(1)

Po troch rokoch implementácie by sa mali vykonať ďalšie zmeny v rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (ďalej len „rozpočet“) s cieľom odstrániť nedostatky v implementácii zvyšovaním pružnosti, zjednodušiť postupy pre zainteresované strany a útvary, posilniť zameranie na výsledky a zvýšiť dostupnosť, transparentnosť a zodpovednosť. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (5) by sa preto malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(2)

Aby sa zjednodušili rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na rozpočet, a aby sa príslušné pravidlá zahrnuli do jedného nariadenia, Komisia by mala zrušiť delegované nariadenie (EÚ) č. 1268/2012 (6). V záujme jasnosti by sa hlavné pravidlá obsiahnuté v delegovanom nariadení (EÚ) č. 1268/2012 mali zahrnúť do tohto nariadenia, kým ďalšie pravidlá by sa mali zahrnúť do usmernenia o službách.

(3)

Základné rozpočtové zásady by sa mali zachovať. Existujúce výnimky z týchto zásad pre osobitné oblasti, ako sú výskum, vonkajšie činnosti a štrukturálne fondy, by sa mali preskúmať a v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť, pričom by sa mal zohľadniť ich trvalý význam, pridaná hodnota pre rozpočet a zaťaženie, ktoré predstavujú pre zainteresované strany.

(4)

Pravidlá prenosu rozpočtových prostriedkov by mali byť vysvetlené jasnejšie a malo by sa rozlišovať medzi automatickými a neautomatickými prenosmi. Dotknuté inštitúcie Únie by mali Európskemu parlamentu a Rade poskytovať informácie o automatických aj neautomatických prenosoch.

(5)

Prenos a použitie vonkajších pripísaných príjmov pre následný program alebo akciu by sa mali umožniť s cieľom použiť takéto finančné prostriedky efektívne. Mala by existovať možnosť prenášať vnútorné pripísané príjmy len do nasledujúceho rozpočtového roka, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

(6)

Pokiaľ ide o vnútorné pripísané príjmy, malo by sa umožniť financovanie nových stavebných projektov z príjmov z prenájmu a predaja budov. Na uvedený účel by sa mali takéto príjmy považovať za vnútorné pripísané príjmy, ktoré možno prenášať až do ich úplného použitia.

(7)

Inštitúcie Únie by mali mať možnosť prijať akékoľvek donácie venované Únii.

(8)

Malo by sa zaviesť ustanovenie, ktoré by umožnilo nepeňažné sponzorovanie podujatia alebo činnosti právnickou osobou na propagačné účely alebo na účely sociálnej zodpovednosti podnikov.

(9)

Mala by sa objasniť koncepcia výkonnosti v súvislosti s rozpočtom. Výkonnosť by mala súvisieť s priamym uplatňovaním zásady správneho finančného riadenia. Vymedziť by sa mala aj zásada správneho finančného riadenia a mala by sa stanoviť súvislosť medzi stanovenými cieľmi a výkonnosťou, ukazovateľmi, výsledkami a hospodárnosťou, efektívnosťou a účinnosťou používania rozpočtových prostriedkov. Z dôvodov právnej istoty by sa mala vymedziť terminológia v oblasti výkonnosti, najmä pojmy výstup a výsledky, pričom by sa malo predísť rozporom s existujúcimi výkonnostnými rámcami jednotlivých programov.

(10)

V súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (7) by právne predpisy Únie mali mať vysokú kvalitu a mali by sa zameriavať na oblasti, v ktorých majú pre občanov najväčšiu pridanú hodnotu a sú čo najefektívnejšie a najúčinnejšie pri plnení spoločných cieľov politík Únie. Dosahovaniu uvedených cieľov môže pomôcť, ak budú existujúce a nové výdavkové programy a činnosti spojené so značnými výdavkami podliehať hodnoteniu.

(11)

V súlade so zásadou transparentnosti zakotvenou v článku 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) majú inštitúcie Únie vykonávať svoju prácu čo najotvorenejšie. Pokiaľ ide o plnenie rozpočtu, uplatňovanie uvedenej zásady znamená, že občania by mali vedieť, kde a na aký účel Únia vynakladá finančné prostriedky. Takéto informácie podporujú demokratickú diskusiu, prispievajú k účasti občanov na rozhodovacom procese Únie, posilňujú inštitucionálnu kontrolu a dohľad nad výdavkami Únie a prispievajú k zvyšovaniu jej dôveryhodnosti. Komunikácia by mala byť cielenejšia a mala by sa zameriavať na zvyšovanie viditeľnosti príspevku Únie pre občanov. Takéto ciele by sa mali dosiahnuť uverejňovaním príslušných informácií o všetkých príjemcoch finančných prostriedkov financovaných z rozpočtu, pričom sa vezmú do úvahy oprávnené záujmy týchto príjemcov súvisiace s dôvernosťou a bezpečnosťou, a pokiaľ ide o fyzické osoby, ich právo na súkromie a ochranu ich osobných údajov, a toto zverejňovanie by malo prednostne prebiehať modernými komunikačnými nástrojmi. Inštitúcie Únie by preto mali pri zverejňovaní informácií uplatňovať selektívny prístup v súlade so zásadou proporcionality. Rozhodnutia o zverejnení by mali byť založené na relevantných kritériách, aby sa poskytovali zmysluplné informácie.

(12)

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany osobných údajov by sa malo vyvíjať úsilie o maximálnu transparentnosť informácií o príjemcoch finančných prostriedkov. Informácie o príjemcoch finančných prostriedkov Únie implementovaných v rámci priameho riadenia by sa mali uverejňovať na osobitnom webovom sídle inštitúcií Únie, akým je systém finančnej transparentnosti a mali by zahŕňať aspoň meno a lokalitu príjemcu finančných prostriedkov, právne viazanú sumu a účel opatrení. Uvedené informácie by mali zohľadňovať príslušné kritériá, ako je frekvencia, druh a význam opatrenia.

(13)

Komisia by mala mať možnosť plniť rozpočet nepriamo prostredníctvom organizácií členských štátov. Z dôvodov právnej istoty je preto vhodné vymedziť pojem organizácia členského štátu ako subjekt zriadený v členskom štáte vo forme verejnoprávneho subjektu alebo ako súkromnoprávny subjekt poverený vykonávaním verejnej služby, pričom tento členský štát mu poskytne primerané finančné záruky. Financovanie, ktoré takýmto súkromnoprávnym subjektom poskytne členský štát v súlade s existujúcimi požiadavkami stanovenými v práve Únie vo forme, o ktorej rozhodne tento členský štát a ktorá si nevyhnutne nevyžaduje bankovú záruku, by sa malo považovať za primerané finančné záruky.

(14)

V prípade cien, grantov a zákaziek udelených na základe verejných postupov, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži, a predovšetkým v prípade súťaží, výziev na predkladanie návrhov a výziev na predkladanie ponúk, by sa malo uverejňovať meno a lokalita príjemcov finančných prostriedkov Únie, s cieľom dodržať zásady ZFEÚ, a najmä zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Takéto uverejňovanie by malo prispieť ku kontrole postupov zadávania zákaziek žiadateľmi, ktorí v súťaži neuspeli.

(15)

Osobné údaje týkajúce sa fyzických osôb by sa nemali zverejňovať dlhšie ako na obdobie, počas ktorého príjemca finančných prostriedkov poskytnuté finančné prostriedky používa, a mali by sa preto po dvoch rokoch odstrániť. Rovnaký postup by sa mal uplatňovať aj na osobné údaje týkajúce sa právnických osôb, ktorých oficiálny názov identifikuje jednu alebo viaceré fyzické osoby.

(16)

Vo väčšine prípadov, ktoré toto nariadenie upravuje, sa uverejňovanie informácií týka právnických osôb. V prípade fyzických osôb by sa pri uverejňovaní osobných údajov mala dodržiavať zásada proporcionality medzi významom poskytnutej sumy a potrebou kontrolovať optimálne využívanie finančných prostriedkov. V takýchto prípadoch je uverejňovanie regiónu na úrovni 2 spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) v súlade s cieľom uverejňovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi rôznej veľkosti a zaručuje právo príjemcov finančných prostriedkov na súkromný život, a najmä právo na ochranu ich osobných údajov.

(17)

Z dôvodov právnej istoty a v súlade so zásadou proporcionality by sa mali vymedziť situácie, v ktorých by sa uverejnenie nemalo uskutočniť. Napríklad by sa nemali uverejniť informácie o štipendiách alebo inej forme priamej podpory vyplácanej fyzickým osobám, ktoré to najviac potrebujú, určitých zmluvách s veľmi nízkou hodnotou alebo o finančnej pomoci nepresahujúcej určitý finančný limit poskytnutej prostredníctvom finančných nástrojov alebo v prípadoch, keď zo zverejnenia informácií vyplývajú riziká ohrozujúce práva a slobody dotknutých jednotlivcov chránené Chartou základných práv Európskej únie alebo poškodzujúce hospodárske záujmy príjemcov finančných prostriedkov. V prípade grantov by však nemala existovať žiadna osobitná výnimka z povinnosti uverejniť informácie založená na konkrétnom finančnom limite, aby sa zachovala súčasná prax a umožnila transparentnosť.

(18)

Ak sa osobné údaje príjemcov finančných prostriedkov uverejnia na účely transparentnosti v súvislosti s použitím finančných prostriedkov Únie a kontrolou postupov zadávania zákaziek, títo príjemcovia finančných prostriedkov by mali byť informovaní o takom uverejnení ako aj o svojich právach a postupoch uplatniteľných na výkon týchto práv v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8) a (EÚ) 2016/679 (9).

(19)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými príjemcami finančných prostriedkov by sa informácie o fyzických osobách mali tiež uverejňovať v súlade s povinnosťou členských štátov zabezpečiť vysoký stupeň transparentnosti pri zákazkách, ktorých hodnota je vyššia ako finančné limity stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (10).

(20)

V prípade nepriameho a zdieľaného riadenia by informácie o príjemcoch finančných prostriedkov a konečných príjemcoch finančných prostriedkov mali sprístupniť osoby, subjekty alebo určené subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie. V prípade zdieľaného riadenia by sa informácie mali uverejniť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach. Komisia by mala sprístupniť informácie o jednotnom webovom sídle, vrátane odkazu na jeho adresu, kde možno nájsť informácie o príjemcoch finančných prostriedkov a konečných príjemcoch finančných prostriedkov.

(21)

V záujme väčšej zrozumiteľnosti a transparentnosti údajov o finančných nástrojoch implementovaných v rámci priameho a nepriameho riadenia je vhodné zlúčiť všetky požiadavky na podávanie správ do jedného pracovného dokumentu, ktorý sa má pripojiť k návrhu rozpočtu.

(22)

V záujme podpory najlepších postupov pri implementácii Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „EFS“), Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“) a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), ako aj Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“), by Komisia mala mať možnosť poskytnúť na informačné účely subjektom zodpovedným za riadenie a kontrolu nezáväzné metodické usmernenie, v ktorom stanoví svoju stratégiu a prístup v oblasti kontroly vrátane kontrolných zoznamov a príkladov najlepších postupov. Uvedené usmernenie by sa malo podľa potreby aktualizovať.

(23)

Je vhodné ustanoviť, aby inštitúcie Únie mohli medzi sebou uzatvárať dohody o úrovni poskytovaných služieb s cieľom uľahčiť implementáciu ich rozpočtových prostriedkov, ako aj možnosť uzatvárať takéto dohody medzi útvarmi inštitúcií Únie, orgánmi Únie, európskymi úradmi, subjektmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a úradom generálneho tajomníka Rady guvernérov európskych škôl v súvislosti s poskytovaním služieb, dodávaním tovaru alebo uskutočňovaním stavebných prác alebo zákaziek na nehnuteľnosti.

(24)

Je vhodné ustanoviť postup zriaďovania nových európskych úradov a rozlíšiť povinné a nepovinné úlohy takýchto úradov. Mala by sa zaviesť možnosť, aby inštitúcie Únie, orgány Únie a iné európske úrady delegovali právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa európskeho úradu. Európske úrady by takisto mali mať možnosť uzatvárať dohody o úrovni poskytovaných služieb v súvislosti s poskytovaním služieb, dodávaním tovaru alebo uskutočňovaním stavebných prác alebo zákaziek na nehnuteľnosti. Je vhodné stanoviť osobitné pravidlá pre vypracúvanie účtovných záznamov, ustanovenia oprávňujúce účtovníka Komisie delegovať časť jeho úloh na zamestnancov týchto úradov, a operatívne postupy pre bankové účty, ktoré by Komisia mala mať možnosť zriadiť v mene európskeho úradu.

(25)

S cieľom zlepšiť nákladovú efektívnosť výkonných agentúr a na základe praktických skúseností s inými subjektmi Únie by sa malo umožniť, aby bol účtovník Komisie poverený časťou úloh alebo všetkými úlohami účtovníka danej výkonnej agentúry.

(26)

Z dôvodov právnej istoty je potrebné objasniť, že riaditelia výkonných agentúr pri hospodárení s operačnými rozpočtovými prostriedkami súvisiacimi s programami konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním. Na dosiahnutie maximálneho zvýšenia efektívnosti vyplývajúceho z globálnej centralizácie určitých podporných služieb by sa mala výslovne poskytnúť možnosť výkonných agentúr implementovať administratívne výdavky.

(27)

Je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa právomocí a zodpovednosti účastníkov finančných operácií, a to najmä povoľujúcich úradníkov a účtovníkov.

(28)

Európsky parlament, Rada, Dvor audítorov a účtovník Komisie by mali byť informovaní o vymenovaní povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním, vnútorného audítora a účtovníka alebo o ukončení vykonávania ich funkcie do dvoch týždňov od takého vymenovania alebo ukončenia vykonávania funkcie.

(29)

Povoľujúci úradníci by mali byť plne zodpovední za všetky príjmové a výdavkové operácie vykonávané v rámci ich právomoci a za systémy vnútornej kontroly, a mali by zodpovedať za svoje konanie prípadne aj prostredníctvom disciplinárneho konania.

(30)

Mali by sa ustanoviť aj úlohy, zodpovednosť a zásady postupov, ktoré musia dodržiavať povoľujúci úradníci. Povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním by mali zabezpečiť, aby povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním a ich zamestnanci dostávali informácie a školenie týkajúce sa noriem v oblasti kontroly a príslušných metód a techník a aby sa prijali opatrenia na zaistenie fungovania systému kontroly. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním informuje svoju inštitúciu Únie o plnení povinností vo forme výročnej správy. V uvedenej správe by sa mali zahrnúť požadované finančné informácie a informácie o hospodárení potrebné ako podklad k vyhláseniu uvedeného úradníka o vierohodnosti v súvislosti s plnením jeho povinností vrátane informácií o celkovom výsledku vykonaných operácií. Doklady týkajúce sa vykonaných operácií by sa mali uchovávať aspoň päť rokov. O akýchkoľvek formách rokovacieho konania použitého na zadanie verejnej zákazky by mala byť dotknutá inštitúcia Únie informovaná prostredníctvom osobitnej správy povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním a Európsky parlament a Rada prostredníctvom správy tejto inštitúcie Únie, keďže tieto konania predstavujú odchýlku od bežných postupov zadávania zákaziek.

(31)

Mala by sa zohľadniť dvojitá úloha vedúcich delegácií Únie a v prípade ich neprítomnosti ich zástupcov ako povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a v prípade operačných rozpočtových prostriedkov pre Komisiu.

(32)

Delegovanie právomocí Komisie na plnenie rozpočtu týkajúce sa operačných rozpočtových prostriedkov jej vlastného rozpočtového oddielu na zástupcov vedúcich delegácií Únie by sa malo obmedziť na situácie, keď je plnenie týchto úloh zo strany zástupcov vedúcich delegácií Únie nevyhnutne potrebné na zaistenie kontinuity činností počas neprítomnosti vedúcich delegácií Únie. Zástupcovia vedúcich delegácií Únie by nemali mať možnosť vykonávať uvedené právomoci systematicky alebo z dôvodu vnútorného rozdelenia práce.

(33)

Účtovník by mal byť zodpovedný za riadne vykonávanie platieb, výber príjmov a vymáhanie pohľadávok. Účtovník by mal spravovať pokladňu, bankové účty a spisy tretích strán, viesť účty a byť zodpovedný za vypracovanie účtovnej závierky inštitúcií Únie. Účtovník Komisie by mal byť jedinou osobou, ktorá má právo stanoviť pravidlá účtovania a jednotné účtovné osnovy, zatiaľ čo účtovníci všetkých ostatných inštitúcií Únie by mali stanoviť účtovné postupy, ktoré sa vzťahujú na ich inštitúcie.

(34)

Mali by sa zaviesť pravidlá upravujúce vymenovanie a ukončenie vykonávania funkcie účtovníka.

(35)

Účtovník by mal stanoviť postupy na zabezpečenie toho, aby účty otvorené na účely správy pokladne a zálohové účty nevykazovali debetný zostatok.

(36)

Mali by sa stanoviť podmienky používania zálohových účtov, teda systému riadenia, ktorý predstavuje výnimku z bežných rozpočtových postupov a týka sa len obmedzených súm, a vymedziť úlohy a zodpovednosť správcov záloh, ako aj povoľujúceho úradníka a účtovníka v súvislosti s kontrolou zálohových účtov. Dvor audítorov by mal byť informovaný o každom vymenovaní správcu záloh. Z dôvodu efektívnosti by sa mali v delegáciách Únie zriadiť zálohové účty, na ktorých budú spravované rozpočtové prostriedky z rozpočtových oddielov týkajúcich sa Komisie a ESVČ. Takisto je vhodné povoliť za osobitných podmienok používanie zálohových účtov v delegáciách Únie na platby v obmedzenej výške rozpočtovými postupmi. Pokiaľ ide o vymenovanie správcov záloh, malo by byť možné vybrať ich aj spomedzi pracovníkov zamestnaných Komisiou v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci vždy, keď nie sú k dispozícii zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (11) (ďalej len „služobný poriadok“).

(37)

S cieľom zohľadniť situáciu v oblasti krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci by sa v prípadoch, keď nie sú k dispozícii zamestnanci Komisie, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok, a existujú technické ťažkosti s podpísaním všetkých právnych záväzkov zo strany zodpovedného povoľujúceho úradníka, malo povoliť, aby pracovníci zamestnaní Komisiou v tejto oblasti prijímali právne záväzky s veľmi nízkou hodnotou do 2 500 EUR spojené s platbami vykonanými zo zálohových účtov a aby vedúci delegácií Únie alebo ich zástupcovia prijímali právne záväzky na pokyn zodpovedného povoľujúceho úradníka Komisie.

(38)

Po vymedzení úloh a zodpovednosti účastníkov finančných operácií je možné ich brať na zodpovednosť len na základe podmienok stanovených v služobnom poriadku. V inštitúciách Únie boli zriadené špecializované výbory pre finančné nezrovnalosti podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Avšak vzhľadom na obmedzený počet prípadov, ktoré im boli predložené, a v záujme efektívnosti je vhodné presunúť ich funkcie na medziinštitucionálny výbor zriadený podľa tohto nariadenia (ďalej len „výbor“). Výbor by mal byť zriadený na posudzovanie žiadostí predložených Komisiou alebo inými inštitúciami a subjektmi Únie a na vydávanie odporúčaní týkajúcich sa potreby rozhodovania o vylúčení a ukladaní peňažných sankcií, bez toho, aby bola dotknutá ich administratívna autonómia vo vzťahu k členom ich personálu. Uvedený presun je zameraný aj na zabránenie duplicite a na zmierňovanie rizika protichodných odporúčaní alebo stanovísk v prípadoch, ktoré sa týkajú hospodárskeho subjektu a zamestnanca inštitúcie alebo orgánu Únie. Je potrebné zachovať postup, na základe ktorého je možné, aby povoľujúci úradník požiadal o potvrdenie pokynu, ktorý podľa jeho názoru vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadou správneho finančného riadenia, a byť tak zbavený zodpovednosti. Pri plnení tejto úlohy by sa zloženie výboru malo upraviť. Výbor by nemal mať žiadne vyšetrovacie právomoci.

(39)

Pokiaľ ide o príjmy, treba riešiť negatívne úpravy vlastných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 (12). S výnimkou prípadu vlastných zdrojov je potrebné zachovať existujúce úlohy a kontroly, za ktoré zodpovedajú povoľujúci úradníci v jednotlivých fázach postupu: vypracovanie odhadu pohľadávok, vystavenie príkazov na vymáhanie pohľadávok, odoslanie oznámenia o dlhu, ktoré informuje dlžníka o stanovení pohľadávky, a v prípade potreby rozhodnutie o vzdaní sa nároku na základe kritérií, ktoré zaručujú súlad so správnym finančným riadením v záujme zabezpečenia efektívneho výberu príjmov.

(40)

Povoľujúci úradník by mal mať možnosť vzdať sa úplne alebo čiastočne vymáhania stanovenej pohľadávky, ak dlžník vstúpil do insolvenčného konania v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 (13), najmä v prípade súdnych zmierov, vyrovnaní a podobných konaní.

(41)

Mali by sa zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa postupov úpravy odhadu pohľadávky alebo jeho zníženia na nulu.

(42)

Je potrebné vyjasniť načasovanie zahrnutia súm prijatých ako pokuty, iné penále a sankcie, ako aj akýchkoľvek vzniknutých úrokov alebo iných príjmov, ktoré tieto sumy vygenerovali, do rozpočtu.

(43)

V dôsledku nedávneho vývoja na finančných trhoch a úrokovej sadzby, ktorú Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, treba preskúmať ustanovenia týkajúce sa úrokovej sadzby v prípade pokút alebo iných penále a stanoviť pravidlá pre prípady negatívnej úrokovej sadzby.

(44)

Aby sa zohľadnila osobitná povaha pohľadávok vo forme pokút alebo iných penále uložených inštitúciami Únie podľa ZFEÚ alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“), treba zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa úrokových sadzieb uplatniteľných na splatné, ale ešte nezaplatené sumy, ak Súdny dvor Európskej únie takéto sumy zvýši.

(45)

Mali by sa objasniť a zároveň sprísniť pravidlá vymáhania. Konkrétne by sa malo stanoviť, že účtovník má vymáhať sumy aj ich vzájomným započítaním voči sumám splatným dlžníkovi zo strany výkonnej agentúry plniacej rozpočet Únie.

(46)

S cieľom zaručiť právnu istotu a transparentnosť by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa lehôt, v rámci ktorých sa má oznámenie o dlhu odoslať.

(47)

S cieľom zabezpečiť správu aktív a tiež dosiahnuť kladný výnos je potrebné, aby sa sumy týkajúce sa pokút, iných penále alebo sankcií uložených inštitúciami Únie podľa ZFEÚ alebo Zmluvy o Euratome, ako napríklad pokuty uložené za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, voči ktorým boli vznesené námietky, predbežne získali a investovali do finančných aktív, a aby sa určilo použitie výnosov z nich plynúcich. Keďže Komisia nie je jedinou inštitúciou Únie, ktorá je oprávnená ukladať pokuty, iné penále alebo sankcie, treba zaviesť ustanovenia týkajúce sa takýchto pokút, iných penále alebo sankcií uložených inými inštitúciami Únie a stanoviť pravidlá ich vymáhania, ktoré by mali byť rovnocenné s pravidlami uplatniteľnými na Komisiu.

(48)

Je potrebné stanoviť minimálne požiadavky týkajúce sa obsahu rozhodnutí o financovaní v prípade grantov, verejného obstarávania, trustových fondov Únie pre vonkajšie činnosti (ďalej len „trustové fondy Únie“), cien, finančných nástrojov, mechanizmov alebo platforiem kombinovaného financovania a rozpočtových záruk, aby sa zabezpečilo, že Komisia bude mať k dispozícii všetky informácie potrebné na prijatie rozhodnutia o financovaní. Zároveň s cieľom poskytnúť potenciálnym príjemcom finančných prostriedkov dlhodobejšiu perspektívu treba umožniť, aby sa rozhodnutia o financovaní prijímali na viac ako jeden rozpočtový rok a zároveň uviesť, aby ich vykonanie podliehalo disponibilite rozpočtových prostriedkov na príslušný rozpočtový rok. Ďalej je potrebné znížiť počet prvkov požadovaných na rozhodnutie o financovaní. V súlade so záujmom zjednodušenia by rozhodnutie o financovaní malo zároveň predstavovať ročný alebo viacročný pracovný program. Keďže príspevky na subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71 je už stanovený v rozpočte, nemalo by sa v tejto súvislosti vyžadovať prijatie osobitného rozhodnutia o financovaní.

(49)

V záujme stanovenia jasného rámca pre jednotlivé štádiá plnenia rozpočtu by sa mal v prípade výdavkov objasniť vzťah medzi rozhodnutiami o financovaní, globálnymi rozpočtovými záväzkami a individuálnymi rozpočtovými záväzkami, ako aj pojmami rozpočtový záväzok a právny záväzok.

(50)

S cieľom zohľadniť najmä počet právnych záväzkov prijatých delegáciami Únie a zastúpeniami Únie a kolísanie výmenných kurzov, ktorému sú vystavené, by sa predbežné rozpočtové záväzky mali umožniť aj v prípadoch, keď sú známi koneční príjemcovia a sumy.

(51)

Pokiaľ ide o typológiu platieb, ktoré môžu vykonávať povoľujúci úradníci, mali by sa v súlade so zásadou správneho finančného riadenia objasniť jednotlivé druhy platieb. Je potrebné ďalej objasniť pravidlá zúčtovania platieb v rámci predbežného financovania, najmä v situáciách, keď nie je možné priebežné zúčtovanie. Na uvedený účel by sa mali príslušné ustanovenia zahrnúť do prijatých právnych záväzkov.

(52)

V tomto nariadení by sa malo stanoviť, že platby sa majú vykonať v stanovených lehotách a že v prípade nedodržania takýchto lehôt majú veritelia s výnimkou členských štátov, Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) a Európskeho investičného fondu (ďalej len „EIF“) nárok na úroky z omeškania, ktoré sú hradené z rozpočtu.

(53)

Je vhodné, aby sa ustanovenia týkajúce sa potvrdzovania a povoľovania výdavkov zahrnuli do jedného článku a aby sa zaviedlo vymedzenie pojmu „zrušenie viazanosti“. Keďže transakcie sa vykonávajú v počítačových systémoch, podpísanie potvrdenia ‚postúpené na platbu‘ s cieľom vyjadriť rozhodnutie o potvrdení výdavkov by sa s výnimkou obmedzeného počtu prípadov malo nahradiť elektronicky zabezpečeným podpisom. Takisto treba objasniť, že potvrdzovanie výdavkov sa vzťahuje na všetky oprávnené náklady vrátane prípadu zúčtovania predbežného financovania, náklady, ktoré nesúvisia so žiadosťou o platbu.

(54)

S cieľom zjednodušiť a zefektívniť existujúce pravidlá a zlepšiť zrozumiteľnosť tohto nariadenia by sa mali vytvoriť spoločné pravidlá pre viac než jeden nástroj plnenia rozpočtu. Z týchto dôvodov by sa mali určité ustanovenia preskupiť, znenie a rozsah iných ustanovení by sa mali zosúladiť a mala by sa odstrániť zbytočná duplicita a krížové odkazy.

(55)

Každá inštitúcia Únie by mala zriadiť výbor pre sledovanie pokroku v oblasti vnútorného auditu, ktorého úlohou je zabezpečiť nezávislosť vnútorného audítora, monitorovať kvalitu činnosti vnútorného auditu a zabezpečiť, aby jej útvary náležite zohľadňovali odporúčania vnútorného a vonkajšieho auditu a nadväzovali na ne. O zložení uvedeného výboru pre sledovanie pokroku v oblasti vnútorného auditu by mala rozhodovať každá inštitúcia Únie, pričom sa zohľadní jej organizačná autonómia a dôležitosť nezávislého odborného poradenstva.

(56)

Mal by sa klásť väčší dôraz na výkonnosť a výsledky projektov financovaných z rozpočtu. Je preto vhodné stanoviť okrem už zavedených foriem príspevku Únie (refundácia skutočne vynaložených oprávnených nákladov, jednotkové náklady, jednorazové platby a paušálne financovanie) dodatočnú formu financovania, ktorá nie je spojená s nákladmi na príslušné operácie. Dodatočná forma financovania by mala byť založená na splnení určitých ex ante podmienok alebo na dosiahnutí výsledkov meraných na základe plnenia vopred stanovených čiastkových cieľov či prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti.

(57)

Ak Komisia vykonáva posúdenia operačnej a finančnej kapacity príjemcov finančných prostriedkov Únie alebo ich systémov a postupov, mala by mať možnosť využiť posúdenia, ktoré už vykonala ona sama, iné subjekty alebo darcovia, ako sú národné agentúry a medzinárodné organizácie, aby sa predišlo duplicitným posúdeniam tých istých príjemcov finančných prostriedkov. Posúdenia vykonané inými subjektmi by sa mali dať využiť, ak takéto posúdenia boli vykonané v súlade s podmienkami rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení pre uplatniteľný spôsob plnenia. S cieľom podporiť vzájomné využívanie posúdení medzi darcami by preto Komisia mala podporovať uznávanie medzinárodne uznávaných noriem alebo medzinárodných osvedčených postupov.

(58)

Takisto je dôležité predísť situáciám, v ktorých príjemcovia finančných prostriedkov Únie boli viackrát auditovaní rôznymi subjektmi v súvislosti s použitím týchto finančných prostriedkov. Malo byť preto možné využívať audity, ktoré už vykonali nezávislí audítori, za predpokladu, že existujú dostatočné dôkazy o ich spôsobilosti a nezávislosti a pod podmienkou, že činnosť auditu je založená na medzinárodne uznávaných normách auditu poskytujúcich primerané uistenie a že audity boli vykonané v súvislosti s finančnými výkazmi a správami o využívaní príspevkov Únie. Takéto audity by potom mali tvoriť základ celkového uistenia, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie. Na uvedený účel je dôležité zabezpečiť, aby sa správa nezávislého audítora a súvisiaca audítorská dokumentácia sprístupnili na žiadosť Európskemu parlamentu, Komisii, Dvoru audítorov a orgánom auditu členských štátov.

(59)

Na účely využívania posúdení a auditov a v záujme zníženia administratívneho zaťaženia osôb a subjektov prijímajúcich finančné prostriedky Únie je dôležité zabezpečiť, aby sa akékoľvek informácie, ktoré už majú k dispozícii inštitúcie Únie, riadiace orgány alebo iné subjekty a subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie, opätovne využívali s cieľom zabrániť viacnásobným žiadostiam adresovaným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom.

(60)

S cieľom zabezpečiť dlhodobý mechanizmus spolupráce s príjemcami finančných prostriedkov by sa mala stanoviť možnosť podpisovať dohody o finančnom rámcovom partnerstve. Finančné rámcové partnerstvá by sa mali implementovať prostredníctvom grantov alebo prostredníctvom dohôd o príspevkoch s osobami a subjektmi, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie. Na uvedený účel by sa mal špecifikovať minimálny obsah takýchto dohôd o príspevkoch. Finančné rámcové partnerstvá by nemali neprimerane obmedzovať prístup k financovaniu Únie.

(61)

Podmienky a postupy na pozastavenie, ukončenie alebo zníženie príspevku Únie by sa mali zosúladiť v rámci rôznych nástrojov plnenia rozpočtu, ako sú granty, verejné obstarávanie, nepriame riadenie, ceny atď. Mali by sa vymedziť dôvody na takéto pozastavenie, ukončenie alebo zníženie.

(62)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť štandardné obdobia, počas ktorých musia príjemcovia finančných prostriedkov uchovávať dokumenty týkajúce sa príspevkov Únie, aby sa predišlo rozdielnym alebo neprimeraným zmluvným požiadavkám a aby sa zároveň poskytol Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) dostatočný čas na získanie prístupu k týmto údajom a dokumentom a na vykonanie ex post kontrol a auditov. Okrem toho by každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, mali byť povinní spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie.

(63)

S cieľom poskytnúť účastníkom a príjemcom finančných prostriedkov primerané informácie a zabezpečiť, aby mali možnosť uplatniť svoje právo na obhajobu, účastníci a príjemcovia finančných prostriedkov by mali mať možnosť predložiť svoje pripomienky pred prijatím akéhokoľvek opatrenia, ktoré má nepriaznivý dosah na ich práva, a mali by byť informovaní o prostriedkoch nápravy, ktoré majú k dispozícii na účely napadnutia takéhoto opatrenia.

(64)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala zriadiť jednotný systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia.

(65)

Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia by sa mal vzťahovať na účastníkov, príjemcov finančných prostriedkov, subjekty, ktorých kapacity má záujemca či uchádzač v úmysle využiť, na subdodávateľov dodávateľa, každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, ak sa rozpočet plní v rámci nepriameho riadenia, na každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie na základe finančných nástrojov implementovaných v rámci priameho riadenia, na účastníkov alebo príjemcov finančných prostriedkov, o ktorých subjekty plniace rozpočet v rámci zdieľaného riadenia poskytli informácie, a na sponzorov.

(66)

Malo by sa spresniť, že ak sa rozhodnutie zaznamenať osobu alebo subjekt v databáze systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia prijalo na základe situácií vyžadujúcich si vylúčenie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu danej osoby alebo daného subjektu alebo ktorá v ňom má právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu vo vzťahu k týmto osobám alebo subjektom, alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá preberá neobmedzenú zodpovednosť za dlhy danej osoby alebo daného subjektu, alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je nevyhnutná pre udelenie alebo plnenie právneho záväzku, informácie zaznamenané do databázy majú obsahovať informácie týkajúce sa týchto osôb.

(67)

Rozhodnutie o vylúčení osoby alebo subjektu z účasti na postupoch udeľovania či zadávania alebo o uložení peňažnej sankcie osobe alebo subjektu a rozhodnutie o uverejnení súvisiacich informácií by mal prijať zodpovedný povoľujúci úradník vzhľadom na jeho autonómnosť v administratívnych záležitostiach. Ak neexistuje konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie a v prípadoch týkajúcich sa vážneho porušenia zmluvy, mal by zodpovedný povoľujúci úradník prijať svoje rozhodnutie na základe predbežnej právnej kvalifikácie so zreteľom na odporúčanie výboru. Výbor by mal takisto posúdiť dĺžku trvania vylúčenia v prípadoch, keď sa trvanie vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí.

(68)

Výbor by mal mať za úlohu zabezpečiť koherentné fungovanie systému vylúčenia. Výbor by mal byť zložený zo stáleho predsedu, dvoch zástupcov Komisie a zástupcu žiadajúceho povoľujúceho úradníka.

(69)

Predbežná právna kvalifikácia nemá vplyv na konečné posúdenie konania osoby alebo subjektu príslušnými orgánmi členských štátov podľa vnútroštátneho práva. Odporúčania výboru, ako aj rozhodnutie zodpovedného povoľujúceho úradníka by sa preto mali preskúmať po oznámení takéhoto konečného posúdenia.

(70)

Zodpovedný povoľujúci úradník by mal osobu alebo subjekt vylúčiť, ak sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že sa daná osoba alebo subjekt dopustili závažného odborného pochybenia, úmyselného alebo neúmyselného nesplnenia povinností, pokiaľ ide o platby príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo daní, vytvorenia subjektu v inej jurisdikcii s úmyslom obísť daňové, sociálne alebo akékoľvek iné právne povinnosti, podvodu poškodzujúceho rozpočet, korupcie, konania súvisiaceho so zločineckou organizáciou, prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, trestných činov súvisiacich s terorizmom alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, využívania detskej práce alebo trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi alebo nezrovnalosti. Osoba alebo subjekt by mali byť vylúčené aj v prípade vážneho porušenia právneho záväzku alebo konkurzu.

(71)

Zodpovedný povoľujúci úradník by mal pri rozhodovaní o vylúčení osoby alebo subjektu alebo o uložení peňažnej sankcie osobe alebo subjektu a o uverejnení súvisiacich informácií zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality tak, že zohľadní predovšetkým závažnosť situácie, jej rozpočtové dôsledky, čas, ktorý uplynul od predmetného konania, jeho trvanie a jeho frekvenciu, či bolo konanie úmyselné alebo či sa preukázala miera nedbanlivosti a mieru spolupráce osoby alebo subjektu s relevantným príslušným orgánom a prínos tejto osoby alebo subjektu k vyšetrovaniu.

(72)

Zodpovedný povoľujúci úradník by mal mať možnosť vylúčiť osobu alebo subjekt aj v prípade, keď fyzická alebo právnická osoba preberajúca neobmedzenú zodpovednosť za dlhy tohto hospodárskeho subjektu je v konkurze alebo v podobnej situácii platobnej neschopnosti alebo keď si táto fyzická alebo právnická osoba neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o odvádzanie príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo daní, a to v prípade, že takéto situácie majú vplyv na finančnú situáciu tohto hospodárskeho subjektu.

(73)

Proti osobe alebo subjektu by sa nemalo prijať rozhodnutie o vylúčení, ak prijali nápravné opatrenia, a teda preukázali svoju spoľahlivosť. Uvedená možnosť by sa nemala uplatňovať v prípade najzávažnejšej trestnej činnosti.

(74)

Na základe zásady proporcionality by sa malo rozlišovať medzi prípadmi, keď možno peňažnú sankciu uložiť ako alternatívu k vylúčeniu na jednej strane a na druhej strane prípadmi, keď závažnosť správania dotknutého príjemcu finančných prostriedkov, pokiaľ ide o neoprávnenú snahu o získanie finančných prostriedkov Únie, odôvodňuje okrem vylúčenia aj uloženie peňažnej sankcie, aby sa zabezpečil odrádzajúci účinok. Mala by sa určiť maximálna výška peňažnej sankcie, ktorú verejný obstarávateľ môže uložiť.

(75)

Peňažná sankcia by sa mala uložiť len príjemcovi finančných prostriedkov, a nie účastníkovi, keďže výška peňažnej sankcie, ktorá sa má uložiť, sa vypočítava na základe hodnoty predmetného právneho záväzku.

(76)

Možnosť rozhodovať o vylúčení alebo ukladať peňažné sankcie je nezávislá od možnosti uplatňovať zmluvné pokuty, ako je napríklad uplatnenie náhrady škody.

(77)

Trvanie vylúčenia by malo byť časovo obmedzené rovnako ako v prípade podľa smernice 2014/24/EÚ a malo by byť v súlade so zásadou proporcionality.

(78)

Je potrebné určiť dátum, od kedy začína plynúť premlčacia lehota pre rozhodnutia o vylúčení alebo pre ukladanie peňažných sankcií, a dĺžku trvania takejto lehoty.

(79)

Je dôležité mať možnosť posilniť odrádzajúci účinok dosiahnutý vylúčením a peňažnou sankciou. V tejto súvislosti by odrádzajúci účinok mala posilniť možnosť uverejniť informácie o vylúčení a/alebo peňažnej sankcii spôsobom, ktorý dodržiava požiadavky na ochranu údajov stanovené v nariadeniach (ES) č. 45/2001 a (EU) 2016/679. Takéto uverejnenie by malo prispieť k zabezpečeniu toho, aby sa rovnaké správanie neopakovalo. Z dôvodov právnej istoty a v súlade so zásadou proporcionality by sa mali vymedziť situácie, v ktorých by sa zverejnenie nemalo uskutočniť. Zodpovedný povoľujúci úradník by mal vo svojom posúdení náležite zohľadniť všetky odporúčania výboru. V prípade fyzických osôb by sa osobné údaje mali uverejňovať len vo výnimočných okolnostiach odôvodnených závažnosťou konania alebo jeho vplyvom na finančné záujmy Únie.

(80)

Informácie súvisiace s vylúčením alebo peňažnou sankciou by sa mali uverejňovať len v určitých prípadoch, akými sú závažné odborné pochybenie, podvod, významný nedostatok v plnení hlavných povinností podľa právneho záväzku financovaného z rozpočtu alebo nezrovnalosť, alebo ak sa subjekt vytvorí v inej jurisdikcii s úmyslom obísť daňové, sociálne alebo akékoľvek iné právne povinnosti.

(81)

Kritériá vylúčenia by mali byť jasne odlíšené od kritérií vedúcich k prípadnému vyradeniu z postupu zadávania zákaziek.

(82)

Informácie o včasnom odhaľovaní rizík, o rozhodnutiach o vylúčení a o uložení peňažných pokút osobe alebo subjektu by sa mali centralizovať. Na uvedený účel by sa súvisiace informácie mali uchovávať v databáze zriadenej a prevádzkovanej Komisiou ako vlastníkom centralizovaného systému. Uvedený systém by mal fungovať tak, aby sa pritom plne dodržiavalo právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov.

(83)

Za zriadenie a prevádzku systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia by mala zodpovedať Komisia, avšak ostatné inštitúcie a subjekty Únie, ako aj všetky osoby a subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie v rámci priameho, zdieľaného a nepriameho riadenia by sa mali zúčastňovať na uvedenom systéme tak, že Komisii zasielajú príslušné informácie. Zodpovedný povoľujúci úradník a výbor by mali osobe alebo subjektu zaručovať právo na obhajobu. Rovnaké právo by sa v kontexte včasného odhaľovania rizík malo poskytovať aj osobe alebo subjektu, ak má povoľujúci úradník v úmysle podniknúť kroky, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na práva dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu. V prípade podvodu, korupcie alebo iného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie, ktoré ešte nebolo predmetom konečného rozsudku, malo by byť možné, aby zodpovedný povoľujúci úradník odložil oznámenie osoby alebo subjektu a aby výbor odložil právo osoby alebo subjektu predložiť svoje pripomienky. Takýto odklad by mal byť odôvodnený len v prípade, keď existujú závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti vyšetrovania alebo vnútroštátneho súdneho konania.

(84)

Súdny dvor Európskej únie by mal disponovať neobmedzenou právomocou, pokiaľ ide o rozhodnutia o vylúčení a peňažné sankcie uložené podľa tohto nariadenia, a to v súlade s článkom 261 ZFEÚ.

(85)

S cieľom uľahčiť ochranu finančných záujmov Únie pri všetkých spôsoboch plnenia rozpočtu by malo byť možné, aby osoby a subjekty zapojené do plnenia rozpočtu v rámci zdieľaného a nepriameho riadenia podľa potreby zohľadnili vylúčenia, o ktorých povoľujúci úradníci rozhodli na úrovni Únie.

(86)

Toto nariadenie by malo podporiť cieľ elektronickej verejnej správy, najmä používanie elektronických údajov pri výmene informácií medzi inštitúciami Únie a tretími stranami.

(87)

Vzhľadom na pokrok v oblasti elektronickej výmeny informácií a elektronického predkladania dokumentov, ak je to relevantné vrátane elektronického obstarávania, ktoré predstavujú výrazné zjednodušenie, by sa mali vymedziť jednoznačné podmienky pre uznávanie systémov, ktoré sa v tejto súvislosti budú používať, s cieľom vytvoriť dôsledné právne prostredie a súčasne zachovať flexibilitu účastníkov, príjemcov finančných prostriedkov a povoľujúcich úradníkov pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(88)

Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce zloženie a úlohy komisie zodpovednej za vyhodnotenie dokumentov súvisiacich so žiadosťou v rámci postupov verejného obstarávania, udeľovania grantov a súťaží o ceny. Malo by byť možné, aby komisia pozostávala z externých odborníkov, ak sa táto možnosť stanovuje v základnom akte.

(89)

V súlade so zásadou dobrej správy vecí verejných by si povoľujúci úradník mal vyžiadať vysvetlenie alebo chýbajúce dokumenty, a to pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania a bez podstatnej zmeny dokumentov súvisiacich so žiadosťou. Povoľujúci úradník by mal mať možnosť rozhodnúť iba v riadne odôvodnených prípadoch, že tento krok nevykoná. Okrem toho by mal mať povoľujúci úradník možnosť opraviť zjavnú administratívnu chybu alebo požiadať účastníka o jej odstránenie.

(90)

V súlade so správnym finančným riadením by Komisia mala v čase vyplácania predbežného financovania požadovať záruky. Požiadavka, aby dodávatelia a prijímatelia zložili záruky, by už nemala byť automatická, ale mala by byť založená na analýze rizík. Ak v priebehu implementácie povoľujúci úradník zistí, že ručiteľ nie je alebo už nie je oprávnený vydávať záruky v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, povoľujúci úradník by mal mať možnosť požadovať nahradenie záruky.

(91)

Rozdielne súbory pravidiel pre priame a nepriame riadenie, najmä pokiaľ ide o pojem „vymedzenie úloh súvisiacich s plnením rozpočtu“, viedli k nejasnostiam a riziku chybovosti pri kvalifikácii tak pre Komisiu, ako aj pre jej partnerov, a mali by sa preto zjednodušiť a harmonizovať.

(92)

Ustanovenia o ex ante posúdení pilierov týkajúce sa osôb a subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie v rámci nepriameho riadenia, by sa mali zrevidovať, aby sa Komisii umožnilo čo najviac využívať systémy, pravidlá a postupy týchto osôb a subjektov, ktoré sa pokladajú za rovnocenné s tými, ktoré používa Komisia. Okrem toho je dôležité objasniť, že ak posúdenie odhalí oblasti, v ktorých zavedené postupy nie sú dostatočné na ochranu finančných záujmov Únie, Komisia by mala mať možnosť podpísať dohody o príspevku pri súčasnom prijatí primeraných opatrení dohľadu. Je takisto dôležité objasniť, v ktorých prípadoch je možné, aby Komisia rozhodla, že nebude vyžadovať ex ante posúdenie pilierov na podpísanie dohôd o príspevku.

(93)

Odmeňovanie osôb a subjektov implementujúcich rozpočet by sa v relevantných a možných prípadoch malo zakladať na výkonnosti.

(94)

Komisia uzatvára partnerstvá s tretími krajinami prostredníctvom dohôd o financovaní. Je dôležité objasniť obsah takýchto dohôd o financovaní, najmä tých častí akcie, ktoré implementuje tretia krajina v rámci nepriameho riadenia.

(95)

Je dôležité uznať špecifickú povahu nástrojov kombinovaného financovania alebo platforiem, ak sa príspevok Komisie kombinuje s príspevkom finančných inštitúcií, a objasniť uplatňovanie ustanovení o finančných nástrojoch a rozpočtových zárukách.

(96)

Pravidlá verejného obstarávania a zásady uplatniteľné na verejné zákazky, ktoré zadávajú inštitúcie Únie na vlastný účet, by mali byť založené na pravidlách stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (14) a smernici 2014/24/EÚ.

(97)

V prípade zmiešaných zákaziek by sa mala objasniť metodika verejných obstarávateľov na určenie uplatniteľných pravidiel.

(98)

Mali by sa upresniť opatrenia na účely ex ante a ex post uverejnenia, ktoré sú potrebné na začatie postupu verejného obstarávania v prípade zákaziek, ktorých hodnota sa rovná finančným limitom stanoveným v smernici 2014/24/EÚ alebo ich presahuje, v prípade zákaziek, ktorých hodnota je nižšia ako tieto finančné limity a v prípade zákaziek, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(99)

Toto nariadenie by malo obsahovať úplný zoznam všetkých postupov verejného obstarávania, ktoré majú inštitúcie Únie k dispozícii, a to bez ohľadu na finančné limity.

(100)

V záujme administratívneho zjednodušenia a s cieľom podporiť účasť malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) by sa mali stanoviť rokovacie konania pre zákazky so strednou hodnotou.

(101)

Tak ako v prípade smernice 2014/24/EÚ, toto nariadenie by malo umožňovať uskutočnenie trhovej konzultácie pred začatím postupu verejného obstarávania. S cieľom zabezpečiť, aby sa inovatívne partnerstvo využívalo len vtedy, keď požadované stavebné práce, tovar alebo služby neexistujú na trhu alebo ako vývojová činnosť s potenciálnym uplatnením na trhu, by sa v tomto nariadení mala stanoviť povinnosť vykonať takúto predbežnú trhovú konzultáciu pred použitím inovatívneho partnerstva.

(102)

Malo by sa tiež spresniť, ako majú verejní obstarávatelia prispievať k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja a zároveň získať pre svoje zákazky najlepší pomer hodnoty k cene, najmä požadovaním konkrétnych značiek alebo využitím náležitých metód zadávania zákaziek.

(103)

S cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri realizácii zákaziek dodržiavali platné environmentálne, sociálne a pracovno-právne povinnosti ustanovené v práve Únie, vo vnútroštátnom práve, v kolektívnych zmluvách alebo medzinárodných sociálnych a environmentálnych dohovoroch, ktorých zoznam sa uvádza v prílohe X k smernici 2014/24/EÚ, mali by byť takéto povinnosti súčasťou minimálnych požiadaviek, ktoré stanovuje verejný obstarávateľ, a mali by byť začlenené do zmlúv, ktoré verejný obstarávateľ podpisuje.

(104)

Je vhodné identifikovať a samostatne posudzovať jednotlivé prípady, ktoré sa obvykle nazývajú situáciami konfliktu záujmov. Pojem „konflikt záujmov“ by sa mal používať výlučne v prípadoch, keď je v takejto situácii osoba alebo subjekt so zodpovednosťou za plnenie rozpočtu, audit alebo kontrolu, alebo úradník či zamestnanec inštitúcie Únie alebo národných orgánov na akejkoľvek úrovni. Pokus nenáležite ovplyvniť postup zadávania zákaziek alebo získať dôverné informácie by sa mal považovať za závažné odborné pochybenie, ktoré môže viesť k vyradeniu z postupu zadávania zákaziek a/alebo vylúčeniu z prijímania finančných prostriedkov Únie. Hospodárske subjekty sa navyše môžu nachádzať v situácii, keď by nemali byť vybraté na plnenie zmluvy z dôvodu protichodných profesionálnych záujmov. Napríklad spoločnosť by nemala hodnotiť projekt, na ktorom sa sama zúčastnila, alebo audítor by nemal vykonávať audit účtovných závierok, ktoré predtým overoval.

(105)

V súlade so smernicou 2014/24/EÚ by malo byť možné overiť, či je hospodársky subjekt vylúčený, uplatňovať podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ako aj overiť súlad so súťažnými podkladmi v ľubovoľnom poradí. Malo by byť teda možné vyradiť ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk bez toho, aby sa vopred kontroloval príslušný uchádzač v súvislosti s kritériami vylúčenia alebo podmienky účasti.

(106)

Zákazky by sa mali zadávať na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky v súlade s článkom 67 smernice 2014/24/EÚ.

(107)

V záujme právnej istoty by sa malo upresniť, že podmienky účasti sú prísne naviazané na hodnotenie záujemcov alebo uchádzačov a že kritériá na vyhodnotenie ponúk sú prísne naviazané na hodnotenie tendrov. Predovšetkým kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov poverených plnením zákazky by sa mali použiť len ako podmienka účasti a nie ako kritérium na vyhodnotenie ponúk, keďže by to mohlo znamenať riziko prekrývania a dvojitého hodnotenia rovnakého prvku. A ďalej, ak sa takáto kvalifikácia a skúsenosti použili ako podmienka účasti, akákoľvek zmena týkajúca sa zamestnancov poverených plnením zákazky, hoci aj odôvodnená chorobou alebo zmenou pracovnej pozície, by spochybnila podmienky, za ktorých bola zákazka zadaná, a tým vytvorila právnu neistotu.

(108)

Verejné obstarávanie Únie by malo zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie využívali účinne, transparentne a náležite, pričom by sa súčasne malo znižovať administratívne zaťaženie príjemcov finančných prostriedkov Únie. V tejto súvislosti by elektronické obstarávanie malo prispievať k lepšiemu využívaniu finančných prostriedkov Únie a rozširovať prístup všetkých hospodárskych subjektov k zákazkám. Všetky inštitúcie Únie, ktoré vykonávajú verejné obstarávanie, by na svojich webových sídlach mali uverejniť jasné pravidlá týkajúce sa nadobúdania, výdavkov a monitorovania, ako aj všetky zadané zákazky vrátane ich hodnoty.

(109)

Mala by sa objasniť existencia štádia otvárania a hodnotenia pre každý postup. Rozhodnutie o zadaní zákazky by malo vždy vychádzať z hodnotenia.

(110)

Pri oznamovaní výsledku postupu by záujemcovia a uchádzači mali byť informovaní o dôvodoch, pre ktoré bolo takéto rozhodnutie prijaté, a malo by sa im poskytnúť podrobné odôvodnenie založené na obsahu hodnotiacej správy.

(111)

Keďže sa kritériá a podmienky uplatňujú v ľubovoľnom poradí, vyradeným uchádzačom, ktorí predložili ponuky spĺňajúce podmienky, by sa na ich žiadosť mali poskytnúť informácie o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách úspešnej ponuky.

(112)

V prípade rámcových zmlúv s opätovným otvorením súťaže by nemala existovať povinnosť poskytnúť neúspešnému uchádzačovi informácie o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách úspešnej ponuky, pretože získanie takýchto informácií zmluvnými stranami tej istej rámcovej zmluvy vždy, keď sa súťaž opätovne otvorí, by mohlo brániť spravodlivej súťaži medzi nimi.

(113)

Verejný obstarávateľ by mal mať možnosť zrušiť postup verejného obstarávania pred tým, ako sa zmluva podpíše, bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači mali nárok žiadať náhradu. Tým by nemali byť dotknuté situácie, keď verejný obstarávateľ konal tak, že sa v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie môže brať na zodpovednosť za vzniknuté škody.

(114)

Tak ako je to v prípade smernice 2014/24/EÚ, je nevyhnutné upresniť podmienky, za akých je možné upraviť zákazku počas jej plnenia bez nutnosti nového postupu verejného obstarávania. Predovšetkým by sa nemal vyžadovať nový postup verejného obstarávania v prípade administratívnych zmien, univerzálnej sukcesie a uplatnenia presných a jednoznačných doložiek o preskúmaní alebo opcií, ktorými sa nemenia minimálne požiadavky pôvodného postupu. Nový postup verejného obstarávania by sa mal vyžadovať v prípade, ak sa v pôvodnej zákazke vykonajú závažné úpravy, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto úpravy poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky, predovšetkým v prípade, ak by úpravy mali vplyv na výsledok postupu, ak upravené podmienky boli súčasťou pôvodného postupu.

(115)

Je potrebné stanoviť možnosť požadovať v prípade stavebných prác, tovaru alebo komplexných služieb záruku na plnenie, aby sa zaručilo dodržiavanie podstatných zmluvných záväzkov a zabezpečilo riadne plnenie počas celého trvania zákazky. Je tiež potrebné stanoviť možnosť požadovať aj zádržnú záruku, ktorá bude pokrývať obdobie záväznosti zmluvy, a to v súlade s obvyklou praxou v dotknutých odvetviach.

(116)

S cieľom určiť uplatniteľné finančné limity a postupy je nevyhnutné upresniť, či sú inštitúcie, výkonné agentúry a orgány Únie považované za verejných obstarávateľov. Za takýchto obstarávateľov by nemali byť považované v prípade, keď obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie. Okrem toho inštitúcie Únie predstavujú jediný právny subjekt a ich útvary nemôžu uzatvárať zmluvy, ale len dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi sebou.

(117)

Je vhodné zahrnúť do tohto nariadenia odkaz na dva finančné limity stanovené v smernici 2014/24/EÚ a uplatniteľné na stavebné práce a na dodanie tovaru či poskytnutie služieb. Uvedené finančné limity by sa z dôvodu zjednodušenia a správneho finančného riadenia mali vzťahovať aj na koncesné zmluvy, s prihliadnutím na osobitné potreby inštitúcií Únie v oblasti zadávania zákaziek. Revízia uvedených finančných limitov stanovených v smernici 2014/24/EÚ by sa tak mala priamo vzťahovať na verejné obstarávanie podľa tohto nariadenia.

(118)

Na účely harmonizácie a zjednodušenia by sa mali štandardné postupy uplatniteľné na verejné obstarávanie vzťahovať aj na nákupy, ktoré upravuje zjednodušený režim pre zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedený v článku 74 smernice 2014/24/EÚ. Finančný limit pre nákupy, na ktoré sa vzťahuje zjednodušený režim, by sa preto mal zosúladiť s finančným limitom pre zákazky na poskytnutie služieb.

(119)

Je potrebné spresniť podmienky uplatňovania odkladnej lehoty, ktorá sa má dodržať pred podpisom zmluvy alebo rámcovej zmluvy.

(120)

Pravidlá uplatniteľné na verejné obstarávanie v oblasti vonkajších činností by mali byť v súlade so zásadami stanovenými v smerniciach 2014/23/EÚ a 2014/24/EÚ.

(121)

S cieľom zjednodušiť a zefektívniť existujúce pravidlá a zlepšiť zrozumiteľnosť pravidiel verejného obstarávania treba preskupiť všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní, ako aj osobitné ustanovenia uplatniteľné na verejné obstarávanie v oblasti vonkajších činností a odstrániť zbytočnú duplicitu a krížové odkazy.

(122)

Je potrebné spresniť, ktoré hospodárske subjekty majú prístup k verejnému obstarávaniu podľa tohto nariadenia v závislosti od miesta ich usadenia, a výslovne stanoviť možnosť takéhoto prístupu aj pre medzinárodné organizácie.

(123)

V snahe dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou transparentnosti a väčšej súdržnosti pravidiel verejného obstarávania na jednej strane a potrebou zabezpečiť flexibilitu určitých technických aspektov týchto pravidiel na druhej strane by sa technické pravidlá verejného obstarávania mali stanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu a právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny tejto prílohy, by sa mala delegovať na Komisiu.

(124)

Je potrebné objasniť rozsah pôsobnosti hlavy o grantoch, najmä pokiaľ ide o druhy akcií alebo subjektov, ktoré sú oprávnené na udelenie grantu, a právne záväzky, ktoré sa môžu použiť na pokrytie grantov. Predovšetkým by sa malo postupne ukončovať uplatňovanie rozhodnutí o grante vzhľadom na ich obmedzené používanie a postupné zavádzanie elektronických grantov. Štruktúra by sa mala zjednodušiť, a to presunutím ustanovení o nástrojoch, ktoré nie sú grantmi, do iných častí tohto nariadenia. Mala by sa objasniť povaha subjektov, ktoré môžu získať granty na prevádzku, a to tým, že sa viac neodkazuje na subjekty, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie, keďže na tieto subjekty sa vzťahuje pojem subjekty, ktorých cieľ je súčasťou politiky Únie a podporuje ju.

(125)

S cieľom zjednodušiť postupy a zlepšiť zrozumiteľnosť tohto nariadenia by sa mali zjednodušiť a zefektívniť ustanovenia týkajúce sa obsahu žiadosti o grant, výzvy na predkladanie návrhov a dohody o grante.

(126)

Aby sa uľahčilo vykonávanie akcií financovaných viacerými darcami, v prípade ktorých v čase viazania príspevku Únie nie je známe celkové financovanie akcie, treba objasniť spôsob, akým sa vymedzuje príspevok Únie a overuje jeho používanie.

(127)

Skúsenosti získané z využívania jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania ukázali, že takéto formy financovania významne zjednodušujú administratívne postupy a podstatne znižujú riziko chyby. Bez ohľadu na oblasť intervencie Únie, jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne sadzby sú vhodnou formou financovania, a to najmä v prípade štandardizovaných a opakujúcich sa akcií, ako je mobilita alebo odborná príprava. Navyše, keďže inštitúcie členských štátov realizujú inštitucionálnu spoluprácu medzi verejnými správami členských štátov a prijímateľmi alebo partnerskými krajinami, využívanie možností uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov je odôvodnené a malo by posilniť ich zapojenie. V záujme zvýšenej efektívnosti by členské štáty a ostatní príjemcovia finančných prostriedkov Únie mali mať možnosť častejšieho využívania zjednodušeného vykazovania výdavkov. V tomto kontexte by sa mali stanoviť flexibilnejšie podmienky pre využívanie jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb. Treba výslovne stanoviť zavedenie celkových jednorazových platieb vzťahujúcich sa na celkové oprávnené náklady na akciu alebo pracovný program. Okrem toho s cieľom posilniť zameranie na výsledky by sa malo uprednostniť financovanie založené na výstupoch. Jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne sadzby založené na vstupoch by sa mali zachovať ako alternatívna možnosť, ak nie je možné alebo vhodné, aby boli založené na výstupoch.

(128)

Administratívne postupy povoľovania jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb by sa mali zjednodušiť oprávnením zodpovedného povoľujúceho úradníka na takéto povoľovanie. V prípade potreby môže takéto povolenie udeliť Komisia vzhľadom na charakter činností alebo výdavkov alebo vzhľadom na počet dotknutých povoľujúcich úradníkov.

(129)

V záujme odstránenia rozdielov v dostupnosti údajov použitých na stanovenie jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb by sa malo umožniť použitie odborného posudku.

(130)

Hoci by sa mal častejšie využívať potenciál zjednodušených foriem financovania, malo by sa zabezpečiť dodržiavanie zásady správneho finančného riadenia, a najmä zásady hospodárnosti, efektívnosti a predchádzania dvojitému financovaniu. Na uvedený účel by mali zjednodušené formy financovania zabezpečiť, aby boli použité zdroje primerané cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť, aby sa tie isté náklady nefinancovali z rozpočtu viac ako raz, aby sa dodržiavala zásada spolufinancovania a aby sa zabránilo celkovej nadmernej kompenzácii príjemcov finančných prostriedkov. Zjednodušené formy financovania by preto mali vychádzať zo štatistických alebo účtovných údajov, podobných objektívnych prostriedkov alebo odborného posudku. Okrem toho by sa mali naďalej uplatňovať vhodné overenia a kontroly a pravidelné posúdenia.

(131)

Mal by sa objasniť rozsah overení a kontrol na rozdiel od pravidelných posúdení jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. Uvedené overenia a kontroly by sa mali zamerať na splnenie podmienok vedúcich k uhradeniu jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb a v prípade potreby na dosahovanie výstupov a/alebo výsledkov. V rámci uvedených podmienok by sa nemalo vyžadovať podávanie správ o nákladoch, ktoré prijímateľ skutočne vynaložil. Ak výška jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania bola vopred schválená zodpovedným povoľujúcim úradníkom alebo Komisiou, nemala by byť spochybnená prostredníctvom ex post kontrol. To by nemalo brániť zníženiu grantu v prípade nedostatočného, čiastočného alebo oneskoreného vykonávania alebo v prípade nezrovnalosti, podvodu alebo porušenia iných povinností. Grant by sa mal znížiť najmä v prípade, že neboli splnené podmienky pre výplatu jednorazových súm, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. Frekvencia a rozsah pravidelných posúdení by mali závisieť od vývoja a povahy nákladov, predovšetkým vzhľadom na podstatné zmeny trhových cien a iné relevantné okolnosti. Pravidelné posúdenie by mohlo viesť k úpravám jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb uplatniteľných na budúce dohody, nemalo by sa však používať na spochybnenie hodnoty jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb, ktoré už boli odsúhlasené. Pri pravidelnom posudzovaní jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb sa môže požadovať prístup k účtovníctvu prijímateľa na štatistické a metodické účely a takýto prístup je takisto nevyhnutný na účely predchádzania podvodom a ich odhaľovania.

(132)

Aby sa uľahčila účasť malých organizácií na vykonávaní politík Únie v prostredí s obmedzenou dostupnosťou zdrojov, je potrebné uznať hodnotu práce poskytovanej dobrovoľníkmi ako oprávnené náklady. V dôsledku toho by takéto organizácie mali mať možnosť vo väčšej miere využívať prácu dobrovoľníkov v záujme získania spolufinancovania na akciu alebo pracovný program. Bez toho, aby bola dotknutá maximálna miera spolufinancovania stanovená v základnom akte, by sa v takýchto prípadoch mal grant Únie obmedziť na odhadované oprávnené náklady iné ako tie, ktoré sa vzťahujú na prácu dobrovoľníkov. Keďže práca dobrovoľníkov je prácou poskytovanou tretími stranami bez toho, aby im prijímateľ vyplatil odmenu, týmto obmedzením sa vylučuje náhrada nákladov, ktoré prijímateľovi nevznikli. Okrem toho by hodnota práce dobrovoľníkov nemala presiahnuť 50 % nepeňažných príspevkov a akéhokoľvek iného spolufinancovania.

(133)

S cieľom chrániť jednu zo základných zásad verejných financií by sa v tomto nariadení malo zachovať pravidlo neziskovosti.

(134)

Granty by sa v zásade mali udeľovať v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov. Ak sa povolia výnimky, mali by sa z hľadiska rozsahu a trvania interpretovať a uplatňovať reštriktívne. Výnimočná možnosť udeliť grant bez výzvy na predkladanie návrhov subjektom s de facto alebo de jure monopolom by sa mala využiť len v prípade, že dotknuté subjekty sú jediné schopné vykonávať príslušné typy činností alebo boli takýmto monopolom poverené zo zákona alebo orgánom verejnej moci.

(135)

V rámci prechodu na elektronické granty a elektronické obstarávanie by sa od záujemcov a uchádzačov malo vyžadovať, aby dôkaz o svojom právnom statuse a finančnej životaschopnosti predložili len v rámci určitej lehoty a nemalo by sa od nich vyžadovať, aby podpornú dokumentáciu predkladali opätovne pri každom postupe udeľovania alebo zadávania. Je preto nevyhnutné zosúladiť požiadavky na počet rokov, za ktoré sa budú dokumenty vyžadovať v prípade postupov udeľovania grantov a postupov zadávania zákaziek.

(136)

Malo by sa uľahčiť využívanie cien ako hodnotného druhu finančnej podpory, ktorý nesúvisí s očakávanými nákladmi, a mali by sa objasniť uplatniteľné pravidlá. Ceny by sa mali chápať ako doplnok, a nie náhrada iných finančných nástrojov, ako sú napríklad granty.

(137)

Aby sa umožnilo flexibilnejšie uplatňovanie cien, povinnosť podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 uverejniť súťaže o ceny s jednotkovou hodnotou vo výške 1 000 000 EUR alebo viac vo vyhláseniach pripojených k návrhu rozpočtu by sa mala nahradiť povinnosťou predložiť predbežné informácie Európskemu parlamentu a Rade a výslovným uvedením takýchto cien v rozhodnutí o financovaní.

(138)

Ceny by mali byť udelené v súlade so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť minimálne charakteristiky súťaží, najmä mechanizmy vyplatenia ceny víťazom po jej udelení, ako aj vhodné spôsoby uverejňovania. Zároveň je potrebné jednoznačne vymedziť postup udeľovania cien, a to od predloženia žiadostí o poskytnutie informácií účastníkom až po oznámenie víťazného žiadateľa, ktorý by zodpovedal postupu udeľovania grantov.

(139)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť zásady a podmienky uplatniteľné na finančné nástroje, rozpočtové záruky a finančnú pomoc a pravidlá týkajúce sa obmedzenia finančnej zodpovednosti Únie, boja proti podvodom a praniu špinavých peňazí, ukončovania finančných nástrojov a podávania správ.

(140)

V posledných rokoch Únia čoraz viac využíva finančné nástroje, ktoré umožňujú dosiahnuť vyšší pákový efekt rozpočtu, zároveň však vytvárajú finančné riziko pre rozpočet. Medzi uvedené finančné nástroje nepatria len finančné nástroje, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ale aj iné nástroje, ako sú rozpočtové záruky a finančná pomoc, ktoré sa predtým riadili len pravidlami stanovenými v príslušných základných aktoch. Je dôležité vytvoriť spoločný rámec na zabezpečenie jednotnosti zásad uplatniteľných na tento súbor nástrojov a zoskupiť tieto zásady v novej hlave tohto nariadenia, ktorá by okrem súčasných pravidiel vzťahujúcich sa na finančné nástroje zahŕňala aj oddiely o rozpočtových zárukách a o finančnej pomoci pre členské štáty alebo tretie krajiny.

(141)

Finančné nástroje a rozpočtové záruky môžu byť hodnotné pre znásobenie účinku finančných prostriedkov Únie, ak sú takéto finančné prostriedky spájané s inými finančnými prostriedkami a zahŕňajú pákový efekt. Finančné nástroje a rozpočtové záruky by sa mali používať len vtedy, ak neexistuje riziko narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu alebo nesúladu s pravidlami štátnej pomoci.

(142)

V rámci ročných rozpočtových prostriedkov, ktoré Európsky parlament a Rada schvália pre daný program, by sa finančné nástroje a rozpočtové záruky mali používať na základe ex ante hodnotenia, ktorým sa preukáže, že sú účinné pre dosiahnutie cieľov politiky Únie.

(143)

Finančné nástroje, rozpočtové záruky a finančná pomoc by sa mali schvaľovať prostredníctvom základného aktu. Ak sa finančné nástroje v riadne odôvodnených prípadoch zriadia bez základného aktu, Európsky parlament a Rada by ich mali schváliť v rozpočte.

(144)

Mali by sa vymedziť nástroje potenciálne spadajúce pod hlavu X, ako sú úvery, záruky, kapitálové investície, kvázi kapitálové investície a nástroje na zdieľanie rizika. Definícia nástrojov na zdieľanie rizika by mala umožňovať zahrnutie zníženia kreditného rizika pre projektové dlhopisy, ktoré pokrýva riziko dlhovej služby projektu a znižuje kreditné riziko držiteľov dlhopisov prostredníctvom znížení kreditného rizika vo forme úveru alebo záruky.

(145)

Akékoľvek splátky z finančného nástroja alebo rozpočtovej záruky by sa mali použiť na nástroj alebo záruku, ktoré splátku vytvorili, s cieľom zvýšiť efektívnosť uvedeného nástroja alebo záruky, ak sa v základnom akte nestanovuje inak, a mali by sa zohľadniť pri navrhovaní budúcich rozpočtových prostriedkov pre tento nástroj alebo záruku.

(146)

Je vhodné uznať zosúladenie záujmov pri plnení cieľov politík Únie, a najmä to, že EIB a EIF majú špecifické odborné znalosti na implementáciu finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(147)

EIB a EIF, ktoré konajú ako skupina, by mali mať možnosť vzájomne na seba preniesť časť implementácie, ak takýto prenos môže byť v prospech vykonávania daného opatrenia a v súlade s bližším vymedzením v príslušnej dohode s Komisiou.

(148)

Malo by sa objasniť, že v prípadoch, keď sú finančné nástroje alebo rozpočtové záruky kombinované s doplnkovými formami podpory z rozpočtu, mali by sa pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov a rozpočtových záruk uplatňovať na celé opatrenie. Takéto pravidlá by sa mali v prípade potreby doplniť osobitnými požiadavkami stanovenými v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach.

(149)

Implementácia finančných nástrojov a rozpočtových záruk financovaných z rozpočtu by sa mala zladiť s politikou Únie o jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a jej aktualizáciami, ako sa ustanovuje v príslušných právnych aktoch Únie a záveroch Rady, najmä v záveroch Rady z 8. novembra 2016 o kritériách vypracovania zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a o procese vedúcom k vypracovaniu tohto zoznamu (15) a ich prílohe, ako aj v záveroch Rady z 5. decembra 2017 o zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely (16), a ich prílohách.

(150)

Rozpočtové záruky a finančná pomoc členským štátom alebo tretím krajinám sú všeobecne mimorozpočtové operácie, ktoré majú výrazný vplyv na súvahu Únie. Aj keď zostávajú všeobecne mimorozpočtovými operáciami, ich začlenenie do tohto nariadenia poskytuje silnejšiu ochranu finančných záujmov Únie a jasnejší rámec ich schvaľovania, riadenia a účtovania.

(151)

Únia nedávno začala dôležité iniciatívy založené na rozpočtových zárukách, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI) alebo Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD). Vlastnosti týchto nástrojov sú také, že vytvárajú podmienené záväzky Únie a zahŕňajú poskytovanie finančných prostriedkov, aby bol k dispozícii vankúš likvidity umožňujúci, aby rozpočet reagoval systematickým spôsobom na platobné záväzky, ktoré môžu vyplynúť z týchto podmienených záväzkov. V záujme zaručenia úverového ratingu Únie, a teda aj jej schopnosti poskytovať účinné financovanie, je dôležité, aby sa pri schvaľovaní podmienených záväzkov, vyčleňovaní prostriedkov na podmienené záväzky a monitorovaní takýchto záväzkov dodržiaval spoľahlivý súbor pravidiel, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky rozpočtové záruky.

(152)

Podmienené záväzky vyplývajúce z rozpočtových záruk môžu zahŕňať širokú škálu operácií financovania a investičných operácií. Možnosť uplatnenia rozpočtovej záruky nie je možné s plnou určitosťou naplánovať na ročnom základe ako v prípade úverov, ktoré majú stanovený harmonogram splácania. Preto je nevyhnutné stanoviť rámec schvaľovania a monitorovania podmienených záväzkov, ktorým by sa zabezpečilo úplné a nepretržité dodržiavanie stropu pre ročné platobné rozpočtové prostriedky stanoveného v rozhodnutí Rady 2014/335/EÚ, Euratom (17).

(153)

V uvedenom rámci by sa malo stanoviť aj riadenie a kontrola vrátane pravidelného podávania správ o finančnej expozícii Únie. Miera tvorby rezervných prostriedkov na finančné záväzky by sa mala stanoviť na základe riadneho posúdenia finančných rizík vyplývajúcich zo súvisiaceho nástroja. Udržateľnosť podmienených záväzkov by sa mala posudzovať každý rok v rámci rozpočtového postupu. Mal by sa zaviesť mechanizmus včasného varovania s cieľom zabrániť nedostatku rezerv na krytie finančných záväzkov.

(154)

Zvýšené využívanie finančných nástrojov, rozpočtových záruk a finančnej pomoci si vyžaduje mobilizáciu a poskytnutie značného objemu platobných rozpočtových prostriedkov. Aby sa dosiahol pákový efekt pri súčasnom zabezpečení primeranej úrovne ochrany pred finančnými záväzkami, je dôležité optimalizovať požadovanú tvorbu rezervných prostriedkov a dosiahnuť zvýšenie efektívnosti združením týchto prostriedkov v spoločnom rezervnom fonde. Okrem toho flexibilnejšie využívanie týchto spoločných rezervných prostriedkov umožňuje účinnú celkovú mieru tvorby rezervných prostriedkov, ktorá poskytuje požadovanú ochranu pri optimálnej výške zdrojov.

(155)

S cieľom zabezpečiť správne fungovanie spoločného rezervného fondu v období po ukončení programového obdobia trvajúceho do roku 2020 by Komisia mala do 30. júna 2019 predložiť nezávislé externé hodnotenie výhod a nevýhod poverenia Komisie, EIB alebo oboch týchto subjektov finančným riadením aktív spoločného rezervného fondu, pričom zohľadní relevantné technické a inštitucionálne kritériá používané pri porovnávaní služieb správy majetku vrátane technickej infraštruktúry, porovnania nákladov na poskytované služby, inštitucionálnej štruktúry, podávania správ, výkonnosti, zodpovednosti a odbornosti každej inštitúcie a iné mandáty na riadenie aktív pre rozpočet. Ak to bude vhodné, k danému hodnoteniu sa pripojí legislatívny návrh.

(156)

Pravidlá uplatniteľné na tvorbu rezerv a na spoločný rezervný fond by mali poskytovať pevný rámec vnútornej kontroly. Usmernenia uplatniteľné na správu zdrojov v spoločnom rezervnom fonde by mali byť stanovené Komisiou po konzultácii s účtovníkom Komisie. Povoľujúci úradníci finančných nástrojov, rozpočtových záruk alebo finančnej pomoci by mali aktívne monitorovať finančné záväzky, za ktoré sú zodpovední, a finančný správca zdrojov spoločného rezervného fondu by mal spravovať hotovosť a aktíva fondu v súlade s pravidlami a postupmi, ktoré stanovil účtovník Komisie.

(157)

Rozpočtové záruky a finančná pomoc by sa mali riadiť rovnakým súborom zásad, aké boli stanovené pre finančné nástroje. Rozpočtové záruky by mali byť najmä neodvolateľné, bezpodmienečné a dostupné na požiadanie. Mali by sa uplatňovať v rámci nepriameho riadenia alebo len výnimočne v rámci priameho riadenia. Mali by sa vzťahovať iba na operácie financovania a investičné operácie a ich protistrany by mali na uvedené operácie prispievať vlastnými zdrojmi.

(158)

Finančná pomoc členským štátom alebo tretím krajinám by mala mať formu úveru, úverovej linky alebo akéhokoľvek iného nástroja, ktorý sa považuje za vhodný na zabezpečenie účinnosti tejto podpory. Na uvedený účel by mala byť Komisia splnomocnená v príslušnom základnom akte požičať si potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií, pričom sa Únia nepodieľa na transformácii splatností, ktorá by ju vystavila úrokovému riziku alebo akémukoľvek inému obchodnému riziku.

(159)

Ustanovenia súvisiace s finančnými nástrojmi by sa mali uplatňovať čo najskôr s cieľom dosiahnuť očakávané zjednodušenie a účinnosť. Ustanovenia týkajúce sa rozpočtových záruk a finančnej pomoci, ako aj spoločného rezervného fondu by sa mali uplatňovať počnúc viacročným finančným rámcom na obdobie po roku 2020. Tento harmonogram umožní dôkladnú prípravu nových nástrojov riadenia podmienených záväzkov. Takisto umožní zosúladenie medzi zásadami uvedenými v hlave X a návrhom viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020, ako aj s osobitnými programami súvisiacimi s týmto rámcom.

(160)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 (18) stanovuje pravidlá týkajúce sa okrem iného financovania politických strán a politických nadácií na európskej úrovni, a to najmä pokiaľ ide o podmienky financovania, prideľovanie a distribúciu financovania, dary a príspevky, financovanie volebných kampaní do Európskeho parlamentu, refundovateľné výdavky, zákaz určitého financovania, účtovné záznamy, predkladanie správ a audit, plnenie a kontrolu, sankcie, spoluprácu medzi Úradom pre európske politické strany a nadácie, povoľujúcim úradníkom Európskeho parlamentu a členskými štátmi a transparentnosť.

(161)

Do tohto nariadenia by sa mali začleniť pravidlá týkajúce sa príspevkov z rozpočtu v prospech európskych politických strán, ako sú upravené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(162)

Finančná podpora európskych politických strán by mala mať formu osobitných príspevkov, aby sa zohľadnili osobitné potreby týchto strán.

(163)

Aj keď sa finančná podpora udeľuje bez požadovania predkladania ročných pracovných programov, riadne využitie finančných prostriedkov Únie by politické strany mali odôvodňovať ex post. Predovšetkým by zodpovedný povoľujúci úradník mal overovať, či sa finančné prostriedky použili na vyplatenie refundovateľných výdavkov, podľa vymedzenia vo výzve na predkladanie žiadostí o príspevky, v rámci časovej lehoty stanovenej v tomto nariadení. Príspevky európskym politickým stranám by sa mali použiť do konca rozpočtového roku nasledujúceho po roku ich pridelenia. Po uvedenej lehote by zodpovedný povoľujúci úradník mal všetky nepoužité finančné prostriedky získať späť.

(164)

Finančné prostriedky Únie pridelené na financovanie prevádzkových nákladov európskych politických strán by sa nemali použiť na žiadne účely okrem tých, ktoré stanovuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, predovšetkým nie na priame alebo nepriame financovanie tretích strán, ako napríklad vnútroštátnych politických strán. Európske politické strany by mali využiť príspevky na zaplatenie určitého percenta súčasných a budúcich výdavkov, a nie výdavkov alebo dlhov, ktoré vznikli ešte pred podaním žiadosti o príspevky.

(165)

Prideľovanie príspevkov by sa takisto malo zjednodušiť a prispôsobiť osobitostiam európskych politických strán, a to najmä vypustením kritérií výberu, zavedením všeobecného pravidla jednej úplnej platby predbežného financovania a možnosťou použiť jednorazové platby, paušálne financovanie a refundácie na základe jednotkových nákladov.

(166)

Príspevky z rozpočtu by sa mali pozastaviť, znížiť alebo zrušiť v prípade, ak európske politické strany porušia nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(167)

Sankcie, ktoré vychádzajú tak z tohto nariadenia, ako aj z nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, by sa mali udeľovať koherentným spôsobom a mali by dodržiavať zásadu ne bis in idem. V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa administratívne a/alebo finančné sankcie stanovené v tomto nariadení neudeľujú v jednom z tých prípadov, keď už sankcie boli udelené na základe nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(168)

Týmto nariadením by sa mal stanoviť všeobecný rámec, ktorý umožňuje použitie rozpočtovej podpory ako nástroja v oblasti vonkajších činností a zahŕňa povinnosť tretej krajiny poskytnúť Komisii primerané a včasné informácie na vyhodnotenie splnenia dohodnutých podmienok a ustanovení zabezpečujúcich ochranu finančných záujmov Únie.

(169)

S cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu a Rady by sa mal objasniť postup zriadenia trustových fondov Únie. Je tiež potrebné spresniť zásady uplatniteľné na príspevky do trustových fondov Únie, najmä význam zabezpečenia príspevkov od iných darcov odôvodňujúcich ich vytvorenie so zreteľom na pridanú hodnotu. Okrem toho je potrebné objasniť zodpovednosť účastníkov finančných operácií a správnej rady trustového fondu Únie a vymedziť pravidlá zabezpečujúce, aby boli darcovia spravodlivo zastúpení v správnej rade trustového fondu Únie a aby bolo použitie finančných prostriedkov z tohto fondu podmienené kladným hlasovaním Komisie. Zároveň je dôležité podrobnejšie stanoviť vykazovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na trustové fondy Únie.

(170)

V súlade so zjednodušením existujúcich pravidiel a s cieľom vyhnúť sa zbytočnému opakovaniu by sa osobitné ustanovenia stanovené v druhej časti nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012“ ktorá sa vzťahuje na EPZF, výskum, vonkajšie akcie a osobitné fondy Únie, mali začleniť len do príslušných častí tohto nariadenia, ak sa tieto ustanovenia ešte používajú a sú relevantné.

(171)

Ustanovenia o predkladaní účtovných závierok a o účtovníctve by sa mali zjednodušiť a objasniť. Z tohto dôvodu je preto vhodné zoskupiť všetky ustanovenia o ročných účtovných závierkach a iných finančných správach.

(172)

Spôsob, ktorým v súčasnosti inštitúcie Únie oznamujú stavebné projekty Európskemu parlamentu a Rade, by sa mal zlepšiť. Inštitúcie Únie by mali mať možnosť financovať nové stavebné projekty z príjmov získaných z už predaných budov. Následne by sa mal do ustanovení o stavebných projektoch zaviesť odkaz na ustanovenia o vnútorných pripísaných príjmoch. To by umožnilo plniť meniace sa potreby politiky inštitúcií Únie týkajúcej sa budov, pričom by sa ušetrili náklady a zaviedla by sa väčšia flexibilita.

(173)

S cieľom prispôsobiť pravidlá uplatniteľné na určité subjekty Únie, podrobné pravidlá verejného obstarávania a podrobné podmienky a minimálny pomer pre efektívnu mieru tvorby rezerv by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, vzorové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva, zmeny prílohy I k tomuto nariadeniu, podrobné podmienky a metodiky výpočtu efektívnej miery tvorby rezerv a zmenu vymedzeného minimálneho pomeru, ktorý by sa však nemal stanoviť na úrovni nižšej ako 85 %. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(174)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (ďalej len „EaSI“), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (19), pohotovo poskytovali primerané zdroje na podporu meniacich sa politických priorít, by orientačné podiely pre každú z troch osí a minimálne percentuálne podiely pre každú tematickú prioritu v rámci každej osi mali umožňovať väčšiu flexibilitu, pričom by sa mala zachovať ambiciózna úroveň zavádzania cezhraničných partnerstiev EURES. Tým by sa malo zlepšiť riadenie EaSI a umožniť zameranie rozpočtových zdrojov na opatrenia, ktorými sa dosahujú lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti.

(175)

S cieľom uľahčiť investície do infraštruktúry v oblasti kultúry a udržateľného cestovného ruchu bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie právnych aktov Únie v oblasti životného prostredia, a v relevantných prípadoch najmä smerníc Európskeho parlamentu 2001/42/ES (20) a 2011/92/EÚ (21), by sa mali objasniť určité obmedzenia, pokiaľ ide o rozsah podpory podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (22) pre takéto investície. Preto je potrebné zaviesť jasné obmedzenia, pokiaľ ide o výšku príspevkov z EFRR do takýchto investícií od 2. augusta 2018.

(176)

S cieľom reagovať na výzvy, ktoré prináša narastajúci prílev migrantov a utečencov, by sa mali upresniť ciele, ku ktorým môže prispievať podpora migrantov a utečencov z prostriedkov EFRR, aby sa členským štátom umožnilo zabezpečiť investície zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, ako aj na žiadateľov o azyl a osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana.

(177)

S cieľom uľahčiť vykonávanie operácií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1303/2013 (23) by sa mal rozšíriť rozsah potenciálnych prijímateľov. Preto by riadiace orgány mali mať umožnené, aby považovali fyzické osoby za prijímateľov a malo by sa stanoviť flexibilnejšie vymedzenie pojmu „prijímatelia“ v kontexte štátnej pomoci.

(178)

Makroregionálne stratégie sa bežne schvaľujú pri prijímaní záverov Rady. Takéto závery môže podľa potreby schváliť Európska rada s prihliadnutím na právomoci tejto inštitúcie stanovené v článku 15 Zmluvy o EÚ, pričom sa tak deje už od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Vymedzenie pojmu „makroregionálne stratégie“ stanovené v uvedenom nariadení by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(179)

S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie EFRR, ESF, Kohézneho fondu, EPFRV a ENRF(ďalej len „európske štrukturálne fondy“ – „EŠIF“), ktoré sú implementované v rámci zdieľaného riadenia, a objasniť povinnosti členských štátov by všeobecné zásady stanovené v článku 4 nariadenia (EU) č. 1303/2013 mali odkazovať na zásady stanovené v tomto nariadení týkajúce sa vnútornej kontroly plnenia rozpočtu a zabránenia konfliktu záujmov.

(180)

Aby sa maximalizovali synergie medzi všetkými fondmi Únie v záujme účinného riešenia výziev v oblasti migrácie a azylu, malo by sa zabezpečiť, že ak sa v pravidlách platných pre jednotlivé fondy prevedú tematické ciele do priorít, tieto priority zahŕňajú primerané využívanie každého EŠIF v týchto oblastiach. V relevantných prípadoch by sa mala zabezpečiť koordinácia s Fondom pre azyl, migráciu a integráciu.

(181)

S cieľom zabezpečiť súdržnosť postupov programovania by sa raz za rok malo uskutočniť zosúladenie dohôd o partnerstve a zmien programov schválených Komisiou v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(182)

S cieľom uľahčiť prípravu a realizáciu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou by sa malo umožniť financovanie nákladov na prípravu, prevádzku a oživenie z hlavného fondu.

(183)

S cieľom uľahčiť realizáciu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií by sa mali objasniť úlohy a zodpovednosť miestnych akčných skupín, pokiaľ ide o stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou, miestnych orgánov verejnej správy, orgánov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií, pokiaľ ide o integrované územné investície, vo vzťahu k iným subjektom programu. Určenie za sprostredkovateľský orgán v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy by sa malo vyžadovať len v prípadoch, keď príslušné orgány vykonávajú dodatočné úlohy, za ktoré je zodpovedný riadiaci alebo certifikačný orgán alebo platobná agentúra.

(184)

Riadiace orgány by mali mať možnosť implementovať finančné nástroje prostredníctvom priameho zadania zákazky EIBa medzinárodným finančným inštitúciám.

(185)

Mnohé členské štáty zriadili banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve, ktoré pôsobia na základe mandátu verejnej politiky s cieľom podporovať činnosti hospodárskeho rozvoja. Takéto banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve alebo inštitúcie majú osobitné charakteristické znaky, ktoré ich odlišujú od súkromných komerčných bánk a súvisia s ich vlastníctvom, s ich mandátom v oblasti rozvoja a s tým, že sa primárne nesústreďujú na maximalizáciu zisku. Hlavnou úlohou takýchto bánk alebo inštitúcií vo verejnom vlastníctve je zmierňovať zlyhania trhu, ak v určitých regiónoch alebo v určitých oblastiach politiky alebo sektoroch komerčné banky neposkytujú dostatočné finančné služby. Uvedené banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve majú dobré predpoklady na to, aby podporovali prístup k EŠIF pri zachovaní konkurenčnej neutrality. Ich špecifická úloha a charakteristiky môžu umožniť členským štátom zvýšiť využívanie finančných nástrojov s cieľom maximalizovať vplyv EŠIF na reálnu ekonomiku. Takýto výsledok by bol v súlade s politikou Komisie zameranou na uľahčenie úlohy takýchto bánk alebo inštitúcií vo verejnom vlastníctve ako správcov fondov tak pri implementácii EŠIF, ako aj pri kombinácii EŠIF s financovaním z EFSI, ako sa stanovuje najmä v Investičnom pláne pre Európu. Bez toho, aby boli dotknuté už zadané zákazky na implementáciu finančných nástrojov v súlade s uplatniteľným právom, je opodstatnené, aby sa upresnilo, že je možné, aby riadiace orgány zadávali zákazky priamo takýmto bankám alebo inštitúciám vo verejnom vlastníctve. Avšak s cieľom zabezpečiť, aby možnosť priameho zadávania zákaziek bola naďalej v súlade so zásadami vnútorného trhu, by sa mali stanoviť prísne podmienky, ktoré musia banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve spĺňať.

Takéto podmienky by mali zahŕňať situáciu, kde nemá existovať žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2014/24/EÚ. Okrem toho a so striktným obmedzením na rozsah uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 by sa banke alebo inštitúcii vo verejnom vlastníctve malo tiež umožniť implementovať finančné nástroje, ak účasť súkromného kapitálu nemá žiadny vplyv na rozhodnutia týkajúce sa každodenného riadenia finančného nástroja, ktorý sa podporuje z EŠIF.

(186)

S cieľom zachovať možnosť, aby EFRR a EPFRV mohli prispievať na spoločné finančné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu v prospech MSP, je potrebné stanoviť, aby členské štáty mohli využiť EFRR a EPFRV na prispievanie na takéto nástroje počas celého programového obdobia, a aktualizovať príslušné ustanovenia týkajúce sa tejto možnosti, ako sú ustanovenia o ex ante posúdeniach a hodnoteniach, a zaviesť pre EFRR možnosť programovania na úrovni prioritnej osi.

(187)

Prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (24) bolo zámerom, aby sa členským štátom umožnilo využívať EŠIF na to, aby prispievali na financovanie oprávnených projektov podporovaných v rámci EFSI. Do nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 by sa malo vložiť osobitné ustanovenie, v ktorom by sa stanovili podmienky na umožnenie lepšej interakcie a komplementárnosti, ktoré uľahčia možnosť kombinovať EŠIF s finančnými produktmi EIB na základe záruky EÚ v rámci EFSI.

(188)

Pri vykonávaní svojich operácií by sa orgány implementujúce finančné nástroje mali zladiť s politikou Únie o jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a jej aktualizáciami, ako sa ustanovuje v príslušných právnych aktoch Únie a v záveroch Rady, najmä v záveroch Rady z 8. novembra 2016 a v ich prílohe, ako aj v záveroch Rady z 5. decembra 2017 a v ich prílohách.

(189)

Aby sa zjednodušili a harmonizovali požiadavky týkajúce sa kontroly a auditu a zvýšila sa zodpovednosť finančných nástrojov implementovaných EIB a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami, je potrebné zmeniť ustanovenia o riadení a kontrole finančných nástrojov s cieľom uľahčiť proces potvrdzovania vierohodnosti. Uvedená zmena by sa nemala vzťahovať na finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) a článku 39 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktoré boli stanovené v dohode o financovaní podpísanej pred 2. augustom 2018. Na takéto finančné nástroje sa naďalej vzťahuje článok 40 uvedeného nariadenia v znení platnom v čase podpisu finančnej dohody.

(190)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o vzor správ o kontrole a výročných audítorských správ uvedených v článku 40 ods. 1 uvedeného nariadenia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (25).

(191)

S cieľom zabezpečiť súlad s uplatňovaním finančných opráv počas programového obdobia 2007 – 2013 treba objasniť, že v prípade finančných nástrojov by malo byť možné, aby sa príspevok, ktorý sa zrušil v dôsledku jednotlivej nezrovnalosti opätovne použil pre riadne výdavky v rámci tej istej operácie, aby súvisiaca finančná oprava nemala za následok čistú stratu v rámci danej operácie s finančným nástrojom.

(192)

S cieľom poskytnúť viac času na podpis dohôd o financovaní, ktorými sa umožní použitie viazaných účtov na vykonanie platieb na investície u konečných prijímateľov po skončení obdobia oprávnenosti pre kapitálové nástroje, by sa lehota na podpis takýchto dohôd o financovaní mala predĺžiť do 31. decembra 2018.

(193)

S cieľom podnietiť investorov vykonávajúcich činnosť podľa zásady trhového hospodárstva, aby spoluinvestovali do projektov v oblasti verejnej politiky, by sa mala zaviesť koncepcia diferencovaného zaobchádzania s investormi, ktoré za určitých podmienok umožňuje, aby EŠIF mohli nadobúdať podriadené postavenie voči investorovi vykonávajúcemu činnosť podľa zásady trhového hospodárstva a finančným produktom EIB na základe záruky EÚ v rámci EFSI. Zároveň by sa mali stanoviť podmienky pre uplatňovanie takéhoto diferencovaného zaobchádzania pri implementácii EŠIF.

(194)

Vzhľadom na dlhotrvajúce nízke úrokové sadzby a s cieľom predísť neprimeranému znevýhodneniu subjektov implementujúcich finančné nástroje je potrebné, aby sa pod podmienkou aktívnej správy pokladne umožnilo financovanie záporných úrokov, ktoré vznikli v dôsledku investícií z EŠIF podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, zo zdrojov vrátených do finančného nástroja.

(195)

S cieľom zosúladiť požiadavky na podávanie správ s novými ustanoveniami o diferencovanom zaobchádzaní s investormi a vyhnúť sa duplicite určitých požiadaviek by sa mal zmeniť článok 46 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(196)

Aby sa uľahčila implementácia EŠIF, je potrebné poskytnúť členským štátom možnosť implementovať opatrenia technickej pomoci prostredníctvom priameho zadávania zákazky pre EIB, iné medzinárodné finančné inštitúcie a banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve.

(197)

S cieľom ďalej harmonizovať podmienky pre operácie vytvárajúce čistý príjem po ich dokončení by sa príslušné ustanovenia tohto nariadenia mali uplatňovať na operácie, ktoré sa už vybrali ale ešte stále prebiehajú, a na operácie, ktoré sa majú v tomto programovom období ešte vybrať.

(198)

S cieľom výrazne stimulovať vykonávanie opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti by sa úspory nákladov vyplývajúce zo zlepšenej energetickej efektívnosti určitou operáciou nemali považovať za čistý príjem.

(199)

S cieľom podporiť implementáciu operácií vytvárajúcich príjmy by sa malo umožniť zníženie miery spolufinancovania kedykoľvek počas vykonávania programu a mali by sa ustanoviť možnosti stanovenia paušálnej sadzby vyjadrenej ako percentuálny podiel z čistého príjmu na národnej úrovni.

(200)

Vzhľadom na neskoré prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (26) a to, že v uvedenom nariadení sa stanovili úrovne intenzity pomoci, treba stanoviť v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 určité výnimky pre ENRF, pokiaľ ide o operácie vytvárajúce príjmy. Keďže uvedené výnimky poskytujú priaznivejšie podmienky pre určité operácie vytvárajúce príjmy, pre ktoré sú sumy alebo miery podpory vymedzené v nariadení (EÚ) č. 508/2014, je potrebné stanoviť odlišný dátum uplatňovania týchto výnimiek s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s operáciami podporovanými na základe nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(201)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov by sa mal zvýšiť finančný limit, na základe ktorého sú určité operácie vyňaté z požiadavky výpočtu a zohľadnenia príjmov vytvorených počas ich vykonávania.

(202)

S cieľom uľahčiť synergie medzi EŠIF a inými nástrojmi Únie by malo byť možné, aby sa vzniknuté výdavky uhradili z rôznych EŠIF a nástrojov Únie na základe vopred dohodnutého pomeru.

(203)

S cieľom podporiť používanie jednorazových platieb a vzhľadom na to, že jednorazové platby sa majú zakladať na spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metóde výpočtu, ktorá zabezpečuje správne finančné riadenie, by sa mal odstrániť uplatniteľný maximálny limit pre ich používanie.

(204)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie pri vykonávaní projektov prijímateľov by sa mala zaviesť nová možnosť uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov pre financovanie založené na iných podmienkach, než sú náklady na operácie.

(205)

S cieľom zjednodušiť pravidlá, ktorými sa riadi používanie finančných prostriedkov, a znížiť súvisiacu administratívnu záťaž, by členské štáty mali čoraz viac využívať zjednodušené vykazovanie výdavkov.

(206)

Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s článkom 71 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa povinnosť zabezpečiť trvalosť investičných operácií uplatňuje od záverečnej platby prijímateľovi a že v prípade, ak investícia pozostáva z lízingu nových strojov a zariadenia, záverečná platba sa realizuje na konci zmluvného obdobia, by sa táto povinnosť nemala vzťahovať na tento typ investícií.

(207)

S cieľom zabezpečiť široké využívanie možností uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov by sa malo stanoviť povinné používanie štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb v prípade operácií alebo projektov, ktoré sú súčasťou operácie, ktorá dostáva podporu z EFRR a ESF pod určitým finančným limitom, pri uplatnení relevantných prechodných ustanovení. Riadiaci orgán alebo monitorovací výbor pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca by mal mať možnosť predĺžiť prechodné obdobie na tak dlho, ako považuje za vhodné, ak sa domnieva, že takáto povinnosť predstavuje neprimerané administratívne zaťaženie. Takáto povinnosť by sa nemala vzťahovať na operácie, ktoré sa podporujú v rámci štátnej pomoci, ktorá nepredstavuje pomoc de minimis. Pre takéto operácie by alternatívou aj naďalej mali byť všetky formy grantov a návratnej pomoci. Zároveň by sa malo pre všetky EŠIF zaviesť používanie návrhov rozpočtov ako dodatočnej metodiky na stanovovanie zjednodušených nákladov.

(208)

S cieľom umožniť skoršie a cielenejšie využívanie možností uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o dodatočné osobitné pravidlá týkajúce sa úlohy, záväzkov a zodpovedností orgánov vykonávajúcich finančné nástroje, príslušné kritériá výberu a produkty, ktoré je možné poskytovať pomocou finančných nástrojov, doplnenie nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o štandardné stupnice jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania, spravodlivú, nestrannú a overiteľnú metódu výpočtu, na základe ktorej môžu byť stanovené, a upresnenie podrobných modalít týkajúcich sa financovania založeného na splnení podmienok spojených s dosahovaním pokroku vo vykonávaní alebo s dosiahnutím cieľov programov, a nie na nákladoch, a ich uplatňovanie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(209)

V záujme zníženia administratívneho zaťaženia by sa malo zvýšiť využívanie paušálnych sadzieb, pri ktorých sa nevyžaduje, aby členské štáty stanovili metodiku. Preto by sa mali zaviesť ďalšie dve paušálne sadzby: jedna na výpočet priamych nákladov na zamestnancov a druhá na výpočet zostávajúcich oprávnených nákladov na základe nákladov na zamestnancov. Okrem toho by sa mali lepšie objasniť aj metódy výpočtu nákladov na zamestnancov.

(210)

S cieľom zlepšiť účinnosť a vplyv operácií by sa malo uľahčiť vykonávanie operácií, ktoré pokrývajú celé územie členského štátu, alebo operácií zahŕňajúcich rôzne oblasti programov a v prípade niektorých investícií by sa mali rozšíriť možnosti týkajúce sa výdavkov mimo Únie.

(211)

S cieľom podporiť členské štáty, aby využívali posúdenia veľkých projektov nezávislými expertmi, by sa malo umožniť predloženie vyhlásenia o výdavkoch týkajúceho sa veľkého projektu Komisii pred pozitívnym posúdením nezávislým expertom, hneď ako sa Komisii oznámi, že sa nezávislému expertovi predložili príslušné informácie.

(212)

S cieľom podporiť využívanie spoločných akčných plánov, ktorými sa zníži administratívne zaťaženie prijímateľov, treba znížiť regulačné požiadavky súvisiace s vypracovaním spoločného akčného plánu, pričom je potrebné zachovať primeraný dôraz na horizontálne zásady vrátane rodovej rovnosti a udržateľného rozvoja, ktoré výrazne prispievajú k účinnej implementácii EŠIF.

(213)

Aby sa predišlo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu prijímateľov, v pravidlách týkajúcich sa informácií, komunikácie a viditeľnosť by sa mala rešpektovať zásada proporcionality. Je preto dôležité objasniť rozsah uplatňovania týchto pravidiel.

(214)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zabezpečiť účinné využívanie technickej pomoci v rámci EFRR, ESF a Kohézneho fondu a v rámci kategórií regiónov by sa mala zvýšiť pružnosť výpočtu a monitorovania príslušných limitov uplatniteľných na technickú pomoc členských štátov.

(215)

S cieľom zjednodušiť implementačné štruktúry by sa malo objasniť, že možnosť, aby riadiaci orgán, certifikačný orgán a orgán auditu tvorili súčasť toho istého subjektu verejnej moci, je k dispozícii aj pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

(216)

Podrobnejšie by sa mali špecifikovať povinnosti riadiacich orgánov v súvislosti s overovaním výdavkov, ak sa využívajú možnosti uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov.

(217)

S cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia mohli v plnom rozsahu využívať potenciál zjednodušenia, ktorý poskytujú riešenia elektronickej verejnej správy pri implementácii EŠIF a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), a to najmä s cieľom uľahčiť úplné elektronické spravovanie dokumentov, treba objasniť, že pri splnení určitých podmienok nie je papierový záznam potrebný.

(218)

S cieľom zvýšiť primeranosť kontrol a znížiť administratívne zaťaženie z ich prekrývania sa, a to najmä pre malých prijímateľov, bez toho, aby bola ohrozená zásada správneho finančného riadenia, by mala prevažovať zásada jediného auditu v prípade EFRR, ESF, Kohézneho fondu a ENRF, pričom by sa mali zdvojnásobiť finančné limity, pod ktorými nemajú byť operácie predmetom viac ako jedného auditu.

(219)

Je dôležité, aby sa u verejnosti zvýšila viditeľnosť EŠIF, ako aj povedomie o ich výsledkoch a úspechoch. Pri uverejňovaní výsledkov EŚIF a preukazovaní toho, ako sa investujú finančné zdroje Únie, sú naďalej kľúčové informačné a komunikačné činnosti a opatrenia na posilnenie viditeľnosti pre verejnosť.

(220)

Aby sa zjednodušil prístup určitých cieľových skupín k ESF, zhromažďovanie údajov pre určité ukazovatele uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 (27) by sa nemalo vyžadovať.

(221)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s operáciami podporovanými na základe tohto nariadenia, treba stanoviť dátum uplatňovania určitých zmien nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(222)

S cieľom zabezpečiť, aby sa celé programové obdobie pre nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 (28) riadilo jednotným súborom pravidiel, je potrebné, aby sa niektoré zmeny uvedených nariadení uplatňovali od 1. januára 2014. Zabezpečením retroaktívneho uplatňovania uvedených zmien sa zohľadnia oprávnené očakávania.

(223)

S cieľom urýchliť implementáciu finančných nástrojov kombinujúcich podporu z EŠIF s finančnými produktmi EIB v rámci záruky EÚ v rámci EFSI a zabezpečiť trvalý právny základ pre podpis dohôd o financovaní, ktorými sa umožní využitie viazaných účtov pre kapitálové nástroje, je potrebné, aby sa niektoré zmeny tohto nariadenia začali uplatňovať s účinnosťou od 1. januára 2018. Zabezpečením retroaktívneho uplatňovania uvedených zmien sa vopred zaistí uľahčenie financovania projektov prostredníctvom kombinovanej podpory z EŠIF a EFSI a zabráni sa vzniku právneho vákua medzi dátumom uplynutia platnosti určitých ustanovení v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 a dátumom nadobudnutia účinnosti predĺženia ich platnosti prostredníctvom tohto nariadenia.

(224)

Zjednodušenia a zmeny obsiahnuté v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach by sa mali uplatňovať čo najskôr s cieľom napomôcť zrýchleniu implementácie počas súčasného programového obdobia, čo znamená ich uplatňovanie od 2. augusta 2018.

(225)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal aj po 31. decembri 2017 dočasne poskytovať pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy a majú bydlisko v regiónoch neprimerane postihnutých rozsiahlym prepúšťaním. S cieľom umožniť poskytovanie trvalej pomoci mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, by sa zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 (29) zabezpečujúca takúto trvalú pomoc mala uplatňovať od 1. januára 2018.

(226)

Malo by byť možné zaviesť mechanizmy kombinovaného financovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1316/2013 (30) pre jeden alebo viac odvetví nástroja na prepájanie Európy (NPE). Takýmito mechanizmami kombinovaného financovania by sa mohli financovať operácie kombinovaného financovania, čo sú opatrenia spájajúce nenávratné formy podpory, ako je podpora z rozpočtov členských štátov, grantov z NPE, EŠIF a finančných nástrojov z rozpočtu Únie vrátane kombinácií kapitálových a dlhových finančných nástrojov v rámci NPE a financovania skupinou EIB, z národných podporných bánk, rozvojových či iných finančných inštitúcií a od investorov a súkromná finančná podpora. Financovanie skupinou EIB by malo zahŕňať financovanie prostredníctvom EIB v rámci EFSI a súkromná finančná podpora by mala zahŕňať priame a nepriame finančné príspevky, ako aj podporu získanú prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

(227)

Návrh a zriadenie mechanizmov kombinovaného financovania by mali vychádzať z ex ante hodnotenia vykonaného v súlade s týmto nariadením a mali by odrážať výsledky získaných poznatkov z vykonávania „výzvy týkajúcej sa kombinovaného financovania“ v rámci NPE uvedenej vo vykonávacom rozhodnutí Komisie z 20. januára 2017, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2014)1921, ktorým sa stanovuje viacročný pracovný program na roky 2014-2020 pre finančnú pomoc v oblasti Nástroja na prepájanie Európy (NPE) – odvetvie dopravy. Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE by sa mali vytvárať na základe viacročných a/alebo ročných pracovných programov a prijímať v súlade s článkami 17 a 25 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013. Komisia by mala zabezpečiť transparentné a včasné predkladanie správ Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní každého mechanizmu kombinovaného financovania v rámci NPE.

(228)

Cieľom mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE by malo byť uľahčenie a zefektívnenie podávania jednej žiadosti pre všetky formy podpory vrátane grantov Únie z NPE a financovania zo súkromného sektora. Cieľom takýchto mechanizmov kombinovaného financovania by mala byť optimalizácia procesu podávania žiadostí pre predkladateľov projektov zabezpečením jednotného hodnotiaceho procesu, a to z technického aj finančného hľadiska.

(229)

Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE by mali zvýšiť pružnosť predkladania projektov a zjednodušiť a zefektívniť proces identifikácie a financovania projektov. Mali by tiež zvýšiť mieru zodpovednosti a záväzkov zainteresovaných finančných inštitúcií, a tým znížiť riziká súvisiace s projektmi.

(230)

Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE by mali priniesť lepšiu koordináciu, výmenu informácií a spoluprácu medzi členskými štátmi, Komisiou, EIB, národnými podpornými bankami a súkromnými investormi s cieľom vytvoriť a podporiť kvalitný reťazec projektov zameraných na plnenie cieľov politiky NPE.

(231)

Cieľom mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE by malo byť zvýšenie multiplikačného efektu výdavkov Únie pritiahnutím dodatočných zdrojov od súkromných investorov, čím sa zabezpečí maximálna miera účasti súkromných investorov. Okrem toho by mali zabezpečiť, aby podporované akcie získali ekonomickú a finančnú životaschopnosť, a mali by pomáhať pri predchádzaní nedostatočnému investičnému pákovému efektu. Mali by prispievať k dosiahnutiu cieľov Únie, ktoré sa týkajú splnenia cieľov stanovených na parížskej konferencii o zmene klímy (COP 21), vytvárania pracovných miest a cezhraničnej prepojenosti. Je dôležité, aby v prípade, že sa na akcie financovania používa NPE aj EFSI, Dvor audítorov v súlade s článkom 287 ZFEÚ a článkom 24 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 preskúmal správnosť finančného riadenia.

(232)

Vo väčšine prípadov sa očakáva, že granty v sektore dopravy zostanú hlavným prostriedkom podpory politických cieľov Únie. Uplatňovaním mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE by sa preto nemala znížiť dostupnosť takýchto grantov.

(233)

Účasť súkromných spoluinvestorov na dopravných projektoch by sa mohla uľahčiť tým, že sa zmierni finančné riziko. Na tento účel môže byť vhodná záruka za prvotné straty, ktorú poskytuje EIB v rámci spoločných finančných mechanizmov podporovaných z rozpočtu, ako sú napríklad mechanizmy kombinovaného financovania.

(234)

Financovanie z NPE by malo byť založené na podmienkach účasti a kritériách na vyhodnotenie ponúk stanovených vo viacročných a ročných pracovných programoch podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, a to bez ohľadu na formu použitého financovania alebo jeho kombináciu.

(235)

Pri hodnotení nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 by sa mali vziať do úvahy skúsenosti získané pri mechanizmoch kombinovaného financovania.

(236)

Zavedenie mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE v tomto nariadení by nemalo prejudikovať výsledok rokovaní o viacročnom finančnom rámci po roku 2020.

(237)

So zreteľom na veľmi vysokú mieru vykonávania NPE v odvetví dopravy a s cieľom podporiť realizáciu projektov s najväčšou pridanou hodnotou pre transeurópsku dopravnú sieť týkajúcich sa koridorov základnej siete, cezhraničných projektov, projektov na ostatných úsekoch základnej siete a projektov oprávnených v rámci horizontálnych priorít uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1316/2013, treba výnimočne umožniť dodatočnú flexibilitu pri využívaní viacročného pracovného programu, aby sa umožnilo dosiahnuť výšku finančného krytia až do 95 % finančných rozpočtových prostriedkov uvedených v nariadení (EÚ) č. 1316/2013. Je však dôležité, aby sa v zostávajúcom implementačnom období NPE ďalej podporili priority, na ktoré sa vzťahujú ročné pracovné programy.

(238)

Vzhľadom na odlišný charakter NPE v odvetví telekomunikácií v porovnaní s NPE v odvetví dopravy a NPE v odvetví energetiky, a to nižšiu priemernú výšku grantov a rozdiely v druhu nákladov a druhu projektov, by sa malo zamedziť zbytočnému zaťaženiu prijímateľov a členských štátov zúčastňujúcich sa na súvisiacich opatreniach, a to prostredníctvom nižšieho zaťaženia na splnenie povinnosti osvedčovania a bez oslabenia zásady správneho finančného riadenia.

(239)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 (31) je v súčasnosti možné využiť na podporu akcií v oblasti infraštruktúry digitálnych služieb iba granty a verejné obstarávanie. Aby sa zabezpečila čo najvyššia efektívnosť fungovania infraštruktúr digitálnych služieb, mali by sa na podporu takýchto opatrení sprístupniť aj ďalšie finančné nástroje, ktoré sa v súčasnosti využívajú v rámci NPE, vrátane inovatívnych finančných nástrojov.

(240)

Aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu riadiacich orgánov, ktoré by mohlo brzdiť efektívnu implementáciu FEAD, je vhodné zjednodušiť a uľahčiť postup zmeny nepodstatných prvkov operačných programov.

(241)

Aby sa ďalej zjednodušilo využívanie FEAD, je vhodné stanoviť doplňujúce ustanovenia, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov, a najmä používanie štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb.

(242)

S cieľom zabrániť nespravodlivému zaobchádzaniu s partnerskými organizáciami by nezrovnalosti, ktoré je možné pripísať len subjektom zodpovedným za nákup pomoci, nemali mať vplyv na oprávnenosť výdavkov partnerských organizácií.

(243)

S cieľom zjednodušiť implementáciu EŠIF a FEAD a zabrániť právnej neistote by sa mali objasniť určité povinnosti členských štátov týkajúce sa riadenia a kontroly.

(244)

Vzhľadom na to, že je potrebné plynulé uplatňovanie relevantných rozpočtových pravidiel v rámci rozpočtového roka, v zásade sa odporúča, aby sa prvá časť tohto nariadenia (nariadenie o rozpočtových pravidlách) začala uplatňovať na začiatku rozpočtového roka. S cieľom zabezpečiť, aby z významného zjednodušenia ustanoveného v tomto nariadení, pokiaľ ide o nariadenie o rozpočtových pravidlách a zmeny pravidiel platných v jednotlivých sektoroch, mali príjemcovia finančných prostriedkov Únie prospech čo najskôr, je však vhodné výnimočne stanoviť, aby sa toto nariadenie uplatňovalo od nadobudnutia jeho účinnosti. S cieľom umožniť dodatočný čas na prispôsobenie sa novým pravidlám by inštitúcie Únie mali naďalej uplatňovali nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 až do konca rozpočtového roka 2018, pokiaľ ide o implementáciu ich príslušných administratívnych rozpočtových prostriedkov.

(245)

Niektoré úpravy týkajúce sa finančných nástrojov, rozpočtových záruk a finančnej pomoci by sa mali uplatňovať len odo dňa začatia uplatňovania viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020, aby sa poskytol dostatočný čas na prispôsobenie uplatniteľných právnych základov a programov novým pravidlám.

(246)

Informácie o ročnom priemernom počte ekvivalentov plného pracovného času a o odhadovanej sume pripísaných príjmov prenesených z predchádzajúcich rokov by sa mali poskytnúť po prvýkrát spolu s návrhom rozpočtu, ktorý sa bude predkladať v roku 2021, aby sa Komisii poskytol dostatočný čas na prispôsobenie sa tejto novej povinnosti,