(1)

V súlade s článkami 120 a 121 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa od členských štátov vyžaduje, aby riadili svoje hospodárske politiky so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie a v nadväznosti na hlavné smery, ktoré prijme Rada. Článok 148 ZFEÚ od členských štátov vyžaduje, aby vykonávali politiky zamestnanosti, ktoré zohľadňujú usmernenia politík zamestnanosti vypracované Radou. Koordinácia hospodárskych politík členských štátov je preto vecou spoločného záujmu.

(2)

Článok 175 ZFEÚ okrem iného vyžaduje od členských štátov, aby koordinovali svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v článku 174.

(3)

Výskyt ochorenia COVID-19 začiatkom roku 2020 zmenila ekonomický a sociálny výhľad na nadchádzajúce roky v Únii a vo svete. V spojitosti s krízou vznikli v Únii nové priority, ktoré sa osobitne zameriavajú na obnovu a odolnosť. Uvedené priority si vyžadujú okamžitú a koordinovanú reakciu zo strany Únie s cieľom vyrovnať sa s hospodárskymi, sociálnymi a zdravotnými dôsledkami v členských štátoch, ako aj zmierniť dosahy v sociálnej a ekonomickej oblasti. Hospodárske dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zvlášť ťažko postihli najmä ženy. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 a predchádzajúca hospodárska a finančná kríza ukázali, že budovanie stabilných a odolných hospodárstiev a finančných systémov založených na stabilných a udržateľných ekonomických a sociálnych štruktúrach pomáha členským štátom efektívnejšie reagovať na otrasy a rýchlejšie prekonávať ich účinky. Jasne sa tiež preukázala potreba pripravenosti zdravotníckych systémov, základných verejných služieb a účinných mechanizmov sociálnej ochrany. Udržateľné, inteligentné a sociálne zodpovedné reformy a investície zamerané na zlepšenie rastu, rozumné fiškálne politiky a vytváranie vysokokvalitných pracovných miest s cieľom reagovať na nové výzvy, riešiť štrukturálne hospodárske nedostatky a posilniť hospodársku odolnosť budú preto kľúčové z hľadiska nasmerovania hospodárstva a spoločnosti späť na trajektóriu udržateľnej obnovy a prekonania hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov v Únii. Malo by sa tak diať v záujme blahobytu občanov Únie a v súlade s relevantnými zásadami základných práv.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 (4) sa zriadil program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 s rozpočtom vo výške 142 800 000 EUR v čase prijatia. Program na podporu štrukturálnych reforiem bol zriadený s cieľom posilniť kapacitu členských štátov pripraviť a vykonávať administratívne a štrukturálne reformy na udržanie rastu, okrem iného podporovaním efektívneho a účinného využívania finančných prostriedkov Únie. Technickú podporu v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem poskytuje Komisia na žiadosť členského štátu a môže sa týkať širokého spektra oblastí politiky. Toto nariadenie je navrhnuté ako pokračovanie uvedeného programu, ktorý členské štáty prijali pozitívne, pričom zahŕňa relevantné úpravy.

(5)

Členské štáty začali využívať technickú podporu v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem v čoraz väčšej miere. Preto by sa týmto nariadením mal zriadiť nástroj technickej podpory (ďalej len „nástroj“) s cieľom naďalej podporovať členské štáty pri vykonávaní reforiem a túto podporu zvýšiť.

(6)

Na úrovni Únie slúži ako rámec na identifikáciu výziev a národných priorít v oblasti reforiem a na monitorovanie vykonávania týchto priorít európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík. Členské štáty v záujme podpory uvedených priorít v oblasti reforiem tiež vypracúvajú vlastné národné viacročné investičné stratégie v kontexte európskeho semestra. Uvedené stratégie sa predkladajú spolu s ročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na načrtnutie a koordinovanie priorít, ktoré sa majú podporiť z finančných prostriedkov členských štátov alebo Únie. Mali by slúžiť aj na využívanie finančných prostriedkov Únie uceleným spôsobom a na maximalizovanie pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má prijať najmä z programov podporovaných Úniou v rámci štrukturálnych a kohéznych fondov a z ostatných programov. Pokiaľ ide o výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, nástroj by mal jasnú pridanú hodnotu z hľadiska pomoci členským štátom pri posilňovaní ich schopnosti účinne plniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(7)

Nástroj prispeje k vykonávaniu Európskej zelenej dohody, začleňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa 30 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti klímy a k ambícii poskytnúť 7,5 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca na ciele v oblasti biodiverzity od roku 2024 a 10 % v rokoch 2026 a 2027, zohľadňujúc existujúce prekrývanie medzi cieľmi v oblasti klímy a biodiverzity, pričom bude vychádzať z Európskej zelenej dohody ako stratégie rastu Únie a premietnutia záväzkov Únie vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja. Príslušné opatrenia by sa mali určiť počas prípravy a vykonávania nástroja a opätovne posúdiť v súvislosti s príslušnými postupmi hodnotenia a preskúmania. Nástroj by mal takisto riešiť aj širšie environmentálne a sociálne výzvy v rámci Únie vrátane ochrany prírodného kapitálu, zachovania biodiverzity a podpory obehového hospodárstva a energetickej transformácie v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj. Nástroj by mal takisto podporovať digitálnu transformáciu a prispievať k vytvoreniu digitálneho jednotného trhu.

(8)

Všeobecným cieľom nástroja by malo byť podporovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie tým, že sa podporí úsilie členských štátov pri vykonávaní reforiem. Je to potrebné na povzbudenie verejných a súkromných investícií, podporu udržateľnej a spravodlivej hospodárskej a sociálnej obnovy a konvergencie, dosiahnutie odolnosti, zníženie chudoby a nerovnosti, podporu rodovej rovnosti, zvýšenie konkurencieschopnosti, účinné riešenie výziev identifikovaných v prijatých odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a vykonávanie práva Únie. Je to potrebné aj na podporu úsilia členských štátov o posilnenie ich inštitucionálnych a administratívnych kapacít a súdneho rámca, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, a ich úsilia o plnenie cieľov politík na uľahčenie sociálne inkluzívnej, zelenej a digitálnej transformácie v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a klimatickou neutralitou do roku 2050, cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a Európskym pilierom sociálnych práv.

(9)

Osobitné ciele nástroja by mali spočívať v podporovaní vnútroštátnych orgánov pri ich úsilí navrhovať, vyvíjať a vykonávať reformy a pripravovať, meniť, vykonávať a revidovať plány podpory obnovy a odolnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (5), a to aj prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, vhodných procesov a metodík, vhodného zapojenia zainteresovaných strán a účinnejšieho a efektívnejšieho riadenia ľudských zdrojov.

(10)

S cieľom pomôcť členským štátom navrhovať, vypracúvať a vykonávať reformy vo všetkých kľúčových oblastiach hospodárstva a spoločnosti by Komisia mala naďalej poskytovať technickú podporu na žiadosť členského štátu v rámci širokého spektra oblastí politiky, medzi ktoré patria oblasti súvisiace s riadením verejných financií a aktív, inštitucionálnou a administratívnou reformou, reformou súdnictva, podnikateľským prostredím, finančným sektorom a zlepšením finančnej gramotnosti, trhmi tovarov, služieb a práce, vzdelávaním a odbornou prípravou, rodovou rovnosťou, udržateľným rozvojom, verejným zdravím, sociálnym zabezpečením a starostlivosťou, ako aj so spôsobilosťami včasného odhaľovania a koordinovanej reakcie. Osobitný dôraz by sa mal klásť na opatrenia, ktoré podporujú zelenú a digitálnu transformáciu. Nástroj by mal podporovať aj prípravu na členstvo v eurozóne.

(11)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie nástroja, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom riadení (6), ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Ročné rozpočtové prostriedky by mali schvaľovať Európsky parlament a Rada v rámci ročného rozpočtového postupu v medziach viacročného finančného rámca a so zreteľom na dopyt po nástroji.

(12)

S cieľom uspokojiť dodatočné potreby v rámci nástroja by členské štáty mali mať možnosť presunúť do rozpočtu nástroja zdroje programované v rámci zdieľaného riadenia vo fondoch Únie a presunúť späť neviazané zdroje v súlade s nariadením, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybárskom a akvakultúrnom fonde, a rozpočtovými pravidlami pre uvedené fondy a pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza. Presunuté zdroje by sa mali implementovať v súlade s pravidlami nástroja a mali by sa použiť výhradne v prospech dotknutého členského štátu. Komisia by mala uvedenému členskému štátu poskytnúť spätnú väzbu o použití prevedených zdrojov.

(13)

S cieľom uspokojiť dodatočné potreby v rámci nástroja by členský štát mal mať možnosť požiadať o dodatočnú technickú podporu a mal by uhradiť výdavky súvisiace s takouto dodatočnou podporou. Takéto platby by mali predstavovať vonkajšie pripísané príjmy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a mali by sa použiť výlučne v prospech daného členského štátu.

(14)

Technická podpora by sa mala poskytovať na základe žiadosti s cieľom podporiť vykonávanie reforiem uskutočňovaných na podnet členských štátov, reforiem v súvislosti s procesmi správy hospodárskych záležitostí, najmä na účely účinného plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny, alebo akcií súvisiacich s vykonávaním práva Únie, ako aj reforiem v súvislosti s vykonávaním programov ekonomických úprav. Nástroj by mal poskytovať aj technickú podporu na prípravu, zmenu, vykonávanie a revíziu plánov podpory obnovy a odolnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/241.

(15)

V súlade s existujúcimi pravidlami a praxou v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem by sa mal zaviesť jednoduchý postup predkladania žiadostí o technickú podporu. Z uvedeného dôvodu by žiadosti členských štátov mali byť predkladané do 31. októbra, pokiaľ sa v dodatočných cielených výzvach na predkladanie žiadostí neuvádza inak. Mali by sa stanoviť vhodné kritériá na analýzu žiadostí predložených členskými štátmi, pričom sa musí rešpektovať všeobecná zásada rovnakého zaobchádzania, riadneho finančného riadenia a transparentnosti. Uvedené kritériá by mali vychádzať z naliehavosti, závažnosti a rozsahu problémov, ako aj z potrieb súvisiacich s podporou, ktoré sa zistili v oblastiach politiky, kde sa predpokladá technická podpora. Komisia by mala organizovať dodatočné cielené výzvy v reakcii na osobitné vznikajúce potreby členských štátov, a to prioritne aj na účely prípravy, zmeny, vykonávania a revízie plánov podpory obnovy a odolnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/241.

(16)

Pred požiadaním o technickú podporu by členské štáty mali mať možnosť podľa potreby konzultovať s relevantnými zainteresovanými stranami, ako sú miestne a regionálne orgány, sociálni partneri a občianska spoločnosť, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

(17)

Mal by sa tiež vymedziť obsah plánov spolupráce a podpory, v ktorých sa podrobne stanovia opatrenia na poskytovanie technickej podpory členským štátom. Na tento účel by plánované opatrenia technickej podpory a súvisiaci celkový odhadovaný finančný príspevok mali zohľadňovať akcie a činnosti financované z fondov Únie alebo programov Únie.

(18)

Na účely zodpovednosti a transparentnosti a na zabezpečenie viditeľnosti činností Únie by mala Komisia, za určitých podmienok v oblasti ochrany citlivých informácií, postúpiť plány spolupráce a podpory súčasne Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala mať možnosť zapájať sa do komunikačných činností. Komisia by mala na svojom webovom sídle zverejňovať zoznam schválených žiadostí o technickú podporu.

(19)

S cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o technické vstupy do vnútroštátneho rozhodovacieho procesu, by Komisia mala vytvoriť jednotný verejný online archív, prostredníctvom ktorého by mala mať možnosť podľa príslušných pravidiel a na základe konzultácií s dotknutými členskými štátmi sprístupniť záverečné štúdie alebo správy vypracované v rámci oprávnených akcií. S cieľom chrániť citlivé a dôverné informácie týkajúce sa ich verejných záujmov by členské štáty mali mať možnosť v odôvodnených prípadoch požiadať Komisiu, aby nezverejnila takéto dokumenty bez ich predchádzajúceho súhlasu.

(20)

Mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa vykonávania nástroja, najmä pokiaľ ide o spôsoby riadenia, formy financovania opatrení technickej podpory a obsah pracovných programov, ktoré by sa mali prijať prostredníctvom vykonávacích aktov. Vzhľadom na dôležitosť podpory úsilia vnútroštátnych orgánov pri uplatňovaní a vykonávaní reforiem je potrebné umožniť mieru spolufinancovania grantov až do výšky 100 % oprávnených nákladov. S cieľom umožniť rýchlu mobilizáciu technickej podpory v naliehavých prípadoch by sa mala zaviesť možnosť prijať osobitné opatrenia na obmedzené obdobie. Na tento účel by sa mala obmedzená suma z rozpočtu v rámci pracovného programu nástroja, v maximálnej výške 30 % ročných pridelených prostriedkov, vyčleniť na osobitné opatrenia.

(21)

S cieľom zabezpečiť efektívne a ucelené prideľovanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie a dodržiavanie zásady riadneho finančného riadenia by akcie v rámci tohto nariadenia mali byť v súlade s prebiehajúcimi programami Únie a dopĺňať ich. Malo by sa však zabrániť duplicitnému financovaniu tých istých výdavkov. Predovšetkým a s cieľom zabrániť duplicite alebo prekrývaniu by Komisia a vnútroštátne orgány mali vo všetkých fázach procesu zabezpečiť najmä účinnú koordináciu, aby sa zaistila konzistentnosť, ucelenosť, komplementárnosť a synergia medzi zdrojmi financovania vrátane financovania technickej pomoci.

(22)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8) by sa tento nástroj mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov nástroja v praxi.

(23)

Komisia by mala podávať súčasne Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia. V polovici trvania by sa navyše malo vykonať nezávislé hodnotenie zamerané na plnenie cieľov nástroja, efektívnosť využívania jeho zdrojov a jeho pridanú hodnotu. V uvedenej súvislosti by Európsky parlament mal mať možnosť vyzvať Komisiu, aby sa zúčastnila na výmene názorov s príslušným výborom Európskeho parlamentu s cieľom prediskutovať výročnú správu a vykonávanie nástroja. Dlhodobým vplyvom nástroja by sa okrem toho malo zaoberať nezávislé hodnotenie ex post.

(24)

Na vykonávanie technickej podpory by sa mali stanoviť pracovné programy. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(25)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (9) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (10), (Euratom, ES) č. 2185/96 (11) a (EÚ) 2017/1939 (12) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (13). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(26)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(27)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na pokračovanie alebo na úpravu podporných opatrení schválených Komisiou do 31. decembra 2020 na základe nariadenia (EÚ) 2017/825 alebo akýchkoľvek iných aktov Únie, ktoré sa na danú pomoc vzťahujú. Opatrenia schválené podľa nariadenia (EÚ) 2017/825 by preto mali zostať v platnosti. Na tento účel by sa malo zaviesť aj prechodné ustanovenie.

(28)

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,