32021O0830

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 32021O0830 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 32021O0830

Help

Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/830 z 26. marca 2021 o štatistike bilančných položiek a úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií (ECB/2021/11)

Ú. v. EÚ L 208, 11.6.2021, pp. 1–58 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 01/02/2022

ELI: http://data.europa.eu/eli/guideline/2021/830/oj

HTML

PDF

Official Journal

11.6.2021

Úradný vestník Európskej únie

L 208/1

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2021/830

z 26. marca 2021

o štatistike bilančných položiek a úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií (ECB/2021/11)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 2,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho články 5.1, 12.1 a 14.3,

keďže:

(1)

Aby mohla Európska centrálna banka (ECB) plniť úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv, vyžaduje vykazovanie štatistických informácií o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“). Tieto informácie poskytujú ECB komplexný štatistický obraz o menovom vývoji v členských štátoch eurozóny, ktoré sa považujú za jeden hospodársky priestor. Dostatočne podrobné štatistické informácie sú taktiež potrebné s cieľom zabezpečiť, aby menové agregáty eurozóny a ich protipoložky boli aj naďalej užitočné z analytického hľadiska na vykonávanie makroprudenciálnej a štrukturálnej analýzy na úrovni Únie.

(2)

Zber štatistických informácií od národných centrálnych bánk by sa mal v celej eurozóne harmonizovať. Preto je potrebné stanoviť spoločné pravidlá zberu týchto informácií a zaobchádzania s nimi. Je dôležité zabezpečiť, aby tieto pravidlá nepredstavovali pre národné centrálne banky neprimeranú záťaž spojenú s vykazovaním. Národné centrálne banky by preto mali vykazovať tieto štatistické informácie ECB s použitím štatistických informácií zozbieraných v súlade s nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) (1), nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) (2) a nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1074/2013 (ECB/2013/39) (3). ECB môže využívať štatistické informácie vykazované podľa tohto usmernenia v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2533/98 (4).

(3)	Niektoré vymedzenia pojmov v nariadení (ES) č. 2533/98 sú tiež relevantné na účely vykazovania podľa tohto usmernenia, a preto by sa mali uplatňovať.

(4)

Peňažné finančné inštitúcie, ktoré sú súčasťou aktuálnej spravodajskej skupiny, sú povinné vykazovať štatistické informácie týkajúce sa ich bilancií národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom sú rezidentmi, podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2). Je preto potrebné vymedziť formáty a postupy, ktoré musia národné centrálne banky dodržiavať pri vykazovaní štatistických informácií ECB odvodených z informácií zozbieraných od aktuálnej spravodajskej skupiny a z bilancie národných centrálnych bánk. Na účely štatistického vykazovania by ECB by navyše mala zo svojej vlastnej bilancie odvodiť štatistické informácie zodpovedajúce štatistickým informáciám odvodeným národnými centrálnymi bankami z ich bilancií.

(5)

S cieľom umožniť analýzu menového vývoja podľa druhu peňažných finančných inštitúcií zostavuje ECB štatistiku agregovanej bilancie fondov peňažného trhu a korporácií prijímajúcich vklady iných ako centrálne banky. Na odvodenie týchto štatistík za eurozónu a za jednotlivé členské štáty eurozóny je potrebné, aby ECB zbierala od národných centrálnych bánk štatistické informácie o aktívach a pasívach fondov peňažného trhu.

(6)

S cieľom zabezpečiť, aby boli štatistické informácie o sektore peňažných finančných inštitúcií vykazované ECB reprezentatívne pre celú spravodajskú skupinu každého členského štátu eurozóny, mali by sa stanoviť spoločné pravidlá doplnenia na 100 % pokrytie pre malé peňažné finančné inštitúcie, ktoré boli oslobodené od niektorých požiadaviek na vykazovanie v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2021/379] (ECB/2021/2) a v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34). Z rovnakého dôvodu by sa mali stanoviť spoločné pravidlá doplnenia na 100 % pokrytie pre peňažné finančné inštitúcie, ktoré národné centrálne banky vybrali ako vzorku v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34).

(7)

S cieľom lepšie analyzovať vývoj týkajúci sa úverov poskytnutých peňažnými finančnými inštitúciami nefinančným korporáciám v eurozóne a v jednotlivých členských štátoch eurozóny by mali národné centrálne banky vykazovať ECB, ak je to možné, štatistické informácie o úveroch peňažných finančných inštitúcií nefinančných korporáciám podľa ekonomickej činnosti.

(8)

S cieľom doplniť analýzu vývoja úverov v eurozóne a v jednotlivých členských štátoch eurozóny by mali národné centrálne banky poskytovať ECB informácie o nevyčerpaných úverových linkách peňažných finančných inštitúcií rozdelené podľa inštitucionálneho sektora. S cieľom zlepšiť porovnateľnosť medzi krajinami by mali národné centrálne banky vykazovať štatistické informácie o nevyčerpaných úverových linkách, ktoré sú v súlade s vymedzeniami pojmov stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5) a nariadení Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 (ECB/2016/13) (6).

(9)

Je potrebné, aby ECB monitorovala transmisiu menovej politiky prostredníctvom zmien úrokových sadzieb uplatňovaných peňažnými finančnými inštitúciami na vklady od domácností a nefinančných korporácií a na úvery poskytované domácnostiam a nefinančným korporáciám. Preto je potrebné vymedziť formáty a postupy, ktoré musia národné centrálne banky dodržiavať pri vykazovaní takýchto informácií ECB v súlade s nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34).

(10)

Eurosystém potrebuje využiť štatistiky bilančných položiek a úrokových sadzieb jednotlivých peňažných finančných inštitúcií zozbierané podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) a nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34), na účely menovej politiky, finančnej stability a makroprudenciálnej politiky, ako aj v súvislosti s úlohami, ktoré sa týkajú mikroprudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v členských štátoch eurozóny. Národné centrálne banky by preto mali mať povinnosť vykazovať ECB potrebnú štatistiku bilančných položiek a úrokových sadzieb jednotlivých peňažných finančných inštitúcií.

(11)

Rada guvernérov schválila 5. júna 2020 rozšírenie zoskupenia úverových inštitúcií eurozóny vykazujúcich ECB údaje o jednotlivých súvahových položkách (7), ktorých pravidelné vyjazovanie sa začne vo vzťahu k informáciám o bliancii týkajúcim sa februára 2021. S cieľom zmierniť pre národné centrálne banky ich zvýšenú záťaž spojenú s vykazovaním, ktorá vyplýva z uvedeného rozšírenia, je vhodné, aby boli požiadavky týkajúce sa predkladania informácií o bilančných položkách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií za tieto úverové inštitúcie obmedzené v porovnaní s predkladaním informácií o bilančných položkách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií za úverové inštitúcie zahrnuté do uvedeného zoskupenia pred jeho rozšírením (základné inštitúcie).

(12)

S cieľom doplniť včasnú analýzu menového a úverového vývoja je vhodné, aby ECB získala informácie o bilančných položkách a úrokových sadzbách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií v rovnakom čase ako národné agregáty za základné inštitúcie, ktorých činnosť pokrýva významný podiel príslušných agregovaných ukazovateľov. S cieľom zabrániť tomu, aby chýbali informácie v časových radoch o bilančných položkách a úrokových sadzbách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií a zabezpečiť nepretržité pokrytie vnútroštátnych agregátov základných inštitúcií, je vhodné, aby nová úverová inštitúcia, ktorá vznikla zlúčením alebo splynutím, akvizíciou alebo inou reorganizáciou podnikovej štruktúry zahŕňajúcou jednu alebo viaceré hlavné inštitúcie, bola tiež základnou inštitúciou. Ak členský štát prijme euro, je potrebné určiť, ktoré z rezidentských úverových inštitúcií by mali byť základnými inštitúciami na účely včasnej analýzy menového a úverového vývoja v danom členskom štáte, pričom sa zohľadní aj záťaž príslušnej národnej centrálnej bany spojená s vykazovaním.

(13)

V súlade s článkom 12.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) môže Rada guvernérov rozhodnúť o udelení určitých právomocí Výkonnej rade. V súlade so všeobecnými zásadami o delegovaní právomocí, ako boli rozpracované a potvrdené Súdnym dvorom Európskej únie, by malo byť delegovanie rozhodovacích právomocí obmedzené, primerané a založené na stanovených kritériách. Preto je vhodné stanoviť, že ak Rada guvernérov alebo Výkonná rada udelia alebo odnímu národným centrálnym bankám povolenie uplatňovať určitú prahovú hodnotu pre bilancie úverových inštitúcií eurozóny, za ktoré sa ECB vykazujú jednotlivé údaje, zvážia, či by takýto postu neviedol k neprimeranej záťaži spojenej vykazovaním pre tieto národné centrálne banky.

(14)

ECB vedie Register údajov o inštitúciách a pridružených osobách (RIAD), ktorý je centrálnym archívom referenčných údajov o inštitucionálnych jednotkách, ktoré sú významné na štatistické účely. Referenčné údaje o peňažných finančných inštitúciách a informácie o úverových inštitúciách eurozóny, za ktoré národné centrálne banky vykazujú údaje o bilančných položkách alebo o úrokových sadzbách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií, sa uchovávajú v RIAD v súlade s usmernením Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/876 (ECB/2018/16) (8). Je preto vhodné stanoviť informácie, ktoré sú národné centrálne banky povinné poskytovať do RIAD a tam aktualizovať v súvislosti s úverovými inštitúciami eurozóny, za ktoré sa vykazujú údaje o bilančných položkách alebo o úrokových sadzbách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií.

(15)

Na zníženie celkovej záťaže spojenej s vykazovaním sa štatistické informácie zbierané podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2]) používajú na pravidelný výpočet základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje režim povinných minimálnych rezerv ECB v súlade s nariadením Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1) (9). Na to, aby ECB mohla spracovať štatistiku členenia agregovanej základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv podľa druhov pasív, je potrebné, aby národné centrálne banky vykazovali ECB štatistické informácie o základni pre výpočet povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií za jednotlivé členské štáty eurozóny. Je tiež potrebné, aby ECB zbierala štatistické informácie o makroukazovateľoch s cieľom monitorovať primeranosť štandardného odpočtu uvedeného v článku 5 nariadenia (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1).

(16)

Menové agregáty eurozóny a ich protipoložky sa odvodzujú najmä z údajov o bilancii peňažných finančných inštitúcií, ktoré sa zbierajú podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2). Menové agregáty eurozóny však zahŕňajú nielen menové záväzky peňažných finančných inštitúcií, ale aj menové záväzky ústrednej štátnej správy a poštových žírových inštitúcií, ktoré nepatria do sektora ústrednej štátnej správy. Je preto potrebné, aby sa ECB vykazovali štatistické informácie o poštových žírových inštitúciách, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny, v súlade s nariadením (EÚ) č. 1074/2013 (ECB/2013/39). Z rovnakého dôvodu je potrebné, aby sa ECB vykazovali štatistické informácie o peňažných záväzkoch ústrednej štátnej správy a o hotovosti a cenných papieroch vydaných peňažnými finančnými inštitúciami eurozóny v držbe ústrednej štátnej správy. Preto by sa mali vymedziť formáty a postupy vykazovania takýchto informácií ECB.

(17)

Na pomoc pri analýze štruktúry a vývoja v bankovom sektore eurozóny by národné centrálne banky mali vykazovať štrukturálne finančné ukazovatele úverových inštitúcií v súlade so vzormi uvedenými v tomto usmernení. S cieľom znížiť záťaž spojenú s vykazovaním by národné centrálne banky mali mať možnosť sprístupniť na základe dohody s ECB informácie v alternatívnych zdrojoch údajov, ktoré by mohla ECB použiť na odvodenie potrebných ukazovateľov.

(18)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (10)sa okrem iného mení vymedzenie pojmu „úverová inštitúcia“ v nariadení (EÚ) č. 575/2013 tak, aby zahŕňalo systémové investičné spoločnosti, ktoré, pokiaľ tieto spoločnosti nevykonávajú činnosti v súlade so spoločnými štandardmi, vymedzeniami pojmov a klasifikáciami na účely štatistickej klasifikácie korporácií prijímajúcich vklady, nie sú peňažnými finančnými inštitúciami. V dôsledku toho sa v nariadení (EÚ) 2021/379] (ECB/2021/2) rozlišuje v rámci aktuálnej spravodajskej skupiny medzi úverovými inštitúciami klasifikovanými v sektore peňažných finančných inštitúcií a úverovými inštitúciami, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami. Na to, aby mohla ECB účinne monitorovať činnosť úverových inštitúcií, je potrebné, aby sa informácie, ktoré podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) zbierajú národné centrálne banky od úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami; zasielali ECB.

(19)

S cieľom zabezpečiť presnosť a kvalitu štatistických informácií, ktoré ECB zbiera, je potrebné zabezpečiť monitorovanie, overovanie a v prípade potreby revíziu štatistických informácií vykazovaných národnými centrálnymi bankami. Z rovnakých dôvodov by národné centrálne banky mali ECB poskytnúť vysvetlenia k revíziám, ktoré významne zlepšujú vykazované štatistické informácie, alebo ak o ne ECB požiada.

(20)

Z článku 5 štatútu ESCB v spojení s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii vyplýva, že členské štáty, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členské štáty mimo eurozóny“), ktoré plánujú prijať euro, by mali navrhnúť a zaviesť opatrenia pre zber štatistických informácií potrebných na splnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie pri príprave na prijatie eura. Uplatňovanie tohto usmernenia sa preto môže v prípade potreby rozšíriť počas vymedzeného referenčného obdobia na národné centrálne banky členských štátov mimo eurozóny. Okrem toho, aby mohla ECB získať komplexný prehľad o zozbieraných štatistických informáciách a vykonať príslušnú analýzu, mali by byť národné centrálne banky členských štátov mimo eurozóny, ktoré prijímajú euro, povinné poskytovať ECB štatistické informácie za určité obdobie pred prijatím eura a ich pristúpením k Únii.

(21)

Na to, aby mohla ECB vykonávať svoje úlohy, je vhodné, aby národné centrálne banky vykazovali požadované štatistické informácie v stanovených lehotách. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť pre národné centrálne banky je vhodné, aby národné centrálne banky tiež vykazovali v súlade s časovým harmonogramom vykazovania, ktorý národným centrálnym bankám oznámi ECB.

(22)	Mali by sa stanoviť jednotné pravidlá zverejňovania štatistických informácií o bilanciách peňažných finančných inštitúcií národnými centrálnymi bankami, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto usmernenia, aby sa zabezpečilo riadne zverejňovanie príslušných kľúčových agregátov, ktoré majú vplyv na trhy.

(23)	Je vhodné stanoviť pre všetky národné centrálne banky jednotnú metódu pre predkladanie štatistických informácií vykazovaných ECB. ESCB by preto mal schváliť a presne stanoviť harmonizovaný formát elektronického predkladania údajov.

(24)

Je potrebné stanoviť postup na účinné prijímanie technických zmien a doplnení príloh k tomuto usmerneniu za predpokladu, že tieto zmeny a doplnenia nezmenia základný koncepčný rámec ani nebudú mať vplyv na záťaž spojenú s vykazovaním. Výkonná rada ECB by mala byť oprávnená robiť takéto technické zmeny a v rámci tohto postupu by sa mali zobrať do úvahy stanoviská Štatistického výboru ESCB.

(25)

S cieľom vykonať rozhodnutie Rady guvernérov z 5. júna 2020 o rozšírení štatistických údajov o jednotlivých bilančných položkách je potrebné, aby národné centrálne banky od referenčného obdobia február 2021 zohľadnili rozšírené zoskupenie úverových inštitúcií eurozóny, ktoré vykazujú ECB štatistiku bilančných položiek jednotlivých peňažných finančných inštitúcií. Národné centrálne banky by preto mali identifikovať úverové inštitúcie, za ktoré sa majú vykazovať údaje o bilančných položkách a úrokových sadzbách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií v rámci rozsahu pôsobnosti tohto usmernenia. Keďže usmernenie Európskej centrálnej banky ECB/2014/15 o menovej a finančnej štatistike (11) sa uplatňuje až do 1. februára 2022, je potrebné stanoviť prechodné požiadavky na vykazovanie podľa tohto usmernenia do 1. februára 2022. Je tiež potrebné, aby národné centrálne banky vykazovali tieto informácie v lehotách uvedených v tomto usmernení pre dané obdobie.

(26)

Vzhľadom na zmeny vymedzenia pojmu „úverová inštitúcia“ v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa uplatňujú od 26. júna 2021, je potrebné stanoviť prechodné požiadavky na vykazovanie pre národné centrálne banky týkajúce sa bilančných položiek úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami; na obdobie od 26. júna 2021 do 1. februára 2022.

(27)

S cieľom zabezpečiť účinnosť zberu a analýzy štatistických informácií by národné centrálne banky mali zabezpečiť súlad s ustanoveniami tohto usmernenia od toho istého dátumu ako je dátum uplatňovania nových požiadaviek na vykazovanie uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2). Toto usmernenie by sa preto malo uplatňovať od 1. februára 2022,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

ODDIEL 1

PREDMET ÚPRAVY A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto usmernením sa stanovujú požiadavky na vykazovanie štatistických informácií, ktoré majú národné centrálne banky vykazovať o bilančných položkách a úrokových sadzbách peňažných finančných inštitúcií, bilančných položkách úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami, povinných minimálnych rezervách a štrukturálnych finančných ukazovateľoch úverových inštitúcií a štatistických informácií o poštových žírových inštitúciách a ústrednej štátnej správe, ktoré sú potrebné na zostavovanie menových agregátov a protipoložiek. Týmto usmernením sa najmä stanovujú informácie, ktoré majú národné centrálne banky vykazovať ECB, zaobchádzanie s týmito informáciami, periodicita vykazovania a lehoty s ním spojené a štandardy, ktoré sa na vykazovanie uplatňujú.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto usmernenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), článku 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) (12) a článku 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1074/2013 (ECB/2013/39) (13).

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1.	„štatistické informácie“ sú „štatistické informácie“, ako sú vymedzené v článku 1 bode 11 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 (14);

2.	„obdobie spracovania údajov“ je obdobie medzi lehotami na vykazovanie štatistických informácií z národných centrálnych bánk do ECB stanovenými podľa tohto usmernenia a ukončením prijímania údajov ECB;

3.	„základňa pre výpočet povinných minimálnych rezerv“ je „základňa pre výpočet povinných minimálnych rezerv“, ako je vymedzená v článku 2 bode 8 nariadenia EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1).

4.	„udržiavacie obdobie“ je „udržiavacie obdobie“, ako je vymedzené v článku 2 bode 10 nariadenia EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1).

ODDIEL 2

BILANČNÉ POLOŽKY PEŇAŽNÝCH FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ

Článok 3

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o bilančných položkách centrálnych bánk

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto bilančné položky sektora centrálnych bánk:

zostatky na konci mesiaca uvedené v tabuľke 1 v časti 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379(ECB/2021/2) s výnimkou:

i)	záväzkov z vkladov vykazovaných iba úverovými inštitúciami, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy;

ii)	pozícií v rámci skupiny;

iii)	syndikovaných úverov;

iv)	pozícií fiktívnej konsolidácie zostatkov;

v)	akcií/podielových listov vydaných fondmi peňažného trhu;

vi)	členení úverov denominovaných v eurách poskytnutých nefinančným korporáciám;

vii)	členení úverov denominovaných v eurách poskytnutých domácnostiam a neziskovým inštitúciám slúžiacim domácnostiam podľa splatnosti a účelu úveru;

viii)

informácií o vlastnej držbe cenných papierov;

b)	zostatky na konci štvrťroka uvedené v tabuľkách 2, 3 a 4 v časti 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

c)	zostatky na konci mesiaca a na konci štvrťroka uvedené v tabuľke 1 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú údaje k dispozícii;

d)	zostatky na konci štvrťroka uvedené v tabuľke 3 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu.

2. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z precenenia týkajúcich sa sektora centrálnych bánk:

mesačné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 1A v časti 4 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou:

i)	pozícií v rámci skupiny;

ii)	syndikovaných úverov;

iii)	pozícií fiktívnej konsolidácie zostatkov;

iv)	akcií/podielových listov vydaných fondmi peňažného trhu;

v)	členení úverov denominovaných v eurách poskytnutých nefinančným korporáciám;

vi)	členení úverov denominovaných v eurách poskytnutých domácnostiam a neziskovým inštitúciám slúžiacim domácnostiam podľa splatnosti a účelu úveru;

vii)	informácií o vlastnej držbe cenných papierov;

b)	štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 2A v časti 4 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

c)	mesačné a štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 1 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú údaje k dispozícii;

d)	štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 3 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu.

3. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie týkajúcich sa sektora centrálnych bánk:

a)	mesačné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v súvislosti s každou položkou zostatkov vykazované podľa odseku 1 písm. a);

b)	štvrťročné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v súvislosti s každou položkou zostatkov uvedené v tabuľke 2 v časti 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou položiek, ktoré sa týkajú členenia úverov podľa zostatkových splatností;

c)	mesačné a štvrťročné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie uvedené v tabuľke 1 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú údaje k dispozícii;

d)	štvrťročné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie uvedené v tabuľke 3 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu.

4. Národné centrálne banky odvodzujú štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, zo svojich účtovných systémov v súlade s tabuľkami dostupnými na webovom sídle ECB (15), ktoré poskytujú prepojenie medzi štatistickými a bilančnými položkami, a najmä:

a)	v prípade účtovných položiek 9.5 „ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (čisté)“ a 10.4 „ostatné pasíva v rámci Eurosystému (čisté)“ označia národné centrálne banky aktíva oddelene od pasív a vykazujú ich v hrubom vyjadrení;

b)	ak sa vykazuje účtovná položka 14 „preceňovacie účty“ v hrubom vyjadrení na účtovné účely, národné centrálne banky ju vykazujú na štatistické účely v čistom vyjadrení;

ak národné centrálne banky preceňujú svoje portfólio cenných papierov na interné účely mesačne alebo častejšie v zmysle článku 9 ods. 2 usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/2249 (ECB/2016/34) (16), tieto precenenia sa zohľadnia každý mesiac v štatistických informáciách vykazovaných mesačne podľa odseku 2;

bez toho, aby boli dotknuté ocenenia uplatňované na účtovné účely, národné centrálne banky uplatňujú pri vykazovaní držaných a vydaných cenných papierov jedno z týchto ocenení:

i)	trhové ocenenie ako je uvedené v kapitole 7 ods. 7.38 prílohy A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (17); alebo

ii)	účtovné ocenenie v súlade s harmonizovanými účtovnými pravidlami v článku 9 usmernenia (EÚ) 2016/2249 (ECB/2016/34), ak sa účtovné ocenenie výrazne neodlišuje od trhovej hodnoty.

5. Pokiaľ ide o bilanciu ECB, príslušné odborné útvary ECB sprístupňujú štatistické informácie uvedené v tomto článku Generálnemu riaditeľstvu ECB pre štatistiku.

6. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa vykazujú na agregovanom základe a overujú sa v súlade s článkom 30. Štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie a precenenia sa vykazujú v súlade s prílohou I k tomuto usmerneniu.

Článok 4

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o bilančných položkách ostatných peňažných finančných inštitúcií

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto bilančné položky ostatných peňažných finančných inštitúcií:

a)	zostatky na konci mesiaca uvedené v tabuľke 1 v časti 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou záväzkov z vkladov vykazovaných iba úverovými inštitúciami, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy;

b)	zostatky na konci štvrťroka uvedené v tabuľkách 2, 3 a 4 v časti 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

c)	zostatky sekuritizácií úverov a iných prevodov úverov na konci mesiaca uvedené v tabuľke 5b v časti 5 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

d)	zostatky na konci mesiaca a na konci štvrťroka uvedené v tabuľke 2 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu v rozsahu, v akom sú údaje k dispozícii, a to aj na základe kvalifikovaných odhadov, ak sú údaje k dispozícii;

e)	zostatky na konci štvrťroka uvedené v tabuľke 3 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu v rozsahu, v akom sú údaje k dispozícii, vrátane údajov založených na kvalifikovaných odhadoch, ak sú údaje k dispozícii.

2. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z precenenia týkajúcich sa ostatných peňažných finančných inštitúcií:

a)	mesačné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 1A v časti 4 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

b)	mesačné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 5b v časti 5 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

c)	štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 2A v časti 4 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

d)	mesačné a štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 2 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú údaje k dispozícii;

e)	štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 3 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú údaje k dispozícii.

3. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie týkajúcich sa ostatných peňažných finančných inštitúcií:

a)	mesačné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v súvislosti s každou položkou zostatkov vykazované podľa odseku 1 písm. a);

b)	mesačné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v súvislosti s každou položkou zostatkov vykazované podľa odseku 1 písm. c);

c)	štvrťročné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v súvislosti s každou položkou zostatkov uvedené v tabuľke 2 v časti 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou položiek, ktoré sa týkajú členenia úverov podľa zostatkových splatností;

d)	mesačné a štvrťročné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie uvedené v tabuľke 2 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú údaje k dispozícii;

e)	štvrťročné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie uvedené v tabuľke 3 v časti 1 prílohy II k tomuto usmerneniu založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú údaje k dispozícii.

4. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o mesačných čistých prevodoch úverov, ako sú uvedené v tabuľke 5a v časti 5 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2).

5. Národné centrálne banky vykazujú ECB, ak sú k dispozícii, tieto štatistické informácie o úveroch sekuritizovaných alebo inak prevedených peňažnými finančnými inštitúciami, ktoré sú spravované nepeňažnými finančnými inštitúciami:

a)	zostatky úverov spravovaných nepeňažnými finančnými inštitúciami na konci mesiaca, ako sú uvedené v tabuľke 1 v časti 2 prílohy II k tomuto usmerneniu;

b)	mesačné finančné transakcie so zostatkami úverov spravovaných nepeňažnými finančnými inštitúciami s vylúčením dopadu prevodov úverov, ako sú uvedené v tabuľke 1 v časti 2 prílohy II k tomuto usmerneniu;

6. Národné centrálne banky vykazujú čisté prevody, zostatky, úpravy vyplývajúce z precenenia a úpravy vyplývajúce z reklasifikácie, ako sú uvedené v tabuľke 2 v časti 2 prílohy II k tomuto usmerneniu, ak národné centrálne banky dali pokyn peňažným finančným inštitúciám, aby do vykazovania bloku 1 tabuliek 5a a 5b v časti 5 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 ECB/2021/2) zahrnuli úvery prevedené peňažnými finančnými inštitúciami, ak iná tuzemská peňažná finančná inštitúcia koná ako správca, v súlade s časťou 5 oddielom 2.3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 ECB/2021/2) .

7. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa vykazujú na agregovanom základe a overujú sa v súlade s článkom 30. Štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie a precenenia sa vykazujú v súlade s prílohou I k tomuto usmerneniu. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa , ak to prichádza do úvahy, doplnia na 100 % pokrytie v súlade s článkom 8.

Článok 5

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o bilančných položkách fondov peňažného trhu

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o zostatkoch bilancií fondov peňažného trhu ku koncu štvrťroka, ako sú uvedené v tabuľkách 1 a 2 v časti 3 prílohy II k tomuto usmerneniu.

2. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o štvrťročných úpravách vyplývajúcich z precenenia, ako sú uvedené v tabuľke 1 v časti 3 prílohy II k tomuto usmerneniu. Ak sa niektorým alebo všetkým fondom peňažného trhu udelí výnimka podľa článku 9 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) v súvislosti s vykazovaním úprav vyplývajúcich z precenenia, národné centrálne banky poskytnú informácie založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú príslušné sumy významné.

3. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o štvrťročných úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie, ako sú uvedené v tabuľke 1 v časti 3 prílohy II k tomuto usmerneniu.

4. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa vykazujú na agregovanom základe a overujú sa v súlade s článkom 30. Štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie a precenenia sa vykazujú v súlade s prílohou I k tomuto usmerneniu. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa, ak to prichádza do úvahy, doplnia na 100 % pokrytie v súlade s článkom 8.

Článok 6

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o nevyčerpaných úverových linkách peňažných finančných inštitúcií

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB štvrťročne tieto štatistické informácie o objemoch nevyčerpaných úverových liniek poskytnutých ostatnými peňažnými finančnými inštitúciami:

a)	zostatky, ako sú uvedené v tabuľke 1 v časti 4 prílohy II k tomuto usmerneniu, ktoré sa týkajú bilancie na konci mesiaca za každý mesiac štvrťroka; alebo

zostatky, ako sú uvedené v tabuľke 1 v časti 4 prílohy II k tomuto usmerneniu, ktoré sa týkajú bilancie na konci mesiaca za posledný mesiac štvrťroka.

Na účely prvého pododseku vykazujú národné centrálne banky štatistické informácie, ak sú k dispozícii aktuálne informácie. Ak aktuálne informácie nie sú k dispozícii, národné centrálne banky vykazujú odhady.

2. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie v súvislosti s každým zostatkom vykázaným podľa odseku 1 s vynaložením maximálneho úsilia.

3. Národné centrálne banky vykazujú štatistické informácie o nevyčerpaných úverových linkách peňažných finančných inštitúcií, ak je to možné s odkazom na jednu alebo obe z týchto položiek:

a)	„hodnota podsúvahových expozícií“, ako je vymedzená v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) č. 2016/867 (ECB/2016/13);

b)	„nevyčerpané kreditné facility“ klasifikované ako „stredné riziko“, „stredné/nízke riziko“ a „nízke riziko“, ako je to uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013.

Ak národné centrálne banky nevykazujú štatistické informácie s odkazom na písmená a) a b) prvého pododseku, vykazujú tieto štatistické informácie s odkazom na príslušné vnútroštátne definície.

4. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa vykazujú na agregovanom základe a overujú sa v súlade s článkom 30. Štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie sa vykazujú v súlade s prílohou I k tomuto usmerneniu. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa, ak to prichádza do úvahy, doplnia na 100 % pokrytie v súlade s článkom 8.

Článok 7

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o úveroch peňažných finančných inštitúcií poskytnutých nefinančným korporáciám podľa ekonomickej činnosti

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB v súlade s časťou 5 prílohy II k tomuto usmerneniu štatistické informácie, ak sú dostupné, o zostatkoch úverov peňažných finančných inštitúcií poskytnutých nefinančným korporáciám z eurozóny členené podľa ekonomickej činnosti na základe štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Únii (NACE Rev. 2) (18).

2. Národné centrálne banky poskytnú ECB na požiadanie vysvetlenia týkajúce sa vplyvu reklasifikácií na zostatky vykazované podľa odseku 1 vrátane úprav vyplývajúcich z reklasifikácie vykazovaných podľa článku 4 ods. 3.

3. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa vykazujú na agregovanom základe a overujú sa v súlade s článkom 30.

Článok 8

Dopĺňanie bilančných položiek peňažných finančných inštitúcií na 100 % pokrytie

1. Ak národné centrálne banky udelia výnimky peňažným finančným inštitúciám v súlade s článkom 9 ods. 1, 2, 4, 6 a 7 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), národné centrálne banky doplnia štatistické informácie zozbierané podľa uvedeného nariadenia na 100 % pokrytie tak, aby reprezentovali celú spravodajskú skupinu na účely zostavovania mesačných a štvrťročných štatistických informácií, ktoré sa majú vykazovať ECB v súlade s týmto oddielom.

2. Ak národné centrálne banky dopĺňajú štatistické informácie na 100 % pokrytie podľa odseku 1, uplatňujú aspoň jedno z týchto ustanovení:

za informácie o chýbajúcich členeniach sa odhady odvodia použitím pomerov, ktoré vychádzajú z údajov za určitú podskupinu aktuálnej spravodajskej skupiny, ktorá najviac reprezentuje peňažné finančné inštitúcie v zostatkovej časti, a to takto:

národné centrálne banky členských štátov, ktorých príspevok do agregovanej bilancie peňažných finančných inštitúcií eurozóny je vyšší ako 2 %, určia túto podskupinu tak, že celková bilancia subjektov v tejto podskupine neprekročí 35 % vnútroštátnej agregovanej bilancie peňažných finančných inštitúcií;

ii)

Národné centrálne banky členských štátov, ktorých príspevok do agregovanej bilancie peňažných finančných inštitúcií eurozóny nepresahuje 2 %, určia túto podskupinu tak, aby celková bilancia subjektov v podskupine nepresiahla 35 % vnútroštátnej agregovanej bilancie peňažných finančných inštitúcií, okrem prípadu, keď by doplnenie údajov na 100 % pokrytie podľa tohto prístupu predstavovalo značné náklady pre dotknutú národnú centrálnu banku, pričom v takom prípade môže národná centrálna banka namiesto toho použiť pomery, ktoré vychádzajú z údajov za aktuálnu spravodajskú skupinu;

iii)

požiadavky na určenie podskupiny aktuálnej spravodajskej skupiny uvedené v pododsekoch i) a ii) sa neuplatňujú, ak bilancie inštitúcií, ktorým boli udelené výnimky, nepredstavujú viac ako 1 % vnútroštátnej agregovanej bilancie peňažných finančných inštitúcií. V takýchto prípadoch môže dotknutá národná centrálna banka namiesto toho použiť pomery, ktoré vychádzajú z údajov za aktuálnu spravodajskú skupinu;

b)	pri uplatňovaní písmena a) môžu byť tak inštitúcie v zostatkovej časti, ako aj podskupina aktuálnej spravodajskej skupiny rozdelené do rozličných skupín podľa druhu inštitúcie;

ak kombinovaný príspevok fondov peňažného trhu, ktorým boli udelené výnimky podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) presahuje 30 % vnútroštátnej bilancie fondov peňažného trhu, národné centrálne banky doplnia na 100 % pokrytie štatistické informácie týkajúce sa fondov peňažného trhu oddelene od korporácií prijímajúcich vklady a v súlade s jedným z týchto ustanovení:

i)	Národné centrálne banky používajú štatistické informácie zozbierané od fondov peňažného trhu, ktorým neboli udelené výnimky podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), ak sú tieto štatistické informácie dostatočne reprezentatívne na účely doplnenia na 100 % pokrytie;

ii)

Národné centrálne banky aspoň raz ročne odhadujú bilanciu sektora fondov peňažného trhu z alternatívnych zdrojov informácií a používajú ju ako základ pre doplnenie na 100 % pokrytie, ak sa všetkým fondom peňažného trhu udelia výnimky podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), alebo ak štatistické informácie zozbierané od fondov peňažného trhu, ktorým neboli udelené výnimky podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), nie sú dostatočne reprezentatívne na účely doplnenia na 100 % pokrytie;

ak sú štatistické informácie zbierané podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s nižšou periodicitou alebo v neskorších lehotách ako štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať ECB podľa tohto usmernenia, odhadnú národné centrálne banky za chýbajúce obdobia buď:

i)	opakovaním informácií, ak sa výsledky ukázali byť primeranými, alebo

ii)	uplatnením vhodných štatistických techník odhadovania tak, aby sa zohľadnili tendencie alebo sezónne výkyvy.

Na účely písmen a) až d) sa pomery alebo iné predbežné kalkulácie používané na doplnenie údajov na 100 % pokrytie môžu odvodiť z informácií získaných od orgánov dohľadu, ak sú tieto informácie dostatočne zosúladené so štatistickými informáciami, ktoré sa majú doplniť na 100 % pokrytie.

3. Ak národné centrálne banky udelili výnimku peňažným finančným inštitúciám podľa článku 9 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), doplnia údaje na 100 % pokrytie odhadom štvrťročných štatistických informácií, ktoré sa majú vykazovať ECB podľa článku 4, takto:

ak národné centrálne banky zbierajú štatistické informácie od peňažných finančných inštitúcií podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s nižšou periodicitou ako štvrťročne, môžu tieto štatistické informácie použiť na odhad štatistických informácií za chýbajúce obdobia alebo môžu uplatniť vhodné štatistické techniky odhadovania tak, aby sa zohľadnili príslušné tendencie alebo sezónne výkyvy;

ak národné centrálne banky zbierajú štatistické informácie od peňažných finančných inštitúcií podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) na vyššej úrovni agregácie, môžu tieto štatistické informácie použiť na odhad štatistických informácií, ktoré sa majú vykazovať ECB podľa článku 4, alebo môžu použiť vhodné členenia ako základ pre takéto odhady;

ak národné centrálne banky zbierajú štvrťročné štatistické informácie podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) od peňažných finančných inštitúcií, ktoré pokrývajú spoločne aspoň 80 % vkladov, úverov a držby dlhových cenných papierov a akcií/podielových listov investičných fondov rezidentov v členskom štáte mimo eurozóny, v súvislosti s ktorým sa uplatňuje výnimka, odhadujú štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať, na tomto základe; alebo

ak národné centrálne banky odhadujú štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať, na základe alternatívnych zdrojov, vykonajú potrebné úpravy s cieľom zohľadniť rozdielne pojmy a vymedzenia uplatňované podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) v porovnaní s tými, ktoré sa uplatňujú v týchto alternatívnych zdrojoch.

Článok 9

Lehoty

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB mesačné štatistické informácie uvedené v tomto oddiele do konca pracovnej doby v 15. pracovný deň nasledujúci po skončení mesiaca, ktorého sa informácie týkajú, v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) a časovým harmonogramom vykazovania uvedeným v článku 32.

2. Národné centrálne banky vykazujú ECB štvrťročné štatistické informácie uvedené v tomto oddiele do konca pracovnej doby v 28. pracovný deň nasledujúci po skončení štvrťroka, ktorého sa informácie týkajú, v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) a časovým harmonogramom vykazovania uvedeným v článku 32.

Článok 10

Revízie

1. Národné centrálne banky môžu opraviť štatistické informácie vykazované podľa tohto oddielu takto:

a)	revízie štatistických informácií za posledný mesiac a jemu predchádzajúci mesiac vykazovaných podľa článkov 3 a 4 sa môžu ECB predložiť kedykoľvek;

b)	revízie naposledy predložených štvrťročných štatistických informácií vykazovaných podľa článkov 3 a 4 sa môžu ECB predložiť kedykoľvek;

c)	revízie štatistických informácií vykazovaných podľa článkov 3 a 4 okrem revízií uvedených v písmenách a) a b) sa môžu ECB predložiť mimo mesačného obdobia spracovania údajov;

d)	revízie štatistických informácií vykazovaných podľa článkov 5 až 7 sa môžu ECB predložiť kedykoľvek.

Národné centrálne banky môžu po oznámení ECB opraviť štatistické informácie uvedené v písmene c) počas mesačného obdobia spracovania údajov, ak revízie výrazne zlepšia kvalitu štatistických informácií. ECB môže tieto revízie spracovať po tomto mesačnom období spracovania údajov. ECB informuje príslušnú národnú centrálnu banku v prípade, že sa spracovanie týchto revízií odloží až na obdobie po uplynutí mesačného obdobia spracovania údajov.

2. Národné centrálne banky poskytujú ECB na požiadanie vysvetlenia k revíziám predloženým podľa odseku 1. Národné centrálne banky poskytujú ECB vysvetlenia aj v oboch týchto prípadoch:

a)	Národné centrálne banky poskytujú vysvetlenia k revíziám v hodnote najmenej 5 miliárd EUR (v absolútnej hodnote) a poskytujú tieto vysvetlenia v rovnakom čase ako revízie a v každom prípade pred tým, ako ECB ukončí spracovanie údajov za dané obdobie spracovania údajov;

b)	ak národné centrálne banky predkladajú revízie počas mesačného obdobia spracovania údajov v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom, poskytnú vysvetlenia v čase vykazovania.

Vo vysvetleniach predložených podľa prvého pododseku sa uvedie, či sú revízie, ktoré majú vplyv na vykazované série údajov, konečné, alebo môžu byť predmetom ďalšej revízie.

ODDIEL 3

ŠTATISTIKA ÚROKOVÝCH SADZIEB PEŇAŽNÝCH FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ

Článok 11

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o štatistike úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto informácie o úrokových sadzbách uplatňovaných peňažnými finančnými inštitúciami na vklady od domácností a nefinančných korporácií a na úvery poskytované domácnostiam a nefinančným korporáciám (ďalej len „úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií“):

a)	vnútroštátne mesačné štatistické informácie, ktoré sa týkajú zostatkov a nových obchodov, ako je to uvedené v dodatkoch 1 a 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34).

b)	národné mesačné štatistické informácie týkajúce sa nových obchodov uvedené v časti 1 prílohy III k tomuto usmerneniu.

Štatistické informácie vykazované podľa tohto článku, sa vykazujú na agregovanom základe a overujú sa v súlade s článkom 30. Národné centrálne banky vykazujú tieto informácie v súlade s časťou 3 prílohy III k tomuto usmerneniu, ak to prichádza do úvahy.

2. Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky vo vzťahu k týmto ukazovateľom:

ukazovatele 62 až 85 v tabuľkách 3 a 4 dodatku 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) v súvislosti s:

i)	úrokom uplatňovaným pre nefinančné korporácie;

ii)	objemy obchodov s úvermi zabezpečenými kolaterálom/zaručenými úvermi poskytnutými nefinančným korporáciám;

ukazovatele 37 až 54 v tabuľkách 3 a 4 dodatku 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34), ak vnútroštátny agregovaný objem obchodu zodpovedajúcej položky týkajúci sa ukazovateľov 37 až 54 a zahŕňajúci všetky úvery predstavuje menej ako 10 % vnútroštátneho agregovaného objemu obchodov všetkých úverov rovnakej kategórie podľa veľkosti a menej ako 2 % objemu obchodov rovnakej kategórie podľa veľkosti a začiatočného obdobia fixácie na úrovni eurozóny.

Výnimky udelené národnými centrálnymi bankami podľa prvého pododseku sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 4 nariadenia (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34).

3. Ak sa udelia výnimky podľa odseku 2, národné centrálne banky každoročne overujú prahové hodnoty, ktoré sú v nich uvedené.

Článok 12

Dopĺňanie štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií na 100 % pokrytie

1. Ak štatistické informácie o úrokových sadzbách peňažných finančných inštitúcií prijaté národnými centrálnymi bankami nepredstavujú vzhľadom na použite výberu vzorky aktuálnu spravodajskú skupinu, národné centrálne banky vyberú a uchovávajú vzorku a doplnia štatistické informácie o objeme nových obchodov s cieľom zabezpečiť 100 % zastúpenie spravodajskej skupiny, ako sa uvádza v časti 2 prílohy III k tomuto usmerneniu.

2. Ak národné centrálne banky udelia výnimky z požiadaviek na vykazovanie štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) alebo článkom 11 ods. 2 tohto usmernenia, štatistické informácie vykazované podľa článku 11 ods. 1 tohto usmernenia sa prenášajú do chýbajúcich mesačných období uplatnením vhodných štatistických techník odhadovania tak, aby sa zohľadnili tendencie vývoja informácií alebo sezónne výkyvy.

Článok 13

Lehoty

Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie uvedené v článku 11 do konca pracovnej doby v 19. pracovný deň nasledujúci po skončení mesiaca, ktorého sa informácie týkajú, v súlade s článkom 3 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) a časovým harmonogramom vykazovania uvedeným v článku 32.

Článok 14

Revízie

1. Národné centrálne banky môžu opraviť štatistické informácie vykazované podľa tohto oddielu kedykoľvek s výnimkou príslušného obdobia spracovania údajov, kedy môžu národné centrálne banky opraviť len štatistické informácie vykazované za predchádzajúce referenčné obdobie.

Národné centrálne banky môžu po oznámení ECB opraviť štatistické informácie vykazované podľa tohto oddielu počas príslušného obdobia spracovania údajov, ak revízie výrazne zlepšia kvalitu štatistických informácií. ECB môže tieto revízie spracovať po tomto období spracovania údajov. ECB informuje príslušnú národnú centrálnu banku v prípade, že sa spracovanie týchto revízií odloží až na obdobie po uplynutí mesačného obdobia spracovania údajov.

2. Národné centrálne banky poskytnú na žiadosť ECB tieto vysvetlenia k revíziám predloženým podľa odseku 1:

a)	vysvetlenia k revíziám, ktoré výrazne zlepšujú kvalitu štatistických informácií vykazovaných ECB;

b)	vysvetlenia k revíziám štatistických informácií vykazovaných ECB za obdobia predchádzajúce predchádzajúcemu referenčnému mesiacu.

Vo vysvetleniach predložených podľa prvého pododseku sa uvedie, či sú revízie, ktoré majú vplyv na vykazované série údajov, konečné, alebo môžu byť predmetom ďalšej revízie.

ODDIEL 4

BILANČNÉ POLOŽKY A ÚROKOVÉ SADZBY JEDNOTLIVÝCH PEŇAŽNÝCH FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ

Článok 15

Identifikácia úverových inštitúcií, za ktoré sa majú vykazovať individuálne štatistické informácie

1. Národné centrálne banky vykazujú štatistické informácie uvedené v článku 16 za úverové inštitúcie, ktoré sú rezidentmi v členských štátoch eurozóny, s výnimkou:

a)	úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami;

b)	inštitúcií v zostatkovej časti a

c)	úverových inštitúcií, ktorých celkové aktíva nepresahujú 100 miliónov EUR, ak Rada guvernérov ECB udelila príslušnej národnej centrálnej banke povolenie podľa odseku 2.

Na účely vykazovania štatistických informácií ECB podľa článku 16 môže príslušná národná centrálna banka vykazovať štatistické informácie za skupiny úverových inštitúcií. Tieto skupiny úverových inštitúcií identifikujú národné centrálne banky po konzultácii s ECB.

2. Rada guvernérov ECB môže udeliť povolenie na uplatňovanie prahovej hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. c) na žiadosť príslušnej národnej centrálnej banky, ak by bola pre túto národnú centrálnu banku neprimerane ovplyvnená záťaž spojená s vykazovaním. Ak sa Rada guvernérov ECB domnieva, že záťaž spojená s vykazovaním by už pre túto národnú centrálnu banku nebola neprimerane ovplyvnená, môže toto povolenie na žiadosť príslušnej národnej centrálnej banky odňať.

3. Národné centrálne banky zaznamenávajú úverové inštitúcie a skupiny úverových inštitúcií uvedené v odseku 1 v Registri údajov o inštitúciách a pridružených osobách (RIAD) zriadenom podľa usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/876 (ECB/2018/16) (19).

4. Národné centrálne banky zaznamenávajú úverové inštitúcie a skupiny úverových inštitúcií uvedené v odseku 1, ktoré sú základnými inštitúciami na účely tohto oddielu, ak platí niektorá z týchto skutočností:

a)	úverová inštitúcia je členom zoskupenia úverových inštitúcií, za ktoré boli ECB poskytnuté údaje o jednotlivých peňažných finančných inštitúciách za referenčné obdobie január 2021 v súlade s článkom 17a ods. 1 usmernenia ECB/2014/15;

b)	úverová inštitúcia je novou úverovou inštitúciou, ktorá vznikla zlúčením alebo splynutím, akvizíciou alebo inej reorganizáciou podnikovej štruktúry zahŕňajúcou jednu alebo viaceré základné inštitúcie, ku ktorým dôjde po nadobudnutí účinnosti tohto usmernenia alebo

c)	úverová inštitúcia je rezidentom členského štátu, ktorý prijíme euro po nadobudnutí účinnosti tohto usmernenia, a Rada guvernérov ECB ju po porade so Štatistickým výborom určila za základnú inštitúciu.

Ak Rada guvernérov ECB určí základné inštitúcie podľa písm. c) v prvom pododseku, oznámi to príslušnej národnej centrálnej banke.

5. Ak bolo národným centrálnym bankám udelené povolenie vyňať úverové inštitúcie, ktorých celkové aktíva nepresahujú 100 miliónov EUR podľa odseku 1 písm. c), aspoň raz za tri roky preskúmajú celkové aktíva úverových inštitúcií a zistené informácie zaznamenajú v RIAD. Rada guvernérov sa bez zbytočného odkladu poskytnú informácie o výsledkoch tohto overovania.

6. Rada guvernérov ECB môže právomoc udeliť alebo odobrať povolenie podľa odseku 2 delegovať na Výkonnú radu. Orgán vykonávajúci túto delegovanú právomoc zváži, či by záťaž príslušnej národnej centrálnej banky spojená s vykazovaním nebola neprimerane ovplyvnená.

7. Ak Výkonná rada vykonáva svoju delegovanú právomoc podľa odseku 6, bez zbytočného odkladu informujú Radu guvernérov o všetkých prijatých rozhodnutiach.

Článok 16

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o bilančných položkách a úrokových sadzbách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie zozbierané v súlade s nariadením (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) o týchto bilančných položkách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií uvedených v článku 15 ods. 1:

a)	zostatky na konci mesiaca uvedené v tabuľkách 1 a 2 v prílohe IV k tomuto usmerneniu;

b)	zostatky na konci štvrťroka uvedené v tabuľkách 1 a 2 v prílohe IV k tomuto usmerneniu;

Ak národné centrálne banky zbierajú štatistické informácie uvedené v písmene b) prvého pododseku mesačne, môžu namiesto toho za tieto položky vykazovať ECB zostatky na konci mesiaca.

2. Národné centrálne banky vykazujú ECB mesačné „doplnkové série“ uvedené v tabuľkách 1 a 2 v prílohe IV k tomuto usmerneniu týkajúce sa bilancie úverových inštitúcií uvedených v článku 15 ods. 1 v súlade s prílohou I k tomuto usmerneniu. Tieto doplnkové série pozostávajú z jednej alebo oboch z týchto zložiek:

a)	úpravy vyplývajúce z precenenia a z reklasifikácie;

b)	prevody úverov.

3. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto štatistické informácie o úrokových sadzbách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií zozbierané v súlade s nariadením (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) od základných inštitúcií uvedených v článku 15 ods. 4:

mesačné úrokové sadzby uplatňované na zostatky vkladov denominovaných v eurách od domácností a nefinančných korporácií, ktoré sú rezidentmi eurozóny, a úverov poskytnutých domácnostiam a nefinančným korporáciám, ktoré sú rezidentmi eurozóny, ako je uvedené v tabuľke 3 v prílohe IV k tomuto usmerneniu;

b)	mesačné objemy nových obchodov týkajúce sa vkladov denominovaných v eurách od domácností a nefinančných korporácií, ktoré sú rezidentmi eurozóny, a úverov poskytnutých domácnostiam a nefinančným korporáciám, ktoré sú rezidentmi eurozóny, ako je uvedené v tabuľke 3 v prílohe IV k tomuto usmerneniu;

mesačné úrokové sadzby uplatňované na nové objemy obchodov týkajúce sa vkladov denominovaných v eurách od domácností a nefinančných korporácií, ktoré sú rezidentmi eurozóny, a úverov poskytnutých domácnostiam a nefinančným korporáciám, ktoré sú rezidentmi eurozóny, ako je uvedené v tabuľke 3 v prílohe IV k tomuto usmerneniu.

4. Ak sa štatistické informácie vykazujú za skupiny úverových inštitúcií uvedené v článku 15 ods. 1, národné centrálne banky uplatňujú tieto ustanovenia:

a)	zostatky vykazované národnými centrálnymi bankami podľa odseku 1 sa vypočítajú ako súčet zostatkov jednotlivých členov skupiny;

b)	doplnkové série vykazované národnými centrálnymi bankami podľa odseku 2 sa vypočítajú ako súčet doplnkových sérií jednotlivých členov skupiny;

úrokové sadzby vykazované národnými centrálnymi bankami podľa odseku 3 sa vypočítavajú ako vážené priemery, zatiaľ čo skupinový objem sa vypočíta ako súčet jednotlivých objemov. Ak národná centrálna banka zbiera informácie o skupine podľa jednotlivých inštitúcií, do výpočtu priemerov úrokových sadzieb sú zahrnuté len tie inštitúcie, ktoré sú zahrnuté vo vnútroštátnej vzorke úrokových sadzieb PFI a nevzťahujú sa na ne výnimky; rovnaký prístup sa uplatní pri skupinových objemoch.

5. Národné centrálne banky poskytujú ECB na požiadanie a s vynaložením maximálneho úsilia vysvetlenia týkajúce sa zlúčení alebo splynutí a akvizícií, iných reorganizácií podnikovej štruktúry a prevodov úverov, ktoré sa uskutočnili počas referenčného mesiaca a ktoré majú vplyv na štatistické informácie základných inštitúcií vykazované podľa tohto článku.

6. ECB môže pri zohľadnení platného režimu dôvernosti používať a poskytovať v rámci Eurosystému vysvetlenia poskytnuté podľa odseku 5 na podporu analýzy údajov.

Článok 17

Lehoty

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie vykazované podľa článku 16 ods. 1 a 2 za základné inštitúcie uvedené v článku 15 ods. 4 do konca pracovnej doby v 15. pracovný deň nasledujúci po referenčnom období, ktorého sa týkajú, a v súlade s časovým harmonogramom vykazovania uvedeným v článku 32. Inak národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie do konca pracovnej doby v 20. pracovný deň nasledujúci po referenčnom období, ktorého sa týkajú, a v súlade s kalendárom vykazovania uvedeným v článku 32.

2. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie vykazované podľa článku 16 ods. 3 do konca pracovnej doby v 19. pracovný deň nasledujúci po referenčnom období, ktorého sa týkajú, a v súlade s časovým harmonogramom vykazovania uvedeným v článku 32.

Článok 18

Revízie

1. Ak národné centrálne banky opravujú štatistické informácie v súlade s článkom 10, upravia aj , ak to prichádza do úvahy, štatistické informácie o bilančných položkách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií vykazované podľa článku 16 ods. 1 a 2.

2. Revízie štatistických informácií vykazovaných podľa článku 16 ods. 1 a 2 týkajúce sa úverových inštitúcií, ktoré nie sú základnými inštitúciami, vykazujú národné centrálne banky s vynaložením maximálneho úsilia.

3. Ak národné centrálne banky opravujú štatistické informácie v súlade s článkom 14, upravia aj, ak to prichádza do úvahy, štatistické informácie o úrokových sadzbách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií vykazované podľa článku 16 ods. 3.

4. Národné centrálne banky poskytnú ECB na požiadanie vysvetlenia k revíziám predloženým podľa tohto článku.

ODDIEL 5

POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ

Článok 19

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o základni pre výpočet povinných minimálnych rezerv

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o zostatkoch na konci mesiaca uvedené v tabuľke 1 v časti 1 prílohy V k tomuto usmerneniu, ktoré sa týkajú agregovanej základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií vypočítanej v súlade s nariadením (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1).

2. Štatistické informácie vykazované podľa odseku 1 sa odvodzujú od štatistických informácií stanovených v nariadení 2021/379 (ECB/2021/2), ktoré národná centrálna banka zbiera od úverových inštitúcií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na povinné minimálne rezervy podľa nariadenia (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1).

V prípade úverových inštitúcií, ktoré sú inštitúciami v zostatkovej časti, použijú národné centrálne banky pri výpočte agregovanej základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv na konci mesiaca najnovšie štvrťročné štatistické informácie dostupné po tom, čo ECB uverejní štvrťročné štatistické informácie zozbierané podľa článku 4 tohto usmernenia.

3. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o agregovanej paušálnej odpočítateľnej položke uvedené v tabuľke 2 v časti 1 prílohy V k tomuto usmerneniu, ktorá sa odpočítava od povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1).

4. Národné centrálne banky môžu kedykoľvek opraviť štatistické informácie vykazované podľa tohto článku. Ak národné centrálne banky vykazujú revízie podľa tohto článku po začatí udržiavacieho obdobia, ECB sa môže rozhodnúť, že tieto revízie nespracuje.

Ak oznamujúca strana upraví svoju základňu pre výpočet povinných minimálnych rezerv v súlade s článkom 7 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1), národné centrálne banky zodpovedajúcim spôsobom opravia štatistické informácie vykázané podľa tohto článku.

Článok 20

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o štatistike makroukazovateľov

Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o zostatkoch ku koncu mesiaca, ktoré sa týkajú makroukazovateľov, uvedené v tabuľke v časti 2 prílohy V k tomuto usmerneniu.

Národné centrálne banky odvodzujú štatistické informácie vykazované podľa prvého pododseku z dostupných mesačných štatistických informácií zbieraných od úverových inštitúcií podľa nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2). Ak štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať, nie sú pre členský štát relevantné, príslušná národná centrálna banka vykazuje štatistické informácie s hodnotou nula.

Článok 21

Lehoty

Národné centrálne banky vykazujú ECB príslušné mesačné štatistické informácie uvedené v článkoch 19 a 20 do konca pracovnej doby v posledný pracovný deň predchádzajúci začiatku príslušného udržiavacieho obdobia a v súlade s časovým harmonogramom vykazovania uvedeným v článku 32.

ODDIEL 6

POŠTOVÉ ŽÍROVÉ INŠTITÚCIE A ÚSTREDNÁ ŠTÁTNA SPRÁVA

Článok 22

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o poštových žírových inštitúciách a ústrednej štátnej správe

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o zostatkoch na konci roka uvedené v tabuľke 1 prílohy VI k tomuto usmerneniu, ktoré zahŕňajú:

a)	poštové žírové inštitúcie, ktoré vykazujú informácie podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1074/2013 (ECB/2013/39);

b)	peňažné záväzky ústrednej štátnej správy a hotovosť a cenné papiere vydané peňažnými finančnými inštitúciami eurozóny v držbe ústrednej štátnej správy.

2. Národné centrálne banky nie sú povinné vykazovať štatistické informácie podľa tohto článku, ak štatistické informácie uvedené v odseku 1 písm. a) neexistujú a aktíva a pasíva uvedené v odseku 1 písm. b) neexistujú alebo sú zanedbateľné.

3. Národné centrálne banky vykazujú ECB úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v súvislosti s každou položkou zostatkov vykázanou podľa odseku 1 uvedené v tabuľke 1 prílohy VI k tomuto usmerneniu.

4. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o štvrťročných úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie uvedené v tabuľke 1 v časti 3 prílohy II k tomuto usmerneniu, ak sú významné.

5. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto článku, sa vykazujú na agregovanom základe a overujú sa v súlade s článkom 30. Štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie a precenenia sa vykazujú v súlade s prílohou I k tomuto usmerneniu.

Článok 23

Lehoty

Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie uvedené v tomto oddiele do konca pracovnej doby v 15. pracovný deň nasledujúci po skončení mesiaca, ktorého sa tieto informácie týkajú, v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 1074/2013 (ECB/2013/39) a časovým harmonogramom vykazovania uvedeným v článku 32.

Článok 24

Revízie

1. Národné centrálne banky môžu opraviť štatistické informácie vykazované podľa tohto oddielu takto:

a)	revízie štatistických informácií za posledný mesiac a jemu predchádzajúci mesiac sa môžu ECB predložiť kedykoľvek;

b)	revízie štatistických informácií za posledný mesiac a jemu predchádzajúci mesiac sa môžu predložiť mimo mesačného obdobia spracovania údajov.

Národné centrálne banky môžu po oznámení ECB opraviť štatistické informácie uvedené v písmene b) počas mesačného obdobia spracovania údajov, ak sa tým výrazne zlepší kvalita informácií. ECB môže tieto revízie spracovať po tomto mesačnom období spracovania údajov. ECB informuje príslušnú národnú centrálnu banku v prípade, že sa spracovanie týchto revízií odloží až na obdobie po uplynutí mesačného obdobia spracovania údajov.

2. Národné centrálne banky poskytujú ECB na požiadanie vysvetlenia k revíziám vykázaným podľa odseku 1, a to takto:

a)	Národné centrálne banky poskytujú vysvetlenia k revíziám v hodnote najmenej 5 miliárd EUR (v absolútnej hodnote) a poskytujú tieto vysvetlenia v rovnakom čase ako revízie a v každom prípade pred tým, ako ECB ukončí spracovanie údajov za dané obdobie spracovania údajov;

b)	ak národné centrálne banky predkladajú revízie počas mesačného obdobia spracovania údajov v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom, poskytnú vysvetlenia v čase vykazovania.

Vo vysvetleniach predložených podľa prvého pododseku sa uvedie, či sú revízie, ktoré majú vplyv na vykazované série údajov, konečné, alebo môžu byť predmetom ďalšej revízie.

ODDIEL 7

ŠTRUKTURÁLNE FINANČNÉ UKAZOVATELE ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ

Článok 25

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o štrukturálnych finančných ukazovateľoch úverových inštitúcií

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB štatistické informácie o štrukturálnych finančných ukazovateľoch úverových inštitúcií, ktoré sú peňažnými finančnými inštitúciami, uvedené v prílohe VII k tomuto usmerneniu. Štruktúrované finančné ukazovatele sa vykazujú na agregovanom základe a overujú v súlade s článkom 30.

Odchylne od prvého pododseku môže národná centrálna banka poskytovať štatistické informácie, ktoré sú v ňom uvedené, prostredníctvom alternatívnych zdrojov údajov. ECB môže tieto informácie použiť na odvodenie štruktúrovaných finančných ukazovateľov úverových inštitúcií na základe dohody medzi ECB a príslušnou národnou centrálnou bankou.

2. Ak štatistické informácie vykazované podľa odseku 1 nezahŕňajú celú spravodajskú skupinu, národné centrálne banky tieto štatistické informácie doplnia na 100 % pokrytie tak, aby reprezentovali celú spravodajskú skupinu.

Na účely prvého pododseku poskytujú národné centrálne banky ECB vysvetlenia.

3. Národné centrálne banky môžu počas obdobia spracovania údajov opraviť informácie vykazované podľa tohto článku a na požiadanie ECB poskytnú vysvetlenia k týmto revíziám.

Článok 26

Lehoty

Národné centrálne banky vykazujú ECB ročné štatistické informácie o štrukturálnych finančných ukazovateľoch uvedené v článku 25 do konca marca každého roka a v súlade s časovým harmonogramom vykazovania uvedeným v článku 32 za predchádzajúci rok, s výnimkou ukazovateľa „počet zamestnancov úverových inštitúcií“, ktorý sa poskytuje do konca mája každého roka v súlade s kalendárom vykazovania uvedeným v článku 32 za predchádzajúci rok.

ODDIEL 8

ÚVEROVÉ INŠTITÚCIE, KTORÉ NIE SÚ PEŇAŽNÝMI FINANČNÝMI INŠTITÚCIAMI

Článok 27

Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o bilančných položkách úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami

1. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto bilančné položky úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami:

zostatky na konci mesiaca uvedené v tabuľke 1 v časti 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou:

i)	záväzkov z vkladov vykazovaných iba úverovými inštitúciami, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy;

ii)	pozícií fiktívnej konsolidácie zostatkov;

iii)	akcií/podielových listov vydaných fondmi peňažného trhu;

iv)	položiek, pre ktoré národné centrálne banky udelili výnimky z požiadaviek na štatistické vykazovanie podľa článku 9 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

b)	zostatky na konci štvrťroka uvedené v tabuľkách 2, 3 a 4 v časti 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou položiek, pre ktoré národné centrálne banky udelili výnimky z požiadaviek na štatistické vykazovanie podľa článku 9 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2).

2. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z precenenia týkajúcich sa úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami:

mesačné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 1A v časti 4 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou:

i)	pozícií fiktívnej konsolidácie zostatkov;

ii)	akcií/podielových listov vydaných fondmi peňažného trhu;

iii)	položiek, pre ktoré národné centrálne banky udelili výnimky z požiadaviek na štatistické vykazovanie podľa článku 9 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2);

štvrťročné úpravy vyplývajúce z precenenia uvedené v tabuľke 2A v časti 4 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou položiek, pre ktoré národné centrálne banky udelili výnimky z požiadaviek na štatistické vykazovanie podľa článku 9 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2).

3. Národné centrálne banky vykazujú ECB tieto štatistické informácie o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie týkajúcich sa úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami:

a)	mesačné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v súvislosti s každou položkou zostatkov vykazované podľa odseku 1 písm. a);

štvrťročné úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v súvislosti s každou položkou zostatkov uvedené v tabuľke 2 v časti 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) s výnimkou položiek, pre ktoré národné centrálne banky udelili výnimky z požiadaviek na štatistické vykazovanie podľa článku 9 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2).

4. Národné centrálne banky nie sú povinné vykazovať štatistické informácie podľa tohto článku v žiadnom z týchto prípadov:

a)	neexistujú žiadne rezidentské úverové inštitúcie, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami; alebo

b)	príslušná národná centrálna banka udelila výnimky z vykazovania štatistických informácií podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) všetkým rezidentským úverovým inštitúciám, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami, v súlade s článkom 9 ods. 5 písm. a) uvedeného nariadenia.

Článok 28

Lehoty

Článok 29

Revízie

1. Národné centrálne banky môžu kedykoľvek opraviť štatistické informácie vykazované podľa tohto oddielu.

2. Národné centrálne banky poskytujú ECB na požiadanie vysvetlenia k revíziám predloženým podľa odseku 1.

Vo vysvetleniach predložených podľa prvého pododseku sa uvedie, či sú revízie, ktoré majú vplyv na vykazované série údajov, konečné, alebo môžu byť predmetom ďalšej revízie.

ODDIEL 9

OVEROVANIE, VYKAZOVANIE SPÄTNÝCH ÚDAJOV A ICH ZASIELANIE

Článok 30

Overovanie a vysvetlenia

1. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 2533/98, nariadenie (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), nariadenie (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) a nariadenie (EÚ) č. 1074/2013 (ECB/2013/39), národné centrálne banky monitorujú a zabezpečujú kvalitu a spoľahlivosť štatistických informácií poskytovaných ECB podľa tohto usmernenia.

2. Pred vykazovaním štatistických informácií ECB podľa tohto usmernenia národné centrálne banky overia, či informácie spĺňajú lineárne obmedzenia, ktoré stanovuje a udržiava ECB, vrátane, ak to prichádza do úvahy, lineárnych obmedzení, ktoré sa týkajú konzistentnosti v rámci intervalov vykazovania.

Národné centrálne banky poskytnú ECB na požiadanie vysvetlenie akýchkoľvek nezrovnalostí zistených na základe takéhoto overenia.

3. Pokiaľ ide o lineárne obmedzenia, ktoré sa týkajú konzistentnosti v rámci intervalov vykazovania, uvedené v odseku 2, národné centrálne banky overujú:

a)	či sú štvrťročné štatistické informácie v súlade so zodpovedajúcimi mesačnými štatistickými informáciami vykazovanými podľa článkov 3 a 4;

b)	či sú štvrťročné štatistické informácie v súlade so zodpovedajúcimi mesačnými štatistickými informáciami vykazovanými podľa článku 27;

c)	či sú štatistické informácie o bilančných položkách fondov peňažného trhu vykazované podľa článku 5 v súlade so zodpovedajúcimi informáciami o bilančných položkách ostatných peňažných finančných inštitúcií ku koncu štvrťroka vykazovanými podľa článku 4.

Ak štatistické informácie uvedené v písmene a) nie sú konzistentné v rámci intervalov vykazovania, národné centrálne banky predkladajú s vynaložením maximálneho úsilia revízie štatistických informácií, ktoré sú konzistentné v rámci intervalov vykazovania prostredníctvom odhadu.

4. Národné centrálne banky monitorujú prostredníctvom určených prevodových tabuliek uvedených v článku 3 ods. 4 súlad medzi zostatkami na konci mesiaca vykazovanými podľa článku 3 ods. 1 písm. a) a jedným z týchto zostatkov vykazovaných podľa usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/2249 (ECB/2016/34):

a)	denný finančný výkaz Eurosystému spracovaný za posledný pracovný deň mesiaca;

b)	posledný neagregovaný týždenný finančný výkaz v príslušnom mesiaci.

Národné centrálne banky poskytnú ECB na požiadanie výsledky monitorovania konzistentnosti uvedeného v prvom pododseku a vysvetlenia rozdielov medzi zostatkami.

5. Ak národné centrálne banky vykazujú podľa článku 25 počet pobočiek a dcérskych spoločností nerezidentských úverových inštitúcií, ako je to uvedené v prílohe VII, zabezpečia, aby boli tieto štatistické informácie od roku 1999 konzistentné s informáciami zaznamenanými v zozname peňažných finančných inštitúcií na štatistické účely vytvorenom podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2).

6. Národné centrálne banky poskytujú ECB na požiadanie vysvetlenia týkajúce sa vývoja štatistických informácií vykazovaných podľa tohto usmernenia vrátane vykázaných chýbajúcich štatistických informácií v porovnaní s predchádzajúcim referenčným obdobím.

7. Ak národné centrálne banky odhadujú štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto usmernenia, poskytnú ECB na požiadanie vysvetlenie.

Článok 31

Požiadavky na vykazovanie spätných údajov v prípade prijatia eura

1. Ak členský štát mimo eurozóny prijme euro po nadobudnutí účinnosti tohto usmernenia, národná centrálna banka tohto členského štátu vykazuje ECB tieto informácie:

štatistické informácie o štatistike bilančných položiek peňažných finančných inštitúcií vrátane bilančnej štatistiky fondov peňažného trhu za všetky referenčné obdobia vykazovania od pristúpenia tohto členského štátu k Únii a v každom prípade za obdobie najmenej troch rokov pred prijatím eura týmto členským štátom;

b)	štatistické informácie o štatistike bilančných položiek peňažných finančných inštitúcií za obdobie troch rokov pred pristúpením členského štátu k Únii, pokiaľ nie je s ECB dohodnuté inak;

2. Národné centrálne banky členských štátov, ktoré prijmú euro, zostavia štatistické informácie uvedené v odseku 1 tak, ako keby bol dotknutý členský štát súčasťou eurozóny počas všetkých referenčných období vykazovania. Na tento účel môžu národné centrálne banky použiť štatistické informácie vykazované ECB pred prijatím eura dotknutým členským štátom v súlade so systémom vykazovania upraveným ECB pre členské štáty mimo eurozóny. Národné centrálne banky vykazujú štatistické informácie v súlade s požiadavkami, ktoré sa uplatňovali na členské štáty eurozóny v príslušných referenčných obdobiach vykazovania, pokiaľ sa ECB a príslušná národná centrálna banka nedohodnú na vylúčení niektorých štatistických informácií.

3. Národné centrálne banky členských štátov eurozóny vykazujú ECB pozície s rezidentmi členských štátov mimo eurozóny, ktoré prijali euro po nadobudnutí účinnosti tohto usmernenia, pokiaľ ide o štatistiku bilančných položiek peňažných finančných inštitúcií, za tri roky pred prijatím eura, pokiaľ sa s ECB nedohodnú inak. Národné centrálne banky vykazujú len mesačné zostatky tých pozícií, ktoré boli vykázané v súlade s nariadením (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) a ktoré presahujú 50 miliónov EUR. Národné centrálne banky môžu dobrovoľne vykazovať aj mesačné zostatky takýchto pozícií, ktoré sú nižšie ako 50 miliónov EUR.

Článok 32

Časový harmonogram vykazovania

ECB oznámi národným centrálnym bankám do konca septembra každého roka presné dátumy predkladania údajov vo forme časového harmonogramu vykazovania. Národné centrálne banky vykazujú štatistické informácie podľa tohto usmernenia v súlade s uvedeným časovým harmonogramom vykazovania.

Článok 33

Predkladanie štatistických informácií

1. Národné centrálne banky predkladajú štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať podľa tohto usmernenia, elektronicky s použitím prostriedkov špecifikovaných ECB. Na túto elektronickú výmenu štatistických informácií bol vyvinutý formát štatistickej správy, ktorým je formát schválený ESCB.

2. Ak sa odsek 1 neuplatňuje, môžu národné centrálne banky s predchádzajúcim súhlasom ECB použiť iné prostriedky na predkladanie štatistických informácií.

ODDIEL 10

ZJEDNODUŠENÝ POSTUP PRI PRIJÍMANÍ ZMIEN A ZVEREJŇOVANIE

Článok 34

Zjednodušený postup zmien

Výkonná rada ECB, berúc do úvahy názory Štatistického výboru, uskutoční potrebné technické zmeny príloh za predpokladu, že takéto zmeny nemenia základný pojmový rámec ani neovplyvňujú záťaž spravodajských jednotiek v členských štátoch spojenú s vykazovaním. Výkonná rada bezodkladne informuje Radu guvernérov o každej takejto zmene a doplnení.

Článok 35

Zverejňovanie

Národné centrálne banky neuverejnia národné príspevky do mesačných menových agregátov eurozóny a ich protipoložiek dovtedy, kým tieto agregáty neuverejní ECB. Ak národné centrálne banky uverejnia takéto informácie, musia byť totožné s informáciami, ktorými prispeli do naposledy uverejnených agregovaných údajov za eurozónu. Ak národné centrálne banky reprodukujú agregáty eurozóny uverejnené ECB, sú povinné reprodukovať ich verne.

ODDIEL 11

ZAČIATOK VYKAZOVANIA A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Začiatok vykazovania

1. Prvé vykazovanie mesačných štatistických informácií podľa tohto usmernenia sa začína štatistickými informáciami za január 2022.

2. Prvé vykazovanie štvrťročných štatistických informácií podľa tohto usmernenia sa začína štatistickými informáciami za prvý štvrťrok 2022. Štvrťročné štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať za štvrtý štvrťrok 2021, sa vykazujú v súlade s časťami 1, 4, 7, 19 a 20 prílohy II k usmerneniu ECB/2014/15 o menovej a finančnej štatistike.

3. Prvé vykazovanie ročných štatistických informácií podľa tohto usmernenia sa začína štatistickými informáciami za rok 2021.

Článok 37

Prechodné ustanovenia

1. Pre obdobie od 15. apríla 2021 do 1. februára 2022, kedy národné centrálne banky vykazujú informácie o bilančných položkách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií v súlade s článkom 17a usmernenia ECB/2014/15 o menovej a finančnej štatistike, identifikujú národné centrálne banky úverové inštitúcie, za ktoré sa takéto informácie majú vykazovať v súlade s článkom 15 tohto usmernenia. Národné centrálne banky vykazujú tieto informácie ECB v lehotách stanovených v článku 17 tohto usmernenia za obdobie od 15. apríla 2021 do 1. februára 2022.

2. Pre obdobie od 15. apríla 2021 do 1. februára 2022, kedy národné centrálne banky vykazujú informácie o bilančných položkách jednotlivých peňažných finančných inštitúcií v súlade s článkom 17a usmernenia ECB/2014/15 o menovej a finančnej štatistike, vykazujú národné centrálne banky tieto informácie za základné inštitúcie, ako sa uvádza v článku 15 ods. 4 tohto usmernenia. Národné centrálne banky vykazujú tieto informácie ECB v lehotách stanovených v článku 17 tohto usmernenia za obdobie od 15. apríla 2021 do 1. februára 2022.

3. Za obdobie od 26. júna 2021 do 1. februára 2022 vykazujú národné centrálne banky štatistické informácie zozbierané od úverových inštitúcií, ktoré nie sú peňažnými finančnými inštitúciami, podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) v súlade s oddielom 8 tohto usmernenia. Národné centrálne banky vykazujú tieto informácie ECB najneskôr do 29. apríla 2022.

ODDIEL 12

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

1. Toto usmernenie nadobúda účinnosť v deň jeho oznámenia národným centrálnym bankám členských štátov, ktorých menou je euro.

2. Národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro, ako aj ECB, zabezpečia súlad s týmto usmernením od 1. februára 2022.

Článok 39

Adresáti

Toto usmernenie je určené všetkým centrálnym bankám Eurosystému.

Vo Frankfurte nad Mohanom 26. marca 2021

Za Radu guvernérov ECB

Prezidentka ECB

Christine LAGARDE

(1) Nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/379 z 22. januára 2021 o bilančných položkách úverových inštitúcií a sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2021/2) (Ú. v. EÚ L 73, 3.3.2021, s. 16).

(2) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1072/2013 z 24. septembra 2013, ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných peňažnými finančnými inštitúciami (ECB/2013/34) (Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 51).

(3) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1074/2013 z 18. októbra 2013 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny (ECB/2013/39) (Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 94).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(6) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku (ECB/2016/13) (Ú. v. EÚ L 144, 1.6.2016, s. 44).

(7) Pozri rozhodnutia prijaté 26. júna 2020 Radou guvernérov ECB dostupné na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(8) Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/876 z 1. júna 2018 o Registri údajov o inštitúciách a pridružených osobách (ECB/2018/16) (Ú. v. EÚ L 154, 18.6.2018, s. 3).

(9) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/378 z 22. januára 2021 o uplatňovaní požiadaviek na povinné minimálne rezervy (ECB/2021/1) (Ú. v. EÚ L 73, 3.3.2021, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).

(11) Usmernenie Európskej centrálnej banky ECB/2014/15 zo 4. apríla 2014 o menovej a finančnej štatistike (Ú. v. EÚ L 340, 26.11.2014, s. 1).

(12) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1072/2013 z 24. septembra 2013, ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných peňažnými finančnými inštitúciami (ECB/2013/34) (Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 51).

(13) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1074/2013 z 18. októbra 2013 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre poštové žírové inštitúcie, ktoré prijímajú vklady od nepeňažných finančných inštitúcií, ktoré sú rezidentmi eurozóny (ECB/2013/39) (Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 94).

(14) Nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8).

(15) Pozri „prevodové tabuľky medzi účtovnými bilančnými položkami národných centrálnych bánk a ECB a položkami, ktoré sa majú vykazovať na štatistické účely“, ktoré sú dostupné na webovom sídle ECB na: www.ecb.europa.eu.

(16) Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34) | (prepracované znenie) | (Ú. v. ES L 347 20.12.2016, s. 37).

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

(18) Ako je uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(19) Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/876 z 1. júna 2018 o Registri údajov o inštitúciách a pridružených osobách (ECB/2018/16) (Ú. v. EÚ L 154, 18.6.2018, s. 3).

PRÍLOHA I

VYKAZOVANIE ÚPRAV A ODVODZOVANIE TRANSAKCIÍ

ČASŤ 1

Všeobecný opis postupu odvodzovania transakcií

Finančné transakcie sú čistým prírastkom finančných aktív alebo čistým vznikom pasív pre každý typ finančného nástroja, t. j. súčet všetkých finančných transakcií, ktoré boli vykonané počas príslušného obdobia vykazovania. Rámec pre odvodzovanie transakcií pre štatistiku bilančných položiek peňažných finančných inštitúcií je založený na európskom systéme národných a regionálnych účtov (ďalej len „ESA 2010“) vytvorenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č- 549/2013 (1). Odchýlky od tohto medzinárodného štandardu týkajúce sa tak obsahu údajov, ako aj názvov štatistických pojmov, sú v prípade potreby možné. Táto príloha sa vykladá v súlade s ESA 2010, pokiaľ nariadenie (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) (2) alebo toto usmernenie výslovne alebo nepriamo neustanovujú inak.

Pokiaľ ide o štatistiku bilančných položiek, Európska centrálna banka (ECB) vypočítava transakcie tak, že pre každé aktívum alebo pasívum sa použije rozdiel medzi zostatkami k dátumom ku koncu vykazovacieho obdobia a potom odstráni vplyv vývoja, ktorý nie je výsledkom transakcií („úpravy“). Tieto sú rozdelené do hlavných kategórií „úpravy vyplývajúce z reklasifikácie“, „úpravy vyplývajúce z precenenia“ a „úpravy vyplývajúce z výmenných kurzov“. Národné centrálne banky vykazujú ECB „úpravy z reklasifikácií“ a „úpravy vyplývajúce z precenenia“ tak, že sa na tieto netransakčné účinky nemusí prihliadať pri výpočte transakcií. Úpravy vyplývajúce z výmenných kurzov sú zvyčajne odvodené ECB. Transakcie sa vypočítajú v čistom vyjadrení, t. j. nepožaduje sa zisťovanie finančných transakcií v hrubom vyjadrení ani zisťovanie obratu. Finančné transakcie by sa vo všeobecnosti mali merať v ich transakčnej hodnote – v hodnote, za ktorú sa aktíva nadobudli alebo predali, alebo v hodnote, v ktorej sa pasíva vytvorili, zlikvidovali alebo vymenili – ktorá nemusí byť nevyhnutne tá istá ako cena kótovaná na trhu alebo objektívna hodnota aktíva v čase transakcie. Transakčná hodnota nezahŕňa náklady na služby, poplatky, provízie alebo podobné platby za služby poskytované v súvislosti s transakciami.

Táto príloha vyhodnocuje metodiku odvodzovania transakcií v súvislosti so štatistikou bilančných položiek. Časť 2 sa zameriava na zásady vykazovania úprav národnými centrálnymi bankami Európskej centrálnej banke (3). Časť 3 sa zaoberá osobitnými úpravami uskutočnenými pri zostavení rámca pre štatistiku bilančných položiek.

Ďalšie podrobnosti a číselné príklady sú ustanovené v „Manuáli na zostavovanie štatistiky bilančných položiek peňažných finančných inštitúcií“, ktorý je uverejnený na webovom sídle ECB.

ČASŤ 2

Vykazovanie úprav národnými centrálnymi bankami Európskej centrálnej banke

1. Základné zásady pre úpravy

Na úpravy vyplývajúce z reklasifikácie a z precenenia sa uplatňuje rovnaký systém podvojného účtovníctva ako na zostatky a preto sú vyrovnané. Ak je vzhľadom na rôzne ocenenia, ktoré sa uplatňujú pri štatistickej bilancii v porovnaní s účtovnou bilanciou – t. j. štatistické/účtovné nezrovnalosti – potrebná vyrovnávacia položka, malo by sa to zaznamenať v „ostatných pasívach“ (ako kladná alebo záporná hodnota).

Úroky z vkladov, úverov a dlhových cenných papierov vydaných a v držbe by sa mali zaznamenávať na akumulovanom základe, ale nikdy by nemali byť zaznamenané ako transakcie s príslušným nástrojom. V prípade úverov a vkladov je toto zabezpečené požiadavkami uvedenými v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), aby sa naakumulovaný úrok z týchto nástrojov zaznamenával v „ostatných aktívach“ a „ostatných pasívach“. V uvedenom nariadení však nie je uvedené žiadne pravidlo o klasifikácii naakumulovaného úroku z vydaných alebo držaných cenných papierov. V skutočnosti je naakumulovaný úrok často súčasťou trhových cien a je ťažké ho oddeliť od účtovnej ceny, ktorá sa vykazuje v štatistickej bilancii. V záujme zosúladených a porovnateľných údajov medzi jednotlivými krajinami sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)	ak je naakumulovaný úrok súčasťou účtovnej ceny, ktorá sa vykazuje v štatistickej bilancii, mal by podliehať úpravám vyplývajúcim z precenenia;

b)	ak naakumulovaný úrok nie je zahrnutý v zostatku cenných papierov, do ktorého v štatistickej bilancii patrí, klasifikuje sa do položky „ostatné aktíva“ alebo do položky „ostatné pasíva“ a nepovažuje sa za úpravu vyplývajúcu z precenenia.

Na toto navrhované zaradenie sa prihliada tiež v požiadavkách na vykazovanie, ktoré sú ustanovené v tomto usmernení (pozri časť 1 prílohy II).

Ak sa vykazujú mesačné úpravy, môže to mať vplyv na členenia položiek, ktoré sú vykazované štvrťročne. Mal by sa zabezpečiť súlad medzi týmito dvoma súbormi údajov, t. j., prípadný súčet mesačných úprav sa musí rovnať štvrťročnej úprave. Ak je pre štvrťročné úpravy stanovená hraničná hodnota alebo ak sa štvrťročné úpravy nedajú identifikovať úplne alebo rovnako podrobne ako mesačná úprava, táto úprava sa vypočíta tak, aby sa predišlo nezrovnalostiam s úpravou vykázanou v súvislosti s mesačnými údajmi.

2. Úpravy vyplývajúce z reklasifikácie

„Úpravy vyplývajúce z reklasifikácie“ pozostávajú z akýchkoľvek zmien v bilancii referenčného sektora, ktoré sú dôsledkom zmien v zložení a štruktúre spravodajskej skupiny, zmien v klasifikácii finančných nástrojov a protistrán, zmien v štatistických pojmoch a (čiastočne) v oprave chýb pri vykazovaní, čo súhrnne spôsobuje chýbajúce údaje v sériách údajov, a tým ovplyvňuje porovnateľnosť dvoch po sebe nasledujúcich zostatkov na konci obdobia. Rozširovanie eurozóny možno vnímať ako osobitný prípad reklasifikácie.

Národné centrálne banky vykazujú údaje o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie, ako je to vymedzené v tomto usmernení, s použitím údajov priamo vykázaných spravodajskou skupinou, informácií z dohľadu, kontrol hodnovernosti, ad hoc prieskumov (napr. v súvislosti s extrémnymi hodnotami), národných požiadaviek na štatistické vykazovanie, informácií o tých, ktorí do spravodajskej skupiny pribudli alebo ju opustili, a akéhokoľvek iného dostupného zdroja. Národné centrálne banky identifikujú zmeny v zostatkoch, ktoré sú spôsobené reklasifikáciami a vykazujú hodnotu v čistom vyjadrení. Čisté zvýšenie zostatkov spôsobené reklasifikáciami sa zaznamenáva s kladným znamienkom a čisté zníženie zostatkov so záporným znamienkom.

Národné centrálne banky môžu urobiť odhady úprav vyplývajúcich z reklasifikácie, najmä ak tieto informácie nie sú ľahko dostupné alebo sú nízkej kvality. Od ECB sa neočakáva, že by robila úpravy ex post, pokiaľ národné centrálne banky nezistia výrazné zmeny spôsobené reklasifikáciou konečných údajov, ktoré národná centrálna banka nemôže včas zmeniť. V takomto prípade môže ECB uskutočniť úpravy ex post po dohode s príslušnou národnou centrálnou bankou.

Národné centrálne banky vykazujú v zásade úpravy vyplývajúce z reklasifikácie za každú položku uvedenú v tomto usmernení. V prípadoch, keď je odhadovaná hodnota reklasifikácií nižšia ako 5 mil. EUR, pokiaľ ide o vlastnú bilanciu národnej centrálnej banky, alebo nižšia ako 50 mil. EUR, pokiaľ ide o agregovanú bilanciu ostatných spravodajských jednotiek, môžu národné centrálne banky vykazovať hodnotu úprav vyplývajúcich z reklasifikácie vo výške nula alebo ako chýbajúcu hodnotu. Tieto hraničné hodnoty majú pomôcť jednotlivým národným centrálnym bankám pri rozhodovaní, či majú zostaviť úpravy. Keď sa však zabezpečuje zber relatívne podrobných informácií bez ohľadu na hraničnú hodnotu, pokus o uplatňovanie takejto hraničnej hodnoty by mohol byť pre dotknutú národnú centrálnu banku kontraproduktívny. Touto flexibilnou úpravou nie je dotknutá požiadavka na konzistentnosť medzi vykázanými údajmi za referenčné obdobie a medzi mesačnými a štvrťročnými údajmi, ako sa uvádza ďalej.

Národné centrálne banky v hraniciach vymedzených revíznou politikou opravia chyby vo vykazovaní údajov o zostatkoch čo najskôr po ich identifikovaní. V ideálnom prípade opravy úplne odstránia chyby z údajov o zostatkoch, najmä ak chyba ovplyvňuje len jedno obdobie, alebo len určité obmedzené časové obdobie. V takýchto prípadoch nedôjde k žiadnemu prerušeniu série údajov. Ak však chyba ovplyvňuje historické údaje a neurobí sa žiadna oprava starých údajov, alebo sa opravia údaje len za určité obmedzené obdobie, potom dôjde k prerušeniu medzi prvým obdobím s opraveným číselným údajom a posledným obdobím obsahujúcim neopravený číselný údaj. Národné centrálne banky v takom prípade identifikujú veľkosť prerušenia, ku ktorému dôjde, a úpravu zaznamenajú do položky „úpravy vyplývajúce z reklasifikácie“. Podobná prax sa uplatňuje pri implementácii zmien štatistických pojmov, ktoré ovplyvňujú vykazované údaje, ako aj pri opravách chýbajúcich údajov, ktoré mohli vzniknúť kvôli zavedeniu, zmene alebo zrušeniu dopĺňania údajov na 100 % pokrytie.

Hranica pre určenie prevodu aktív ako transakcií je vymedzená existenciou dvoch samostatných inštitucionálnych jednotiek, ktoré konajú na základe vzájomnej dohody. Ak sa však prevody uskutočnia v dôsledku vytvorenia alebo zrušenia inštitucionálnej jednotky, môžu sa považovať za „úpravy vyplývajúce z reklasifikácie“. Najmä ak zlúčenie alebo splynutie alebo prevzatie vedie k zrušeniu jednej alebo viacerých inštitucionálnych jednotiek, všetky krížové pozície, ktoré existovali medzi inštitúciami, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia, sa započítavajú v čase, keď jednotky prestávajú existovať v systéme a úpravy vyplývajúce z reklasifikácie sa musia v súlade s tým zaznamenať. Uvedené sa vzťahuje na rozdelenie podnikov rovnako.

3. Úpravy vyplývajúce z precenenia

„Úpravy vyplývajúce z precenenia“ vykazované podľa tohto usmernenia zostavujú spravidla národné centrálne banky na základe údajov, ktoré vykazujú spravodajské jednotky. Národné centrálne banky však môžu tieto požiadavky na vykazovanie splniť nepriamo (napr. priamym zberom údajov o transakciách) alebo prostredníctvom údajov podľa jednotlivých cenných papierov alebo iných údajov vykazovaných spravodajskou skupinou a v každom prípade majú povolené zbierať od spravodajských jednotiek doplňujúce údaje v nevyhnutnom rozsahu.

4. Úpravy vyplývajúce z výmenných kurzov

Pohyby výmenných kurzov voči euru, ku ktorým dochádza medzi dátumami konca vykazovacích období, majú za následok zmeny hodnoty aktív a pasív v cudzích menách, ak sú vyjadrené v eurách. Národné centrálne banky by mali vykazovať aktíva a pasíva denominované v cudzích menách prepočítané na euro pomocou referenčných výmenných kurzov ECB platných v deň, ktorého sa údaje týkajú. Keďže akékoľvek zmeny zostatkov vyplývajúce z pohybov výmenných kurzov predstavujú zisky/straty z držby a nie sú finančnými transakciami, je potrebné identifikovať účinky ocenenia tak, aby mohli byť vylúčené z transakcií. Úpravy vyplývajúce z precenenia vzhľadom na zmeny výmenných kurzov môžu tiež obsahovať zmeny v ocenení, ktoré vzniknú z transakcií s aktívami/pasívami, t. j. realizované zisky/straty, vnútroštátna prax je však v tomto ohľade rozdielna.

ECB zvyčajne odvodzuje potrebné úpravy vyplývajúce z výmenných kurzov na základe štatistických informácií poskytnutých národnými centrálnymi bankami. Ak sú národné centrálne banky schopné zostaviť presnejšie úpravy vyplývajúce z výmenných kurzov, môžu sa namiesto toho dohodnúť s ECB na zasielaní úprav vyplývajúcich z výmenných kurzov, ktoré ECB použije na odvodenie transakcií.

ČASŤ 3

Osobitné pravidlá a úpravy

1. Fondy peňažného trhu

Národné centrálne banky zahŕňajú údaje o úpravách týkajúcich sa fondov peňažného trhu pri plnení ich spravodajskej povinnosti vo vzťahu k položkám „úpravy vyplývajúce z reklasifikácie“ a „úpravy vyplývajúce z precenenia“. Tieto úpravy sa tiež vykazujú osobitne pre fondy peňažného trhu v súlade s určenou štvrťročnou schémou na vykazovanie.

Národné centrálne banky vykazujú úpravy vyplývajúce z reklasifikácie v prípade zmeny v spravodajskej skupine fondov peňažného trhu vymedzených v článku 2 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), ktorá vyplýva zo zmien rozsahu subjektov, ktorým bolo udelené povolenie na činnosť fondov peňažného trhu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 (4). Zmena v spravodajskej skupine fondov peňažného trhu, ktorá vyplýva zo zmeny investičnej politiky fondu, sa zaznamenáva ako finančná transakcia, a nie ako reklasifikácia. Vyplýva to zo skutočnosti, že každú zmenu investičnej politiky musia pred zmenou schváliť investori, a preto sa považuje za aktívne investičné rozhodnutie.

Článok 9 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) ustanovuje, že národné centrálne banky môžu udeliť výnimky niektorým alebo všetkým fondom peňažného trhu v súvislosti s vykazovaním úprav vyplývajúcich z precenenia. V týchto prípadoch by národné centrálne banky mali napriek tomu v súlade s článkom 5 ods. 2 tohto usmernenia poskytovať informácie založené na kvalifikovaných odhadoch, ak sú dotknuté čiastky významné.

Výpočet úprav vyplývajúcich z precenenia aktív fondu peňažného trhu sa pridŕža spoločného postupu, ktorý sa vzťahuje na všetky peňažné finančné inštitúcie. Na strane pasív sa pozitívne zmeny v hodnote akcií/podielových listov fondu peňažného trhu tradične považujú za transakcie súbežne s platbou (ako protikladom k prírastku) úroku z vkladov, čo naznačuje, že protipoložkou úprav vyplývajúcich z precenenia na strane aktív by nemala byť položka „akcie/podielové listy fondu peňažného trhu“, ale položka „ostatné pasíva“. Avšak s ohľadom na prípady, keď došlo k zníženiu ceny akcií/podielových listov fondu peňažného trhu v dôsledku straty aktív fondu, uvedené nemožno porovnávať s platbami úrokov. V tejto súvislosti tabuľka 1A v časti 4 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) obsahuje požiadavky týkajúce sa úprav vyplývajúcich z precenenia akcií/podielových listov fondov peňažného trhu; národné centrálne banky by mali použiť túto položku na vyváženie úprav vyplývajúcich z precenenia na strane aktív, ak to prichádza do úvahy. Začlenenie by sa malo uskutočniť takým spôsobom, aby zahŕňalo len skutočné úpravy vyplývajúce z precenenia, ktoré sú vyjadrené ako zmeny v hodnote akcií/podielových listov fondu peňažného trhu.

2. Štatistika bilančných položiek jednotlivých peňažných finančných inštitúcií

V súlade s článkom 16 ods. 2 tohto usmernenia vykazujú národné centrálne banky s vynaložením maximálneho úsilia doplnkové série zahŕňajúce úpravy vyplývajúce z precenenia a reklasifikácie (pozri časť 2 tejto prílohy) a prevody úverov.

Národné centrálne banky môžu za účelom zníženia záťaže spojenej s vykazovaním uplatniť pri odvodzovaní doplnkových sérií prahový prístup. Najmä v prípade, keď je absolútna hodnota doplnkových sérií, ktoré sa majú vykazovať, nižšia ako 50 mil. EUR a 1 % príslušného zostatku, t. j. prahová hodnota = max (50 mil. EUR, 1 % zostatku), národné centrálne banky môžu namiesto toho vykazovať túto hodnotu vo výške nula alebo ako chýbajúcu hodnotu. Táto hraničná hodnota, ktorá sa uplatňuje aj na skupiny úverových inštitúcií, je orientačná a jej cieľom je pomôcť národným centrálnym bankám pri rozhodovaní, či majú vykonať úpravy. Ak informácie nie sú ľahko dostupné alebo majú nízku kvalitu, národná centrálna banka sa môže rozhodnúť, že bude robiť odhady alebo vykazovať chýbajúcu hodnotu.

Okrem toho a v súlade s týmto usmernením sa od národných centrálnych bánk vyžaduje, aby vykazovali doplnkové série za úverové inštitúcie, ktoré nie sú základnými inštitúciami, len v rozsahu, v akom sa štatistické informácie zbierajú od týchto úverových inštitúcií v súlade s nariadením (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2). Ak od úverových inštitúcií, ktoré nie sú základnými inštitúciami, nie sú k dispozícii žiadne štatistické informácie požadované na vykazovanie doplnkových sérií, národné centrálne banky môžu vykazovať chýbajúcu hodnotu.

3. Poštové žírové inštitúcie a ústredná štátna správa

Národné centrálne banky, ak to prichádza do úvahy, vykazujú štatistické informácie o poštových žírových inštitúciách a ústrednej štátnej správe, ktoré zahŕňajú ich peňažné záväzky voči nepeňažným finančným inštitúciám, ktoré sú rezidentmi eurozóny, a ich držbu hotovosti a cenných papierov vydaných peňažnými finančnými inštitúciami eurozóny v súlade s oddielom 6 tohto usmernenia. Na účely zostavovania transakcií sa úpravy v zásade poskytujú aj v súlade s požiadavkami stanovenými pre štatistiku bilancie peňažných finančných inštitúcií, hoci v praxi je nepravdepodobné, že by došlo k zmenám v dôsledku zmien výmenného kurzu alebo trhových cien. Tieto údaje sa vykazujú tak, ako je uvedené v prílohe VI.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

(2) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/379) z 22. januára 2021 o bilancii úverových inštitúcií a sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2021/2) (Ú. v. EÚ L 73, 3.3.2021, s. 16).

(3) Rovnaká metodika sa uplatňuje v súvislosti so štatistickými informáciami, ktoré sa majú vykazovať o bilancii ECB podľa článku 3 ods. 5 tohto usmernenia.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8).

PRÍLOHA II

ČASŤ 1

Tabuľka 1

Doplňujúce položky, ktoré sa majú vykazovať v súvislosti s bilanciou centrálnych bánk (1)

POLOŽKY BILANCIE

Spolu

Eurozóna

Zahraničie

Tuzemsko

Eurozóna mimo tuzemska

Nepeňažné finančné inštitúcie

PASÍVA

Obeživo

z toho: bankovky

eurobankovky

M (†)

bankovky v národných menách (2)

M (†)

z toho: mince

euromince

M (†)

mince v národných menách (2)

M (†)

Vklady

9.1.e

Vklady splatné na požiadanie (v eurách)

9.1.x

Vklady splatné na požiadanie (v cudzích menách)

10.	Akcie/podielové listy FPT

11.	Emitované dlhové cenné papiere

do 1 roka (3)

12.	Kapitál a rezervy

13.	Ostatné pasíva

z toho: prechodné položky

z toho: evidenčné položky

z toho: záväzky z eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému

z toho: rezervy, ktoré predstavujú záväzky voči tretím osobám,

z toho: čisté majetkové účasti domácností v rezervách penzijných fondov (4)

Q (#)

z toho: úpravy z dôvodu účtovných/štatistických nezrovnalostí (5)

M (#)

Protipoložka zvláštnych práv čerpania

M (#)

AKTÍVA

1.	Peňažné prostriedky

Pôžičky

z toho medzinárodné rezervy súvisiace s vkladmi v ECB (6)

3.	Dlhové cenné papiere v držbe

z toho: naakumulované úroky z dlhových cenných papierov v držbe (7)

Akcie

5.	Akcie/podielové listy investičných fondov

6.	Nefinančné aktíva

7.	Ostatné aktíva

z toho: prechodné položky

z toho: evidenčné položky

z toho: pohľadávky z eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému

z toho: predplatenie poistného a rezervy na neuhradené poistné plnenia (8)

Q (#)

z toho: pohľadávky súvisiace s mincami v obehu vydanými ústrednou štátnou správou

z toho: naakumulované úroky z dlhových cenných papierov v držbe (7)

Zlato a pohľadávky v zlate (len menové zlato)

M (#)

Pohľadávky z MMF - práva čerpania, zvláštne práva čerpania, iné

M (#)

Tabuľka 2

Doplňujúce položky, ktoré sa majú vykazovať v súvislosti s bilanciou ostatných peňažných finančných inštitúcií (9)

POLOŽKY BILANCIE

Spolu

Eurozóna

Zahraničie

Tuzemsko

Eurozóna mimo tuzemska

Nepeňažné finančné inštitúcie

PASÍVA

Obeživo

Vklady

z toho: protipoložka pasív k nevylúčeným úverom (10)

9.1.e

Vklady splatné na požiadanie (v eurách)

9.1.x

Vklady splatné na požiadanie (v cudzích menách)

10.	Akcie/podielové listy FPT

11.	Vydané dlhové cenné papiere (11)

do 1 roka

M (#)

nad 1 rok a do 2 rokov

M (#)

v eurách

do 1 roka

M (#)

nad 1 rok a do 2 rokov

M (#)

v cudzích menách

do 1 roka

M (#)

nad 1 rok a do 2 rokov

M (#)

z toho: naakumulované úroky z vydaných dlhových cenných papierov (12)

12.	Kapitál a rezervy

13.	Ostatné pasíva

z toho: prechodné položky

z toho: evidenčné položky

z toho: rezervy, ktoré predstavujú záväzky voči tretím osobám,

z toho: čisté majetkové účasti domácností v rezervách penzijných fondov (13)

Q (#)

z toho: naakumulované úroky z vydaných dlhových cenných papierov (12)

z toho: úpravy z dôvodu účtovných/štatistických nezrovnalostí (14)

M (#)

AKTÍVA

1.	Peňažné prostriedky

Pôžičky

3.	Dlhové cenné papiere v držbe

z toho: naakumulované úroky z dlhových cenných papierov v držbe (12)

Akcie

5.	Akcie/podielové listy investičných fondov

6.	Nefinančné aktíva

7.	Ostatné aktíva

z toho: prechodné položky

z toho: evidenčné položky

z toho: predplatenie poistného a rezervy na neuhradené poistné plnenia (15)

Q (#)

z toho: naakumulované úroky z dlhových cenných papierov v držbe (12)

Tabuľka 3

Úvery poskytnuté ostatným finančným sprostredkovateľom eurozóny + finančným pomocným inštitúciám + kaptívnym finančným inštitúciám a požičiavateľom peňazí (S.125 + S.126 + S.127)

Zostatky, úpravy vyplývajúce z precenenia a úpravy vyplývajúce z reklasifikácie (štvrťročné)

POLOŽKY BILANCIE	A. Tuzemsko				B. Eurozóna mimo tuzemska
	Spolu	Ostatní finanční sprostredkovatelia (S.125)	Finančné pomocné inštitúcie (S.126)	Kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.127)	Spolu	Ostatní finanční sprostredkovatelia (S.125)	Finančné pomocné inštitúcie (S.126)	Kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.127)
AKTÍVA
Pôžičky
do 1 roka
nad 1 rok a do 5 rokov
nad 5 rokov

ČASŤ 2

Tabuľka 1 Úvery prevedené tuzemskými peňažnými finančnými inštitúciami s vplyvom na vykazované stavy úverov (1) spravované nepeňažnými finančnými inštitúciami (1)

Zostatky a finančné transakcie s vylúčením dopadu prevodov úveru (mesačné)

Tabuľka 2 Prevedené úvery spravované tuzemskými peňažnými finančnými inštitúciami inými ako prevodca (1) (1) (2)

Čisté prevody, zostatky, úpravy vyplývajúce z reklasifikácie a úpravy vyplývajúce z precenenia (mesačné) (2)

ČASŤ 3

Tabuľka 1 Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o bilančných položkách fondov peňažného trhu

Zostatky, úpravy vyplývajúce z precenenia a úpravy vyplývajúce z reklasifikácie (štvrťročné)

Tabuľka 2

Bilančné položky peňažných finančných inštitúcií - Členenia podľa meny

Zostatky (štvrťročné)

POLOŽKY BILANCIE	Všetky meny	v eurách	Ostatné meny
				GBP	USD	JPY	CHF
AKTÍVA
Pôžičky
Zahraničie
Dlhové cenné papiere v držbe
Tuzemsko
vydané peňažnými finančnými inštitúciami
vydané nepeňažnými finančnými inštitúciami
Eurozóna mimo tuzemska
vydané peňažnými finančnými inštitúciami
vydané nepeňažnými finančnými inštitúciami
Zahraničie

	(Štvrťročné) požiadavky určené peňažným finančným inštitúciám nariadením (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2).

ČASŤ 4

Tabuľka 1

Štatistika nevyčerpaných úverových liniek peňažných finančných inštitúcií

Zostatky a úpravy vyplývajúce z reklasifikácie

PODSÚVAHOVÉ POLOŽKY	A. Tuzemsko	B. Eurozóna mimo tuzemska	C. Zahraničie


Nevyčerpané úverové linky
Spolu
Peňažné finančné inštitúcie (S.121 + S.122 + S.123)
Verejná správa (S.13)
Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu (S.124)
Ostatní finanční sprostredkovatelia + finančné pomocné inštitúcie + kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.125 + S.126 + S.127)
Poisťovacie korporácie (S.128)
Penzijné fondy (S.129)
Nefinančné korporácie (S.11)
Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.14 + S.15)

ČASŤ 5

Úvery nefinančným korporáciám podľa ekonomickej činnosti

Národné centrálne banky vykazujú buď údaje za jednotlivé sekcie v súlade so vzorom I alebo v súlade so vzorom II, ak údaje za jednotlivé sekcie nie sú dostupné.

Národné centrálne banky vykazujú zostatky osobitne v súvislosti s úvermi tuzemským nefinančným korporáciám a, ak sú k dispozícii, s úvermi nefinančným korporáciám z ostatných členských štátov eurozóny. Všetky údaje sa vykazujú v miliónoch EUR.

Vzor I

Vzor II

A.	Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

A.	Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

B.	Ťažba a dobývanie

B.	Ťažba a dobývanie

C.	Priemyselná výroba

C.	Priemyselná výroba

D.	Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu

D.	Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu

E.	Dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov

E.	Dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov

F.	Stavebníctvo

F.	Stavebníctvo

G.	Veľkoobchod a maloobchod. Oprava motorových vozidiel a motocyklov

G.	Veľkoobchod a maloobchod. Oprava motorových vozidiel a motocyklov

I.	Ubytovacie a stravovacie služby

I.	Ubytovacie a stravovacie služby

H.	Doprava a skladovanie

H.	Doprava a skladovanie

J.	Informácie a komunikácia

J.	Informácie a komunikácia

L.	Činnosti v oblasti nehnuteľností

L.	Činnosti v oblasti nehnuteľností

M.	Odborné, vedecké a technické testovanie a analýzy

N.	Administratívne a podporné služby

M.	Odborné, vedecké a technické testovanie a analýzy

N.	Administratívne a podporné služby

Všetky ostatné sekcie relevantné pre nefinančné korporácie

Poznámka: Písmená odkazujú na zodpovedajúcu klasifikáciu NACE Rev.2.

(1) Zostatky, ktoré sa majú vykazovať za všetky položky. Úpravy vyplývajúce z reklasifikácie a z precenenia, ktoré sa majú vykazovať za kolónky označené (#). Úpravy vyplývajúce z reklasifikácie, ktoré sa majú vykazovať len za kolónky označené (†).

(2) Bankovky a mince v starých národných menách, ktoré zostali po prijatí eura. Údaje by sa mali vykazovať aspoň počas 12 mesiacov po rozšírení.

(3) Vykazuje sa len vtedy, ak prichádza do úvahy daný jav.

(4) Rezervy, ktoré predstavujú záväzky voči tretím osobám, ktoré sú záväzkami peňažných finančných inštitúcií voči domácnostiam v podobe technických rezerv vytvorených na poskytovanie dôchodkov zamestnancom. Zvyčajne ide o zamestnanecké penzijné fondy, ktoré neboli zverené nezávislej externej inštitúcii.

(5) Táto položka predstavuje úpravu v čistom vyjadrení vykonanú s cieľom vyrovnať štatistickú bilanciu v súvislosti s nezrovnalosťami medzi štatistickými a účtovnými oceneniami vykázaných aktív a pasív.

(6) Táto položka zahŕňa pohľadávky národných centrálnych bánk v eurách, ktoré sa rovnajú prevodu rezerv v cudzích menách z národných centrálnych bánk do ECB.

(7) Naakumulované úroky by sa mali vykazovať v súlade s vnútroštátnou praxou v rámci dlhových cenných papierov v držbe alebo v ostatných aktívach.

(8) Časť hrubého poistného, ktoré platia peňažné finančné inštitúcie, ktorá sa má zaradiť do nasledujúceho účtovného obdobia plus doteraz neuhradené poistné plnenia peňažných finančných inštitúcií.

(9) Zostatky, ktoré sa majú vykazovať za všetky položky. Úpravy vyplývajúce z reklasifikácie a z precenenia, ktoré sa majú vykazovať za kolónky označené (#). Úpravy vyplývajúce z reklasifikácie, ktoré sa majú vykazovať len za kolónky označené (†).

(10) Tieto položky predstavujú protipoložku pasív k úverom, ktoré boli sekuritizované, ale neboli vyčlenené z bilancie peňažných finančných inštitúcií podľa platných účtovných noriem.

(11) Na základe dohody medzi ECB a národnou centrálnou bankou národné centrálne banky túto sériu nemusia vykazovať, ak ECB používa alternatívny zdroj údajov.

(12) Naakumulované úroky by sa mali vykazovať v súlade s vnútroštátnou praxou v rámci kategórie príslušného nástroja alebo v ostatných aktívach/ostatných pasívach.

(13) Rezervy, ktoré predstavujú záväzky voči tretím osobám, ktoré sú záväzkami peňažných finančných inštitúcií voči domácnostiam v podobe technických rezerv vytvorených na poskytovanie dôchodkov zamestnancom. Zvyčajne ide o zamestnanecké penzijné fondy, ktoré neboli zverené nezávislej externej inštitúcii.

(14) Táto položka predstavuje úpravu v čistom vyjadrení vykonanú s cieľom vyvážiť štatistickú bilanciu v súvislosti s rozdielmi medzi štatistickými a účtovnými oceneniami vykázaných aktív a pasív.

(15) Časť hrubého poistného, ktoré platia peňažné finančné inštitúcie, ktorá sa má zaradiť do nasledujúceho účtovného obdobia plus doteraz neuhradené poistné plnenia peňažných finančných inštitúcií.

PRÍLOHA III

ČASŤ 1

Doplňujúca mesačná štatistika úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií

Tabuľka 1: Revolvingové úvery a prečerpania a bezúročné úvery a úročené úvery z kreditných kariet

	Sektor	Druh nástroja	Ukazovateľ nových obchodov	Spravodajská povinnosť
Úvery v EUR	Domácnostiam	Revolvingové úvery a prečerpania, bezúročné úvery a úročené úvery z kreditnej karty	86	RDM/ÚDEM, suma
Úvery v EUR	Nefinančným korporáciám	Revolvingové úvery a prečerpania, bezúročné úvery a úročené úvery z kreditnej karty	87	RDM/ÚDEM, suma

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií majú pojmy „revolvingové úvery a prečerpania“, „bezúročné úvery z kreditnej karty“ a „úročené úvery z kreditnej karty“ rovnaký význam ako je uvedené v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) (1), bez ohľadu na začiatočné obdobie fixácie ich úrokovej sadzby. Pokuty za prečerpanie, ktoré sa uplatňujú ako súčasť ostatných nákladov, napr. vo forme osobitných poplatkov, sa nezahŕňajú do dohodnutej ročnej sadzby (RDM), ako je vymedzená v časti 1 prílohy I k nariadeniu Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) (2). RDM alebo úzko definovaná efektívna miera (ÚDEM) sa vykazujú pre všetky kategórie zahrnuté do tabuľky 1 v tejto prílohe. K vykazovaniu RDM/ÚDEM sú pripojené súvisiace objemy nových obchodov.

V prípade revolvingových úverov a prečerpaní a bezúročných úverov, bezúročných úverov z kreditnej karty a úročených úverov z kreditnej karty je pojem objemy nových obchodov rovnocenný zostatkom. Ukazovatele 86 a 87 sa vypočítavajú na základe položiek 12, 23, 32 a 36 v dodatku 2 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) a zostatky vykazované za revolvingové úvery a prečerpania a bezúročné úvery, bezúročné úvery z kreditnej karty a úročené úvery z kreditnej karty v súlade s prílohou I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2). Úrokové sadzby sa vypočítavajú ako vážené priemery zodpovedajúcich položiek v dodatku 2 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) s prihliadnutím na nulovú úrokovú sadzbu v prípade bezúročného úveru z kreditnej karty. Ukazovatele 86 a 87 sú určené na zabezpečenie kontinuity s ukazovateľmi 12 až 23 („prečerpania“), ako boli predtým vymedzené v (už zrušenom) nariadení (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18) (3), t. j. pred ich zmenou nariadením (ES) č. 290/2009 (ECB/2009/7) (4).

Tabuľka 2: Úrokové sadzby novoprerokovaných úverov domácnostiam a nefinančným korporáciám

	Sektor	Druh nástroja	Pôvodná splatnosť, výpovedná lehota, začiatočné obdobie fixácie úrokovej sadzby	Ukazovateľ nových obchodov	Spravodajská povinnosť
Novoprerokované úvery v EUR	Domácnostiam	Na spotrebu	spolu	88	RDM/ÚDEM
		Na bývanie	spolu	89	RDM/ÚDEM
		Na iné účely	spolu	90	RDM/ÚDEM
	Nefinančným korporáciám		spolu	91	RDM/ÚDEM

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií pozostávajú novoprerokované úvery domácnostiam a nefinančným korporáciám zo všetkých úverov, ktoré predstavujú nové obchody, iných ako revolvingové úvery a prečerpania a dlh z kreditnej karty, ktoré boli poskytnuté, ale neboli splatené v čase, keď boli novoprerokované. V súvislosti s úvermi prevedenými z inej inštitúcie, nové prerokovanie sa týka úverov, ktoré predstavujú nové obchody, ktoré boli poskytnuté inštitúcii, ktorá predáva úver alebo ho prenecháva. Len RDM alebo ÚDEM sa vykazuje pre kategórie zahrnuté v tabuľke 2 s vynaložením maximálneho úsilia dodatočne k objemom požadovaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34).

ČASŤ 2

Výber aktuálnej spravodajskej skupiny a udržiavanie vzorky pre štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií

Oddiel 1: Výber aktuálnej spravodajskej skupiny

1. Výberový postup vo všeobecnosti

Národné centrálne banky uplatňujú postup zobrazený v schéme uvedenej nižšie, aby vybrali spravodajské jednotky na zber štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií v súlade s nariadením (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34). Tento postup je vymedzený takto:

2. Celý súbor alebo vzorka

Každá národná centrálna banka si vyberie spravodajské jednotky spomedzi peňažných finančných inštitúcií okrem centrálnych bánk a fondov peňažného trhu v referenčnej spravodajskej skupine, ktoré sú rezidentmi toho istého členského štátu, ktorého menou je euro (ďalej len „členský štát eurozóny“) ako dotknutá národná centrálna banka.

S cieľom vybrať si spravodajské jednotky musia národné centrálne banky uplatňovať prístup spočívajúci vo výbere na základe úplného súboru alebo prístup spočívajúci vo výbere na základe vzorky v súlade s požiadavkami ustanovenými v nasledujúcich odsekoch.

V prípade výberu na základe celého súboru požiada NCB každú rezidentskú PFI v referenčnej spravodajskej skupine, aby vykazovala štatistiku úrokových sadzieb PFI. Premenné, ktoré sa majú zberať prostredníctvom výberu na základe celého súboru, sú úrokové sadzby, sumy nových obchodov a úrokové sadzby týkajúce sa zostatkov.

V prípade vzorky sa bude požadovať len vykazovanie výberu peňažných finančných inštitúcií v referenčnej spravodajskej skupine. Premenné, ktoré sa majú odhadnúť prostredníctvom vzorky, sú úrokové sadzby, sumy nových obchodov a úrokové sadzby týkajúce sa zostatkov. Sú uvedené ako výberové premenné. S cieľom minimalizovať riziko, že výsledok výberového zisťovania sa bude odchyľovať od skutočných (neznámych) hodnôt v referenčnej spravodajskej skupine, vzorka by mala byť vytvorená takým spôsobom, aby bola v referenčnej spravodajskej skupine reprezentatívnou. Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií sa vzorka považuje za reprezentatívnu, ak sú všetky charakteristické znaky, ktoré sú relevantné pre štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií a ktoré vlastné danej referenčnej spravodajskej skupine, zohľadnené vo vzorke. Na zostavenie prvotnej vzorky môžu národné centrálne banky použiť vhodné zástupné údaje a vzory na vytvorenie výberového systému, aj keď podkladové údaje, ktoré sú odvodené od existujúcich vzorov, nesedia úplne s vymedzeniami pojmov v nariadení (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34).

3. Rozvrstvenie referenčnej spravodajskej skupiny

S cieľom zabezpečiť, aby bola vzorka reprezentatívna, každá NCB, ktorá si pre štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií vyberie prístup spočívajúci vo výbere vzorky, by mala vhodným spôsobom rozvrstviť referenčnú spravodajskú skupinu pred výberom akýchkoľvek spravodajských jednotiek. Rozvrstvenie predpokladá, že referenčná spravodajská skupina N je rozdelená na podskupiny alebo vrstvy N1, N2, N3… NL. Toto rozdelenie na podskupiny alebo vrstvy sa nesmie prekrývať a musí spoločne vytvárať referenčnú spravodajskú skupinu:

N1 + N2 + N3 + … + NL = N

Národné centrálne banky vymedzujú kritériá rozvrstvenia, ktoré umožňujú rozdelenie referenčnej spravodajskej skupiny na homogénne vrstvy. Vrstvy sa považujú za homogénne, ak súčet vnútrovrstvových odchýlok od výberových premenných je podstatne nižší ako celková odchýlka v celej aktuálnej spravodajskej skupine (5). Kritériá rozvrstvenia sú spojené so štatistikou úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií, t. j. existuje vzťah medzi kritériami rozvrstvenia a úrokovými sadzbami a sumami, ktoré sa majú odhadovať zo vzorky.

Každá národná centrálna banka, ktorá si vyberie prístup spočívajúci vo výbere vzorky, musí označiť aspoň jedno kritérium rozvrstvenia, aby zabezpečila, že vzorka peňažných finančných inštitúcií je reprezentatívna za príslušný členský štát eurozóny a chyba vzorky je malá. Národné centrálne banky by sa mali pokúsiť o vymedzenie hierarchie kritérií rozvrstvenia. Tieto musia zohľadňovať vnútroštátne okolnosti a byť osobitými pre každý členský štát eurozóny.

Výber spravodajských jednotiek sa uskutočňuje formou jednorazového výberu vzoriek potom, ako sú vymedzené vrstvy. Len v tejto etape sa spravodajské jednotky vyberajú z referenčnej spravodajskej skupiny. Nevykonáva sa viacstupňový výber.

4. Pridelenie vzorky v rámci vrstiev a výber spravodajských jednotiek

10.

Po vymedzení národných vrstiev v súlade s odsekmi 6 a 7 si národné centrálne banky, ktoré si vyberú prístup spočívajúci vo výbere vzoriek, vyberú vzorku pomocou výberu aktuálnych spravodajských jednotiek z každej vrstvy. Celková veľkosť národnej vzorky n je súčtom veľkostí vzoriek n1, n2, n3, …, nL pre každú vrstvu:

n1 + n2 + n3 + … + nL = n.

11.

Každá NCB si vyberie najvhodnejšie pridelenie veľkosti národnej vzorky n medzi vrstvami. Národné centrálne banky teda pre každú vrstvu vymedzia, koľko spravodajských jednotiek nh sa vyberie z celkového počtu peňažných finančných inštitúcií, Nh. Sadzba vzorky nh/Nh pre každú vrstvu h umožňuje odhad odchýlok pre každú vrstvu. To umožňuje, aby z každej vrstvy boli vybraté aspoň dve spravodajské jednotky.

12.

S cieľom vybrať aktuálne spravodajské jednotky v rámci každej vrstvy, národné centrálne banky buď zahrnú všetky inštitúcie vo vrstve a vykonajú náhodný výber, alebo vyberú najväčšie inštitúcie z každej vrstvy. V prípade náhodného výberu sa náhodný výber inštitúcií v rámci každej vrstvy uskutočňuje buď s rovnakou pravdepodobnosťou pre všetky inštitúcie, alebo s pravdepodobnosťou pomerne k veľkosti inštitúcie. Národné centrálne banky používajúce náhodný výber alebo výber najväčšej inštitúcie môžu zahrnúť z niektorých vrstiev všetky inštitúcie.

13.

Informácia o veľkosti každej úverovej inštitúcie a ostatných inštitúcií v referenčnej spravodajskej skupine je na vnútroštátnej úrovni dostupná zo štatistiky bilancie peňažných finančných inštitúcií zozbieranej v súlade s nariadením (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2). Národné centrálne banky musia používať celkové vklady a úvery denominované v eurách voči domácnostiam a nefinančným korporáciám, ktoré sú rezidentmi v členských štátoch eurozóny, čo je tá časť bilancie, ktorá je relevantná pre štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií, alebo blízke zástupné údaje.

14.

Štatistika úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií musí byť založená na výbere bez náhrady, t. každá PFI v referenčnej spravodajskej skupine môže byť vybratá len raz.

15.

Ak sa národná centrálna banka rozhodne pre výber celého súboru všetkých peňažných finančných inštitúcií vo vrstve, národná centrálna banka môže vybrať v tej vrstve vzorku na úrovni pobočiek. Podmienkou je, že NCB má úplný zoznam pobočiek, ktoré zahŕňajú všetky obchody úverových a iných inštitúcií vo vrstve, a má primerané údaje, aby bolo možné posúdiť odchýlky od úrokových sadzieb týkajúcich sa nových obchodov voči domácnostiam a nefinančným korporáciám v rámci pobočiek. Na výber a udržiavanie pobočiek sa uplatňujú všetky požiadavky ustanovené v tomto usmernení. Vybrané pobočky sa stanú fiktívnymi spravodajskými jednotkami podliehajúcimi všetkým požiadavkám na vykazovanie ustanoveným v prílohe I nariadenia (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34). Tento postup sa uplatňuje bez dopadu na povinnosti každej PFI, ktorej pobočka patrí, aby bola spravodajskou jednotkou.

5. Minimálna veľkosť národnej vzorky

16.

Minimálna veľkosť národnej vzorky je vymedzená rozdielne v závislosti na tom, či príslušná národná centrálna banka uplatňuje náhodný výber vzoriek alebo výber najväčších inštitúcií za každú vrstvu.

17.

Ak národná centrálna banka uplatňuje náhodný výber vzoriek pri výbere aktuálnych spravodajských inštitúcií, minimálna veľkosť vnútroštátnej vzorky by mala byť taká, aby najväčšia náhodná chyba týkajúca sa úrokových sadzieb nových obchodov v priemere vo vzťahu ku všetkým kategóriám nástrojov nepresahovala 10 bázických bodov na úrovni spoľahlivosti 90 % (6).

18.

Najväčšia náhodná chyba je vymedzená ako

, s D ako najväčšou náhodnou chybou, zα/2 ako koeficientom vypočítaným z normálneho rozloženia alebo iného vhodného rozloženia vzhľadom na štruktúru údajov (napr. testovacie rozloženie), pričom sa predpokladá úroveň spoľahlivosti 1-α, kde

je rozptyl odhadu parametra θ, a

je odhadovaný rozptyl odhadu parametra θ.

19.

Ak národná centrálna banka vyberá najväčšiu inštitúciu za každú vrstvu, kvalita vzorky by mala byť založená na syntetickom opatrení strednej absolútnej chyby (MAE). Skutočná syntetická MAE by nemala prekročiť časovo premenlivú hraničnú hodnotu MAE s predpokladom rozdielu chyby 10 bázických bodov v každej vrstve a ukazovateli.

20.

Syntetická MAES pre daný odhad

v konkrétnom období by sa mala vymedziť ako:

ako syntetickou MAE

Bc , Bk ako objemom v danej kategórii úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií

ic 1 ako priemernou úrokovou sadzbou odhadovanou v kategórii c

ako MAE pre danú kategóriu úrokovej sadzby peňažných finančných inštitúcií na základe odhadu

Bj 0 ako objemom zodpovedajúcim aktuálnemu nevykazovaniu v danej vrstve j

Bj 1 ako objemom zodpovedajúcim aktuálnemu vykazovaniu v danej vrstve j. Ak sa uplatňuje výber vzoriek, Bj 1 odkazuje na objemy doplnené na 100 % pokrytie. Proces dopĺňania na 100 % pokrytie je podrobnejšie opísaný v oddiele 4

B ako celkový objem za všetky vrstvy, t. j. súčet Bj 0 a Bj 1 v rámci všetkých vrstiev

ako odhad celkovej chyby v rámci vrstvyj

ij 1 ako vážená priemerná úroková sadzba zodpovedajúca aktuálnemu vykazovaniu v danej vrstvej

ako hodnota odhadu

pre nevzatie žiadnej podvrstvy vrstvy j.

V prípade nulového objemu pokrytia v jednej vykazovanej vrstve by sa mal priemer

inej vrstvy použiť s cieľom vyhnúť sa MAE rovnej nule.

ako priemer prvej a tretej kvartily v rámci vrstvy, ktoré sú vymedzené ako úroková sadzba vykázaná pre kategóriu úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií, v prípade ktorých 25 % (a 75 %) vykázaných úrokových sadzieb je nižších ako uvedené číslo. Prvá a tretia kvartila sa vypočítajú prostredníctvom predtým váženého priemeru predtým váženého objemu v uvedenej kategórii inštitúciami vo vrstve. Priemer medzi dvomi odhadmi MAE – prvá a tretia kvartila – sa tým používa ako odhad pre parameter

(7).

21.

Najväčšia náhodná chyba a syntetická MAE sa vypočítavajú osobitne pre nové obchody a zostatky. Pre nové obchody by najväčšia náhodná chyba a syntetická MAE mali byť vypočítané na základe ukazovateľov 1 až 11, 13 až 22 a 24 až 29, ako sú uvedené v dodatku 2 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34). Pre zostatky by najväčšia náhodná chyba a syntetická MAE mali byť vypočítané na základe ukazovateľov 1 až 14, ako sú uvedené v dodatku 1 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34).

22.

Minimálna veľkosť vnútroštátnej vzorky odkazuje tak na minimálnu prvotnú vzorku, ako aj na minimálnu vzorku po skončení udržiavania, ako je vymedzená v nasledujúcom oddiele o udržiavaní vzorky aktuálnej spravodajskej skupiny. Kvôli zlúčeniam alebo splynutiam a odchodom sa veľkosť vzorky môže časom zúžiť do nasledujúceho udržiavacieho obdobia.

23.

Národné centrálne banky si môžu vybrať viac spravodajských jednotiek, ako je vymedzených ako minimálna veľkosť, najmä ak to je potrebné na zvýšenie reprezentatívnosti vnútroštátnej vzorky v zmysle štruktúry vnútroštátneho finančného systému.

24.

Musí byť súlad medzi počtom peňažných finančných inštitúcií v referenčnej spravodajskej skupine a minimálnou veľkosťou vzorky. Národné centrálne banky môžu povoliť peňažným finančným inštitúciám, ktoré sú rezidentmi v rámci členského štátu eurozóny a ktoré sú jednotlivo zahrnuté do zoznamu peňažných finančných inštitúcií vytvorenom a aktualizovanom v súlade so zásadami klasifikácie ustanovenými v časti 1 oddiele 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2), aby vykazovali štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií spolu ako za skupinu. Skupina sa stane fiktívnou spravodajskou jednotkou. To znamená, že skupina vykazuje štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií ako keby bola jedna PFI, t. j. vykazuje jednu priemernú úrokovú sadzbu za každú kategóriu nástrojov, ktorá zahŕňa celú skupinu namiesto jednej sadzby za každú PFI zahrnutú na zozname peňažných finančných inštitúcií. Zároveň peňažné finančné inštitúcie v rámci skupiny sa stále považujú za individuálne inštitúcie v referenčnej spravodajskej skupine a vo vzorke.

Oddiel 2: Udržiavanie vzorky aktuálnej spravodajskej skupiny

6. Udržiavanie vzorky v priebehu času

25.

Národné centrálne banky, ktoré si vybrali postup spočívajúci vo výbere vzorky, musia zabezpečiť, aby vzorka zostala v priebehu času reprezentatívnou.

26.

Národné centrálne banky by preto mali kontrolovať reprezentatívnosť ich vzorky aspoň raz za rok. Ak sú v referenčnej spravodajskej skupine významné zmeny, tieto sa musia zohľadniť vo vzorke po takejto ročnej kontrole.

27.

V priebehu najviac troch rokov musia národné centrálne banky uskutočniť pravidelné preskúmanie vzorky berúc do úvahy tých, ktorí sa pripojili k referenčnej spravodajskej skupine, tých, čo odišli z referenčnej spravodajskej skupiny, a iné zmeny v charakteristických znakoch spravodajských jednotiek, a uplatniť ustanovenia oddielu 5 o minimálnej veľkosti vnútroštátnej vzorky. Pravidelné preskúmanie vzorky bude založené na posúdení súladu ustanovení o výbere aktuálnej spravodajskej skupiny, ako je uvedená v oddiele 1, založenom na mesačných údajoch zodpovedajúcich koncu každého štvrťroka v roku, v ktorom sa preskúmanie uskutoční. Národné centrálne banky však môžu kontrolovať a obnovovať ich vzorku častejšie.

28.

V priebehu času sa vzorka upraví, aby sa zohľadnili tí, ktorí sa pripojili k referenčnej spravodajskej skupine, aby referenčná spravodajská skupina zostala reprezentatívnou. Národné centrálne banky preto musia vybrať vzorku nb zo skupiny všetkých tých, čo sa pripojili Nb. Doplňujúci výber pripájajúcich sa inštitúcií nb spomedzi celkového počtu tých, čo sa pripojili Nb, je uvedený ako prírastkový výber vzorky v priebehu času.

29.

V priebehu času sa vzorka upraví, aby sa zohľadnili tí, ktorí odišli z referenčnej spravodajskej skupiny. Žiadna úprava nie je potrebná, ak počet tých, čo odišli z referenčnej spravodajskej skupiny Nd, je porovnateľný k počtu tých, čo odišli zo vzorky nd (prípad 1). Ak inštitúcie opustia referenčnú spravodajskú skupinu a nie sú vo vzorke, vzorka sa stane relatívne väčšou k veľkosti referenčnej spravodajskej skupiny (prípad 2). Ak relatívne viac inštitúcií opustí vzorku ako referenčnú spravodajskú skupinu, vzorka sa stane v priebehu času príliš malou a môže prestať byť reprezentatívnou (prípad 3). V prípadoch 2 a 3, ak sa používa náhodný výber vzorky na výber aktuálnych spravodajských inštitúcií, sa váha priradená každej inštitúcii vo vzorke musí upraviť prostredníctvom zavedenej štatistickej metódy odvodenej z teórie výberu vzoriek. Váha priradená každej spravodajskej jednotke je opakom jej pravdepodobnosti výberu a tým jej koeficientom rozšírenia. V prípade 2, keď je vzorka relatívne väčšia za skupinu, sa žiadna spravodajská jednotka nevyradí zo vzorky. V prípade 3, ak sú vybraté najväčšie inštitúcie, vzorka sa upraví výberom dodatočných inštitúcií podľa ich veľkosti.

30.

V priebehu času sa vzorka upraví, aby sa zohľadnili zmeny charakteristických znakov spravodajských jednotiek. Tieto zmeny sa môžu uskutočniť z dôvodu zlúčení alebo splynutí, rozdelení, rastu inštitúcií a pod. Niektoré spravodajské jednotky môžu zmeniť vrstvu. Tak, ako v prípadoch 2 a 3 pre tých, ktorí odišli, vzorka sa upraví prostredníctvom zavedenej štatistickej metódy odvodenej z teórie výberu vzoriek. Nové pravdepodobnosti výberu a váhy sú priradené, keď národné centrálne banky vykonajú náhodný výber vzoriek.

Oddiel 3: Ďalšie otázky spojené s výberom vzorky

7. Súlad

31.

S cieľom dosiahnuť súlad medzi štatistikou úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií zostatkov týkajúcich sa vkladov a úverov a nových obchodov týkajúcich sa vkladov a úverov, národné centrálne banky, ktoré si vybrali prístup spočívajúci vo výbere vzorky, musia na zozbieranie týchto štatistík použiť rovnaké spravodajské jednotky. Národné centrálne banky môžu tiež použiť prístup spočívajúci vo výbere vzorky na podskupinu štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií a výber celého súboru na zvyšok. Nesmú však použiť dva alebo viaceré odlišné vzorky.

8. Finančné inovácie

32.

V procese výberu vzorky národné centrálne banky nemusia zahrnúť každý produkt, ktorý existuje na vnútroštátnej úrovni. Nemôžu však vylúčiť celú kategóriu nástrojov na základe toho, že príslušné sumy sú veľmi malé. Preto, ak je určitá kategória nástrojov ponúkaná len jednou inštitúciou, potom by táto inštitúcia mala byť zahrnutá vo vzorke. Ak kategória nástrojov v členskom štáte eurozóny neexistuje v čase prvotného výberu vzorky, ale je následne zavedená určitou inštitúciou, táto inštitúcia by mala byť zahrnutá do vzorky v čase ďalšej kontroly reprezentatívnosti. Ak sa vytvorí nový produkt, inštitúcie vo vzorke by sa mali zahrnúť v ďalšom výkaze, keďže všetky spravodajské jednotky sú povinné vykazovať všetky ich produkty.

Oddiel 4: Vnútroštátna vážená priemerná úroková sadzba a vnútroštátny celkový objem obchodov

33.

Národné centrálne banky získavajú váženú priemernú úrokovú sadzbu a súvisiace sumy obchodov od všetkých ich aktuálnych rezidentských spravodajských jednotiek a vypočítavajú vnútroštátnu váženú priemernú úrokovú sadzbu pre každú kategóriu nástrojov na základe dopĺňania objemu obchodov na 100 % pokrytie za každú vrstvu. Údaje sa vykazujú do ECB.

34.

Keď sa uplatňuje náhodný výber vzorky, odhad úrokovej sadzby vo vrstve a vnútroštátne úrovne musia byť v súlade s postupom výberu vzoriek, jednoduchou náhodnou vzorkou alebo s pravdepodobnosťou porovnateľnou použitej veľkosti za predpokladu, že sumy doplnené na 100 % pokrytie sa použijú na váženie úrokových sadzieb.

35.

Keď sa vyberajú najväčšie inštitúcie, odhad sadzby by mal agregovať sadzby v rámci inštitúcií v tej istej vrstve vážením podľa vykázaných súm a agregáty v rámci vrstvy by mali byť vytvorené použitím objemov doplnených na 100 % pokrytie v každej vrstve.

36.

Pre každú kategóriu nástrojov týkajúcu sa zostatkov, t.j. ukazovateľov 1 až 26 v dodatku 1 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34), poskytujú národné centrálne banky vnútroštátnu váženú priemernú úrokovú sadzbu.

37.

Pre každú kategóriu nástrojov týkajúcu sa nových obchodov, t. j. ukazovatele 1 až 23 a 30 až 85 v dodatku 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) poskytujú národné centrálne banky vnútroštátnu váženú priemernú úrokovú sadzbu. Navyše, pre každý z ukazovateľov 2 až 4, 8 až 11, 13 až 22, 33 až 35 a 37 až 85 v dodatku 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) poskytujú národné centrálne banky sumu nových obchodov uskutočnených na vnútroštátnej úrovni za každú kategóriu nástrojov počas referenčného mesiaca. Za každú kategóriu nástrojov odkazujúcu na novoprerokované úvery domácnostiam a nefinančným korporáciám (ukazovatele 88 až 91 v dodatku 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34), sa požadujú len informácie o objemoch a informácie o úrokových sadzbách sa zbierajú s vynaložením maximálneho úsilia. Tieto sumy nových obchodov odkazujú na celkovú skupinu, t. j. na celú referenčnú spravodajskú skupinu a podobne na objemy ostatných nových obchodov, tento údaj sa odhaduje pomocou postupu dopĺňania údajov na 100 % pokrytie, ktorý je uvedený v odsekoch 38 až 40.

38.

Ak sa používa náhodný výber vzorky alebo výber najväčšej inštitúcie na vybratie spravodajských jednotiek, na dopĺňanie objemov obchodov na 100 % pokrytie sa používajú koeficienty rozšírenia. Dopĺňanie na 100 % pokrytie sa uplatňuje na úrovni vrstvy.

39.

Ak sa používa prístup spočívajúci vo výbere vzorky, koeficienty rozšírenia sú vymedzené ako opačná hodnota pravdepodobností výberu πi , t. j. πi . Odhadovaná suma nových obchodov pre skupinu celkové B sa potom vypočíta pomocou tohto všeobecného vzorca:

B ako celkovým objemom obchodov

Bi ako sumou nových obchodov inštitúciei

πi ako pravdepodobnosťou výberu inštitúciei

40.

Ak sa používa prístup výberu najväčšej inštitúcie, koeficient rozšírenia je pre každú vrstvu j vymedzený ako opačná hodnota pomeru pokrytia vrstvy pomocou tohto vzorca:

ako celkovým objemom v rámci vrstvyj

ako objemom v rámci každej vrstvy j za inštitúciui

Nj 0 ako počtom úverových inštitúcií mimo vzorky vo vrstvej

Nj 1 ako počtom úverových inštitúcií vo vzorke vo vrstve j.

41.

Koeficienty rozšírenia EFj, ako sú vymedzené v odseku 40 v súvislosti s novými obchodmi, sa vypočítajú nahradením objemov nových obchodov súvisiacimi zostatkami. Objem vrstvy j doplnený na 100 % pokrytie sa následne vypočíta ako koeficient rozšírenia za vrstvu j vynásobený vykázaným objemom za vrstvu j.

42.

Národné centrálne banky poskytujú úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií týkajúce sa zostatkov a nových obchodov ECB vyjadrené na štyri desatinné miesta. Toto sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek rozhodnutia prijaté národnými centrálnymi bankami na úrovni presnosti, ak ju chcú uplatňovať pri zbere údajov. Uverejnené výsledky sa neuvádzajú na viac ako na dve desatinné miesta.

43.

Národné centrálne banky dokumentujú akékoľvek regulačné dojednania (a ich zmeny) ovplyvňujúce štatistiku úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií v metodických poznámkach, ktoré sa poskytujú s vnútroštátnymi údajmi.

44.

Národné centrálne banky, ktoré si vybrali prístup spočívajúci vo výbere vzorky na vybratie spravodajských jednotiek, poskytujú odhad chyby pri výbere vzorky za prvotnú vzorku. Nový odhad sa poskytuje po každom úkone udržiavania vzorky.

ČASŤ 3

Prístup k osobitným produktom štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií

Prístup k produktom vymedzeným v nasledujúcich odsekoch by sa mal používať ako referenčný pre produkty s podobnými charakteristickými znakmi.

Vklady alebo úvery s rastúcim výnosom (klesajúcim výnosom) sú vklady alebo úvery s pevnou dobou splatnosti, na ktoré sa uplatňuje úroková sadzba, ktorá sa zvyšuje (znižuje) z roka na rok o vopred stanovenú hodnotu vyjadrenú v percentuálnych bodoch. Vklady alebo úvery s rastúcim výnosom (klesajúcim výnosom) sú nástroje s pevnou úrokovou sadzbou počas celej doby splatnosti. Úroková sadzba počas celej doby splatnosti vkladu alebo úveru a iné podmienky sa dohodnú vopred v čase t0 pri podpise zmluvy. Príkladom vkladu s rastúcim výnosom je vklad s dohodnutou splatnosťou štyroch rokov, ktorého výnos v prvom roku je 5 % úrok, 7 % úrok v druhom roku, 9 % úrok v treťom roku a 13 % úrok vo štvrtom roku. RDM na nové obchody, ktorá je zahrnutá v čase t0 v štatistike úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií, je geometrickým priemerom faktorov/činiteľov „1 + úroková sadzba“. V súlade s prílohou I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) môžu národné centrálne banky požadovať od spravodajských jednotiek, aby uplatňovali ÚDEM. RDM na zostatky, ktorá je zahrnutá v čase t0 až t3 je sadzba, ktorá sa uplatňuje spravodajskými jednotkami v čase výpočtu úrokovej sadzby peňažných finančných inštitúcií, t. j. použijúc príklad vkladu s dohodnutou splatnosťou na štyri roky, 5 % v čase t0, 7 % v čase t1, 9 % v čase t2 a 13 % v čase t3.

Na účely štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií majú úvery, ktoré sú súčasťou úverových liniek, rovnaký význam, aký je vymedzený a klasifikovaný v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2). Len zostatky, t. j. sumy stiahnuté a nesplatené v súvislosti s úverovou linkou, sú zahrnuté ako nové obchody a zohľadnené v štatistike úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. Sumy dostupné cez úverovú linku, ktoré neboli stiahnuté a ktoré už boli splatené, sa neberú do úvahy ako nové obchody a ani ako zostatky.

Rámcové zmluvy umožňujú zákazníkovi, aby čerpal úvery z viacerých typov úverových účtov do určitej maximálnej sumy, ktorá sa uplatňuje na všetky úverové účty spolu. V čase dohody na rámcovej zmluve nie je forma úveru a/alebo dátum, kedy bude možné úver čerpať a/alebo úroková sadzba spresnená, ale možno dohodnúť rozsah možností. Takáto rámcová zmluva nie je zahrnutá do štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. Avšak, akonáhle sa úver dohodnutý na základe rámcovej zmluvy čerpá, je zahrnutý v zodpovedajúcej položke štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií, a to tak v nových obchodoch, ako aj v zostatkoch.

Sporiace vklady so základnou úrokovou sadzbou plus vernostnou a/alebo rastovou prémiou sú povolené. V čase, keď sa vklad vykoná, nie je isté, či prémia bude vyplatená. Platba závisí od neznámeho budúceho prístupu k sporeniu domácností a nefinančných korporácií. Je nepísaným pravidlom, že takéto vernostné alebo rastové prémie nie sú zahrnuté v RDM na nové obchody. RDM na zostatky vždy zahŕňa sadzby uplatňované spravodajskou jednotkou v čase výpočtu úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. Preto, ak je takáto vernostná alebo rastová prémia poskytnutá spravodajskou jednotkou, zohľadňuje sa to v štatistike zostatkov.

Úvery možno ponúkať domácnostiam alebo nefinančným korporáciám so súvisiacimi derivatívnymi zmluvami, t. j. swap/horná hranica/dolná hranica úrokovej sadzby a pod. Ako nepísané pravidlo, takéto súvisiace derivatívne zmluvy sa nezahŕňajú do RDM na nové obchody. RDM na zostatky vždy zahŕňa sadzby uplatňované spravodajskou jednotkou v čase výpočtu úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. Preto, ak sa takáto derivatívna zmluva uplatňuje a spravodajská jednotka upraví úrokovú sadzbu stanovenú domácnostiam alebo nefinančným korporáciám, uvedené sa zohľadní v štatistike zostatkov.

Vklady možno ponúkať tak, že pozostávajú z dvoch zložiek: vklad s dohodnutou splatnosťou, na ktorý sa vzťahuje pevná úroková sadzba a vložený derivát s návratnosťou, ktorá je spojená s výkonnosťou vymedzeného indexu burzy cenných papierov alebo dvojstranného výmenného kurzu a za predpokladu garantovanej minimálnej návratnosti 0 %. Splatnosť oboch zložiek môže byť rovnaká alebo sa môže líšiť. RDM na nové obchody zahŕňa úrokovú sadzbu pre vklady s dohodnutou splatnosťou, keďže zohľadňuje dohodu medzi vkladateľom a spravodajskou jednotkou a je známa v čase vloženia peňazí. Návratnosť druhej zložky vkladu, ktorá je spojená s výkonnosťou indexu burzy cenných papierov alebo dvojstranného výmenného kurzu, je známa až ex post, keď je produkt splatný a preto nemôže byť zahrnutá do sadzby nových obchodov. Preto sa zahŕňa len garantovaná minimálna návratnosť (zvyčajne 0 %). RDM na zostatky vždy zahŕňa úrokovú sadzbu, ktorú uplatňuje spravodajská jednotka v čase výpočtu úrokovej sadzby peňažných finančných inštitúcií. Do dňa splatnosti je sadzba vkladu s dohodnutou splatnosťou zachytená rovnako ako garantovaná minimálna návratnosť vkladu obsahujúceho vložený derivát. Až pri splatnosti sa v úrokovej sadzbe zostatkov peňažných finančných inštitúcií zohľadní RDM, ktorú platí spravodajská jednotka.

Vklady so splatnosťou viac ako dva roky, ako sú vymedzené v časti 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) môžu obsahovať účty dôchodkového sporenia. Hlavná časť účtov dôchodkového sporenia môže byť umiestnená v cenných papieroch a úroková sadzba na účtoch potom závisí na výnose podkladových cenných papierov. Zostávajúcu časť účtov dôchodkového sporenia možno držať v hotovosti a úrokovú sadzbu stanovenú úverovou alebo inou inštitúciou rovnakým spôsobom ako pre ostatné vklady. V čase vloženia vkladu je celková návratnosť pre domácnosti z účtu dôchodkového sporenia neznáma a môže byť tiež záporná. Navyše, v čase vloženia vkladu je medzi domácnosťou a úverovou alebo inou inštitúciou dohodnutá úroková sadzba, ktorá sa vzťahuje len na časť vkladu; uvedené sa nevzťahuje na časť investovanú do cenných papierov. Preto len časť vkladu, ktorá nie je investovaná do cenných papierov, sa zahŕňa do štatistiky úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. RDM na nové obchody, ktorá sa vykazuje, je sadzba dohodnutá medzi domácnosťou a spravodajskou jednotkou na časť vkladu v čase vloženia vkladu. RDM na zostatky je sadzba, ktorú uplatňuje spravodajská jednotka na časť vkladu na účte dôchodkového sporenia v čase výpočtu úrokovej sadzby PFI.

Plány sporenia pre úvery na bývanie sú dlhodobými schémami sporenia, ktoré môžu poskytovať malú návratnosť, ale po určitej dobe sporenia priznávajú domácnostiam alebo nefinančným korporáciám právo na úver na bývanie s diskontnou sadzbou. V súlade s časťou 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) sú tieto plány sporenia klasifikované ako vklady s dohodnutou splatnosťou nad dva roky, pokiaľ sa používajú ako vklady. Akonáhle sa zmenia na úver, sú klasifikované ako úvery domácnostiam na bývanie. Spravodajské jednotky vykazujú úrokovú sadzbu, ktorá je dohodnutá v čase vloženia počiatočného vkladu, ako nový obchod s vkladom. Zodpovedajúca suma nového obchodu je suma peňazí, ktorá bola vložená. Zvýšenie tejto sumy vkladu v priebehu času je kryté len zostatkami. V čase, keď sa vklad zmení na úver, sa tento nový úver zaznamená ako nový úverový obchod. Úroková sadzba je diskontná sadzba, ktorá bola ponúknutá spravodajskou jednotkou. Váha je celková suma úveru, ktorý bol poskytnutý domácnosti alebo nefinančnej korporácii.

10.

V súlade s časťou 2 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2021/379 (ECB/2021/2) sú vklady vložené podľa francúzskeho regulovaného programu stavebného sporenia [plan d’épargne-logement (PEL)] klasifikované ako vklady s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky. Vláda reguluje podmienky, ktorými sa tieto plány stavebného sporenia spravujú a stanovuje úrokovú sadzbu, ktorá zostáva nezmenená počas celej splatnosti vkladu, t. j. každá „generácia“ plánov staveného sporenia má rovnakú úrokovú sadzbu, ktorá sa na ne viaže. Plány stavebného sporenia trvajú aspoň štyri roky a každý rok klient vkladá minimálnu vopred stanovenú sumu, ale môže si zvýšiť splátky počas doby trvania schémy. Spravodajské jednotky vykazujú ako nový obchod počiatočný vklad pri otvorení nového plánu stavebného sporenia. Suma peňazí, ktorá je na začiatku vložená do plánu stavebného sporenia, môže byť veľmi nízka, čo znamená, že váha priradená takejto sadzbe nových obchodov bude tiež relatívne nízka. Tento prístup zabezpečuje, že sadzba nových obchodov vždy zohľadňuje podmienky, ktorými sa spravuje terajšia generácia plánov stavebného sporenia. Zmeny v úrokovej sadzbe, ktorá sa uplatňuje na nové plány stavebného sporenia, sa zohľadňujú v sadzbe nových obchodov. Reakcia klientov z pohľadu presunu portfólia z ostatných dlhodobých vkladov na existujúce plány stavebného sporenia sa nezohľadňuje v sadzbách nových obchodov, ale len v sadzbách zostatkov. Na konci obdobia štyroch rokov môže klient buď požiadať o úver s diskontnou sadzbou alebo si obnoviť zmluvu. Keďže obnovenie plánu stavebného sporenia sa uskutočňuje automaticky bez aktívnej účasti na strane klienta a keďže podmienky zmluvy zahŕňajúce úrokovú sadzbu sa neprerokovávajú znovu, takéto obnovenie sa v súlade s časťou 2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) nepovažuje za nový obchod. Pri obnove zmluvy klient môže urobiť dodatočný vklad za predpokladu, že zostatok neprekračuje vymedzenú hraničnú hodnotu a zmluva nepresahuje vymedzený maximálny počet rokov splatnosti. Ak sa dosiahla hraničná hodnota alebo maximálna doba splatnosti, zmluva sa zmrazí. Domácnosť alebo nefinančná korporácia si ponecháva práva spojené s úverom a stále sa jej poskytuje úrok v súlade s podmienkami prevládajúcimi v čase otvorenia plánu stavebného sporenia, pokiaľ sú na účte v banke voľné peniaze. Vláda poskytuje dotáciu vo forme platby úrokov navyše k úrokovej sadzbe ponúknutej úverovou alebo inou inštitúciou. V súlade s časťou 1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34) je len časť platby úroku ponúknutého úverovou alebo inou inštitúciou zachytená v štatistike úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií. Vládna dotácia, ktorá sa vypláca prostredníctvom úverovej alebo inej inštitúcie, ale nie touto inštitúciou, sa nezohľadňuje.

11.

Záporné úrokové sadzby vkladov by mali byť zahrnuté do úrokových sadzieb peňažných finančných inštitúcií za predpokladu, že takéto sadzby nie sú výnimočné s ohľadom na podmienky na trhu.

(1) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/379 z 22. januára 2021 o bilančných položkách úverových inštitúcií a sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2021/2) (Ú. v. EÚ L 73, 3.3.2021, s. 16).

(3) Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 63/2002 z 20. decembra 2001, ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných finančnými ústavmi na vklady prijímané od fyzických osôb a nefinančných spoločností a na úvery poskytované fyzickým osobám a nefinančným spoločnostiam (ECB/2001/18) (Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 24).

(4) Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 290/2009 z 31. marca 2009, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18), ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných finančnými ústavmi na vklady prijímané od fyzických osôb a nefinančných spoločností a na úvery poskytované fyzickým osobám a nefinančným spoločnostiam (ECB/2009/7) (Ú. v. EÚ L 94, 8.4.2009, s. 75).

(5) t. j. súčet vnútrovrstvových odchýlok vymedzený ako

je podstatne nižší ako celková odchýlka spravodajskej skupiny vymedzená ako

, kde h označuje každú vrstvu, xi úrokovú sadzbu pre inštitúcie i,

jednoduchý priemer úrokovej sadzby vrstvy h, n celkový počet inštitúcií vo vzorke a

jednoduchý priemer úrokových sadzieb všetkých inštitúcií vo vzorke.

(6) Národné centrálne banky môžu priamo premeniť absolútnu mieru 10 bázických bodov na úrovni spoľahlivosti 90 % na relatívnu mieru z hľadiska prijateľného maximálneho variačného koeficientu vzorca pre odhad.

(7) Pozri tabuľky 1 a 2 dokumentu štatistiky ECB s názvom Kvalitatívne opatrenia v nenáhodnom výbere vzoriek, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB na: www.ecb.europa.eu, ktoré poukazujú na výsledky syntetickej MAE pre prvý a tretí kvartilový odhad uplatňovaný v každej krajine.

PRÍLOHA IV

Tabuľka 1

Tabuľka 2

Tabuľka 3

KATEGÓRIE NÁSTROJOV PRE ÚROKOVÉ SADZBY ZOSTATKOV
	Sektor	Druh nástroja	Pôvodná doba splatnosti	Spravodajská povinnosť
Vklady v EUR	Od domácností	S dohodnutou splatnosťou	do 2 rokov	RDM
	Od domácností	S dohodnutou splatnosťou	nad 2 rokov	RDM
	Od nefinančných korporácií	S dohodnutou splatnosťou	do 2 rokov	RDM
	Od nefinančných korporácií	S dohodnutou splatnosťou	nad 2 rokov	RDM
Úvery v EUR	Domácnostiam	Na bývanie	do 1 roka	RDM
			nad 1 rok a do 5 rokov	RDM
			nad 5 rokov	RDM
		Na spotrebu a iné účely	do 1 roka	RDM
			nad 1 rok a do 5 rokov	RDM
			nad 5 rokov	RDM
	Nefinančným korporáciám	Spolu	do 1 roka	RDM
			nad 1 rok a do 5 rokov	RDM
			nad 5 rokov	RDM

KATEGÓRIE NÁSTROJOV PRE ÚROKOVÉ SADZBY NOVÝCH OBCHODOV
	Sektor	Druh nástroja	Pôvodná splatnosť, výpovedná lehota, začiatočné obdobie fixácie úrokovej sadzby	Spravodajská povinnosť
Vklady v EUR	Od domácností	Jednodňová (*)		RDM
		S dohodnutou splatnosťou	splatnosť do 1 roka	RDM, suma
			splatnosť od 1 do 2 rokov	RDM, suma
			splatnosť nad 2 roky	RDM, suma
		S výpovednou lehotou (*)	do 3 mesiacov	RDM
		S výpovednou lehotou (*)	nad 3 mesiace	RDM
	Od nefinančných korporácií	Jednodňová (*)		RDM
		S dohodnutou splatnosťou	splatnosť do 1 roka	RDM, suma
			splatnosť od 1 do 2 rokov	RDM, suma
			splatnosť nad 2 roky	RDM, suma
		Repoobchody
Úvery v EUR	Domácnostiam	Revolvingové úvery a prečerpania a bezúročné úvery a úročené úvery z kreditných kariet (*)		RDM
		Na spotrebu	Pohyblivá sadzba a začiatočné obdobie fixácie do 1 roka	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 1 rokov do 5 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie nad 5 rokov	RDM, suma
		Na bývanie	Pohyblivá sadzba a začiatočné obdobie fixácie do 1 roka	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 1 rokov do 5 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 5 rokov do 10 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie nad 10 rokov	RDM, suma
		Na iné účely	Pohyblivá sadzba a začiatočné obdobie fixácie do 1 roka	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 1 rokov do 5 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie nad 5 rokov	RDM, suma
	Nefinančným korporáciám	Revolvingové úvery a prečerpania a bezúročné úvery a úročené úvery z kreditných kariet (*)		RDM
		Ostatné úvery do sumy 0,25 milióna EUR	Pohyblivá sadzba a začiatočné obdobie fixácie do 3 mesiacov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 3 mesiacov do 1 roka	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 1 roka do 3 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 3 rokov do 5 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 5 rokov do 10 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie nad 10 rokov	RDM, suma
		Ostatné úvery prekračujúce sumu 0,25 milióna EUR a do sumy 1 milión EUR	Pohyblivá sadzba a začiatočné obdobie fixácie do 3 mesiacov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 3 mesiacov do 1 roka	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 1 roka do 3 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 3 rokov do 5 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 5 rokov do 10 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie nad 10 rokov	RDM, suma
		Ostatné úvery prekračujúce sumu 1 milión EUR	Pohyblivá sadzba a začiatočné obdobie fixácie do 1 roka	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie od 1 rokov do 5 rokov	RDM, suma
			Začiatočné obdobie fixácie nad 5 rokov	RDM, suma

(*) Pre tieto ukazovatele sú objemy obchodov zahrnuté do schémy vykazovania pre jednotlivé bilančné položky.

PRÍLOHA V

ČASŤ 1

Štatistika základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv

Tabuľka 1

Údaje o bilančných položkách požadované na zostavenie štatistiky základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv

Svet

POLOŽKY BILANCIE

Všetky protistrany vrátane Eurosystému a úverových inštitúcií eurozóny s povinnosťou udržiavať minimálne rezervy

Spolu

PASÍVA

9	Vklady (všetky meny)

9.1	Splatné na požiadanie

9.2	S dohodnutou splatnosťou – do 2 rokov

9.3	S výpovednou lehotou – do 2 rokov

9	Vklady (všetky meny)

9.2	S dohodnutou splatnosťou – nad 2 roky

9.3	S výpovednou lehotou – nad 2 roky

9.4	Dohody o spätnom odkúpení

11	Vydané dlhové cenné papiere (všetky meny)

do 2 rokov

nad 2 roky (1)

Tabuľka 2

Údaje o bilančných položkách požadované na kontrolné účely

	A. Tuzemsko
	Nečlenené
Paušálna odpočítateľná položka	R6

Výpočet agregovanej paušálnej odpočítateľnej položky na kontrolné účely (R6):

Na účely výpočtu agregovanej paušálnej odpočítateľnej položky národné centrálne banky použijú nižšiu z týchto hodnôt:

a)	položky základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv vynásobené sadzbou povinných minimálnych rezerv v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1) a

b)	paušálna odpočítateľná položka uvedená v článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1).

Národné centrálne banky agregujú tieto sumy za všetky úverové inštitúcie, ktoré sú povinné držať rezervy, a to aj s prihliadnutím na pravidlá, ktoré sa uplatňujú na paušálne odpočítateľné položky úverových inštitúcií uvedené v článkoch 11 a 12 nariadenia (EÚ) 2021/378 (ECB/2021/1), ak to prichádza do úvahy.

ČASŤ 2

Štatistika makroukazovateľov

Údaje o bilančných položkách úverových inštitúcií na zostavenie makroukazovateľov

BILANCIA

A. Tuzemsko

B. Eurozóna mimo tuzemska

C. Zahraničie

D. Spolu

POLOŽKY

Peňažné finančné inštitúcie

Nepeňažné finančné inštitúcie

Peňažné finančné inštitúcie

Nepeňažné finančné inštitúcie

PASÍVA

11.	Vydané dlhové cenné papiere (všetky meny)

do 2 rokov

MR1

AKTÍVA

3.	Dlhové cenné papiere v držbe (všetky meny)

do 2 rokov

MR2

MR3

(1) Vydané dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou nad dva roky zahŕňajú aj objemy cenných papierov v držbe ostatných úverových inštitúcií, ktoré majú povinnosť udržiavať povinné minimálne rezervy, a ECB alebo národných centrálnych bánk zúčastnených členských štátov.

PRÍLOHA VI

Tabuľka 1 Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať o poštových žírových inštitúciách a ústrednej štátnej správe 1

PRÍLOHA VII

ŠTRUKTURÁLNE FINANČNÉ UKAZOVATELE ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ

Počet organizačných jednotiek (miestnych pobočiek) všetkých úverových inštitúcií v členskom štáte. Pod pojmom „organizačná jednotka“ sa rozumie geograficky identifikovateľné miesto podnikania. Organizačné jednotky inštitucionálnych jednotiek, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, sa musia vylúčiť, aj keď patria do skupiny úverových inštitúcií (bankovej skupiny).

Počet zamestnancov úverových inštitúcií. Tento ukazovateľ sa týka počtu zamestnancov všetkých rezidentských úverových inštitúcií počas referenčného roka. Národné centrálne banky dodržiavajú koncepciu používanú pri vykazovaní položky „počet zamestnancov – tuzemsko“ na účely RIAD podľa usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2018/876 (ECB/2018/16). Zamestnanci inštitucionálnych jednotiek, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, sa musia vylúčiť, aj keď tieto inštitúcie patria do bankovej skupiny Ak aktuálne údaje nie sú k dispozícii, národné centrálne banky môžu poskytnúť odhady.

Počet pobočiek úverových inštitúcií z ostatných členských štátov. Tento ukazovateľ sa týka počtu pobočiek úverových inštitúcií, ktoré sú rezidentmi vo vykazujúcom členskom štáte a ktorých hlavné ovládajúce úverové inštitúcie boli ku koncu referenčného obdobia rezidentmi v ostatných členských štátoch. Pobočky, ktorých hlavnými ovládajúcimi inštitúciami sú tuzemské úverové inštitúcie, sa musia vylúčiť.

Celkové aktíva pobočiek úverových inštitúcií z ostatných členských štátov. Tento ukazovateľ sa týka celkovej agregovanej bilancie za pobočky, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ „počet pobočiek úverových inštitúcií z ostatných členských štátov“ ku koncu referenčného obdobia.

Počet dcérskych spoločností úverových inštitúcií z ostatných členských štátov. Tento ukazovateľ sa týka počtu dcérskych spoločností úverových inštitúcií, ktoré sú rezidentmi vo vykazujúcom členskom štáte a ktorých hlavné ovládajúce úverové inštitúcie boli ku koncu referenčného obdobia rezidentmi v ostatných členských štátoch. Dcérske spoločnosti, ktorých hlavnými ovládajúcimi inštitúciami sú tuzemské úverové inštitúcie, sa musia vylúčiť.

Celkové aktíva dcérskych spoločností úverových inštitúcií z ostatných členských štátov. Tento ukazovateľ sa týka celkovej agregovanej bilancie za dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ „počet dcérskych spoločností úverových inštitúcií z ostatných členských štátov“.

Počet pobočiek úverových inštitúcií z tretích krajín. Tento ukazovateľ sa týka počtu pobočiek úverových inštitúcií, ktoré sú rezidentmi vo vykazujúcom členskom štáte a ktorých hlavné ovládajúce úverové inštitúcie boli ku koncu referenčného obdobia rezidentmi v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi. Pobočky, ktorých hlavnými ovládajúcimi inštitúciami sú tuzemské úverové inštitúcie, sa musia vylúčiť.

Celkové aktíva pobočiek úverových inštitúcií z tretích krajín. Tento ukazovateľ sa týka celkovej agregovanej bilancie za pobočky, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ „počet pobočiek úverových inštitúcií z tretích krajín“.

Počet dcérskych spoločností úverových inštitúcií z tretích krajín. Tento ukazovateľ sa týka počtu dcérskych spoločností úverových inštitúcií, ktoré sú rezidentmi vo vykazujúcom členskom štáte a ktorých hlavné ovládajúce úverové inštitúcie boli ku koncu referenčného obdobia rezidentmi v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi Únie. Dcérske spoločnosti, ktorých hlavnými ovládajúcimi inštitúciami sú tuzemské úverové inštitúcie, sa musia vylúčiť.

10.

Celkové aktíva dcérskych spoločností úverových inštitúcií z tretích krajín. Tento ukazovateľ sa týka celkovej agregovanej bilancie za dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ „počet dcérskych spoločností úverových inštitúcií z tretích krajín“.

11.

Počet pobočiek úverových inštitúcií z členských štátov eurozóny. Tento ukazovateľ sa týka počtu pobočiek úverových inštitúcií, ktoré sú rezidentmi vo vykazujúcom členskom štáte a ktorých hlavné ovládajúce úverové inštitúcie boli ku koncu referenčného obdobia rezidentmi v členských štátoch eurozóny (iných ako vykazujúci členský štát). Pobočky, ktorých hlavnými ovládajúcimi inštitúciami sú tuzemské úverové inštitúcie, sa musia vylúčiť.

12.

Celkové aktíva pobočiek úverových inštitúcií z členských štátov eurozóny. Tento ukazovateľ sa týka celkovej agregovanej bilancie za pobočky, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ „počet pobočiek úverových inštitúcií z členských štátov eurozóny“.

13.

Počet dcérskych spoločností úverových inštitúcií z členských štátov eurozóny. Tento ukazovateľ sa týka počtu dcérskych spoločností, ktoré sú rezidentmi vo vykazujúcom členskom štáte a ktorých hlavné ovládajúce úverové inštitúcie boli ku koncu referenčného obdobia rezidentmi v členských štátoch eurozóny (iných ako vykazujúci členský štát).

14.

Celkové aktíva dcérskych spoločností úverových inštitúcií z členských štátov eurozóny. Tento ukazovateľ sa týka celkovej agregovanej bilancie za dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ „počet dcérskych spoločností úverových inštitúcií z členských štátov eurozóny“.

15.

Podiel piatich najväčších úverových inštitúcií na celkových aktívach („CR5“). Tento ukazovateľ sa týka koncentrácie bankovej činnosti. Národné centrálne banky musia na jeho odvodenie prijať tento nekonsolidovaný agregovaný prístup: a) zoradiť bilančné súhrny za všetky vykazujúce úverové inštitúcie podľa veľkosti; b) vypočítať i) súčet bilančných súhrnov piatich najväčších úverových inštitúcií a ii) súčet bilančných súhrnov všetkých úverových inštitúcií a c) vypočítať pomer medzi bodmi i) a ii). Údaje, ktoré sa majú vykazovať do ECB, musia byť vyjadrené v percentách, napr. hodnota 72,4296% sa musí vykazovať ako 72,4296, a nie ako 0,7243. Hoci sa zloženie piatich najväčších bánk môže časom meniť, národné centrálne banky musia uvádzať len podiel piatich najväčších úverových inštitúcií k určitému časovému okamihu (ku koncu decembra referenčného roka). Na účely tohto ukazovateľa môžu národné centrálne banky po osobitnej dohode s ECB považovať určité úverové inštitúcie prepojené v rámci skupiny za jedinú úverovú inštitúciu, ak by to zmysluplnejšie odrážalo koncentráciu bankového sektora.

16.

Herfindahlov index pre celkové aktíva úverových inštitúcií. Podobne ako predchádzajúci ukazovateľ, aj tento ukazovateľ sa týka koncentrácie bankovej činnosti. Národné centrálne banky musia v maximálnej možnej miere uplatňovať agregovaný prístup. V takom prípade musí výpočet Herfindahlovho indexu zahŕňať agregovanú bilanciu každej úverovej inštitúcie patriacej do skupiny, možno s použitím účtovných informácií uvedených v ročných účtovných závierkach týchto inštitúcií. Ak niektoré úverové inštitúcie uskutočňujú čiastočné vykazovanie údajov, musia sa tieto doplniť na 100 % pokrytie.

Herfindahlov index sa získa spočítaním druhých mocnín podielov na trhu všetkých úverových inštitúcií v bankovom sektore a musí sa vykazovať do ECB podľa tohto vzorca:

HI = Σn i = 1 (Xi / X)2 , kde:

n	=	celkový počet úverových inštitúcií v členskom štáte,
Xi	=	celkové aktíva úverovej inštitúciei
X	=	Σn i = 1Xi = celkové aktíva všetkých úverových inštitúcií v členskom štáte.

Na účely tohto ukazovateľa môžu národné centrálne banky po osobitnej dohode s ECB považovať určité úverové inštitúcie prepojené v rámci skupiny za jedinú úverovú inštitúciu, ak by to poskytlo zmysluplnejšie zastúpenie koncentrácie bankového sektora.

17.

Herfindahlov index pre celkový objem tuzemských úverov. V prípade tohto ukazovateľa sa dodržiavajú metodické zásady prijaté na výpočet Herfindahlovho indexu pre celkové aktíva úverových inštitúcií. Celkové aktíva sa však nahradia celkovými úvermi, ktoré sú vymedzené ako aktíva vo forme úverov a dlhových cenných papierov vo vzťahu k tuzemským nepeňažným finančným inštitúciám, s výnimkou verejnej správy (1). Na účely tohto ukazovateľa môžu národné centrálne banky po osobitnej dohode s ECB považovať určité úverové inštitúcie prepojené v rámci skupiny za jedinú úverovú inštitúciu, ak by to poskytlo zmysluplnejšie zastúpenie koncentrácie bankového sektora.

Tabuľka 1

Štrukturálne finančné ukazovatele úverových inštitúcií

1.	Všetky úverové inštitúcie

2.	Úverové inštitúcie z ostatných členských štátov EÚ

3.	Úverové inštitúcie z ostatných členských štátov eurozóny

4.	Úverové inštitúcie zo všetkých oblastí iných ako EÚ a tuzemsko

Počet zamestnancov

N30

Počet organizačných jednotiek

N40

Počet pobočiek

N10

Počet dcérskych spoločností

N20

Herfindahlov index pre celkové aktíva úverových inštitúcií

H10

Herfindahlov index pre celkový objem tuzemských úverov

H20

Podiel 5 najväčších úverových inštitúcií na celkových aktívach (CR5)

S10

Celkové aktíva za pobočky

T11

Celkové aktíva za dcérske spoločnosti

T12

(1) Sektor S.13 európskeho systému národných a regionálnych účtov (ESA 2010) vytvoreného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013;

Top

Choose the experimental features you want to try