EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32018R0171
Commission Delegated Regulation (EU) 2018/171 of 19 October 2017 on supplementing Regulation (EU) No 575/2013 of the European Parliament and of the Council with regard to regulatory technical standards for the materiality threshold for credit obligations past due (Text with EEA relevance. )
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/171 z 19. októbra 2017 o doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa prahu závažnosti pre kreditné záväzky po termíne splatnosti (Text s významom pre EHP )
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/171 z 19. októbra 2017 o doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa prahu závažnosti pre kreditné záväzky po termíne splatnosti (Text s významom pre EHP )
C/2017/6940
OJ L 32, 6.2.2018, p. 1–5
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
|
6.2.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 32/1 |
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/171
z 19. októbra 2017
o doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa prahu závažnosti pre kreditné záväzky po termíne splatnosti
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 178 ods. 6 tretí pododsek,
keďže:
|
(1) |
Keďže trhové a ekonomické podmienky v rámci tej istej jurisdikcie sú podobné, príslušné orgány by mali pre posúdenie závažnosti kreditného záväzku podľa článku 178 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 stanoviť jediný prah, a to pre všetky inštitúcie vo svojich príslušných jurisdikciách. Takýto prah závažnosti, ktorý by mal v priebehu času zostať konzistentný, predstavuje dodatočný prínos v podobe väčšej porovnateľnosti kapitálových požiadaviek medzi inštitúciami v tej istej jurisdikcii. |
|
(2) |
Na jednej strane suma, ktorú možno považovať za závažnú, závisí od výšky celkového kreditného záväzku. Na druhej strane inštitúcie zvyknú považovať všetky sumy pod určitou hranicou za nezávažné bez ohľadu na ich vzťah k celkovému kreditnému záväzku. Prah závažnosti by preto mal pozostávať z dvoch zložiek, a to z absolútnej zložky (absolútna suma) a pomernej zložky (percentuálny podiel na celkovom kreditnom záväzku, ktorý predstavuje suma, ktorá je po termíne splatnosti). Kreditný záväzok po termíne splatnosti by sa mal teda považovať za závažný, ak je prekročený limit vyjadrený ako absolútna suma, ako aj limit vyjadrený ako percentuálna hodnota. |
|
(3) |
Medzi rôznymi dlžníkmi existujú značné rozdiely z hľadiska priemerného príjmu a priemerných súm kreditných záväzkov. Prahy závažnosti by preto mali byť zodpovedajúcim spôsobom rozlíšené, pričom pre retailové expozície a pre ostatné expozície by mali existovať samostatné absolútne zložky prahu. |
|
(4) |
Prah závažnosti by mal byť prispôsobený miestnym osobitostiam jednotlivých jurisdikcií. Rozdiely v ekonomických podmienkach vrátane rôznych cenových úrovní v jednotlivých jurisdikciách odôvodňujú to, že absolútna zložka prahu závažnosti sa môže medzi jednotlivými jurisdikciami odlišovať. Pri pomernej zložke je však takéto rozlišovanie odôvodnené len zriedka. Pomerná zložka by tak mala byť v zásade vo všetkých jurisdikciách rovnaká, zatiaľ čo v prípade absolútnej zložky by sa mala umožniť určitá flexibilita. To príslušným orgánom umožní stanoviť prah závažnosti na primeranej úrovni do výšky stanoveného maxima s prihliadnutím na špecifické podmienky v ich príslušných jurisdikciách. |
|
(5) |
Aj keď by podmienky pre stanovenie prahu závažnosti mali byť naprieč jednotlivými jurisdikciami v Únii harmonizované, malo by sa umožniť, aby určité rozdiely v úrovniach prahov uplatňovaných v jednotlivých jurisdikciách, ktoré odrážajú rôzne miery rizika, ktoré dotknuté príslušné orgány vnímajú ako primerané na základe vnútroštátnych trhových osobitostí, zostali zachované. O primeranej úrovni prahu závažnosti sa preto možno bude musieť diskutovať v rámci rôznych kolégií orgánov dohľadu. |
|
(6) |
Prah závažnosti môže mať významný vplyv na výpočet kapitálových požiadaviek a očakávaných strát pre všetky inštitúcie v príslušnej jurisdikcii bez ohľadu na metódu použitú na takýto výpočet. Z uvedených dôvodov by príslušné orgány pri stanovovaní prahu závažnosti mali zohľadniť rôzne faktory vrátane špecifických rizikových charakteristík retailových expozícií. Špecifické rizikové charakteristiky by sa mali zvažovať samostatne pre retailové expozície a samostatne pre expozície iné ako retailové expozície. |
|
(7) |
Prah závažnosti, ktorý stanovil príslušný orgán konkrétnej jurisdikcie, možno budú taktiež musieť uplatňovať inštitúcie pôsobiace cezhranične. Úroveň prahu, ktorý stanovil príslušný orgán inej jurisdikcie, preto môže byť dôležitým faktorom vtedy, keď príslušný orgán posudzuje, či miera rizika, ktorá je odzrkadlená v určitom prahu, je primeraná. Prahy závažnosti, ktoré určili príslušné orgány, by preto mali byť transparentné a mali by sa oznamovať Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA), aby mohli byť zverejnené. |
|
(8) |
Príslušné orgány by mali stanoviť prah závažnosti na úrovni, ktorá zodpovedá miere rizika, ktorú považujú za primeranú. Keďže miera rizika závisí od spôsobu, akým sa prah závažnosti uplatňuje v procese identifikácie zlyhania, je nevyhnutné, aby príslušné orgány pri stanovovaní prahu vychádzali z určitých predpokladov o tom, ako sa sumy a pomery, ktoré sa porovnajú s absolútnou a pomernou zložkou prahu závažnosti, budú vypočítavať a v ktorej fáze procesu identifikácie zlyhania sa prah závažnosti uplatní. V tejto súvislosti by sa mal prah stanoviť tak, aby inštitúcie boli schopné identifikovať dlžníkov, ktorí predstavujú podstatne vyššie riziká z dôvodu čiastočných či nepravidelných, ale systematicky neskorých platieb, a aby boli schopné včas identifikovať závažný kreditný záväzok, ktorý je po termíne splatnosti. |
|
(9) |
Závažnosť kreditných záväzkov, ktoré sú po termíne splatnosti, tvorí súčasť vymedzenia zlyhania v článku 178 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V prípade inštitúcií, ktoré používajú prístup IRB, vedie každá zmena uvedeného vymedzenia k závažným zmenám ratingových systémov, ktoré sa používajú na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko. Príslušný orgán by preto nemal prah závažnosti meniť s výnimkou prípadu, keď je tento prah z dôvodu zmenených trhových či ekonomických podmienok vedúcich k významným deformáciám v procese identifikácie zlyhania neprimeraný. |
|
(10) |
Príslušné orgány by mali mať možnosť odložiť uplatňovanie prahov závažnosti pre inštitúcie, ktoré sú povinné vykonať závažné zmeny vo svojich IRB modeloch, a pre inštitúcie, v prípade ktorých je uplatňovanie takýchto prahov zaťažujúce, keďže ich predchádzajúci prístup k určovaniu závažnosti expozícií po termíne splatnosti je od uvedených prahov značne odlišný. Okrem toho by v prípade inštitúcií, ktoré používajú prístup IRB, ale na základe článku 148 alebo 150 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňujú na časť svojich expozícií štandardizovaný prístup, mal byť dátum uplatňovania nových prahov závažnosti pre všetky expozície uvedených inštitúcií jednotný. Aby sa však pri uplatňovaní prahov v celej Únii zabránilo nadmerným oneskoreniam, mali by byť takéto dlhšie obdobia obmedzené. |
|
(11) |
Príslušným orgánom by mal byť poskytnutý dostatočný čas na to, aby vykonali komplexnú analýzu potrebnú na stanovenie prahu závažnosti na primeranej úrovni. |
|
(12) |
Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré orgán EBA predložil Komisii. |
|
(13) |
Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 o stanovisko (2), |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Podmienky pre stanovenie prahu závažnosti pre retailové expozície
1. Príslušný orgán stanoví pre všetky inštitúcie vo svojej jurisdikcii jediný prah závažnosti pre retailové expozície.
Pre inštitúcie, ktoré uplatňujú vymedzenie zlyhania stanovené v článku 178 ods. 1 prvom pododseku písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na úrovni individuálnej kreditnej facility, však príslušný orgán môže stanoviť samostatný jediný prah závažnosti pre retailové expozície.
2. Prah závažnosti uvedený v odseku 1 prvom pododseku pozostáva z absolútnej a pomernej zložky.
Absolútna zložka je vyjadrená ako maximálna suma pre súčet všetkých súm po termíne splatnosti, ktoré dlžník dĺži inštitúcii, materskej spoločnosti uvedenej inštitúcie alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností („kreditný záväzok po termíne splatnosti“). Maximálna suma nesmie presiahnuť 100 EUR alebo ekvivalent uvedenej sumy v príslušnej národnej mene.
Pomerná zložka je vyjadrená ako percentuálny podiel odzrkadľujúci sumu kreditného záväzku po termíne splatnosti vo vzťahu k celkovej sume všetkých súvahových expozícií voči danému dlžníkovi inštitúcie, materskej spoločnosti uvedenej inštitúcie alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností, s výnimkou kapitálových expozícií. Percentuálny podiel je v rozmedzí od 0 % do 2,5 % a stanoví sa na 1 % vždy, keď uvedený percentuálny podiel odzrkadľuje mieru rizika, ktorú príslušný orgán považuje za primeranú v súlade s článkom 3.
3. Prah závažnosti uvedený v odseku 1 druhom pododseku sa stanoví v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 2 len s tým rozdielom, že „kreditný záväzok po termíne splatnosti“ a „celková suma všetkých súvahových expozícií inštitúcie voči danému dlžníkovi s výnimkou kapitálových expozícií“ odkazujú na sumy kreditného záväzku dlžníka, ktoré vyplývajú z jedinej kreditnej facility, ktorú poskytla inštitúcia, materská spoločnosť alebo ktorákoľvek z jej dcérskych spoločností.
4. Pri stanovovaní prahu závažnosti v súlade s týmto článkom príslušný orgán zohľadňuje rizikové charakteristiky retailových expozícií a špecifikáciu retailových expozícií, ako je stanovené v článku 147 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre banky uplatňujúce prístup IRB a v článku 123 uvedeného nariadenia pre inštitúcie, ktoré uplatňujú štandardizovaný prístup.
5. Pri stanovovaní prahu závažnosti v súlade s týmto článkom príslušný orgán predpokladá, že dlžník zlyhal, keď limit vyjadrený ako absolútna zložka prahu závažnosti, ako aj limit vyjadrený ako pomerná zložka uvedeného prahu sú prekročené buď 90 po sebe nasledujúcich dní, alebo 180 po sebe nasledujúcich dní, ak všetky expozície zahrnuté do výpočtu kreditného záväzku po termíne splatnosti sú zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie MSP a v prípade uvedených expozícií bola lehota 90 dní nahradená lehotou 180 dní v súlade s článkom 178 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.
Článok 2
Prah závažnosti pre expozície iné ako retailové expozície
1. Príslušný orgán stanoví pre všetky inštitúcie vo svojej jurisdikcii jediný prah závažnosti pre expozície iné ako retailové expozície.
2. Prah závažnosti uvedený v prvom odseku sa stanoví v súlade s podmienkami stanovenými v článku 1 ods. 2 len s tým rozdielom, že absolútna zložka uvedeného prahu závažnosti nesmie presiahnuť 500 EUR alebo ekvivalent uvedenej sumy v príslušnej národnej mene.
3. Pri stanovovaní prahu závažnosti v súlade s týmto článkom príslušný orgán zohľadňuje rizikové charakteristiky expozícií iných ako retailové expozície.
4. Pri stanovovaní prahu závažnosti v súlade s týmto článkom príslušný orgán predpokladá, že dlžník zlyhal, keď limit vyjadrený ako absolútna zložka prahu závažnosti, ako aj limit vyjadrený ako pomerná zložka uvedeného prahu sú prekročené buď 90 po sebe nasledujúcich dní, alebo 180 po sebe nasledujúcich dní, ak expozície zahrnuté do výpočtu kreditného záväzku po termíne splatnosti sú expozíciami voči subjektu verejného sektora a v prípade uvedených expozícií bola lehota 90 dní nahradená lehotou 180 dní v súlade s článkom 178 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.
Článok 3
Miera rizika
Príslušný orgán vychádza podľa požiadaviek uvedených v článku 178 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 z toho, že prah závažnosti odzrkadľuje primeranú mieru rizika, ak uvedený prah nevedie ani k uznaniu nadmerného počtu zlyhaní, ktoré spôsobili iné okolnosti ako finančné ťažkosti dlžníka, ani k významným oneskoreniam pri uznaní zlyhaní, ktoré sú spôsobené finančnými ťažkosťami dlžníka.
Článok 4
Oznámenie prahov závažnosti
Príslušný orgán oznámi prahy závažnosti stanovené vo svojej jurisdikcii orgánu EBA. Príslušný orgán, ktorý pomernú zložku prahu závažnosti stanoví na vyššej alebo nižšej percentuálnej úrovni než 1 %, túto voľbu zdôvodní orgánu EBA.
Článok 5
Aktualizácia prahov závažnosti
Ak je absolútna zložka prahu závažnosti stanovená v mene inej ako euro a ak je z dôvodu volatility výmenných kurzov ekvivalent uvedenej zložky vyšší než 100 EUR v prípade retailových expozícií alebo 500 EUR v prípade expozícií iných ako retailové expozície, prah zostane nezmenený s výnimkou prípadu, keď príslušný orgán orgánu EBA odôvodní, že prah závažnosti už neodráža mieru rizika, ktorú príslušný orgán považuje za primeranú.
Článok 6
Dátum uplatňovania prahových hodnôt
Príslušný orgán stanoví dátum uplatňovania prahu závažnosti, ktorý sa môže v prípade jednotlivých kategórií inštitúcií líšiť, ale v prípade inštitúcií, ktoré používajú štandardizovaný prístup stanovený v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nesmie byť neskôr než 31. decembra 2020.
Článok 7
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 7. mája 2018.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 19. októbra 2017
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).