(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Švédsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Švédsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Švédsko dosiahlo pri plnení odporúčania pre túto krajinu prijatého Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Švédska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že vo Švédsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Najmä nadhodnotené ceny bývania spolu s ďalším zvýšením dlhu domácností predstavujú riziko neusporiadanej nápravy. Už teraz vysoká miera zadlženosti domácností sa ďalej zvyšuje. Ceny bývania rastú rýchlo a v podstate neprerušene asi dvadsať rokov. V poslednom štvrťroku 2017 bol zaznamenaný negatívny rast. Napriek tomu indikátory určovania hodnoty naznačujú, že ceny bývania sú vo vzťahu k fundamentom naďalej veľmi vysoké. Hoci sa zdá, že banky sú dostatočne kapitalizované, neusporiadaná náprava by mohla ovplyvniť aj finančný sektor, keďže banky majú čoraz vyššiu expozíciu voči hypotékam domácností. V takomto prípade by vzhľadom na systémové finančné prepojenie mohlo dôjsť k presahom do susedných krajín. V uplynulých rokoch boli prijaté opatrenia na obmedzenie rastu hypotekárneho dlhu a zvýšenie bytovej výstavby. Doteraz podniknuté kroky však nestačia na riešenie nadhodnotených cien bývania. V politikách pretrvávajú zásadné medzery, najmä pokiaľ ide o daňové zvýhodnenie vlastníkov nehnuteľností na bývanie a o fungovanie trhu s predajom a prenájmom nehnuteľností.

(3)

Švédsko predložilo 27. apríla 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Švédsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2018 plánuje dosiahnuť prebytok 1,0 % HDP v roku 2018 a naďalej počas celého programového obdobia spĺňať strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP. Podľa konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa zníži na 37,3 % v roku 2018 a bude naďalej klesať na úroveň 29,0 % v roku 2021. Hospodársky rast a zdravé verejné financie by mali byť hlavnými faktormi spôsobujúcimi pokles pomeru verejného dlhu k HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo vykáže v roku 2018 prebytok 0,7 % HDP a v roku 2019 prebytok 1,0 % HDP, nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu na rok 2018 a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2018 zastáva názor, že možno očakávať, že Švédsko dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu v roku 2018 aj v roku 2019.

(6)

Zadlženosť domácností sa neustále zvyšuje, hoci už aj predtým dosahovala vysoké úrovne. Dlh domácností vzrástol v roku 2017 o 7,0 % na zhruba 86 % HDP a 184 % disponibilného príjmu, čím sa zaradil medzi najvyššie v Únii. Po miernom poklese v roku 2016 sa priemerný pomer dlhu k disponibilnému príjmu v prípade nových hypotekárnych dlžníkov v roku 2017 znovu zvýšil na 411 %, čím dosiahol nové maximum. K rastu dlhu domácností dochádza najmä v dôsledku vyššieho objemu hypotekárnych úverov spojených s vysokými cenami nehnuteľností a štrukturálnymi narušeniami zvýhodňujúcimi hypotékou financované investovanie do nehnuteľností. Výšky dlhov sú zastúpené nerovnomerne, keď domácnosti s nižším príjmom a nižším vekom čelia v pomere k svojim príjmom obzvlášť vysokej dlhovej záťaži. Švédsko v posledných rokoch zaviedlo niekoľko makroprudenciálnych opatrení. K prijatým krokom patrí nastavenie limitov pomeru úveru k hodnote, úprava minimálnych rizikových váh bánk a zavedenie pravidla formálnej amortizácie hypotéky v júni 2016. Nová prísnejšia amortizačná požiadavka v prípade hypoték s vysokým pomerom dlhu k disponibilnému príjmu platí od marca 2018. Švédsko ďalej prijalo zákon na posilnenie právneho mandátu orgánu makroprudenciálneho dohľadu (Finansinspektionen). Nový mandát platí od februára 2018 a úradu umožňuje rýchlejšie a pomocou väčšieho množstva opatrení reagovať na riziká súvisiace s rastúcim zadlžením domácností. Zdá sa, že makroprudenciálne politické kroky, ktoré sa doteraz vykonali, mali minimálny vplyv na rast objemu hypotekárnych úverov. Postupné obmedzovanie daňovej odpočítateľnosti platieb úrokov z hypotekárnych úverov alebo zvýšenie periodických daní z nehnuteľného majetku by pomohlo obmedziť rast dlhu domácností, vláda však v tejto oblasti nedosiahla žiadny pokrok.

(7)

Švédske hospodárstvo zaznamenalo v roku 2017 výrazný rast takmer o 2,4 %, podporený masívnym domácim dopytom. Obzvlášť významne k tomu prispel aj 6-percentný (medziročný) nárast investícií v prvých troch štvrťrokoch, najmä do nehnuteľností. Napriek prudkému rastu nových stavebných projektov v posledných rokoch stále pretrváva nedostatočná ponuka, najmä ponuka cenovo dostupných obydlí v okolí veľkých miest. Nedostatok cenovo dostupného bývania môže obmedzovať aj mobilitu pracovníkov a účinnú integráciu migrantov na trhu práce, či prispievať k nerovnosti medzi generáciami.

(8)

Po dvoch desaťročiach prudkého rastu cien obytných nehnuteľností trh s bývaním zaznamenal na jeseň 2017 postupný pokles, ceny sa však udržali nad úrovňou fundamentov. Ku kľúčovým faktorom patria daňové stimuly zvýhodňujúce vlastníctvo obytných nehnuteľností a hypotekárne dlhy, naďalej priaznivé úverové podmienky spojené s relatívne nízkou mierou amortizácie hypoték. Nedostatočná ponuka obytných nehnuteľností je navyše spojená so štrukturálnymi nedostatkami vrátane obmedzenej hospodárskej súťaže v stavebníctve v dôsledku prekážok brániacich vstupu malých a zahraničných firiem na trh, ako aj v dôsledku možností veľkých developerov ovládať pozemkové zdroje. Zároveň existujú prekážky pre efektívne využívanie existujúceho bytového fondu. Prenájmy pod úrovňou trhových cien na trhu s nájomným bývaním vytvárajú stav pripútanosti a efekty polarizácie na insiderov a outsiderov. Dane z kapitálových ziskov na trhu s nehnuteľnosťami obývanými vlastníkmi obmedzujú mobilitu vlastníkov obydlí. Švédske úrady naďalej postupne zavádzajú 22-bodový plán zvýšenia bytovej výstavby a efektivity trhu s obytnými nehnuteľnosťami. Nevykonali však žiadne výraznejšie politické kroky na zavedenie väčšej flexibility pri určovaní cien nájomného či revíziu úpravy dane z kapitálových ziskov.

(9)

Rozvinuté hospodárstvo potrebuje veľmi zručných pracovníkov, pričom súvisiaci nedostatok pracovných síl sa prejavuje v sektoroch ako stavebníctvo, školstvo, zdravotníctvo, veda, strojníctvo a informačné a komunikačné technológie. V tejto súvislosti pretrvávajú výzvy, ako napríklad potreba začleniť ľudí s migrantským pôvodom, najmä ženy, do pracovného trhu. Miera zamestnanosti žien narodených mimo EÚ je značne nižšia ako miera zamestnanosti celkového obyvateľstva. Prehlbujú sa rozdiely v študijných výsledkoch medzi žiakmi s odlišným sociálno-ekonomickým zázemím. Začleňovanie prisťahovaných žiakov do školského systému si vyžaduje dôkladné monitorovanie, čo platí aj pre čoraz väčší nedostatok učiteľov.

(10)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Švédska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Švédsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Švédsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(11)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a zastáva názor (5), že Švédsko podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(12)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a konvergenčný program na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčania 1.

1.