Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32018H0464

    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/464 z 19. marca 2018 o monitorovaní kovov a jódu v morských riasach, halofytoch a vo výrobkoch na báze morských rias (Text s významom pre EHP )

    C/2018/1560

    Ú. v. EÚ L 78, 21.3.2018, p. 16–18 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2018/464/oj

    21.3.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 78/16


    ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2018/464

    z 19. marca 2018

    o monitorovaní kovov a jódu v morských riasach, halofytoch a vo výrobkoch na báze morských rias

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKA KOMISIA,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

    keďže:

    (1)

    Najvyššie prípustné množstvá arzénu, kadmia a olova (maximum levels, ďalej len „ML“) v rôznych potravinách sú stanovené nariadením Komisie (ES) č. 1881/2006 (1) (v nariadení ako „maximálne hodnoty obsahu“). V súčasnosti však nie sú stanovené žiadne ML týchto látok v morských riasach a halofytoch, okrem ML stanovených v tomto nariadení pre výživové doplnky zložené výlučne alebo hlavne z morských rias alebo výrobkov z nich získaných.

    (2)

    Pokiaľ ide o ortuť, v súčasnosti je nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (2) stanovená maximálna hladina rezíduí (ďalej len „MRL“) pre riasy a prokaryotické organizmy na štandardnú hladinu 0,01 mg/kg.

    (3)

    Vedecký výbor pre potraviny stanovil v roku 2006 horný limit pre príjem jódu v hmotnosti 600 μg na deň u dospelých a 200 μg na deň u detí vo veku 1 až 3 rokov (3). Uviedol, že požitie výrobkov z morských rias s vysokým obsahom jódu (najmä sušených výrobkov) môže viesť k nebezpečnému nadmernému príjmu jódu, ak takéto výrobky obsahujú viac ako 20 mg jódu/kg sušiny a vystavená populácia žije v oblasti s endemickým nedostatkom jódu.

    (4)

    Z dostupných údajov o výskyte vyplýva, že morské riasy obsahujú významné koncentrácie arzénu, kadmia, jódu, olova a ortuti. Keďže halofyty rastú tiež v morskom prostredí, možno odôvodnene predpokladať, že budú vykazovať podobný model príjmu týchto látok, a teda aj podobný model kontaminácie.

    (5)

    Morské riasy a halofyty predstavujú čoraz výraznejší podiel v konzumných návykoch určitých spotrebiteľov v EÚ. Preto je nevyhnutné posúdiť, či by si príspevok arzénu, kadmia, jódu, olova a ortuti z morských rias a halofytov k celkovému vystaveniu účinkom týchto látok vyžadoval stanovenie ML pre arzén, kadmium a olovo v týchto komoditách alebo zmenu MRL pre ortuť v riasach a prokaryotických organizmoch, resp. akékoľvek opatrenie, ktoré by sa malo prijať v súvislosti s vystavením účinkom jódu z týchto výrobkov.

    (6)

    Pokiaľ ide o prídavné látky v potravinách na báze morských rias, špecifikácie sú stanovené v prílohách k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 231/2012 (4). V prípade niektorých z týchto prídavných látok úrad EFSA odporučil prehodnotiť hranice pre nečistoty v podobe toxických prvkov s cieľom zabezpečiť, aby sa používanie týchto prídavných látok nestalo významným zdrojom vystavenia účinkom uvedených toxických prvkov, najmä u dojčiat a malých detí (5). Preto by sa malo posúdiť vystavenie účinkom arzénu, kadmiu, jódu, olovu a ortuti v prídavných látkach v potravinách na báze rias.

    (7)

    Najvyššie prípustné množstvá arzénu, olova, kadmia a ortuti v krmivách sú stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES (6). Keďže niektoré druhy morských rias sa používajú ako krmivo, obsah kovov v týchto druhoch by sa mal takisto preskúmať, a to nielen z hľadiska zdravia zvierat, ale aj s ohľadom na prenos týchto kovov do potravinových výrobkov živočíšneho pôvodu.

    (8)

    Mali by sa zozbierať údaje o výskyte arzénu, kadmia, jódu, olova a ortuti v rôznych druhoch morských rias, v halofytoch a vo výrobkoch na báze morských rias, ako podporný materiál pri posudzovaní vystavenia prostredníctvom stravy.

    PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

    1.

    Aby členské štáty v spolupráci s prevádzkovateľmi potravinárskych a krmivárskych podnikov monitorovali v rokoch 2018, 2019 a 2020 prítomnosť arzénu, kadmia, jódu, olova a ortuti v morských riasach, halofytoch a vo výrobkoch na báze morských rias. V záujme presného odhadu vystavenia by malo monitorovanie zahŕňať jedlé halofyty vrátane druhov Salicorna europaeaTetragonia tetragonoides a širokú paletu druhov morských rias, aby boli zohľadnené stravovacie návyky a používanie krmiva, vrátane druhov Ecklonia bicyclis (Arame), Fucus vesiculosus, Palmaria palmata (Dulse), Hizikia fusiforme (Hiziki), Chondrus crispus (Puchratka kučeravá, tzv. Írsky mach), Laminaria digitata (Čepelatka prstnatá), Laminaria japonica, Saccharina japonica (Kombu), Porphyra a Pyropia spp., Ascophyllum nodosum, Ulva sp., Himanthalia elongata, Fucus serratus, Codium sp., Sacharina latissima, Undaria pinnatifida (Wakame) a Alaria esculenta. Mali by sa zhromažďovať aj údaje o výskyte prídavných látok v potravinách na báze morských rias vrátane E 400, E 401, E 403, E 404, E 405, E 406, E 407, E 407a a E 160aiv).

    2.

    Pri monitorovaní potravín by sa mali dodržiavať postupy odberu vzoriek stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 333/2007 (7), aby sa zabezpečila reprezentatívnosť vzoriek s ohľadom na šaržu, z ktorej boli odobrané.

    3.

    Pri monitorovaní krmív by sa mali dodržiavať ustanovenia uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 152/2009 (8).

    4.

    Analýzy by sa mali vykonávať v súlade s prílohou III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (9), a to pomocou analytickej metódy, pri ktorej bolo preukázané, že vedie k spoľahlivým výsledkom.

    5.

    Pri analýze ortuti by sa mal prednostne stanoviť obsah metylortuti a celkový obsah ortuti, a pri analýze arzénu by sa mal stanoviť obsah anorganického arzénu a celkový obsah arzénu, a podľa možnosti aj ďalšie relevantné druhy arzénu.

    6.

    Mali by sa uviesť druhy alebo čísla prídavných látok a skutočnosť, či boli analyzované výrobky čerstvé, sušené alebo spracované. Ak je to možné, mal by sa uviesť aj pôvod výrobkov (voľne žijúce alebo pestované rastliny), dátum a miesto zberu, časť morskej riasy, ktorá bola analyzovaná, a prípadné informácie na etikete hotových výrobkov.

    7.

    Uvedené údaje by sa mali pravidelne poskytovať úradu EFSA formou správy, ktorej elektronický formát, ako aj požadované informácie stanovuje úrad EFSA, na účely ich zhromaždenia do jednej databázy.

    V Bruseli 19. marca 2018

    Za Komisiu

    Vytenis ANDRIUKAITIS

    člen Komisie


    (1)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5).

    (2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).

    (3)  Prípustné horné hranice príjmu vitamínov a minerálov – Vedecký výbor pre potraviny – pracovná skupina pre výživu, nové potraviny a potravinové alergény. Február, 2006 http://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/efsa_rep/blobserver_assets/ndatolerableuil.pdf

    (4)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2012 z 9. marca 2012, ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2012, s. 1).

    (5)  Prehodnotenie agaru (E 406) ako prídavnej látky v potravinách. Vestník EFSA (EFSA Journal) (2016) 14(12): 4645.

    (6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES zo 7. mája 2002 o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá (Ú. v. ES L 140, 30.5.2002, s. 10).

    (7)  Nariadenie Komisie (ES) č. 333/2007 z 28. marca 2007, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a metódy analýzy na úradnú kontrolu hladín mikroprvkov a procesných kontaminujúcich látok v potravinách (Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2007, s. 29).

    (8)  Nariadenie Komisie (ES) č. 152/2009 z 27. januára 2009, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analýzy na účely úradných kontrol krmív (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2009, s. 1).

    (9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).


    Top