PRÍLOHA

I.   ÚVOD

Nariadením (EÚ) 2017/1938 (ďalej len „nariadenie“) sa do praxe zavádza koncepcia solidarity a zriaďuje sa ním mechanizmus solidarity medzi členskými štátmi, ktorý vstupuje do hry po splnení podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach. Solidarita je mechanizmus, ktorý sa uplatňuje ako posledná možnosť: umožňuje neprerušený tok plynu v duchu solidarity najviac zraniteľným odberateľom. Patria k nim odberatelia plynu v domácnostiach a určité základné služby vymedzené v článku 2 ods. 6 nariadenia ako „odberatelia chránení solidaritou“.

1.   Mechanizmus solidarity

Ak členský štát požiada o solidaritu, mechanizmus solidarity zahŕňa povinnosť pre ostatné priamo prepojené členské štáty uprednostniť dodávky odberateľom chráneným solidaritou v žiadajúcom členskom štáte pred domácimi odberateľmi, ktorí nie sú chránení solidaritou. Toto je nevyhnutné len v prípade, že trh nedokáže dodať potrebný objem plynu (1). Obmedzenia týkajúce sa pomoci, ktorú môže členský štát poskytnúť, sú:

—	dostupná kapacita prepojenia,

—	množstvo plynu, ktoré potrebuje na poskytnutie dodávok svojim vlastným odberateľom chráneným solidaritou, keď je ohrozená im určená dodávka plynu,

—	bezpečnosť jeho vlastnej siete plynu a

—	v prípade určitých krajín dodávky kritickým plynovým elektrárňam na zachovanie bezpečnosti dodávok elektrickej energie.

Solidaritu ako opatrenie poslednej možnosti môže žiadajúci členský štát spustiť len vtedy, keď trh v žiadajúcom členskom štáte aj v ktoromkoľvek z potenciálnych poskytujúcich členských štátov nedokáže ponúknuť potrebný objem plynu vrátane objemu ponúknutého dobrovoľne odberateľmi, ktorí nie sú chránení solidaritou, na uspokojenie dopytu zo strany odberateľov chránených solidaritou. Okrem toho musia byť vyčerpané opatrenia uvedené v núdzovom pláne žiadajúceho členského štátu vrátane núteného obmedzenia na úroveň odberateľov chránených solidaritou. Napriek týmto prísnym podmienkam týkajúcim sa spustenia solidarity poskytuje mechanizmus domácnostiam a základným sociálnym službám istotu a bezpečnosť neprerušených dodávok plynu.

Za takýchto okolností je pravdepodobné, že netrhové opatrenia alebo obmedzenia sa buď už začali, alebo bezprostredne hrozia aj v potenciálnom poskytujúcom členskom štáte. V opačnom prípade by ponuky určitého objemu plynu stále existovali a plyn by mohol stále prúdiť tam, kde je potrebný v nadväznosti na cenové signály (za predpokladu, že existujú) bez potreby spúšťať solidaritu. Mechanizmus solidarity je v skutočnosti dočasné prerozdelenie zostávajúceho plynu od odberateľov, ktorí nie sú odberateľmi chránenými solidaritou v jednom členskom štáte, odberateľom chráneným solidaritou v inom členskom štáte v rámci toho istého integrovaného európskeho trhu s plynom. Solidaritu možno poskytovať, len kým je plynárenská sieť stále schopná bezpečne prerozdeľovať a prepravovať plyn (2).

Článok 13 nariadenia sa už čiastočne vzťahuje na rôzne prvky dvojstranného dojednania zaoberajúceho sa právnymi, technickými a finančnými aspektmi solidarity. Okrem toho sa členské štáty vo svojich dvojstranných dojednaniach musia dohodnúť na všetkých nevyhnutných prvkoch a podrobnostiach s cieľom poskytnúť istotu a bezpečnosť všetkým subjektom zapojeným do fungovania mechanizmu solidarity. Tieto dojednania sa musia opísať v príslušných núdzových plánoch. Musí sa zahrnúť najmä mechanizmus náhrady alebo aspoň jeho zhrnutie.

Náhrada opísaná v článku 13 nariadenia je rozsiahla. Zahŕňa platby za plyn a dodatočné náklady (napríklad prepravu) na dodávky odberateľom chráneným solidaritou v členskom štáte žiadajúcom o solidaritu spolu s platbami odberateľom v členskom štáte poskytujúcom solidaritu za obmedzenia. Náhrada v širšom zmysle sa na účely týchto usmernení chápe ako „náhrada za solidaritu“. Náhrada za škody vzniknuté v dôsledku obmedzení sa chápe ako „náhrada za obmedzenie“.

Existuje niekoľko podmienok na riadne fungovanie solidarity.

Po prvé, trhové opatrenia by sa mali dodržiavať čo najdlhšie. Členské štáty musia vynaložiť maximálne úsilie na zriadenie mechanizmu alebo platformy umožňujúcej dobrovoľnú reakciu na strane dopytu. Je to v záujme potenciálneho poskytujúceho aj žiadajúceho členského štátu, keďže prípadné netrhové opatrenia – napríklad nútený prechod na iné palivo alebo obmedzenie odberateľov – sa musia začať v skoršom štádiu. Je to takisto v súlade so všeobecnou zásadou uvedenou v nariadení, že trhu by sa mala dať voľná ruka pri riešení problémov s dodávkami plynu.

Po druhé, musí sa umožniť voľný pohyb veľkoobchodných cien, a to aj počas stavu núdze. Zmrazenie cien alebo stanovenie cenového stropu neumožní, aby cenové signály odrážali potrebu ďalšieho plynu, takže plyn nebude prúdiť tam, kde je potrebný.

Po tretie, cezhraničný prístup k infraštruktúre by mal byť technicky a bezpečne zachovaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (3) za každých okolností, a to aj v stave núdze. V závislosti od technických obmedzení v každom členskom štáte by sa malo dojednaniami zabezpečiť, aby prepojenia, terminály LNG, podzemné zásobníky plynu, uzly, prípadne ponuky na strane dopytu boli plne dostupné pre cezhraničných účastníkov trhu. To oddiali potrebu spustenia solidarity v členskom štáte, ktorý čelí problémom s dodávkami.

Po štvrté, členským štátom sa odporúča spolupracovať vo všetkých jednotlivých štádiách stavu núdze. Účinná spolupráca v počiatočných štádiách by mohla oddialiť potrebu spustenia solidarity. Takisto by zabránila vývoju potenciálne odlišných cien plynu (napr. v nadväznosti na hodnotu nedodaného plynu skupinám znevýhodnených odberateľov) na prepojených trhoch a pôsobila by ako odrádzajúci faktor (poskytovania) solidarity.

2.   Právny základ

V článku 13 ods. 12 nariadenia sa uvádza, že Komisia do 1. decembra 2017 a po konzultácii s Koordinačnou skupinou pre plyn musí stanoviť právne nezáväzné usmernenie pre kľúčové prvky technických, právnych a finančných dojednaní. Uvedené usmernenie sa musí vzťahovať najmä na spôsob uplatňovania prvkov opísaných v článku 13 ods. 8 a 10 v praxi.

3.   Rozsah pôsobnosti usmernení

V článku 13 nariadenia sa určuje niekoľko prvkov a aspektov mechanizmu solidarity, na ktorých je potrebné sa dohodnúť a ktoré musia byť zahrnuté v dvojstranných dojednaniach. Ponúknutie užitočných usmernení týkajúcich sa týchto a akýchkoľvek ďalších prvkov, ktoré by mohli byť zahrnuté do takýchto dojednaní, si v prvom rade vyžaduje lepšie pochopenie situácie, v akej by sa mohla solidarita spustiť, a úsilie a základné zásady, ktoré by mohli predísť tomu, aby takáto situácia vôbec nastala. Aktuálne nezáväzné usmernenie nemá a nemôže mať za cieľ poskytnutie úplného a záväzného zoznamu vhodného pre všetky členské štáty, keďže musia mať slobodu vybrať si riešenia, ktoré im najlepšie vyhovujú vzhľadom na ich kapacity, existujúce rámce, situáciu a priority. Namiesto toho odporúča využívanie súboru nevyhnutných a nepovinných prvkov, opisuje možné spôsoby fungovania určitých solidárnych opatrení a ponúka príklady a najlepšie postupy.

Navrhovaný prístup spočíva v tom, aby členské štáty využívali existujúce vnútroštátne rámce a postupy, kedykoľvek je to možné, alebo aby ich na účely solidarity podľa potreby prispôsobili. To môže zahŕňať napríklad využívanie existujúcich platforiem pre opatrenia na strane dopytu alebo existujúcich mechanizmov náhrady pre odberateľov.

II.   PRÁVNE, TECHNICKÉ A FINANČNÉ DOJEDNANIA

1.   Právne dojednania

Cieľom právnych dojednaní je poskytnúť právnu istotu všetkým subjektom zapojeným do poskytovania alebo prijímania plynu v situáciách solidarity. Členským štátom zapojeným do uplatňovania mechanizmu solidarity sa odporúča, aby zaviedli jasné, transparentné a účinné právne dojednania, aby zúčastnené strany poznali pravidlá a postupy cezhraničnej solidarity.

V článku 13 ods. 10 nariadenia sa vyžaduje, aby boli dojednania zavedené medzi prepojenými členskými štátmi. V súčasnosti existujú členské štáty, ktoré nie sú fyzicky prepojené so žiadnym iným členským štátom (4), skupina členských štátov, ktoré sú navzájom prepojené, ale nie sú prepojené so žiadnym ďalším členským štátom (5), a niekoľko členských štátov, ktoré majú spoločnú hranicu alebo výhradnú hospodársku zónu, ale nie sú navzájom priamo prepojené (6). To sa môže zmeniť vďaka infraštruktúrnym projektom týkajúcim sa prepojení, ktoré sú v súčasnosti v štádiu vývoja. Ak sa po 1. decembri 2018 prepojenia zrealizujú, príslušné členské štáty budú musieť čo najskôr zaviesť právne, finančné a technické dojednania stanovené v článku 13 ods. 10 nariadenia.

1.1.   Dotknuté členské štáty a určenie tretej krajiny (článok 13 ods. 2)

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus solidarity, sú:

—	členské štáty, ktoré požiadali o solidaritu, a

—	všetky členské štáty priamo prepojené so žiadajúcim členským štátom.

Všetky priamo prepojené členské štáty by mali vopred uzavrieť dvojstranné dojednania o uplatňovaní mechanizmu solidarity, pokiaľ sa v nariadení nestanovuje výnimka z takejto povinnosti. Ak solidaritu môže poskytnúť viac ako jeden členský štát, žiadajúci členský štát sa musí obrátiť na všetky z nich a požiadať o ponuky na objem plynu, ktorý potrebuje na poskytnutie dodávok odberateľom chráneným solidaritou. Každá takáto ponuka poskytuje praktickú formu pre dohodu o cene plynu zahrnutú v uzavretom dvojstrannom dojednaní. Táto dohoda môže obsahovať odkaz na trhovú cenu alebo na dohodnutú metodiku na výpočet ceny plynu. Len čo členský štát žiadajúci o solidaritu vyberie jednu alebo viacero ponúk, určí členský(-é) štát(-y) skutočne zapojený(-é) do poskytovania solidarity.

Povinnosť ostatných členských štátov, ktoré mohli poskytnúť solidaritu, ale ich ponuky neboli vybrané, sa dočasne pozastavuje. Ak sa krízová situácia ešte zhorší, členský štát, ktorý požiadal o ponuky, sa môže na ne kedykoľvek obrátiť a požiadať o solidaritu. Žiadosť však musí byť predložená znova, keďže okolnosti sa časom pravdepodobne zmenia (môže sa napríklad zmeniť cena plynu alebo môže klesnúť objem potenciálne dostupného plynu). Členskému štátu, ktorý dostane takúto žiadosť, sa odporúča, aby aktualizoval svoju ponuku s prihliadnutím na akékoľvek zmeny situácie (objem plynu v podzemnom zásobníku, toky, teplota, spotreba atď.). Z toho dôvodu by mali byť členské štáty, ktorých povinnosť bola dočasne pozastavená, priebežne informované o situácii žiadajúceho členského štátu. Komisia bude pozorne monitorovať situáciu v členskom štáte prijímajúcom solidaritu.

V osobitných situáciách sa koncepcia priamo prepojených členských štátov vzťahuje aj na prepojenie cez tretiu krajinu. V tomto prípade právo požiadať o solidaritu a povinnosť poskytnúť solidaritu závisia od existujúcich dojednaní medzi členskými štátmi a od súhlasu dotknutej tretej krajiny. V dohode medzi členskými štátmi by sa malo uviesť, že tretia krajina sa musí zaviazať k tranzitu objemu plynu cez svoje územie počas poskytovania solidarity. Bez tohto záväzku nemusí byť solidarita nutne dosiahnutá.

1.2.   Žiadosť o solidaritu

Krízové situácie si vyžadujú rýchle reakcie. Z toho dôvodu by žiadosť o solidaritu mala byť krátka, štandardizovaná a mala by obsahovať minimálne množstvo potrebných informácií. V ideálnom prípade členské štáty uzatvárajúce dvojstranné dojednanie môžu zvážiť odsúhlasenie vzoru a pripojiť ho k dojednaniu ako prílohu. Podľa všetkého sú na účinnú reakciu na žiadosť o solidaritu potrebné minimálne tieto informácie:

—	názov žiadajúceho členského štátu vrátane zodpovedného subjektu a kontaktnej(-ých) osoby (osôb),

—	meno prevádzkovateľa prepravnej siete alebo manažéra pre oblasť trhu (v relevantných prípadoch) a zodpovedná(-é) kontaktná(-é) osoba(-y),

—	požadovaný objem plynu (meraný v spoločne dohodnutej jednotke),

—	informácie o tlaku plynu,

—	určenie preferovaného(-ých) miesta (miest) dodania zo strany členského štátu žiadajúceho o solidaritu,

—	žiadosť o ponuku(-y) vrátane ceny (pozri oddiel 3.1), objemu, miest dodania a času dodania,

—	žiadosť o určenie času prvej možnej dodávky a predpokladané trvanie poskytovania dodávok (s uvedením predpokladaného obdobia, počas ktorého bude žiadaný členský štát poskytovať solidaritu),

—	odkaz na záväzok žiadajúceho členského štátu zaplatiť náhradu za solidaritu.

Vzor odpovedí žiadaného členského štátu by mohol zaistiť jednoduchšiu porovnateľnosť a pochopenie množstva a podmienok ponúknutých v rámci solidarity. Vzor by mohol byť vopred vyplnený s uvedením informácií známych v čase, keď členské štáty uzatvárajú dvojstranné dojednanie, a mohol by byť pripojený k príslušným núdzovým plánom.

1.3.   Začiatok a koniec poskytovania solidarity

Žiadosť o solidaritu je platná a začína sa ňou uplatňovať povinnosť poskytnúť solidaritu od momentu predloženia žiadosti. Týmto nebudú dotknuté kontroly, ktoré Komisia vykonáva podľa článku 11 ods. 8 nariadenia v súvislosti s tým, či je vyhlásenie stavu núdze členským štátom žiadajúcim o solidaritu opodstatnené a či sú kroky prijaté na vykonávanie opatrení uvedené v núdzovom pláne. Komisia má päť dní na vykonanie tohto overovacieho postupu. Nie je pravdepodobné, že členský štát požiada o solidaritu menej ako päť dní od vyhlásenia stavu núdze, keďže zvyčajne uplynie určitý čas od momentu, keď problémy s dodávkami plynu dosiahnu úroveň, ktorá odôvodňuje vyslovenie takejto žiadosti. Keby tak členský štát urobil, Komisia by aj tak vykonala kontroly týkajúce sa opodstatnenia vyhlásenia stavu núdze. Žiadne takéto priebežné overovanie by však nemalo vplyv na platnosť žiadosti o solidaritu.

Riziko zneužívania mechanizmu solidarity neopodstatnenými žiadosťami o solidaritu je veľmi obmedzené z dôvodu ďalekosiahlych dôsledkov a prísnych podmienok, ktoré musia byť splnené pred spustením mechanizmu solidarity, konkrétne:

—	uplatnenie všetkých núdzových opatrení stanovených v núdzovom pláne a

—	obmedzenie odberateľov, ktorí nie sú chránení solidaritou, v členskom štáte žiadajúcom o solidaritu.

Ak by z kontrol Komisie vyplynulo, že žiadosť o solidaritu nebola opodstatnená, členský štát, ktorý vydal neopodstatnenú žiadosť a prijal pomoc od priamo prepojených susedných štátov, zaplatí za prijatý plyn spolu s dodatočnými nákladmi vzniknutými členským štátom, ktoré pomoc poskytli.

Povinnosť poskytnúť solidaritu sa neuplatňuje, keď:

—	Komisia po overovacom postupe dospeje k záveru, že vyhlásenie stavu núdze už nie je opodstatnené,

—	členský štát, ktorý požiadal o solidaritu, informuje členský štát poskytujúci solidaritu, že je znova schopný poskytovať plyn svojim domácim odberateľom chráneným solidaritou, a

—	členský štát poskytujúci solidaritu už ďalej nemôže poskytovať dodávky svojim vlastným odberateľom chráneným solidaritou.

Je takisto možné, že aj napriek prebiehajúcej akútnej kríze dodávok plynu doma sa členský štát, ktorý spočiatku požiadal o solidaritu, rozhodne vzdať sa svojho práva požiadať o takúto solidaritu, napríklad preto, že si nemôže dovoliť zaplatiť.

1.4.   Úlohy a povinnosti

Členské štáty by mali niesť konečnú zodpovednosť za fungovanie mechanizmu solidarity. To zahŕňa najmä rozhodnutie požiadať o solidaritu a celkové monitorovanie spôsobu, akým subjekty zodpovedné za konkrétne úlohy prevádzkujú mechanizmus. V nariadení sa nevyžaduje vytvorenie nových osobitných subjektov. Členským štátom sa predovšetkým odporúča prideliť povinnosti existujúcim subjektom alebo za osobitných okolností novým subjektom s prihliadnutím na ich organizačnú štruktúru a skúsenosti s krízovým riadením a reakciou na núdzové situácie. S cieľom znížiť náklady, a najmä vyhnúť sa fixným nákladom, by sa členské štáty mohli podľa možnosti opierať o existujúce mechanizmy. Zásadou v tejto súvislosti by malo byť efektívne a účinné poskytovanie solidarity.

Príslušné orgány podľa nariadenia by boli zodpovedné za vykonávanie rámca, s úlohami a povinnosťami jasne pridelenými príslušným aktérom, ako sú prevádzkovatelia prepravnej siete, národný regulačný orgán a plynárenské podniky. Príslušné orgány sú takisto najvhodnejším kandidátom na prípravu dvojstranných dojednaní s príslušnými orgánmi v priamo prepojených členských štátoch. Dané dojednania by mohli neskôr tvoriť právny základ pre solidaritu vrátane vyplatenia náhrady a finančných vyrovnaní po poskytnutí solidarity. Členské štáty alebo príslušné orgány sú najvhodnejšou inštanciou na zodpovednosť za odosielanie alebo prijímanie žiadostí o solidaritu a ponúk týkajúcich sa objemu plynu a poskytovanie oznámení v prípade pozastavenia žiadosti o solidaritu. Finančnú zodpovednosť týkajúcu sa náhrady by mal takisto v konečnom dôsledku niesť členský štát.

S výhradou technických a právnych obmedzení v každom členskom štáte sú národné regulačné orgány ideálnou inštanciou na vedenie procesu výpočtu nákladov na náhradu na základe metodiky, ktorú vypracovali vopred a ktorú uverejnili v núdzovom pláne, alebo by mali byť do tohto procesu aspoň zapojené. Do tohto procesu by mohla byť zapojená Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky. Prevádzkovatelia prepravných sietí by prednostne mali byť zodpovední za odosielanie potrebného objemu plynu a za to, aby tak robili nákladovo efektívnym spôsobom.

Prevádzkovatelia prepravných sietí (alebo vyvažovací subjekt) sú ideálnou inštanciou na prebranie zodpovednosti za koordináciu všetkých technických aspektov a za vykonávanie všetkých potrebných prevádzkových opatrení pri uplatňovaní solidarity. Príslušný subjekt v členskom štáte, ktorý poskytuje solidaritu, by takisto mohol byť subjektom zodpovedným za zhromažďovanie žiadostí o plyn a dodatočné náklady, za ich overovanie a ich smerovanie zodpovednému subjektu v členskom štáte, ktorý je príjemcom solidarity. V tejto súvislosti by bol užitočný prístup jednotného kontaktného miesta. Členským štátom sa odporúča určiť subjekt zodpovedný za zhromažďovanie a smerovanie žiadostí o náhradu za obmedzenie a dohodnúť sa na tomto subjekte.

Ustanovenie mediátora pri dvojstranných dojednaniach uzatvorených medzi členskými štátmi by mohlo obom stranám poskytnúť ubezpečenie o platbe a výpočte nákladov na náhradu. Mediátor by pomohol riešiť akékoľvek nezhody týkajúce sa výšky náhrady, ktorá sa má vyplatiť.

1.5.   Právna forma dvojstranných dojednaní

Neexistuje žiadna výslovná požiadavka týkajúca sa právnej formy dvojstranných dojednaní. Členské štáty si slobodne zvolia právnu formu, ktorá vytvára práva a povinnosti medzi nimi, ak sa uplatňuje mechanizmus solidarity. Právo požiadať o solidaritu a povinnosť poskytnúť solidaritu sú stanovené v článku 13 nariadenia. V dvojstranných dojednaniach bude vymedzený spôsob, akým sa majú tieto práva a povinnosti zakotvené v práve Únie vykonávať. Dojednania budú svojou povahou prevádzkové, nie politické. Na začiatok môže na účely vykonávania postačovať, ak príslušné orgány uzatvoria záväzné administratívne dojednanie. To by mohlo zahŕňať ustanovenia existujúcej dvojstrannej dohody, zmluvné dojednania medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí alebo osobitné licenčné podmienky pre plynárenské subjekty za predpokladu, že podliehajú dohľadu relevantných príslušných orgánov. Na druhej strane by nezáväzný právny nástroj, ako napríklad memorandum o porozumení, nebol postačujúci, keďže nevytvára právne povinnosti medzi účastníkmi. Dojednania vo forme memoranda by preto nespĺňali požiadavky článku 13 vytvoriť právne záväzný systém pre solidaritu a mohli by sa vykladať ako nedostatočné vykonávanie článku 13 ods. 10.

2.   Technické dojednania

Účelom technických dojednaní je opísať všetky potrebné technické ustanovenia a podmienky, ktoré by umožnili praktické fungovanie mechanizmu solidarity. To by si vyžadovalo povinnú predchádzajúcu výmenu informácií o technickej kapacite a obmedzeniach príslušnej plynárenskej infraštruktúry a o maximálnom teoretickom objeme plynu relevantnom pre solidaritu spolu s istotou, že neexistujú žiadne zbytočné technické obmedzenia, ktoré by solidaritu komplikovali. Ak existujú technické alebo iné obmedzenia, členským štátom sa odporúča, aby určili spoločne prijateľné riešenia, ktoré sa majú vzťahovať na prepojovacie body, ak sa spustí mechanizmus solidarity, a aby sa dohodli na takýchto riešeniach.

V závislosti od technických obmedzení v rámci každého členského štátu je možné, že prevádzkovatelia prepravných sietí (alebo vyvažovací subjekt) sú najvhodnejšou inštanciou na prebranie zodpovednosti za koordinovanie všetkých technických aspektov a za vykonávanie všetkých potrebných prevádzkových opatrení pri uplatňovaní solidarity na základe ich znalostí týkajúcich sa plynárenských sietí a ich existujúcich systémov cezhraničnej spolupráce (7). Tieto existujúce štruktúry spolupráce, dohody a skúsenosti by mali byť zohľadnené v situáciách solidarity alebo by dokonca mali slúžiť ako základ pre situácie solidarity. V každom prípade sa musí identifikovať jasný zastrešujúci rámec (ak je už zavedený), alebo sa takýto rámec musí zriadiť vrátane technických podmienok, aby sa mohla potrebná spolupráca vykonávať s právnou istotou.

Technické údaje možno v plánoch podľa potreby aktualizovať.

2.1.   Technické riešenia a koordinácia [článok 13 ods. 10 písm. c)]

Technické riešenia a dojednania sa môžu vypracovať pre rôzne časti infraštruktúry v danom členskom štáte. To poskytne jasný obraz o dostupnej pomoci a technických obmedzeniach a lepší odhad nákladov na vykonanie každého opatrenia (v relevantných prípadoch). Keďže možné krízové situácie môžu byť veľmi rozmanité, je dôležité, aby mali prevádzkovatelia prepravných sietí (alebo vyvažovací subjekt) k dispozícii široké spektrum možností a nástrojov, ktoré môžu využiť. V technických dojednaniach je možné opísať orientačný a neúplný zoznam technických riešení, aby boli obe strany informované o krokoch, ktoré by sa mohli podniknúť pred stavom núdze a počas neho na účely solidarity. V záujme prípravy na takéto situácie môžu byť užitočné hydraulické simulácie solidárnych opatrení.

Bude musieť existovať spolupráca medzi príslušnými prevádzkovateľmi prepravných sietí alebo manažérmi pre oblasť trhu, prevádzkovateľmi distribučných sietí, národnými koordinátormi stavu núdze, príslušnými orgánmi a subjektmi zapojenými do dodávok plynu odberateľom chráneným solidaritou. To bude znamenať, že plyn zo zníženia dopytu v jednom členskom štáte môže byť sprístupnený a dodaný priamo prepojenému členskému štátu žiadajúcemu o solidaritu. Prevádzkovatelia prepravných sietí, prevádzkovatelia distribučných sietí, národní koordinátori stavu núdze a iné subjekty zapojené do dodávok plynu odberateľom chráneným solidaritou by mali byť dostatočne skoro zapojení do diskusií o solidárnych ustanoveniach a podľa možnosti poverení spoluprácou na účely vykonávania solidárnych dojednaní.

Prevádzkovatelia prepravných sietí by mali byť oprávnení využívať nevyužitú prepravnú kapacitu bez ohľadu na to, či je alebo nie je pridelená. V každom prípade by mala byť náhrada nákladov na prepravu vyplatená podľa dohodnutých zásad.

Prístup k uzlom a iným platformám by sa mal zachovať čo najdlhšie, a to aj v stave núdze (článok 13 ods. 4 nariadenia), s cieľom predísť potrebe spustiť solidaritu. Z toho dôvodu musí existovať nepretržitý prístup k terminálom LNG, uskladňovacej kapacite a kapacite prepojenia vrátane obojsmernej kapacity s cieľom umožniť efektívne cezhraničné toky [článok 13 ods. 10 písm. c)]. Tieto aspekty by sa mali výslovne riešiť v dojednaniach.

2.2.   Objem plynu alebo metodika na jeho stanovenie [článok 13 ods. 10 písm. d) nariadenia]

Členské štáty by mali informovať susedné členské štáty (t. j. potenciálnych poskytovateľov solidarity) o teoretickom maximálnom objeme plynu, o ktorý môžu žiadať, a o obmedzení kapacity prepojenia v záujme transparentnosti a ako základ pre diskusie o dojednaniach. Presný potrebný objem plynu, o ktorý sa žiada a ktorý je dostupný, však bude známy až pri spustení solidarity. Na výpočet tohto teoretického maximálneho objemu plynu by sa mali zohľadniť minimálne tieto prvky:

—	dotknutí odberatelia chránení solidaritou,

—	dotknuté kritické plynové elektrárne (v prípade potreby) a ich súvisiaci objem plynu a

—	domáca výroba plynu vo vyrábajúcich členských štátoch.

Na tento výpočet by ako dobré východisko mohli slúžiť štandardné scenáre dodávok prispôsobené odberateľom chráneným solidaritou.

Všetky členské štáty musia určiť svojich odberateľov chránených solidaritou na základe vymedzenia pojmu stanoveného v článku 2 ods. 6 nariadenia a svoju ročnú spotrebu plynu (priemer a špičku).

Kritické plynové elektrárne a súvisiaci ročný objem plynu (článok 13 ods. 1 druhý pododsek nariadenia) môžu mať dôležitý vplyv na objem plynu dostupný pre solidaritu. V členskom štáte poskytujúcom solidaritu takýto objem plynu obmedzuje množstvo potenciálne dostupné pre solidaritu; v niektorých prijímajúcich členských štátoch sa kritické plynové elektrárne uprednostňujú pred odberateľmi chránenými solidaritou, ale objem plynu potrebný na ich prevádzku nemá žiadny vplyv na objem, o ktorý sa môže žiadať.

Dojednania by mali zahŕňať podrobný zoznam plynových elektrární určených ako kritické pre elektrickú sieť (článok 11 ods. 7 nariadenia), ktorým by sa mal zemný plyn dodávať aj počas solidarity. Takýto zoznam by sa mal zostaviť na základe žiadosti a posúdenia zo strany prevádzkovateľov prepravných sietí elektrickej energie a plynu. Zoznam elektrární by mal byť náležite odôvodnený a mal by preukázať, že krátkodobé odstavenie týchto elektrární by mohlo ohroziť bezpečnosť energetického systému. Okrem toho by členské štáty mohli zvážiť, že sa dohodnú na tom, ako často by sa mal zoznam kontrolovať a aktualizovať.

V závislosti od konkrétnej krízovej situácie sa pri žiadosti o solidaritu bude za nevyhnutný považovať len objem plynu potrebný pre elektrárne určené v dojednaniach ako kritické. To sa môže týkať napríklad elektrární v určitom regióne. Výmena informácií ad hoc o situácii by sa mala uskutočňovať ako súčasť komunikácie medzi príslušnými subjektmi (prevádzkovateľmi prepravných sietí, príslušným orgánom) v členských štátoch pred poskytnutím solidarity a počas jej poskytovania.

Členské štáty vyrábajúce plyn musia uviesť svoju ročnú výrobu.

Uvedený objem môže byť určený na začiatku každého plynového roka alebo v rôznych intervaloch na základe najnovších dostupných údajov, aktualizácií plánov alebo na základe ad hoc.

2.3.   Prevádzková bezpečnosť sietí (článok 13 ods. 7 nariadenia)

V dojednaniach sa môže uvádzať opis technických možností a obmedzení jednotlivých plynárenských sietí, ktoré musia byť zachované na účely bezpečnej a spoľahlivej prevádzky plynárenskej siete. To je dôležitá informácia pre poskytujúce aj prijímajúce členské štáty. Minimálne prvky, ktoré majú byť opísané, sú:

—

Maximálna vývozná kapacita prepojenia a okolnosti, za ktorých prevádzkovatelia prepravných sietí dosiahnu dodávku až na úrovni maximálne vývoznej kapacity. Okolnosti môžu zahŕňať napríklad tlak siete, akumuláciu plynu, dostupnosť plynu v určitých miestach vstupu alebo úroveň uskladnenia plynu s príslušnou úrovňou kapacity odberu. V ideálnom prípade by tieto údaje mali byť vymedzené pre jednotlivé prepojovacie body.

—	V relevantných prípadoch maximálna domáca výroba a obmedzenia. Keď existuje domáca výroba, môže sa počas určitých období zvýšiť. Môžu sa opísať príslušné možnosti a obmedzenia.

—	V relevantných prípadoch kapacita dostupná prostredníctvom tretej krajiny a technické prvky dohody o tejto kapacite (článok 13 ods. 2 nariadenia).

3.   Finančné dojednania

Finančné dojednania by mali zabezpečiť, aby sa za plyn dodávaný podľa mechanizmu solidarity platila primeraná cena. Tieto dojednania by mohli zahŕňať výpočet nákladov, náhradu za solidaritu (vrátane náhrady za obmedzenie) a platobné postupy, ktoré sa majú určiť a stanoviť medzi príslušnými subjektmi.

Mechanizmus, ktorým sa stanovuje náhrada za obmedzenie, by mal ponúknuť stimuly pre riešenia založené na logike trhu, napríklad aukcie a reakcia na strane dopytu (článok 13 ods. 4 nariadenia). To môže zahŕňať odkazy na mechanizmy súvisiace s národnými stavmi núdze, ktoré nepriamo uľahčujú solidaritu zabezpečením toho, aby trh v členskom štáte poskytujúcom solidaritu fungoval čo najdlhšie. Finančnými dojednaniami by sa nemali zavádzať nevhodné stimuly, napríklad odoprenie dodávok plynu alebo špekulovanie o vyšších cenách v neskoršej fáze v rámci stavu núdze, čo by mohlo samé osebe vyvolať potrebu solidarity. Náhrada za solidaritu má pokrývať skutočne vynaložené náklady. Nemôže byť zdrojom zisku pre poskytujúci subjekt. Členské štáty prijímajúce solidaritu by mali bezodkladne zaplatiť poskytujúcemu členskému štátu spravodlivú cenu za prijatý plyn. Poskytujúci členský štát potom určí, ako sa s týmito finančnými prostriedkami naloží a ako sú v súlade s existujúcimi vyvažujúcimi dojednaniami o neutralite.

Každá náhrada vyplatená znevýhodneným odberateľom v stave núdze, či už to vyplýva z povinnosti poskytnúť cezhraničnú solidaritu alebo z národného stavu núdze, by mala byť taká, aká je stanovená vo vnútroštátnom práve.

Na základe uvedeného členské štáty môžu zachovať existujúci národný mechanizmus (založený na náhrade súvisiacej s obmedzením) pre čisto národné stavy núdze (t. j. keď neexistuje žiadna žiadosť o solidaritu). To im dá slobodu rozhodnúť sa, či si želajú alebo neželajú vyplatiť náhradu pre znevýhodnené odvetvie. Keď sa však národný stav núdze vyvinie do situácie, v rámci ktorej je spustená cezhraničná solidarita, jednou možnosťou môže byť rozdelenie náhrady za solidaritu vyplatenej žiadajúcim členským štátom pomáhajúcemu členskému štátu medzi všetky znevýhodnené skupiny odberateľov (obmedzenie) bez ohľadu na to, či boli znevýhodnené pred spustením solidarity alebo po jej spustení. Táto možnosť by sledovala systém navrhnutý v členskom štáte poskytujúcom solidaritu, ale prednostne by bola založená na prístupe „hodnoty nedodaného plynu“. Prípadne sa členské štáty môžu takisto rozhodnúť vyplatiť náhradu prijatú za solidaritu do centrálne riadeného „fondu solidarity“. Týmto spôsobom zostanú existujúce národné mechanizmy náhrady za obmedzenie v pôsobnosti členských štátov a zároveň rôzne prístupy v členských štátoch nepovedú k odlišnému zaobchádzaniu so znevýhodnenými skupinami odberateľov v rámci krajiny pri poskytnutí cezhraničnej solidarity, keď je náhrada za solidaritu povinná.

Hlavné prvky náhrady za solidaritu sú cena plynu a dodatočné náklady vzniknuté pomáhajúcemu členskému štátu zo zaistenia toho, že plyn sa dostane cez hranicu, na základe skutočne vynaložených nákladov, ktoré národný právny rámec v pomáhajúcom členskom štáte umožňuje zaplatiť.

V dojednaniach sa môžu sledovať a dohodnúť rôzne prístupy na určenie ceny plynu v závislosti od úrovne vývoja trhu v členskom štáte, dostupných opatrení alebo štádia stavu núdze. Je však dôležité, aby dojednania jasne obsahovali dohodnutý prístup a za akých okolností by sa uplatňovali a aby sa v nich určili všetky známe parametre, ktoré by boli použité (napríklad prémia, ak sa zvolí posledný známy obchod plus prémia).

3.1.   Cena plynu

Finančné dojednania by sa mali vzťahovať na cenu dodaného plynu a/alebo metodiku stanovenia ceny s prihliadnutím na vplyv na trhové operácie [článok 13 ods. 10 písm. b) nariadenia]. Táto posledná podmienka sa môže chápať tak, že je zameraná na cenu alebo metodiku, ktorá nenarúša trh, ani nevytvára nevhodné stimuly. Cena plynu slúžiaca ako základ pre náhradu za solidaritu sa určuje (trhovo alebo inými prostriedkami) v členskom štáte poskytujúcom solidaritu.

a)   Trhová cena

Cena plynu by v zásade nemala byť nižšia ako trhová cena, keďže by to viedlo k nevhodným stimulom. Ak cena nie je nemenná a môže dynamicky sledovať dopyt a ponuku v súvislosti s plynom, môže poskytnúť signál aj počas stavu núdze. Na rozvinutých trhoch by maximálne toky cez prepojenia sledovali cenový signál členským štátom v stave núdze. Za takýchto okolností sa nepredpokladá spustenie solidarity.

Na menej rozvinutých trhoch, kde by ceny nemuseli byť dynamické počas stavu núdze, môže byť potrebné použiť iné opatrenia na stanovenie ceny plynu, ale tie by boli stále trhové. Maximálna referenčná cena za solidárny plyn by mohla zodpovedať cene poslednej transakcie/obchodu v EÚ na burze alebo virtuálnom obchodnom mieste v nadväznosti na regulačnú kontrolu s cieľom zistiť, aká vysoká je cena. Členské štáty sa môžu takisto dohodnúť, že naviažu cenu plynu na konkrétny uzol.

V členských štátoch, kde existujú strategické zásoby, členský štát alebo príslušný orgán rozhodne, v ktorom momente núdzovej situácie umožní uvoľnenie plynu zo strategických zásob. „Trhovou“ cenou v čase uvoľnenia zásob (alebo tesne pred ním) by mala byť cena, ktorú má zaplatiť prijímajúci členský štát (8).

b)   Administratívna cenotvorba/obmedzenie

Ak neexistuje trhová cena, môžu byť potrebné iné prístupy na stanovenie ceny plynu, napríklad posledná známa trhová cena alebo priemerná trhová cena na najbližšej dostupnej burze, virtuálnom trhovom mieste alebo dohodnutom uzle. Priemer môže pokrývať primerané obdobie pred dodávkou (napr. 5 až 7 dní) a rovnaké obdobie po dodávke s prémiou alebo bez nej. Prípadne môže byť ukazovateľom cena posledného známeho obchodu s plynom alebo opatrenie týkajúce sa plynu s prémiou alebo bez nej. Prémia sa môže zvážiť s cieľom vyplniť medzeru, ak existuje, medzi poslednou známou cenou a hodnotou nedodaného plynu znevýhodneným odberateľom (9). Cena môže byť odvodená aj z alternatívneho paliva, na ktoré musí členský štát poskytujúci solidaritu prejsť s cieľom uvoľniť potrebné úrovne zemného plynu.

Výpočet hodnoty nedodaného plynu sa môže použiť na stanovenie ceny objemu obmedzeného plynu, keďže môžeme predpokladať, že priemyselní odberatelia poznajú svoju vlastnú hodnotu. Hodnota odráža prínosy, ktoré osobitná skupina odberateľov stratila v dôsledku obmedzenia. V rámci tohto prístupu by mala byť známa alebo oznámená príslušnému orgánu alebo národnému regulačnému orgánu vopred. To sa zvyčajne premietne aj do príkazu na obmedzenie v národných núdzových plánoch. Tento prístup okrem toho uľahčuje porovnanie „ponúk“ od rôznych členských štátov (pozri článok 13 ods. 4 nariadenia).

Napokon môže byť vhodné preskúmať metodiku stanovovania cien vnútroštátnym regulačným orgánom alebo príslušným orgánom alebo použiť náhradu, napríklad cenu kúpnych opcií.

c)   Ochota platiť

Môže byť rozumné určiť maximálnu sumu, ktorú je každý členský štát ochotný zaplatiť za plyn v situácii solidarity. Maximálna hodnota by pravdepodobne bola hodnota nedodaného plynu pre odberateľov chránených solidaritou v danom členskom štáte. Keby cena plynu presiahla túto hodnotu, nie je v záujme členského štátu žiadať o plyn v rámci mechanizmu solidarity. Tieto informácie však nevyhnutne nemusia byť súčasťou dojednaní, ani sa nemusia zohľadniť v plánoch.

3.2.   Ostatné kategórie nákladov

Finančné dojednania by sa mali vzťahovať na všetky ostatné kategórie nákladov vrátane relevantných a opodstatnených nákladov na opatrenia stanovené vopred [článok 13 ods. 8 písm. b) nariadenia], na ktoré sa bude musieť vzťahovať spravodlivá a včasná náhrada [článok 13 ods. 10 písm. e)]. Dodatočné náklady by sa mali udržiavať na minime a pozornosť by sa mala venovať zabráneniu dvojitému započítaniu, keďže mnohé z prvkov dodatočných nákladov už môžu byť zohľadnené v cene plynu. Je možné predpokladať, že väčšina dodatočných nákladov by už bola zohľadnená v cene plynu, s výnimkou nákladov na prepravu.

a)   Preprava a súvisiace náklady

Náhrada by mala pokrývať prepravu a súvisiace náklady, napríklad náklady na náklad LNG, poplatky za spätné splyňovanie atď. Členské štáty sa môžu dohodnúť, že v prípade potreby si zarezervujú potrebné kapacity pre solidárny objem, aby boli zaplatené náklady súvisiace s prepravou použitím štandardných postupov prevádzkovateľov prepravných sietí.

b)   Náklady na uvoľnenie strategických zásob alebo na povinnosti týkajúce sa uskladňovania

V prípade strategických zásob môžu byť náklady na uvoľnenie strategických zásob zahrnuté za príslušný objem plynu, keďže boli stanovené vopred – pokiaľ už neboli premietnuté do ceny plynu.

V zásade platí, že ak existuje trhová cena v okamihu uvoľnenia dodatočného objemu zo strategických zásob, trhová cena by už zohľadňovala dodatočné náklady spojené s takýmto opatrením vrátane nákladov na jej stanovenie vopred. V opačnom prípade by v danom momente opatrenie nebolo uplatnené, keďže by stále boli k dispozícii lacnejšie riešenia.

Náklady na takéto netrhové opatrenia týkajúce sa bezpečnosti dodávok sú zvyčajne socializované a tvoria súčasť účtu koncového používateľa. Dohodnutý pomerný príspevok k nákladom – v súlade s množstvom už uvoľneným na účely solidarity – sa môže pripočítať k dodatočným nákladom, ktoré má zaplatiť prijímajúci členský štát.

V rámci povinností týkajúcich sa uskladňovania sa však vyžaduje len uchovávanie určitého objemu plynu v zásobe na začiatku zimnej sezóny. Po jej skončení sa uskladnený plyn využije v reakcii na trhový dopyt a ceny. Z toho dôvodu by sa nemali za jeho uvoľnenie pripočítavať žiadne dodatočné náklady k cene plynu a k nákladom na prepravu. V každom prípade by sa mali zohľadniť osobitné spôsoby, ktorými členské štáty riadia strategické zásoby a povinnosti týkajúce sa uskladňovania.

c)   Náklady na zníženie zvýšeného štandardu dodávok

Zníženie zvýšeného štandardu dodávok na normálne úrovne je povinnosťou podľa nariadenia, keď stav núdze vznikne v susednom členskom štáte a keď je pravdepodobný cezhraničný vplyv. Neexistuje prepojenie medzi znížením zvýšeného štandardu dodávok a žiadosťou o solidaritu, t. j. na náklady na takéto opatrenia sa nemôže vzťahovať náhrada.

d)   Náhrada škody pre znevýhodnené odvetvia (náhrada za obmedzenie)

Ostatné náklady môžu takisto zahŕňať náklady vzniknuté z povinnosti vyplatiť náhradu v pomáhajúcom členskom štáte vrátane náhrady škody pre znevýhodnené odvetvie. Takéto náklady možno zahrnúť do nákladov na náhradu, ak sa v národnom právnom rámci stanovuje povinnosť vyplatiť náhradu škody znevýhodnenému odvetviu vrátane náhrady za hospodársku škodu popri cene plynu. Do dojednaní je potrebné zahrnúť príslušnú metodiku výpočtu. Môže existovať dohoda preniesť výšku skutočne vzniknutej náhrady na subjekty, ktoré využívajú solidárny plyn v členskom štáte prijímajúcom solidaritu.

Avšak na náklady na náhradu škody pre znevýhodnené odvetvie sa môže náhrada vzťahovať len vtedy, keď náhrada škody nie je zohľadnená v cene plynu, ktorú musí členský štát žiadajúci o solidaritu zaplatiť. Členský štát, ktorý požiadal o solidaritu, by nemal byť povinný vyplatiť náhradu za tie isté náklady dvakrát.

e)   Náklady na súdne konania v členskom štáte poskytujúcom solidaritu.

Ostatné náklady sa môžu týkať aj náhrady akýchkoľvek nákladov vyplývajúcich zo súdnych konaní, arbitrážnych konaní a urovnaní a akýchkoľvek súvisiacich nákladov vyplývajúcich z takýchto konaní, do ktorých je zapojený členský štát poskytujúci solidaritu a ktoré sa vedú voči subjektom zapojeným do poskytovania takejto solidarity [článok 13 ods. 8 písm. c) nariadenia]. Takáto náhrada by sa však mala vyplatiť len na základe dôkazu o vzniknutých nákladoch.

V prípade právnych sporov, do ktorých je zapojený členský štát poskytujúci solidaritu a subjekt, a ktoré sa týkajú (nedostatočnej) náhrady od členského štátu prijímajúceho solidaritu, by mali existovať záruky na ochranu prijímajúceho členského štátu pred kolúznym správaním medzi členským štátom poskytujúcim solidaritu a subjektom. Môžu sa vyskytnúť okolnosti, za ktorých dotknutý subjekt a členský štát, kde je subjekt zriadený, vedú proti sebe súdny spor o vyššiu cenu plynu alebo o vyššiu náhradu pre subjekt a spolčia sa na úkor členského štátu žiadajúceho o solidaritu, ktorý ani nie je súčasťou právneho konania. Takýmto okolnostiam by sa malo vyhnúť.

Uvedená situácia sa odlišuje od situácie, keď spoločnosť v členskom štáte poskytujúcom solidaritu začne súdne konanie proti subjektu v členskom štáte prijímajúcom solidaritu, pokiaľ ide o cenu plynu alebo o náhradu za obmedzenie. V takejto situácii spoločnosť alebo subjekt, ktorý spor prehral, musí zaplatiť príslušné náklady.

3.3.   Uvedenie spôsobu, akým sa vypočíta spravodlivá náhrada [článok 13 ods. 10 písm. f)]

Pri výpočte spravodlivej náhrady sa môžu zvážiť tieto metódy:

—	jednoduchý súčet všetkých prvkov opísaných v predchádzajúcom odseku,

—	časová hodnota peňazí: platba by sa mala uskutočniť bezodkladne. Členské štáty sa však môžu dohodnúť na úrokovej sadzbe, ktorá sa má vzťahovať na náhradu, len čo uplynie rozumné obdobie po poskytnutí solidarity a len čo sa vypočíta a schváli presná výška náhrady,

—	dohoda medzi členskými štátmi používajúcimi odlišné meny týkajúca sa meny, v ktorej by mala byť náhrada vypočítaná a vyplatená, vrátane príslušného výmenného kurzu.

3.4.   Výpočet náhrady všetkých relevantných a opodstatnených nákladov a záväzok vyplatiť náhradu (článok 13 ods. 3)

Je pravdepodobné, že výpočet presnej platby členskému štátu, ktorý poskytol solidaritu, a subjektom v uvedenom členskom štáte sa môže reálne vykonať až niekedy po dodávke plynu požadovaného podľa mechanizmu solidarity. Členské štáty sa môžu vo svojom dvojstrannom dojednaní dohodnúť na prístupe k výpočtu ceny plynu a dodatočných nákladov a na realistickej lehote pre platbu.

Informácie o skutočne dodanom objeme plynu a akékoľvek ďalšie príslušné informácie na výpočet náhrady sa musia zaslať príslušnej(-ým) kontaktnej(-ým) osobe(-ám) v členských štátoch zapojených do vykonávania solidarity, aby obe strany mohli vykonať konečný výpočet náhrady. K dispozícii môžu byť informácie od prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej siete, prevádzkovateľa uskladňovania, dodávateľa alebo manažéra pre oblasť trhu, a to v závislosti od uplatňovaného opatrenia. Výpočet náhrady môže byť delegovaný na iný vopred určený subjekt.

3.5.   Dojednania o platbe (článok 13 ods. 8 posledný pododsek nariadenia)

Platí zásada, že existujúce postupy pre domáce platby a náhradu (alebo transakcie vyvažovacieho typu) v členskom štáte a existujúce úlohy a povinnosti v tejto súvislosti by sa mali zachovať a uplatňovať vždy, keď je to možné, aj na platby náhrady za solidaritu medzi členskými štátmi. Dojednania medzi členskými štátmi by sa mali zamerať na spôsob, ako prepojiť alebo vykonávať rozhranie medzi týmito existujúcimi národnými rámcami. Povaha solidarity si môže vyžadovať, aby bol členský štát alebo príslušný orgán rozhraním nesúcim konečnú finančnú zodpovednosť.

3.6.   Úlohy a povinnosti: kto platí komu alebo kto vybavuje platby

Keď sú v pomáhajúcom členskom štáte stále možné dobrovoľné opatrenia na strane dopytu, musí sa zachovať prístup k príslušnej platforme a kapacite prepojenia. Malo by byť možné, aby cezhraničný kupujúci uskutočňoval platby za plyn rovnakým spôsobom, ako by ich uskutočňoval miestny kupujúci, a to buď priamo plynárenskému podniku, alebo ak plyn vyrába vyvažovací subjekt prostredníctvom vyvažovacej platformy, pomocou platobných postupov, ktoré sú platné pre uvedenú platformu (10).

Pri zavádzaní obmedzení by sa mohol na platby náhrady od susednej krajiny použiť alebo podľa potreby prispôsobiť akýkoľvek existujúci právny rámec, platobný proces alebo orgán zodpovedný za riadenie platieb v členskom štáte poskytujúcom solidaritu.

Konečným príjemcom solidarity je odberateľ plynu v domácnosti. Plyn potrebný na uspokojenie konečných príjemcov je smerovaný dodávateľom, pričom cezhraničné toky riadi prevádzkovateľ prepravnej siete a nakoniec dodáva prevádzkovateľ distribučnej siete. Dodávateľ plynu pre znevýhodneného odberateľa, ktorý nie je chránený solidaritou, by si mal byť v prípade obmedzenia istý nepretržitými platbami, s prihliadnutím na objem solidarity. Tieto platby by sa mali uhrádzať podľa systému náhrad v členskom štáte. Potenciálne úlohy a povinnosti je možné rozdeliť podľa opisu v bode 1.4.

3.7.   Opis platobného procesu a kroky v platobnom procese

V závislosti od existujúcich rámcov a spôsobu, akým sa členské štáty dohodnú na rozhraní medzi týmito rámcami, sa musia dohodnuté postupy zahrnúť do dojednaní.

Ak zapojenie do finančných aspektov, najmä monitorovanie, kontrola a smerovanie žiadosti po dodaní solidárneho plynu, prebieha na základe zásady „členský štát členskému štátu“ a, príslušný subjekt v členskom štáte poskytujúcom solidaritu vypočíta výšku náhrady na základe objemu dodaného plynu, dohodnutých prvkov nákladov a dohodnutej metódy výpočtu a predloží svoju žiadosť o platbu príslušnému subjektu v žiadajúcom členskom štáte. Členský štát, ktorý prijal solidárny plyn, potvrdí skutočne dodané množstvo, skontroluje výpočet a ak nemá žiadne námietky, zaplatí v dohodnutej lehote. Finančné procesy v rámci členských štátov, napríklad rozdelenie náhrady alebo účtovanie náhrady za solidaritu, sa riadia vnútroštátnymi pravidlami (napr. môžu byť uplatnené priamo na ponúkajúci/znevýhodnený subjekt alebo môžu byť socializované).

Do dojednaní je potrebné zahrnúť lehoty na výpočet náhrady za solidaritu, kontrolu a vyplatenie. To isté sa vzťahuje na uplatniteľné právo a možnosti arbitráže v prípade sporu vyplývajúceho z použitia mechanizmu solidarity.

III.   ZÁVER

Vďaka nariadeniu o bezpečnosti dodávok plynu sa po prvýkrát v politike EÚ v oblasti energetiky politická túžba po solidarite medzi členskými štátmi stala v praxi realitou. Okrem toho sa nariadením povyšuje solidarita z úrovne národne uplatňovanej koncepcie na koncepciu záchrannej siete EÚ pre tých najzraniteľnejších. Zavádzajú sa ním rozsiahle práva a povinnosti, ktoré poskytujú domácnostiam a základným sociálnym službám istotu a bezpečnosť neprerušených dodávok plynu. Usmernenie v tomto dokumente ponúka širokú škálu možností na fungovanie mechanizmu solidarity, pričom členským štátom sa ponecháva sloboda zvoliť si možnosti, ktoré im najlepšie vyhovujú.

---

(1)  Pozri článok 2 ods. 6 a článok 13 nariadenia.

(2)  Z toho dôvodu sa opatreniami v núdzovom pláne musí zaistiť, že plynárenská prepravná sieť v členskom štáte žiadajúcom o solidaritu je technicky schopná zabezpečiť prísun plynu (napr. existuje primeraná dostupná úroveň akumulácie), keď je solidarita spustená v pokročilom štádiu stavu núdze.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36).

(4)  Cyprus, Fínsko a Malta.

(5)  Estónsko, Lotyšsko a Litva.

(6)  Poľsko-Litva, Fínsko-Estónsko, Fínsko-Švédsko, Malta-Taliansko, Cyprus-Grécko, Maďarsko-Slovinsko. Poľsko-Česká republika, Poľsko-Slovensko, Francúzsko-Taliansko.

(7)  Prevádzkovatelia prepravných sietí spolupracujú na prístupe k flexibilnému plynu v susedných členských štátoch. Niektorí z nich majú dohody o prevádzkovom vyvažovaní so susednými prevádzkovateľmi prepravných sietí. Tieto dohody umožňujú spoluprácu, ktorá uspokojuje potreby týkajúce sa zvyškového vyvažovania, pri súčasnom zvládaní krátkodobých šokov v dodávkach a lepšom monitorovaní vstupných/výstupných tokov.

(8)  Napríklad strategické zásoby Talianska sú ohodnotené na 63 EUR/MWh a strategické zásoby Maďarska sú naviazané na cenu na TTF pár dní pred uvoľnením plus prémia.

(9)  Existujú prípady, keď prémia pokrývala „poistnú hodnotu“ uvoľneného plynu. Podľa odvetvia sa pohybuje v rozmedzí od 0,5 EUR/MWh do 1 EUR/MWh.

(10)  Napríklad s krátkodobým vyvažovacím produktom NetConnect Germany sa komodita vypláca prostredníctvom osobitného účtu, ktorý spravuje manažér pre oblasť trhu.