EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32021R1058

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde

PE/48/2021/INIT

OJ L 231, 30.6.2021, p. 60–93 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1058/oj

30.6.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 231/60


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/1058

z 24. júna 2021

o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177 druhý odsek a články 178 a 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, medzi ktorými sa má mimoriadna pozornosť venovať regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami vrátane osobitných znevýhodnení vyplývajúcich z demografického poklesu, napríklad najsevernejším regiónom s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovným a cezhraničným a horským regiónom.

(2)

Kohézny fond bol zriadený s cieľom prispieť k celkovému cieľu spočívajúcemu v posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie poskytovaním finančných príspevkov v oblastiach životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry (ďalej len „TEN-T“), ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (4).

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/... (5) sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na EFRR, Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ďalej len „ENRAF“), Fond pre azyl, migráciu a integráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „BMVI“), ktoré fungujú na základe spoločného rámca.

(4)

S cieľom zjednodušiť pravidlá, ktoré platili pre EFRR aj Kohézny fond počas programového obdobia 2014 – 2020, by sa mali uplatniteľné pravidlá vzťahujúce sa na oba fondy stanoviť v jednom nariadení.

(5)

Horizontálne zásady stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásady subsidiarity a zásady proporcionality, ako sa stanovujú v článku 5 Zmluvy o EÚ, by sa mali dodržiavať pri vykonávaní EFRR a Kohézneho fondu pri zohľadnení Charty základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj zásady stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv vyhlásenom Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v roku 2017, a zabezpečiť prístupnosť v súlade s článkom 9 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. V tejto súvislosti by sa EFRR a Kohézny fond mali v súčinnosti s ESF+ vykonávať spôsobom, ktorý podporuje prechod od inštitucionálnej starostlivosti na rodinnú a komunitnú starostlivosť, a mali by sledovať svoje ciele so zámerom prispieť k vytváraniu kvalitných pracovných miest, odstráneniu chudoby a podpore sociálneho začlenenia. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti mužov a žien a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Žiadny fond by nemal podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie alebo vylúčenia, a pri financovaní infraštruktúry by oba fondy mali zabezpečiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

(6)

Ciele EFRR a Kohézneho fondu by sa mali dosahovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa spočívajúceho v zachovaní, ochrane a zlepšovaní kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, pričom sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“. Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkom Únie vykonávať Parížsku dohodu z roku 2015 o zmene klímy v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán, prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja (ďalej len „ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja“) prispejú oba fondy k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali 30 % rozpočtových výdavkov Únie. Očakáva sa, že na tento účel prispejú operácie v rámci EFRR na klimatické ciele prostriedkami vo výške 30 % z celkového finančného krytia EFRR. Očakáva sa, že operácie v rámci Kohézneho fondu prispejú na klimatické ciele prostriedkami vo výške 37 % z celkového finančného krytia Kohézneho fondu. Akcie v rámci tohto nariadenia by okrem toho mali prispieť k ambícii poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov na základe viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na ciele v oblasti biodiverzity v roku 2024 a 10 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

Oba fondy by mali podporovať činnosti, ktoré rešpektujú normy a priority Únie v oblasti klímy a životného prostredia a výrazne nenarušujú plnenie environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (6) a ktoré zabezpečujú prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. V programoch EFRR a Kohézneho fondu by sa mal zohľadňovať obsah integrovaných národných energetických a klimatických plánov prijatých v rámci riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7).

(7)

V záujme ochrany integrity vnútorného trhu majú byť operácie EFRR a Kohézneho fondu, ktoré sú prospešné pre podniky, v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

(8)

Pri vykonávaní EFRR a Kohézneho fondu je kľúčovým prvkom zásada partnerstva, ktorá vychádza z prístupu založenom na viacúrovňovom riadení a zabezpečuje zapojenie regionálnych, miestnych, mestských a iných orgánov verejnej správy, občianskej spoločnosti, hospodárskych a sociálnych partnerov, a vo vhodnom prípade výskumných organizácií a univerzít. Vykonávaním oboch fondov by sa mala zabezpečiť koordinácia a komplementárnosť s ESF+, Fondom na spravodlivú transformáciu, ENRAF a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“).

(9)

Je potrebné stanoviť ustanovenia, pokiaľ ide o podporu z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(10)

S cieľom určiť typy činností, ktoré možno podporovať z EFRR a Kohézneho fondu, by sa mali stanoviť špecifické ciele politiky na poskytovanie podpory z oboch fondov, aby sa zabezpečilo ich prispievanie k jednému alebo viacerým spoločným cieľom politiky stanoveným v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/....

(11)

Keďže malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) sú základom európskeho hospodárstva, EFRR by mal naďalej podporovať rozvoj MSP posilnením ich udržateľného rastu a konkurencieschopnosti. Navyše vzhľadom na potenciálne závažné dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 alebo akúkoľvek inú prípadnú krízovú situáciu, ktorá vznikne v budúcnosti a bude mať vplyv na podniky a zamestnanosť, by EFRR mal podporovať zotavenie z takýchto krízových situácií podporovaním vytvárania pracovných miest v MSP, a to aj prostredníctvom produktívnych investícií.

(12)

Investície v rámci EFRR by mali prispieť k rozvoju komplexnej siete vysokorýchlostnej digitálnej infraštruktúry a k podpore udržateľnej multimodálnej mobility bez znečistenia so zameraním na verejnú dopravu, zdieľanú mobilitu, chôdzu a cyklistiku ako súčasť prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka.

(13)

Na využitie príležitostí vyplývajúcich z digitálneho veku by mal EFRR prispievať k rozvoju inkluzívnej digitálnej spoločnosti, v ktorej občania, výskumné organizácie, podniky a orgány verejnej správy v plnej miere využívajú príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia. Efektívna elektronická verejná správa na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni zahŕňa vývoj nástrojov, ako aj prehodnotenie organizácie a procesov s cieľom poskytovať verejné služby efektívnejšie, jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie. Digitálne a telekomunikačné technológie by sa mali využívať najmä na zlepšenie tradičných sietí a služieb v prospech miestnych komunít prostredníctvom rozvoja projektov, ako sú inteligentné mestá a dediny.

(14)

Podpora z EFRR v rámci cieľa politiky 1 (CP 1) by mala byť založená na budovaní kapacít pre stratégie inteligentnej špecializácie, v ktorých sa stanovujú priority na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni alebo na oboch úrovniach s cieľom zvýšiť ich konkurenčnú výhodu rozvíjaním a zosúlaďovaním silných stránok výskumu a inovácií s podnikateľskými potrebami a potrebnými zručnosťami prostredníctvom procesu podnikateľského objavovania. Tento proces by mal umožniť podnikateľským subjektom vrátane priemyslu, vzdelávacích a výskumných organizácií, verejnej správy a občianskej spoločnosti identifikovať najsľubnejšie oblasti udržateľného hospodárskeho rozvoja na základe osobitných štruktúr a vedomostnej základne regiónu. Keďže proces riadenia inteligentnej špecializácie má pre kvalitu stratégie zásadný význam, EFRR by mal poskytovať podporu na rozvoj a posilnenie kapacít potrebných na účinný proces podnikateľského objavovania a prípravu alebo aktualizáciu stratégií inteligentnej špecializácie.

(15)

Na podporu dosiahnutia klimatickej neutrality Únie do roku 2050 by EFRR a Kohézny fond mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a k boju proti energetickej chudobe, pričom sa náležite zohľadnia sociálne a hospodárske dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. V tejto súvislosti by boli obzvlášť dôležité investície do energetickej efektívnosti vrátane systémov úspor energie, do udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami udržateľnosti stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (8), do inteligentných energetických systémov, ako aj investície zamerané na predchádzanie katastrofám, podporu biodiverzity a zelenej infraštruktúry vrátane zachovania, zhodnocovania a zdôrazňovania chránených prírodných oblastí, ako aj iné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ako je napríklad zachovanie a obnova prírodných oblastí s vysokým potenciálom na absorpciu a ukladanie uhlíka, vrátane opätovného zavlažovania mokradí, zachytávania plynov zo skládok alebo znižovania emisií v priemyselných procesoch alebo produktoch. Okrem toho by sa mali podporovať investície zamerané na zníženie všetkých foriem znečistenia, ako je znečistenie vzduchu, vody, pôdy, hluk a svetelné znečistenie.

(16)

Pri príprave programov spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu je potrebné zohľadniť integrované národné energetické a klimatické plány, v ktorých sa uvádzajú politiky a opatrenia a riešia sa energetická chudoba a emisie skleníkových plynov. S cieľom prispieť k dosiahnutiu národných cieľov v oblasti zníženia energetickej chudoby stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch by EFRR mal podporovať najmä zlepšenia energetickej efektívnosti v oblasti bývania a budov v súlade s pozmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 (9) s cieľom prispieť k dosiahnutiu do roku 2050 dekarbonizovaného fondu budov, čím sa zníži spotreba energie a vzniknú úspory domácnostiam postihnutým energetickou chudobou.

(17)

Na zlepšenie dopravnej prepojenosti by EFRR a Kohézny fond mali podporovať rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1315/2013, prostredníctvom investícií do infraštruktúry pre železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu, cestnú dopravu, námornú dopravu a multimodálnu dopravu vrátane opatrení na zníženie hluku. EFRR a Kohézny fond by mali podporovať aj vnútroštátnu, regionálnu a miestnu, cezhraničnú a mestskú mobilitu. Pri tom by oba fondy mali venovať pozornosť zvyšovaniu bezpečnosti najmä existujúcich mostov a tunelov.

(18)

V čoraz viac vzájomne prepojenom svete a vzhľadom na demografickú a migračnú dynamiku je jasné, že migračná politika Únie si vyžaduje spoločný prístup, ktorý sa opiera o synergiu a komplementárnosť rôznych nástrojov financovania. EFRR by mal preto pri príprave a vykonávaní programov venovať pozornosť demografickým výzvam. S cieľom zabezpečiť jednotnú, silnú a konzistentnú podporu solidarity a úsilia o rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi pri riadení migrácie by EFRR mal na najvhodnejšej územnej úrovni poskytovať podporu s cieľom uľahčiť dlhodobú a inkluzívnu integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov v prospech sociálneho a hospodárskeho rozvoja, a to prijatím prístupu zameraného na ochranu ich dôstojnosti a práv.

(19)

Na podporu sociálnej inovácie a inkluzívneho prístupu k vysokokvalitným pracovným miestam by EFRR mal podporovať subjekty „sociálneho hospodárstva“, ako sú družstvá, vzájomné poisťovacie spolky, neziskové združenia a sociálne podniky.

(20)

S cieľom podporiť sociálne začlenenie a bojovať proti chudobe, najmä medzi marginalizovanými komunitami, je potrebné zlepšiť prístup, a to aj prostredníctvom infraštruktúry, k sociálnym, vzdelávacím, kultúrnym a rekreačným službám vrátane športu, pričom je potrebné zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím, detí a starších osôb.

(21)

EFRR a Kohézny fond by mali podporovať sociálno-ekonomické začlenenie marginalizovaných komunít s osobitným dôrazom na vnútroštátny strategický politický rámec integrácie Rómov uvedený v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2021/..., ktorý stanovuje integračné opatrenia, domácností s nízkymi príjmami vrátane domácností ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a znevýhodnených skupín vrátane osôb s osobitnými potrebami. V súlade so zásadou 19 Európskeho piliera sociálnych práv by EFRR a Kohézny fond mali mať možnosť podporovať najmä poskytovanie sociálneho bývania. Vzhľadom na výzvy, ktorým čelia marginalizované rómske komunity z hľadiska prístupu k základným službám, by EFRR a Kohézny fond mali prispieť k zlepšeniu ich životných podmienok a vyhliadok na rozvoj.

(22)

S cieľom posilniť pripravenosť na dištančné a online vzdelávanie a odbornú prípravu tak, aby boli sociálne inkluzívne, by EFRR mal v rámci plnenia svojej úlohy, ktorou je zlepšovanie rovného prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, najmä prispievať k posilneniu odolnosti pre dištančné a online učenie. Úsilie o zabezpečenie kontinuity vzdelávania a odbornej prípravy počas pandémie ochorenia COVID-19 poukázalo na závažné nedostatky v prístupe k potrebným zariadeniam informačných a komunikačných technológií (IKT) a pripojiteľnosti vzdelávajúcich sa osôb zo znevýhodneného prostredia a zo vzdialených regiónov. V tejto súvislosti by EFRR mal podporovať sprístupňovanie potrebného vybavenia a pripojiteľnosti IKT, čím sa posilní odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy pre dištančné a online učenie.

(23)

S cieľom posilniť schopnosť verejných systémov zdravotnej starostlivosti predchádzať núdzovým situáciám v oblasti zdravia, rýchlo na ne reagovať a zotaviť sa z nich by mal EFRR prispievať aj k odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Navyše, keďže bezprecedentná pandémia ochorenia COVID-19 odhalila význam okamžitej dostupnosti kritických dodávok na zabezpečenie účinnej reakcie na núdzovú situáciu, rozsah podpory z EFRR by sa mal rozšíriť tak, aby umožňoval nákup zásob potrebných na posilnenie odolnosti voči katastrofám a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej starostlivosti, a podporenie prechodu od inštitucionálnej na rodinnú a komunitnú starostlivosť. Pri nákupe zásob na posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti by tieto zásoby mali byť v súlade s národnou stratégiou v oblasti zdravia, nemali by presahovať jej rámec a mali by zabezpečovať komplementárnosť s programom EU4Health zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 (10), ako aj kapacitami rescEU v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (11).

(24)

EFRR by mal podporovať a presadzovať prechod od inštitucionálnej na rodinnú alebo komunitnú starostlivosť prostredníctvom podpory zariadení, ktoré by sa snažili zabrániť segregácii od komunity, uľahčili by integráciu ľudí do spoločnosti a snažili by sa zabezpečiť nezávislé životné podmienky.

(25)

Mal by sa stanoviť osobitný špecifický cieľ pre podporu regionálnych hospodárstiev, ktoré sú silne závislé od odvetví cestovného ruchu a kultúry. Umožnilo by to využiť plný potenciál kultúry a udržateľného cestovného ruchu na obnovu hospodárstva, na sociálne začlenenie a na sociálnu inováciu bez toho, aby boli dotknuté možnosti poskytovať podporu z EFRR pre tieto odvetvia v rámci iných špecifických cieľov.

(26)

Investície na podporu kreatívneho a kultúrneho priemyslu, kultúrnych služieb a lokalít kultúrneho dedičstva by sa mohli financovať v rámci akéhokoľvek cieľa politiky za predpokladu, že prispejú k špecifickým cieľom a že patria do rozsahu podpory z EFRR.

(27)

Udržateľný cestovný ruch si vyžaduje rovnováhu medzi hospodárskou, sociálnou, kultúrnou a environmentálnou udržateľnosťou. Prístup k podpore udržateľného cestovného ruchu by mal byť v súlade s oznámením Komisie z 19. októbra 2007 s názvom „Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch“. Predovšetkým by mal zohľadňovať dobré podmienky pre turistov, rešpektovať prírodné a kultúrne prostredie a zabezpečiť sociálno-ekonomický rozvoj a konkurencieschopnosť destinácií a podnikov prostredníctvom integrovaného a holistického politického prístupu.

(28)

S cieľom podporiť úsilie členských štátov a regiónov pri riešení nových výziev a zaistení vysokej úrovne bezpečnosti pre občanov, ako aj pri predchádzaní marginalizácii a radikalizácii, opierajúc sa pritom o synergiu a komplementárnosť s ostatnými politikami Únie, by investície v rámci EFRR mali prispievať k bezpečnosti v oblastiach, kde treba zaručiť bezpečné a chránené verejné priestory a kritickú infraštruktúru, ako je doprava a energetika, a tým prispievať k vytváraniu inkluzívnejších a bezpečnejších spoločností.

(29)

EFRR by mal integrovaným spôsobom poskytovať podporu v rámci cieľa politiky 5 (CP 5) na hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj založený na medzisektorových územných stratégiách s využitím nástrojov integrovaného územného rozvoja s cieľom zabezpečiť harmonický rozvoj mestských aj mimomestských oblastí. Okrem toho by sa pri rozvoji mestských oblastí mala osobitná pozornosť venovať podpore funkčných mestských oblastí vzhľadom na ich význam pri iniciovaní spolupráce medzi miestnymi orgánmi a partnermi naprieč administratívnymi hranicami, ako aj pri posilňovaní prepojení medzi mestom a vidiekom.

(30)

EFRR by mal podporovať udržateľný cestovný ruch integrovaným spôsobom, najmä posilnením spolupráce v rámci funkčných území. S cieľom posilniť vplyv udržateľného cestovného ruchu na hospodárstvo by podniky a orgány verejnej správy mali systematicky spolupracovať, aby efektívnejšie poskytovali kvalitné služby v oblastiach s vysokým potenciálom pre cestovný ruch, pričom by mali venovať náležitú pozornosť vytvoreniu stabilného právneho a administratívneho prostredia priaznivého pre udržateľný rast takýchto oblastí. Podporované opatrenia v oblasti udržateľného cestovného ruchu by mohli zohľadňovať najlepšie postupy v tejto oblasti, ako je napríklad prístup „turistických oblastí“.

(31)

Na základe celkového cieľa Kohézneho fondu stanoveného v ZFEÚ je nevyhnutné stanoviť a ohraničiť ciele politiky, na ktoré má Kohézny fond poskytovať podporu.

(32)

S cieľom zlepšiť celkovú administratívnu kapacitu inštitúcií a správu vecí verejných v členských štátoch, ktoré vykonávajú programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, je potrebné umožniť podporné opatrenia pre subjekty zodpovedné za program a odvetvových alebo územných aktérov zodpovedných za vykonávanie činností relevantných pre vykonávanie EFRR a Kohézneho fondu v rámci všetkých sledovaných špecifických cieľov pri zohľadnení horizontálnych zásad uvedených v nariadení (EÚ) 2021/… vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

(33)

Na podnietenie a posilnenie opatrení spolupráce v programoch vykonávaných v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je nevyhnutné posilniť opatrenia spolupráce s partnermi vrátane partnerov na miestnej a regionálnej úrovni v rámci daného členského štátu alebo medzi rôznymi členskými štátmi vo vzťahu k podpore poskytovanej v rámci všetkých špecifických cieľov. Takáto posilnená spolupráca dopĺňa spoluprácu v rámci cieľa Interreg a mala by predovšetkým podporovať spoluprácu medzi štruktúrovanými partnerstvami s cieľom implementovať regionálne stratégie, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 18. júla 2017 s názvom „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“. Partneri by preto mohli pochádzať z ktoréhokoľvek regiónu Únie, ale aj z cezhraničných regiónov a regiónov, ktoré sú zahrnuté v Európskom zoskupení územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (12), stratégii pre makroregióny alebo pre morskú oblasť alebo kombinácii týchto dvoch typov stratégií.

(34)

EFRR by mal pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii a znižovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosť v najviac znevýhodnených regiónoch vrátane tých, ktoré čelia výzvam vzhľadom na záväzky spojené s elimináciou emisií uhlíka, a tým posilňovať regionálnu odolnosť. Podpora z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu by sa preto mala sústreďovať na kľúčové priority Únie v súlade s cieľmi politiky stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/…. Podpora z EFRR by sa preto mala koncentrovať na ciele politiky „konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT“ a „ekologickejšie, nízkouhlíkové hospodárstvo prechádzajúce k hospodárstvu s nulovou bilanciou uhlíka a odolná Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizika a udržateľnej mestskej mobility“. Zdroje určené na udržateľnú mestskú mobilitu a investície do širokopásmového pripojenia by sa mohli čiastočne zohľadniť pri výpočte súladu s požiadavkami tematickej koncentrácie. Členské štáty by sa mali vo svojich dohodách o partnerstve rozhodnúť, či splnia požiadavky tematickej koncentrácie na úrovni kategórie regiónu alebo na národnej úrovni počas celého programového obdobia. Tematická koncentrácia na národnej úrovni by sa mala stanoviť troma skupinami členských štátov vytvorenými na základe príslušného hrubého národného dôchodku a mala by umožniť flexibilitu na úrovni jednotlivých programov. Keďže podpora z Kohézneho fondu by mohla prispieť aj k tematickej koncentrácii, mali by sa stanoviť podmienky takéhoto príspevku. Okrem toho by sa mala podrobne stanoviť metodika klasifikácie členských štátov, ktorá by zohľadňovala špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov a severných riedko osídlených regiónov.

(35)

V záujme koncentrácie podpory na kľúčové priority Únie je takisto vhodné, aby sa požiadavky tematickej koncentrácie dodržiavali v priebehu celého programového obdobia, ako aj v prípade prevodu medzi prioritami v rámci programu alebo medzi programami.

(36)

Aby sa mohla z EFRR poskytnúť podpora v rámci cieľa Interreg na investície do infraštruktúry a na s nimi súvisiace investície, ako aj vzdelávacie a integračné činnosti, je nevyhnuté stanoviť, že EFRR by mal umožniť poskytovanie podpory aj na činnosti v rámci špecifických cieľov ESF+ stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (13).

(37)

S cieľom čo najefektívnejšie sústrediť využívanie obmedzených zdrojov by sa mala podpora z EFRR poskytovaná na produktívne investície v rámci príslušného špecifického cieľa obmedziť na mikro, malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (14) okrem špecifických investícií stanovených v tomto nariadení.

(38)

V kontexte podpory z EFRR pre produktívne investície je vhodné objasniť, že produktívne investície by sa mali chápať ako investície do fixného kapitálu alebo do nehmotných aktív podnikov s cieľom vyrábať tovar a poskytovať služby a prispievať tak k tvorbe hrubého kapitálu a zamestnanosti. Malo by sa tiež stanoviť, že za určitých podmienok by EFRR a Kohézny fond mohli podporovať investície do iných podnikov ako MSP. Okrem toho by EFRR a Kohézny fond mali na základe skúseností z predchádzajúcich programových období podporovať aj investície do iných podnikov ako MSP, a to najmä do podnikov verejnoprospešných služieb, ak sa týkajú investícií do infraštruktúry, ktorá zabezpečuje prístup k službám dostupným pre verejnosť v oblasti energetiky, životného prostredia a biodiverzity, dopravy a digitálnej pripojiteľnosti.

(39)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť rôzne typy činností, ktorých náklady by malo byť možné podporiť investíciami z EFRR a Kohézneho fondu v rámci ich príslušných cieľov, ako sa uvádza v ZFEÚ, vrátane hromadného investovania (tzv. crowdfunding). Kohézny fond by mal byť schopný podporovať investície do TEN-T a životného prostredia vrátane investícií súvisiacich s udržateľným rozvojom a energiou, ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie. V tejto súvislosti by Kohézny fond mal mať možnosť podporovať aj kombinovanú energetickú a seizmickú dodatočnú modernizáciu. Pokiaľ ide o EFRR, zoznam činností by mal zohľadňovať osobitné vnútroštátne a regionálne potreby v oblasti rozvoja, ako aj vnútorný potenciál a mal by sa zjednodušiť. EFRR by mal mať možnosť podporovať investície do infraštruktúry vrátane investícií do výskumnej a inovačnej podnikateľskej infraštruktúry pre MSP, do bývania pre marginalizované komunity a znevýhodnené skupiny, domácnosti s nízkym príjmom a migrantov, kultúry a kultúrneho dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a služieb pre podniky, investícií súvisiacich s prístupom k službám s osobitným zameraním na znevýhodnené, marginalizované a segregované komunity, produktívnych investícií do MSP, vybavenia, softvéru a nehmotného majetku, ako aj opatrení týkajúcich sa informácií, komunikácie, štúdií, vytvárania sietí, spolupráce, výmeny skúseností medzi partnermi a činností zahŕňajúcich klastre. V záujme podpory vykonania programu by oba fondy mali umožniť podporu činností technickej pomoci. Napokon v záujme poskytovania podpory širšej škály intervencií na programy Interreg by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti, aby zahŕňal aj spoločné využívanie širokej škály zariadení a ľudských zdrojov a náklady spojené s opatreniami v rámci rozsahu pôsobnosti ESF+.

(40)

Projekty transeurópskych dopravných sietí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (15) sa majú naďalej financovať z Kohézneho fondu prostredníctvom zdieľaného riadenia a priameho spôsobu implementácie v rámci Nástroja na prepájanie Európy zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „nariadenie o NPE na roky 2021 – 2027“).

(41)

Zároveň je dôležité objasniť tie činnosti, ktoré patria mimo rozsah pôsobnosti EFRR a Kohézneho fondu, vrátane investícií na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (16), aby sa predišlo duplicite dostupného financovania, ktoré už existuje v rámci uvedenej smernice, a investícií do podnikov v ťažkostiach, ako sú vymedzené v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 (17), pokiaľ podpora nie je povolená na základe pomoci de minimis alebo dočasných pravidiel štátnej pomoci stanovených na riešenie mimoriadnych okolností. EFRR a Kohézny fond by takisto nemali podporovať určité investície do letísk, zariadení na skládkovanie a spracovania zvyškového odpadu alebo fosílnych palív. EFRR by preto mal mať možnosť podporovať cielené opatrenia na zmiernenie vplyvu na životné prostredie, opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany na regionálnych letiskách, pokiaľ by bol hlavný cieľ investícií jasne identifikovaný z hľadiska noriem Únie v oblasti životného prostredia, bezpečnosti alebo ochrany a bol by v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

V prípade investícií zvyšujúcich kapacitu zariadení na spracovanie zvyškového odpadu by sa zvyškový odpad mal chápať predovšetkým ako netriedený komunálny odpad a zvyšky zo spracovania odpadu. Modernizácia sietí centralizovaného zásobovania teplom by sa mohla podporiť s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť efektívnych systémov centralizovaného zásobovania teplom v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (18), podľa cieľov stanovených v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch. V záujme podpory energie z obnoviteľných zdrojov by sa mohla poskytovať podpora pre kotly centralizovaného zásobovania teplom zásobované kombináciou plynu a energie z obnoviteľných zdrojov. V takýchto prípadoch by podpora z oboch fondov mala zodpovedať pomerne podielu vstupu energie z obnoviteľných zdrojov do takýchto kotlov. Okrem toho by sa malo výslovne stanoviť, že zámorské krajiny a územia uvedené v prílohe II k ZFEÚ nie sú oprávnené na podporu z EFRR alebo Kohézneho fondu.

(42)

Členské štáty by mali pravidelne zasielať Komisii informácie o dosiahnutom pokroku použitím spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov stanovených v prílohe I. Tieto spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov by sa v prípade, že je to relevantné, mohli doplniť ukazovateľmi výstupov a výsledkov pre jednotlivé programy. Informácie poskytované členskými štátmi by mali tvoriť základ, z ktorého by Komisia mala vychádzať pri predložení správy o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého programového obdobia, pričom sa na tento účel použije základný súbor ukazovateľov stanovených v prílohe II.

(43)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (19) by sa EFRR a Kohézny fond mali hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov oboch fondov v praxi.

(44)

V rámci príslušných pravidiel podľa Paktu stability a rastu, upresnených v kódexe správania, by členské štáty mali mať možnosť predložiť náležite odôvodnenú žiadosť o ďalšiu flexibilitu pre verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky, ktoré podporuje verejná správa prostredníctvom spolufinancovania investícií aktivovaných ako súčasť EFRR a Kohézneho fondu. Komisia by mala takúto žiadosť preskúmať v súlade s Paktom stability a rastu a kódexom správania.

(45)

EFRR by mal riešiť problémy znevýhodnených oblastí, najmä vidieckych oblastí a oblastí závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami vrátane demografického poklesu, pokiaľ ide o prístup k základným službám vrátane digitálnych služieb, zvyšovaním atraktívnosti pre investície, a to aj prostredníctvom podnikateľských investícií a pripojenia na veľké trhy. Pri tom by mal EFRR venovať pozornosť špecifickým výzvam v oblasti rozvoja, s ktorými sa stretávajú určité ostrovné, pohraničné alebo horské regióny. EFRR by mal okrem toho venovať osobitnú pozornosť špecifickým ťažkostiam oblastí na úrovni NUTS 3 a lokálnej administratívnej jednotky, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (20), ktoré sú riedko osídlené, v súlade s kritériami stanovenými v bode 161 usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020, konkrétne tých, ktoré majú hustotu obyvateľstva menej ako 12,5 obyvateľa na kilometer štvorcový, alebo oblastí, ktoré zaznamenali priemerný ročný pokles obyvateľstva aspoň o 1 % obyvateľov v období rokov 2007 – 2017. Členské štáty by mali zvážiť vypracovanie osobitných dobrovoľných akčných plánov na miestnej úrovni pre takéto oblasti s cieľom čeliť týmto výzvam týkajúcim sa obyvateľstva.

(46)

S cieľom maximalizovať príspevok k účinnejšiemu riešeniu hospodárskych, demografických, environmentálnych a sociálnych výziev, najmä v oblastiach s prírodným a demografickým znevýhodnením, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ, by akcie v oblasti územného rozvoja mali byť založené na integrovaných územných stratégiách, a to aj v mestských a vidieckych oblastiach, pričom pozornosť by sa mala venovať prepojeniam medzi mestom a vidiekom. Podpora z EFRR by sa preto mala poskytovať prostredníctvom foriem stanovených v článku 28 nariadenia (EÚ) 2021/…, čím sa zabezpečí primerané zapojenie miestnych, regionálnych a mestských orgánov, hospodárskych a sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií. Územné stratégie by mali mať tiež možnosť využívať financovanie viacerými fondmi a integrovaný prístup so zapojením EFRR, ESF+, ENRAF a EPFRV.

(47)

Na zlepšenie odolnosti komunít vo vidieckych oblastiach a ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych podmienok by sa podpora z EFRR mala využívať na rozvoj projektov, ako sú inteligentné dediny, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 3. októbra 2018 o riešení osobitných potrieb vidieckych, horských a vzdialených oblastí, a to najmä rozvíjaním nových príležitostí, ako sú decentralizované služby a energetické riešenia, digitálne technológie a inovácie.

(48)

V rámci udržateľného rozvoja miest sa považuje za nevyhnutné podporovať integrovaný územný rozvoj s cieľom účinnejšie riešiť hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a sociálne výzvy, ktoré majú vplyv na mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí, pričom sa zohľadňuje potreba propagovať prepojenia medzi mestom a vidiekom. Podpora zameraná na mestské oblasti by mohla mať formu samostatného programu alebo samostatnej priority a mala by byť schopná využívať prístup založený na financovaní z viacerých fondov. Zásady pre výber mestských oblastí, v ktorých sa majú implementovať integrované akcie zamerané na udržateľný urbánny rozvoj, a orientačné sumy na tieto opatrenia by sa mali stanoviť v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, pričom by sa na uvedený účel malo na vnútroštátnej úrovni prideliť minimálne 8 % zdrojov EFRR. Malo by sa takisto stanoviť, že táto percentuálna hodnota by sa mala dodržiavať počas celého programového obdobia v prípade prevodu medzi prioritami v rámci programu alebo medzi programami, a to aj počas strednodobého preskúmania.

(49)

S cieľom identifikovať alebo poskytovať riešenia otázok súvisiacich s udržateľným urbánnym rozvojom na úrovni Únie by sa mali mestské inovatívne akcie v oblasti udržateľného urbánneho rozvoja nahradiť Európskou urbánnou iniciatívou, ktorá sa má implementovať v rámci priameho alebo nepriameho riadenia. Táto iniciatíva by mala zahŕňať všetky mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí a podporovať Urbánnu agendu pre Európsku úniu. S cieľom stimulovať účasť miestnych orgánov v tematických partnerstvách v rámci urbánnej agendy by EFRR mal poskytovať podporu na organizačné náklady súvisiace s takouto účasťou. Iniciatíva by mohla zahŕňať medzivládnu spoluprácu v oblasti mestských záležitostí, najmä spoluprácu zameranú na budovanie kapacít na miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Členské štáty, regionálne a miestne orgány by sa mali aktívne zapájať do zavádzania a implementácie Európskej urbánnej iniciatívy. Akcie dohodnuté v rámci takéhoto modelu riadenia by mohli zahŕňať výmenu informácií pre regionálnych a miestnych zástupcov. Akcie podniknuté v rámci Európskej urbánnej iniciatívy by mali podporovať prepojenia medzi mestom a vidiekom v rámci funkčných mestských oblastí. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležitá spolupráca s Európskou sieťou pre rozvoj vidieka.

(50)

Komercializácia a rozširovanie medziregionálnych inovačných projektov by sa mali podporovať na celom území Únie prostredníctvom nových medziregionálnych inovačných investícií, ktoré má riadiť Komisia. Podporou inovačných projektov v oblastiach inteligentnej špecializácie vrátane pilotných projektov a opatrení na budovanie kapacít budú prospešné najmä pre menej rozvinuté regióny, čím sa posilnia ich inovačné ekosystémy a ich schopnosť integrovať sa do väčších hodnotových reťazcov Únie. Mali by tiež prispieť k vykonávaniu oznámenia Komisie z 18. júla 2017 s názvom „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“, a najmä podporovať tematické platformy inteligentnej špecializácie v kritických oblastiach.

(51)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom, a to prijatím opatrení podľa článku 349 ZFEÚ, ktorými sa poskytnú dodatočné prostriedky pridelené pre najvzdialenejšie regióny na vyrovnanie dodatočných nákladov vynaložených v týchto regiónoch v dôsledku jedného alebo viacerých trvalých obmedzení uvedených v článku 349 ZFEÚ, konkrétne v dôsledku odľahlosti, ostrovnej polohy, malej rozlohy, obťažných topografických a klimatických podmienok, hospodárskej závislosti od malého množstva výrobkov, ktorých nemennosť a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj. Uvedené pridelené prostriedky by mali byť schopné pokrývať investície, prevádzkové náklady a záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré sú zamerané na vyrovnanie dodatočných nákladov spôsobených takýmito obmedzeniami. Prevádzková pomoc by mala byť schopná pokryť výdavky na služby nákladnej dopravy a pomoc pre začatie podnikateľskej činnosti týkajúcej sa dopravných služieb, ako aj výdavky na operácie súvisiace s obmedzeniami skladovania, nadmernými rozmermi a údržbou výrobných nástrojov a nedostatkom ľudského kapitálu na miestnom trhu. Uvedené pridelené prostriedky by nemali podliehať požiadavkám tematickej koncentrácie. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu, podobne ako je tomu v prípade všetkých operácií spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu, by každá podpora z EFRR na financovanie prevádzkovej a investičnej pomoci pre najvzdialenejšie regióny mala byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

(52)

V záujme rýchlej reakcie na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti v zmysle Paktu stability a rastu, ktoré by mohli vzniknúť počas programového obdobia, by sa mali v reakcii na takéto okolnosti na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať dočasné opatrenia na uľahčenie využívania podpory z EFRR. Komisia by mala prijať opatrenia, ktoré sú najvhodnejšie vzhľadom na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti, ktorým členský štát čelí, a zároveň zachovať ciele fondu. Okrem toho by sa vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa dočasného opatrenia na využívanie EFRR v reakcii na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti mali prijať bez postupov výboru, keďže rozsah uplatňovania je určený v Pakte stability a rastu a obmedzuje sa na opatrenie stanovené v tomto nariadení. Komisia by tiež mala monitorovať vykonávanie a posúdiť vhodnosť opatrení.

(53)

S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vykonanie prípadných odôvodnených úprav prílohy II, v ktorej sa uvádza zoznam ukazovateľov použitých ako základ na poskytovanie informácií Európskemu parlamentu a Rade o výkonnosti programov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(54)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(55)

Vzhľadom na prijatie tohto nariadenia po začatí programového obdobia a s ohľadom na potrebu koordinovane a harmonizovane vykonávať EFRR aj Kohézny fond a s cieľom umožniť jeho urýchlené vykonávanie by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

OBSAH

KAPITOLA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA 71

Článok 1

Predmet úpravy 71

Článok 2

Úlohy EFRR a Kohézneho fondu 71

Článok 3

Špecifické ciele pre EFRR a Kohézny fond 71

Článok 4

Tematická koncentrácia podpory z EFRR 73

Článok 5

Rozsah podpory z EFRR 75

Článok 6

Rozsah podpory z Kohézneho fondu 76

Článok 7

Vylúčenie z rozsahu pôsobnosti EFRR a Kohézneho fondu 76

Článok 8

Ukazovatele 78

KAPITOLA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA ZAOBCHÁDZANIA S URČITÝMI ÚZEMNÝMI ZNAKMI A MEDZIREGIONÁLNYMI INOVAČNÝMI INVESTÍCIAMI 78

Článok 9

Integrovaný územný rozvoj 78

Článok 10

Podpora znevýhodnených oblastí 78

Článok 11

Udržateľný urbánny rozvoj 79

Článok 12

Európska urbánna iniciatíva 79

Článok 13

Medziregionálne inovatívne investície 80

Článok 14

Najvzdialenejšie regióny 80

KAPITOLA III

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 81

Článok 15

Prechodné ustanovenia 81

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci 81

Článok 17

Preskúmanie 82

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti 82

PRÍLOHA I

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE VÝSTUPOV A VÝSLEDKOV PRE EFRR A KOHÉZNY FOND – ČLÁNOK 8 ODS. 1 83

PRÍLOHA II

ZÁKLADNÝ SÚBOR UKAZOVATEĽOV VÝKONNOSTI PRE EFRR A KOHÉZNY FOND UVEDENÝ V ČLÁNKU 8 ODS. 3, KTORÉ MÁ KOMISIA POUŽÍVAŤ V SÚLADE POŽIADAVKOU NA VYKAZOVANIE, KTORÁ SA NA ŇU VZŤAHUJE PODĽA ČLÁNKU 41 ODS. 3 PÍSM. H) BODU III) NARIADENIA O ROZPOČTOVÝCH PRAVIDLÁCH 32

KAPITOLA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   V tomto nariadení sa stanovujú špecifické ciele a rozsah podpory z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) vzhľadom na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/....

2.   V tomto nariadení sa stanovujú aj špecifické ciele a rozsah podpory z Kohézneho fondu vzhľadom na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu podľa článku 5 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/....

Článok 2

Úlohy EFRR a Kohézneho fondu

1.   EFRR a Kohézny fond prispievajú k celkovému cieľu, ktorým je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie.

2.   EFRR prispieva k znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov v rámci Únie a k znižovaniu zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom účasti na štrukturálnych úpravách regiónov, ktorých rozvoj zaostáva, a na konverzii upadajúcich priemyselných regiónov, a to aj podporou udržateľného rozvoja a riešením environmentálnych výziev.

3.   Kohézny fond prispieva k projektom v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v oblasti dopravnej infraštruktúry (TEN-T).

Článok 3

Špecifické ciele pre EFRR a Kohézny fond

1.   V súlade s cieľmi politiky stanovenými v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/… poskytuje EFRR podporu na tieto špecifické ciele:

a)

konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT (CP 1) prostredníctvom:

i)

rozvoja a rozšírenia výskumných a inovačných kapacít a využívania pokročilých technológií;

ii)

využívania prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy;

iii)

posilnenia udržateľného rastu a konkurencieschopnosti MSP a tvorby pracovných miest v MSP, a to aj produktívnymi investíciami;

iv)

rozvoja zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie;

v)

zvyšovania digitálnej pripojiteľnosti;

b)

prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility (CP 2) prostredníctvom:

i)

podpory energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov;

ii)

podpory energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 vrátane kritérií udržateľnosti, ktoré sú v nej stanovené;

iii)

vývoja inteligentných energetických systémov, sietí a uskladnenia mimo transeurópskej energetickej siete (TEN-E);

iv)

podpory adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, ako aj odolnosti, a to s prihliadnutím na ekosystémové prístupy;

v)

podpory prístupu k vode a udržateľného vodného hospodárstva;

vi)

podpory prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje;

vii)

posilnenia ochrany a zachovania prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženia všetkých foriem znečistenia;

viii)

podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility ako súčasti prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka;

c)

prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility (CP 3) prostredníctvom:

i)

rozvoja inteligentnej, bezpečnej, udržateľnej a intermodálnej TEN-T odolnej proti zmene klímy;

ii)

rozvoja a posilňovania udržateľnej, inteligentnej a intermodálnej vnútroštátnej, regionálnej a miestnej mobility odolnej proti zmene klímy vrátane zlepšeného prístupu k TEN-T a cezhraničnej mobility;

d)

sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv (CP 4) prostredníctvom:

i)

zvyšovania účinnosti a inkluzívnosti trhov práce a prístupu ku kvalitnému zamestnaniu rozvíjaním sociálnej infraštruktúry a podporou sociálneho hospodárstva;

ii)

zlepšenia rovného prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania rozvíjaním dostupnej infraštruktúry vrátane posilňovania odolnosti pre dištančné a online vzdelávanie a odbornú prípravu;

iii)

podpory sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných komunít, domácností s nízkym príjmom a znevýhodnených skupín vrátane osôb s osobitnými potrebami prostredníctvom integrovaných akcií vrátane bývania a sociálnych služieb;

iv)

podpory sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov prostredníctvom integrovaných akcií vrátane bývania a sociálnych služieb;

v)

zabezpečenia rovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a zvýšením odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej starostlivosti, a podpory prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na rodinnú a komunitnú starostlivosť;

vi)

posilnenia úlohy kultúry a udržateľného cestovného ruchu v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie;

e)

Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov území a miestnych iniciatív (CP 5) prostredníctvom:

i)

podpory integrovaného a inkluzívneho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja, kultúry, prírodného dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a bezpečnosti v mestských oblastiach;

ii)

podpory integrovaného a inkluzívneho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho miestneho rozvoja, kultúry, prírodného dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a bezpečnosti v iných ako mestských oblastiach.

Podpora v rámci CP 5 sa poskytuje prostredníctvom stratégií územného a miestneho rozvoja formami stanovenými v článku 28 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2021/….

2.   V rámci dvoch špecifických cieľov uvedených v odseku 1 písm. e) môžu členské štáty podporovať tiež operácie, ktoré možno financovať v rámci špecifických cieľov stanovených v písm. a) až d) odseku 1.

3.   Kohézny fond podporuje CP 2 a 3.

4.   V rámci špecifických cieľov stanovených v odseku 1 môžu v náležitom prípade EFRR alebo Kohézny fond podporovať aj činnosti v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, kde:

a)

zlepšujú kapacitu orgánov zodpovedných za program;

b)

zlepšujú kapacitu odvetvových alebo územných aktérov zodpovedných za vykonávanie činností súvisiacich s vykonávaním EFRR a Kohézneho fondu za predpokladu, že sa tým prispieva k cieľom programu, alebo

c)

posilňujú spoluprácu s partnermi v rámci daného členského štátu aj mimo neho.

Spolupráca uvedená v písmene c) zahŕňa spoluprácu s partnermi z cezhraničných regiónov, nesusediacich regiónov alebo regiónov nachádzajúcich sa na území, ktoré je zahrnuté v Európskom zoskupení územnej spolupráce, stratégii pre makroregióny alebo stratégii pre morskú oblasť alebo ich kombinácii.

Článok 4

Tematická koncentrácia podpory z EFRR

1.   Vzhľadom na programy vykonávané v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu sa celkové zdroje EFRR, okrem zdrojov pre technickú pomoc, v každom členskom štáte koncentrujú na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni kategórie regiónu v súlade s odsekmi 3 až 9.

2.   Vzhľadom na tematickú koncentráciu podpory pre členské štáty zahŕňajúcu najvzdialenejšie regióny sa so zdrojmi EFRR osobitne pridelenými na programy pre najvzdialenejšie regióny a zdrojmi pridelenými pre všetky ostatné regióny zaobchádza samostatne.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú dodržiavať tematickú koncentráciu na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni kategórie regiónu. Každý členský štát uvedie svoj výber vo svojej dohode o partnerstve uvedenej v článku 10 nariadenia (EÚ) 2021/…. Táto voľba sa vzťahuje na celkové zdroje EFRR daného členského štátu uvedené v odseku 1 tohto článku za celé programové obdobie.

4.   Na účely tematickej koncentrácie na vnútroštátnej úrovni sa členské štáty klasifikujú podľa pomeru ich hrubého národného dôchodku týmto spôsobom:

a)

tie, ktoré majú pomer hrubého národného dôchodku rovný alebo vyšší ako 100 % priemeru EÚ (ďalej len „skupina 1“);

b)

tie, ktoré majú pomer hrubého národného dôchodku rovný alebo vyšší ako 75 % a nižší ako 100 % priemeru EÚ (ďalej len „skupina 2“);

c)

tie, ktoré majú pomer hrubého národného dôchodku nižší ako 75 % priemeru EÚ (ďalej len „skupina 3“).

Na účely tohto článku je pomer hrubého národného dôchodku pomer medzi hrubým národným dôchodkom členského štátu na obyvateľa, meraným v štandarde kúpnej sily a vypočítaným na základe údajov Únie za obdobie rokov 2015 až 2017, a priemerným hrubým národným dôchodkom 27 členských štátov na obyvateľa v štandarde kúpnej sily za rovnaké referenčné obdobie.

Vzhľadom na programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, patria tieto do skupiny 3.

Vzhľadom na programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu pre ostrovné členské štáty, ktoré dostávajú podporu z Kohézneho fondu, patria tieto do skupiny 3.

5.   Na účely tematickej koncentrácie na úrovni kategórie regiónu sa regióny klasifikujú podľa kategórií regiónu v súlade s článkom 108 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/… ako:

a)

viac rozvinuté regióny;

b)

prechodné regióny;

c)

menej rozvinuté regióny.

6.   Členské štáty dodržiavajú na vnútroštátnej úrovni tieto požiadavky tematickej koncentrácie:

a)

členské štáty skupiny 1 alebo viac rozvinuté regióny pridelia minimálne 85 % svojich zdrojov z EFRR uvedených v odseku 1 na CP 1 a CP 2, a minimálne 30 % na CP 2;

b)

členské štáty skupiny 2 alebo prechodné regióny pridelia minimálne 40 % svojich zdrojov z EFRR uvedených v odseku 1 na CP 1, a minimálne 30 % na CP 2;

c)

členské štáty skupiny 3 alebo menej rozvinuté regióny pridelia minimálne 25 % svojich zdrojov z EFRR uvedených v odseku 1 na CP 1, a minimálne 30 % na CP 2.

Ak sa členský štát rozhodne splniť požiadavky tematickej koncentrácie na úrovni kategórie regiónu, prahové hodnoty stanovené v prvom pododseku tohto odseku sa uplatňujú na zdroje z EFRR uvedené v odseku 1 zoskupené spolu pre všetky regióny patriace do príslušnej kategórie regiónu.

7.   Ak členský štát pridelí na CP 2 viac ako 50 % svojich celkových zdrojov z Kohézneho fondu okrem technickej pomoci, vypočítaných po prevode stanovenom v článku 110 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/…, s výnimkou zdrojov v rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. b) bode viii) tohto nariadenia, pri výpočte súladu s požiadavkami tematickej koncentrácie stanovenými v odseku 6 tohto článku možno zohľadniť pridelené prostriedky presahujúce 50 %.

Ak sa členský štát rozhodne dodržiavať tematickú koncentráciu na úrovni kategórie regiónu, zdroje z Kohézneho fondu, ktoré sa zohľadňujú pri požiadavkách tematickej koncentrácie v súlade s prvým pododsekom, sa pridelia pomerne jednotlivým kategóriám regiónu na základe ich relatívneho podielu na celkovom počte obyvateľov dotknutého členského štátu.

Členské štáty vo svojej dohode o partnerstve uvedenej v článku 10 nariadenia (EÚ) 2021/… stanovia, či sa zdroje z Kohézneho fondu zohľadnia pri požiadavkách tematickej koncentrácie pre CP 2.

8.   Zdroje v rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode v) sa programujú v rámci vyhradenej priority.

Odchylne od odseku 6 sa 40 % takýchto zdrojov zohľadní pri výpočte súladu s požiadavkami tematickej koncentrácie pre CP 1, stanovenými v odseku 6.

Zdroje zohľadnené na účely požiadaviek tematickej koncentrácie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku nesmú presiahnuť 40 % minimálnych požiadaviek tematickej koncentrácie pre CP 1 stanovených v odseku 6.

9.   Zdroje v rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. b) bode viii) sa programujú v rámci vyhradenej priority.

Odchylne od odseku 6 sa 50 % takýchto zdrojov z EFRR zohľadní pri výpočte súladu s požiadavkami tematickej koncentrácie pre CP 2 stanovenými v odseku 6.

Zdroje zohľadnené na účely požiadaviek tematickej koncentrácie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku nesmú presiahnuť 50 % minimálnych požiadaviek tematickej koncentrácie pre CP 2 stanovených v odseku 6.

10.   Požiadavky tematickej koncentrácie stanovené v odseku 6 tohto článku sa dodržiavajú počas celého programového obdobia, a to aj vtedy, keď sú pridelené prostriedky z EFRR prevedené medzi prioritami programu alebo medzi programami a pri strednodobom preskúmaní v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2021/….

11.   Keď sú pridelené prostriedky z EFRR, pokiaľ ide o CP 1 alebo CP 2 alebo o oba tieto ciele daného programu, znížené z dôvodu zrušenia viazanosti podľa článku 105 nariadenia (EÚ) 2021/… alebo z dôvodu finančných opráv vykonaných Komisiou v súlade s článkom 104 uvedeného nariadenia, dodržiavanie požiadaviek tematickej koncentrácie stanovených v odseku 6 tohto článku sa opätovne neposudzuje.

12.   Tento článok sa neuplatňuje na dodatočné financovanie severných riedko osídlených regiónov uvedených v článku 110 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2021/....

Článok 5

Rozsah podpory z EFRR

1.   EFRR podporuje:

a)

investície do infraštruktúry;

b)

činnosti pre aplikovaný výskum a inovácie vrátane priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a štúdií uskutočniteľnosti;

c)

investície do prístupu k službám;

d)

produktívne investície do MSP a investície zamerané na zachovanie existujúcich pracovných miest a tvorbu nových pracovných miest;

e)

vybavenie, softvér a nehmotný majetok;

f)

vytváranie sietí, spoluprácu, výmenu skúseností a činnosti zahŕňajúce inovatívne klastre, a to aj medzi podnikmi, výskumnými organizáciami a orgánmi verejnej správy;

g)

informácie, komunikáciu a štúdie a

h)

technickú pomoc.

2.   Produktívne investície do iných podnikov ako MSP môžu byť podporované:

a)

ak zahŕňajú spoluprácu s MSP vo výskumných a inovatívnych činnostiach podporovaných podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku písm. a) bodu i);

b)

ak primárne podporujú opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku písm. b) bodov i) a ii);

c)

ak sa vložia do malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v zmysle vymedzenia v článku 2 bodoch 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (21) prostredníctvom finančných nástrojov, alebo

d)

ak sa vložia do malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou do výskumných a inovatívnych činností podporovaných podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku písm. a) bodu i).

3.   S cieľom prispievať k špecifickému cieľu v rámci CP 1 stanovenému v článku 3 ods. 1 prvého pododseku písm. a) bodu iv) EFRR podporuje takisto odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, rekvalifikáciu a vzdelávacie činnosti.

4.   S cieľom prispieť k špecifickému cieľu v rámci CP 2 stanovenému v článku 3 ods. 1 prvého pododseku písm. b) bode iv) a k špecifickému cieľu v rámci CP 4 stanovenému v uvedenom pododseku písm. d) bode v) sa z EFRR takisto podporuje nákup zásob potrebných na posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a na posilnenie odolnosti voči katastrofám.

5.   V rámci Interregu sa z EFRR môžu podporovať aj:

a)

spoločné využívanie zariadení a ľudských zdrojov a

b)

sprievodné mäkké investície a iné činnosti spojené s CP 4 v rámci Európskeho sociálneho fondu plus, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2021/1057

6.   EFRR môže podporovať financovanie prevádzkového kapitálu v MSP vo forme grantov, ak je to nevyhnutne potrebné ako dočasné opatrenie s cieľom reagovať na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti uvedené v článku 20 nariadenia (EÚ) 2021/....

7.   Ak Komisia na základe žiadosti predloženej dotknutými členskými štátmi zistí, že požiadavky stanovené v odseku 6 sú splnené, prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom stanoví obdobie, počas ktorého sa povoľuje dočasná dodatočná podpora z EFRR.

8.   Komisia informuje Európsky parlament a Radu o vykonávaní odseku 6 a posudzuje, či je dočasná dodatočná podpora z EFRR dostatočná na uľahčenie využívania fondu v reakcii na mimoriadne alebo nezvyčajné okolnosti. Komisia na základe svojho posúdenia v prípade potreby predloží návrhy na zmeny tohto nariadenia vrátane požiadaviek tematickej koncentrácie uvedených v článku 4.

9.   Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o uplatňovaní odsekov 6, 7 a 8 tohto článku v súlade s článkom 20 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/….

Článok 6

Rozsah podpory z Kohézneho fondu

1.   Kohézny fond podporuje:

a)

investície do životného prostredia vrátane investícií súvisiacich s udržateľným rozvojom a energetikou, ktoré predstavujú prínos pre životné prostredie, s osobitným dôrazom na energiu z obnoviteľných zdrojov;

b)

investície do TEN-T;

c)

technickú pomoc;

d)

poskytovanie informácií, komunikáciu a štúdie.

Členské štáty zabezpečia primeranú rovnováhu medzi investíciami uvedenými v písmenách a) a b) na základe investičných a infraštruktúrnych potrieb každého členského štátu.

2.   Suma z Kohézneho fondu prevedená do Nástroja na prepájanie Európy sa použije na projekty TEN-T.

Článok 7

Vylúčenie z rozsahu pôsobnosti EFRR a Kohézneho fondu

1.   EFRR a Kohézny fond nepodporujú:

a)

odstavenie alebo výstavbu jadrových elektrární;

b)

investície na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

c)

výrobu a spracovanie tabaku a tabakových výrobkov a uvádzanie tabaku a tabakových výrobkov na trh;

d)

podnik v ťažkostiach podľa vymedzenia v článku 2 bode 18 nariadenia (EÚ) č. 651/2014, pokiaľ nie je oprávnený v rámci pomoci de minimis alebo pravidiel týkajúcich sa dočasnej štátnej pomoci zavedených na riešenie mimoriadnych okolností;

e)

investície do letiskovej infraštruktúry s výnimkou najvzdialenejších regiónov alebo do existujúcich regionálnych letísk podľa vymedzenia v článku 2 bode 153 nariadenia (EÚ) č. 651/2014 v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

i)

v rámci opatrení na zmiernenie vplyvu na životné prostredie alebo

ii)

v rámci bezpečnostných systémov a systémov ochrany a manažmentu letovej prevádzky vyplývajúcich z výskumu riadenia letovej prevádzky jednotného európskeho neba;

f)

investície do ukladania odpadu na skládkach okrem:

i)

najvzdialenejších regiónov, a to len v riadne odôvodnených prípadoch, alebo

ii)

investícií do vyraďovania z prevádzky, rekonverzie alebo zaistenia bezpečnej prevádzky existujúcich skládok za predpokladu, že takéto investície nezvýšia ich kapacitu;

g)

investície zvyšujúce kapacitu zariadení na spracovanie zvyškového odpadu okrem:

i)

najvzdialenejších regiónov, a to len v riadne odôvodnených prípadoch;

ii)

investícií do technológií na zhodnocovanie materiálov zo zvyškového odpadu na účely obehového hospodárstva;

h)

investície súvisiace s výrobou, spracovaním, dopravou, distribúciou, skladovaním alebo spaľovaním fosílneho paliva s výnimkou:

i)

nahradenia spaľovania tuhých fosílnych palív, konkrétne uhlia, rašeliny, lignitu, roponosných bridlíc vykurovacími systémami na báze plynu na účely:

modernizácie centralizovaných systémov zásobovania teplom a chladom na „účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ podľa vymedzenia v článku 2 bode 41 smernice 2012/27/EÚ,

modernizácie zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla na „vysokoúčinnú kombinovanú výrobu“ podľa vymedzenia v článku 2 bode 34 smernice 2012/27/EÚ,

investície do kotlov na zemný plyn a vykurovacích systémov v obytných budovách a budovách, ktoré nahrádzajú zariadenia na uhlie, rašelinu, lignit alebo roponosné bridlice;

ii)

investície do rozširovania a zmeny účelu, konverzie alebo dodatočnej modernizácie prepravných a distribučných plynových sietí za predpokladu, že takéto investície pripravia siete na to, aby sa do systému pridávali obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny, ako sú vodík, biometán a syntetický plyn, a umožnia nahradiť zariadenia na tuhé fosílne palivá;

iii)

investície do:

ekologických vozidiel podľa vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES (22) na verejné účely, a

vozidiel, lietadiel a plavidiel navrhnutých a skonštruovaných alebo prispôsobených na používanie civilnou ochranou a hasičskými útvarmi.

2.   Celková suma podpory Únie pre investície Únie podľa odseku 1 písm. h) bodov i) a ii) neprekročí tieto limity celkových pridelených prostriedkov na programy z EFRR a Kohézneho fondu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu pre dotknutý členský štát:

a)

pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 60 % priemerného hrubého národného dôchodku EÚ na obyvateľa, alebo pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemerného hrubého národného dôchodku EÚ na obyvateľa a ktoré majú podiel tuhých fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie rovný alebo vyšší ako 25 %, je limit 1,55 %;

b)

pre členské štáty neuvedené v písmene a), ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemerného hrubého národného dôchodku EÚ na obyvateľa, je limit 1 %;

c)

pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa sa rovná alebo je vyšší ako 90 % priemerného hrubého národného dôchodku EÚ na obyvateľa, je limit 0,2 %.

3.   Na účely tohto článku sa hrubý národný dôchodok na obyvateľa daného členského štátu meria v štandarde kúpnej sily a vypočíta sa na základe údajov Únie za obdobie rokov 2015 až 2017 a je vyjadrený ako percento národného dôchodku na obyvateľa v štandarde kúpnej sily 27 členských štátov za rovnaké referenčné obdobie.

Na účely tohto článku podiel tuhých fosílnych palív na spotrebe energie je podiel uhlia, lignitu, rašeliny a roponosnej bridlice nameraný v roku 2018.

4.   Operácie podporované z EFRR a Kohézneho fondu podľa odseku 1 písm. h) bodov i) a ii) vyberie riadiaci orgán do 31. decembra 2025. Takéto operácie sa nesmú postupne zavádzať do ďalšieho programového obdobia.

5.   Kohézny fond nepodporuje investície do bývania, pokiaľ nesúvisia s podporou energetickej efektívnosti alebo využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

6.   Zámorské krajiny a územia nie sú oprávnené na podporu z EFRR alebo Kohézneho fondu, avšak môžu sa zúčastňovať na programoch Interreg v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 (23).

Článok 8

Ukazovatele

1.   Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov stanovené v prílohe I, týkajúce sa EFRR a Kohézneho fondu, a kde je to relevantné, ukazovatele výstupov a výsledkov pre jednotlivé programy sa používajú v súlade s článkom 16 ods. 1 druhým pododsekom písm. a), článkom 22 ods. 3 písm. d) bodom ii) a článkom 42 ods. 2 písm. b) nariadenia (EU) 2021/….

2.   Pokiaľ ide o ukazovatele výstupov, východiskové hodnoty sa stanovujú na nulu. Čiastkové ciele stanovené na rok 2024 a cieľové hodnoty stanovené na rok 2029 sú kumulatívne.

3.   Komisia poskytuje v súlade s požiadavkou na podávanie správ, ktorá sa na ňu vzťahuje podľa článku 41 ods. 3 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (24) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti v súlade s prílohou II.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom zmeniť prílohu II na účely vykonania relevantných úprav informácií o výkonnosti, ktoré sa majú poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Komisia posúdi, ako sa v kontexte vykonávania Paktu stability a rastu zohľadňuje strategický význam investícií spolufinancovaných z EFRR a Kohézneho fondu, a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.

KAPITOLA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA ZAOBCHÁDZANIA S URČITÝMI ÚZEMNÝMI ZNAKMI A MEDZIREGIONÁLNYMI INOVAČNÝMI INVESTÍCIAMI

Článok 9

Integrovaný územný rozvoj

1.   EFRR môže podporovať integrovaný územný rozvoj v rámci programov sledujúcich oba ciele uvedené v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/… v súlade s hlavou III kapitolou II uvedeného nariadenia.

2.   Členské štáty vykonávajú integrovaný územný rozvoj podporovaný z EFRR výlučne prostredníctvom foriem uvedených v článku 28 nariadenia (EÚ) 2021/….

Článok 10

Podpora znevýhodnených oblastí

V súlade s článkom 174 ZFEÚ venuje EFRR osobitnú pozornosť riešeniu problémov znevýhodnených regiónov a oblastí, najmä vidieckych oblastí a oblastí závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami. Členské štáty vo vhodných prípadoch stanovia integrovaný prístup k riešeniu demografických výziev alebo osobitných potrieb takýchto regiónov a oblastí vo svojich dohodách o partnerstve v súlade s článkom 11 prvým pododsekom písm. i) nariadenia (EÚ) 2021/…. Takýto integrovaný prístup môže zahŕňať záväzok týkajúci sa špecializovaného financovania na tento účel.

Článok 11

Udržateľný urbánny rozvoj

1.   EFRR s cieľom reagovať na hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a sociálne výzvy podporuje integrovaný územný rozvoj na základe územných stratégií v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) 2021/… alebo stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou v súlade s článkom 32 uvedeného nariadenia, ktoré sa zameriavajú na mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí (ďalej len „udržateľný urbánny rozvoj“), v rámci programov sledujúcich oba ciele stanovené v článku 5 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Osobitná pozornosť sa venuje riešeniu environmentálnych a klimatických výziev, najmä prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050, využitiu potenciálu digitálnych technológií na inovačné účely a podpore rozvoja funkčných mestských oblastí. V tejto súvislosti sa zdroje udržateľného urbánneho rozvoja programované v rámci priorít zodpovedajúcich CP 1 a 2 započítavajú do požiadaviek tematickej koncentrácie podľa článku 4.

2.   Minimálne 8 % zdrojov EFRR na vnútroštátnej úrovni v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu s výnimkou zdrojov na technickú pomoc sa pridelí na udržateľný urbánny rozvoj v jednej alebo vo viacerých formách uvedených v článku 28 nariadenia (EÚ) 2021/….

Príslušné územné orgány alebo subjekty vyberú alebo sa zapoja do výberu operácií v súlade s článkom 29 ods. 3 a článkom 32 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) 2021/….

V príslušných programoch sa stanovia plánované sumy na uvedený účel podľa článku 22 ods. 3 písm. d) bodu viii) nariadenia (EÚ) 2021/….

3.   Percentuálny podiel pridelený na udržateľný urbánny rozvoj podľa odseku 2 tohto článku sa dodržiava počas celého programového obdobia, keď sú pridelené prostriedky z EFRR prevedené medzi prioritami programu alebo medzi programami, ako aj pri strednodobom preskúmaní v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2021/….

4.   Keď sú pridelené prostriedky z EFRR znížené z dôvodu zrušenia viazanosti podľa článku 105 nariadenia (EÚ) 2021/… alebo z dôvodu finančných opráv vykonaných Komisiou v súlade s článkom 104 uvedeného nariadenia, dodržiavanie odseku 2 tohto článku sa opätovne neposudzuje.

Článok 12

Európska urbánna iniciatíva

1.   EFRR podporuje Európsku urbánnu iniciatívu, ktorú Komisia vykonáva v rámci priameho a nepriameho riadenia.

Táto iniciatíva sa vzťahuje na všetky mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí a podporuje urbánnu agendu pre EÚ vrátane podpory zapojenia miestnych orgánov do tematických partnerstiev vytvorených v rámci urbánnej agendy pre EÚ.

2.   Európska urbánna iniciatíva s ohľadom na udržateľný urbánny rozvoj pozostáva z týchto dvoch zložiek:

a)

podpora inovatívnych činností;

b)

podpora budovania kapacity a poznatkov, posudzovaní územného vplyvu, rozvoja politiky a komunikácie.

Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov môže Európska urbánna iniciatíva podporovať aj medzivládnu spoluprácu v oblasti mestských záležitostí. Osobitná pozornosť by sa mala venovať spolupráci zameranej na budovanie kapacít na miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade každé dva roky správu o vývoji v súvislosti s Európskou urbánnou iniciatívou.

3.   Model riadenia Európskej urbánnej iniciatívy zahŕňa zapojenie členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov a miest a zabezpečuje primeranú koordináciu a komplementárnosť s osobitným programom podľa článku 3 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/1059, ktorý sa zaoberá udržateľným urbánnym rozvojom.

Článok 13

Medziregionálne inovačné investície

1.   EFRR podporuje Nástroj na medziregionálne inovačné investície.

2.   Nástroj na medziregionálne inovačné investície podporuje komercializáciu a rozširovanie medziregionálnych inovačných projektov, ktoré majú potenciál podnietiť rozvoj európskych hodnotových reťazcov.

3.   Nástroj na medziregionálne inovačné investície má tieto dve zložky, z ktorých sa v rovnakej miere podporuje:

a)

finančná a poradenská podpora investícií do medziregionálnych inovačných projektov v oblastiach spoločnej inteligentnej špecializácie;

b)

finančná a poradenská podpora a budovanie kapacity pre rozvoj hodnotových reťazcov v menej rozvinutých regiónoch.

4.   Až 2 % zdrojov sa môžu vyčleniť na vzdelávacie a hodnotiace činnosti s cieľom zužitkovať a šíriť výsledky projektov podporovaných v rámci týchto dvoch zložiek.

5.   Komisia uvedené investície realizuje v rámci priameho alebo nepriameho riadenia.

6.   Komisii pri jej práci pomáha expertná skupina.

Expertná skupina sa skladá zo zástupcov z členských štátov, regionálnych orgánov a miest a zástupcov podnikov, výskumných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti. Cieľom zloženia expertnej skupiny je zabezpečiť vyvážené rodové zastúpenie.

Expertná skupina podporuje Komisiu pri vymedzovaní dlhodobého pracovného programu a príprave výziev na predkladanie návrhov.

7.   Pri vykonávaní tohto nástroja Komisia zabezpečuje koordináciu a synergiu s inými programami a nástrojmi financovania, ktoré poskytuje Únia, a najmä so zložkou „Interreg C“ podľa vymedzenia v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2021/1059

8.   Nástroj na medziregionálne inovačné investície sa vzťahuje na celé územie Únie.

Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na tomto nástroji v súlade s dojednaniami stanovenými v článkoch 16 a 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (25) (ďalej len „nariadenie Horizont Európa“).

Článok 14

Najvzdialenejšie regióny

1.   Článok 4 sa nevzťahuje na osobitné dodatočné pridelené prostriedky pre najvzdialenejšie regióny. Tieto osobitné dodatočné pridelené prostriedky pre najvzdialenejšie regióny sa použijú na vyrovnanie dodatočných nákladov vynaložených v týchto regiónoch v dôsledku jedného alebo viacerých trvalých obmedzení ich rozvoja uvedených v článku 349 ZFEÚ.

2.   Z pridelených prostriedkov uvedených v odseku 1 tohto článku sa podporia:

a)

činnosti v rámci rozsahu podpory, ako sa uvádza v článku 5 tohto nariadenia;

b)

odchylne od článku 5 tohto nariadenia opatrenia zahŕňajúce prevádzkové náklady vzhľadom na vyrovnanie dodatočných nákladov vynaložených v najvzdialenejších regiónoch v dôsledku jedného alebo viacerých trvalých obmedzení ich rozvoja uvedených v článku 349 ZFEÚ.

Z pridelených prostriedkov uvedených v odseku 1 tohto článku sa môžu podporiť aj výdavky, ktoré pokrývajú náhradu udelenú za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme a zmlúv o týchto službách v najvzdialenejších regiónoch.

3.   Z pridelených prostriedkov uvedených v odseku 1 tohto článku sa nepodporujú:

a)

operácie, ktoré zahŕňajú produkty uvedené v prílohe I k ZFEÚ;

b)

pomoc pri prevoze osôb povolená podľa článku 107 ods. 2 písm. a) ZFEÚ;

c)

oslobodenia od dane a sociálnych odvodov;

d)

záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, ktoré nevykonávajú podniky, ale kde štát vykonáva verejnú moc.

4.   Odchylne od článku 5 ods. 1 písm. c) sa z EFRR môžu podporovať produktívne investície do podnikov v najvzdialenejších regiónoch bez ohľadu na veľkosť uvedených podnikov.

KAPITOLA III

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 15

Prechodné ustanovenia

Nariadenia (EÚ) č. 1300/2013 a (EÚ) č. 1301/2013 alebo akékoľvek iné akty prijaté na ich základe sa naďalej uplatňujú na programy a operácie podporované z EFRR alebo Kohézneho fondu v rámci programového obdobia 2014 až 2020.

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 1. júla 2021.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 17

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra 2027 v súlade s článkom 177 ZFEÚ.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. júna 2021

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

A. P. ZACARIAS


(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 90.

(2)  Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 115.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 (Ú. v. EÚ C 108, 26.3.2021, s. 566) a pozícia Rady v prvom čítaní z 27. mája 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 23. júna 2021 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/... z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (pozri stranu ... tohto úradného vestníka).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 1).

(11)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (pozri stranu 21 tohto úradného vestníka).

(14)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(17)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(19)  Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (pozri stranu 94 tohto úradného vestníka).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).


PRÍLOHA I

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE VÝSTUPOV A VÝSLEDKOV PRE EFRR A KOHÉZNY FOND – ČLÁNOK 8 ODS. 1 (1)

Tabuľka 1

Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov pre EFRR (Investovanie do zamestnanosti a rastu a Interreg) a Kohézny fond  (**)

Cieľ politiky

Špecifický cieľ

Výstupy

Výsledky

(1)

(2)

(3)

(4)

1.

Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT (CP 1)

i)

Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií

RCO (2) 01 – Podporované podniky (z toho: mikro, malé, stredné, veľké) *  (3)

RCO 02 – Podniky podporované grantmi *

RCR (4) 01 – Vytvorené pracovné miesta v podporovaných subjektoch *

RCR 102 – Vytvorené pracovné miesta vo výskume v podporovaných subjektoch *

 

RCO 03 – Podniky podporované finančnými nástrojmi *

RCO 04 – Podniky s nefinančnou podporou *

RCO 05 – Nové podporované podniky *

RCO 06 – Výskumní pracovníci pracujúci v podporovaných výskumných zariadeniach

RCO 07 – Výskumné organizácie zúčastňujúce sa na spoločných výskumných projektoch

RCR 02 – Súkromné investície v rovnakej výške ako verejná podpora (z toho: granty, finančné nástroje) *  (3)

RCR 03 – Malé a stredné podniky (MSP) zavádzajúce inovácie produktov alebo procesov *

RCR 04 – MSP zavádzajúce marketingové alebo organizačné inovácie *

 

RCO 08 – Nominálna hodnota vybavenia na výskum a inovácie

RCO 10 – Podniky spolupracujúce s výskumnými organizáciami

RCO 96 – Medziregionálne investície do inovácií v rámci projektov Únie *

RCR 05 – MSP inovujúce interne *

RCR 06 – Podané patentové prihlášky *

RCR 07 – Prihlášky ochranných známok a dizajnov *

RCR 08 – Publikácie z podporovaných projektov

ii)

Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy

RCO 13 – Hodnota digitálnych služieb, produktov a procesov vyvinutých pre podniky *

RCO 14 – Verejné inštitúcie podporované pri vývoji digitálnych služieb, produktov a procesov *

RCR 11 – Používatelia nových a vylepšených verejných digitálnych služieb, produktov a procesov *

RCR 12 – Používatelia nových a vylepšených digitálnych služieb, produktov a procesov vyvinutých podnikmi *

RCR 13 – Podniky s vysokou mierou digitalizácie *

iii)

Posilnenie udržateľného rastu a konkurencieschopnosti MSP a tvorby pracovných miest v MSP, a to aj produktívnymi investíciami

RCO 15 – Vytvorená kapacita inkubácie *

RCO 103 – Podporované podniky s vysokým rastom *

RCR 17 – Nové podniky prežívajúce na trhu *

RCR 18 – MSP využívajúce služby inkubátora po vytvorení inkubátora *

RCR 19 – Podniky s vyšším obratom *

RCR 25 – MSP s vyššou pridanou hodnotou na zamestnanca *

iv)

Rozvoj zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie

RCO 16 – Účasť inštitucionálnych zainteresovaných strán na procese podnikateľského objavovania

RCO 101 – MSP investujúce do zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie *

RCR 97 – Učňovská príprava podporovaná v MSP

RCR 98 – Zamestnanci MSP, ktorí ukončili odbornú prípravu zameranú na zručnosti pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie (podľa typu zručnosti: technické, riadiace, podnikateľské, zelené, iné) (3) *

v)

Zvyšovanie digitálnej pripojiteľnosti

RCO 41 – Dodatočné obydlia so širokopásmovým prístupom k sieti s veľmi vysokou kapacitou

RCO 42 – Dodatočné podniky so širokopásmovým prístupom k sieti s veľmi vysokou kapacitou

RCR 53 – Obydlia s predplateným širokopásmovým pripojením k sieti s veľmi vysokou kapacitou

RCR 54 – Podniky s predplateným širokopásmovým pripojením k sieti s veľmi vysokou kapacitou

2.

Prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility (CP 2)

i)

Podpora energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov

RCR 18 – Obydlia so zlepšenou energetickou hospodárnosťou

RCO 19 – Verejné budovy so zlepšenou energetickou hospodárnosťou

RCO 20 – Novo vybudovaná alebo modernizovaná sieť diaľkového vykurovania a chladenia

RCO 104 – Počet vysoko účinných kogeneračných jednotiek

RCO123 – Obydlia využívajúce kotly a vykurovacie systémy na zemný plyn nahrádzajúce zariadenia založené na tuhých fosílnych palivách

RCR 26 – Ročná primárna spotreba energie (z toho: obydlia, verejné budovy, podniky, iné) (3)

RCR 29 – Odhadované emisie skleníkových plynov*

RCR 105 – Odhadované emisie skleníkových plynov z kotlov a vykurovacích systémov konvertovaných z tuhých fosílnych palív na plyn

ii)

Podpora energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 vrátane kritérií udržateľnosti, ktoré sú v nej stanovené

RCO 22 – Dodatočná výrobná kapacita v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (z toho: elektrická, tepelná) (3) *

RCO 97 – Podporované komunity získavajúce energiu z obnoviteľných zdrojov *

RCR 31 – Celková vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov (z toho: elektrická, tepelná) (3) *

RCR 32 – Dodatočná inštalovaná prevádzková kapacita v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov *

iii)

Vývoj inteligentných energetických systémov, sietí a uskladnenia mimo Transeurópskej energetickej siete (TEN-E)

RCO 23 – Systémy digitálneho riadenia pre inteligentné energetické systémy

RCO 105 – Riešenia pre skladovanie elektrickej energie

RCO 124 – Novo vybudované alebo vylepšené prepravné a distribučné plynové siete

RCR 33 – Používatelia pripojení na inteligentné energetické systémy

RCR 34 – Zavádzanie projektov inteligentných energetických systémov

iv)

Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof a odolnosti s prihliadnutím na ekosystémové prístupy

RCO 24 – Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúcich sa katastrof a zameraných na prírodné katastrofy *

RCO 122 – Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie týkajúcich sa katastrof a zameraných na prírodné riziká nesúvisiace s klímou a riziká súvisiace s ľudskými činnosťami

RCO 25 – Novo postavená alebo spevnená protipovodňová ochrana pobrežných pásov, brehov riek a jazier

RCO 106 – Novo postavená alebo spevnená ochrana proti zosuvom pôdy

RCO 26 – Zelená infraštruktúra vybudovaná alebo vylepšená na adaptáciu na zmenu klímy *

RCO 27 – Národné stratégie a stratégie na nižšej úrovni na adaptáciu na zmenu klímy *

RCO 28 – Oblasť, na ktorú sa vzťahujú ochranné opatrenia proti prírodným požiarom

RCR 121 – Oblasť, na ktorú sa vzťahujú ochranné opatrenia proti prírodným katastrofám súvisiacim so zmenou klímy (iným ako povodne a prírodné požiare)

RCR 35 – Populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti povodniam

RCR 36 – Populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti prírodným požiarom

RCR 37 – Populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti prírodným katastrofám súvisiacim s klímou (iným ako povodne alebo prírodné požiare)

RCR 96 – Populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti prírodným rizikám nesúvisiacim s klímou a rizikám súvisiacim s ľudskými činnosťami *

v)

Podpora prístupu k vode a udržateľného vodného hospodárstva

RCO 30 – Dĺžka nových alebo modernizovaných potrubí rozvodných systémov verejných vodovodov

RCO 31 – Dĺžka nového alebo modernizovaného potrubia verejnej siete na zber odpadových vôd

RCO 32 – Nová alebo modernizovaná kapacita na úpravu odpadovej vody

RCR 41 – Populácia pripojená na vylepšené verejné zásobovanie vodou

RCR 42 – Populácia pripojená aspoň na sekundárnu verejnú úpravu odpadovej vody

RCR 43 – Vodné straty v rozvodných systémoch verejného zásobovania vodou

vi)

Podpora prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje

RCO 34 – Dodatočná kapacita na recykláciu odpadu

RCO 107 – Investície do zariadení na triedený zber odpadu

RCR 119 – Odpad pripravený na opätovné použitie

RCR 103 – Vyzbieraný triedený odpad

RCR 47 – Recyklovaný odpad

RCR 48 – Odpad využívaný ako surovina

vii)

Posilnenie ochrany a zachovania prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia

RCO 36 – Zelená infraštruktúra podporovaná na iné účely ako adaptácia na zmenu klímy

RCO 37 – Plocha lokalít sústavy Natura 2000, na ktorú sa vzťahujú opatrenia na ochranu a obnovu

RCO 38 – Plocha podporovanej rekultivovanej pôdy

RCO 39 – Oblasť pokrytia inštalovanými systémami na monitorovanie znečistenia ovzdušia

RCR 50 – Populácia, ktorá využíva opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia*

RCR 95 – Populácia, ktorá má prístup k novej alebo modernizovanej zelenej infraštruktúre*

RCR 52 – Rekultivovaná pôda využívaná na zelené oblasti, sociálne bývanie, ekonomické alebo iné využitie

viii)

Podpora udržateľnej multimodálnej mestskej mobility ako súčasti prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka

RCO 55 – Dĺžka nových električkových a metrových tratí

RCO 56 – Dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných električkových a metrových tratí

RCO 57 – Kapacita koľajových vozidiel verejnej hromadnej dopravy šetrných k životnému prostrediu *

RCO 58 – Podporovaná špecializovaná cyklistická infraštruktúra *

RCO 59 – Infraštruktúra pre alternatívne palivá (plniace/nabíjacie stanice) *

RCO 60 – Veľkomestá a mestá s novými alebo modernizovanými digitalizovanými systémami mestskej dopravy

RCR 62 – Používatelia novej alebo modernizovanej verejnej dopravy za rok

RCR 63 – Používatelia nových alebo modernizovaných električkových a metrových tratí za rok

RCR 64 – Používatelia špecializovanej cyklistickej infraštruktúry za rok

3.

Prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility (CP 3)

i)

Rozvoj udržateľnej, inteligentnej, bezpečnej a intermodálnej siete TEN-T odolnej proti zmene klímy

RCO 43 – Dĺžka nových alebo vylepšených ciest – TEN-T (5)

RCO 45 – Dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných ciest – TEN-T

RCO 108 – Dĺžka ciest s novými alebo modernizovanými systémami riadenia dopravy – TEN-T

RCO 47 – Dĺžka nových alebo vylepšených tratí – TEN-T

RCO 49 – Dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných tratí – TEN-T

RCO 51 – Dĺžka nových, vylepšených alebo modernizovaných vnútrozemských vodných ciest – TEN-T

RCR 109 – Dĺžka prevádzkovaných železničných tratí vybavených Európskym systémom riadenia železničnej dopravy – TEN-T

RCR 55 – Používatelia novovybudovaných, rekonštruovaných, zlepšených alebo modernizovaných ciest za rok

RCR 56 – Časové úspory vďaka lepšej cestnej infraštruktúre

RCR 101 – Časové úspory vďaka lepšej železničnej infraštruktúre

RCR 58 – Používatelia novovybudovaných, vylepšených, rekonštruovaných alebo modernizovaných železničných tratí za rok

RCR 59 – Nákladná železničná doprava

RCR 60 – Nákladná doprava na vnútrozemských vodných cestách

ii)

Rozvoj a posilňovanie udržateľnej, inteligentnej a intermodálnej vnútroštátnej, regionálnej a miestnej mobility odolnej proti zmene klímy vrátane zlepšeného prístupu k TEN-T a cezhraničnej mobility

RCO 44 – Dĺžka nových alebo vylepšených ciest – mimo TEN-T

RCO 46 – Dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných ciest – mimo TEN-T

RCO 110 – Dĺžka ciest s novými alebo modernizovanými systémami riadenia dopravy – mimo TEN-T

RCO 48 – Dĺžka nových alebo vylepšených železničných tratí – mimo TEN-T

RCO 50 – Dĺžka rekonštruovaných alebo modernizovaných železničných tratí – mimo TEN-T

RCR 111 – Dĺžka prevádzkovaných železničných tratí vybavených Európskym systémom riadenia železničnej dopravy – mimo TEN-T

RCO 52 – Dĺžka nových, vylepšených alebo modernizovaných vnútrozemských vodných ciest – mimo TEN-T

RCO 53 – Nové alebo modernizované železničné stanice a zastávky *

RCO 54 – Nové alebo modernizované intermodálne spojenia *

4.

Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv (CP 4)

i)

Zvyšovanie účinnosti a inkluzívnosti trhov práce a prístupu ku kvalitnému zamestnaniu rozvíjaním sociálnej infraštruktúry a podporou sociálneho hospodárstva

RCO 61 – Plocha nových alebo modernizovaných zariadení pre služby zamestnanosti

RCR 65 – Používatelia nových alebo modernizovaných zariadení pre služby zamestnanosti za rok

ii)

Zlepšenie rovného prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania rozvíjaním dostupnej infraštruktúry vrátane posilňovania odolnosti pre distančné a online vzdelávanie a odbornú prípravu

RCO 66 – Kapacita tried v nových alebo modernizovaných zariadeniach starostlivosti o deti

RCO 67 – Kapacita tried v nových alebo modernizovaných vzdelávacích zariadeniach

RCR 70 – Používatelia nových alebo modernizovaných zariadení starostlivosti o deti za rok

RCR 71 – Používatelia nových alebo modernizovaných vzdelávacích zariadení za rok

iii)

Podpora sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných komunít, domácností s nízkym príjmom a znevýhodnených skupín vrátane osôb s osobitnými potrebami prostredníctvom integrovaných akcií vrátane bývania a sociálnych služieb

RCO 65 – Kapacita nového alebo modernizovaného sociálneho bývania *

RCO 113 – Populácia, na ktorú sa vzťahujú projekty v rámci integrovaných akcií zameraných na sociálno-ekonomické začlenenie marginalizovaných komunít, domácností s nízkym príjmom a znevýhodnených skupín *

RCR 67 – Používatelia nového alebo modernizovaného sociálneho bývania za rok

iv)

Podpora sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov prostredníctvom integrovaných akcií vrátane bývania a sociálnych služieb

RCO 63 – Kapacita nových alebo modernizovaných dočasných prijímacích zariadení

RCR 66 – Používatelia nových alebo modernizovaných dočasných prijímacích zariadení za rok

v)

Zabezpečenie rovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej starostlivosti a podpory prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na rodinnú a komunitnú starostlivosť

RCO 69 – Kapacita nových alebo modernizovaných zariadení zdravotnej starostlivosti

RCO 70 – Kapacita nových alebo modernizovaných zariadení sociálnej starostlivosti (okrem bývania)

RCR 72 – Používatelia nových alebo modernizovaných služieb elektronického zdravotníctva za rok

RCR 73 – Používatelia nových alebo modernizovaných zariadení zdravotnej starostlivosti za rok

RCR 74 – Používatelia nových alebo modernizovaných zariadení sociálnej starostlivosti za rok

vi)

Posilnenie úlohy kultúry a udržateľného cestovného ruchu v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie

RCO 77 – Počet podporovaných kultúrnych a turistických lokalít *

RCR 77 – Návštevníci podporovaných kultúrnych a turistických lokalít *

5.

Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov území a miestnych iniciatív (CP 5)

i)

Podpora integrovaného a inkluzívneho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja, kultúry, prírodného dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a bezpečnosti v mestských oblastiach

RCO 74 – Populácia, na ktorú sa vzťahujú projekty v rámci stratégií integrovaného územného rozvoja *

RCO 75 – Podporované stratégie integrovaného územného rozvoja *

RCO 76 –Integrované projekty pre územný rozvoj

RCO 80 – Podporované stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou *

RCO 112 – Zainteresované strany zapojené do prípravy a implementácie stratégií integrovaného územného rozvoja

RCO 114 – Vytvorený alebo obnovený otvorený priestor v mestských oblastiach *

 

ii)

Podpora integrovaného a inkluzívneho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho miestneho rozvoja, kultúry, prírodného dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a bezpečnosti v iných ako mestských oblastiach


Tabuľka 2

Dodatočné spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov pre EFRR a Interreg

Interreg – špecifické ukazovatele

RCO 81 – Účasti na spoločných cezhraničných akciách

RCO 115 – Spoločne organizované cezhraničné verejné podujatia

RCO 82 – Účasti na spoločných akciách propagujúcich rodovú rovnosť, rovnosť príležitostí a sociálne začlenenie

RCO 83 – Spoločne vypracované stratégie a akčné plány

RCO 84 – Spoločne vypracované pilotné akcie vykonávané v rámci projektov

RCO 116 – Spoločne vypracované riešenia

RCO 85 – Účasti v spoločných systémoch odbornej prípravy

RCO 117 – Riešenia identifikovaných cezhraničných právnych alebo administratívnych prekážok

RCO 86 – Podpísané spoločné administratívne alebo právne dohody

RCO 87 – Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce

RCO 118 – Organizácie spolupracujúce v rámci viacúrovňového riadenia makroregionálnych stratégií

RCO 90 – Cezhraničné projekty sietí inovácií

RCO 120 – Projekty na podporu cezhraničnej spolupráce pri rozvoji prepojení medzi mestom a vidiekom

RCR 79 – Spoločné stratégie a akčné plány prijaté organizáciami

RCR 104 – Riešenia prijaté alebo rozšírené organizáciami

RCR 81 – Dotvorenia spoločných systémov odbornej prípravy

RCR 82 – Zmiernené alebo vyriešené cezhraničné právne alebo administratívne prekážky

RCR 83 – Osoby, na ktoré sa vzťahujú podpísané spoločné administratívne alebo právne dohody

RCR 84 – Organizácie zapojené do cezhraničnej spolupráce po dokončení projektu

RCR 85 – Účasti na spoločných cezhraničných akciách po dokončení projektu


(1)  Použijú sa pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľ Interreg v súlade s článkom 16 ods. 1 druhým pododsekom písm. a) a článkom 41 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/… (nariadenie o spoločných ustanoveniach) a pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu v súlade s článkom 22 ods. 3 písm. d) bodom ii) nariadenia (EÚ) 2021/… (nariadenie o spoločných ustanoveniach) a pre cieľ Interreg v súlade s článkom 22 ods. 4 písm. e) bodom ii) nariadenia (EÚ) 2021/1059 (Interreg).

(**)  Z dôvodu prehľadnosti sú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov zoskupené podľa špecifických cieľov v rámci cieľa politiky, ale nevzťahujú sa len na ne. Najmä pri CP 5 sa môžu využívať relevantné spoločné ukazovatele uvedené pri CP 1 až 4. Okrem toho sa na vytvorenie uceleného obrazu o očakávanej a skutočnej výkonnosti programov môžu spoločné ukazovatele označené symbolom (*) v relevantných prípadoch použiť pri špecifických cieľoch v rámci ľubovoľného z CP 1 až 4.

(2)  RCO: Spoločný ukazovateľ výstupov REGIO.

(3)  Členenie len na účely vykazovania, v rámci programovania nebolo požadované.

(4)  RCR: Spoločný ukazovateľ výsledkov REGIO.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).


PRÍLOHA II

HLAVNÝ SÚBOR UKAZOVATEĽOV VÝKONNOSTI PRE EFRR A KOHÉZNY FOND PODĽA ČLÁNKU 8 ODS. 3, KTORÝ KOMISIA POUŽIJE V SÚLADE S POŽIADAVKOU NA PODÁVANIE SPRÁV, KTORÁ SA NA ŇU VZŤAHUJE PODĽA ČLÁNKU 41 ODS. 3 PÍSM. H) BODU III) NARIADENIA O ROZPOČTOVÝCH PRAVIDLÁCH

Cieľ politiky

Špecifický cieľ

Výstupy

Výsledky

(1)

(2)

(3)

(4)

1.

Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a regionálnej prepojenosti IKT (CP 1)

i)

Rozvoj a rozšírenie výskumných a inovačných kapacít a využívanie pokročilých technológií

CCO (1) 01 – Podniky podporované pri inovácii

CCO 02 – Výskumní pracovníci pracujúci v podporovaných výskumných zariadeniach

CCR (2) 01 – Malé a stredné podniky (3) (MSP) zavádzajúce inovácie produktov, procesov, marketingu alebo organizácie

ii)

Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy

CCO 03 – Podniky a verejné inštitúcie podporované pri vývoji digitálnych produktov, služieb a procesov

CCR 02 – Používatelia nových alebo vylepšených digitálnych produktov, služieb a procesov za rok

iii)

Posilnenie udržateľného rastu a konkurencieschopnosti MSP a tvorby pracovných miest v MSP, a to aj produktívnymi investíciami

CCO 04 – MSP podporované s cieľom posilniť rast a konkurencieschopnosť

CCR 03 – Pracovné miesta vytvorené v podporovaných podnikoch

iv)

Rozvoj zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie

CCO 05 – MSP, ktoré investujú do zručností potrebných na inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie

CCR 04 – Zamestnanci MSP, ktorí dokončili odbornú prípravu zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie

v)

Zvyšovanie digitálnej pripojiteľnosti

CCO 13 – Dodatočné obydlia a podniky so širokopásmovým prístupom k sieti s veľmi vysokou kapacitou

CCR 12 – Dodatočné obydlia a podniky s predplateným širokopásmovým pripojením k sieti s veľmi vysokou kapacitou

2.

Prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a odolnú Európu vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, predchádzania rizikám a ich riadenia a udržateľnej mestskej mobility (CP 2)

i)

Podpora opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií skleníkových plynov

CCO 06 – Investície do opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti

CCR 05 – Úspory ročnej spotreby primárnych zdrojov energie

ii)

Podpora energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 vrátane kritérií udržateľnosti, ktoré sú v nej stanovené

CCO 07 – Dodatočná kapacita na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov

CCR 06 – Dodatočná vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov

iii)

Vývoj inteligentných energetických systémov, sietí a uskladnenia mimo Transeurópskej energetickej siete (TEN-E)

CCO 08 – Systémy digitálneho riadenia pre inteligentné energetické systémy

CCR 07 – Dodatoční používatelia pripojení do inteligentných energetických systémov

iv)

Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof a odolnosti s prihliadnutím na ekosystémové prístupy

CCO 09 – Investície do nových alebo modernizovaných systémov monitorovania, pripravenosti, varovania a reakcie v prípade katastrof

CCR 08 – Dodatočná populácia, ktorá využíva ochranné opatrenia proti povodniam, prírodným požiarom a iným prírodným katastrofám súvisiacim s klímou

v)

Podpora prístupu k vode a udržateľného vodného hospodárstva

CCO 10 – Nová alebo modernizovaná kapacita na úpravu odpadovej vody

CCR 09 – Dodatočná populácia, ktorá je pripojená aspoň na sekundárnu úpravu odpadovej vody

vi)

Podpora prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje

CCO 11 – Nová alebo modernizovaná kapacita na recykláciu odpadu

CCR 10 – Dodatočný recyklovaný odpad

vii)

Posilnenie ochrany a zachovania prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia

CCO 12 – Plocha zelenej infraštruktúry

CCR 11 – Populácia, ktorá využíva opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia

viii)

Podpora udržateľnej multimodálnej mestskej mobility ako súčasti prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka

CCO 16 – Rozšírenie a modernizácia električkových a metrových tratí

CCR 15 – Používatelia nových a modernizovaných električkových a metrových tratí za rok

3.

Prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility (CP 3)

i)

Rozvoj udržateľnej, inteligentnej, bezpečnej a intermodálnej siete TEN-T odolnej proti zmene klímy

CCO 14 – Cestné siete TEN-T: Nové, vylepšené, rekonštruované alebo modernizované cesty

CCO 15 – Železničné siete TEN-T: Nové, vylepšené, rekonštruované alebo modernizované železničné trate

CCR 13 – Časové úspory vďaka lepšej cestnej infraštruktúre

CCR 14 – Počet cestujúcich, ktorí použili zlepšenú železničnú dopravu, za rok

ii)

Rozvoj a posilňovanie udržateľnej, inteligentnej a intermodálnej vnútroštátnej, regionálnej a miestnej mobility odolnej proti zmene klímy vrátane zlepšeného prístupu k TEN-T a cezhraničnej mobility

CCO 22 – Cestné siete mimo TEN-T: Nové, vylepšené, rekonštruované alebo modernizované cesty

CCO 23 – Železničné siete mimo TEN-T: Nové, vylepšené, rekonštruované alebo modernizované železničné trate

4.

Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vykonávajúca Európsky pilier sociálnych práv (CP 4)

i)

Zvyšovanie účinnosti a inkluzívnosti trhov práce a prístupu ku kvalitnému zamestnaniu rozvíjaním sociálnej infraštruktúry a podporou sociálneho hospodárstva

CCO 17 – Plocha nových alebo modernizovaných zariadení služieb zamestnanosti

CCR 16 – Používatelia nových alebo modernizovaných zariadení pre služby zamestnanosti za rok

ii)

Zlepšenie rovného prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania rozvíjaním dostupnej infraštruktúry vrátane posilňovania odolnosti pre dištančné a online vzdelávanie a odbornú prípravu

CCO 18 – Nová alebo modernizovaná kapacita zariadení v oblasti starostlivosti o deti a vzdelávania

CCR 17 – Používatelia, ktorí využili nové alebo modernizované zariadenia starostlivosti o deti a vzdelávania, za rok

iii)

Podpora sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných komunít, domácností s nízkym príjmom a znevýhodnených skupín vrátane osôb s osobitnými potrebami prostredníctvom integrovaných akcií vrátane bývania a sociálnych služieb

CCO 19 – Nová alebo modernizovaná kapacita zariadení sociálneho bývania

CCO 25 – Populácia, na ktorú sa vzťahujú projekty v rámci integrovaných akcií zameraných na sociálno-ekonomické začlenenie marginalizovaných komunít, domácností s nízkym príjmom a znevýhodnených skupín

CCR 18 – Používatelia nových alebo modernizovaných zariadení sociálneho bývania za rok

iv)

Podpora sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov prostredníctvom integrovaných akcií vrátane bývania a sociálnych služieb

CCO 26 – Nová alebo modernizovaná kapacita dočasných prijímacích zariadení

CCR 20 – Používatelia nových alebo modernizovaných dočasných prijímacích zariadení za rok

v)

Zabezpečenie rovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej starostlivosti a podpory prechodu z ústavnej starostlivosti na rodinnú a komunitnú starostlivosť

CCO 20 – Nová alebo modernizovaná kapacita zariadení zdravotnej starostlivosti

CCR 19 – Používatelia nových alebo modernizovaných služieb zdravotnej starostlivosti za rok

vi)

Posilnenie úlohy kultúry a udržateľného cestovného ruchu v oblasti hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie

CCO 24 – Podporované kultúrne a turistické lokality

CCR 21 – Návštevníci podporovaných kultúrnych a turistických lokalít

5.

Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov území a miestnych iniciatív (CP 5)

i)

Podpora integrovaného a inkluzívneho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja, kultúry, prírodného dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a bezpečnosti v mestských oblastiach

CCO 21 – Populácia, na ktorú sa vzťahujú stratégie integrovaného územného rozvoja

 

ii)

Podpora integrovaného a inkluzívneho sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho miestneho rozvoja, kultúry, prírodného dedičstva, udržateľného cestovného ruchu a bezpečnosti v iných ako mestských oblastiach


(1)  CCO: Hlavný spoločný výstup REGIO.

(2)  CCR: Hlavný spoločný výsledok REGIO.

(3)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).


Top