EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019R0826

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia

C/2019/1616

OJ L 137, 23.5.2019, p. 3–9 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2019/826/oj

23.5.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 137/3


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/826

zo 4. marca 2019,

ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti (1), a najmä na jej článok 22,

keďže:

(1)

V smernici 2012/27/EÚ sa pre členské štáty stanovuje rámec a obsah komplexných posúdení potenciálu efektívnosti pri vykurovaní a chladení.

(2)

V článku 22 a článku 23 ods. 2 smernice 2012/27/EÚ sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty s cieľom prispôsobiť požiadavky príloh VIII a IX.

(3)

Komisia analyzovala prvý cyklus komplexných posúdení. Zhromažďovanie nových údajov, identifikácia nových potenciálov a výmena najlepších postupov v oblasti energetickej efektívnosti vykurovania a chladenia potvrdili prínosy komplexných posúdení, ako aj potrebu, aby Komisia požiadala členské štáty o aktualizáciu a oznámenie druhého cyklu komplexných posúdení.

(4)

Posúdenia sa líšili v metodike a obsahu, takže za oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, sa určili jasnejšie požiadavky, technologická neutralita a lepšie prepojenie s politikou. Požiadavky na obsah komplexných posúdení sa musia pred druhým cyklom aktualizovať s cieľom zvýšiť užitočnosť zhromažďovaných informácií pre členské štáty a Komisiu, zjednodušiť informácie, ktoré sa majú poskytovať, a lepšie prepojiť ostatné právne predpisy v rámci energetickej únie, a to konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (2) o riadení energetickej únie a opatreniach v oblasti klímy, smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (3), smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (4) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (5).

(5)

Pri identifikácii plánovaných miest dodávok vykurovania a chladenia a zariadení na prenos centralizovaného zásobovania teplom sú pre členské štáty vhodným nástrojom údaje o žiadostiach o povolenia.

(6)

Na spoločnom konzultačnom stretnutí 25. októbra 2018 prebehli konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami o procese komplexných posúdení a o návrhu pracovného dokumentu týkajúcom sa aktualizovanej prílohy VIII.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sa prerokovali s odborníkmi z členských štátov v súlade s článkom 22 smernice (EÚ) 2018/2002.

(8)

Príloha VIII a časť 1 prílohy IX k smernici 2012/27/EÚ by sa preto mali upraviť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Potenciál efektívnosti pri vykurovaní a chladení

1.   Príloha VIII k smernici 2012/27/EÚ sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.   Príloha IX k smernici 2012/27/EÚ sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 4. marca 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013, Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82.


PRÍLOHA I

Zmena prílohy VIII

Príloha VIII k smernici 2012/27/EÚ sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA VIII

Potenciál efektívnosti pri vykurovaní a chladení

Komplexné posúdenie národného potenciálu vykurovania a chladenia uvedené v článku 14 ods. 1 obsahuje tieto prvky, z ktorých zároveň aj vychádza:

Časť I

PREHĽAD O VYKUROVANÍ A CHLADENÍ

1.   Dopyt po vykurovaní a chladení z hľadiska posudzovanej užitočnej energie (1) a kvantifikovanej konečnej energetickej spotreby v GWh za rok (2) podľa sektorov:

a)

domácnosti;

b)

služby;

c)

priemysel;

d)

akýkoľvek iný sektor, ktorý jednotlivo spotrebuje viac ako 5 % z celkového domáceho dopytu po využiteľnom vykurovaní a chladení.

2.   Určenie alebo v prípade bodu 2 písm. a) bodu i), určenie alebo odhad súčasných dodávok vykurovania a chladenia:

a)

podľa technológie, v GWh za rok (3), ak je to možné v sektoroch uvedených v bode 1, rozlišujúc medzi energiou získanou z fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov:

i)

na mieste v obytných priestoroch a v priestoroch poskytovania služieb získané pomocou:

výlučne tepelných kotlov,

vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,

tepelných čerpadiel,

iných technológií a zdrojov na mieste,

ii)

na mieste v priestoroch, kde sa neposkytujú služby, a v nebytových priestoroch získané pomocou:

výlučne tepelných kotlov,

vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,

tepelných čerpadiel,

iných technológií a zdrojov na mieste,

iii)

mimo miesta získané pomocou:

vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,

odpadového tepla,

iných technológií a zdrojov mimo miesta,

b)

určenie zariadení, ktoré vyrábajú odpadové teplo alebo chlad a ich potenciálne dodávky tepla alebo chladu, v GWh za rok:

i)

zariadenia na výrobu tepelnej energie, ktoré sú schopné dodávať odpadové teplo s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 50 MW, alebo môžu byť na takéto dodávky dodatočne vybavené;

ii)

zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny využívajúce technológie uvedené v časti II prílohy I s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW;

iii)

spaľovne odpadu;

iv)

zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW okrem zariadení uvedených v bode 2 písm. b) bode i) a ii), ktoré vyrábajú teplo alebo chlad s využitím energie z obnoviteľných zdrojov;

v)

priemyselné zariadenia s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, ktoré môžu dodávať odpadové teplo;

c)

nahlásený podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla alebo chladu na konečnej energetickej spotrebe v sektore centralizovaného zásobovania teplom a chladom (4) za posledných 5 rokov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001.

3.   Mapa obsahujúca celé územie štátu, v ktorej sa pri zachovaní utajenia citlivých obchodných informácií vyznačia:

a)

oblasti dopytu po vykurovaní a chladení na základe analýzy v bode 1, pričom sa použijú konzistentné kritériá s dôrazom na oblasti s veľkou mierou dopytu po energii v obciach a mestských aglomeráciách;

b)

existujúce miesta dodávky vykurovania a chladenia určené podľa bodu 2 písm. b) a zariadenia na prenos centralizovaného zásobovania teplom;

c)

plánované miesta dodávky vykurovania a chladenia opísané v bode 2 písm. b) a zariadenia na prenos centralizovaného zásobovania teplom.

4.   Prognóza trendu dopytu po vykurovaní a chladení s výhľadom na nasledujúcich 30 rokov v GWh a pri zohľadnení najmä odhadov na nasledujúcich 10 rokov, zmena dopytu týkajúceho sa budov a rôznych sektorov priemyslu a vplyv politík a stratégií týkajúcich sa riadenia dopytu, ako sú dlhodobé stratégie obnovy budov podľa smernice (EÚ) 2018/844.

Časť II

CIELE, STRATÉGIE A POLITICKÉ OPATRENIA

5.   Plánovaný príspevok členského štátu k národným zámerom, cieľom a príspevkom v prípade piatich rozmerov energetickej únie stanovených v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/1999, ktoré sa dosiahnu prostredníctvom efektívnosti pri vykurovaní a chladení, najmä v súvislosti s článkom 4 písm. b) bodmi 1 až 4 a článkom 15 ods. 4 písm. b), pričom sa uvedie, ktoré z týchto prvkov sú v porovnaní s integrovanými národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy dodatočné.

6.   Všeobecný prehľad existujúcich politík a opatrení opísaných v najnovšej správe predloženej v súlade s článkami 3, 20, 21 a článkom 27 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Časť III

ANALÝZA EKONOMICKÉHO POTENCIÁLU EFEKTÍVNOSTI PRI VYKUROVANÍ A CHLADENÍ

7.   Analýza ekonomického potenciálu (5) rôznych technológií vykurovania a chladenia sa vykonáva na celom území štátu analýzou nákladov a prínosov uvedenou v článku 14 ods. 3, pričom sa ňou určia alternatívne scenáre pre efektívnejšie technológie a technológie vykurovania a chladenia s využitím obnoviteľných zdrojov energie, prípadne rozlišujúc medzi energiou získanou z fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov.

Mali by sa zvážiť tieto technológie:

a)

priemyselné odpadové teplo a chlad;

b)

spaľovanie odpadu;

c)

vysokoúčinná kombinovaná výroba;

d)

obnoviteľné zdroje energie (ako je geotermálna energia, slnečná tepelná energia a biomasa) okrem tých, ktoré sa využívajú na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu;

e)

tepelné čerpadlá;

f)

zníženie tepelných strát a strát chladu z existujúcich centralizovaných sietí.

8.   Táto analýza ekonomického potenciálu zahŕňa tieto kroky a aspekty:

a)

Aspekty:

i)

analýza nákladov a prínosov na účely článku 14 ods. 3 zahŕňa ekonomickú analýzu, ktorá zohľadňuje sociálno-ekonomické a environmentálne faktory (6) a finančnú analýzu vykonanú s cieľom posúdiť projekty z hľadiska investorov. V ekonomických aj finančných analýzach sa ako kritérium na posúdenie používa čistá súčasná hodnota;

ii)

základný scenár by mal slúžiť ako referenčný bod a mal by zohľadňovať existujúce politiky v čase vypracovania tohto komplexného posúdenia (7) a mal by byť spojený s údajmi zhromaždenými podľa časti I a časti II bodu 6 tejto prílohy;

iii)

alternatívy základného scenára zohľadňujú ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Každý scenár obsahuje v porovnaní so základným scenárom tieto prvky:

ekonomický potenciál technológií preskúmaný pomocou kritéria čistej súčasnej hodnoty,

zníženie emisií skleníkových plynov,

úspory primárnej energie v GWh za rok,

vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe,

Scenáre, ktoré nie sú realizovateľné z technických dôvodov, finančných dôvodov alebo z dôvodu vnútroštátnych právnych predpisov, možno vylúčiť v skorej fáze analýzy nákladov a prínosov, ak je to opodstatnené, a to na základe dôkladných, jednoznačných a podložených úvah:

v analyzovaných scenároch by sa pri posudzovaní a rozhodovaní mali zohľadňovať náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálneho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.

b)

Náklady a prínosy:

Náklady a prínosy uvedené v bode 8 písm. a) zahŕňajú aspoň tieto prínosy a náklady:

i)

Prínosy:

hodnota výstupu pre spotrebiteľa (vykurovanie, chladenie a elektrina),

externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia, emisií skleníkových plynov, ako aj prínosy z hľadiska zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu,

vplyv na pracovný trh, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť, a to v maximálnom rozsahu,

ii)

Náklady:

kapitálové náklady na zariadenia a vybavenie,

kapitálové náklady na pridružené energetické siete,

variabilné a fixné prevádzkové náklady,

náklady na energiu,

environmentálne náklady a náklady týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu,

náklady týkajúce sa pracovného trhu, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť, a to v maximálnom rozsahu.

c)

Relevantné alternatívy základného scenára:

Zohľadňujú sa všetky relevantné alternatívy základného scenára vrátane úlohy efektívneho individuálneho vykurovania a chladenia.

i)

analýza nákladov a prínosov sa môže vzťahovať na posúdenie projektu alebo skupiny projektov v rámci širšieho posúdenia na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni, a to s cieľom určiť na účely plánovania v porovnaní so základným scenárom čo najviac nákladovo efektívne a prínosné riešenie vykurovania alebo chladenia pre danú geografickú oblasť;

ii)

členské štáty určia príslušné orgány zodpovedné za vykonanie analýzy nákladov a prínosov podľa článku 14. V súlade s touto prílohou poskytujú podrobnú metodiku a predpoklady a zavádzajú a zverejňujú postupy pre ekonomickú analýzu.

d)

Vymedzenia a integrovaný prístup:

i)

geografické vymedzenie zahŕňa vhodnú presne ohraničenú geografickú oblasť;

ii)

analýzy nákladov a prínosov zohľadňujú všetky relevantné centralizované alebo decentralizované zdroje dodávok, ktoré sú k dispozícii v rámci systému a geografického vymedzenia, vrátane technológií posudzovaných podľa časti III bodu 7 tejto prílohy, a trendy a charakteristiky dopytu po vykurovaní a chladení.

e)

Predpoklady:

i)

členské štáty poskytnú na účely analýz nákladov a prínosov predpokladané ceny hlavných vstupných a výstupných faktorov a predpokladanú diskontnú sadzbu;

ii)

diskontná sadzba použitá v ekonomickej analýze na výpočet čistej súčasnej hodnoty sa zvolí na základe európskych alebo vnútroštátnych usmernení;

iii)

členské štáty používajú vnútroštátne, európske alebo medzinárodné prognózy vývoja cien energie, ak je to vhodné v ich celoštátnom a/alebo regionálnom/miestnom kontexte;

iv)

ceny použité v ekonomickej analýze odrážajú sociálno-ekonomické náklady a prínosy. Externé náklady, ako sú environmentálne účinky a účinky týkajúce sa zdravia, by sa mali zahrnúť v maximálnom rozsahu, t. j. keď existuje trhová cena alebo keď je už zahrnutá do európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

f)

Analýza citlivosti:

i)

zahrnie sa analýza citlivosti s cieľom posúdiť náklady a prínosy projektu alebo skupiny projektov a založí sa na premenných faktoroch, ktoré majú významný vplyv na výsledok výpočtov, ako sú rôzne ceny energie, úrovne dopytu, diskontné sadzby a ostatné.

Časť IV

POTENCIÁLNE NOVÉ STRATÉGIE A POLITICKÉ OPATRENIA

9.   Prehľad nových legislatívnych a nelegislatívnych politických opatrení (8) s cieľom využiť ekonomický potenciál určený v súlade s bodmi 7 a 8, spolu s prognózami na:

a)

zníženie emisií skleníkových plynov;

b)

úspory primárnej energie v GWh za rok;

c)

vplyv na podiel vysokoúčinnej kombinovanej výroby;

d)

vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe a v sektore vykurovania a chladenia;

e)

prepojenia na vnútroštátne finančné plánovanie a úspory nákladov pre verejný rozpočet a účastníkov trhu;

f)

odhadované opatrenia verejnej podpory, ak existujú, s ich ročným rozpočtom a určenie potenciálneho prvku pomoci.


(1)  Objem tepelnej energie potrebnej na uspokojenie dopytu koncových spotrebiteľov po vykurovaní a chladení.

(2)  Mali by sa použiť najnovšie dostupné údaje.

(3)  Mali by sa použiť najnovšie dostupné údaje.

(4)  Po stanovení metodiky výpočtu množstva energie z obnoviteľných zdrojov využívanej na chladenie a centralizované zásobovanie chladom v súlade s článkom 35 smernice (EÚ) 2018/2001 sa v súlade s uvedenou smernicou vykonáva určenie „chladenia s využitím obnoviteľných zdrojov energie“. Dovtedy sa vykonáva podľa príslušnej vnútroštátnej metodiky.

(5)  V analýze ekonomického potenciálu by sa mal uvádzať objem energie (v GWh), ktorý je možné vyrobiť za rok každou analyzovanou technológiou. Zohľadniť by sa mali aj obmedzenia a vzájomné súvislosti v rámci energetického systému. Pri analýze sa môžu využívať modely založené na predpokladoch predstavujúcich prevádzkovanie spoločných typov technológií alebo systémov.

(6)  Vrátane posúdenia uvedeného v článku 15 ods. 7 smernice (EÚ) 2018/2001.

(7)  Koncový dátum na zohľadnenie politík v prípade základného scenára je koniec roka, ktorý predchádza roku, v ktorom je komplexné posúdenie platné. To znamená, že nie je potrebné zohľadňovať politiky prijaté do jedného roka pred termínom na predloženie komplexného posúdenia.

(8)  Tento prehľad zahŕňa aj finančné opatrenia a programy, ktoré sa môžu prijať počas obdobia komplexného posúdenia, bez toho, aby bolo dotknuté samostatné oznámenie systémov verejnej podpory na posúdenie štátnej pomoci.


PRÍLOHA II

Zmena prílohy IX k smernici 2012/27/EÚ

Časť 1 prílohy IX k smernici 2012/27/EÚ sa vypúšťa.


Top