EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32021R1060

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku

PE/47/2021/INIT

OJ L 231, 30.6.2021, p. 159–706 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 26/10/2022

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1060/oj

30.6.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 231/159


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/1060

z 24. júna 2021,

ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177, článok 322 ods. 1 písm. a) a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch a že mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. Uvedené regióny majú osobitný prospech z politiky súdržnosti. V článku 175 ZFEÚ sa vyžaduje, aby Únia podporovala dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, sekcie usmerňovania, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskej investičnej banky a ďalších nástrojov. V článku 322 ZFEÚ sa stanovuje základ pre prijatie rozpočtových pravidiel upravujúcich postup zostavovania a plnenia rozpočtu a predkladania a auditu účtov, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií.

(2)

S cieľom ďalej rozvíjať koordinovanú a harmonizovanú implementáciu fondov Únie, ktoré sa implementujú na základe zdieľaného riadenia, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“), Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“) a opatrení financovaných v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ďalej len „ENRAF“), Fond pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj pre finančnú podporu na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „BMVI“), by sa mali stanoviť rozpočtové pravidlá založené na článku 322 ZFEÚ pre všetky tieto fondy (spolu ďalej len „fondy“), ktorými sa jasne určí rozsah pôsobnosti príslušných ustanovení. Okrem toho by sa mali stanoviť spoločné ustanovenia na základe článku 177 ZFEÚ, ktoré sa budú vzťahovať na špecifické pravidlá pre jednotlivé politiky EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF.

(3)

V dôsledku špecifík každého fondu by sa na doplnenie tohto nariadenia mali v samostatných nariadeniach (ďalej len „špecifické nariadenia pre jednotlivé fondy“) stanoviť osobitné pravidlá uplatniteľné na jednotlivé fondy, ako aj na cieľ Európska územná spolupráca (ďalej len „Interreg“) v rámci EFRR.

(4)

Najvzdialenejšie regióny by mali mať prospech z osobitných opatrení a z dodatočného financovania na vyváženie ich štrukturálnej sociálnej a hospodárskej situácie spolu so znevýhodneniami vyplývajúcimi z faktorov uvedených v článku 349 ZFEÚ.

(5)

Severné riedko osídlené regióny by mali mať prospech z osobitných opatrení a dodatočného financovania na vyváženie závažných a prírodných alebo demografických znevýhodnení uvedených v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.

(6)

Pri vykonávaní fondov by sa mali dodržiavať horizontálne princípy vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásad subsidiarity a proporcionality stanovených v článku 5 Zmluvy o EÚ, berúc do úvahy Chartu základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť prístupnosť v súlade s jeho článkom 9 a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. V tejto súvislosti by sa fondy mali implementovať spôsobom, ktorý podporuje prechod od inštitucionálnej k rodinnej a komunitnej starostlivosti. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti žien a mužov a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Fondy by nemali podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie alebo vylúčenia, a pri financovaní infraštruktúry by mali zabezpečiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Ciele fondov by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa spočívajúceho v udržiavaní, ochrane a zlepšovaní kvality životného prostredia podľa článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“, ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (5) (ďalej len „Parížska dohoda“). V záujme ochrany integrity vnútorného trhu majú byť operácie, z ktorých majú prospech podniky, v súlade s pravidlami Únie o štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ. Chudoba je v Únii mimoriadne dôležitou výzvou. Ciele fondov by sa preto mali sledovať so zámerom prispieť k odstráneniu chudoby. Ciele fondov by sa mali sledovať so zámerom poskytovať primeranú podporu, najmä miestnym a regionálnym orgánom v pobrežných a mestských oblastiach, v záujme riešenia sociálno-ekonomických výziev spojených s integráciou štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj poskytovať primeranú podporu znevýhodneným územiam a komunitám v mestských oblastiach.

(7)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu Únie prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertova zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(8)

Ak má Komisia stanovenú lehotu na prijatie akéhokoľvek opatrenia voči členským štátom, mala by sa všetkými potrebnými informáciami a dokumentmi zaoberať včas a efektívne. Ak dokumenty, ktoré členské štáty predložia v akejkoľvek forme podľa tohto nariadenia, sú neúplné alebo nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a špecifických nariadení pre jednotlivé fondy, teda neumožňujú Komisii prijať opatrenie na základe úplných informácií, plynutie tejto lehoty by sa malo pozastaviť dovtedy, kým členské štáty nesplnia regulatórne požiadavky. Okrem toho, keďže Komisia nemôže vykonávať úhradu výdavkov vynaložených prijímateľmi a zaplatených pri vykonávaní operácií súvisiacich so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých nie sú splnené základné podmienky, ktoré sú zahrnuté v žiadostiach o platbu, lehota, v ktorej má Komisia vykonať úhradu, by sa v prípade takýchto výdavkov nemala aktivovať.

(9)

V záujme dosiahnutia priorít Únie by mali fondy sústrediť svoju podporu na obmedzený počet cieľov politiky v súlade s úlohami jednotlivých fondov a s ich cieľmi vychádzajúcimi zo zmluvy. Ciele politiky pre AMIF, ISF a BMVI by mali byť stanovené v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy. FST a akékoľvek zdroje z EFRR a ESF+, ktoré sa dobrovoľne prevádzajú do FST ako doplnková podpora, by mali prispievať k jednému špecifickému cieľu.

(10)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja by fondy mali prispievať k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. V tejto súvislosti by fondy mali podporovať činnosti, ktoré by rešpektovali klimatické a environmentálne normy a priority Únie a ktoré by výrazne nepoškodzovali environmentálne ciele v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (7). Neoddeliteľnou súčasťou programovania a implementácie fondov by mali byť primerané mechanizmy na zabezpečenie odolnosti podporovaných investícií do infraštruktúry voči zmene klímy.

(11)

Vzhľadom na dôležitosť riešenia straty biodiverzity by fondy mali prispievať k zohľadňovaniu opatrení v oblasti biodiverzity do politík Únie a k dosiahnutiu celkovej ambície, aby na ciele v oblasti biodiverzity bolo v roku 2024 poskytnutých 7,5 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) a v rokoch 2026 a 2027 10 % ročných výdavkov v rámci VFR, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

(12)

Časť rozpočtu Únie pridelenú fondom by Komisia mala plniť v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Preto by pri implementácii fondov v rámci zdieľaného riadenia mali Komisia a členské štáty dodržiavať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ako sú zásada riadneho finančného riadenia, zásada transparentnosti a zásada nediskriminácie.

(13)

Členské štáty na príslušnej územnej úrovni v súlade s ich inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom a orgány, ktoré na tieto účely určili, by mali byť zodpovedné za prípravu a vykonávanie programov. Únia a členské štáty by sa mali zdržať ukladania zbytočných pravidiel, ktoré by viedli k nadmernému administratívnemu zaťaženiu prijímateľov.

(14)

Pri implementácii fondov je kľúčovým prvkom zásada partnerstva, ktorá vychádza z prístupu založeného na viacúrovňovom riadení a zabezpečuje zapojenie regionálnych, miestnych, mestských a iných orgánov verejnej správy, občianskej spoločnosti, hospodárskych a sociálnych partnerov, a vo vhodnom prípade výskumných organizácií a univerzít. S cieľom zaistiť kontinuitu pri organizácii partnerstva by sa na fondy mal naďalej uplatňovať Európsky kódex správania pre partnerstvo v rámci partnerských dohôd a programov, ktorým sa poskytuje podpora z európskych štrukturálnych a investičných fondov, zriadený delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 240/2014 (8) (ďalej len „Európsky kódex správania pre partnerstvo“).

(15)

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík vrátane zásad Európskeho piliera sociálnych práv je na úrovni Únie rámcom pre identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracúvajú vlastné národné viacročné investičné stratégie na podporu týchto reforiem. Uvedené stratégie by sa mali predkladať spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov alebo finančných prostriedkov Únie alebo z oboch týchto finančných prostriedkov. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z fondov, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (9) a Programu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (10) (ďalej len „nariadenie o InvestEU“).

(16)

Členské štáty by mali pri príprave programových dokumentov zohľadniť príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ, príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ a doplňujúce odporúčania Komisie vydané v súlade s článkom 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (11), a v prípade AMIF, ISF a BMVI iné relevantné odporúčania Únie určené členskému štátu. Počas programového obdobia 2021 – 2027 (ďalej len „programové obdobie“) by členské štáty mali pravidelne informovať monitorovací výbor a Komisiu o pokroku pri vykonávaní programov na podporu odporúčaní pre jednotlivé krajiny. V rámci strednodobého preskúmania by členské štáty mali okrem iného zvážiť potrebu úprav programov v záujme zohľadnenia nových výziev určených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých alebo upravených od začiatku programového obdobia.

(17)

Členské štáty by mali vo svojich programoch, a to aj v rámci strednodobého preskúmania, ako aj v rámci finančných potrieb pridelených na investície do nízkouhlíkových technológií zohľadniť obsah svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý sa má vypracovať na základe nariadenia (EÚ) 2018/1999, ako aj výsledky procesu, z ktorého vyplynú odporúčania Únie týkajúce sa týchto plánov.

(18)

Partnerská dohoda vypracovaná každým členským štátom by mala byť stručným a strategickým dokumentom, ktorým sa riadia rokovania medzi Komisiou a dotknutým členským štátom o návrhoch programov v rámci EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF. S cieľom zjednodušiť schvaľovací proces by Komisia mala vo svojom posúdení dodržiavať zásadu proporcionality, najmä pokiaľ ide o rozsah partnerskej dohody, a v žiadostiach o dodatočné informácie. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by nemalo byť potrebné meniť partnerskú dohodu počas programového obdobia. Ak si to však členský štát želá, mal by mať možnosť predložiť Komisii jednu zmenu svojej partnerskej dohody s cieľom zohľadniť výsledok strednodobého preskúmania. Aby sa uľahčilo programovanie a predišlo prekrývaniu obsahu v programových dokumentoch, môže byť partnerská dohoda súčasťou programu.

(19)

S cieľom poskytnúť členským štátom dostatočnú flexibilitu pri implementácii prostriedkov v rámci zdieľaného riadenia, ktoré im boli pridelené, by malo byť možné previesť určité sumy financovania medzi fondmi a medzi zdieľaným riadením a priamo a nepriamo riadenými nástrojmi. Ak to odôvodňujú osobitné hospodárske a sociálne okolnosti členského štátu, táto prevádzaná suma by mala byť vyššia.

(20)

Každý členský štát by mal mať možnosť prispievať do Programu InvestEU na poskytovanie záruky EÚ a Poradenského centra InvestEU pre investície v danom členskom štáte za určitých podmienok stanovených v tomto nariadení.

(21)

Na zabezpečenie nevyhnutných predpokladov účinného a efektívneho využívania podpory Únie poskytnutej z fondov by sa mal vypracovať obmedzený zoznam základných podmienok, ako aj stručný a vyčerpávajúci súbor objektívnych kritérií na ich posúdenie. Každá základná podmienka by sa mala viazať na špecifický cieľ a mala by sa automaticky uplatňovať v prípadoch, keď je špecifický cieľ vybraný na podporu. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá pre zrušenie viazanosti, ak tieto podmienky nie sú splnené, výdavky týkajúce sa operácií v rámci súvisiacich špecifických cieľov by Komisia nemala preplatiť. Aby sa zachoval priaznivý investičný rámec, malo by sa pravidelne monitorovať priebežné plnenie základných podmienok. Na žiadosť členského štátu by EIB mala mať možnosť prispieť k posúdeniu splnenia základných podmienok. Takisto je dôležité zabezpečiť, aby sa operácie vybrané na podporu vykonali v súlade so zavedenými stratégiami a plánovacími dokumentmi, ktoré tvoria podklad splnených základných podmienok, čím sa zaručí, že všetky spolufinancované operácie sú v súlade s politickým rámcom Únie.

(22)

Pri plnení cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by cieľom podpory sieťového pripojenia zo strany EFRR a Kohézneho fondu malo byť doplnenie chýbajúcich prepojení s transeurópskou dopravnou sieťou.

(23)

Členské štáty by mali vytvoriť výkonnostný rámec pre každý program, ktorý pokrýva všetky ukazovatele, čiastkové ciele a cieľové hodnoty na účely monitorovania výkonnosti programov, podávania správ o nej a jej hodnotenia. To by malo umožniť monitorovanie výkonnosti, podávanie správ o nej a jej hodnotenie počas vykonávania a prispieť k meraniu celkovej výkonnosti fondov.

(24)

Členský štát by mal vykonať strednodobé preskúmanie týkajúce sa každého programu podporovaného z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST. Uvedeným preskúmaním by sa mala zabezpečiť plnohodnotná úprava programov na základe ich výkonnosti a zároveň by sa poskytla príležitosť na zohľadnenie nových výziev a príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v roku 2024, ako aj pokroku pri vykonávaní integrovaných národných energetických a klimatických plánov a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Na účely strednodobého preskúmania by sa mala zohľadniť aj sociálno-ekonomická situácia dotknutého členského štátu alebo regiónu vrátane akéhokoľvek závažného negatívneho finančného, hospodárskeho alebo sociálneho vývoja alebo demografických výziev, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľových hodnôt príspevku na opatrenia v oblasti klímy na vnútroštátnej úrovni. Komisia by mala vypracovať správu o výsledku strednodobého preskúmania vrátane posúdenia uplatňovania nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie v rámci finančných nástrojov spravovaných orgánmi vybranými prostredníctvom priameho zadávania zákaziek.

(25)

Mechanizmy na zabezpečenie prepojenia medzi politikami financovania z prostriedkov Únie a správou hospodárskych záležitostí Únie by sa mali ďalej spresniť, aby mohla Komisia predložiť Rade návrh na úplné alebo čiastočné pozastavenie záväzkov alebo platieb týkajúcich sa jedného alebo viacerých programov dotknutého členského štátu, ak tento členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí. Povinnosť Komisie navrhnúť pozastavenie by sa mala pozastaviť, keď a pokiaľ sa aktivuje tzv. všeobecná úniková doložka v rámci Paktu stability a rastu. S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie a s ohľadom na význam finančných účinkov opatrení, ktoré sa ukladajú, by sa mali na Radu preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinných opatrení v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí, by sa malo uplatňovať hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny. Vzhľadom na typ operácií, ktoré sú podporované z ESF+ a programov Interreg, ESF+ a tieto programy by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti uvedených mechanizmov.

(26)

V záujme rýchlej reakcie na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti v zmysle Paktu stability a rastu, ktoré môžu vzniknúť počas programového obdobia, by sa mali v reakcii na takéto okolnosti na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať dočasné opatrenia na uľahčenie využívania fondov. Komisia by mala prijať opatrenia, ktoré sú najvhodnejšie vzhľadom na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti, ktorým členský štát čelí, a zároveň zachovať ciele fondu. Komisia by tiež mala monitorovať vykonávanie a posúdiť vhodnosť týchto opatrení.

(27)

Je potrebné stanoviť spoločné požiadavky, pokiaľ ide o obsah programov, pričom sa zohľadní osobitný charakter každého fondu. Tieto spoločné požiadavky sa môžu doplniť pravidlami pre jednotlivé fondy. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (12) (ďalej len „nariadenie o Interreg“) by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o obsahu programov Interreg.

(28)

S cieľom zabezpečiť pružnosť pri vykonávaní programov a znížiť administratívne zaťaženie by sa mali povoliť obmedzené finančné prevody medzi prioritami toho istého programu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnutie Komisie o zmene programu. Na zabezpečenie aktuálnych informácií o pridelených finančných prostriedkoch pre každú prioritu by sa mali Komisii predložiť upravené finančné tabuľky.

(29)

S cieľom zvýšiť účinnosť FST by malo byť možné, aby sa pre FST dobrovoľne sprístupnili doplnkové zdroje z EFRR a ESF+. Tieto doplnkové zdroje by sa mali poskytovať prostredníctvom osobitného dobrovoľného prevodu z uvedených fondov do FST, pričom sa zohľadnia výzvy v oblasti transformácie stanovené v plánoch spravodlivej transformácie územia, ktoré je potrebné riešiť. Sumy, ktoré sa majú previesť, by sa mali poskytnúť zo zdrojov kategórií regiónu, v ktorých sa nachádzajú územia identifikované v plánoch spravodlivej transformácie územia. Vzhľadom na tieto špecifické podmienky využívania zdrojov FST by sa na vytvorenie zdrojov FST mal uplatňovať len osobitný mechanizmus prevodu. Okrem toho by sa malo jasne stanoviť, že na FST a na zdroje z EFRR a ESF+ prevedené do FST, ktoré sa tiež stávajú podporou FST, by sa mali vzťahovať len toto nariadenie a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (13) (ďalej len „nariadenie o FST“). Na doplnkovú podporu by sa nemalo vzťahovať ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (14) (ďalej len „nariadenie o EFRR a Kohéznom fonde“) ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (15) (ďalej len „nariadenie o ESF+“). Zdroje EFRR prevedené ako doplnková podpora do FST by sa preto mali vylúčiť zo základu pre výpočet požiadaviek tematickej koncentrácie stanovených v nariadení o EFRR a Kohéznom fonde a zo základu pre výpočet minimálnych pridelených prostriedkov na udržateľný rozvoj miest, ako sa stanovuje v nariadení o EFRR a Kohéznom fonde. To isté platí pre zdroje ESF+ prevedené ako doplnková podpora do FST v súvislosti s požiadavkami tematickej koncentrácie stanovenými v nariadení o ESF+.

(30)

V záujme posilnenia prístupu integrovaného územného rozvoja by sa investície vo forme územných nástrojov, ako sú integrované územné investície, miestny rozvoj vedený komunitou uvádzaný ako LEADER v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), alebo akýkoľvek iný územný nástroj, ktorý podporuje iniciatívy, ktoré si členský štát vytvoril, mali zakladať na stratégiách územného a miestneho rozvoja. To isté by sa malo vzťahovať na súvisiace iniciatívy, ako sú inteligentné dediny. Na účely integrovaných územných investícií a územných nástrojov vytvorených členskými štátmi by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na obsah územných stratégií. Za vypracovanie a schválenie týchto územných stratégií by mali byť zodpovedné príslušné orgány alebo subjekty. Zapojenie príslušných orgánov alebo subjektov do implementácie územných stratégií by sa malo zaručiť tým, že sa zabezpečí, aby boli zodpovedné za výber operácií, ktoré sa majú podporiť, alebo byť zapojené do tohto výberu. Pri podpore udržateľných iniciatív v oblasti cestovného ruchu by mali územné stratégie zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi potrebami obyvateľov a turistov, ako napríklad prepojenie cyklistických a železničných sietí.

(31)

S cieľom účinne riešiť výzvy v oblasti rozvoja vo vidieckych oblastiach by sa mala uľahčiť koordinovaná podpora z fondov a EPFRV. Členské štáty a regióny by mali zabezpečiť, aby sa intervencie podporované z fondov a EPFRV navzájom dopĺňali a vykonávali koordinovaným spôsobom s cieľom vytvoriť synergie, a aby sa znížili administratívne náklady a zaťaženie riadiacich orgánov a prijímateľov.

(32)

V záujme lepšej mobilizácie potenciálu na miestnej úrovni je potrebné posilniť a uľahčiť miestny rozvoj vedený komunitou. Mal by zohľadniť miestne potreby a potenciál, ako aj príslušné sociálno-kultúrne charakteristiky a mal by zabezpečiť štrukturálne zmeny, budovať kapacitu komunít a stimulovať inováciu. V záujme realizácie stratégií miestneho rozvoja by sa mali posilniť úzka spolupráca a integrované využívanie fondov a EPFRV. Je mimoriadne dôležité, aby miestne akčné skupiny, ktoré zastupujú záujmy komunity, niesli zodpovednosť za koncepciu a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou. V záujme uľahčenia koordinovanej podpory stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou z rôznych fondov a EPFRV a na uľahčenie ich implementácie by sa malo umožniť využívanie prístupu založeného na „hlavnom fonde“. Pri výbere EPFRV ako hlavného fondu by sa mali dodržiavať pravidlá stanovené pre prístup založený na „hlavnom fonde“.

(33)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by na podnet členského štátu malo byť možné implementovať technickú pomoc spojenú s vykonávaním programu, a to prostredníctvom paušálnej sadzby na základe pokroku pri vykonávaní programu, čo môže zahŕňať aj horizontálne úlohy. V záujme zjednodušenia vykonávania v prípade AMIF, ISF a BMVI, ako aj programov Interreg, by sa však mal použiť len prístup založený na paušálnej sadzbe. V záujme uľahčenia finančného riadenia by členské štáty mali mať možnosť uviesť jeden alebo viacero orgánov, v prospech ktorých by sa mali vykonať súvisiace refundácie. Keďže tieto refundácie sú založené na uplatnení paušálnej sadzby, overovania a audity by sa mali obmedziť na overenie toho, či sú splnené podmienky vedúce k úhrade príspevku Únie, ale príslušné výdavky by nemali podliehať overovaniu alebo auditu. Ak sa však uprednostňuje kontinuita s obdobím 2014 – 2020, členskému štátu by sa mala poskytnúť aj možnosť naďalej dostávať refundáciu oprávnených nákladov, ktoré prijímateľ skutočne vynaložil a vyplatil pri vykonávaní operácií technickej pomoci vykonávanej prostredníctvom jedného alebo viacerých samostatných programov alebo jednej či viacerých priorít v rámci programov. Členský štát by mal vo svojej partnerskej dohode uviesť, akú formu príspevku Únie na technickú pomoc si vybral na celé programové obdobie. Bez ohľadu na zvolenú možnosť by malo byť možné, aby sa táto technická pomoc doplnila cielenými opatreniami zameranými na budovanie administratívnych kapacít s využitím metód refundácie, ktoré nie sú spojené s nákladmi. Malo by byť možné, aby akcie a prínosy, ako aj príslušné platby Únie boli dohodnuté v pláne a viedli k platbám za výsledky v praxi.

(34)

Ak členský štát navrhne Komisii, aby sa priorita programu alebo jeho časti podporovala prostredníctvom systému financovania, ktorý nie je spojený s nákladmi, dohodnuté akcie, prínosy a podmienky by mali súvisieť so skutočnými investíciami realizovanými v rámci programov zdieľaného riadenia v tomto členskom štáte alebo regióne. V tejto súvislosti by sa malo zabezpečiť dodržiavanie zásady riadneho finančného riadenia. Predovšetkým, pokiaľ ide o vhodnosť súm viazaných na splnenie príslušných podmienok alebo dosiahnutie výsledkov, Komisia a členský štát by mali zabezpečiť, aby použité zdroje boli primerané podniknutým investíciám. Ak sa v rámci programu použije systém financovania, ktorý nie je spojený s nákladmi, súvisiace náklady spojené s implementáciou tohto systému by nemali podliehať žiadnym overovaniam alebo auditom vzhľadom na to, že Komisia poskytuje v rámci programu alebo delegovaného aktu dohodu ex ante o sumách viazaných na splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov. Overovania a audity by sa mali obmedziť len na kontrolu splnenia podmienok alebo výsledkov, na základe ktorých dôjde k úhrade príspevku Únie.

(35)

Členské štáty by mali na účely preskúmania výkonnosti programov zriadiť monitorovacie výbory, v ktorých by mali byť zastúpení aj zástupcovia príslušných partnerov. V prípade EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRAF by výročné správy o vykonávaní mali byť nahradené každoročným štruktúrovaným dialógom o politike na základe najnovších informácií a údajov o vykonávaní programov, ktoré sprístupní členský štát. Stretnutie zamerané na preskúmanie by sa malo organizovať aj v súvislosti s programami pokrývajúcimi FST.

(36)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (16) by sa fondy mali hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii.. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov v praxi. Uvedené požiadavky by mali umožniť aj monitorovanie podpory rodovej rovnosti.

(37)

S cieľom zabezpečiť dostupnosť komplexných aktuálnych informácií o vykonávaní programov by sa malo vyžadovať účinné a včasné elektronické podávanie správ o kvantitatívnych údajoch.

(38)

V záujme podpory prípravy súvisiacich programov a činností na nasledujúce programové obdobie by Komisia mala vykonať strednodobé posúdenie fondov. Na konci programového obdobia by Komisia mala vykonať retrospektívne hodnotenie fondov, ktoré by sa malo zamerať na vplyv fondov. Výsledky týchto hodnotení by sa mali zverejniť.

(39)

Orgány zodpovedné za programy, prijímatelia a zainteresované strany v členských štátoch by mali zvýšiť informovanosť o výsledkoch financovania z prostriedkov Únie a primerane informovať širokú verejnosť. Činnosti na zabezpečenie transparentnosti, informovania a viditeľnosti sú nevyhnutné na zviditeľnenie akcií Únie v praxi a mali by byť založené na pravdivých, presných a aktuálnych informáciách. Aby boli tieto požiadavky vykonateľné, orgány zodpovedné za programy, a v prípade nesúladu Komisia, by mali mať možnosť uplatniť nápravné opatrenia.

(40)

Riadiace orgány by mali uverejňovať štruktúrované informácie o vybraných operáciách a prijímateľoch na webovom sídle programu, z ktorého sa poskytuje podpora na operáciu, s prihliadnutím na požiadavky na ochranu osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (17).

(41)

S cieľom zjednodušiť využívanie fondov a znížiť riziko chýb je vhodné vymedziť formy príspevku Únie členským štátom a formy podpory poskytovanej členskými štátmi prijímateľom. Riadiace orgány by zároveň mali mať možnosť poskytovať granty formou financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ak sú tieto granty pokryté úhradou príspevku Únie na základe rovnakej formy, s cieľom zvýšiť skúsenosti s takouto možnosťou zjednodušenia.

(42)

Pokiaľ ide o granty, ktoré sa poskytujú prijímateľom, členské štáty by mali čoraz viac využívať zjednodušené vykazovanie nákladov. Prahová hodnota spojená s povinným používaním zjednodušeného vykazovania nákladov by mala byť viazaná na celkové náklady operácie s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými operáciami pod prahovou hodnotou, bez ohľadu na to, či podpora má verejný alebo súkromný charakter. Ak má riadiaci orgán v úmysle navrhnúť použitie zjednodušeného vykazovania nákladov vo výzve na predkladanie žiadostí, mal by mať možnosť konzultovať s monitorovacím výborom. Sumy a sadzby stanovené členskými štátmi musia byť spoľahlivým ukazovateľom skutočných nákladov. Pravidelné úpravy sú osvedčeným postupom v kontexte vykonávania viacročného programu s cieľom zohľadniť faktory ovplyvňujúce sadzby a sumy. S cieľom uľahčiť využívanie zjednodušeného vykazovania nákladov by sa v tomto nariadení mali stanoviť aj metódy a sadzby, ktoré možno použiť bez toho, aby sa od členských štátov požadovalo vykonanie výpočtu alebo vymedzenie metodiky.

(43)

S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie paušálnych sadzieb by sa mala každá paušálna sadzba stanovená členskými štátmi v období rokov 2014 – 2020 na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu naďalej uplatňovať na podobné operácie podporované podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola potrebná nová metóda výpočtu.

(44)

S cieľom optimalizovať využívanie spolufinancovaných investícií do životného prostredia by sa mali zabezpečiť synergie s programom LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 (18), najmä na základe strategických integrovaných projektov a strategických projektov v oblasti prírody programu LIFE, ako aj s projektmi financovanými v rámci programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (19) (ďalej len „nariadenie o programe Horizont Európa“), a inými programami Únie.

(45)

V záujme zabezpečenia právnej zrozumiteľnosti je vhodné špecifikovať obdobie oprávnenosti výdavkov alebo nákladov súvisiacich s operáciami podporovanými z fondov podľa tohto nariadenia a obmedziť podporu pre dokončené operácie. Mal by sa objasniť aj dátum, od ktorého sa výdavky stanú oprávnenými na podporu z fondov v prípade prijatia nových programov alebo zmien v programoch, vrátane výnimočnej možnosti predĺžiť obdobie oprávnenosti na začiatok prírodnej katastrofy, ak vznikne naliehavá potreba mobilizovať zdroje v rámci reakcie na takúto katastrofu. Zároveň by sa pri vykonávaní programu mala poskytnúť flexibilita, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov na operácie, ktoré prispievajú k splneniu cieľov programu, a to bez ohľadu na to, či k ich vykonávaniu dochádza mimo členského štátu alebo Únie alebo v rovnakej kategórii regiónu v rámci členského štátu.

(46)

S cieľom poskytnúť nevyhnutnú flexibilitu pri implementácii verejno-súkromných partnerstiev by sa v dohode o verejno-súkromnom partnerstve malo uviesť, kedy sa výdavky považujú za oprávnené, najmä za akých podmienok vznikajú prijímateľovi alebo súkromnému partnerovi verejno-súkromného partnerstva, bez ohľadu na to, kto vykonáva platby pri implementácii operácie verejno-súkromného partnerstva.

(47)

V záujme účinnosti, spravodlivosti a udržateľného vplyvu fondov by sa mali zaviesť ustanovenia, ktoré zaručia, že investície do infraštruktúry alebo produktívne investície budú trvalé a predídu využívaniu fondov na neoprávnené zvýhodnenie. Riadiace orgány by mali venovať osobitnú pozornosť tomu, aby nepodporovali pri výbere operácií premiestnenie a aby zaobchádzali s neoprávnene vyplatenými sumami na operácie, ktoré nespĺňajú požiadavku trvalosti, ako s nezrovnalosťami.

(48)

Podpora z EFRR, Kohézneho fondu a FST by sa v spoločných programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu mohla kombinovať s podporou z ESF+, aby sa zlepšila komplementárnosť a zjednodušilo vykonávanie.

(49)

V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie by sa malo vyvíjať úsilie o synergie najmä medzi fondmi a inými relevantnými nástrojmi vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pobrexitovej adaptačnej rezervy. Uvedené synergie by sa mali dosiahnuť na základe užívateľsky ústretových kľúčových mechanizmov, a to uznania paušálnych sadzieb pre oprávnené náklady z programu Horizont Európa v prípade podobnej operácie a možnosti kombinovať v rámci tej istej operácie financovanie z rôznych nástrojov Únie za predpokladu, že sa pritom zabráni dvojitému financovaniu. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá doplnkového financovania z fondov.

(50)

Finančné nástroje by sa nemali používať na podporu činností refinancovania, ako je nahradenie existujúcich dohôd o úvere alebo iných foriem financovania investícií, ktoré už boli fyzicky ukončené alebo v plnej miere implementované k dátumu investičného rozhodnutia, ale skôr na podporu akéhokoľvek typu nových investícií v súlade so základnými cieľmi politiky.

(51)

Rozhodnutie riadiacich orgánov financovať podporné opatrenia prostredníctvom finančných nástrojov by sa malo prijať na základe ex ante posúdenia. V tomto nariadení by sa mali stanoviť povinné prvky ex ante posúdení, o ktorých by sa mali poskytnúť orientačné informácie, ktoré sú k dispozícii k dátumu ich dokončenia, a členským štátom by sa malo umožniť využiť ex ante posúdenia vykonané v období rokov 2014 – 2020, prípadne aktualizované, aby sa zabránilo administratívnemu zaťaženiu a zdržaniam pri zriaďovaní finančných nástrojov.

(52)

S cieľom uľahčiť implementáciu určitých typov finančných nástrojov, ak sa predpokladá podpora z programu vo forme grantov, a to aj vo forme kapitálovej úľavy, je možné uplatňovať pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov na takúto kombináciu v rámci operácie pomocou jedného finančného nástroja. Mali by sa však stanoviť podmienky takejto podpory z programu a osobitné podmienky zabraňujúce dvojitému financovaniu.

(53)

S cieľom riešiť osobitné potreby cieľových regiónov by riadiace orgány mali mať možnosť rozhodnúť o najvhodnejších možnostiach implementácie finančných nástrojov, pričom plne dodržiavajú uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci a verejného obstarávania, ktoré sa objasnili v programovom období 2014 – 2020. Okrem toho s cieľom zabezpečiť kontinuitu s programovým obdobím 2014 – 2020 by riadiace orgány mali mať možnosť implementovať finančné nástroje prostredníctvom priameho zadania zákazky EIB a medzinárodným finančným inštitúciám, v ktorých je členský štát akcionárom. Riadiace orgány by takisto mali mať možnosť zadať zákazku priamo bankám alebo inštitúciám vo verejnom vlastníctve, ktoré spĺňajú rovnaké prísne podmienky, ako sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách na programové obdobie 2014 – 2020. Týmto nariadením by sa mali stanoviť jasné podmienky s cieľom zabezpečiť, aby možnosť priameho zadávania zostala v súlade so zásadami vnútorného trhu. V tomto rámci by Komisia mala poskytovať podporu audítorom, riadiacim orgánom a prijímateľom s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci.

(54)

Vzhľadom na dlhotrvajúce nízke úrokové sadzby a s cieľom predísť neprimeranému znevýhodneniu orgánov implementujúcich finančné nástroje je potrebné, aby sa pod podmienkou aktívnej správy pokladne vykonávanej týmito orgánmi umožnilo financovanie záporných úrokov, ktoré vznikli v dôsledku investícií fondov zo zdrojov vrátených do finančného nástroja. Prostredníctvom aktívnej správy pokladne by sa orgány implementujúce finančné nástroje mali snažiť optimalizovať výnosy a minimalizovať náklady v rámci prijateľnej miery rizika.

(55)

V súlade so zásadou a pravidlami zdieľaného riadenia by členské štáty a Komisia mali zodpovedať za riadenie a kontrolu programov a poskytovať uistenie o zákonnosti a správnosti využívania fondov. Keďže členské štáty by mali mať za toto riadenie a kontrolu primárnu zodpovednosť a mali by zabezpečiť, aby operácie podporované z fondov boli v súlade s uplatniteľným právom, mali by sa v tejto súvislosti stanoviť ich povinnosti. V tomto kontexte by sa mali stanoviť aj právomoci a povinnosti Komisie.

(56)

S cieľom urýchliť začiatok vykonávania programu by sa malo umožniť zachovanie vykonávacích opatrení z predchádzajúceho programového obdobia. Pokiaľ nie sú potrebné nové technológie, malo by sa zachovať používanie počítačového systému, ktorý už bol vytvorený na predchádzajúce programové obdobie a bol podľa potreby upravený.

(57)

S cieľom podporovať účinné využívanie fondov by podpora zo strany EIB mala byť dostupná všetkým členským štátom na ich žiadosť. Takáto podpora by mohla zahrňovať budovanie kapacít, podporu identifikácie, prípravy a implementácie projektov, ako aj poradenstvo v oblasti finančných nástrojov a investičných platforiem.

(58)

Členský štát by mal mať možnosť z vlastného podnetu určiť koordinačný orgán na zabezpečenie kontaktov s Komisiou a poskytovanie informácií Komisii, ako aj na koordináciu činností orgánov zodpovedných za programy v tomto členskom štáte.

(59)

S cieľom zefektívniť funkcie riadenia programu by sa mala zachovať integrácia účtovných funkcií s funkciami riadiaceho orgánu v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI a túto možnosť by mali mať aj ostatné fondy.

(60)

Keďže riadiaci orgán nesie hlavnú zodpovednosť za účinnú a efektívnu implementáciu fondov, a teda plní široký záber funkcií, mali by sa podrobne uviesť jeho funkcie v súvislosti s výberom operácií, riadením programov a podporou monitorovacieho výboru. Postupy výberu operácií môžu byť konkurenčné alebo nekonkurenčné za predpokladu, že uplatňované kritériá a použité postupy sú nediskriminačné, inkluzívne a transparentné a vybrané operácie maximalizujú príspevok financovania z prostriedkov Únie a sú v súlade s horizontálnymi princípmi vymedzenými v tomto nariadení. V záujme splnenia cieľa, ktorým je dosiahnutie klimaticky neutrálnej Únie do roku 2050, by členské štáty mali zabezpečiť odolnosť investícií do infraštruktúry voči zmene klímy a pri výbere takýchto investícií by mali uprednostňovať operácie, ktoré rešpektujú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.

(61)

Mali by sa optimalizovať synergie medzi fondmi a priamo riadenými nástrojmi. Malo by sa uľahčiť poskytovanie podpory pre operácie, ktoré už získali Známku excelentnosti alebo boli spolufinancované z programu Horizont Európa s príspevkom z fondov. Podmienky, ktoré sa už posúdili na úrovni Únie pred udelením Známky excelentnosti alebo pred spolufinancovaním z programu Horizont Európa, by sa nemali posudzovať znova, pokiaľ operácie spĺňajú obmedzený súbor požiadaviek, stanovených v tomto nariadení. Tým by sa malo uľahčiť aj dodržiavanie príslušných pravidiel stanovených v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 (20).

(62)

Na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi účinnou a efektívnou implementáciou fondov a súvisiacimi administratívnymi nákladmi a administratívnym zaťažením by sa mali frekvencia, rozsah a pôsobnosť overovaní zo strany riadiaceho orgánu zakladať na posúdení rizika, pri ktorom sa zohľadnia faktory, ako je počet, typ, veľkosť a obsah vykonávaných operácií, prijímatelia, ako aj úroveň rizika identifikovaného na základe predchádzajúcich overovaní zo strany riadiaceho orgánu a auditov. Overovania zo strany riadiaceho orgánu by mali byť primerané rizikám vyplývajúcim z tohto posúdenia rizika a audity by mali byť primerané úrovni rizika pre rozpočet Únie.

(63)

Orgán auditu by mal vykonávať audity a zabezpečiť, že audítorské stanovisko poskytnuté Komisii je spoľahlivé. Uvedené audítorské stanovisko by malo Komisii poskytnúť uistenie o troch bodoch, a to o zákonnosti a správnosti deklarovaných výdavkov, účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov. Ak nezávislý audítor vykonal audit finančných výkazov a správ o použití príspevku Únie založený na medzinárodne uznávaných audítorských štandardoch poskytujúcich primerané uistenie, takýto audit by mal tvoriť základ celkového uistenia, ktoré orgán auditu poskytuje Komisii, pokiaľ existujú dostatočné dôkazy o nezávislosti a spôsobilosti audítora v súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(64)

Malo by byť možné znížiť požiadavky na overovanie a audit, ak existuje uistenie, že program funguje účinne počas posledných dvoch po sebe nasledujúcich rokov, pretože to dokazuje, že fondy sa implementujú účinne a efektívne počas dlhšieho obdobia.

(65)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov a administratívne náklady, ako aj zabrániť duplicite auditov a overovaní tých istých výdavkov, ktoré boli deklarované Komisii, zo strany riadiaceho orgánu, by sa malo špecifikovať konkrétne uplatňovanie zásady jednotného auditu pre fondy.

(66)

S cieľom posilniť preventívnu úlohu auditu, zabezpečiť právnu transparentnosť a zdieľať osvedčené postupy by Komisia mala mať možnosť zdieľať audítorské správy na žiadosť členských štátov a so súhlasom auditovaných členských štátov.

(67)

Na zlepšenie finančného riadenia by mal byť stanovený zjednodušený systém zálohových platieb. Systémom zálohových platieb by sa malo zabezpečiť, že členský štát má od začiatku vykonávania programu prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom.

(68)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie členských štátov, ako aj Komisie by sa mal stanoviť harmonogram žiadostí o platbu. Na platby Komisie by sa malo vzťahovať 5 % zádržné až do platby ročného zostatku účtov, keď Komisia bude môcť dospieť k záveru, že účty sú úplné, presné a pravdivé.

(69)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by sa mal zjednodušiť postup ročného schválenia účtov stanovením jednoduchších spôsobov vyplácania a vymáhania súm, pri ktorých neexistuje nezhoda medzi Komisiou a členským štátom.

(70)

Na úrovni členských štátov a Komisie by sa mali stanoviť a uplatňovať proporcionálne opatrenia v záujme ochrany finančných záujmov a rozpočtu Únie. Komisia by mala mať možnosť prerušiť lehotu na platbu, pozastaviť priebežné platby a uplatniť finančné opravy, pokiaľ sú splnené príslušné podmienky. Komisia by mala dodržať zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu, závažnosť a frekvenciu nezrovnalostí a ich finančné dôsledky pre rozpočet Únie. Ak nie je možné, aby Komisia presne kvantifikovala sumu výdavkov, ktoré vykazujú nezrovnalosti, s cieľom uplatniť finančné opravy spojené s konkrétnymi prípadmi by mala uplatniť paušálnu sadzbu alebo štatisticky extrapolovanú finančnú opravu. Pozastavenie priebežných platieb na základe odôvodneného stanoviska vydaného Komisiou podľa článku 258 ZFEÚ by malo byť možné za predpokladu, že existuje dostatočne priama súvislosť medzi predmetom odôvodneného stanoviska a príslušnými výdavkami na to, aby sa ohrozila ich zákonnosť a správnosť.

(71)

Členské štáty by mali predchádzať akýmkoľvek nezrovnalostiam vrátane podvodov zo strany hospodárskych subjektov, odhaľovať ich a účinne ich riešiť. Okrem toho má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (21) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (22) a (Euratom, ES) č. 2185/96 (23) administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (24) splnomocnená vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (25). Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovali pri ochrane finančných záujmov Únie, udeľovali nevyhnutné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečovali, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali Komisii urýchlene podávať správy o odhalených nezrovnalostiach vrátane podvodov a o akýchkoľvek následných krokoch, ktoré podnikli v súvislosti s takými nezrovnalosťami a v súvislosti s akýmikoľvek vyšetrovaniami vykonávanými OLAF-om.

(72)

Na zvýšenie ochrany rozpočtu Únie by Komisia mala sprístupniť integrovaný a interoperabilný informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a bodovanie rizík, aby sa zabezpečil prístup k príslušným údajom a ich analýza, a mala by podporovať jeho využívanie, aby ho členské štáty všeobecne uplatňovali.

(73)

V súlade s Medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou zo 16. decembra 2020 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (26), s cieľom zvýšiť ochranu rozpočtu Únie a nástroja NextGenerationEU pred nezrovnalosťami vrátane podvodov by sa na účely kontroly a auditu mali zaviesť štandardizované opatrenia na zber, porovnávanie a agregáciu informácií a údajov o príjemcoch finančných prostriedkov Únie. Zber údajov o tých, ktorí v konečnom dôsledku priamo alebo nepriamo benefitujú z finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného riadenia, vrátane údajov o skutočných vlastníkoch príjemcov finančných prostriedkov Únie, je potrebný na zabezpečenie účinných kontrol a auditov.

(74)

S cieľom posilniť ochranu rozpočtu Únie proti nezrovnalostiam vrátane podvodu je potrebné spracúvať osobné údaje skutočných vlastníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Predovšetkým s cieľom efektívne odhaliť, vyšetrovať a stíhať takéto podvody alebo napraviť nezrovnalosti je potrebné mať možnosť identifikovať skutočných vlastníkov, ktorí sú fyzickými osobami, ktoré majú v konečnom dôsledku prospech z nezrovnalostí vrátane podvodu. Na tento účel a z dôvodu zjednodušenia a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť splniť si svoju povinnosť, pokiaľ ide o informácie o skutočných vlastníkoch použitím údajov uložených v registri, ktorý sa už používa na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (27). V tejto súvislosti sú účely spracúvania osobných údajov skutočných vlastníkov podľa tohto nariadenia, a to predchádzanie nezrovnalostiam vrátane podvodu, ich odhaľovanie a náprava a oznamovanie, zlučiteľné s účelmi spracúvania osobných údajov podľa smernice (EÚ) 2015/849.

(75)

V záujme posilnenia finančnej disciplíny je vhodné stanoviť mechanizmy na zrušenie viazanosti rozpočtových záväzkov na úrovni programov.

(76)

S cieľom poskytnúť členským štátom primeraný čas na vykázanie výdavkov Komisii až do dostupnej úrovne zdrojov v prípade prijatia nových pravidiel alebo programov v rámci zdieľaného riadenia po 1. januári 2021 by sa sumy zodpovedajúce prideleným prostriedkom nevyužitým v roku 2021 mali previesť v rovnakom pomere do rokov 2022 až 2025, ako sa predpokladá podľa článku 7 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (28).

(77)

S cieľom presadiť ciele ZFEÚ týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by sa v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu mali podporiť všetky regióny. Na poskytnutie vyváženej a postupnej podpory a odzrkadlenie úrovne hospodárskeho a sociálneho rozvoja by sa mali zdroje v rámci uvedeného cieľa prideliť z EFRR a ESF+ na základe kľúča prideľovania, ktorý zohľadňuje predovšetkým hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“) na obyvateľa. Členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (ďalej len „HND“) na obyvateľa je nižší než 90 % priemeru Únie, by mali v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu získať podporu z Kohézneho fondu.

(78)

Zdroje na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) by sa mali prideliť členským štátom na základe metodiky prideľovania prostriedkov, ktorá zohľadňuje najmä hustotu zaľudnenia v pohraničných oblastiach. Okrem toho by sa v záujme zabezpečenia kontinuity existujúcich programov mali v príslušnom nariadení pre daný fond stanoviť osobitné ustanovenia na vymedzenie programových oblastí a oprávnenosti regiónov v rámci rôznych zložiek Interregu.

(79)

Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určenie regiónov a oblastí oprávnených na získanie podpory z fondov. Na tento účel by malo určenie regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (29), zmeneným nariadením Komisie (EÚ) 2016/2066 (30).

(80)

S cieľom stanoviť primeraný finančný rámec pre EFRR, ESF+, Kohézny fond a FST by Komisia mala vypracovať ročné rozdelenie dostupných prostriedkov na pridelenie podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu spolu so zoznamom oprávnených regiónov, ako aj prostriedkov na pridelenie pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg).

(81)

Projekty transeurópskej dopravnej siete podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 (ďalej len „nariadenie o NPE“) sa majú aj naďalej financovať z Kohézneho fondu prostredníctvom zdieľaného riadenia a priameho spôsobu vykonávania v rámci Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“). Na základe úspešného prístupu v rámci programového obdobia 2014 – 2020 by sa z Kohézneho fondu malo do NPE na tento účel previesť 10 000 000 000 EUR.

(82)

Určité množstvo zdrojov z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu by sa malo prideliť na Európsku mestskú iniciatívu, ktorú by mala implementovať Komisia prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia.

(83)

S cieľom zabezpečiť primerané pridelenie prostriedkov na kategórie regiónu by v zásade celkové pridelené prostriedky pre členské štáty v prípade menej rozvinutých, prechodných a viac rozvinutých regiónov nemali byť prevoditeľné medzi kategóriami. Členské štáty by v záujme naplnenia svojich potrieb riešiť konkrétne výzvy napriek tomu mali mať možnosť požiadať o prevod z ich pridelených prostriedkov pre viac rozvinuté regióny alebo pre prechodné regióny na menej rozvinuté regióny a z viac rozvinutých regiónov na prechodné regióny a by v takom prípade mali toto rozhodnutie odôvodniť. S cieľom zabezpečiť dostatočné finančné zdroje pre menej rozvinuté regióny by sa mal stanoviť strop pre prevody na viac rozvinuté regióny alebo prechodné regióny. Prevoditeľnosť zdrojov medzi cieľmi by nemala byť možná s výnimkou prípadov presne stanovených v tomto nariadení.

(84)

Ak bol región na obdobie rokov 2014 – 2020 kategorizovaný ako viac rozvinutý región, ale na obdobie rokov 2021 – 2027 je kategorizovaný ako prechodný región, a preto by na základe metodiky prideľovania prostriedkov na obdobie rokov 2021 – 2027, získal menšiu podporu príslušný členský štát sa vyzýva, aby tento faktor zohľadnil pri rozhodovaní o svojom internom rozdelení finančných prostriedkov.

(85)

V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov, Peace a Interreg, medzi pohraničnými grófstvami Írska a Severného Írska. Vzhľadom na svoj praktický význam by sa mal uvedený program podporiť osobitným pridelením prostriedkov na ďalšiu podporu mierových akcií a akcií na zmierenie a uvedený program by mal takisto dostať primeraný podiel z pridelenia prostriedkov pre Írsko v rámci Interregu.

(86)

Je potrebné stanoviť maximálne miery spolufinancovania v oblasti politiky súdržnosti v prípade potreby podľa kategórie regiónu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady spolufinancovania prostredníctvom primeranej úrovne verejnej alebo súkromnej vnútroštátnej podpory. Uvedené miery by mali odrážať úroveň hospodárskeho rozvoja regiónov, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa vo vzťahu k priemeru EÚ-27, pričom by sa malo zabezpečiť, aby nedošlo k menej priaznivému zaobchádzaniu z dôvodu zmien v ich kategorizácii.

(87)

V rámci príslušných pravidiel podľa Paktu stability a rastu, upresnených v Európskom kódexe správania pre partnerstvo, môžu členské štáty predložiť náležite odôvodnenú žiadosť o ďalšiu flexibilitu pre verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky, ktoré podporuje verejná správa prostredníctvom spolufinancovania investícií.

(88)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prvkov obsiahnutých v určitých prílohách k tomuto nariadeniu, konkrétne pokiaľ ide o dimenzie a kódy pre typy intervencie, vzory partnerských dohôd a programov, vzory na prenos údajov, vzor odhadov žiadostí o platbu určených Komisii, používanie znaku Únie, prvky týkajúce sa zmlúv o financovaní a strategických dokumentov, systém elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi a Komisiou, vzory pre opis systému riadenia a kontroly, vyhlásenie riadiaceho orgánu, ročné audítorské stanovisko, výročnú kontrolnú správu, výročnú audítorskú správu v prípade finančných nástrojov, ktoré vykonáva EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, stratégiu auditu, žiadosti o platbu, účty, podrobné pravidlá a vzor pre nahlasovanie nezrovnalostí a určenie úrovne finančných opráv.

(89)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu Európskeho kódexu správania pre partnerstvo s cieľom prispôsobiť uvedený kódex správania tomuto nariadeniu, vymedzenie na úrovni Únie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi uplatniteľné na všetky členské štáty, ako aj stanovenie bežných štandardizovaných metodík výberu vzoriek.

(90)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné, transparentné konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(91)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na prijímanie partnerských dohôd, prijímanie alebo zmenu programov, ako aj na uplatňovanie finančných opráv by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Vykonávacie právomoci vo vzťahu k stanoveniu rozdelenia pridelených finančných prostriedkov pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond by sa mali prijať bez postupov výboru, keďže len odrážajú uplatnenie vopred určenej metodiky výpočtu. Podobne by sa vykonávacie právomoci týkajúce sa dočasných opatrení na využívanie fondov v reakcii na mimoriadne okolnosti mali prijať bez postupov výboru, keďže rozsah uplatňovania je určený v Pakte stability a rastu a obmedzuje sa na opatrenia stanovené v tomto nariadení.

(92)

Vykonávacie právomoci týkajúce sa vzoru záverečnej správy o výkonnosti by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (31). Hoci má vykonávajúci akt všeobecnú povahu, na jeho prijatie by sa mal používať konzultačný postup, keďže sa v ňom stanovujú len technické aspekty, formuláre a vzory.

(93)

Keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (32) alebo akékoľvek iné akty uplatniteľné na programové obdobie 2014 – 2020 by sa mali naďalej uplatňovať na programy a operácie podporované z fondov zahrnutých v programovom období 2014 – 2020 a keďže podľa očakávania sa obdobie vykonávania uvedeného nariadenia predĺži do programového obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a s cieľom zabezpečiť kontinuitu vykonávania určitých operácií schválených uvedeným nariadením, mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz. Každá jednotlivá fáza fázovanej operácie, ktorá sleduje rovnaký celkový cieľ, by sa mala implementovať v súlade s pravidlami programového obdobia, v rámci ktorého dostáva finančnú podporu, pričom riadiaci orgán môže pristúpiť k výberu druhej fázy na základe výberového konania uskutočneného pre príslušnú operáciu v rámci programového obdobia 2014 – 2020, za predpokladu, že je presvedčený o splnení podmienok stanovených v tomto nariadení pre fázovanú implementáciu.

(94)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a stanovenie spoločných rozpočtových pravidiel pre časť rozpočtu Únie, ktoré sa plnia v rámci zdieľaného riadenia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a osobitných výziev, ktorým čelia najviac znevýhodnené regióny, obmedzenia finančných zdrojov členských štátov a regiónov, a z dôvodu potreby koherentného vykonávacieho rámca, ktorý sa vzťahuje na viaceré fondy Únie podliehajúce zdieľanému riadeniu, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(95)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(96)

Na účely prijatia tohto nariadenia po začatí programového obdobia a vzhľadom na potrebu koordinovane a harmonizovane implementovať fondy Únie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a s cieľom umožniť jeho urýchlené vykonávanie by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

OBSAH

HLAVA I

CIELE A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PODPORY

Kapitola I

Predmet úpravy, vymedzenie pojmov a všeobecné pravidlá

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Článok 3

Výpočet lehôt pre akcie Komisie

Článok 4

Spracúvanie a ochrana osobných údajov

Kapitola II

Ciele politiky a zásady podpory z fondov

Článok 5

Ciele politiky

Článok 6

Ciele v oblasti klímy a mechanizmus úpravy v oblasti klímy

Článok 7

Zdieľané riadenie

Článok 8

Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

Článok 9

Horizontálne princípy

HLAVA II

STRATEGICKÝ PRÍSTUP

Kapitola I

Partnerská dohoda

Článok 10

Príprava a predloženie partnerskej dohody

Článok 11

Obsah partnerskej dohody

Článok 12

Schválenie partnerskej dohody

Článok 13

Zmena partnerskej dohody

Článok 14

Používanie EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRAF prostredníctvom Programu InvestEU

Kapitola II

Základné podmienky a výkonnostný rámec

Článok 15

Základné podmienky

Článok 16

Výkonnostný rámec

Článok 17

Metodika na vytvorenie výkonnostného rámca

Článok 18

Strednodobé preskúmanie a suma flexibility

Kapitola III

Opatrenia spojené s riadnou správou hospodárskych záležitostí a mimoriadnymi alebo nezvyčajnými okolnosťami

Článok 19

Opatrenia spájajúce efektívnosť fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí

Článok 20

Dočasné opatrenia týkajúce sa využívania fondov prijaté v reakcii na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti

HLAVA III

PROGRAMOVANIE

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia o fondoch

Článok 21

Príprava a predkladanie programov

Článok 22

Obsah programov

Článok 23

Schvaľovanie programov

Článok 24

Zmena programov

Článok 25

Spoločná podpora z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST

Článok 26

Prevod zdrojov

Článok 27

Prevod zdrojov z EFRR a ESF+ do FST

Kapitola II

Territorial development

Článok 28

Integrovaný územný rozvoj

Článok 29

Územné stratégie

Článok 30

Integrovaná územná investícia

Článok 31

Miestny rozvoj vedený komunitou

Článok 32

Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou

Článok 33

Miestne akčné skupiny

Článok 34

Podpora z fondov určená na miestny rozvoj vedený komunitou

Kapitola III

Technická pomoc

Článok 35

Technická pomoc na podnet Komisie

Článok 36

Technická pomoc členských štátov

Článok 37

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi na technickú pomoc členských štátov

HLAVA IV

MONITOROVANIE, HODNOTENIE, KOMUNIKÁCIA A VIDITEĽNOSŤ

Kapitola I

Monitorovanie

Článok 38

Monitorovací výbor

Článok 39

Zloženie monitorovacieho výboru

Článok 40

Funkcie monitorovacieho výboru

Článok 41

Výročné preskúmanie výkonnosti

Článok 42

Zasielanie údajov

Článok 43

Záverečná správa o výkonnosti

Kapitola II

Hodnotenie

Článok 44

Hodnotenia vykonávané členským štátom

Článok 45

Hodnotenie vykonávané Komisiou

Kapitola III

Viditeľnosť, transparentnosť a komunikácia

Oddiel I

Viditeľnosť podpory z fondov

Článok 46

Viditeľnosť

Článok 47

Znak Únie

Článok 48

Komunikační úradníci a siete

Oddiel II

Transparentnosť vykonávania fondov a komunikácia týkajúca sa programov

Článok 49

Povinnosti riadiaceho orgánu

Článok 50

Povinnosti prijímateľov

HLAVA V

FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV

Kapitola I

Formy príspevku Únie

Článok 51

Formy príspevku Únie na programy

Kapitola II

Formy podpory zo strany členských štátov

Článok 52

Formy podpory

Oddiel I

Formy grantov

Článok 53

Formy grantov

Článok 54

Paušálne financovanie nepriamych nákladov týkajúcich sa grantov

Článok 55

Priame náklady na zamestnancov týkajúce sa grantov

Článok 56

Paušálne financovanie oprávnených nákladov okrem priamych nákladov na zamestnancov týkajúcich sa grantov

Článok 57

Podmienené granty

Oddiel II

Finančné nástroje

Článok 58

Finančné nástroje

Článok 59

Implementácia finančných nástrojov

Článok 60

Úroky a iné výnosy získané z podpory z fondov na finančné nástroje

Článok 61

Diferencované zaobchádzanie s investormi

Článok 62

Opätovné použitie zdrojov, ktoré možno pripísať podpore z fondov

Kapitola III

Pravidlá oprávnenosti

Článok 63

Oprávnenosť

Článok 64

Neoprávnené náklady

Článok 65

Dĺžka trvania operácií

Článok 66

Premiestnenie

Článok 67

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty

Článok 68

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre finančné nástroje

HLAVA VI

RIADENIE A KONTROLA

Kapitola I

Všeobecné pravidlá riadenia a kontroly

Článok 69

Povinnosti členských štátov

Článok 70

Právomoci a povinnosti Komisie

Článok 71

Orgány zodpovedné za programy

KAPITOLA II

Štandardné systémy riadenia a kontroly

Článok 72

Funkcie riadiaceho orgánu

Článok 73

Výber operácií riadiacim orgánom

Článok 74

Riadenie programov riadiacim orgánom

Článok 75

Podpora práce monitorovacieho výboru zo strany riadiaceho orgánu

Článok 76

Účtovná funkcia

Článok 77

Funkcie orgánu auditu

Článok 78

Stratégia auditu

Článok 79

Audity operácií

Článok 80

Dojednania týkajúce sa jedného auditu

Článok 81

Overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity finančných nástrojov

Článok 82

Dostupnosť dokumentov

Kapitola III

Využitie vnútroštátnych systémov riadenia

Článok 83

Posilnené proporčné opatrenia

Článok 84

Podmienky uplatňovania posilnených proporčných opatrení

Článok 85

Úprava počas programového obdobia

HLAVA VII

FINANČNÉ RIADENIE, PREDLOŽENIE A PRESKÚMANIE ÚČTOV A FINANČNÉ OPRAVY

Kapitola I

Finančné riadenie

Oddiel I

Všeobecné účtovné pravidlá

Článok 86

Rozpočtové záväzky

Článok 87

Používanie eura

Článok 88

Vrátenie platieb

Oddiel II

Pravidlá týkajúce sa platieb členským štátom

Článok 89

Typy platieb

Článok 90

Zálohové platby

Článok 91

Žiadosti o platbu

Článok 92

Osobitné prvky v prípade finančných nástrojov uvádzané v žiadostiach o platbu

Článok 93

Spoločné pravidlá týkajúce sa platieb

Článok 94

Príspevok Únie na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Článok 95

Príspevok Únie na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi

Oddiel III

Prerušenia a pozastavenia

Článok 96

Prerušenie lehoty na platbu

Článok 97

Pozastavenie platieb

Kapitola II

Predloženie a preskúmanie účtov

Článok 98

Obsah a predloženie účtov

Článok 99

Preskúmanie účtov

Článok 100

Výpočet zostatku

Článok 101

Postup preskúmania účtov

Článok 102

Námietkové konanie v rámci preskúmania účtov

Kapitola III

Finančné opravy

Článok 103

Finančné opravy vykonávané členskými štátmi

Článok 104

Finančné opravy zo strany Komisie

Kapitola IV

Zrušenie viazanosti

Článok 105

Zásady a pravidlá zrušenia viazanosti

Článok 106

Výnimky z pravidiel zrušenia viazanosti

Článok 107

Postup zrušenia viazanosti

HLAVA VIII

FINANČNÝ RÁMEC

Článok 108

Geografické pokrytie podpory cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu

Článok 109

Zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť

Článok 110

Zdroje na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

Článok 111

Prevoditeľnosť zdrojov

Článok 112

Určenie mier spolufinancovania

HLAVA IX

DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Kapitola I

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 113

Delegovanie právomocí, pokiaľ ide o určité prílohy

Článok 114

Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 115

Postup výboru

Kapitola II

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 116

Preskúmanie

Článok 117

Prechodné ustanovenia

Článok 118

Podmienky pre operácie, na ktoré sa vzťahuje fázovaná implementácia

Článok 119

Nadobudnutie účinnosti

PRÍLOHA I

DIMENZIE A KÓDY PRE TYPY INTERVENCIE PRE ERFF, ESF+, KOHÉZNY FOND A FST– ČLÁNOK 22 ODS. 5

PRÍLOHA II

VZOR PARTNERSKEJ DOHODY – ČLÁNOK 10 ODS. 6

PRÍLOHA III

HORIZONTÁLNE UMOŽŇUJÚCE PODMIENKY – ČLÁNOK 15 ODS. 1

PRÍLOHA IV

TEMATICKÉ UMOŽŇUJÚCE PODMIENKY UPLATNITEĽNÉ NA EFRR, ESF+ A KOHÉZNY FOND – ČLÁNOK 15 ODS. 1

PRÍLOHA V

VZOR PRE PROGRAMY PODPOROVANÉ Z EFRR (CIEĽ INVESTOVANIE DO ZAMESTNANOSTI A RASTU), ESF+, KOHÉZNEHO FONDU, FST A ENRAF – ČLÁNOK 21 ODS. 3

PRÍLOHA VI

VZOR PROGRAMU PRE AMIF, ISF a BMVI – ČLÁNOK 21 ODS. 3

PRÍLOHA VII

VZOR NA ZASIELANIE ÚDAJOV – ČLÁNOK 42

PRÍLOHA VIII

PROGNÓZA SUMY, V SÚVISLOSTI S KTOROU ČLENSKÝ ŠTÁT PREDPOKLADÁ PREDLOŽENIE ŽIADOSTI O PLATBU ZA BEŽNÝ A NASLEDUJÚCI KALENDÁRNY ROK (ČLÁNOK 69 ODS. 10)

PRÍLOHA IX

INFORMOVANIE A ZVIDITEĽNENIE – ČLÁNKY 47, 49 AND 50

PRÍLOHA X

PRVKY ZMLÚV O FINANCOVANÍ A STRATEGICKÝCH DOKUMENTOCH – ČLÁNOK 59 ODS. 1 A 5

PRÍLOHA XI

KĽÚČOVÉ POŽIADAVKY NA SYSTÉMY RIADENIA A KONTROLY A ICH KLASIFIKÁCIA – ČLÁNOK 69 ODS. 1

PRÍLOHA XII

PODROBNÉ PRAVIDLÁ A VZOR NA PODÁVANIE SPRÁV O NEZROVNALOSTIACH – ČLÁNOK 69 ODS. 2

PRÍLOHA XIII

PRVKY AUDÍTORSKÉHO ZÁZNAMU – ČLÁNOK 69 ODS. 6

PRÍLOHA XIV

SYSTÉMY ELEKTRONICKEJ VÝMENY ÚDAJOV MEDZI ORGÁNMI ZODPOVEDNÝMI ZA PROGRAMY A PRIJÍMATEĽMI – ČLÁNOK 69 ODS. 8

PRÍLOHA XV

SFC2021: SYSTÉM ELEKTRONICKEJ VÝMENY ÚDAJOV MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI A KOMISIOU – ČLÁNOK 69 ODS. 9

PRÍLOHA XVI

VZOR OPISU SYSTÉMU RIADENIA A KONTROLY – ČLÁNOK 69 ODS. 11

PRÍLOHA XVII

ÚDAJE, KTORÉ SA MAJÚ ZAZNAMENÁVAŤ A UCHOVÁVAŤ ELEKTRONICKY O KAŽDEJ OPERÁCII – ČLÁNOK 72 ODS. 1 PÍSM. E)

PRÍLOHA XVIII

VZOR VYHLÁSENIA RIADIACEHO SUBJEKTU – ČLÁNOK 74 ODS. 1 PÍSM. F)

PRÍLOHA XIX

VZOR ROČNÉHO AUDÍTORSKÉHO STANOVISKA – ČLÁNOK 77 ODS. 3 PÍSM. A)

PRÍLOHA XX

VZOR VÝROČNEJ KONTROLNEJ SPRÁVY – ČLÁNOK 77 ODS. 3 PÍSM. B)

PRÍLOHA XXI

VZOR VÝROČNEJ AUDÍTORSKEJ SPRÁVY– ČLÁNOK 81 ods. 5

PRÍLOHA XXII

VZOR STRATÉGIE AUDITU – ČLÁNOK 78

PRÍLOHA XXIII

VZOR ŽIADOSTÍ O PLATBU – ČLÁNOK 91 ODS. 3

PRÍLOHA XXIV

VZOR ÚČTOV – ČLÁNOK 98 ODS. 1 PÍSM. A)

PRÍLOHA XXV

STANOVENIE VÝŠKY FINANČNÝCH OPRÁV: FINANČNÉ OPRAVY NA ZÁKLADE PAUŠÁLNEJ SADZBY A EXTRAPOLÁCIE – ČLÁNOK 104 ODS. 1

PRÍLOHA XXVI

METODIKA PRIDELENIA CELKOVÝCH ZDROJOV PRE JEDNOTLIVÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY – ČLÁNOK 109 ODS. 2

HLAVA I

CIELE A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PODPORY

KAPITOLA I

Predmet úpravy, vymedzenie pojmov a všeobecné pravidlá

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú:

a)

rozpočtové pravidlá pre Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“), Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ďalej len „ENRAF“), Fond pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj pre finančnú podporu na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „BMVI“) (spolu ďalej len „fondy“);

b)

spoločné ustanovenia uplatniteľné na EFRR, ESF+, Kohézny fond, FST a ENRAF.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na zložku ESF+ „zamestnanosť a sociálna inovácia“ ani na priamo alebo nepriamo riadené časti ENRAF, AMIF, ISF a BMVI s výnimkou technickej pomoci na podnet Komisie.

3.   Na AMIF, ISF a BMVI sa neuplatňujú články 5, 14, 19, 28 až 34 a 108 až 112.

4.   Články 108 až 112 sa neuplatňujú na ENRAF.

5.   Na programy Interreg sa neuplatňujú články 14, 15, 18, 19, 21 až 27, 37 až 42, článok 43 ods. 1 až 4, články 44 a 50, článok 55 ods. 1 a články 73, 77, 80 a 83 až 85.

6.   V nižšie uvedených špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu stanoviť doplňujúce pravidlá k tomuto nariadeniu, ktoré nesmú byť v rozpore s týmto nariadením:

a)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (33) (ďalej len „nariadenie o EFRR a Kohéznom fonde“);

b)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (34) (ďalej len „nariadenie o ESF+“);

c)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (35) (ďalej len „nariadenie o Interreg“);

d)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (36) (ďalej len „nariadenie o FST“);

e)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 (ďalej len „nariadenie o ENRAF“);

f)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „nariadenie o AMIF“);

g)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „nariadenie o ISF“);

h)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „nariadenie o BMVI“).

V prípade pochybností, či uplatňovať toto nariadenie alebo špecifické nariadenia pre jednotlivé fondy, toto nariadenie má prednosť.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny“ sú odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ týkajúce sa štrukturálnych výziev, ako aj doplňujúce odporúčania Komisie vydané v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999, na ktoré je vhodné reagovať prostredníctvom viacročných investícií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti fondov, ako sa stanovuje v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy;

2.

„základná podmienka“ je nevyhnutná podmienka pre účinné a efektívne plnenie špecifických cieľov;

3.

„uplatniteľné právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa jeho uplatňovania;

4.

„operácia“ je:

a)

projekt, zmluva, akcia alebo skupina projektov, ktoré boli vybrané v rámci príslušných programov;

b)

v kontexte finančných nástrojov programový príspevok na finančný nástroj a následná finančná podpora, ktorú poskytuje konečným príjemcom uvedený finančný nástroj;

5.

„operácia strategického významu“ je operácia, ktorá významne prispieva k plneniu cieľov programu a ktorá je predmetom osobitných monitorovacích a komunikačných opatrení;

6.

„priorita“ je v kontexte AMIF, ISF a BMVI špecifický cieľ;

7.

„priorita“ je v kontexte ENRAF, výlučne na účely hlavy VII, špecifický cieľ;

8.

„sprostredkovateľský orgán“ je verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci orgán, alebo ktorý vykonáva funkcie alebo úlohy v mene tohto orgánu;

9.

„prijímateľ“ je:

a)

verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou či bez nej alebo fyzická osoba, ktoré sú zodpovedné za iniciovanie alebo za iniciovanie aj vykonávanie operácií;

b)

v kontexte verejno-súkromných partnerstiev verejnoprávny subjekt, ktorý iniciuje operáciu verejno-súkromného partnerstva, alebo súkromný partner vybraný na jej vykonávanie;

c)

v kontexte schém štátnej pomoci podnik, ktorému sa poskytuje pomoc;

d)

v kontexte pomoci de minimis poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (37) alebo (EÚ) č. 717/2014 (38) môže členský štát rozhodnúť, že prijímateľom na účely tohto nariadenia je subjekt poskytujúci pomoc, ak je zodpovedný za iniciovanie alebo za iniciovanie aj vykonávanie operácie;

e)

v kontexte finančných nástrojov subjekt, ktorý implementuje holdingový fond, alebo ak štruktúra holdingového fondu neexistuje, subjekt, ktorý implementuje osobitný fond, alebo ak je finančný nástroj riadený riadiacim orgánom, riadiaci orgán;

10.

„fond malých projektov“ je operácia v rámci programu Interreg zameraná na výber a implementáciu projektov vrátane akcií „ľudia ľuďom“ s obmedzeným objemom finančných prostriedkov;

11.

„cieľová hodnota“ je vopred dohodnutá hodnota, ktorá sa má dosiahnuť do konca obdobia oprávnenosti, pokiaľ ide o ukazovateľ v rámci špecifického cieľa;

12.

„čiastkový cieľ“ je čiastková hodnota, ktorá sa má dosiahnuť v určitom časovom bode počas obdobia oprávnenosti, pokiaľ ide o ukazovateľ výstupu v rámci špecifického cieľa;

13.

„ukazovateľ výstupu“ je ukazovateľ na meranie špecifických prínosov intervencie;

14.

„ukazovateľ výsledku“ je ukazovateľ na meranie účinkov podporovaných intervencií s osobitným dôrazom na priamych adresátov, cieľovú populáciu alebo používateľov infraštruktúry;

15.

„operácia verejno-súkromného partnerstva“ je operácia, ktorá sa vykonáva v rámci partnerstva medzi verejnoprávnymi subjektmi a súkromným sektorom v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve a ktorej cieľom je poskytovať verejné služby prostredníctvom zdieľania rizika združovaním expertízy súkromného sektora alebo dodatočných zdrojov kapitálu alebo oboch;

16.

„finančný nástroj“ je forma podpory poskytovanej prostredníctvom štruktúry, ktorou sa konečným príjemcom poskytujú finančné produkty;

17.

„finančný produkt“ je kapitálová alebo kvázi kapitálová investícia, úver a záruka vymedzené v článku 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

18.

„konečný príjemca“ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá prijíma podporu z fondov, a to prostredníctvom prijímateľa finančných prostriedkov z fondu malých projektov, alebo z finančného nástroja;

19.

„programový príspevok“ je podpora z fondov a spolufinancovanie z národných verejných a prípadne súkromných zdrojov pre finančný nástroj;

20.

„holdingový fond“ je fond zriadený pod zodpovednosťou riadiaceho orgánu v rámci jedného alebo viacerých programov a s cieľom implementovať jeden alebo viaceré osobitné fondy;

21.

„osobitný fond“ je fond, prostredníctvom ktorého riadiaci orgán alebo holdingový fond poskytuje finančné produkty konečným príjemcom;

22.

„orgán implementujúci finančný nástroj“ je orgán, ktorý sa riadi verejným alebo súkromným právom a vykonáva úlohy holdingového fondu alebo osobitného fondu;

23.

„pákový efekt“ je suma refundovateľného financovania poskytnutého konečnému príjemcovi vydelená sumou príspevku z fondov;

24.

„multiplikačný pomer“ v kontexte záručných nástrojov je pomer, ktorý je stanovený na základe obozretného ex ante posúdenia rizika pre každý ponúkaný záručný produkt, medzi hodnotou príslušných poskytnutých nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií a sumou programového príspevku vyčlenenou pre záručné zmluvy na pokrytie očakávaných a neočakávaných strát z týchto nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií;

25.

„náklady na riadenie“ sú priame alebo nepriame náklady refundované na základe dokladu o výdavkoch vynaložených pri implementácii finančných nástrojov;

26.

„poplatky za riadenie“ sú cena poskytnutých služieb, ako sa určuje v zmluve o financovaní medzi riadiacim orgánom a orgánom implementujúcim holdingový fond alebo osobitný fond, a prípadne medzi orgánom implementujúcim holdingový fond a orgánom implementujúcim osobitný fond;

27.

„premiestnenie“ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti v zmysle článku 2 bodu 61a nariadenia (EÚ) č. 651/2014;

28.

„verejný príspevok“ je každý príspevok na financovanie operácií, ktorého zdrojom je rozpočet národného, regionálneho alebo miestneho orgánu verejnej správy alebo ktoréhokoľvek Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) zriadeného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (39), rozpočet Únie, ktorý môžu fondy čerpať, rozpočet verejnoprávnych subjektov alebo rozpočet združení orgánov verejnej správy alebo verejnoprávnych subjektov, a na účely stanovenia miery spolufinancovania pre programy alebo priority ESF+ môže zahŕňať akékoľvek finančné zdroje, na ktoré prispeli spoločne zamestnávatelia a pracovníci;

29.

„účtovný rok“ je obdobie od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roka s výnimkou prvého účtovného roka programového obdobia, v prípade ktorého je to obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2022; v prípade posledného účtovného roka je to obdobie od 1. júla 2029 do 30. júna 2030;

30.

„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo iný subjekt, ktorý sa zúčastňuje na implementácii fondov, s výnimkou členského štátu, ktorý vykonáva svoje právomoci ako orgán verejnej moci;

31.

„nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie uplatniteľného práva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie rozpočtu Únie tým, že by bol zaťažený neoprávneným výdavkom;

32.

„závažný nedostatok“ je nedostatok v účinnom fungovaní systému riadenia a kontroly programu, v súvislosti s ktorým sa vyžaduje výrazné zlepšenie systémov riadenia a kontroly, a situácia, keď ktorákoľvek z kľúčových požiadaviek 2, 4, 5, 9, 12, 13 a 15 stanovených v prílohe XI alebo dve či viaceré z ostatných kľúčových požiadaviek sa posudzujú ako patriace do kategórií 3 a 4 uvedenej prílohy;

33.

„systémová nezrovnalosť“ je akákoľvek nezrovnalosť, ktorá sa môže vyskytnúť opakovane, s vysokou pravdepodobnosťou výskytu pri podobnom type operácií, a ktorá je dôsledkom závažného nedostatku vrátane nestanovenia vhodných postupov v súlade s týmto nariadením a pravidlami pre jednotlivé fondy;

34.

„celková chybovosť“ je súčet projektovaných náhodných chýb a v náležitom prípade aj delimitovaných systémových chýb a neopravených neobvyklých chýb;

35.

„celková miera chybovosti“ je celková chybovosť vydelená auditovanou populáciou;

36.

„zostatková miera chybovosti“ je celková chybovosť znížená o finančné opravy, ktoré členský štát uplatnil s cieľom znížiť riziká zistené orgánom auditu, vydelená výdavkami, ktoré sa majú vykázať v účtoch;

37.

„dokončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky dokončená alebo plne vykonaná a v súvislosti s ktorou prijímatelia vykonali všetky súvisiace platby a bol im vyplatený príslušný verejný príspevok;

38.

„jednotka vzorky“ je jedna z jednotiek, ktorou môže byť operácia, projekt v rámci operácie alebo žiadosť o platbu predložená zo strany prijímateľa, na ktoré je auditovaná populácia rozdelená na účely výberu vzoriek;

39.

„viazaný účet“ je v prípade operácie verejno-súkromného partnerstva bankový účet zabezpečený písomnou dohodou medzi verejnoprávnym subjektom ako prijímateľom a súkromným partnerom, schválený riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom a používaný na platby počas alebo po uplynutí obdobia oprávnenosti;

40.

„účastník“ je fyzická osoba, ktorá má prospech priamo z operácie bez toho, aby bola zodpovedná za iniciovanie alebo za iniciovanie aj vykonávanie operácie a ktorá v kontexte ENRAF nezískava finančnú podporu;

41.

„prvoradosť energetickej efektívnosti“ je čo najdôslednejšie zohľadňovanie alternatívnych nákladovo efektívnych opatrení zameraných na energetickú efektívnosť v energetickom plánovaní a politických a investičných rozhodnutiach s cieľom zefektívniť dopyt a dodávky v oblasti energie, najmä prostredníctvom nákladovo efektívnych úspor pri konečnom využití energie, iniciatív v oblasti reakcie na strane spotreby a účinnejšej premeny, prenosu/prepravy a distribúcie energie pri súčasnom dosahovaní cieľov uvedených rozhodnutí;

42.

„odolnosť voči zmene klímy“ je proces, ktorého cieľom je zabrániť zraniteľnosti infraštruktúry voči potenciálnym dlhodobým vplyvom klímy a zároveň zabezpečiť, aby sa dodržiavala zásada prvoradosti energetickej efektívnosti a aby úroveň emisií skleníkových plynov vyplývajúca z daného projektu bola v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu;

43.

„podmienené granty“ sú kategória grantu, ktorý podlieha podmienkam spojeným so splatením podpory;

44.

„EIB“ je Európska investičná banka, Európsky investičný fond alebo akákoľvek dcérska spoločnosť Európskej investičnej banky;

45.

„Známka excelentnosti“ je značka kvality udelená Komisiou v súvislosti so žiadosťou, ktorou sa preukazuje, že žiadosť posudzovaná vo výzve na predkladanie žiadostí v rámci nástroja Únie spĺňa minimálne požiadavky na kvalitu daného nástroja Únie, avšak nemohla získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu na predkladanie žiadostí a mohla by získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni.

Článok 3

Výpočet lehôt pre akcie Komisie

Ak je na akciu Komisie stanovená lehota, táto lehota začína plynúť, keď členský štát predloží všetky informácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Plynutie tejto lehoty sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni, keď Komisia zašle členskému štátu svoje pripomienky alebo žiadosť o revidované dokumenty, a to až dovtedy, kým dotknutý členský štát Komisii neodpovie.

Článok 4

Spracúvanie a ochrana osobných údajov

Členské štáty a Komisia môžu spracúvať osobné údaje len vtedy, ak je to potrebné na účely plnenia ich príslušných povinností podľa tohto nariadenia, najmä na účely monitorovania, podávania správ, komunikácie, uverejňovania, hodnotenia, finančného riadenia, overovaní a auditov a v náležitom prípade určovania oprávnenosti účastníkov. Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 alebo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (40), podľa toho, ktoré je uplatniteľné.

KAPITOLA II

Ciele politiky a zásady podpory z fondov

Článok 5

Ciele politiky

1.   EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRAF podporujú tieto ciele politiky:

a)

konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT;

b)

ekologickejšia, nízkouhlíková s prechodom na hospodárstvo s nulovým čistým obsahom uhlíka a odolná Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobilite;

c)

prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility;

d)

sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa implementujúca Európsky pilier sociálnych práv;

e)

Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov území a miestnych iniciatív.

FST prispieva k špecifickému cieľu, a to umožniť regiónom a ľuďom riešiť dôsledky v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti, ako aj v oblasti zamestnanosti spôsobené transformáciou smerom ku energetickým a klimatickým cieľom Únie na rok 2030 a k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálneho hospodárstva Únie do roku 2050 na základe Parížskej dohody.

Prvý pododsek odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje na zdroje EFRR a ESF+, ktoré sa prevádzajú do FST v súlade s článkom 27.

2.   EFRR, ESF+, Kohézny fond a FST prispievajú k akciám Únie vedúcim k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ, a to prostredníctvom plnenia týchto cieľov:

a)

cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu v členských štátoch a regiónoch, ktorý má byť podporovaný z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST, a

b)

cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), ktorý má byť podporovaný z EFRR.

3.   Členské štáty a Komisia podporujú koordináciu, komplementárnosť a koherentnosť medzi fondmi a inými nástrojmi a fondmi Únie. Optimalizujú mechanizmy na koordináciu medzi tými, ktorí sú zodpovední, aby sa zabránilo duplicite počas plánovania a implementácie. Členské štáty a Komisia preto pri programovaní a implementácii fondov zohľadňujú aj príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Článok 6

Ciele v oblasti klímy a mechanizmus úpravy v oblasti klímy

1.   Členské štáty poskytujú informácie o podpore cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pomocou metodiky založenej na typoch intervencií pre každý z fondov. Táto metodika spočíva v priradení konkrétneho koeficientu poskytovanej podpore na úrovni, ktorá odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu cieľov v oblasti životného prostredia a klímy. V prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu sa koeficienty priradia k dimenziám a kódom pre typy intervencií stanovené v prílohe I. EFRR prispieva vo výške 30 % a Kohézny fond vo výške 37 % príspevku Únie na výdavky podporované na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy stanoveného pre rozpočet Únie.

2.   Cieľová hodnota príspevku na opatrenia v oblasti klímy sa pre každý členský štát stanoví ako percentuálny podiel jeho celkových pridelených prostriedkov z EFRR a Kohézneho fondu a zahrnie sa do programov ako výsledok typov intervencie a orientačného rozdelenia finančných prostriedkov podľa článku 22 ods. 3 písm. d) bodu viii). Ako sa stanovuje v článku 11 ods. 1 predbežná cieľová hodnota príspevku na opatrenia v oblasti klímy sa stanoví v partnerskej dohode.

3.   Členský štát a Komisia pravidelne monitorujú dodržiavanie cieľových hodnôt príspevku na opatrenia v oblasti klímy na základe celkových oprávnených výdavkov vykázaných prijímateľmi riadiacemu orgánu v členení podľa typov intervencií v súlade s článkom 42 a na základe údajov, ktoré predložil členský štát. Ak z monitorovania vyplýva nedostatočný pokrok pri dosahovaní cieľovej hodnoty príspevku na opatrenia v oblasti klímy, členský štát a Komisia sa na výročnom stretnutí zameranom na preskúmanie dohodnú na nápravných opatreniach.

4.   Ak sa do 31. decembra 2024 nedosiahne na vnútroštátnej úrovni dostatočný pokrok smerom k splneniu cieľovej hodnoty príspevku na opatrenia v oblasti klímy, členský štát to zohľadní vo svojom strednodobom preskúmaní v súlade s článkom 18 ods. 1

Článok 7

Zdieľané riadenie

1.   Členské štáty a Komisia plnia rozpočet Únie pridelený fondom podliehajúcim zdieľanému riadeniu v súlade s článkom 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Členské štáty pripravujú a vykonávajú programy na vhodnej územnej úrovni v súlade s ich inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom.

2.   Komisia implementuje sumu podpory z Kohézneho fondu prevedenú do Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“), Európsku mestskú iniciatívu, medziregionálne inovačné investície, sumu podpory prevedenú z ESF+ na nadnárodnú spoluprácu, príspevky do Programu InvestEU a technickú pomoc na podnet Komisie v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) a c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Komisia môže so súhlasom dotknutého členského štátu a dotknutých regiónov realizovať spoluprácu najvzdialenejších regiónov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) v rámci nepriameho riadenia.

Článok 8

Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.   Každý členský štát organizuje a realizuje pre partnerskú dohodu a každý program komplexné partnerstvo v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom a so zreteľom na špecifiká fondov. Toto partnerstvo tvoria aspoň títo partneri:

a)

regionálne, miestne, mestské a ostatné orgány verejnej správy;

b)

hospodárski a sociálni partneri;

c)

príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, ako sú partneri z oblasti životného prostredia, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb zo zdravotným postihnutím, rodovej rovnosti a nediskriminácie;

d)

v náležitom prípade výskumné organizácie a univerzity.

2.   Partnerstvo založené podľa odseku 1 tohto článku funguje v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia a prístupom zdola nahor. Členský štát zapája partnerov uvedených v odseku 1 do prípravy partnerskej dohody a do celého procesu prípravy, vykonávania a hodnotenia programov, a to aj prostredníctvom účasti v monitorovacích výboroch v súlade s článkom 39.

V tejto súvislosti členské štáty podľa potreby pridelia primeranú percentuálnu časť zdrojov plynúcich z fondov na budovanie administratívnej kapacity sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

3.   V prípade programov Interreg partnerstvo zahŕňa partnerov zo všetkých zúčastnených členských štátov.

4.   Organizácia a realizácia partnerstva sa uskutočňuje v súlade s Európskym kódexom správania pre partnerstvo zriadeným delegovaným nariadením (EÚ) č. 240/2014.

5.   Komisia aspoň raz za rok konzultuje vykonávanie programov s organizáciami, ktoré zastupujú partnerov na úrovni Únie, a o výsledku podá správu Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 9

Horizontálne princípy

1.   Členské štáty a Komisia zabezpečujú pri implementácii fondov dodržiavanie základných práv a súlad s Chartou základných práv Európskej únie.

2.   Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby sa pri príprave, vykonávaní, monitorovaní programov, ako aj pri podávaní správ o programoch a pri ich hodnotení zohľadňovala a presadzovala rovnosť mužov a žien a uplatňovalo a začleňovalo hľadisko rodovej rovnosti.

3.   Členské štáty a Komisia prijmú primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy, vykonávania a monitorovania programov, podávania správ o nich a ich hodnotenia. Počas prípravy a vykonávania programov sa zohľadňuje najmä dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

4.   Ciele fondov sa dosahujú v súlade s cieľom podpory udržateľného rozvoja podľa článku 11 ZFEÚ, pričom sa zohľadňujú ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížska dohoda a zásada „nespôsobovať významnú škodu“.

Ciele fondov sa dosahujú v plnom súlade s acquis Únie v oblasti životného prostredia.

HLAVA II

STRATEGICKÝ PRÍSTUP

KAPITOLA I

Partnerská dohoda

Článok 10

Príprava a predloženie partnerskej dohody

1.   Každý členský štát vypracuje partnerskú dohodu, v ktorej sa stanoví strategické smerovanie pre programovanie a opatrenia na účinné a efektívne využívanie EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

2.   Partnerská dohoda sa vypracúva v súlade s Európskym kódexom správania pre partnerstvo. Keď členský štát už zabezpečuje komplexné partnerstvo počas prípravy svojich programov, uvedená požiadavka sa považuje za splnenú.

3.   Členský štát predloží partnerskú dohodu Komisii pred predložením prvého programu alebo súčasne s ním.

4.   Partnerská dohoda môže byť predložená spolu s príslušným ročným národným programom reforiem a integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom.

5.   Partnerská dohoda je strategickým a stručným dokumentom. Nesmie mať viac ako 35 strán, pokiaľ členský štát z vlastného podnetu nerozhodne o zvýšení počtu strán dokumentu.

6.   Členský štát vypracuje partnerskú dohodu v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II. Členský štát môže partnerskú dohodu zahrnúť do jedného zo svojich programov.

7.   Programy Interreg sa môžu Komisii predložiť ešte pred predložením partnerskej dohody.

8.   EIB sa môže na žiadosť dotknutého členského štátu podieľať na príprave partnerskej dohody, ako aj na činnostiach súvisiacich s prípravou operácií, finančných nástrojov a verejno-súkromných partnerstiev.

Článok 11

Obsah partnerskej dohody

1.   Partnerská dohoda obsahuje tieto prvky:

a)

vybrané ciele politiky a špecifický cieľ FST spolu s uvedením a odôvodnením fondov, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje, a programov, ktorými sa budú dosahovať tieto ciele, s prihliadnutím na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny, integrovaný národný energetický a klimatický plán, zásady Európskeho piliera sociálnych práv a v relevantnom prípade regionálne výzvy;

b)

pre každý z vybraných cieľov politiky a špecifický cieľ FST:

i)

prehľad možností politiky a hlavných výsledkov očakávaných pre každý z fondov, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje;

ii)

koordináciu, vymedzenie a komplementárnosť medzi fondmi, a ak je to vhodné, koordináciu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi programami;

iii)

komplementárnosť a synergie medzi fondmi, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje, AMIF, ISF, BMVI a inými nástrojmi Únie vrátane strategických integrovaných projektov a strategických projektov v oblasti prírody programu LIFE a vo vhodnom prípade projektov financovaných v rámci programu Horizont Európa;

c)

predbežné pridelené finančné prostriedky z každého z fondov, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje, podľa cieľa politiky na vnútroštátnej a v náležitom prípade regionálnej úrovni, pričom sa dodržia pravidlá pre jednotlivé fondy týkajúce sa tematického zamerania a predbežné pridelené finančné prostriedky na špecifický cieľ FST vrátane akýchkoľvek zdrojov z EFRR a ESF+, ktoré sa majú previesť do FST v súlade s článkom 27;

d)

predbežná cieľová hodnota príspevku na opatrenia v oblasti klímy v súlade s článkom 6 ods. 2;

e)

v relevantných prípadoch rozdelenie finančných zdrojov podľa kategórie regiónu vypracované v súlade s článkom 108 ods. 2 a sumy pridelených prostriedkov navrhované na prevod podľa článkov 26 a 111 vrátane odôvodnenia takýchto prevodov;

f)

v prípade technickej pomoci formu príspevku Únie, ktorú si členský štát zvolil, podľa článku 36 ods. 3 a v náležitom prípade predbežné pridelené finančné prostriedky z každého z fondov, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje, na vnútroštátnej úrovni, ako aj rozdelenie finančných zdrojov podľa programov a kategórie regiónu;

g)

sumy, ktorými sa má prispieť do Programu InvestEU, v náležitom prípade podľa fondu a kategórie regiónu;

h)

zoznam plánovaných programov v rámci fondov, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje, s príslušnými predbežnými pridelenými finančnými prostriedkami podľa fondu a zodpovedajúcim národným príspevkom v náležitom prípade podľa kategórie regiónu;

i)

zhrnutie akcií, ktoré dotknutý členský štát plánuje vykonať, aby posilnil svoju administratívnu kapacitu na implementáciu fondov, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje;

j)

v relevantných prípadoch integrovaný prístup k riešeniu demografických výziev alebo osobitných potrieb regiónov a oblastí.

Pokiaľ ide o cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), partnerská dohoda obsahuje iba zoznam plánovaných programov.

2.   Partnerská dohoda môže obsahovať aj súhrn posúdenia týkajúceho sa splnenia príslušných základných podmienok uvedených v článku 15 a prílohách III a IV.

Článok 12

Schválenie partnerskej dohody

1.   Komisia posúdi partnerskú dohodu a jej súlad s týmto nariadením a s pravidlami pre jednotlivé fondy, pričom rešpektuje zásadu proporcionality a zohľadní strategickú povahu dokumentu, počet zahrnutých programov a celkovú sumu zdrojov pridelených príslušnému členskému štátu. Vo svojom posúdení Komisia predovšetkým zohľadní, ako má členský štát v úmysle reagovať na príslušné odporúčania pre danú krajinu, svoj integrovaný národný energetický a klimatický plán, ako aj Európsky pilier sociálnych práv.

2.   Komisia môže vzniesť pripomienky do 3 mesiacov odo dňa, keď členský štát predložil partnerskú dohodu.

3.   Členský štát partnerskú dohodu preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie.

4.   Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení partnerskej dohody najneskôr do 4 mesiacov odo dňa, keď dotknutý členský štát túto partnerskú dohodu prvýkrát predložil.

5.   Keď sa partnerská dohoda zahrnie do programu v súlade s článkom 10 ods. 6, Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu jediné rozhodnutie o schválení partnerskej dohody aj programu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, keď dotknutý členský štát program prvýkrát predložil.

Článok 13

Zmena partnerskej dohody

1.   Členský štát môže predložiť Komisii do 31. marca 2025 zmenenú partnerskú dohodu, pričom zohľadní výsledok strednodobého preskúmania.

2.   Komisia posúdi túto zmenu a môže vzniesť pripomienky do 3 mesiacov od predloženia zmenenej partnerskej dohody.

3.   Členský štát preskúma zmenenú partnerskú dohodu, pričom zohľadní pripomienky Komisie.

4.   Komisia schváli zmenu partnerskej dohody najneskôr do 6 mesiacov po jej prvom predložení zo strany členského štátu.

Článok 14

Používanie EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRAF prostredníctvom Programu InvestEU

1.   Členské štáty môžu v partnerskej dohode prideliť sumu vo výške najviac 2 % počiatočných národných pridelených prostriedkov určených jednotlivo pre EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRAF, ktorou sa prispeje do Programu InvestEU a ktorá sa poskytne prostredníctvom záruky EÚ a Poradenského centra InvestEU v súlade s článkom 10 nariadenia o InvestEU. Členské štáty môžu so súhlasom dotknutého riadiaceho orgánu ďalej prideliť najviac 3 % počiatočných národných pridelených prostriedkov z každého z týchto fondov po 1. januári 2023 prostredníctvom jednej alebo viacerých žiadostí o zmenu programu.

Takýmito sumami sa prispieva k dosiahnutiu cieľov politiky zvolených v partnerskej dohode alebo v programe a podporujú sa nimi investície najmä v kategórii prispievajúcich regiónov.

Takéto príspevky sa implementujú v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o InvestEU a nepredstavujú prevody zdrojov podľa článku 26.

2.   Členské štáty určia celkovú sumu príspevku pre každý rok podľa fondu a v náležitom prípade kategórie regiónu. Pokiaľ ide o partnerskú dohodu, zdroje sa môžu prideliť z aktuálneho kalendárneho roka a z budúcich kalendárnych rokov. Ak členský štát požiada o zmenu programu, môžu sa prideliť iba zdroje z budúcich kalendárnych rokov.

3.   Sumy uvedené v odseku 1 tohto článku sa použijú na tvorbu rezerv na časť záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov a na Poradenské centrum InvestEU po uzavretí dohody o príspevku v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia o InvestEU. Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každej dohode o príspevku môže Komisia rozdeliť na ročné čiastkové platby v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

4.   Bez ohľadu na článok 12 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa dohoda o príspevku uvedená v článku 10 ods. 2 nariadenia o InvestEU neuzavrie do 4 mesiacov odo dňa rozhodnutia Komisie, ktorým sa prijíma partnerská dohoda, na sumu uvedenú v odseku 1 tohto článku pridelenú v partnerskej dohode, zodpovedajúca suma sa pridelí na program alebo programy v rámci prispievajúceho fondu a kategórie regiónu, v prípade potreby na základe žiadosti členského štátu.

Dohoda o príspevku týkajúca sa súm uvedených v odseku 1 pridelených v žiadosti o zmenu programu sa uzatvára súčasne s prijatím rozhodnutia o zmene programu.

5.   V súlade s článkom 10 ods. 4 druhým pododsekom nariadenia o InvestEU, ak sa do 9 mesiacov od uzavretia dohody o príspevku neuzavrie dohoda o záruke, dohoda o príspevku sa ukončí alebo predĺži prostredníctvom vzájomnej dohody.

Ak sa účasť členského štátu na fonde InvestEU preruší, príslušné sumy vyplatené do spoločného rezervného fondu ako rezerva sa vrátia ako vnútorné pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Dotknutý členský štát predloží žiadosť o jednu alebo viacero zmien programu s cieľom použiť vrátané sumy a sumy pridelené na budúce kalendárne roky podľa odseku 2 tohto článku. Ukončenie alebo zmena dohody o príspevku sa vykoná súčasne s prijatím rozhodnutí, ktorými sa mení príslušný program alebo programy.

6.   V súlade s článkom 10 ods. 4 tretím pododsekom nariadenia o InvestEU, ak sa dohoda o záruke náležite nevykoná do 4 rokov od uzavretia dohody o záruke, dohoda o príspevku sa zmení. Členský štát môže požiadať, aby sa so sumami, ktorými sa prispelo do záruky EÚ podľa odseku 1 tohto článku a ktoré sú viazané v dohode o záruke, ale ktoré sa nevzťahujú na príslušné úvery, kapitálové investície alebo iné nástroje spojené s rizikom, zaobchádzalo v súlade s odsekom 5 tohto článku.

7.   Zdroje vytvorené zo súm alebo pripísateľné sumám, ktorými sa prispelo do záruky EÚ, sa sprístupnia členskému štátu v súlade s článkom 10 ods. 5 písm. a) nariadenia o InvestEU a použijú sa na podporu v súlade s rovnakým cieľom alebo rovnakými cieľmi vo forme finančných nástrojov alebo rozpočtových záruk.

8.   V prípade súm, ktoré sa majú opätovne použiť v programe v súlade s odsekmi 4, 5 a 6 tohto článku, začína lehota na zrušenie viazanosti stanovená v článku 105 ods. 1 plynúť v roku, v ktorom sa prijali zodpovedajúce rozpočtové záväzky.

KAPITOLA II

Základné podmienky a výkonnostný rámec

Článok 15

Základné podmienky

1.   V tomto nariadení sa pre špecifické ciele stanovujú základné podmienky.

Príloha III obsahuje horizontálne základné podmienky uplatniteľné na všetky špecifické ciele a kritériá potrebné na posúdenie ich plnenia.

Príloha IV obsahuje tematické základné podmienky pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond a kritériá potrebné na posúdenie ich plnenia.

Základná podmienka týkajúca sa nástrojov a kapacity na účinné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci sa nevzťahuje na programy, ktoré podporuje AMIF, ISF alebo BMVI.

2.   Pri príprave programu alebo zavádzaní nového špecifického cieľa v rámci zmeny programu členský štát posúdi, či sú základné podmienky spojené s vybraným špecifickým cieľom splnené. Základná podmienka je splnená, ak sú splnené všetky súvisiace kritériá. Členský štát uvedie v každom programe alebo v zmene programu splnené a nesplnené základné podmienky a poskytne odôvodnenie, ak sa domnieva, že základná podmienka bola splnená.

3.   Ak základná podmienka nie je splnená v čase schválenia programu alebo zmeny programu, informuje členský štát Komisiu hneď, ako usúdi, že základná podmienka bola splnená, a jej splnenie odôvodní.

4.   Komisia čo najskôr a najneskôr do 3 mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 vykoná posúdenie a informuje členský štát, či súhlasí s členským štátom, pokiaľ ide o splnenie základnej podmienky.

Ak Komisia nesúhlasí s členským štátom, pokiaľ ide o splnenie základnej podmienky, informuje o tom členský štát a uvedie svoje posúdenie.

Ak členský štát nesúhlasí s posúdením Komisie, do 1 mesiaca predloží svoje pripomienky a Komisia postupuje v súlade s prvým pododsekom.

Ak členský štát akceptuje posúdenie Komisie, postupuje v súlade s odsekom 3.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 105, výdavky týkajúce sa operácií, ktoré sú spojené so špecifickým cieľom, sa môžu zahrnúť do žiadostí o platbu, ale Komisia ich nerefunduje, kým Komisia neinformuje členský štát o splnení základnej podmienky podľa odseku 4 prvého pododseku tohto článku.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na operácie, ktoré prispievajú k splneniu príslušnej základnej podmienky.

6.   Členský štát zabezpečí, aby sa základné podmienky plnili a dodržiavali počas celého programového obdobia. Informuje Komisiu o akejkoľvek úprave, ktorá má vplyv na splnenie základných podmienok.

Ak sa Komisia domnieva, že základná podmienka sa už neplní, informuje o tom členský štát, pričom uvedie svoje posúdenie. Následne sa použije postup stanovený v odseku 4 druhom a treťom pododseku.

Ak Komisia dospeje k záveru, že nesplnenie základnej podmienky pretrváva, sa bez toho, aby bol dotknutý článok 105, a na základe pripomienok členského štátu môžu výdavky týkajúce sa príslušného špecifického cieľa zahrnúť do žiadostí o platbu, ale Komisia ich nerefunduje, kým Komisia neinformuje členský štát o splnení základnej podmienky podľa odseku 4 prvého pododseku tohto článku.

7.   Príloha IV sa neuplatňuje na priority podporované z FST, ani na žiadne zdroje z EFRR a ESF+, ktoré sa previedli do FST v súlade s článkom 27.

Článok 16

Výkonnostný rámec

1.   Každý členský štát vytvorí výkonnostný rámec na umožnenie monitorovania, hodnotenia a podávania správ o výkonnosti programu počas vykonávania programu a na prispenie k meraniu celkovej výkonnosti fondov.

Výkonnostný rámec tvoria:

a)

ukazovatele výstupov a výsledkov spojených so špecifickými cieľmi stanovenými v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy vybranými pre daný program;

b)

čiastkové ciele, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov majú dosiahnuť do konca roku 2024, a

c)

cieľové hodnoty, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov a výsledkov majú dosiahnuť do konca roku 2029.

2.   Čiastkové ciele a cieľové hodnoty sa stanovia pre každý špecifický cieľ v rámci programu s výnimkou technickej pomoci a špecifického cieľa, ktorým sa rieši materiálna deprivácia, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+.

3.   Čiastkové ciele a cieľové hodnoty umožňujú Komisii a členským štátom merať pokrok pri dosahovaní špecifických cieľov. Musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 33 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 17

Metodika na vytvorenie výkonnostného rámca

1.   Súčasťou metodiky na vytvorenie výkonnostného rámca sú:

a)

kritériá, ktoré členský štát uplatňuje na výber ukazovateľov;

b)

údaje alebo použité podkladové materiály, uistenie o kvalite údajov a metóda ich výpočtu;

c)

faktory, ktoré môžu ovplyvniť plnenie čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, a spôsob, akým sa zohľadnili.

2.   Členský štát sprístupní na požiadanie Komisii metodiku na stanovenie výkonnostného rámca.

Článok 18

Strednodobé preskúmanie a suma flexibility

1.   V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST preskúma členský štát každý program, pričom zohľadní tieto prvky:

a)

nové výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v roku 2024;

b)

pokrok vo vykonávaní integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ak je to relevantné;

c)

pokrok pri implementácii zásad Európskeho piliera sociálnych práv;

d)

sociálno-ekonomickú situáciu v dotknutom členskom štáte alebo regióne, s osobitným dôrazom na územné potreby pri zohľadnení akéhokoľvek závažného negatívneho finančného, hospodárskeho alebo sociálneho vývoja;

e)

hlavné výsledky príslušných hodnotení;

f)

pokrok pri dosahovaní čiastkových cieľov s prihliadnutím na akékoľvek závažné ťažkosti, ktoré vznikli pri vykonávaní programu;

g)

v prípade programov podporovaných z FST, posúdenie vykonané Komisiou podľa článku 29 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/1999.

2.   Členský štát predloží do 31. marca 2025 Komisii v prípade každého programu posúdenie výsledkov strednodobého preskúmania vrátane návrhu na definitívne pridelenie sumy flexibility uvedenej v článku 86 ods. 1 druhom pododseku.

3.   Ak sa to na základe strednodobého preskúmania programu považuje za potrebné alebo v prípade identifikácie nových výziev podľa odseku 1 písm. a), členský štát predloží Komisii posúdenie uvedené v odseku 2 spolu so zmeneným programom.

Revízia zahŕňa:

a)

pridelenia finančných zdrojov podľa priorít;

b)

revidované alebo nové cieľové hodnoty;

c)

výšku príspevkov do Programu InvestEU podľa fondu a v náležitom prípade podľa kategórie regiónu.

Komisia v súlade s článkom 24 schváli revidovaný program vrátane definitívnej pridelenej sumy flexibility.

4.   Ak členský štát na základe strednodobého preskúmania dospeje k záveru, že zmena programu nie je potrebná, Komisia buď:

a)

prijme do 3 mesiacov od predloženia posúdenia uvedeného v odseku 2 rozhodnutie potvrdzujúce definitívne pridelenie sumy flexibility alebo

b)

požiada do 2 mesiacov od predloženia posúdenia uvedeného v odseku 2 tohto článku členský štát o predloženie zmeneného programu v súlade s článkom 24.

5.   Až dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie potvrdzujúce definitívne pridelenie sumy flexibility, táto suma nebude dostupná na výber operácií.

6.   Komisia do konca roku 2026 vypracuje správu o výsledku strednodobého preskúmania a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

KAPITOLA III

Opatrenia spojené s riadnou správou hospodárskych záležitostí a mimoriadnymi alebo nezvyčajnými okolnosťami

Článok 19

Opatrenia spájajúce efektívnosť fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí

1.   Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal príslušné programy a navrhol ich zmeny, ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady.

Takáto žiadosť sa môže predložiť na tieto účely:

a)

podporiť vykonávanie príslušného odporúčania pre danú krajinu prijatého v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušného odporúčania Rady prijatého v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, adresovaného dotknutému členskému štátu;

b)

podporiť vykonávanie príslušných odporúčaní Rady určených dotknutému členskému štátu a prijatých v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (41) za predpokladu, že tieto zmeny sa považujú za potrebné s cieľom pomôcť napraviť makroekonomické nerovnováhy.

2.   Žiadosť Komisie adresovaná členskému štátu v súlade s odsekom 1 musí byť odôvodnená, s prihliadnutím na potrebu podporovať vykonávanie príslušných odporúčaní a musia sa v nej uviesť programy alebo priority, ktorých sa to podľa jej názoru týka, a povahu očakávaných zmien. Takáto žiadosť sa nesmie predložiť pred rokom 2023 alebo po roku 2026, ani vo vzťahu k tomu istému programu v dvoch po sebe idúcich rokoch.

3.   Členský štát predloží svoju odpoveď na žiadosť uvedenú v odseku 1 do 2 mesiacov od jej prijatia, pričom uvedie zmeny, ktoré považuje za potrebné v príslušných programoch, dôvody týchto zmien, určí dotknuté programy a načrtne charakter navrhovaných zmien a ich očakávaný vplyv na vykonávanie odporúčaní a implementáciu fondov. Ak je to potrebné, Komisia predloží svoje pripomienky v lehote 1 mesiaca od prijatia tejto odpovede.

4.   Členský štát predloží návrh na zmenu príslušných programov do 2 mesiacov odo dňa predloženia odpovede uvedenej v odseku 3.

5.   Ak Komisia nepredloží pripomienky, alebo ak sa domnieva, že všetky predložené pripomienky boli riadne zohľadnené, prijme rozhodnutie schvaľujúce zmeny príslušných programov najneskôr do 4 mesiacov po jeho predložení zo strany členského štátu.

6.   Ak členský štát neprijme účinné opatrenie v reakcii na žiadosť podanú v súlade s odsekom 1 v lehotách stanovených v odsekoch 3 a 4, Komisia môže do 3 mesiacov od predloženia svojich pripomienok podľa odseku 3 alebo od predloženia návrhu členského štátu podľa odseku 4 navrhnúť Rade, aby pozastavila časť platieb alebo všetky platby na príslušné programy alebo priority. Komisia vo svojom návrhu uvedie dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že členský štát neprijal účinné opatrenia. Pri predkladaní svojho návrhu Komisia vezme do úvahy všetky relevantné informácie a náležite zohľadní všetky prvky vyplývajúce zo štruktúrovaného dialógu podľa odseku 14 a stanovísk prostredníctvom tohto dialógu vyjadrených.

Rada o tomto návrhu rozhodne prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa uplatňuje len na žiadosti o platbu predložené po dátume jeho prijatia.

7.   Komisia predloží Rade návrh na pozastavenie všetkých záväzkov alebo platieb alebo ich časti v súvislosti s jedným alebo viacerými programami členského štátu, ak Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo 11 ZFEÚ rozhodne, že členský štát neprijal účinné opatrenia na nápravu svojho nadmerného deficitu, pokiaľ nedospela k záveru, že v eurozóne alebo v Únii ako celku došlo k prudkému hospodárskemu poklesu v zmysle článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (42).

8.   Komisia môže Rade predložiť návrh na pozastavenie všetkých záväzkov alebo platieb alebo ich časti v súvislosti s jedným alebo viacerými programami členského štátu v tých prípadoch, keď:

a)

Rada prijme dve za sebou nasledujúce odporúčania v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 z dôvodu, že členský štát predložil nedostatočný plán nápravných opatrení;

b)

Rada prijme dve za sebou nasledujúce rozhodnutia v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 o nedodržaní súladu členským štátom na základe toho, že neprijal odporúčané nápravné opatrenia;

c)

Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia uvedené v nariadení Rady (ES) č. 332/2002 (43), a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci poskytnutej uvedenému členskému štátu;

d)

Rada rozhodne, že členský štát nedodržiava program makroekonomických úprav uvedený v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (44) alebo opatrenia požadované na základe rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

9.   Prioritné je pozastavenie záväzkov. Platby sa pozastavia len vtedy, keď je potrebné konať okamžite a v prípade závažného nedodržiavania súladu. Pozastavenie platieb sa vzťahuje na žiadosti o platbu predložené za dotknuté programy po dátume rozhodnutia o pozastavení.

10.   Návrh Komisie na rozhodnutie o pozastavení záväzkov sa považuje za prijatý Radou, ak Rada nerozhodne vykonávacím aktom o zamietnutí takéhoto návrhu kvalifikovanou väčšinou v lehote 1 mesiaca od predloženia návrhu Komisie.

Pozastavenie záväzkov sa uplatňuje na záväzky z fondov pre dotknutý členský štát od 1. januára roku nasledujúceho po prijatí rozhodnutia o pozastavení.

Pokiaľ ide o pozastavenie platieb, Rada prijme rozhodnutie formou vykonávacieho aktu na návrh Komisie uvedený v odsekoch 7 a 8.

11.   Rozsah a úroveň pozastavenia záväzkov alebo platieb, ktoré sa má uložiť, musia byť primerané, musia rešpektovať rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi a zohľadňovať hospodárske a sociálne okolnosti v dotknutom členskom štáte, najmä mieru nezamestnanosti, mieru chudoby alebo sociálneho vylúčenia v dotknutom členskom štáte v porovnaní s priemerom Únie a vplyv pozastavenia na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Vplyv pozastavení na programy kritického významu na riešenie nepriaznivých ekonomických alebo sociálnych podmienok je osobitným faktorom, ktorý sa má zohľadniť.

12.   Pozastavenie záväzkov sa obmedzuje na maximálne 25 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho kalendárneho roka pre fondy alebo 0,25 % nominálneho HDP, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia, a to v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

v prvom prípade nedodržania súladu s postupom pri nadmernom deficite, ako je uvedené v odseku 7;

b)

v prvom prípade nedodržania súladu týkajúceho sa plánu nápravných opatrení v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 8 písm. a);

c)

v prípade nedodržania súladu s odporúčanými nápravnými opatreniami podľa postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 8 písm. b);

d)

v prvom prípade nedodržania súladu, ako je uvedené v odseku 8 písm. c) a d).

V prípade pretrvávajúceho nedodržiavania súladu môže pozastavenie záväzkov prekročiť maximálne percentuálne hodnoty uvedené v prvom pododseku.

13.   Rada zruší pozastavenie záväzkov na návrh Komisie v prípadoch, keď:

a)

sa postup pri nadmernom deficite pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1467/97, alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu;

b)

Rada schválila plán nápravných opatrení predložený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada ukončila postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;

c)

Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát prijal príslušné opatrenia uvedené v nariadení (ES) č. 332/2002;

d)

Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát prijal príslušné opatrenia na vykonanie programu makroekonomických úprav uvedeného v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 alebo opatrenia požadované rozhodnutím Rady prijatým v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Po tom, ako Rada zruší pozastavenie záväzkov, Komisia tieto pozastavené záväzky znovu zahrnie do rozpočtu v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2093.

Pozastavené záväzky nemožno znova zahrnúť do rozpočtu po roku 2027.

Lehota na zrušenie viazanosti pre sumu znovu zahrnutú do rozpočtu v súlade s článkom 105 začína plynúť od roku, v ktorom bol pozastavený záväzok znovu zahrnutý do rozpočtu.

Rozhodnutie o zrušení pozastavenia platieb prijme Rada na návrh Komisie, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku. Návrh Komisie na rozhodnutie o zrušení pozastavenia záväzkov sa považuje za prijatý Radou, pokiaľ Rada nerozhodne prostredníctvom vykonávajúceho aktu o zamietnutí tohto návrhu kvalifikovanou väčšinou do 1 mesiaca od predloženia návrhu Komisiou.

14.   Komisia informuje Európsky parlament o uplatňovaní tohto článku. Komisia predovšetkým okamžite informuje Európsky parlament v prípade, keď niektorý členský štát spĺňa niektorú z podmienok stanovených v odseku 6, 7 alebo 8, a poskytne mu údaje o fondoch a programoch, ktoré by mohli byť predmetom pozastavenia.

Európsky parlament môže vyzvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o uplatňovaní tohto článku s ohľadom na prenos informácií uvedených v prvom pododseku.

Komisia postúpi návrh na pozastavenie alebo návrh na zrušenie takéhoto pozastavenia Európskemu parlamentu a Rade bezodkladne po jeho prijatí. Európsky parlament môže požiadať Komisiu o vysvetlenie dôvodov jej návrhu.

15.   Komisia do 31. decembra 2025 uskutoční preskúmanie uplatňovania tohto článku. Na tento účel Komisia vypracuje správu, ktorú zašle Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej podľa potreby priloží legislatívny návrh.

16.   V prípade významných zmien sociálnej a ekonomickej situácie v Únii môže Komisia podať návrh na preskúmanie uplatňovania tohto článku, alebo Európsky parlament a Rada, konajúc v súlade s článkom 225 alebo 241 ZFEÚ, môžu požiadať Komisiu, aby takýto návrh predložila.

17.   Tento článok sa nevzťahuje na ESF+, AMIF, ISF, BMVI ani na programy Interreg.

Článok 20

Dočasné opatrenia týkajúce sa využívania fondov prijaté v reakcii na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti

1.   Ak Rada po 1. júli uznala výskyt nezvyčajnej udalosti mimo kontroly jedného alebo viacerých členských štátov, ktorá závažne vplýva na finančnú situáciu vlády všeobecne, alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1 desiatom pododseku, článku 6 ods. 3 štvrtom pododseku, článku 9 ods. 1 desiatom pododseku a článku 10 ods. 3 štvrtom pododseku nariadenia (ES) č. 1466/97 (45), alebo výskyt neočakávaných nepriaznivých hospodárskych udalostí so závažnými nepriaznivými dôsledkami pre verejné financie, ako sa uvádza v článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97, Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia a na obdobie najviac 18 mesiacov prijať jedno alebo viacero týchto opatrení za predpokladu, že sú jednoznačne nevyhnutné ako reakcia na takéto mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti:

a)

odchylne od článku 112 ods. 3 a 4 tohto nariadenia, ako aj od článku 40 nariadenia o ENRAF, článku 15 nariadenia o AMIF, článku 12 nariadenia o ISF a článku 12 nariadenia o BMVI zvýšiť na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých členských štátov priebežné platby o 10 percentuálnych bodov nad uplatniteľnú mieru spolufinancovania, ktorá nesmie presiahnuť 100 %;

b)

odchylne od článku 63 ods. 6 umožniť orgánom členského štátu, aby vybrali na udelenie podpory operácie, ktoré boli fyzicky dokončené alebo plne vykonané pred tým, ako sa riadiacemu orgánu náležite predložila žiadosť o financovanie v rámci daného programu, a to za predpokladu, že sa operácia vykonáva v reakcii na mimoriadne okolnosti;

c)

odchylne od článku 63 ods. 7 stanoviť, že výdavky na operácie v reakcii na takéto okolnosti môžu byť oprávnené odo dňa, keď Rada potvrdila výskyt uvedených okolností;

d)

odchylne od článku 41 ods. 6, článku 42 ods. 1, článku 44 ods. 2 a článku 49 ods. 3 prvého pododseku predĺžiť lehoty na predloženie dokumentov a údajov Komisii najviac o 3 mesiace.

2.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o uplatňovaní tohto článku. Ak je splnená jedna z podmienok stanovených v odseku 1, Komisia okamžite informuje Európsky parlament a Radu o svojom posúdení situácie a plánovaných následných opatreniach.

3.   Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o uplatňovaní tohto článku. Komisia pri posudzovaní situácie a plánovaní následných opatrení náležite zohľadní pozície zaujaté a názory vyjadrené v rámci štruktúrovaného dialógu.

4.   Ak po uplynutí obdobia, ktoré nepresiahne 18 mesiacov, ako sa uvádza v odseku 1, osobitné okolnosti, ktoré viedli k prijatiu týchto dočasných opatrení, pretrvávajú, Komisia situáciu opätovne posúdi a podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia, čím sa zabezpečí potrebná flexibilita na riešenie týchto okolností.

5.   Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu o vykonávacom rozhodnutí prijatom podľa odseku 1, a to najneskôr do 2 pracovných dní od jeho prijatia.

HLAVA III

PROGRAMOVANIE

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia o fondoch

Článok 21

Príprava a predkladanie programov

1.   Členské štáty pripravujú v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 8 ods. 1 programy na implementáciu fondov na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

2.   Členské štáty predložia programy Komisii najneskôr 3 mesiace po predložení partnerskej dohody. V prípade AMIF, ISF a BMVI predkladajú členské štáty programy Komisii najneskôr 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia alebo príslušného nariadenia pre konkrétny fond, podľa toho, čo nastane neskôr.

3.   Členské štáty pripravujú programy podľa vzoru pre programy uvedeného v prílohe V.

V prípade AMIF, ISF a BMVI pripravujú členské štáty programy podľa vzoru pre programy uvedeného v prílohe VI.

4.   Ak sa vypracuje environmentálna správa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (46), uverejní sa na webovom sídle programu uvedenom v článku 49 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 22

Obsah programov

1.   Pre každý program sa stanoví stratégia príspevku programu k cieľom politiky alebo k špecifickému cieľu FST a informovania o jeho výsledkoch.

2.   Program zahŕňa jednu alebo viaceré priority. Každá priorita zodpovedá jednému cieľu politiky, špecifickému cieľu FST alebo technickej pomoci vykonávanej podľa článku 36 ods. 4 alebo článku 37. V rámci priority sa môže použiť podpora z jedného alebo viacerých fondov, pokiaľ sa na ňu neposkytuje podpora z FST alebo sa netýka technickej pomoci vykonávanej podľa článku 36 ods. 4 alebo článku 37. Priorita zodpovedajúca cieľu politiky pozostáva z jedného alebo viacerých špecifických cieľov. Jednému cieľu politiky alebo špecifickému cieľu FST môže zodpovedať aj viac než jedna priorita.

V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI využíva program podporu z jedného fondu a zahŕňa špecifické ciele a špecifické ciele technickej pomoci.

3.   V každom programe sa uvedie:

a)

zhrnutie hlavných výziev, pričom sa zohľadnia:

i)

hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ako aj nerovnosti, s výnimkou programov podporovaných z ENRAF;

ii)

zlyhania trhov;

iii)

investičné potreby a komplementárnosť a synergie s ďalšími formami podpory;

iv)

výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, v relevantných národných alebo regionálnych stratégiách daného členského štátu, a to aj v jeho integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, vo vzťahu k zásadám Európskeho piliera sociálnych práv, a v prípade AMIF, ISF a BMVI v ďalších príslušných odporúčaniach Únie určených danému členskému štátu;

v)

výzvy v oblasti administratívnej kapacity a spravovania a opatrenia na zjednodušenie;

vi)

integrovaný prístup k riešeniu negatívnych demografických trendov, ak je to potrebné;

vii)

poznatky získané z predošlých skúseností;

viii)

makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, ak sa na nich členské štáty a regióny podieľajú;

ix)

v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI pokrok pri vykonávaní príslušného acquis Únie a akčných plánov, ako aj odôvodnenie výberu špecifických cieľov;

x)

v prípade programov podporovaných z FST, výzvy súvisiace s transformáciou identifikované v plánoch spravodlivej transformácie územia;

body i), ii) a viii) sa neuplatňujú na programy podporované z AMIF, ISF alebo BMVI;

b)

odôvodnenie výberu cieľov politiky, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory;

c)

špecifické ciele pre každú prioritu s výnimkou technickej pomoci;

d)

pre každý špecifický cieľ:

i)

súvisiace typy akcií a ich očakávaný príspevok k týmto špecifickým cieľom, k makroregionálnym stratégiám, stratégiám pre morské oblasti, a prípadne k plánom spravodlivej transformácie územia podporovaným z FST;

ii)

ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)

hlavné cieľové skupiny;

iv)

akcie zabezpečujúce rovnosť, začlenenie a nediskrimináciu;

v)

uvedenie osobitných cieľových území vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov;

vi)

medziregionálne, cezhraničné a nadnárodné akcie, ktorých prijímatelia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte, alebo prípadne mimo Únie;

vii)

plánované využitie finančných nástrojov;

viii)

typy intervencií a orientačné rozdelenie programových zdrojov podľa typu intervencie;

ix)

pokiaľ ide o špecifický cieľ FST, odôvodnenie všetkých súm prevedených zo zdrojov EFRR a ESF+ v súlade s článkom 27, ako aj ich rozdelenie podľa kategórií regiónu, ktoré odráža typy intervencií plánovaných v súlade s plánmi spravodlivej transformácie územia;

e)

v prípade každej priority týkajúcej sa technickej pomoci implementovanej podľa článku 36 ods. 4:

i)

súvisiace typy akcií;

ii)

ukazovatele výstupov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)

hlavné cieľové skupiny;

iv)

typy intervencií a orientačné rozdelenie programovaných zdrojov podľa typu intervencie;

f)

plánované využitie technickej pomoci podľa článku 37, ak je to uplatniteľné, a relevantné typy intervencií;

g)

finančný plán obsahujúci:

i)

tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové pridelené finančné prostriedky pre každý z fondov a v náležitom prípade pre každú kategóriu regiónu na celé programové obdobie a podľa jednotlivých rokov vrátane súm prevedených podľa článku 26 alebo 27;

ii)

v prípade programov podporovaných z ERDF, ESF+, Kohézneho fondu a FST tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové pridelené finančné prostriedky pre každú prioritu podľa fondu a prípadne podľa kategórie regiónu a národný príspevok a informácie o tom, či pozostáva z verejného alebo súkromného príspevku alebo oboch;

iii)

v prípade programov podporovaných z ENRAF tabuľku, v ktorej sa pre každý špecifický cieľ uvádza výška celkových pridelených finančných prostriedkov podpory z fondu a národného príspevku;

iv)

v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI tabuľku, v ktorej sa pre každý špecifický cieľ uvádza výška celkových pridelených finančných prostriedkov podľa typu akcie, národný príspevok a informácie o tom, či pozostáva z verejného alebo súkromného príspevku alebo oboch;

h)

akcie uskutočnené s cieľom zapojiť príslušných partnerov uvedených v článku 8 ods. 1 do prípravy programu a úloha týchto partnerov pri vykonávaní, monitorovaní a hodnotení programu;

i)

pre každú základnú podmienku spojenú s vybraným špecifickým cieľom a stanovenú v súlade s článkom 15 a prílohami III a IV, posúdenie toho, či je táto základná podmienka ku dňu predloženia programu splnená;

j)

navrhovaný prístup k informovaniu o programe a jeho zviditeľneniu prostredníctvom vymedzenia jeho cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov vrátane dosahu v sociálnych médiách, ak je to relevantné, plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie;

k)

orgány zodpovedné za program a subjekt, alebo prípadne v prípade technickej pomoci podľa článku 36 ods. 5 subjekty, ktoré prijímajú platby od Komisie.

Body i), ii) a viii) písmena a) tohto odseku sa neuplatňujú na programy obmedzené na podporu špecifického cieľa stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+. Písmeno d) tohto odseku sa nevzťahuje na špecifický cieľ stanovený v článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+.

Pre EFRR, Kohézny fond, ESF+, FST a ENRAF sa s programom predloží na informačné účely aj zoznam plánovaných operácií strategického významu spolu s harmonogramom.

Ak sa v súlade s písmenom k) určí viac ako jeden orgán na prijímanie platieb od Komisie, členský štát stanoví podiel refundovaných súm medzi týmito orgánmi.

4.   Odchylne od odseku 3 písm. b) až e) sa pre každý špecifický cieľ programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI musí uviesť:

a)

opis východiskovej situácie, výzvy a reakcie podporované fondom;

b)

uvedenie vykonávacích opatrení;

c)

orientačný zoznam akcií a ich očakávaný príspevok k špecifickým cieľom;

d)

v náležitom prípade zdôvodnenie operačnej podpory, osobitné akcie, pomoc v núdzových situáciách a akcie uvedené v článkoch 19 a 20 nariadenia o AMIF;

e)

ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

f)

orientačné rozdelenie programovaných zdrojov podľa typu intervencie.

5.   Typy intervencie vychádzajú z nomenklatúry stanovenej v prílohe I. V prípade programov podporovaných z ENRAF, AMIF, ISF a BMVI vychádzajú typy intervencie z nomenklatúry stanovenej v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

6.   V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST obsahuje tabuľka uvedená v odseku 3 písm. g) bode ii) sumy na roky 2021 až 2027 vrátane sumy flexibility.

7.   Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa informácií uvedených v odseku 3 prvom pododseku písm. k) bez toho, aby si to vyžadovalo zmenu programu.

8.   V prípade programov podporovaných z FST členské štáty predložia Komisii plány spravodlivej transformácie územia ako súčasť programu alebo programov alebo žiadosti o zmenu.

Článok 23

Schvaľovanie programov

1.   Komisia posúdi program a jeho súlad s týmto nariadením a so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy, a v prípade EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF aj jeho súlad s príslušnou partnerskou dohodou. Vo svojom posúdení Komisia predovšetkým zohľadní príslušné odporúčania pre danú krajinu, príslušné výzvy identifikované v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne a zásady Európskeho piliera sociálnych práv, a spôsob ich riešenia.

2.   Komisia môže vzniesť svoje pripomienky do 3 mesiacov od dátumu predloženia programu zo strany členského štátu.

3.   Členský štát program preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie.

4.   Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení programu najneskôr do 5 mesiacov odo dňa, keď členský štát tento program predložil prvýkrát.

Článok 24

Zmena programov

1.   Členský štát môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu spolu so zmeneným programom, pričom stanoví očakávaný vplyv tejto zmeny na plnenie cieľov.

2.   Komisia posúdi zmenu a jej súlad s týmto nariadením a so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy vrátane požiadaviek na vnútroštátnej úrovni a svoje pripomienky môže predložiť do 2 mesiacov od predloženia zmeneného programu.

3.   Členský štát zmenený program preskúma a zohľadní pripomienky Komisie.

4.   Komisia prijme rozhodnutie o schválení zmeny programu najneskôr 4 mesiace po tom, ako ho členský štát predložil.

5.   V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST môže členský štát počas programového obdobia previesť na inú prioritu v rámci rovnakého fondu rovnakého programu najviac 8 % počiatočných pridelených prostriedkov pre určitú prioritu a najviac 4 % rozpočtu programu. V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF+ a FST sa prevod týka len pridelených prostriedkov pre rovnakú kategóriu regiónu.

V prípade programov podporovaných z ENRAF môže členský štát počas programového obdobia previesť na iný špecifický cieľ najviac 8 % počiatočných pridelených prostriedkov pre určitý špecifický cieľ vrátane technickej pomoci implementovanej podľa článku 36 ods. 4

V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI môže členský štát počas programového obdobia previesť pridelené prostriedky medzi typmi akcií v rámci tej istej priority, a okrem toho najviac 15 % počiatočných pridelených prostriedkov pre určitú prioritu na inú prioritu toho istého fondu.

Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky. Prevody a súvisiace zmeny sa nepovažujú za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o schválení zmeny programu. Musia však spĺňať všetky regulatórne požiadavky a musí ich vopred schváliť monitorovací výbor podľa článku 40 ods. 2 písm. d). Členský štát v náležitom prípade predloží Komisii zmenenú tabuľku uvedenú v článku 22 ods. 3 písm. g) bode ii), iii) alebo iv) spolu so všetkými súvisiacimi zmenami v programe.

6.   V prípade opráv, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na vykonávanie programu, sa schválenie zo strany Komisie nevyžaduje. Členské štáty informujú o takýchto opravách Komisiu.

7.   V prípade programov podporovaných z ENRAF si zmeny programov týkajúce sa zavedenia ukazovateľov nevyžadujú schválenie zo strany Komisie.

Článok 25

Spoločná podpora z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST

1.   EFRR, ESF+, Kohézny fond a FST môžu spoločne poskytovať podporu pre programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu.

2.   EFRR a ESF+ môžu komplementárnym spôsobom a najviac do výšky 15 % podpory z týchto fondov na každú prioritu programu financovať celú operáciu alebo časť operácie, ktorej náklady sú oprávnené na podporu z iného fondu na základe pravidiel oprávnenosti platných pre daný fond za predpokladu, že tieto náklady sú potrebné na implementáciu. Táto možnosť sa nevzťahuje na zdroje EFRR a ESF+, ktoré sa prevádzajú do FST v súlade s článkom 27.

Článok 26

Prevod zdrojov

1.   Členské štáty môžu v partnerskej dohode alebo v žiadosti o zmenu programu, ak s tým súhlasí monitorovací výbor programu podľa článku 40 ods. 2 písm. d), požiadať o prevod najviac 5 % počiatočných národných pridelených prostriedkov každého fondu do akéhokoľvek iného nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia, ak je takáto možnosť stanovená v základnom akte takéhoto nástroja.

Súčet prevodov uvedených v prvom pododseku tohto odseku a príspevkov v súlade s článkom 14 ods. 1 prvým pododsekom nesmie presiahnuť 5 % počiatočných národných pridelených prostriedkov každého fondu.

Členské štáty môžu v partnerskej dohode alebo v žiadosti o zmenu programu takisto požiadať o prevod najviac 5 % počiatočných národných pridelených prostriedkov každého fondu do iného fondu alebo fondov s výnimkou prevodov, ktoré sú stanovené vo štvrtom pododseku.

Členské štáty môžu v partnerskej dohode alebo v žiadosti o zmenu programu takisto požiadať o dodatočný prevod najviac 20 % počiatočných národných pridelených prostriedkov podľa jednotlivých fondov medzi EFRR, ESF+ alebo Kohéznym fondom v medziach celkových zdrojov členského štátu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. Členské štáty, ktorých priemerná celková miera nezamestnanosti v období rokov 2017 – 2019 je nižšia ako 3 %, môžu požiadať o takýto dodatočný prevod až do výšky 25 % počiatočných národných pridelených prostriedkov.

2.   Prevedené zdroje sa implementujú v súlade s pravidlami fondu alebo nástroja, do ktorého sú zdroje prevedené, a v prípade prevodov do nástrojov podliehajúcich priamemu alebo nepriamemu riadeniu, v prospech dotknutého členského štátu.

3.   V žiadostiach o zmenu programu sa stanoví celková suma prevedená za každý rok podľa fondu a v náležitom prípade kategórie regiónu, žiadosť musí byť náležite odôvodnená z hľadiska komplementárnosti a výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, a musí k nej byť priložený zmenený program alebo programy v súlade s článkom 24.

4.   Komisia po konzultácii s dotknutým členským štátom vznesie námietku voči žiadosti o prevod v rámci zmeny príslušného programu, ak by takýto prevod ohrozil plnenie cieľov programu, z ktorého sa majú zdroje previesť.

Komisia takisto vznesie námietku voči žiadosti, ak sa domnieva, že členský štát neposkytol primerané odôvodnenie prevodu, pokiaľ ide o výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, alebo príspevok k plneniu cieľov prijímajúceho fondu alebo nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia.

5.   Ak sa žiadosť o prevod týka zmeny programu, prevádzať možno len zdroje z budúcich kalendárnych rokov.

6.   Zdroje FST vrátane zdrojov prevedených z EFRR a ESF+ v súlade s článkom 27 nie sú prevoditeľné do iných fondov alebo nástrojov podľa odsekov 1 až 5 tohto článku.

FST nesmie prijímať prevody podľa odsekov 1 až 5.

7.   Ak Komisia neprijala v súvislosti so zdrojmi prevedenými v súlade s odsekom 1 právny záväzok v rámci priameho alebo nepriameho riadenia, príslušné neviazané zdroje sa môžu previesť späť do fondu, z ktorého boli pôvodne prevedené a pridelené na jeden alebo viacero programov.

Na tento účel členský štát predloží žiadosť o zmenu programu v súlade s článkom 24 ods. 1 najneskôr 4 mesiace pred termínom pre záväzky stanoveným v článku 114 ods. 2 prvom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách.

8.   Zdroje prevedené späť do fondu, z ktorého boli pôvodne prevedené a pridelené na jeden alebo viacero programov, sa implementujú v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy odo dňa predloženia žiadosti o zmenu programu.

9.   V prípade zdrojov prevedených späť do fondu, z ktorého boli pôvodne prevedené a pridelené na program v súlade s odsekom 7 tohto článku, začína lehota na zrušenie viazanosti vymedzená v článku 105 ods. 1 plynúť v roku, v ktorom sa prijali zodpovedajúce rozpočtové záväzky.

Článok 27

Prevod zdrojov z EFRR a ESF+ do FST

1.   Členské štáty môžu dobrovoľne požiadať, aby sa suma zdrojov dostupných pre FST v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v súlade s článkom 3 nariadenia o FST doplnila zdrojmi z EFRR, ESF+ alebo ich kombináciou určenými pre kategórie regiónu, v ktorých sa dané územie nachádza. Celková suma zdrojov EFRR a ESF+ prevedených do FST nesmie presiahnuť trojnásobok sumy pridelených prostriedkov z FST uvedenej v článku 110 ods. 1 písm. g). Zdroje prevedené z EFRR alebo ESF+ nesmú presiahnuť úroveň 15 % príslušných pridelených prostriedkov EFRR a ESF+ pre dotknutý členský štát. Členské štáty v týchto žiadostiach uvedú celkovú sumu prevedenú na každý rok podľa kategórie regiónu.

2.   Príslušné prevody zdrojov z EFRR a ESF+ na prioritu alebo priority podporované z FST odrážajú typy intervencií v súlade s informáciami stanovenými v programe podľa článku 22 ods. 3 písm. d) bodu ix). Tieto prevody sa považujú za konečné.

3.   Zdroje FST vrátane zdrojov prevedených z EFRR a ESF+ sa implementujú v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a v nariadení o FST. Pravidlá stanovené v nariadení o EFRR a Kohéznom fonde a v nariadení o ESF+ sa neuplatňujú na zdroje z EFRR a ESF+ prevedené v súlade s odsekom 1.

KAPITOLA II

Územný rozvoj

Článok 28

Integrovaný územný rozvoj

Ak členský štát podporuje integrovaný územný rozvoj, podporuje ho na základe stratégií územného alebo miestneho rozvoja v ktorejkoľvek z týchto foriem:

a)

integrované územné investície;

b)

miestny rozvoj vedený komunitou alebo

c)

iný územný nástroj na podporu iniciatív, ktoré si členský štát vytvoril.

Pri vykonávaní stratégií územného alebo miestneho rozvoja v rámci viac ako jedného fondu musí členský štát zabezpečiť súdržnosť a koordináciu medzi dotknutými fondmi.

Článok 29

Územné stratégie

1.   Územné stratégie implementované podľa článku 28 písm. a) alebo c) musia obsahovať tieto prvky:

a)

geografickú oblasť, na ktorú sa stratégia vzťahuje;

b)

analýzu potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych prepojení;

c)

opis integrovaného prístupu na riešenie identifikovaných potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti;

d)

opis zapojenia partnerov v súlade s článkom 8 do prípravy a plnenia stratégie.

Môžu obsahovať aj zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť.

2.   Zodpovednosť za územné stratégie nesú príslušné územné orgány alebo subjekty. Existujúce strategické dokumenty týkajúce sa predmetných oblastí sa môžu použiť pre územné stratégie.

3.   Ak zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť, nebol do územnej stratégie zahrnutý, výber operácií vykonajú alebo sa doň zapoja príslušné územné orgány alebo subjekty.

4.   Pri príprave územných stratégií orgány alebo subjekty, ktoré sú uvedené v odseku 2, spolupracujú s príslušnými riadiacimi orgánmi s cieľom určiť rozsah, v akom sa operácie majú podporovať v rámci príslušného programu.

Vybrané operácie musia byť v súlade s územnou stratégiou.

5.   Ak územný orgán alebo subjekt vykonáva úlohy, za ktoré zodpovedá riadiaci orgán a ktoré sú iné než výber operácií, riadiaci orgán určí daný orgán za sprostredkovateľský orgán.

6.   Na prípravu a vytvorenie územných stratégií sa môže poskytnúť podpora.

Článok 30

Integrovaná územná investícia

Ak územná stratégia uvedená v článku 29 zahŕňa investície, ktoré získavajú podporu z jedného alebo viacerých fondov, jedného alebo viacerých programov alebo z viac ako jednej priority toho istého programu, akcie sa môžu realizovať ako integrovaná územná investícia.

Článok 31

Miestny rozvoj vedený komunitou

1.   Ak to členský štát považuje za vhodné podľa článku 28, miestny rozvoj vedený komunitou sa podporuje z EFRR, ESF+, FST a ENRAF.

2.   Členský štát zabezpečí, aby bol miestny rozvoj vedený komunitou:

a)

zameraný na subregionálne oblasti;

b)

vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými zo zástupcov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých žiadna záujmová skupina nemá kontrolu nad rozhodovaním;

c)

realizovaný formou stratégií v súlade s článkom 32;

d)

podporujúci vytváranie sietí, dostupnosť, inovatívne prvky viažuce sa na miestnu situáciu, a v náležitom prípade aj spoluprácu s ďalšími územnými aktérmi.

3.   Ak je podpora stratégií uvedených v odseku 2 písm. c) dostupná z viac ako jedného fondu, príslušné riadiace orgány zorganizujú spoločnú výzvu na výber týchto stratégií a pre všetky dotknuté fondy zriadia spoločný výbor na monitorovanie plnenia týchto stratégií. Príslušné riadiace orgány môžu vybrať jeden z dotknutých fondov na podporu všetkých nákladov na prípravu, riadenie a oživenie uvedených v článku 34 ods. 1 písm. a) a c) týkajúcich sa týchto stratégií.

4.   Ak plnenie takejto stratégie zahŕňa podporu z viac ako jedného fondu, príslušné riadiace orgány môžu vybrať jeden z dotknutých fondov ako hlavný fond.

5.   Na stratégiu sa uplatňujú pravidlá hlavného fondu, pričom sa rešpektuje rozsah pôsobnosti a pravidlá oprávnenosti každého fondu zapojeného do podpory uvedenej stratégie. Orgány iných fondov musia vychádzať z rozhodnutí a overovaní zo strany riadiaceho orgánu, ktoré vykonal príslušný orgán hlavného fondu.

6.   Orgán hlavného fondu poskytne orgánom iných fondov informácie potrebné na monitorovanie a uskutočňovanie platieb v súlade s pravidlami stanovenými v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Článok 32

Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou

1.   Príslušné riadiace orgány zabezpečia, aby sa v každej stratégii uvedenej v článku 31 ods. 2 písm. c) uviedli tieto prvky:

a)

geografická oblasť a populácia, na ktoré sa uvedená stratégia vzťahuje;

b)

postup zapojenia komunity do vypracovania uvedenej stratégie;

c)

analýza potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti;

d)

ciele uvedenej stratégie vrátane merateľných cieľových hodnôt výsledkov a súvisiace plánované akcie;

e)

opatrenia týkajúce sa riadenia, monitorovania a hodnotenia, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny plniť uvedenú stratégiu;

f)

finančný plán vrátane plánovaného pridelenia prostriedkov z každého fondu, a v náležitom prípade aj plánovaného pridelenia prostriedkov z EPFRV, a každého dotknutého programu.

Možno v nej uviesť aj druh opatrení a operácií, ktoré sa majú financovať z každého dotknutého fondu.

2.   Príslušné riadiace orgány určujú kritériá na výber uvedených stratégií, zriaďujú výbor na realizáciu tohto výberu a schvaľujú stratégie, ktoré tento výbor vyberie.

3.   Príslušné riadiace orgány dokončia prvé kolo výberu stratégií a zabezpečia, aby vybrané miestne akčné skupiny boli schopné plniť svoje úlohy stanovené v článku 33 ods. 3 v priebehu 12 mesiacov od dátumu rozhodnutia o schválení programu, alebo v prípade stratégií podporovaných z viac ako jedného fondu v priebehu 12 mesiacov od dátumu rozhodnutia o schválení posledného dotknutého programu.

4.   V rozhodnutí o schválení stratégie sa určia pridelené prostriedky z každého dotknutého fondu a programu a určí sa aj zodpovednosť za riadiace a kontrolné úlohy v rámci programu alebo programov.

Článok 33

Miestne akčné skupiny

1.   Miestne akčné skupiny navrhujú a plnia stratégie uvedené v článku 31 ods. 2 písm. c).

2.   Riadiace orgány zabezpečia, aby miestne akčné skupiny boli inkluzívne a aby buď vybrali jedného partnera zo skupiny za hlavného partnera pre administratívne a finančné záležitosti, alebo aby sa spojili do zákonne vytvorenej spoločnej štruktúry.

3.   Tieto úlohy vykonávajú výlučne miestne akčné skupiny:

a)

budovanie kapacít miestnych aktérov na vytváranie a vykonávanie operácií;

b)

vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového konania a podmienok účasti, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov a zabezpečí sa, aby žiadna záujmová skupina nemala kontrolu nad rozhodnutiami o výbere;

c)

príprava a uverejnenie výziev na predkladanie žiadostí;

d)

výber operácií, stanovenie výšky podpory a predloženie žiadostí orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;

e)

monitorovanie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov stratégie;

f)

hodnotenie plnenia stratégie.

4.   Ak miestne akčné skupiny vykonávajú úlohy, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3 a za ktoré nesie zodpovednosť riadiaci orgán, alebo platobná agentúra, kde je EPFRV vybraný ako hlavný fond, tieto miestne akčné skupiny určí riadiaci orgán za sprostredkovateľské orgány v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

5.   Miestna akčná skupina môže byť prijímateľom a môže vykonávať operácie v súlade so stratégiou pod podmienkou, že miestna akčná skupina zabezpečí rešpektovanie zásady oddelenia funkcií.

Článok 34

Podpora z fondov určená na miestny rozvoj vedený komunitou

1.   Členský štát zabezpečí, aby podpora z fondov určená na miestny rozvoj vedený komunitou pokrývala:

a)

budovanie kapacít a prípravné akcie podporujúce tvorbu a budúce plnenie stratégie;

b)

vykonávanie operácií vrátane činností spolupráce a ich prípravy, ktoré sa vyberú v rámci stratégie;

c)

riadenie, monitorovanie a hodnotenie stratégie a jej oživenie vrátane uľahčenia výmen medzi zainteresovanými stranami.

2.   Podpora uvedená v odseku 1 písm. a) je oprávnená bez ohľadu na to, či sa stratégia následne vyberie na financovanie.

Podpora uvedená v odseku 1 písm. c) nesmie presiahnuť 25 % celkových verejných príspevkov na túto stratégiu.

KAPITOLA III

Technická pomoc

Článok 35

Technická pomoc na podnet Komisie

1.   Z fondov sa na podnet Komisie môžu podporiť akcie na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie, komunikáciu vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, zabezpečenie viditeľnosti a na všetku administratívnu a technickú pomoc, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, a v náležitom prípade s tretími krajinami.

2.   Akcie uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať najmä:

a)

pomoc v súvislosti s prípravou a posudzovaním projektu;

b)

podporu na inštitucionálne posilnenie a budovanie administratívnych kapacít s cieľom účinného riadenia fondov;

c)

štúdie súvisiace s podávaním správ Komisie o fondoch a so správou o súdržnosti;

d)

opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia, monitorovania, výmeny informácií a implementácie fondov, ako aj opatrenia týkajúce sa uplatňovania systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;

e)

hodnotenia, odborné posudky, štatistiky a štúdie vrátane všeobecných, týkajúce sa súčasného aj budúceho fungovania fondov;

f)

akcie na šírenie informácií, v náležitom prípade budovanie sietí, uskutočňovanie komunikačných činností s osobitným dôrazom na výsledky a pridanú hodnotu podpory z fondov a na zvyšovanie informovanosti a podporu spolupráce a výmeny skúseností, a to aj s tretími krajinami;

g)

zriadenie, prevádzku a vzájomné prepojenie počítačových systémov riadenia, monitorovania, auditu, kontroly a hodnotenia;

h)

akcie na zlepšenie metód hodnotenia a na výmenu informácií o postupoch hodnotenia;

i)

akcie súvisiace s auditom;

j)

posilnenie národnej a regionálnej kapacity, čo sa týka plánovania investícií, potrieb financovania, prípravy, návrhu a implementácie finančných nástrojov, spoločných akčných plánov a veľkých projektov;

k)

šírenie osvedčených postupov s cieľom pomôcť členským štátom posilniť kapacitu relevantných partnerov uvedených v článku 8 ods. 1 a ich zastrešujúcich organizácií.

3.   Komisia vyčlení najmenej 15 % zdrojov na technickú pomoc z podnetu Komisie s cieľom zefektívniť komunikáciu s verejnosťou a dosiahnuť lepšie synergie komunikačných činností vykonávaných na podnet Komisie rozšírením vedomostnej základne s výsledkami, predovšetkým účinnejším zberom a zverejňovaním údajov, hodnoteniami a podávaním správ, a najmä zdôrazňovaním príspevku fondov k zlepšovaniu života občanov a zvyšovaním viditeľnosti podpory z fondov, ako aj zvyšovaním informovanosti o výsledkoch a pridanej hodnote takejto podpory. V informovaní, komunikácii a opatreniach týkajúcich sa viditeľnosti v súvislosti s výsledkami a pridanou hodnotou podpory z fondov s osobitným dôrazom na operácie sa v náležitých prípadoch pokračuje aj po ukončení programov. Tieto opatrenia prispievajú aj k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.

4.   Akcie uvedené v odseku 1 sa môžu vzťahovať na predošlé i nasledujúce programové obdobia.

5.   Ak sa predpokladá príspevok z fondov v súlade s článkom 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia vypracuje svoje plány.

6.   V závislosti od účelu možno akcie uvedené v tomto článku financovať buď ako operačné alebo ako administratívne výdavky.

7.   V súlade s článkom 193 ods. 2 druhým pododsekom písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v rozhodnutí o financovaní a na obmedzené obdobie môžu akcie technickej pomoci na podnet Komisie podporované podľa tohto nariadenia v rámci priameho riadenia a príslušné náklady považovať za oprávnené od 1. januára 2021, a to aj vtedy, ak sa tieto akcie vykonali a vznikli pred podaním žiadosti o grant.

Článok 36

Technická pomoc členských štátov

1.   Na podnet členského štátu sa môžu z fondov podporovať akcie, ktoré sa môžu týkať predošlých a nasledujúcich programových období, potrebné na efektívnu správu a využívanie týchto fondov, ako aj na budovanie kapacít partnerov uvedených v článku 8 ods. 1 a na zabezpečenie financovania vykonávania, okrem iného, funkcií, ako je príprava, odborná príprava, riadenie, monitorovanie, hodnotenie, viditeľnosť a komunikácia.

Sumy na technickú pomoc podľa tohto článku a článku 37 sa na účely tematickej koncentrácie v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy nezohľadňujú.

2.   Z každého fondu možno podporovať akcie technickej pomoci oprávnené na pomoc z ktoréhokoľvek iného fondu.

3.   Príspevok Únie na technickú pomoc v členskom štáte sa realizuje podľa článku 51 písm. b) alebo e).

Členský štát uvedie v partnerskej dohode v súlade s prílohou II, akú formu príspevku Únie na technickú pomoc si vybral. Tento výber sa uplatňuje na všetky programy v dotknutom členskom štáte počas celého programového obdobia a nemožno ho následne zmeniť.

V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI, ako aj v prípade programov Interreg sa príspevok Únie na technickú pomoc realizuje len podľa článku 51 písm. e).

4.   Ak sa príspevok Únie na technickú pomoc v členskom štáte hradí podľa článku 51 písm. b), uplatňujú sa tieto prvky:

a)

technická pomoc má formu priority súvisiacej s jediným fondom v jednom alebo viacerých programoch, alebo osobitného programu alebo kombinácie oboch;

b)

suma z fondov pridelená na technickú pomoc sa obmedzuje:

i)

v prípade podpory z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu na: 3,5 %;

ii)

v prípade podpory z Kohézneho fondu na: 2,5 %;

iii)

v prípade podpory z ESF+: na 4 % a v prípade programov podľa článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+ na: 5 %;

iv)

v prípade podpory z FST na: 4 %;

v)

v prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu, ak celková suma pridelená členskému štátu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu nepresahuje 1 miliardu EUR na: 6 %;

vi)

v prípade podpory z ENRAF na: 6 %;

vii)

v prípade programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sa týkajú len najvzdialenejších regiónov, sa percentuálna hodnota zvýši o 1 percentuálny bod.

5.   Ak sa príspevok Únie na technickú pomoc hradí podľa článku 51 písm. e), uplatňujú sa tieto prvky:

a)

suma z fondov pridelená na technickú pomoc sa určí ako súčasť pridelených finančných prostriedkov na každú prioritu programu v súlade s článkom 22 ods. 3 písm. g) bodom ii) a v prípade ENRAF na každý špecifický cieľ v súlade s písmenom g) bodom iii) uvedeného odseku; nemá formu samostatnej priority alebo osobitného programu s výnimkou programov podporovaných z AMIF, ISF alebo BMVI, v prípade ktorých má formu špecifického cieľa;

b)

refundácia sa vykoná jednému alebo viacerým subjektom, ktoré prijímajú platby od Komisie v súlade s článkom 22 ods. 3 písm. k), uplatnením percentuálnych hodnôt stanovených v bodoch i) až vii) na oprávnené výdavky zahrnuté v každej žiadosti o platbu podľa článku 91 ods. 3 písm. a) alebo c), podľa toho, ktoré je vhodné, a z toho istého fondu, z ktorého sa refundujú oprávnené výdavky:

i)

v prípade podpory z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu: 3,5 %;

ii)

v prípade podpory z Kohézneho fondu: 2,5 %;

iii)

v prípade podpory z ESF+: 4 % a v prípade programov podľa článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+: 5 %;

iv)

v prípade podpory z FST: 4 %;

v)

v prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu, ak celková suma pridelená členskému štátu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu nepresahuje 1 miliardu EUR, je percentuálna hodnota refundovanej technickej pomoci: 6 %;

vi)

v prípade podpory z ENRAF, AMIF, ISF a BMVI: 6 %;

vii)

v prípade programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, ktoré sa týkajú len najvzdialenejších regiónov, sa percentuálna hodnota zvýši o 1 percentuálny bod;

c)

sumy pridelené na technickú pomoc určenú v programe zodpovedajú percentuálnym hodnotám stanoveným v písmene b) bodoch i) až vi) pre každú prioritu a fond.

6.   Pre programy Interreg sa v nariadení o Interreg stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa technickej pomoci.

Článok 37

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi na technickú pomoc členských štátov

Popri článku 36 môže členský štát navrhnúť vykonanie ďalších akcií technickej pomoci na posilnenie kapacity a efektívnosti orgánov verejnej moci a verejnoprávnych subjektov, prijímateľov a príslušných partnerov potrebnej na efektívne spravovanie a využívanie fondov.

Takéto akcie sa podporia financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi podľa článku 95. Takáto podpora môže mať aj formu osobitného programu.

HLAVA IV

MONITOROVANIE, HODNOTENIE, KOMUNIKÁCIA A VIDITEĽNOSŤ

KAPITOLA I

Monitorovanie

Článok 38

Monitorovací výbor

1.   Po konzultácii s riadiacim orgánom zriadi každý členský štát výbor na monitorovanie vykonávania programu (ďalej len „monitorovací výbor“) do 3 mesiacov odo dňa, keď bolo dotknutému členskému štátu oznámené rozhodnutie o schválení programu.

Členský štát môže zriadiť jeden monitorovací výbor na pokrytie viacerých programov.

2.   Každý monitorovací výbor prijme svoj rokovací poriadok, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa predchádzania akémukoľvek konfliktu záujmov a uplatňovania zásady transparentnosti.

3.   Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok programu dosiahnutý pri plnení jeho cieľov.

4.   Rokovací poriadok monitorovacieho výboru a údaje a informácie zdieľané s monitorovacím výborom sa uverejňujú na webovom sídle uvedenom v článku 49 ods. 1 bez toho, aby bol dotknutý článok 69 ods. 5

5.   Odseky 1 až 4 tohto článku sa nevzťahujú na programy obmedzené na špecifický cieľ stanovený v článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+ ani na príslušnú technickú pomoc.

Článok 39

Zloženie monitorovacieho výboru

1.   Každý členský štát prostredníctvom transparentného procesu určí zloženie monitorovacieho výboru a zabezpečí rovnomerné zastúpenie relevantných orgánov členského štátu, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov uvedených v článku 8 ods. 1

Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo. Rokovací poriadok upravuje výkon hlasovacieho práva a podrobnosti postupu monitorovacieho výboru v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom dotknutého členského štátu.

Rokovací poriadok môže umožniť nečlenom vrátane EIB zúčastňovať sa na práci monitorovacieho výboru.

Monitorovaciemu výboru predsedá zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu.

Zoznam členov monitorovacieho výboru sa uverejní na webovom sídle uvedenom v článku 49 ods. 1

2.   Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v monitorovacej a poradnej funkcii.

3.   V prípade AMIF, ISF a BMVI sa na práci monitorovacieho výboru môžu podieľať príslušné decentralizované agentúry.

Článok 40

Funkcie monitorovacieho výboru

1.   Monitorovací výbor skúma:

a)

pokrok pri vykonávaní programu a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt;

b)

všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok;

c)

to, ako program prispieva k riešeniu výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny súvisiacich s vykonávaním programu;

d)

prvky ex ante posúdenia uvedeného v článku 58 ods. 3 a strategického dokumentu uvedeného v článku 59 ods. 1;

e)

pokrok dosiahnutý pri realizácii hodnotení, syntézu hodnotení a akékoľvek následné opatrenia prijaté na základe zistení týchto hodnotení;

f)

implementáciu akcií týkajúcich sa komunikácie a viditeľnosti;

g)

pokrok vo vykonávaní operácií strategického významu, ak je to relevantné;

h)

plnenie základných podmienok a ich uplatňovanie v rámci programového obdobia;

i)

pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií, partnerov a prijímateľov, ak je to relevantné;

j)

informácie o implementácii príspevku programu na Program InvestEU v súlade s článkom 14 alebo o zdrojoch prevedených v súlade s článkom 26, ak je to uplatniteľné.

Pokiaľ ide o programy podporované z ENRAF, uskutočnia sa konzultácie s monitorovacím výborom, a ak to považuje za vhodné, monitorovací výbor vydáva stanovisko ku každej zmene programu, ktorú navrhol riadiaci orgán.

2.   Monitorovací výbor schvaľuje:

a)

metodiku a kritériá použité pre výber operácií vrátane ich akýchkoľvek zmien, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 33 ods. 3 písm. b), c) a d); na žiadosť Komisie sa metodika a kritériá použité pre výber operácií vrátane akýchkoľvek ich zmien predložia Komisii aspoň 15 pracovných dní pred ich predložením monitorovaciemu výboru;

b)

výročné správy o výkonnosti týkajúce sa programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI a záverečnú správu o výkonnosti týkajúcu sa programov podporovaných z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF;

c)

plán hodnotenia a všetky jeho zmeny;

d)

akékoľvek návrhy riadiaceho orgánu na zmenu programu vrátane prevodov v súlade s článkom 24 ods. 5 a článkom 26, s výnimkou programov podporovaných z ENRAF.

3.   Monitorovací výbor môže riadiacemu orgánu predkladať odporúčania, a to aj pokiaľ ide o opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia prijímateľov.

Článok 41

Výročné preskúmanie výkonnosti

1.   Raz za rok sa zorganizuje stretnutie Komisie a každého členského štátu zamerané na preskúmanie výkonnosti každého programu. Na stretnutiach zameraných na preskúmanie sa zúčastňujú príslušné riadiace orgány.

Stretnutie zamerané na preskúmanie sa môže týkať viacerých programov.

Stretnutiu zameranému na preskúmanie predsedá Komisia alebo v prípade, keď o to požiada členský štát, mu spolupredsedajú členský štát a Komisia.

2.   Odchylne od odseku 1 prvého pododseku sa v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI zorganizuje stretnutie zamerané na preskúmanie najmenej dvakrát v priebehu programového obdobia.

3.   V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF poskytne členský štát najneskôr 1 mesiac pred stretnutím zameraným na preskúmanie Komisii stručné informácie týkajúce sa prvkov uvedených v článku 40 ods. 1 Tieto informácie vychádzajú z najnovších údajov, ktoré má členský štát k dispozícii.

V prípade programov obmedzených na špecifický cieľ stanovený v článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+ sa informácie, ktoré sa majú poskytnúť na základe najnovších dostupných údajov, obmedzujú na článok 40 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) tohto nariadenia.

4.   Členský štát a Komisia sa môžu dohodnúť, že nezorganizujú stretnutie zamerané na preskúmanie. V takomto prípade sa preskúmanie môže vykonať písomne.

5.   Výsledok stretnutia zameraného na preskúmanie sa zaznamená v schválenej zápisnici.

6.   Členský štát podnikne v súvislosti s otázkami vznesenými počas stretnutia zameraného na preskúmanie, ktoré ovplyvňujú vykonávanie programu, následné kroky a do 3 mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach.

7.   V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI predkladá členský štát výročnú správu o výkonnosti v súlade so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy.

Článok 42

Zasielanie údajov

1.   Členský štát alebo riadiaci orgán zasiela Komisii v elektronickej forme kumulatívne údaje za každý program, a to do 31. januára, 30. apríla, 31. júla, 30. septembra a 30. novembra každého roku podľa vzoru uvedeného v prílohe VII, s výnimkou údajov vyžadovaných v odseku 2 písm. b) a v odseku 3, ktoré sa zasielajú elektronicky do 31. januára a 31. júla každého roku.

Prvé zaslanie sa uskutoční do 31. januára 2022 a posledné do 31. januára 2030.

V prípade priorít podporujúcich špecifický cieľ stanovený v článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+ sa údaje zasielajú každoročne do 31. januára.

V nariadení o ESF+ sa môžu určiť osobitné pravidlá pre frekvenciu zberu a zasielania ukazovateľov dlhodobejších výsledkov.

2.   Údaje sa pri každej priorite rozčlenia podľa špecifického cieľa a v náležitom prípade podľa kategórie regiónu a musia odkazovať na:

a)

počet vybraných operácií, ich celkové oprávnené náklady, príspevok z fondov a celkové oprávnené výdavky deklarované prijímateľmi riadiacemu orgánu, všetko rozčlenené podľa typu intervencie;

b)

hodnoty ukazovateľov výstupov a ukazovateľov výsledkov vybraných operácií a hodnoty dosiahnuté operáciami.

3.   V prípade finančných nástrojov sa poskytnú aj údaje o:

a)

oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)

výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením vykázaných ako oprávnené výdavky;

c)

výške súkromných a verejných zdrojov, podľa typu finančného produktu, mobilizovaných popri fondoch;

d)

úrokoch a ďalších výnosoch získaných z podpory z fondov pre finančné nástroje uvedených v článku 60 a vrátených zdrojoch, ktoré možno pripísať podpore z fondov, uvedených v článku 62;

e)

celkovej hodnote úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií v prospech konečných príjemcov, ktoré boli zaručené programovými zdrojmi a ktoré boli skutočne vyplatené konečným príjemcom.

4.   Údaje predložené v súlade s týmto článkom musia byť spoľahlivé a musia odzrkadľovať údaje uchovávané elektronicky, ako sa uvádza v článku 72 ods. 1 písm. e), ku koncu mesiaca, ktorý predchádza mesiacu ich predloženia.

5.   Členský štát alebo riadiaci orgán uverejní všetky údaje zaslané Komisii na webovom portáli uvedenom v článku 46 písm. b) alebo na webovom sídle uvedenom v článku 49 ods. 1 alebo tam poskytne odkaz na tieto údaje.

Článok 43

Záverečná správa o výkonnosti

1.   V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF musí každý riadiaci orgán do 15. februára 2031 predložiť Komisii záverečnú správu o výkonnosti programu.

2.   V záverečnej správe o výkonnosti sa posudzuje plnenie cieľov programu na základe prvkov uvedených v článku 40 ods. 1, s výnimkou informácií uvedených v písmene d) uvedeného odseku.

3.   Komisia záverečnú správu o výkonnosti preskúma a o svojich prípadných pripomienkach informuje riadiaci orgán do 5 mesiacov od dátumu doručenia záverečnej správy o výkonnosti. Ak sa takéto pripomienky vznesú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v náležitom prípade do 3 mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisia do 2 mesiacov od doručenia všetkých potrebných informácií informuje riadiaci orgán o akceptovaní správy. Ak Komisia neinformuje riadiaci orgán v týchto lehotách, správa sa považuje za akceptovanú.

4.   Riadiaci orgán uverejňuje záverečné správy o výkonnosti na webovom sídle uvedenom v článku 49 ods. 1

5.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku prijme Komisia vykonávací akt, v ktorom stanoví vzor záverečnej správy o výkonnosti. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 115 ods. 2

KAPITOLA II

Hodnotenie

Článok 44

Hodnotenia vykonávané členským štátom

1.   Členský štát alebo riadiaci orgán vykoná hodnotenia programov z hľadiska jedného alebo viacerých z týchto kritérií: efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota Únie s cieľom zlepšiť kvalitu vypracúvania a vykonávania programov. Hodnotenia sa môžu vzťahovať aj na iné relevantné kritériá, ako je inkluzívnosť, nediskriminácia a viditeľnosť, a môžu sa vzťahovať na viac ako jeden program.

2.   Okrem toho sa do 30. júna 2029 vykoná hodnotenie každého programu zamerané na posúdenie jeho vplyvu.

3.   Vykonanie hodnotení sa zverí interným alebo externým funkčne nezávislým odborníkom.

4.   Členský štát alebo riadiaci orgán zabezpečí stanovenie nevyhnutných postupov na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenia.

5.   Členský štát alebo riadiaci orgán vypracuje plán hodnotenia, ktorý sa môže týkať viac ako jedného programu. V prípade AMIF, ISF a BMVI musí byť v tomto pláne zahrnuté strednodobé hodnotenie, ktoré sa má uskutočniť do 31. marca 2024.

6.   Členský štát alebo riadiaci orgán predkladá plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr jeden rok po prijatí rozhodnutia o schválení programu.

7.   Všetky hodnotenia sa uverejňujú na webovom sídle uvedenom v článku 49 ods. 1

Článok 45

Hodnotenie vykonávané Komisiou

1.   Komisia vykoná do konca roku 2024 strednodobé hodnotenie vo vzťahu ku každému fondu na posúdenie efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty Únie. Komisia môže využiť všetky relevantné informácie, ktoré sú už k dispozícii, v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Komisia vykoná do 31. decembra 2031 retrospektívne hodnotenie vo vzťahu ku každému fondu na posúdenie efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty Únie. V prípade EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRAF sa toto hodnotenie zameria najmä na sociálny, hospodársky a územný vplyv týchto fondov vo vzťahu k cieľom politiky uvedeným v článku 5 ods. 1

3.   Komisia zverejní výsledky retrospektívneho hodnotenia na svojom webovom sídle a oznámi ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

KAPITOLA III

VIDITEĽNOSŤ, TRANSPARENTNOSŤ A KOMUNIKÁCIA

ODDIEL I

Viditeľnosť podpory z fondov

Článok 46

Viditeľnosť

Každý členský štát zabezpečí:

a)

viditeľnosť podpory pri všetkých činnostiach týkajúcich sa operácií podporovaných z fondov s osobitným dôrazom na operácie strategického významu;

b)

informovanie občanov Únie o úlohe a úspešných výsledkoch fondov, a to prostredníctvom jednotného webového portálu, ktorý poskytuje prístup ku všetkým programom týkajúcim sa daného členského štátu.

Článok 47

Znak Únie

Pri činnostiach týkajúcich sa viditeľnosti, transparentnosti a komunikácie musia členské štáty, riadiace orgány a prijímatelia používať znak Únie v súlade s prílohou IX.

Článok 48

Komunikační úradníci a siete

1.   Každý členský štát v súvislosti s podporou z fondov vrátane programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg), pri ktorých je daný členský štát sídlom riadiaceho orgánu, určí komunikačného koordinátora pre činnosti týkajúce sa viditeľnosti, transparentnosti a komunikácie. Komunikačného koordinátora možno vymenovať na úrovni subjektu vymedzeného v článku 71 ods. 6, pričom vo všetkých programoch koordinuje opatrenia v oblasti komunikácie a viditeľnosti.

Do činností týkajúcich sa viditeľnosti, transparentnosti a komunikácie zapojí komunikačný koordinátor tieto subjekty:

a)

zastúpenia Európskej komisie a styčné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch, ako aj informačné centrá Europe Direct a iné relevantné siete, vzdelávacie a výskumné organizácie;

b)

ostatných relevantných partnerov uvedených v článku 8 ods. 1

2.   Každý riadiaci orgán určí pre každý program komunikačného úradníka. Komunikačný úradník môže byť zodpovedný za viac ako jeden program.

3.   Komisia udržiava sieť pozostávajúcu z komunikačných koordinátorov, komunikačných úradníkov a zástupcov Komisie, ktorí si vymieňajú informácie o činnostiach týkajúcich sa viditeľnosti, transparentnosti a komunikácie.

ODDIEL II

Transparentnosť vykonávania fondov a komunikácia týkajúca sa programov

Článok 49

Povinnosti riadiaceho orgánu

1.   Riadiaci orgán do 6 mesiacov po prijatí rozhodnutia o schválení programu zabezpečí fungovanie webového sídla, na ktorom budú k dispozícii informácie o programoch, ktoré patria do jeho pôsobnosti, pričom tieto informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, dostupné možnosti financovania a dosiahnuté výsledky programu.

2.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby na webovom sídle uvedenom v odseku 1 alebo na jednotnom webovom portáli uvedenom v článku 46 písm. b) bol uverejnený harmonogram plánovaných výziev na predkladanie žiadostí, ktorý sa aspoň trikrát za rok aktualizuje a obsahuje tieto orientačné údaje,

a)

geografická oblasť, na ktorú sa výzva na predkladanie žiadostí vzťahuje;

b)

príslušný cieľ politiky alebo špecifický cieľ;

c)

typ oprávnených žiadateľov;

d)

celková výška podpory na výzvu;

e)

dátum začiatku a konca uvedenej výzvy.

3.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby bol zoznam operácií vybraných na podporu z fondov verejne dostupný na webovom sídle aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie a aby sa tento zoznam najmenej každé 4 mesiace aktualizoval. Každá operácia musí mať jedinečný kód. Zoznam obsahuje tieto údaje:

a)

v prípade právnych subjektov názov prijímateľa, a v prípade verejného obstarávania názov dodávateľa;

b)

ak je prijímateľ fyzickou osobou, jeho meno a priezvisko;

c)

v prípade operácií ENRAF súvisiacich s rybárskym plavidlom identifikačné číslo v registri rybárskej flotily Únie, ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/218 (47);

d)

názov operácie;

e)

účel operácie a jej očakávané alebo skutočné dosiahnuté výsledky;

f)

dátum začatia operácie;

g)

očakávaný alebo skutočný dátum ukončenia operácie;

h)

celkové náklady na operáciu;

i)

príslušný fond;

j)

príslušný špecifický cieľ;

k)

miera spolufinancovania Úniou;

l)

ukazovateľ lokality alebo geografickej polohy operácie a dotknutej krajiny;

m)

v prípade mobilných operácií alebo operácií zahŕňajúcich viaceré lokality aj lokalitu prijímateľa, kde je vedený ako právny subjekt; alebo región na úrovni NUTS 2, ak je prijímateľom fyzická osoba;

n)

typ intervencie pre operáciu v súlade s článkom 73 ods. 2 písm. g).

Pokiaľ ide o údaje uvedené v prvom pododseku písm. b) a c), tieto údaje sa po uplynutí 2 rokov od dátumu ich pôvodného uverejnenia na webovom sídle musia odstrániť.

4.   Údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa na webovom sídle uvedenom v odseku 1 alebo na jednotnom webovom portáli uvedenom v článku 46 písm. b) tohto nariadenia uverejnia v otvorených, strojovo čitateľných formátoch v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (48), ktoré umožňujú triedenie, vyhľadávanie, extrakciu, porovnávanie a opätovné použitie údajov.

5.   Riadiaci orgán musí prijímateľov v súlade s týmto článkom informovať ešte pred uverejnením o tom, že údaje budú uverejnené.

6.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby boli všetky materiály týkajúce sa komunikácie a viditeľnosti, a to aj na úrovni prijímateľov, na požiadanie dostupné inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie a aby bola Únii v súlade s prílohou IX bez licenčných poplatkov, nevýhradne a neodvolateľne udelená licencia na používanie týchto materiálov spolu so všetkými už existujúcimi pridruženými právami. Tento postup si nesmie vyžadovať významné dodatočné náklady ani významné administratívne zaťaženie prijímateľov či riadiaceho orgánu.

Článok 50

Povinnosti prijímateľov

1.   Prijímatelia a orgány implementujúce finančné nástroje priznajú podporu z fondov vrátane opätovne použitých zdrojov v súlade s článkom 62 na operáciu tým, že:

a)

uverejnia na oficiálnom webovom sídle prijímateľa, ak také sídlo existuje, a na jeho stránkach sociálnych médií krátky opis operácie zodpovedajúci úrovni podpory vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôraznia finančnú podporu zo strany Únie;

b)

poskytnú vyhlásenie zdôrazňujúce podporu z Únie viditeľným spôsobom v dokumentoch a informačných materiáloch týkajúcich sa vykonávania operácie, určené pre verejnosť alebo účastníkov;

c)

vystavia trvalé tabule alebo pútače jasne viditeľné verejnosti s uvedením znaku Únie v súlade s technickými charakteristikami stanovenými v prílohe IX, a to hneď po začatí fyzického vykonávania operácií zahŕňajúcich fyzické investície alebo po inštalácii zakúpených zariadení, pokiaľ ide o:

i)

operácie podporované z EFRR a Kohézneho fondu, ktorých celkové náklady presahujú 500 000 EUR;

ii)

operácie podporované z ESF+, FST, ENRAF, AMIF, ISF alebo BMVI, ktorých celkové náklady presahujú 100 000 EUR;

d)

v prípade operácií, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystavia na mieste dobre viditeľnom verejnosti aspoň jeden plagát vo veľkosti minimálne A3 alebo rovnocenné elektronické zobrazenie s informáciami o operácii, pričom zdôraznia podporu z fondov; ak je prijímateľom fyzická osoba, prijímateľ v čo najväčšej možnej miere zabezpečí, aby boli k dispozícii príslušné informácie, pričom zdôrazní podporu z fondov, na mieste viditeľnom verejnosti alebo prostredníctvom elektronického zobrazenia;

e)

v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 EUR, zorganizujú informačné podujatie alebo v náležitom prípade informačnú aktivitu, a včas zapoja Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán.

Ak je prijímateľom z ESF+ fyzická osoba alebo v prípade operácií podporovaných v rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+ sa požiadavka stanovená v písmene d) prvého pododseku neuplatňuje.

Odchylne od prvého pododseku písm. c) a d) v prípade operácií podporovaných z AMIF, ISF a BMVI sa v dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory, môžu stanoviť osobitné požiadavky na verejné zobrazovanie informácií o podpore z fondov, ak je to opodstatnené z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku v súlade s článkom 69 ods. 5

2.   Pokiaľ ide o fondy malých projektov, prijímateľ dodržiava povinnosti podľa článku 36 ods. 5 nariadenia o Interreg.

Pokiaľ ide o finančné nástroje, prijímateľ zabezpečí prostredníctvom zmluvných podmienok, aby koneční príjemcovia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 1 písm. c).

3.   Ak si prijímateľ nesplní svoje povinnosti podľa článku 47 alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, a ak sa nezaviedli nápravné opatrenia, riadiaci orgán uplatní opatrenia spočívajúce v zrušení najviac 3 % podpory z fondov na príslušnú operáciu, pričom zohľadní zásadu proporcionality.

HLAVA V

FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV

KAPITOLA I

Formy príspevku Únie

Článok 51

Formy príspevku Únie na programy

Príspevok Únie môže mať niektorú z týchto foriem:

a)

financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi príslušných operácií v súlade s článkom 95 a ktoré sa zakladá na jednom z týchto bodov:

i)

splnenie podmienok;

ii)

dosiahnutie výsledkov;

b)

refundácia podpory poskytnutej prijímateľom v súlade s kapitolami II a III tejto hlavy;

c)

jednotkové náklady v súlade s článkom 94 pokrývajúce všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené stanovením sumy na jednotku;

d)

jednorazové platby v súlade s článkom 94 pokrývajúce vo všeobecnom vyjadrení všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené;

e)

paušálne financovanie v súlade s článkom 94 alebo článkom 36 ods. 5 pokrývajúce osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené, uplatnením percentuálnej sadzby;

f)

kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až e).

KAPITOLA II

Formy podpory zo strany členských štátov

Článok 52

Formy podpory

Členské štáty využívajú príspevok z fondov na poskytovanie podpory prijímateľom vo forme grantov, finančných nástrojov alebo cien či ich kombinácie.

Oddiel I

Formy grantov

Článok 53

Formy grantov

1.   Granty, ktoré členské štáty poskytujú prijímateľom, môžu mať niektorú z týchto foriem:

a)

refundácia oprávnených nákladov, ktoré skutočne vynaložil prijímateľ alebo súkromný partner operácií verejno-súkromného partnerstva a ktoré boli zaplatené pri vykonávaní operácií, refundácia vecných príspevkov a odpisov;

b)

jednotkové náklady;

c)

jednorazové platby;

d)

paušálne financovanie;

e)

kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až d), ak sa každá forma vzťahuje na rôzne kategórie nákladov alebo ak sa použijú na rôzne projekty, ktoré tvoria súčasť operácie, alebo za sebou nasledujúce fázy operácie;

f)

financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ak sú takéto granty kryté úhradou príspevku Únie podľa článku 95.

2.   Ak celkové náklady na operáciu nepresahujú 200 000 EUR, príspevok poskytnutý prijímateľovi z EFRR, ESF+, FST, AMIF, ISF a BMVI je vo forme jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb s výnimkou operácií, v prípade ktorých podpora predstavuje štátnu pomoc. Ak sa použije paušálne financovanie, iba kategórie nákladov, na ktoré sa uplatňuje paušálna sadzba, môžu byť refundované v súlade s odsekom 1 písm. a).

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môže riadiaci orgán súhlasiť s oslobodením niektorých operácií v oblasti výskumu a inovácií od požiadavky stanovenej v uvedenom pododseku za predpokladu, že monitorovací výbor vopred udelil súhlas s takouto výnimkou. Okrem toho môžu byť príspevky a platy vyplatené účastníkom refundované v súlade s odsekom 1 písm. a).

3.   Sumy pre formy grantov uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:

a)

spravodlivá, nestranná a overiteľná metóda výpočtu založená na:

i)

štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku;

ii)

overených údajoch z doterajšej činnosti jednotlivých prijímateľov;

iii)

uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva jednotlivých prijímateľov;

b)

návrh rozpočtu stanovený individuálne a schválený ex ante orgánom, ktorý vyberá operáciu, ak celkové náklady operácie nepresahujú 200 000 EUR;

c)

v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatniteľných v prípade politík Únie pri podobnom type operácie;

d)

v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie;

e)

paušálne sadzby a osobitné metódy stanovené v tomto nariadení alebo špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy alebo na ich základe.

Článok 54

Paušálne financovanie nepriamych nákladov týkajúcich sa grantov

Ak sa na pokrytie nepriamych nákladov operácie použije paušálna sadzba, môže sa zakladať na jednej z týchto možností:

a)

až do výšky 7 % oprávnených priamych nákladov, pričom od členského štátu sa nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

b)

až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov, pričom od členského štátu sa nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

c)

až do výšky 25 % oprávnených priamych nákladov pod podmienkou, že táto sadzba sa vypočíta v súlade s článkom 53 ods. 3 písm. a).

Okrem toho, ak členský štát vypočítal paušálnu sadzbu v súlade s článkom 67 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, uvedenú paušálnu sadzbu možno použiť na podobnú operáciu na účely písmena c) tohto článku.

Článok 55

Priame náklady na zamestnancov týkajúce sa grantov

1.   Priame náklady na zamestnancov pri operácii možno vypočítať na základe paušálnej sadzby až do výšky 20 % iných priamych nákladov, než sú priame náklady na zamestnancov v prípade danej operácie, pričom neexistuje požiadavka, aby členský štát vykonal výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby, a to za predpokladu, že priame náklady operácie nezahŕňajú verejné zákazky na uskutočnenie prác alebo dodanie tovaru či poskytnutie služieb, ktorých hodnota presahuje prahové hodnoty stanovené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (49) alebo v článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (50).

Ak sa na AMIF, ISF a BMVI uplatňuje paušálna sadzba v súlade s prvým pododsekom, táto paušálna sadzba sa uplatňuje len na priame náklady operácie, ktorá nie je predmetom verejného obstarávania.

2.   Na účely určenia priamych nákladov na zamestnancov sa hodinová sadzba môže vypočítať jedným z týchto spôsobov:

a)

posledné zdokumentované hrubé ročné náklady na zamestnancov sa vydelia 1 720 hodinami v prípade osôb, ktoré pracujú na plný úväzok, alebo zodpovedajúcou pomernou časťou 1 720 hodín v prípade osôb, ktoré pracujú na skrátený úväzok;

b)

posledné zdokumentované hrubé mesačné náklady na zamestnancov sa vydelia priemerným mesačným pracovným časom dotknutej osoby v súlade s platnými vnútroštátnymi pravidlami uvedenými v zamestnaneckej alebo pracovnej zmluve alebo v rozhodnutí o vymenovaní do funkcie (oboje označované ako doklad o zamestnaní).

3.   Pri uplatňovaní hodinovej sadzby vypočítanej v súlade s odsekom 2 nesmie celkový počet hodín deklarovaných na osobu za daný rok alebo mesiac presiahnuť počet hodín použitý na výpočet tejto hodinovej sadzby.

4.   Ak nie sú hrubé ročné náklady na zamestnancov k dispozícii, môžu sa odvodiť z dostupných zdokumentovaných hrubých nákladov na zamestnancov alebo z dokladu o zamestnaní náležite upraveného na obdobie 12 mesiacov.

5.   Náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí pracujú na operácii na skrátený úväzok, sa môžu vypočítať ako pevný percentuálny podiel hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s pevným percentuálnym podielom odpracovaného času na operácii za mesiac bez toho, aby bolo povinné zriadiť osobitný systém zaznamenávania pracovného času. Zamestnávateľ vystavuje doklad pre zamestnancov, v ktorom uvedie daný pevný percentuálny podiel.

Článok 56

Paušálne financovanie oprávnených nákladov okrem priamych nákladov na zamestnancov týkajúcich sa grantov

1.   Na pokrytie zostávajúcich oprávnených nákladov na operáciu sa môže použiť paušálna sadzba do výšky 40 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov. Od členského štátu sa nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby.

2.   V prípade operácií podporovaných z EFRR, ESF+, FST, AMIF, ISF a BMVI sa platy a príspevky vyplatené účastníkom považujú za dodatočné oprávnené náklady nezahrnuté do paušálnej sadzby.

3.   Paušálna sadzba uvedená v odseku 1 tohto článku sa neuplatní na náklady na zamestnancov vypočítané na základe paušálnej sadzby podľa článku 55 ods. 1

Článok 57

Podmienené granty

1.   Členské štáty môžu poskytovať prijímateľom podmienené granty, ktoré sú úplne alebo čiastočne splatné, ako sa uvádza v dokumente stanovujúcom podmienky podpory.

2.   Prijímateľ vykonáva splátky za podmienok dohodnutých riadiacim orgánom a prijímateľom.

3.   Členské štáty opätovne použijú zdroje, ktoré splatil prijímateľ, na rovnaký účel alebo v súlade s cieľmi príslušného programu do 31. decembra 2030, a to vo forme podmienených grantov alebo finančného nástroja alebo v inej forme podpory. Splatené sumy a informácie o ich opätovnom použití sa uvedú v záverečnej správe o výkonnosti.

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje viedli na samostatných účtoch alebo pod vhodnými účtovnými kódmi.

5.   Zdroje Únie, ktoré prijímatelia kedykoľvek splatili, ktoré však do 31. decembra 2030 neboli opätovne použité, sa v súlade s článkom 88 vrátia do rozpočtu Únie.

Oddiel II

Finančné nástroje

Článok 58

Finančné nástroje

1.   Riadiace orgány môžu poskytnúť programový príspevok z jedného alebo viacerých programov na existujúce alebo novovytvorené finančné nástroje zriadené na národnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni a implementované priamo riadiacim orgánom alebo na jeho zodpovednosť a ktoré prispievajú k plneniu špecifických cieľov.

2.   Finančné nástroje poskytujú podporu konečným príjemcom iba na investície do hmotných a nehmotných aktív, ako aj prevádzkového kapitálu, od ktorých sa očakáva, že budú finančne životaschopné, a ktoré nemajú zabezpečené dostatočné financovanie z trhových zdrojov. Takáto podpora musí byť v súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie o štátnej pomoci.

Takáto podpora sa poskytuje len na tie prvky investícií, ktoré k dátumu investičného rozhodnutia nie sú fyzicky dokončené alebo plne vykonané.

3.   Príslušná podpora z fondov prostredníctvom finančných nástrojov sa zakladá na ex ante posúdení, za ktorého vypracovanie zodpovedá riadiaci orgán. Ex ante posúdenie sa dokončí skôr, ako riadiace orgány poskytnú programové príspevky na finančné nástroje.

Ex ante posúdenie obsahuje minimálne tieto prvky:

a)

navrhovaná suma programového príspevku na finančný nástroj a odhadovaný pákový efekt s pripojeným krátkym odôvodnením;

b)

navrhované finančné produkty, ktoré sa budú ponúkať, vrátane prípadnej potreby diferencovaného zaobchádzania s investormi;

c)

navrhovaná cieľová skupina konečných príjemcov;

d)

očakávaný príspevok finančného nástroja k plneniu špecifických cieľov.

Ex ante posúdenie sa môže preskúmať alebo aktualizovať, môže sa vzťahovať na časť alebo celé územie členského štátu a môže vychádzať z existujúcich alebo aktualizovaných ex ante posúdení.

4.   Podpora pre konečných príjemcov sa môže kombinovať s podporou z ktoréhokoľvek fondu alebo iného nástroja Únie a môže pokrývať rovnakú výdavkovú položku. V takom prípade sa podpora z fondov v rámci finančného nástroja, ktorá je súčasťou operácie pomocou finančného nástroja, nedeklaruje Komisii ako podpora v rámci inej formy, iného fondu alebo iného nástroja Únie.

5.   Finančné nástroje sa môžu kombinovať s programovou podporou vo forme grantov v jednej operácii finančného nástroja v rámci jednej zmluvy o financovaní, kde obe odlišné formy podpory poskytuje orgán implementujúci finančný nástroj. V takom prípade sa pravidlá vzťahujúce sa na finančné nástroje uplatňujú na uvedenú jednu operáciu finančného nástroja. Programová podpora vo forme grantov musí byť priamo prepojená s finančným nástrojom a musí byť pre tento finančný nástroj potrebná, pričom nepresahuje hodnotu investícií podporovaných finančným produktom.

6.   V prípade kombinovanej podpory podľa odsekov 4 a 5 sa pre každý zdroj podpory vedú osobitné záznamy.

7.   Súčet všetkých foriem kombinovanej podpory nesmie presiahnuť celkovú výšku príslušnej výdavkovej položky. Granty sa nevyužívajú na refundovanie podpory získanej z finančných nástrojov. Finančné nástroje sa nevyužívajú na predbežné financovanie grantov.

Článok 59

Implementácia finančných nástrojov

1.   Z finančných nástrojov implementovaných priamo riadiacim orgánom sa môžu poskytovať iba úvery alebo záruky. Riadiaci orgán stanoví podmienky poskytovania programového príspevku na finančný nástroj v strategickom dokumente, ktorý zahŕňa prvky uvedené v prílohe X.

2.   Finančnými nástrojmi implementovanými pod zodpovednosťou riadiaceho orgánu môžu byť:

a)

investícia z programových zdrojov do kapitálu právneho subjektu;

b)

samostatné bloky financovania alebo zverenecké účty.

Riadiaci orgán vyberie orgán implementujúci finančný nástroj.

3.   Riadiaci orgán môže priamo zadať zákazku na implementáciu finančného nástroja:

a)

EIB;

b)

medzinárodným finančným inštitúciám, v ktorých je členský štát akcionárom;

c)

banke vo verejnom vlastníctve alebo inštitúcii vo verejnom vlastníctve zriadeným ako právny subjekt vykonávajúci finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

i)

neexistuje žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti, ktoré sa vyžadujú na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami a ktorými sa nevykonáva rozhodujúci vplyv na príslušnú banku alebo inštitúciu, a s výnimkou foriem súkromnej kapitálovej účasti, ktorá nemá žiadny vplyv na rozhodnutia týkajúce sa každodenného riadenia finančného nástroja podporovaného z fondov;

ii)

pôsobí na základe verejného politického mandátu udeleného zo strany príslušného orgánu členského štátu na národnej alebo regionálnej úrovni, ktorý zahŕňa, ako všetky činnosti alebo ich časť, vykonávanie činností zameraných na hospodársky rozvoj, ktoré prispievajú k cieľom fondov;

iii)

vykonáva, ako všetky činnosti alebo ich časť, činnosti zamerané na hospodársky rozvoj, ktoré prispievajú k cieľom fondov v regiónoch, oblastiach politiky alebo odvetviach, pre ktoré prístup k financovaniu z trhových zdrojov nie je všeobecne dostupný alebo dostatočný;

iv)

funguje bez toho, aby sa primárne zameriaval na maximalizáciu zisku, ale zabezpečuje dlhodobú finančnú udržateľnosť svojich činností;

v)

prostredníctvom primeraných opatrení v súlade s uplatniteľným právom zabezpečuje, aby sa na základe priameho zadania zákazky uvedeného v písmene b) neposkytovali žiadne priame ani nepriame benefity pre komerčné činnosti;

vi)

podlieha dohľadu nezávislého orgánu v súlade s uplatniteľným právom;

d)

iným subjektom, na ktoré sa tiež vzťahuje článok 12 smernice 2014/24/EÚ.

4.   Ak orgán vybraný riadiacim orgánom implementuje holdingový fond, tento orgán môže ďalej vybrať iné orgány na implementáciu osobitných fondov.

5.   Podmienky poskytovania programových príspevkov na finančné nástroje implementované v súlade s odsekom 2 sa stanovia v zmluvách o financovaní medzi:

a)

riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu a subjektom implementujúcim holdingový fond, ak je to vhodné;

b)

riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu alebo v náležitom prípade orgánom implementujúcim holdingový fond a orgánom implementujúcim osobitný fond.

Tieto zmluvy o financovaní musia zahŕňať všetky prvky uvedené v prílohe X.

6.   Finančný záväzok riadiaceho orgánu nesmie prekročiť sumu viazanú riadiacim orgánom pre finančný nástroj v rámci príslušných zmlúv o financovaní.

7.   Orgány implementujúce dané finančné nástroje, alebo v kontexte záruk subjekt poskytujúci príslušné úvery, podporujú konečných príjemcov, pričom zohľadnia ciele programu a potenciál finančnej životaschopnosti investície odôvodnenej v podnikateľskom pláne alebo rovnocennom dokumente. Výber konečných príjemcov musí byť transparentný a nesmie viesť ku konfliktu záujmov.

8.   Národné spolufinancovanie programu môže byť poskytované buď zo strany riadiaceho orgánu, alebo na úrovni holdingových fondov, alebo na úrovni osobitných fondov, alebo na úrovni investícií do konečných príjemcov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Ak sa národné spolufinancovanie poskytuje na úrovni investícií do konečných príjemcov, orgán implementujúci finančné nástroje uchováva listinné dôkazy preukazujúce oprávnenosť príslušných výdavkov.

9.   Riadiaci orgán implementujúci priamo finančný nástroj podľa odseku 1 tohto článku alebo orgán implementujúci finančný nástroj podľa odseku 2 tohto článku vedie samostatné účty alebo používa účtovný kód pre každú prioritu, alebo v prípade ENRAF pre každý špecifický cieľ, a ak je to uplatniteľné, pre každú kategóriu regiónu pre každý programový príspevok, a samostatne v prípade zdrojov uvedených v článkoch 60 a 62.

Článok 60

Úroky a iné výnosy získané z podpory z fondov na finančné nástroje

1.   Podpora z fondov vyplatená na finančné nástroje sa uloží na účty vo finančných inštitúciách so sídlom v členských štátoch a riadi sa v súlade s aktívnou správou pokladne a so zásadou riadneho finančného riadenia.

2.   Úroky a iné výnosy, ktoré možno pripísať podpore z fondov vyplatenej na finančné nástroje, sa použijú v rámci toho istého cieľa alebo cieľov ako počiatočná podpora z fondov, a to aj na platby poplatkov za riadenie a refundáciu nákladov na riadenie vynaložených orgánmi implementujúcimi finančný nástroj v súlade s článkom 68 ods. 1 písm. d), buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo v prípade ukončenia daného finančného nástroja v rámci iných finančných nástrojov alebo iných foriem podpory pre ďalšie investície do konečných príjemcov, až do konca obdobia oprávnenosti.

3.   Úroky a iné výnosy uvedené v odseku 2, ktoré sa nepoužijú v súlade s uvedeným ustanovením, sa odpočítajú z účtov predložených za posledný účtovný rok.

Článok 61

Diferencované zaobchádzanie s investormi

1.   Podpora z fondov na finančné nástroje investované do konečných príjemcov, ako aj akýkoľvek druh príjmu získaný z týchto investícií vrátane splatených zdrojov, ktoré možno pripísať podpore z fondov, sa môžu použiť na diferencované zaobchádzanie s investormi pôsobiacimi v súlade so zásadou trhového hospodárstva prostredníctvom primeraného zdieľania rizika a zisku, pričom sa zohľadní zásada riadneho finančného riadenia.

2.   Úroveň takéhoto diferencovaného zaobchádzania nesmie prekročiť úroveň nevyhnutnú na vytvorenie stimulov na prilákanie súkromných prostriedkov, stanovenú buď na základe výberového konania alebo nezávislého posúdenia.

Článok 62

Opätovné použitie zdrojov, ktoré možno pripísať podpore z fondov

1.   Zdroje splatené späť pred uplynutím obdobia oprávnenosti do finančných nástrojov z investícií do konečných príjemcov alebo z uvoľnenia zdrojov vyčlenených na záručné zmluvy vrátane splátok istiny a akéhokoľvek druhu vzniknutého príjmu, ktorý možno pripísať podpore z fondov, sa opätovne použijú v tom istom finančnom nástroji alebo iných finančných nástrojoch na ďalšie investície do konečných príjemcov, na pokrytie strát v nominálnej hodnote vyplývajúcich z príspevku fondov na finančný nástroj v dôsledku záporného úroku, ak takéto straty vznikli napriek aktívnej správy pokladne, alebo na akékoľvek náklady a poplatky súvisiace s riadením spojené s takýmito ďalšími investíciami, pričom sa zohľadní zásada riadneho finančného riadenia.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa zdroje uvedené v odseku 1 splatené späť do finančných nástrojov počas obdobia aspoň 8 rokov po skončení obdobia oprávnenosti opätovne použili v súlade s cieľmi politiky programu alebo programov, na základe ktorých boli stanovené, buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo po vyčerpaní týchto zdrojov z finančného nástroja, v rámci iných finančných nástrojov alebo v iných formách podpory.

KAPITOLA III

Pravidlá oprávnenosti

Článok 63

Oprávnenosť

1.   Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel okrem prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy alebo na ich základe.

2.   Výdavky sú oprávnené na príspevok z fondov, ak vznikli prijímateľovi alebo súkromnému partnerovi operácie verejno-súkromného partnerstva a boli zaplatené pri vykonávaní operácií medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo 1. januárom 2021, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2029.

V prípade refundácie nákladov na základe článku 53 ods. 1 písm. b), c) a f) sa akcie, ktoré tvoria základ na refundáciu, vykonajú medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo 1. januárom 2021, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2029.

3.   V prípade EFRR sa výdavky spojené s operáciami, ktoré zahŕňajú viac než jednu kategóriu regiónu podľa článku 108 ods. 2 v rámci členského štátu, pridelia na príslušné kategórie regiónu na pomernom základe, a to podľa objektívnych kritérií.

V prípade ESF+ možno výdavky spojené s operáciami prideliť na ktorékoľvek kategórie regiónu programu pod podmienkou, že operácia prispieva k plneniu špecifických cieľov programu.

V prípade FST výdavky spojené s operáciami prispievajú k vykonávaniu príslušného plánu spravodlivej transformácie územia.

4.   Celá operácia alebo jej časť sa môže vykonať mimo členského štátu, a to aj mimo Únie, pod podmienkou, že operácia prispieva k dosahovaniu cieľov programu.

5.   V prípade grantov v niektorej z foriem uvedených v článku 53 ods. 1 písm. b), c) a d) sa výdavky, ktoré sú oprávnené na príspevok z fondov, musia rovnať sumám vypočítaným v súlade s článkom 53 ods. 3

6.   Podpora z fondov sa neposkytne na operácie, ktoré sa fyzicky dokončili alebo plne vykonali ešte pred predložením žiadosti o financovanie v rámci programu, bez ohľadu na to, či boli vykonané všetky súvisiace platby. Tento odsek sa neuplatňuje na kompenzáciu ENRAF za dodatočné náklady v najvzdialenejších regiónoch podľa článku 24 nariadenia o ENRAF a na podporu z dodatočného financovania pre najvzdialenejšie regióny podľa článku 110 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia.

7.   Výdavky, ktoré sa stanú oprávnené v dôsledku zmeny programu, sú oprávnené odo dňa predloženia príslušnej žiadosti Komisii.

V prípade EFRR, Kohézneho fondu a FST sa výdavky stanú oprávnenými v dôsledku zmeny programu, keď sa do programu pridá nový typ intervencie podľa tabuľky 1 uvedenej v prílohe I, alebo v prípade ENRAF, AMIF, ISF a BMVI podľa špecifických nariadení pre jednotlivé fondy.

Ak sa program zmení s cieľom reagovať na prírodné katastrofy, môže sa v ňom stanoviť, že oprávnenosť výdavkov súvisiacich s takouto zmenou začne plynúť odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.

8.   Ak sa schváli nový program, výdavky sú oprávnené odo dňa predloženia príslušnej žiadosti Komisii.

9.   Na operáciu možno poskytnúť podporu z jedného alebo viacerých fondov alebo z jedného alebo viacerých programov a z iných nástrojov Únie. V takýchto prípadoch sa výdavky deklarované v žiadosti o platbu z jedného z fondov nedeklarujú v prípade žiadnej z týchto možností:

a)

podpora z iného fondu alebo nástroja Únie;

b)

podpora z toho istého fondu v rámci iného programu.

Suma výdavkov, ktorá sa má zahrnúť do žiadosti o platbu z fondu, sa môže vypočítať pre každý fond a pre príslušný program alebo programy na pomernom základe v súlade s dokumentom, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory.

Článok 64

Neoprávnené náklady

1.   Na príspevok z fondov nie sú oprávnené tieto náklady:

a)

úroky z dlžných súm, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú grantov poskytnutých vo forme úrokových dotácií alebo dotácií na záručné poplatky;

b)

nákup pôdy v hodnote presahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu; v prípade zanedbaných plôch a plôch, ktoré sa v minulosti používali na priemyselné účely a ktorých súčasťou sú budovy, sa tento limit zvyšuje na 15 %; v prípade finančných nástrojov sa uvedené percentuálne hodnoty uplatňujú na programový príspevok zaplatený konečnému príjemcovi, alebo v prípade záruk na sumu príslušného úveru;

c)

daň z pridanej hodnoty (DPH) okrem:

i)

operácií, ktorých celkové náklady sú nižšie ako 5 000 000 EUR (vrátane DPH);

ii)

operácií, ktorých celkové náklady predstavujú najmenej 5 000 000 EUR (vrátane DPH), ak je nenávratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH;

iii)

investícií, ktoré uskutočnili koneční príjemcovia v súvislosti s finančnými nástrojmi; ak sú tieto investície podporované finančnými nástrojmi kombinovanými s programovou podporou vo forme grantu, ako sa uvádza v článku 58 ods. 5, DPH nie je oprávnená v prípade tej časti investičných nákladov, ktorá zodpovedá programovej podpore vo forme grantu, s výnimkou prípadu, keď je DPH z týchto investičných nákladov nenávratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH, alebo ak je časť investičných nákladov zodpovedajúca programovej podpore vo forme grantu nižšia ako 5 000 000 EUR (vrátane DPH);

iv)

fondov malých projektov a investícií uskutočnených konečnými príjemcami v súvislosti s fondmi malých projektov v rámci programu Interreg.

Písmeno b) prvého pododseku sa neuplatňuje na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia.

2.   V špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu určiť dodatočné náklady, ktoré nie sú oprávnené na príspevok zo žiadneho fondu.

Článok 65

Dĺžka trvania operácií

1.   Členský štát musí vrátiť príspevok z fondov na operáciu tvorenú investíciou do infraštruktúry alebo produktívnou investíciou, ak je operácia do 5 rokov od záverečnej platby prijímateľovi alebo v náležitom prípade v období stanovenom v pravidlách štátnej pomoci predmetom niektorej z týchto skutočností:

a)

ukončenie alebo presun výrobnej činnosti mimo regiónu úrovne NUTS 2, v ktorom získala podporu;

b)

zmena vlastníctva položky infraštruktúry, ktorá poskytuje firme alebo orgánu verejnej moci nenáležité zvýhodnenie;

c)

podstatná zmena, ktorá ovplyvňuje jej povahu, ciele alebo podmienky vykonávania, čo by spôsobilo narušenie jej pôvodných cieľov.

Členský štát môže lehotu stanovenú v prvom pododseku skrátiť na 3 roky v prípadoch súvisiacich so zachovaním investícií alebo pracovných miest vytvorených MSP.

Členský štát vráti príspevok v dôsledku nesúladu s týmto článkom vo výške pomernej k obdobiu, počas ktorého nesúlad trval.

2.   V prípade operácií podporovaných z ESF+ alebo FST v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. k), l) a m) nariadenia o FST sa podpora vráti, keď tieto operácie podliehajú podľa pravidiel štátnej pomoci povinnosti zachovať investíciu.

3.   Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na programové príspevky do finančného nástroja alebo z finančného nástroja ani na žiadnu operáciu, v prípade ktorej sa skončila výrobná činnosť v dôsledku nepodvodného vyhlásenia konkurzu.

Článok 66

Premiestnenie

1.   Výdavky na podporu premiestnenia nie sú oprávnené na príspevok z fondov.

2.   Keď príspevok z fondov predstavuje štátnu pomoc, riadiaci orgán sa uistí, že príspevok nepodporuje premiestnenie v súlade s článkom 14 ods. 16 nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

Článok 67

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty

1.   Vecné príspevky vo forme poskytnutia prác, tovaru, služieb, pozemkov a nehnuteľností, za ktoré sa neuskutočnila žiadna platba doložená faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, môžu byť oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

verejná podpora vyplácaná na operáciu, ktorá zahŕňa vecné príspevky, neprekročí na konci operácie s výnimkou vecných príspevkov celkové oprávnené výdavky;

b)

hodnota pripísaná vecným príspevkom neprekročí náklady, ktoré sú všeobecne prijateľné na príslušnom trhu;

c)

hodnotu a poskytnutie vecného príspevku možno nezávisle posúdiť a overiť;

d)

v prípade poskytnutia pozemku alebo nehnuteľnosti možno na účely zmluvy o prenájme uskutočniť platbu v ročnej nominálnej výške, ktorá neprekročí základnú menovú jednotku členského štátu;

e)

v prípade vecných príspevkov vo forme neplatenej práce sa hodnota tejto práce určí tak, že sa zoberie do úvahy overená dĺžka vynaloženého času a výška odmeny za podobnú prácu.

Hodnotu pozemku alebo nehnuteľnosti uvedenej v prvom pododseku písm. d) tohto odseku osvedčí nezávislý kvalifikovaný znalec alebo náležite oprávnený úradný orgán, pričom táto hodnota nesmie prekročiť obmedzenie uvedené v článku 64 ods. 1 písm. b).

2.   Náklady na odpisy, v prípade ktorých sa neuskutočnila žiadna platba doložená faktúrami, sa môžu považovať za oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

pravidlá oprávnenosti programu to umožňujú;

b)

výška výdavkov je riadne doložená dokladmi, ktorých dôkazná hodnota je rovnocenná faktúram na oprávnené náklady, ak dané náklady boli refundované vo forme uvedenej v článku 53 ods. 1 písm. a);

c)

náklady sa vzťahujú výlučne na obdobie podpory operácie;

d)

verejné granty neprispeli k nadobudnutiu odpísaných aktív.

Článok 68

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre finančné nástroje

1.   Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú celkovú sumu programového príspevku, ktorá bola vyplatená alebo v prípade záruk vyčlenená na záručné zmluvy prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti a ktorá zodpovedá:

a)

platbám konečným príjemcom v prípade úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií;

b)

zdrojom vyčleneným na záručné zmluvy, či už neuhradeným alebo už splatným, s cieľom uhradiť možné výzvy na uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú na základe multiplikačného pomeru stanoveného pre dané príslušné poskytnuté nové úvery, kapitálové alebo kvázi kapitálové investície do konečných príjemcov;

c)

platbám konečným príjemcom alebo v ich prospech, keď sú finančné nástroje skombinované s iným príspevkom Únie v jednej operácii finančného nástroja v súlade s článkom 58 ods. 5;

d)

platbám poplatkov za riadenie a refundáciám nákladov na riadenie vynaložených orgánmi implementujúcimi finančný nástroj.

2.   Ak sa finančný nástroj implementuje počas za sebou nasledujúcich programových období, podporu možno poskytnúť konečným príjemcom alebo v ich prospech vrátane nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením, a to na základe dohôd uzavretých v rámci predchádzajúceho programového obdobia, za predpokladu, že takáto podpora je v súlade s pravidlami oprávnenosti nasledujúceho programového obdobia. V takých prípadoch sa oprávnenosť výdavkov predložených v žiadostiach o platbu určí v súlade s pravidlami príslušného programového obdobia.

3.   Ak v prípade odseku 1 písm. b) subjekt, ktorý má prospech zo záruky, nevyplatil plánovanú sumu nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií konečným príjemcom v súlade s multiplikačným pomerom, oprávnené výdavky sa proporcionálne znížia. Multiplikačný pomer sa môže preskúmať, ak je to odôvodnené následnými zmenami trhových podmienok. Takéto preskúmanie nemá spätnú účinnosť.

4.   V prípade odseku 1 písm. d) sú poplatky za riadenie založené na výkonnosti.

Ak sa orgány implementujúce holdingový fond vyberajú na základe priameho zadania zákazky podľa článku 59 ods. 3, na sumu nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením zaplatených týmto orgánom, ktorá sa môže vykázať ako oprávnený výdavok, sa vzťahuje prahová hodnota až do výšky 5 % celkovej sumy programových príspevkov vyplatených konečným príjemcom vo forme úverov alebo vyčlenených na záručné zmluvy a do výšky 7 % celkovej sumy programových príspevkov vyplatených konečným príjemcom v kapitálových a kvázi kapitálových investíciách.

Ak sa orgány implementujúce osobitný fond vyberajú na základe priameho zadania zákazky podľa článku 59 ods. 3, na sumu nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením zaplatených týmto orgánom, ktorá sa môže vykázať ako oprávnený výdavok, sa vzťahuje prahová hodnota až do výšky 7 % celkovej sumy programových príspevkov vyplatených konečným príjemcom vo forme úverov alebo vyčlenených na záručné zmluvy a do výšky 15 % celkovej sumy programových príspevkov vyplatených konečným príjemcom v kapitálových alebo kvázi kapitálových investíciách.

Ak sú orgány implementujúce holdingový fond alebo osobitné fondy alebo oboje vybrané prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s uplatniteľným právom, suma nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením sa stanoví v zmluve o financovaní, pričom odzrkadľuje výsledok verejnej súťaže.

5.   Ak sa zmluvné poplatky alebo niektorá ich časť účtujú konečným príjemcom, nedeklarujú sa ako oprávnené výdavky.

6.   Oprávnené výdavky deklarované v súlade s odsekom 1 nesmú prekročiť súčet celkovej sumy podpory z fondov vyplatenej na účely uvedeného odseku a príslušného národného spolufinancovania.

HLAVA VI

RIADENIE A KONTROLA

KAPITOLA I

Všeobecné pravidlá riadenia a kontroly

Článok 69

Povinnosti členských štátov

1.   Členské štáty majú systémy riadenia a kontroly pre svoje programy v súlade s ustanoveniami tejto hlavy a zabezpečujú ich fungovanie v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia a kľúčovými požiadavkami, ktoré sú uvedené v prílohe XI.

2.   Členské štáty zabezpečujú zákonnosť a správnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii a prijímajú všetky potrebné opatrenia na prevenciu, odhaľovanie a nápravu nezrovnalostí vrátane podvodov a podávanie správ o nich. Uvedené opatrenia zahŕňajú zber informácií o skutočných vlastníkoch príjemcov finančných prostriedkov Únie v súlade s prílohou XVII. Pravidlá týkajúce sa zberu a spracovania takýchto údajov musia byť v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov. Komisia, Európsky úrad pre boj proti podvodom a Dvor audítorov majú k týmto informáciám potrebný prístup.

V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI sa povinnosti týkajúce sa zberu informácií o skutočných vlastníkoch príjemcov finančných prostriedkov Únie v súlade s prílohou XVII, ako sa stanovuje v prvom pododseku, uplatňujú od 1. januára 2023.

3.   Členské štáty na žiadosť Komisie prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a na zabezpečenie zákonnosti a správnosti výdavkov predložených Komisii. Ak uvedené opatrenie predstavuje audit, môžu sa na ňom zúčastniť úradníci Komisie alebo ich oprávnení zástupcovia.

4.   Členské štáty zabezpečia kvalitu, presnosť a spoľahlivosť monitorovacieho systému a údajov o ukazovateľoch.

5.   Členské štáty zabezpečia uverejnenie informácií v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy, s výnimkou prípadov, keď právo Únie alebo vnútroštátne právo vylučuje takéto uverejnenie z dôvodu bezpečnosti, verejného poriadku, trestného vyšetrovania alebo ochrany osobných údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

6.   Členské štáty musia mať systémy a postupy na zabezpečenie toho, aby boli všetky doklady požadované na audítorský záznam, ako sa stanovuje v prílohe XIII, uchovávané v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 82.

7.   Členské štáty musia mať mechanizmy na zabezpečenie účinného preskúmania sťažností týkajúcich sa fondov. Za rozsah, pravidlá a postupy týkajúce sa uvedených mechanizmov zodpovedajú členské štáty v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom. Tým nie je dotknutá všeobecná možnosť občanov a zainteresovaných strán adresovať Komisii sťažnosti. Členské štáty na žiadosť Komisie preskúmajú sťažnosti predložené Komisii, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ich programov, a informujú Komisiu o výsledkoch tohto preskúmania.

Na účely tohto článku sa sťažnosti vzťahujú na akýkoľvek spor medzi potenciálnymi a vybranými prijímateľmi, pokiaľ ide o navrhovanú alebo vybranú operáciu, a na akékoľvek spory s tretími stranami týkajúce sa vykonávania programu alebo operácií v rámci neho, a to bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva vymedzené ako prostriedky právnej nápravy.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa každá výmena informácií medzi prijímateľmi a orgánmi zodpovednými za programy vykonala prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov v súlade s prílohou XIV.

Členské štáty propagujú výhody elektronickej výmeny údajov a v tejto súvislosti poskytujú prijímateľom všetku potrebnú podporu.

Odchylne od prvého pododseku môže riadiaci orgán na výslovnú žiadosť prijímateľa výnimočne akceptovať výmenu informácií v papierovej podobe, čím nie je dotknutá povinnosť riadiaceho orgánu zaznamenávať a uchovávať údaje v súlade s článkom 72 ods. 1 písm. e).

V prípade programov podporovaných z ENRAF, AMIF, ISF a BMVI sa prvý pododsek uplatňuje od 1. januára 2023.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na programy alebo priority podľa článku 4 ods. 1 písm. m) nariadenia o ESF+.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby sa každá oficiálna výmena informácií s Komisiou vykonala prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov v súlade s prílohou XV.

10.   Členský štát poskytuje odhady súm žiadostí o platbu, ktoré sa majú predložiť na aktuálny a nasledujúci kalendárny rok do 31. januára a 31. júla, v súlade s prílohou VIII alebo zabezpečí, aby takéto odhady poskytli riadiace orgány.

11.   Každý členský štát musí mať zavedený najneskôr v čase predloženia žiadosti o záverečnú platbu za prvý účtovný rok a najneskôr 30. júna 2023 opis systému riadenia a kontroly v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVI. Tento opis priebežne aktualizuje, aby zohľadnil akékoľvek následné zmeny.

12.   Členské štáty podávajú správy o nezrovnalostiach v súlade s kritériami na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré sa majú oznámiť, údajmi, ktoré sa majú poskytnúť, ako aj formátom, ktorý sa má použiť na oznamovanie, ako sa uvádza v prílohe XII.

Článok 70

Právomoci a povinnosti Komisie

1.   Komisia sa uistí, že členské štáty majú systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a že počas vykonávania programov tieto systémy účinne a efektívne fungujú. Komisia vypracuje pre svoju vlastnú audítorskú činnosť stratégiu auditu a plán auditu, ktorý je založený na posúdení rizika.

Komisia a orgány auditu koordinujú svoje plány auditu.

2.   Komisia vykoná audity do troch kalendárnych rokov nasledujúcich po schválení účtov, v ktorých sú príslušné výdavky zahrnuté. Uvedené obdobie sa neuplatňuje na operácie, kde existuje podozrenie z podvodu.

3.   Úradníci Komisie alebo ich oprávnení zástupcovia majú na účely auditov prístup ku všetkým potrebným záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z fondov alebo systémov riadenia a kontroly bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené, a dostávajú kópie v požadovanom osobitnom formáte.

4.   Okrem toho sa v prípade auditov na mieste uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

Komisia oznámi audit príslušnému orgánu zodpovednému za program minimálne 15 pracovných dní vopred s výnimkou naliehavých prípadov; na týchto auditoch sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu;

b)

ak uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení vyhradzuje určité úkony subjektom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi, úradníci Komisie a oprávnení zástupcovia majú prístup k takto získaným informáciám, pričom tým nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a v plnej miere sa dodržiavajú základné práva príslušných právnych subjektov;

c)

Komisia zašle predbežné zistenia auditu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do 3 mesiacov po poslednom dni auditu;

d)

Komisia zašle audítorskú správu najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia úplnej odpovede príslušného orgánu členského štátu na predbežné zistenia auditu; odpoveď členského štátu sa považuje za úplnú, ak Komisia nepožiada o poskytnutie ďalších informácií alebo revidovaného dokumentu do 2 mesiacov od dátumu prijatia odpovede členského štátu.

Na účely dodržania súladu s lehotami uvedenými v písmenách c) a d) prvého pododseku tohto odseku Komisia sprístupní predbežné zistenia auditu a audítorskú správu aspoň v jednom úradnom jazyku inštitúcií Únie.

Lehoty uvedené v písmenách c) a d) prvého pododseku tohto odseku sa môžu predĺžiť, ak sa to považuje za potrebné a dohodli sa na tom Komisia a príslušný orgán členského štátu.

Ak sa pre odpoveď členského štátu na predbežné zistenia auditu alebo audítorskú správu uvedené v písmenách c) a d) prvého pododseku tohto odseku stanoví lehota, táto lehota začne plynúť v okamihu, keď sa doručia príslušnému orgánu členského štátu aspoň v jednom úradnom jazyku dotknutého členského štátu.

Článok 71

Orgány zodpovedné za programy

1.   Členský štát určí na účely článku 63 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre každý program riadiaci orgán a orgán auditu. Ak členský štát poverí účtovnou funkciou subjekt, ktorý nie je riadiacim orgánom v súlade s článkom 72 ods. 2 tohto nariadenia, príslušný subjekt sa tiež určí ako orgán zodpovedný za program. Tieto orgány môžu byť zodpovedné za viac ako jeden program.

2.   Orgán auditu je orgán verejnej moci. Audítorské činnosti môže vykonávať v rámci zodpovednosti orgánu auditu verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt, ktorý nie je orgánom auditu. Orgán auditu a akýkoľvek takýto subjekt vykonávajúci audítorské činnosti v rámci zodpovednosti orgánu auditu, sú funkčne nezávislé od auditovaných subjektov.

3.   Riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov na vykonávanie určitých úloh v rámci svojej zodpovednosti. Dojednania medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi sa zaznamenávajú v písomnej forme.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavala zásada oddelenia funkcií medzi orgánmi zodpovednými za programy a v rámci nich.

5.   Ak program v súlade s jeho cieľmi poskytuje podporu z EFRR alebo ESF+ pre program spolufinancovaný programom Horizont Európa, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 písm. b) nariadenia o programe Horizont Európa, riadiaci orgán príslušného programu určí subjekt vykonávajúci program spolufinancovaný programom Horizont Európa za sprostredkovateľský orgán v súlade s odsekom 3 tohto článku.

6.   Členský štát môže z vlastného podnetu zriadiť koordinačný orgán na zabezpečenie kontaktov s Komisiou a poskytovanie informácií Komisii, ako aj na koordináciu činností orgánov zodpovedných za programy v danom členskom štáte.

KAPITOLA II

Štandardné systémy riadenia a kontroly

Článok 72

Funkcie riadiaceho orgánu

1.   Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie programu v záujme plnenia cieľov programu. Zastáva najmä tieto funkcie:

a)

vyberá operácie v súlade s článkom 73 s výnimkou operácií uvedených v článku 33 ods. 3 písm. d);

b)

vykonáva úlohy súvisiace s riadením programu v súlade s článkom 74;

c)

podporuje prácu monitorovacieho výboru v súlade s článkom 75;

d)

vykonáva dohľad nad sprostredkovateľskými orgánmi;

e)

zaznamenáva a uchováva elektronicky údaje o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, overovanie a audit v súlade s prílohou XVII, a zaisťuje bezpečnosť, integritu a dôvernosť údajov a overenie totožnosti používateľov.

2.   Členský štát môže poveriť účtovnou funkciou uvedenou v článku 76 riadiaci orgán alebo iný subjekt.

3.   V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI účtovnú funkciu vykonáva alebo za ňu zodpovedá riadiaci orgán.

Článok 73

Výber operácií riadiacim orgánom

1.   Riadiaci orgán stanoví a uplatňuje na výber operácií kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné, transparentné, zabezpečujú prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečujú rodovú rovnosť a zohľadňujú Chartu základných práv Európskej únie, zásady udržateľného rozvoja a politiky Únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 11 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ.

Týmito kritériami a postupmi sa zabezpečí, aby sa operácie, ktoré sa majú vybrať, uprednostňovali s cieľom maximalizovať príspevok Únie k plneniu cieľov programu.

2.   Pri výbere operácií riadiaci orgán:

a)

zabezpečí, aby boli vybrané operácie v súlade s programom vrátane ich súladu s príslušnými stratégiami, z ktorých program vychádza, a účinne prispievali k plneniu špecifických cieľov programu;

b)

zabezpečí, aby vybrané operácie, na ktoré sa vzťahuje základná podmienka, boli v súlade s príslušnými stratégiami a plánovacími dokumentmi stanovenými na plnenie tejto základnej podmienky;

c)

zabezpečí, aby vybrané operácie predstavovali najlepší pomer medzi výškou podpory, vykonanými činnosťami a dosahovaním cieľov;

d)

overí, či má prijímateľ potrebné finančné zdroje a mechanizmy na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu v prípade operácií, ktoré zahŕňajú investície do infraštruktúry alebo produktívne investície, aby zabezpečil ich finančnú udržateľnosť;

e)

zabezpečí, aby vybrané operácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (51), boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania a aby bolo riadne zohľadnené posudzovanie alternatívnych riešení na základe požiadaviek uvedenej smernice;

f)

overí, že v prípade, ak operácie začali ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, sa dodržalo uplatniteľné právo;

g)

zabezpečí, aby vybrané operácie patrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu a boli priradené k typu intervencie;

h)

zabezpečí, aby operácie nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie týkajúcej sa premiestnenia v súlade s článkom 66 alebo ktoré by predstavovali presun výrobnej činnosti v súlade s článkom 65 ods. 1 písm. a);

i)

zabezpečí, aby vybrané operácie neboli priamo ovplyvnené odôvodneným stanoviskom Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a správnosť výdavkov alebo výkonnosť operácií;

j)

zabezpečí, aby investície do infraštruktúry boli odolné proti zmene klímy a mali očakávanú životnosť minimálne 5 rokov.

Pokiaľ ide o písmeno b) tohto odseku, v prípade cieľa politiky jeden, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia o EFRR a Kohéznom fonde, len operácie zodpovedajúce špecifickým cieľom uvedeným v bodoch i) a iv) uvedeného písmena a) sú v súlade s príslušnými stratégiami pre inteligentnú špecializáciu.

3.   Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa prijímateľovi poskytol dokument, v ktorom sa stanovujú všetky podmienky udelenia podpory pre každú operáciu vrátane osobitných požiadaviek na produkty alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, finančného plánu a lehoty na jej realizáciu a v náležitom prípade metódy, ktorá sa uplatní na určenie nákladov operácie, ako aj podmienky na vyplatenie podpory.

4.   V prípade operácií, ktoré získali Známku excelentnosti, alebo operácií, ktoré boli vybrané v rámci programu spolufinancovaného z programu Horizont Európa, sa riadiaci orgán môže rozhodnúť udeliť podporu priamo z EFRR alebo ESF+, ak tieto operácie spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 2 písm. a), b) a g).

Riadiace orgány môžu okrem toho uplatňovať na operácie uvedené v prvom pododseku kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov, ktoré sú ustanovené v príslušnom nástroji Únie. Tieto prvky sa uvedú v dokumente uvedenom v odseku 3.

5.   Keď riadiaci orgán vyberie operáciu strategického významu, do 1 mesiaca o tom informuje Komisiu a poskytne jej všetky relevantné informácie o tejto operácii.

Článok 74

Riadenie programov riadiacim orgánom

1.   Riadiaci orgán:

a)

vykonáva overovanie zo strany riadiaceho orgánu, či sa spolufinancované výrobky dodali a spolufinancované služby poskytli a či je operácia v súlade s uplatniteľným právom, programom a podmienkami na získanie podpory na operáciu, a:

i)

ak sa majú náklady refundovať podľa článku 53 ods. 1 písm. a), či sa zaplatili výdavky nárokované prijímateľmi v súvislosti s týmito nákladmi a či prijímatelia vedú samostatné účtovné záznamy alebo používajú vhodné účtovné kódy pre všetky transakcie súvisiace s operáciou;

ii)

ak sa majú náklady refundovať podľa článku 53 ods. 1 písm. b), c) a d), či sa splnili podmienky refundácie výdavkov prijímateľovi;

b)

v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov zabezpečuje, aby prijímateľ dostal sumu, ktorá je splatná, v plnej výške najneskôr do 80 dní odo dňa, keď prijímateľ predložil žiadosť o platbu; túto lehotu možno prerušiť, ak informácie, ktoré predložil prijímateľ, neumožňujú riadiacemu orgánu určiť, či je suma splatná;

c)

má účinné a primerané opatrenia a postupy na boj proti podvodom, pričom zohľadňuje zistené riziká;

d)

predchádza nezrovnalostiam, odhaľuje a napráva ich;

e)

potvrdzuje, že výdavky zaznamenané v účtoch sú zákonné a správne;

f)

v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVIII vypracuje vyhlásenie riadiaceho orgánu.

V prípade prvého pododseku písm. b) sa žiadna suma nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by znižoval sumy, ktoré sa majú zaplatiť prijímateľom.

Pokiaľ ide o operácie verejno-súkromného partnerstva, riadiaci orgán vykoná platby na viazaný účet zriadený na tento účel v mene prijímateľa, ktorý sa používa v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve.

2.   Overovanie zo strany riadiaceho orgánu uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a) zohľadňuje riziká, je primerané rizikám zisteným ex-ante a uvedeným písomne.

Overovanie zo strany riadiaceho orgánu zahŕňa administratívne overovanie žiadostí o platbu predložených prijímateľmi a overovanie operácií na mieste. Uvedené overovania sa vykonajú pred predložením účtov v súlade s článkom 98.

3.   Ak je riadiaci orgán zároveň prijímateľom v rámci programu, opatreniami na overovanie zo strany riadiaceho orgánu sa zabezpečí oddelenie funkcií.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sa v nariadení o Interreg môžu stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa overovania zo strany riadiaceho orgánu uplatniteľné na programy Interreg. V nariadeniach o AMIF, ISF a BMVI sa môžu stanoviť osobitné pravidlá overovania zo strany riadiaceho orgánu, ktoré sú uplatniteľné v prípade, že prijímateľom je medzinárodná organizácia.

Článok 75

Podpora práce monitorovacieho výboru zo strany riadiaceho orgánu

Riadiaci orgán:

a)

poskytuje monitorovaciemu výboru včas všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh;

b)

zabezpečuje následné opatrenia týkajúce sa rozhodnutí a odporúčaní monitorovacieho výboru.

Článok 76

Účtovná funkcia

1.   Účtovná funkcia pozostáva z týchto úloh:

a)

vypracovanie a predloženie žiadostí o platbu Komisii v súlade s článkami 91 a 92;

b)

zostavenie a predloženie účtov a potvrdenie ich úplnosti, presnosti a pravdivosti v súlade s článkom 98 a vedenie elektronických záznamov o všetkých prvkoch účtov vrátane žiadostí o platby;

c)

prepočítavanie súm výdavkov vynaložených v inej mene na euro použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom sú výdavky zaevidované v účtovných systémoch orgánu zodpovedného za vykonávanie úloh stanovených v tomto článku.

2.   Účtovná funkcia nezahŕňa overovanie na úrovni prijímateľov.

3.   Odchylne od odseku 1 písm. c) sa môže v nariadení o Interreg stanoviť iná metóda na prepočet sumy výdavkov vynaložených v inej mene na euro.

Článok 77

Funkcie orgánu auditu

1.   Orgán auditu je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov, auditov operácií a auditov účtov s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a správnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii.

2.   Audítorské činnosti sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

3.   Orgán auditu zostavuje a predkladá Komisii:

a)

ročné audítorské stanovisko v súlade s článkom 63 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa vzoru uvedeného v prílohe XIX k tomuto nariadeniu a založené na všetkých vykonaných audítorských činnostiach, ktoré sa vzťahujú na tieto zložky:

i)

úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov;

ii)

zákonnosť a správnosť výdavkov uvedených v účtoch predložených Komisii;

iii)

efektívne fungovanie systému riadenia a kontroly;

b)

výročnú kontrolnú správu spĺňajúcu požiadavky uvedené v článku 63 ods. 5 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XX k tomuto nariadeniu, ktorá podporuje ročné audítorské stanovisko uvedené v písmene a) tohto odseku a stanovuje zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výslednú celkovú mieru chybovosti a zostatkovú mieru chybovosti výdavkov zahrnutých do účtov predložených Komisii.

4.   Ak sú na účely auditov operácií vytvorené zoskupenia programov podľa článku 79 ods. 2 druhého pododseku, môžu sa informácie požadované v odseku 3 písm. b) tohto článku zoskupiť do jednej správy.

5.   Orgán auditu predloží Komisii správy o systémovom audite hneď po ukončení námietkového konania s príslušnými auditovanými subjektmi.

6.   Komisia a orgány auditu sa pravidelne stretávajú, ak sa nedohodnú inak, najmenej raz ročne, aby preskúmali stratégiu auditu, výročnú kontrolnú správu a audítorské stanovisko, aby koordinovali svoje plány a metódy auditu a vymenili si názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

Článok 78

Stratégia auditu

1.   Orgán auditu vypracuje po konzultácii s riadiacim orgánom stratégiu auditu na základe posúdenia rizika, pričom zohľadní opis systému riadenia a kontroly uvedený v článku 69 ods. 11, vzťahujúcu sa na systémové audity a audity operácií. Stratégia auditu zahŕňa systémové audity novo určených riadiacich orgánov a orgánov zodpovedných za vykonávanie účtovnej funkcie. Takéto audity sa vykonajú do 21 mesiacov od rozhodnutia o schválení programu alebo zmeny programu, v ktorom sa určuje takýto orgán. Stratégia auditu sa vypracuje v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XXII a aktualizuje sa každoročne po prvej výročnej kontrolnej správe a prvom audítorskom stanovisku poskytnutých Komisii. Môže sa vzťahovať na jeden alebo viacero programov.

2.   Stratégia auditu sa predloží Komisii na jej žiadosť.

Článok 79

Audity operácií

1.   Audity operácií sa týkajú výdavkov deklarovaných Komisii v účtovnom roku na základe vzorky. Táto vzorka musí byť reprezentatívna a založená na štatistických metódach výberu vzorky.

2.   Ak základný súbor pozostáva z menej ako 300 jednotiek vzorky, môže sa na základe odborného úsudku orgánu auditu použiť neštatistická metóda výberu vzorky. V takýchto prípadoch musí byť veľkosť vzorky dostatočná na to, aby orgánu auditu umožnila vypracovať spoľahlivé audítorské stanovisko. Neštatistická metóda výberu vzorky pokrýva najmenej 10 % náhodne vybraných jednotiek vzorky zo základného súboru účtovného roka.

Štatistická vzorka môže pokrývať jeden alebo viac programov, ktoré dostávajú podporu z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST, a za predpokladu stratifikácie, ak je to vhodné, jedno alebo viaceré programové obdobia, a to podľa odborného posúdenia orgánu auditu.

Vzorka operácií podporovaných z ENRAF, AMIF, ISF a BMVI sa vzťahuje na operácie podporované z každého fondu osobitne.

3.   Audity operácií zahŕňajú overenie na mieste týkajúce sa fyzického vykonania operácie, len ak si to typ dotknutej operácie vyžaduje.

V nariadení o ESF+ sa môžu stanoviť osobitné ustanovenia pre programy alebo priority podľa článku 4 ods. 1 písm. m) uvedeného nariadenia. V nariadeniach o AMIF, ISF a BMVI sa môžu uviesť osobitné ustanovenia o audite operácií, ak je prijímateľom medzinárodná organizácia. V nariadení o Interreg sa môžu stanoviť osobitné pravidlá o auditoch operácií, ktoré sa uplatňujú na programy Interreg.

Audity sa vykonávajú na základe pravidiel platných v čase vykonávania činností v rámci operácie.

4.   Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 114 s cieľom doplniť tento článok stanovením bežných štandardizovaných metód a modalít výberu vzorky na pokrytie jedného alebo viacerých programových období.

Článok 80

Dojednania týkajúce sa jedného auditu

1.   Pri vykonávaní auditov Komisia a orgány auditu náležite zohľadnia zásady jedného auditu a proporcionality v súvislosti s úrovňou rizika pre rozpočet Únie. Cieľom tohto postupu je predovšetkým predchádzať duplicite auditov a overovaní zo strany riadiaceho orgánu týkajúcich sa tých istých výdavkov deklarovaných Komisii s cieľom minimalizovať náklady na overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity a administratívne zaťaženie prijímateľov.

Komisia a orgány auditu najskôr využijú všetky informácie a záznamy uvedené v článku 72 ods. 1 písm. e) vrátane výsledkov overovaní zo strany riadiaceho orgánu a od dotknutých prijímateľov žiadajú a získavajú dodatočné dokumenty a audítorské dôkazy, iba ak si to podľa ich odborného úsudku situácia vyžaduje na podporu spoľahlivých záverov auditu.

2.   V prípade programov, v rámci ktorých Komisia dospeje k záveru, že stanovisko orgánu auditu je spoľahlivé a dotknutý členský štát sa zúčastňuje na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, sa vlastné audity Komisie obmedzia na audit práce orgánu auditu.

3.   Pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom sa daná operácia dokončí, Komisia alebo orgán auditu nesmú podrobiť viac ako jednému auditu operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 400 000 EUR v prípade EFRR alebo Kohézneho fondu, 350 000 EUR v prípade FST, 300 000 EUR v prípade ESF+ alebo 200 000 EUR v prípade ENRAF, AMIF, ISF alebo BMVI.

Ostatné operácie sa pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom sa daná operácia dokončí, nesmú podrobiť viac ako jednému auditu za účtovný rok vykonanému buď orgánom auditu alebo Komisiou. Operácie sa v žiadnom roku nepodrobia auditu vykonanému Komisiou alebo orgánom auditu, ak už v danom roku vykonal audit Európsky dvor audítorov, a to za predpokladu, že výsledky tohto auditu vykonaného Európskym dvorom audítorov v prípade takýchto operácií môže použiť orgán auditu alebo Komisia na účely splnenia svojich príslušných úloh.

4.   Bez ohľadu na odsek 3 sa môže akákoľvek operácia podrobiť viac ako jednému auditu, ak orgán auditu na základe svojho odborného úsudku dospeje k záveru, že nie je možné vypracovať spoľahlivé audítorské stanovisko.

5.   Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú v prípadoch, keď:

a)

existuje osobitné riziko nezrovnalosti alebo podozrenie z podvodu;

b)

je potrebné zopakovať prácu orgánu auditu na získanie uistenia o jeho účinnom fungovaní;

c)

existuje dôkaz o závažnom nedostatku v práci orgánu auditu.

Článok 81

Overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity finančných nástrojov

1.   Riadiaci orgán vykonáva overovania zo strany riadiaceho orgánu na mieste v súlade s článkom 74 ods. 1 len na úrovni subjektov, ktoré implementujú finančný nástroj, a v rámci záručných fondov na úrovni subjektov poskytujúcich príslušné nové úvery. Riadiaci orgán sa môže spoľahnúť na overovania vykonávané externými subjektmi a nemusí vykonávať vlastné overovania zo strany riadiaceho orgánu na mieste za predpokladu, že má dostatočné dôkazy o spôsobilosti týchto externých subjektov.

2.   Riadiaci orgán nevykonáva overovanie na mieste na úrovni EIB alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií, v ktorých je členský štát akcionárom.

EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, však poskytujú riadiacemu orgánu kontrolné správy, ktoré sú podkladom pre žiadosti o platbu.

3.   Orgán auditu vykonáva systémové audity a audity operácií podľa vhodnosti v súlade s článkom 77, 79 alebo 83 na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančný nástroj, a v rámci záručných fondov na úrovni subjektov poskytujúcich príslušné nové úvery. Výsledky auditu, ktorý vykonali externí audítori a ktorý sa týka orgánov implementujúcich finančný nástroj, môže orgán auditu zohľadniť na účely celkového uistenia a na tomto základe môže orgán auditu rozhodnúť o obmedzení svojej audítorskej činnosti.

4.   V kontexte záručných fondov môžu orgány zodpovedné za audit programov vykonávať audity subjektov poskytujúcich nové príslušné úvery iba v prípade, keď nastane jedna alebo viac nasledujúcich situácií:

a)

podporné dokumenty poskytujúce dôkazy o podpore z finančného nástroja pre konečných príjemcov nie sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu ani na úrovni subjektov, ktoré implementujú finančný nástroj;

b)

existujú dôkazy o tom, že dokumenty, ktoré sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu alebo na úrovni orgánov implementujúcich finančný nástroj, nepredstavujú pravdivý a presný obraz o poskytovanej podpore.

5.   Orgán auditu nevykonáva na úrovni EIB alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií, v ktorých je členský štát akcionárom, audity, ktoré sa týkajú finančných nástrojov nimi implementovaných.

EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, však poskytujú Komisii a orgánu auditu výročnú audítorskú správu vypracovanú svojimi externými audítormi na konci každého kalendárneho roka. Táto správa obsahuje prvky uvedené v prílohe XXI a je základom pre činnosť orgánu auditu.

6.   EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie poskytnú orgánom zodpovedným za programy všetky dokumenty potrebné na to, aby mohli plniť svoje povinnosti.

Článok 82

Dostupnosť dokumentov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktorými sa riadi štátna pomoc, riadiaci orgán zabezpečí, aby sa všetky doklady týkajúce sa operácie podporovanej z fondov uchovávali na primeranej úrovni počas obdobia 5 rokov od 31. decembra roka, v ktorom riadiaci orgán vyplatil prijímateľovi poslednú platbu.

2.   Časové obdobie uvedené v odseku 1 sa preruší buď v prípade súdneho konania, alebo na základe žiadosti Komisie.

KAPITOLA III

Využitie vnútroštátnych systémov riadenia

Článok 83

Posilnené proporčné opatrenia

Ak sú splnené podmienky uvedené v článku 84, členský štát môže v súvislosti so systémom riadenia a kontroly programu uplatňovať tieto posilnené proporčné opatrenia:

a)

odchylne od článku 74 ods. 1 písm. a) a článku 74 ods. 2 môže riadiaci orgán na vykonávanie overovaní zo strany riadiaceho orgánu uplatňovať iba vnútroštátne postupy;

b)

odchylne od článku 77 ods. 1, pokiaľ ide o systémové audity, a článku 79 ods. 1 a 3, pokiaľ ide o audity operácií, môže orgán auditu svoju audítorskú činnosť obmedziť na audity operácií pokrývajúce vzorku založenú na štatistickom výbere 30 jednotiek vzorky dotknutého programu alebo dotknutej skupiny programov.

Na účely overovaní zo strany riadiaceho orgánu uvedených v písmene a) prvého pododseku môže riadiaci orgán využívať overovania vykonávané externými subjektmi za predpokladu, že má dostatočné dôkazy o spôsobilosti týchto subjektov.

Pokiaľ ide o písmeno b) prvého pododseku, ak základný súbor pozostáva z menej ako 300 jednotiek vzorky, orgán auditu môže uplatniť neštatistickú metódu výberu vzorky v súlade s článkom 79 ods. 2

Komisia svoje vlastné audity obmedzí na preskúmanie práce orgánu auditu tým, že ju zopakuje iba na jeho úrovni, pokiaľ dostupné informácie nenaznačujú závažný nedostatok v práci orgánu auditu.

Článok 84

Podmienky uplatňovania posilnených proporčných opatrení

1.   Členský štát môže kedykoľvek počas programového obdobia uplatňovať posilnené proporčné opatrenia uvedené v článku 83, ak Komisia vo svojich zverejnených výročných správach o činnosti za posledné 2 roky predchádzajúce takémuto rozhodnutiu členského štátu potvrdila, že systém riadenia a kontroly programu účinne funguje a celková miera chybovosti je za každý rok 2 % alebo nižšia ako 2 %. Pri posudzovaní účinného fungovania systému riadenia a kontroly programu Komisia zohľadní účasť dotknutého členského štátu na posilnenej spolupráci na zriadení Európskej prokuratúry.

Ak sa členský štát rozhodne uplatniť posilnené proporčné opatrenia uvedené v článku 83, oznámi Komisii uplatňovanie týchto opatrení. V takom prípade sa opatrenia uplatňujú od začiatku nasledujúceho účtovného roka.

2.   Na začiatku programového obdobia môže členský štát uplatňovať posilnené proporčné opatrenia uvedené v článku 83, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku v súvislosti s podobným programom vykonávaným v rokoch 2014 – 2020 a ak riadiace a kontrolné opatrenia stanovené pre program na obdobie rokov 2021 – 2027 do veľkej miery vychádzajú z predchádzajúceho programu. V takom prípade sa opatrenia uplatňujú od začiatku programu.

3.   Členský štát náležite stanoví alebo aktualizuje opis systému riadenia a kontroly a stratégiu auditu stanovené v článku 69 ods. 11 a článku 78.

Článok 85

Úprava počas programového obdobia

1.   Ak Komisia alebo orgán auditu dospeje na základe vykonaných auditov a výročnej kontrolnej správy k záveru, že podmienky stanovené v článku 84 už nie sú splnené, Komisia požiada orgán auditu, aby vykonal dodatočné audítorské činnosti v súlade s článkom 69 ods. 3 a presvedčil sa, že sú prijaté nápravné opatrenia.

2.   Ak sa v následnej výročnej kontrolnej správe potvrdí, že podmienky stále nie sú splnené, čím sa obmedzuje uistenie poskytnuté Komisii o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a zákonnosti a správnosti výdavkov, Komisia požiada orgán auditu, aby vykonal systémové audity.

3.   Komisia môže po tom, ako poskytla členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky, informovať členský štát, že posilnené proporčné opatrenia stanovené v článku 83 sa už od začiatku nasledujúceho účtovného roka neuplatňujú.

HLAVA VII

FINANČNÉ RIADENIE, PREDLOŽENIE A PRESKÚMANIE ÚČTOV A FINANČNÉ OPRAVY

KAPITOLA I

Finančné riadenie

Oddiel I

Všeobecné účtovné pravidlá

Článok 86

Rozpočtové záväzky

1.   Rozhodnutie o schválení programu v súlade s článkom 23 predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 110 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho oznámenie dotknutému členskému štátu predstavuje právny záväzok.

V uvedenom rozhodnutí sa uvádza celkový príspevok Únie na každý fond a rok. V prípade programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu sa však suma zodpovedajúca 50 % príspevku na roky 2026 a 2027 (ďalej len „suma flexibility“) na každý program v každom členskom štáte zadrží a s konečnou platnosťou sa pridelí na program až po prijatí rozhodnutia Komisie v nadväznosti na strednodobé preskúmanie v súlade s článkom 18.

2.   Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každému programu vytvorí Komisia ako ročné čiastkové platby pre každý fond v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

3.   Odchylne od článku 111 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na prvú čiastkovú platbu, vytvoria po prijatí programu Komisiou.

Článok 87

Používanie eura

Všetky sumy stanovené v programoch, o ktorých členské štáty podávajú správu Komisii, alebo ich Komisii deklarujú, sa uvádzajú v eurách.

Článok 88

Vrátenie platieb

1.   Splatenie akejkoľvek sumy, ktorá sa má vrátiť do rozpočtu Únie, sa vykoná pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vymáhanie vypracovanom v súlade s článkom 98 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po vydaní príkazu.

2.   Akékoľvek omeškanie pri vrátení má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý sa začína účtovať dňom splatnosti a končí dňom skutočnej úhrady. Sadzba takéhoto úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba, ktorú v uplatňuje Európska centrálna banka pre hlavné refinančné operácie v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane deň splatnosti.

Oddiel II

Pravidlá týkajúce sa platieb členským štátom

Článok 89

Typy platieb

Platby majú formu zálohových platieb, priebežných platieb a platieb zostatku účtov za účtovný rok.

Článok 90

Zálohové platby

1.   Komisia vypláca zálohové platby na základe celkovej podpory z fondov stanovenej v rozhodnutí o schválení programu.

2.   Zálohové platby pre každý fond sa uhradia ako ročné platby pred 1. júlom každého roka v závislosti od dostupných finančných prostriedkov takto:

a)

2021: 0,5 %;

b)

2022: 0,5 %;

c)

2023: 0,5 %;

d)

2024: 0,5 %;

e)

2025: 0,5 %;

f)

2026: 0,5 %.

Ak sa program prijme po 1. júli 2021, skoršie platby sa vykonajú v roku prijatia.

3.   Odchylne od odseku 2 sa v nariadení o Interreg stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa zálohových platieb pre programy Interreg.

4.   Odchylne od odseku 2 sa v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa zálohových platieb pre programy podporované z AMIF, ISF a BMVI.

5.   Suma vyplatená ako zálohová platba na roky 2021 a 2022 sa zúčtuje na účtoch Komisie každý rok a na roky 2023 až 2026 najneskôr spolu so záverečným účtovným rokom v súlade s článkom 100.

V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI sa suma vyplatená ako zálohová platba zúčtuje v účtoch predložených Komisii najneskôr spolu so záverečným účtovným rokom.

6.   Všetky úroky, ktoré vznikli zo zálohových platieb, sa použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako fondy a zahrnú sa do účtov za posledný účtovný rok.

Článok 91

Žiadosti o platbu

1.   Členský štát predloží za každý program, fond a účtovný rok maximálne šesť žiadostí o platbu. Každý rok možno predložiť jednu žiadosť o platbu kedykoľvek v každom období medzi týmito dátumami: 28. február, 31. máj, 31. júl, 31. október, 30. november a 31. december.

Posledná žiadosť o platbu predložená do 31. júla sa považuje za záverečnú žiadosť o platbu v účtovnom roku, ktorý sa skončil 30. júna.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na programy Interreg.

2.   Žiadosti o platbu sú prípustné, len ak bol predložený najaktuálnejší balík uisťujúcich dokumentov, ktorý sa má poskytnúť podľa článku 98.

3.   Žiadosti o platbu sa Komisii predkladajú v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XXIII a pre každú prioritu a v náležitom prípade podľa kategórie regiónu sa v nich uvádza:

a)

celková suma oprávnených výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií súvisiacich so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých sú základné podmienky splnené, a operácií súvisiacich so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých základné podmienky nie sú splnené, ale ktoré k splneniu základných podmienok prispievajú, ako je zaznamenaná v systéme orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu;

b)

suma na technickú pomoc vypočítaná v súlade s článkom 36 ods. 5 písm. b), ak je to uplatniteľné;

c)

celková suma verejného príspevku, ktorý bol alebo má byť poskytnutý, súvisiaceho so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých sú základné podmienky splnené, a operácií súvisiacich so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých základné podmienky nie sú splnené, ale ktoré k splneniu základných podmienok prispievajú, ako je zaznamenaná v systéme orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu;

d)

celková suma oprávnených výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií súvisiacich so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých základné podmienky nie sú splnené, s výnimkou operácií, ktoré prispievajú k splneniu základných podmienok, ako je zaznamenaná v systéme orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu.

4.   Odchylne od odseku 3 písm. a) platí nasledovné:

a)

ak sa príspevok Únie vyplatí podľa článku 51 písm. a), predstavujú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu sumy odôvodnené pokrokom pri plnení podmienok alebo dosahovaní výsledkov v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 95 ods. 2 alebo delegovaným aktom uvedeným v článku 95 ods. 4;

b)

ak sa príspevok Únie vyplatí podľa článku 51 písm. c), d) a e), sumy zahrnuté v žiadosti o platbu predstavujú sumy určené v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 94 ods. 3 alebo delegovaným aktom uvedeným v článku 94 ods. 4;

c)

pokiaľ ide o formy grantov uvedené v článku 53 ods. 1 prvom pododseku písm. b), c) a d), sumy zahrnuté do žiadosti o platbu predstavujú náklady vypočítané na uplatniteľnom základe.

5.   Odchylne od odseku 3 môže v prípade štátnej pomoci žiadosť o platbu zahŕňať preddavky, ktoré prijímateľovi vypláca orgán poskytujúci pomoc, za týchto kumulatívnych podmienok:

a)

na tieto preddavky sa vzťahuje záruka, ktorú poskytuje banka alebo iná finančná inštitúcia usadená v členskom štáte, alebo sú kryté nástrojom, ktorý poskytuje ako záruku verejnoprávny subjekt alebo členský štát;

b)

tieto preddavky nepresahujú 40 % celkovej sumy pomoci, ktorá sa má poskytnúť prijímateľovi na danú operáciu;

c)

tieto preddavky sú kryté výdavkami, ktoré prijímatelia zaplatili pri vykonávaní operácie a ktoré sú doložené potvrdenými faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty najneskôr do 3 rokov nasledujúcich po roku vyplatenia preddavku alebo k 31. decembru 2029, podľa toho, čo nastane skôr, pričom v opačnom prípade sa zodpovedajúcim spôsobom opraví ďalšia žiadosť o platbu.

V každej žiadosti o platbu, ktorá zahŕňa preddavky tohto typu, sa osobitne uvedie celková suma vyplatená z programu ako preddavky, suma, ktorá bola krytá výdavkami zaplatenými prijímateľmi do 3 rokov od vyplatenia preddavku v súlade s písmenom c), a suma, ktorá nebola krytá výdavkami zaplatenými prijímateľmi a pre ktorú ešte neuplynula trojročná lehota.

6.   Odchylne od odseku 3 písm. c) tohto článku v prípade schém pomoci v zmysle článku 107 ZFEÚ verejný príspevok, ktorý zodpovedá výdavkom zahrnutým do žiadosti o platbu, vyplatí prijímateľom orgán poskytujúci pomoc.

Článok 92

Osobitné prvky v prípade finančných nástrojov uvádzané v žiadostiach o platbu

1.   Ak sa finančné nástroje implementujú v súlade s článkom 59 ods. 1, žiadosti o platbu predložené v súlade s prílohou XXIII musia obsahovať celkové sumy vyplatené, alebo v prípade záruk sumy vyčlenené na záručné zmluvy, zo strany riadiaceho orgánu konečným príjemcom v zmysle článku 68 ods. 1 písm. a), b) a c).

2.   Ak sa finančné nástroje implementujú v súlade s článkom 59 ods. 2, žiadosti o platbu, ktoré zahŕňajú výdavky na finančné nástroje, sa musia predložiť v súlade s týmito podmienkami:

a)

suma zahrnutá do prvej žiadosti o platbu musí byť zaplatená do finančných nástrojov a môže predstavovať najviac 30 % celkových programových príspevkov viazaných v prospech finančných nástrojov v zmysle príslušnej zmluvy o financovaní v súlade s príslušnou prioritou a v náležitom prípade kategóriou regiónu;

b)

suma zahrnutá v následných žiadostiach o platbu predložených počas obdobia oprávnenosti musí zahŕňať oprávnené výdavky, ako sa uvádza v článku 68 ods. 1

3.   Suma zahrnutá do prvej žiadosti o platbu uvedená v odseku 2 písm. a) sa zúčtuje v účtoch predložených Komisii najneskôr v poslednom účtovnom roku.

V žiadostiach o platbu sa uvádza osobitne.

Článok 93

Spoločné pravidlá týkajúce sa platieb

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 5 a 6, a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov vyplatí Komisia priebežné platby do 60 dní odo dňa, keď Komisia prijala žiadosť o platbu.

2.   Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu a príslušnej kategórie regiónu. Komisia refunduje ako priebežné platby 95 % súm zahrnutých do žiadosti o platbu, ktorá je výsledkom uplatnenia miery spolufinancovania pre každú prioritu na celkové oprávnené výdavky alebo v náležitom prípade na verejný príspevok. Komisia stanoví výšku zostávajúcich súm, ktoré sa majú refundovať alebo ktoré sa majú vymôcť pri výpočte zostatku na účtoch v súlade s článkom 100.

3.   Podpora z fondov na prioritu vo forme priebežných platieb nesmie byť vyššia ako suma podpory z fondov na túto prioritu stanovená v rozhodnutí o schválení programu.

4.   Ak príspevok Únie má ktorúkoľvek z foriem uvedenej v článku 51, Komisia nevyplatí sumu vyššiu, ako požaduje členský štát.

5.   Podpora z fondov na prioritu nesmie v rámci platby zostatku za posledný účtovný rok prekročiť žiadnu z týchto súm:

a)

verejný príspevok deklarovaný v žiadostiach o platbu;

b)

podporu z fondov, ktorá sa vyplatila alebo sa má vyplatiť prijímateľom;

c)

sumu požadovanú členským štátom.

Sumy refundované podľa článku 36 ods. 5 sa nezohľadňujú na účely výpočtu stropu stanoveného v písmene b) prvého pododseku tohto článku.

6.   Na požiadanie členského štátu možno priebežné platby zvýšiť o 10 % nad mieru spolufinancovania uplatniteľnú na každú prioritu pre fondy, ak členský štát po 1. júli 2021 spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)

členský štát získa úver od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 (52);

b)

členský štát získa strednodobú finančnú pomoc v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ako je stanovené v Zmluve o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu z 2. februára 2012, alebo ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 332/2002 pod podmienkou vykonania programu makroekonomických úprav;

c)

členskému štátu sa sprístupnila finančná pomoc pod podmienkou vykonania programu makroekonomických úprav, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 472/2013.

Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na žiadosti o platbu do konca kalendárneho roku, v ktorom sa končí príslušná finančná pomoc.

7.   Odsek 6 sa nevzťahuje na programy Interreg.

Článok 94

Príspevok Únie na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

1.   Komisia môže uhradiť príspevok Únie na program na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb v súlade s článkom 51, a to na základe súm a sadzieb schválených rozhodnutím podľa odseku 3 tohto článku alebo stanovených v delegovanom akte uvedenom v odseku 4 tohto článku.

2.   Aby sa dal použiť príspevok Únie na program na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, členské štáty predložia Komisii návrh v súlade so vzormi uvedenými v prílohách V a VI ako súčasť predloženia programu alebo žiadosti o jeho zmenu.

Sumy a sadzby navrhnuté členským štátom posudzuje orgán auditu a stanovujú sa na základe:

a)

spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu založenej na:

i)

štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku;

ii)

overených údajoch z minulosti;

iii)

uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva;

b)

návrhov rozpočtu;

c)

pravidiel týkajúcich sa zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatniteľných v rámci politík Únie pri podobnom type operácie;

d)

pravidiel týkajúcich sa zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v rámci grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie.

3.   Rozhodnutím o schválení programu alebo jeho zmeny sa stanovujú typy operácií, na ktoré sa vzťahuje refundácia na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, vymedzenie a sumy, na ktoré sa vzťahujú uvedené jednotkové náklady, jednorazové platby a paušálne sadzby, a metódy na úpravu týchto súm.

Členské štáty vykonajú refundáciu prijímateľom na účely tohto článku. Táto refundácia môže mať akúkoľvek formu podpory.

Cieľom auditov Komisie a členského štátu a overovaní zo strany riadiaceho orgánu vykonávaných členskými štátmi je výlučne overiť, či sú splnené podmienky na refundáciu zo strany Komisie.

4.   Komisia je v súlade s článkom 114 splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom doplniť tento článok, a to vymedzením jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb na úrovni Únie, ich súm a metód úpravy spôsobom uvedeným v odseku 2 druhom pododseku písm. a) až d) tohto článku.

5.   Tento článok sa neuplatňuje na príspevok Únie na technickú pomoc uhradený podľa článku 51 písm. e).

Článok 95

Príspevok Únie na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi

1.   Komisia môže uhradiť príspevok Únie na celú prioritu programov na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, alebo na jej časť v súlade s článkom 51, a to na základe súm schválených rozhodnutím uvedeným v odseku 2 tohto článku alebo stanovených v delegovanom akte uvedenom v odseku 4 tohto článku. Aby sa dal použiť príspevok Únie na program na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, predložia členské štáty Komisii návrh v súlade so vzormi uvedenými v prílohách V a VI ako súčasť programu alebo žiadosti o jeho zmenu. Návrh musí obsahovať tieto informácie:

a)

určenie príslušnej priority a celkovú sumu krytú financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi;

b)

opis časti programu a typu operácií krytých financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi;

c)

opis podmienok, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, a časový plán;

d)

strednodobé prínosy vedúce k úhrade zo strany Komisie;

e)

merné jednotky;

f)

harmonogram úhrady zo strany Komisie a príslušné sumy súvisiace s pokrokom pri plnení podmienok alebo dosahovaní výsledkov;

g)

opatrenia na overenie splnenia strednodobých prínosov a splnenia podmienok alebo dosiahnutia výsledkov;

h)

metódy úpravy súm, ak je to uplatniteľné;

i)

opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu v súlade s prílohou XIII, ktorým sa preukazuje splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov;

j)

predpokladaný typ metódy úhrady použitej na úhradu prijímateľovi alebo prijímateľom v rámci priority alebo častí priority programov dotknutých týmto článkom.

2.   V rozhodnutí o schválení programu alebo žiadosti o jeho zmenu sa stanovujú všetky prvky uvedené v odseku 1.

3.   Členské štáty vykonajú úhradu prijímateľom na účely tohto článku. Táto úhrada môže mať akúkoľvek formu podpory.

Cieľom auditov Komisie a členského štátu a overovaní zo strany riadiaceho orgánu vykonávaných členskými štátmi je výlučne overiť, či sú splnené podmienky na úhradu zo strany Komisie alebo či sa dosiahli výsledky.

4.   Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 114 s cieľom doplniť tento článok, a to stanovením súm na financovanie na úrovni Únie, ktoré nie je spojené s nákladmi, podľa typu operácie, metód úpravy súm a podmienok, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť.

Oddiel III

Prerušenia a pozastavenia

Článok 96

Prerušenie lehoty na platbu

1.   Komisia môže s výnimkou zálohových platieb prerušiť lehotu na platbu najviac na 6 mesiacov, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

existujú dôkazy, ktoré naznačujú závažný nedostatok, pre ktorý neboli prijaté nápravné opatrenia;

b)

po získaní informácie, že výdavky uvedené v žiadosti o platbu môžu byť spojené s nezrovnalosťou, musí Komisia vykonať dodatočné overenia.

2.   Členský štát môže súhlasiť s predĺžením obdobia prerušenia o ďalšie 3 mesiace.

3.   Komisia obmedzí prerušenie na časť výdavkov dotknutých skutočnosťami uvedenými v odseku 1, s výnimkou prípadu, keď nemožno určiť časť dotknutých výdavkov. Komisia písomne informuje členský štát a riadiaci orgán o dôvode prerušenia a požiada ich o nápravu situácie. Komisia ukončí prerušenie hneď po prijatí opatrení na odstránenie skutočností uvedených v odseku 1.

4.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRAF stanoviť osobitné dôvody na prerušenie platieb, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

Článok 97

Pozastavenie platieb

1.   Komisia môže s výnimkou zálohových platieb pozastaviť všetky platby alebo ich časť po tom, čo poskytla členskému štátu príležitosť predložiť pripomienky, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 96;

b)

existuje závažný nedostatok;

c)

výdavky v žiadostiach o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá nebola napravená;

d)

Komisia v rámci postupu pri nesplnení povinnosti uvedeného v článku 258 ZFEÚ vydala odôvodnené stanovisko k záležitosti, ktorá ohrozuje zákonnosť a správnosť výdavkov.

2.   Komisia ukončí pozastavenie všetkých platieb alebo ich časti, ak členský štát prijal opatrenia potrebné na nápravu skutočností uvedených v odseku 1.

3.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRAF stanoviť osobitné dôvody na pozastavenie platieb, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

KAPITOLA II

Predloženie a preskúmanie účtov

Článok 98

Obsah a predloženie účtov

1.   Za každý účtovný rok, za ktorý boli podané žiadosti o platbu, predloží členský štát Komisii do 15. februára tieto dokumenty (ďalej len „balík uisťujúcich dokumentov“), ktoré sa vzťahujú na predchádzajúci účtovný rok:

a)

účty v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XXIV;

b)

vyhlásenie riadiaceho orgánu uvedené v článku 74 ods. 1 písm. f) v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVIII;

c)

ročné audítorské stanovisko uvedené v článku 77 ods. 3 písm. a) v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XIX;

d)

výročnú kontrolnú správu uvedenú v článku 77 ods. 3 písm. b) v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XX.

2.   Na základe oznámenia dotknutého členského štátu môže Komisia termín uvedený v odseku 1 výnimočne predĺžiť do 1. marca.

3.   Účty obsahujú na úrovni každej priority a v náležitom prípade fondu a kategórie regiónu:

a)

celkovú sumu oprávnených výdavkov zaznamenanú v účtovných systémoch orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu, ktorá bola zahrnutá do záverečnej žiadosti o platbu za daný účtovný rok, a celkovú sumu zodpovedajúceho verejného príspevku, ktorý bol alebo má byť poskytnutý v súvislosti so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých sú základné podmienky splnené, a operácií súvisiacich so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých základné podmienky nie sú splnené, ale ktoré prispievajú k plneniu základných podmienok;

b)

sumy stiahnuté počas účtovného roka;

c)

sumy verejného príspevku vyplatené do finančných nástrojov;

d)

pri každej priorite vysvetlenie všetkých rozdielov medzi sumami deklarovanými podľa písmena a) a sumami deklarovanými v žiadostiach o platbu v tom istom účtovnom roku.

4.   Balík uisťujúcich dokumentov sa netýka celkovej sumy oprávnených výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií alebo príslušného verejného príspevku, ktorý bol alebo má byť poskytnutý, súvisiacich so špecifickými cieľmi, v prípade ktorých nie sú splnené základné podmienky, s výnimkou operácií, ktoré prispievajú k splneniu základných podmienok.

5.   Účty nie sú prípustné, ak členské štáty nevykonali potrebné opravy na zníženie zostatkovej chybovosti, ktorá sa týka zákonnosti a správnosti výdavkov uvedených v účtoch, na 2 % alebo menej ako 2 %.

6.   Členské štáty musia z účtov odpočítať predovšetkým:

a)

výdavky, ktoré vykazujú nezrovnalosti a boli predmetom finančných opráv v súlade s článkom 103;

b)

výdavky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho skúmania zákonnosti a správnosti;

c)

ďalšie sumy podľa potreby, aby sa zostatková chybovosť výdavkov vykázaných v účtoch znížila na 2 % alebo menej ako 2 %.

Členský štát môže zahrnúť výdavky podľa prvého pododseku písm. b) do žiadosti o platbu v nasledujúcich účtovných rokoch po potvrdení ich zákonnosti a správnosti.

7.   Členský štát môže opraviť sumy vykazujúce nezrovnalosti, ktoré zistil po predložení účtov, do ktorých boli tieto sumy zahrnuté, vykonaním príslušných úprav za účtovný rok, v ktorom bola nezrovnalosť zistená, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 104

8.   Členský štát musí ako súčasť balíka uisťujúcich dokumentov predložiť za posledný účtovný rok záverečnú správu o výkonnosti uvedenú v článku 43 alebo v prípade AMIF, ISF alebo BMVI poslednú výročnú správu o výkonnosti.

Článok 99

Preskúmanie účtov

Ak sa neuplatňuje článok 102, Komisia sa do 31. mája roka nasledujúceho po skončení účtovného roka uistí, či sú účty úplné, presné a pravdivé.

Článok 100

Výpočet zostatku

1.   Pri určovaní sumy hradenej z fondov za účtovný rok a následných úprav súvisiacich s platbami členskému štátu Komisia zohľadní:

a)

sumy v účtoch uvedené v článku 98 ods. 3 písm. a) a na ktoré sa má uplatniť miera spolufinancovania pre každú prioritu;

b)

celkovú sumu priebežných platieb uhradených Komisiou počas daného účtovného roka;

c)

v prípade EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF na roky 2021 a 2022 sumu zálohových platieb.

2.   Ak existuje suma, ktorú má členský štát vrátiť, stáva sa predmetom príkazu na vymáhanie vydaného Komisiou, ktorý sa podľa možnosti vykoná započítaním voči sumám, ktoré sa majú vyplatiť členskému štátu v nasledujúcich platbách v rámci toho istého programu. Takéto vrátenie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora programu z fondov. Vrátená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom 21 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 101

Postup preskúmania účtov

1.   Postup stanovený v článku 102 sa uplatňuje v obidvoch z týchto prípadov:

a)

orgán auditu vydal audítorské stanovisko s výhradami alebo nepriaznivé stanovisko z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov;

b)

Komisia má dôkazy spochybňujúce spoľahlivosť audítorského stanoviska bez výhrad.

2.   Vo všetkých ostatných prípadoch Komisia vypočíta sumy hradené z fondov v súlade s článkom 100 a pred 1. júlom vykoná príslušné platby alebo pristúpi k vymáhaniu. Táto platba alebo toto vymáhanie predstavujú schválenie účtov.

Článok 102

Námietkové konanie v rámci preskúmania účtov

1.   Ak orgán auditu poskytne audítorské stanovisko s výhradami alebo nepriaznivé stanovisko z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, Komisia požiada členský štát o revíziu týchto účtov a opätovné predloženie dokumentov uvedených v článku 98 ods. 1 do 1 mesiaca.

Ak v lehote stanovenej v prvom pododseku:

a)

je audítorské stanovisko bez výhrad, uplatňuje sa článok 100 a Komisia do 2 mesiacov vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo pristúpi k vymáhaniu;

b)

je audítorské stanovisko stále s výhradami, alebo členský štát opätovne nepredložil dokumenty, uplatňujú sa odseky 2, 3 a 4.

2.   Ak audítorské stanovisko zostáva s výhradami z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, alebo ak audítorské stanovisko zostáva nespoľahlivé, Komisia informuje členský štát o sume, ktorú možno uhradiť z fondov za daný účtovný rok.

3.   Ak členský štát vyjadrí do 1 mesiaca súhlas so sumou uvedenou v odseku 2 tohto článku, Komisia do 2 mesiacov vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo pristúpi k vymáhaniu v súlade s článkom 100.

4.   Ak členský štát nesúhlasí so sumou uvedenou v odseku 2 tohto článku, Komisia stanoví sumu, ktorú možno uhradiť z fondov za daný účtovný rok. Takýto akt nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na program. Komisia vyplatí do 2 mesiacov akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo pristúpi k vymáhaniu v súlade s článkom 100.

5.   Pokiaľ ide o posledný účtovný rok, Komisia vyplatí alebo vymôže ročný zostatok účtov v prípade programov podporovaných z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF najneskôr 2 mesiace po dátume schválenia záverečnej správy o výkonnosti, ako sa uvádza v článku 43.

KAPITOLA III

Finančné opravy

Článok 103

Finančné opravy vykonávané členskými štátmi

1.   Členské štáty chránia rozpočet Únie a uplatňujú finančné opravy prostredníctvom úplného alebo čiastočného zrušenia podpory z fondov na operáciu alebo program, ak sa zistí, že výdavky deklarované Komisii vykazujú nezrovnalosti.

2.   Finančné opravy sa zaznamenajú v účtoch za účtovný rok, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.

3.   Zrušenú podporu z fondov môže členský štát opätovne použiť v rámci dotknutého programu okrem operácie, ktorá bola predmetom danej opravy, alebo v prípade, ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, okrem operácie, ktorá bola ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou.

4.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRAF stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany členských štátov, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

5.   Odchylne od odsekov 1, 2 a 3 sa v prípade operácií, ktoré zahŕňajú finančné nástroje, príspevok zrušený v súlade s týmto článkom v dôsledku individuálnej nezrovnalosti môže opätovne použiť v rámci rovnakej operácie za týchto podmienok:

a)

len pre iných konečných príjemcov v rámci toho istého finančného nástroja, ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni konečného príjemcu;

b)

len pre iné orgány implementujúce osobitné fondy, ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu implementujúceho osobitný fond, v prípade ktorého sa finančný nástroj implementuje prostredníctvom štruktúry s holdingovým fondom.

Ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu implementujúceho holdingový fond, alebo na úrovni orgánu implementujúceho osobitný fond, v prípade ktorého sa finančný nástroj implementuje prostredníctvom štruktúry bez holdingového fondu, zrušený príspevok sa nesmie opätovne použiť v rámci tej istej operácie.

Ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, zrušený príspevok sa nesmie opätovne použiť na žiadnu operáciu, na ktorú mala systémová nezrovnalosť vplyv.

6.   Orgány implementujúce finančné nástroje refundujú členským štátom programové príspevky, na ktoré majú nezrovnalosti vplyv, spolu s úrokmi a akýmikoľvek ďalšími výnosmi vytvorenými týmito príspevkami.

Orgány implementujúce finančné nástroje nerefundujú členským štátom sumy uvedené v prvom pododseku, ak tieto orgány v prípade danej nezrovnalosti preukážu splnenie týchto kumulatívnych podmienok:

a)

nezrovnalosť vznikla na úrovni konečných príjemcov, alebo v prípade holdingového fondu na úrovni orgánov implementujúcich osobitné fondy alebo konečných príjemcov;

b)

orgány implementujúce finančné nástroje vykonávali svoje povinnosti v súvislosti s programovými príspevkami, na ktoré mali nezrovnalosti vplyv, v súlade s uplatniteľným právom a konali s mierou profesionálnej starostlivosti, transparentnosti a pozornosti, ktorá sa očakáva od profesionálneho subjektu so skúsenosťami pri implementovaní finančných nástrojov;

c)

sumy, na ktoré mala nezrovnalosť vplyv, nebolo možné vymôcť aj napriek tomu, že orgány implementujúce finančné nástroje využili všetky uplatniteľné zmluvné a zákonné opatrenia s náležitou starostlivosťou.

Článok 104

Finančné opravy zo strany Komisie

1.   Komisia vykoná finančné opravy znížením podpory programu z fondov, ak dospeje k záveru, že:

a)

existuje závažný nedostatok, ktorý ohrozuje už vyplatenú podporu programu z fondov;

b)

výdavky obsiahnuté v schválených účtoch vykazujú nezrovnalosti a členský štát to neodhalil ani nenahlásil;

c)

členský štát pred začatím postupu finančnej opravy zo strany Komisie nedodržiaval svoje povinnosti podľa článku 97.

Ak Komisia uplatňuje paušálnu sadzbu alebo extrapolované finančné opravy, vykonajú sa v súlade s prílohou XXV.

2.   Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia informuje členský štát o svojich záveroch a poskytne členskému štátu príležitosť predložiť do 2 mesiacov pripomienky a preukázať, že skutočný rozsah nezrovnalosti je menší, než sa uvádza v posúdení Komisie. Táto lehota sa po vzájomnej dohode môže predĺžiť.

3.   Ak členský štát neakceptuje závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie s cieľom zabezpečiť, aby boli k dispozícii všetky relevantné informácie a pripomienky na sformulovanie základu pre závery Komisie týkajúce sa žiadosti o finančnú opravu.

4.   Komisia rozhodne o finančnej oprave formou vykonávacieho aktu do 10 mesiacov odo dňa vypočutia alebo od predloženia dodatočných informácií požadovaných Komisiou, pričom zohľadní rozsah, častosť výskytu a finančné dôsledky nezrovnalostí alebo závažných nedostatkov.

Pri rozhodovaní o finančnej oprave Komisia zohľadní všetky predložené informácie a pripomienky.

Ak členský štát súhlasí s finančnou opravou v prípadoch uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) a c) pred prijatím rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku, členský štát môže príslušné sumy opätovne použiť. Uvedená možnosť sa nevzťahuje na prípad finančnej opravy podľa odseku 1 prvého pododseku písm. b).

5.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRAF stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany Komisie, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

6.   V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade FST stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany Komisie, ktoré sa týkajú nedostatočného plnenia cieľových hodnôt stanovených pre FST.

KAPITOLA IV

Zrušenie viazanosti

Článok 105

Zásady a pravidlá zrušenia viazanosti

1.   Komisia zruší viazanosť akejkoľvek sumy programu, ktorá nebola použitá na zálohové platby v súlade s článkom 90, alebo v súvislosti s ktorou nebola predložená žiadosť o platbu v súlade s článkami 91 a 92, do 31. decembra tretieho kalendárneho roka nasledujúceho po roku rozpočtových záväzkov na roky 2021 až 2026.

2.   Viazanosť tej časti záväzkov, ktorá bude k 31. decembru 2029 stále otvorená, sa zruší, ak do lehoty stanovenej v článku 43 ods. 1 nebude Komisii predložený balík uisťujúcich dokumentov a záverečná správa o výkonnosti programov podporovaných z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu, FST a ENRAF.

Článok 106

Výnimky z pravidiel zrušenia viazanosti

1.   Suma, ktorej sa zrušenie viazanosti týka, sa zníži o sumy rovnocenné tej časti rozpočtového záväzku, pre ktorú:

a)

sú operácie pozastavené súdnym konaním alebo odvolaním v správnom konaní s odkladným účinkom, alebo

b)

nebolo možné predložiť žiadosť o platbu z dôvodov vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje vykonávanie celého programu alebo jeho časti.

Vnútroštátne orgány, ktoré tvrdia, že došlo k pôsobeniu vyššej moci, musia dokázať priame dôsledky vyššej moci pre vykonávanie celého programu alebo jeho časti.

2.   Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) a b) v súvislosti so sumou, ktorá sa má deklarovať do 31. decembra predchádzajúceho roka.

Článok 107

Postup zrušenia viazanosti

1.   Na základe informácií získaných k 31. januáru Komisia informuje členský štát o sume, ktorej viazanosť sa ruší na základe uvedených informácií.

2.   Členský štát má 2 mesiace na to, aby súhlasil so sumou, ktorej viazanosť má byť zrušená, alebo aby predložil svoje pripomienky.

3.   Členský štát predloží Komisii do 30. júna zmenený finančný plán na príslušný kalendárny rok s uvedením zníženej sumy podpory na jednu alebo viaceré priority programu. V prípade programov podporovaných z viac ako jedného fondu sa suma podpory zníži v každom fonde úmerne k sumám dotknutým zrušením viazanosti, ktoré sa nepoužili v príslušnom kalendárnom roku.

Ak sa takýto plán nepredloží, Komisia zmení finančný plán tak, že zníži príspevok z fondov na príslušný kalendárny rok. Toto zníženie sa pridelí na každú prioritu úmerne k sumám dotknutým zrušením viazanosti, ktoré sa nepoužili v príslušnom kalendárnom roku.

4.   Komisia zmení rozhodnutie o schválení programu najneskôr do 31. októbra.

HLAVA VIII

FINANČNÝ RÁMEC

Článok 108

Geografické pokrytie podpory cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu

1.   EFRR, ESF+ a Kohézny fond podporujú cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu vo všetkých regiónoch zodpovedajúcich úrovni 2 spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny úrovne NUTS 2“) stanovenej v nariadení (ES) č. 1059/2003 v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2016/2066.

2.   Zdroje z EFRR a ESF+ na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa pridelia na tieto tri kategórie regiónu úrovne NUTS 2:

a)

menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa nedosahuje 75 % priemerného HDP na obyvateľa v EÚ-27 (ďalej len „menej rozvinuté regióny“);

b)

prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je v rozmedzí 75 % až 100 % priemerného HDP na obyvateľa v EÚ-27 (ďalej len „prechodné regióny“);

c)

viac rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa presahuje 100 % priemerného HDP na obyvateľa v EÚ-27 (ďalej len „viac rozvinuté regióny“).

Zaradenie regiónu do jednej z týchto troch kategórií regiónu sa vykoná na základe pomeru HDP na obyvateľa v každom regióne, meraného v štandarde kúpnej sily (PPS) a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie rokov 2015 – 2017, k priemernému HDP na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

3.   Z Kohézneho fondu sa podporujú tie členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa, meraný v PPS a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie rokov 2015 – 2017, nedosahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

4.   Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce zoznam regiónov, ktoré spĺňajú kritériá jednej z troch kategórií regiónu, a členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 3. Tento zoznam platí od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

Článok 109

Zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť

1.   Zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ktoré sú k dispozícii na rozpočtový záväzok na obdobie rokov 2021 – 2027 na základe VFR, predstavujú 330 234 776 621 EUR v cenách roku 2018 pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond a 7 500 000 000 EUR v cenách za rok 2018 pre FST.

Zdroje uvedené v prvom pododseku sa doplnia o sumu 10 000 000 000 EUR v cenách roku 2018 na opatrenia uvedené v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2020/2094 (53) na účely nariadenia o FST. Táto suma predstavuje vonkajšie pripísané príjmy na účely článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Na účely programovania a následného zahrnutia do rozpočtu Únie sa sumy uvedené v prvom a druhom pododseku indexujú sadzbou 2 % ročne.

2.   Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce ročné rozdelenie celkových zdrojov pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a v náležitom prípade podľa kategórie regiónu v súlade s metodikami stanovenými v prílohe XXVI.

V uvedenom rozhodnutí sa tiež stanoví ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

3.   Na podnet Komisie sa na technickú pomoc pridelí 0,35 % zdrojov uvedených v odseku 1 prvom a druhom pododseku po odpočítaní podpory pre NPE uvedenej v článku 110 ods. 3

Článok 110

Zdroje na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.   Zdroje na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu na základe VFR predstavujú 97,6 % celkových zdrojov (t. j. spolu 329 684 776 621 EUR) a pridelia sa takto:

a)

61,3 % (t. j. spolu 202 226 984 629 EUR) pre menej rozvinuté regióny;

b)

14,5 % (t. j. spolu 47 771 802 082 EUR) pre prechodné regióny;

c)

8,3 % (t. j. spolu 27 202 682 372 EUR) pre viac rozvinuté regióny;

d)

12,9 % (t. j. spolu 42 555 570 217 EUR) pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu;

e)

0,6 % (t. j. spolu 1 927 737 321 EUR) ako dodatočné financovanie pre najvzdialenejšie regióny vymedzené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994;

f)

0,2 % (t. j. spolu 500 000 000 EUR) na medziregionálne inovačné investície;

g)

2,3 % (t. j. spolu 7 500 000 000 EUR) pre Fond na spravodlivú transformáciu.

2.   Suma zdrojov, ktoré sú k dispozícii pre ESF+ v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, je 87 319 331 844 EUR.

Suma dodatočného financovania pre regióny uvedené v odseku 1 písm. e) pridelená na ESF+ je 472 980 447 EUR.

3.   Výška podpory z Kohézneho fondu, ktorá sa má previesť do NPE, je 10 000 000 000 EUR. Vynaloží sa na projekty dopravnej infraštruktúry, a to pri zohľadnení potrieb investícií členských štátov a regiónov do infraštruktúry, prostredníctvom osobitných výziev v súlade s nariadením o NPE výlučne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu.

Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci sumu, ktorá sa má previesť z pridelených prostriedkov z Kohézneho fondu pre každý členský štát na NPE a určiť na pomernom základe na celé obdobie.

Pridelené prostriedky z Kohézneho fondu pre každý členský štát sa zodpovedajúcou mierou znížia.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z Kohézneho fondu uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových riadkov NPE počnúc rozpočtovým postupom roku 2021.

Okamžite po prevode je 30 % zdrojov prevedených do NPE k dispozícii všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením o NPE.

Pravidlá vzťahujúce sa na sektor dopravy podľa nariadenia o NPE sa uplatňujú na konkrétne výzvy uvedené v prvom pododseku. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 rešpektujú národné pridelené prostriedky v rámci Kohézneho fondu, pokiaľ ide o 70 % zdrojov prevedených do NPE.

Zdroje prevedené do NPE, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, sú členským štátom, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, k dispozícii od 1. januára 2024 na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením o NPE.

S cieľom podporiť členské štáty, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu a ktoré by mohli mať ťažkosti s navrhovaním projektov, ktoré sú dostatočne zrelé, kvalitné, či oboje a ktoré majú dostatočnú pridanú hodnotu Únie, sa osobitná pozornosť venuje technickej pomoci, ktorej cieľom je posilniť inštitucionálne kapacity a efektívnosť verejnej správy a verejných služieb vo vzťahu k vypracovaniu a realizácii projektov uvedených v nariadení o NPE.

Komisia vyvinie maximálne úsilie, aby umožnila členským štátom oprávneným na financovanie z Kohézneho fondu dosiahnuť do konca obdobia rokov 2021 – 2027 čo najväčšiu absorpciu sumy prevedenej do NPE, a to aj prostredníctvom organizovania dodatočných výziev.

Osobitná pozornosť a podpora podľa ôsmeho a deviateho pododseku sa venuje tým členským štátom, ktorých HND na obyvateľa, meraný v PPS v období rokov 2015 – 2017, je nižší ako 60 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27.

Pokiaľ ide o členské štáty, ktorých HND na obyvateľa meraný v PPS v období rokov 2015 – 2017 je nižší ako 60 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27, sa do 31. decembra 2024 zaručí 70 % zo 70 % sumy, ktorú uvedené členské štáty previedli do NPE.

4.   Zo zdrojov na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa 400 000 000 EUR pridelí na Európsku mestskú iniciatívu pod priamym alebo nepriamym riadením Komisie.

5.   Zo zdrojov ESF+ na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa 175 000 000 EUR pridelí na nadnárodnú spoluprácu podporujúcu inovačné riešenia v rámci priameho alebo nepriameho riadenia.

6.   Suma uvedená v odseku 1 písm. f) sa pridelí zo zdrojov EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu na medziregionálne inovačné investície v rámci priameho alebo nepriameho riadenia.

7.   Zdroje na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 2,4 % z celkových zdrojov, ktoré sú k dispozícii na rozpočtový záväzok z fondov na obdobie rokov 2021 – 2027 (t. j. spolu 8 050 000 000 EUR).

8.   Suma uvedená v článku 109 ods. 1 druhom pododseku je súčasťou zdrojov na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu.

Článok 111

Prevoditeľnosť zdrojov

1.   Komisia môže pri predložení partnerskej dohody alebo v kontexte strednodobého preskúmania akceptovať návrh členského štátu na prevod:

a)

dodatočnej sumy vo výške najviac 5 % počiatočných pridelených prostriedkov, ktoré boli určené menej rozvinutým regiónom, na prechodné regióny alebo viac rozvinuté regióny a z prechodných regiónov na viac rozvinuté regióny;

b)

z pridelených prostriedkov pre viac rozvinuté regióny alebo prechodné regióny na menej rozvinuté regióny alebo z viac rozvinutých regiónov na prechodné regióny.

Odchylne od prvého pododseku písm. a) môže Komisia akceptovať dodatočný prevod vo výške najviac 10 % celkových pridelených prostriedkov pre menej rozvinuté regióny na prechodné regióny alebo viac rozvinuté regióny v rámci tých členských štátov, ktorých HND na obyvateľa meraný v PPS v období rokov 2015 – 2017 je nižší ako 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27. Zdroje akéhokoľvek dodatočného prevodu sa použijú ako príspevok k cieľom politiky uvedeným v článku 5 ods. 1 písm. a) a b).

2.   Celkové pridelené prostriedky pre každý členský štát v súvislosti s cieľom Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľom Európska územná spolupráca (Interreg) nemožno prevádzať medzi týmito cieľmi.

3.   V záujme zachovania efektívneho príspevku fondov k akciám uvedeným v článku 5 ods. 2 a odchylne od odseku 2 tohto článku môže Komisia v riadne odôvodnených prípadoch a na základe splnenia podmienky stanovenej v odseku 4 tohto článku akceptovať prostredníctvom vykonávacieho aktu návrh členského štátu pri jeho prvom predložení partnerskej dohody na prevod časti jeho finančných prostriedkov určených na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v prospech cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu.

4.   Podiel cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) v členskom štáte, ktorý predkladá návrh uvedený v odseku 3, predstavuje najmenej 35 % celkových prostriedkov pridelených tomuto členskému štátu v súvislosti s cieľom Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľom Európska územná spolupráca (Interreg) a po prevode predstavuje najmenej 25 % týchto celkových prostriedkov.

Článok 112

Určenie mier spolufinancovania

1.   V rozhodnutí o schválení programu sa stanoví miera spolufinancovania a maximálna výška podpory z fondov pre každú prioritu.

2.   V prípade každej priority sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa miera spolufinancovania priority uplatní na jednu z týchto možností:

a)

celkové príspevky vrátane verejného a súkromného príspevku;

b)

verejný príspevok.

3.   Miera spolufinancovania pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu na úrovni každej priority nesmie byť vyššia ako:

a)

85 % pre menej rozvinuté regióny;

b)

70 % pre prechodné regióny, ktoré boli v období rokov 2014 – 2020 zatriedené ako menej rozvinuté regióny;

c)

60 % pre prechodné regióny;

d)

50 % pre viac rozvinuté regióny, ktoré boli zatriedené ako prechodné regióny alebo ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2014 – 2020 bol nižší ako 100 %;

e)

40 % pre viac rozvinuté regióny.

Miery spolufinancovania stanovené v prvom pododseku písm. a) sa uplatňujú aj na najvzdialenejšie regióny vrátane dodatočne pridelených prostriedkov pre najvzdialenejšie regióny.

Miera spolufinancovania v prípade Kohézneho fondu na úrovni každej priority nesmie byť vyššia ako 85 %.

V nariadení o ESF+ sa môžu stanoviť vyššie miery spolufinancovania v súlade s jeho článkami 10 a 14.

Miera spolufinancovania uplatniteľná na región, v ktorom sa nachádza územie alebo územia určené v plánoch spravodlivej transformácie územia, v prípade priority podporenej z FST nesmie byť vyššia ako:

a)

85 % v prípade menej rozvinutých regiónov;

b)

70 % v prípade prechodných regiónov;

c)

50 % v prípade viac rozvinutých regiónov.

4.   Miera spolufinancovania v prípade programov Interreg nesmie byť vyššia ako 80 % s výnimkou prípadov, ak nariadenie o Interreg stanoví vyššie miery spolufinancovania pre zložku D Interregu a pre externé programy cezhraničnej spolupráce.

5.   Maximálne miery spolufinancovania uvedené v odsekoch 3 a 4 sa zvýšia o 10 percentuálnych bodov v prípade priorít, ktoré sa v plnej miere realizujú prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou.

6.   Opatrenia technickej pomoci implementované na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu financovať vo výške 100 %.

HLAVA IX

DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 113

Delegovanie právomocí, pokiaľ ide o určité prílohy

Komisia je v súlade s článkom 114 oprávnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy k tomuto nariadeniu, okrem príloh III, IV, XI, XIII, XIV, XVII a XXVI, s cieľom prispôsobiť ich zmenám, ku ktorým dochádza počas programového obdobia.

Článok 114

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 79 ods. 4, článku 94 ods. 4, článku 95 ods. 4 a článku 113 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 1. júla 2021.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 79 ods. 4, článku 94 ods. 4, článku 95 ods. 4, článku 113 a článku 117 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertami určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 79 ods. 4, článku 94 ods. 4, článku 95 ods. 4, článku 113 a článku 117 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote 2 mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.

Článok 115

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA II

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 116

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2027 v súlade s článkom 177 ZFEÚ.

Článok 117

Prechodné ustanovenia

1.   Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 alebo akýkoľvek iný akt uplatniteľný na programové obdobie 2014 – 2020 sa naďalej uplatňujú len na operačné programy a operácie podporované z EFRR, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu v rámci daného obdobia.

2.   Splnomocnenie udelené Komisii v článku 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na prijatie delegovaného aktu s cieľom ustanoviť európsky kódex správania pre partnerstvo zostane v platnosti aj na programové obdobie 2021 – 2027. Delegovanie právomoci sa vykonáva v súlade s článkom 114 tohto nariadenia.

Článok 118

Podmienky pre operácie, na ktoré sa vzťahuje fázovaná implementácia

1.   Riadiaci orgán môže pristúpiť k výberu operácie pozostávajúcej z druhej fázy operácie vybranej na podporu a začatej podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

a)

operácia vybraná na podporu podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 má z finančného hľadiska dve identifikovateľné fázy s oddelenými audítorskými záznamami;

b)

celkové náklady na operáciu uvedenú v písmene a) presahujú 5 000 000 EUR;

c)

výdavky uvedené v žiadosti o platbu v súvislosti s prvou fázou nie sú zahrnuté do žiadnej žiadosti o platbu v súvislosti s druhou fázou;

d)

druhá fáza operácie je v súlade s uplatniteľným právom a je oprávnená na podporu z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu alebo ENRAF podľa ustanovení tohto nariadenia alebo špecifických nariadení pre jednotlivé fondy;

e)

členský štát sa v záverečnej správe o vykonávaní, alebo v kontexte Európskeho námorného a rybárskeho fondu v poslednej výročnej správe o vykonávaní predloženej v súlade s článkom 141 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 zaväzuje dokončiť počas programového obdobia a uviesť do prevádzky druhú a záverečnú fázu.

2.   Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na druhú fázu operácie.

Článok 119

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 24. júna 2021

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 83.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 41.

(3)  Ú. v. EÚ C 17, 14.1.2019, s. 1.

(4)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 (Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 638) a pozícia Rady v prvom čítaní z 27. mája 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 24. júna 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(5)  Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg), podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (pozri stranu 159. tohto úradného vestníka).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (pozri stranu 159 tohto úradného vestníka).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20