Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32017R2177

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2177 z 22. novembra 2017 o prístupe k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy (Text s významom pre EHP )

C/2017/7692

OJ L 307, 23.11.2017, p. 1–13 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2017/2177/oj

23.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 307/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/2177

z 22. novembra 2017

o prístupe k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (1), a najmä na jej článok 13 ods. 9,

keďže:

(1)

Základné pravidlá smernice 2012/34/EÚ v oblasti prístupu k servisným zariadeniam a využívania služieb poskytovaných v týchto zariadeniach, ako napríklad ustanovenia o prístupových právach, základné procesné pravidlá vybavovania žiadostí a požiadavky na zverejňovanie informácií sa vzťahujú na všetky servisné zariadenia. Smernica 2012/34/EÚ takisto stanovuje rôzne pravidlá pre rôzne typy služieb poskytovaných v servisných zariadeniach. Toto rozlíšenie by sa malo zohľadniť aj v tomto nariadení.

Vzhľadom na účel a rozsah pôsobnosti smernice 2012/34/EÚ by sa ustanovenia o prístupe k službám poskytovaným v servisných zariadeniach mali vzťahovať iba na služby, ktoré súvisia s poskytovaním služieb železničnej dopravy.

(2)

Aby sa neúmerne nezaťažovali prevádzkovatelia menej významných servisných zariadení, javí sa primerané umožniť regulačným orgánom vyňatie prevádzkovateľov servisných zariadení z uplatňovania všetkých alebo niektorých ustanovení tohto nariadenia – až na určité ustanovenia týkajúce sa povinnosti zverejniť opis servisného zariadenia – ak sa regulačný orgán domnieva, že dané zariadenie nemá strategický význam pre fungovanie trhu. Regulačný orgán by mal mať možnosť udeliť takúto výnimku aj v prípadoch, ak na príslušnom trhu servisných zariadení súťaží mnoho poskytovateľov porovnateľných služieb, alebo ak sa regulačný orgán domnieva, že konkrétne ustanovenia tohto nariadenia by mohli nepriaznivo ovplyvniť fungovanie trhu servisných zariadení. Mohlo by ísť napríklad o prípad, keď železničný podnik poskytuje služby inému železničnému podniku s cieľom pomôcť mu v odľahlých oblastiach v rámci spolupráce, ktorá je potrebná v záujme predchádzania ekonomickým nákladom.

Regulačné orgány by mali vo všetkých prípadoch posudzovať žiadosti o výnimky individuálne. Ak regulačný orgán na základe sťažnosti na prístup k príslušnému servisnému zariadeniu alebo službe týkajúcej sa železničnej dopravy dospeje k záveru, že okolnosti sa zmenili natoľko, že predtým udelená výnimka nepriaznivo ovplyvňuje trh služieb železničnej dopravy, mal by regulačný orgán túto výnimku preskúmať a prípadne odňať.

Regulačné orgány by mali zaistiť jednotné uplatňovanie výnimiek vo všetkých členských štátoch; spoločné zásady uplatňovania ustanovení o výnimkách by mali vypracovať do dátumu začiatku uplatňovania článku 2. V súlade s článkom 57 ods. 8 smernice 2012/34/EÚ môže Komisia v prípade potreby prijať opatrenia, v ktorých takéto zásady stanoví.

Na prevádzkovateľov servisných zariadení vyňatých z uplatňovania ustanovení tohto nariadenia sa naďalej vzťahujú všetky ostatné pravidlá prístupu k servisným zariadeniam a využívania služieb týkajúcich sa železničnej dopravy stanovené v smernici 2012/34/EÚ.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352 (2) stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá finančnej transparentnosti prístavov. Týmto nariadením sa stanovujú podrobnosti o postupe a kritériách, ktoré majú dodržiavať prevádzkovatelia servisných zariadení a žiadatelia, a malo by sa uplatňovať aj na námorné a vnútrozemské vodné prístavné zariadenia, ktoré sú so železnicou prepojené.

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 (3) sa vymedzujú povinnosti subjektu zodpovedného za údržbu. Toto nariadenie by sa nemalo dotýkať ustanovení uvedenej smernice.

(4)

Transparentnosť podmienok prístupu k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy, ako aj informácií o poplatkoch je predpokladom nediskriminačného prístupu všetkých žiadateľov k servisným zariadeniam a službám, ktoré sa v nich poskytujú. Skryté zľavy dohodnuté individuálne s každým žiadateľom bez dodržiavania jednotných zásad by narúšali zásadu nediskriminačného prístupu k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy. Informácie o zásadách zľavových režimov poskytnuté v opise servisného zariadenia by však zároveň mali zohľadňovať požiadavky ochrany obchodného tajomstva.

(5)

V smernici 2012/34/EÚ sa od prevádzkovateľov servisných zariadení požaduje zabezpečenie nediskriminačného prístupu k servisným zariadeniam a službám, ktoré sa v nich poskytujú. Smernica sa vzťahuje na „samoobslužné“ poskytovanie služieb, ako aj na poskytovanie služieb prevádzkovateľom servisného zariadenia. Ak je to potrebné na nápravu narušení trhu alebo nežiaduceho trhového vývoja, regulačný orgán by mal mať možnosť požadovať, aby prevádzkovateľ servisného zariadenia umožnil v zariadení samoobsluhu, pokiaľ je to právne a technicky možné a neohrozí to bezpečnosť prevádzky.

(6)

Ak si prístup k servisnému zariadeniu vyžaduje prejazd cez súkromnú odbočnú trať alebo vlečku, prevádzkovateľ servisného zariadenia by mal poskytnúť informácie o tejto súkromnej odbočnej trati alebo vlečke. Z týchto informácií by žiadateľ mal byť schopný zistiť, koho má kontaktovať, aby si vyžiadal prístup k tejto trati v súlade s článkom 10 smernice 2012/34/EÚ.

(7)

Manažéri infraštruktúry by mali uľahčovať zber informácií o servisných zariadeniach a administratívne odľahčiť prevádzkovateľov servisných zariadení tým, že na ľahko dostupnom mieste – napríklad na svojich webových portáloch – poskytnú vzor. Tento vzor by mal vypracovať železničný sektor a regulačné orgány v konzultácii s prevádzkovateľmi servisných zariadení. Prevádzkovatelia servisných zariadení sú v zmysle článku 31 ods. 10 smernice 2012/34/EÚ a bodu 6 prílohy IV k danej smernici povinní poskytovať všetky relevantné informácie manažérom infraštruktúry. Hlavným manažérom infraštruktúry, ktorému sa má opis servisného zariadenia poskytnúť, ak je manažér infraštruktúry, na ktorého sieť je príslušné zariadenie napojené, oslobodený od povinnosti uverejňovať podmienky používania siete, by mal byť ten, ktorého členský štát určil na zapojenie v sieti podľa článku 7f smernice 2012/34/EÚ.

(8)

O podmienkach prístupu k servisnému zariadeniu, prideľovaní kapacity servisného zariadenia a poskytovaní služieb týkajúcich sa železničnej dopravy v danom zariadení môžu rozhodovať rôzne subjekty. V takých prípadoch sa majú všetky príslušné subjekty považovať za prevádzkovateľov servisného zariadenia v zmysle smernice 2012/34/EÚ. Každý z nich by mal navyše spĺňať požiadavky tohto nariadenia v časti, za ktorú je zodpovedný. Ak zariadenie vlastní, spravuje a prevádzkuje viacero subjektov, mali by sa za prevádzkovateľov servisného zariadenia považovať iba tie subjekty, ktoré sú reálne zodpovedné za poskytovanie informácií a rozhodovanie o žiadostiach o prístup k servisnému zariadeniu a o využívanie služieb týkajúcich sa železničnej dopravy.

(9)

Podľa doterajšej praxe často žiadajú o prístup k servisným zariadeniam žiadatelia ako odosielatelia a špeditéri. Železničný podnik určený žiadateľom však často nemá s prevádzkovateľom servisného zariadenia žiaden zmluvný vzťah. Malo by sa preto objasniť, že právo žiadať o prístup k servisným zariadeniam za podmienok stanovených v tomto nariadení by mali mať nielen železničné podniky, ale aj iní žiadatelia, ak to umožňujevnútroštátne právo. Prevádzkovatelia takýchto servisných zariadení by si mali plniť povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia bez ohľadu na to, či majú zmluvný vzťah so železničným podnikom alebo s iným žiadateľom, ktorý je oprávnený žiadať o kapacitu v servisných zariadeniach podľa vnútroštátneho práva.

(10)

Vlakové trasy a kapacitu v servisných zariadeniach často prideľujú rôzne subjekty. Je preto dôležité, aby tieto subjekty vzájomne komunikovali a uistili sa o súlade naplánovaných vlakových trás s termínmi v servisných zariadeniach, aby sa zabezpečila plynulá a efektívna prevádzka vlakov. To isté platí aj v situáciách, keď žiadateľ požaduje služby týkajúce sa železničnej dopravy v určitom zariadení od viacerých poskytovateľov. Takáto spolupráca však nie je potrebná pri službách, ktoré priamo nesúvisia s kapacitou infraštruktúry.

(11)

Výmena údajov medzi subjektmi, ktoré objednávajú dopravné služby, železničnými podnikmi a terminálmi o sledovaní polohy a predpokladaných časoch príchodov a odchodov by mala prispievať k vyššej kvalite a úspornosti služieb v logistickom reťazci.

(12)

Požiadavku na sprístupnenie orientačných informácií o dostupnej kapacite servisného zariadenia v reálnom čase na spoločnom webovom portáli možno splniť poskytnutím informácie o tom, či je zariadenie plne obsadené, či má obmedzenú zvyšnú kapacitu alebo má dosť voľnej kapacity na vyhovenie akémukoľvek druhu žiadosti. Pri službách ako údržba – kde treba vozidlo vyradiť z prevádzky na dlhšie obdobie – takéto informácie nemusia byť potrebné. Maximálna prevádzková kapacita môže byť nižšia než maximálna teoretická kapacita. Je to preto, že na poskytnutie spoľahlivej služby v situáciách ako meškanie príchodu vlaku do zariadenia či narušenie prevádzky môže byť potrebný dodatočný čas. Údaj o kapacite by mal hovoriť o dostupnej prevádzkovej kapacite.

(13)

Prevádzkovatelia servisných zariadení by nemali žiadateľov zaväzovať k nákupu služieb zariadenia, ktoré žiadateľ nepotrebuje. To by však v zásade nemalo znamenať, že žiadateľ môže prevádzkovateľa zariadenia donútiť k akceptovaniu samoobsluhy v priestoroch prevádzkovateľa, ak daný prevádzkovateľ príslušnú službu ponúka v súlade so smernicou 2012/34/EÚ a s týmto nariadením.

(14)

Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia dostane žiadosť, ktorá koliduje s inou žiadosťou alebo s už pridelenou kapacitou, tento prevádzkovateľ servisného zariadenia by mal najskôr overiť, či možno novej žiadosti vyhovieť navrhnutím iného termínu, posunom existujúceho termínu (ak s tým dotknutý žiadateľ súhlasí) alebo prijatím opatrení, ktoré umožnia zvýšiť kapacitu zariadenia. Prevádzkovateľ by nemal byť povinný prijímať opatrenia ako zmena otváracích hodín, ani opatrenia na zvýšenie kapacity zariadenia, ktoré by si vyžadovali investície. Ak však žiadateľ zaručí, že pokryje vzniknuté investičné alebo dodatočné prevádzkové náklady, prevádzkovateľ servisného zariadenia by mal túto možnosť zvážiť.

(15)

Ak sa koordinačným postupom nepodarilo zladiť kolidujúce žiadosti, môže sa prevádzkovateľ servisného zariadenia medzi nimi rozhodnúť na základe prioritných kritérií. Tieto kritériá by mali byť nediskriminačné, transparentné a uverejnené v opise servisného zariadenia, ktorý preskúmava regulačný orgán.

(16)

Pojem „reálna alternatíva“ zahŕňa viacero prvkov, najmä fyzické a technické charakteristiky ako umiestnenie zariadenia, jeho prístupnosť cestnou, železničnou, vodnou alebo verejnou dopravou, priechodný prierez, dĺžka trate a elektrifikácia; prevádzkové parametre ako otváracie hodiny, kapacita v zariadení a jeho okolí, požiadavky na výcvik vodičov, rozsah a typ ponúkaných služieb; príťažlivosť a konkurencieschopnosť dopravných služieb ako trasovanie, napojenie na iné druhy dopravy a čas prepravy; ako aj ekonomické aspekty ako vplyv na prevádzkové náklady a ziskovosť zamýšľaných služieb.

(17)

Vybudovanie servisného zariadenia si vyžaduje nemalé investície a zo sieťovej povahy železníc vyplývajú určité obmedzenia, pokiaľ ide o umiestnenie budovaných zariadení, takže mnoho servisných zariadení nemožno jednoducho duplikovať. Ak sa koordinačným postupom nepodarilo vyhovieť žiadostiam o prístup k niektorému zariadeniu a hrozí mu preťaženie, regulačné orgány by mali mať možnosť požiadať prevádzkovateľov servisných zariadení o zavedenie opatrení na optimalizáciu využitia daného zariadenia. Prevádzkovateľ servisného zariadenia by mal identifikovať vhodné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Môže ísť napríklad o finančné sankcionovanie žiadateľov za nevyužitie udelených prístupových práv alebo vyzvanie žiadateľov, aby sa vzdali práv na prístup k servisnému zariadeniu či službám týkajúcim sa železničnej dopravy, ak tieto práva opakovane a zámerne nevyužili alebo ak spôsobili narušenia prevádzky servisných zariadení či činnosti iného žiadateľa.

(18)

Aby sa jestvujúce zariadenia využili čo najlepšie, prevádzka zariadení, ktoré sa nevyužívajú už aspoň dva roky, by sa mala inzerovať na prenájom, ak železničný podnik vyjadrí záujem o využívanie takéhoto zariadenia na základe preukázanej potreby. Všetky hospodárske subjekty, ktoré majú o prevádzku daného zariadenia záujem, by mali mať možnosť zúčastniť sa príslušných výberových konaní a predložiť ponuku na prevzatie prevádzky daného zariadenia. Výberové konanie však nie je potrebné, ak už prebieha formálny postup rušenia vyhradenia danej lokality na železničné účely a zariadenie sa prestavuje, aby slúžilo na iné účely než servisné zariadenie.

(19)

V tomto nariadení sa stanovuje nový súbor pravidiel pre prevádzkovateľov servisných zariadení. Títo prevádzkovatelia potrebujú určitý čas, aby prispôsobili svoje interné postupy a zabezpečili úplný súlad so všetkými požiadavkami tohto nariadenia. Nariadenie by sa preto malo uplatňovať až od 1. júna 2019. Znamená to, že opis servisného zariadenia požadovaný v súlade s článkom 4 alebo odkaz na príslušné informácie bude treba pripraviť a prvý raz zahrnúť do podmienok používania siete v rámci cestovného poriadku platného od decembra 2020.

(20)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotný európsky železničný priestor,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú podrobnosti o postupe a kritériách, ktoré sa majú dodržiavať pri prístupe k službám, ktoré sa majú poskytovať v servisných zariadeniach uvedených v bodoch 2, 3 a 4 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ.

Ak sa v ustanoveniach tohto nariadenia uvádzajú žiadatelia, myslia sa nimi železničné podniky. Ak majú v zmysle vnútroštátneho práva nárok žiadať o prístup k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy aj iní žiadatelia než železničné podniky, príslušné ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú aj na takýchto žiadateľov podľa vnútroštátneho práva.

Článok 2

Výnimky

1.   Prevádzkovatelia servisných zariadení uvedených v odseku 2 môžu požiadať o vyňatie z uplatňovania všetkých alebo niektorých ustanovení tohto nariadenia s výnimkou článku 4 ods. 2 písm. a) až d) a písm. m) a článku 5.

Prevádzkovatelia servisných zariadení, ktoré využívajú výlučne historické železnice na vlastné účely, môžu požiadať o vyňatie z uplatňovania všetkých ustanovení tohto nariadenia.

Takéto žiadosti sa predložia regulačnému orgánu a musia byť riadne zdôvodnené.

2.   Regulačné orgány môžu rozhodnúť o vyňatí prevádzkovateľov servisných zariadení, ktorí prevádzkujú tieto servisné zariadenia alebo poskytujú tieto služby:

servisné zariadenia alebo služby, ktoré nemajú žiaden strategický význam z hľadiska fungovania trhu služieb železničnej dopravy, najmä z hľadiska miery využívania zariadenia, typu a objemu potenciálne ovplyvnenej premávky alebo druhu služieb, ktoré dané zariadenie ponúka;

servisné zariadenia alebo služby, ktoré sa prevádzkujú alebo poskytujú v konkurenčnom trhovom prostredí, kde súťaží mnoho poskytovateľov porovnateľných služieb;

servisné zariadenia alebo služby, pri ktorých by uplatňovanie tohto nariadenia mohlo nepriaznivo ovplyvniť fungovanie trhu servisných zariadení.

3.   Regulačné orgány uverejnia každé rozhodnutie o udelení výnimky podľa odseku 2 na svojich webových stránkach do dvoch týždňov od prijatia daného rozhodnutia.

4.   Ak prestanú byť splnené kritériá udelenia výnimky podľa odseku 2, regulačný orgán výnimku odníme.

5.   Regulačné orgány vypracujú a uverejnia spoločné rozhodovacie zásady uplatňovania kritérií uvedených v odseku 2.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„základná služba“ je služba poskytovaná v ktoromkoľvek zo servisných zariadení uvedených v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ;

2.

„služba týkajúca sa železničnej dopravy“ je základná, doplnková alebo vedľajšia služba uvedená v bodoch 2, 3 a 4 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ;

3.

„opis servisného zariadenia“ je dokument, v ktorom sa uvádzajú podrobné informácie potrebné na prístup k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy;

4.

„kapacita servisného zariadenia“ je potenciál využitia servisného zariadenia a dodania služby v určitom časovom intervale, zohľadňujúc čas potrebný na príchod do zariadenia a jeho opustenie;

5.

„koordinačný postup“ je postup, ktorým sa prevádzkovateľ servisného zariadenia a žiadatelia usilujú vyriešiť situácie, keď sa potreby prístupu k servisnému zariadeniu alebo službe týkajúcej sa železničnej dopravy vzťahujú na tú istú kapacitu servisného zariadenia a kolidujú;

6.

„prepojené servisné zariadenia“ sú vzájomne priľahlé servisné zariadenia, kde si prístup do jedného vyžaduje prejazd druhým;

7.

„kontrolujúci subjekt“ je orgán alebo firma, ktorá má priamu či nepriamu kontrolu nad prevádzkovateľom servisného zariadenia a zároveň pôsobí a má dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch služieb železničnej dopravy, na ktoré sa dané zariadenie využíva, alebo má priamu či nepriamu kontrolu nad prevádzkovateľom servisného zariadenia a súčasne nad železničným podnikom, ktorý je v takomto postavení;

8.

„samoobsluha“ je situácia, pri ktorej železničný podnik sám vykonáva službu týkajúcu sa železničnej dopravy v priestoroch prevádzkovateľa servisného zariadenia, pokiaľ sú prístup k zariadeniu a jeho využívanie na samoobsluhu právne a technicky možné, neohrozuje bezpečnosť prevádzky a príslušný prevádzkovateľ servisného zariadenia takúto možnosť ponúka;

9.

„rekonverzia“ je formálny proces, ktorým sa účel servisného zariadenia mení na iné využitie, než je poskytovanie služieb týkajúcich sa železničnej dopravy;

10.

„žiadosť ad hoc“ je žiadosť o prístup k servisnému zariadeniu alebo službe týkajúcej sa železničnej dopravy spojená so žiadosťou ad hoc o jednotlivú vlakovú trasu v zmysle článku 48 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ;

11.

„oneskorená žiadosť“ je žiadosť o prístup k servisnému zariadeniu alebo službe týkajúcej sa železničnej dopravy podaná po termíne na predkladanie žiadostí, ktorý stanovil prevádzkovateľ príslušného zariadenia.

Článok 4

Opis servisného zariadenia

1.   Prevádzkovatelia servisných zariadení musia vypracovať opis servisného zariadenia pre servisné zariadenia a služby, za ktoré sú zodpovední.

2.   Opis servisného zariadenia zahŕňa minimálne tieto informácie v rozsahu, v akom ich vyžaduje toto nariadenie:

a)

zoznam všetkých objektov, kde sa poskytujú služby týkajúce sa železničnej dopravy, vrátane informácií o ich umiestnení a otváracích hodinách;

b)

hlavné kontaktné údaje prevádzkovateľa daného servisného zariadenia;

c)

opis technických charakteristík daného servisného zariadenia, ako napríklad vlečky alebo posunovacie a smerové koľaje, technické vybavenie na nakládku a vykládku, umývanie a údržbu, či dostupná uskladňovacia kapacita; informácie o súkromných odbočných tratiach a vlečkách, ktoré nie sú súčasťou železničnej infraštruktúry, ale sú potrebné na prístup k servisným zariadeniam nevyhnutným na poskytovanie služieb týkajúcich sa železničnej dopravy;

d)

opis všetkých služieb týkajúcich sa železničnej dopravy, ktoré sa v zariadení poskytujú, ako aj ich typ (základná, doplnková alebo vedľajšia);

e)

možnosť a podmienky samoobsluhy pri službách týkajúcich sa železničnej dopravy;

f)

informácie o postupoch žiadania prístupu k servisnému zariadeniu, službám poskytovaným v zariadení alebo k obom vrátane termínov na predkladanie žiadostí a časových lehôt na ich spracovanie;

g)

v servisných zariadeniach, ktoré prevádzkuje viac než jeden prevádzkovateľ, alebo ak služby týkajúce sa železničnej dopravy poskytuje viac než jeden prevádzkovateľ, informáciu o tom, či treba na získanie prístupu k príslušným zariadeniam a službám podávať osobitné žiadosti;

h)

informácie o minimálnom obsahu a formáte žiadosti o prístup k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy alebo vzor takejto žiadosti;

i)

aspoň pri servisných zariadeniach a službách týkajúcich sa železničnej dopravy, ktoré prevádzkujú, resp. poskytujú prevádzkovatelia pod priamou či nepriamou kontrolou kontrolujúceho subjektu, vzory zmlúv o prístupe a všeobecné podmienky;

j)

podľa potreby informácie o podmienkach používania IT systémov prevádzkovateľa, ak sa od žiadateľov použitie takýchto systémov vyžaduje, ako aj pravidlá ochrany citlivých a obchodných údajov;

k)

opis koordinačného postupu a regulačných opatrení uvedených v článku 10, ako aj prioritných kritérií uvedených v článku 11;

l)

informácie o zmenách technických charakteristík a dočasných obmedzeniach kapacity servisného zariadenia, ktoré by mohli mať významný vplyv na jeho prevádzku, vrátane plánovaných prác;

m)

informácie o poplatkoch za prístup k servisnému zariadeniu a poplatkoch za využívanie každej služby týkajúcej sa železničnej dopravy, ktorá sa v ňom poskytuje;

n)

informácie o zásadách zľavových režimov, ktoré sa žiadateľom ponúkajú, pri zachovaní požiadaviek na ochranu obchodného tajomstva.

Článok 5

Uverejnenie opisu servisného zariadenia

1.   Prevádzkovatelia servisných zariadení bezplatne verejne sprístupnia opis servisného zariadenia, pričom si môžu vybrať z týchto možností:

a)

uverejnia ho na svojom webovom portáli alebo spoločnom webovom portáli a manažérom infraštruktúry poskytnú príslušný odkaz na zahrnutie do podmienok používania siete;

b)

relevantné informácie v konečnej podobe na zverejnenie poskytnú manažérom infraštruktúry na zahrnutie do podmienok používania siete.

Ak je manažér infraštruktúry, k sieti ktorého je dané zariadenie pripojené, oslobodený od povinnosti uverejňovať podmienky používania siete v súlade s článkom 2 ods. 3 alebo 4 smernice 2012/34/EÚ, prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytne príslušný odkaz alebo informácie v konečnej podobe na zverejnenie hlavnému manažérovi infraštruktúry.

2.   Manažéri infraštruktúry uvedú v podmienkach používania siete alebo na svojich webových portáloch termín na poskytnutie daných informácií alebo odkazu na uverejnenie v podmienkach používania siete, a to do dátumu uvedeného v článku 27 ods. 4 smernice 2012/34/EÚ.

Manažéri infraštruktúry poskytnú spoločný vzor, ktorý vypracuje železničný sektor v spolupráci s regulačnými orgánmi do 30. júna 2018 a ktorý môžu prevádzkovatelia servisných zariadení použiť na predloženie daných informácií. Tento vzor sa podľa potreby reviduje a aktualizuje.

3.   Prevádzkovatelia servisných zariadení sú zodpovední za aktualizáciu opisu servisného zariadenia podľa potreby. Žiadateľov, ktorí už požiadali o prístup do servisného zariadenia alebo si v ňom objednali jednu alebo viacero služieb, musia včas informovať o všetkých relevantných zmenách opisu zariadenia.

4.   V prípade servisných zariadení, ktoré prevádzkuje viac než jeden prevádzkovateľ, alebo ak služby ponúkané v zariadení poskytuje viac než jeden dodávateľ, títo prevádzkovatelia alebo dodávatelia sa vzájomne skoordinujú, aby:

a)

sprístupnili svoje opisy servisného zariadenia na jednom mieste alebo

b)

uviedli vo svojich opisoch servisného zariadenia všetkých prevádzkovateľov servisného zariadenia zodpovedných za rozhodovanie o žiadostiach o prístup k danému zariadeniu alebo službám týkajúcim sa železničnej dopravy, ktoré sa v ňom poskytujú.

Ak je táto koordinácia neúspešná, regulačný orgán môže prijať rozhodnutie, ktorým jedného z prevádzkovateľov servisného zariadenia určí ako zodpovedného za splnenie požiadavky prvého pododseku. Všetky súvisiace náklady sa rozdelia medzi všetkých dotknutých prevádzkovateľov servisného zariadenia.

5.   Povinnosť uvedená v odseku 1 a článku 4 sa splní úmerne k veľkosti, technickým charakteristikám a významu daného servisného zariadenia.

Článok 6

Ďalšie informácie

1.   Regulačný orgán môže od prevádzkovateľov servisných zariadení vyžadovať odôvodnenie, prečo určitú službu týkajúcu sa železničnej dopravy klasifikovali ako základnú, doplnkovú alebo vedľajšiu.

2.   Na požiadanie zo strany žiadateľa prevádzkovatelia servisných zariadení uvedených v bode 2 písm. a) až g) prílohy II k smernici 2012/34/EÚ poskytnú orientačnú informáciu o dostupnej kapacite servisného zariadenia.

3.   Vždy, keď je to za primeraného a hospodárneho vynaloženia zdrojov technicky možné, prevádzkovatelia servisných zariadení sprístupnia informácie uvedené v odseku 2 tohto článku, ako aj informácie uvedené v článku 4 ods. 2 písm. l) v reálnom čase na spoločnom webovom portáli.

Článok 7

Spolupráca pri prideľovaní a využívaní kapacity servisných zariadení

1.   Žiadatelia predkladajú žiadosti o prístup k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy do termínov stanovených prevádzkovateľmi príslušných servisných zariadení. Aby sa predišlo nezrovnalostiam, prevádzkovatelia servisných zariadení uvedených v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ pri stanovovaní týchto termínov podľa potreby náležite zohľadnia harmonogramy a prioritné kritériá stanovené manažérmi infraštruktúry pre plánovací proces.

2.   Prevádzkovatelia servisných zariadení uvedených v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ a manažéri infraštruktúry spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby bolo prideľovanie kapacity na infraštruktúru a na servisné zariadenia podľa potreby v súlade. Povinnosť spolupracovať platí aj pre prevádzkovateľov prepojených servisných zariadení. Na požiadanie možno do tejto spolupráce zapojiť aj dotknutých žiadateľov. Žiadatelia takisto môžu požiadať, aby boli do spolupráce zapojené subjekty zodpovedné za udeľovanie prístupu k súkromným odbočným tratiam a vlečkám potrebným na prístup k servisným zariadeniam, ktoré sú nevyhnutné na poskytovanie služieb týkajúcich sa železničnej dopravy.

Ak chce žiadateľ využiť doplnkové alebo vedľajšie služby uvedené v bodoch 3 a 4 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ, ktoré v danom zariadení ponúka jeden alebo viacero prevádzkovateľov servisného zariadenia iných ako prevádzkovateľ, ktorý je zodpovedný za udeľovanie prístupu k zariadeniu, žiadateľ môže požiadať, aby boli do spolupráce zapojení všetci prevádzkovatelia servisných zariadení, ktorí tieto služby poskytujú.

Kým prebieha plánovací proces pod vedením manažéra infraštruktúry, žiadosti o prístup k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy sa nesmú zamietnuť pre to, že ešte nebola pridelená požadovaná vlaková trasa. Prevádzkovatelia servisných zariadení uvedených v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ a dotknutí manažéri infraštruktúry sa však musia usilovať o to, aby boli ich príslušné rozhodnutia v súlade.

3.   Prevádzkovatelia servisných zariadení, manažéri infraštruktúry a žiadatelia podľa potreby spolupracujú v záujme efektívnej premávky vlakov zo servisných zariadení a do nich. V prípade vlakov využívajúcich železničné nákladné terminály (vrátane terminálov v námorných alebo vnútrozemských prístavoch) táto spolupráca zahŕňa výmenu informácií o zisťovaní polohy vlakov a ich sledovaní, a ak sú k dispozícii, aj informácií o predpokladaných časoch príchodov a odchodov v prípade meškania alebo narušenia prevádzky.

4.   Prevádzkovatelia servisných zariadení na žiadosť regulačného orgánu písomne preukážu svoje splnenie požiadaviek na spoluprácu podľa tohto článku za posledné tri roky.

Článok 8

Žiadosti o prístup k servisným zariadeniam a o využívanie služieb týkajúcich sa železničnej dopravy

1.   Žiadatelia môžu žiadať o prístup k servisným zariadeniam a o využívanie služieb týkajúcich sa železničnej dopravy.

2.   Žiadatelia vo svojich žiadostiach uvedú servisné zariadenie, resp. služby týkajúce sa železničnej dopravy, ku ktorým žiadali prístup, prípadne oboje. Prevádzkovatelia servisných zariadení nesmú podmieňovať prístup k servisnému zariadeniu alebo dodanie služby týkajúcej sa železničnej dopravy povinným nákupom iných služieb, ktoré sa netýkajú žiadanej služby.

3.   Prevádzkovateľ servisného zariadenia potvrdí prijatie žiadosti bez zbytočného odkladu. Ak žiadosť neobsahuje všetky informácie požadované v zmysle opisu servisného zariadenia a potrebné na prijatie rozhodnutia, prevádzkovateľ príslušného servisného zariadenia o tom informuje žiadateľa a stanoví primeraný termín na predloženie chýbajúcich informácií. Ak sa takéto informácie do daného termínu nepredložia, možno žiadosť zamietnuť.

Článok 9

Odpoveď na žiadosti

1.   Po prijatí všetkých potrebných informácií prevádzkovateľ servisného zariadenia v primeranej lehote stanovenej regulačným orgánom v súlade s článkom 13 ods. 4 smernice 2012/34/EÚ odpovie na žiadosti o prístup k servisným zariadeniam uvedeným v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ a poskytovanie služieb v nich. Pre rôzne typy servisných zariadení a/alebo služieb možno stanoviť rôzne lehoty.

2.   Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia v odpovedi ponúkol prístup k servisnému zariadeniu, táto ponuka zostáva platná po primeraný čas, ktorý sa uvedie a v ktorom sa zohľadnia prevádzkové potreby žiadateľa.

3.   Regulačné orgány stanovia lehoty na odpoveď na žiadosti predložené žiadateľmi v zmysle článku 13 ods. 4 smernice 2012/34/EÚ pred uverejnením prvých podmienok používania siete, na ktoré sa vzťahujú pravidlá tohto vykonávacieho nariadenia, aby sa zaistil súlad s článkom 27 ods. 4 smernice 2012/34/EÚ.

4.   Pokiaľ ide o žiadosti ad hoc o prístup k servisným zariadeniam a službám uvedeným v bode 2 písm. a) až d) a písm. f) až i) prílohy II, regulačné orgány pri stanovovaní lehôt v súlade s článkom 13 ods. 4 smernice 2012/34/EÚ zohľadnia lehoty stanovené v článku 48 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ. Ak regulačné orgány nestanovili pre takéto žiadosti ad hoc lehoty, prevádzkovateľ servisného zariadenia reaguje na žiadosť v lehotách stanovených v článku 48 ods. 1 smernice.

Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia stanovil výročný termín na predkladanie žiadostí o prístup k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy uvedeným v bode 2 písm. a) až d) a písm. f) až i) prílohy II, v lehotách na odpoveď na oneskorené žiadosti stanovených regulačným orgánom sa musia zohľadniť lehoty, ktoré na spracovanie takýchto žiadostí uplatňujú manažéri infraštruktúry.

Pri servisných zariadeniach a službách týkajúcich sa železničnej dopravy uvedených v bode 2 písm. e) prílohy II začína lehota plynúť po vyhodnotení technickej kompatibility koľajových vozidiel s danými zariadeniami a ich vybavením a po náležitom informovaní žiadateľa.

5.   Prevádzkovatelia servisných zariadení, ktorí poskytujú doplnkové a vedľajšie služby uvedené v bodoch 3 a 4 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ, odpovedajú na žiadosti o takéto služby v lehote stanovenej regulačným orgánom, alebo ak stanovená nebola, v primeranej lehote. Ak žiadateľ predloží žiadosť ad hoc, v ktorej žiada o viaceré služby týkajúce sa železničnej dopravy poskytované v jednom servisnom zariadení, a ak uvedie, že ich môže využiť iba simultánne, všetci dotknutí prevádzkovatelia servisného zariadenia vrátane poskytovateľov doplnkových a vedľajších služieb uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II odpovedia na tieto žiadosti v primeranej lehote uvedenej v odseku 4.

Pri službách týkajúcich sa železničnej dopravy uvedených v bode 4 písm. e) prílohy II začína lehota plynúť po vyhodnotení technickej kompatibility koľajových vozidiel s danými zariadeniami a ich vybavením a po náležitom informovaní žiadateľa.

6.   So súhlasom dotknutého žiadateľa možno lehoty uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 predĺžiť.

7.   Právo na prístup k železničnej infraštruktúre a službám týkajúcim sa železničnej dopravy je neprevoditeľné na iných žiadateľov.

8.   Ak žiadateľ nemá v úmysle využiť právo na prístup k servisnému zariadeniu alebo službe týkajúcej sa železničnej dopravy udelené prevádzkovateľom daného servisného zariadenia, príslušného prevádzkovateľa o tom informuje bez zbytočného odkladu.

Článok 10

Koordinačný postup

1.   Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedeného v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ dostane žiadosť o prístup k servisnému zariadeniu alebo poskytnutie služby, ktorá koliduje s inou žiadosťou, alebo sa týka už pridelenej kapacity servisného zariadenia, pokúsi sa v diskusii a koordinácii s dotknutými žiadateľmi zabezpečiť čo najlepšie zosúladenie všetkých žiadostí. Do tejto koordinácie sa zapoja aj poskytovatelia doplnkových a vedľajších služieb uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ, ak sa takéto služby v zariadení ponúkajú a žiadateľ o ne žiada. Všetky úpravy už pridelených prístupových práv podliehajú súhlasu dotknutého žiadateľa.

2.   Prevádzkovatelia servisných zariadení uvedených v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ nesmú zamietnuť žiadosti o prístup k ich servisnému zariadeniu alebo o poskytnutie služby, ani žiadateľovi ponúkať reálne alternatívy, ak v ich servisnom zariadení je alebo sa očakáva, že v rámci koordinačného postupu alebo po jeho skončení bude k dispozícii kapacita, ktorá zodpovedá potrebám žiadateľa.

3.   Prevádzkovatelia servisných zariadení zvážia rôzne možnosti, ktoré im umožnia vyhovieť kolidujúcim žiadostiam o prístup k servisnému zariadeniu alebo o poskytnutie služieb v danom servisnom zariadení. Tieto možnosti zahŕňajú podľa potreby opatrenia na maximalizáciu dostupnej kapacity zariadenia, pokiaľ si to nevyžaduje dodatočné investície do zdrojov či zariadení. Takéto opatrenia môžu zahŕňať:

navrhnutie alternatívneho časovania,

zmenu otváracích hodín alebo rozvrhu smien, ak je to možné,

sprístupnenie zariadenia na samoobsluhu.

4.   Žiadatelia a prevádzkovatelia servisných zariadení môžu spoločne požiadať regulačný orgán, aby sa koordinačného postupu zúčastnil ako pozorovateľ.

5.   Ak sa koordinačným postupom nepodarilo vyhovieť žiadosti o prístup k servisnému zariadeniu uvedenému v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ a servisnému zariadeniu hrozí preťaženie, regulačný orgán môže požiadať prevádzkovateľa daného servisného zariadenia, aby prijal opatrenia zamerané na umožnenie vyhovenia dodatočným žiadostiam o prístup k jeho zariadeniu. Tieto opatrenia musia byť transparentné a nediskriminačné.

Článok 11

Prioritné kritériá

Prevádzkovatelia servisného zariadenia môžu stanoviť prioritné kritériá prideľovania kapacity v prípade kolidujúcich žiadostí o prístup k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy, ak takýmto žiadostiam nemožno vyhovieť ani na základe koordinačného postupu.

Tieto prioritné kritériá musia byť nediskriminačné, objektívne a uverejnené v opise servisného zariadenia v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. k). Zohľadní sa v nich účel zariadenia, účel a povaha dotknutých služieb železničnej dopravy, ako aj cieľ zaistiť efektívne využitie dostupnej kapacity.

V prioritných kritériách možno zohľadniť aj tieto aspekty:

existujúce zmluvy,

zámer a schopnosť využiť požadovanú kapacitu vrátane prípadného predošlého nevyužitia celej pridelenej kapacity alebo jej časti, ako aj dôvodov tohto nevyužitia,

už pridelené vlakové trasy spojené s požadovanými službami,

prioritné kritériá prideľovania vlakových trás,

včasné predloženie žiadostí.

Článok 12

Reálne alternatívy

1.   Ak sa koordinačným postupom nepodarilo vyhovieť žiadosti o prístup k servisným zariadeniam a službám týkajúcim sa železničnej dopravy, prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedeného v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ bez zbytočného odkladu informuje dotknutého žiadateľa a regulačný orgán na jeho požiadanie. Členské štáty môžu vyžadovať informovanie regulačného orgánu aj bez jeho požiadania.

2.   Ak žiadosti nemožno vyhovieť, prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedeného v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ a žiadateľ spoločne posúdia, či existujú reálne alternatívy, ktoré by umožnili prevádzku dotknutého nákladného alebo osobného spoja na rovnakej alebo alternatívnej trase za ekonomicky prijateľných podmienok. Od žiadateľa sa nesmie vyžadovať odhalenie jeho podnikateľskej stratégie.

3.   Na účely odseku 2 prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedie možné alternatívy, v náležitých prípadoch aj v iných členských štátoch, na základe opisov iných servisných zariadení, informácií uverejnených na spoločnom webovom portáli v súlade s článkom 5 a akýchkoľvek informácií, ktoré poskytne žiadateľ. Pri navrhovaní možných alternatív sa musia zohľadniť aspoň tieto kritériá v rozsahu, v akom ich prevádzkovateľ servisného zariadenia dokáže vyhodnotiť:

zastupiteľnosť prevádzkových charakteristík alternatívneho servisného zariadenia;

zastupiteľnosť fyzických a technických charakteristík alternatívneho servisného zariadenia;

jasný dosah na atraktívnosť a konkurencieschopnosť železničného spoja, ktorý žiadateľ zamýšľa prevádzkovať;

odhadované dodatočné náklady pre žiadateľa.

Prevádzkovateľ servisného zariadenia zachováva obchodnú dôvernosť informácií, ktoré mu žiadateľ poskytne.

4.   Ak nie sú informácie o kapacite navrhovanej alternatívy verejne dostupné, žiadateľ ich overí.

Žiadateľ posúdi, či by mu využitie navrhovanej alternatívy umožnilo prevádzkovať zamýšľaný dopravný spoj za ekonomicky prijateľných podmienok. Prevádzkovateľa servisného zariadenia informuje o výsledku svojho posúdenia do spoločne dohodnutého termínu.

5.   Žiadateľ môže požiadať prevádzkovateľa servisného zariadenia, aby neuvádzal reálne alternatívy a nepristupoval k spoločnému posúdeniu.

Článok 13

Zamietnutie prístupu

1.   Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedeného v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ a žiadateľ dospejú k záveru, že reálne alternatívy neexistujú a žiadosti o prístup k zariadeniu alebo poskytnutie služby v ňom nemožno po koordinačnom postupe vyhovieť, prevádzkovateľ servisného zariadenia môže žiadosť zamietnuť.

Ak sa prevádzkovateľ servisného zariadenia a žiadateľ nedokážu na reálnej alternatíve dohodnúť, prevádzkovateľ servisného zariadenia môže žiadosť zamietnuť uvádzajúc alternatívy, ktoré považuje za reálne.

Žiadateľ sa môže sťažovať regulačnému orgánu v súlade s článkom 13 ods. 5 smernice 2012/34/EÚ.

2.   Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia a žiadateľ spoločne identifikovali reálne alternatívy, prevádzkovateľ servisného zariadenia môže žiadosť zamietnuť.

3.   Prevádzkovatelia servisného zariadenia uvedení v článku 13 ods. 3 smernice 2012/34/EÚ žiadateľovi písomne odôvodnia, prečo žiadosti nebolo po koordinačnom postupe možné vyhovieť a prečo sa na základe dostupných informácií nazdávajú, že niektorá navrhovaná alternatíva spĺňa žiadateľove potreby a je reálna.

4.   Prevádzkovateľ servisného zariadenia, ktorý zamieta žiadosť, na požiadanie preukáže regulačnému orgánu a žiadateľovi dôvody zamietnutia vrátane preskúmaných alternatív a výsledku koordinačného postupu.

5.   V prípadoch uvedených v článku 12 ods. 5 môže prevádzkovateľ servisného zariadenia zamietnuť žiadosť bez potreby splnenia požiadaviek stanovených v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

6.   Ak žiadateľ opakovane nezaplatil za už udelené a použité prístupové práva, prevádzkovateľ servisného zariadenia môže žiadať finančnú záruku na ochranu svojich oprávnených očakávaní budúcich výnosov a využívania zariadenia. Informácie o takýchto zárukách sa uverejnia v opise servisného zariadenia.

Článok 14

Sťažnosti

Ak sa žiadateľ sťažuje regulačnému orgánu podľa článku 13 ods. 5 smernice 2012/34/EÚ, regulačný orgán pri posudzovaní vplyvu akéhokoľvek rozhodnutia o udelení primeranej časti kapacity žiadateľovi zohľadní aspoň tieto prvky, ak sú relevantné:

zmluvné záväzky a použiteľnosť obchodných modelov iných používateľov dotknutého servisného zariadenia,

celkový objem kapacity servisného zariadenia už pridelenej iným dotknutým používateľom,

investície iných dotknutých používateľov do zariadenia,

dostupnosť reálnych alternatív na naplnenie potrieb iných dotknutých používateľov, v prípade medzinárodných vlakových spojov vrátane alternatív v iných členských štátoch,

použiteľnosť obchodného modelu prevádzkovateľa daného servisného zariadenia,

prístupové práva k spojovacej infraštruktúre.

Článok 15

Nepoužívané zariadenia

1.   Servisné zariadenia uvedené v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ, ktoré sa nepoužívali aspoň dva po sebe nasledujúce roky, sa ponúknu na vyjadrenie záujmu a prenájom. Informácie o nepoužívaných zariadeniach sa zverejnia v súlade s článkom 5.

2.   Dvojročné obdobie uvedené v odseku 1 sa začína dňom nasledujúcim po dátume, keď sa v danom servisnom zariadení naposledy poskytla služba týkajúca sa železničnej dopravy.

3.   Žiadateľ, ktorý má záujem o používanie servisného zariadenia uvedeného v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ, ktoré sa aspoň dva po sebe nasledujúce roky nepoužívalo, písomne vyjadrí svoj záujem prevádzkovateľovi dotknutého zariadenia a informuje o tom regulačný orgán. V tomto vyjadrení záujmu sa preukážu potreby daného železničného podniku. Prevádzkovateľ servisného zariadenia sa môže rozhodnúť obnoviť prevádzku tak, aby naplnil preukázané potreby železničného podniku.

4.   Ak vlastník servisného zariadenia dané zariadenie neprevádzkuje, prevádzkovateľ zariadenia informuje vlastníka o vyjadrení záujmu do 10 dní od jeho prijatia. Vlastník zariadenia uverejní inzerát, že celé zariadenie alebo jeho časť je k dispozícii na prenájom, pokiaľ sa prevádzkovateľ servisného zariadenia nerozhodol obnoviť prevádzku po vyjadrení záujmu.

5.   Pred takýmto uverejnením môže vlastník servisného zariadenia povoliť prevádzkovateľovi servisného zariadenia predložiť pripomienky k danému uverejneniu do štyroch týždňov. Prevádzkovateľ môže voči uverejneniu namietať, ak predloží doklady o tom, že prebieha rekonverzia, ktorá sa začala pred vyjadrením záujmu.

6.   Vlastník musí o procese rekonverzie informovať regulačný orgán, ktorý si môže od prevádzkovateľa vyžiadať dokumenty na posúdenie hodnovernosti.

Ak posúdenie dopadne neuspokojivo, regulačný orgán vyžiada uverejnenie inzerátu na prevádzku celého zariadenia alebo jeho časti na prenájom.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá verejného obstarávania, vlastník servisného zariadenia uvedeného v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ uverejní na svojom webovom portáli oznámenie o prenájme daného servisného zariadenia a informuje o ňom regulačný orgán a manažéra infraštruktúry, na ktorého sieť je zariadenie napojené. Oznámenie musí zahŕňať všetky potrebné informácie umožňujúce podnikom, ktoré majú záujem, predložiť ponuku na prevzatie prevádzky celého zariadenia alebo jeho časti. Tieto informácie musia zahŕňať najmä:

a)

podrobnosti o výberovom konaní, ktoré musí byť transparentné, nediskriminačné a musí zohľadňovať cieľ zaistenia optimálneho efektívneho využitia kapacity daného zariadenia;

b)

výberové kritériá;

c)

hlavné charakteristiky technického vybavenia servisného zariadenia;

d)

adresu a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá musí byť aspoň 30 dní od uverejnenia oznámenia.

8.   Dotknutý manažér infraštruktúry zároveň na svojom webovom portáli uverejní informácie uvedené v odseku 7.

9.   Bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá verejného obstarávania, vlastník servisného zariadenia uvedeného v bode 2 prílohy II k smernici 2012/34/EÚ vyberie úspešného uchádzača a bez zbytočného odkladu mu predloží primeranú ponuku.

10.   Členské štáty môžu uplatniť existujúce postupy regulačnej kontroly vyraďovania servisných zariadení z prevádzky. V takom prípade môže regulačný orgán udeliť výnimky z uplatňovania ustanovení tohto článku.

Článok 16

Preskúmanie

Komisia do 1. júna 2024 vyhodnotí uplatňovanie tohto nariadenia a na základe výsledku daného hodnotenia ho podľa potreby preskúma.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júna 2019.

Článok 2 sa však uplatňuje od 1. januára 2019.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. novembra 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352 z 15. februára 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá o finančnej transparentnosti prístavov (Ú. v. EÚ L 57, 3.3.2017, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/798 z 11. mája 2016 o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 102).


Top