(1)

Vodné zdroje Únie sa dostávajú pod čoraz väčší tlak, ktorý vedie k nedostatku vody a zhoršovaniu kvality vody. K problémom s dostupnosťou sladkej vody spôsobeným rozvojom miest a poľnohospodárstvom významne prispieva najmä zmena klímy, nepredvídateľné poveternostné podmienky a sucho.

(2)

Schopnosť Únie reagovať na zvýšené tlaky na vodné zdroje by bolo možné zlepšiť širším opätovným využívaním vyčistenej odpadovej vody, obmedzením čerpania z útvarov povrchových vôd a útvarov podzemných vôd, znížením vplyvu vypúšťania vyčistenej odpadovej vody do vodných útvarov a podporou úspory vody prostredníctvom viacnásobného využívania komunálnych odpadových vôd, a to pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany životného prostredia. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (4) je opätovné využívanie vody v kombinácii s podporou technológií na efektívne využívanie vody v priemysle a úspornými metódami zavlažovania uvedené ako jedno z dodatočných opatrení, ktoré sa členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať na dosiahnutie cieľov uvedenej smernice týkajúcich sa dobrého kvalitatívneho a kvantitatívneho stavu útvarov povrchových vôd a útvarov podzemných vôd. V smernici Rady 91/271/EHS (5) sa vyžaduje, aby sa vyčistená odpadová voda opätovne využívala vždy, keď je to vhodné.

(3)

V oznámení Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom „Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy“ sa poukazuje na potrebu vytvoriť na úrovni Únie nástroj na reguláciu noriem pre opätovné využívanie vody s cieľom odstrániť prekážky brániace rozsiahlemu využívaniu takejto alternatívnej možnosti zásobovania vodou, najmä tej, ktorá môže pomôcť obmedziť nedostatok vody a znížiť zraniteľnosť systémov na zásobovanie vodou.

(4)

V oznámení Komisie z 18. júla 2007 s názvom „Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“ sa stanovuje hierarchia opatrení, ktoré by členské štáty mali zvážiť pri riešení problémov týkajúcich sa nedostatku vody a sucha. Uvádza sa v ňom, že v regiónoch, v ktorých boli zavedené všetky preventívne opatrenia podľa hierarchie hospodárenia s vodami a v ktorých dopyt po vode naďalej prekračuje jej dostupnosť, môže doplňujúca infraštruktúra na zásobovanie vodou za určitých okolností a pri náležitom zohľadnení nákladov a prínosov slúžiť ako alternatívne riešenie zmierňovania vplyvu výrazného sucha.

(5)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii (6) pripomína, že pri hospodárení s vodnými zdrojmi by sa mal uprednostniť prístup založený na dopyte, ale sa domnieva, že Únia by mala k hospodáreniu s vodnými zdrojmi zaujať holistický prístup, v ktorom sa kombinujú opatrenia riadenia dopytu, opatrenia na optimalizáciu existujúcich zdrojov v rámci vodného cyklu a opatrenia na vytváranie nových zdrojov a ktorý musí zahŕňať environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty.

(6)

Komisia sa vo svojom oznámení z 2. decembra 2015 s názvom „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ zaviazala, že prijme súbor opatrení na podporu opätovného využívania vyčistenej odpadovej vody vrátane prípravy legislatívneho návrhu o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody. Komisia by mala aktualizovať svoj akčný plán a ponechať vodné zdroje ako prioritnú oblasť, v ktorej by mala zasahovať.

(7)

Účelom tohto nariadenia je uľahčiť zavádzanie opätovného využívania vody vždy, keď je to vhodné a nákladovo efektívne, a tak vytvoriť podporný rámec pre tie členské štáty, ktoré chcú alebo potrebujú opätovne využívať vodu. Opätovné využívanie vody je sľubnou možnosťou pre mnohé členské štáty, ale v súčasnosti len malý počet z nich uplatňuje túto prax a prijal v tejto súvislosti vnútroštátne právne predpisy alebo normy. Toto nariadenie by malo byť dostatočne flexibilné na to, aby umožnilo pokračovať v opätovnom využívaní vody a zároveň zabezpečilo iným členským štátom možnosť uplatňovať uvedené pravidlá, keď sa túto prax rozhodnú zaviesť v neskoršej fáze. Každé rozhodnutie opätovne nevyužívať vodu by malo byť riadne odôvodnené na základe kritérií stanovených v tomto nariadení a malo by sa pravidelne preskúmavať.

(8)

Smernica 2000/60/ES poskytuje členským štátom flexibilitu potrebnú na to, aby do programov opatrení, ktoré prijímajú na podporu svojho úsilia o dosiahnutie cieľov v oblasti kvality vody a ktoré sú stanovené v uvedenej smernici, mohli zahrnúť doplnkové opatrenia. Neúplný zoznam doplnkových opatrení uvedený v časti B prílohy VI k smernici 2000/60/ES obsahuje okrem iného aj opatrenia týkajúce sa opätovného využívania vody. V tejto súvislosti a v súlade s hierarchiou opatrení, ktorú by členské štáty mohli zvážiť pri zvládaní nedostatku vody a sucha a ktorá podporuje opatrenia na šetrenie vodou a pripisuje nižšiu prioritu tvorbe cien vody a alternatívnym riešeniam, a s náležitým ohľadom na rozmer nákladov a prínosov by sa minimálne požiadavky na opätovné využívanie vody, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení, mali uplatňovať vždy, keď sa vyčistená komunálna odpadová voda z čistiarní komunálnych odpadových vôd opätovne využíva v súlade so smernicou 91/271/EHS na poľnohospodárske zavlažovanie.

(9)

Usudzuje sa, že opätovné využívanie náležite vyčistenej odpadovej vody, napríklad z čistiarní komunálnych odpadových vôd, má menší vplyv na životné prostredie než ostatné alternatívne spôsoby zásobovania vodou, ako je napríklad preprava vody alebo odsoľovanie. Takéto opätovné využívanie vody, ktoré by mohlo znížiť plytvanie vodou a šetriť vodou, sa však v Únii uplatňuje len obmedzene. Zdá sa, že čiastočným dôvodom sú značné náklady na systémy opätovného využívania odpadovej vody a neexistencia spoločných noriem Únie na ochranu životného prostredia a zdravia pri opätovnom využívaní vody, a pokiaľ ide konkrétne o poľnohospodárske výrobky, dôvodom sú možné zdravotné a environmentálne riziká a možné prekážky voľného pohybu takýchto výrobkov, ktoré boli zavlažované regenerovanou vodou.

(10)

Zdravotné normy súvisiace s hygienou potravín, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych výrobkov zavlažovaných regenerovanou vodou, je možné dodržať len vtedy, keď sa požiadavky na kvalitu regenerovanej vody určenej na poľnohospodárske zavlažovanie nebudú medzi členskými štátmi podstatne líšiť. Harmonizácia požiadaviek by prispela aj k efektívnemu fungovaniu vnútorného trhu s takýmito výrobkami. Je preto vhodné zaviesť minimálne úrovne harmonizácie stanovením minimálnych požiadaviek na kvalitu vody a monitorovanie. Uvedené minimálne požiadavky by mali obsahovať minimálne parametre pre regenerovanú vodu, ktoré sú založené na technických správach Spoločného výskumného centra Komisie a vychádzajú z medzinárodných noriem pre opätovné využívanie vody, a ďalšie prísnejšie alebo dodatočné požiadavky na kvalitu stanovené podľa potreby príslušnými orgánmi spolu s relevantnými preventívnymi opatreniami.

(11)

Opätovné využívanie vody na poľnohospodárske zavlažovanie môže prispieť aj k podpore obehového hospodárstva tým, že zhodnocuje živiny z regenerovanej vody a aplikuje ich na plodiny prostredníctvom fertigačných techník. Opätovné využívanie vody by teda potenciálne mohlo znížiť potrebu doplnkového aplikovania minerálneho hnojiva. Koncoví používatelia by mali byť informovaní o obsahu živín v regenerovanej vode.

(12)

Opätovné využívanie vody by mohlo prispieť k opätovnému zhodnocovaniu živín obsiahnutých vo vyčistenej komunálnej odpadovej vode, a využívanie regenerovanej vody na účely zavlažovania v poľnohospodárstve alebo lesnom hospodárstve by mohlo predstavovať spôsob, ako obnoviť živiny, ako sú dusík, fosfor a draslík v prírodných biogeochemických cykloch.

(13)

Medzi dôvodmi nízkej miery opätovného využívania vody v Únii boli identifikované vysoké investície potrebné na modernizáciu čistiarní komunálnych odpadových vôd a nedostatok finančných stimulov na opätovné využívanie vody v poľnohospodárstve. Uvedené otázky by malo by byť možné vyriešiť presadzovaním inovačných systémov a hospodárskych stimulov, vďaka ktorým sa primerane zohľadnia náklady a sociálno-ekonomické a environmentálne prínosy opätovného využívania vody.

(14)

Dodržiavanie minimálnych požiadaviek na opätovné využívanie vody by malo byť v súlade s politikou Únie v oblasti vodného hospodárstva a malo by prispieť k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja stanovených v Agende Organizácie Spojených národov 2030 pre udržateľný rozvoj, najmä cieľa č. 6, ktorým je zabezpečiť dostupnosť a udržateľný manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých, ako aj podstatné zvyšovanie recyklácie vody a bezpečného opätovného využívania vody na celosvetovej úrovni na účely prispenia k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja č. 12 prijatého Organizáciou Spojených národov, ktorý sa týka udržateľnej spotreby a výroby. Cieľom tohto nariadenia by takisto malo byť zabezpečenie uplatňovania článku 37 Charty základných práv Európskej únie, ktorý sa týka ochrany životného prostredia.

(15)

V niektorých prípadoch prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody ešte stále prepravujú a skladujú regenerovanú vodu aj za výstupným miestom zo zariadenia na regeneráciu vody pred tým, ako ju doručia ďalším účastníkom reťazca, ako napríklad prevádzkovateľom distribúcie regenerovanej vody, prevádzkovateľom skladovania regenerovanej vody alebo koncovému používateľovi. Je potrebné vymedziť bod súladu s cieľom objasniť, kde sa končí zodpovednosť prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody a kde sa začína zodpovednosť nasledujúceho účastníka reťazca.

(16)

Riadenie rizík by malo pozostávať z aktívneho určovania a riadenia rizík a malo by zahŕňať koncepciu výroby regenerovanej vody v určitej kvalite vyžadovanej na konkrétne použitie. Posúdenie rizík by malo vychádzať z kľúčových prvkov riadenia rizík a malo by stanoviť všetky dodatočné požiadavky na kvalitu vody, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dostatočnej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na uvedený účel by sa malo prostredníctvom plánov riadenia rizík opätovného využívania vody zabezpečiť, aby bolo využívanie regenerovanej vody a hospodárenie s ňou bezpečné a aby neexistovali žiadne riziká pre životné prostredie alebo pre zdravie ľudí či zvierat. Pri vypracúvaní takýchto plánov riadenia rizík by sa mohli použiť existujúce medzinárodné usmernenia alebo normy, ako sú usmernenia ISO 20426:2018 pre posudzovanie a riadenie zdravotných rizík na účely opätovného využívania vody, ktorá nie je určená na pitie, usmernenia ISO 16075:2015 pre použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovacie projekty alebo usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

(17)

Požiadavky na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu sú stanovené v smernici Rady 98/83/ES (7). Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby činnosti v oblasti opätovného využívania vody neviedli k zhoršeniu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Z uvedeného dôvodu by sa v pláne riadenia rizík opätovného využívania vody mala osobitná pozornosť venovať ochrane vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu a príslušných ochranných pásiem.

(18)

Spolupráca a interakcia medzi rôznymi subjektmi zapojenými do procesu regenerácie vody by mali byť predpokladom pre zavedenie postupov regenerácie v súlade s požiadavkami na osobitné použitia a na to, aby bolo možné plánovať zásobovanie regenerovanou vodou v súlade s dopytom koncových používateľov.

(19)

V záujme účinnej ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody mali niesť hlavnú zodpovednosť za kvalitu regenerovanej vody v bode súladu. Na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek stanovených podľa tohto nariadenia a všetkých dodatočných podmienok stanovených príslušným orgánom by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody mali monitorovať kvalitu regenerovanej vody. Je preto vhodné stanoviť minimálne požiadavky na monitorovanie, ktoré zahŕňajú frekvenciu bežného monitorovania a časový harmonogram a výkonnostné ciele pre validačné monitorovanie. Určité požiadavky na bežné monitorovanie sú stanovené v smernici 91/271/EHS.

(20)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na regenerovanú vodu, ktorá sa získava z odpadovej vody zo zberných systémov, ktorá sa čistila v čistiarňach komunálnych odpadových vôd v súlade so smernicou 91/271/EHS a ktorá sa ďalej čistí buď v čistiarni komunálnych odpadových vôd alebo v zariadení na regeneráciu vody, aby splnila parametre stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu. V súlade so smernicou 91/271/EHS aglomerácie s populačným koeficientom (p. k.) nižším ako 2 000 nemusia byť vybavené zberným systémom. Komunálne odpadové vody z aglomerácií s p. k. nižším ako 2 000, ktoré vstupujú do zberných systémov, by sa však mali v súlade so smernicou 91/271/EHS pred vypustením do sladkých vôd alebo estuárií podrobiť primeranému čisteniu. V uvedenej súvislosti by odpadové vody z aglomerácií s p. k. nižším ako 2 000 mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia len vtedy, keď vstupujú do zberného systému a podliehajú čisteniu v čistiarni komunálnych odpadových vôd. Podobne by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na biologicky rozložiteľnú priemyselnú odpadovú vodu z čistiarní, ktoré patria do priemyselných odvetví uvedených v prílohe III k smernici 91/271/EHS, pokiaľ odpadová voda z uvedených čistiarní nevstupuje do zberného systému a nepodlieha čisteniu v čistiarni komunálnych odpadových vôd.

(21)

Opätovné využívanie vyčistenej komunálnej odpadovej vody na poľnohospodárske zavlažovanie je trhovo motivovanou činnosťou, ktorá vychádza z požiadaviek a potrieb odvetvia poľnohospodárstva, najmä v niektorých členských štátoch, ktoré čelia nedostatku vodných zdrojov. Prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody a koncoví používatelia by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby regenerovaná voda vyrobená v súlade s minimálnymi požiadavkami na kvalitu stanovenými v tomto nariadení spĺňala potreby koncových používateľov z hľadiska kategórií plodín. V prípadoch, keď triedy kvality vody vyrobenej prevádzkovateľmi zariadení na regeneráciu vody nie sú zlučiteľné s kategóriou plodín a metódou zavlažovania už zavedenou v danej oblasti, napríklad v rámci systému kolektívnej dodávky, požiadavky na kvalitu vody by sa mohli splniť tým, že sa v nasledujúcom štádiu využijú viaceré možnosti čistenia vody, a to samostatne alebo v kombinácii s možnosťami, ktorých podstatou nie je čistenie regenerovanej vody, a to v súlade s viacbariérovým prístupom.

(22)

V záujme zabezpečenia optimálneho opätovného využívania zdrojov komunálnych odpadových vôd by mali byť koncoví používatelia vyškolení tak, aby sa zabezpečilo, že využívajú vodu vhodnej triedy kvality regenerovanej vody. Ak má určitý druh plodiny neznáme miesto určenia alebo viaceré miesta určenia, mala by sa použiť regenerovaná voda najvyššej triedy kvality, pokiaľ sa neuplatnia dostatočné bariéry, ktoré umožnia dosiahnuť požadovanú kvalitu.

(23)

Je potrebné zaručiť bezpečné využívanie regenerovanej vody a tým podnietiť opätovné využívanie vody na úrovni Únie a prehĺbiť dôveru verejnosti v túto prax. Výroba a dodávka regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie by sa preto mala umožniť len na základe povolenia vydaného príslušnými orgánmi členských štátov. V záujme zabezpečenia harmonizovaného prístupu na úrovni Únie, vysledovateľnosti regenerovanej vody a transparentnosti by sa vecné pravidlá takýchto povolení mali stanoviť na úrovni Únie. Podrobnosti o postupoch udeľovania povolení, ako sú určenie príslušných orgánov a lehoty, by však mali určiť členské štáty. Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať existujúce postupy udeľovania povolení, ktoré by sa mali prispôsobiť tak, aby zohľadňovali požiadavky zavedené týmto nariadením. Pri určovaní subjektov zodpovedných za vypracovanie plánu riadenia rizík opätovného využívania vody a príslušného orgánu pre udeľovanie povolení na výrobu a dodávku regenerovanej vody by členské štáty mali zabezpečiť, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.

(24)

Ak sú potrební prevádzkovateľ distribúcie regenerovanej vody a prevádzkovateľ skladovania regenerovanej vody, malo by byť možné požadovať, aby takíto prevádzkovatelia mali povolenie. Ak sú dodržané všetky požiadavky týkajúce sa povolenia, príslušný orgán členského štátu by mal udeliť povolenie obsahujúce všetky potrebné podmienky a opatrenia stanovené v pláne riadenia rizík opätovného využívania vody.

(25)

Na účely tohto nariadenia by sa malo umožniť, aby sa činnosti čistenia a činnosti regenerácie komunálnych odpadových vôd uskutočňovali na tom istom fyzickom mieste s použitím toho istého zariadenia alebo rôznych oddelených zariadení. Okrem toho by malo byť možné, aby ten istý subjekt bol prevádzkovateľom čistiarne odpadovej vody, ako aj prevádzkovateľom zariadenia na regeneráciu vody.

(26)

Príslušné orgány by mali overovať súlad regenerovanej vody s podmienkami stanovenými v príslušnom povolení. V prípade nesúladu by uvedené orgány mali požadovať, aby zodpovedné subjekty prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad regenerovanej vody. Ak nesúlad vedie k významnému riziku pre životné prostredie alebo zdravie ľudí či zvierat, dodávka regenerovanej vody by sa mala pozastaviť.

(27)

Ustanoveniami tohto nariadenia sa sleduje doplnenie požiadaviek iných právnych predpisov Únie, najmä pokiaľ ide o možné zdravotné a environmentálne riziká. V záujme zabezpečenia holistického prístupu k riešeniu možných rizík pre životné prostredie a pre zdravie ľudí a zvierat by prevádzkovatelia zariadení na regeneráciu vody a príslušné orgány mali zohľadniť požiadavky stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie, a to najmä v smerniciach Rady 86/278/EHS (8) a 91/676/EHS (9), smerniciach 91/271/EHS, 98/83/ES a 2000/60/ES, nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (10), (ES) č. 852/2004 (11), (ES) č. 183/2005 (12), (ES) č. 396/2005 (13) a (ES) č. 1069/2009 (14), smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES (15), 2006/118/ES (16), 2008/105/ES (17) a 2011/92/EÚ (18) a nariadeniach Komisie (ES) č. 2073/2005 (19), (ES) č. 1881/2006 (20) a (EÚ) č. 142/2011 (21).

(28)

V nariadení (ES) č. 852/2004 sa stanovujú všeobecné pravidlá pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vzťahuje sa na výrobu, spracovanie a distribúciu potravín určených na ľudskú spotrebu, ako aj na ich uvádzanie na trh. Uvedené nariadenie sa týka kvality potravín z hľadiska zdravia a jednou z jeho hlavných zásad je, že primárnu zodpovednosť za bezpečnosť potravín nesie prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Uvedené nariadenie dopĺňajú aj podrobné usmernenia. V tomto ohľade je osobitne relevantné oznámenie Komisie o usmernení k riešeniu mikrobiologických rizík týkajúcich sa ovocia a zeleniny v prvovýrobe pomocou správnej hygieny. Minimálne požiadavky týkajúce sa regenerovanej vody stanovené v tomto nariadení nebránia prevádzkovateľom potravinárskych podnikov v tom, aby dosiahli kvalitu vody, ktorá spĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 852/2004, tým, že v nasledujúcom štádiu využijú viaceré možnosti čistenia vody, a to samostatne alebo v kombinácii s možnosťami, ktorých podstatou nie je čistenie vody.

(29)

Existuje veľký potenciál na recykláciu a opätovné využívanie vyčistenej odpadovej vody. V záujme presadzovania a podnecovania opätovného využívania vody by uvedenie osobitných použití v rámci tohto nariadenia nemalo členským štátom brániť v tom, aby umožnili využívanie regenerovanej vody na iné účely vrátane priemyselných účelov, účelov súvisiacich s vybavenosťou a environmentálnych účelov, ak sa to považuje za potrebné vzhľadom na vnútroštátne charakteristiky a potreby, a to za predpokladu, že bude zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat.

(30)

Príslušné orgány by mali spolupracovať s inými relevantnými orgánmi prostredníctvom výmeny informácií s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými požiadavkami Únie a vnútroštátnymi požiadavkami.

(31)

V záujme zvýšenia dôvery v opätovné využívanie vody by sa mali verejnosti poskytovať informácie. Sprístupnením jasných, komplexných a aktuálnych informácií o opätovnom využívaní vody by sa umožnila zvýšená transparentnosť a vysledovateľnosť, pričom by tieto informácie mohli osobitne využiť aj ďalšie relevantné orgány, ktorých sa opätovné využívanie vody týka. V záujme podnecovania opätovného využívania vody a s cieľom informovať zainteresované strany o výhodách opätovného využívania vody, a tým podporiť jeho akceptáciu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa rozvíjali informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia, prispôsobené rozsahu opätovného využívania vody.

(32)

Vzdelávanie a odborná príprava koncových používateľov má zásadný význam ako súčasť vykonávania a udržiavania preventívnych opatrení. V pláne riadenia rizík opätovného využívania vody by sa mali zvážiť osobitné preventívne opatrenia týkajúce sa expozície ľudí, ako je používanie osobných ochranných prostriedkov, umývanie rúk a osobná hygiena.

(33)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (22) je zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v členských štátoch v súlade s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (23) (Aarhuský dohovor). V smernici 2003/4/ES sa stanovujú rozsiahle povinnosti súvisiace so sprístupňovaním informácií o životnom prostredí na požiadanie, ako aj s aktívnym šírením takýchto informácií. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (24) sa týka spoločného využívania priestorových informácií vrátane súborov údajov o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby ustanovenia tohto nariadenia súvisiace s prístupom k informáciám a dohodám o spoločnom využívaní údajov netvorili samostatný právny režim, ale dopĺňali uvedené smernice. Preto by ustanoveniami tohto nariadenia o informáciách pre verejnosť a o informáciách o monitorovaní vykonávania nemali byť dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

(34)

Údaje poskytnuté členskými štátmi sú zásadné, aby Komisia mohla monitorovať a posudzovať toto nariadenie z hľadiska cieľov, ktoré sa ním sledujú.

(35)

Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (25) by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Toto hodnotenie by malo vychádzať z piatich kritérií, ktorými sú účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota Únie, a malo by poskytnúť základ na posúdenie vplyvu možných ďalších opatrení. V hodnotení by sa mal zohľadniť vedecký pokrok, najmä pokiaľ ide o potenciálny vplyv látok vzbudzujúcich obavy.

(36)

Minimálne požiadavky na bezpečné opätovné využívanie vyčistenej komunálnej odpadovej vody sú odrazom dostupných vedeckých poznatkov a medzinárodne uznávaných noriem a postupov v oblasti opätovného využívania vody a zaručujú, že takáto voda sa môže bezpečne využívať na poľnohospodárske zavlažovanie, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Na základe výsledkov hodnotenia tohto nariadenia alebo vždy, keď si to vyžaduje nový vedecký vývoj a technický pokrok, by Komisia mala mať možnosť zvážiť potrebu preskúmania minimálnych požiadaviek stanovených v oddiele 2 prílohy I a v prípade potreby by mala predložiť legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

(37)

S cieľom prispôsobiť kľúčové prvky riadenia rizík technickému a vedeckému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby sa zmenili kľúčové prvky riadenia rizík stanovené v tomto nariadení. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat by Komisia okrem toho mala môcť prijímať delegované akty, ktorými sa doplnia kľúčové prvky riadenia rizík stanovené v tomto nariadení tým, že sa stanovia technické špecifikácie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(38)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na účely prijímania podrobných pravidiel týkajúcich sa formátu a predkladania informácií súvisiacich s monitorovaním vykonávania tohto nariadenia, ktoré majú poskytovať členské štáty, ako aj formátu a predkladania celoúnijného prehľadu vypracovaného Európskou environmentálnou agentúrou. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (26).

(39)

Cieľom tohto nariadenia je okrem iného chrániť životné prostredie a zdravie ľudí a zvierat. Podľa viacerých rozhodnutí Súdneho dvora by zásadné vylúčenie možnosti, aby sa povinnosti, ktorú smernica stanovuje, mohli dovolávať dotknuté osoby, nebolo v súlade so záväzným charakterom, ktorý článok 288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie priznáva smernici. Táto úvaha platí aj pre nariadenie, ktorého cieľom je zaručiť, aby bola regenerovaná voda bezpečná na poľnohospodárske zavlažovanie.

(40)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a mali by prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(41)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ochrana životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(42)

Členským štátom je potrebné poskytnúť dostatok času na vytvorenie administratívnej infraštruktúry, ktorú si vyžaduje uplatňovanie tohto nariadenia, a prevádzkovateľom dostatok času na prípravu na uplatňovanie nových pravidiel.

(43)

V záujme rozvoja a podpory opätovného využívania náležite vyčistenej odpadovej vody v čo najväčšej miere a s cieľom dosiahnuť významné zlepšenie, pokiaľ ide o spoľahlivosť náležite vyčistenej odpadovej vody a realizovateľné metódy využívania, by Únia mala podporovať výskum a vývoj v tejto oblasti prostredníctvom programu Horizont Európa.

(44)

Cieľom tohto nariadenia je podporiť udržateľné využívanie vody. S ohľadom na tento cieľ by sa Komisia mala zaviazať, že bude využívať programy Únie vrátane programu LIFE na podporu miestnych iniciatív zahŕňajúcich opätovné využitie náležite vyčistenej odpadovej vody,