Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32018H0334

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/334 z 1. marca 2018 o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete

C/2018/1177

OJ L 63, 6.3.2018, p. 50–61 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2018/334/oj

6.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/50


ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2018/334

z 1. marca 2018

o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

Internet a poskytovatelia služieb, ktorí pôsobia na internete, významne prispievajú k inovácii, hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest v Únii. Mnohí z týchto poskytovateľov služieb zohrávajú zásadnú úlohu v digitálnom hospodárstve tým, že prepájajú podniky a občanov a uľahčujú verejnú diskusiu a šírenie informácií, názorov a myšlienok. Avšak v niektorých prípadoch ich služby zneužívajú tretie strany na vykonávanie nezákonných činností na internete, napr. na šírenie určitých informácií týkajúcich sa terorizmu, sexuálne zneužívanie detí, nezákonné nenávistné prejavy alebo porušovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré môžu narušiť dôveru používateľov a poškodiť obchodné modely týchto poskytovateľov služieb. V niektorých prípadoch môžu dokonca dotknutí poskytovatelia služieb získať určitú výhodu z takýchto činností, napríklad keď sprístupnia obsah chránený autorským právom bez povolenia držiteľov práv.

(2)

Výskyt nezákonného obsahu na internete má vážne negatívne následky tak pre používateľov a iných dotknutých občanov, ako aj pre podniky a spoločnosť ako celok. Poskytovatelia online služieb majú vzhľadom na svoju ústrednú úlohu a technické prostriedky a možnosti spojené so službami, ktoré poskytujú, osobitnú spoločenskú povinnosť pomáhať v boji proti nezákonnému obsahu, ktorý sa šíri prostredníctvom využívania ich služieb.

(3)

Keďže rýchle odstránenie nezákonného obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu má často zásadný význam pre obmedzenie rozsiahlejšieho šírenia a ujmy, uvedená povinnosť zahŕňa okrem iného aj to, že dotknutí poskytovatelia služieb by mali byť schopní rýchlo prijať rozhodnutia o možných opatreniach v súvislosti s nezákonným obsahom na internete. Táto povinnosť takisto znamená, že by mali zaviesť účinné a primerané ochranné opatrenia, najmä s cieľom zabezpečiť, aby konali obozretne a primeraným spôsobom a aby sa zabránilo neúmyselnému odstráneniu obsahu, ktorý nie je nezákonný.

(4)

Mnohí poskytovatelia online služieb uznali túto povinnosť a konajú v súlade s ňou. Na kolektívnej úrovni sa dosiahol významný pokrok prostredníctvom rôznych dobrovoľných opatrení vrátane internetového fóra EÚ o teroristickom obsahu na internete, kódexu správania EÚ pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete a memoranda o porozumení v otázkach predaja falšovaného tovaru cez internet. Napriek týmto záväzkom a pokroku je však nezákonný obsah na internete naďalej vážnym problémom v Únii.

(5)

Európska rada, znepokojená sériou teroristických útokov v EÚ a šírením teroristickej propagandy na internete, na zasadnutí 22. a 23. júna 2017 vyhlásila, že „od tohto odvetvia očakáva, že (…) vyvinie nové technológie a nástroje, ktoré zlepšia automatické odhaľovanie obsahu, ktorý podnecuje na páchanie teroristických činov, a jeho odstraňovanie. …“ Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. júna 2017 naliehavo žiada online platformy, aby „posilnili opatrenia na boj proti nezákonnému a škodlivému obsahu na internete“. Ministri členských štátov v rámci internetového fóra EÚ opakovane vyzvali podniky, aby zaujali iniciatívnejší prístup pri ochrane svojich používateľov pred teroristickým obsahom. Pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, Rada vo svojich záveroch o ich presadzovaní zo 4. decembra 2014 vyzvala Komisiu, aby zvážila využitie dostupných nástrojov hľadania porušovateľov práv duševného vlastníctva a úlohu sprostredkovateľov v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva.

(6)

Komisia 28. septembra 2017 prijala oznámenie o zodpovednosti poskytovateľov online služieb v súvislosti s nezákonným obsahom na internete (1). V uvedenom oznámení Komisia uviedla, že posúdi, či treba ďalej konať, a to aj monitorovaním pokroku na základe dobrovoľných opatrení. Toto odporúčanie na uvedené oznámenie nadväzuje, odzrkadľuje úroveň jeho ambícií a dodáva mu účinnosť, a zároveň náležite zohľadňuje a využíva významný pokrok, ktorý sa dosiahol prostredníctvom uvedených dobrovoľných opatrení.

(7)

V tomto odporúčaní sa uznáva, že treba venovať náležitú pozornosť zvláštnostiam boja proti rôznym druhom nezákonného obsahu na internete a osobitným reakciám, ktoré by si tieto mohli vyžadovať, a to vrátane osobitných legislatívnych opatrení. Komisia uznala potrebu takýchto osobitných legislatívnych opatrení napríklad aj tým, že s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu prijala 25. mája 2016 návrh na zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (2). Komisia 14. septembra 2016 takisto prijala návrh smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu (3), v ktorej sa stanovuje povinnosť pre určitých poskytovateľov služieb prijať v spolupráci s držiteľmi práv opatrenia, ktorými zabezpečia vykonávanie dohôd uzavretých s držiteľmi práv o používaní ich diel alebo iných predmetov ochrany alebo v rámci svojich služieb zamedzia prístup k dielam alebo iným predmetom ochrany, ako ich určia držitelia práv v spolupráci s poskytovateľmi služieb. Toto odporúčanie sa takýchto legislatívnych opatrení a návrhov netýka.

(8)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (4) sú ustanovené výnimky zo zodpovednosti, ktoré sú za určitých podmienok podľa článku 14 k dispozícii určitým poskytovateľom online služieb, a to vrátane poskytovateľov hostingových služieb. Na využitie výnimky zo zodpovednosti musia poskytovatelia hostingových služieb promptne odstrániť nezákonné informácie, ktoré uchovávajú, alebo znemožniť prístup k nim hneď po zistení týchto skutočností, a pokiaľ ide o náhradu škody, nesmú si byť vedomí skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie. Takéto skutočnosti alebo okolnosti môžu zistiť okrem iného z oznámení, ktoré im boli predložené. Smernica 2000/31/ES predstavuje základ, podľa ktorého sa vytvoria postupy na odstránenie nezákonných informácií a znemožnenie prístupu k nim. Touto smernicou sa takisto členským štátom dáva možnosť od dotknutých poskytovateľov služieb vyžadovať, aby v súvislosti s nezákonným obsahom, ktorý by mohli uchovávať, uplatňovali povinnú starostlivosť.

(9)

Pri prijímaní opatrení proti nezákonnému obsahu na internete sú členské štáty povinné rešpektovať zásadu krajiny pôvodu stanovenú v smernici 2000/31/ES. Z dôvodov spadajúcich do rozsahu koordinovanej oblasti, ako sa vymedzuje v uvedenej smernici, preto nesmú obmedzovať slobodu poskytovať služby informačnej spoločnosti poskytovateľmi, ktorí sú zaregistrovaní v inom členskom štáte, avšak s možnosťou výnimiek za určitých podmienok stanovených v uvedenej smernici.

(10)

Navyše sa v niekoľkých ďalších právnych aktoch Únie stanovuje právny rámec pre určité konkrétne druhy nezákonného obsahu, ktorý je dostupný a šíri sa na internete. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ (5) sa od členských štátov osobitne vyžaduje, aby prijali opatrenia na odstránenie webových stránok, ktoré obsahujú alebo šíria detskú pornografiu, a umožňuje im blokovať prístup k takýmto webovým stránkam pod podmienkou dodržania určitých ochranných opatrení. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (6), ktorá sa má transponovať do vnútroštátneho práva do 8. septembra 2018, obsahuje podobné ustanovenia, pokiaľ ide o obsah na internete, ktorý predstavuje verejné podnecovanie k páchaniu trestných činov terorizmu. V smernici (EÚ) 2017/541 sa takisto stanovujú minimálne pravidlá vymedzenia trestných činov terorizmu, trestných činov súvisiacich s teroristickou skupinou a trestných činov súvisiacich s teroristickými činnosťami. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES (7) môžu príslušné súdne orgány vydať súdny príkaz proti sprostredkovateľom, ktorých služby využíva tretia strana na účely porušovania práv duševného vlastníctva.

(11)

Osobitne v tejto súvislosti niektoré členské štáty od prijatia smernice 2000/31/ES prijali k dobrovoľným opatreniam určitých poskytovateľov online služieb pravidlá o mechanizmoch oznamovania a prijímania opatrení. Prijatie takýchto pravidiel iné členské štáty zvažujú. Tieto mechanizmy sa vo všeobecnosti snažia uľahčiť oznamovanie obsahu, ktorý oznamujúca strana považuje za nezákonný, dotknutému poskytovateľovi hostingových služieb (oznámenie), na základe ktorého uvedený poskytovateľ môže rozhodnúť, či súhlasí s takýmto posúdením a či si želá odstrániť tento obsah alebo znemožniť prístup k nemu (opatrenie). Rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi narastajú. V dôsledku toho sa na dotknutých poskytovateľov služieb môžu vzťahovať rôzne právne požiadavky, ktoré sa navzájom líšia obsahom aj rozsahom.

(12)

V záujme vnútorného trhu a účinnosti boja proti nezákonnému obsahu na internete a s cieľom zabezpečiť vyvážený prístup, o ktorý sa snaží smernica 2000/31/ES, je nevyhnutné stanoviť určité hlavné zásady, ktorými by sa mala riadiť činnosť členských štátov a dotknutých poskytovateľov služieb v tejto oblasti.

(13)

Tieto zásady by sa mali stanoviť a uplatňovať za plného rešpektovania základných práv chránených v právnom poriadku Únie, a to najmä tých, ktoré sú zaručené v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). V rámci boja proti nezákonnému obsahu na internete by mali fungovať riadne a spoľahlivé ochranné opatrenia na zabezpečenie ochrany rôznych základných práv všetkých dotknutých strán. V závislosti od prípadu, medzi tieto práva patria sloboda prejavu vrátane slobody prijímať a rozširovať informácie, práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, ako aj práva na účinnú súdnu ochranu používateľov dotknutých služieb. Môžu k nim patriť aj sloboda podnikania vrátane zmluvnej slobody poskytovateľov hostingových služieb, práva dieťaťa a práva na ochranu majetku vrátane duševného vlastníctva, ako aj právo na ľudskú dôstojnosť a nediskrimináciu niektorých ďalších dotknutých strán. Poskytovateľ hostingových služieb by mal pri rozhodovaní o odstránení obsahu, ktorý uchováva, alebo o znemožnení prístupu k nemu náležite zohľadniť predovšetkým základné práva a oprávnené záujmy používateľov, ako aj zásadný vplyv, ktorý uvedení poskytovatelia zvyčajne majú na verejnú diskusiu a šírenie a prijímanie faktov, názorov a myšlienok v súlade so zákonom.

(14)

V súlade s horizontálnym prístupom, z ktorého vychádza výnimka zo zodpovednosti stanovená v článku 14 smernice 2000/31/ES by sa toto odporúčanie malo uplatňovať na všetky druhy obsahu, ktorý nie je v súlade s právom Únie alebo s právom členských štátov bez ohľadu na konkrétny predmet alebo povahu uvedených právnych predpisov. Je postačujúce, ak sa zohľadnia právne predpisy členských štátov, ktorých sa týka poskytovanie predmetných služieb, predovšetkým členských štátov, na ktorých území je poskytovateľ hostingových služieb zaregistrovaný alebo na ktorých území sa tieto služby poskytujú. Okrem toho by sa pri vykonávaní tohto odporúčania mala náležite zohľadniť závažnosť nezákonného obsahu a všetky druhy ním potenciálne spôsobenej ujmy, ktorá môže úzko súvisieť s tým, ako rýchlo sa prijmú opatrenia. Zároveň treba zohľadniť to, čo sa dá od poskytovateľov hostingových služieb rozumne očakávať s ohľadom na aktuálny vývoj, ak je to relevantné, a na možné využitie technológií. Náležitá pozornosť by sa mala venovať aj významným rozdielom, ktoré môžu existovať medzi rôznymi druhmi nezákonného obsahu, a opatreniami, ktoré sa majú prijať v boji proti nim.

(15)

Poskytovatelia hostingových služieb zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v boji proti nezákonnému obsahu na internete, keďže uchovávajú informácie poskytnuté používateľmi – a na ich požiadanie – a dávajú k nim prístup iným používateľom, často vo veľkom rozsahu. Toto odporúčanie sa preto primárne vzťahuje na činnosť a zodpovednosť týchto poskytovateľov. Avšak tam, kde je to vhodné, sa odporúčania môžu takisto primerane uplatniť vo vzťahu k ostatným dotknutým poskytovateľom online služieb. Keďže cieľom tohto odporúčania je riešiť riziká súvisiace s nezákonným obsahom na internete, ktorý ovplyvňuje spotrebiteľov v Únii, vzťahuje sa na činnosti všetkých poskytovateľov hostingových služieb, ak smerujú svoje činnosti na spotrebiteľov bývajúcich v Únii, bez ohľadu na to, či sú registrovaní v Únii alebo v tretej krajine.

(16)

Mechanizmy na predkladanie oznámení poskytovateľom hostingových služieb ohľadne obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný, sú významným prostriedkom boja proti nezákonnému obsahu na internete. Takéto mechanizmy by mali uľahčovať oznamovanie zo strany všetkých fyzických osôb alebo subjektov, ktoré tak chcú urobiť. Preto by tieto mechanizmy mali byť pre všetkých používateľov ľahko prístupné a použiteľné. Poskytovatelia hostingových služieb by však mali zostať pružní, napríklad pokiaľ ide o formát podávania správ alebo technológie, ktoré sa majú použiť, aby sa umožnili účinné riešenia a vyhlo sa neprimeranému zaťaženiu týchto poskytovateľov.

(17)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa článku 14 smernice 2000/31/ES by oznámenia mali byť dostatočne presné a adekvátne odôvodnené tak, aby poskytovateľ hostingových služieb, ktorému sa doručia, mohol prijať informované a uvážlivé rozhodnutie, ako naloží s oznámením. Malo by sa preto v čo možno najväčšej miere zabezpečiť, aby bola táto norma splnená. Avšak to, či dané oznámenie predstavuje zistenie alebo uvedomenie v zmysle článku 14 uvedenej smernice, sa má posudzovať vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu, majúc na pamäti, že k takémuto zisteniu alebo uvedomeniu sa dá prísť aj inými spôsobmi ako prostredníctvom oznámení.

(18)

Vo všeobecnosti nie je potrebné, aby mal poskytovateľ hostingových služieb na to, aby prijal informované a uvážlivé rozhodnutie o opatreniach nadväzujúcich na prijaté oznámenie, kontaktné údaje predkladateľa oznámenia. Podmieniť predkladanie oznámení poskytnutím kontaktných údajov by znamenalo pre oznámenia prekážku. Kontaktné údaje sú ale potrebné na to, aby poskytovateľ hostingových služieb mohol poskytnúť spätnú väzbu. Preto by predkladatelia oznámení mali mať možnosť uviesť svoje kontaktné údaje bez toho, aby to bolo povinné.

(19)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a presnosť mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení a umožniť v prípade potreby nápravu, by poskytovatelia hostingových služieb mali včas a primerane informovať predkladateľov oznámení a/alebo poskytovateľov obsahu, ak majú k dispozícii ich kontaktné údaje, o krokoch prijatých v rámci uvedených mechanizmov, a to najmä pokiaľ ide o ich rozhodnutia týkajúce sa požadovaného odstránenia príslušného obsahu alebo znemožnenia prístupu k nemu. Údaje, ktoré sa majú poskytnúť, by mali byť primerané v tom, že by mali zodpovedať podaniu zo strany dotknutej osoby v jej oznámení alebo námietke, pričom by sa zároveň umožnili primerané a diferencované riešenia bez nadmerného zaťaženia poskytovateľov.

(20)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a spravodlivosť a zamedziť neúmyselnému odstráneniu obsahu, ktorý nie je nezákonným obsahom, by poskytovatelia obsahu mali byť v zásade informovaní o rozhodnutí odstrániť alebo zneprístupniť obsah, ktorý sa uchováva na ich žiadosť, a mali by mať možnosť spochybniť toto rozhodnutie námietkou, aby sa toto rozhodnutie mohlo zmeniť, ak je to vhodné, a to bez ohľadu na to, či bolo prijaté na základe oznámenia, nahlásenia alebo iniciatívnych opatrení poskytovateľa hostingových služieb.

(21)

Avšak vzhľadom na povahu predmetného obsahu, na cieľ takéhoto postupu predkladania námietok a na dodatočné zaťaženie, ktoré to predstavuje pre poskytovateľov hostingových služieb, neexistuje žiadne odôvodnenie odporučiť, aby sa takéto informácie poskytovali o uvedenom rozhodnutí, ani o možnosti napadnúť toto rozhodnutie v prípadoch, kedy je zrejmé, že daný obsah je nezákonným obsahom a týka sa závažných trestných činov zahŕňajúcich ohrozenie života alebo bezpečnosti osôb, akými sú napr. trestné činy vymedzené v smernici (EÚ) 2017/541 a v smernici 2011/93/EÚ. Na dôvažok k tomu sa v určitých prípadoch z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti, a najmä z dôvodov predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, môže pripustiť, aby sa uvedené informácie dotknutému poskytovateľovi obsahu neposkytli priamo. Poskytovatelia hostingových služieb by ich preto nemali poskytovať, ak príslušný orgán z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti podal žiadosť v tomto zmysle, a to tak dlho, ako ich uvedený orgán o to požiadal na základe uvedených dôvodov. Pokiaľ to znamená obmedzenie práva byť informovaný v súvislosti so spracúvaním osobných údajov, mali by byť splnené príslušné podmienky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (8).

(22)

Mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení by v žiadnom prípade nemali mať vplyv na právo zúčastnených strán začať súdne konanie v súlade s uplatniteľným právom, pokiaľ ide o akýkoľvek obsah, ktorý sa považuje za nezákonný obsah, alebo pokiaľ ide o akékoľvek opatrenia prijaté v tejto súvislosti poskytovateľmi hostingových služieb. Mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov, ku ktorým dochádza v tejto súvislosti, môžu byť dôležitým doplnkom súdnych konaní, najmä ak umožňujú účinné, dostupné a rýchle riešenie takýchto sporov. Mimosúdne riešenie sporov by sa preto malo podporiť pod podmienkou, že príslušné mechanizmy budú spĺňať určité normy, predovšetkým z hľadiska procesnej spravodlivosti, a síce že prístup zmluvných strán k súdom zostane nedotknutý a že sa zabráni zneužívaniu týchto mechanizmov.

(23)

S cieľom lepšie posúdiť účinnosť mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení a iných činností poskytovateľov hostingových služieb v súvislosti s obsahom, ktorý sa považuje za nezákonný, a s cieľom zabezpečiť zodpovednosť by vo vzťahu k širokej verejnosti mala existovať transparentnosť. Poskytovatelia hostingových služieb by preto mali pravidelne uverejňovať správy o týchto mechanizmoch a iných činnostiach, ktoré by mali byť dostatočne úplné a podrobné na to, aby poskytovali dostatočný prehľad. Tieto správy by mali dopredu zabezpečiť aj jasnosť, pokiaľ ide o podmienky poskytovania služieb, o politiku týkajúcu sa odstraňovania akéhokoľvek obsahu, ktorý poskytovatelia hostingových služieb uchovávajú, vrátane nezákonného obsahu, alebo znemožnenia prístupu k nemu.

(24)

Okrem mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení môžu byť dôležitým prvkom v boji proti nezákonnému obsahu na internete aj primerané a konkrétne iniciatívne opatrenia, ktoré dobrovoľne prijmú poskytovatelia hostingových služieb, vrátane používania automatizovaných prostriedkov v určitých prípadoch, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES. V súvislosti s takýmito iniciatívnymi opatreniami by sa mala zohľadniť situácia poskytovateľov hostingových služieb, ktorí z dôvodu svojej veľkosti alebo rozsahu, v akom pôsobia, majú k dispozícii len obmedzené zdroje a odborné znalosti, ako aj potreba účinných a primeraných sprievodných ochranných opatrení.

(25)

Prijatie takýchto iniciatívnych opatrení môže byť predovšetkým vhodné v prípadoch, ak už bola stanovená nezákonná povaha obsahu alebo ak je obsah takého druhu, že posúdenie kontextu nie je potrebné. Prijatie plánovaných opatrení môže závisieť takisto od ich povahy, rozsahu a účelu a od druhu daného obsahu, od toho, či obsah oznámil orgán presadzovania práva alebo Europol, a či už boli v súvislosti s týmto obsahom prijaté nejaké opatrenia z dôvodu, že sa považuje za nezákonný obsah. Predovšetkým pokiaľ ide o detskú pornografiu, poskytovatelia hostingových služieb by mali prijať iniciatívne opatrenia zamerané na odhaľovanie takéhoto materiálu a prevenciu jeho šírenia v súlade so záväzkami prijatými v rámci Globálnej aliancie proti sexuálnemu zneužívaniu detí online.

(26)

V tejto súvislosti Komisia vo svojom oznámení z 28. septembra 2017 o boji proti nezákonnému obsahu na internete vyjadrila názor, že prijatie takýchto dobrovoľných iniciatívnych opatrení nevedie automaticky k tomu, že dotknutý poskytovateľ hostingových služieb stratí právo na výnimku zo zodpovednosti stanovenú v článku 14 smernice 2000/31/ES.

(27)

Je nevyhnutné, aby na všetky opatrenia na boj proti nezákonnému obsahu na internete podliehali účinným a primeraným ochranným opatreniam, ktoré zabezpečia, že poskytovatelia hostingových služieb budú konať obozretne a primerane pri stanovení a uplatňovaní svojich politík v súvislosti s akýmkoľvek obsahom, ktorý uchovávajú, vrátane nezákonného obsahu. Cieľom je zaistiť najmä to, aby používatelia mohli slobodne prijímať a rozširovať informácie na internete v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Okrem ochranných opatrení stanovených v platných právnych predpisoch, vo vzťahu napríklad k ochrane osobných údajov, by sa mali stanoviť a podľa potreby uplatňovať aj osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa najmä ľudského dohľadu a kontroly v súvislosti s používaním automatizovaných prostriedkov s cieľom zabrániť akýmkoľvek neúmyselným a chybným rozhodnutiam.

(28)

V rámci boja proti nezákonnému obsahu na internete by sa mala zabezpečiť hladká, účinná a primeraná spolupráca medzi príslušnými orgánmi a poskytovateľmi hostingových služieb. Takáto spolupráca by v prípade potreby mohla využívať pomoc Europolu, napríklad v rámci boja proti terorizmu, proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a kontaktovaniu detí na sexuálne účely. S cieľom uľahčiť takúto spoluprácu by členské štáty a poskytovatelia hostingových služieb mali určiť kontaktné miesta a stanoviť postupy prioritného spracovania oznámení predložených uvedenými orgánmi s primeraným stupňom dôvery, pokiaľ ide o ich presnosť, berúc do úvahy osobitné odborné znalosti a povinnosti uvedených orgánov. S cieľom účinne riešiť niektoré mimoriadne závažné trestné činy, akými sú trestné činy vymedzené v smernici (EÚ) 2017/541 a smernici 2011/93/EÚ, ktoré by si mohli poskytovatelia hostingových služieb všimnúť pri vykonávaní svojich činností, by členské štáty mali byť nabádané k tomu, aby využívali možnosť uvedenú v článku 15 ods. 2 smernice 2000/31/ES a uzákonili povinnosť podávať správy v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä nariadením (EÚ) 2016/679.

(29)

Osobitné odborné znalosti, ako aj vôľu dobrovoľne prevziať určité povinnosti súvisiace s bojom proti nezákonnému obsahu na internete by okrem príslušných orgánov mohli mať aj určité fyzické osoby alebo subjekty vrátane mimovládnych organizácií a odborových združení. Vzhľadom na pridanú hodnotu dôveryhodných oznamovateľov a niekedy aj vysoký počet oznámení by sa mala podporiť spolupráca medzi nimi a poskytovateľmi hostingových služieb, konkrétne tým, že sa oznámenia predložené dôveryhodnými oznamovateľmi budú spracovávať prioritne a s primeraným stupňom dôvery, pokiaľ ide o ich presnosť. Táto spolupráca by však v súlade s osobitným postavením dôveryhodných oznamovateľov mala byť prístupná iba fyzickým osobám a subjektom, ktoré ctia hodnoty, na ktorých je Únia založená, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, a ktoré spĺňajú určité primerané podmienky. Tie by navyše mali byť jasné a objektívne a verejne dostupné.

(30)

Boj proti nezákonnému obsahu na internete si vyžaduje komplexný prístup, keďže takýto obsah často prechádza od jedného poskytovateľa hostingových služieb k inému a zvyčajne využíva najslabšie články v reťazci. Spolupráca, ktorá pozostáva najmä z dobrovoľnej výmeny skúseností, technologických riešení a najlepších postupov, je preto nevyhnutná. Takáto spolupráca je mimoriadne dôležitá pre poskytovateľov hostingových služieb, ktorí z dôvodu svojej veľkosti alebo rozsahu svojho pôsobenia majú iba obmedzené zdroje a odborné znalosti.

(31)

K terorizmu patrí aj nezákonné a svojvoľné používanie násilia voči občanom a ich zastrašovanie. Teroristi sa čoraz viac spoliehajú na internet, pokiaľ ide o šírenie teroristickej propagandy, a často používajú dômyselné metódy, aby zabezpečili jej rýchle a rozsiahle rozšírenie. Hoci sa dosiahol určitý pokrok, a to najmä v rámci internetového fóra EÚ, pretrváva naliehavá potreba rýchlejšie a účinnejšie reagovať na teroristický obsah na internete. Rovnako existuje naďalej potreba toho, aby poskytovatelia hostingových služieb zúčastnení na internetovom fóre EÚ v plnej miere dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa účinného a komplexného systému predkladania správ.

(32)

Vzhľadom na osobitosti boja proti teroristickému obsahu na internete by sa odporúčania týkajúce sa boja proti nezákonnému obsahu na internete vo všeobecnosti mali doplniť o určité odporúčania, ktoré konkrétne súvisia s bojom proti teroristickému obsahu na internete, pričom treba vychádzať z úsilia, ktoré už bolo vyvinuté v rámci internetového fóra EÚ, a konsolidovať ho.

(33)

Vzhľadom na vážne riziká spojené s teroristickým obsahom a ústrednú úlohu poskytovateľov hostingových služieb pri šírení takéhoto obsahu by poskytovatelia hostingových služieb mali prijať všetky primerané opatrenia na to, aby nepovolili teroristický obsah, a ak je to možné, aby predišli jeho hostingu, s výhradou možnosti pre poskytovateľov hostingových služieb stanoviť si a presadzovať svoje podmienky poskytovania služieb, ako aj potreby zaviesť účinné a primerané ochranné opatrenia bez toho, aby bol dotknutý článok 14 smernice 2000/31/ES.

(34)

Uvedené opatrenia by mali zahŕňať najmä spoluprácu s príslušnými orgánmi a Europolom, pokiaľ ide o nahlásenia, ktoré sú osobitným prostriedkom na oznamovanie poskytovateľom hostingových služieb, prispôsobeným na osobitosti boja proti teroristickému obsahu. Príslušné orgány a Europol by pri predkladaní nahlásení mali mať možnosť požiadať o odstránenie alebo zneprístupnenie obsahu, ktorý považujú za teroristický, či už odkazom na príslušné platné právne predpisy alebo na podmienky poskytovania služieb dotknutého poskytovateľa hostingových služieb. Tieto mechanizmy nahlasovania by mali existovať popri mechanizmoch podávania oznámení, a to vrátane oznámení od dôveryhodných oznamovateľov, ktoré možno použiť aj na oznamovanie obsahu považovaného za teroristický obsah.

(35)

Vzhľadom na to, že teroristický obsah je zvyčajne najškodlivejší počas prvej hodiny jeho výskytu na internete, a vzhľadom na osobitné odborné znalosti a zodpovednosť príslušných orgánov a Europolu, by sa mali ako všeobecné pravidlo posudzovať do jednej hodiny a ak je to potrebné, mali by sa na ich základe podniknúť kroky.

(36)

Uvedené opatrenia na boj proti teroristickému obsahu by mali zahŕňať aj primerané a konkrétne iniciatívne opatrenia vrátane používania automatizovaných prostriedkov s cieľom odhaliť, identifikovať a promptne odstrániť teroristický obsah alebo znemožniť prístup k nemu a zabezpečiť, aby sa tento teroristický obsah opätovne nevyskytol, a to bez toho aby bol dotknutý článok 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES. V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť potreba primeraných a účinných sprievodných ochranných opatrení, predovšetkým tých, ktoré sa odporúčajú v kapitole II tohto odporúčania.

(37)

V rámci boja proti teroristickému obsahu na internete je mimoriadne dôležitá spolupráca, a to tak medzi poskytovateľmi hostingových služieb, ako aj medzi poskytovateľmi hostingových služieb a príslušnými orgánmi. Dosiahnutie cieľa predchádzať šíreniu teroristického obsahu naprieč rôznymi hostingovými službami môžu napomôcť najmä technologické nástroje, ktoré umožňujú automatickú detekciu obsahu, ako je napríklad databáza hashov. Takáto spolupráca a rozvoj, prevádzka a spoločné využívanie technologických nástrojov by sa mali podporovať, pričom treba, ak je to vhodné, využívať odborné znalosti Europolu. Takáto spolupráca je mimoriadne dôležitá na to, aby sa poskytovateľom hostingových služieb, ktorí z dôvodu svojej veľkosti alebo rozsahu pôsobenia majú obmedzené zdroje a odborné znalosti, umožnilo účinne a urýchlene reagovať na nahlásenia a prijímať iniciatívne opatrenia, v zmysle odporúčaní.

(38)

K takejto spolupráci by sa malo pripojiť pokiaľ možno čo najviac príslušných poskytovateľov hostingových služieb a všetci zúčastňujúci sa poskytovatelia hostingových služieb by mali pomáhať pri optimalizácii týchto nástrojov a ich maximálneho využívania. Takisto by sa mali dohodnúť podmienky spolupráce medzi všetkými príslušnými stranami, podľa potreby aj s Europolom, keďže takéto opatrenia môžu prispieť k zabezpečeniu jednotného a účinného prístupu a umožňujú výmenu relevantných skúseností a odborných znalostí.

(39)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie základného práva na ochranu fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov, ako aj voľného pohybu osobných údajov by spracúvanie osobných údajov v kontexte všetkých opatrení prijatých na vykonanie tohto odporúčania malo byť v úplnom súlade s pravidlami o ochrane údajov, predovšetkým s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (9), a mali by ho monitorovať príslušné orgány dohľadu.

(40)

Toto odporúčanie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú zakotvené najmä v Charte. Cieľom tohto odporúčania je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie článkov 1, 7, 8, 10, 11, 16, 17, 21, 24 a 47 Charty.

(41)

Komisia má v úmysle podrobne monitorovať všetky opatrenia prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie. Členské štáty a poskytovatelia hostingových služieb by preto mali byť pripravení Komisii na jej žiadosť predložiť všetky príslušné informácie, ktoré od nich možno odôvodnene očakávať, aby sa umožnilo takéto monitorovanie. Na základe takto získaných informácií a všetkých ostatných dostupných informácií vrátane správ na základe rôznych dobrovoľných opatrení Komisia posúdi účinky tohto odporúčania a určí, či sú potrebné ďalšie kroky vrátane predloženia návrhov záväzných právnych aktov Únie. Vzhľadom na osobitosti a naliehavú potrebu boja proti teroristickému obsahu na internete by sa uvedené monitorovanie a posúdenie malo vykonávať na základe podrobných informácií a obzvlášť rýchlo, do troch mesiacov od dátumu uverejnenia tohto odporúčania, zatiaľ čo v prípade ostatného nezákonného obsahu je vhodné uvedené monitorovanie a posúdenie vykonať do šiestich mesiacov po uverejnení,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

KAPITOLA I

Účel a pojmy

1.

Členské štáty a poskytovatelia hostingových služieb sa vyzývajú, aby v súvislosti s obsahom, ktorý poskytli poskytovatelia obsahu a ktorý uchovávajú na žiadosť týchto poskytovateľov obsahu, prijali účinné, vhodné a primerané opatrenia na boj proti nezákonnému obsahu na internete v súlade so zásadami stanovenými v tomto odporúčaní a v úplnom súlade s Chartou, najmä s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, a inými uplatniteľnými ustanoveniami práva Únie, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, hospodárskej súťaže a elektronického obchodu.

2.

Toto odporúčanie vychádza z pokroku dosiahnutého v rámci dobrovoľných opatrení medzi poskytovateľmi hostingových služieb a iných dotknutých poskytovateľov služieb týkajúcich sa rôznych druhov nezákonného obsahu, a tento pokrok konsoliduje. V oblasti terorizmu odporúčanie vychádza z pokroku dosiahnutého v rámci internetového fóra EÚ a konsoliduje ho.

3.

Týmto odporúčaním nie sú dotknuté práva a povinnosti členských štátov prijímať v súlade s právom Únie opatrenia týkajúce sa nezákonného obsahu na internete, ani možnosť, aby súdy alebo správne orgány členských štátov vyžadovali od poskytovateľov hostingových služieb odstránenie alebo zneprístupnenie nezákonného obsahu v súlade so svojimi právnymi poriadkami. Týmto odporúčaním nie je dotknuté ani postavenie poskytovateľov hostingových služieb podľa smernice 2000/31/ES, ani ich možnosť stanoviť podmienky poskytovania služieb a presadzovať ich v súlade s právom Únie a právnymi predpismi členských štátov.

4.

Na účely tohto odporúčania sa používajú tieto pojmy:

a)

„poskytovateľ hostingových služieb“ je poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktoré pozostávajú z uchovávania informácií, ktoré sú poskytované príjemcom služby na základe jeho žiadosti v zmysle článku 14 smernice 2000/31/ES, bez ohľadu na miesto jeho sídla, ktorý smeruje svoje činnosti na spotrebiteľov s bydliskom v Únii;

b)

„nezákonný obsah“ znamená akúkoľvek informáciu, ktorá nie je v súlade s právom Únie alebo právom dotknutého členského štátu;

c)

„používateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá je prijímateľom služieb poskytovaných poskytovateľom hostingových služieb;

d)

„poskytovateľ obsahu“ je používateľ, ktorý poskytol informácie, ktoré na jeho žiadosť boli alebo sú uchovávané poskytovateľom hostingových služieb;

e)

„oznámenie“ je akákoľvek komunikácia adresovaná poskytovateľovi hostingových služieb zo strany predkladateľa oznámenia v súvislosti s obsahom, ktorý uvedený poskytovateľ hostingových služieb uchováva a ktorý predkladateľ oznámenia považuje za nezákonný obsah, a žiada ňou, aby uvedený poskytovateľ hostingových služieb odstránil tento obsah alebo znemožnil prístup k nemu na dobrovoľnom základe;

f)

„predkladateľ oznámenia“ je fyzická osoba alebo subjekt, ktorý predložil oznámenie poskytovateľovi hostingových služieb;

g)

„dôveryhodný oznamovateľ“ je fyzická osoba alebo subjekt, ktorých poskytovateľ hostingových služieb považuje za osobu alebo subjekt s osobitnými odbornými znalosťami a kompetenciami na účely boja proti nezákonnému obsahu na internete;

h)

„teroristický obsah“ je akákoľvek informácia, šírenie ktorej predstavuje trestné činy vymedzené v smernici (EÚ) 2017/541 alebo trestné činy terorizmu vymedzené v právnych predpisoch dotknutého členského štátu, a to vrátane šírenia relevantných informácií, ktoré pochádzajú od teroristických skupín alebo sa im dajú pripísať alebo od subjektov zapísaných na príslušných zoznamoch zostavených Úniou alebo Organizáciou spojených národov;

i)

„orgány presadzovania práva“ sú príslušné orgány, ktoré určili členské štáty v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi na vykonávanie úloh v oblasti presadzovania práva na účely predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania trestných činov v súvislosti s nezákonným obsahom na internete;

j)

„príslušné orgány“ sú príslušné orgány, ktoré určili členské štáty v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi na vykonávanie úloh, ktoré zahŕňajú boj proti nezákonnému obsahu na internete, a to vrátane orgánov presadzovania práva a správnych orgánov poverených presadzovaním práva bez ohľadu na povahu alebo špecifický predmet úpravy tohto zákona uplatniteľného v určitých konkrétnych oblastiach;

k)

„nahlásenie“ je akákoľvek komunikácia adresovaná poskytovateľovi hostingových služieb zo strany príslušného orgánu alebo Europolu v súvislosti s obsahom, ktorý uvedený poskytovateľ hostingových služieb uchováva a ktorý uvedený orgán alebo Europol považuje za teroristický obsah, a žiada ňou, aby uvedený poskytovateľ hostingových služieb odstránil alebo zneprístupnil tento obsah na dobrovoľnom základe.

KAPITOLA II

Všeobecné odporúčania týkajúce sa všetkých druhov nezákonného obsahu

Predkladanie a spracúvanie oznámení

5.

Na predkladanie oznámení by sa mali stanoviť mechanizmy. Tieto mechanizmy by mali byť ľahko prístupné, používateľsky ústretové a mali by umožniť predkladanie oznámení elektronickými prostriedkami.

6.

Tieto mechanizmy by mali umožňovať a podporovať predkladanie oznámení, ktoré sú dostatočne presné a náležite odôvodnené s cieľom umožniť dotknutému poskytovateľovi hostingu prijímať informované a uvážlivé rozhodnutia v súvislosti s obsahom, ktorého sa oznámenie týka, a konkrétne rozhodnutia o tom, či sa má obsah považovať za nezákonný obsah a či sa má odstrániť alebo či sa má prístup k nemu znemožniť. Tieto mechanizmy by mali uľahčovať predkladanie oznámení, ktoré obsahujú vysvetlenie dôvodov, prečo sa predkladateľ domnieva, že obsah sa má považovať za nezákonný, a v ktorých sa jednoznačne uvádza, kde sa tento obsah vyskytuje.

7.

Predkladatelia oznámení by mali mať možnosť, ale nie povinnosť, uviesť v oznámení svoje kontaktné údaje. Ak sa rozhodnú uviesť ich, mala by sa zabezpečiť ich anonymita vo vzťahu k poskytovateľovi obsahu.

8.

Ak poskytovateľ hostingových služieb pozná kontaktné údaje predkladateľa oznámenia, mal by predkladateľovi oznámenia zaslať potvrdenie o prijatí oznámenia a mal by ho bezodkladne primeraným spôsobom informovať o svojom rozhodnutí o obsahu, ktorého sa oznámenie týka.

Informovanie poskytovateľov obsahu a námietky

9.

Ak sa poskytovateľ hostingových služieb rozhodne odstrániť akýkoľvek obsah, ktorý uchováva, pretože sa domnieva, že ide o nezákonný obsah, a to bez ohľadu na to, aké prostriedky boli použité na odhalenie, identifikáciu, odstránenie alebo zneprístupnenie tohto obsahu, a ak sú poskytovateľovi hostingových služieb známe kontaktné údaje poskytovateľa obsahu, tento poskytovateľ obsahu by mal byť bezodkladne primeraným spôsobom informovaný o tomto rozhodnutí a o dôvodoch, ktoré k rozhodnutiu viedli, ako aj o možnosti napadnúť toto rozhodnutie uvedenej v bode 11.

10.

Bod 9 by sa však nemal uplatňovať, ak je zjavné, že dotknutý obsah je nezákonným obsahom a týka sa závažných trestných činov zahŕňajúcich ohrozenie života alebo bezpečnosti osôb. Poskytovatelia hostingových služieb by okrem toho nemali poskytovať informácie uvedené v bode 9, ak ich príslušný orgán o to požiada z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti, a najmä z dôvodov predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov, a to tak dlho, ako ich o to príslušný orgán požiada.

11.

Poskytovatelia obsahu by mali mať možnosť v primeranej lehote napadnúť rozhodnutie poskytovateľa hostingových služieb uvedené v bode 9, a to predložením námietky uvedenému poskytovateľovi hostingových služieb. Mechanizmus na predkladanie takýchto námietok by mal byť používateľsky ústretový a mal by umožňovať elektronické podanie.

12.

Malo by sa zabezpečiť, že poskytovatelia hostingových služieb náležite zohľadnia všetky námietky, ktoré im budú doručené. Ak námietka obsahuje dôvody, pre ktoré poskytovateľ hostingových služieb dospeje k záveru, že obsah, ktorého sa námietka týka, netreba považovať za nezákonný obsah, poskytovateľ hostingových služieb by mal bezodkladne zmeniť svoje rozhodnutie o odstránení tohto obsahu alebo znemožnení prístupu k nemu bez toho, aby bola dotknutá jeho možnosť stanoviť si podmienky poskytovania služieb a presadzovať ich v súlade s právom Únie a právnymi predpismi členských štátov.

13.

Poskytovateľ obsahu, ktorý predložil námietku, ako aj príslušný predkladateľ oznámenia by mali byť v prípade, že ich kontaktné údaje sú poskytovateľovi hostingových služieb známe, bezodkladne informovaní o rozhodnutí, ktoré poskytovateľ hostingových služieb prijal v súvislosti s dotknutým obsahom.

Mimosúdne riešenie sporov

14.

Členské štáty sa nabádajú k tomu, aby tam, kde je to vhodné, na riešenie sporov týkajúcich sa odstránenia alebo zneprístupnenia nezákonného obsahu napomáhali mimosúdne riešenia sporov. Všetky mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov by mali byť ľahko prístupné, účinné, transparentné a nestranné a malo by sa nimi zabezpečiť, aby riešenie sporu bolo spravodlivé a v súlade s platnými právnymi predpismi. Pokusy urovnať tieto spory mimosúdne by nemali mať vplyv na prístup dotknutých strán k spravodlivosti.

15.

Ak sú v príslušnom členskom štáte k dispozícii mechanizmy na mimosúdne riešenie sporov, poskytovatelia služieb sa povzbudzujú, aby umožnili ich použitie.

Transparentnosť

16.

Poskytovatelia hostingových služieb by sa mali nabádať, aby zverejňovali jasné, ľahko zrozumiteľné a dostatočne podrobné vysvetlenie svojej politiky, pokiaľ ide o odstraňovanie a zneprístupňovanie obsahu, ktorý uchovávajú, vrátane obsahu považovaného za nezákonný.

17.

Poskytovatelia hostingových služieb by sa mali nabádať, aby pravidelne zverejňovali, pokiaľ možno aspoň raz za rok, správy o svojich činnostiach súvisiacich s odstránením obsahu považovaného za nezákonný obsah a znemožnením prístupu k nemu. Tieto správy by mali obsahovať konkrétne informácie o množstve a druhu odstráneného obsahu, o počte oznámení a doručených námietok, ako aj o čase potrebnom na prijatie opatrení.

Iniciatívne opatrenia

18.

Poskytovatelia hostingových služieb by sa mali nabádať, aby prijímali podľa možnosti primerané a konkrétne iniciatívne opatrenia v súvislosti s nezákonným obsahom. Takéto iniciatívne opatrenia by mohli zahŕňať používanie automatizovaných prostriedkov na odhaľovanie nezákonného obsahu, len ak sú vhodné a primerané a podliehajú účinným a primeraným ochranným opatreniam, a to najmä ochranným opatreniam uvedeným v bodoch 19 a 20.

Ochranné opatrenia

19.

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť poskytovateľov hostingových služieb stanoviť svoje podmienky poskytovania služieb a presadzovať ich v súlade s právom Únie a právnymi predpismi členských štátov, v snahe zabrániť odstráneniu obsahu, ktorý nie je nezákonný, by mali existovať účinné a primerané ochranné opatrenia na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia hostingových služieb konali obozretne a primerane, pokiaľ ide o obsah, ktorý uchovávajú, najmä pri spracúvaní oznámení a námietok a pri rozhodovaní o možnom odstránení alebo zneprístupnení obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný.

20.

Ak poskytovatelia hostingových služieb používajú automatizované prostriedky v súvislosti s obsahom, ktorý uchovávajú, mali by byť zavedené účinné a primerané ochranné opatrenia na zabezpečenie toho, že prijaté rozhodnutia týkajúce sa uvedeného obsahu, a to najmä rozhodnutia o odstránení alebo zneprístupnení obsahu považovaného za nezákonný obsah budú presné a podložené. Takéto ochranné opatrenia by mali hlavne zahŕňať ľudský dohľad a kontrolu vtedy, keď je to vhodné, a vždy, keď na určenie toho, či sa uvedený obsah má považovať za nezákonný obsah, treba podrobné posúdenie relevantného kontextu.

Ochrana proti zneužívaniu

21.

S cieľom zabrániť oznámeniam alebo námietkam podaným so zlým úmyslom a prijímaniu krokov na základe takýchto oznámení alebo námietok, ako aj iným formám zneužívania v súvislosti s odporúčanými opatreniami proti nezákonnému obsahu na internete stanovenými v tomto odporúčaní by sa mali prijať účinné a primerané opatrenia.

Spolupráca medzi poskytovateľmi hostingových služieb a členskými štátmi

22.

Členské štáty a poskytovatelia hostingových služieb by mali určiť kontaktné miesta pre otázky týkajúce nezákonného obsahu na internete.

23.

Mali by sa stanoviť zrýchlené postupy na spracovanie oznámení, ktoré predložili príslušné orgány.

24.

Členské štáty sa vyzývajú na stanovenie zákonnej povinnosti pre poskytovateľov hostingových služieb, aby títo na účely predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania trestných činov urýchlene informovali orgány presadzovania práva o akýchkoľvek dôkazoch o údajných závažných trestných činoch zahŕňajúcich ohrozenie života alebo bezpečnosti osôb, ktoré získali v rámci svojej činnosti venovanej odstraňovaniu nezákonného obsahu alebo znemožňovaniu prístupu k nemu v súlade s platnými právnymi požiadavkami, a to najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov vrátane nariadenia (EÚ) 2016/679.

Spolupráca medzi poskytovateľmi hostingových služieb a dôveryhodnými oznamovateľmi

25.

Spolupráca medzi poskytovateľmi hostingových služieb a dôveryhodnými oznamovateľmi by sa mala podporovať. Konkrétne by sa mali stanoviť zrýchlené postupy na spracovanie oznámení, ktoré predložili dôveryhodní oznamovatelia.

26.

Poskytovatelia hostingových služieb by sa mali nabádať, aby zverejňovali jasné a objektívne podmienky na určovanie toho, ktoré fyzické osoby alebo subjekty považujú za dôveryhodných oznamovateľov.

27.

Týmito podmienkami by sa malo zabezpečiť to, aby dotknuté fyzické osoby alebo subjekty mali potrebné odborné znalosti a aby vykonávali svoju činnosť dôveryhodného oznamovateľa obozretne a objektívne a na základe úcty k hodnotám, na ktorých je Únia založená.

Spolupráca medzi poskytovateľmi hostingových služieb

28.

Poskytovatelia hostingových služieb by si mali podľa možnosti navzájom vymieňať skúsenosti, technologické riešenia a najlepšie postupy na boj proti nezákonnému obsahu na internete, a to najmä s poskytovateľmi hostingových služieb, ktorí majú z dôvodu svojej veľkosti alebo rozsahu obmedzené zdroje a odborné znalosti, aj v rámci prebiehajúcej spolupráce medzi poskytovateľmi hostingových služieb prostredníctvom kódexov správania, memoránd o porozumení a iných dobrovoľných opatrení.

KAPITOLA III

Osobitné odporúčania týkajúce sa teroristického obsahu

Všeobecné ustanovenia

29.

Osobitné odporúčania týkajúce sa teroristického obsahu stanovené v tejto kapitole sa uplatňujú popri všeobecných odporúčaniach stanovených v kapitole II.

30.

Poskytovatelia hostingových služieb by vo svojich podmienkach poskytovania služieb mali výslovne stanoviť, že nebudú uchovávať teroristický obsah.

31.

Poskytovatelia hostingových služieb by mali prijať opatrenia na to, aby neuchovávali teroristický obsah, najmä pokiaľ ide o nahlásenia, iniciatívne opatrenia a spoluprácu v súlade s bodmi 32 až 40.

Predkladanie a spracúvanie nahlásení

32.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich príslušné orgány mali odborné kapacity a dostatočné zdroje na to, aby účinne odhaľovali a identifikovali teroristický obsah a predkladali nahlásenia dotknutým poskytovateľom hostingových služieb, a to najmä prostredníctvom vnútroštátnej jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu a v spolupráci s jednotkou EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu v rámci Europolu.

33.

Mali by sa zaviesť mechanizmy umožňujúce predkladanie nahlásení. Mali by sa zaviesť aj zrýchlené postupy na spracovanie nahlásení, a to najmä nahlásení, ktoré predložili vnútroštátne jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu a jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu v rámci Europolu.

34.

Poskytovatelia hostingových služieb by mali bezodkladne zaslať potvrdenie o prijatí nahlásenia a príslušný orgán alebo Europol informovať o svojich rozhodnutiach o obsahu, ktorého sa nahlásenia týkajú, v závislosti od prípadu s uvedením toho, kedy bol obsah odstránený alebo kedy bol prístup k nemu znemožnený, alebo s uvedením dôvodov, prečo sa rozhodli proti odstráneniu obsahu alebo proti znemožneniu prístupu k nemu.

35.

Poskytovatelia hostingových služieb by mali posúdiť a v prípade potreby odstrániť obsah identifikovaný v nahláseniach alebo znemožniť prístup k nemu spravidla do jednej hodiny od okamihu, keď im bolo doručené nahlásenie.

Iniciatívne opatrenia

36.

Poskytovatelia hostingových služieb by mali prijať vhodné a konkrétne iniciatívne opatrenia, okrem iného pomocou automatizovaných prostriedkov, s cieľom odhaliť, identifikovať a promptne odstrániť teroristický obsah alebo znemožniť prístup k nemu.

37.

Poskytovatelia hostingových služieb by mali prijať vhodné a konkrétne iniciatívne opatrenia, okrem iného pomocou automatizovaných prostriedkov, s cieľom bezodkladne zabrániť poskytovateľom obsahu, aby opätovne poskytovali obsah, ktorý už bol odstránený alebo ku ktorému bol už prístup znemožnený z dôvodu, že sa považuje za teroristický obsah.

Spolupráca

38.

S cieľom zabrániť šíreniu teroristických obsahov naprieč rôznymi hostingovými službami by sa poskytovatelia hostingových služieb mali nabádať k spolupráci formou výmeny a optimalizácie účinných, vhodných a primeraných technologických nástrojov vrátane takých nástrojov, ktoré umožňujú automatickú detekciu obsahu. Ak je to technicky možné, mali by sa zachytiť všetky príslušné formáty, prostredníctvom ktorých sa šíria teroristické obsahy. Takáto spolupráca by mala zahŕňať najmä poskytovateľov hostingových služieb, ktorí z dôvodu svojej veľkosti alebo rozsahu svojho pôsobenia majú obmedzené zdroje a odborné znalosti.

39.

Poskytovatelia hostingových služieb by sa mali povzbudzovať, aby prijímali potrebné opatrenia na riadne fungovanie a zlepšovanie nástrojov uvedených v bode 38, a to najmä poskytovaním identifikátorov týkajúcich sa každého obsahu považovaného za teroristický a využívaním všetkých možností týchto nástrojov.

40.

Príslušné orgány a poskytovatelia hostingových služieb by si mali dohodnúť podmienky spolupráce, podľa potreby aj s Europolom, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa teroristického obsahu na internete a čoraz lepšieho chápania teroristických aktivít na internete, zlepšenia mechanizmov nahlasovania, predchádzania zbytočnému zdvojovaniu úsilia a uľahčenia žiadostí orgánov presadzovania práva na účely trestného vyšetrovania v súvislosti s terorizmom.

KAPITOLA IV

Poskytovanie informácií

41.

Členské štáty by mali v pravidelných intervaloch, pokiaľ možno každé tri mesiace, predložiť Komisii správu o nahláseniach, ktoré podali ich príslušné orgány, a o rozhodnutiach, ktoré prijali poskytovatelia hostingových služieb na základe týchto nahlásení, ako aj o svojej spolupráci s poskytovateľmi hostingových služieb týkajúcej sa boja proti teroristickému obsahu.

42.

Poskytovatelia hostingových služieb by Komisii na jej žiadosť mali predložiť všetky príslušné informácie, aby sa umožnilo monitorovanie účinkov tohto odporúčania, pokiaľ ide o teroristický obsah, najneskôr do troch mesiacov od dátumu jeho uverejnenia. Uvedené informácie môžu zahŕňať najmä informácie o množstve obsahu, ktorý bol odstránený alebo ku ktorému bol znemožnený prístup, či už na základe nahlásení alebo oznámení, alebo na základe iniciatívnych opatrení a použitia automatizovaných prostriedkov. Môžu zahŕňať aj počet nahlásení, ktoré boli doručené, a čas potrebný na prijatie opatrení, ako aj množstvo obsahu, ktorého poskytnutiu alebo opätovnému poskytnutiu zabránili použitím automatickej detekcie obsahu a iných technologických nástrojov.

43.

Členské štáty a poskytovatelia hostingových služieb by Komisii na jej žiadosť mali predložiť všetky príslušné informácie, aby sa umožnilo monitorovanie účinkov tohto odporúčania, pokiaľ ide o iný nezákonný obsah ako teroristický, najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu jeho uverejnenia.

V Bruseli 1. marca 2018

Za Komisiu

Andrus ANSIP

podpredseda


(1)  COM(2017) 555 final, 28. septembra 2017.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1). COM(2016) 287 final.

(3)  COM(2016) 593 final, 14. septembra 2016.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).


Top