(1)

V článku 181 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa od inštitúcií vyžaduje, aby pri kvantifikácii parametrov rizika spojených s ratingovými stupňami alebo skupinami používali vlastné odhady LGD, ktoré zodpovedajú hospodárskemu poklesu, ak sú tieto odhady konzervatívnejšie než dlhodobý priemer. Podobne sa aj v článku 182 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia od inštitúcií vyžaduje, aby používali vlastné odhady konverzných faktorov, ktoré zodpovedajú hospodárskemu poklesu, ak sú tieto odhady konzervatívnejšie než dlhodobý priemer.

(2)

Vzhľadom na osobitosti rôznych portfólií by sa od inštitúcií malo vyžadovať, aby určovali hospodársky pokles osobitne pre každý druh expozícií, ako je vymedzený v článku 142 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)

Povaha hospodárskeho poklesu pre daný druh expozícií by sa mala určovať odkazom na súbor ekonomických ukazovateľov, ktoré sa považujú buď za premenné vysvetľujúce hospodársky cyklus špecifický pre daný druh expozícií alebo za ukazovatele hospodárskeho cyklu špecifického pre daný druh expozícií. Súbor ekonomických ukazovateľov by mal zahŕňať makroekonomické aj úverové ukazovatele. Cieľom je zabezpečiť, aby inštitúcie pri porovnateľnom druhu expozícií vo všeobecnosti určili rovnaký hospodársky pokles.

(4)

Hoci môže byť úroveň realizovaných LGD a realizovaných konverzných faktorov v dôsledku hospodárskeho poklesu podstatne vyššia než dlhodobý priemer, podmienky charakterizujúce hospodársky pokles by sa nemali považovať za rovnocenné s podmienkami, ktoré sa používajú pri stresových testoch. Podmienky používané na stresové testovanie môžu byť prísnejšie a potenciálne využívať extrémnejšie scenáre, ktoré nie sú nevyhnutne založené na historických pozorovaniach. V nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v delegovaných aktoch, ktoré ho dopĺňajú, sa primerane stanovuje vykonávanie stresového testovania v prípadoch, keď sa to vyžaduje, a ustanovenia týkajúce sa vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov neobsahujú žiadnu takúto požiadavku na stresové testovanie. Špecifikácia hospodárskeho poklesu na účely vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov by mala byť namiesto toho založená na historicky pozorovaných hospodárskych podmienkach.

(5)

Závažnosť hospodárskeho poklesu by sa mala určovať odkazom na najzávažnejšie 12-mesačné hodnoty pozorované počas primeraného historického časového obdobia v prípade súboru ekonomických ukazovateľov, ktoré charakterizujú povahu hospodárskeho poklesu pre konkrétny druh posudzovaných expozícií. Pri každom ekonomickom ukazovateli v súbore by sa mala použiť najzávažnejšia 12-mesačná hodnota, pretože sa ňou dosahuje rovnováha medzi stabilitou a identifikáciou najzávažnejších podmienok, ktoré boli pozorované v primeranom časovom období. Tento prístup bol zvolený pre jednoduchosť 12-mesačnej perspektívy a tiež preto, že dlhší priemer by mohol potenciálne „zriediť“ nepriaznivé podmienky pozorované pri ekonomickom ukazovateli. Častejšie hodnoty, napríklad štvrťročné hodnoty, by mohli podliehať sezónnym vplyvom. Na druhej strane menej časté hodnoty, napríklad hodnoty predstavujúce 36-mesačné priemery, by mohli zakryť nepriaznivé podmienky.

(6)

Aj v prípade ekonomických ukazovateľov, ktoré sa vykazujú na ročnej báze, nie je obdobie 12 mesiacov, na ktoré sa ukazovatele vzťahujú, vo všetkých prípadoch nevyhnutne rovnaké. Niektoré ukazovatele sa vzťahujú na kalendárne roky, iné na účtovné roky, ďalšie na daňové roky a podobne. Na účely určovania hospodárskeho poklesu by preto malo byť možné, aby sa tak v prípade ekonomických ukazovateľov vykazovaných na ročnej báze, ako aj ukazovateľov vykazovaných na častejšom základe používali 12-mesačné obdobia, ktoré sa začínajú kedykoľvek v priebehu roka.

(7)

Keďže určitý druh expozícií môže zahŕňať expozície súvisiace s rôznymi podnikmi, sektormi alebo geografickými oblasťami, hospodársky pokles daného druhu expozícií môže zahŕňať buď jedno alebo viacero odlišných „období poklesu“. Obdobie hospodárskeho poklesu by sa malo uznať ako stanovené časové obdobie, v ktorom príslušný ekonomický ukazovateľ vykazuje svoju najzávažnejšiu 12-mesačnú hodnotu. Ak sa maximá alebo minimá súvisiace s najzávažnejšou 12-mesačnou hodnotou pozorovanou pri dvoch alebo viacerých ekonomických ukazovateľoch dosiahnu súčasne alebo krátko po sebe, všetky tieto ekonomické ukazovatele by sa mali priradiť k tomu istému „obdobiu poklesu“. Dôvodom toho, že sa pripustí možnosť, že hospodársky pokles môže zahŕňať viac než jedno odlišné obdobie poklesu, je snaha zabezpečiť, aby sa pri určovaní neprekrývajúcich sa období hospodárskeho poklesu, ktoré sa majú analyzovať v súvislosti s odhadovaním LGD pri hospodárskom poklese a konverzných faktorov pri hospodárskom poklese, zohľadnil každý relevantný ekonomický ukazovateľ.

(8)

V snahe predísť nadmernej zložitosti je vhodné stanoviť zoznam ekonomických ukazovateľov, ktoré sa majú zohľadňovať vo všetkých prípadoch. Vzhľadom na osobitosti jednotlivých portfólií by sa však od inštitúcií malo vyžadovať, aby zohľadňovali aj dodatočné ekonomické ukazovatele, ktoré sú premennými vysvetľujúcimi hospodársky cyklus špecifický pre daný druh expozícií alebo ukazovateľmi hospodárskeho cyklu špecifického pre daný druh expozícií.

(9)

Vzhľadom na širokú geografickú a odvetvovú rôznorodosť portfólií nie je možné stanoviť presné zdroje údajov, ktoré sa musia použiť pre každý uvedený ukazovateľ v každej jurisdikcii sveta a v každom sektore. Okrem toho sa na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 od inštitúcií už vyžaduje, aby používali spoľahlivé údaje a aby mali zavedené spoľahlivé systémy na validáciu odhadu všetkých parametrov rizika. V dôsledku toho budú inštitúcie v každom prípade povinné preukázať presnosť a spoľahlivosť zdrojov údajov, ktoré používajú na získanie hodnôt ukazovateľov. V tomto nariadení preto netreba stanovovať špecifické pravidlá týkajúce sa presných zdrojov údajov, ktoré sa majú použiť.

(10)

Inštitúcie by mali používať vhodné spoľahlivé zdroje údajov, ale nemali by byť povinné získavať údaje pre dostupné ekonomické ukazovatele, ak sú náklady na ich získanie neprimerané, a to so zreteľom na druh ukazovateľa, ako aj na významnosť druhu posudzovaných expozícií vo vzťahu k ostatným druhom expozícií v portfóliu.

(11)

Ekonomické ukazovatele sa podľa potreby posudzujú pri úrovniach alebo pri zmenách úrovní, pričom sa zohľadňuje spôsob, akým sa ekonomický ukazovateľ bežne vykazuje, a rozsah, v akom je schopný odhaliť cyklickosť.

(12)

Ekonomický ukazovateľ by sa mal zahrnúť do súboru relevantných ekonomických ukazovateľov jedenkrát za každú jurisdikciu alebo prípadne za menšiu geografickú oblasť, na ktorú pripadá významný podiel posudzovaného druhu expozícií. Cieľom je zabezpečiť, aby daný súbor ukazovateľov spravodlivo odzrkadľoval geografický mix expozícií v uvedenom druhu expozícií. Podobné pravidlo by sa malo uplatňovať na každý priemyselný sektor, na ktorý pripadá významný podiel daného druhu expozícií. Inštitúcie by mali mať možnosť zoskupovať uvedené jurisdikcie alebo sektory na účely určovania hospodárskeho poklesu len vtedy, ak rôzne jurisdikcie alebo rôzne priemyselné sektory vykazujú výrazné spoločné pohyby v realizovaných hodnotách ekonomických ukazovateľov.

(13)

Malo by sa stanoviť historické časové obdobie, počas ktorého sa majú skúmať hodnoty daného ekonomického ukazovateľa. Pre každý ekonomický ukazovateľ by sa malo stanoviť štandardné časové obdobie 20 rokov. Cieľom je zabezpečiť, aby obdobie historického pozorovania pokrývalo aspoň dva hospodárske cykly. Ak však týchto 20 rokov neobsahuje dostatočne závažné hodnoty, inštitúcie by mali byť povinné ísť hlbšie do histórie údajov. Hodnoty by sa mali považovať za „nedostatočne závažné“, ak variabilita ekonomického ukazovateľa počas tohto 20-ročného obdobia pozorovania nie je reprezentatívna pre pravdepodobný rozsah variability uvedeného ukazovateľa v budúcnosti.

(14)

Z dôvodov jednoduchosti a porovnateľnosti by obdobie hospodárskeho poklesu malo trvať najmenej 12 mesiacov. S cieľom zabezpečiť väčšiu presnosť výsledkov by sa toto časové obdobie malo považovať za minimum. Od inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby uplatňovali dlhšie obdobie, ak najzávažnejšia hodnota (hodnoty) hospodárskeho ukazovateľa (ukazovateľov) spojených s obdobím hospodárskeho poklesu poukazujú na dlhší pokles. Trvanie obdobia hospodárskeho poklesu by malo odzrkadľovať skôr nepriaznivé podmienky cyklického správania špecifického pre posudzovaný druh expozícií než štrukturálne zmeny v hospodárstve vedúce k dlhodobým účinkom na hodnoty ekonomických ukazovateľov.

(15)

V požiadavkách na odhadovanie LGD a konverzných faktorov uvedených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa od inštitúcií vyžaduje, aby zdokumentovali koncepciu a prevádzkové podrobnosti svojich ratingových systémov vrátane koncepcie svojich postupov na určovanie hospodárskych poklesov a aby uchovávali dôkazy preukazujúce súlad s požiadavkami na odhadovanie, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. V nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa ďalej vyžaduje, aby inštitúcie preskúmavali svoje odhady LGD a konverzných faktorov a všetky vstupné údaje potrebné na vypracovanie týchto odhadov vtedy, keď sa objavia nové informácie, a v každom prípade aspoň raz ročne.

(16)

Ustanovenia tohto nariadenia s tým úzko súvisia, keďže sa zaoberajú povahou, závažnosťou a trvaním hospodárskeho poklesu, ktorý ovplyvňuje dva rôzne parametre rizika, ktoré sa oba používajú na účely uplatňovania prístupu na základe interných ratingov (IRB), a to vlastných odhadov LGD a vlastných odhadov konverzných faktorov. S cieľom zabezpečiť, aby ustanovenia potrebné na určovanie hospodárskych poklesov na účely LGD a ustanovenia potrebné na určovanie hospodárskych poklesov na účely konverzných faktorov boli konzistentné a aby nadobudli účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom zabezpečiť rýchly prístup k týmto ustanoveniam je žiaduce zahrnúť regulačné technické predpisy vyžadované podľa článku 181 ods. 3 a regulačné technické predpisy vyžadované podľa článku 182 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 do jedného nariadenia.

(17)

Vzhľadom na vzájomné pôsobenie s inými aktmi Únie, ktoré sú relevantné pre vlastné odhady LGD a vlastné odhady konverzných faktorov, by sa dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia mal odložiť na 1. január 2021. Inštitúcie budú musieť dodržiavať najmä revidovaný prah závažnosti, ktorý stanovujú príslušné orgány v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2018/171 (2).

(18)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(19)

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 uvedeného nariadenia,