This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32020H1366
Commission Recommendation (EU) 2020/1366 of 23 September 2020 on an EU mechanism for preparedness and management of crises related to migration
Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1366 z 23. septembra 2020 o mechanizme EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie (Koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie)
Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1366 z 23. septembra 2020 o mechanizme EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie (Koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie)
C/2020/6469
Ú. v. EÚ L 317, 1.10.2020, p. 26–38
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
1.10.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 317/26 |
ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2020/1366
z 23. septembra 2020
o mechanizme EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie
(Koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,
keďže:
(1) |
Utečenecká kríza v roku 2015 odhalila slabé stránky a nedostatky v systémoch riadenia migračných kríz na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ako aj to, že kapacity a nástroje, ktoré majú k dispozícii členské štáty najviac vystavené tlaku, sú nedostatočné. Kríza odhalila potrebu konať na viacerých frontoch súčasne, v tretích krajinách pôvodu, krajinách tranzitu a/alebo určenia, na vonkajších hraniciach EÚ a v iných členských štátoch vystavených tlaku. |
(2) |
Opatrenia, ktoré Únia a členské štáty prijali po utečeneckej kríze v roku 2015, boli zacielené na viaceré politické, legislatívne, operačné a finančné potreby a zamerané na zlepšenie udržateľnosti riadenia migrácie. Toto bezprecedentné úsilie, ktoré zahŕňa opatrenia na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a na úrovni EÚ, prispelo k postupnému každoročnému znižovaniu počtu neregulárnych príchodov a v roku 2019 napokon k dosiahnutiu najnižšej úrovne za šesť rokov. |
(3) |
Situácia na vonkajších hraniciach je však naďalej veľmi nestabilná a v záujme lepšej prípravy na zvládnutie prípadných rozsiahlych migračných kríz sú potrebné ďalšie zlepšenia. Migranti, ktorí sa neoprávnene pohybujú vo viacerých členských štátoch a predkladajú v nich žiadosti o azyl, môžu navyše predstavovať vážnu záťaž pre vnútroštátne azylové systémy. |
(4) |
S cieľom predísť vzniku zdanlivo nekontrolovaných migračných tokov prichádzajúcich do EÚ, k akým došlo v roku 2015, a zabezpečiť účinné fungovanie vnútroštátnych migračných systémov je potrebné skonsolidovať doteraz rozvinutú operačnú spoluprácu vytvorením rámca na podporu koordinovanejšieho využívania príslušných právnych predpisov. Vytvorenie takéhoto rámca by významne prispelo k zabezpečeniu toho, aby členské štáty a Únia rozvíjali odolnosť potrebnú na účinné zvládnutie akejkoľvek migračnej krízy. Okrem toho by sa mala pravidelne monitorovať situácia v oblasti migrácie, aby sa rozhodnutia podľa možnosti vždy prijímali na základe úplného situačného prehľadu. Tento proces by mal vychádzať zo skúseností získaných po utečeneckej kríze v roku 2015 pri monitorovaní migračnej situácie, ako aj pri vydávaní správ integrovanej situačnej informovanosti a analýzy (ISAA) v rámci relevantnej aktivácie integrovanej politickej reakcie Rady na krízu (IPCR). |
(5) |
S cieľom posilniť odolnosť Únie a členských štátov by sa všetky zainteresované strany vrátane členských štátov mali prostredníctvom dvojstranných kanálov naďalej aktívne zapájať do predchádzania konfliktom a do ich riešenia a vzájomne sa informovať o potenciálnej kríze v tretej krajine, ktorá by mohla viesť k migračnej kríze v rámci EÚ. Všetky relevantné nástroje EÚ v súlade s ich právnymi rámcami a hlavnými cieľmi by sa mali použiť na podporu partnerských krajín pri budovaní ich kapacít a pri riešení takýchto kríz pred tým, ako sa ich vplyv prejaví v EÚ, a zároveň by mali posilniť ciele migračnej politiky. |
(6) |
Účinná operačná reakcia na migračnú krízu závisí od pripravenosti jednotlivých členských štátov a ich schopnosti nasadiť potrebné vybavenie a zdroje, ako aj od koordinovaných opatrení podporovaných existujúcimi štruktúrami Únie. Okrem toho sa od všetkých príslušných aktérov vyžaduje rýchla a účinná spolupráca. Účinný a včasný mechanizmus krízového riadenia preto závisí od existencie vopred stanovených postupov krízovej spolupráce, v ktorých sú jasne vymedzené úlohy a povinnosti kľúčových aktérov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. |
(7) |
Je potrebný štruktúrovaný mechanizmus riadenia migrácie s monitorovaním v reálnom čase, včasným varovaním a centralizovanou a koordinovanou reakciou EÚ na mobilizáciu potrebných štruktúr, nástrojov, ľudských a finančných zdrojov v rámci jednotlivých inštitúcií a agentúr EÚ a v spolupráci s členskými štátmi. |
(8) |
V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (1) o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži sa stanovila spoločná zodpovednosť Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a príslušných orgánov členských štátov za vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc. Vyžaduje si to aj zabezpečenie situačnej informovanosti a integrovaného plánovania európskeho integrovaného riadenia hraníc vrátane plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí. |
(9) |
Hlavnými zásadami koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie by mali byť: predvídanie, solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti, koordinácia, včasná reakcia a flexibilné prideľovanie zdrojov. |
(10) |
Kľúčovým cieľom koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie je zabezpečiť situačnú informovanosť a lepšiu pripravenosť na jednej strane a účinné riadenie a včasnú reakciu na strane druhej. |
(11) |
Koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie by mala poskytnúť operačný rámec na monitorovanie a predvídanie migračných tokov a migračných situácií, budovanie odolnosti, ako aj organizovanie koordinovanej reakcie na migračnú krízu. Tieto ciele odrážajú dve kľúčové fázy načrtnuté v koncepcii pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie, monitorovanie a pripravenosť na jednej strane a krízové riadenie na strane druhej. |
(12) |
Na účely koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie by sa migračná kríza mala vymedziť ako akákoľvek situácia alebo vývoj, ku ktorým dôjde v rámci EÚ alebo v tretej krajine a ktoré majú vplyv a vytvárajú osobitný tlak na azylový systém, migračný systém alebo systém riadenia hraníc ktoréhokoľvek členského štátu alebo ktoré majú takýto potenciál. To zahŕňa a presahuje okolnosti vymedzené v článku 1 ods. 2 návrhu nariadenia, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, alebo okolnosti vymedzené v článku 2 písm. w) návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie. |
(13) |
Koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie je v súlade s vytvorenými mechanizmami krízového riadenia EÚ, najmä s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (UCPM) vrátane jeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie (ERCC), integrovanými dojednaniami Rady o politickej reakcii na krízu (IPCR), mechanizmom Komisie ARGUS a mechanizmom reakcie ESVČ na krízy (CRM), a dopĺňa ich. Uvedené mechanizmy sa môžu aktivovať súbežne s aktiváciou koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie v jej fáze krízového riadenia alebo po jej aktivácii. Cieľom koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie je podporiť interakciu a spoluprácu týchto všeobecných krízových mechanizmov tým, že sa zabezpečí, aby mali k dispozícii aktuálne informácie o krízovej situácii. |
(14) |
Hoci koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie vychádza z príslušných existujúcich právnych predpisov, je navrhnutá aj na podporu vykonávania nových nástrojov navrhnutých Komisiou vrátane nariadenia o riadení azylu a migrácie a nariadenia, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu. |
(15) |
Vo svojej fáze monitorovania a pripravenosti by koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie mala stanovovať niekoľko krokov, ktoré zabezpečia pravidelnú situačnú informovanosť a včasné varovanie/prognózy, ako aj pomoc pri príprave výročnej správy o riadení migrácie, ktorú vydáva Komisia v súlade s článkom 6 návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie. Situačná informovanosť, ktorú poskytuje koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie, by okrem iného mohla predsedníctvu Rady poskytnúť možnosť deeskalovať súčasnú aktiváciu IPCR v súvislosti s migračnou krízou. Vo svojej fáze krízového riadenia by koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie mala zabezpečiť, aby všetci aktéri mali k dispozícii aktuálne komplexné informácie o migračnej situácii, ktoré umožňujú prijímať včasné rozhodnutia, a aby sa vykonávanie týchto rozhodnutí riadne monitorovalo a koordinovalo. |
(16) |
Aby sa koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie stala realitou, členské štáty, Rada, Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Európska agentúra pre presadzovanie práva (EUROPOL), Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a Agentúra pre základné práva (FRA) by mali spolupracovať v rámci siete EÚ pre pripravenosť a krízové riadenie v oblasti migrácie („sieť“). Hlavným cieľom siete by malo byť zabezpečenie primeranej výmeny informácií relevantných pre dve fázy koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie. |
(17) |
Táto sieť by mala podporovať monitorovanie a predvídanie migračných tokov, zvyšovať odolnosť a zlepšovať technickú koordináciu reakcie na krízu pri plnom dodržiavaní platných právnych predpisov a zároveň by mala využívať a dopĺňať existujúce nástroje. |
(18) |
Príslušné tretie krajiny pôvodu, tranzitu a/alebo určenia by mali byť podľa možnosti ad hoc zapojené do fungovania koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie. Toto zapojenie by malo prispieť k efektívnej výmene informácií, ako aj k opatreniam na budovanie primeranej situačnej informovanosti o migrácii v uvedených krajinách a ich reakcii na potenciálne krízy, |
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
1. |
S cieľom prispieť k efektívnejšiemu riadeniu migrácie monitorovaním a predvídaním migračných tokov, budovaním odolnosti a pripravenosti, ako aj organizovaním reakcie na migračnú krízu, by členské štáty, Rada, Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Európska agentúra pre presadzovanie práva (EUROPOL), Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a Agentúra pre základné práva (FRA) (ďalej len „aktéri“) mali spolupracovať v rámci „koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie“. |
2. |
Na tento účel by aktéri mali spoločne pracovať v rámci siete EÚ pre pripravenosť a mechanizmy krízového riadenia v oblasti migrácie (ďalej len „sieť“) s cieľom podporiť vykonávanie koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie. |
3. |
Aktéri tvoriaci sieť by mali zabezpečiť primeranú výmenu informácií relevantných pre dve fázy koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie v plnom súlade s právnymi ustanoveniami týkajúcimi sa ich právomocí a zodpovedností. |
4. |
Počas prvej fázy koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie, ktorá by mala byť aktivovaná nepretržite a pokračovať počas druhej fázy, by aktéri mali poskytovať včasné a primerané informácie na účely zaistenia aktualizovanej situačnej informovanosti v oblasti migrácie a zabezpečovať včasné varovanie/prognózy, ako aj zvyšovať odolnosť v záujme efektívneho zvládnutia akéhokoľvek druhu migračnej krízy. Druhá fáza by mala byť uplatniteľná na akúkoľvek situáciu alebo vývoj, ku ktorým dôjde v rámci EÚ alebo v tretej krajine a ktoré majú vplyv a vytvárajú osobitný tlak na azylový systém, migračný systém alebo systém riadenia hraníc ktoréhokoľvek členského štátu alebo ktoré majú takýto potenciál. Druhá fáza zahŕňa a presahuje okolnosti vymedzené v článku 1 ods. 2 návrhu nariadenia, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, alebo okolnosti vymedzené v článku 2 písm. w) návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie. |
5. |
Sieť by mala vypracovať vykonávacie usmernenia s cieľom zabezpečiť efektívny tok informácií relevantných pre fungovanie koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie medzi príslušnými mechanizmami krízového riadenia na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. |
6. |
Členské štáty, Rada, Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Európska agentúra pre presadzovanie práva (EUROPOL), Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a Agentúra pre základné práva (FRA) by mali určiť kontaktné miesto na sprevádzkovanie siete. |
7. |
Kontaktné miesta by si mali pravidelne vymieňať informácie, najmä s cieľom podporiť Komisiu pri vydávaní pravidelných správ o riadení migrácie uvedených v článku 6 ods. 4 návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie a situačných správ uvedených v článku 6 ods. 6 návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie. |
8. |
V súlade so zisteniami správ o riadení migrácie a situačných správ by členské štáty mali prediskutovať potrebné opatrenia, ktoré sa majú prijať. Takéto rokovania by sa mali uskutočňovať na technickej, strategickej a v prípade potreby aj na politickej úrovni v príslušných prípravných orgánoch Rady alebo v Rade. |
9. |
Komisia by mala po dohode s členským štátom, ktorý čelí situácii migračnej krízy, ako sa uvádza v odporúčaní 4, informovať o situácii ostatné kontaktné miesta siete s cieľom aktivovať krízovú fázu koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie. Kontaktné miesto zasiahnutého členského štátu by malo bezodkladne poskytnúť kontaktnému miestu Komisie potrebné informácie, ako sa uvádza v prílohe. |
10. |
V takejto krízovej situácii by kontaktné miesta mali podporovať Komisiu prostredníctvom poskytovania potrebných informácií a usmernení a koordináciou opatrení reagujúcich na krízu. |
11. |
Výmena informácií v rámci siete by sa mala uskutočňovať prostredníctvom dostupných komunikačných kanálov podľa možnosti vrátane platformy IPCR s jej špecializovanými funkciami a v súlade s vykonávacími usmerneniami uvedenými v odporúčaní 5. |
12. |
Dve fázy koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie by mali byť v súlade s riadením a pracovným postupom, ako sa uvádza v prílohe. |
V Bruseli 23. septembra 2020
Za Komisiu
Ylva JOHANSSON
členka Komisie
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).
PRÍLOHA
V tejto prílohe sa uvádzajú zásady a hlavní aktéri koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie a podrobne sa opisuje jej fungovanie v dvoch fázach.
1. ZÁSADY A AKTÉRI PRE DVE FÁZY
Zásady
Pri určovaní potrebných opatrení a prideľovaní zodpovedností príslušným aktérom by koncepcia pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie mala fungovať na základe týchto zásad:
i) |
Predvídanie: migračná situácia by sa mala pravidelne monitorovať a rozhodnutia by sa mali prijímať na základe úplného a koordinovaného situačného prehľadu, najmä v záujme prevencie. |
ii) |
Koordinácia: v reakcii na krízu by sa mali využívať opatrenia zo všetkých relevantných oblastí vnútornej a vonkajšej politiky a všetkých zainteresovaných aktérov v rámci koordinovaného a komplexného prístupu. |
iii) |
Včasná reakcia: opatrenia by sa mali prijať hneď, ako budú potrebné, aby sa zabránilo eskalácii situácie. |
iv) |
Flexibilné prideľovanie zdrojov: zdroje by sa mali mobilizovať rýchlo, pričom príslušní aktéri by mali naplno využiť flexibilitu, ktorú umožňujú rôzne nástroje financovania. |
v) |
Solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti, ako sa uvádza v článku 5 návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie. |
Aktéri
Aktérmi zapojenými do vykonávania dvoch fáz koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie sú:
— |
členské štáty vrátane ich styčných úradníkov, |
— |
Rada, |
— |
Európska komisia vrátane zamestnancov pôsobiacich v teréne a v delegáciách EÚ, ako aj európskych styčných úradníkov pre migráciu (EMLO), |
— |
Európska služba pre vonkajšiu činnosť vrátane delegácií EÚ, príslušných misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, |
— |
agentúry EÚ (EASO, Frontex, EUROPOL, eu-LISA a FRA) vrátane ich styčných úradníkov. |
2. FÁZA MONITOROVANIA A PRIPRAVENOSTI (1. FÁZA)
a) Cieľ
Cieľom koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie v jej fáze monitorovania a pripravenosti je podporiť koordinovanejšie využívanie existujúcich právnych predpisov posilnením a zdieľaním spoločnej situačnej informovanosti medzi všetkými zainteresovanými aktérmi, vytvorením systému včasného varovania/prognóz na úrovni EÚ a podporovaním rozvoja potrebnej odolnosti v členských štátoch v záujme efektívneho riešenia akéhokoľvek druhu migračnej krízy.
Prvá fáza mechanizmu je zameraná na dosiahnutie týchto hlavných cieľov:
— |
Zdieľanie situačnej informovanosti a včasného varovania/prognóz. Včasné a dostatočne komplexné pochopenie udalostí a nových trendov všetkými príslušnými zainteresovanými stranami by malo umožniť monitorovať situáciu a byť v prípade potreby dobre pripravený na koordinovanú reakciu. Nové vznikajúce problematické a kritické situácie by sa mali predvídať včas. Všetci aktéri by mali poskytovať informácie a podklady do systému včasného varovania/prognóz, ktorý sa má vyvinúť na úrovni EÚ. Úsilie o vytvorenie takéhoto systému by mala koordinovať Komisia, pričom by mala vychádzať z nástrojov, ktoré sú k dispozícii v súčasnosti, a možných budúcich nástrojov. |
— |
Podpora rozvoja odolnosti. Spoločné chápanie situácie, jej príčin a prognóz by mali podporiť členské štáty v tom, aby svoje úsilie zamerali na budovanie kapacít pre prípad, že sa vyskytne nová migračná kríza. |
b) Riadenie a správa
Komisia by v prípade potreby v spolupráci s ESVČ mala zohrávať vedúcu úlohu vo fáze monitorovania a pripravenosti, pričom by mala využívať všetky svoje prostriedky vrátane európskych styčných úradníkov pre migráciu, Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) a dostupných finančných prostriedkov v súlade s ich príslušnými mandátmi, cieľmi a postupmi. Komisia by mala predsedať sieti a zabezpečovať jej sekretariát, zhromažďovať informácie, vypracúvať potrebné správy a monitorovať vykonávanie opatrení, ktoré má prijať ktorýkoľvek aktér.
Členské štáty, agentúry EÚ a ďalší aktéri by mali podporovať Komisiu v uvedenej úlohe, najmä poskytovaním včasných a presných informácií, analýz a prognóz, ako aj posúdení svojej pripravenosti a plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí.
Na základe zistení vyplývajúcich zo správ Komisie vydaných v tejto fáze koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie by sa v príslušných prípravných orgánoch Rady na technickej, strategickej a v prípade potreby aj na politickej úrovni mali uskutočniť potrebné rokovania, ktoré si vyžadujú prijatie opatrení v členských štátoch.
V situáciách, keď sa Rada rozhodne vydať operatívne závery a odporúčania, by sieť mala podporovať ich vykonávanie prostredníctvom výmeny príslušných informácií.
c) Postup
Zdieľanie situačnej informovanosti a včasného varovania/prognóz
Komisia by mala pravidelne, aspoň raz za štvrťrok, zvolávať zasadnutia alebo videokonferencie siete. Frekvencia takýchto kontaktov by mala závisieť od závažnosti migračnej situácie, ako aj od problémov identifikovaných prostredníctvom monitorovania migrácie a nepredvídaných udalostí.
Ak je to vhodné a uskutočniteľné, zástupcovia hlavných tretích krajín pôvodu, tranzitu a/alebo určenia, ako aj zástupcovia kľúčových medzinárodných partnerov a zainteresovaných strán by mali byť ad hoc pozývaní na diskusie siete zamerané na konkrétnu migračnú trasu s cieľom včasnej a pravidelnej výmeny informácií o migračných tokoch, prevádzačských činnostiach a akýchkoľvek iných faktoroch (vrátane geopolitických, zdravotných, environmentálnych, klimatických, demografických alebo akýchkoľvek iných sociálno-ekonomických faktorov), ktoré majú vplyv na azyl, migráciu alebo riadenie hraníc EÚ. Modality tohto príspevku by sa mali stanoviť po konzultácii s dotknutými krajinami prostredníctvom príslušných delegácií EÚ a v úzkej koordinácii s ESVČ.
Kľúčovým prvkom dialógov o migrácii s tretími krajinami, najmä v susedstve EÚ, by mala byť pripravenosť, pričom by mala byť zameraná na vytvorenie komunikačných kanálov a identifikovanie miestnych aktérov, ktorí sa majú využiť a kontaktovať v prípade krízy.
Komisia by podľa možnosti v spolupráci s ESVČ mala vytvárať ad hoc špecializované videokonferencie pre každú migračnú trasu s hlavnými tretími krajinami pôvodu, tranzitu a/alebo určenia a posilniť podobné videokonferencie, ktoré sa konajú v súčasnosti. Do týchto videokonferencií by sa mali zapojiť všetky ostatné zainteresované strany, ktoré sú zasiahnuté migračnými pohybmi po danej migračnej trase, alebo ktoré majú jasný záujem v tejto veci. Štruktúra videokonferencie by mala podporovať vecné diskusie v úzkej spolupráci s delegáciami EÚ v prospech všetkých účastníkov.
Všetky kontaktné miesta siete by mali poskytovať informácie s cieľom pomôcť vytvoriť potrebný situačný prehľad. Zdieľanie situačnej informovanosti zahŕňa údaje o migračných tokoch, informácie o systémoch prijímania, azylu a riadenia hraníc, príslušný vnútroštátny vývoj v oblasti migrácie v členských štátoch a tretích krajinách, oznámenia týkajúce sa včasného varovania/prognóz, ako aj opatrenia v oblasti spolupráce s tretími krajinami. V záujme spoločného situačného prehľadu na úrovni EÚ by si všetky kontaktné miesta mali vymieňať informácie o výzvach, nedostatkoch a prijatých opatreniach priamo na mieste. Presné fungovanie siete by malo byť podrobne opísané v štandardných operačných postupoch.
Sieť by mala v plnej miere využívať dostupné komunikačné kanály a platformy podľa možnosti vrátane platformy IPCR s jej špecializovanými funkciami. Ak dostupné nástroje nebudú dostatočné, Komisia zváži zlepšenie existujúcich platforiem alebo vytvorenie špecializovanej zabezpečenej webovej platformy, ktorá zabezpečí rýchlu výmenu informácií v rámci siete.
Na základe týchto príspevkov by Komisia mala vydávať situačné správy – správu o situačnej informovanosti a analýze v oblasti migrácie (MISAA) s frekvenciou, o ktorej by mala rozhodnúť sieť počas fázy monitorovania a pripravenosti. Správa MISAA by mala vychádzať zo vzoru a metodiky aktuálne vydanej správy o integrovanej situačnej informovanosti a analýze (ISAA), ktorá bola vypracovaná počas aktivácie IPCR pre utečeneckú krízu v roku 2015, pričom správa MISAA nahradí správu ISAA, ak predsedníctvo deaktivuje uvedené IPCR. Aktéri by si mali podľa možnosti vymieňať aj informácie získané zo zdrojov mimo EÚ, ako aj od tretích krajín a medzinárodných partnerov. Správa MISAA by mala identifikovať trendy a prípadne obsahovať včasné varovanie/prognózy tokov, ktoré umožnia varovať všetkých aktérov a aktivovať ich nápravné opatrenia. Správa MISAA by sa mala aktérom poskytovať výlučne prostredníctvom platformy IPCR v plnom súlade s pravidlami prístupu k tejto platforme a s príslušným zapojením Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie.
Členské štáty by mali prediskutovať potrebné opatrenia, ktoré sa majú prijať, a závery identifikované v správe MISAA. Členské štáty by mali uskutočniť rokovania na technickej, strategickej a v prípade potreby aj na politickej úrovni v príslušných prípravných orgánoch Rady alebo na zasadnutiach Rady. Rada môže vydať operatívne závery a odporúčania, na ktoré by mali nadviazať príslušní aktéri s podporou siete.
Podpora rozvoja odolnosti
Na základe správ o riadení migrácie a vnútroštátnych stratégií uvedených v článku 6 ods. 4 a 6 návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie a s cieľom posilniť odolnosť celkového riadenia migrácie v EÚ by sa mal vytvoriť cyklus pre nepredvídané udalosti v oblasti migrácie.
V súlade s článkom 6 ods. 3 návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie musia mať členské štáty zavedené vnútroštátne stratégie na zabezpečenie dostatočnej kapacity na účinné riadenie azylu a migrácie, ktoré zahŕňajú informácie o tom, ako členské štáty vykonávajú zásady stanovené v uvedenom nariadení a právne povinnosti, ktoré z neho vyplývajú na vnútroštátnej úrovni. Uvedené stratégie zahŕňajú plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí na vnútroštátnej úrovni, pričom zohľadňujú plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí podľa príslušných právnych predpisov vrátane článku 8 ods. 6 a článku 9 ods. 3, 5 a 6 nariadenia (EÚ) 2019/1896 (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž) a vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení.
Agentúry EÚ by mali Komisii podávať správy o svojich kapacitách a plánoch pre prípad nepredvídaných udalostí, ako aj akékoľvek iné správy, ktoré môže Komisia v tejto súvislosti využiť.
ESVČ by mala prispievať k vonkajším aspektom migrácie a k činnostiam v oblasti spolupráce s tretími krajinami pôvodu, tranzitu a/alebo určenia.
Tretie krajiny by mali mať možnosť dobrovoľne si vymieňať vlastné migračné stratégie a plány pre prípad nepredvídaných udalostí s Komisiou alebo so sieťou.
Na základe uvedených informácií a v súlade s článkom 6 ods. 4 návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie Komisia každoročne predloží správu o riadení migrácie, v ktorej opíše pravdepodobný vývoj migračnej situácie a pripravenosť Únie a členských štátov.
Členské štáty by mali prediskutovať zistenia výročných správ o riadení migrácie vypracovaných Komisiou na príslušných fórach.
Komisia by s podporou ostatných aktérov v sieti mala poskytnúť rámec na monitorovanie opatrení nadväzujúcich na zistenia výročných správ o riadení migrácie a v nasledujúcom ročnom cykle podávania správ by mala podať správu o dosiahnutom pokroku a aktuálnom stave.
3. FÁZA RIADENIA MIGRAČNEJ KRÍZY (2. FÁZA)
a) Cieľ
Cieľom koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie v jej fáze krízového riadenia je podporiť rýchlu, účinnú a koordinovanú reakciu EÚ na migračnú krízu poskytovaním včasných a aktuálnych informácií o vývoji operačnej situácie rozhodovacím orgánom EÚ, ako aj podporovaním monitorovania, koordináciou na mieste a komunikáciou na technickej úrovni medzi všetkými aktérmi.
b) Riadenie a správa
Vo fáze krízového riadenia koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie a dovtedy, kým sa neaktivujú všeobecné krízové mechanizmy EÚ (mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, integrovaná politická reakcia na krízu, ARGUS a mechanizmus reakcie na krízu), sa v koncepcii pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie využíva jej rámec vrátane siete a mechanizmu podávania správ, a to v záujme dosiahnutia jej cieľa.
Po aktivácii všeobecných krízových mechanizmov EÚ v súlade s ich príslušnými postupmi a cieľmi by sa malo zabezpečiť plnenie úlohy celkového krízového riadenia vrátane potrebnej koordinácie medzi nimi.
Počas aktivácie 2. fázy činnosti 1. fázy pokračujú a zintenzívnia sa.
Sieť, ktorú aktivovala a ktorej predsedá Komisia, by mala podporovať prácu všeobecných krízových mechanizmov EÚ. Podpora by sa mala zamerať najmä na poskytovanie situačnej informovanosti potrebnej na diskusie a rozhodnutia v rámci uvedených mechanizmov a na sledovanie ich vykonávania príslušnými aktérmi. Na tento účel by sa sieť mala pravidelne stretávať prostredníctvom videokonferencie a diskutovať o všetkých operačných aspektoch rozhodnutí prijatých v rámci všeobecných krízových mechanizmov EÚ a následne ich náležite informovať.
Ak sú aktivované centrá krízového riadenia členských štátov, mali by zabezpečiť primerané prepojenie so všeobecnými krízovými mechanizmami EÚ vrátane mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a jeho ERCC, ako aj podporiť činnosť svojho príslušného kontaktného miesta v sieti v súlade s usmerneniami uvedenými v odporúčaní 5.
V prípade potreby a na doplnenie zasadnutí, ktoré sa konajú v rámci Rady podľa pravidiel IPCR, by sa ďalšie rokovania mohli uskutočniť v príslušných prípravných orgánoch Rady alebo v Rade na základe zistení v situačných správach Komisie.
Každý aktér by mal prijať potrebné opatrenia vrátane opatrení uvedených v súbore nástrojov pod písmenom d).
c) Postup
1. |
Fázu krízového riadenia v rámci koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie môže Komisia spustiť po dohode s členským štátom, ktorý čelí situácii migračnej krízy, ako sa uvádza v odporúčaní 4. |
2. |
Kontaktné miesto Komisie by malo informovať ostatné kontaktné miesta v rámci siete (predsedníctvo EÚ, členské štáty, Rada, ESVČ, agentúry EÚ) o rozhodnutí aktivovať koncepciu pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie vo fáze krízového riadenia. |
3. |
Komisia bezodkladne plne aktivuje sieť v režime 24 hodín denne 7 dní v týždni a zvolá naliehavé zasadnutie/videokonferenciu siete s cieľom riešiť na technickej úrovni tieto body:
|
4. |
Zasiahnutý členský štát by mal aktivovať vlastné opatrenia pre prípad nepredvídaných udalostí a vykonať počiatočné posúdenie potrieb, ktoré by mal bezodkladne poskytnúť Komisii a ostatným členom siete. Toto počiatočné posúdenie by malo obsahovať tieto informácie:
|
5. |
Na základe informácií zhromaždených prostredníctvom siete by Komisia mala informovať sieť a poskytnúť najmä:
Ak členský štát predložil odôvodnenú žiadosť podľa článku 2 ods. 1 alebo článku 6 ods. 1 návrhu nariadenia, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu, informácie získané prostredníctvom siete môžu podporiť analýzu a opatrenia Komisie, ako sa uvádza v článkoch 2 a 6 uvedeného návrhu. Keď Komisia vykoná posúdenie migračnej situácie v členskom štáte podľa článku 47 návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie, informácie zhromaždené prostredníctvom siete môžu slúžiť ako podklady pre správu Komisie o migračných tlakoch uvedenú v článku 48 uvedeného návrhu. Pokiaľ ide o pomoc v oblasti civilnej ochrany, koordinácia medzi členskými štátmi by sa mala zaistiť prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie. |
6. |
Predsedníctvo Rady by mohlo zvážiť potrebu zvolať mimoriadne zasadnutie Rady. |
7. |
Sieť sa zapojí do práce všeobecných systémov krízového riadenia EÚ po ich aktivácii prostredníctvom zabezpečenia situačnej informovanosti a výmenou informácií potrebných na monitorovanie vykonávania potrebných opatrení na technickej úrovni, ako sa dohodlo v rámci uvedených systémov. |
8. |
Koordinácia v členských štátoch by sa mala zabezpečiť v rámci príslušných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia, ktoré sa zaoberajú migráciou, so zapojením všetkých príslušných vnútroštátnych aktérov, a to v plnom súlade s vykonávaním koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie v rámci celkovej koordinačnej úlohy IPCR. |
9. |
V prípade aktivácie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany by Koordinačné centrum Komisie pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) malo zabezpečiť pomoc pri rýchlom poskytnutí núdzovej podpory žiadajúcim členským štátom a pôsobiť ako koordinačné centrum pre pomoc v oblasti civilnej ochrany medzi všetkými členskými štátmi EÚ. Medzi príslušnými útvarmi Komisie by sa malo vytvoriť spojenie fungujúce 24 hodín denne 7 dní v týždni. |
10. |
Ak je to relevantné a možné, mal by sa zriadiť posilnený monitorovací mechanizmus v tretích krajinách, a to vyslaním styčných úradníkov všetkých aktérov do hlavných tretích krajín tranzitu, pôvodu a/alebo určenia alebo ich aktiváciou. |
11. |
V závislosti od potrieb uvedených v súbore nástrojov by sa mali aktivovať iné sektorové krízové mechanizmy a nástroje. |
12. |
Sieť by mala byť počas krízy plne aktivovaná 24 hodín denne 7 dní v týždni. |
13. |
Ak dôjde k aktivácii IPCR, pravidelné monitorovanie migrácie sa bude zabezpečovať prostredníctvom správ ISAA, ktoré nahradia správy MISAA počas obdobia aktivácie. Ak sa IPCR neaktivuje, bude sa v správach MISAA, ktoré vydáva Komisia počas prvej fázy koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie, pokračovať na základe vstupov príslušných aktérov zhromaždených prostredníctvom siete. |
14. |
Správy MISAA/ISAA vydané Komisiou počas tejto fázy koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie by sa mali prerokovať v príslušných prípravných orgánoch Rady alebo v Rade. |
15. |
Komisia môže na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov alebo z vlastnej iniciatívy deaktivovať fázu krízového riadenia koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie, keď sa skončí situácia, ktorá vyvolala krízu, alebo keď dospeje k názoru, že situácia je pod kontrolou. |
16. |
Komisia by spolu s Radou, ESVČ a agentúrami EÚ mala organizovať špecializovanú odbornú prípravu zameranú na postupy a nástroje používané v situáciách migračnej krízy s cieľom zlepšiť znalosti a pripravenosť všetkých príslušných zamestnancov. |
17. |
Všetci aktéri by mali pravidelne precvičovať reakciu na migračné krízy na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a v prípade potreby revidovať súčasnú koncepciu pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie na základe získaných skúseností. |
d) Súbor nástrojov
Tieto opatrenia predstavujú súbor nástrojov na riešenie migračnej krízy v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Opatrenia v krajinách pôvodu, tranzitu a/alebo určenia
— |
Okrem prebiehajúcej spolupráce s tretími partnermi Komisia v spolupráci s ESVČ, delegáciami EÚ a členskými štátmi zaisťuje koordináciu s hlavnými tretími krajinami pôvodu, tranzitu a/alebo určenia – s osobitným dôrazom na susedné krajiny EÚ – v záujme podpory ďalšieho zlepšovania ich prijímacích kapacít a lepšieho riadenia migračných tokov, najmä pokiaľ ide o ochranu hraníc a boj proti prevádzačstvu migrantov, a v záujme posilnenia spolupráce v oblasti návratu. |
— |
Komisia v spolupráci s členskými štátmi a ESVČ zabezpečuje ďalšie bezpečné koridory a systémy presídľovania v príslušných tretích krajinách pôvodu, tranzitu a/alebo určenia. |
— |
Komisia spolupracuje s hlavnými medzinárodnými organizáciami (najmä UNHCR a IOM) a kľúčovými mimovládnymi organizáciami a zabezpečuje medzi nimi synergie v záujme vhodného doplnkového zavádzania opatrení v príslušnej krajine pôvodu, tranzitu a/alebo určenia. |
— |
Komisia na základe identifikovaných potrieb preskúma a aktivuje dostupné finančné prostriedky v rámci všetkých relevantných (interných a externých) nástrojov financovania podľa potreby vrátane ich núdzových zložiek v súlade s ich právnymi rámcami a cieľmi. Na riešenie dlhotrvajúcich migračných tlakov je nevyhnutné spoločné uvažovanie medzi jednotlivými nástrojmi. |
— |
Za výnimočných okolností Komisia skúma dostupnosť dodatočných zdrojov, ktoré možno mobilizovať na základe ustanovení VFR, ak vyššie uvedené finančné prostriedky nie sú dostatočné. |
— |
Komisia v spolupráci s členskými štátmi zváži spoločné využívanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov, kým sa neprijme rozhodnutie o ich pokračovaní v budúcom VFR. |
— |
Ak je to relevantné a možné, Komisia v spojení s existujúcimi opatreniami členských štátov zriadi posilnený monitorovací mechanizmus v tretích krajinách, pričom využije aj špecializované videokonferencie pre každú migračnú trasu, ak sú vytvorené v rámci koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie, a vyslanie styčných úradníkov do hlavných tretích krajín tranzitu, pôvodu a/alebo určenia alebo ich aktiváciou. |
— |
Ak bola medzi EÚ a treťou krajinou uzavretá dohoda o štatúte, Frontex vyšle tímy riadenia hraníc na podporu príslušných orgánov danej tretej krajiny pri kontrole jej hraníc. |
— |
V prípade vzniku vážnej alebo núdzovej situácie, ktorá sa týka vonkajšieho rozmeru migrácie alebo ho zahŕňa, ESVČ aktivuje svoj mechanizmus reakcie na krízu, pričom podľa potreby využíva jednotlivé prvky mechanizmu reakcie na krízu: krízové zasadnutie, krízová jednotka; krízová platforma; a osobitná skupina. |
— |
Delegácie ESVČ v úzkej spolupráci s Komisiou plnia svoje príslušné úlohy pred krízou, počas krízy a po kríze, a to vrátane zabezpečovania situačnej informovanosti, ale aj diplomatickej, politickej a operačnej reakcie EÚ. |
— |
ESVČ mobilizuje funkcie riaditeľstva integrovaného prístupu pre mier a bezpečnosť, útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií, útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií a misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky s cieľom aktualizovať akúkoľvek vhodnú koordinačnú platformu ako súčasť funkcií situačnej informovanosti a pripravenosti (odolnosť). |
Opatrenia v členských štátoch na vonkajších hraniciach EÚ
— |
Vnútroštátne plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí/opatrenia týkajúce sa riadenia hraníc, prijímania a azylu sa aktivujú v členských štátoch na vonkajších hraniciach EÚ. |
— |
Informácie o operačnej situácii, nedostatkoch a potrebách na vonkajších hraniciach EÚ poskytujú členské štáty. |
— |
Na žiadosť členského štátu na vonkajších hraniciach EÚ možno aktivovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, aby poskytol potrebnú pomoc. |
— |
V spolupráci s Komisiou a agentúrami EÚ sa zintenzívni hraničný dozor, aby sa rozšírilo pokrytie na najviac zasiahnuté oblasti. |
— |
Podpora agentúry Frontex sa na žiadosť členských štátov poskytuje na posilnenie existujúcich spoločných operácií alebo na nasadenie rýchleho pohraničného zásahu agentúry Frontex. |
— |
Úrad EASO v koordinácii s členskými štátmi nasadzuje príslušných zamestnancov a vybavenie na pomoc pri prijímaní a azyle. |
— |
Europol v koordinácii s členskými štátmi nasadzuje svojich zamestnancov/vybavenie/styčných úradníkov na vykonávanie bezpečnostných kontrol prichádzajúcich migrantov. |
— |
Agentúra Frontex podporuje činnosti v oblasti návratu v koordinácii s členskými štátmi, a to nasadením špecialistov na návrat a organizovaním a koordináciou návratových operácií prostredníctvom charterových a pravidelných letov vrátane sprievodu a pozorovateľov návratu. |
— |
Komisia zriaďuje európske regionálne osobitné skupiny (EURTF) v členských štátoch na vonkajších hraniciach EÚ ako rámec na uľahčenie výmeny informácií a zlepšenie koordinácie medzi všetkými zainteresovanými stranami. |
— |
Problémové oblasti (hotspoty) a prijímacie centrá sa zriaďujú na miestach vystavených tlaku, ktoré zabezpečujú zamestnanci príslušných vnútroštátnych orgánov a ktoré podporujú agentúry EÚ prostredníctvom potrebných migračných a bezpečnostných informačných systémov. |
— |
Komisia nasadzuje v členských štátoch na vonkajších hraniciach EÚ zamestnancov na pomoc pri koordinácii opatrení v oblasti reakcie. |
— |
Komisia v koordinácii s členskými štátmi schvaľuje kľúčové správy krízovej komunikácie s verejnosťou, pričom na šírenie týchto správ a na boj proti dezinformáciám využíva najúčinnejšie komunikačné nástroje vrátane platformy IPCR. |
— |
Komisia v spolupráci s členskými štátmi spolupracuje v jednotlivých prípadoch s hlavnými medzinárodnými organizáciami (najmä UNHCR a IOM) a kľúčovými mimovládnymi organizáciami v záujme vhodného doplnkového zavádzania opatrení v členských štátoch na vonkajších hraniciach EÚ. |
— |
Komisia členským štátom umožňuje využívať projekty asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie. |
— |
Komisia na základe posúdenia potrieb členských štátov preskúma a aktivuje dostupné finančné prostriedky v rámci všetkých relevantných (interných a externých) nástrojov financovania podľa potreby vrátane ich núdzových zložiek. |
— |
Za výnimočných okolností Komisia skúma dostupnosť dodatočných zdrojov, ktoré možno mobilizovať na základe ustanovení VFR, ak vyššie uvedené finančné prostriedky nie sú dostatočné. |
— |
Komisia zvažuje spoločné využívanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov v spolupráci s členskými štátmi, kým sa neprijme rozhodnutie o ich pokračovaní v budúcom VFR. |
— |
Členské štáty, ktoré nie sú vystavené tlaku, môžu ponúknuť pomoc členským štátom na vonkajších hraniciach EÚ prostredníctvom vybavenia, materiálu, zamestnancov, nasadenia špecializovaného personálu a dobrovoľného premiestnenia migrantov, ako aj poskytnutím zamestnancov na operácie agentúr EÚ. |
— |
Členské štáty, ktoré nie sú vystavené tlaku, môžu finančne prispieť k akýmkoľvek dodatočným finančným riešeniam, ktoré sú potrebné na vykonávanie núdzových opatrení. |
Opatrenia v iných členských štátoch, ktoré sú vystavené tlaku
— |
Vnútroštátne plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí/opatrenia týkajúce sa prijímania a azylu sa aktivujú v iných členských štátoch vystavených tlaku. |
— |
Informácie o operačnej situácii, nedostatkoch a potrebách poskytované inými členskými štátmi vystavenými tlaku. |
— |
Na žiadosť členského štátu vystaveného tlaku možno aktivovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, aby poskytol potrebnú pomoc. |
— |
Komisia zriaďuje európske regionálne osobitné skupiny (EURTF) v iných členských štátoch vystavených tlaku ako rámec na uľahčenie výmeny informácií a zlepšenie koordinácie medzi všetkými zainteresovanými stranami. |
— |
Agentúra Frontex podporuje činnosti v oblasti návratu v koordinácii s členskými štátmi, a to nasadením špecialistov na návrat a organizovaním a koordináciou návratových operácií prostredníctvom charterových a pravidelných letov vrátane sprievodu a pozorovateľov návratu. |
— |
Úrad EASO v koordinácii s členskými štátmi nasadzuje príslušných zamestnancov a vybavenie na pomoc pri prijímaní a azyle. |
— |
Europol vysiela svojich zamestnancov/vybavenie/styčných úradníkov na vykonávanie bezpečnostných kontrol prichádzajúcich migrantov. |
— |
V členských štátoch vystavených tlaku Komisia nasadzuje zamestnancov na pomoc pri koordinácii opatrení v oblasti reakcie. |
— |
Komisia v koordinácii s členskými štátmi schvaľuje kľúčové správy krízovej komunikácie s verejnosťou, pričom na šírenie týchto správ a na boj proti dezinformáciám využíva najúčinnejšie komunikačné nástroje vrátane platformy IPCR. |
— |
Komisia v spolupráci s členskými štátmi spolupracuje s hlavnými medzinárodnými organizáciami (najmä UNHCR a IOM) a kľúčovými mimovládnymi organizáciami v záujme vhodného doplnkového zavádzania opatrení v iných členských štátoch vystavených tlaku. |
— |
Komisia umožňuje iným členským štátom vystaveným tlaku využívať projekty asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie. |
— |
Komisia na základe posúdenia potrieb členských štátov preskúma a aktivuje dostupné finančné prostriedky v rámci všetkých relevantných (interných a externých) nástrojov financovania podľa potreby vrátane ich núdzových zložiek. |
— |
Za výnimočných okolností Komisia skúma dostupnosť dodatočných zdrojov, ktoré možno mobilizovať na základe ustanovení VFR, ak vyššie uvedené finančné prostriedky nie sú dostatočné. |
— |
Komisia zvažuje spoločné využívanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov v spolupráci s členskými štátmi, kým sa neprijme rozhodnutie o ich pokračovaní v budúcom VFR. |
— |
Členské štáty, ktoré nie sú vystavené tlaku, môžu ponúknuť pomoc iným členským štátom vystaveným tlaku prostredníctvom vybavenia, materiálu, personálu, nasadenia špecializovaného personálu a dobrovoľného premiestnenia migrantov, ako aj poskytnutím zamestnancov na operácie agentúr EÚ. |
— |
Členské štáty, ktoré nie sú vystavené tlaku, môžu finančne prispieť k akýmkoľvek dodatočným finančným riešeniam potrebným na vykonávanie núdzových opatrení. |
OBRÁZOK 1
Na tomto grafe je vizuálne znázornená viacúrovňová štruktúra koncepcie pripravenosti a krízového riadenia v oblasti migrácie.