(1)

Komisia 17. marca 2016 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/388 (2), ktorým uložila konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii , ktoré bolo zmenené vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1369 (3) (ďalej len „sporné nariadenie“).

(2)

Spoločnosť Jindal Saw Limited (ďalej len „Jindal“) a s ňou prepojený dovozca, spoločnosť Jindal Saw Italia SpA (ďalej spoločne len „žiadatelia“), napadli sporné nariadenie na Všeobecnom súde. Všeobecný súd vydal 10. apríla 2019 rozsudok vo veci T-301/16 (4), pokiaľ ide o sporné nariadenie (ďalej len „rozsudok“).

(3)

Všeobecný súd zistil, že Komisia sa dopustila chyby pri výpočte cenového podhodnotenia, pokiaľ ide o žiadateľov. V tomto prípade, na jednej strane, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, Komisia vzala do úvahy ceny vyrábajúcich subjektov pri priamom predaji nezávislým kupujúcim na úrovni zo závodu (5) alebo ceny na úrovni zo závodu predávajúcich subjektov. Na druhej strane, pokiaľ ide o predaj spoločnosti Jindal na trhu Únie, Komisia použila ako východiskovú cenu na získanie porovnateľnej frankoceny na hranici Únie po preclení v EÚ vývoznú cenu ako vytvorenú v kontexte stanovenia dumpingového rozpätia (čiže vypustila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky prepojených predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal v EÚ). Podľa Všeobecného súdu predaj výrobkov, ktorý neuskutočňuje priamo výrobca, ale sa realizuje prostredníctvom prepojených predávajúcich subjektov, implikuje existenciu nákladov a ziskové rozpätie špecifické pre dané subjekty, takže ceny účtované nezávislým zákazníkom sú vo všeobecnosti vyššie ako ceny účtované výrobcami pri priamom predaji takýmto kupujúcim, a nemožno ich teda prirovnávať (6). Všeobecný súd preto usúdil, že Komisia tým, že na účely porovnania cien v rámci výpočtu podhodnotenia prirovnala ceny účtované predávajúcimi subjektmi nezávislým zákazníkom a ceny účtované výrobcami pri priamom predaji takýmto zákazníkom, len pokiaľ ide o podobný výrobok výrobného odvetvia Únie, vzala do úvahy pre tento výrobok vyššiu cenu, a teda nepriaznivú pre spoločnosť Jindal Saw, ktorá vykonávala väčšinu svojho predaja v Únii prostredníctvom predávajúcich subjektov (7). Podľa Všeobecného súdu to predstavovalo chybu vo výpočte cenového podhodnotenia dotknutého výrobku, keďže sa výpočet podhodnotenia nevykonal porovnaním cien na rovnakej úrovni obchodu. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že Komisia spravila chybu, keď odpočítala predajné náklady a zisky prepojených predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal v Únii od predaja prvému nezávislému kupujúcemu, zatiaľ čo predajné náklady a zisky prepojených predávajúcich subjektov výrobného odvetvia Únie sa neodpočítali od predajných cien výrobného odvetvia Únie prvému nezávislému zákazníkovi. Všeobecný súd usúdil, že tieto dve ceny neboli porovnané symetricky na rovnakej úrovni obchodu.

(4)

Všeobecný súd v dôsledku toho skonštatoval, že Komisia porušila článok 3 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia, ktoré bolo účinné v čase pôvodného prešetrovania (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“) (8). Keďže podhodnotenie vypočítané v spornom nariadení bolo základom pre záver, že dovoz dotknutého výrobku bol príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, Všeobecný súd skonštatoval, že existencia príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie ako nevyhnutná podmienka na uloženie antidumpingového cla v súlade s článkom 3 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia tým mohla byť takisto poznačená (9).

(5)

Všeobecný súd ďalej skonštatoval, že nemožno vylúčiť, že ak by bolo cenové podhodnotenie vypočítané správne, rozpätie ujmy výrobného odvetvia Únie by bolo stanovené na nižšej úrovni, než je dumpingové rozpätie. V takom prípade by sa v súlade s článkom 9 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia mala aj výška antidumpingového cla znížiť na úroveň, ktorá stačí na odstránenie uvedenej ujmy (10).

(6)

Vzhľadom na uvedené úvahy Všeobecný súd zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Jindal Saw Limited.

(7)

Inštitúcie Únie sú podľa článku 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) povinné prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami Únie v kontexte administratívneho postupu, akým je antidumpingové prešetrovanie v tomto prípade, spočíva vyhovenie rozsudku Všeobecného súdu v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená Všeobecným súdom odstráni (11).

(8)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora môže byť postup nahradenia zrušeného aktu obnovený v štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti (12). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na predbežné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. Ak sa napríklad zruší nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, konanie zostáva otvorené, pretože z právneho poriadku Únie sa odstraňuje len akt ukončujúci konanie (13), okrem prípadov, keď k nezákonnosti došlo vo fáze začatia. Obnovenie administratívneho postupu, v rámci ktorého sú opätovne uložené antidumpingové clá na dovoz, ktorý sa uskutočnil v období uplatňovania zrušeného nariadenia, nemožno považovať za opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlom zákazu retroaktivity (14).

(9)

V tomto prípade Všeobecný súd zrušil sporné nariadenie, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal Saw Limited, pretože sa Komisia dopustila chyby pri stanovení existencie značného podhodnotenia ceny. Táto chyba mohla poznačiť analýzu príčinnej súvislosti, ako aj rozpätie ujmy.

(10)

Zistenia, ku ktorým sa dospelo v spornom nariadení a ktoré neboli napadnuté alebo ktoré napadnuté boli, ale Všeobecný súd ich napadnutie zamietol alebo neskúmal, a preto neviedli k zrušeniu sporného nariadenia, zostávajú v platné v plnom rozsahu (15).

(11)

V nadväznosti na rozsudky Všeobecného súdu vo veci T-301/16 z 10. apríla 2019 rozhodla Komisia prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o opätovnom začatí prešetrovania“) o čiastočnom opätovnom začatí antidumpingového prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) a ktoré malo za následok prijatie sporného nariadenia, a o obnovení prešetrovania v štádiu, v ktorom nastali nezrovnalosti. Opätovné začatie bolo rozsahom obmedzené na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v súvislosti so spoločnosťou Jindal Saw Limited.

(12)

Následne Komisia 22. júla 2019 rozhodla, že na dovoz určitých rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii a vyrobených spoločnosťou Jindal Saw Limited zavedie registráciu a požiadala vnútroštátne colné orgány, aby skôr, ako rozhodnú o akýchkoľvek žiadostiach o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel, pokiaľ sa týkajú dovozu v súvislosti so spoločnosťou Jindal Saw Limited, počkali na uverejnenie príslušného vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa opätovne ukladajú clá (16) (ďalej len „nariadenie o registrácii“).

(13)

Komisia informovala zainteresované strany o tomto opätovnom začatí a vyzvala ich, aby predložili pripomienky.

(14)

Komisii boli doručené pripomienky od výrobného odvetvia Únie a dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(15)

Spoločnosť Jindal tvrdila, že Komisia nemohla vnútroštátnym colným orgánom nariadiť, aby nevrátili a/alebo neodpustili clá, ktoré sa vybrali podľa sporného nariadenia. Tvrdila, že situácia je v tomto prípade iná než v rozsudku vo veci Deichmann (17). Spoločnosť Jindal takisto tvrdila, že clá nemožno opätovne uložiť retroaktívne. Podľa spoločnosti Jindal bolo sporné nariadenie zrušené celé, čo znamená, že bolo vyňaté z právneho poriadku Únie so spätnou účinnosťou, zatiaľ čo v rozsudku vo veci Deichmann neboli žiadne skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť konečného nariadenia. Spoločnosť Jindal okrem toho tvrdila, že zistená nezákonnosť, pokiaľ ide o analýzu cenového podhodnotenia, vedie k zrušeniu platnosti celej analýzy Komisie súvisiacej s príčinnou súvislosťou. Podľa názoru spoločnosti Jindal to znamená, že clá ako celok nemali byť uložené ani opätovne uložené, keďže celá analýza ujmy a príčinnej súvislosti bola chybná.

(16)

Komisia pripomenula, že podľa ustálenej judikatúry, ak súd vyhlási, že nariadenie ukladajúce clá je neplatné, treba vychádzať z toho, že takéto clo nie je dlžné na základe právnych predpisov v zmysle článku 236 Colného kódexu a vnútroštátne colné orgány sú v zásade povinné ho vrátiť za podmienok stanovených na tento účel (18). Súd však tiež rozhodol, že presný rozsah rozsudku súdu o vyhlásení neplatnosti, a tak povinností, ktoré z neho vyplývajú, však treba určiť v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím nielen na výrok uvedeného rozsudku, ale aj na dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienečne opiera (19). V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Jindal zopakovala svoje tvrdenia, neposkytla však nové argumenty.

(17)

V tomto prípade Všeobecný súd spochybnil metódu výpočtu podhodnotenia, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal, a jej vplyv na príčinnú súvislosť, ako aj možný vplyv na rozpätie ujmy vo vzťahu k spoločnosti Jindal, ako sa uvádza v bodoch 192 – 195 rozsudku. Tieto skutočnosti však nespochybnili platnosť všetkých ostatných zistení uvedených v spornom nariadení, ktoré môžu podporiť platnosť konečných zistení Komisie týkajúcich sa ujmy, ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodnení 24. V každom prípade, aj keby sa opätovne začatým prešetrovaním zistilo, že opätovne by sa nemali uložiť žiadne antidumpingové clá, colné orgány by mali možnosť vrátiť clá, ktoré boli vybrané od prijatia sporného nariadenia, v plnej výške.

(18)

Súdny dvor navyše opakovane konštatoval, že článok 10 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia (20) nebráni tomu, aby sa aktmi opätovne uložili antidumpingové clá na dovoz, ktorý sa uskutočnil počas obdobia uplatňovania nariadení vyhlásených za neplatné (21). V dôsledku toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 15 nariadenia o registrácii, obnovenie administratívneho postupu a konečné opätovné uloženie ciel nemožno považovať za opatrenie, ktoré by bolo v rozpore s pravidlom neretroaktivity (22). V dôsledku toho bolo tvrdenie spoločnosti Jindal, že clá nemožno opätovne uložiť, zamietnuté.

(19)

Spoločnosť Jindal takisto tvrdila, že na to, aby Komisia vyhovela rozsudku súdu, musí použiť skutočné ceny spoločnosti Jindal účtované jej prvým nezávislým zákazníkom. Zdôraznila, že Komisia nesmie vytvárať ceny obchodných dcérskych spoločností výrobného odvetvia Únie. Tvrdila, že by to bolo v rozpore s bodom 187 rozsudku, v ktorom súd rozhodol: „... že ceny použité na výpočet cenového podhodnotenia mali byť ceny dohodnuté s nezávislými kupujúcimi, t. j. ceny, ktoré mohli títo kupujúci posúdiť na to, aby sa rozhodli, či výrobok kúpia od výrobného odvetvia Únie, alebo od predmetných vyvážajúcich výrobcov, a nie ceny v prechodnom štádiu.“ V tejto súvislosti Komisia usúdila, že v rozsudku Kazchrome (23), t. j. zdroji citovanom Všeobecným súdom v rozsudku Jindal, Všeobecný súd nešiel tak ďaleko, aby dospel k takému kategorickému záveru, ktorý teraz uvádza spoločnosť Jindal (a to, že vo všetkých prípadoch sú pri výpočtoch cenového podhodnotenia smerodajnými skutočné ceny, ktoré účtujú predávajúce subjekty v EÚ prepojené s vyvážajúcim výrobcom). Všeobecný súd bol v rozsudku Kazchrome v skutočnosti opatrný, keď uviedol, že „záver vyplývajúci z vyššie uvedeného preskúmania sa týka iba tejto veci“ (24). Komisia zastáva názor, že frankocenu na hranici Únie po preclení v prístavoch colného konania možno použiť v rámci preskúmania účinkov subvencovaného dovozu na ceny prostredníctvom osobitných výpočtov cenového podhodnotenia. Dovoz zvyčajne konkuruje cenám výrobného odvetvia Únie práve na tejto úrovni, pretože na tejto úrovni sa obchodníci rozhodujú, či výrobok kúpia od výrobného odvetvia Únie alebo od vyvážajúcich výrobcov. Pokúsiť sa na účely výpočtov cenového podhodnotenia odhadnúť, čo táto frankocena na hranici Únie po preclení predstavuje v kontexte, keď vyvážajúci výrobca predáva prostredníctvom prepojených subjektov v Únii, sa nelíši od situácie, keď Komisia na porovnanie priamo používa frankocenu vyvážajúcich výrobcov na hranici Únie po preclení pri priamom predaji do Únie. Odkaz na „dohodnuté ceny“ ako v rozsudku Kazchrome, tak aj neskôr v rozsudku Jindal, by sa mal chápať v ich náležitom kontexte.

(20)

Spoločnosť Jindal takisto tvrdila, že Komisia by mala opraviť ostatné chyby a nesprávne výpočty, ktoré vyšli najavo po prijatí sporného nariadenia. Ako Komisia vysvetlila v oznámení o opätovnom začatí prešetrovania, zistenia, ku ktorým sa dospelo v spornom nariadení a ktoré neboli napadnuté alebo ktoré napadnuté boli, ale Všeobecný súd ich napadnutie v rozsudku zamietol alebo neskúmal, a preto neviedli k zrušeniu sporného nariadenia, zostávajú platné v plnom rozsahu (25). Komisia preto nie je povinná zaoberať sa tvrdeniami v otázkach, ktoré prekračujú rámec toho, čo Všeobecný súd považoval za nezákonné.

(21)

Druhý vyvážajúci výrobca, a to spoločnosť Electrosteel Castings Ltd. (ďalej len „ECL“), tvrdil, že v prípade, že Komisia stanoví, že dovoz od spoločnosti Jindal nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu, mala by prehodnotiť, či by mali byť zachované opatrenia týkajúce sa dovozu od spoločnosti ECL. Tento vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že v prípade, že Komisia opraví rozpätia spoločnosti Jindal, jeho rozpätia by sa mali tiež opraviť. Po poskytnutí informácií spoločnosť ECL, podporovaná vládou Indie, zopakovala tieto tvrdenia a tvrdila, že prepočítanie jej rozpätí je nevyhnutným dôsledkom opätovného začatia tohto postupu. Komisia by preto mala prepočet vykonať ex officio.

(22)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenia spoločnosti ECL, Komisia poznamenala, že ako je uvedené v odôvodnení 24, v tomto prípade nemusí prepočítať rozpätie podhodnotenia ceny spoločnosti ECL. V každom prípade, Komisia aj po prepočítaní cenového podhodnotenia v prípade spoločnosti Jindal postupom opísaným v oddiele 3.2 stanovila, že medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie stále je príčinná súvislosť, ako sa uvádza v oddiele 3.4. Toto tvrdenie sa preto stalo bezpredmetné. Komisia zamietla aj druhé tvrdenie, keďže akékoľvek prepočítanie rozpätí spoločnosti ECL nespadá do rozsahu tohto postupu. Aj za predpokladu, že tvrdenie spoločnosti ECL, že jej rozpätie podhodnotenia ceny bolo v rozsahu rozpätia stanoveného pre spoločnosť Jindal podľa postupu opísaného v oddiele 3.2, Komisia poznamenala, že pre všetok indický dovoz by stále dochádzalo k cenovému podhodnoteniu, aj keď by bolo nižšie. Takáto úroveň cenového podhodnotenia by vzhľadom na osobitné podmienky na trhu s dotknutým výrobkom bola relevantná na to, aby bolo možné konštatovať, že predmetné indické dovozy boli skutočnou a podstatnou príčinou zistenej ujmy. Komisia sa touto otázkou ďalej zaoberala v oddiele 3.4.

(23)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že Komisia by mala pri svojej analýze ujmy zohľadniť účinok stláčania cien spôsobený dovozom na výrobné odvetvie Únie. Naopak, spoločnosť ECL po poskytnutí informácií tvrdila, že takáto analýza prekračuje rozsah tohto opätovne začatého postupu a nemala by sa vykonať. Komisia dospela k záveru, že analýza stláčania cien je neodlučiteľnou súčasťou analýzy príčinnej súvislosti, ktorá mohla byť podľa konštatovania Všeobecného súdu poznačená predmetnou chybou. Komisia preto analyzovala stláčanie cien, ako sa uvádza ďalej v oddiele 3.3.

(24)

Komisia pripomenula, že dovoz spoločnosti Jindal predstavoval v období prešetrovania len 20 % celkového dovozu z Indie. Všetok ostatný dovoz zostal rozhodnutím Všeobecného súdu nedotknutý. Inými slovami, aj keby sa dovoz spoločnosti Jindal vyňal z posúdenia účinkov na ceny, zistenia týkajúce sa značného cenového podhodnotenia (26) vzhľadom na veľmi významnú časť predmetného dovozu by zostali nedotknuté. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že účinky na ceny sa zvažujú a ujma spôsobená domácemu výrobnému odvetviu Únie predmetným dovozom sa konštatuje so zreteľom na dovoz z dotknutej krajiny alebo krajín ako celku (na rozdiel od prípadov, keď sa to uskutočňuje vzhľadom na každého vyvážajúceho výrobcu) (27). Komisia preto usúdila, že preskúmanie výpočtov podhodnotenia ceny zo strany spoločnosti Jindal nepoznačilo záver, že celkovo došlo prostredníctvom indických dovozov k značnému cenovému podhodnoteniu. Chyba, ktorú Všeobecný súd odhalil, teda nemala významný vplyv na celkové zistenia, ku ktorým sa dospelo v pôvodnom prešetrovaní. V tomto zmysle sa všetky zistenia o ujme v pôvodnom prešetrovaní týmto právne ustanovujú a potvrdzujú.

(25)

Hoci Komisia usúdila, ako sa konštatuje v odôvodnení 24, že vplyv chyby, ktorú Všeobecný súd odhalil, nepoznačil zistenia Komisie týkajúce sa cenového podhodnotenia a ujmy, Komisia podrobnejšie preskúmala, či by stále dochádzalo k cenovému podhodnoteniu, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal, a to aj vzhľadom na osobitné trhové podmienky v tomto prípade.

(26)

Všeobecný súd uviedol, že povinnosť objektívne preskúmať vplyv dumpingových dovozov zakotvená v článku 3 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia si vyžaduje, aby bolo vykonané spravodlivé porovnanie ceny dotknutého výrobku a ceny podobného výrobku výrobného odvetvia Únie pri predaji uskutočnenom na území Únie. S cieľom zabezpečiť spravodlivý charakter takéhoto porovnania sa ceny musia porovnávať na rovnakej úrovni obchodu (pozri vec T-301/16, bod 176).

(27)

V tomto prípade existuje niekoľko významných špecifických trhových charakteristík, ktoré sa týkajú dotknutého výrobku a sú opísané ďalej v texte.

(28)

Dotknutým výrobkom sú rúry a rúrky z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) (ďalej len „rúrky z tvárnej liatiny“) s vylúčením rúr a rúrok z tvárnej liatiny bez vnútorného a vonkajšieho náteru (ďalej len „holé rúrky“), s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90 (kódy TARIC 7303001010 a 7303009010).

(29)

Komisia pripomenula, že dve skupiny spoločností vyrábajúcich dotknutý výrobok (z troch) spolupracovali ako výrobné odvetvie Únie (čo predstavuje približne 96 % celkovej výroby). Skupina SG PAM (ďalej len „SG PAM“) predávala nezávislým zákazníkom v Únii prostredníctvom svojich troch výrobných spoločností nachádzajúcich sa vo Francúzsku, v Nemecku a Španielsku, ako aj prostredníctvom mnohých predajných dcérskych spoločností nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch (28). Druhá skupina výrobcov z Únie, spoločnosť Duktus Rohrsysteme GmbH, predávala od svojej nemeckej výrobnej spoločnosti a prostredníctvom jednej predajnej dcérskej spoločnosti (29). Na druhej strane spoločnosť Jindal predávala dotknutý výrobok v Únii prostredníctvom troch predajných dcérskych spoločností nachádzajúcich sa v Taliansku, Španielsku a Spojenom kráľovstve (30).

(30)

Rúrky z tvárnej liatiny sa využívajú najmä v preprave vody a odpadovej vody. Spoločnosti dodávajúce vodu a spoločnosti zabezpečujúce úpravu odpadových vôd preto predstavujú väčšinu dopytu po dotknutom výrobku. Tieto spoločnosti využívajú rúrky z tvárnej liatiny vo veľkých infraštruktúrnych projektoch a ich nákupy priamo alebo nepriamo podliehajú verejnému obstarávaniu prostredníctvom postupov obstarávania. Ako sa uvádza v podnete (31), rúrky z tvárnej liatiny sa predávajú buď priamo zmluvným stranám alebo vodárenským spoločnostiam (t. j. predaj používateľom) alebo nepriamo prostredníctvom obchodníkov (t. j. predaj distribútorom). Aj keď sa veľká časť rúrok z tvárnej liatiny najprv predáva stavebným spoločnostiam, tieto spoločnosti sa zúčastňujú na postupoch obstarávania vodárenských spoločností a spoločností zabezpečujúcich úpravu odpadových vôd, takže tlak na cenovú ponuku sa tam v konečnom dôsledku takmer vždy prejaví. Väčšina predaja rúrok z tvárnej liatiny na trhu Únie je teda priamo alebo nepriamo spojená s postupmi obstarávania v rozličných členských štátoch.

(31)

Skupina SG PAM predala okolo 75 % svojej produkcie používateľom a zvyšných 25 % neprepojeným distribútorom. Spoločnosť Duktus mala inú štruktúru predaja, keďže predávala najmä neprepojeným distribútorom (takmer 90 % predaja). Keďže však predaj spoločnosti Duktus predstavoval len malý podiel z predaja výrobného odvetvia Únie, Komisia potvrdila, že najmenej 65 % predaja výrobného odvetvia Únie išlo priamo používateľom.

(32)

Spoločnosť Jindal mala podobný typ štruktúry predaja zákazníkom ako výrobné odvetvie Únie, viac než 70 % predala používateľom a približne 30 % neprepojeným distribútorom.

(33)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť Jindal a výrobné odvetvie Únie predávali dotknutý výrobok podobným typom zákazníkov v podobnom pomere.

(34)

Skupina SG PAM mala územnú štruktúru predaja, v rámci ktorej sa jej subjekty zameriavali na miestne trhy, na ktorých pôsobili. Platilo to ako na výrobcov spoločnosti SG PAM, tak aj na jej predajné dcérske spoločnosti. Napríklad SG PAM Francúzsko bol jediným subjektom spoločnosti SG PAM predávajúcim priamo konečným používateľom vo Francúzsku. Ak aj určitý druh výrobku vyrábala SG PAM Nemecko alebo Španielsko, takýto druh výrobku sa najprv opätovne predal interne spoločnosti SG PAM Francúzsko a až potom ho SG PAM Francúzsko predala konečnému používateľovi. Podobne SG PAM Belgicko bola jediným predávajúcim subjektom v Belgicku [a Luxembursku]; SG PAM UK v Spojenom kráľovstve [a Írsku]; SG PAM Taliansko len v Taliansku atď. Inak povedané, tieto tri výrobné subjekty nepredávali priamo používateľom na trhoch, na ktorých pôsobili iné výrobné subjekty alebo predajné dcérske spoločnosti. Táto štruktúra odzrkadľuje skutočnosť, že trh sa riadi postupmi obstarávania, ktoré v členských štátoch organizujú obce alebo podniky verejnoprospešných služieb, a že teda na každom trhu je potrebné vhodné predajné zastúpenie.

(35)

Spoločnosť Duktus mala aj lokálnu predajnú štruktúru, keďže predávala viac než 50 % svojej produkcie na svojom domácom trhu v Nemecku. Spoločnosť Duktus mala len jednu dcérsku spoločnosť, Duktus Česká republika (ďalej len „Duktus CZ“), ktorá predávala iba v Českej republike a na Slovensku. Predaj spoločnosti Duktus CZ bol relatívne malý a predstavoval približne 10 % všetkého predaja spoločnosti Duktus. Predaj spoločnosti Jindal na týchto dvoch trhoch predstavoval len minimálny podiel (menej ako 1 %).

(36)

Komisia vykonala podrobnú analýzu cien skupiny SG PAM, aby určila cenové modely priameho predaja zo závodu a nepriameho predaja prostredníctvom jej predajných dcérskych spoločností. Skupina SG PAM je zďaleka najväčším výrobcom z Únie a predstavuje 80 % predaja spolupracujúcich výrobcov z Únie v Únii a 90 % výroby (32). Komisia porovnala predajné ceny 10 najpredávanejších druhov výrobku (33) v prípade troch výrobných spoločností skupiny SG PAM a jej dvoch najväčších predajných dcérskych spoločností, ktoré predávajú podobné objemy. Porovnanie preukázalo značné cenové rozdiely pri jedinom druhu výrobku. Konkrétne, predajné dcérske spoločnosti mali často nižšie predajné ceny než výrobcovia, ale opak bol tiež pravdou. Dalo by sa to vysvetliť tak, ako bolo už uvedené skôr v texte, že na trh s dotknutým výrobkom zrejme vplýva využívanie postupov obstarávania. V závislosti od geografického trhu sa cena predmetného druhu výrobku mohla líšiť. Pokiaľ ide o geografické trhy, Komisia poznamenala, že na príslušnom geografickom trhu sa v zásade využíval len jeden predajný kanál, ako je opísané v odôvodnení 34. Z toho dôvodu nebolo možné na rovnakom geografickom trhu pre reprezentatívne objemy porovnať cenové modely medzi predajom od výrobných spoločností a predajom prostredníctvom predajných subjektov predávajúcich na domácom trhu.

(37)

Komisia preto dospela k záveru, že predaj priamo výrobcom alebo predaj prostredníctvom predávajúcich subjektov výrobcu nemal žiaden viditeľný vplyv na cenovú úroveň takého predaja zákazníkovi. Najmä sa nezistilo, že by predaj prostredníctvom prepojeného subjektu viedol k vyšším cenám ako predaj uskutočnený priamo výrobcom z dôvodu tlaku na cenovú ponuku a rozdielnej cenovej úrovne v závislosti od zemepisnej polohy. Hoci sa v rámci výrobného odvetvia Únie konečný predaj jeho výrobných spoločností uskutočňoval na domácich trhoch, tento predaj sa týkal toho istého druhu zákazníkov ako predaj ich predajných dcérskych spoločností v iných členských štátoch. Na základe tejto podrobnej analýzy cien, ktoré výrobné odvetvie Únie účtovalo na trhu Únie, Komisia preto považovala za vhodné považovať priamy predaj a nepriamy predaj prostredníctvom predajných dcérskych spoločností ako uskutočnené na rovnakej úrovni obchodu.

(38)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia skonštatovala, že sektor rúrok z tvárnej liatiny sa vyznačuje viacerými špecifikami, ktoré jej umožnili domnievať sa, že predaj výrobného odvetvia Únie a spoločnosti Jindal sa uskutočňoval na rovnakej úrovni obchodu:

(39)

Vzhľadom na zistenia Všeobecného súdu vo veci T-301/16, a najmä na vyhlásenia uvedené v bode 184 rozsudku, ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia nedokázala nájsť dôkazy, že dodatočné náklady a ziskové rozpätia predávajúcich subjektov výrobcov z Únie vo všeobecnosti viedli k vyšším cenám pre nezávislých nákupcov z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 36 a 37. Trhové osobitosti v určitých prípadoch ukazujú, že nie vždy sa náklady vznikajúce v súvislosti so sprostredkovateľskými predávajúcimi subjektmi a zisky môžu automaticky premietnuť do ceny, a to ani v tomto prípade, čo implicitne uznal aj Všeobecný súd, keď pridal slová „vo všeobecnosti“.

(40)

S cieľom vyhovieť rozsudku, a to najmä pokiaľ ide o vyhlásenie Všeobecného súdu v bode 184 rozsudku, však Komisia preskúmala, či by došlo k cenovému podhodnoteniu aj vtedy, keby sa porovnali ceny účtované prvému nezávislému zákazníkovi na úrovni predávajúcich subjektov, či ide priamo o výrobné spoločnosti alebo predajné dcérske spoločnosti. Toto preskúmanie urobila bez toho, aby boli dotknuté vyššie uvedené zistenia.

(41)

Komisia preto použila konečné predajné ceny prvému nezávislému zákazníkovi v Únii na oboch stranách (výrobné odvetvie Únie a spoločnosť Jindal), v ktorých boli zohľadnené úpravy. Ak to bolo vhodné, Komisia túto konečnú cenu prvému nezávislému zákazníkovi upravila o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, balenie, úver, záruku a poplatky medzi spoločnosťou uskutočňujúcou predaj a neprepojeným zákazníkom. Výsledkom bolo rozpätie podhodnotenia ceny vo výške 3,1 %.

(42)

Rovnako opätovné preskúmanie konkrétnej situácie týkajúcej sa spoločnosti Jindal ukázalo, že predajné ceny spoločnosti Jindal podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie, hoci na nižšej úrovni, než bolo stanovené v pôvodnom prešetrovaní. Ako je vysvetlené ďalej, takéto podhodnotenie možno považovať za značné v trhovej situácii, v ktorej citlivosť ceny zohráva významnú úlohu.

(43)

V každom prípade, aj keby sa zrevidované rozpätie podhodnotenia ceny spoločnosťou Jindal malo považovať za nevýznamné alebo neprimerané, Komisia usúdila, že predmetný dovoz by mal napriek tomu negatívne cenové účinky na predaj v Únii.

(44)

Dumpingový dovoz môže mať významný vplyv na trh, najmä ak sú výrobky homogénne a citlivosť cien zohráva významnú úlohu. Rúrky z tvárnej liatiny sú výrobkami s vysokou citlivosťou cien a pri tomto druhu výrobkov aj malý cenový rozdiel môže mať významný vplyv na trh.

(45)

Rúrky z tvárnej liatiny sú výrobkom, ktorý je vymedzený technickými normami. Pre ten istý druh výrobku preto existujú pomerne malé rozdiely v kvalite, čo spôsobuje, že pri rozhodovaní o kúpe predstavujú ceny nesmierne dôležitý faktor. Okrem toho priame a nepriame postupy obstarávania, pri ktorých je logika najnižšej ponuky mimoriadne silná, predstavujú hlavný predajný kanál. Táto logika platí pre priamu účasť výrobcov a ich predajných dcérskych spoločností v postupoch obstarávania, ale aj pre nepriamu účasť, keď poskytujú výrobky iným spoločnostiam, ktoré sa zúčastňujú na postupoch obstarávania. Tieto spoločnosti sú zvyčajne stavebnými spoločnosťami, ktoré odpovedajú na postupy obstarávania verejných obstarávateľov (mestské rady, vodárenské spoločnosti atď.). Tieto postupy obstarávania zahŕňajú dodávku aj inštaláciu potrubí. Keďže sú postupy obstarávania zvyčajne otvorené pre všetkých uchádzačov, všetky spoločnosti boli pod tlakom znížiť svoje ceny, aby sa zosúladili s najnižšou ponukou s cieľom získať zákazku.

(46)

Za týchto osobitných okolností boli ceny dotknutého výrobku stlačené rýchlo rastúcim dumpingovým dovozom z Indie, ako je uvedené ďalej v odôvodnení 51, a cenové podhodnotenie samotné neodzrkadľovalo v plne miere negatívny vplyv dumpingového dovozu na cenu výrobného odvetvia Únie. Ako je vysvetlené v spornom nariadení (34), zatiaľ čo indický predaj a podiel na trhu sa počas obdobia prešetrovania podstatne zvýšili, objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol oveľa viac ako spotreba a výrobné odvetvie Únie stratilo 11 % predaja a jeho podiel na trhu sa znížil o 4 %. Neprestávajúci tlak vyvíjaný dumpingovým dovozom za nízke ceny (35) neumožnil výrobnému odvetviu Únie, aby prispôsobilo svoje predajné ceny.

(47)

Z toho dôvodu Komisia dospela k záveru, že aj keby bola existencia cenového podhodnotenia sporná, v tomto prípade došlo k stláčaniu cien spôsobenému predmetným dovozom.

(48)

Komisia ďalej preskúmala, či by stále existovala príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou vzhľadom na zrevidované rozpätie podhodnotenia ceny pre spoločnosť Jindal a/alebo na alternatívne zistenia týkajúce sa stláčania cien. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že dovoz spoločnosti Jindal predstavoval približne 20 % dumpingového dovozu. Komisia tiež skonštatovala, že prepočítané nižšie rozpätie podhodnotenia ceny v prípade predajov spoločnosti Jindal nezmenilo skutočnosť, že aj všetok ostatný dovoz z Indie podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 22, keďže zistenia Všeobecného súdu sa nevzťahovali na uvedené dovozy. Zrevidované rozpätie podhodnotenia ceny týkajúce sa spoločnosti Jindal spolu s významným rozpätím podhodnotenia ceny, ktoré bolo v pôvodnom prešetrovaní zistené vo väčšine dovozu z Indie, potvrdzuje pôvodné zistenie Komisie o existencii značnej ujmy, ako aj príčinnej súvislosti v tomto prípade.

(49)

Komisia ďalej vykonala celkovú analýzu príčinnej súvislosti medzi zistenou ujmou a všetkým dumpingovým dovozom z Indie, pričom nestrácala zo zreteľa alternatívne zistenia týkajúce sa stláčania cien.

(50)

Komisia zistila, že ziskovosť predaja výrobného odvetvia Únie nezávislým zákazníkom bola veľmi nízka. Konkurenčný tlak dumpingového dovozu spôsobil, že výrobné odvetvie Únie nemohlo dostatočne zvýšiť svoje ceny, aby zlepšilo svoju finančnú situáciu. Nízka ziskovosť ukazuje, že dumpingový dovoz stlačil ceny výrobného odvetvia Únie a zabránil mu v ich zvýšení, ktorým by dosiahlo udržateľné úrovne ziskovosti.

(51)

Navyše, ako sa uvádza v spornom nariadení (odôvodnenia 79 a 80), objem dumpingového dovozu sa výrazne zvýšil napriek zmenšujúcemu sa trhu. Dumpingový dovoz sa za posudzované obdobie zvýšil o viac než 10 %. V tejto súvislosti článok 3 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia stanovuje že samotný objem dumpingového dovozu môže byť zodpovedný za značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie.

(52)

Komisia preto dospela k záveru, že napriek nižšej úrovni opätovne stanoveného rozpätia podhodnotenia ceny pre spoločnosť Jindal všetok dovoz podhodnocoval predaj výrobného odvetvia Únie. Medzi všetkým dumpingovým dovozom z Indie a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie teda stále existuje príčinná súvislosť. Okrem toho, aj keby bolo možné spochybniť zistenia týkajúce sa cenového podhodnotenia v súvislosti s predmetným dovozom, Komisia dospela k záveru, že indický dovoz spôsobil výrazné stláčanie cien, a preto sa týmto potvrdzujú pôvodné zistenia týkajúce sa ujmy/príčinnej súvislosti.

(53)

Všeobecný súd v bode 194 rozsudku vo veci T-301/16 skonštatoval, že ak by Komisia vypočítala cenové podhodnotenie správne, nemohol by vylúčiť, že rozpätie ujmy výrobného odvetvia Únie by bolo možné stanoviť na nižšej úrovni, než je dumpingové rozpätie.

(54)

Po prvé, Komisia poznamenáva, že pravidlá určovania rozpätia ujmy, ktoré sa uplatňovali v čase prešetrovania, ktoré viedlo k opatreniam, boli zmenené nariadením (EÚ) 2016/1036. Novými pravidlami sa výpočet rozpätia ujmy vyžaduje len za výnimočných okolností.

(55)

Po druhé, Komisia pripomenula, že analýza podhodnotenia a určenie rozpätia ujmy sledujú odlišné ciele. Cieľom analýzy podhodnotenia je určiť, či predmetný dovoz má vplyv na ceny výrobného odvetvia Únie. Zistenia týkajúce sa podhodnotenia sú jedným z prvkov, ktoré Komisia zohľadňuje v analýze ujmy a príčinnej súvislosti. Naopak, účelom stanovenia rozpätia ujmy je preskúmať, či by clo nižšie ako zistené dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy. Na rozdiel od kontextu stanovenia ujmy a podrobných povinností uvedených v článku 3 základného antidumpingového nariadenia, zákonodarca nestanovil komplexný súbor pravidiel týkajúcich sa spôsobu, akým by Komisia mala odhadnúť takúto úroveň cla. Článkom 9 antidumpingového nariadenia sa vtedy len stanovilo, že „[v]ýška antidumpingového cla nesmie presiahnuť stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie“. V danom prípade Komisia vypočítala cenu, ktorá by stačila na pokrytie výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, zvýšených o primeranú výšku zisku (tzv. cenu nespôsobujúcu ujmu). Táto cena sa porovnala s dovoznou cenou. Tento rozdiel v cene bol vyjadrený ako percento ceny CIF dovážaného výrobku, aby sa takéto percento alebo rozpätie dalo porovnať s výškou zisteného dumpingu (vyjadreného aj na základe cien CIF). Clo, či je založené na rozpätí ujmy alebo na dumpingovom rozpätí, sa totiž bude vždy uplatňovať na cenu CIF dovážaných výrobkov, keď takéto výrobky budú predmetom colného konania v Únii.

(56)

Navyše, metodika a údaje použité v súvislosti s cenovým podhodnotením sa nezhodujú s metodikou a údajmi použitými vo výpočtoch predaja pod cieľovú cenu. Rozpätie podhodnotenia ceny sa počíta podľa druhu výrobku (číselný kód výrobku, ďalej len „PCN“) ako rozdiel medzi skutočnými dovoznými cenami vyvážajúceho výrobcu a skutočnými cenami výrobcov z Únie vyjadrený ako percento ceny výrobného odvetvia Únie. Celkové vážené rozpätie podhodnotenia ceny sa potom počíta ako rozdiel medzi skutočnými dovoznými cenami vyvážajúceho výrobcu a skutočnými cenami výrobcov z Únie vyjadrený ako percento „teoretického obratu“ vyvážajúceho výrobcu, t. j. suma, ktorú by vyvážajúci výrobca získal, keby dovážané množstvá predával za rovnakú cenu ako výrobcovia z Únie. Rozpätie ujmy sa naopak počíta (takisto na základe PCN) ako rozdiel medzi cenou výrobného odvetvia Únie nespôsobujúcou ujmu a skutočnou dovoznou cenou, vyjadrený ako percento skutočnej hodnoty CIF vyvážajúceho výrobcu (čiže skutočnej na rozdiel od teoretického obratu).

(57)

Chyba pri určovaní existencie a výšky cenového podhodnotenia pre daného vyvážajúceho výrobcu teda nemá nevyhnutne automatický vplyv na určenie rozpätia ujmy pre takého vyvážajúceho výrobcu.

(58)

Každopádne, vzhľadom na bod 194 rozsudku Všeobecného súdu Komisia revízne prešetrila rozpätie ujmy spoločnosti Jindal.

(59)

Za normálnych okolností je cena výrobného odvetvia Únie nespôsobujúca ujmu založená na výrobných nákladoch podľa jednotlivých druhov výrobku, pričom zhŕňa predajné, všeobecné a administratívne náklady, ako aj primeraný zisk a je stanovená na úrovni zo závodu. V tomto konkrétnom prípade však Komisia nemala dostatočne podrobné a overené informácie týkajúce sa výrobných nákladov založené na PCN, čo je nevyhnutné na výpočet rozpätia ujmy, ako je uvedené vyššie. Komisia mala na druhej strane k dispozícii informácie, ktoré zahŕňali aj náklady na predaj a zisky predávajúcich subjektov výrobcov z Únie. Vzhľadom na osobitné okolnosti v tomto prípade, najmä mnohé rozdiely v druhoch výrobku a špecifické technické normy/špecifikácie vyplývajúce zo špecifikácií obstarávania, bola cena nespôsobujúca ujmu výnimočne založená na konečnej predajnej cene podľa jednotlivých druhov výrobku, ktorá bola upravená tak, ako je uvedené vyššie v odôvodnení 41, a od ktorej sa odpočítal skutočný zisk a potom sa pripočítal primeraný zisk. Vzhľadom na tieto osobitné okolnosti a s cieľom vyhovieť rozsudku sa výnimočne považovalo za vhodné porovnať uvedenú cenu s konečnou predajnou cenou spoločnosti Jindal symetricky, čiže na úrovni jej prepojených dovozcov, ktorá bola tiež upravená iba tak, ako sa opisuje v odôvodnení 41, ale boli do nej zahrnuté predajné, všeobecné a administratívne náklady a prípadný zisk.

(60)

Prepočítané rozpätie ujmy bolo takto stanovené na 9,0 %.

(61)

V nadväznosti na poskytnutie informácií skupina SG PAM napadla rozpätie ujmy stanovené na tejto úrovni. Po prvé, skupina SG PAM tvrdila, že Komisia išla nad rámec zistení Všeobecného súdu, keďže prepočítala rozpätie ujmy, hoci podľa jej názoru súd nenašiel vo výpočte rozpätia ujmy žiadnu chybu. Po druhé skupina SG PAM tvrdila, že navrhovaným rozpätím ujmy by sa neodstránila ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, keďže opätovne stanovená úroveň cla by bola porovnateľná s úrovňou cla pre spoločnosť ECL. Skupina SG PAM na základe svojich informácií o trhu tvrdila, že takáto úroveň ciel neovplyvnila ani objemy ani ceny spoločnosti ECL, v dôsledku čoho SG PAM nemohla konať na úrovni cien, ktorá by nespôsobovala ujmu, a zlepšiť svoju ziskovosť. Komisia by preto buď nemala uplatniť pravidlo nižšieho cla alebo by na stanovenie rozpätia ujmy mala použiť inú metodiku výpočtu.

(62)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia pripomenula, že ako sa uvádza v odôvodnení 5, Všeobecný súd výslovne poveril Komisiu, aby preskúmala, či by prepočítanie rozpätia podhodnotenia ceny malo vplyv aj na konečnú úroveň cla z dôvodu možnej zmeny rozpätia ujmy.

(63)

Po druhé, Komisia zopakovala právny rámec. Podľa článku 9 ods. 4 antidumpingového nariadenia, ktoré bolo účinné v tom čase, „[v]ýška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Únie“. Podobne článok 15 ods. 1 tretí pododsek základného antisubvenčného nariadenia, ktoré bolo účinné v čase tohto prešetrovania, stanovoval, že „výška vyrovnávacieho cla nepresiahne zistenú výšku napadnuteľných subvencií, mala by však byť nižšia ako celková výška napadnuteľných subvencií, ak by takéto nižšie clo bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie“.

(64)

Toto opätovne začaté antidumpingové prešetrovanie sa vykonalo súbežne s antisubvenčným prešetrovaním, v ktorom bola prepočítaná suma subvencovania stanovená na 6 %. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu nemal vplyv na rozpätie ujmy v prípade spoločnosti Jindal vo výške 19 %, kombinácia subvenčného a dumpingového rozpätia je vyššia než opätovne stanovené rozpätie ujmy.

(65)

So zreteľom na uvedený právny rámec kombinované sadzby vyrovnávacieho a antidumpingového cla nemôžu v súlade s pravidlom nižšieho cla prekročiť rozpätie ujmy. Komisia preto uloží konečné antidumpingové clo nad rámec konečného vyrovnávacieho cla len do výšky príslušnej úrovne odstránenia ujmy.

(66)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní stanovila cenu nespôsobujúcu ujmu pre výrobné odvetvie Únie, ako je opísané v odôvodnení 59. Cena sa porovnala s dovoznou cenou a rozdiel bol vyjadrený ako percento („rozpätie ujmy“). Výrobné odvetvie Únie v tom čase nepopieralo, že táto metodika bola z právneho hľadiska správna na odstránenie jej ujmy, ktorá bola vtedy zistená. Zákonnosť tejto metodiky nemôžu vyvrátiť žiadne úvahy o účinnosti opatrení vzhľadom na údajné následné udalosti. Neexistuje dôvod odchýliť sa od tejto metodiky teraz pri stanovovaní sadzby cla bez chýb, ktoré Všeobecný súd zistil v prípade cenového podhodnotenia a ktoré ovplyvnili aj rozpätie ujmy.

(67)

Komisia z týchto dôvodov tieto tvrdenia zamietla.

(68)

Na základe záverov, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou a príčinnou súvislosťou v tomto opätovne začatom antidumpingovom prešetrovaní, sa má opätovne uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej liatiny (tiež známej ako liatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii a vyrobených spoločnosťou Jindal Saw Limited.

(69)

Toto prešetrovanie sa vykonalo súbežne s opätovne začatým antisubvenčným prešetrovaním týkajúcim sa tej istej spoločnosti a toho istého výrobku, v ktorom Komisia stanovila výšku subvencovania, ktorá je nižšia než úroveň odstránenia ujmy. Komisia preto uložila vyrovnávacie clo na úrovni konečnej zistenej výšky subvencovania. Keďže je kombinované subvenčné a dumpingové rozpätie vyššie než opätovne stanovené rozpätie ujmy, kombinované sadzby vyrovnávacieho a antidumpingového cla nemôžu, v súlade s pravidlom nižšieho cla, prekročiť rozpätie ujmy. Komisia preto uloží konečné antidumpingové clo nad rámec konečného vyrovnávacieho cla len do výšky príslušnej úrovne odstránenia ujmy.

(70)

Na základe toho je sadzba, s ktorou budú clá uložené, stanovená takto:

(71)

Zrevidovaná úroveň antidumpingových ciel sa uplatňuje bez akéhokoľvek časového prerušenia od nadobudnutia účinnosti sporného nariadenia (konkrétne od 19. marca 2016). Colným orgánom sa nariaďuje, aby vybrali príslušnú sumu z dovozu týkajúceho sa spoločnosti Jindal Saw Limited a vrátili všetky sumy, ktoré sa v súlade s uplatniteľnými colnými predpismi doteraz vybrali nad tento rámec.

(72)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (36), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(73)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,