EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019H0903(12)

Odporúčanie Komisie z 18. júna 2019 k návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu Talianska na obdobie 2021 – 2030

C/2019/4412

OJ C 297, 3.9.2019, p. 44–47 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

3.9.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 297/44


ODPORÚČANIE KOMISIE

z 18. júna 2019

k návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu Talianska na obdobie 2021 – 2030

(2019/C 297/12)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

keďže:

(1)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 je každý členský štát povinný predložiť Komisii návrh svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 až 2030 v súlade s článkom 3 ods. 1 a prílohou I k uvedenému nariadeniu. Prvé návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov mali byť predložené do 31. decembra 2018.

(2)

Taliansko predložilo svoj návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu 8. januára 2019. Predloženie návrhu tohto plánu predstavuje základ a prvý krok iteratívneho procesu medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie integrovaných národných energetických a klimatických plánov a ich následného vykonávania.

(3)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 je Komisia povinná posúdiť návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov. Komisia komplexne posúdila návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu Talianska s prihliadnutím na príslušné prvky nariadenia (EÚ) 2018/1999. Toto posúdenie (2) sa uverejňuje spolu s týmto odporúčaním. Z neho vychádzajú nižšie uvedené odporúčania.

(4)

Odporúčania Komisie sa môžu týkať najmä i) úrovne ambície zámerov, cieľov a príspevkov v záujme kolektívneho dosiahnutia zámerov energetickej únie, a najmä zámerov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj úrovne prepojenosti elektrických sietí, ktorú má členský štát za cieľ dosiahnuť do roku 2030; ii) politík a opatrení týkajúcich sa zámerov na úrovni členského štátu a Únie, ako aj iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom; iii) všetkých ďalších politík a opatrení, ktoré by mohli byť požadované v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch; iv) interakcií a konzistentnosti existujúcich a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie.

(5)

Komisia pri vypracúvaní svojich odporúčaní zohľadňovala na jednej strane potrebu doplniť určité kvantifikované plánované príspevky všetkých členských štátov s cieľom posúdiť ambície na úrovni Únie a na druhej strane potrebu poskytnúť dotknutému členskému štátu dostatočný čas na náležité zváženie odporúčaní Komisie pred dokončením svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu.

(6)

Odporúčania Komisie, pokiaľ ide o ambície členských štátov v oblasti obnoviteľných zdrojov, vychádzajú zo vzorca stanoveného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, ktorý je založený na objektívnych kritériách.

(7)

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, odporúčania Komisie vychádzajú z posúdenia národnej úrovne ambície predloženej v návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu v porovnaní s kolektívnou úrovňou úsilia potrebného na dosiahnutie cieľov Únie, v prípade potreby s prihliadnutím na poskytnuté informácie o osobitných národných okolnostiach. Konečné národné príspevky v oblasti energetickej efektívnosti by mali zodpovedať potenciálu nákladovo efektívnej úspory energie a mali by sa opierať o spoľahlivú dlhodobú stratégiu obnovy budov a opatrenia na plnenie povinnosti úspor energie vyplývajúcej z článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (3). Členské štáty by mali tiež preukázať riadne zohľadnenie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, a to najmä objasnením, ako energetická efektívnosť prispieva k nákladovo efektívnemu plneniu národných cieľov v oblasti konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva, bezpečnosti dodávok energie a riešenia problému energetickej chudoby.

(8)

V nariadení o riadení sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytli všeobecný prehľad o investíciách potrebných na dosiahnutie zámerov, cieľov a príspevkov stanovených v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, ako aj všeobecné hodnotenie zdrojov pre tieto investície. Integrované národné energetické a klimatické plány by mali zabezpečiť transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť investičnú istotu.

(9)

Rovnako aj v rámci cyklu európskeho semestra 2018 – 2019 Komisia kladie silný dôraz na investičné potreby členských štátov v oblasti energetiky a klímy. Tento aspekt je viditeľný aj v Správe o Taliansku 2019 (4) a v odporúčaní Komisie na odporúčanie Rady pre Taliansko (5), ktoré tvoria súčasť procesu európskeho semestra. Komisia pri posudzovaní návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov zohľadnila najnovšie zistenia a odporúčania európskeho semestra. Odporúčania Komisie sú doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v kontexte európskeho semestra. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby ich integrované národné energetické a klimatické plány brali do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.

(10)

V zmysle nariadenia o riadení sa okrem toho vyžaduje, aby každý členský štát náležite zohľadnil všetky odporúčania Komisie týkajúce sa jeho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý má byť predložený do 31. decembra 2019, a ak dotknutý členský štát nezohľadní nejaké odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, mal by uviesť a zverejniť svoje dôvody.

(11)

Tam, kde je to vhodné, by členské štáty mali vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a ich neskorších aktualizáciách vykazovať rovnaké údaje, aké vykazujú Eurostatu alebo Európskej environmentálnej agentúre. Na výpočet východiskovej hodnoty pre modelovanie a projekcie má zásadný význam používanie rovnakých zdrojov, a prípadne európskej štatistiky. Vďaka použitiu európskej štatistiky bude možné lepšie porovnať údaje a projekcie použité v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch.

(12)

V konečnom integrovanom energetickom a klimatickom pláne sa majú uviesť všetky prvky prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999. V tejto súvislosti by sa mal posúdiť makroekonomický a v uskutočniteľnom rozsahu zdravotný, environmentálny, zamestnanostný a vzdelávací účinok, účinok na zručnosti a sociálny účinok plánovaných politík a opatrení. Verejnosť a ostatné zainteresované strany majú byť aktívne zapojené do prípravy konečného integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Tieto a ďalšie prvky sú podrobne opísané v pracovnom dokumente útvarov Komisie uverejnenom spolu s týmto odporúčaním (6).

(13)

Vo svojom konečnom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne by Taliansko malo vychádzať z pozitívnych prepojení medzi plánovanými politikami a opatreniami zdôraznenými v jeho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu a ďalej preskúmať náročnejšie politické prepojenia, najmä medzi rozmermi dekarbonizácie, energetickej bezpečnosti a vnútorného trhu. Viac podrobností sa očakáva najmä: i) o dôsledkoch postupného zatvárania uhoľných elektrární a očakávanom vývoji, pokiaľ ide o úlohu zemného plynu v energetickom mixe; ii) o tom, ako dosiahnuť vysokú penetráciu obnoviteľných zdrojov; iii) o dosahoch talianskeho kapacitného mechanizmu (CRM) na ceny pre spotrebiteľov energie; iv) o očakávanom vývoji dotácií na fosílne palivá. Podobne aj ciele v rámci rozmeru výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti musia podporiť úsilie plánované pre zvyšné rozmery energetickej únie.

(14)

Konečnému integrovanému národnému energetickému a klimatickému plánu by prospelo zdôraznenie oblastí konkurenčnej výhody a potenciálnych výziev na celosvetovej úrovni pre odvetvie nízkouhlíkových technológií vrátane dekarbonizácie energeticky a uhlíkovo náročných priemyselných odvetví. Prínosom by tu boli merateľné ciele do budúcnosti určené na tomto základe, ako aj politiky a opatrenia na ich dosiahnutie, ktoré by boli vhodne prepojené na politiky v oblasti podnikania a priemyslu. Úroveň konečného integrovaného národného energetického a klimatického plánu by sa mohla zvýšiť aj rozpracovaním úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z opatrení súvisiacich s obehovým hospodárstvom.

(15)

Odporúčania Komisie pre Taliansko vychádzajú z posúdenia talianskeho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktoré sa uverejňuje spolu s týmto odporúčaním (7),

TÝMTO ODPORÚČA TALIANSKU PRIJAŤ OPATRENIA S CIEĽOM:

1.

Podoprieť vítanú úroveň ambícií Talianska dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 30 % do roku 2030 ako príspevok k cieľu Únie na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podrobnými a kvantifikovanými politikami a opatreniami, ktoré sú v súlade s povinnosťami požadovanými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (8), s cieľom umožniť včasné a nákladovo efektívne dosiahnutie tohto príspevku. Zvýšiť úroveň ambícií, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia, s cieľom dosiahnuť orientačný cieľ uvedený v článku 23 smernice (EÚ) 2018/2001. Predložiť opatrenia na splnenie cieľa pre odvetvie dopravy v zmysle článku 25 smernice (EÚ) 2018/2001. Obmedziť zložitosť a regulačnú neistotu a poskytnúť ďalšie podrobnosti o podporných rámcoch pre vlastnú spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkami 21 a 22 smernice (EÚ) 2018/2001.

2.

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, zabezpečiť, aby kľúčové politické nástroje uvedené v návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu priniesli primerané úspory v období 2021 – 2030. Primerane zohľadniť plánované aktualizácie a zlepšenia existujúcich systémov podpory v konečnom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne a v nadväzujúcich správach o pokroku. Výrazne ich rozšíriť tak, aby umožnili dosiahnuť uvedené cieľové úspory energie. Vzhľadom na značný nevyužitý potenciál naďalej pokračovať v posilňovaní opatrení na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov (nových a existujúcich verejných a súkromných budov) a energetickej efektívnosti v doprave.

3.

Konkretizovať opatrenia na podporu cieľov energetickej bezpečnosti v oblasti diverzifikácie a znižovania energetickej závislosti vrátane opatrení na zabezpečenie flexibility. Prihliadať na regionálny kontext a skutočný potenciál spojovacích vedení a výrobných kapacít v susedných krajinách pri posudzovaní primeranosti zdrojov v odvetví elektriny. Objasniť, do akej miery je očakávaný vývoj v plynárenskom odvetví v súlade s oznámenými cieľmi v oblasti dekarbonizácie a plánovaným postupným vyradením tepelných elektrární spaľujúcich uhlie.

4.

Stanoviť jasné ciele, míľniky a harmonogramy dosiahnutia plánovaných reforiem na trhoch s energiou, najmä na veľkoobchodných trhoch so zemným plynom a v súvislosti s prevádzkou maloobchodných trhov s elektrinou a zemným plynom.

5.

Objasniť národné ciele a ciele financovania v oblasti výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti, ktoré konkrétne súvisia s energetickou úniou a ktoré sa majú dosiahnuť v rokoch 2021 až 2030, aby boli ľahko merateľné a vhodné na účely podpory implementácie cieľových hodnôt v ostatných rozmeroch integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Podporiť takéto ciele konkrétnymi a primeranými politikami a opatreniami vrátane tých, ktoré sa majú vypracovať v spolupráci s inými členskými štátmi, ako je napríklad strategický plán pre energetické technológie.

6.

Viesť konzultácie so susednými krajinami a v rámci skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC) s cieľom finalizovať integrovaný národný energetický a klimatický plán. Bližšie preskúmať cezhraničný potenciál a makroregionálne aspekty koordinovanej energetickej a klimatickej politiky, najmä v Jadranskom mori, s cieľom znížiť uhlíkovú stopu regiónu a zaviesť ekosystémový prístup, a ďalej využívať potenciál hlbšej spolupráce v oblasti Stredozemného mora.

7.

Vytvoriť zoznam prijatých opatrení a plánov na postupné ukončenie energetických dotácií, najmä na fosílne palivá.

8.

Doplniť analýzu interakcií s politikou v oblasti kvality ovzdušia a emisií do ovzdušia, a to aj z kvantitatívneho pohľadu.

9.

Lepšie integrovať aspekty spravodlivého a férového prechodu, a to najmä poskytnutím podrobnejších informácií o vplyvoch plánovaných zámerov, politík a opatrení na sociálnu oblasť, zamestnanosť, zručnosti a rozdelenie príjmov, a to aj v regiónoch s vysokou uhlíkovou náročnosťou a v priemyselných regiónoch. Doplniť koncepciu riešenia problémov energetickej chudoby začlenením konkrétnych merateľných cieľov a podrobnosti o finančných zdrojoch na vykonávanie opísaných politík v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1999.

V Bruseli 18. júna 2019

Za Komisiu

Miguel ARIAS CAÑETE

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1.

(2)  SWD(2019) 264.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(4)  SWD(2019) 1011 final.

(5)  COM(2019) 512 final z 5. júna 2019.

(6)  SWD(2019) 264.

(7)  SWD(2019) 264.

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).


Top