnejšie vedúce postavenie v oblasti globálneho zdravia v porovnaní s predchádzajúcou iniciatívou EDCTP2 by sa mal rozsah pôsobnosti partnerstva rozšíriť tak, aby sa vzťahoval na reakcie na nové ohrozenia súvisiace s infekčnými chorobami, ako aj na narastajúce problémy v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie a komorbidít v prípade neprenosných ochorení.

(68)

Boj proti infekčným ochoreniam postihujúcim subsaharskú Afriku prostredníctvom nástrojov moderných technológií si vyžaduje zapojenie širokej škály subjektov a dlhodobé záväzky. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal vytvárať produktívne a udržateľné siete a spoluprácu sever – juh a juh – juh, budujúc vzťahy s veľkým počtom organizácií z verejného a súkromného sektora s cieľom posilňovať projektovú a inštitucionálnu spoluprácu. Program by mal zároveň pomôcť nadviazať novú spoluprácu sever – juh a juh – juh na účely vykonávania štúdií vo viacerých krajinách a lokalitách subsaharskej Afriky. Pravidelná medzinárodná konferencia – fórum partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP) – by okrem toho mala poskytovať platformu pre vedeckých pracovníkov a relevantné siete z Európy, Afriky a iných oblastí na zdieľanie zistení a nápadov, ako aj na vytváranie prepojení týkajúcich sa spolupráce.

(69)

Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal stavať na skúsenostiach získaných počas programov EDCTP a EDCTP2 a dosahovať výsledky využívaním investícií Únie, členských štátov, pridružených štátov a krajín Afriky, ktoré by nebolo možné dosiahnuť samostatne v rámci jednotlivých krajín alebo rámcového programu Únie v oblasti výskumu. Združenie EDCTP, zastupujúce štáty zúčastnené na programe, by malo prispievať k programu EDCTP3 a jeho vykonávaniu dodatočnými činnosťami a môže prispievať aj finančne. Malo by zabezpečovať zmysluplnú účasť a zapojenie subsaharských krajín do rozhodovacieho procesu, čo je nevyhnutné na boj proti záťaži ochorení v subsaharských krajinách. Tento spoločný podnik by mal zahŕňať ďalších medzinárodných financovateľov výskumu, ako sú filantropické organizácie, farmaceutický priemysel a ďalšie tretie krajiny, ktoré by mali prispievať k partnerstvu v úlohe prispievajúcich partnerov na báze ad hoc. Okrem toho s cieľom zvýšiť vplyv programu by spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 mal mať v rámci špecifických výziev možnosť určovať právne subjekty, ktoré by sa mohli zúčastňovať na nepriamych akciách. V pracovnom programe by malo byť možné stanoviť, že takéto právne subjekty nie sú oprávnené na financovanie zo spoločného podniku.

(70)

Vzhľadom na to, že spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 zahŕňa členské štáty a pridružené krajiny ako členov združenia EDCTP, nemala by sa zriaďovať skupina zástupcov štátov.

(71)

Je nevyhnutné, aby výskumné činnosti financované v rámci spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, alebo na ktoré sa inak vzťahuje jeho pracovný program, boli v úplnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ľudských právach a jeho dodatkovými protokolmi, etickými princípmi zahrnutými v Helsinskej deklarácii Svetovej asociácie lekárov z roku 2008, normami správnej klinickej praxe prijatými Medzinárodnou konferenciou o zosúladení technických požiadaviek na registráciu farmaceutík na humánne použitie, príslušnými právnymi predpismi Únie a miestnymi etickými požiadavkami krajín, v ktorých sa majú vykonávať výskumné činnosti. Okrem toho by mal spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 vyžadovať, aby boli inovácie a intervencie vyvíjané na základe výsledkov nepriamych akcií podporených programom cenovo dostupné a prístupné pre zraniteľné skupiny.

(72)

Aby mohol spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 uspieť a stimulovať účasť na partnerstve, financovanie v rámci spoločného podniku by sa malo obmedziť na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo pridružených krajinách alebo usadené v zakladajúcich štátoch združenia v rámci EDCTP, v súlade s nariadením o programe Horizont Európa. Subjekty usadené v krajinách subsaharskej Afriky a iných tretích krajinách by mali mať naďalej možnosť zúčastňovať na výzvach bez toho, aby im bolo poskytnuté financovanie. Okrem toho by subjekty usadené v iných krajinách, než sú členovia združenia EDCTP3, mali byť oprávnené na financovanie v rámci špecifických tém výziev alebo v prípade výziev, ktorými sa riešia núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal prijať všetky primerané opatrenia, vrátane zmluvných, s cieľom chrániť finančné záujmy Únie. Malo by sa usilovať o uzatváranie dohôd s tretími krajinami v oblasti vedy a technológií. V prípade, že sa pred ich uzavretím subjekty usadené v tretej krajine bez takejto dohody finančne zúčastňujú na nepriamych akciách, spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal na ochranu záujmov Únie uplatniť alternatívne opatrenia, najmä by sa mal stanoviť finančný koordinátor akcie v členskom štáte alebo pridruženej krajine a suma predbežného financovania a tiež by sa mali prispôsobiť ustanovenia dohody o grante týkajúce sa zodpovednosti s cieľom primerane zohľadniť finančné riziká.

(73)

V súvislosti s prioritami Komisie „hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ a „Európa pripravená na digitálny vek“ by sa európsky priemysel vrátane MSP mal stať ekologickejším, obehovejším a digitalizovanejším pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Komisia zdôraznila úlohu zdravotníckych pomôcok a digitálnych technológií pri riešení nových výziev a úlohu využitia služieb elektronického zdravotníctva na poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a zároveň vyzvala na zabezpečenie zásob cenovo dostupných liekov na uspokojenie potrieb Únie pri súčasnej podpore inovatívneho európskeho farmaceutického priemyslu, ktorý by mal vedúcu úlohu vo svete. Cieľom spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo je prispievať k posilňovaniu konkurencieschopnosti zdravotníckeho priemyslu Únie, ktorý je základným kameňom vedomostnej ekonomiky Únie, k zvyšovaniu hospodárskej činnosti v oblasti vývoja zdravotníckych technológií, najmä integrovaných riešení v oblasti zdravotníctva, a tak slúžiť ako nástroj na posilňovanie technologického líderstva a podporu digitálnej transformácie našej spoločnosti. Takéto politické priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov, najmä akademickej obce, podnikov rôznych veľkostí a koncových používateľov inovácií v oblasti zdravia pod záštitou verejno-súkromného výskumného a inovačného partnerstva v oblasti zdravia. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal pomôcť dosiahnuť ciele „európskeho plánu na boj proti rakovine“ a „Európskeho akčného plánu ‚jedno zdravie‘ proti antimikrobiálnej rezistencii“. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal byť v súlade s oznámeniami Komisie z 10. marca 2020 o Novej priemyselnej stratégii pre Európu, z 10. marca 2020 o Stratégii pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu a z 25. novembra 2020 o Farmaceutickej stratégii pre Európu.

(74)

Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo stavia na skúsenostiach získaných zo spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 (spoločný podnik IIL 2), ako aj z činností tejto predchádzajúcej iniciatívy pri boji s pandémiou ochorenia COVID-19. V súlade s odporúčaniami priebežného hodnotenia spoločného podniku IIL 2 musí nasledujúca iniciatíva „umožniť aktívnu spoluprácu ďalších priemyselných odvetví s farmaceutickým priemyslom s cieľom využiť ich odborné znalosti pri vývoji nových intervencií v oblasti zdravotnej starostlivosti.“ Priemyselné odvetvia preto musia zahŕňať odvetvia biofarmaceutických technológií, biotechnológií a zdravotníckych technológií vrátane spoločností pôsobiacich v digitálnej oblasti. Rozsah pôsobnosti spoločného podniku by sa mal vzťahovať na prevenciu, diagnostiku, liečbu a manažment chorôb a musí byť stanovený so zreteľom na vysokú záťaž pre pacientov alebo spoločnosť alebo pre obe strany v dôsledku závažnosti ochorenia alebo počtu ľudí, ktorých ochorenie postihlo, ako aj na výrazný ekonomický vplyv ochorenia na pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti. Financované opatrenia musia reagovať na potreby Únie v oblasti verejného zdravia a zároveň podporovať rozvoj budúcich inovácií v oblasti zdravotníctva, ktoré budú bezpečné, zamerané na ľudí, účinné, nákladovo efektívne a cenovo dostupné pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti.

(75)

Aby sa zabezpečila čo najlepšia príležitosť vytvárať nové vedecké nápady a úspešné činnosti v oblasti výskumu a inovácií, kľúčovými aktérmi v spoločnom podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mali byť výskumní pracovníci z rôznych druhov verejných aj súkromných subjektov. Zároveň by koncoví používatelia, napríklad občania Únie, zdravotnícki pracovníci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali poskytnúť vstupné informácie do strategického návrhu a činností spoločného podniku, čím sa zabezpečí riešenie ich potrieb. Okrem toho by k činnostiam partnerstva mali poskytnúť včasné vstupné informácie aj orgány v rámci Únie a národné regulačné orgány, orgány hodnotenia zdravotníckej technológie a platitelia zdravotnej starostlivosti, pričom sa má zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov, a to s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť, že výsledky financovaných opatrení budú spĺňať potrebné požiadavky na ich využitie a dosiahnu tak očakávaný vplyv. Všetky takéto vstupné informácie by mali pomôcť lepšie zacieliť úsilie v oblasti výskumu smerom k oblastiam s nenaplnenými potrebami.

(76)

Súčasné výzvy a ohrozenia v oblasti zdravia sú celosvetové. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by preto mal byť otvorený účasti medzinárodných akademických, priemyselných a regulačných aktérov s cieľom využívať výhody širšieho prístupu k údajom a odborným znalostiam, reagovať na vznikajúce ohrozenia zdravia a dosiahnuť potrebný spoločenský vplyv, najmä zlepšené výsledky v oblasti zdravia pre občanov Únie. Väčšina činností partnerstva by sa zároveň mala vykonávať v členských štátoch a v pridružených krajinách k programu Horizont Európa.

(77)

Ciele partnerstva by sa mali zameriavať na predkonkurenčnú oblasť, a vytvárať tak bezpečné prostredie na efektívnu spoluprácu medzi spoločnosťami pôsobiacimi v rôznych oblastiach zdravotníckych technológií. Väčšina projektov financovaných zo spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mala byť medzisektorová, aby sa zohľadnila integračná povaha spoločného podniku, prispelo k prekonávaniu uzavretosti jednotlivých odvetví zdravotníckeho priemyslu a posilňovala spolupráca medzi priemyslom a akademickou obcou.

(78)

Pojem kľúčové digitálne technológie označuje elektrické komponenty a systémy, ktoré sú základom všetkých veľkých hospodárskych odvetví. Komisia zdôraznila potrebu dokonalého osvojenia si týchto technológií v Európe, najmä v kontexte plnenia európskych politických priorít, ako je vedúce postavenie v oblasti digitálnych technológií. Dôležitosť tejto oblasti a problémy, s ktorými sa stretávajú zainteresované strany v Únii, si vyžadujú naliehavé kroky, aby v inovačnom a hodnotovom reťazci Európy nezostalo žiadne slabé ohnivko. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus na úrovni Únie na spájanie a sústredenie poskytovania podpory členských štátov, Únie a súkromného sektora na výskum a inovácie v oblasti elektronických komponentov a systémov.

(79)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by umožnili európskemu priemyslu ako celku navrhovať, vyrábať a používať najinovačnejšie technológie v oblasti elektronických komponentov a systémov. Štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni je potrebná na podporu udržania výskumných skupín a európskych priemyselných odvetví na vrchole vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom kontexte a na preklenutie medzier v oblastiach technológií kľúčových pre digitálnu transformáciu v Európe, ktorá odráža základné hodnoty Únie vrátane súkromia a dôvery, zabezpečenia a bezpečnosti. Spolupráca medzi zainteresovanými stranami ekosystému, v ktorom sú zastúpené všetky segmenty hodnotových reťazcov, je nevyhnutná na vývoj nových technológií a rýchle prenikanie inovácií na trh. Otvorenosť a flexibilita pri začleňovaní relevantných zainteresovaných strán, najmä vrátane MSP, do vznikajúcich alebo príbuzných technologických oblastí je rovnako kľúčová.

(80)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal spájať finančné a technické prostriedky, ktoré sú zásadné na udržanie kroku so zrýchľujúcim sa tempom inovácií v tejto oblasti, na tvorbu externalít dôležitých pre spoločnosť, ako aj spoločné znášanie rizík pri zlaďovaní stratégií a investícií v duchu spoločného európskeho záujmu. Členmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie by preto mali byť Únia, členské štáty a pridružené krajiny v rámci programu Horizont Európa na základe dobrovoľnosti a združenia ako súkromní členovia zastupujúci svojich konštituentov. Účasť členských štátov okrem toho uľahčí súdržné zosúladenie s vnútroštátnymi programami a stratégiami, pričom sa obmedzí prekrývanie a fragmentácia úsilia a zároveň sa zabezpečia synergie medzi všetkými zainteresovanými stranami a činnosťami.

(81)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal pri poskytovaní príspevkov zúčastnených štátov ich vnútroštátnym účastníkom v nepriamych akciách zohľadniť skutočnosť, že zúčastnené štáty sa musia riadiť prísnymi vnútroštátnymi rozpočtovými pravidlami. V tejto súvislosti by zúčastnené štáty mali pred prijatím každého ročného pracovného programu uviesť orientačné finančné záväzky a mali by so spoločným podnikom uzavrieť právne záväzné dohody, ktorými sa zúčastnené štáty zaviažu k spôsobu platby príspevku na nepriame akcie počas celého životného cyklu spoločného podniku. Tieto dohody by sa mali uzatvárať v rámci ročného rozpočtového postupu a programovania spoločného podniku. Správna rada by mala prijať ročný pracovný program s náležitým zohľadnením týchto orientačných záväzkov. Rada verejných orgánov by mala vybrať návrhy. Len po týchto krokoch a v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku by mal povoľujúci úradník vykonať rozpočtové a právne záväzky na tieto nepriame akcie.

(82)

Ako pokračovanie postupu zavedeného v rámci spoločného podniku ECSEL je potrebná odchýlka od článku 34 nariadenia o programe Horizont Európa s cieľom umožniť rôzne miery financovania v závislosti od typu účastníka, najmä MSP a neziskových právnych subjektov, ako aj od typu akcie, ktorá sa má uplatňovať rovnako na všetkých prijímateľov zo všetkých zúčastnených štátov. Týmto spôsobom by sa mala zaručiť správna rovnováha účasti zainteresovanej strany na akciách financovaných spoločným podnikom pre kľúčové digitálne technológie, ako aj podporiť vyššia miera zapojenia MSP podľa odporúčaní priebežného hodnotenia spoločného podniku ECSEL.

(83)

Vzhľadom na to, že spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie zahŕňa členské štáty a pridružené krajiny ako členov rady verejných orgánov, nemala by sa zriaďovať skupina zástupcov štátov.

(84)

Právny rámec Únie v oblasti jednotného európskeho neba zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 (18) sa usiluje zreformovať európsky systém manažmentu letovej prevádzky (ATM) prostredníctvom inštitucionálnych, operačných, technologických a regulačných opatrení s cieľom zlepšiť výkonnosť z hľadiska kapacity, bezpečnosti, efektívnosti a environmentálneho vplyvu.

(85)

Cieľom projektu Výskum a rozvoj manažmentu letovej prevádzky (ATM) jednotného európskeho neba (ďalej len „projekt SESAR“) zriadeného nariadením Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 (19) je modernizácia ATM a spájanie technologických a prevádzkových inovácií na podporu jednotného európskeho neba. Cieľom projektu je poskytnúť technologické riešenia pre vysokovýkonné systémy ATM do roku 2035, aby sa umožnila ešte bezpečnejšia prevádzka odvetvia leteckej dopravy bez preťažení, ktorá by bola šetrnejšia k životnému prostrediu a klíme, v súlade s Európskou zelenou dohodu a európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Projekt SESAR tvoria tri navzájom súvisiace, kontinuálne a vyvíjajúce sa procesy spolupráce, ktorými sa vymedzujú, vyvíjajú a zavádzajú inovatívne technologické systémy a operačné postupy, ktoré sú základom digitálneho európskeho neba, ako sa vymedzuje v európskom riadiacom pláne ATM uvedenom v rozhodnutí Rady 2009/320/ES (20).

(86)

„Európsky riadiaci plán ATM“ je plánovacím nástrojom na modernizáciu ATM v celej Európe, ktorý spája výskumné a inovačné činnosti v oblasti ATM so scenármi pre činnosti zavádzania s cieľom dosiahnuť ciele jednotného európskeho neba týkajúce sa výkonnosti.

(87)

Spoločný podnik SESAR bol zriadený cieľom riadiť fázy definovania a zavádzania projektu SESAR, a to spájaním finančných prostriedkov poskytovaných jeho členmi z verejného a súkromného sektora a využívaním vnútorných a vonkajších technických zdrojov, ako aj vykonávať a v prípade potreby aktualizovať európsky riadiaci plán ATM. Vytvoril novú a efektívnu formu spolupráce medzi zainteresovanými stranami v odvetví, v ktorom je pokrok možné dosiahnuť len pri synchronizovanom zavádzaní nových riešení všetkými zainteresovanými stranami. Vzhľadom na úspešné zavedenie značky SESAR by mal nový spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 pokračovať v jej využívaní.

(88)

Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal stavať na skúsenostiach zo spoločného podniku SESAR a pokračovať v jeho koordinačnej úlohe v oblasti výskumu ATM v Únii. Hlavnými cieľmi spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by malo byť posilňovanie a ďalšia integrácia kapacít v oblasti výskumu a inovácií v Európe, čím sa podporí urýchľovanie digitalizácie v tomto odvetví a posilní jeho odolnosť a prispôsobiteľnosť vzhľadom na výkyvy v prevádzke. S cieľom podporovať hospodársku obnovu a rast by mal spoločný podnik prostredníctvom inovácií posilniť konkurencieschopnosť pilotnej a bezpilotnej leteckej dopravy a služieb ATM. V záujme vytvorenia jednotného európskeho neba ako najefektívnejšieho a k životnému prostrediu najšetrnejšieho vzdušného priestoru na svete by mal spoločný podnik vyvíjať inovačné riešenia a urýchľovať ich prienik na trh.

(89)

Nový spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal byť schopný vypracovávať a overovať vstupné technické informácie, ktoré pomáhajú Komisii pri regulačných činnostiach v oblasti ATM, napríklad pri príprave kompletnej technickej dokumentácie pre spoločné projekty zriadené v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba, vykonávaní technických štúdií alebo podpore normalizačných činnosti. Zároveň by mal zabezpečiť správu európskeho riadiaceho plánu ATM, ktorý bol schválený rozhodnutím 2009/320/ES, ako aj jeho monitorovanie, oznamovanie a aktualizáciu. Okrem toho by Komisia mala mať počet hlasov úmerný príspevku Únie do rozpočtu, a to minimálne 25 % počtu hlasov. Týmto usporiadaním sa zabezpečí, že si Komisia udrží silnú schopnosť riadiť z politického hľadiska prácu vykonávanú spoločným podnikom vo vzťahu k uvedeným úlohám, a to prostredníctvom posilnených mechanizmov dohľadu zavedených pre tieto orgány.

(90)

Účasť v spoločnom podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mala byť otvorená čo najširšej škále a zastúpeniu zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov a krajín pridružených k programu Horizont Európa vrátane MSP, a to prostredníctvom rôznych foriem účasti. Účasť by predovšetkým mala zabezpečiť riadnu rovnováhu medzi výrobcami vybavenia pre pilotné aj bezpilotné letectvo, používateľmi vzdušného priestoru, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, letiskami, armádou a profesijnými združeniami zamestnancov, ako aj ponúkať príležitosti pre MSP, akademickú obec a výskumné organizácie. S cieľom identifikovať najsľubnejšie prístupy a subjekty schopné ich plnenia zverejnila Komisia výzvu na vyjadrenie záujmu potenciálnych členov. Správna rada by mala mať možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov tejto výzvy, aby sa zabezpečilo rýchle rozšírenie členskej základne.

(91)

Traťové poplatky hradia v plnom rozsahu používatelia vzdušného priestoru, ktorí sa nepriamo podieľajú na úsilí v oblasti výskumu a vývoja financovanom významnými zainteresovanými stranami v oblasti ATM, ako sú poskytovatelia leteckých navigačných služieb alebo výrobný priemysel, ktorý vyrába a vybavuje lietadlá používané používateľmi vzdušného priestoru. Používatelia vzdušného priestoru by preto mali byť primerane zastúpení v správnej rade spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3.

(92)

S cieľom zabezpečiť účinné využívanie výsledkov bádateľského výskumu ATM (nízke TRL) v rámci vyšších TRL, a predovšetkým v rámci spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, by mala programová kancelária spoločného podniku také činnosti riadiť.

(93)

Agentúra Eurocontrol disponuje primeranou infraštruktúrou a potrebnými administratívnymi, IT, komunikačnými a logistickými podpornými službami. Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal túto infraštruktúru a služby agentúry Eurocontrol využívať. V tejto súvislosti existuje málo potenciálnych synergií, ktoré by sa mohli získať združovaním administratívnych zdrojov s inými spoločnými podnikmi prostredníctvom spoločného administratívneho útvaru. Na spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by sa mali preto nemali vzťahovať dojednania o administratívnom útvare ustanovené týmto nariadením.

(94)

Odvetvové združenie pre inteligentné siete a služby infraštruktúry 6G (6G-IA), ktoré stavia na predchádzajúcom združení, bolo zriadené na účely vytvorenia širokej základne zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov partnerstva pre inteligentné siete a služby. Hoci sa očakáva, že toto nové odvetvové združenie bude mať v prvých rokoch po zriadení len obmedzený počet konštituentov a prepojených subjektov, jeho cieľom je prijímať nových členov spomedzi konštituentov zainteresovaných strán pôsobiacich v hodnotovom reťazci inteligentných sietí a služieb. Vzhľadom na predpokladanú skromnú veľkosť a vplyv združenia na svojich konštituentov spomedzi MSP nie je udržateľné, aby združenie prispievalo na 50 % administratívnych nákladov spoločného podniku pre inteligentné siete a služby počas celého životného cyklu, najmä v prvých rokoch od jeho zriadenia. Okrem toho kríza spôsobená pandémiou COVID-19 a jej vplyv na hospodárstvo znamenajú výzvy pre európske hospodárske subjekty, a to aj v oblasti informačných a komunikačných technológií. Malo by sa preto zabezpečiť, aby súkromní partneri spoločného podniku boli schopní plniť svoje záväzky, pričom podmienky by mali byť aj naďalej atraktívne a mali by motivovať nových partnerov k vstupu do združenia. Minimálna percentuálna hodnota ročného finančného príspevku na administratívne náklady od členov iných ako Únia by preto mala predstavovať 20 % celkových ročných administratívnych nákladov. Predovšetkým by malo byť možné, aby konštituenti MSP prispievali sumou nižšou v porovnaní s väčšími podnikmi. Členovia spoločného podniku iní ako Únia by sa počas celého životného cyklu mali usilovať o zvýšenie počtu konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom zvýšiť svoj príspevok na 50 % administratívnych nákladov.

(95)

V súvislosti s prioritami Komisie na obdobie 2019 – 2024 „Európa pripravená na digitálny vek,“„hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí“ a politickými cieľmi stanovenými v kontexte oznámenia „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ musí Európa rozvíjať kritické digitálne infraštruktúry založené na sieťach 5G a budovať svoje technologické kapacity pre siete 6G v časovom horizonte do roku 2030. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila strategický význam európskeho partnerstva pre inteligentné siete a služby s cieľom poskytovať zákazníkom a podnikom bezpečné služby založené na pripojiteľnosti. Uvedené priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov, konkrétne priemyslu, akademickej obce a verejných orgánov, pod záštitou európskeho partnerstva vychádzajúceho z výsledkov dosiahnutých v rámci predchádzajúcej iniciatívy infraštruktúry verejno-súkromného partnerstva v oblasti 5G, v rámci ktorej sa úspešne vyvinuli technológie a normy sietí 5G.

(96)

Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby je navrhnutý s cieľom riešiť politické otázky v oblasti digitálnej infraštruktúry, podporovať zavádzanie infraštruktúry 5G v rámci rozsahu pôsobnosti programu v rámci Nástroja na prepájanie Európy 2 (NPE 2) – Digitalizácia zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (21) a rozširovať technologický rozsah výskumu a inovácií v oblasti sietí 6G. V úzkej spolupráci s členskými štátmi by mal posilňovať reakciu na politické a spoločenské potreby Únie týkajúce sa energetickej účinnosti sietí, kybernetickej bezpečnosti, technologického líderstva, súkromia a etiky a mal by rozšíriť rozsah výskumu a inovácií zo sietí na poskytovanie služieb založených na cloude, ako aj podporných služieb týkajúcich sa komponentov a zariadení pre občanov a širokú škálu hospodárskych odvetví, ako sú zdravotná starostlivosť, doprava, výroba a médiá.

(97)

Ciele verejnej politiky týkajúce sa inteligentných sietí a služieb nemôžu dosiahnuť výlučne priemysel a Komisia. Ich riešenie z celostného a koordinovaného hľadiska si vyžaduje predovšetkým strategické zapojenie členských štátov do štruktúry riadenia. Správna rada by preto mala v čo najväčšej miere zohľadňovať názory skupiny zástupcov štátov, najmä v súvislosti so strategickými usmerneniami v oblasti pracovných programov a rozhodnutí o financovaní.

(98)

Pokročilé infraštruktúry sietí 5G budú základom pre rozvoj ekosystémov pre digitálnu a zelenú transformáciu a následne pre schopnosť Európy zavádzať technológie sietí 6G. Program v rámci NPE 2 – Digitalizácia, ako aj program Digitálna Európa (DEP) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (22) a Program InvestEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (23) poskytujú príležitosti na rozvoj digitálnych ekosystémov založených na sieťach 5G a následne sieťach 6G. So zreteľom na široký súbor zainteresovaných strán z verejného i súkromného sektora v týchto projektoch zavádzania je kľúčové koordinovať vypracovanie strategického programu, príspevky k programovaniu a informácie a účasť zainteresovaných strán v súvislosti s týmito programami. Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby by mal ako strategická základňa pre tieto úlohy koordinovať vypracúvanie programov strategického zavádzania pre príslušné oblasti zavádzania, ako sú systémy sietí 5G pozdĺž ciest a železníc. V týchto programoch by sa okrem iného malo podporovať stanovenie plánov zavádzania, hlavných možností pre modely spolupráce a ďalších strategických otázok.

(99)

V článku 20 ods. 3 nariadenia o programe Horizont Európa sa stanovuje, že v náležitom prípade musí Komisia alebo financujúci orgán vykonať bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré vzbudzujú bezpečnostné obavy.

(100)

Na základe záverov Rady z 3. decembra 2019 a odporúčania o kybernetickej bezpečnosti sietí 5G z 26. marca 2019 pre koordinovanú činnosť na úrovni Únie zverejnila skupina pre spoluprácu členských štátov v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti v januári 2020 súbor nástrojov EÚ obsahujúci opatrenia na zmierňovanie rizík týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti sietí 5G (ďalej len „súbor nástrojov“). Súbor nástrojov obsahuje súbor strategických a technických opatrení, ako aj podporné opatrenia, s cieľom zmierniť hlavné riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti sietí 5G, ktoré boli identifikované v správe o koordinovanom posúdení rizík na úrovni Únie, a poskytovať usmernenia pre výber opatrení, ktoré by sa mali uprednostniť v plánoch na zmiernenie rizík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. V oznámení Komisie z 29. januára 2020 o Vykonávaní súboru nástrojov EÚ sa podporujú všetky opatrenia a usmernenia stanovené v súbore nástrojov a zdôrazňuje sa potreba obmedzení, a to vrátane potrebných vylúčení, týkajúcich sa dodávateľov, ktorí sa na základe faktorov špecifikovaných v koordinovanom posúdení rizík na úrovni Únie považujú za vysokorizikových, ako aj opatrení na zabránenie závislosti od týchto dodávateľov. Zároveň sa v ňom stanovujú osobitné akcie pre Komisiu, najmä s cieľom zabezpečiť, aby účasť na programoch financovania z prostriedkov Únie bola v príslušných technologických oblastiach podmienená splnením bezpečnostných požiadaviek, a to plným využívaním a ďalším zavádzaním bezpečnostných podmienok. Vykonávaním tohto nariadenia by sa preto mali zaviesť primerané ustanovenia na zohľadnenie bezpečnostných opatrení prostredníctvom akcií financovaných spoločným podnikom pre inteligentné siete a služby a na základe jeho odporúčaní aj ďalšími financujúcimi subjektmi, ktoré vykonávajú iné programy Únie v oblasti inteligentných sietí a služieb.

(101)

Spoločné podniky v rámci programu Horizont 2020 boli zriadené na obdobie do 31. decembra 2024. Spoločné podniky by mali poskytovať neustálu podporu príslušným výskumným programom vykonávaním zostávajúcich začatých alebo pokračujúcich akcií na základe nariadení Rady (ES) č. 219/2007, (EÚ) č. 557/2014 (24), (EÚ) č. 558/2014 (25), (EÚ) č. 559/2014 (26), (EÚ) č. 560/2014 (27), (EÚ) č. 561/2014 (28) a (EÚ) č. 642/2014 (29) a v súlade s týmito nariadeniami až do ich likvidácie. V záujme právnej istoty a zrozumiteľnosti by sa preto tieto nariadenia mali zrušiť.

(102)

Únia by mala konať, len ak existuje preukázateľná výhoda, že opatrenia na úrovni Únie sú účinnejšie ako opatrenia prijímané na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Spoločné podniky sa zameriavajú na oblasti, v ktorých je preukázateľná pridaná hodnota konania na úrovni Únie z dôvodu rozsahu, rýchlosti a miery úsilia potrebného na to, aby Únia plnila svoje dlhodobé ciele stanovené v ZFEÚ a naplnila svoje strategické politické priority a záväzky. Okrem toho by sa navrhované spoločné podniky mali považovať za komplementárne k vnútroštátnym činnostiam a činnostiam na nižšej úrovni štátnej správy v rovnakej oblasti a mali by ich posilňovať.

(103)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu zamedzenia zbytočnej duplicite, zachovania kritického množstva a zabezpečenia optimálneho využitia verejných financií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(104)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušných oblastiach politiky by malo toto nariadenie nadobudnúť účinnosť čo najskôr a to dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

PRVÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa zriaďuje deväť spoločných podnikov v zmysle článku 187 ZFEÚ na vykonávanie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev uvedených v článku 10 ods. 1 písm. c) nariadenia o programe Horizont Európa. Stanovujú sa v ňom ich ciele a úlohy, členstvo, organizácia a ďalšie prevádzkové pravidlá.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„člen iný ako Únia“ je ktorýkoľvek zúčastnený štát, súkromný člen alebo medzinárodná organizácia, ktorí sú členmi spoločného podniku;

2.

„zakladajúci člen“ je akákoľvek právnická osoba so sídlom v členskom štáte, krajine pridruženej k programu Horizont Európa, alebo medzinárodná organizácia, ktorá je v tomto nariadení alebo v jednej z príloh k tomuto nariadeniu identifikovaná ako člen spoločného podniku;

3.

„pridružený člen“ je akákoľvek právnická osoba so sídlom v členskom štáte, krajine pridruženej k programu Horizont Európa, alebo medzinárodná organizácia, ktorá pristúpila k spoločnému podniku podpísaním listu obsahujúceho záväzok v súlade s článkom 6 ods. 3 a podlieha schváleniu podľa článku 7;

4.

„zúčastnený štát“ je ktorýkoľvek členský štát alebo krajina pridružená k programu Horizont Európa po tom, ako prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok oznámi svoju účasť na činnostiach príslušného spoločného podniku;

5.

„súkromný člen“ je akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa verejného alebo súkromného práva, ktorý je členom spoločného podniku iným ako Únia, zúčastnené štáty alebo medzinárodné organizácie;

6.

„konštituenti“ sú subjekty, ktoré tvoria súkromného člena spoločného podniku, ak je tento súkromný člen združením podľa stanov daného člena;

7.

„prispievajúci partner“ je ktorákoľvek krajina, medzinárodná organizácia alebo právny subjekt iný ako člen spoločného podniku, alebo konštituent člena alebo ich prepojený subjekt, ktoré podporujú ciele spoločného podniku v konkrétnej oblasti jeho výskumu a ktorých žiadosť bola schválená v súlade s článkom 9;

8.

„nepeňažné príspevky na prevádzkové činnosti“ sú príspevky súkromných členov, konštituentov alebo prepojených subjektov ktoréhokoľvek z nich, medzinárodných organizácií a prispievajúcich partnerov predstavujúce oprávnené náklady, ktoré im vznikli pri vykonávaní nepriamych akcií, po odpočítaní príspevku daného spoločného podniku a zúčastnených štátov daného spoločného podniku na tieto náklady;

9.

„dodatočná činnosť“ je činnosť zahrnutá do ročného plánu dodatočných činností pripojeného k hlavnej časti pracovného programu, ktorá nedostáva finančnú podporu od spoločného podniku, ale prispieva k dosahovaniu jeho cieľov a je priamo spojená s využívaním výsledkov projektov daného spoločného podniku alebo jeho predchádzajúcich iniciatív, alebo ktorá má zásadnú pridanú hodnotu Únie;

10.

„nepeňažné príspevky na dodatočné činnosti“ sú príspevky súkromných členov, konštituentov alebo prepojených subjektov ktoréhokoľvek z nich a medzinárodných organizácií, ktoré predstavujú náklady, ktoré im vznikli pri vykonávaní dodatočných činností, po odpočítaní príspevku Únie a zúčastnených štátov daného spoločného podniku na tieto náklady;

11.

„predchádzajúca iniciatíva“ je akékoľvek partnerstvo v jednej z oblastí patriacich do pôsobnosti spoločného podniku, ktorému bola poskytnutá finančná podpora z jedného z predchádzajúcich rámcových programov Únie pre výskum;

12.

„strategický výskumný a inovačný program“ je dokument, ktorý sa vzťahuje na obdobie trvania programu Horizont Európa a v ktorom sa stanovujú kľúčové priority a základné technológie a inovácie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spoločného podniku;

13.

„pracovný program“ je dokument uvedený v článku 2 bode 25 nariadenia o programe Horizont Európa;

14.

„konflikt záujmov“ je situácia, ktorá zahŕňa účastníka finančných operácií alebo iné osoby uvedené v článku 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046;

15.

„nový účastník“ je subjekt, ktorý je po prvýkrát prijímateľom grantu, ktorý udelil jednotlivý spoločný podnik alebo jeho predchádzajúca iniciatíva, a ktorý nie je zakladajúcim členom tohto spoločného podniku ani jeho predchádzajúcej iniciatívy.

Článok 3

Ustanovenie programu

1.   Na obdobie do 31. decembra 2031 sa ako orgány Únie zriaďujú tieto spoločné podniky, ktoré sú financované v rámci VFR na roky 2021 – 2027:

a)

spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály;

b)

spoločný podnik pre čisté letectvo;

c)

spoločný podnik pre čistý vodík;

d)

spoločný podnik pre európske železnice;

e)

spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3;

f)

spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo;

g)

spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie;

h)

spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3;

i)

spoločný podnik pre inteligentné siete a služby.

2.   Orgány Únie uvedené v odseku 1 sa spoločne uvádzajú ako „spoločné podniky“.

3.   S cieľom zohľadniť trvanie programu Horizont Európa sa výzvy na predkladanie návrhov v rámci spoločných podnikov vyhlásia najneskôr do 31. decembra 2027. V riadne odôvodnených prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov môžu vyhlásiť najneskôr do 31. decembra 2028.

4.   Spoločné podniky sú právnickými osobami. V každom členskom štáte majú čo najširšiu právnu spôsobilosť, ktorá sa podľa právnych predpisov uvedeného členského štátu priznáva právnickým osobám. Môžu najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a byť účastníkom súdneho konania.

5.   Sídla týchto spoločných podnikov sú v Bruseli v Belgicku.

6.   Pokiaľ nie je uvedené inak, ustanovenia v prvej a tretej časti sa uplatňujú na všetky spoločné podniky. Ustanovenia v druhej časti sa primerane vzťahujú na jednotlivé spoločné podniky.

7.   Na účely prvej a tretej časti a pokiaľ nie je uvedené inak, je odkaz na jednotlivý spoločný podnik alebo orgán odkazom na každý spoločný podnik alebo každý rovnocenný orgán jednotlivých spoločných podnikov a jeho kompetencie vo vzťahu k iným orgánom toho istého spoločného podniku.

HLAVA II

FUNGOVANIE SPOLOČNÝCH PODNIKOV

KAPITOLA 1

Ciele a úlohy

Článok 4

Ciele a zásady

1.   Spoločné podniky uvedené v článku 3 tohto nariadenia prispievajú ku všeobecným a špecifickým cieľom nariadenia o programe Horizont Európa, ktoré sa stanovujú v jeho článku 3.

2.   Spoločné podniky budú prostredníctvom zapájania a záväzkov partnerov, pokiaľ ide o vypracovanie a vykonávanie programu výskumných a inovačných činností s európskou pridanou hodnotou, spoločne plniť tieto všeobecné ciele:

a)

posilňovanie a integrácia vedeckých, inovačných a technologických kapacít a uľahčovanie prepojení týkajúcich sa spolupráce v celej Únii s cieľom podporiť vytváranie a šírenie vysokokvalitných nových poznatkov a zručností, najmä s cieľom riešiť globálne výzvy, zabezpečiť a posilniť konkurencieschopnosť Únie, európsku pridanú hodnotu, odolnosť a udržateľnosť a prispievať k posilnenému európskemu výskumnému priestoru (EVP);

b)

zabezpečenie vedúceho postavenia a odolnosti hodnotových reťazcov Únie založených na princípe udržateľnosti v oblasti kľúčových technológií a odvetví v súlade s priemyselnou stratégiou a stratégiou pre MSP pre Európu, Európskou zelenou dohodou, plánom európskej obnovy a inými relevantnými politikami Únie;

c)

vývoj a zrýchľovanie celoúnijného využívania inovačných riešení klimatických, environmentálnych, zdravotných, digitálnych a ďalších celosvetových výziev, ktoré prispievajú k strategickým prioritám Únie, zrýchľujú hospodársky rast Únie a podporujú inovačný ekosystém, pri súčasnom plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii najneskôr do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou, a tým zlepšovať kvalitu života európskych občanov.

3.   Spoločné podniky budú plniť tieto špecifické ciele:

a)

posilnenie kritického množstva a vedeckých a technologických kapacít a kompetencií v oblasti spoločného, medzisektorového, cezhraničného a interdisciplinárneho výskumu a inovácií prekračujúcich hranice jednotlivých politík v celej Únii, ako aj uľahčenie ich integrácie do európskych ekosystémov;

b)

urýchľovanie zelenej a digitálnej transformácie, ako aj hospodárskej, sociálnej a spoločenskej transformácie v oblastiach a odvetviach strategického významu pre priority Únie, najmä s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 v súlade s cieľmi v oblasti klímy a energetiky stanovenými v súlade s Európskou zelenou dohodou a európskym právnym predpisom v oblasti klímy;

c)

posilnenie výskumných a inovačných kapacít a výkonnosti existujúcich a nových európskych hodnotových reťazcov inovačných ekosystémov a hospodárstva, a to aj v startupoch a MSP;

d)

zrýchľovanie zavádzania, využívania a šírenia inovačných riešení, technológií, služieb a zručností v posilnených európskych výskumných a inovačných ekosystémoch a priemyselných ekosystémoch, a to aj prostredníctvom širokého a včasného zapojenia koncových používateľov vrátane MSP a startupov, občanov a regulačných a normalizačných orgánov a spoločnej tvorby s nimi;

e)

dosahovanie zlepšení nových výrobkov, technológií, aplikácií a služieb v oblasti životného prostredia, energetiky, úspory zdrojov, spoločnosti, obehovosti a produktivity prostredníctvom využívania schopností a zdrojov Únie.

4.   Spoločné podniky majú aj dodatočné ciele stanovené v druhej časti.

5.   Pri vykonávaní nariadenia o programe Horizont Európa spoločné podniky dodržiavajú zásady stanovené v článku 7 uvedeného nariadenia.

6.   Spoločné podniky dodržiavajú podmienky a kritériá európskych partnerstiev stanovené v článku 10 nariadenia o programe Horizont Európa a prílohe III k uvedenému nariadeniu.

Článok 5

Operačné ciele a úlohy

1.   Spoločné podniky plnia tieto operačné ciele v súlade s kritériami stanovenými v prílohe III k nariadeniu o programe Horizont Európa a prispievajú k operačným cieľom programu Horizont Európa stanoveným v osobitnom programe na vykonávanie programu Horizont Európa:

a)

posilniť a šíriť excelentnosť, a to aj podporou širšej účasti a posilnenia prepojení týkajúcich sa spolupráce v celej Únii;

b)

posilniť vedeckú excelentnosť, a to v prípade potreby aj zvážením najnovších zistení základného výskumu a výskumu na hraniciach poznania pri vykonávaní svojich činností;

c)

stimulovať výskumné a inovačné činnosti v MSP a prispievať k vytvoreniu a rozšíreniu inovačných spoločností, najmä startupov, MSP a vo výnimočných prípadoch aj malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou;

d)

posilniť prepojenie medzi výskumom, inováciami a podľa potreby vzdelávaním, odbornou prípravou a inými politikami vrátane komplementárnosti politík a činností v oblasti výskumu a inovácií na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a úrovni Únie;

e)

posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vrátane začlenenia rodového rozmeru do obsahu výskumu a inovácií;

f)

posilniť prepojenia európskeho výskumu a inovácií zamerané na spoluprácu naprieč sektormi a disciplínami vrátane spoločenských a humanitných vied;

g)

posilniť medzinárodnú spoluprácu na podporu cieľov politiky a medzinárodných záväzkov Únie;

h)

zvyšovať verejné povedomie a prijímanie, reagovať na dopyt a podporovať šírenie a prenikanie nových riešení na trh, a to v prípade potreby prostredníctvom zapájania občanov a koncových používateľov do postupov spoločného navrhovania a tvorby;

i)

podporovať využívanie výsledkov výskumu a inovácií a aktívne šíriť a využívať výsledky, a to najmä s cieľom zvýšiť účinok súkromných investícií prostredníctvom pákového efektu a rozvíjať politiky;

j)

zrýchliť transformáciu priemyslu a odolnosť celých hodnotových reťazcov, a to aj prostredníctvom rozvíjania inovačných zručností a napredovania v oblasti digitálnych technológií;

k)

podporovať zavádzanie súvisiacich politík Únie založené na vedeckých dôkazoch, ako aj činností v oblasti regulácie, normalizácie a udržateľných investícií na vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni.

2.   Spoločné podniky vykonávajú prostredníctvom uplatňovania systematického prístupu pri dosahovaní cieľov tieto úlohy:

a)

poskytujú finančnú podporu, hlavne vo forme grantov, na nepriame akcie v oblasti výskumu a inovácií, ktoré boli vybrané na základe otvorených, transparentných a súťažných výziev na predkladanie návrhov, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov uvedených v ich pracovnom programe s cieľom stanoviť dodatočné podmienky vyžadujúce účasť členov spoločného podniku alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov;

b)

rozvíjajú úzku spoluprácu a zabezpečujú koordináciu s ďalšími európskymi partnerstvami, a to aj vyčlenením časti rozpočtu spoločného podniku na spoločné výzvy na predkladanie návrhov tam, kde je to vhodné;

c)

usilujú sa o vytvorenie synergií s relevantnými činnosťami a programami a v prípade potreby možností ďalšieho financovania z nich na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a maximalizujú ich, a to najmä v prípade tých, ktoré podporujú zavádzanie a využívanie inovačných riešení, odbornú prípravu, rozvoj vzdelávania a regionálny rozvoj, ako sú fondy v rámci politiky súdržnosti alebo národné plány obnovy a odolnosti;

d)

zabezpečujú, že ich operácie prispievajú k strategickému viacročnému plánovaniu, podávaniu správ, monitorovaniu a hodnoteniu, ako aj k ďalším požiadavkám programu Horizont Európa stanoveným v článkoch 50 a 52 nariadenia o programe Horizont Európa, ako napríklad vykonávanie spoločného rámca pre spätnú väzbu týkajúcu sa politík;

e)

podporujú zapojenie MSP a startupov do svojich činností a zabezpečujú ich včasné informovanie v súlade s cieľmi programu Horizont Európa;

f)

vypracúvajú cielený prístup v rámci svojho strategického výskumného a inovačného programu s cieľom zaviesť opatrenia na prilákanie nových účastníkov, najmä MSP, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a výskumných organizácií, a na rozšírenie sietí spolupráce;

g)

mobilizujú zdroje verejného a súkromného sektora potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení;

h)

monitorujú pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v tomto nariadení, ako aj cieľov stanovených v súlade s ustanoveniami článku 50 nariadenia o programe Horizont Európa a v prílohách III a V k uvedenému nariadeniu;

i)

vymedzujú a vykonávajú svoj pracovný program;

j)

nadväzujú kontakt s čo najširším spektrom zainteresovaných strán okrem iného vrátane decentralizovaných agentúr, výskumných organizácií a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, koncových používateľov a verejných orgánov, najmä na účely vymedzenia priorít a činností každého spoločného podniku, ako aj s cieľom zaručiť transparentnosť, otvorenosť a inkluzívnosť a prínos pre spoločnosť;

k)

vykonávajú činnosti v oblasti informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania uplatňovaním mutatis mutandis článku 51 nariadenia o programe Horizont Európa, čo zahŕňa aj včasné poskytovanie a sprístupňovanie podrobných a koherentných informácií o výsledkoch financovaných výskumných a inovačných činností v spoločnej elektronickej databáze programu Horizont Európa;

l)

poskytujú Komisii technickú, vedeckú a administratívnu podporu potrebnú na vykonávanie jej úloh s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie a rozvoj konkrétnych oblastí v Únii, ktorými sa spoločný podnik zaoberá;

m)

prispievajú k rozvíjaniu účinnejšieho prepojenia medzi vedou a politikou, k podpore otvorenej vedy prostredníctvom zabezpečenia lepšieho využívania výsledkov, k riešeniu politických potrieb, ako aj k podpore rýchlejšieho využívania, šírenia a uplatňovania výsledkov v súlade s článkami 14 a 39 nariadenia o programe Horizont Európa;

n)

identifikujú a vykazujú, v súlade so spoločným rámcom pre spätnú väzbu týkajúcu sa politík, ako aj so stratégiami a akciami na podporu dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody, Komisii relevantné znalosti nadobudnuté pri riadení výskumných a inovačných projektov a ich výsledky, ktoré majú slúžiť ako vstupné informácie pre monitorovanie, hodnotenie a v prípade potreby úpravu existujúcich politických opatrení alebo pre formulovanie nových politických iniciatív a rozhodnutí;

o)

podporujú Komisiu pri vypracúvaní a uplatňovaní robustných technických kritérií preskúmania založených na vedeckých poznatkoch podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/852 o udržateľných investíciách, a to monitorovaním a posudzovaním ich uplatňovania v rámci hospodárskeho odvetvia, v ktorom pôsobia, s cieľom poskytovať ad hoc spätnú väzbu pre tvorbu politík, ak je to potrebné;

p)

zohľadňujú zásadu „výrazne nenarušiť“ podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 v prípade činností spoločného podniku patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, ako aj ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom zlepšiť prístup k udržateľnému financovaniu tam, kde je to relevantné;

q)

plnia všetky ostatné úlohy potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení.

3.   Okrem úloh stanovených v tomto článku a druhej časti spoločné podniky môžu byť poverené vykonávaním dodatočných úloh, ktoré si vyžadujú kumulatívne, doplnkové alebo kombinované financovanie medzi programami Únie.

KAPITOLA 2

Členovia, prispievajúci partneri a príspevky

Článok 6

Členovia

1.   Členmi spoločných podnikov uvedených v článku 3 je Únia zastúpená Komisiou a ktorýkoľvek z týchto subjektov, ako sa upresňuje v druhej časti:

a)

zúčastnené štáty;

b)

zakladajúci členovia;

c)

pridružení členovia.

2.   Členstvo v spoločnom podniku nemožno previesť na tretiu stranu bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady, ako sa uvádza v kapitole 3 oddiele 1 tejto hlavy.

3.   Zakladajúci a pridružení členovia podpíšu list obsahujúci záväzok, v ktorom sa podrobne uvedie rozsah členstva, pokiaľ ide o obsah, činnosti a jeho trvanie, ako aj príspevky zakladajúcich a pridružených členov do spoločného podniku, pričom sa uvedú aj plánované dodatočné činnosti podľa článku 11 ods. 1 písm. b).

Článok 7

Výber pridružených členov

1.   Spoločné podniky môžu vyhlasovať otvorené a transparentné výzvy na vyjadrenie záujmu na účely výberu pridružených členov, ktorí majú potenciál prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločného podniku. Takéto výzvy vyhlasujú spoločné podniky, ktorých zakladajúci členovia sú uvedení v prílohách I, II a III. Vo výzve na vyjadrenie záujmu sa stanovia kľúčové kapacity potrebné na dosiahnutie cieľov spoločného podniku a od žiadateľov sa môže požadovať, aby uviedli svoje potenciálne príspevky. Všetky výzvy sa uverejňujú na webovom sídle spoločného podniku a oznamujú sa prostredníctvom všetkých primeraných kanálov, prípadne aj prostredníctvom skupiny zástupcov štátov, aby sa zabezpečila čo najširšia účasť v záujme dosiahnutia cieľov spoločného podniku.

2.   Výkonný riaditeľ posúdi s pomocou nezávislých expertov a v prípade potreby relevantných orgánov spoločného podniku žiadosti o členstvo, a to na základe preukázaných vedomostí, skúseností a pridanej hodnoty žiadateľa pre dosahovanie cieľov spoločného podniku, ako aj finančného zdravia a dlhodobého záväzku žiadateľa poskytovať spoločnému podniku finančné a nepeňažné príspevky, pričom zohľadní možné konflikty záujmov.

3.   Správna rada posúdi a schváli alebo zamietne žiadosti o členstvo.

Článok 8

Zmeny alebo ukončenie členstva

1.   Každý člen spoločného podniku môže ukončiť svoje členstvo v danom spoločnom podniku. Ukončenie nadobúda účinnosť a stáva sa neodvolateľným šesť mesiacov po informovaní výkonného riaditeľa spoločného podniku, ktorý informuje ostatných členov. Člen je od dátumu ukončenia oslobodený od všetkých záväzkov okrem tých, ktoré spoločný podnik schválil alebo ktoré mu vznikli pred ukončením príslušného členstva, pokiaľ sa vzájomne nedohodnú inak.

2.   Každý súkromný člen včas informuje spoločný podnik o každom zlúčení alebo akvizícii medzi členmi, ktoré budú mať pravdepodobne vplyv na spoločný podnik, alebo o akomkoľvek prevzatí člena subjektom, ktorý nie je členom spoločného podniku.

3.   Správna rada s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti a chrániť záujmy Únie a spoločného podniku rozhodne, či ukončí členstvo ktoréhokoľvek člena uvedeného v odseku 2. Takéto ukončenie členstva nadobúda účinnosť a stáva sa neodvolateľným najneskôr šesť mesiacov po rozhodnutí správnej rady alebo dňom uvedeným v tomto rozhodnutí podľa toho, čo nastane skôr. Dotknutý člen alebo členovia sa nezúčastňujú na hlasovaní správnej rady.

4.   Každý súkromný člen včas informuje spoločný podnik o každej významnej zmene svojho vlastníctva, kontroly alebo zloženia. Ak sa Komisia domnieva, že táto zmena pravdepodobne ovplyvní záujmy Únie alebo spoločného podniku z dôvodu bezpečnosti alebo verejného poriadku, môže navrhnúť správnej rade, aby členstvo dotknutého súkromného člena ukončila. Správna rada rozhodne, či ukončí členstvo dotknutého súkromného člena. Dotknutý súkromný člen sa nezúčastňuje na hlasovaní správnej rady.

5.   Takéto ukončenie členstva nadobúda účinnosť a stáva sa neodvolateľným najneskôr šesť mesiacov po rozhodnutí správnej rady alebo dňom uvedeným v tomto rozhodnutí podľa toho, čo nastane skôr.

6.   Správna rada môže ukončiť členstvo každého člena, ktorý si neplní svoje záväzky na základe tohto nariadenia. Postup stanovený v článku 28 ods. 6 sa uplatňuje mutatis mutandis.

7.   Komisia môže v prípade potreby požiadať súkromných členov, aby prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany záujmov Únie a spoločného podniku z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku.

8.   Bezprostredne po každej zmene alebo ukončení členstva spoločný podnik zverejní na svojom webovom sídle aktualizovaný zoznam svojich členov spolu s dátumom nadobudnutia účinnosti takejto zmeny.

9.   Správna rada v prípade potreby a na základe článku 16 ods. 3 rozhodne z dôvodu zmeny alebo ukončenia členstva o prerozdelení hlasovacích práv v správnej rade.

Článok 9

Prispievajúci partneri

1.   Každý kandidát na prispievajúceho partnera, ako je vymedzené v článku 2 bod 7, predloží správnej rade písomné potvrdenie. V písomnom potvrdení sa určí rozsah pôsobnosti partnerstva, pokiaľ ide o predmet, činnosti a ich trvanie, a podrobne sa uvedie príspevok žiadateľa pre spoločný podnik.

2.   Správna rada posúdi písomné potvrdenie a žiadosť schváli alebo zamietne.

3.   Prispievajúci partneri nemajú hlasovacie práva v správnej rade spoločného podniku.

Článok 10

Finančný príspevok Únie

1.   Finančný príspevok Únie pre spoločné podniky vrátane rozpočtových prostriedkov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pokrýva administratívne a prevádzkové náklady až do maximálnych súm uvedených v druhej časti pod podmienkou, že túto sumu doplní minimálne rovnaký príspevok členov iných ako Únia alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov.

2.   Výška príspevku Únie uvedená v druhej časti sa môže zvýšiť o príspevky tretích krajín pridružených k programu Horizont Európa v súlade s článkom 16 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa pod podmienkou, že celkovú sumu, o ktorú sa príspevok Únie zvýši, doplní minimálne rovnaký príspevok členov iných ako Únia alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov.

3.   Príspevok Únie sa vypláca z rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Únie pridelených na osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa, a to v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) bodom iv) a článkom 154 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 v prípade subjektov uvedených v článku 71 uvedeného nariadenia.

4.   Dodatočné prostriedky Únie dopĺňajúce príspevok uvedený v odseku 3 tohto článku možno zveriť spoločným podnikom v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) bodom iv) a článkom 154 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046.

5.   Pokiaľ ide o príspevky zodpovedajúce dodatočným úlohám, ktoré boli zverené spoločnému podniku v súlade s odsekom 4 tohto článku alebo článkom 5 ods. 3 tohto nariadenia, uplatňujú sa požiadavky článku 155 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

6.   Dodatočné príspevky z programov Únie zodpovedajúce dodatočným úlohám, ktoré boli zverené spoločnému podniku podľa odseku 4 tohto článku alebo článku 5 ods. 3, sa nezapočítavajú do výpočtu maximálneho finančného príspevku Únie uvedeného v druhej časti.

Článok 11

Príspevky členov iných ako Únia a prispievajúcich partnerov

1.   Ak nie je v druhej časti uvedené inak, príspevky súkromných členov pozostávajú z finančných príspevkov a z ktorejkoľvek z týchto možností:

a)

nepeňažných príspevkov na prevádzkové činnosti;

b)

nepeňažných príspevkov na dodatočné činnosti, ktoré schválila správna rada v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. n);

2.   Ak nie je v druhej časti uvedené inak, súkromní členovia oznamujú každý rok najneskôr do 31. mája svojej príslušnej správnej rade hodnotu príspevkov uvedených v odseku 1 písm. b) poskytnutých v každom z predchádzajúcich rozpočtových rokov. Na účely ocenenia týchto príspevkov sa náklady stanovujú v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva dotknutých subjektov, s platnými účtovnými štandardmi krajiny, v ktorej je subjekt usadený, a s platnými medzinárodnými účtovnými štandardmi alebo medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva. Náklady certifikuje nezávislý audítorský subjekt vymenovaný dotknutým subjektom a nepodliehajú auditu zo strany dotknutého spoločného podniku ani žiadneho orgánu Únie. Ak z osvedčovania vyplynú nejasnosti, dotknutý spoločný podnik môže overiť metódu oceňovania. V riadne odôvodnených prípadoch môže na oceňovanie uvedených príspevkov správna rada povoliť využitie jednorazových platieb alebo jednotkových nákladov.

3.   Príspevky zúčastnených štátov pozostávajú z finančných príspevkov. Zúčastnené štáty predložia správnej rade do 31. januára každého roka správu o finančných príspevkoch poskytnutých v predchádzajúcom rozpočtovom roku.

4.   Príspevky medzinárodných organizácií pozostávajú z finančných príspevkov a nepeňažných príspevkov na prevádzkové činnosti, pokiaľ nie je v druhej časti uvedené inak.

5.   Príspevky prispievajúcich partnerov zodpovedajú sumám, ku ktorým sa zaviazali v písomnom potvrdení, keď sa stali prispievajúcimi partnermi, a pozostávajú z finančných príspevkov a nepeňažných príspevkov na prevádzkové činnosti.

6.   Komisia môže ukončiť, úmerne znížiť alebo pozastaviť finančný príspevok Únie do spoločného podniku alebo začať postup likvidácie uvedený v článku 45 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak dotknutý spoločný podnik nespĺňa podmienky na zverenie príspevku Únie;

b)

ak členovia iní ako Únia alebo ich konštituenti alebo ich prepojené subjekty neprispejú, prispejú len čiastočne, nedodržia lehoty stanovené v odseku 2 v súvislosti s príspevkami uvedenými v odsekoch 1, 4 a 5 tohto článku;

c)

v dôsledku hodnotení uvedených v článku 171 ods. 2.

7.   Rozhodnutie Komisie ukončiť, úmerne znížiť alebo pozastaviť finančný príspevok Únie nebráni tomu, aby sa refundovali oprávnené náklady, ktoré už vznikli členom iným ako Únia pred oznámením rozhodnutia spoločnému podniku.

8.   Na základe postupu stanoveného v článku 28 ods. 6 je každý člen spoločného podniku iný ako Únia, ktorý si neplní svoje záväzky týkajúce sa príspevkov uvedených v tomto nariadení, pozbavený hlasovacieho práva v správnej rade až do času, kým si nesplní svoje záväzky. Ak si takýto člen povinnosti nesplní ani po uplynutí dodatočnej šesťmesačnej lehoty, členstvo sa mu odníme, pokiaľ správna rada v riadne odôvodnených prípadoch nerozhodne inak. Dotknutý subjekt sa nezúčastňuje na hlasovaní správnej rady.

Článok 12

Správa príspevkov zúčastnených štátov

1.   Každý zúčastnený štát sa orientačne zaviaže k výške svojich národných finančných príspevkov do spoločného podniku. Takýto záväzok sa prijme pred prijatím pracovného programu.

Okrem kritérií stanovených v článku 22 nariadenia o programe Horizont Európa môže pracovný program obsahovať kritériá oprávnenosti týkajúce sa vnútroštátnych právnych subjektov, ktoré sa uvedú v jeho prílohe.

Každý zúčastnený štát poverí spoločný podnik hodnotením návrhov podľa pravidiel nariadenia o programe Horizont Európa.

Výber návrhov sa zakladá na poradí, ktoré určí komisia pre vyhodnotenie. Orgán zodpovedný za výber sa môže v riadne odôvodnených prípadoch stanovených v pracovnom programe odchýliť od tohto poradia, aby sa zabezpečila celková konzistentnosť portfóliového prístupu.

Každý zúčastnený štát má právo veta vo všetkých otázkach týkajúcich sa použitia jeho vlastných vnútroštátnych finančných príspevkov do spoločného podniku pre žiadateľov usadených v týchto zúčastnených štátoch, a to na základe vnútroštátnych strategických priorít.

2.   Každý zúčastnený štát uzavrie so spoločným podnikom jednu alebo viaceré administratívne dohody, v ktorých sa stanoví koordinačný mechanizmus na úhradu príspevkov žiadateľom usadeným v danom zúčastnenom štáte a podávanie správ o týchto príspevkoch. Táto dohoda obsahuje harmonogram, platobné podmienky a požiadavky na podávanie správ a audit.

Každý zúčastnený štát sa usiluje zosúladiť svoj harmonogram platieb, podávanie správ a audity so spoločným podnikom a zblížiť svoje pravidlá oprávnenosti nákladov s pravidlami programu Horizont Európa.

3.   V dohode uvedenej v odseku 2 môže každý zúčastnený štát poveriť spoločný podnik vyplácaním jeho príspevku jeho prijímateľom. Po výbere návrhov zúčastnený štát vyčlení sumu potrebnú na platby. Orgány auditu zúčastneného štátu môžu vykonávať audit príslušných vnútroštátnych príspevkov tohto zúčastneného štátu.

KAPITOLA 3

Organizácia spoločných podnikov

Článok 13

Synergie a efektívnosť dojednaní o administratívnom útvare

1.   Spoločné podniky do jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vykonajú dojednania o administratívnom útvare na základe uzavretia dohôd o úrovni poskytovaných služieb, pokiaľ v druhej časti nie je uvedené inak a vzhľadom na potrebu zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany finančných záujmov Únie pri poverovaní spoločných podnikov úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu. Takéto dojednania, pod podmienkou potvrdenia ich realizovateľnosti a po preverení zdrojov, zahŕňajú aspoň tieto oblasti:

a)

podpora ľudských zdrojov;

b)

právna podpora;

c)

informačné a komunikačné technológie;

d)

účtovníctvo (okrem pokladnice);

e)

komunikácia;

f)

logistika, správa podujatí a zasadacích miestností;

g)

podpora auditu a stratégie na boj proti podvodom.

2.   Vykonávanie dojednaní o administratívnom útvare uvedených v odseku 1 zabezpečuje jeden alebo viacero vybraných spoločných podnikov pre všetky ostatné spoločné podniky. S cieľom zabezpečiť súdržnú organizačnú štruktúru sa vzájomne súvisiace dojednania vykonávajú v rámci toho istého spoločného podniku, pokiaľ je to vhodné na efektívne a účinné vykonávanie príslušných úloh.

3.   Dohodami o úrovni poskytovaných služieb uvedenými v odseku 1 sa umožní presun rozpočtových prostriedkov alebo pokrytie nákladov za poskytovanie spoločných služieb medzi spoločnými podnikmi.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté preradenie na iné úlohy v rámci spoločného podniku alebo iné správne opatrenia, ktoré nemajú vplyv na pracovné zmluvy, môžu byť zamestnanci poverení funkciami presunutými na účely vykonávania dojednaní o administratívnom útvare, ktoré zabezpečuje iný spoločný podnik, presunutí do uvedeného spoločného podniku. Ak dotknutý zamestnanec písomne vyjadrí svoje odmietnutie, môže spoločný podnik ukončiť zmluvu tohto zamestnanca za podmienok uvedených v článku 47 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (30) (ďalej len „ PZOZ“).

5.   Zamestnanci uvedení v odseku 4, ktorí sú presunutí do spoločného podniku zabezpečujúceho vykonávanie dojednaní o administratívnom útvare, si zachovajú rovnaký druh zmluvy, funkčnú skupinu a platovú triedu a celé obdobie ich zamestnania sa považuje za odpracované v uvedenom spoločnom podniku.

Článok 14

Orgány spoločných podnikov

1.   Každý spoločný podnik má správnu radu, výkonného riaditeľa a s výnimkou spoločných podnikov, v ktorých sú štáty zastúpené v správnej rade, skupinu zástupcov štátov.

2.   Spoločný podnik môže mať zároveň vedecký poradný orgán a skupinu zainteresovaných strán, ako aj akýkoľvek iný orgán v súlade s ustanoveniami v druhej časti.

3.   Pri vykonávaní svojich úloh každý orgán spoločných podnikov plní iba ciele stanovené v tomto nariadení a koná len v rozsahu činností spoločného podniku, na ktorých účely bol zriadený.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa môžu orgány dvoch alebo viacerých spoločných podnikov rozhodnúť nadviazať štruktúrovanú spoluprácu, a to aj prostredníctvom pravidelných zasadnutí alebo spoločných výborov.

Oddiel 1

Správna rada

Článok 15

Zloženie správnej rady

1.   Správna rada sa skladá z najmenej dvoch zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie a určitého počtu zástupcov každého člena spoločného podniku iného ako Únia, ako sa stanovuje v druhej časti vo vzťahu ku každému spoločnému podniku.

2.   Ak sú v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b) členmi spoločného podniku aj zúčastnené štáty, do správnej rady sa vymenuje jeden zástupca každého zúčastneného štátu.

Článok 16

Fungovanie správnej rady

1.   Zástupcovia členov v správnej rade vynaložia maximálne úsilie na prijímanie rozhodnutí na základe konsenzu. Ak sa konsenzus nedosiahne, hlasuje sa. Rozhodnutie sa považuje za prijaté aspoň 75 % väčšinou hlasov vrátane hlasov tých zástupcov, ktorí nie sú prítomní, ale bez započítania hlasov tých, ktorí sa zdržali.

Prijímanie rozhodnutí správnou radou môže podliehať aj akýmkoľvek príslušným osobitným pravidlám stanoveným v druhej časti.

2.   Aby mohla správna rada hlasovať, je potrebné, aby bola prítomná Komisia, aspoň 50 % súkromných členov a, ak je to uplatniteľné, aspoň 50 % delegátov zúčastnených štátov.

3.   Únia má 50 % hlasovacích práv, pokiaľ v druhej časti nie je uvedené inak. Hlasovacie práva Únie sú nedeliteľné.

Hlasovacie práva členov iných ako Únia podliehajú osobitným pravidlám stanoveným v druhej časti. Pokiaľ v druhej časti nie je uvedené inak, každý zo zástupcov členov iných ako Únia má rovnaký počet hlasov.

4.   Predsedu správnej rady vymenúva na základe každoročnej rotácie striedavo Únia a ostatní zástupcovia, pokiaľ v druhej časti nie je uvedené inak.

5.   Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň dvakrát do roka. Mimoriadne zasadnutia sa zvolávajú na žiadosť predsedu, výkonného riaditeľa, Komisie alebo väčšiny zástupcov členov iných ako Únia alebo zúčastnených štátov. Zasadnutia správnej rady zvoláva predseda a konajú sa v sídle dotknutého spoločného podniku, ak správna rada v riadne odôvodnených prípadoch nerozhodne inak. Program zasadnutí a rozhodnutia sa včas zverejnia na webovom sídle príslušného spoločného podniku.

6.   Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach a má právo zúčastniť sa na rokovaniach, ale nemá hlasovacie právo.

7.   Predseda a podpredseda skupiny zástupcov štátov majú na zasadnutiach správnej rady štatút pozorovateľa. Predsedovia iných orgánov dotknutého spoločného podniku majú právo zúčastňovať sa na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia vždy, keď sa rokuje o otázkach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti ich úloh. Pozorovatelia sa môžu zúčastniť na rokovaniach, ale nemajú hlasovacie právo.

8.   Predseda môže v jednotlivých prípadoch prizvať ako pozorovateľov ďalšie osoby, najmä zástupcov iných európskych partnerstiev, výkonných alebo regulačných agentúr, regionálnych orgánov v Únii a európskych technologických platforiem, a to pod podmienkou dodržania pravidiel týkajúcich sa dôvernosti a konfliktu záujmov.

9.   Zástupcovia členov nie sú osobne zodpovední za kroky, ktoré vykonali vo funkcii zástupcov v správnej rade, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

10.   Správna rada prijíma svoj rokovací poriadok.

11.   Zástupcovia členov a pozorovatelia sú viazaní ustanoveniami kódexu správania, v ktorom sa ustanovuje ich povinnosť chrániť integritu a povesť dotknutého spoločného podniku a Únie.

Článok 17

Úlohy správnej rady

1.   Rozhodovacím orgánom každého spoločného podniku je správna rada. Má celkovú zodpovednosť za strategické smerovanie, súlad s príslušnými cieľmi a politikami Únie a operácie tohto spoločného podniku a dohliada na vykonávanie jeho činností.

Komisia sa v rámci svojej úlohy v správnej rade snaží zabezpečiť koordináciu a koherentnosť medzi činnosťami spoločných podnikov a relevantnými činnosťami programov financovania z prostriedkov Únie s cieľom podporiť synergie a komplementárnosť a zároveň zabrániť duplicite pri určovaní priorít spoločného výskumu.

2.   Správna rada plní tieto úlohy:

a)

prijíma opatrenia na plnenie všeobecných, špecifických a operačných cieľov spoločného podniku, posudzuje ich účinnosť a vplyv, zabezpečuje dôkladné a včasné monitorovanie pokroku pri plnení programu spoločného podniku pre výskum a inovácie a jednotlivých akcií vzhľadom na priority Únie a strategický výskumný a inovačný program, a to aj vzhľadom na komplementárnosť s regionálnymi alebo vnútroštátnymi programami, pričom na zabezpečenie plnenia cieľov spoločného podniku prijíma v prípade potreby nápravné opatrenia;

b)

posudzuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti o členstvo v súlade s článkom 7;

c)

posudzuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti potenciálnych prispievajúcich partnerov v súlade s článkom 9;

d)

rozhoduje o ukončení členstva v spoločnom podniku, pokiaľ ide o ktoréhokoľvek člena, ktorý si neplní svoje povinnosti podľa tohto nariadenia alebo v súlade s článkom 8 ods. 2 a 3;

e)

prijíma rozpočtové pravidlá spoločného podniku v súlade s článkom 27;

f)

prijíma ročný rozpočet a plán pracovných miest vrátane počtu stálych a dočasných pracovných miest podľa funkčnej skupiny a podľa platovej triedy, ako aj počtu zmluvných zamestnancov a vyslaných národných expertov vyjadreného v ekvivalente plného pracovného času;

g)

rozhoduje o rozdelení administratívnych nákladov medzi členov iných ako Únia, ak títo členovia nedosiahnu dohodu v súlade s článkom 28 ods. 2, pričom berie do úvahy možné nerovnováhy v ich administratívnych záväzkoch v porovnaní s ich účasťou;

h)

vo vzťahu k zamestnancom spoločného podniku vykonáva v súlade s odsekom 4 tohto článku právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe Služobného poriadku úradníkov Európskej únie stanovené v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (ďalej len „služobný poriadok“) a orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“) na základe PZOZ;

i)

vymenúva, odvoláva a predlžuje funkčné obdobie výkonného riaditeľa, usmerňuje jeho činnosť a sleduje jeho výkon;

j)

prijíma strategický výskumný a inovačný program na začiatku fungovania spoločného podniku a podľa potreby ho aktualizuje počas celého trvania programu Horizont Európa. Strategický výskumný a inovačný program určuje cielený vplyv partnerstva, predpokladané portfólio činností, merateľné očakávané výsledky, zdroje, ciele a čiastkové ciele v stanovenom časovom rámci. Určujú sa v ňom aj ďalšie európske partnerstvá, s ktorými spoločný podnik nadviaže formálnu a pravidelnú spoluprácu, a možnosti vytvárania synergií medzi akciami spoločného podniku a vnútroštátnymi alebo regionálnymi iniciatívami a politikami na základe informácií získaných od zúčastnených štátov alebo skupiny zástupcov štátov, ako aj synergií s ostatnými programami a politikami Únie;

k)

po zohľadnení stanoviska skupiny zástupcov štátov prijíma pracovný program a odhady zodpovedajúcich výdavkov podľa návrhu výkonného riaditeľa na vykonávanie strategického výskumného a inovačného programu vrátane administratívnych činností, obsahu výziev na predkladanie návrhov, možných podmienok na zaobchádzanie s návrhmi ex aequo v súlade s článkom 28 ods. 3 nariadenia o programe Horizont Európa a jeho pracovných programov, oblastí výskumu, na ktoré sa vzťahujú spoločné výzvy a spolupráca s inými partnerstvami a synergie s inými programami Únie, uplatniteľnej miery financovania na každú výzvu a súvisiacich pravidiel postupu predkladania, hodnotenia, výberu, prideľovania a preskúmavania, s osobitným dôrazom na spätnú väzbu týkajúcu sa politických požiadaviek;

l)

v prípade potreby obmedzí v pracovnom programe účasť na osobitných akciách v súlade s článkom 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa a v súlade s pozíciou, na ktorej sa Komisia a členské štáty v skupine zástupcov štátov v jednotlivých prípadoch dohodli, pokiaľ nie je v druhej časti stanovené inak;

m)

prijíma opatrenia na prilákanie nových účastníkov, najmä MSP, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a výskumných organizácií, do činností a akcií spoločného podniku, a to v prípade potreby aj nabádaním k tomu, aby sa stali súkromnými členmi alebo konštituentmi súkromných členov;

n)

schvaľuje ročný plán dodatočných činností uvedený v prílohe k hlavnej časti pracovného programu, a to na základe návrhu členov iných ako Únia a po konzultácii s vedeckým poradným orgánom alebo takýmto orgánom uvedeným v druhej časti a po zohľadnení stanoviska skupiny zástupcov štátov;

o)

zabezpečuje strategické smerovanie, pokiaľ ide o spoluprácu s inými európskymi partnerstvami v súlade so strategickým výskumným a inovačným programom;

p)

posudzuje a schvaľuje konsolidovanú výročnú správu o činnosti vrátane zodpovedajúcich výdavkov a rozpočtu vyčleneného na spoločné výzvy s inými európskymi partnerstvami;

q)

zaujíma stanovisko ku konečnej účtovnej závierke spoločného podniku;

r)

podľa potreby zabezpečuje zriadenie oddelenia vnútorného auditu spoločného podniku;

s)

na základe odporúčania výkonného riaditeľa schvaľuje organizačnú štruktúru programovej kancelárie;

t)

na základe odporúčania výkonného riaditeľa schvaľuje komunikačnú politiku spoločného podniku;

u)

pokiaľ nie je v druhej časti stanovené inak, schvaľuje zoznam akcií vybraných na financovanie;

v)

prijíma vykonávacie predpisy na účely vykonávania služobného poriadku a PZOZ v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku;

w)

prijíma pravidlá vysielania národných expertov do spoločných podnikov alebo využívania stážistov;

x)

podľa potreby zriaďuje poradné alebo pracovné skupiny, a to aj v spolupráci s inými spoločnými podnikmi, ktoré dopĺňajú orgány spoločného podniku uvedené v článku 14, na určené obdobie a na splnenie konkrétneho účelu;

y)

podľa potreby predkladá Komisii žiadosť o zmenu tohto nariadenia;

z)

požaduje od vedeckého poradného orgánu spoločného podniku alebo jeho členov vedecké odporúčania ku konkrétnym otázkam alebo ich analýzu, a to aj pokiaľ ide o vývoj v príbuzných sektoroch;

a1)

na odporúčanie výkonného riaditeľa prijme do konca roku 2023 plán na postupné ukončenie financovania spoločného podniku z programu Horizont Európa;

b1)

zabezpečuje vykonávanie akejkoľvek úlohy, ktorá nie je osobitne pridelená konkrétnemu orgánu spoločného podniku, s výhradou možnosti, že správna rada môže prideliť takúto úlohu inému orgánu dotknutého spoločného podniku.

3.   Na správnu radu spoločného podniku sa môžu vzťahovať aj osobitné pravidlá stanovené v druhej časti.

4.   Správna rada prijíma v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 PZOZ, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

5.   Správna rada pred hlasovaním v čo najväčšej miere zohľadní prípadné stanoviská, odporúčania alebo návrhy skupiny zástupcov štátov. Správna rada bez zbytočného odkladu informuje skupinu zástupcov štátov o tom, ako tieto stanoviská, odporúčania alebo návrhy implementovala alebo uvedie dôvody v prípade, že ich neimplementovala.

ODDIEL 2

Výkonný riaditeľ

Článok 18

Vymenovanie výkonného riaditeľa, jeho odvolanie a predĺženie jeho funkčného obdobia

1.   Komisia predloží zoznam pokiaľ možno aspoň troch kandidátov na pozíciu výkonného riaditeľa po konzultácií s členmi spoločného podniku inými ako Únia. Na účely takejto konzultácie jednotlivé typy členov spoločného podniku iné ako Únia vymenujú jedného zástupcu, ako aj jedného pozorovateľa v mene správnej rady.

2.   Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada na základe zásluh a zručností zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou na základe otvoreného a transparentného výberového konania, pri ktorom sa rešpektuje zásada rodovej rovnováhy.

3.   Výkonný riaditeľ je zamestnancom a pôsobí ako dočasný zamestnanec spoločného podniku podľa článku 2 písm. a) PZOZ.

Na účely uzatvorenia pracovnej zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje spoločný podnik predseda správnej rady.

4.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je štyri roky. Na konci uvedeného obdobia Komisia po porade s členmi inými ako Únia posúdi vykonávanie činností výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy pre spoločný podnik.

5.   Správna rada spoločného podniku môže na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadní posúdenie uvedené v odseku 4, predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz, a to najviac na obdobie troch rokov.

6.   Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa nemôže zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnakú funkciu.

7.   Výkonný riaditeľ môže byť z funkcie odvolaný len rozhodnutím správnej rady, ktorá koná na návrh Komisie, a to po konzultácii so skupinou zástupcov štátov a členmi spoločného podniku inými ako Únia.

Článok 19

Úlohy výkonného riaditeľa

1.   Výkonný riaditeľ je vedúci výkonný pracovník zodpovedný za každodenné riadenie spoločného podniku v súlade s rozhodnutiami správnej rady. Správnej rade poskytuje všetky informácie potrebné na vykonávanie jej funkcií. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci inštitúcií Únie a správnej rady, výkonný riaditeľ nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády či akéhokoľvek iného orgánu.

2.   Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom spoločného podniku. Zodpovedá sa správnej rade spoločného podniku.

3.   Výkonný riaditeľ plní rozpočet spoločného podniku a zabezpečuje koordináciu medzi rôznymi orgánmi a útvarmi spoločného podniku.

4.   Výkonný riaditeľ plní pre spoločný podnik tieto úlohy:

a)

zabezpečuje udržateľné a účinné riadenie spoločného podniku a účinné plnenie pracovného programu;

b)

pripravuje a predkladá správnej rade na prijatie návrh ročného rozpočtu a plán pracovných miest;

c)

pripravuje a po zohľadnení stanoviska skupiny zástupcov štátov alebo v príslušných prípadoch rady verejných orgánov predkladá správnej rade na prijatie pracovný program a odhady zodpovedajúcich výdavkov spoločného podniku na vykonávanie strategického výskumného a inovačného programu;

d)

predkladá správnej rade na vyjadrenie stanoviska ročnú účtovnú závierku spoločného podniku;

e)

pripravuje a predkladá správnej rade na posúdenie a schválenie konsolidovanú výročnú správu o činnosti vrátane informácií o zodpovedajúcich výdavkoch a príspevkoch členov iných ako Únia uvedených v článku 11 ods. 1;

f)

monitoruje príspevky uvedené v článku 11 ods. 1, pravidelne podáva správnej rade správy o pokroku pri dosahovaní cieľov a v prípade potreby navrhuje nápravné alebo opravné opatrenia;

g)

monitoruje vykonávanie opatrení na prilákanie nových účastníkov, najmä MSP, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a výskumných organizácií;

h)

nadväzuje formálnu a pravidelnú spoluprácu s európskymi partnerstvami určenými v strategickom výskumnom a inovačnom programe a v súlade so strategickým smerovaním poskytnutým správnou radou;

i)

na základe výzvy predsedu pravidelne informuje príslušné zloženie programového výboru programu Horizont Európa o uplatňovaní článku 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa, a to v nadväznosti na povinnosť Komisie informovať programový výbor podľa článku 14 ods. 7 osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa a jeho prílohy III, a najmä pred prijatím pracovného programu spoločného podniku;

j)

predkladá správnej rade alebo v príslušných prípadoch rade verejných orgánov na schválenie zoznam akcií, ktoré má spoločný podnik vybrať na financovanie;

k)

na základe otvorenej výzvy na vyjadrenie záujmu posudzuje prihlášky za pridružených členov do spoločného podniku a predkladá správnej rade návrhy na pridružených členov;

l)

pravidelne informuje ostatné orgány spoločného podniku o všetkých záležitostiach týkajúcich sa ich úlohy;

m)

podpisuje jednotlivé dohody o grantoch a rozhodnutia v mene spoločného podniku spadajúce do jeho kompetencie;

n)

podpisuje verejné zákazky v mene spoločného podniku;

o)

zabezpečuje monitorovanie programu a posudzovanie pokroku v porovnaní s relevantnými ukazovateľmi vplyvu a špecifickými cieľmi spoločného podniku stanovenými v druhej časti, a to pod dohľadom správnej rady a v príslušných prípadoch v koordinácii s poradnými orgánmi a v súlade s článkom 171;

p)

vykonáva komunikačnú politiku spoločného podniku;

q)

organizuje a riadi činnosti a zamestnancov spoločného podniku a vykonáva nad nimi dohľad v rozsahu svojho poverenia správnou radou;

r)

zavádza účinný a efektívny systém vnútornej kontroly, zabezpečuje jeho fungovanie a informuje správnu radu o všetkých jeho podstatných zmenách;

s)

chráni finančné záujmy Únie a iných členov uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu pomocou účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nesprávne vyplatených súm a v príslušných prípadoch uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

t)

zabezpečuje vykonávanie posúdení rizík a riadenia rizík pre spoločný podnik;

u)

prijíma akékoľvek iné opatrenia potrebné na posúdenie pokroku dosiahnutého spoločným podnikom v plnení jeho cieľov;

v)

pripravuje a predkladá správnej rade na prijatie plán postupného ukončenia financovania spoločného podniku z programu Horizont Európa;

w)

plní akékoľvek ďalšie úlohy, ktoré mu zverí alebo na neho deleguje správna rada, alebo ako sa vyžadujú v tomto nariadení;

x)

má právomoc delegovať svoje právomoci na ďalších zamestnancov s výhradou pravidiel, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4

5.   Na výkonného riaditeľa sa môžu vzťahovať aj akékoľvek osobitné pravidlá stanovené v druhej časti.

6.   Výkonný riaditeľ zriadi programovú kanceláriu, ktorá na jeho zodpovednosť vykonáva všetky podporné úlohy spoločného podniku vyplývajúce z tohto nariadenia. Programová kancelária sa skladá zo zamestnancov spoločného podniku a k jej úlohám patrí predovšetkým:

a)

poskytovanie podpory pri vytváraní a riadení vhodného účtovného systému v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku;

b)

riadenie vykonávania pracovného programu spoločného podniku počas celého cyklu vykonávania;

c)

poskytovanie všetkých relevantných a včasných informácií a podpory členom a orgánom spoločného podniku, ktoré potrebujú pri plnení svojich povinností;

d)

plnenie funkcie sekretariátu orgánov spoločného podniku a poskytovanie podpory prípadným poradným skupinám zriadeným správnou radou.

Oddiel 3

Poradné orgány

Článok 20

Skupina zástupcov štátov

1.   S výnimkou prípadov, keď sa členské štáty a pridružené krajiny zúčastňujú na spoločnom podniku ako členovia alebo konštituenti členov, spoločné podniky zriaďujú skupinu zástupcov štátov uvedenú v druhej časti, s výhradou ustanovení tohto článku.

2.   Skupina zástupcov štátov sa skladá z najviac dvoch zástupcov a najviac dvoch náhradníkov z každého členského štátu a z každej pridruženej krajiny. Skupina zástupcov štátov si volí predsedu a podpredsedu spomedzi svojich členov.

3.   Skupina zástupcov štátov sa schádza najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia zvoláva predseda. alebo aspoň tretina členov skupiny zástupcov štátov. Na žiadosť predsedu skupiny zástupcov štátov sa na zasadnutiach ako pozorovatelia zúčastňujú predseda správnej rady a výkonný riaditeľ, prípadne ich zástupcovia, aby poskytli informácie o konkrétnych záležitostiach.

4.   Zasadnutia skupiny zástupcov štátov môžu byť upravené akýmikoľvek príslušnými osobitnými ustanoveniami uvedenými v druhej časti.

5.   Predseda skupiny zástupcov štátov môže na jej zasadnutia pozvať ako pozorovateľov ďalšie osoby, predovšetkým zástupcov príslušných federálnych alebo regionálnych orgánov v Únii, zástupcov inštitúcií vysokoškolského vzdelávania alebo organizácií vykonávajúcich výskum, združení MSP alebo priemyselných združení a zástupcov iných orgánov spoločného podniku.

6.   Program zasadnutí skupiny zástupcov štátov a podkladové dokumenty sa rozošlú v dostatočnom časovom predstihu, aby sa zabezpečilo vhodné zastúpenie každého členského štátu a pridruženej krajiny. Program sa pre informáciu včas postúpi aj správnej rade.

7.   So skupinou zástupcov štátov sa vykonávajú konzultácie a skupina zástupcov štátov najmä skúma informácie a poskytuje stanoviská konkrétne k týmto témam:

a)

pokrok v realizácii programu spoločného podniku a dosahovanie jeho cieľov a očakávaného vplyvu ako súčasti programu Horizont Európa vrátane informácií o výzvach na predkladanie návrhov a predložených návrhoch, ako aj o procese ich hodnotenia;

b)

aktualizácia strategického výskumného a inovačného programu alebo jeho ekvivalentu v súlade so strategickým plánovaním programu Horizont Európa a s ďalšími nástrojmi financovania z prostriedkov Únie a členských štátov;

c)

prepojenie s programom Horizont Európa a ďalšími iniciatívami Únie a vnútroštátnymi alebo v príslušných prípadoch regionálnymi iniciatívami vrátane fondov politiky súdržnosti v súlade so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu;

d)

návrhy pracovných programov vrátane obsahu výziev na predkladanie návrhov, najmä pokiaľ ide o témy výskumu na nižších TRL zahrnuté v návrhu pracovného programu a uplatňovanie kritérií oprávnenosti;

e)

zapojenie MSP, startupov, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a výskumných organizácií a opatrenia prijaté na podporu účasti nových účastníkov;

f)

opatrenia prijaté na šírenie a využívanie výsledkov v rámci celého hodnotového reťazca;

g)

výročná správa o činnosti.

8.   Na účely dosiahnutia dohodnutej pozície uvedenej v článku 17 ods. 2 písm. l) zahŕňa skupina zástupcov štátov výlučne členské štáty. V rokovacom poriadku skupiny zástupcov štátov sa ďalej upresní postup na dosiahnutie dohody o tejto pozícii.

9.   Skupina zástupcov štátov v prípade potreby podáva aj pravidelne správy správnej rade a koná ako spojovací článok so spoločným podnikom v týchto otázkach:

a)

stav príslušných vnútroštátnych alebo regionálnych programov pre výskum a inovácie a určenie možných oblastí spolupráce vrátane konkrétnych akcií prijatých alebo plánovaných s cieľom zaviesť a využívať príslušné technológie a inovačné riešenia;

b)

konkrétne opatrenia prijaté na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, pokiaľ ide o podujatia zamerané na šírenie informácií, špecializované technické semináre a komunikačné činnosti;

c)

konkrétne opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, pokiaľ ide o činnosti zavádzania do praxe v prípade každého príslušného spoločného podniku;

d)

vnútroštátne alebo regionálne politiky a iniciatívy s cieľom zabezpečiť komplementárnosť so zreteľom na strategický výskumný a inovačný program spoločného podniku a ročné pracovné programy.

10.   Skupina zástupcov štátov predkladá na konci každého kalendárneho roka správu, v ktorej sa opisujú vnútroštátne alebo regionálne politiky v oblasti pôsobnosti spoločného podniku a určujú sa konkrétne spôsoby spolupráce s akciami, ktoré financuje spoločný podnik.

11.   Skupina zástupcov štátov môže z vlastnej iniciatívy vydávať pre správnu radu alebo výkonného riaditeľa stanoviská, odporúčania alebo návrhy týkajúce sa technických, riadiacich a finančných záležitostí, ako aj pracovných programov a ďalších dokumentov, najmä ak sa dotýkajú vnútroštátnych alebo regionálnych záujmov.

12.   Skupina zástupcov štátov dostáva pravidelne včasné a relevantné informácie, rozčlenené podľa krajín, okrem iného údaje o žiadostiach o grant a účasti na nepriamych akciách financovaných spoločným podnikom, o výsledkoch hodnotenia každej výzvy na predkladanie návrhov a o výsledku vykonávania projektov, o synergiách s inými príslušnými programami Únie a inými európskymi partnerstvami, o dodatočných činnostiach, o prisľúbených a skutočne poskytnutých finančných a nepeňažných príspevkoch a o plnení rozpočtu spoločného podniku.

13.   Skupina zástupcov štátov prijíma svoj rokovací poriadok s náležitým prihliadnutím na články 33 a 42.

14.   Jeden alebo viac spoločných podnikov môže zriadiť spoločnú skupinu zástupcov štátov v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v druhej časti.

Článok 21

Vedecké poradenstvo

1.   Pokiaľ nie je v druhej časti stanovené inak, spoločné podniky vyhľadávajú nezávislé vedecké poradenstvo prostredníctvom:

a)

vedeckého poradného orgánu, ktorý spoločný podnik zriadi v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v druhej časti a s výhradou ustanovení tohto článku, alebo

b)

ad hoc žiadostí o nezávislú expertízu predložených správnou radou spoločnému podniku v konkrétnych otázkach.

2.   Medzi členmi vedeckého poradného orgánu musí byť vyvážené zastúpenie odborníkov v oblasti pôsobnosti spoločného podniku, a to aj pokiaľ ide o rodovú a geografickú rovnováhu. Členovia vedeckého poradného orgánu spoločne disponujú potrebnými kompetenciami a odbornými znalosťami, ktoré sa týkajú danej technickej oblasti, aby mohli spoločnému podniku poskytovať vedecky podložené odporúčania, pričom prihliadajú na klimatický, environmentálny a sociálno-ekonomický vplyv týchto odporúčaní a ciele spoločného podniku.

3.   Členovia vedeckého poradného orgánu, ako aj prizvaní pozorovatelia, sú viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo, ktorá sa v zmysle Zmlúv a ich vykonávacích predpisov vzťahuje na všetkých členov inštitúcií a ich zamestnancov, ako aj bezpečnostnými predpismi Komisie o ochrane citlivých neutajovaných skutočností a utajovaných skutočností Únie stanovenými v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (31) a (EÚ, Euratom) 2015/444 (32).

4.   Správna rada stanoví otvorené výberové konanie vrátane konkrétnych kritérií pre zloženie vedeckého poradného orgánu spoločného podniku a vymenúva jeho členov. Správna rada zváži prípadných kandidátov navrhnutých skupinou zástupcov štátov spoločného podniku.

5.   Vedecký poradný orgán si zvolí spomedzi svojich členov predsedu.

6.   Vedecký poradný orgán sa schádza najmenej dvakrát ročne a zasadnutia zvoláva predseda. Predseda môže ako pozorovateľov prizvať na zasadnutia ďalšie osoby. Vedecký poradný orgán prijíma svoj rokovací poriadok. Program zasadnutí sa včas zverejní na webovom sídle príslušného spoločného podniku.

7.   Vedecký poradný orgán plní tieto úlohy:

a)

poskytuje poradenstvo v súvislosti s vedeckými prioritami, ktoré sa majú riešiť v pracovných programoch, okrem iného aj o rozsahu výziev na predkladanie návrhov, v súlade so strategickým výskumným a inovačným programom a strategickým plánovaním programu Horizont Európa;

b)

poskytuje odporúčania týkajúce sa dosiahnutých vedeckých úspechov, ktoré sa majú opísať vo výročnej správe o činnosti;

c)

vzhľadom na pokrok dosiahnutý v rámci strategického výskumného a inovačného programu a jednotlivých akcií navrhuje správnej rade v prípade potreby nápravné opatrenia alebo zmenu smerovania;

d)

poskytuje nezávislé poradenstvo a vedecké analýzy o konkrétnych otázkach podľa požiadaviek správnej rady, najmä pokiaľ ide o vývoj v príbuzných sektoroch, alebo na podporu posúdenia žiadostí potenciálnych pridružených členov a prispievajúcich partnerov;

e)

ak sa tak stanovuje v druhej časti, vyhodnocuje výsledky technologických a inovačných akcií, ktoré financuje spoločný podnik, a podáva správu správnej rade;

f)

ak sa tak stanovuje v druhej časti, zúčastňuje sa na výboroch pre integráciu sektorov osobitne zriadených medzi európskymi partnerstvami v rámci programu Horizont Európa s cieľom umožniť synergie;

g)

vykonáva akékoľvek ďalšie úlohy uvedené v druhej časti.

8.   Po každom zasadnutí vedeckého poradného orgánu predkladá jeho predseda správnej rade správu, v ktorej uvedie stanoviská orgánu a jeho členov k záležitostiam prerokovaným počas zasadnutia. Pokiaľ je to možné, správa sa zverejní na webovom sídle príslušného spoločného podniku.

9.   Vedecký poradný orgán môže z vlastnej iniciatívy správnej rade odporučiť, aby s ním konzultovala konkrétne body, ktoré nie sú predmetom úloh uvedených v odseku 7. Pokiaľ je to možné, správa sa zverejní na webovom sídle príslušného spoločného podniku.

10.   V prípade, že sa odporúčania vedeckého poradného orgánu týkajúce sa pracovného programu a strategického výskumného a inovačného programu neimplementujú, vedeckému poradnému orgánu sa oznámia dôvody.

Článok 22

Skupina zainteresovaných strán

1.   Spoločné podniky môžu zriadiť skupinu zainteresovaných strán v súlade s príslušnými ustanoveniami v druhej časti a s výhradou tohto článku.

2.   Skupina zainteresovaných strán je otvorená všetkým zainteresovaným stranám z verejného i súkromného sektora vrátane organizovaných skupín pôsobiacich v oblasti spoločného podniku, medzinárodným záujmovým skupinám z členských štátov, pridružených krajín, alebo z iných krajín.

3.   Správna rada stanoví osobitné kritériá a výberové konanie pre zloženie skupiny zainteresovaných strán a zameria sa na dosiahnutie vyváženého zastúpenia z hľadiska geografického rozdelenia, rodu, odvetvia a odborných znalostí zainteresovaných strán. Správna rada vezme v príslušných prípadoch do úvahy prípadných kandidátov navrhnutých skupinou zástupcov štátov spoločného podniku.

4.   Skupina zainteresovaných strán je pravidelne informovaná o činnostiach spoločného podniku a vyzýva sa, aby sa vyjadrila k plánovaným iniciatívam spoločného podniku.

5.   Zasadnutia skupiny zainteresovaných strán zvoláva výkonný riaditeľ.

6.   Výkonný riaditeľ môže správnej rade odporučiť, aby o konkrétnych otázkach viedla konzultácie so skupinou zainteresovaných strán. Ak sa takáto konzultácia uskutoční, po príslušnej diskusii v skupine zainteresovaných strán sa správnej rade a skupine zástupcov štátov predloží správa, ktorá sa zverejní na webovom sídle príslušného spoločného podniku.

KAPITOLA 4

Finančné a prevádzkové ustanovenia

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 23

Koherentné uplatňovanie obmedzenia účasti

Spoločné podniky zabezpečia súlad s prístupom zvoleným v prípade akcií financovaných v rámci pracovného programu Horizont Európa prijatého v súlade s článkom 13 ods. 2 písm. b) osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa, ako aj s právnymi predpismi a usmerneniami Únie týkajúcimi sa jeho uplatňovania v prípade podobných tém v pracovnom programe dotknutého spoločného podniku.

Článok 24

Pravidlá vzťahujúce sa na činnosti financované spoločnými podnikmi

1.   Nariadenie o programe Horizont Európa sa vzťahuje na akcie financované spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa. Každý spoločný podnik sa v súlade s uvedeným nariadením považuje za financujúci orgán a poskytuje finančnú podporu na nepriame akcie podľa článku 6 uvedeného nariadenia.

2.   Na akcie financované spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa sa môžu vzťahovať aj akékoľvek osobitné ustanovenia uvedené v druhej časti.

3.   Odchylne od článku 40 ods. 4 písm. a) nariadenia o programe Horizont Európa sa právo namietať vzťahuje aj na účastníkov tvoriacich výsledky, ktorí nezískali finančné prostriedky od spoločného podniku.

Článok 25

Prevádzkové a finančné plánovanie

1.   Výkonný riaditeľ predkladá správnej rade na prijatie návrh pracovného programu.

2.   Pracovný program sa prijíma do konca roka, ktorý predchádza jeho vykonávaniu. Pracovný program a výzvy na predkladanie návrhov sa zverejňujú na webovom sídle spoločného podniku a programu Horizont Európa a na podporu koordinácie s celkovou stratégiou programu Horizont Európa sa pre informáciu poskytuje príslušnému zloženiu programového výboru.

3.   Výkonný riaditeľ vypracováva návrh ročného rozpočtu na ďalší rok a predkladá ho správnej rade na prijatie.

4.   Ročný rozpočet na daný rok prijíma správna rada do konca roka, ktorý predchádza jeho vykonávaniu.

5.   Ročný rozpočet sa upravuje tak, aby sa zohľadnila výška finančného príspevku Únie stanovená v rozpočte Únie a v príslušných prípadoch výška finančných príspevkov členov iných ako Únia a prípadných príspevkov prispievajúcich partnerov.

Článok 26

Prevádzkové a finančné vykazovanie

1.   Výkonný riaditeľ poskytuje správnej rade konsolidovanú výročnú správu o činnosti týkajúcu sa plnenia jeho povinností v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku. Konsolidovaná výročná správa o činnosti sa včas zverejní na webovom sídle príslušného spoločného podniku.

2.   Konsolidovaná výročná správa o činnosti okrem iného obsahuje informácie o týchto aspektoch:

a)

vykonané výskumné, inovačné a iné akcie a zodpovedajúce výdavky;

b)

predložené návrhy s rozčlenením podľa krajín, v ktorých je právny subjekt usadený, a podľa typu účastníka, najmä pokiaľ ide o MSP a nových účastníkov;

c)

nepriame akcie vybrané na financovanie s rozčlenením podľa typu účastníkov vrátane MSP a podľa krajín a s uvedením príspevkov spoločného podniku pre jednotlivých účastníkov a na jednotlivé akcie;

d)

informácie týkajúce sa otvorenosti spoločných podnikov vrátane monitorovania prepojení týkajúcich sa spolupráce;

e)

dodatočné činnosti vykonávané členmi inými ako Únia s rozčlenením podľa krajín, v ktorých sú usadení súkromní členovia, konštituenti alebo prepojené subjekty ktoréhokoľvek z nich;

f)

spolupráca s inými európskymi partnerstvami vrátane spoločných výziev a synergie medzi akciami spoločného podniku a vnútroštátnymi alebo regionálnymi iniciatívami a politikami.

3.   Účtovník spoločného podniku odosiela účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku.

4.   Výkonný riaditeľ odosiela Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov správu o rozpočtovom a finančnom riadení v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku.

5.   Postup udelenia absolutória sa vykoná v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku.

Oddiel 2

Finančné ustanovenia

Článok 27

Rozpočtové pravidlá

1.   Spoločné podniky prijímajú svoje rozpočtové pravidlá v súlade s článkom 71 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

2.   Rozpočtové pravidlá sa zverejňujú na webovom sídle príslušného spoločného podniku.

Článok 28

Zdroje financovania

1.   Každý spoločný podnik financuje spoločne Únia, členovia iní ako Únia a prispievajúci partneri prostredníctvom finančných príspevkov a nepeňažných príspevkov na prevádzkové činnosti.

2.   Členovia iní ako Únia sa dohodnú na spôsobe rozdelenia spoločného príspevku medzi nimi v súlade s uplatniteľnými rozpočtovými pravidlami.

3.   Prevádzkové náklady spoločného podniku sa hradia z týchto príspevkov:

a)

finančný príspevok Únie;

b)

finančné príspevky súkromných členov alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov, prispievajúcich partnerov alebo medzinárodnej organizácie, ktorá je členom spoločného podniku;

c)

ak je to uplatniteľné, finančné príspevky zúčastnených štátov;

d)

nepeňažné príspevky vymedzené v článku 2 bod 8.

4.   V súlade s článkami 10 a 11 pozostávajú zdroje spoločného podniku zahrnuté do jeho rozpočtu z týchto príspevkov:

a)

finančné príspevky členov do spoločného podniku na administratívne náklady, rozdelené každoročne rovnakým dielom medzi Úniou a členmi inými ako Únia, pokiaľ nie je v druhej časti uvedené inak vzhľadom na osobitnú povahu členstva spoločného podniku;

b)

finančné príspevky členov alebo prispievajúcich partnerov do spoločného podniku na prevádzkové náklady;

c)

všetky príjmy vytvorené spoločným podnikom;

d)

akékoľvek iné finančné príspevky, zdroje a príjmy.

Všetky úroky z príspevkov uvedených v tomto odseku sa považujú za jeho príjmy.

5.   Akákoľvek nevyužitá časť príspevku na administratívne náklady sa môže sprístupniť na uhradenie prevádzkových nákladov dotknutého spoločného podniku.

6.   Ak by člen spoločného podniku iný ako Únia neplnil svoj záväzok týkajúci sa svojho príspevku, výkonný riaditeľ ho písomne informuje a určí primeranú lehotu na nápravu. Ak si po uplynutí tohto obdobia príslušný člen iný ako Únia stále neplní záväzky, výkonný riaditeľ informuje Komisiu a v príslušných prípadoch zúčastnené štáty s ohľadom na potenciálne opatrenia podľa článku 11 ods. 8 a informuje príslušného člena o tom, že je vylúčený z hlasovania v správnej rade v súlade s uvedeným článkom.

7.   Zdroje spoločného podniku a jeho činnosti sa využívajú na plnenie jeho cieľov a úloh.

8.   Spoločný podnik vlastní všetky aktíva, ktoré vytvorí alebo ktoré sa naň previedli na účely plnenia jeho cieľov a úloh.

9.   S výnimkou prípadu likvidácie spoločného podniku sa prebytok príjmov nad výdavkami členom daného spoločného podniku nevypláca, pokiaľ správna rada nerozhodne inak.

Článok 29

Finančné záväzky

1.   Finančné záväzky spoločného podniku nesmú presiahnuť sumu finančných zdrojov, ktoré sú k dispozícii v jeho rozpočte alebo ktoré sa doň zaviazali poskytnúť jeho členovia a prispievajúci partneri.

2.   Rozpočtové záväzky spoločných podnikov uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b), d) a h) sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby. Do 31. decembra 2024 nepresiahne kumulatívna výška týchto rozpočtových záväzkov v čiastkových platbách 50 % maximálneho príspevku Únie stanoveného v článku 10. Od januára 2025 nesmie byť najmenej 20 % kumulatívneho rozpočtu na zostávajúce roky krytých ročnými čiastkovými platbami.

Článok 30

Ochrana finančných záujmov členov

1.   Spoločný podnik poskytuje zamestnancom Komisie a ďalším osobám povereným príslušným spoločným podnikom alebo Komisiou, ako aj Dvoru audítorov prístup do svojich priestorov a k všetkým informáciám vrátane informácií v elektronickej podobe, ktoré sú potrebné na vykonanie auditov.

2.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) má právomoc vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol na mieste a inšpekcií v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (33) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 883/2013 (34) a s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou, rozhodnutím alebo zmluvou financovanou podľa tohto nariadenia nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

3.   Európska prokuratúra má právomoc v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (35) vyšetrovať a súdne stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako je stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia.

4.   Bez ohľadu na odseky 1 až 3 musia dohody, rozhodnutia a zmluvy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne splnomocňujú Komisiu, príslušný spoločný podnik, Dvor audítorov, Európsku prokuratúru a úrad OLAF, aby vykonávali takéto audity, kontroly na mieste a vyšetrovania, a to podľa ich príslušných právomocí.

5.   Každý spoločný podnik zaistí primeranú ochranu finančných záujmov svojich členov vykonávaním vhodných interných a externých kontrol alebo poverovaním na ich vykonanie.

6.   Každý spoločný podnik pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (36). Každý spoločný podnik prijíma nevyhnutné opatrenia potrebné na uľahčenie vnútorných vyšetrovaní vykonávaných úradom OLAF.

7.   Spoločný podnik poskytne každej vnútroštátnej audítorskej inštitúcii na jej žiadosť prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa vnútroštátnych príspevkov príslušného zúčastneného štátu vrátane informácií v elektronickej podobe, ktoré sú potrebné na vykonanie auditov.

Článok 31

Audity ex post

Audity výdavkov na nepriame akcie sa vykonávajú v súlade s článkom 53 nariadenia o programe Horizont Európa ako súčasť nepriamych akcií programu Horizont Európa, najmä v súlade so stratégiou auditu podľa článku 53 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Článok 32

Vnútorný audit

1.   Vnútorný audítor Komisie má vo vzťahu k spoločným podnikom rovnaké právomoci, aké má vo vzťahu ku Komisii, a usiluje sa znížiť administratívne zaťaženie spoločného podniku.

2.   Správna rada môže zriadiť oddelenie vnútorného auditu v súlade s rozpočtovými pravidlami príslušného spoločného podniku.

Oddiel 3

Prevádzkové ustanovenia

Článok 33

Dôvernosť

Bez toho, aby boli dotknuté články 34 a 36, každý spoločný podnik zabezpečuje ochranu dôverných informácií, ktorých zverejnenie nad rámec inštitúcií Únie a iných orgánov, úradov alebo agentúr Únie by mohlo poškodiť záujmy jeho členov alebo účastníkov činností príslušného spoločného podniku. Takéto dôverné informácie okrem iného zahŕňajú osobné, obchodné, citlivé neutajované a utajované informácie.

Článok 34

Transparentnosť

Na dokumenty, ktoré má v držbe spoločný podnik, sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (37).

Článok 35

Spracúvanie osobných údajov

Ak si vykonávanie tohto nariadenia vyžaduje spracúvanie osobných údajov, tieto údaje sa spracúvajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (38).

Článok 36

Prístup k výsledkom a informáciám o návrhoch

1.   Spoločný podnik poskytne inštitúciám Únie a orgánom, úradom alebo agentúram Únie a v príslušných prípadoch aj orgánom zúčastnených štátov prístup k všetkým informáciám v súvislosti s nepriamymi akciami, ktoré financuje. Tieto informácie zahŕňajú príspevky a výsledky prijímateľov zúčastňujúcich sa na nepriamych akciách spoločného podniku alebo všetky ďalšie informácie, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre vypracúvanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politík alebo programov Únie alebo v príslušných prípadoch zúčastnených štátov. Tieto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie a musia byť v súlade s platnými pravidlami dôvernosti.

2.   Spoločný podnik na účely vypracúvania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík a programov Únie poskytuje Komisii informácie uvedené v predložených návrhoch. Toto sa v príslušných prípadoch uplatňuje mutatis mutandis na zúčastnené štáty, pokiaľ ide o návrhy, ktoré zahŕňajú žiadateľov usadených na ich území, s obmedzením na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie v súlade s platnými pravidlami dôvernosti.

KAPITOLA 5

Zamestnanci a zodpovednosť

Oddiel 1

Zamestnanci, výsady a imunity

Článok 37

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov spoločných podnikov sa vzťahuje Služobný poriadok a PZOZ a pravidlá prijaté spoločne inštitúciami Únie na účely uplatňovania služobného poriadku a PZOZ.

2.   Počet zamestnancov je určený v pláne pracovných miest každého spoločného podniku, v ktorom je uvedený počet dočasných pracovných miest podľa funkčnej skupiny a podľa platovej triedy a počet zmluvných zamestnancov vyjadrený v ekvivalentoch plného pracovného času, v súlade s jeho ročným rozpočtom.

3.   Zamestnancov spoločného podniku tvoria dočasní zamestnanci a zmluvní zamestnanci.

4.   Všetky náklady na zamestnancov znáša spoločný podnik.

Článok 38

Vyslaní národní experti a stážisti

1.   Spoločný podnik môže využívať vyslaných národných expertov a stážistov, ktorí v ňom nie sú priamo zamestnaní. Počet vyslaných národných expertov vyjadrený v ekvivalentoch plného pracovného času sa doplní do informácií o zamestnancoch uvedených v článku 37 ods. 2 v súlade s ročným rozpočtom príslušného spoločného podniku.

2.   Správna rada dotknutého spoločného podniku prijme rozhodnutie, ktorým sa stanovia pravidlá vysielania národných expertov do príslušného spoločného podniku a zamestnávania stážistov.

Článok 39

Výsady a imunity

Na spoločné podniky a ich zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je prílohou k Zmluve o EÚ a ZFEÚ.

Oddiel 2

Zodpovednosť

Článok 40

Zodpovednosť spoločných podnikov

1.   Zmluvná zodpovednosť spoločného podniku sa riadi príslušnými zmluvnými ustanoveniami a právom uplatniteľným na príslušnú dohodu, rozhodnutie alebo zmluvu.

2.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti nahradí spoločný podnik akúkoľvek škodu spôsobenú jeho zamestnancami pri výkone ich povinností v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

3.   Každá platba vykonaná spoločným podnikom v súvislosti so zodpovednosťou uvedenou v odsekoch 1 a 2 a náklady a výdavky vzniknuté v tejto súvislosti sa považujú za výdavok spoločného podniku a pokryje sa zo zdrojov spoločného podniku.

4.   Za plnenie svojich povinností sú zodpovedné výlučne spoločné podniky.

Článok 41

Zodpovednosť členov a poistenie

1.   Finančná zodpovednosť členov spoločného podniku za jeho dlhy je obmedzená na ich finančné príspevky, ktoré poskytli spoločnému podniku.

2.   Spoločné podniky uzavrú a udržiavajú vhodné poistenie.

Článok 42

Konflikty záujmov

1.   Spoločný podnik, jeho orgány a zamestnanci predchádzajú pri výkone svojich činností akémukoľvek konfliktu záujmov.

2.   Správna rada prijme vo vzťahu k zamestnancom spoločného podniku, členom a iným osobám pôsobiacim v správnej rade a v ostatných orgánoch alebo skupinách spoločného podniku pravidlá pre predchádzanie konfliktom záujmov, ich zamedzenie a riadenie v súlade s rozpočtovými pravidlami spoločného podniku a so služobným poriadkom vzťahujúcim sa na zamestnancov.

KAPITOLA 6

Riešenie sporov

Článok 43

Právomoc Súdneho dvora a rozhodné právo

1.   Právomoc Súdneho dvora Európskej únie sa uplatňuje:

a)

na základe ktorejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohodách alebo zmluvách uzatvorených spoločným podnikom alebo v jeho rozhodnutiach;

b)

v sporoch týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej zamestnancami spoločného podniku pri výkone ich povinností;

c)

v každom spore medzi spoločným podnikom a jeho zamestnancami v rozsahu a za podmienok stanovených v služobnom poriadku a PZOZ.

2.   Na všetky záležitosti, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie alebo iné právne akty Únie, sa uplatňuje právo štátu, v ktorom sa nachádza sídlo spoločného podniku.

Článok 44

Sťažnosti ombudsmanovi

Rozhodnutia prijaté spoločným podnikom pri vykonávaní tohto nariadenia môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

KAPITOLA 7

Likvidácia

Článok 45

Likvidácia

1.   Na konci obdobia stanoveného v článku 3 sa spoločné podniky zlikvidujú.

2.   Okrem odseku 1 sa postup likvidácie spoločného podniku začína automaticky v prípade, ak Únia alebo všetci členovia iní ako Únia ukončia svoje členstvo v spoločnom podniku.

3.   Na účely vykonania postupov likvidácie spoločného podniku vymenuje správna rada jedného alebo viacerých likvidátorov, ktorí budú dodržiavať rozhodnutia správnej rady.

4.   Aktíva spoločného podniku sa počas postupu likvidácie použijú na uhradenie záväzkov a výdavkov súvisiacich s likvidáciou. Akýkoľvek prebytok sa rozdelí medzi členov spoločného podniku v čase likvidácie, a to úmerne k ich finančnému príspevku do spoločného podniku. Každý takýto prebytok pridelený Únii sa vráti do rozpočtu Únie.

5.   Na zabezpečenie riadnej správy všetkých dohôd, ktoré spoločný podnik v likvidácii uzavrel, alebo rozhodnutí, ktoré prijal, ako aj akýchkoľvek verejných zákaziek s trvaním, ktoré je dlhšie ako trvanie spoločného podniku, sa stanoví postup ad hoc.

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA JEDNOTLIVÝCH SPOLOČNÝCH PODNIKOV

HLAVA I

SPOLOČNÝ PODNIK PRE EURÓPSKE OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO VYUŽÍVAJÚCE BIOLOGICKÉ MATERIÁLY

Článok 46

Dodatočné ciele spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály

1.   Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 tieto všeobecné ciele:

a)

urýchliť inovačný proces a vývoj inovačných riešení využívajúcich biologické materiály;

b)

urýchliť zavádzanie existujúcich vyspelých a inovatívnych riešení využívajúcich biologické materiály na trh;

c)

zabezpečiť vysokú úroveň environmentálneho správania priemyselných systémov využívajúcich biologické materiály.

2.   Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály má aj tieto špecifické ciele:

a)

zvýšiť intenzitu interdisciplinárnych výskumných a inovačných činností s cieľom využiť prínosy pokroku v oblasti vied o živej prírode a v ďalších vedných disciplínach pre vývoj a demonštráciu udržateľných riešení využívajúcich biologické materiály;

b)

zvýšiť a integrovať výskumné a inovačné kapacity zainteresovaných strán v celej Únii vrátane regiónov s nedostatočne rozvinutou kapacitou, a to s cieľom využiť potenciál miestneho biohospodárstva;

c)

zvýšiť výskumnú a inovačnú kapacitu na riešenie výziev v oblasti životného prostredia a rozvoj udržateľnejších inovácií využívajúcich biologické materiály tým, že sa zabezpečí, aby sa otázky udržateľnosti a environmentálneho správania začlenili do celého inovačného reťazca a budúcich inovačných riešení;

d)

posilniť integráciu výskumných a inovačných procesov využívajúcich biologické materiály v priemysle Únie, ktorý využíva biologické materiály, a zvýšiť zapojenie aktérov v oblasti výskumu a inovácií vrátane dodávateľov surovín v hodnotových reťazcoch využívajúcich biologické materiály;

e)

znížiť riziko pre investície do výskumu a inovácií v spoločnostiach a projektoch v oblasti využívania biologických materiálov;

f)

zabezpečiť, aby sa pri vývoji a realizovaní výskumných a inovačných projektov v oblasti využívania biologických materiálov zohľadňovala obehovosť a environmentálne hľadiská vrátane príspevkov ku klimatickej neutralite a k cieľom nulového znečisťovania a aby sa uľahčovalo spoločenské prijatie.

Článok 47

Dodatočné úlohy spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály

Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály vykonáva okrem úloh stanovených v článku 5 tieto úlohy:

a)

zabezpečuje, aby sa jeho ciele dosiahli prostredníctvom programovania výskumných a inovačných činností verejných a súkromných partnerov;

b)

mobilizuje verejné a súkromné financovanie pre svoje výskumné a inovačné činnosti;

c)

podporuje multidisciplinárne výskumné a inovačné projekty s veľkým vplyvom, ktoré zlepšujú priemyselné inovácie využívajúce biologické materiály, aby sa dosiahli jeho ciele;

d)

zintenzívňuje svoje výskumné a inovačné činnosti v celom inovačnom reťazci od nízkej TRL po vysokú;

e)

mobilizuje a integruje subjekty v oblasti výskumu a inovácií vrátane dodávateľov surovín z vidieckych, pobrežných, mestských oblastí a regiónov s nevyužitým potenciálom pre rozvoj hodnotového reťazca využívajúceho biologické materiály, aby spolupracovali na projektových činnostiach;

f)

zabezpečuje, aby sa výskumné a inovačné činnosti zameriavali na otázky verejného záujmu, najmä na environmentálne a klimatické vlastnosti priemyslu využívajúceho biologické materiály, a to z hľadiska porozumenia príslušným problémom, ako aj vývoja ich riešení;

g)

podporuje komunikáciu a spoluprácu medzi subjektmi v oblasti výskumu a inovácií a zainteresovanými stranami z priemyslu s cieľom zvyšovať povedomie o rýchlo sa vyvíjajúcich znalostiach a technológiách, uľahčovať interdisciplinárnu a medzisektorovú spoluprácu a uľahčovať zavádzanie inovatívnych riešení využívajúcich biologické materiály na trh;

h)

mobilizuje vnútroštátne a regionálne orgány, ktoré sú schopné vytvárať priaznivejšie podmienky pre zavádzanie inovácií využívajúcich biologické materiály na trh;

i)

podporuje úvahy zamerané na vypracovanie noriem s cieľom uľahčiť zavádzanie inovácií využívajúcich biologické materiály na trh;

j)

stanovuje vedecky spoľahlivé kritériá udržateľnosti a referenčné hodnoty výkonnosti, uplatňuje a monitoruje ich vo všetkých svojich výskumných a inovačných činnostiach a podporuje ich nad rámec iniciatívy v priemysle využívajúcom biologické materiály;

k)

informuje o inovatívnych riešeniach využívajúcich biologické materiály tvorcov politík, priemysel, MVO, občiansku spoločnosť a spotrebiteľov vo všeobecnosti a podporuje tieto riešenia.

Článok 48

Členovia

Členmi spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály sú:

a)

Únia zastúpená Komisiou;

b)

Konzorcium pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (Bio-based Industries Consortium), nezisková organizácia registrovaná podľa belgického práva, po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa jeho pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení;

c)

pridružení členovia vybraní v súlade s článkom 7 na základe rozhodnutia správnej rady.

Článok 49

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 000 000 000 EUR, z toho maximálne 23 500 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 50

Príspevky členov iných ako Únia

Členovia spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 1 000 000 000 EUR, z toho maximálne 23 500 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 51

Rozsah dodatočných činností

1.   Bez ohľadu na právomoc správnej rady rozhodovať o pláne dodatočných činností podľa článku 17 ods. 2 písm. n) a v rozsahu pôsobnosti článku 2 body 9 a 10 navrhne Konzorcium pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály alebo jeho konštituenti alebo prepojené subjekty každý rok dodatočné činnosti. Dodatočné činnosti sú tie, ktoré priamo súvisia s projektmi a činnosťami spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály, a to najmä:

a)

investície do nových zariadení na demonštráciu nového hodnotového reťazca vrátane investícií do vybavenia dlhodobej spotreby, nástrojov a sprievodnej infraštruktúry, najmä v súvislosti s regionálnym zavádzaním a overením jeho udržateľnosti;

b)

investície do nového inovatívneho a udržateľného výrobného zariadenia alebo hlavného projektu;

c)

investície do nového výskumu a inovácií a oprávnenej infraštruktúry vrátane zariadení, nástrojov, vybavenia dlhodobej spotreby alebo pilotných zariadení (výskumné strediská);

d)

normalizačné činnosti;

e)

činnosti v oblasti komunikácie, šírenia a zvyšovania povedomia.

2.   Investície priamo spojené s projektmi sú najmä:

a)

neoprávnené investície potrebné na realizáciu projektu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály počas trvania tohto projektu;

b)

investície realizované súbežne s projektom spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály, ktoré dopĺňajú výsledky projektu a zvyšujú jeho TRL;

c)

investície potrebné na zavádzanie výsledkov projektu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály po ukončení projektu až do likvidácie spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály. V odôvodnených prípadoch možno zohľadniť investície spojené so zavádzaním výsledkov projektov z predchádzajúcej iniciatívy (spoločný podnik BBI).

Článok 52

Orgány spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály

Orgánmi spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

skupina zástupcov štátov;

d)

vedecký výbor;

e)

skupiny na zavádzanie.

Článok 53

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)

piatich zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie a

b)

piatich zástupcov členov iných ako Únia, pričom aspoň jeden z nich by mal byť zástupcom MSP.

Článok 54

Fungovanie správnej rady

1.   Členovia iní ako Únia majú spoločne 50 % hlasovacích práv.

2.   Odchylne od článku 16 ods. 4 volí správna rada svojho predsedu na obdobie dvoch rokov.

3.   Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú štyrikrát za rok.

4.   Okrem zasadnutí uvedených v odseku 2 správna rada najmenej raz ročne zvoláva aj strategické zasadnutie, ktorého hlavnými cieľmi je určiť výzvy a príležitosti pre udržateľný priemysel využívajúci biologické materiály a stanoviť ďalšie strategické smerovanie pre spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály.

5.   Na strategické zasadnutie sú prizývaní ďalší výkonní riaditelia alebo pracovníci s rozhodovacou právomocou z popredných európskych spoločností v oblasti využívania biologických materiálov a Komisia.

Článok 55

Vedecký výbor

1.   Vedecký výbor je vedeckým poradným orgánom spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály uvedeným v článku 21 ods. 1

2.   Vedecký výbor má najviac 15 stálych členov.

3.   Predseda vedeckého výboru je volený na obdobie dvoch rokov.

4.   Vedecký výbor zriadi pracovnú skupinu zloženú z expertov s príslušným profilom s cieľom prispievať k zabezpečeniu dostatočného zamerania na všetky aspekty pracovného programu týkajúce sa udržateľnosti. Vždy, keď je to možné, zahŕňajú odporúčania vedeckého výboru k pracovnému programu aspekty týkajúce sa obehovosti, udržateľnosti životného prostredia, ochrany a zlepšenia biodiverzity, ako aj širšie aspekty udržateľnosti systémov využívajúcich biologické materiály a súvisiacich hodnotových reťazcov.

Článok 56

Skupiny na zavádzanie

1.   Zriadi sa jedna alebo viac skupín na zavádzanie podľa článku 22. Úlohou skupín na zavádzanie je radiť správnej rade v otázkach rozhodujúcich pre zavádzanie inovácií využívajúcich biologické materiály na trh a podporovať zavádzanie udržateľných obehových riešení využívajúcich biologické materiály.

2.   Zložením skupín na zavádzanie sa zabezpečí príslušné tematické zameranie a reprezentatívnosť širokej škály zainteresovaných strán v oblasti inovácií využívajúcich biologické materiály. Prejaviť záujem o členstvo v skupine na zavádzanie môže každá zainteresovaná strana, ktorá nie je členom Konzorcia pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, jeho konštituentov alebo prepojených subjektov. Správna rada stanoví predpokladanú veľkosť a zloženie skupín na zavádzanie, trvanie funkčných období a možnosť výmeny ich členov a vyberie ich členov.

3.   Zasadnutia skupín na zavádzanie sa uskutočňujú minimálne raz ročne. Skupiny na zavádzanie na prvom zasadnutí príjmu svoj rokovací poriadok. Tento rokovací poriadok schvaľuje správna rada. Mimoriadne zasadnutia skupín na zavádzanie sa zvolávajú na žiadosť správnej rady alebo predsedu prípadne väčšiny členov príslušnej skupiny na zavádzanie.

4.   Skupiny na zavádzanie si volia predsedu a podpredsedu pre každé tematické zameranie na obdobie dvoch rokov. Predseda koordinuje činnosti a zastupuje skupinu na zavádzanie. Predseda môže byť pozvaný ako pozorovateľ na zasadnutia vedeckého výboru a skupiny zástupcov štátov.

5.   Skupiny na zavádzanie poskytujú na žiadosť správnej rady odporúčania v otázkach týkajúcich sa zavádzania inovácií využívajúcich biologické materiály. Skupiny na zavádzanie môžu kedykoľvek z vlastnej iniciatívy vydávať aj odporúčania správnej rade.

HLAVA II

SPOLOČNÝ PODNIK PRE ČISTÉ LETECTVO

Článok 57

Dodatočné ciele spoločného podniku pre čisté letectvo

1.   Spoločný podnik pre čisté letectvo má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 tieto všeobecné ciele:

a)

prispievať k znižovaniu ekologickej stopy letectva urýchlením vývoja klimaticky neutrálnych leteckých technológií pre ich čo najrýchlejšie zavádzanie do praxe, a tým významne prispievať k dosiahnutiu všeobecných cieľov Európskej zelenej dohody, najmä pokiaľ ide o cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov v celej Únii do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a o cestu k dosiahnutiu klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050;

b)

zabezpečiť, aby výskumné a inovačné činnosti v oblasti aeronautiky, s osobitným zameraním na prelomové technologické iniciatívy, prispievali k celosvetovej udržateľnej konkurencieschopnosti leteckého odvetvia Únie, a zabezpečiť, aby klimaticky neutrálne letecké technológie spĺňali príslušné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany v oblasti letectva a aby letectvo bolo naďalej bezpečným, spoľahlivým, nákladovo efektívnym a účinným spôsobom osobnej a nákladnej dopravy;

c)

podporovať európsku výskumnú a inovačnú kapacitu v oblasti letectva.

2.   Spoločný podnik pre čisté letectvo má aj tieto špecifické ciele:

a)

integrovať a demonštrovať disruptívne technologické inovácie v oblasti letectva schopné znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov najmenej o 30 % v porovnaní s najmodernejšou technológiou z roku 2020 a zároveň pripraviť pôdu pre klimaticky neutrálne letectvo do roku 2050;

b)

zabezpečiť, aby technologická a potenciálna priemyselná pripravenosť inovácií mohla podporovať uvedenie disruptívnych nových produktov a služieb na trh do roku 2035 s cieľom nahradiť 75 % lietadlového parku do roku 2050 a vyvinúť inovatívny, spoľahlivý, bezpečný a nákladovo efektívny európsky systém leteckej dopravy, ktorý bude schopný splniť cieľ klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050;

c)

rozšíriť a podporiť integráciu klimaticky neutrálneho hodnotového reťazca leteckého výskumu a inovácií vrátane akademickej obce, výskumných organizácií, priemyslu a MSP, a to aj prostredníctvom využívania synergií s inými súvisiacimi národnými a európskymi programami a podporou šírenia zručností súvisiacich s daným odvetvím v celom hodnotovom reťazci.

Článok 58

Dodatočné úlohy spoločného podniku pre čisté letectvo

Spoločný podnik pre čisté letectvo vykonáva okrem úloh stanovených v článku 5 tieto úlohy:

a)

na svojom webovom sídle a na príslušných webových sídlach Komisie zverejňuje všetky informácie potrebné na prípravu a predkladanie návrhov v rámci otvorených výziev spoločného podniku pre čisté letectvo;

b)

monitoruje a posudzuje technologický pokrok pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov stanovených v článku 57;

c)

uľahčuje plný prístup k údajom a informáciám na účely nezávislého monitorovania vplyvu leteckého výskumu a inovácií vykonávaného pod dohľadom Komisie;

d)

na žiadosť Komisie jej pomáha pri vytváraní a koordinácii vypracúvania predpisov a noriem podporujúcich zavádzanie riešení čistého letectva na trh, najmä uskutočňovaním štúdií, simulácií a poskytovaním technického poradenstva, pričom zohľadňuje potrebu odstrániť prekážky vstupu na trh.

Článok 59

Členovia

1.   Členmi spoločného podniku pre čisté letectvo sú:

a)

Únia zastúpená Komisiou;

b)

zakladajúci členovia uvedení v prílohe I, po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku pre čisté letectvo prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa ich pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení;

c)

pridružení členovia, ktorí budú vybraní v súlade s článkom 7 na základe rozhodnutia správnej rady.

2.   Nad rámec článku 7 ods. 1 môže správna rada počas prvých šiestich mesiacov po zriadení spoločného podniku pre čisté letectvo vybrať pridružených členov zo zoznamu zostaveného po otvorenej výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhlásila Komisia pred jeho zriadením. Podmienky článku 7 ods. 2 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 60

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik pre čisté letectvo vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 700 000 000 EUR, z toho maximálne 39 223 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 61

Príspevky členov iných ako Únia

Členovia spoločného podniku pre čisté letectvo iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 2 400 000 000 EUR, z toho maximálne 39 223 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 62

Rozsah dodatočných činností

1.   Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)

činnosti v rámci nepriamych akcií spoločného podniku pre čisté letectvo, ktoré však nie sú v rámci týchto nepriamych akcií financované;

b)

činnosti priamo spojené s pracovným programom spoločného podniku pre čisté letectvo;

c)

výskumné a inovačné činnosti vychádzajúce z činností financovaných zo spoločného podniku pre čisté letectvo alebo z predchádzajúcej iniciatívy;

d)

výskumné a inovačné činnosti projektov s jasným prepojením na strategický výskumný a inovačný program a spolufinancované z národných alebo regionálnych programov v Únii;

e)

súkromné výskumné a inovačné projekty, ktoré dopĺňajú projekty strategického výskumného a inovačného programu, ako aj činnosti prispievajúce k šíreniu zručností špecifických pre dané odvetvie v celom hodnotovom reťazci;

f)

činnosti vedúce k zavádzaniu, využívaniu alebo zavádzaniu aj využívaniu výsledkov projektov spoločného podniku pre čisté letectvo alebo z jeho predchádzajúcich iniciatív, ktoré nezískali žiadne financovanie z prostriedkov Únie;

g)

európske normalizačné a certifikačné činnosti týkajúce sa riešení v oblasti čistého letectva z projektov spoločného podniku pre čisté letectvo alebo z predchádzajúcich iniciatív.

2.   Dodatočné činnosti musia mať jasne vymedzené výstupy.

Článok 63

Orgány spoločného podniku pre čisté letectvo

Orgánmi spoločného podniku pre čisté letectvo sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

skupina zástupcov štátov;

d)

technický výbor;

e)

európsky vedecký poradný orgán pre čisté letectvo.

Článok 64

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)

dvoch zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie;

b)

pätnástich zástupcov členov iných ako Únia vybraných zakladajúcimi členmi a pridruženými členmi a spomedzi nich, ktorí zabezpečujú vyvážené zastúpenie leteckého hodnotového reťazca, ako sú výrobcovia integrovaných systémov pre lietadlá, výrobcovia motorov a výrobcovia zariadení. Správna rada vo svojom rokovacom poriadku stanoví mechanizmus rotácie na prideľovanie miest členom iným ako Únia, pričom zohľadní rodovú rovnováhu. Medzi vybranými zástupcami je najmenej jeden zástupca európskych MSP, najmenej dvaja zástupcovia výskumných organizácií a najmenej jeden zástupca inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

Článok 65

Fungovanie správnej rady

1.   Členovia iní ako Únia majú spoločne 50 % hlasovacích práv.

2.   Odchylne od článku 16 ods. 4 predsedá správnej rade Komisia konajúca v mene Únie a spolupredsedá zástupca členov iných ako Únia.

3.   Predsedovia európskeho vedeckého poradného orgánu pre čisté letectvo, technického výboru a skupiny zástupcov štátov a jeden zástupca agentúry EASA sa zúčastňujú na zasadnutiach správnej rady ako pozorovatelia.

4.   Správna rada zabezpečuje priame spojenie a koordináciu medzi činnosťami skupiny zástupcov štátov alebo iných poradných orgánov. Na tento účel môže správna rada zároveň poveriť jedného člena, aby sledoval činnosti týchto orgánov.

Článok 66

Dodatočné úlohy správnej rady

1.   Správna rada spoločného podniku pre čisté letectvo vykonáva okrem úloh uvedených v článku 17 tieto úlohy:

a)

dohliada na význam stratégií týkajúcich sa dodatočných činností členov iných ako Únia pre čisté letectvo;

b)

podporuje zavádzanie technológií a riešení prispievajúcich k dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody na trh a zaisťuje dosiahnutie špecifických cieľov spoločného podniku uvedených v článku 57;

c)

presadzuje synergie medzi výskumnými a demonštračnými činnosťami na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie, ktoré sa týkajú strategického výskumného a inovačného programu a pracovného programu spoločného podniku pre čisté letectvo;

d)

dohliada na monitorovanie a posudzovanie pokroku programu v porovnaní s ukazovateľmi vplyvu a špecifickými cieľmi spoločného podniku pre čisté letectvo uvedenými v článku 57 ods. 2;

e)

zabezpečuje nepretržité usmerňovanie a riadenie prechodu technických priorít programu Čisté nebo 2 a výskumných a inovačných činností až do ich ukončenia v súlade s cieľmi spoločného podniku pre čisté letectvo a v príslušných prípadoch zabezpečuje prenos výsledkov do programu Čisté letectvo.

2.   Správna rada v súvislosti s implementáciou programu a plnením cieľov spoločného podniku pre čisté letectvo vypracúva posudky a prijíma rozhodnutia okrem iného o:

a)

strategickom viacročnom plánovaní výziev v oblasti čistého letectva a ich zosúladení s cieľmi programu Horizont Európa a súvisiacimi pracovnými programami, ako aj technickými prioritami a výskumnými akciami;

b)

revíziách alebo optimalizácii technického rozsahu programu s cieľom zosúladiť pracovný program a ciele spoločného podniku pre čisté letectvo s celkovým pracovným programom v rámci programu Horizont Európa a súvisiacimi pracovnými programami iných európskych partnerstiev;

c)

odporúčaniach poradných orgánov a osobitných akciách podľa článku 58 s cieľom zvýšiť prienik riešení v oblasti čistého letectva na trh, ako aj ich vplyv v súlade s Európskou zelenou dohodou a súvisiacimi politickými opatreniami na jej zlepšenie.

Článok 67

Dodatočné úlohy výkonného riaditeľa

Výkonný riaditeľ spoločného podniku pre čisté letectvo vykonáva okrem úloh uvedených v článku 19 tieto úlohy:

a)

prijíma príslušné opatrenia na riadenie interakcií medzi projektmi podporovanými spoločným podnikom, zamedzuje zbytočnému prekrývaniu medzi nimi a podporuje synergie v rámci celého programu;

b)

zabezpečuje plnenie termínov na odovzdávanie potrebných informácií rôznym orgánom spoločného podniku pre čisté letectvo;

c)

uľahčuje koordináciu zo strany Komisie v súlade s odporúčaniami poradných orgánov medzi činnosťami spoločného podniku pre čisté letectvo a príslušnými výskumnými a inovačnými činnosťami v rámci programu Horizont Európa s cieľom zamedziť prekrývaniu a podporovať synergie;

d)

zabezpečuje, aby spoločný podnik uľahčoval plný prístup k údajom a informáciám na účely nezávislého monitorovania vplyvu leteckého výskumu a inovácií vykonávaného pod priamym dohľadom Komisie, a prijíma všetky primerané opatrenia potrebné na zabezpečenie nezávislosti tohto procesu od spoločného podniku pre čisté letectvo, napríklad prostredníctvom verejného obstarávania, nezávislých hodnotení, preskúmaní alebo analýz ad hoc. Správa o monitorovaní a posudzovaní programu sa predkladá správnej rade raz za rok;

e)

pomáha správnej rade pri prispôsobovaní technického obsahu a rozdelení rozpočtových prostriedkov pracovného programu počas vykonávania strategického výskumného a inovačného programu s cieľom maximalizovať výsledky dosiahnuté spoločným podnikom pre čisté letectvo.

Článok 68

Skupina zástupcov štátov

1.   Skupina zástupcov štátov uskutočňuje najmenej dvakrát do roka koordinačné zasadnutia so skupinou zástupcov štátov iných príslušných spoločných podnikov, ako je spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, s cieľom vytvoriť prepojenie medzi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi a spoločným podnikom pre čisté letectvo a na tomto základe poskytovať poradenstvo spoločnému podniku pre čisté letectvo.

2.   Skupina zástupcov štátov má okrem úloh uvedených v článku 20 aj tieto dodatočné úlohy:

a)

navrhuje opatrenia na zlepšenie komplementárnosti medzi akciami v oblasti výskumu a inovácií týkajúcimi sa čistého letectva a vnútroštátnymi výskumnými programami, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov strategického výskumného a inovačného programu, ako aj s medzinárodnými a inými vnútroštátnymi iniciatívami a projektmi;

b)

podporuje konkrétne opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni zamerané na zvýšenie zapojenia MSP do výskumu a inovácií v oblasti čistého letectva, a to aj prostredníctvom podujatí zameraných na šírenie informácií, špecializovaných technických seminárov a komunikácie a akýchkoľvek ďalších akcií zameraných na podporu spolupráce a zavádzania leteckých technológií;

c)

podporuje investície do výskumu a inovácií z fondov politiky súdržnosti, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Fond na spravodlivú transformáciu a finančné prostriedky v rámci nástroja Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie), v kontexte spoločného podniku pre čisté letectvo.

Článok 69

Technický výbor

1.   Technický výbor sa skladá z:

a)

najviac štyroch zástupcov Komisie a orgánov Únie, o ktorých rozhodnú zástupcovia Únie v správnej rade;

b)

jedného zástupcu každého člena iného ako Únia;

c)

jedného zástupcu agentúry EASA.

2.   Technickému výboru spoločne predsedá zástupca zakladajúcich členov rotujúci každé dva roky a Komisia. Výbor sa zodpovedá správnej rade a spoločný podnik pre čisté letectvo zabezpečuje jeho sekretariát.

3.   Výkonný riaditeľ je stálym pozorovateľom v technickom výbore. Zástupcovia skupiny zástupcov štátov a európskeho vedeckého poradného orgánu pre čisté letectvo sa môžu zúčastniť ako pozorovatelia na pozvanie predsedu alebo na vlastnú žiadosť, keď je ich účasť podmienená súhlasom predsedu a zástupcov spoločného podniku.

4.   Technický výbor navrhuje svoj rokovací poriadok a predkladá ho na prijatie správnej rade.

5.   Technický výbor vypracuje a udržiava technologický plán a stratégiu programu. Podľa potreby navrhuje a pripravuje na prijatie správnou radou rozsah a programovanie výskumných akcií, technickú stratégiu a celkový plán výskumu spoločného podniku pre čisté letectvo. Na sledovanie činností v tejto súvislosti môže byť delegovaný člen správnej rady.

6.   Technický výbor plní tieto úlohy:

a)

vypracúva návrhy na zmenu strategického výskumného a inovačného programu podľa potreby na prerokovanie a konečné rozhodnutie zo strany správnej rady;

b)

vypracúva návrhy technických priorít a výskumných akcií, ktoré majú byť zahrnuté do pracovného programu, a výskumné témy pre otvorené výzvy na predkladanie návrhov;

c)

poskytuje informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich výskumných akciách na vnútroštátnej, regionálnej alebo inej úrovni než na úrovni Únie a vydáva odporúčania k akciám potrebným na maximalizáciu možných synergií programu spoločného podniku pre čisté letectvo;

d)

navrhuje na prerokovanie a konečné rozhodnutie správnej rady revízie alebo optimalizáciu technického rozsahu programu s cieľom zosúladiť pracovný program a ciele spoločného podniku pre čisté letectvo s celkovým pracovným programom v rámci programu Horizont Európa a súvisiacimi pracovnými programami iných európskych partnerstiev identifikovanými v strategickom výskumnom a inovačnom programe;

e)

vydáva odporúčania o maximalizácii vplyvu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a potenciálnym využitím výsledkov programu z nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom na trhu.

Článok 70

Európsky vedecký poradný orgán pre čisté letectvo

1.   Európsky vedecký poradný orgán pre čisté letectvo je vedeckým poradným orgánom spoločného podniku pre čisté letectvo zriadeným v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. a) a článkom 21 ods. 4.

2.   Európsky vedecký poradný orgán pre čisté letectvo má maximálne 15 stálych členov a títo členovia nesmú byť členmi žiadneho iného orgánu tohto spoločného podniku.

3.   Predseda európskeho vedeckého poradného orgánu pre čisté letectvo je volený na obdobie dvoch rokov.

4.   Zástupca agentúry EASA je stálym členom európskeho vedeckého poradného orgánu pre čisté letectvo.

5.   Európsky vedecký poradný orgán pre čisté letectvo spolupracuje pri vykonávaní svojich úloh s príslušnými európskymi fórami zainteresovaných strán v oblasti letectva, ako je Poradný výbor pre letecký výskum v Európe (ACARE).

6.   Európsky vedecký poradný orgán pre čisté letectvo podľa článku 21 ods. 7 písm. f) uskutočňuje koordinačné zasadnutia s poradnými orgánmi ďalších príslušných spoločných podnikov, ako je spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, s cieľom podporovať synergie a spoluprácu medzi príslušnými iniciatívami Únie v oblasti výskumu a inovácií v letectve a na tomto základe a na tieto účely poskytovať poradenstvo spoločnému podniku pre čisté letectvo.

7.   Európsky vedecký poradný orgán pre čisté letectvo poskytuje aj poradenstvo a podporu Komisii a spoločnému podniku pre čisté letectvo pri iniciatívach na podporu leteckého výskumu v európskych vzdelávacích systémoch a poskytuje odporúčania týkajúce sa rozvoja leteckých zručností a kompetencií a aktualizovaných učebných osnov pre letecké inžinierstvo.

Článok 71

Certifikácia nových technológií

1.   Žiadatelia, prijímatelia alebo výkonný riaditeľ môžu vyzvať agentúru EASA, aby poskytla odporúčania k jednotlivým projektom a demonštračným činnostiam v otázkach týkajúcich sa dodržiavania noriem v oblasti bezpečnosti letectva, interoperability a životného prostredia, aby sa zabezpečilo, že tieto projekty a činnosti povedú k včasnému vytvoreniu príslušných noriem, skúšobnej kapacity a regulačných požiadaviek na účely vývoja produktov a zavádzania nových technológií.

2.   Na poskytované certifikačné činnosti a služby sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa poplatkov a platieb uvedené v nariadení (EÚ) 2018/1139.

Článok 72

Odchýlenie od pravidiel účasti

Ak je to v opise príslušných tém v pracovnom programe náležite odôvodnené, na nepriamych akciách financovaných spoločným podnikom pre čisté letectvo je oprávnený zúčastňovať sa jediný právny subjekt usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine alebo konzorciá, ktoré nespĺňajú podmienku stanovenú v článku 22 ods. 2 nariadenia o programe Horizont Európa.

HLAVA III

SPOLOČNÝ PODNIK PRE ČISTÝ VODÍK

Článok 73

Dodatočné ciele spoločného podniku pre čistý vodík

1.   Spoločný podnik pre čistý vodík má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 tieto všeobecné ciele:

a)

prispievať k cieľom stanoveným oznámení Komisie zo 17. septembra 2020 o Ambicióznejších klimatických cieľoch pre Európu na rok 2030: Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov, v Európskej zelenej dohode a v európskom právnom predpise v oblasti klímy, ktorými sa ambície Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 zvyšujú na úrovne, ktoré budú v porovnaní s úrovňami z roku 1990 minimálne o 55 % nižšie, a dosiahnutím klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050;

b)

prispievať k vykonávaniu vodíkovej stratégie Komisie pre klimaticky neutrálnu Európu do roku 2020;

c)

posilňovať konkurencieschopnosť hodnotového reťazca Únie v oblasti čistého vodíka s cieľom podporiť, najmä v prípade MSP, urýchlenie vstupu inovatívnych konkurencieschopných čistých riešení na trh;

d)

stimulovať výskum a inovácie v oblasti výroby, distribúcie, skladovania a konečného použitia čistého vodíka.

2.   Spoločný podnik pre čistý vodík má aj tieto špecifické ciele:

a)

prostredníctvom výskumu a inovácií, a to aj prostredníctvom činností súvisiacich s nižšími TRL, zlepšovať nákladovú efektívnosť, účinnosť, spoľahlivosť, množstvo a kvalitu riešení v oblasti čistého vodíka vrátane výroby, distribúcie, skladovania a konečného použitia vyvinutých v Únii;

b)

posilňovať vedomosti a kapacity vedeckých a priemyselných subjektov v rámci vodíkového hodnotového reťazca Únie a súčasne podporovať šírenie zručností súvisiacich s daným odvetvím;

c)

realizovať demonštračné projekty týkajúce sa riešení v oblasti čistého vodíka, ktoré sú zamerané na zapojenie zainteresovaných strán vo všetkých členských štátoch a zaoberajú sa výrobou, distribúciou, skladovaním a používaním energie z obnoviteľných zdrojov pre dopravné a energeticky náročné priemyselné odvetvia, ako aj pre iné aplikácie, na účely ich zavádzania na miestnej, regionálnej úrovni a na úrovni celej Únie;

d)

zvyšovať informovanosť verejného a súkromného sektora o riešeniach v oblasti čistého vodíka, ich akceptovanie a zavádzanie, a to najmä prostredníctvom spolupráce s inými európskymi partnerstvami v rámci programu Horizont Európa.

Článok 74

Dodatočné úlohy spoločného podniku pre čistý vodík

Spoločný podnik pre čistý vodík vykonáva okrem úloh stanovených v článku 5 tieto úlohy:

a)

posudzuje a monitoruje technologický pokrok a technologické, hospodárske a spoločenské prekážky vstupu na trh, a to aj na vznikajúcich trhoch s vodíkom;

b)

bez ohľadu na politické výsady Komisie prispieva pod politickým usmerňovaním a dohľadom Komisie k vypracovaniu právnych predpisov a noriem s cieľom odstraňovať prekážky vstupu na trh a podporovať zastupiteľnosť, interoperabilitu a obchod na celom vnútornom trhu a na celom svete;

c)

podporuje Komisiu, a to aj technickými odbornými znalosťami, v jej medzinárodných iniciatívach v oblasti vodíkovej stratégie, ako sú napríklad Medzinárodné partnerstvo pre vodíkové hospodárstvo (IPHE), Inovačná misia a vodíková iniciatíva ministerskej skupiny pre čistú energiu.

Článok 75

Členovia

Členmi spoločného podniku pre čistý vodík sú:

a)

Únia zastúpená Komisiou;

b)

Hydrogen Europe AISBL, nezisková organizácia registrovaná podľa belgického práva (ďalej len „priemyselné zoskupenie“), po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku pre čistý vodík prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa jej pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení;

c)

Hydrogen Europe Research AISBL, nezisková organizácia registrovaná podľa belgického práva (ďalej len „výskumné zoskupenie“), po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku pre čistý vodík prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa jej pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení.

Článok 76

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik pre čistý vodík vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 000 000 000 EUR, z toho maximálne 30 193 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 77

Príspevky členov iných ako Únia

Členovia spoločného podniku pre čistý vodík iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 1 000 000 000 EUR, z toho maximálne 30 193 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 78

Rozsah dodatočných činností

1.   Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu k dodatočným činnostiam patriť činnosti, ktoré priamo súvisia s činnosťami spoločného podniku pre čistý vodík a prispievajú k jeho cieľom, vrátane týchto činností:

a)

predkomerčné skúšky a skúšky v teréne;

b)

overenie koncepcie;

c)

zlepšenie existujúcich výrobných liniek na účely rozšírenia;

d)

rozsiahle prípadové štúdie;

e)

činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia o vodíkových technológiách a bezpečnostných opatreniach;

f)

využívanie výsledkov projektov v produktoch, ďalšie využitie a činnosti v rámci výskumného reťazca, a to buď na vyšších TRL, alebo v súbežných líniách činnosti.

g)

výskumné a inovačné činnosti projektov s jasným prepojením na strategický výskumný a inovačný program, ktoré sú spolufinancované z národných alebo regionálnych programov v Únii.

2.   Dodatočné činnosti spoločného podniku pre čistý vodík sú zamerané na zabezpečenie synergií s Alianciou pre čistý vodík, výzvou „Obnoviteľný a čistý vodík“ v rámci Inovačnej misie, inovačným fondom Európskej únie a regionálnou platformou stratégie pre inteligentnú špecializáciu (S3) v oblasti vodíka a pilotným projektom EVP týkajúcim sa zeleného vodíka.

Článok 79

Orgány spoločného podniku pre čistý vodík

Orgánmi spoločného podniku pre čistý vodík sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

skupina zástupcov štátov a

d)

skupina zainteresovaných strán.

Článok 80

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá zo:

a)

zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie;

b)

šiestich zástupcov priemyselného zoskupenia so zreteľom na geografické, rodové a odvetvové zastúpenie a veľkosť podniku;

c)

jedného zástupcu výskumného zoskupenia.

Článok 81

Fungovanie správnej rady

1.   Okrem pravidiel hlasovania stanovených v článku 16 ods. 3 má priemyselné zoskupenie 43 % hlasovacích práv a výskumné zoskupenie 7 % hlasovacích práv v správnej rade.

2.   Predseda správnej rady je zástupcom súkromných členov a vymenúva ho správna rada.

Článok 82

Dodatočné úlohy správnej rady

Správna rada spoločného podniku pre čistý vodík vykonáva okrem úloh uvedených v článku 17 tieto úlohy:

a)

podporuje synergie s príslušnými činnosťami a programami na úrovni Únie, na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie riešení v oblasti výskumu a inovácií, infraštruktúru, vzdelávanie a regionálny rozvoj v oblasti využívania čistého vodíka;

b)

podľa článku 5 ods. 2 písm. b) a článku 17 písm. n) určuje strategické smerovanie, pokiaľ ide o spoluprácu s inými európskymi partnerstvami vrátane partnerstiev zameraných na cestnú dopravu s nulovými emisiami, vodnú dopravu s nulovými emisiami, európske železnice, čisté letectvo, procesy pre planétu a čistú oceľ v súlade s ich príslušnými strategickými výskumnými a inovačnými programami alebo iným rovnocenným dokumentom;

c)

podporuje zavádzanie technológií a riešení na trh v záujme dosiahnutia cieľov Európskej zelenej dohody;

d)

zabezpečuje, aby sa prostredníctvom nezávislého vedeckého poradného seminára v rámci fóra Európskeho partnerstva pre čistý vodík zhromažďovali nezávislé stanoviská a rady širšej vedeckej obce v súvislosti so strategickým výskumným a inovačným programom, s pracovnými programami a vývojom v príbuzných odvetviach.

Článok 83

Dodatočné úlohy výkonného riaditeľa

Výkonný riaditeľ spoločného podniku pre čistý vodík vykonáva okrem úloh uvedených v článku 19 tieto úlohy:

a)

navrhuje a vykonáva činnosti, ktoré podporujú synergie s príslušnými činnosťami a programami na úrovni Únie, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

b)

so súhlasom správnej rady podporuje ďalšie iniciatívy Únie v oblasti vodíka a prispieva k nim;

c)

s výhradou schválenia správnou radou zvoláva výročné zasadnutie fóra Európskeho partnerstva pre čistý vodík vrátane nezávislého vedeckého poradného seminára uvedeného v článku 82 písm. d); fórum partnerstva sa podľa možnosti koná spoločne a súbežne s Európskym fórom pre vodík v rámci Aliancie pre čistý vodík.

Článok 84

Skupina zainteresovaných strán

1.   Skupina zainteresovaných strán sa skladá zo zástupcov odvetví, ktoré vyrábajú, distribuujú, skladujú, potrebujú alebo používajú čistý vodík v celej Únii, vrátane zástupcov ďalších príslušných európskych partnerstiev, ako aj zástupcov medziregionálneho partnerstva európskych vodíkových údolí (European Hydrogen Valleys Interregional Partnership) a vedeckej obce.

2.   Skupina zainteresovaných strán má okrem úloh stanovených v článku 22 tieto úlohy:

a)

poskytuje vstupné informácie o strategických a technologických prioritách, ktoré má spoločný podnik pre čistý vodík riešiť, ako je stanovené v strategickom výskumnom a inovačnom programe alebo v akomkoľvek inom rovnocennom dokumente a súvisiacich podrobných technologických plánoch, pričom sa náležite zohľadní pokrok a potreby v príbuzných odvetviach;

b)

predkladá návrhy, ktorými sa umožnia konkrétne synergie medzi spoločným podnikom pre čistý vodík a príbuznými odvetviami alebo akýmkoľvek odvetvím, v prípade ktorého sa vzájomné synergie považujú za pridanú hodnotu;

c)

poskytuje vstupné informácie fóru Európskeho partnerstva pre čistý vodík a Európskemu fóru pre vodík v rámci Aliancie pre čistý vodík.

HLAVA IV

SPOLOČNÝ PODNIK PRE EURÓPSKE ŽELEZNICE

Článok 85

Dodatočné ciele spoločného podniku pre európske železnice

1.   Spoločný podnik pre európske železnice má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 tieto všeobecné ciele:

a)

prispievať k dosiahnutiu jednotného európskeho železničného priestoru;

b)

zabezpečiť rýchly prechod na atraktívnejší, užívateľsky ústretový, konkurencieschopný, cenovo dostupný, ľahko udržiavateľný, efektívny a udržateľný európsky železničný systém integrovaný do širšieho systému mobility;

c)

podporovať rozvoj silného a globálne konkurencieschopného odvetvia európskej železničnej dopravy.

2.   Spoločný podnik pre európske železnice má okrem cieľov stanovených v odseku 1 tieto špecifické ciele:

a)

uľahčovať výskumné a inovačné činnosti s cieľom zabezpečiť integrovanú európsku železničnú sieť už od návrhu, odstraňovať prekážky interoperability a poskytovať riešenia pre úplnú integráciu zahŕňajúce riadenie dopravy, vozidlá, infraštruktúru aj vrátane integrácie s vnútroštátnymi koľajovými rozchodmi, ako napr. 1 520, 1 000 alebo 1 668 mm, a služby a poskytnúť najlepšiu odpoveď na potreby cestujúcich a podnikov, urýchľovať zavádzanie inovačných riešení na podporu jednotného európskeho železničného priestoru a zároveň zvyšovať kapacitu a spoľahlivosť a znižovať náklady na železničnú dopravu;

b)

zabezpečovať udržateľný a odolný železničný systém: rozvojom tichého železničného systému s nulovými emisiami a infraštruktúry odolnej voči zmene klímy, uplatňovaním obehového hospodárstva na odvetvie železničnej dopravy, pilotným využívaním inovačných procesov, technológií, návrhov a materiálov v celom životnom cykle železničných systémov a vývojom ďalších inovačných riešení pre riadenú pozemnú dopravu;

c)

prostredníctvom svojho systémového piliera vyvíjať jednotnú koncepciu prevádzky a funkčnú, bezpečnú a zabezpečenú architektúru systému s náležitým zohľadnením aspektov kybernetickej bezpečnosti a so zameraním na európsku železničnú sieť, na ktorú sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 (39), pre integrované európske systémy riadenia dopravy, systémy riadenia/zabezpečenia a návestenia vrátane automatizovanej vlakovej prevádzky, čím sa zabezpečí, aby sa výskum a inovácie zameriavali na spoločne dohodnuté a zdieľané požiadavky zákazníkov a prevádzkové potreby a aby boli otvorené vývoju;

d)

uľahčovať výskumné a inovačné činnosti týkajúce sa železničnej nákladnej dopravy a služieb v oblasti intermodálnej dopravy s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnú ekologickú železničnú nákladnú dopravu plne integrovanú do logistického hodnotového reťazca, pričom v centre bude automatizácia a digitalizácia železničnej nákladnej dopravy;

e)

rozvíjať demonštračné projekty v členských štátoch, ktoré o ne majú záujem;

f)

prispievať k rozvoju silného a globálne konkurencieschopného odvetvia európskej železničnej dopravy;

g)

umožňovať, podporovať a využívať synergie s inými politikami, programami, iniciatívami, nástrojmi alebo fondmi Únie s cieľom maximalizovať ich vplyv a pridanú hodnotu.

3.   Spoločný podnik pre európske železnice sa pri vykonávaní svojich činností usiluje o geograficky vyváženú účasť členov a partnerov na svojich činnostiach. Zároveň vytvára potrebné medzinárodné prepojenia v súvislosti s výskumom a inováciami v odvetví železničnej dopravy v súlade s prioritami Komisie.

Článok 86

Dodatočné úlohy spoločného podniku pre európske železnice

1.   Okrem úloh stanovených v článku 5 spoločný podnik pre európske železnice spolu s Komisiou pripravuje a po konzultácii so skupinou zástupcov štátov predkladá správnej rade na prijatie hlavný plán vypracovaný po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v železničnom systéme a v železničnom dodávateľskom odvetví.

2.   Komisia môže začať s prípravou hlavného plánu pred založením spoločného podniku pre európske železnice po konzultácii so zástupcami členských štátov a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

3.   Hlavný plán predstavuje spoločný výhľadový plán založený na systémovom pohľade. Určujú sa v ňom oblasti intervencie v rozsahu pôsobnosti spoločného podniku pre európske železnice. Ciele stanovené v hlavnom pláne sú zamerané na výkonnosť a sú štruktúrované podľa cieľov stanovených v článku 85.

4.   Hlavný plán prijíma správna rada a schvaľuje ho Komisia v súlade s článkom 16 s výnimkou časti hlavného plánu týkajúcej sa systémového piliera, ktorá sa prijíma v súlade s článkom 93 ods. 4 Pred schválením predloží Komisia hlavný plán Rade a Európskemu parlamentu. Následne sa Rade a Európskemu parlamentu oznámia všetky zmeny.

5.   Hlavný plán predstavuje strategický výskumný a inovačný program spoločného podniku pre európske železnice v zmysle článku 2 bod 12. Poskytujú sa v ňom usmernenia pre špecifickejšie úlohy spoločného podniku pre európske železnice, konkrétne pre:

a)

vypracovanie systémového pohľadu v rámci svojho systémového piliera, ktorý odráža potreby železničného výrobného odvetvia, železničnej prevádzkovej komunity, členských štátov a ďalších súkromných a verejných zainteresovaných strán v oblasti železničnej dopravy vrátane orgánov zastupujúcich zákazníkov, ako sú cestujúci a náklad a zamestnanci, ako aj príslušných aktérov mimo tradičného odvetvia železničnej dopravy. „Systémový pohľad“ zahŕňa:

i)

rozvoj koncepcie prevádzky a architektúry systému vrátane vymedzenia služieb, funkčných blokov a rozhraní, ktoré tvoria základ prevádzky železničného systému;

ii)

vypracovanie súvisiacich špecifikácií vrátane rozhraní, špecifikácií funkčných požiadaviek a špecifikácií systémových požiadaviek, ktoré sa majú zohľadniť v technických špecifikáciách interoperability (TSI) stanovených v súlade so smernicou (EÚ) 2016/797 alebo v normalizačných postupoch, výsledkom ktorých budú vyššie úrovne digitalizácie a automatizácie;

iii)

zabezpečenie, aby bol systém udržiavaný, očistený od chýb a schopný prispôsobiť sa v priebehu času a zabezpečiť zváženie migrácie zo súčasných architektúr;

iv)

zabezpečenie posudzovania a demonštrácie potrebných rozhraní s inými spôsobmi dopravy, ako aj s metrom, električkami a ľahkými železničnými systémami, najmä s ohľadom na toky nákladu a cestujúcich;

b)

uľahčovanie výskumných a inovačných činností potrebných na dosiahnutie cieľov spoločného podniku pre európske železnice vrátane výskumných a inovačných činností na nízkej TRL zameraných na železničnú dopravu. Spoločný podnik pre európske železnice v tomto ohľade:

i)

vymedzuje a organizuje činnosti v oblasti výskumu, inovácií, demonštrácie, overovania a štúdií, ktoré sa majú vykonávať pod jeho vedením, a súčasne zamedzuje roztrieštenosti týchto činností;

ii)

využíva príležitosti na normalizáciu a modularitu a sprostredkúva rozhrania s inými spôsobmi dopravy a systémami;

iii)

vytvára demonštračné projekty;

iv)

rozvíja úzku spoluprácu a podľa potreby zabezpečuje koordináciu so súvisiacimi európskymi, vnútroštátnymi a medzinárodnými výskumnými a inovačnými činnosťami v odvetví železničnej dopravy a ďalších odvetviach, najmä v rámci programu Horizont Európa, čo spoločnému podniku pre európske železnice umožní zohrávať hlavnú úlohu vo výskume a inováciách v oblasti železničnej dopravy a zároveň využívať prínosy z vedeckého a technologického pokroku dosiahnutého v iných odvetviach;

v)

zabezpečuje prostredníctvom spolupráce uvedenej v bode iv) premietnutie výskumu do účinného úsilia v oblasti vývoja a rozvoja prelomových inovácií a v konečnom dôsledku do inovácií zameraných na trh prostredníctvom demonštrácie a zavádzania;

c)

plnenie akýchkoľvek úloh potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch 4 a 85.

Článok 87

Členovia

1.   Členmi spoločného podniku pre európske železnice sú:

a)

Únia zastúpená Komisiou;

b)

zakladajúci členovia uvedení v prílohe II, po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa ich pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení;

c)

pridružení členovia, ktorí budú vybraní v súlade s článkom 7. Zoznam pridružených členov schvaľuje Komisia.

2.   Nad rámec článku 7 ods. 1 môže správna rada počas prvých šiestich mesiacov po zriadení spoločného podniku pre európske železnice vybrať pridružených členov zo zoznamu zostaveného po otvorenej výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhlásila Komisia pred jeho zriadením. Podmienky článku 7 ods. 2 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 88

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik pre európske železnice vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 600 000 000 EUR, z toho minimálne 50 000 000 EUR na systémový pilier a maximálne 24 000 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 89

Príspevky členov iných ako Únia

Členovia spoločného podniku pre európske železnice iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 600 000 000 EUR, z toho maximálne 24 000 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 90

Rozsah dodatočných činností

1.   Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)

činnosti v rámci nepriamych akcií spoločného podniku pre európske železnice, ktoré však nie sú v rámci týchto nepriamych akcií financované;

b)

činnosti priamo spojené s pracovným programom spoločného podniku pre európske železnice;

c)

výskumné a inovačné činnosti vychádzajúce z činností financovaných zo spoločného podniku pre európske železnice alebo spoločného podniku Shift2Rail;

d)

doplňujúce výskumné a inovačné činnosti financované členmi inými ako Únia, ktoré majú jasnú pridanú hodnotu Únie a prispievajú k dosiahnutiu cieľov spoločného podniku pre európske železnice;

e)

činnosti financované členmi inými ako Únia v projektoch financovaných z vnútroštátnych programov alebo regionálnych programov, ktoré dopĺňajú činnosti financované zo spoločného podniku pre európske železnice;

f)

využívanie výsledkov činností financovaných v rámci spoločného podniku Shift2Rail a spoločného podniku pre európske železnice, ďalšie využitie, demonštračné činnosti, normalizácia a vypracúvanie odporúčaní pre stratégie plynulého prechodu, spôsoby migrácie a aktualizácie TSI a európske povoľovacie a certifikačné činnosti, ktoré nesúvisia so širším zavádzaním.

2.   Pokiaľ ide o činnosti financované členmi inými ako Únia v projektoch financovaných z iných európskych partnerstiev alebo z iných programov Únie alebo z ďalšieho úsilia a investícií v oblasti výskumu a inovácií, ktoré majú významnú pridanú hodnotu Únie a prispievajú k dosiahnutiu cieľov spoločného podniku pre európske železnice a jeho doplnkových činností, ktoré financuje, sa vykazuje hodnota týchto činností s uvedením druhu, úrovne a zdroja financovania z prostriedkov Únie, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu.

Článok 91

Orgány spoločného podniku pre európske železnice

1.   Orgány spoločného podniku pre európske železnice sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

skupina zástupcov štátov;

d)

riadiaca skupina pre systémový pilier;

e)

skupina na zavádzanie.

2.   Spoločný podnik pre európske železnice môže zriadiť vedeckú riadiacu skupinu alebo požiadať o vedecké odporúčania nezávislých odborníkov z akademickej obce alebo spoločné vedecké poradné orgány.

Článok 92

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)

dvoch zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie;

b)

jedného zástupcu každého z členov iných ako Únia.

Článok 93

Fungovanie správnej rady

1.   Odchylne od článku 16 ods. 4 predsedá správnej rade Komisia konajúca v mene Únie.

2.   Členovia iní ako Únia majú spoločne 50 % hlasovacích práv.

3.   Zástupcovia Železničnej agentúry Európskej únie a Európskeho poradného výboru pre výskum v oblasti železničnej dopravy (ERRAC) sú pozývaní na zasadnutia správnej rady ako pozorovatelia a zapájajú sa do rokovaní, ale nemajú hlasovacie práva.

4.   Odchylne od článku 16 ods. 1, pokiaľ ide o činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci systémového piliera, sa rozhodnutie považuje za prijaté najmenej 55 % väčšinou hlasov vrátane hlasov neprítomných zástupcov.

5.   Nad rámec článku 16 ods. 5 sa správna rada schádza raz ročne na valnom zhromaždení, na ktoré sú pozvaní všetci účastníci výskumných a inovačných činností spoločného podniku pre európske železnice. Zhromaždenie podnecuje k uvažovaniu o celkovom smerovaní činností spoločného podniku pre európske železnice a vedie otvorenú a transparentnú diskusiu o pokroku pri realizácii hlavného plánu.

Článok 94

Dodatočné úlohy správnej rady

Správna rada spoločného podniku pre európske železnice vykonáva okrem úloh uvedených v článku 17 tieto úlohy:

a)

prijíma hlavný plán a akýkoľvek návrh na jeho úpravu;

b)

prijíma pracovné programy systémového piliera vrátane rozpočtu a plánu vykonávania a ich zmeny na základe odporúčaní riadiacej skupiny pre systémový pilier a na základe návrhov výkonného riaditeľa.

Článok 95

Skupina zástupcov štátov

Nad rámec článku 20 členské štáty zabezpečujú, aby ich príslušní zástupcovia predložili koordinovanú pozíciu odrážajúcu názory ich členských štátov vyjadrené:

a)

vo výbore zriadenom podľa článku 51 smernice (EÚ) 2016/797;

b)

v programovom výbore v zložení programu Horizont Európa „Klíma, energetika a mobilita“;

c)

vo výbore pre jednotný európsky železničný priestor zriadenom podľa článku 62 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (40).

Článok 96

Riadiaca skupina pre systémový pilier

1.   Riadiaca skupina pre systémový pilier je poradným orgánom spoločného podniku pre európske železnice, ktorý je zodpovedný za poskytovanie poradenstva v otázkach systémového piliera.

2.   Riadiaca skupina pre systémový pilier sa skladá zo zástupcov Komisie, zástupcov odvetvia železničnej dopravy a mobility a príslušných organizácií, výkonného riaditeľa spoločného podniku pre európske železnice, predsedu skupiny zástupcov štátov a zástupcov Železničnej agentúry Európskej únie a poradného výboru ERRAC. Komisia prijíma konečné rozhodnutie o zložení skupiny. V odôvodnených prípadoch môže Komisia prizvať ďalších relevantných odborníkov a zainteresované strany, aby sa zúčastnili na zasadnutiach riadiacej skupiny pre systémový pilier ako pozorovatelia. Riadiaca skupina pre systémový pilier pravidelne podáva správy o svojej činnosti skupine zástupcov štátov.

3.   Riadiacej skupine pre systémový pilier predsedá Komisia.

4.   Odporúčania riadiacej skupiny pre systémový pilier sa prijímajú na základe konsenzu. Ak sa konsenzus nedosiahne, výkonný riaditeľ spoločného podniku pre európske železnice vypracuje po konzultácii so Železničnou agentúrou Európskej únie a s Komisiou správu pre správnu radu, v ktorej uvedie kľúčové spoločné body a odlišné stanoviská. V takom prípade vypracuje stanovisko pre správnu radu aj skupina zástupcov štátov.

5.   Riadiaca skupina pre systémový pilier prijíma svoj rokovací poriadok.

6.   Riadiaca skupina pre systémový pilier je zodpovedná za poskytovanie poradenstva výkonnému riaditeľovi a správnej rade v týchto záležitostiach:

a)

prístup k harmonizácii prevádzky a vývoj architektúry systému, a to aj pokiaľ ide o príslušnú časť hlavného plánu;

b)

dosiahnutie špecifického cieľa stanoveného v článku 85 ods. 2 písm. c);

c)

vykonávanie úlohy stanovenej v článku 86 ods. 5 písm. a);

d)

podrobný ročný plán vykonávania pre systémový pilier v súlade s pracovnými programami prijatými správnou radou podľa článku 94 písm. b).

e)

monitorovanie pokroku systémového piliera.

Článok 97

Skupina na zavádzanie

1.   Podľa článku 22 sa zriadi skupina na zavádzanie. Úlohou skupiny na zavádzanie je radiť správnej rade pri zavádzaní inovácií v železničnej doprave, ktoré boli vyvinuté v spoločnom podniku pre európske železnice, na trh, a podporovať zavádzanie inovačných riešení.

2.   Skupina na zavádzanie je otvorená pre všetky zainteresované strany. Zložením skupiny na zavádzanie sa zabezpečí príslušné tematické zameranie a reprezentatívnosť. Komisia prijíma konečné rozhodnutie o zložení skupiny. Zoznam členov sa zverejní na webovom sídle spoločného podniku pre európske železnice.

3.   Skupina na zavádzanie poskytuje na žiadosť správnej rady odporúčania v otázkach týkajúcich sa zavádzania inovačných riešení v oblasti železničnej dopravy. Skupina na zavádzanie môže vydávať odporúčania aj z vlastnej iniciatívy.

Článok 98

Spolupráca so Železničnou agentúrou Európskej únie

Spoločný podnik pre európske železnice zabezpečuje úzku spoluprácu so Železničnou agentúrou Európskej únie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie hlavného plánu. Podľa článku 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 (41) spočíva táto spolupráca v týchto poradenských úlohách:

a)

vstupné informácie o výskumných potrebách týkajúcich sa realizácie jednotného európskeho železničného priestoru, ktoré spoločný podnik pre európske železnice zváži v hlavnom pláne a jeho zmenách, ako aj v pracovných programoch;

b)

spätná väzba a poradenstvo v oblasti interoperability a bezpečnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri výskumných a inovačných činnostiach, konkrétnejšie v súvislosti s projektovými činnosťami a výsledkami pre ciele uvedené v článku 86 ods. 5 písm. a);

c)

podpora pre spoločný podnik pre európske železnice pri identifikácii potrieb akéhokoľvek ďalšieho konkrétneho overovania alebo štúdií, ktoré má vykonať, a to aj prostredníctvom zapojenia vnútroštátnych bezpečnostných orgánov;

d)

poskytovanie poradenstva týkajúceho sa systémového piliera;

e)

zabezpečenie, aby sa pri vytváraní špecifikácií vrátane rozhraní, špecifikácií funkčných požiadaviek a špecifikácií systémových požiadaviek zohľadňovali skúsenosti a spätná väzba týkajúce sa TSI alebo noriem.

HLAVA V

SPOLOČNÝ PODNIK GLOBÁLNE ZDRAVIE EDCTP3

Článok 99

Dodatočné ciele spoločného podniku Globálne zdravie EDCPT3

1.   Spoločný podnik Globálne zdravie EDCPT3 má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 tieto všeobecné ciele:

a)

prispievať k znižovaniu sociálno-ekonomickej záťaže infekčných chorôb v subsaharskej Afrike podporovaním vývoja a zavádzania nových alebo vylepšených zdravotníckych technológií;

b)

prispievať k zvyšovaniu zdravotnej bezpečnosti v subsaharskej Afrike a na celom svete posilnením kapacít pripravenosti a reakcie založených na výskume a inováciách na účely kontroly infekčných chorôb.

2.   Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 má aj tieto špecifické ciele:

a)

posilniť vývoj a využívanie nových alebo vylepšených zdravotníckych technológií na boj proti infekčným chorobám podporovaním vykonávania klinického skúšania v subsaharskej Afrike;

b)

posilňovať výskumné a inovačné kapacity a národné systémy výskumu zdravia v subsaharskej Afrike na boj proti infekčným chorobám;

c)

uľahčovať lepšie zosúladenie členských štátov, pridružených krajín a subsaharských krajín so spoločným strategickým výskumným a inovačným programom v oblasti globálneho zdravia s cieľom zvýšiť nákladovú efektívnosť európskych verejných investícií;

d)

posilňovať kapacitu v subsaharskej Afrike, pokiaľ ide o pripravenosť na epidémie, a to prostredníctvom účinnej a rýchlej výskumnej reakcie s cieľom vyvíjať základnú diagnostiku, vakcíny a liečbu na účely včasného odhaľovania a kontroly nových chorôb s epidemickým potenciálom;

e)

podporovať produktívne a udržateľné vytváranie sietí a partnerstiev v oblasti výskumu globálneho zdravia budovaním vzťahov sever – juh a juh – juh s rôznymi súkromnými a verejnými organizáciami.

Článok 100

Dodatočné úlohy spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3

Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 plní okrem úloh stanovených v článku 5 tieto úlohy:

a)

podporovať produktívne vzťahy medzi európskymi a africkými občanmi, skupinami a inštitúciami;

b)

zvyšovať povedomie o spoločných záujmoch a spoločných cieľoch medzi inštitúciami a výskumnými skupinami s cieľom uľahčiť a posilniť projektovú a inštitucionálnu spoluprácu;

c)

prispievať k uľahčeniu zosúladenia stratégií európskych a afrických financovateľov, inštitúcií a orgánov v oblasti globálneho zdravia;

d)

prilákať ďalšie investície zapojením partnerov zo súkromného, verejného a charitatívneho sektora.

e)

podporovať synergie, spoluprácu a spoločné akcie s Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (42), najmä pokiaľ ide o budovanie kapacít a spoločné využívanie zariadení a infraštruktúr.

Článok 101

Členovia

Členmi spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 sú:

a)

Únia zastúpená Komisiou;

b)

združenie EDCTP, nezisková organizácia registrovaná podľa holandského práva, po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku Globálne zdravie EDCTP3 prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa jeho pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení.

Článok 102

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 800 000 000 EUR, z toho maximálne 59 756 000 EUR na administratívne náklady a pozostáva z týchto položiek:

a)

maximálne 400 000 000 EUR za predpokladu, že príspevok členov iných ako Únia alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov sa rovná minimálne tejto sume;

b)

maximálne 400 000 000 EUR za predpokladu, že príspevky prispievajúcich partnerov alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov sa rovnajú minimálne tejto sume.

Ak podmienka uvedená v písmene b) nie je splnená, suma podľa písmena a) sa zvýši najviac o 400 000 000 EUR za predpokladu, že celkovú sumu, o ktorú sa zvýši, doplní minimálne rovnaký príspevok členov iných ako Únia alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov, ako sa stanovuje v článku 103 ods. 1

Článok 103

Príspevky členov iných ako Únia

1.   Členovia spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 439 878 000 EUR.

2.   Príspevky uvedené v odseku 1 tohto článku pozostávajú z príspevkov do spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 v súlade s článkom 11 ods. 1 Odchylne od článku 11 ods. 1 môžu tieto príspevky pozostávať z finančných príspevkov.

Článok 104

Rozsah dodatočných činností

1.   Dodatočné činnosti spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 vyvíja a vykonáva zosúladeným, integrovaným a koherentným spôsobom združenie EDCTP a jeho konštituenti alebo prepojené subjekty a tieto činnosti sa riadia strategickým výskumným a inovačným programom pre Globálne zdravie EDCTP3.

2.   Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu k dodatočným činnostiam patriť činnosti, ktoré priamo súvisia s činnosťami spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 a prispievajú k jeho cieľom, vrátane týchto činností:

a)

činnosti konštituentov alebo prepojených subjektov združenia EDCTP zosúladené s podobnými činnosťami iných konštituentov alebo prepojených subjektov združenia EDCTP a nezávisle riadené v súlade s vnútroštátnymi pravidlami financovania;

b)

činnosti vykonávané vládnymi výskumnými organizáciami subsaharskej Afriky;

c)

činnosti, ktoré podporujú vytváranie sietí a partnerstiev budovaním vzťahov s rôznymi organizáciami v súkromnom a verejnom sektore;

d)

podpora rozvoja výskumných infraštruktúr, ako sú siete alebo kohorty klinického skúšania súvisiace s oblasťou pôsobnosti spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, a podpora posilňovania pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti na vykonávanie výskumných činností v oblasti pôsobnosti spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3.

Článok 105

Orgány spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3

Orgánmi spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

vedecký výbor;

d)

skupina zainteresovaných strán.

Článok 106

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá zo:

a)

šiestich zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie;

b)

šiestich zástupcov združenia EDCTP.

Článok 107

Fungovanie správnej rady

Združenie EDCTP má 50 % hlasovacích práv.

Článok 108

Vedecký výbor

1.   Podľa článku 21 ods. 1 písm. a) je vedecký výbor vedeckým poradným orgánom spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3.

2.   Nad rámec článku 21 ods. 2 vedecký výbor zabezpečí zahrnutie vedeckých odborných znalostí z afrických krajín.

3.   Vedecký výbor vykonáva okrem úloh uvedených v článku 21 tieto úlohy:

a)

pomáha pri navrhovaní strategického a vedeckého plánovania činností spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3;

b)

poskytuje poradenstvo o stratégiách na podporu synergií a partnerstiev so všetkými zainteresovanými stranami;

c)

podľa potreby prispieva k príprave strategických a vedeckých dokumentov týkajúcich sa spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3;

d)

poskytuje strategické a vedecké poradenstvo spoločnému podniku Globálne zdravie EDCTP3 a zabezpečuje úspešné dokončenie prebiehajúcich projektov;

e)

určuje strategické potreby a priority na urýchlenie vývoja nových alebo vylepšených klinických intervencií vrátane požadovanej odbornej prípravy, vytvárania sietí a budovania kapacít, ktoré sú potrebné na dosiahnutie týchto cieľov;

f)

preskúmava situáciu v oblasti zanedbávaných chorôb súvisiacich s chudobou s cieľom určiť úlohu spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 v partnerstve s inými zainteresovanými stranami na účely urýchlenia vývoja alebo zlepšenia intervencií proti týmto chorobám;

g)

posudzuje stav globálneho smerovania vývoja produktov a kriticky dôležité príležitosti pre budúci vývoj produktov;

h)

poskytuje poradenstvo týkajúce sa preskúmania všetkých výziev na predkladanie návrhov a iných programov;

i)

poskytuje podporu a vstupné informácie o rámci monitorovania a hodnotenia spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, ako aj pri monitorovaní vedeckých výsledkov a strategických vplyvov grantov financovaných spoločným podnikom Globálne zdravie EDCTP3;

j)

poskytuje poradenstvo a pomoc pracovným skupinám spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, zasadnutiam zainteresovaných strán, fóru EDCTP a iným relevantným podujatiam a zúčastňuje sa na nich.

4.   Predseda pripravuje výročné správy o činnosti a výsledkoch vedeckého výboru za predchádzajúci rok a predkladá ich na schválenie správnej rade.

Článok 109

Skupina zainteresovaných strán

1.   Skupina zainteresovaných strán má vyvážené zastúpenie zainteresovaných strán z geografického, tematického a rodového hľadiska, a to najmä pokiaľ ide o odborné znalosti z afrických krajín.

2.   Skupina zainteresovaných strán vykonáva okrem úloh stanovených v článku 22 tieto úlohy:

a)

poskytuje vstupné informácie o vedeckých, strategických a technologických prioritách, ktoré má spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 riešiť, ako je stanovené v strategickom výskumnom a inovačnom programe alebo v akomkoľvek inom rovnocennom dokumente, pričom sa zohľadňuje pokrok a potreby globálneho zdravotníctva a príbuzných odvetví;

b)

predkladá návrhy, ktorými sa umožnia konkrétne synergie medzi spoločným podnikom Globálne zdravie EDCTP3 a príbuznými odvetviami alebo akýmkoľvek odvetvím, v prípade ktorého sa vzájomné synergie budú považovať za pridanú hodnotu;

c)

poskytuje vstupné informácie pre fórum EDCTP.

Článok 110

Oprávnenosť na financovanie

1.   V súlade s článkom 17 ods. 2 nariadenia o programe Horizont Európa a odchylne od jeho článku 23 ods. 1 sa financovanie zo spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 obmedzuje na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo pridružených krajinách alebo v zakladajúcich štátoch združenia EDCTP. Výnimočne a ak sa to ustanovuje v pracovnom programe, môžu byť subjekty usadené v iných štátoch oprávnené na financovanie zo spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 v konkrétnych témach výzvy alebo v prípade výzvy týkajúcej sa stavu ohrozenia verejného zdravia.

2.   Únia sa usiluje uzavrieť dohody s tretími krajinami, ktoré umožňujú ochranu finančných záujmov Únie. Ak sa subjekty usadené v tretej krajine bez takejto dohody zúčastňujú na financovaní nepriamej akcie, musí byť pred uzavretím týchto dohôd a v záujme ochrany finančných záujmov Únie finančný koordinátor nepriamej akcie usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine, výška predbežného financovania sa primerane upraví a v ustanoveniach o zodpovednosti v dohode o grante sa náležite zohľadnia finančné riziká.

Článok 111

Identifikovaní účastníci

Účasť subjektov, ktoré identifikoval spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3, môže vo výzve na predkladanie návrhov predstavovať kritérium oprávnenosti. Musí sa to náležite odôvodniť v pracovnom programe, v ktorom sa môže takisto stanoviť, že takíto identifikovaní účastníci nebudú oprávnení na financovanie zo spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 v rámci vybraných nepriamych akcií.

Článok 112

Etické zásady

Klinické skúšania a implementačný výskum uskutočňované v rámci spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 sa vykonávajú v súlade so základnými etickými zásadami, uznávanými medzinárodnými regulačnými normami a osvedčenými postupmi účasti.

Článok 113

Spolupráca s Európskou agentúrou pre lieky a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb

Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 zabezpečuje úzku spoluprácu s Európskou agentúrou pre lieky a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, ako aj s relevantnými africkými agentúrami a organizáciami.

Článok 114

Cenovo dostupný prístup

Účastníci nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom Globálne zdravie EDCTP3 zabezpečujú, aby výrobky a služby, ktoré vyvíjajú na základe alebo čiastočne na základe výsledkov klinických štúdií uskutočnených v rámci nepriamej akcie, boli cenovo dostupné, dostupné a prístupné verejnosti za spravodlivých a primeraných podmienok. Na tento účel sa v pracovnom programe podľa potreby uvádzajú ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania uplatniteľné na konkrétne nepriame akcie.

HLAVA VI

SPOLOČNÝ PODNIK PRE INICIATÍVU INOVATÍVNE ZDRAVOTNÍCTVO

Článok 115

Dodatočné ciele spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo

1.   Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo má do roku 2030 okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 dosiahnuť tieto všeobecné ciele:

a)

prispieť k vytvoreniu celoúnijného výskumného a inovačného ekosystému v oblasti zdravotníctva, ktorý uľahčí premietnutie vedeckých poznatkov do inovácií, najmä začatím najmenej 30 rozsiahlych medziodvetvových projektov zameraných na inovácie v oblasti zdravotníctva;

b)

podporovať rozvoj bezpečných, účinných, na ľudí zameraných a nákladovo efektívnych inovácií, ktoré reagujú na strategické nenaplnené potreby v oblasti verejného zdravia, a to tak, že aspoň na piatich príkladoch preukážu uskutočniteľnosť integrácie produktov alebo služieb zdravotnej starostlivosti s preukázanou vhodnosťou pre využitie v systémoch zdravotnej starostlivosti. Súvisiace projekty by sa mali zameriavať na prevenciu, diagnostiku, liečbu alebo manažment chorôb, ktoré postihujú obyvateľstvo v Únii, vrátane príspevku k európskemu plánu na boj proti rakovine;

c)

podnecovať medziodvetvové inovácie v oblasti zdravotníctva pre globálne konkurencieschopný európsky zdravotnícky priemysel a prispievať k dosahovaniu cieľov novej priemyselnej stratégie pre Európu a farmaceutickej stratégie pre Európu.

2.   Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo má aj tieto špecifické ciele:

a)

prispievať k lepšiemu chápaniu determinantov zdravia a prioritných oblastí chorôb;

b)

integrovať rozdrobené výskumné a inovačné snahy v oblasti zdravotníctva, ktoré spájajú odvetvia zdravotníckeho priemyslu a ďalšie zainteresované strany, pričom sa zamerajú na nenaplnené potreby v oblasti verejného zdravia s cieľom umožňovať vývoj nástrojov, údajov, platforiem, technológií a procesov na zlepšenie predikcie, prevencie, zachytávania, diagnostiky, liečby a manažmentu chorôb a na uspokojovanie potrieb koncových používateľov;

c)

preukazovať uskutočniteľnosť na ľudí zameraných, integrovaných riešení v oblasti zdravotnej starostlivosti;

d)

využívať plný potenciál digitalizácie a výmeny údajov v oblasti zdravotnej starostlivosti;

e)

umožňovať vývoj nových a zdokonalených metodík a modelov na komplexné posudzovanie pridanej hodnoty inovatívnych a integrovaných riešení v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Článok 116

Dodatočné úlohy spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo

Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo plní okrem úloh stanovených v článku 5 tieto úlohy:

a)

podporovať úzku a dlhodobú spoluprácu medzi Úniou, ostatnými členmi, prispievajúcimi partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami zapojenými do oblasti zdravotnej starostlivosti, ako sú iné príslušné odvetvia, orgány zdravotnej starostlivosti (napríklad regulačné orgány, orgány pre hodnotenie zdravotníckej technológie a platcovia), organizácie pacientov, zdravotnícki pracovníci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ako aj akademická obec;

b)

účinne podporovať predkonkurenčný výskum a inovácie v oblasti zdravotníctva, najmä akcie, ktoré spájajú subjekty z viacerých odvetví zdravotníctva, aby spoločne pracovali v oblastiach, v ktorých sú nenaplnené potreby, pokiaľ ide o verejné zdravie;

c)

zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany mali možnosť navrhovať oblasti pre budúce výzvy na predkladanie návrhov;

d)

pravidelne posudzovať a vykonávať všetky potrebné úpravy strategického výskumného a inovačného programu spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo z hľadiska vedeckého vývoja, ku ktorému dôjde počas vykonávania programu, alebo vznikajúcich potrieb v oblasti verejného zdravia;

e)

uverejňovať informácie o projektoch vrátane zúčastnených subjektov a výšky finančného príspevku spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo a nepeňažných príspevkov, ku ktorým sa jednotliví účastníci zaviazali;

f)

organizovať pravidelnú komunikáciu vrátane najmenej jedného výročného zasadnutia so záujmovými skupinami a so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečovať otvorenosť a transparentnosť výskumných a inovačných činností spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo;

g)

plniť akékoľvek dodatočné úlohy potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 115.

Článok 117

Členovia

Členmi spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo sú:

a)

Únia zastúpená Komisiou;

b)

Európsky koordinačný výbor rádiologického, elektromedicínskeho a zdravotníckeho IT priemyslu (COCIR) registrovaný podľa belgického práva, Európska federácia farmaceutického priemyslu a združení vrátane jej podskupiny Vaccines Europe registrovaná podľa luxemburského práva, združenie EuropaBio registrované podľa belgického práva a združenie MedTech Europe registrované podľa belgického práva, a to po oznámení svojich príslušných rozhodnutí pristúpiť k spoločnému podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa ich pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení;

c)

pridružení členovia, ktorí budú vybraní v súlade s článkom 7.

Článok 118

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 200 000 000 EUR, z toho maximálne 30 212 000 EUR na administratívne náklady, a pozostáva z týchto položiek:

a)

maximálne 1 000 000 000 EUR za predpokladu, že túto sumu doplní rovnaký príspevok členov iných ako Únia alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov;

b)

maximálne 200 000 000 EUR za predpokladu, že túto sumu doplnia rovnaké dodatočné príspevky prispievajúcich partnerov alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov.

Článok 119

Príspevky členov iných ako Únia

1.   Členovia spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 1 000 000 000 EUR, z toho maximálne 30 212 000 EUR na administratívne náklady.

2.   Nepeňažné príspevky na dodatočné činnosti nesmú predstavovať viac ako 40 % nepeňažných príspevkov členov iných ako Únia na úrovni spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo.

3.   Príspevky poskytnuté účastníkmi na nepriame akcie financované spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo predstavujú najmenej 45 % oprávnených nákladov na nepriamu akciu a nákladov na súvisiace dodatočné činnosti. Ak je to opodstatnené, pracovný program môže výnimočne umožňovať nižší podiel príspevkov na úrovni individuálnej nepriamej akcie a s ňou súvisiacich dodatočných činností.

4.   Náklady vynaložené na nepriame akcie v iných tretích krajinách, než sú krajiny pridružené k programu Horizont Európa, musia byť odôvodnené a relevantné z hľadiska cieľov stanovených v článku 115. Nesmú prekročiť 20 % nepeňažných príspevkov na prevádzkové náklady poskytovaných členmi inými ako Únia a prispievajúcimi partnermi na úrovni spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo. Náklady prevyšujúce 20 % nepeňažných príspevkov na prevádzkové náklady na úrovni spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo sa nepovažujú za nepeňažné príspevky na prevádzkové náklady.

5.   V riadne odôvodnených prípadoch sa v pracovných programoch spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo môžu na úrovni nepriamych akcií stanoviť osobitné limity pre nepeňažné príspevky na prevádzkové náklady, ktoré vzniknú v iných tretích krajinách, než sú krajiny pridružené k programu Horizont Európa. Rozhodnutia o takýchto osobitných limitoch berú do úvahy najmä ciele a vplyv, ktoré sa sledujú príslušnými akciami, a nevedú k prekročeniu stropu stanoveného v odseku 4 na úrovni spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo.

Článok 120

Podmienky týkajúce sa dodatočných činností

1.   Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) sa dodatočné činnosti vykonávajú v Únii alebo krajinách pridružených k programu Horizont Európa a môžu zahŕňať:

a)

činnosti, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo;

b)

činnosti, ktoré prispievajú k šíreniu, udržateľnosti alebo využívaniu výsledkov nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo.

2.   Návrhy projektov obsahujú v prípade potreby plán pre ich súvisiace dodatočné činnosti. Náklady spojené s takýmito dodatočnými činnosťami špecifickými pre daný projekt musia vzniknúť od dátumu predloženia návrhu až do dvoch rokov po dátume konca nepriamej akcie.

3.   Na to, aby sa náklady mohli účtovať ako nepeňažné príspevky uvedené v článku 11 ods. 1 písm. b), musia sa príslušné dodatočné činnosti vykonávať v Únii alebo krajinách pridružených k programu Horizont Európa.

Článok 121

Orgány spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo

Orgánmi spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

skupina zástupcov štátov;

d)

skupina pre vedu a inovácie.

Článok 122

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá zo:

a)

štyroch zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie;

b)

jedného zástupcu za každého člena iného ako Únia.

Článok 123

Fungovanie správnej rady

Členovia iní ako Únia majú spoločne 50 % hlasovacích práv.

Článok 124

Skupina pre vedu a inovácie

1.   Skupina pre vedu a inovácie radí správnej rade v záležitostiach týkajúcich sa výskumných a inovačných činností spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo v súlade s článkom 21.

2.   Skupina pre vedu a inovácie sa skladá z týchto stálych členov:

a)

dvoch zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie;

b)

štyroch zástupcov členov iných ako Únia;

c)

dvoch zástupcov skupiny zástupcov štátov;

d)

štyroch zástupcov vedeckej obce vymenovaných správnou radou po otvorenom výberovom konaní v súlade s článkom 21 ods. 4;

e)

maximálne šiestich ďalších stálych členov skupiny vymenovaných správnou radou na základe otvoreného výberového konania podľa článku 21 ods. 4, ktorí zabezpečujú najmä primerané zastúpenie zainteresovaných strán zapojených do zdravotnej starostlivosti, pričom ide najmä o verejný sektor vrátane regulačných orgánov, pacientov a konečných používateľov všeobecne.

3.   Stáli členovia skupiny uvedení v odseku 2 písm. a), b) a c) môžu v prípade potreby prizvať členov ad hoc s cieľom prerokovať konkrétne témy. Na každé zasadnutie môžu spoločne prizvať najviac šesť členov ad hoc.

Takíto členovia ad hoc sú prizvaní na základe svojich vedeckých alebo technických odborných znalostí o témach, ktoré sa majú prerokovať na daných stretnutiach, alebo s prihliadnutím na potrebu vytvoriť synergie s inými výskumnými programami.

Stáli členovia skupiny uvedení v odseku 2 písm. a), b) a c) prizvú členov ad hoc na základe konsenzu. Svoje rozhodnutia oznamujú správnej rade, skupine zástupcov štátov a ostatným stálym členom skupiny.

4.   Nad rámec článku 21 ods. 7 poskytuje skupina pre vedu a inovácie správnej rade na jej žiadosť alebo z vlastnej iniciatívy poradenstvo v oblasti vedeckých a technických záležitostí týkajúcich sa cieľov spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo, a to najmä pokiaľ ide o:

a)

vedecké priority, a to aj v kontexte aktualizácie strategického výskumného a inovačného programu;

b)

návrh pracovného programu vrátane obsahu výziev na predkladanie návrhov;

c)

plánovanie dodatočných činností členov iných ako Únia, ktoré sú uvedené v článku 120;

d)

zriaďovanie poradných skupín zameraných na konkrétne vedecké priority v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. x) po otvorenom výberovom konaní na ich členov podľa článku 21 ods. 4;

e)

vytváranie synergií s ostatnými činnosťami programu Horizont Európa vrátane iných európskych partnerstiev, ako aj s inými programami financovania z prostriedkov Únie a vnútroštátnymi programami financovania.

5.   Nad rámec článku 21 ods. 5 si skupina pre vedu a inovácie zvolí svojho predsedu spomedzi zástupcov uvedených v odseku 2 písm. d) tohto článku.

Článok 125

Podmienky uplatniteľné na nepriame akcie

1.   Na účely tohto nariadenia sa nenaplnená potreba v oblasti verejného zdravia vymedzuje ako potreba, ktorú systémy zdravotnej starostlivosti v súčasnosti z dôvodov dostupnosti alebo prístupnosti neriešia, napríklad ak neexistuje uspokojivá metóda diagnostiky, prevencie alebo liečby pre daný zdravotný stav, alebo ak je prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti obmedzený z dôvodu nákladov, vzdialenosti od zdravotníckych zariadení alebo čakacích lehôt. Starostlivosť zameraná na ľudí znamená prístup k starostlivosti, ktorý vedome prijíma hľadiská jednotlivcov, opatrovateľov, rodín a komunít a považuje ich za účastníkov a prijímateľov systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa organizujú skôr podľa ich potrieb a preferencií než podľa jednotlivých chorôb.

2.   Nepriame akcie financované spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo môžu zahŕňať klinické štúdie, v ktorých cieľová oblasť alebo zamýšľané použitie predstavuje nenaplnenú potrebu v oblasti verejného zdravia, ktorá významne ovplyvňuje alebo ohrozuje obyvateľstvo Únie.

3.   Účastníci nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo musia zabezpečiť, aby výrobky a služby, ktoré vyvíjajú na základe alebo čiastočne na základe výsledkov klinických štúdií uskutočnených v rámci nepriamej akcie, boli cenovo dostupné, dostupné a prístupné verejnosti za spravodlivých a primeraných podmienok. Na tento účel sa v pracovnom programe podľa potreby uvádzajú ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania uplatniteľné na konkrétne nepriame akcie.

4.   Ak to ustanovuje pracovný program, môže sa nad rámec článku 5 ods. 2 písm. a) od právnych subjektov určených spoločným podnikom pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo vyžadovať účasť na konkrétnych nepriamych akciách. Tieto subjekty nie sú oprávnené na financovanie zo spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo.

5.   Právne subjekty, ktoré sa zúčastňujú na konkrétnych nepriamych akciách s určenými právnymi subjektmi uvedenými v odseku 4, nie sú oprávnené na financovanie, ak:

a)

sú ziskovými právnymi subjektmi s ročným obratom najmenej 500 miliónov EUR;

b)

sú pod priamou alebo nepriamou kontrolou právneho subjektu uvedeného v písmene a) alebo pod tou istou priamou alebo nepriamou kontrolou ako právny subjekt uvedený v písmene a);

c)

priamo alebo nepriamo kontrolujú právny subjekt uvedený v písmene a).

HLAVA VII

SPOLOČNÝ PODNIK PRE KĽÚČOVÉ DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE

Článok 126

Dodatočné ciele spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie

1.   Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 tieto všeobecné ciele:

a)

posilňovať strategickú autonómiu Únie v oblasti elektronických komponentov a systémov s cieľom podporovať budúce potreby vertikálnych priemyselných odvetví a hospodárstva ako celku. Celkovým cieľom je v súlade s významom Únie v oblasti výrobkov a služieb prispieť k zdvojnásobeniu hodnoty navrhovania a výroby elektronických komponentov a systémov v Európe do roku 2030;

b)

dosiahnuť líderstvo Únie, pokiaľ ide o vedeckú excelentnosť a inovácie v oblasti nových technológií komponentov a systémov, a to aj v činnostiach týkajúcich sa nižších TRL; a podporovať aktívne zapojenie MSP, ktoré predstavujú najmenej jednu tretinu z celkového počtu účastníkov nepriamych akcií a ku ktorým by malo smerovať najmenej 20 % verejného financovania;

c)

zabezpečovať, aby sa technológie komponentov a systémov zaoberali európskymi spoločenskými a environmentálnymi výzvami. Cieľom je dosiahnuť súlad s politikou Únie v oblasti energetickej účinnosti a prispieť k zníženiu spotreby energie o 32,5 % v roku 2030.

2.   Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie má okrem cieľov stanovených v odseku 1 tieto špecifické ciele:

a)

podporovať výskum a vývoj s cieľom vytvoriť v Európe kapacity na navrhovanie a výrobu pre strategické oblasti aplikácií;

b)

otvoriť vyvážené portfólio veľkých a malých projektov podporujúcich rýchly transfer technológií z výskumu do priemyselného prostredia;

c)

podporovať v celej Únii dynamický ekosystém založený na digitálnych hodnotových reťazcoch so zjednodušeným prístupom pre nových účastníkov;

d)

podporovať výskum a vývoj s cieľom zdokonaliť technológie komponentov, ktoré zaručujú bezpečnosť, dôveru a energetickú efektívnosť pre kritické infraštruktúry a odvetvia v Európe;

e)

podporovať mobilizáciu vnútroštátnych zdrojov a zabezpečiť koordináciu orgánov Únie a vnútroštátnych programov pre výskum a inovácie v oblasti elektronických komponentov a systémov;

f)

zabezpečiť súdržnosť medzi strategickým výskumným a inovačným programom spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie a politikami Únie tak, aby technológie elektronických komponentov a systémov boli účinným príspevkom.

Článok 127

Členovia

1.   Členmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie sú:

a)

verejné orgány zahŕňajúce:

i)

Úniu zastúpenú Komisiou;

ii)

tieto zúčastnené štáty: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko;

b)

súkromní členovia zahŕňajúci tieto priemyselné združenia: združenie AENEAS registrované podľa francúzskeho práva; priemyselné združenie Inside (INSIDE) registrované podľa holandského práva; združenie EPoSS e.V. registrované podľa nemeckého práva.

2.   Každý zúčastnený štát vymenuje svojich zástupcov v orgánoch spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie a určí vnútroštátny subjekt alebo subjekty zodpovedné za plnenie povinností tohto štátu v súvislosti s činnosťami spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

Článok 128

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 1 800 000 000 EUR, z toho maximálne 26 331 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 129

Príspevky členov iných ako Únia

1.   Počas obdobia stanoveného v článku 3 zúčastnené štáty spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie prispejú celkovým príspevkom, ktorý je úmerný výške príspevku Únie na prevádzkové náklady uvedenému v článku 128. Zúčastnené štáty sa navzájom dohodnú na výške ich spoločných príspevkov a spôsobe ich poskytnutia. Nie je tým dotknutá schopnosť každého zúčastneného štátu vymedziť svoj vnútroštátny finančný príspevok v súlade s článkom 12. Odchylne od článku 28 ods. 4 písm. a) zúčastnené štáty neprispievajú na administratívne náklady.

2.   Počas obdobia stanoveného v článku 3 súkromní členovia spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, príspevok do spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie minimálne vo výške 2 511 164 000 EUR.

3.   V súlade s článkom 28 ods. 4 súkromní členovia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti a prepojené subjekty poskytli, finančný príspevok až do výšky 26 331 000 EUR na administratívne náklady spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

4.   Príspevky uvedené v odseku 1 pozostávajú z príspevkov stanovených v článku 11 ods. 3 Príspevky uvedené v odseku 2 tohto článku pozostávajú z príspevkov stanovených v článku 11 ods. 1 vrátane aspoň 90 % príspevkov stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a).

Článok 130

Rozsah dodatočných činností

1.   Správna rada spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie môže v prípade potreby na návrh rady súkromných členov schváliť plán dodatočných činností uvedený v článku 11 ods. 1 písm. b), pričom zohľadní stanovisko rady verejných orgánov.

2.   Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)

investície zamerané na spriemyselňovanie výsledkov projektov spoločných podnikov pre kľúčové digitálne technológie, ECSEL, ARTEMIS a ENIAC;

b)

pilotné projekty, demonštračné zariadenia, aplikácie, zavádzanie, industrializáciu, vrátane príslušných kapitálových výdavkov, a to aj projekty v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblasti mikroelektroniky;

c)

súvisiace výskumné a vývojové činnosti, ktoré nie sú financované z verejných zdrojov;

d)

činnosti, ktoré sú financované pôžičkami Európskej investičnej banky a nie sú financované v rámci grantu Únie;

e)

činnosti na vývoj ekosystému podporujúceho spoluprácu používateľov a dodávateľov technológií.

Článok 131

Orgány spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie

Orgánmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

rada verejných orgánov;

d)

rada súkromných členov.

Článok 132

Zloženie správnej rady

Každý člen spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie vymenuje svojich zástupcov a vedúceho delegáta, ktorý má hlasovacie práva člena správnej rady.

Článok 133

Fungovanie správnej rady

1.   Hlasovacie práva v správnej rade sú rozdelené takto:

a)

jedna tretina pre Komisiu;

b)

jedna tretina spoločne pre súkromných členov a

c)

jedna tretina spoločne pre zúčastnené štáty.

2.   Počas prvých dvoch rozpočtových rokov po zriadení spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie sú hlasovacie práva zúčastnených štátov rozdelené takto:

a)

1 % pre každý zúčastnený štát;

b)

zvyšný percentuálny podiel rozdelený každý rok medzi zúčastnené štáty v pomere k ich skutočným finančným príspevkom do spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie alebo do predchádzajúcej iniciatívy počas predchádzajúcich dvoch rokov.

3.   V nasledujúcich rozpočtových rokoch sa rozdelenie hlasovacích práv zúčastnených štátov určuje každoročne a v pomere k finančným prostriedkom, ktoré poskytli na nepriame akcie počas predchádzajúcich dvoch rozpočtových rokov.

4.   Hlasovacie práva súkromných členov sa rozdeľujú rovnomerne medzi priemyselné združenia, pokiaľ rada súkromných členov nerozhodne inak.

5.   Hlasovacie práva každého nového člena spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie, ktorý nie je členským štátom ani pridruženou krajinou, určuje správna rada pred vstupom tohto člena do spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

Článok 134

Obmedzenie účasti na osobitných akciách

Odchylne od článku 17 ods. 2 písm. l), ak o to Komisia požiada, po schválení radou verejných orgánov sa účasť na osobitných akciách obmedzí v súlade s článkom 22 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa.

Článok 135

Zloženie rady verejných orgánov

Rada verejných orgánov pozostáva zo zástupcov verejných orgánov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

Každý verejný orgán vymenuje svojich zástupcov a vedúceho delegáta, ktorý má hlasovacie práva v rade verejných orgánov.

Článok 136

Fungovanie rady verejných orgánov

1.   Hlasovacie práva v rade verejných orgánov sa každoročne prideľujú verejným orgánom v pomere k ich finančnému príspevku na činnosti spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie na príslušný rok v súlade s článkom 12, a to s hornou hranicou, ktorá v prípade ktoréhokoľvek člena nesmie presiahnuť 50 % celkových hlasovacích práv v rade verejných orgánov.

2.   Na účely článku 134 rada verejných orgánov zahŕňa výlučne verejné orgány, ktoré zastupujú členské štáty. Odsek 1 sa uplatňuje mutatis mutandis.

3.   Ak výkonnému riaditeľovi oznámili svoje finančné príspevky podľa článku 12 ods. 3 menej ako tri zúčastnené štáty, Komisia má 50 % hlasovacích práv a zvyšných 50 % sa rovnomerne rozdelí medzi zúčastnené štáty až dovtedy, kým viac ako tri zúčastnené štáty spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie neoznámia svoje príspevky.

4.   Verejné orgány vynakladajú maximálne úsilie na to, aby sa rozhodnutia prijímali konsenzom. Ak sa konsenzus nedosiahne, hlasuje sa. Rozhodnutie je prijaté, ak sa dosiahne aspoň 75 % väčšina hlasov vrátane hlasov tých zúčastnených štátov, ktoré nie sú prítomné, ale bez započítania hlasov tých, ktorí sa zdržali.

5.   Rada verejných orgánov volí svojho predsedu spomedzi svojich členov na obdobie minimálne dvoch rokov.

6.   Predseda môže na jej zasadnutia prizvať ako pozorovateľov ďalšie osoby, predovšetkým zástupcov regionálnych orgánov z Únie, zástupcov združení MSP a zástupcov iných orgánov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

7.   Riadne zasadnutia rady verejných orgánov sa konajú minimálne dvakrát ročne. Na žiadosť Komisie alebo väčšiny zástupcov zúčastnených štátov alebo na žiadosť predsedu je možné zvolať mimoriadne zasadnutia. Zasadnutia rady verejných orgánov zvoláva jej predseda a zvyčajne sa konajú v sídle spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

8.   Rada verejných orgánov je uznášaniaschopná, keď je prítomná Komisia a vedúci delegáti minimálne troch zúčastnených štátov.

9.   Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach rady verejných orgánov, pokiaľ rada verejných orgánov nerozhodne inak, ale nemá hlasovacie práva.

10.   Na pozvanie rady verejných orgánov sa ktorýkoľvek členský štát alebo pridružená krajina, ktoré nie sú členom spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie, môžu zúčastňovať na zasadnutiach rady verejných orgánov ako pozorovatelia. Pozorovatelia dostávajú všetky príslušné dokumenty a môžu poskytovať poradenstvo v súvislosti s akýmkoľvek rozhodnutím prijatým radou verejných orgánov. Všetci takíto pozorovatelia budú viazaní pravidlami dôvernosti, ktoré sa vzťahujú na členov rady verejných orgánov.

11.   Rada verejných orgánov môže v prípade potreby vymenovať pracovné skupiny, ktorých celkovú koordináciu zabezpečuje jeden alebo viacero verejných orgánov.

12.   Rada verejných orgánov prijíma vlastný rokovací poriadok.

13.   Na radu verejných orgánov sa vzťahuje mutatis mutandis aj článok 11 ods. 8 a článok 28 ods. 6

Článok 137

Úlohy rady verejných orgánov

Rada verejných orgánov:

a)

prispieva k vypracovaniu strategického výskumného a inovačného programu;

b)

poskytuje vstupy pre návrh pracovného programu, najmä výzvy na predkladanie návrhov vrátane pravidiel hodnotenia, výberu a monitorovania nepriamych akcií;

c)

schvaľuje vyhlasovanie výziev na predkladanie návrhov v súlade s pracovným programom;

d)

vyberá návrhy v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 17 ods. 2 písm. s);

e)

poskytuje stanovisko k návrhu plánu dodatočných činností podľa článku 11 ods. 1 písm. b).

Článok 138

Zloženie rady súkromných členov

1.   Rada súkromných členov sa skladá zo zástupcov súkromných členov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

2.   Každý súkromný člen vymenuje svojich zástupcov a vedúceho delegáta, ktorý má hlasovacie práva v rade súkromných členov.

Článok 139

Fungovanie rady súkromných členov

1.   Rada súkromných členov zasadá minimálne dvakrát ročne.

2.   Rada súkromných členov môže v prípade potreby vymenovať pracovné skupiny, ktorých celkovú koordináciu zabezpečuje jeden alebo viacero členov.

3.   Rada súkromných členov volí svojho predsedu spomedzi svojich členov.

4.   Rada súkromných členov prijíma svoj rokovací poriadok.

Článok 140

Úlohy rady súkromných členov

Rada súkromných členov:

a)

vypracúva a pravidelne aktualizuje návrh strategického výskumného a inovačného programu na dosiahnutie cieľov spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie stanovených v článku 4 a článku 126, pričom berie do úvahy vstupy rady verejných orgánov;

b)

predkladá výkonnému riaditeľovi návrh strategického výskumného a inovačného programu v lehotách stanovených správnou radou;

c)

organizuje poradné fórum zainteresovaných strán, ktoré je otvorené pre všetky verejné a súkromné zainteresované strany, ktoré sa zaujímajú o oblasť kľúčových digitálnych technológií, aby ich informovala o návrhu strategického výskumného a inovačného programu na daný rok a získala naň spätnú väzbu;

d)

v prípade potreby a s prihliadnutím na článok 130 vypracúva a predkladá správnej rade na schválenie návrh plánu dodatočných činností podľa článku 11 ods. 1 písm. b), pričom berie do úvahy stanovisko rady verejných orgánov.

Článok 141

Miery financovania

V súlade s článkom 17 ods. 2 nariadenia o programe Horizont Európa a odchylne od článku 34 uvedeného nariadenia môže spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie uplatňovať v prípade financovania z prostriedkov Únie rôzne miery financovania v rámci jednej akcie, a to v závislosti od typu účastníka, najmä pokiaľ ide o MSP a neziskové právne subjekty, a typu akcie. Miery financovania sa uvádzajú v pracovnom programe.

HLAVA VIII

SPOLOČNÝ PODNIK PRE VÝSKUM MANAŽMENTU LETOVEJ PREVÁDZKY JEDNOTNÉHO EURÓPSKEHO NEBA 3

Článok 142

Dodatočné ciele spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3

1.   Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 tieto všeobecné ciele:

a)

posilňovať a integrovať výskumné a inovačné kapacity Únie v sektore ATM, aby bol odolnejší proti výkyvom v doprave a lepšie sa im prispôsobil a zároveň umožňoval plynulú prevádzku všetkých lietadiel;

b)

posilňovať prostredníctvom inovácií konkurencieschopnosť pilotnej a bezpilotnej leteckej dopravy v Únii a trhov so službami ATM s cieľom podporovať hospodársky rast v Únii;

c)

vyvíjať inovačné riešenia a urýchliť ich prienik na trh s cieľom vytvoriť zo vzdušného priestoru jednotného európskeho neba najefektívnejší a k životnému prostrediu najšetrnejší vzdušný priestor na svete.

2.   Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 má aj tieto špecifické ciele:

a)

vyvinúť výskumný a inovačný ekosystém pokrývajúci celé hodnotové reťazce ATM a vzdušného priestoru U-space, ktorý umožní vybudovať digitálne európske nebo vymedzené v európskom riadiacom pláne ATM, čo umožní potrebnú spoluprácu a koordináciu medzi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb a používateľmi vzdušného priestoru s cieľom zabezpečiť jednotný harmonizovaný únijný systém ATM pre pilotnú aj bezpilotnú prevádzku;

b)

vyvíjať a overovať riešenia ATM podporujúce vysoké úrovne automatizácie;

c)

vyvíjať a overovať technickú architektúru digitálneho európskeho neba;

d)

podporovať urýchlené uvádzanie inovačných riešení na trh prostredníctvom demonštračných zariadení;

e)

koordinovať stanovovanie priorít a plánovanie úsilia Únie v oblasti modernizácie ATM na základe procesu založeného na konsenze medzi zainteresovanými stranami ATM;

f)

uľahčiť vypracovanie noriem pre industrializáciu riešení SESAR.

3.   Na účely podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„vzdušný priestor U-space“ je zemepisná oblasť bezpilotného leteckého systému (UAS) určená členskými štátmi, v ktorej sa prevádzka UAS povoľuje len s podporou služieb U-space poskytovaných poskytovateľmi služieb U-space;

b)

„digitálne európske nebo“ odkazuje na víziu európskeho riadiaceho plánu ATM, ktorý sa usiluje o transformáciu európskej leteckej infraštruktúry, ktorá jej umožní bezpečne a efektívne zvládať budúci rast a rozmanitosť leteckej dopravy a zároveň minimalizovať vplyv na životné prostredie;

c)

„architektúra digitálneho európskeho neba“ odkazuje na víziu európskeho riadiaceho plánu ATM, ktorý sa usiluje o riešenie súčasnej neefektívnej architektúry vzdušného priestoru v strednodobom až dlhodobom horizonte, a to kombináciou usporiadania a dizajnu vzdušného priestoru s technológiami s cieľom oddeliť poskytovanie služieb od miestnej infraštruktúry a postupne zvyšovať úrovne spolupráce a podpory automatizácie.

d)

„fáza definovania projektu SESAR“ je fáza, ktorá zahŕňa stanovenie a aktualizáciu dlhodobej vízie projektu SESAR, súvisiacej koncepcie prevádzky umožňujúcej zlepšenia v každej etape letu, požadovaných základných prevádzkových zmien v rámci európskej siete manažmentu letovej prevádzky a požadovaných priorít vývoja a zavádzania;

e)

„fáza zavádzania projektu SESAR“ sú za sebou idúce fázy industrializácie a implementácie, počas ktorých sa vykonávajú tieto činnosti: normalizácia, výroba a certifikácia pozemných a palubných zariadení a procesov potrebných na realizáciu riešení SESAR (industrializácia); a obstarávanie, inštalácia a uvedenie zariadení a systémov založených na riešeniach SESAR do prevádzky vrátane súvisiacich prevádzkových postupov (implementácia).

Článok 143

Dodatočné úlohy spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3

Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 okrem úloh stanovených v článku 5 vykonáva tieto úlohy:

a)

koordinuje úlohy v rámci fázy definovania projektu Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba, monitoruje implementáciu projektu SESAR a v prípade potreby mení európsky riadiaci plán ATM;

b)

realizuje aspekty európskeho riadiaceho plánu ATM týkajúce sa výskumu a vývoja, a to najmä:

i)

organizovaním, koordináciou a monitorovaním práce vo fáze vývoja projektu SESAR v súlade s európskym riadiacim plánom ATM vrátane výskumných a inovačných činností na nízkej TRL (0 až 2);

ii)

poskytovaním riešení SESAR, ktoré sú použiteľnými výstupmi fázy vývoja projektu SESAR, ktorými sa zavádzajú nové alebo zdokonalené normalizované a interoperabilné prevádzkové postupy alebo technológie;

iii)

zabezpečovaním zapojenia zainteresovaných strán z oblasti civilného a vojenského leteckého priemyslu, najmä poskytovateľov leteckých navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, profesijných združení zamestnancov, letísk, výrobného priemyslu a príslušných vedeckých inštitúcií a vedeckej obce;

c)

uľahčuje urýchlené uvádzanie riešení SESAR na trh:

i)

organizovaním a koordináciou rozsiahlych demonštračných činností;

ii)

úzkou koordináciou s agentúrou EASA s cieľom umožniť jej, aby mohla včas vypracúvať regulačné opatrenia, ktoré patria do rámca nariadenia (EÚ) 2018/1139 a príslušných vykonávacích predpisov;

iii)

podporou súvisiacich normalizačných činností v úzkej spolupráci s normalizačnými organizáciami a agentúrou EASA, ako aj so subjektom zriadeným na koordináciu úloh v rámci fázy zavádzania projektu SESAR v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 409/2013 (43).

Článok 144

Členovia

1.   Členmi spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 sú:

a)

Únia zastúpená Komisiou;

b)

Európska organizácia pre bezpečnosť leteckej prevádzky (ďalej len „Eurocontrol“), zastúpená svojou agentúrou, po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa jej pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení;

c)

zakladajúci členovia uvedení v prílohe III k tomuto nariadeniu po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa ich pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení;

d)

pridružení členovia, ktorí budú vybraní v súlade s článkom 7.

2.   Nad rámec článku 7 ods. 1 môže správna rada počas prvých šiestich mesiacov po zriadení spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 vybrať pridružených členov zo zoznamu zostaveného po otvorenej výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhlásila Komisia pred jeho zriadením. Podmienky článku 7 ods. 2 sa uplatňujú mutatis mutandis.

3.   Pri výbere pridružených členov sa správna rada usiluje zabezpečiť náležité zastúpenie celého hodnotového reťazca ATM a v prípade potreby výber relevantných subjektov aj z oblasti mimo tohto sektora. Za pridružených členov spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 možno vybrať ktorýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt alebo orgán, a to aj z tretích krajín, ktoré uzavreli s Úniou minimálne jednu dohodu v oblasti leteckej dopravy.

Článok 145

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 600 000 000 EUR, z toho maximálne 30 000 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 146

Príspevky členov iných ako Únia

1.   Súkromní členovia spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške minimálne 500 000 000 EUR, z toho maximálne 25 000 000 EUR na administratívne náklady.

2.   Organizácia Eurocontrol poskytne na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške maximálne 500 000 000 EUR, z toho maximálne 25 000 000 EUR na administratívne náklady. Nad rámec článku 11 ods. 4 príspevok pozostáva aj z nepeňažných príspevkov na dodatočné činnosti.

Článok 147

Rozsah dodatočných činností

Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)

činnosti vzťahujúce sa na všetky časti projektov pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba, ktoré nie sú financované z prostriedkov Únie a ktoré prispievajú k splneniu dohodnutého pracovného programu spoločného podniku;

b)

činnosti v oblasti industrializácie vrátane normalizácie, certifikácie a výroby týkajúce sa riešení SESAR vyvinutých spoločným podnikom pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo predchádzajúcou iniciatívou, spoločným podnikom SESAR;

c)

komunikačné a informačné činnosti týkajúce sa riešení SESAR vyvinutých spoločným podnikom pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo predchádzajúcou iniciatívou, spoločným podnikom SESAR;

d)

činnosti zabezpečujúce globálnu harmonizáciu ATM založenú na riešeniach SESAR vyvinutých spoločným podnikom pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo predchádzajúcou iniciatívou, spoločným podnikom SESAR;

e)

zavádzanie alebo využívanie výsledkov z projektov v rámci spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo predchádzajúcej iniciatívy, spoločného podniku SESAR, ktoré nezískali žiadne financovanie z prostriedkov Únie.

Článok 148

Orgány spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3

Orgánmi spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

skupina zástupcov štátov;

d)

vedecký poradný orgán.

Článok 149

Zloženie správnej rady

Správna rada sa skladá z:

a)

dvoch zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie;

b)

jedného zástupcu každého z členov iných ako Únia.

Článok 150

Fungovanie správnej rady

1.   Odchylne od článku 16 ods. 4 predsedá správnej rade Komisia konajúca v mene Únie.

2.   Správa rada má týchto stálych pozorovateľov:

a)

jedného zástupcu Európskej obrannej agentúry;

b)

jedného zástupcu civilných používateľov vzdušného priestoru vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

c)

jedného zástupcu poskytovateľov leteckých navigačných služieb vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

d)

jedného zástupcu výrobcov zariadení vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

e)

jedného zástupcu letísk vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

f)

jedného zástupcu z orgánov zastupujúcich zamestnancov sektora manažmentu leteckej prevádzky vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni;

g)

jedného zástupcu príslušných vedeckých inštitúcií alebo príslušnej vedeckej obce vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni:

h)

jedného zástupcu agentúry EASA;

i)

jedného zástupcu európskej normalizačnej organizácie v oblasti letectva;

j)

jedného zástupcu z priemyslu bezpilotných vzdušných prostriedkov vymenovaného ich zastupujúcou organizáciou na európskej úrovni.

3.   Počet hlasov členov spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 je úmerný ich príspevku do rozpočtu spoločného podniku. Únia a organizácia Eurocontrol však majú každá minimálne 25 % z celkového počtu hlasov a zástupca civilných používateľov vzdušného priestoru uvedený v odseku 2 písm. b) má minimálne 10 % z celkového počtu hlasov.

4.   Na prijatie rozhodnutí správnej rady je potrebná jednoduchá väčšina odovzdaných hlasov. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas Únie.

5.   Pri rozhodnutiach týkajúcich sa revízie európskeho riadiaceho plánu ATM sa vyžaduje kladné hlasovanie Únie a organizácie Eurocontrol. Pri takýchto rozhodnutiach sa berú do úvahy stanoviská vyjadrené všetkými stálymi pozorovateľmi uvedenými v odseku 2 a skupinou zástupcov štátov.

Článok 151

Dodatočné úlohy správnej rady

Správna rada spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 okrem úloh uvedených v článku 17 dohliada na realizáciu prvkov týkajúcich sa výskumu a vývoja identifikovaných v európskom riadiacom pláne ATM.

Článok 152

Dodatočné úlohy výkonného riaditeľa

Výkonný riaditeľ spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 vykonáva okrem úloh uvedených v článku 19 tieto úlohy:

a)

riadi vykonávanie fáz definovania a vývoja projektu SESAR v súlade s usmerneniami stanovenými správnou radou;

b)

predkladá správnej rade všetky návrhy na zmeny koncepcie fázy vývoja projektu SESAR.

Článok 153

Skupina zástupcov štátov

Nad rámec článku 20 členské štáty zabezpečujú, aby ich príslušní zástupcovia predložili koordinovanú pozíciu odrážajúcu názory ich členských štátov vyjadrené:

a)

vo Výbore pre jednotné nebo zriadenom podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 549/2004;

b)

v programovom výbore podľa článku 14 osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa.

Článok 154

Vedecký výbor

1.   Vedecký výbor je vedeckým poradným orgánom spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 uvedeným v článku 21 ods. 1 písm. a).

2.   Vedecký výbor má maximálne 15 stálych členov.

3.   Predseda vedeckého výboru je volený na obdobie dvoch rokov.

4.   Vedecký výbor môže poskytovať poradenstvo na žiadosť správnej rady a iných orgánov spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 alebo z vlastnej iniciatívy, najmä pokiaľ ide o činnosti súvisiace s nízkymi TRL (0 až 2).

5.   Vedecký výbor spolupracuje s príslušnými poradnými orgánmi ustanovenými v rámci programu Horizont Európa.

Článok 155

Vykonávacie akty na stanovenie pozície Únie týkajúcej sa zmeny európskeho riadiaceho plánu ATM

1.   Komisia prijíma vykonávacie akty s cieľom stanoviť pozíciu Únie týkajúcu sa zmeny európskeho riadiaceho plánu ATM. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (44).

2.   Komisii pomáha Výbor pre jednotné nebo zriadený nariadením (ES) č. 549/2004. Výbor pre jednotné nebo je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 156

Certifikácia nových technológií

1.   Žiadatelia, účastníci alebo výkonný riaditeľ môžu vyzvať agentúru EASA, aby poskytla odporúčania k jednotlivým projektom a demonštračným činnostiam v otázkach týkajúcich sa dodržiavania noriem v oblasti bezpečnosti letectva, interoperability a životného prostredia, aby sa zabezpečilo, že tieto projekty a činnosti povedú k včasnému vytvoreniu príslušných noriem, skúšobnej kapacity a regulačných požiadaviek na účely vývoja produktov a zavádzania nových technológií.

2.   Na poskytované certifikačné činnosti a služby sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa poplatkov a platieb uvedené v nariadení (EÚ) 2018/1139.

Článok 157

Dohoda s organizáciou Eurocontrol

Úloha a príspevok organizácie Eurocontrol ako zakladajúceho člena spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 sú stanovené v administratívnej dohode medzi týmito dvoma zmluvnými stranami, spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 a organizácia Eurocontrol. V tejto dohode sú uvedené úlohy, povinnosti a príspevok organizácie Eurocontrol na činnosti spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3, pokiaľ ide o:

a)

organizovanie výskumných, vývojových a overovacích činností organizácie Eurocontrol v súlade s pracovným programom spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3;

b)

poskytovanie odbornej podpory a poradenstva spoločnému podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 na jeho žiadosť;

c)

podporu a poradenstvo týkajúce sa spoločného vývoja budúcich európskych systémov ATM, najmä v súvislosti s budúcou architektúrou vzdušného priestoru;

d)

podporu monitorovania realizácie riešení SESAR v súlade s európskym riadiacim plánom ATM;

e)

spoluprácu s členskými štátmi organizácie Eurocontrol v záujme zabezpečenia širokej podpory pre ciele politiky Únie a výsledky výskumných, overovacích a demonštračných činností medzi partnermi v celoeurópskej sieti;

f)

poskytovanie podpory pre riadenie programu;

g)

prispievanie na administratívne náklady spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 a poskytovanie podpory spoločnému podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 v oblasti informačných technológií, komunikácie a logistiky.

Článok 158

Dojednania o administratívnom útvare

Článok 13 sa na spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 nevzťahuje. Dojednanie o administratívnom útvare zabezpečuje Eurocontrol.

HLAVA IX

SPOLOČNÝ PODNIK PRE INTELIGENTNÉ SIETE A SLUŽBY

Článok 159

Dodatočné ciele spoločného podniku pre inteligentné siete a služby

1.   Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby má okrem cieľov stanovených v článkoch 4 a 5 tieto všeobecné ciele:

a)

podporovať technologické líderstvo Európy, pokiaľ ide o budúce inteligentné siete a služby, a to posilňovaním súčasných silných stránok priemyslu a rozširovaním rozsahu od pripojenia 5G k širšiemu strategickému hodnotovému reťazcu vrátane poskytovania služieb založených na cloude, ako aj komponentov a zariadení;

b)

zosúladiť strategické plány širšej škály priemyselných subjektov okrem iného aj vrátane telekomunikačného odvetvia, ale aj subjektov z oblasti internetu vecí, cloudu a komponentov a zariadení;

c)

zlepšovať európsku technologickú a vedeckú excelentnosť s cieľom podporovať líderstvo Európy pri formovaní a zvládnutí systémov 6G do roku 2030;

d)

posilňovať zavádzanie digitálnych infraštruktúr a využívanie digitálnych riešení na európskych trhoch, najmä zabezpečovaním strategického koordinačného mechanizmu pre program NPE2 – Digitalizácia, ako aj synergií v rámci tohto nástroja a s programom Digitálna Európa a Programom InvestEU, a to v rámci rozsahu pôsobnosti a riadenia spoločného podniku pre inteligentné siete a služby;

e)

pripraviť európsky dodávateľský sektor inteligentných sietí a služieb na dlhodobejšie príležitosti vyplývajúce z rozvoja vertikálnych trhov pre infraštruktúry a služby 5G a neskôr 6G v Európe;

f)

uľahčovať do roku 2030 digitálne inovácie uspokojujúce potreby európskeho trhu a plniace požiadavky verejnej politiky vrátane najnáročnejších požiadaviek vertikálnych priemyselných odvetví, ako aj spoločenské požiadavky v oblastiach bezpečnosti, energetickej efektívnosti a elektromagnetických polí;

g)

podporovať zosúladenie budúcich inteligentných sietí a služieb s cieľmi politiky Únie vrátane Európskej zelenej dohody, sieťovej a informačnej bezpečnosti, etiky a súkromia, ako aj udržateľného internetu zameraného na človeka.

2.   Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby má aj tieto špecifické ciele:

a)

napomáhať rozvoj technológií schopných spĺňať požiadavky pokročilej komunikácie a zároveň podporovať európsku excelentnosť v oblasti technológie a architektúry inteligentných sietí a služieb a ich vývoj smerom k 6G vrátane pevných európskych pozícií v oblastiach noriem, základných patentov a kľúčových požiadaviek, ako sú požiadavky na potrebné pásma spektra pre budúce vyspelé inteligentné sieťové technológie;

b)

urýchľovať rozvoj energeticky efektívnych sieťových technológií s cieľom významne znížiť spotrebu energie a zdrojov celej digitálnej infraštruktúry do roku 2030 a znížiť spotrebu energie v kľúčových vertikálnych priemyselných odvetviach podporovaných technológiami inteligentných sietí a služieb;

c)

urýchľovať rozvoj a rozsiahle zavádzanie infraštruktúry 5G do roku 2025 a neskôr 6G v Európe, najmä posilnením koordinácie a strategickej podpory zavádzania 5G pre prepojenú a automatizovanú mobilitu pozdĺž cezhraničných koridorov, a to využitím programu NPE2 – Digitalizácia a podporou zavádzania v rámci programov NPE2, Digitálna Európa a InvestEU;

d)

podporovať udržateľný a rôznorodý dodávateľský a hodnotový reťazec v súlade so súborom nástrojov pre bezpečnosť 5G;

e)

posilňovať pozíciu priemyslu Únie v globálnom hodnotovom reťazci inteligentných sietí a služieb vytvorením kritického množstva verejných a súkromných subjektov, a to najmä zvýšením prínosu subjektov z oblastí softvéru a internetu vecí, mobilizáciou vnútroštátnych iniciatív a podporou vzniku nových subjektov;

f)

podporovať zosúladenie s etickými a bezpečnostnými požiadavkami vrátane ich začlenenia do strategických výskumných a inovačných programov a podľa potreby poskytovať vstupy pre legislatívny proces Únie.

Článok 160

Dodatočné úlohy spoločného podniku pre inteligentné siete a služby

Okrem úloh stanovených v článku 5 vykonáva spoločný podnik pre inteligentné siete a služby tieto úlohy:

a)

prispieva k pracovným programom iných programov Únie, ako je program NPE2 – Digitalizácia, program Digitálna Európa a Program InvestEU, ktoré vykonávajú činnosti v oblasti inteligentných sietí a služieb;

b)

koordinuje iniciatívy Únie spojené so skúšaním, pilotnými projektmi a so zavádzaním v oblasti inteligentných sietí a služieb, ako sú celoeurópske koridory 5G pre prepojenú a automatizovanú mobilitu v rámci programu NPE2 – Digitalizácia, v spolupráci s Komisiou a príslušnými zodpovednými financujúcimi orgánmi;

c)

podporuje synergie medzi príslušnými skúškami, pilotnými projektmi a činnosťami zavádzania financovanými Úniou v oblasti inteligentných sietí a služieb, ako sú tie, ktoré sú financované v rámci programu NPE2 – Digitalizácia, programu Digitálna Európa a Programu InvestEU, a zabezpečuje účinné šírenie a využívanie znalostí a know-how získaných v rámci týchto činností;

d)

vypracúva a koordinuje strategické programy zavádzania celoeurópskych koridorov 5G pre prepojenú a automatizovanú mobilitu za účasti zainteresovaných strán. Tieto programy poskytujú nezáväzné strategické usmernenia na obdobie trvania programu NPE2 – Digitalizácia vymedzením spoločnej vízie vývoja ekosystémov s podporou 5G a kľúčových požiadaviek na siete a služby a identifikáciou cieľov a plánov zavádzania, ako aj potenciálnych modelov spolupráce.

Článok 161

Členovia

Členmi spoločného podniku pre inteligentné siete a služby sú:

a)

Únia zastúpená Komisiou;

b)

združenie 6G-IA, registrované podľa belgického práva, po oznámení svojho rozhodnutia pristúpiť k spoločnému podniku pre inteligentné siete a služby prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok, ktorý neobsahuje iné podmienky týkajúce sa jeho pristúpenia, než sú podmienky stanovené v tomto nariadení.

Článok 162

Finančný príspevok Únie

Finančný príspevok Únie pre spoločný podnik pre inteligentné siete a služby vrátane rozpočtových prostriedkov EHP na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov je maximálne 900 000 000 EUR, z toho maximálne 18 519 000 EUR na administratívne náklady.

Článok 163

Príspevky členov iných ako Únia

1.   Členovia spoločného podniku pre inteligentné siete a služby iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, na obdobie stanovené v článku 3 celkový príspevok vo výške najmenej 900 000 000 EUR.

2.   Členovia spoločného podniku pre inteligentné siete a služby iní ako Únia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti alebo prepojené subjekty poskytli, ročný finančný príspevok na administratívne náklady spoločného podniku pre inteligentné siete a služby vo výške najmenej 20 % celkových administratívnych nákladov. Vynaložia úsilie na zvýšenie počtu svojich konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom zvýšiť ich príspevok na 50 % administratívnych nákladov spoločného podniku pre inteligentné siete a služby počas jeho trvania s náležitým zohľadnením konštituentov alebo prepojených subjektov, ktorí sú MSP.

Článok 164

Rozsah dodatočných činností

Na účely článku 11 ods. 1 písm. b) môžu dodatočné činnosti zahŕňať:

a)

vedľajšie činnosti v oblasti výskumu a vývoja;

b)

príspevky k normalizácii;

c)

príspevky ku konzultáciám v kontexte regulačných procesov Únie;

d)

činnosti, ktoré sú financované pôžičkami Európskej investičnej banky a nie sú financované v rámci grantu Únie;

e)

príspevky na činnosti členov iných ako Únia a akýchkoľvek iných skupín alebo združení zainteresovaných strán v oblasti spoločného podniku pre inteligentné siete a služby, ktoré nie sú financované v rámci grantu Únie;

f)

činnosti na vývoj ekosystémov zahŕňajúce nadväzovanie spolupráce s vertikálnymi odvetviami;

g)

činnosti spojené s globálnym šírením výsledkov s cieľom dosiahnuť konsenzus v oblasti podporovaných technológií v rámci prípravy budúcich noriem;

h)

skúšky, demonštrácie, pilotné projekty, vstup na trh a včasné zavádzanie technológií;

i)

medzinárodnú spoluprácu, ktorá nie je financovaná v rámci grantu Únie;

j)

činnosti súvisiace s prípravou výskumných a inovačných projektov financovaných súkromnými alebo verejnými orgánmi inými ako Únia, alebo s účasťou na nich.

Článok 165

Orgány spoločného podniku pre inteligentné siete a služby

Orgánmi spoločného podniku pre inteligentné siete a služby sú:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

skupina zástupcov štátov;

d)

skupina zainteresovaných strán.

Článok 166

Zloženie správnej rady

1.   Správna rada sa skladá z:

a)

dvoch zástupcov Komisie konajúcich v mene Únie;

b)

piatich zástupcov združenia 6G-IA.

2.   Bez ohľadu na článok 42 zástupcovia súkromných členov okamžite informujú správnu radu o svojom zapojení do odborných činností so subjektmi, ktoré nemajú sídlo v Únii alebo so subjektmi, ktoré nie sú kontrolované právnickými osobami alebo subjektmi so sídlom v Únii. V takom prípade sa zástupcovia Únie môžu rozhodnúť požiadať dotknutého člena, aby vymenoval iného zástupcu.

Článok 167

Fungovanie správnej rady

Združenie 6G-IA má 50 % hlasovacích práv.

Článok 168

Dodatočné úlohy správnej rady

Správna rada spoločného podniku pre inteligentné siete a služby vykonáva okrem úloh uvedených v článku 17 tieto úlohy:

a)

prijíma strategické programy zavádzania ako nezávislé príspevky v rámci programu NPE2 – Digitalizácia, pokiaľ ide o koridory 5G, a v prípade potreby ich mení počas trvania programu NPE2 – Digitalizácia;

b)

zabezpečuje, aby sa pri všetkých činnostiach spoločného podniku pre inteligentné siete a služby zohľadňovali právne predpisy Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a existujúce a budúce koordinované usmernenia zo strany členských štátov;

c)

podporuje synergie a komplementárnosť medzi digitálnym, dopravným a energetickým sektorom programu NPE2 – Digitalizácia identifikáciou oblastí intervencie a prispievaním k pracovným programom, ako aj synergie a komplementárnosť s inými relevantnými programami Únie.

Článok 169

Skupina zástupcov štátov

Nad rámec článku 20 zástupcovia zabezpečujú, aby predložili koordinovanú pozíciu odrážajúcu názory ich štátov vyjadrené v súvislosti s ktoroukoľvek z týchto oblastí:

a)

výskumné a inovačné záležitosti súvisiace s programom Horizont Európa;

b)

strategické programy zavádzania a činnosti zavádzania súvisiace s inými programami Únie, najmä s programom NPE2 – Digitalizácia, ale aj činnosti v rámci programu Digitálna Európa a Programu InvestEU, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti spoločného podniku pre inteligentné siete a služby.

Článok 170

Bezpečnosť

1.   Ak sa to považuje za potrebné, správna rada môže stanoviť, aby sa akciou financovanou zo spoločného podniku pre inteligentné siete a služby zabezpečilo, že sa sieťové prvky zavedené na účely rozsiahlej experimentácie alebo pilotných projektov budú riadiť bezpečnostnými posudkami. Tieto posudky odrážajú právne predpisy a politiky Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj existujúce a budúce koordinované usmernenia zo strany členských štátov.

2.   V súvislosti so svojou úlohou uvedenou v článku 160 písm. a) správna rada odporučí, aby iné financujúce orgány uplatňovali mutatis mutandis odsek 1 tohto článku a článok 17 ods. 2 písm. l) na svoje akcie, ak to považuje za vhodné a ak to umožňuje základný akt príslušného programu financovaného z prostriedkov Únie.

TRETIA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 171

Monitorovanie a hodnotenie

1.   Činnosti spoločných podnikov podliehajú nepretržitému monitorovaniu a pravidelným preskúmaniam v súlade s ich rozpočtovými pravidlami s cieľom zabezpečiť najvyššiu mieru vplyvu, vedeckú excelentnosť a najúčinnejšie a najefektívnejšie využívanie zdrojov. Výsledky monitorovania a pravidelného preskúmania sú podkladom pre monitorovanie európskych partnerstiev a hodnotenia spoločného podniku ako súčasť hodnotení programu Horizont Európa podľa článkov 50 a 52 nariadenia o programe Horizont Európa.

2.   Spoločné podniky zabezpečia nepretržité monitorovanie a podávanie správ, pokiaľ ide o riadenie a vykonávania ich činností, a pravidelné preskúmania výstupov, výsledkov a vplyvov financovaných nepriamych akcií vykonávaných v súlade s článkom 50 nariadenia o programe Horizont Európa a prílohou III k tomuto nariadeniu. Toto monitorovanie a podávanie správ zahŕňa:

a)

časovo ohraničené ukazovatele na účely podávania výročných správ o pokroku ich činností smerujúcich k dosahovaniu všeobecných, špecifických a operačných cieľov vrátane dodatočných cieľov spoločných podnikov stanovených v druhej časti, ako aj v spôsoboch dosahovania vplyvu uvedených v prílohe V k nariadeniu o programe Horizont Európa;

b)

informácie o synergiách medzi akciami spoločného podniku a vnútroštátnymi alebo regionálnymi iniciatívami a politikami na základe informácií získaných od zúčastnených štátov alebo skupiny zástupcov štátov, ako aj o synergiách s inými programami Únie a inými európskymi partnerstvami;

c)

informácie o úrovni začleňovania spoločenských a humanitných vied, o pomere nižších a vyšších TRL v spoločnom výskume, o postupe rozširovania účasti krajín, o geografickom zložení konzorcií v projektoch spolupráce, o využívaní dvojfázového postupu podávania a hodnotenia žiadostí, o opatreniach zameraných na umožňovanie prepojení týkajúcich sa spolupráce v európskom výskume a inováciách, o využívaní preskúmania hodnotenia a počte a druhoch sťažností, o úrovni začleňovania problematiky klímy a súvisiacich výdavkov, o účasti MSP, o účasti súkromného sektora, o rodovej účasti na financovaných akciách, o hodnotiacich komisiách, radách a poradných skupinách, o miere spolufinancovania, o doplnkovom a kumulatívnom financovaní z iných fondov Únie, o čase potrebnom na udelenie grantu, o úrovni medzinárodnej spolupráce, o zapojení občanov a účasti občianskej spoločnosti;

d)

výšku výdavkov rozčlenených na úrovni projektov s cieľom umožniť osobitnú analýzu vrátane analýzy podľa oblasti intervencie;

e)

úroveň nadmerného podávania návrhov, najmä počet návrhov, ako aj priemerné bodové hodnotenie a podiel návrhov nad a pod kvalitatívnymi prahovými hodnotami pre každú výzvu na predkladanie návrhov;

f)

informácie o kvantitatívnych a kvalitatívnych pákových efektoch vrátane prisľúbených a skutočne poskytnutých finančných a nepeňažných príspevkov, viditeľnosti a pozície v medzinárodnom kontexte, vplyvu na riziká investícií zo súkromného sektora súvisiace s výskumom a inováciami;

g)

informácie o opatreniach na prilákanie nových účastníkov, najmä MSP, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a výskumných organizácií, a na rozšírenie sietí spolupráce.

3.   Hodnotenia činností spoločných podnikov sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v celkovom priebežnom a záverečnom hodnotení programu Horizont Európa a v súvisiacom rozhodovacom procese týkajúcom sa programu Horizont Európa, jeho nástupníckeho programu a iných relevantných výskumných a inovačných iniciatív podľa článku 52 nariadenia o programe Horizont Európa.

4.   Komisia vykoná priebežné a záverečné hodnotenie každého spoločného podniku, ktoré sa využije v hodnoteniach programu Horizont Európa, ako sa uvádza v článku 52 nariadenia o programe Horizont Európa. Hodnotenia skúmajú, ako každý spoločný podnik spĺňa svoju misiu a ciele, pokrývajú všetky činnosti spoločného podniku a hodnotia európsku pridanú hodnotu dotknutého spoločného podniku, jeho účinnosť a efektívnosť vrátane otvorenosti a transparentnosti, relevantnosť vykonávaných činností a ich súlad a komplementárnosť s príslušnými regionálnymi a vnútroštátnymi politikami a politikami Únie vrátane synergií s inými časťami programu Horizont Európa, ako sú misie, klastre alebo tematické alebo osobitné programy. V hodnoteniach sa zohľadňujú názory zainteresovaných strán, a to na európskej aj vnútroštátnej úrovni, pričom v prípade potreby takisto zahŕňajú posúdenie dlhodobých vedeckých, spoločenských, hospodárskych a technologických vplyvov spoločných podnikov uvedených v článku 174 ods. 3 až 9. Hodnotenia v prípade potreby zahŕňajú takisto posúdenie najúčinnejšieho spôsobu politickej intervencie pre budúce akcie, ako aj relevantnosti a súdržnosti možného obnovenia každého spoločného podniku vzhľadom na celkové politické priority a situáciu v oblasti podpory výskumu a inovácií vrátane jeho pozície vo vzťahu k iným iniciatívam podporovaným z rámcového programu, najmä európskym partnerstvám alebo misiám. Hodnotenia takisto náležite zohľadňujú plán postupného ukončovania prijatý správnou radou v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. a1).

5.   Na základe záverov priebežného hodnotenia uvedeného v odseku 2 tohto článku môže Komisia konať v súlade s článkom 11 ods. 6 alebo prijať akékoľvek iné vhodné opatrenie.

6.   S cieľom preskúmať pokrok spoločného podniku pri dosahovaní stanovených cieľov, určiť faktory prispievajúce k vykonávaniu činností a stanoviť najlepšie postupy môže Komisia s pomocou externých nezávislých odborníkov, ktorí sa vyberú na základe transparentného procesu, vykonávať ďalšie hodnotenia tém alebo oblastí strategického významu. Komisia na základe vykonania týchto ďalších hodnotení v plnej miere posúdi administratívny vplyv na spoločný podnik.

7.   Spoločné podniky vykonávajú pravidelné preskúmania svojich činností, ktoré slúžia ako základ pre ich priebežné a záverečné hodnotenia v rámci hodnotení programu Horizont Európa podľa článku 52 nariadenia o programe Horizont Európa.

8.   Pravidelné preskúmania a hodnotenia sa zohľadnia pri likvidácii alebo postupnom ukončení spoločného podniku podľa článku 45 tohto nariadenia v súlade s prílohou III k nariadeniu o programe Horizont Európa. Do šiestich mesiacov od likvidácie spoločného podniku, najneskôr však do štyroch rokov od začatia postupu likvidácie uvedeného v článku 45 tohto nariadenia, Komisia vykoná záverečné hodnotenie daného spoločného podniku v súlade so záverečným hodnotením programu Horizont Európa.

9.   Komisia v rámci hodnotení programu Horizont Európa podľa článku 52 nariadenia o programe Horizont Európa uverejní a oznámi výsledky hodnotení spoločných podnikov, ktoré zahŕňajú závery hodnotenia a pozorovaní Komisie, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 172

Podpora zo strany hostiteľského štátu

Spoločný podnik a členský štát, v ktorom má sídlo, môžu uzavrieť administratívnu dohodu o výsadách a imunitách a o inej podpore, ktorú tento členský štát poskytne dotknutému spoločnému podniku.

Článok 173

Počiatočné opatrenia

1.   Komisia je zodpovedná za zriadenie a počiatočnú prevádzku spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3 a spoločného podniku pre inteligentné siete a služby, kým tieto spoločné podniky nedosiahnu prevádzkovú kapacitu na plnenie vlastného rozpočtu. Komisia vykonáva všetky nevyhnutné opatrenia v spolupráci s ostatnými členmi a so zapojením príslušných orgánov týchto spoločných podnikov.

2.   Na účely odseku 1:

a)

dovtedy, kým výkonný riaditeľ neprevezme svoju funkciu po vymenovaní správnou radou v súlade s článkom 18 ods. 2, môže Komisia určiť úradníka Komisie, ktorý bude pôsobiť vo funkcii dočasného výkonného riaditeľa a vykonávať úlohy pridelené výkonnému riaditeľovi;

b)

odchylne od článku 17 ods. 2 písm. h) dočasný výkonný riaditeľ vykonáva právomoci príslušného menovacieho orgánu v súvislosti s akýmikoľvek pracovnými miestami, ktoré je potrebné obsadiť skôr, než výkonný riaditeľ prevezme svoju funkciu v súlade s článkom 18 ods. 2;

c)

Komisia môže dočasne prideliť obmedzený počet svojich úradníkov.

3.   Dočasný výkonný riaditeľ môže povoľovať všetky platby pokryté rozpočtovými prostriedkami z ročného rozpočtu spoločných podnikov podľa odseku 1 po schválení správnou radou a môže uzatvárať dohody a zmluvy a prijímať rozhodnutia vrátane zamestnaneckých zmlúv na základe prijatého plánu pracovných miest týchto spoločných podnikov.

4.   Dočasný výkonný riaditeľ po dohode s nastupujúcim výkonným riaditeľom a so súhlasom správnej rady stanoví dátum, ktorý sa bude považovať za dátum, keď dotknutý spoločný podnik dosiahne kapacitu na plnenie vlastného rozpočtu. Od uvedeného dátumu Komisia prestane prijímať záväzky a vykonávať platby súvisiace s činnosťami tohto spoločného podniku.

Článok 174

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Nariadenia (ES) č. 219/2007, (EÚ) č. 557/2014, (EÚ) č. 558/2014, (EÚ) č. 559/2014, (EÚ) č. 560/2014, (EÚ) č. 561/2014 a (EÚ) č. 642/2014 sa zrušujú.

2.   Akcie začaté alebo pokračujúce na základe nariadení uvedených v odseku 1 a finančné záväzky súvisiace s týmito akciami sa naďalej riadia týmito nariadeniami až do ich ukončenia.

3.   Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, záväzkom a nadobudnutému majetku spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály zriadeného na základe nariadenia (EÚ) č. 560/2014, ktorý nahrádza a ktorého je nástupcom.

4.   Spoločný podnik pre čisté letectvo je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, záväzkom a nadobudnutému majetku spoločného podniku Čisté nebo 2 zriadeného na základe nariadenia (EÚ) č. 558/2014, ktorý nahrádza a ktorého je nástupcom.

5.   Spoločný podnik pre čistý vodík je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, záväzkom a nadobudnutému majetku spoločného podniku pre palivové články a vodík 2 zriadeného na základe nariadenia (EÚ) č. 559/2014, ktorý nahrádza a ktorého je nástupcom.

6.   Spoločný podnik pre európske železnice je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, záväzkom a nadobudnutému majetku spoločného podniku Shift2Rail zriadeného na základe nariadenia (EÚ) č. 642/2014, ktorý nahrádza a ktorého je nástupcom.

7.   Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, záväzkom a nadobudnutému majetku spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 zriadeného na základe nariadenia (EÚ) č. 557/2014, ktorý nahrádza a ktorého je nástupcom.

8.   Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, záväzkom a nadobudnutému majetku spoločného podniku ECSEL zriadeného na základe nariadenia (EÚ) č. 561/2014, ktorý nahrádza a ktorého je nástupcom.

9.   Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 je právnym a univerzálnym nástupcom vo vzťahu ku všetkým zmluvám vrátane pracovných zmlúv a dohôd o grante, záväzkom a nadobudnutému majetku spoločného podniku SESAR zriadeného na základe nariadenia (ES) č. 219/2007, ktorý nahrádza a ktorého je nástupcom.

10.   Týmto nariadením nie sú dotknuté práva a povinnosti personálu zamestnaného na základe nariadení uvedených v odseku 1.

11.   Výkonní riaditelia vymenovaní na základe nariadení uvedených v odseku 1 tohto článku sa na zvyšné funkčné obdobie poveria funkciami výkonného riaditeľa stanovenými v tomto nariadení s účinnosťou od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ostatné podmienky zmluvy ostávajú nezmenené.

12.   Na prvom zasadnutí správna rada každého spoločného podniku prijme súbor rozhodnutí prijatých správnou radou predchádzajúcich spoločných podnikov uvedených v odsekoch 3 až 9, ktoré naďalej platia pre dotknutý spoločný podnik zriadený na základe tohto nariadenia.

13.   Priebežné hodnotenia uvedené v článku 171 ods. 2 zahŕňajú záverečné hodnotenie predchádzajúcich spoločných podnikov uvedených v odsekoch 3 až 9 tohto článku.

14.   Všetky nevyužité rozpočtové prostriedky podľa nariadení uvedených v odseku 1 sa prevádzajú na príslušný spoločný podnik zriadený týmto nariadením. Všetky takto prevedené nevyužité operačné rozpočtové prostriedky sa v prvom rade použijú na poskytnutie finančnej podpory na nepriame akcie začaté v rámci programu Horizont 2020. Zvyšné operačné rozpočtové prostriedky sa môžu použiť na nepriame akcie začaté na základe tohto nariadenia. V prípade, že sa tieto operačné rozpočtové prostriedky použijú na nepriame akcie začaté na základe tohto nariadenia, započítajú sa do finančného príspevku, ktorý Únia poskytla príslušnému spoločnému podniku na základe tohto nariadenia.

Článok 175

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. novembra 2021

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Stanovisko z 21. októbra 2021 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 29.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(6)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/764 z 10. mája 2021, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie a zrušuje rozhodnutie 2013/743/EÚ (Ú. v. EÚ L 167I, 12.5.2021, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 (Ú. v. EÚ L 247, 13.7.2021, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(15)  Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).

(17)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1).

(19)  Nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 1).

(20)  Rozhodnutie Rady z 2009/320/ES z 30. marca 2009, ktorým sa schvaľuje európsky akčný plán riadenia letovej prevádzky výskumného projektu RLP jednotného európskeho neba, plán (SESAR) (Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2009, s. 41).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 (Ú. v. EÚ L 249, 14.7.2021, s. 38).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(24)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 557/2014 zo 6. mája 2014, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 (Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 54).

(25)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 558/2014 zo 6. mája 2014 o zriadení spoločného podniku Čisté nebo 2 (Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 77).

(26)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 559/2014 zo 6. mája 2014, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre palivové články a vodík 2 (Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 108).

(27)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 560/2014 zo 6. mája 2014 o zriadení spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 130).

(28)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 561/2014 zo 6. mája 2014, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik ECSEL (Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 152).

(29)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 642/2014 zo 16. júna 2014, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik Shift2Rail (Ú. v. EÚ L 177, 17.6.2014, s. 9).

(30)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(31)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).

(32)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(33)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(35)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(36)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 44).

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32).

(41)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/796 z 11. mája 2016 o Železničnej agentúre Európskej únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 881/2004 (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 1).

(42)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1).

(43)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 409/2013 z 3. mája 2013 o vymedzení spoločných projektov, vytvorení riadiacej štruktúry a určení stimulov na podporu vykonávania európskeho riadiaceho plánu manažmentu letovej prevádzky (Ú. v. EÚ L 123, 4.5.2013, s. 1).

(44)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


PRÍLOHA I

Zakladajúci členovia spoločného podniku pre čisté letectvo

1.

Aciturri Aeronáutica S.L.U., zaregistrovaná na základe španielskeho práva (registračné číslo: BU12351) so sídlom na adrese: P. I. Bayas, calle Ayuelas, 22, 09200, Miranda de Ebro (Burgos), Španielsko;

2.

Aernnova Aerospace SAU, zaregistrovaná na základe španielskeho práva (registračné číslo: VI6749) so sídlom na adrese: Parque Tecnológico de Álava, C/Leonardo da Vinci num. 13, Miñano (Álava), Španielsko;

3.

Airbus SAS, zaregistrovaná na základe francúzskeho práva (registračné číslo: 383474814) so sídlom na adrese: 2 Rond-Point Emile Dewoitine, 31707 Blagnac, Francúzsko;

4.

Centro Italiano Ricerche Aerospaziali SCPA (CIRA), zaregistrovaná na základe talianskeho práva (registračné číslo: 128446) so sídlom na adrese: Via Maiorise 1, Capua-Caserta 81043, Taliansko;

5.

Dassault Aviation SA, zaregistrovaná na základe francúzskeho práva (registračné číslo: 712042456) so sídlom na adrese: 9 Rond-Point des Champs-Elysées Marcel-Dassault, 78008 Paríž, Francúzsko;

6.

Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt e.V. (DLR), zaregistrovaná na základe nemeckého práva (registračné číslo: VR2780) so sídlom na adrese: Linder Höhe, 51147 Kolín, Nemecko;

7.

Fraunhofer-Gesellschaft zur Förderung der Angewandten Forschung e.V., zaregistrovaná na základe nemeckého práva (registračné číslo: VR4461) so sídlom na adrese: 27C, Hansastrasse, 80686 Mníchov, Nemecko;

8.

Fokker Technologies Holding BV, zaregistrovaná na základe holandského práva (registračné číslo: 50010964) so sídlom na adrese: Industrieweg 4, 3351 LB Papendrecht, Holandsko;

9.

GE Avio S.r.l., zaregistrovaná na základe talianskeho práva (registračné číslo: 1170622CF10898340012) so sídlom na adrese: Via I Maggio n° 99, Rivalta di Torino (TO) Taliansko;

10.

GKN Aerospace, Sweden AB, zaregistrovaná na základe švédskeho práva (registračné číslo: 5560290347) so sídlom na adrese: Flygmotorvägen 1, SE-461 81 Trollhättan, Švédsko;

11.

Honeywell International s. r. o., zaregistrovaná na základe českého práva (registračné číslo: 27617793) so sídlom na adrese: V parku 2325/18, 148 00 Praha 4 – Chodov, Praha, Česká republika;

12.

Industria de Turbo Propulsores S.A.U., zaregistrovaná na základe španielskeho práva (registračné číslo: BI5062) so sídlom na adrese: Parque Tecnológico, Edificio 300, 48170 Zamudio, Španielsko;

13.

Leonardo SpA, zaregistrovaná na základe talianskeho práva (registračné číslo: 7031) so sídlom na adrese: Piazza Monte Grappa 4, 00195 Rím, Taliansko;

14.

Liebherr-Aerospace & Transportation SAS, zaregistrovaná na základe francúzskeho práva (registračné číslo: 552016834) so sídlom na adrese: 408 avenue des Etats-Unis, 31016 Toulouse Cedex 2, Francúzsko;

15.

Lufthansa Technik AG, zaregistrovaná na základe nemeckého práva (registračné číslo: HRB 56865) so sídlom na adrese: Weg beim Jäger 193, 22335 Hamburg, Nemecko;

16.

Łukasiewicz Research Network – Institute of Aviation, zaregistrovaná na základe poľského práva (registračné číslo: 387193275), so sídlom na adrese Al. Krakowska 110/114, 02-256 Varšava, Poľsko;

17.

MTU Aero Engines AG, zaregistrovaná na základe nemeckého práva (registračné číslo: HRB 157206) so sídlom na adrese: Dachauer Str. 665, 80995 Mníchov, Nemecko;

18.

National Institute for Aerospace Research (INCAS), zaregistrovaný na základe rumunského práva (registračné číslo: J40649215071991) so sídlom na adrese: B-dul Iuliu Maniu no. 220, sek 6, 061126 Bukurešť, Rumunsko;

19.

Office National d’Etudes et de Recherches Aérospatiales (ONERA), zaregistrovaný na základe francúzskeho práva (registračné číslo: 775722879) so sídlom na adrese: BP 80100 – 91123 Palaiseau, Francúzsko;

20.

Piaggio Aero Industries, zaregistrovaná na základe talianskeho práva (registračné číslo: 903062) so sídlom na adrese: Viale Generale Disegna, 1 17038 Villanova d’Albenga, Savona, Taliansko;

21.

Pipistrel Vertical Solutions d.o.o., zaregistrovaná na základe slovinského práva (registračné číslo: 7254466000) so sídlom na adrese: Vipavska cesta 2, SI-5270 Ajdovščina, Slovinsko;

22.

Rolls-Royce Deutschland Ltd & Co KG, zaregistrovaná na základe nemeckého práva (registračné číslo: HRA 2731P) so sídlom na adrese: Eschenweg 11, Dahlewitz, 15827 Blankenfelde-Mahlow, Nemecko;

23.

Safran, zaregistrovaná na základe francúzskeho práva (registračné číslo: 562082909) so sídlom na adrese: 2, Bvd. du General Martial-Valin, 75015 Paríž, Francúzsko;

24.

Stichting Nationaal Lucht- en Ruimtevaartlaboratorium, zaregistrovaná na základe holandského práva (registračné číslo: 41150373) so sídlom na adrese: Anthony Fokkerweg 2, 1059 CM Amsterdam, Holandsko;

25.

Thales AVS France SAS, zaregistrovaná na základe francúzskeho práva (registračné číslo: 612039495) so sídlom na adrese: 75-77 Avenue Marcel Dassault, 33700 Mérignac, Francúzsko;

26.

United Technologies Research Centre Ireland, Ltd, zaregistrovaná na základe írskeho práva (registračné číslo: 472601) so sídlom na adrese: Fourth Floor, Penrose Business Centre, Penrose Wharf, Cork T23 XN53, Írsko;

27.

University of Patras, zaregistrovaná na základe gréckeho práva [registračné číslo: EL998219694 (DPH)] so sídlom na adrese: University Campus, 26504 Rio Achaia, Grécko.


PRÍLOHA II

Zakladajúci členovia spoločného podniku pre európske železnice

1.

Administrador de Infraestructuras Ferroviarias (ADIF), Entidad Pública Empresarial, verejná obchodná spoločnosť zaregistrovaná na základe španielskeho práva (registračné číslo: Q2801660H) so sídlom na adrese: Calle Sor Ángela de la Cruz, 3, 28020 Madrid, Španielsko;

2.

Alstom Transport SA, zaregistrovaná na základe francúzskeho práva (registračné číslo 389191982) so sídlom na adrese: 48, rue Albert Dhalenne, 93482 Saint-Ouen, Francúzsko;

3.

Konzorcium ANGELRAIL pod vedením MER MEC S.p.A., zaregistrovanej na základe talianskeho práva (registračné číslo: 05033050963) so sídlom na adrese: Via Oberdan, 70, 70043 Monopoli (BA), Taliansko;

4.

AŽD Praha s. r. o., zaregistrovaná na základe českého práva (registračné číslo: 48029483) so sídlom na adrese: Žirovnická 3146/2, Záběhlice, 106 00, Praha 10, Česká republika;

5.

Construcciones y Auxiliar de Ferrocarriles, S.A. (CAF), zaregistrovaná na základe španielskeho práva (registračné číslo: zväzok 983, dvojlist 144, číslo listu SS-329, záznam 239a) so sídlom na adrese: Calle José Miguel Iturrioz n° 26, 20200, Beasain (Gipuzkoa), Španielsko;

6.

Asociación Centro Tecnológico CEIT, zaregistrovaná na základe španielskeho práva (registračné číslo: 28/1986 Register združení vlády autonómnej oblasti Baskicko) so sídlom na adrese: Paseo Manuel Lardizabal, n° 15. Donostia-San Sebastián, Španielsko;

7.

České dráhy, a. s., zaregistrovaná na základe českého práva (registračné číslo: 70994226, zapísaná v obchodnom registri, ktorý vedie Mestský súd v Prahe, oddiel B, vložka 8039) so sídlom v Prahe 1, Nábřeží L. Svobody 1222, PSČ 110 15, Česká republika;

8.

Deutsche Bahn AG, Nemecko;

9.

Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt e.V. (DLR), zaregistrovaná na základe nemeckého práva (registračné číslo: VR 2780 v Amtsgericht Bonn) so sídlom na adrese: Linder Höhe, 51147 Kolín, Nemecko;

10.

European Smart Green Rail Joint Venture (eSGR JV), zastúpený centrom Centro de Estudios de Materiales y Control de Obra S.A (CEMOSA), zaregistrovaným na základe španielskeho práva (registračné číslo: A-29021334) so sídlom na adrese: Benaque 9, 29004 Málaga, Španielsko;

11.

Faiveley Transport SAS, zaregistrovaná na základe francúzskeho práva (registračné číslo 323288563 RCS Nanterre) so sídlom na adrese: 3, rue du 19 mars 1962, 92230 Gennevilliers, Francúzsko;

12.

Ferrovie dello Stato Italiane S.p.A. (FSI) zaregistrovaná na základe talianskeho práva (registračné číslo: R.E.A. 962805) so sídlom na adrese: piazza della Croce Rossa 1 – 00161 Rím, Taliansko;

13.

Hitachi Rail STS S.p.A., zaregistrovaná na základe talianskeho práva (registračné číslo: R.E.A. GE421689) so sídlom v Janove, Taliansko;

14.

INDRA SISTEMAS S.A & PATENTES TALGO S.L.U.

INDRA SISTEMAS S.A., zaregistrovaná na základe španielskeho práva (registračné číslo: A-28599033) so sídlom na adrese: Avenida de Bruselas n° 35, 28108 Alcobendas, Madrid, Španielsko.

PATENTES TALGO S.L.U., zaregistrovaná na základe španielskeho práva (registračné číslo: B-84528553) so sídlom na adrese: Paseo del tren Talgo, n° 2, 28290 Las Rozas de Madrid, Madrid, Španielsko;

15.

Jernbanedirektorate (Riaditeľstvo nórskych železníc), Oslo, Nórsko;

16.

Knorr-Bremse Systems für Schienenfahrzeuge GmbH, zaregistrovaná na základe nemeckého práva (registračné číslo: HRB91181) so sídlom na adrese: Moosacher Str. 80, 80809 Mníchov, Nemecko;

17.

Österreichische Bundesbahnen-Holding Aktiengesellschaft (ÖBB-Holding AG), zaregistrovaná na základe rakúskeho práva (registračné číslo: FN 247642f) so sídlom na adrese: Am Hauptbahnhof 2, 1100 Viedeň, Rakúsko;

18.

Polskie Koleje Państwowe Spółka Akcyjna (PKP), zaregistrovaná na základe poľského práva (registračné číslo: 0000019193) so sídlom na adrese: Al. Jerozolimskie 142A, 02-305 Varšava, Poľsko;

19.

ProRail B.V. & NS Groep N.V.

ProRail B.V., zaregistrovaná na základe holandského práva (registračné číslo: 30124359) so sídlom v Utrechte (PIC-nr.: 998208668), Holandsko;

NS Groep N.V., zaregistrovaná na základe holandského práva (registračné číslo: 30124358) so sídlom v Utrechte (PIC-nr.: 892354217), Holandsko;

20.

Siemens Mobility GmbH, zaregistrovaná na základe nemeckého práva (registračné číslo HRB 237219) so sídlom v Otto-Hahn-Ring 6, Mníchov, Nemecko;