(1)

Podľa článku 47 ods. 1 smernice 2006/43/ES členské štáty môžu príslušným orgánom z tretej krajiny povoliť prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ktoré schválili, ako aj správ o kontrole alebo prešetrovaní týkajúcich sa daných auditov iba vtedy, ak uvedené orgány spĺňajú požiadavky, ktoré Komisia vyhlásila za primerané, a ak medzi nimi a príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu existujú dohody o spolupráci na základe reciprocity.

(2)

Rozhodnutie o primeranosti podľa článku 47 ods. 3 smernice 2006/43/ES sa nezaoberá inými osobitnými požiadavkami na prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností a správ o kontrole alebo prešetrovaní, akými sú dohody o spolupráci na základe reciprocity medzi príslušnými orgánmi stanovené v článku 47 ods. 1 písm. d) smernice 2006/43/ES alebo požiadavky týkajúce sa prenosu osobných údajov stanovené v článku 47 ods. 1 písm. e) uvedenej smernice.

(3)

Spolupráca v oblasti prenosu pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ako aj správ o kontrole alebo prešetrovaní príslušnému orgánu z tretej krajiny odzrkadľuje značný verejný záujem na vykonávaní nezávislého verejného dohľadu. Preto by príslušné orgány členských štátov mali v rámci dohôd o spolupráci uvedených v článku 47 ods. 2 smernice 2006/43/ES zabezpečiť, aby príslušný orgán Južnej Afriky používal všetky dokumenty, ktoré mu boli presunuté v súlade s článkom 47 ods. 1 uvedenej smernice, len na výkon svojich funkcií verejného dohľadu, externého zabezpečovania kvality a prešetrovaní audítorov a audítorských spoločností.

(4)

Počas kontrol alebo prešetrovaní nesmú štatutárni audítori a audítorské spoločnosti poskytnúť príslušnému orgánu Južnej Afriky prístup k svojej pracovnej dokumentácii o audite alebo iným dokumentom ani mu ich postúpiť za iných podmienok, ako sú podmienky stanovené v článku 47 smernice 2006/43/ES a v tomto rozhodnutí.

(5)

Bez toho, aby bol dotknutý článok 47 ods. 4 smernice 2006/43/ES, by členské štáty mali zabezpečiť, aby na účely verejného dohľadu, zabezpečovania kvality a prešetrovania štatutárnych audítorov a audítorských spoločností kontakty medzi štatutárnymi audítormi alebo audítorskými spoločnosťami, ktoré schválili, a príslušným orgánom Južnej Afriky prebiehali prostredníctvom príslušných orgánov dotknutého členského štátu.

(6)

V súlade s článkom 47 ods. 1 písm. d) smernice 2006/43/ES podlieha možnosť členských štátov povoliť prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ktoré schválili, ako aj správ o kontrole alebo prešetrovaní na príslušný orgán Južnej Afriky, podmienke, že medzi dotknutými príslušnými orgánmi existujú dohody o spolupráci.

(7)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa takéto dohody o spolupráci medzi ich príslušnými orgánmi a príslušným orgánom Južnej Afriky schválili na základe reciprocity a za podmienok článku 47 ods. 1 a 2 smernice 2006/43/ES vrátane ochrany služobného tajomstva a obchodných záujmov, a to aj priemyselného a duševného vlastníctva, obsiahnutých v takýchto dokumentoch týkajúcich sa auditovaných subjektov alebo štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonali audit týchto subjektov.

(8)

Ak prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ako aj správ o kontrole alebo prešetrovaní na príslušný orgán Južnej Afriky zahŕňa prenos osobných údajov, takýto prenos je oprávnený len vtedy, ak spĺňa aj požiadavky pre medzinárodné prenosy údajov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (2). V článku 47 ods. 1 písm. e) smernice 2006/43/ES sa preto od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili súlad prenosu osobných údajov medzi ich príslušnými orgánmi a príslušným orgánom Južnej Afriky so všetkými uplatniteľnými zásadami a pravidlami ochrany údajov, a najmä s ustanoveniami kapitoly V nariadenia (EÚ) 2016/679. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli pri prenose osobných údajov zavedené primerané záruky v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) 2016/679. Členské štáty by okrem toho mali zabezpečiť, aby príslušný orgán Južnej Afriky bez predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov dotknutých členských štátov ďalej nezverejňoval osobné údaje obsiahnuté v dokumentoch, ktoré mu boli presunuté.

(9)

Nezávislý regulačný výbor pre audítorov (IRBA) je príslušný orgán Južnej Afriky zodpovedný za verejný dohľad, externé zabezpečovanie kvality a prešetrovania audítorov a audítorských spoločností. Vykonáva primerané ochranné opatrenia, ktorými sa jeho súčasným alebo bývalým zamestnancom zakazuje zverejňovať dôverné informácie akejkoľvek tretej osobe alebo orgánu a na základe ktorých sa udeľujú sankcie v prípade ich nedodržania. Podľa juhoafrického zákona o audítorskej profesii z roku 2005 a podľa kódexu správania výboru IRBA môže výbor IRBA preniesť na príslušné orgány členských štátov dokumenty, ktoré sú rovnocenné dokumentom uvedeným v článku 47 ods. 1 smernice 2006/43/ES.

(10)

Dokumenty, ktoré výbor IRBA získal počas kontrol, ako aj správy o kontrole si možno vymieňať len so súhlasom audítora alebo audítorskej spoločnosti registrovanej na výbore IRBA. Táto požiadavka môže predstavovať ťažkosti pri vykonávaní požiadaviek na regulačnú spoluprácu stanovených v článku 47 smernice 2006/43/ES. Preto by regulačná spolupráca medzi výborom IRBA a príslušnými orgánmi členských štátov mala podliehať dôkladnému monitorovaniu a preskúmaniu zo strany Komisie s cieľom posúdiť, či požiadavka na súhlas predstavuje prekážku pre výmenu informácií v praxi.

(11)

Výbor IRBA je príslušný orgán zodpovedný za spoluprácu a uzatváranie dvojstranných dohôd s príslušnými orgánmi členských štátov týkajúcich sa presunu pracovnej dokumentácie o audite. Dôvernosť pracovnej dokumentácie o audite je zabezpečená juhoafrickým právnym systémom („common law“) týkajúcim sa služobného tajomstva, v ktorom sa stanovujú všeobecné pracovné povinnosti, ako aj povinnosť audítora dodržiavať dôvernosť materiálov týkajúcich sa klienta.

(12)

Podľa zákonov a právnych predpisov Južnej Afriky môže výbor IRBA podliehať požiadavke na výmenu informácií uvedenej v článku 47 ods. 1 smernice 2006/43/ES s „príslušným regulačným orgánom“, ale má právomoc rozhodovať podľa vlastného uváženia o tom, či by takáto ďalšia výmena informácií bola v záujme ochrany verejnosti a vo verejnom záujme. Príslušné orgány členských štátov by pri podpisovaní dvojstranných pracovných dohôd s výborom IRBA mohli vyžadovať od výboru IRBA, aby ich predtým požiadal o súhlas, ak je výbor IRBA nútený vykonať prenos na „príslušný regulačný orgán“ akékoľvek neverejné informácie získané v priebehu spolupráce. Okrem toho by mali zvážiť požiadavku na to, aby si výbor IRBA mohol vymieňať takéto informácie len so subjektmi uvedenými v dohodách, pričom by sa uviedlo, že tieto subjekty by mali takéto informácie uchovávať ako dôverné a chránené. Okrem toho sa spracúvanie osobných údajov môže vykonávať len na stanovený účel uvedený v tomto rozhodnutí, ako sa uvádza v odôvodnení 3 a v článku 1, a v súlade s podmienkami uvedenými najmä v odôvodnení 8 tohto rozhodnutia.

(13)

Podľa článku 1 vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/1010 (3) bolo viacero príslušných orgánov tretích krajín alebo území vrátane výboru IRBA vyhlásených za primerané v zmysle článku 47 ods. 1 písm. c) smernice 2006/43/ES na účely prenosu pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov, ako aj správ o kontrole a prešetrovaní. Podľa článku 3 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2016/1010 sa uvedené vykonávacie rozhodnutie prestalo uplatňovať na výbor IRBA od 1. augusta 2019.

(14)

Hoci výbor IRBA neuzavrel žiadne dvojstranné pracovné dohody s ktorýmkoľvek z príslušných orgánov členských štátov pred 31. júlom 2019, niektoré členské štáty prejavili záujem o rozvoj spolupráce s výborom IRBA.

(15)

Výbor európskych orgánov pre dohľad nad výkonom auditu (CEAOB) prehodnotil právny rámec v Južnej Afrike na základe zákona o audítorskej profesii z roku 2005, ktorý sa od vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2016/1010 nezmenil. Pri zohľadnení odborného posúdenia zo strany výboru CEAOB uvedeného v článku 30 ods. 7 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 (4) výbor IRBA spĺňa požiadavky, ktoré by mali byť vyhlásené za primerané na účely článku 47 ods. 1 písm. c) smernice 2006/43/ES.

(16)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na dohody o spolupráci uvedené v článku 25 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (5).

(17)

Akékoľvek závery týkajúce sa primeranosti požiadaviek, ktoré príslušné orgány z tretej krajiny spĺňajú podľa článku 47 ods. 3 prvého pododseku smernice 2006/43/ES, nebránia prijatiu prípadného rozhodnutia, ktoré môže Komisia prijať o rovnocennosti systémov verejného dohľadu, zabezpečovania kvality a prešetrovania a sankcií vzťahujúcich sa na audítorov a audítorské subjekty danej tretej krajiny podľa článku 46 ods. 2 uvedenej smernice.

(18)

Cieľom tohto rozhodnutia je uľahčiť účinnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a výborom IRBA. Jeho účelom je umožniť týmto orgánom vykonávať ich funkciu verejného dohľadu, externého zabezpečovania kvality a prešetrovania, a zároveň chrániť práva dotknutých strán. Ak sa príslušný orgán rozhodne uzavrieť dohody o spolupráci na základe reciprocity s výborom IRBA s cieľom umožniť prenos pracovnej dokumentácie o audite a iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ako aj správ o kontrole alebo prešetrovaní, dotknutý členský štát má povinnosť informovať Komisiu o recipročných dohodách o spolupráci uzatvorených s výborom IRBA, aby Komisia mohla posúdiť, či je spolupráca v súlade s článkom 47 smernice 2006/43/ES.

(19)

Hlavným cieľom spolupráce v oblasti dohľadu nad auditom medzi príslušnými orgánmi členských štátov a výborom IRBA je dosiahnuť vzájomnú dôveru v systémy dohľadu druhej strany a posilniť konvergenciu v kvalite auditu. Takáto vzájomná dôvera a posilnená konvergencia by vychádzali z rovnocennosti systémov dohľadu nad auditom Únie a Južnej Afriky. Týmto by sa prenosy pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ako aj správ o kontrole alebo prešetrovaní mali v konečnom dôsledku stať výnimkou.

(20)

Vzhľadom na nedostatok praktických skúseností týkajúcich sa spolupráce v oblasti dohľadu s výborom IRBA, a teda neschopnosť v súčasnosti posúdiť, či požiadavka, aby výbor IRBA získal predchádzajúci súhlas audítora alebo audítorskej spoločnosti na výmenu dokumentov získaných pri vykonávaní kontrol, ako aj správ o kontrole, predstavuje prekážku pre výmenu informácií v praxi, by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať na obmedzené časové obdobie.

(21)

Bez ohľadu na časové obmedzenie bude Komisia pravidelne monitorovať vývoj na trhu, vývoj rámcov dohľadu a regulácie, ako aj účinnosť spolupráce v oblasti dohľadu, pričom zohľadní skúsenosti získané počas spolupráce v oblasti dohľadu, a to aj na základe vstupov členských štátov. Komisia môže konkrétne vykonať osobitné preskúmanie tohto rozhodnutia kedykoľvek pred uplynutím jeho obdobia platnosti, ak si vývoj situácie bude vyžadovať, aby sa opätovne posúdilo vyhlásenie o primeranosti udelené týmto rozhodnutím. Takéto opätovné posúdenie by mohlo viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia.

(22)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 3. decembra 2019.

(23)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 48 ods. 1 smernice 2006/43/ES,