EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019D0420

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/420 z 13. marca 2019, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

PE/90/2018/REV/1

OJ L 77I , 20.3.2019, p. 1–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2019/420/oj

20.3.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

LI 77/1


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/420

z 13. marca 2019,

ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 196,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) upraveným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (4) sa posilňuje spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčuje koordinácia v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšenia reakcie Únie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

(2)

Aj keď primárnu zodpovednosť za predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a za prípravu a reakciu na ne nesú členské štáty, mechanizmom Únie sa podporuje solidarita medzi členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).

(3)

K prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou môže dôjsť kedykoľvek a kdekoľvek vo svete, často bez varovania. Či už sú katastrofy prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, sú čoraz častejšie, extrémnejšie a komplexnejšie, pričom ich zhoršuje vplyv zmeny klímy a postihujú územia bez ohľadu na štátne hranice. Dôsledky, ktoré z katastrof vyplývajú pre ľudí, životné prostredie, sociálnu oblasť a hospodárstvo, môžu byť doposiaľ nevídaného rozsahu.

(4)

Nedávne skúsenosti ukázali, že spoliehaním sa na dobrovoľné ponuky vzájomnej pomoci – koordinovanej a uľahčovanej mechanizmom Únie – sa nie vždy zabezpečí, že sú k dispozícii dostatočné kapacity na uspokojivé riešenie základných potrieb osôb postihnutých katastrofami alebo že sa náležite chráni životné prostredie a majetok. Platí to najmä v prípade, keď sú členské štáty postihnuté katastrofami súčasne, tieto katastrofy sa opakujú a sú neočakávané, či už sú prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, a spoločná kapacita nepostačuje. Na prekonanie týchto nedostatkov a zvládanie nových nebezpečenstiev je potrebné plne flexibilným spôsobom využiť všetky nástroje Únie vrátane propagácie aktívneho zapájania sa občianskej spoločnosti.

(5)

Je nevyhnutné, aby členské štáty prijali vhodné opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti vrátane zaistenia dostupnosti dostatočných kapacít na reakciu na katastrofy, predovšetkým lesné požiare. Keďže Únia v posledných rokoch čelila mimoriadne intenzívnym a rozsiahlym lesným požiarom, ktoré ukázali závažné operatívne nedostatky vo viacerých členských štátoch a v európskej kapacite pre reakcie na núdzové situácie (ďalej len „EERC“) zriadenej vo forme dobrovoľného zoskupenia kapacít v oblasti reakcie vopred poskytnutých členskými štátmi podľa rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, mali by sa ďalšie opatrenia prijať aj na úrovni Únie. Prevencia lesných požiarov je tiež nevyhnutnou súčasťou celosvetového úsilia o zníženie emisií CO2.

(6)

Prevencia má kľúčový význam pre ochranu pred prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou a vyžaduje si ďalšie opatrenia. Na tento účel by členské štáty mali Komisii pravidelne poskytovať zhrnutia svojich posúdení rizík a posúdenia svojej spôsobilosti na riadenie rizík so zameraním na kľúčové riziká. Okrem toho by členské štáty mali sprístupňovať informácie o opatreniach týkajúcich sa prevencie a pripravenosti, a to najmä tie, ktoré sú potrebné na zaoberanie sa kľúčovými rizikami s cezhraničnými dôsledkami, a podľa potreby rizikami s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom.

(7)

Komisia by mala spolu s členskými štátmi ďalej rozvíjať usmernenia na uľahčenie výmeny informácií o riadení rizík v prípade katastrof. Tieto usmernenia by mali pomáhať presadzovať porovnateľnosť takýchto informácií, najmä keď členské štáty čelia podobným alebo cezhraničným rizikám.

(8)

Prevencia rizík katastrof a riadenie rizík v prípade katastrof si vyžadujú vypracúvanie a vykonávanie opatrení na riadenie rizík, ktoré zahŕňajú koordináciu širokého spektra aktérov. Je dôležité, aby sa pri vypracúvaní posúdení rizík a opatrení na riadenie rizík zohľadnila súčasnú premenlivosť klímy a prognózy vývoja zmeny klímy. Vypracovanie rizikových máp je kľúčovým aspektom posilnenia prevenčných opatrení, ako aj kapacity v oblasti reakcie. Mimoriadne dôležité sú opatrenia na zníženie zraniteľnosti obyvateľstva, hospodárskych aktivít vrátane kritickej infraštruktúry, dobrých životných podmienok zvierat a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, environmentálnych a kultúrnych zdrojov, ako je biodiverzita, ekosystémové služby lesov a vodné zdroje.

(9)

S cieľom zlepšiť plánovanie a koordináciu prevencie a pripravenosti medzi členskými štátmi by mala Komisia mať možnosť v spolupráci s členskými štátmi stanoviť osobitné konzultačné mechanizmy. Komisia by okrem toho mala mať možnosť žiadať o informácie o opatreniach týkajúcich sa prevencie a pripravenosti súvisiacich s konkrétnymi rizikami, ak členský štát žiadal o pomoc často. Komisia by mala posúdiť takéto informácie s cieľom maximalizovať celkovú podporu Únie pre riadenie rizík v prípade katastrof a zvýšiť úroveň prevencie a pripravenosti členských štátov. Malo by sa znížiť administratívne zaťaženie a mali by sa posilniť prepojenia s ostatnými kľúčovými politikami a nástrojmi Únie, najmä s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5).

(10)

Rastúcim rizikom pre občanov Únie sú záplavy. Na účely zintenzívnenia opatrení týkajúcich sa prevencie a pripravenosti v oblasti civilnej ochrany a zníženia zraniteľnosti svojho vlastného obyvateľstva v súvislosti s rizikami záplav je potrebné, aby členské štáty pri posudzovaní rizík podľa tohto rozhodnutia naplno využili okrem iného aj posúdenia rizík podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES (6) s cieľom určiť, či sú ich vodné toky a pobrežie vystavené riziku záplav, a prijali vhodné a koordinované opatrenia na zníženie takýchto rizík.

(11)

Je potrebné posilniť kolektívnu schopnosť pripraviť sa a reagovať na katastrofy, a to najmä vzájomnou podporou v Európe. S cieľom zohľadniť nový právny rámec podľa tohto rozhodnutia by sa mal názov európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie (EERC) alebo „dobrovoľné zoskupenie“ zmeniť na „európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“.

(12)

Posilnenie európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany si vyžaduje väčšie financovanie zo strany Únie, pokiaľ ide o adaptáciu kapacít a ich opravu, ako aj prevádzkové náklady.

(13)

Okrem posilnenia celkových existujúcich kapacít by sa mali zriadiť kapacity rescEU ako posledná voľba na účely reakcie na mimoriadne situácie, v ktorých existujúce kapacity na vnútroštátnej úrovni a kapacity vopred poskytnuté členskými štátmi do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany za daných okolností nie sú schopné zabezpečiť účinnú reakciu na rôzne druhy katastrof.

(14)

Úloha regionálnych a miestnych orgánov pri prevencii a riadení katastrof je mimoriadne dôležitá a ich kapacity v oblasti reakcie musia byť náležite zapojené do všetkých činností koordinácie a nasadenia vykonávaných podľa tohto rozhodnutia, a to v súlade inštitucionálnymi a právnymi rámcami členských štátov a s cieľom minimalizovať prekrývanie a posilniť interoperabilitu. Tieto orgány môžu zohrať dôležitú preventívnu úlohu a sú tiež prvými, ktoré reagujú bezprostredne po katastrofe spolu s dobrovoľníckymi kapacitami. Preto je potrebná sústavná spolupráca na miestnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni s cieľom vytvoriť spoločné systémy varovania pre rýchly zásah pred mobilizáciou rescEU, ako aj pravidelné verejné informačné kampane týkajúce sa opatrení bezprostrednej reakcie.

(15)

Povaha kapacít rescEU by mala zostať flexibilná a schopná meniť sa s cieľom reagovať na nový vývoj a budúce výzvy, napríklad dôsledky zmeny klímy.

(16)

Keďže identifikované riziká, celkové kapacity a nedostatky sa časom menia, je pri zriaďovaní rescEU potrebná flexibilita. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých vymedzí kapacity rescEU, pričom zohľadní identifikované riziká, celkové kapacity a nedostatky.

(17)

Na účely fungovania kapacít rescEU by sa mali dať k dispozícii dodatočné finančné prostriedky na financovanie opatrení v rámci mechanizmu Únie.

(18)

Únia by mala byť schopná podporovať členské štáty spolufinancovaním kapacít rescEU vrátane ich prenájmu, lízingu alebo nadobudnutia. To by podstatným spôsobom zvýšilo účinnosť mechanizmu Únie tým, že by sa zabezpečila dostupnosť kapacít v prípadoch, v ktorých by inak nebolo možné zaručiť účinnú reakciu na katastrofy, najmä pokiaľ ide o katastrofy so širokým spektrom dosahov na značný počet členských štátov. Spoločné obstarávanie kapacít by malo viesť k úsporám z rozsahu a lepšej koordinácii pri reakcii na katastrofy.

(19)

Pri stanovovaní výšky finančnej pomoci Únie vynakladanej na rozvoj kapacít rescEU by sa mal zohľadniť zoznam kategórií oprávnených nákladov stanovený v tomto rozhodnutí. Úplná finančná pomoc Únie by sa mala poskytovať v prípade kapacít, ktoré sa vyžadujú na účely reakcie na riziká s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom, ktoré by mohli mať významné cezhraničné dôsledky a pre ktoré sa úrovne pripravenosti v Únii nepovažujú za primerané na základe analýz nedostatkov kapacít, ktoré uskutočnili vnútroštátne orgány civilnej ochrany a Komisia. So značným spolufinancovaním by sa malo počítať aj v prípade kapacít, ktorých nadobúdacie a opakujúce sa náklady sú najvyššie, napríklad v prípade kapacít na letecké hasenie lesných požiarov. Presné miery spolufinancovania by sa mali stanoviť v ročných pracovných programoch.

(20)

S cieľom vyvážiť vnútroštátne povinnosti a solidaritu medzi členskými štátmi by časť prevádzkových nákladov nasadenia kapacít rescEU mala byť oprávnená na finančnú pomoc Únie.

(21)

Členské štáty alebo ich občania by mohli byť vážne postihnutí katastrofami, ktoré vzniknú v tretích krajinách. V takýchto situáciách by mali byť kapacity rescEU k dispozícii na nasadenie mimo Únie. Z dôvodov týkajúcich sa solidarity medzi členskými štátmi by prevádzkové náklady nasadenia kapacít rescEU mimo Únie mal znášať rozpočet Únie.

(22)

S cieľom zaistiť koordinovanú a zároveň rýchlu reakciu by Komisia mala rozhodnutia o nasadení a demobilizácii a akékoľvek rozhodnutie v prípade rozporu medzi žiadosťami prijať v úzkej koordinácii so žiadajúcim členským štátom a členským štátom, ktorý vlastní, prenajíma si príslušné kapacity rescEU, alebo si ich zabezpečuje formou lízingu. Komisia a členské štáty, ktoré vlastnia, prenajímajú si kapacity rescEU, alebo si ich zabezpečujú formou lízingu, by mali uzavrieť operačné zmluvy, v ktorých sa upravia podmienky nasadenia kapacít rescEU.

(23)

Odborná príprava, výskum a inovácia sú kľúčové aspekty spolupráce v oblasti civilnej ochrany. Aby sa zvýšila efektívnosť a účinnosť odbornej prípravy a cvičení v oblasti civilnej ochrany, podporovala inovácia a dialóg a posilnila spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a útvarmi členských štátov v oblasti civilnej ochrany, je potrebné vytvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany. Uvedená sieť by sa mala zakladať na existujúcich štruktúrach vrátane centier excelentnosti, univerzít, výskumných pracovníkov a iných odborníkov, mladých odborníkov z praxe a skúsených dobrovoľníkov v oblasti riadenia núdzových situácií. Tiež by sa mala posilniť ďalšia spolupráca v oblasti odbornej prípravy, výskumu a inovácie s medzinárodnými organizáciami a podľa možností by sa do nej mali zapojiť tretie krajiny, najmä susediace krajiny.

(24)

Subjekty v oblasti civilnej ochrany zasväcujú svoje životy pomoci iným a investujú čas a námahu, aby pomáhali ľuďom v núdzi. Únia by mala túto odvahu a odhodlanie v súvislosti s civilnou ochranu Únie oceniť.

(25)

Hoci je posilňovanie civilnej ochrany vzhľadom na trendy týkajúce sa katastrof, ktoré súvisia napríklad s počasím a vnútornou bezpečnosťou, jednou z najvýznamnejších priorít v Únii, je nevyhnutné zaistiť silný teritoriálny rozmer a rozmer vedúcej úlohy komunít, keďže opatrenia miestnych komunít sú najrýchlejšou a najúčinnejšou cestou na obmedzenie škôd spôsobených katastrofou.

(26)

Treba zjednodušiť a zefektívniť postupy mechanizmu Únie a zvýšiť ich flexibilitu, aby sa zabezpečil rýchly prístup členských štátov k pomoci a ku kapacitám, ktoré sú potrebné na čo najrýchlejšiu a čo najúčinnejšiu reakciu na prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

(27)

S cieľom maximalizovať využitie existujúcich nástrojov financovania a podporiť členské štáty pri poskytovaní pomoci, a to aj v reakcii na katastrofy mimo Únie, sa poskytuje financovanie podľa článkov 21, 22 a 23 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ v súlade s článkom 191 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7). Napriek tomu by financovanie činností v oblasti civilnej ochrany a najmä humanitárnej pomoci malo zostať jasne oddelené a úplne v súlade s ich jednotlivými cieľmi a právnymi požiadavkami.

(28)

Je dôležité zabezpečiť, aby členské štáty prijímali všetky potrebné opatrenia na účinné predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na zmierňovanie ich účinkov. Ustanovenia tohto rozhodnutia by mali posilniť väzby medzi opatreniami týkajúcimi sa prevencie, pripravenosti a reakcie v rámci mechanizmu Únie. Mala by sa zabezpečiť aj súdržnosť s inými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti prevencie a riadenia rizík v prípade katastrof vrátane cezhraničných preventívnych opatrení a reakcie na hrozby, ako sú závažné cezhraničné ohrozenia zdravia stanovené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ (8). Programami územnej spolupráce založenými na politike súdržnosti sa stanovujú konkrétne opatrenia v záujme zohľadnenia odolnosti proti katastrofám, prevencie a riadenia rizík a malo by sa vyvíjať ďalšie úsilie o dôraznejšiu integráciu a viac synergií. Okrem toho by všetky opatrenia mali byť v súlade s medzinárodnými záväzkami, ako je napríklad sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, Parížska dohoda v zmysle Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) o zmene klímy a Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, a aktívne prispievať k ich plneniu.

(29)

S cieľom zaistiť komplexnú a plynulú výmenu informácií o kapacitách a moduloch, ktoré majú členské štáty k dispozícii, je potrebné, aby sa informácie odoslané do spoločného systému komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (Common Emergency Communication and Information System – CECIS) neustále aktualizovali. Pokiaľ ide o informácie poskytované prostredníctvom systému CECIS, je tiež vhodné, aby doň členské štáty zadali kapacity, ktoré nie sú vopred poskytnuté európskemu zoskupeniu v oblasti civilnej ochrany a ktoré majú k dispozícii na účely nasadenia prostredníctvom mechanizmu Únie.

(30)

Rovnako dôležité je vytvárať synergie a zlepšiť komplementárnosť a koordináciu medzi mechanizmom Únie a ostatným nástrojmi Únie vrátane nástrojov, ktoré môžu prispieť k odstráneniu alebo zmierneniu škôd spôsobených katastrofami.

(31)

S cieľom zmeniť kategórie oprávnených nákladov, ktoré sa majú použi na stanovenie finančnej pomoci zo strany Únie na rozvoj kapacít rescEU, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o: vymedzenie druhov a počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany; vymedzenie, z čoho sa kapacity rescEU majú skladať zohľadňujúc identifikované riziká, celkové kapacity a nedostatky; vytvorenie, riadenie a udržiavanie kapacít rescEU; vytvorenie a organizáciu vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany; kategórie rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom a zodpovedajúce kapacity na ich riadenie; a kritériá a postupy na ocenenie dlhodobého nasadenia a mimoriadnych príspevkov k civilnej ochrane Únie, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(33)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zvýšiť kolektívnu schopnosť v oblasti prevencie katastrof, pripravenosti a reakcie na ne, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(34)

S cieľom zaistiť plynulý prechod na úplnú implementáciu kapacít rescEU by Komisia mala mať počas prechodného obdobia možnosť zabezpečovať financovanie na zaistenie rýchlej dostupnosti relevantných vnútroštátnych kapacít. Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o získanie dodatočných kapacít vrátane hasičských vrtuľníkov, aby mohli reagovať na riziko lesných požiarov už v lete 2019.

(35)

Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(36)

V záujme rýchleho začatia uplatňovania opatrení stanovených v tomto rozhodnutí by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ sa týmto mení takto:

1.

Článok 3 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa mení takto:

i)

písmeno c) nahrádza takto:

„c)

uľahčiť rýchlu a efektívnu reakciu v prípade katastrof alebo bezprostrednej hrozby katastrof, a to aj prijímaním opatrení na zmiernenie bezprostredných následkov katastrof;“;

ii)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„e)

zvýšiť dostupnosť a využívanie vedeckých vedomostí o katastrofách a

f)

zintenzívniť spoluprácu a koordináciu na cezhraničnej úrovni a medzi členskými štátmi, ktoré sú vystavené riziku rovnakých druhov katastrof.“;

b)

v odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

pokrok vo vykonávaní rámca prevencie katastrof: meraný počtom členských štátov, ktoré sprístupnili Komisii informácie uvedené v článku 6ods. 1 písm. d);“

2.

V článku 4 sa dopĺňa tento bod:

„12.

„zúčastnený štát“ je tretia krajina, ktorá sa zúčastňuje na mechanizme Únie v súlade s článkom 28 ods. 1“

3.

Článok 5 ods. 1 sa mení takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a na zlepšenie podpory a propagácie spolupráce a výmeny vedomostí, výsledkov vedeckého výskumu a inovácie, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;“;

b)

písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)

zbiera a šíri informácie sprístupnené členskými štátmi; organizuje výmenu skúseností o posúdení spôsobilosti na riadenie rizík; a uľahčuje výmenu osvedčených postupov pri plánovaní prevencie a pripravenosti, a to aj prostredníctvom dobrovoľného partnerského preskúmania;“;

c)

písmeno i) sa nahrádza takto:

„i)

zdôrazňuje význam prevencie rizík, podporuje členské štáty pri zvyšovaní povedomia a informovaní a vzdelávaní verejnosti, ako aj ich úsilie pri informovaní verejnosti o systémoch varovania, a to poskytovaním usmernení o takýchto systémoch aj na cezhraničnej úrovni;“

4.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Riadenie rizík

1.   Členské štáty na účely podpory účinného a súdržného prístupu k prevencii katastrof a pripravenosti na katastrofy prostredníctvom spoločného využívania informácií, ktoré nemajú citlivý charakter, a to informácií, ktorých sprístupnenie by nebolo v rozpore so základnými bezpečnostnými záujmami členských štátov, a podpory výmeny najlepších postupov v rámci mechanizmu Únie:

a)

ďalej rozvíjajú posúdenia rizík na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň;

b)

ďalej rozvíjajú posúdenie spôsobilosti na riadenie rizík na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň;

c)

ďalej rozvíjajú a skvalitňujú plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na celoštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako celoštátna úroveň;

d)

sprístupňujú Komisii zhrnutie relevantných skutočností z posúdení uvedených v písmenách a) a b), pričom sa zameriavajú na kľúčové riziká. V prípade kľúčových rizík s cezhraničnými dôsledkami, ako aj prípadných rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom členské štáty opíšu prioritné opatrenia týkajúce sa prevencie a pripravenosti. Zhrnutie sa poskytne Komisii do 31. decembra 2020 a potom každé tri roky a vždy, keď dôjde k významným zmenám;

e)

dobrovoľne sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní posúdenia spôsobilosti na riadenie rizík.

2.   Komisia môže v spolupráci s členskými štátmi stanoviť tiež osobitné konzultačné mechanizmy na vylepšenie vhodného plánovania prevencie a pripravenosti a koordinácie medzi členskými štátmi vystavenými riziku podobných druhov katastrof vrátane cezhraničných rizík a rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom identifikovaných podľa odseku 1 písm. d).

3.   Komisia do 22. decembra 2019 spolu s členskými štátmi ďalej rozvinie usmernenia o predkladaní zhrnutia uvedeného v odseku 1 písm. d).

4.   Ak členský štát často žiada prostredníctvom mechanizmu Únie o rovnaký druh pomoci pre rovnaký druh katastrofy, môže Komisia po starostlivej analýze dôvodov a okolností aktivácie a s cieľom podporiť dotknutý členský štát pri zvýšení jeho úrovne prevencie a pripravenosti:

a)

požiadať členský štát, aby poskytol dodatočné informácie o konkrétnych opatreniach týkajúcich sa prevencie a pripravenosti v súvislosti s rizikom zodpovedajúcim uvedenému druhu katastrofy; a

b)

v relevantných prípadoch na základe poskytnutých informácií:

i)

navrhnúť nasadenie tímu odborníkov v teréne, aby poskytli poradenstvo v oblasti opatrení týkajúcich sa prevencie a pripravenosti; alebo

ii)

vydať odporúčania na zvýšenie úrovne prevencie a pripravenosti v dotknutom členskom štáte. Komisia a dotknutý členský štát sa navzájom informujú o všetkých opatreniach prijatých na základe takýchto odporúčaní.

V prípade, keď členský štát žiada prostredníctvom mechanizmu Únie o rovnaký druh pomoci pre rovnaký druh katastrofy trikrát v období troch po sebe nasledujúcich rokov, uplatnia sa písmená a) a b), ibaže by zo starostlivej analýzy dôvodov a okolností častej aktivácie vyplynulo, že to nie je potrebné.“

5.

V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení plánovania operácií reakcie na prírodné katastrofy aj katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou v rámci mechanizmu Únie, a to aj prostredníctvom zostavovania scenárov pre reakcie na katastrofy na základe posúdení rizík uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) a prehľadu rizík uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. c), mapovania prostriedkov a vypracúvania plánov na nasadzovanie kapacít v oblasti reakcie.“

6.

Článok 11 sa mení takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

„Európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“;

b)

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1.   Zriaďuje sa európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany. Pozostáva zo zoskupenia kapacít v oblasti reakcie vopred dobrovoľne poskytnutých členskými štátmi a zahŕňa moduly, iné kapacity v oblasti reakcie a kategórie odborníkov.

1a.   Pomoc, ktorú poskytne členský štát prostredníctvom európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany, je komplementárnou vo vzťahu ku kapacitám v žiadajúcom členskom štáte a nie je ňou dotknutá primárna zodpovednosť členských štátov za prevenciu a reakciu na ich území.

2.   Komisia na základe zistených rizík, celkových kapacít a nedostatkov vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých podľa článku 32 ods. 1 písm. f) druhy a počet kľúčových kapacít v oblasti reakcie potrebných pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „ciele kapacity“).

Komisia v spolupráci s členskými štátmi monitoruje pokrok v dosahovaní cieľov kapacity stanovených vo vykonávacích aktoch uvedených v prvom pododseku tohto odseku a identifikuje potenciálne závažné nedostatky v kapacite v oblasti reakcie v európskom zoskupení v oblasti civilnej ochrany. Ak sa zistia takéto nedostatky, Komisia preskúma, či sú potrebné kapacity členským štátom dostupné mimo európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany. Komisia nabáda členské štáty, aby riešili potenciálne závažné nedostatky v kapacite v oblasti reakcie v európskom zoskupení v oblasti civilnej ochrany a môže členským štátom poskytovať podporu v súlade s článkom 20, článkom 21 ods. 1 písm. i) a ods. 2.“

7.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Kapacity rescEU

1.   Zriaďujú sa kapacity rescEU, aby sa poskytovala pomoc v mimoriadnych situáciách, v ktorých celkové existujúce kapacity na vnútroštátnej úrovni a kapacity vopred poskytnuté členskými štátmi do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany za daných okolností nie sú schopné zabezpečiť účinnú reakciu na rôzne druhy katastrof uvedených v článku 1 ods. 2.

Komisia a členské štáty s cieľom zaručiť účinnú reakciu na katastrofy v prípade potreby zabezpečia primerané geografické rozmiestnenie kapacít rescEU.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých podľa článku 32 ods. 1 písm. g) vymedzí, z čoho sa kapacity rescEU majú skladať, pričom zohľadní identifikované a nové riziká, celkové kapacity a nedostatky na úrovni Únie, osobitne v oblastiach leteckého hasenia lesných požiarov, chemických, biologických, rádiologických a jadrových udalostí a rýchlej zdravotnej pomoci. Uvedené vykonávacie akty zabezpečia konzistentnosť s ostatnými uplatniteľnými právnymi predpismi Únie. Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do 22. júna 2019.

3.   Členské štáty kapacity rescEU nadobúdajú, prenajímajú si ich alebo si ich zabezpečujú formou lízingu. Na uvedený účel môže Komisia udeliť členským štátom priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov. Ak Komisia obstaráva kapacity rescEU v mene členských štátov, použije sa postup spoločného obstarávania. Finančná pomoc Únie sa poskytuje v súlade s rozpočtovými pravidlami Únie.

Hostiteľmi kapacít rescEU sú členské štáty, ktoré ich nadobudli, prenajali si ich alebo zabezpečili formou lízingu. V prípade spoločného obstarávania sú hostiteľmi kapacít rescEU členské štáty, v mene ktorých sa obstarali.

4.   Komisia po porade s členskými štátmi vymedzí požiadavky na kvalitu kapacít v oblasti reakcie, ktoré sú súčasťou rescEU. Tieto požiadavky na kvalitu vychádzajú z uznávaných medzinárodných noriem, ak už existujú.

5.   Členský štát, ktorý vlastní kapacity rescEU, prenajíma si ich alebo si ich zabezpečuje formou lízingu, zaistí registráciu uvedených kapacít v systéme CECIS a dostupnosť a schopnosť nasadenia uvedených kapacít pre operácie mechanizmu Únie.

Kapacity rescEU sa môžu použiť na vnútroštátne účely podľa článku 23 ods. 4a len v prípade, ak sa nepoužívajú alebo nie sú potrebné na operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie.

Kapacity rescEU sa používajú v súlade s vykonávacími aktmi prijatými podľa článku 32 ods. 1 písm. g) a s operačnými zmluvami medzi Komisiou a členským štátom, ktorý takéto kapacity vlastní, prenajíma si ich alebo si ich zabezpečuje formou lízingu, v ktorých sa stanovujú podrobnejšie podmienky nasadenia kapacít rescEU vrátane zúčastneného personálu.

6.   Kapacity rescEU sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC podľa článku 15 alebo článku 16 ods. 1 až 9 a 11, 12 a 13. Rozhodnutie o ich nasadení a demobilizácii a akékoľvek rozhodnutie v prípade rozporu medzi žiadosťami prijíma Komisia v úzkej koordinácii so žiadajúcim členským štátom a členským štátom, ktorý kapacity vlastní, prenajíma si ich alebo si ich zabezpečuje formou lízingu, v súlade s operačnými zmluvami v zmysle odseku 5 tretieho pododseku.

Členský štát, na ktorého území sú kapacity rescEU nasadené, zodpovedá za riadenie operácií reakcie. V prípade nasadenia mimo Únie zodpovedajú za zaistenie úplnej integrácie kapacít rescEU do celkovej reakcie členské štáty, ktoré sú ich hostiteľmi.

7.   V prípade nasadenia sa Komisia prostredníctvom ERCC dohodne so žiadajúcim členským štátom na operačnom nasadení kapacít rescEU. Žiadajúci členský štát počas operácií uľahčuje operačnú koordináciu svojich vlastných kapacít a činností rescEU.

8.   Koordináciu jednotlivých kapacít v oblasti reakcie v prípade potreby uľahčuje Komisia prostredníctvom ERCC v súlade s článkami 15 a 16.

9.   Členské štáty musia byť informované o operačnom statuse kapacít rescEU prostredníctvom systému CECIS.

10.   Ak by katastrofa mimo Únie mohla závažným spôsobom ovplyvniť jeden alebo viacero členských štátov alebo ich občanov, môžu sa v súlade s odsekmi 6 až 9 tohto článku nasadiť kapacity rescEU.

Pri nasadení kapacít rescEU v tretích krajinách môžu členské štáty v osobitných prípadoch odmietnuť nasadiť svoj personál v súlade s vykonávacím aktom prijatým podľa článku 32 ods. 1 písm. g) a s konkrétnymi ustanoveniami operačných zmlúv uvedených v odseku 5 treťom pododseku tohto článku.“

8.

Článok 13 sa mení takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

„Vedomostná sieť Únie v oblasti civilnej ochrany“;

b)

odsek 1 sa mení takto:

i)

úvodné slová sa nahrádzajú takto:

„1.   Komisia vytvorí sieť relevantných aktérov a inštitúcií v oblasti civilnej ochrany a zvládania katastrof vrátane centier excelentnosti, univerzít a výskumných pracovníkov, ktorí budú spolu s Komisiou tvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany. Komisia riadne zohľadní odborné znalosti, ktoré sú k dispozícii v členských štátoch, ako aj u organizácií pôsobiacich v teréne.

Uvedená sieť bude popri úsilí o rodovo vyvážené zloženie plniť tieto úlohy v oblasti odbornej prípravy, cvičení, získaných skúseností a šírenia znalostí, a to v prípade potreby v úzkej koordinácii s relevantnými vedomostnými centrami:“;

ii)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

vytvorenie a riadenie programu odbornej prípravy pre pracovníkov v oblasti civilnej ochrany a pracovníkov v oblasti riadenia núdzových situácií zameranej na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne. Program musí uľahčovať výmenu najlepších postupov v oblasti civilnej ochrany a zahŕňať spoločné kurzy a systém výmeny odborných znalostí v oblasti riadenia núdzových situácií vrátane výmen mladých odborníkov z praxe a skúsených dobrovoľníkov a vysielania odborníkov členských štátov.

Cieľom programu odbornej prípravy je zlepšiť koordináciu, zlučiteľnosť a komplementárnosť kapacít uvedených v článkoch 9, 11 a 12 a zvyšovať spôsobilosť odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a f);“;

iii)

písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)

stimulovanie výskumu a inovácií a povzbudzovanie zavádzania a využívania relevantných nových technológií na účely mechanizmu Únie.“;

c)

dopĺňa sa tento odsek:

„4.   Komisia posilní spoluprácu v oblasti odbornej prípravy a zintenzívni výmenu vedomostí a skúseností medzi vedomostnou sieťou Únie v oblasti civilnej ochrany a medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami s cieľom prispieť k plneniu medzinárodných záväzkov týkajúcich sa znižovania rizika katastrof, najmä záväzkov, ktoré vyplývajú zo sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prijatého 18. marca 2015 na 3. celosvetovej konferencii OSN venovanej znižovaniu rizika spojeného s prírodnými katastrofami v Sendai v Japonsku.“

9.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak v rámci Únie dôjde ku katastrofe alebo bezprostredne hrozí katastrofa, postihnutý členský štát môže požiadať o pomoc prostredníctvom ERCC. Žiadosť musí byť čo najkonkrétnejšia. Platnosť žiadosti o pomoc uplynie po maximálnom období 90 dní, pokiaľ sa ERCC nepredložia nové skutočnosti opodstatňujúce potrebu pokračovania pomoci alebo dodatočnej pomoci.“

10.

V článku 16 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Ak mimo Únie dôjde ku katastrofe alebo bezprostredne hrozí katastrofa, postihnutá krajina môže požiadať o pomoc prostredníctvom ERCC. O pomoc je možné požiadať aj prostredníctvom Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, či relevantnej medzinárodnej organizácie, alebo o ňu môžu požiadať uvedené organizácie alebo agentúry. Platnosť žiadosti o pomoc uplynie po maximálnom období 90 dní, pokiaľ sa ERCC nepredložia nové skutočnosti opodstatňujúce potrebu pokračovania pomoci alebo dodatočnej pomoci.

2.   Zásahy podľa tohto článku sa môžu vykonať ako autonómne podporné zásahy, alebo ako príspevky k zásahu vedenému medzinárodnou organizáciou. Koordinácia Únie je úplne integrovaná s celkovou koordináciou zabezpečovanou Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a rešpektuje jeho vedúcu úlohu. V prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou alebo zložitých núdzových situácií Komisia zabezpečí konzistentnosť s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci (*1) a dodržiavanie humanitárnych zásad.

(*1)  Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.“"

11.

V článku 19 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Finančné krytie na vykonávanie mechanizmu Únie na roky 2014 až 2020 je stanovené na 574 028 000 EUR v bežných cenách.

Suma 425 172 000 EUR v bežných cenách bude pochádzať z okruhu 3 „Bezpečnosť a občianstvo“ viacročného finančného rámca a suma 148 856 000 EUR v bežných cenách z okruhu 4 „Globálna Európa“.“

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 20a

Viditeľnosť a vyznamenania

„1.   Pri každej pomoci alebo každom financovaní, ktoré sa poskytnú podľa tohto rozhodnutia, sa vhodne zviditeľní Únia, čo zahŕňa aj výrazné zobrazenie znaku Únie, pokiaľ ide o kapacity uvedené v článku 11, článku 12 a článku 21 ods. 2 písm. c). Komisia vypracuje komunikačnú stratégiu s cieľom dosiahnuť, aby konkrétne výsledky opatrení prijatých v rámci mechanizmu Únie boli viditeľné pre občanov.

2.   Komisia udeľuje vyznamenania s cieľom oceniť a uctiť si dlhodobé nasadenie a mimoriadne príspevky k civilnej ochrane Únie.“

13.

Článok 21 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa písmeno j) nahrádza takto:

„j)

vytvorenie, riadenie a udržiavanie kapacít rescEU v súlade s článkom 12;“;

b)

odsek 2 sa mení takto:

i)

v prvom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

náklady potrebné na to, aby sa kapacity v oblasti reakcie zmodernizovali alebo opravili a dosiahli tak stav pohotovosti a dostupnosti, v ktorom by ich bolo možné nasadiť ako súčasť európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany v súlade s požiadavkami na kvalitu európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a v relevantných prípadoch aj v súlade s odporúčaniami vypracovanými v rámci procesu certifikácie („náklady na adaptáciu“). Uvedené náklady môžu zahŕňať náklady súvisiace s operabilitou, interoperabilitou modulov a ďalších kapacít v oblasti reakcie, autonómnosťou, sebestačnosťou, prepraviteľnosťou, balením a iné potrebné náklady, za predpokladu, že konkrétne súvisia so zapojením kapacít do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany.

Náklady na adaptáciu môžu zahŕňať:

i)

75 % oprávnených nákladov v prípade modernizácie, za predpokladu, že táto suma nepresiahne 50 % priemerných nákladov na vývoj kapacity; a

ii)

75 % oprávnených nákladov v prípade opravy.

Kapacity v oblasti reakcie financované v rámci bodov i) a ii) sa sprístupnia ako súčasť európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany na minimálne obdobie, ktoré súvisí s prijatým financovaním, trvá od 3 do 10 rokov a začína plynúť od skutočného sprístupnenia ako súčasti európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany, s výnimkou prípadov, keď je životnosť týchto kapacít kratšia.

Náklady na adaptáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb určených podľa druhu kapacity.“;

ii)

písmeno d) prvého pododseku a druhý pododsek sa vypúšťajú;

c)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„3.   Finančná pomoc na opatrenie uvedené v odseku 1 písm. j) pokrýva náklady potrebné na zabezpečenie dostupnosti a nasaditeľnosti kapacít rescEU v rámci mechanizmu Únie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku.

Komisia zaistí, aby finančná pomoc uvedená v tomto odseku zodpovedala aspoň 80 % a nepresahovala 90 % celkových odhadovaných nákladov potrebných na zaistenie dostupnosti a nasaditeľnosti kapacít rescEU v rámci mechanizmu Únie. Zvyšnú sumu znášajú členské štáty, ktoré sú hostiteľmi kapacít rescEU. Celkové odhadované náklady pre každý druh kapacity rescEU sa stanovia vo vykonávacích aktoch, ktoré sa prijmú podľa článku 32 ods. 1 písm. g). Pri výpočte celkových odhadovaných nákladov sa zohľadnia kategórie oprávnených nákladov stanovené v prílohe Ia.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 30 týkajúce sa zmeny prílohy Ia, pokiaľ ide o kategórie oprávnených nákladov.

Finančná pomoc uvedená v tomto odseku sa môže vykonávať prostredníctvom viacročných pracovných programov. V súvislosti s opatreniami, ktoré trvajú viac ako jeden rok, sa rozpočtové záväzky môžu rozdeliť na ročné splátky.

4.   V prípade kapacít vytvorených na účely reakcie na riziká s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom, ako sú vymedzené vykonávacími aktmi prijatými podľa článku 32 ods. 1 písm. ha), sa finančná pomoc Únie vzťahuje na všetky náklady potrebné na zaistenie dostupnosti a nasaditeľnosti.

5.   Náklady uvedené v odseku 3 môžu v závislosti od konkrétneho prípadu pozostávať z jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb určených podľa kategórie alebo druhu kapacity.“

14.

Článok 23 sa mení takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

„Oprávnené opatrenia spojené s vybavením a operáciami“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Suma finančnej pomoci Únie na dopravu kapacít, ktoré neboli vopred poskytnuté do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a nasadzujú sa v prípade katastrofy alebo bezprostrednej hrozby katastrofy v Únii alebo mimo Únie, nepresiahne 75 % celkových oprávnených nákladov.“;

c)

odseky 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„2.   Suma finančnej pomoci Únie na kapacity vopred poskytnuté do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany v prípade katastrofy alebo bezprostrednej hrozby katastrofy v Únii alebo zúčastnenom štáte nepresahuje 75 % nákladov na prevádzku kapacít vrátane dopravy.

3.   Finančná pomoc Únie na dopravu nepresahuje 75 % celkových oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou kapacít vopred poskytnutých do európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany, ak sa nasadzujú v prípade katastrofy alebo bezprostrednej hrozby katastrofy mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16.

4.   Finančná pomoc Únie na dopravné zdroje môže okrem toho pokrývať najviac 100 % celkových oprávnených nákladov podľa písmen a), b), c) a d), ak je potrebné operačne zefektívniť zoskupenie pomoci členských štátov a náklady sa týkajú niektorej z nasledujúcich oblastí:

a)

krátkodobý prenájom skladovacej kapacity na dočasné uskladnenie pomoci od členských štátov v záujme uľahčenia jej koordinovanej dopravy;

b)

doprava z členského štátu ponúkajúceho pomoc do členského štátu, ktorý uľahčuje jej koordinovanú dopravu;

c)

prebalenie pomoci členských štátov s cieľom maximálne využiť dostupné dopravné kapacity alebo splniť osobitné operačné požiadavky; alebo

d)

miestna doprava, tranzit a skladovanie zoskupenej pomoci s cieľom zabezpečiť jej koordinované doručenie na miesto konečného určenia v krajine, ktorá o pomoc požiadala.

4a.   Keď sa kapacity rescEU používajú na vnútroštátne účely podľa článku 12 ods. 5, všetky náklady vrátane nákladov na údržbu a opravy znáša členský štát, ktorý kapacity využíva.

4b.   V prípade nasadenia kapacít rescEU v rámci mechanizmu Únie pokrýva finančná pomoc Únie 75 % prevádzkových nákladov.

Odchylne od prvého pododseku pokrýva finančná pomoc Únie 100 % prevádzkových nákladov kapacít rescEU potrebných v prípade katastrof s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom, keď sú uvedené kapacity nasadené v rámci mechanizmu Únie.

4c.   V prípade nasadení mimo Únie podľa článku 12 ods. 10 finančná pomoc Únie pokrýva 100 % prevádzkových nákladov.

4d.   Keď finančná pomoc Únie uvedená v tomto článku nepokrýva 100 % nákladov, zvyšnú sumu nákladov znáša žiadateľ o pomoc, pokiaľ sa s členským štátom, ktorý ponúka pomoc alebo je hostiteľom kapacít rescEU, nedohodne inak.“;

d)

dopĺňa sa tento odsek:

„8.   Náklady na dopravu môžu pozostávať z jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb určených podľa kategórie nákladov.“

15.

V článku 26 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Na opatrenia, na ktoré sa poskytuje finančná pomoc podľa tohto rozhodnutia, sa neposkytuje pomoc z ostatných finančných nástrojov Únie. V súlade s článkom 191 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (*2) finančná pomoc poskytnutá podľa článkov 21, 22 a 23 tohto rozhodnutia však nebráni financovaniu z iných nástrojov Únie v súlade s podmienkami, ktoré sú v nich stanovené.

Komisia zabezpečí, aby jej žiadatelia o finančnú pomoc podľa tohto rozhodnutia a príjemcovia takejto pomoci poskytovali informácie o finančnej pomoci prijímanej z iných zdrojov vrátane všeobecného rozpočtu Únie a o podaných žiadostiach o takúto pomoc.

2.   Treba rozvíjať synergiu, komplementárnosť a intenzívnejšiu koordináciu s inými nástrojmi Únie, ako sú napríklad nástroje na podporu súdržnosti, rozvoja vidieka, výskumu, zdravia, ako aj migračnej a bezpečnostnej politiky, ako aj Fond solidarity Európskej únie. Komisia v prípade reakcie na humanitárne krízy v tretích krajinách zabezpečí komplementárnosť a súdržnosť opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia s opatreniami financovanými podľa nariadenia (ES) č. 1257/96 a tiež, aby sa tieto opatrenia vykonávali v súlade s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).“"

16.

Článok 28 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Účasť na mechanizme Únie je otvorená pre:

a)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP, ako aj pre ostatné európske krajiny, ak sa tak ustanovuje v dohodách a postupoch;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách.

1a.   Účasť na mechanizme Únie zahŕňa účasť na jeho činnostiach v súlade s cieľmi, požiadavkami, kritériami, postupmi a lehotami stanovenými v tomto rozhodnutí a v súlade s konkrétnymi podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a zúčastneným štátom.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Medzinárodné alebo regionálne organizácie alebo krajiny, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky, môžu spolupracovať na činnostiach v rámci mechanizmu Únie, ak to umožňujú relevantné dvojstranné alebo viacstranné dohody medzi týmito organizáciami alebo krajinami a Úniou.“

17.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 19 ods. 5 a 6 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2020.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 21 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 21. marca 2019.

4.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 ods. 5 a 6 a v článku 21 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

6.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

7.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 ods. 5 a 6 a článku 21 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

18.

V článku 32 ods. 1 sa písmená g) a h) nahrádzajú takto:

„g)

vytvorenia, riadenia a udržiavania kapacít rescEU, ako sa stanovuje v článku 12, vrátane kritérií pre rozhodnutia o nasadení, a operačných postupov, ako aj nákladov podľa článku 21 ods. 3;

h)

vytvorenia a organizácie vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany, ako sa stanovuje v článku 13;

ha)

kategórie rizík s nízkou pravdepodobnosťou a závažným vplyvom a zodpovedajúcich kapacít na ich riadenie podľa článku 21 ods. 4;

hb)

kritérií a postupov na ocenenie dlhodobého nasadenia a mimoriadnych príspevkov k civilnej ochrane Únie podľa článku 20a.“

19.

Článok 34 sa nahrádza takto:

„Článok 34

Hodnotenie

1.   Opatrenia, na ktoré sa poskytuje finančná pomoc, sa pravidelne monitorujú s cieľom sledovať ich vykonávanie.

2.   Komisia každé dva roky podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o operáciách a dosiahnutom pokroku podľa článkov 11 a 12. Správa obsahuje informácie o pokroku dosiahnutom pri plnení cieľov kapacity a o zostávajúcich nedostatkoch podľa článku 11 ods. 2, pričom sa v nej zohľadní vytvorenie kapacít rescEU podľa článku 12. V správe sa tiež uvedie prehľad vývoja rozpočtu a nákladov v súvislosti s kapacitami v oblasti reakcie a posúdenie potreby ďalšieho vývoja týchto kapacít.

3.   Komisia zhodnotí uplatňovanie tohto rozhodnutia a do 31. decembra 2023 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade oznámenie o účinnosti, nákladovej efektívnosti a pokračovaní vykonávania tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o článok 6 ods. 4 a kapacity rescEU. K oznámeniu sa podľa potreby priložia návrhy na zmenu tohto rozhodnutia.“

20.

Článok 35 sa nahrádza takto:

„Článok 35

Prechodné ustanovenia

Do 1. januára 2025 sa môže finančná pomoc Únie poskytnúť na pokrytie 75 % nákladov potrebných na zaistenie rýchleho prístupu k vnútroštátnym kapacitám zodpovedajúcim kapacitám stanoveným podľa článku 12 ods. 2 Na uvedený účel môže Komisia udeliť členským štátom priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov.

Kapacity uvedené v prvom odseku sa do konca prechodného obdobia označia ako kapacity rescEU.

Odchylne od článku 12 ods. 6 prijíma rozhodnutie o nasadení kapacít uvedených v prvom odseku členský štát, ktorý ich dal k dispozícii ako kapacity rescEU. Ak vnútroštátne mimoriadne udalosti, vyššia moc alebo vo výnimočných prípadoch iné závažné dôvody členskému štátu bránia, aby v prípade konkrétnej katastrofy dal tieto kapacity k dispozícii, daný členský štát o tom čo najskôr informuje Komisiu s odkazom na tento článok.“

21.

Článok 38 sa vypúšťa.

22.

Odkazy na „Európsku kapacitu pre reakcie na núdzové situácie“, „EERC“ a „dobrovoľné zoskupenie“ sa v texte rozhodnutia nahrádzajú odkazmi na „európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany“.

23.

Vkladá sa príloha Ia uvedená v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Existujúce dojednania podľa článku 28 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ sa uplatňujú naďalej, kým sa podľa potreby nenahradia.

V Štrasburgu 13. marca 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA


(1)  Stanovisko z 18. októbra 2018 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 37.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. marca 2019.

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).

(9)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA IA

KATEGÓRIE NÁKLADOV, KTORÉ MÔŽU BYŤ OPRÁVNENÉ V SÚVISLOSTI S VÝPOČTOM CELKOVÝCH ODHADOVANÝCH NÁKLADOV PODĽA ČLÁNKU 21 ODS. 3

1.

Náklady na vybavenie

2.

Náklady na údržbu vrátane nákladov na opravu

3.

Náklady na poistenie

4.

Náklady na odbornú prípravu

5.

Náklady na uskladnenie

6.

Náklady na registráciu a certifikáciu

7.

Náklady na spotrebný materiál

8.

Náklady na personál potrebný na zaistenie dostupnosti a nasaditeľnosti kapacít rescEU.


Top