(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 (3) bolo už predtým zmenené. Pri príležitosti ďalších podstatných zmien by sa z dôvodu prehľadnosti malo uvedené nariadenie prepracovať.

(2)

Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať sa ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na vytvorenie tohto priestoru má Únia prijať okrem iných opatrení také opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu.

(3)

Na účely riadneho fungovania vnútorného trhu a rozvoja priestoru spravodlivosti v občianskych veciach v Únii je potrebné ďalšie zlepšenie a urýchlenie odosielania a doručovania súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach medzi členskými štátmi, pričom musí byť zaistená vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany pri odosielaní týchto písomností, musia byť zaručené práva adresátov a ochrana súkromia a osobných údajov. Cieľom tohto nariadenia je zvýšiť účinnosť a rýchlosť súdneho konania jeho zjednodušením a zefektívnením, pokiaľ ide o doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v Únii, a zároveň pomôcť skrátiť prieťahy a znížiť náklady pre jednotlivcov a podniky. Zabezpečenie väčšej právnej istoty a jednoduchších, racionálnejších a digitalizovaných konaní bude jednotlivcov a podniky stimulovať, aby sa zapojili do cezhraničných transakcií, čím sa podporí obchod v rámci Únie, a tým aj fungovanie vnútorného trhu.

(4)

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá doručovania súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch. Nemalo by sa vzťahovať na doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v iných veciach, ako sú napríklad daňové, colné či správne veci.

(5)

Cezhraničné doručovanie by sa malo chápať ako doručovanie z jedného členského štátu do iného členského štátu.

(6)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi účastníka konania v konajúcom členskom štáte, ale malo by sa uplatňovať na doručovanie akýchkoľvek písomností účastníkovi konania v inom členskom štáte, ak sa takéto doručovanie vyžaduje podľa právneho poriadku konajúceho členského štátu, a to bez ohľadu na to, či sa písomnosť doručila zástupcovi účastníka konania.

(7)

Ak adresát nemá známu adresu na doručovanie v konajúcom členskom štáte, ale má jednu alebo viacero známych adries na doručovanie v jednom alebo viacerých iných členských štátoch, písomnosť by sa na účely doručenia podľa tohto nariadenia mala odoslať do tohto iného členského štátu. Táto situácia by sa nemala chápať ako vnútroštátne doručovanie v rámci konajúceho členského štátu. Písomnosť by sa predovšetkým nemala adresátovi doručovať fiktívnou metódou doručovania, ako napríklad formou vyvesenia oznámenia na úradnej tabuli súdu alebo založením písomnosti do súdneho spisu.

(8)

Na účely tohto nariadenia by sa pojem „mimosúdne písomnosti“ mal chápať tak, že zahŕňa písomnosti vypracované alebo osvedčené orgánom verejnej moci alebo úradnou osobou a iné písomnosti, ktorých formálne odoslanie adresátovi s bydliskom v inom členskom štáte je nevyhnutné na uplatnenie, preukázanie alebo zachovanie práva alebo nároku v občianskej alebo obchodnej veci. Pojem „mimosúdne písomnosti“ by sa nemal chápať tak, že zahŕňa písomnosti vyhotovené správnymi orgánmi na účely správneho konania.

(9)

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania v občianskych veciach si vyžaduje odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností medzi miestnymi orgánmi, ktoré sú určené členskými štátmi, priamo a rýchlymi prostriedkami. Členské štáty by mali mať možnosť určiť odlišné odosielajúce orgány a prijímajúce orgány alebo určiť jeden alebo viac orgánov, ktoré budú plniť obidve tieto funkcie, a to na obdobie piatich rokov. Uvedené určenie by však malo byť možné každých päť rokov obnoviť.

(10)

Na zabezpečenie rýchleho odosielania písomností medzi členskými štátmi na účely ich doručenia by sa mali použiť všetky vhodné moderné komunikačné technológie za predpokladu, že sa dodržia určité podmienky týkajúce sa integrity a spoľahlivosti prijatej písomnosti. Z tohto dôvodu by sa každá komunikácia a každá výmena písomností medzi orgánmi a subjektmi určenými členskými štátmi mala v zásade uskutočniť prostredníctvom zabezpečeného a spoľahlivého decentralizovaného informačného systému zahŕňajúceho vnútroštátne informačné systémy, ktoré sú prepojené a technicky interoperabilné, napríklad, a bez toho, aby bol dotknutý ďalší technologický pokrok, cez systém e-CODEX. Taktiež by sa mal zriadiť decentralizovaný informačný systém na výmenu údajov podľa tohto nariadenia. Decentralizovaná povaha tohto informačného systému by umožňovala výmenu údajov výlučne medzi jedným členským štátom a iným členským štátom bez toho, aby do takýchto výmen bola zapojená ktorákoľvek z inštitúcií Únie.

(11)

Bez toho, aby bol dotknutý možný budúci technologický pokrok, zabezpečený decentralizovaný informačný systém a jeho komponenty by sa nemali chápať tak, že nevyhnutne predstavujú kvalifikovanú elektronickú doručovaciu službu pre registrované zásielky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (4).

(12)

Komisia by mala byť zodpovedná za vytvorenie, údržbu a budúci vývoj referenčného implementačného softvéru, ktorý by členské štáty mali mať možnosť použiť namiesto vnútroštátneho informačného systému, a to v súlade so zásadami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov. Komisia by mala navrhnúť, vyvinúť a udržiavať referenčný implementačný softvér v súlade s požiadavkami a zásadami na ochranu údajov stanovenými v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (5) a (EÚ) 2016/679 (6), a to predovšetkým zásadami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov. Referenčný implementačný softvér by mal tiež zahŕňať primerané technické opatrenia a umožňovať organizačné opatrenia potrebné na zabezpečenie úrovne bezpečnosti a interoperability, ktorá je primeraná pre výmenu informácií v súvislosti s doručovaním písomností.

(13)

Pokiaľ ide o komponenty decentralizovaného informačného systému, za ktoré je zodpovedná Únia, riadiaci subjekt by mal mať dostatočné zdroje, aby zabezpečil riadne fungovanie uvedeného systému.

(14)

Príslušný orgán alebo orgány podľa vnútroštátneho právneho poriadku by mali byť ako prevádzkovatelia v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 zodpovedné za spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonávajú podľa tohto nariadenia v súvislosti s odosielaním písomností medzi členskými štátmi.

(15)

Odosielanie prostredníctvom decentralizovaného informačného systému by sa mohlo stať nemožným z dôvodu poruchy systému. Iné komunikačné prostriedky by mohli byť vhodnejšie aj za výnimočných okolností, medzi ktoré by mohli patriť situácie, v ktorých by konverzia objemných písomností do elektronickej podoby predstavovala pre odosielajúci orgán neprimerané administratívne zaťaženie, alebo keď je potrebné, aby originálna písomnosť bola v listinnej podobe na účely posúdenia jej pravosti. Ak sa decentralizovaný informačný systém nepoužije, malo by sa odoslanie vykonať najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami. Takéto alternatívne prostriedky by okrem iného mali zahŕňať odoslanie vykonané čo najrýchlejšie a bezpečným spôsobom inými zabezpečenými elektronickými prostriedkami alebo poštovou službou.

(16)

V záujme intenzívnejšieho využívania elektronického cezhraničného odosielania písomností prostredníctvom decentralizovaného informačného systému by sa takýmto písomnostiam nemalo odmietnuť priznanie právnych účinkov a nemali by sa považovať za neprípustné ako dôkaz v konaní výlučne z dôvodu, že sú v elektronickej podobe. Uvedenou zásadou by však nemalo byť dotknuté posúdenie právnych účinkov alebo prípustnosti takýchto písomností ako dôkazov v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom. Tiež by ňou nemal byť dotknutý vnútroštátny právny poriadok, pokiaľ ide o konverziu písomností.

(17)

S cieľom uľahčiť odosielanie a doručovanie písomností medzi členskými štátmi by sa mali používať tlačivá uvedené v prílohe I. K odosielanej písomnosti by sa mala pripojiť žiadosť vypracovaná na tlačive A v prílohe I. Tlačivo by sa malo vyplniť v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte viac úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručenie vykonať, alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát by mal označiť iný úradný jazyk alebo jazyky Únie okrem svojho vlastného, ktorý je alebo ktoré sú preň prijateľné.

(18)

Potvrdenie o prijatí použitím tlačiva D v prílohe I by sa odosielajúcemu orgánu malo poslať automaticky prostredníctvom decentralizovaného informačného systému alebo iným spôsobom čo najskôr, najneskôr však do siedmich dní od prijatia písomnosti.

(19)

Je dôležité, aby odosielajúci orgán po prijatí osvedčenia o nedoručení písomností dostal informáciu o tom, či orgány prijímajúceho členského štátu zisťovali novú adresu osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť, v registroch obyvateľov alebo iných databázach, ak takéto registre alebo databázy existujú. Členské štáty by preto Komisii mali oznámiť, ak ich orgány podávajú takéto žiadosti z vlastnej iniciatívy v prípadoch, keď adresa uvedená v žiadosti o doručenie nie je správna. V tomto nariadení by sa ale orgánom členských štátov nemala ukladať povinnosť podávať takého žiadosti.

(20)

Ak nie je možné vyhovieť žiadosti o doručenie na základe odoslaných informácií alebo písomností, ak takáto žiadosť nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak doručenie nie je možné v dôsledku nedodržania formálnych náležitostí, alebo ak bola žiadosť zaslaná prijímajúcemu orgánu, ktorý nie je miestne príslušný, prijímajúci orgán by mal podniknúť kroky stanovené v tomto nariadení bez odkladu, ktorý je neodôvodnený, neprimeraný a zbytočný vzhľadom na osobitné okolnosti vrátane komunikačných prostriedkov, ktoré má prijímajúci orgán k dispozícii.

(21)

Rýchlosť odoslania si vyžaduje, aby boli písomnosti doručené v priebehu niekoľkých dní od prijatia písomnosti. Doručenie písomností by sa malo uskutočniť čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od ich prijatia prijímajúcim orgánom.

(22)

Prijímajúci orgán by mal naďalej uskutočňovať všetky kroky potrebné na uskutočnenie doručenia písomnosti aj v prípadoch, keď ju nebolo možné doručiť do jedného mesiaca od prijatia písomnosti, napríklad ak sa odporca nenachádzal v mieste svojho bydliska z dôvodu dovolenky alebo sa nenachádzal na pracovisku z dôvodu pracovných povinností. S cieľom zabrániť tomu, aby mal prijímajúci orgán časovo neobmedzenú povinnosť uskutočňovať kroky na doručenie písomnosti, odosielajúci orgán by mal mať možnosť určiť na tlačive A v prílohe I lehotu, po uplynutí ktorej už doručenie nie je potrebné.

(23)

S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia by sa okolnosti, za ktorých je možné odmietnuť doručovanú písomnosť, mali obmedziť len na výnimočné situácie.

(24)

Prijímajúci orgán by mal v každom prípade, keď doručovaná písomnosť nie je vyhotovená v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, písomne informovať adresáta na tlačive L v prílohe I o tom, že adresát môže odmietnuť prijať doručovanú písomnosť, ak nie je v jazyku, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku či v jednom z úradných jazykov miesta doručenia. Toto pravidlo by sa malo vzťahovať aj na každé ďalšie doručenie, ak už adresát uplatnil právo na odmietnutie prijatia. Právo na odmietnutie prijatia by sa takisto malo vzťahovať na doručenie prostredníctvom diplomatických zástupcov alebo konzulárnych úradníkov, doručenie poštovou službou, elektronické doručenie a priame doručenie. Doručenie odmietnutej písomnosti by malo byť možné opraviť tak, že sa adresátovi doručí preklad písomnosti.

(25)

Ak je preklad pripojený k doručovanej písomnosti, mal by byť osvedčený alebo inak považovaný za vhodný na použitie v konaní podľa právneho poriadku odosielajúceho členského štátu. Preklad by sa mal dať k dispozícii členskému štátu, v ktorom sa má uskutočniť doručenie. Prekladom písomností do iného jazyka s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením nie je dotknutá možnosť príjemcu napadnúť správnosť prekladu v súlade s právnym poriadkom konajúceho členského štátu.

(26)

Ak adresát odmietol prijať písomnosť a súd alebo orgán konajúci vo veci rozhodne po posúdení, že odmietnutie prijatia nebolo dôvodné, mal by uvedený súd alebo orgán zvážiť vhodný spôsob ako informovať adresáta o svojom rozhodnutí v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom. Na účely posúdenia, či odmietnutie bolo dôvodné, by mal súd alebo orgán zohľadniť všetky relevantné informácie, ktoré sú uvedené v spise, s cieľom určiť jazykové zručnosti adresáta. Pri posudzovaní jazykových zručností adresáta by súd alebo orgán mohol v relevantných prípadoch zohľadniť skutkové okolnosti, ako sú napríklad písomnosti, ktoré adresát napísal v dotknutom jazyku, či povolanie adresáta vyžaduje konkrétne jazykové zručnosti, či je adresát občanom konajúceho členského štátu, alebo či v ňom adresát predtým dlhší čas žil.

(27)

Keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely v procesných pravidlách, skutočný dátum doručenia sa v jednotlivých členských štátoch líši. So zreteľom na túto skutočnosť a na možné ťažkosti, ktoré z toho môžu vyplynúť, by sa v tomto nariadení mal ustanoviť systém, podľa ktorého je pre určenie dátumu doručenia rozhodujúce právo prijímajúceho členského štátu. V prípadoch, keď sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, by sa mal určiť podľa právneho poriadku tohto členského štátu. Uvedený systém dvojakého dátumu existuje len v niektorých členských štátoch. Ak členské štáty uvedený systém uplatňujú, mali by o tom informovať Komisiu, ktorá by mala túto informáciu sprístupniť elektronicky prostredníctvom Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES (7) a na Európskom portáli elektronickej justície.

(28)

S cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti by členské štáty mali stanoviť jednorazový fixný poplatok za zapojenie súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu. Uvedený poplatok by mal spĺňať zásadu proporcionality a zásadu nediskriminácie. Požiadavka jednorazového fixného poplatku by nemala členským štátom brániť v možnosti stanoviť rôzne poplatky za rôzne druhy doručenia, pokiaľ dodržia uvedené zásady.

(29)

Každý členský štát by mal mať možnosť doručiť písomnosti osobám bývajúcim v inom členskom štáte priamo poštovou službou doporučeným listom s potvrdením o prijatí alebo s iným rovnocenným dokladom. Malo by byť možné použiť poštové služby, súkromné alebo verejné, na doručovanie písomností v rôznych listinných podobách vrátane zväzkov listín.

(30)

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (8) by sa priame doručenie poštovou službou podľa tohto nariadenia malo považovať za platne vykonané aj vtedy, keď písomnosť nebola doručená adresátovi do vlastných rúk, ak sa písomnosť doručila na adrese bydliska adresáta dospelej osobe, ktorá žije v tej istej domácnosti ako adresát alebo ju tam adresát zamestnáva a ktorá je spôsobilá a ochotná písomnosť prijať, okrem prípadov, keď právny poriadok konajúceho členského štátu umožňuje doručenie danej písomnosti adresátovi iba do vlastných rúk.

(31)

Efektívnosť a rýchlosť v cezhraničnom súdnom konaní si vyžadujú priame, rýchle a bezpečné spôsoby doručovania písomností osobám v iných členských štátoch. Z tohto dôvodu by malo byť možné vykonať doručenie písomností adresátovi, ktorého adresa na doručovanie v inom členom štáte je známa, priamo elektronickými prostriedkami. Podmienkami používania takéhoto typu priameho elektronického doručovania by sa malo zabezpečiť, aby sa elektronické doručovanie vykonalo len elektronickými prostriedkami, ktoré sú k dispozícii podľa právneho poriadku konajúceho členského štátu na vnútroštátne doručovanie písomností, a aby existovali primerané záruky pre ochranu záujmov adresáta vrátane prísnych technických noriem a požiadavky výslovného súhlasu zo strany adresáta.

(32)

Adresátovi by malo byť možné doručovať písomnosti elektronicky použitím kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014 pod podmienkou, že adresát vopred udelil výslovný súhlas s použitím elektronických prostriedkov na účely doručovania písomností v súdnom konaní. V takých prípadoch by sa vopred udelený výslovný súhlas mohol vzťahovať buď na konkrétne konanie, alebo by mohol byť všeobecným súhlasom s doručovaním písomností v súdnych konaniach týmto spôsobom doručovania. Uvedený súhlas by sa mohol udeliť aj vtedy, keď sa podľa právneho poriadku konajúceho členského štátu procesné písomnosti môžu doručovať prostredníctvom elektronického systému a adresát súhlasil s použitím tohto systému na doručovanie písomností pred tým, ako sa mu písomnosti prostredníctvom tohto systému doručovali.

(33)

Adresátovi by sa písomnosti mohli doručovať elektronicky bez použitia kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky v zmysle nariadenia (EÚ) č. 910/2014 pod podmienkou, že adresát vopred udelil súdu alebo orgánu konajúcemu vo veci alebo účastníkovi konania zodpovednému za doručenie v takomto konaní výslovný súhlas s použitím e-mailu zaslaného na konkrétnu e-mailovú adresu počas tohto konania a že sa doručí potvrdenie o tom, že adresát písomnosť prijal. Adresát by mal prijatie písomnosti potvrdiť podpisom a odoslať potvrdenie o prijatí alebo zaslať e-mail: z e-mailovej adresy, ktorú poskytol na účely doručovania. Potvrdenie o prijatí by sa mohlo podpísať aj elektronicky. S cieľom zaručiť bezpečnosť prenosu by členské štáty mohli stanoviť dodatočné podmienky, za ktorých budú prijímať elektronické doručovanie e-mailom, ak sa v ich právnom poriadku v súvislosti s doručovaním e-mailom stanovujú prísnejšie podmienky alebo ak ich právny poriadok neumožňuje takéto doručovanie e-mailom. Takýmito podmienkami by sa mohli riešiť také otázky, ako je identifikácia odosielateľa a príjemcu, integrita zaslaných písomností a ochrana prenosu pred vonkajším zásahom.

(34)

Akejkoľvek osobe, ktorá má právny záujem na konkrétnom súdnom konaní, by sa malo umožniť uskutočniť doručenie písomností priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb členského štátu, v ktorom sa má doručenie vykonať, za predpokladu, že takéto priame doručenie povoľuje právny poriadok tohto členského štátu.

(35)

Ak vnútroštátny právny poriadok a toto nariadenie umožňujú súdu vydať rozsudok aj v prípade, keď žiadne osvedčenie o doručení alebo odovzdaní písomnosti, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennej písomnosti nebolo prijaté, malo by sa vynaložiť všetko primerané úsilie na získanie osvedčenia prostredníctvom príslušných orgánov alebo subjektov prijímajúceho členského štátu pred vydaním rozsudku v súlade s prípadnými inými požiadavkami, ktorými sa chránia záujmy odporcu. Ak to nie je v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom, malo by sa na informovanie odporcu o tom, že sa začalo súdne konanie, vynaložiť všetko primerané úsilie použitím všetkých dostupných komunikačných kanálov vrátane moderných komunikačných technológií, pre ktoré adresa alebo účet sú súdu konajúcemu vo veci známe.

(36)

Komisia by mala vypracovať príručku obsahujúcu informácie týkajúce sa riadneho uplatňovania tohto nariadenia. Príručka by mala byť k dispozícii prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci. Komisia a členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie, aby zabezpečili aktuálnosť a úplnosť informácií uvedených v príručke, najmä pokiaľ ide o kontaktné údaje prijímajúceho a odosielajúceho orgánu.

(37)

Pri určovaní lehôt a termínov stanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (9).

(38)

S cieľom aktualizovať tlačivá v prílohe I k tomuto nariadeniu alebo vykonať technické zmeny v týchto tlačivách by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny uvedenej prílohy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(39)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(40)

Toto nariadenie by malo mať prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní uzavretých členskými štátmi, ktoré majú rovnaký rozsah pôsobnosti ako toto nariadenie, najmä haagskeho Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965, a to vo vzťahoch medzi členskými štátmi, ktoré sú ich zmluvnými stranami. Toto nariadenie nebráni členským štátom naďalej uplatňovať alebo uzavierať dohody alebo dojednania na urýchlenie alebo zjednodušenie odosielania písomností za predpokladu, že uvedené dohody alebo dojednania sú zlučiteľné s týmto nariadením.

(41)

Základné práva a slobody všetkých zainteresovaných osôb by sa mali v plnej miere dodržiavať a rešpektovať v súlade s právom Únie, najmä právo na rovnaký prístup k spravodlivosti, nediskrimináciu a na ochranu osobných údajov a súkromia.

(42)

Informácie zaslané podľa tohto nariadenia by sa mali primerane chrániť. Takáto ochrana patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (12). Osobné údaje, ktoré nie sú relevantné pre vybavenie konkrétnej veci, by sa mali okamžite vymazať.

(43)

V súlade s bodmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by mala Komisia vykonať hodnotenie tohto nariadenia na základe informácií zozbieraných prostredníctvom osobitných monitorovacích opatrení s cieľom posúdiť skutočné účinky tohto nariadenia a potrebu prípadných ďalších opatrení. Ak členské štáty zbierajú údaje o doručovaní písomností podľa tohto nariadenia, najmä informácie o počte odoslaných žiadostí a prijatých žiadostí, o počte prípadov, keď sa odoslanie vykonalo inými prostriedkami ako prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, o počte prijatých osvedčení o nedoručení písomností a o počte oznámení o odmietnutí prijatia z jazykových dôvodov, ktoré dostali odosielajúce orgány, mali by takéto údaje poskytnúť Komisii na monitorovacie účely. Referenčný implementačný softvér vyvinutý Komisiou ako backendový systém by mal byť naprogramovaný na zbieranie údajov potrebných na monitorovacie účely a takéto údaje by sa mali zasielať Komisii. Ak sa členské štáty rozhodnú používať vnútroštátny informačný systém namiesto referenčného implementačného softvéru vyvinutého Komisiou, uvedený systém môže byť naprogramovaný na zbieranie uvedených údajov a v takom prípade by sa uvedené údaje mali zasielať Komisii.

(44)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na rozdiely medzi vnútroštátnymi pravidlami o určení právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí, ale z dôvodu priamej uplatniteľnosti a záväznej povahy tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal 13. septembra 2019 stanovisko (13).

(46)

Aby boli ustanovenia nariadenia (ES) č. 1393/2007 lepšie dostupné a čitateľnejšie, uvedené nariadenie by sa malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(47)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(48)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,