Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32017R1505

Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1505 z 28. augusta 2017, ktorým sa menia prílohy I, II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (Text s významom pre EHP )

C/2017/5792

OJ L 222, 29.8.2017, p. 1–20 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1505/oj

29.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 222/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1505

z 28. augusta 2017,

ktorým sa menia prílohy I, II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (1), a najmä na jeho článok 48,

keďže:

(1)

Cieľom schémy EMAS je podporovať neustále zlepšovanie environmentálneho správania organizácií vytvorením a zavádzaním systémov manažérstva environmentu, hodnotením výsledkov dosahovaných vďaka týmto systémom, poskytovaním informácií o environmentálnom správaní, otvoreným dialógom s verejnosťou a ďalšími zainteresovanými stranami a aktívnou účasťou zamestnancov. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa v prílohách I až IV k nariadeniu (ES) č. 1221/2009 definujú špecifické požiadavky, ktoré majú splniť organizácie, ktoré chcú zaviesť schému EMAS a byť zapísané do registra EMAS.

(2)

V časti A prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1221/2009 sú uvedené požiadavky stanovené v norme EN ISO 14001:2004, ktoré tvoria základ požiadaviek uvedeného nariadenia na systém manažérstva environmentu.

(3)

V časti B prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1221/2009 je uvedený zoznam viacerých dodatočných otázok, ktoré musia organizácie zaregistrované v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) riešiť a ktoré priamo súvisia s viacerými časťami normy EN ISO 14001:2004.

(4)

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) medzitým vydala novú verziu medzinárodnej normy ISO 14001. Druhé vydanie normy (EN ISO 14001:2004) bolo teda nahradené tretím vydaním (ISO 14001:2015).

(5)

V záujme zabezpečenia konzistentného prístupu v rôznych prílohách by sa relevantné nové ustanovenia medzinárodnej normy ISO 14001:2015 mali zohľadniť aj v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1221/2009, v ktorej sú stanovené požiadavky na environmentálne preskúmanie, a v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1221/2009, v ktorej sú stanovené požiadavky na interný environmentálny audit.

(6)

Nariadenie (ES) č. 1221/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Organizácie, ktoré chcú získať alebo si udržať registráciu v schéme EMAS a certifikáciu podľa normy ISO 14001, často absolvujú jeden integrovaný proces overenia/certifikácie. V záujme zachovania súladu medzi požiadavkami oboch nástrojov by organizácie nemali byť povinné vykonávať revidované prílohy k nariadeniu (ES) č. 1221/2009 pred novou verziou medzinárodnej normy ISO 14001. Preto sú potrebné prechodné opatrenia.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 49 nariadenia (ES) č. 1221/2009,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prílohy I, II a III k nariadeniu (ES) č. 1221/2009 sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Dodržiavanie požiadaviek nariadenia (ES) č. 1221/2009 zmeneného týmto nariadením sa kontroluje v čase overovania organizácie v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 1221/2009.

Ak sa má ďalšie overovanie pre obnovenie registrácie v EMAS uskutočniť skôr než 14. marca 2018, dátum ďalšieho overovania sa môže na základe dohody s environmentálnym overovateľom a príslušnými orgánmi posunúť o šesť mesiacov.

V čase do 14. septembra 2018 sa overovanie môže – so súhlasom environmentálneho overovateľa – uskutočniť v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1221/2009 zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 (2). Ak sa takéto overovanie uskutoční, platnosť vyhlásenia environmentálneho overovateľa, ako aj osvedčenia o registrácii, trvá len do 14. septembra 2018.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 28. augusta 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti voľného pohybu tovaru, slobody pohybu osôb, práva obchodných spoločností, politiky hospodárskej súťaže, poľnohospodárstva, bezpečnosti potravín, veterinárnej a fytosanitárnej politiky, dopravnej politiky, energetiky, daní, štatistiky, transeurópskych sietí, súdnictva a základných práv, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, životného prostredia, colnej únie, vonkajších vzťahov, zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky a inštitúcií (Ú. v. EÚ L 158, 10.6.2013, s. 1).


PRÍLOHA

PRÍLOHA I

ENVIRONMENTÁLNE PRESKÚMANIE

Environmentálne preskúmanie zahŕňa tieto oblasti:

1.   Určenie súvislosti organizácie

Organizácia určuje externé a interné záležitosti, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť jej schopnosť dosiahnuť zamýšľané výstupy jej systému manažérstva environmentu.

Medzi tieto záležitosti patria relevantné environmentálne situácie, ako je klíma, kvalita ovzdušia, kvalita vody, dostupnosť prírodných zdrojov a biodiverzita.

Môžu tiež zahŕňať okrem iného nasledujúce záležitosti:

externé podmienky (napríklad kultúrne, sociálne, politické, právne, nariadené, finančné, technologické, ekonomické, prírodné a konkurenčné skutočnosti);

interné vlastnosti súvisiace s charakteristikami organizácie (napríklad jej činnosť, produkty a služby, strategické smerovanie, kultúra a schopnosti).

2.   Identifikovanie zainteresovaných strán a určenie ich relevantných potrieb a očakávaní

Organizácia určuje zainteresované strany, ktoré sú relevantné pre systém manažérstva environmentu, relevantné potreby a očakávania týchto zainteresovaných strán a tie z uvedených potrieb a očakávaní, ktoré musí alebo ktoré sa rozhodla uspokojiť.

Ak sa organizácia rozhodne dobrovoľne prijať relevantné potreby alebo očakávania zainteresovaných strán, ktoré nie sú zahrnuté do právnych požiadaviek, a súhlasí s nimi, stanú sa súčasťou jej záväzných požiadaviek.

3.   Určenie uplatniteľných právnych požiadaviek súvisiacich so životným prostredím

Organizácia zostaví zoznam uplatniteľných právnych požiadaviek a okrem toho uvedie, akým spôsobom môže poskytnúť dôkazy o tom, že dodržiava rôzne právne požiadavky.

4.   Identifikovanie priamych a nepriamych environmentálnych aspektov a určenie tých aspektov, ktoré sú významné

Organizácia identifikuje všetky priame a nepriame environmentálne aspekty, ktoré majú priaznivý alebo nepriaznivý vplyv na životné prostredie, pričom ich podľa okolností kvalitatívne a kvantitatívne vyjadrí, a zostaví zoznam všetkých identifikovaných environmentálnych aspektov. Organizácia okrem toho určí, ktoré z týchto aspektov sú významné na základe kritérií stanovených v súlade s bodom 5 tejto prílohy.

Je mimoriadne dôležité, aby organizácia pri identifikovaní priamych a nepriamych environmentálnych aspektov zvážila aj environmentálne aspekty súvisiace s jej hlavnou ekonomickou činnosťou. Nestačí zostaviť len súpis obmedzený na environmentálne aspekty miesta a zariadení organizácie.

Organizácia pri určovaní priamych a nepriamych environmentálnych aspektov svojich činností, výrobkov a služieb uplatňuje hľadisko životného cyklu, a to tak, že berie do úvahy tie fázy životného cyklu, ktoré môže regulovať alebo ovplyvniť. Obvykle ide o fázu získavania surovín, nákupov a obstarávania, návrhu, výroby, dopravy, použitia, spracovania po skončení životnosti a konečného zneškodnenia v závislosti od činnosti organizácie.

4.1.   Priame environmentálne aspekty

Priame environmentálne aspekty súvisia s činnosťami, produktmi a službami samotnej organizácie, nad ktorými má priamu kontrolu v oblasti riadenia.

Všetky organizácie musia zvážiť priame aspekty svojich činností.

Priame environmentálne aspekty okrem iného zahŕňajú:

1.

emisie do ovzdušia;

2.

vypúšťanie do vody (vrátane prenikania do podzemnej vody);

3.

výrobu, recykláciu, opätovné použitie, prepravu a zneškodňovanie pevných a iných odpadov, a najmä nebezpečných odpadov;

4.

využívanie a kontamináciu pôdy;

5.

využívanie energie, prírodných zdrojov (vrátane vody, fauny a flóry) a surovín;

6.

používanie prísad a pomocných látok, ako aj polotovarov;

7.

miestne problémy (hluk, vibrácie, zápach, prach, vzhľad atď.).

Pri určovaní environmentálnych aspektov treba zohľadniť aj tieto skutočnosti:

riziká environmentálnych havárií a ďalších núdzových situácií s možným vplyvom na životné prostredie (ako sú napríklad chemické havárie) a potenciálne abnormálnych situácií, ktoré by mohli mať vplyv na životné prostredie;

otázky súvisiace s prepravou tovaru a služieb a so služobnými cestami zamestnancov.

4.2.   Nepriame environmentálne aspekty

Nepriame environmentálne aspekty môžu vzniknúť pri vzájomnej interakcii organizácie s tretími stranami, ktoré organizácia môže v primeranej miere ovplyvniť.

Medzi nepriame environmentálne aspekty okrem iného patria:

1.

otázky súvisiace so životným cyklom produktu a služieb, ktoré organizácia môže ovplyvniť (získanie surovín, návrh, nákup a obstarávanie, výroba, doprava, použitie, spracovanie výrobku po skončení jeho životnosti a konečné zneškodnenie)

2.

kapitálové investície, poskytovanie pôžičiek a poisťovacie služby;

3.

nové trhy;

4.

výber a zloženie služieb (napr. doprava alebo stravovacie služby);

5.

administratívne a plánovacie rozhodnutia;

6.

zloženie sortimentu výrobkov;

7.

environmentálne správanie a praktiky zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov.

Organizácie musia byť schopné preukázať, že v systéme manažérstva sa zohľadnili významné environmentálne aspekty a vplyvy, ktoré s nimi súvisia.

Organizácia by sa mala usilovať zabezpečiť, aby dodávatelia a tí, ktorí konajú v jej mene, dodržiavali environmentálnu politiku organizácie v rozsahu činností vykonávaných podľa zmluvy.

Organizácia zváži, do akej miery môže ovplyvniť nepriame environmentálne aspekty a aké môže prijať opatrenia na zníženie vplyvu na životné prostredie alebo zvýšenie environmentálnych prínosov.

5.   Hodnotenie významnosti environmentálnych aspektov

Organizácia stanoví kritériá hodnotenia významu environmentálnych aspektov svojich činností, produktov a služieb a uplatňuje ich pri určovaní tých aspektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie, zvažujúc perspektívu životného cyklu.

Kritériá, ktoré organizácia vytvorí, musia zohľadňovať právne predpisy, musia byť komplexné, umožňujú nezávislú kontrolu, sú reprodukovateľné a prístupné verejnosti.

Pri stanovovaní kritérií organizácia zohľadňuje nasledujúce položky:

1.

potenciálnu škodu alebo prínos pre životné prostredie vrátane biodiverzity;

2.

stav životného prostredia (ako je napríklad zraniteľnosť miestneho, regionálneho alebo globálneho životného prostredia);

3.

veľkosť, počet, frekvenciu a zvratnosť aspektu alebo vplyvu;

4.

existenciu a požiadavky príslušných environmentálnych právnych predpisov;

5.

stanoviská zainteresovaných strán vrátane zamestnancov organizácie.

Dodatočné relevantné prvky môžu byť požadované v závislosti od druhu činností, produktov a služieb organizácie.

Organizácia na základe stanovených kritérií hodnotí význam environmentálnych aspektov a vplyvov. Pri tom zohľadňuje okrem iného nasledujúce skutočnosti:

1.

existujúce údaje organizácie o materiálových a energetických vstupoch, výpustoch, odpadoch a emisiách z hľadiska rizika;

2.

činnosti organizácie regulované environmentálnymi právnymi predpismi;

3.

činnosti spojené s obstarávaním;

4.

návrh, vývoj, výrobu, distribúciu, servis, používanie, opätovné použitie, recykláciu a zneškodňovanie výrobkov organizácie;

5.

činnosti organizácie, ktoré sú spojené s najvýznamnejšími environmentálnymi nákladmi a environmentálnymi prínosmi.

Organizácia pri hodnotení významu environmentálnych vplyvov svojich činností musí zvažovať bežné prevádzkové podmienky, podmienky nábehu a odstavenia a na rozumne predvídateľné havarijné podmienky. Musí brať do úvahy minulé, súčasné aj plánované činnosti.

6.   Vyhodnotenie spätnej väzby z vyšetrovania predchádzajúcich havárií

Organizácia musí zohľadniť spätnú väzbu z vyšetrovania predchádzajúcich havárií, ktoré by mohli ovplyvniť jej schopnosť dosiahnuť plánované výsledky systému manažérstva environmentu.

7.   Určenie a zdokumentovanie rizík a príležitostí

Organizácia určí a dokumentuje riziká a príležitosti súvisiace s jej environmentálnymi aspektmi, záväzkami v oblasti súladu s právnymi predpismi a ďalšími otázkami a požiadavkami uvedenými v bodoch 1 až 4.

Organizácia sa musí zamerať na tie riziká a príležitosti, ktorých riešenie by mohlo zabezpečiť, aby systém manažérstva environmentu mohol dosiahnuť zamýšľaný výstup, aby sa predišlo nežiaducim účinkom alebo nehode a aby sa dosiahlo sústavné zlepšovanie environmentálneho správania organizácie.

8.   Preskúmanie existujúcich procesov, praktík a postupov

Organizácia skúma existujúce procesy, praktiky a postupy a určí, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dlhodobého udržiavania systému manažérstva environmentu.

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA SYSTÉM MANAŽÉRSTVA ENVIRONMENTU A ĎALŠIE ÚDAJE, KTORÉ BY MALI POSKYTNÚŤ ORGANIZÁCIE VYKONÁVAJÚCE SCHÉMU EMAS

Požiadavky na systém manažérstva environmentu podľa EMAS sú stanovené v oddieloch 4 až 10 normy EN ISO 14001:2015. Tieto požiadavky sú reprodukované v časti A.

Odkazy na konkrétne body tejto prílohy v článku 4 treba chápať takto:

 

odkaz na časť A bod 3.1 treba chápať ako odkaz na časť A bod 6.1;

 

odkaz na časť A bod 5.5 treba chápať ako odkaz na časť A bod 9.2.

Okrem toho sa od organizácií vykonávajúcich schému EMAS vyžaduje, aby sa zamerali na riešenie viacerých dodatočných otázok, ktoré priamo súvisia s niekoľkými prvkami oddielu 4 normy EN ISO 14001:2015. Uvedené dodatočné požiadavky sú uvedené v časti B tejto prílohy.

ČASŤ A

požiadavky na systém manažérstva environmentu podľa normy EN ISO 14001:2015

ČASŤ B

dodatočné požiadavky na organizácie používajúce schému EMAS

Organizácie zapojené do schémy Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) plnia požiadavky stanovené v norme EN ISO 14001:20153 (1), ktoré sú uvedené ďalej.

A.4.   Súvislosti organizácie

A.4.1.   Pochopenie organizácie a jej súvislostí

Organizácia musí určiť externé a interné záležitosti, ktoré sú relevantné jej účelu, a ktoré ovplyvňujú jej schopnosť dosahovať zamýšľané výstupy jej systému manažérstva environmentu. Takéto záležitosti musia zahŕňať environmentálne situácie, ktoré sú ovplyvňované organizáciou alebo sú schopné ovplyvňovať organizáciu.

A.4.2.   Pochopenie potrieb a očakávaní zainteresovaných strán

Organizácia musí určiť:

a)

zainteresované strany, ktoré sú relevantné pre systém manažérstva environmentu;

b)

relevantné potreby a očakávania (t. j. požiadavky) týchto zainteresovaných strán;

c)

ktoré z týchto potrieb a očakávaní sa stanú jej záväznými požiadavkami.

A.4.3.   Určovanie predmetu systému manažérstva environmentu

Organizácia musí určiť hranice a použiteľnosť systému manažérstva environmentu, aby vytvorila svoj predmet.

Pri určovaní tohto predmetu organizácia musí zvážiť:

a)

externé a interné záležitosti uvedené v 4.1;

b)

záväzné požiadavky uvedené v 4.2;

c)

útvary, funkcie a fyzické hranice organizácie;

d)

svoje činnosti, výrobky a služby;

e)

svoje právomoci a schopnosti uplatňovať riadenie a ovplyvňovanie.

Akonáhle je predmet definovaný, všetky činnosti, produkty a služby organizácie v rámci tohto predmetu je potrebné zahrnúť do systému manažérstva environmentu.

Predmet sa musí udržiavať ako zdokumentovaná informácia a musí sa sprístupniť zainteresovaným stranám.

A.4.4.   Systém manažérstva environmentu

Na dosiahnutie zamýšľaných výstupov, vrátane zlepšovania svojho environmentálneho správania, musí organizácia vytvoriť, implementovať, udržiavať a sústavne zlepšovať systém manažérstva environmentu, vrátane potrebných procesov a ich vzájomnú súčinnosť podľa požiadaviek tejto medzinárodnej normy.

Organizácia musí zvažovať znalosti získané v 4.1 a 4.2 pri vytváraní a udržiavaní systému manažérstva environmentu.

 

A.5.   Vodcovstvo

A.5.1.   Vodcovstvo a záväzok

Vrcholový manažment musí preukazovať vodcovstvo a záväzok s ohľadom na systém manažérstva environmentu tým, že:

a)

prijme osobnú zodpovednosť (zodpovedá sa) za efektívnosť systému manažérstva environmentu;

b)

zabezpečuje vytvorenie environmentálnej politiky a environmentálnych cieľov, ktoré sú kompatibilné so strategickým smerovaním a súvislosťami organizácie;

c)

zabezpečuje integráciu požiadaviek systému manažérstva environmentu do procesov podnikania organizácie;

d)

zabezpečuje dostupnosť zdrojov potrebných na systém manažérstva environmentu;

e)

komunikuje o dôležitosti efektívneho manažérstva environmentu a dodržiavania požiadaviek systému manažérstva environmentu;

f)

zabezpečuje, že systém manažérstva environmentu dosahuje svoje zamýšľané výstupy;

g)

orientuje a podporuje osoby, aby prispievali k efektívnosti systému manažérstva environmentu;

h)

podporuje sústavné zlepšovanie;

i)

podporuje ďalšie relevantné manažérske roly tak, že názorne ukazuje ako sa ich vodcovstvo uplatňuje v oblastiach, za ktoré zodpovedá.

Poznámka:

Odvolávanie sa na ‚podnikanie‘ v tejto medzinárodnej norme sa môže interpretovať v širšom zmysle tak, že to znamená, že tieto činnosti sú kľúčové k účelom existencie organizácie.

 

A.5.2.   Environmentálna politika

Vrcholový manažment musí vytvoriť, implementovať a udržiavať environmentálnu politiku tak, že v rámci definovaného predmetu systému manažérstva environmentu:

a)

je patričná účelu a súvislostiam organizácie, vrátane povahy, rozsahu a environmentálnych vplyvov jej činností, produktov a služieb;

b)

poskytuje rámec na stanovovanie environmentálnych cieľov;

c)

zahŕňa záväzok na ochranu životného prostredia, vrátane prevencie znečisťovania a ďalšieho špecifického záväzku (záväzkov) relevantného súvislostiam organizácie;

Poznámka:

Ďalší špecifický záväzok (záväzky) ochraňovať životné prostredie môže zahŕňať udržateľné využívanie zdrojov, zmierňovanie klimatických zmien a prispôsobenie sa týmto klimatickým zmenám, ochranu biodiverzity a ekosystémov.

d)

zahŕňa záväzok plniť svoje záväzné požiadavky;

e)

zahŕňa záväzok na sústavné zlepšovanie systému manažérstva environmentu s cieľom zlepšovať environmentálne správanie.

Environmentálna politika sa musí:

udržiavať ako zdokumentovaná informácia,

komunikovať v rámci organizácie,

sprístupniť zainteresovaným stranám.

B.1.   Sústavné zlepšovanie environmentálneho správania

Organizácie sa zaviažu, že budú sústavne zlepšovať svoje environmentálne správanie.

Ak organizáciu tvorí jedno alebo viac miest, každé miesto, na ktoré sa vzťahuje schéma EMAS, spĺňa všetky požiadavky EMAS vrátane sústavného zlepšovania environmentálneho správania, ako je vymedzené v článku 2 ods. 2.

A.5.3.   Roly, zodpovednosti a právomoci v organizácii

Vrcholový manažment musí zabezpečiť ustanovenie a komunikovanie zodpovedností a právomocí pre relevantné roly v rámci organizácie.

Vrcholový manažment musí ustanoviť zodpovednosť a právomoc na:

a)

zabezpečenie, že systém manažérstva environmentu vyhovuje požiadavkám tejto medzinárodnej normy;

b)

informovanie vrcholového manažmentu o výkonnosti systému manažérstva environmentu, vrátane environmentálneho správania.

B.2.   Predstaviteľ (Predstavitelia) manažmentu

Vrcholový manažment vymenuje konkrétneho predstaviteľa (predstaviteľov) vrcholového manažmentu, ktorý (bez ohľadu na ďalšie povinnosti) má vymedzené funkcie, zodpovednosť a právomoc s cieľom zabezpečiť súlad systému manažérstva environmentu s týmto nariadením a podávať vrcholovému manažmentu správy o výsledkoch systému manažérstva environmentu.

Predstaviteľ vrcholového manažmentu môže byť členom vrcholového manažmentu organizácie.

A.6.   Plánovanie

A.6.1.   Činnosti na riešenie rizík a príležitostí

A.6.1.1.   Všeobecne

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať proces (procesy) potrebný na splnenie požiadaviek uvedených v 6.1.1 až 6.1.4.

Pri plánovaní systému manažérstva environmentu musí organizácia zvažovať:

záležitosti uvedené v 4. 1;

požiadavky uvedené v 4.2;

predmet svojho systému manažérstva environmentu;

a určiť riziká a príležitosti súvisiace s jej environmentálnymi aspektmi (pozri 6.1.2);

záväznými požiadavkami (pozri 6.1.3);

a ďalšími záležitosťami a požiadavkami identifikovanými v 4.1 a 4.2, ktoré je potrebné riešiť tak, aby sa:

poskytla istota, že systém manažérstva environmentu môže dosahovať svoje zamýšľané výstupy,

predišlo nežiaducim účinkom alebo aby sa znížili nežiaduce účinky, vrátane potenciálu externých environmentálnych situácií ovplyvňovať organizáciu,

dosiahlo sústavné zlepšovanie.

V rámci predmetu systému manažérstva environmentu musí organizácia určiť potenciálne havarijné udalosti, vrátane tých, ktoré môžu mať environmentálny vplyv.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované údaje o:

rizikách a príležitostiach, ktoré je potrebné riešiť;

procese (procesoch) potrebnom podľa 6.1.1 až 6.1.4, a to v rozsahu nevyhnutnom na získanie dôvery, že proces (procesy) je vykonávaný tak, ako bol naplánovaný.

A.6.1.2.   Environmentálne aspekty

V rámci definovaného predmetu systému manažérstva environmentu musí organizácia určiť environmentálne aspekty svojich činností, produktov a služieb a ich súvisiace environmentálne vplyvy, ktoré môže riadiť a tie, ktoré môže ovplyvňovať, zvažujúc perspektívu životného cyklu.

Pri určovaní environmentálnych aspektov musí organizácia vziať do úvahy:

a)

zmenu, vrátane plánovaných alebo nových vývojov a nových alebo modifikovaných činností, produktov a služieb;

b)

abnormálne podmienky a rozumovo predpokladané havarijné udalosti.

Organizácia musí určiť tie aspekty, ktoré majú alebo môžu mať významný environmentálny vplyv, t. j. významné environmentálne aspekty, použitím vytvorených kritérií.

Organizácia musí komunikovať o svojich významných environmentálnych aspektoch na rôznych úrovniach a funkciách v organizácii, ak treba.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie o svojich:

environmentálnych aspektoch a súvisiacich environmentálnych vplyvoch;

kritériách použitých na určenie svojich významných environmentálnych aspektov;

významných environmentálnych aspektoch.

Poznámka:

Významné environmentálne aspekty môžu mať za následok riziká a príležitosti súvisiace buď s nepriaznivými environmentálnymi vplyvmi (ohrozenia), alebo s priaznivými environmentálnymi vplyvmi (príležitosti).

B.3.   Environmentálne preskúmanie

Organizácie vypracujú a zdokumentujú úvodné environmentálne preskúmanie, ako je stanovené v prílohe I.

Organizácie so sídlom mimo Únie uvedú aj odkaz na právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa uplatňujú na podobné organizácie v členských štátoch, v ktorých plánujú podať žiadosť.

A.6.1.3.   Záväzné požiadavky

Organizácia musí:

a)

určiť záväzné požiadavky, ktoré súvisia s jej environmentálnymi aspektmi a mať k nim prístup;

b)

určiť, ako tieto záväzné požiadavky uplatní v organizácii;

c)

brať do úvahy tieto záväzné požiadavky pri vytváraní, implementácii, udržiavaní a sústavnom zlepšovaní svojho systému manažérstva environmentu.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie o svojich záväzných požiadavkách.

Poznámka:

Záväzné požiadavky môžu mať za následok riziká a príležitosti pre organizáciu.

A.6.1.4.   Plánovanie činností

Organizácia musí plánovať:

a)

prijatie činností na riešenie svojich:

1.

významných environmentálnych aspektov;

2.

záväzných požiadaviek,

3.

rizík a príležitostí identifikovaných v 6.1.1;

b)

ako:

1.

integrovať a implementovať tieto činnosti do jej procesov systému manažérstva environmentu (pozri 6.2, 7. kapitolu, 8. kapitolu a 9.1), alebo do ďalších procesov podnikania;

2.

hodnotiť efektívnosť týchto činností (pozri 9.1).

Pri plánovaní týchto činností organizácia musí zvažovať svoje technologické možnosti a svoje finančné, prevádzkové a podnikateľské požiadavky.

B.4.   Právny súlad

Organizácie registrované v schéme EMAS alebo tie, ktoré sa chcú registrovať, preukážu, že splnili všetky nasledujúce podmienky:

1.

identifikovali a poznajú dôsledky všetkých uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia na organizáciu;

2.

zabezpečujú právny súlad s environmentálnymi právnymi predpismi vrátane povolení a obmedzení povolení, a poskytujú primerané dôkazy;

3.

zaviedli postupy, ktoré im umožňujú zaručiť sústavný právny súlad s environmentálnymi právnymi predpismi.

A.6.2.

Environmentálne ciele a plánovanie ich dosiahnutia

 

A.6.2.1.   Environmentálne ciele

Organizácia musí vytvoriť environmentálne ciele na relevantných funkciách a úrovniach, berúc do úvahy významné environmentálne aspekty a súvisiace záväzné požiadavky organizácie, a zvažovať svoje riziká a príležitosti.

Environmentálne ciele musia byť:

a)

v súlade s environmentálnou politikou;

b)

merateľné (ak je to použiteľné);

c)

monitorované;

d)

komunikované;

e)

aktualizované, ak treba.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie o environmentálnych cieľoch.

A.6.2.2.   Plánovanie činností na dosahovanie environmentálnych cieľov

Pri plánovaní ako dosiahnuť svoje environmentálne ciele musí organizácia určiť:

a)

čo bude robiť,

b)

aké zdroje bude potrebovať,

c)

kto bude zodpovedný,

d)

kedy bude cieľ dokončený,

e)

ako budú výsledky hodnotené, vrátane ukazovateľov na monitorovanie pokroku smerom k dosiahnutiu svojich merateľných environmentálnych cieľov (pozri 9.1.1).

Organizácia musí zvážiť, ako sa činnosti na dosiahnutie svojich environmentálnych cieľov môžu začleniť do procesov podnikania organizácie.

B.5.   Environmentálne ciele

Organizácie musia byť schopné preukázať, že systém manažérstva a postupy auditu sa zameriavajú na skutočné environmentálne správanie organizácie so zreteľom na priame a nepriame aspekty.

Prostriedky na dosiahnutie dlhodobých a krátkodobých cieľov nemôžu byť environmentálnymi cieľmi.

A.7.   Podporovanie

A.7.1.   Zdroje

Organizácia musí určiť a poskytovať zdroje potrebné na vytvorenie, implementovanie, udržiavanie a sústavné zlepšovanie systému manažérstva environmentu.

 

A.7.2.   Kompetentnosť

Organizácia musí:

a)

určiť nevyhnutnú kompetentnosť osoby (osôb) pracujúcej pod jej riadením, ktorá ovplyvňuje jej environmentálne správanie a schopnosť plniť jej záväzné požiadavky;

b)

zabezpečiť, že tieto osoby sú kompetentné na základe patričného vzdelania, prípravy alebo skúseností;

c)

určiť tréningové potreby súvisiace s jej environmentálnymi aspektmi a jej systémom manažérstva environmentu;

d)

tam, kde je potrebné, prijať činnosti na nadobudnutie nevyhnutnej kompetentnosti a vyhodnotiť efektívnosť prijatých činností.

Poznámka:

Použiteľné činnosti môžu zahŕňať napríklad poskytovanie prípravy na mentorovanie alebo preradenie práve zamestnaných osôb; alebo najímanie, resp. zazmluvnenie kompetentných osôb.

Organizácia musí uchovávať patričné zdokumentované informácie ako dôkazy o kompetentnosti.

B.6.   Zapojenie zamestnancov

1.

Organizácia by mala uznať, že aktívne zapojenie zamestnancov je hybnou silou a predpokladanou podmienkou sústavného a úspešného zlepšovania životného prostredia, ako aj hlavným zdrojom zlepšovania environmentálneho správania a správnym spôsobom, ako úspešne zakotviť systém environmentálneho manažérstva a auditu v organizácii.

2.

„Zapojenie zamestnancov“ by sa mal vykladať v tom zmysle, že zahŕňa priamu účasť zamestnancov, ako aj informovanie zamestnancov a ich zástupcov. Preto by sa mala vypracovať schéma účasti zamestnancov na všetkých úrovniach. Organizácia by mala uznať, že preukázanie angažovanosti, schopnosti reagovať a aktívnej podpory zo strany manažmentu je podmienkou úspechu týchto procesov. V tejto súvislosti by manažment mal poskytovať spätnú väzbu zamestnancom.

3.

Okrem týchto požiadaviek sa zamestnanci alebo ich zástupcovia zapoja do procesu zameraného na sústavné zlepšovanie environmentálneho správania organizácie prostredníctvom:

a)

úvodného environmentálneho preskúmania;

b)

vytvárania a implementovania systému environmentálneho manažérstva a auditu, ktorý zlepšuje environmentálne správanie;

c)

environmentálnych výborov alebo pracovných skupín zbierajúcich informácie a zabezpečujúcich účasť odborníka pre životné prostredie/zástupcov manažmentu, ako aj zamestnancov a ich zástupcov;

d)

spoločných pracovných skupín pre environmentálny akčný program a environmentálny audit;

e)

prípravy environmentálnych vyhlásení.

4.

Na tento účel by sa mali využívať vhodné formy účasti, ako je napríklad systém knihy návrhov alebo pracovné skupiny vytvorené v rámci jednotlivých projektov alebo environmentálne výbory. Organizácie zohľadňujú usmernenia Komisie týkajúce sa najlepších postupov v tejto oblasti. V prípade, že zástupcovia zamestnancov požiadajú o zapojenie, môžu sa tiež zapojiť.

A.7.3.   Povedomie

Organizácia musí zabezpečiť, aby si osoby pracujúce pod riadením organizácie uvedomovali:

a)

environmentálnu politiku;

b)

významné environmentálne aspekty a súvisiace aktuálne alebo potenciálne environmentálne vplyvy, ktoré sú spojené s ich prácou;

c)

svoj príspevok k efektívnosti systému manažérstva environmentu, vrátane výhod zo zlepšeného environmentálneho správania;

d)

následky nedodržiavania požiadaviek systému manažérstva environmentu, vrátane neplnenia záväzných požiadaviek organizácie.

 

A.7.4.   Komunikácia

A.7.4.1.   Všeobecne

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať proces (procesy) potrebný na internú a externú komunikáciu, ktorý je relevantný systém u manažérstva environmentu, vrátane toho:

a)

o čom bude komunikovať;

b)

kedy komunikovať;

c)

s kým komunikovať;

d)

ako komunikovať.

Pri vytváraní svojho procesu (procesov) komunikácie organizácia musí:

vziať do úvahy svoje záväzné požiadavky,

zabezpečiť, aby komunikované environmentálne informácie boli v súlade s informáciami vygenerovanými v rámci systému manažérstva environmentu a boli dôveryhodné.

Organizácia musí reagovať na relevantnú komunikáciu ohľadom jej systému manažérstva environmentu.

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie, ako dôkazy o svojej komunikácii, ak treba.

A.7.4.2.   Interná komunikácia

Organizácia musí:

a)

interne komunikovať informácie relevantné jej systému manažérstva environmentu medzi rôznymi úrovňami a funkciami organizácie, vrátane zmien systému manažérstva environmentu, ak treba;

b)

zabezpečiť, že jej proces (procesy) komunikácie umožňuje osobám, vykonávajúcim prácu pod riadením organizácie, prispievať k sústavnému zlepšovaniu.

 

A.7.4.3.   Externá komunikácia

Organizácia musí externe komunikovať informácie relevantné jej systému manažérstva environmentu prostredníctvom organizáciou vytvoreného procesu (procesov) komunikácie a tak, ako si to vyžadujú jej záväzné požiadavky.

B.7.   Komunikácia

1.

Organizácie musia byť schopné preukázať, že vedú otvorený dialóg s verejnosťou, orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych spoločenstiev a zákazníkov, pokiaľ ide o vplyv ich činností, výrobkov a služieb na životné prostredie.

2.

Organizácie registrované v schéme EMAS v záujme zabezpečenia vysokej úrovne transparentnosti a budovania dôvery so zainteresovanými stranami zverejňujú špecifické environmentálne informácie, ako sú vymedzené v prílohe IV – Podávanie environmentálnych správ.

A.7.5.   Zdokumentované informácie

A.7.5.1.   Všeobecne

Systém manažérstva environmentu organizácie musí zahŕňať:

a)

zdokumentované informácie požadované touto medzinárodnou normou;

b)

zdokumentované informácie určené organizáciou ako nevyhnutné pre efektívnosť systému manažérstva environmentu.

Poznámka:

Rozsah zdokumentovaných informácii pre systém manažérstva environmentu sa môže v jednotlivých organizáciách odlišovať kvôli:

veľkosti organizácie a jej typu činností, procesov, produktov a služieb,

potreby preukázať plnenie svojich záväzných požiadaviek,

zložitosti procesov a ich vzájomnej súčinnosti,

kompetentnosti osôb vykonávajúcich prácu pod riadením organizácie.

A.7.5.2.   Vytváranie a aktualizácia

Pri vytváraní a aktualizácii zdokumentovaných informácií musí organizácia zabezpečiť patričnú:

a)

identifikáciu a opis (napr. názov, dátum, autor alebo referenčné číslo);

b)

formu (napr. jazyk, verzia softvéru, grafika) a médium (napríklad papierové, elektronické);

c)

preskúmanie a schválenie z hľadiska vhodnosti a primeranosti.

A.7.5.3.   Riadenie zdokumentovaných informácií

Zdokumentované informácie požadované systémom manažérstva environmentu a touto medzinárodnou normou sa musia riadiť, aby sa zabezpečilo, že sú:

a)

dostupné a vyhovujúce na použitie tam, kde a kedy sú potrebné;

b)

primerane chránené (napríklad voči strate dôvernosti, nesprávneho použitia alebo straty úplnosti).

Pri riadení zdokumentovaných informácií musí organizácia riešiť tieto činnosti, ak sú potrebné:

distribúcia, prístup, vyhľadávanie a použitie,

uloženie a zachovanie, vrátane zachovania čitateľnosti,

riadenie zmien (napríklad riadenie verzií),

uchovanie a odstránenie.

Zdokumentované informácie externého pôvodu určené organizáciou, ktoré sú nevyhnutné na plánovanie a prevádzkovanie systému manažérstva environmentu, sa musia identifikovať, ak treba, a musia sa riadiť.

Poznámka:

Prístup môže znamenať rozhodnutie týkajúce sa oprávnenia len prezrieť zdokumentované informácie alebo oprávnenie a právomoc prezrieť a zmeniť zdokumentované informácie.

A.8.   Prevádzkovanie

A.8.1.   Plánovanie a riadenie prevádzkových činností

Organizácia musí vytvoriť, implementovať, riadiť a udržiavať procesy potrebné k splneniu požiadaviek systému manažérstva environmentu a implementovať činnosti určené v 6.1 a 6.2 pomocou:

vytvorenia kritérií prevádzkovania pre proces (procesy),

implementovania mechanizmu riadenia procesu (procesov) podľa kritérií prevádzkovania.

Poznámka:

Mechanizmy riadenia môžu zahŕňať inžinierske mechanizmy riadenia a postupy. Mechanizmy riadenia sa môžu implementovať podľa tejto hierarchie (napr. vylúčenie, nahradenie, administratívne ošetrenie) a môžu sa použiť samostatne alebo v kombinácii.

Organizácia musí riadiť plánované zmeny a preskúmavať dôsledky nezamýšľaných zmien, prijíma činnosti na zmiernenie akýchkoľvek nepriaznivých účinkov, ak to je nevyhnutné.

Organizácia musí zabezpečiť, že outsourcované procesy sú riadené alebo ovplyvňované. Typ a rozsah riadenia alebo ovplyvňovania uplatňovaný na tento proces (procesy) sa musí definovať v rámci systému manažérstva environmentu.

V súlade s perspektívou životného cyklu, organizácia musí:

a)

vytvoriť mechanizmy riadenia, ak treba, na zabezpečenie, že jej environmentálna požiadavka (požiadavky) je riešená v procese návrhu a prípravy produktu alebo služby, zvažovaním každého štádia životného cyklu;

b)

určiť jej environmentálnu požiadavku (požiadavky) pri obstarávaní produktov a služieb, ak treba;

c)

komunikovať jej relevantnú environmentálnu požiadavku (požiadavky) s externými poskytovateľmi, vrátane zmluvných partnerov;

d)

zvážiť' potrebu poskytnúť informácie o potenciálnych významných environmentálnych vplyvoch

súvisiacich s prepravou alebo dodávkou, používaním, spracovaním na konci života a konečným zneškodnením svojich produktov a služieb.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie v rozsahu nevyhnutnom na získanie dôvery, že procesy boli vykonané tak, ako boli naplánované.

A.8.2.   Havarijná pripravenosť a reakcia

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať proces (procesy) potrebný na prípravu a reakciu na potenciálne havarijné udalosti identifikované v 6.1.1.

Organizácia musí:

a)

pripraviť reakciu tým, že naplánuje činnosti na zabránenie alebo zmiernenie nepriaznivých environmentálnych vplyvov z havarijných udalostí;

b)

reagovať na aktuálne havarijné udalosti;

c)

prijať činnosti na zabránenie alebo zmiernenie dôsledkov havarijných udalostí, patričné z hľadiska rozsahu havárie a potenciálneho environmentálneho vplyvu;

d)

pravidelne testovať použiteľnosť naplánovaných činností reakcie tam, kde je to prakticky možné;

e)

pravidelne preskúmavať a revidovať proces (procesy) a naplánované činnosti reakcie, najmä po vzniku havarijných udalostí alebo po testoch;

f)

poskytovať relevantné informácie a trénovanie súvisiace s havarijnou pripravenosťou a reakciou, ak treba, pre relevantné zainteresované strany vrátane osôb pracujúcich pod riadením organizácie.

Organizácia musí udržiavať zdokumentované informácie v rozsahu nevyhnutnom na získanie dôvery, že proces je vykonaný (procesy sú vykonané) tak, ako bol naplánovaný (boli naplánované).

A.9.   Hodnotenie správania

A.9.1.   Monitorovanie, meranie, analyzovanie a hodnotenie

A.9.1.1.   Všeobecne

Organizácia musí monitorovať, merať, analyzovať a hodnotiť svoje environmentálne správanie.

Organizácia musí určiť:

a)

čo potrebuje monitorovať a merať;

b)

metódy na monitorovanie, meranie, analyzovanie a hodnotenie, ak sú potrebné, aby zabezpečila platné výsledky;

c)

kritériá, podľa ktorých organizácia bude hodnotiť svoje environmentálne správanie a patričné ukazovatele;

d)

kedy sa musí vykonať monitorovanie a meranie;

e)

kedy sa musia analyzovať a vyhodnotiť výsledky z monitorovania a merania.

Organizácia musí zabezpečiť, aby sa používalo a udržiavalo kalibrované alebo verifikované monitorovacie a meracie zariadenie, ak treba.

Organizácia musí hodnotiť svoje environmentálne správanie a efektívnosť systému manažérstva environmentu.

Organizácia musí interne a externe komunikovať relevantné informácie o environmentálnom správaní, ako je identifikované v jej procese (procesoch) komunikácie a požadované v jej záväzných požiadavkách.

Organizácia musí uchovávať patričné zdokumentované informácie ako dôkazy výsledkov monitorovania, merania, analyzovania a hodnotenia.

A.9.1.2.   Hodnotenie dodržiavania záväzných požiadaviek

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať proces (procesy) potrebný na hodnotenie plnenia svojich záväzných požiadaviek.

Organizácia musí:

a)

určiť frekvenciu, kedy bude hodnotené dodržiavanie záväzných požiadaviek;

b)

hodnotiť dodržiavanie záväzných požiadaviek a prijať činnosti, ak sú potrebné;

c)

udržiavať znalosti a vedomosti o svojom stave dodržiavania záväzných požiadaviek.

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie ako dôkazy o výsledku (výsledkov) z hodnotenia dodržiavania záväzných požiadaviek.

A.9.2.   Interný audit

A.9.2.1.   Všeobecne

Organizácia musí vykonávať interné audity v plánovaných intervaloch, aby poskytla informácie o tom, či systém manažérstva environmentu:

a)

zodpovedá:

1.

vlastným požiadavkám organizácie na jej systém manažérstva environmentu,

2.

požiadavkám tejto medzinárodnej normy;

b)

je efektívne implementovaný a udržiavaný.

A.9.2.2.   Program interného auditu

Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať program (programy) interného auditu, vrátane frekvencie, metód, zodpovedností, požiadaviek na plánovanie a informovania o svojich interných auditoch.

Pri vytváraní programu interného auditu organizácia musí vziať do úvahy environmentálnu dôležitosť zvažovaných procesov, zmeny ovplyvňujúce organizáciu a výsledky predchádzajúcich auditov.

Organizácia musí:

a)

definovať kritériá auditu a predmet pre každý audit;

b)

vyberať audítorov a vykonávať audity takým spôsobom, aby zabezpečila objektívnosť a nestrannosť procesu auditu;

c)

zabezpečiť, že o výsledkoch auditov je informovaný relevantný manažment.

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie ako dôkazy o implementácii programu auditu a výsledkov z auditu.

A.9.3.   Preskúmanie manažmentom

Vrcholový manažment musí preskúmavať systém manažérstva environmentu organizácie v plánovaných intervaloch, aby zabezpečil jeho sústavnú vhodnosť, primeranosť a efektívnosť.

Preskúmanie manažmentom musí obsahovať zváženie:

a)

stavu činností z predchádzajúcich preskúmaní manažmentom;

b)

zmeny v:

1.

externých a interných záležitostiach, ktoré sú relevantné pre systém manažérstva environmentu,

2.

potrebách a očakávaniach zainteresovaných strán, vrátane záväzných požiadaviek,

3.

svojich významných environmentálnych aspektoch,

4.

rizikách a príležitostiach;

c)

rozsahu, v akom sa dosiahli environmentálne ciele;

d)

informácií o environmentálnom správaní organizácie, vrátane trendov:

1.

v nezhodách a nápravných činnostiach,

2.

vo výsledkoch z monitorovania a merania,

3.

v plnení svojich záväzných požiadaviek,

4.

vo výsledkoch z auditov;

e)

primeranosti zdrojov;

f)

relevantnej komunikácie od zainteresovaných strán, vrátane sťažností;

g)

príležitostí na sústavné zlepšovanie.

Výstupy z preskúmania manažmentom musia zahŕňať:

závery o sústavnej vhodnosti, primeranosti a efektívnosti systému manažérstva environmentu,

rozhodnutia týkajúce sa príležitostí na sústavné zlepšovanie,

rozhodnutia týkajúce sa akejkoľvek potreby zmien systému manažérstva environmentu, vrátane potreby zdrojov,

činnosti, ak sú potrebné, pokiaľ neboli dosiahnuté environmentálne ciele,

príležitosti na zlepšenie integrácie systému manažérstva environmentu s ďalšími procesmi podnikania, ak sú potrebné,

akékoľvek následky na strategické smerovanie organizácie.

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie ako dôkazy o výsledkoch z preskúmaní manažmentom.

A.10.   Zlepšovanie

A.10.1.   Všeobecne

Organizácia musí určiť príležitosti na zlepšovanie (pozri 9.1, 9.2 a 9.3) a implementovať nevyhnutné činnosti na dosiahnutie zamýšľaných výstupov svojho systému manažérstva environmentu.

A.10.2.   Nezhoda a nápravná činnosť

Keď sa vyskytne nezhoda, organizácia musí:

a)

reagovať na nezhodu a, ak je potrebné:

1.

prijať činnosti na riadenie a nápravu nezhody;

2.

vysporiadať sa s dôsledkami, vrátane zmiernenia nepriaznivých environmentálnych vplyvov;

b)

vyhodnotiť potrebu činnosti na odstránenie príčin nezhody, aby sa takáto nezhoda neopakovala alebo nevyskytla kdekoľvek inde pomocou:

1.

preskúmavania nezhody;

2.

určovania príčin nezhody;

3.

určovania, či existujú podobné nezhody, alebo by sa mohli potenciálne vyskytnúť;

c)

implementovať akékoľvek potrebné činnosti;

d)

preskúmať efektívnosť akýchkoľvek prijatých nápravných činností;

e)

vykonať zmeny v systéme manažérstva environmentu, ak sú nevyhnutné.

Nápravné činnosti musia byť primerané významnosti účinkov nezhôd, ktoré sa vyskytli, vrátane environmentálneho vplyvu (vplyvov).

Organizácia musí uchovávať zdokumentované informácie ako dôkazy o:

povahe nezhôd a akýchkoľvek prijatých následných činnostiach;

výsledkoch z akejkoľvek nápravnej činnosti.

A.10.3.   Sústavné zlepšovanie

Organizácia musí sústavne zlepšovať vhodnosť, primeranosť a efektívnosť systému manažérstva environmentu s cieľom zlepšovať environmentálne správanie.

 

PRÍLOHA III

INTERNÝ ENVIRONMENTÁLNY AUDIT

1.   Program auditov a frekvencia ich konania

1.1.   Program auditu

Program auditov zaručuje, že vedenie organizácie disponuje informáciami potrebnými na preskúmanie environmentálneho správania organizácie a účinnosti systému manažérstva environmentu a je schopné preukázať, že uvedené správanie a systém sú pod kontrolou.

1.2.   Ciele programu auditu

Ciele musia okrem iného zahŕňať hodnotenie existujúcich systémov manažérstva a určenie súladu s politikou a programom organizácie, ktoré musia zahŕňa súlad s právnymi požiadavkami a ďalšími požiadavkami súvisiacimi so životným prostredím.

1.3.   Rozsah programu auditu

Je jasne definovaný celkový rozsah jednotlivých auditov alebo podľa okolností jednotlivých fáz cyklu auditov a sú výslovne uvedené:

1.

zahrnuté oblasti;

2.

kontrolované činnosti;

3.

environmentálne kritériá, ktoré sa budú zohľadňovať;

4.

obdobie, na ktoré sa audit vzťahuje.

Súčasťou environmentálneho auditu je hodnotenie reálnych údajov potrebných na vyhodnotenie environmentálneho správania.

1.4.   Frekvencia konania auditov

Audit alebo cyklus auditov, ktorý sa vzťahuje na všetky činnosti organizácie, sa uskutoční podľa okolností aspoň raz za tri roky alebo štyri roky, ak sa uplatňuje výnimka stanovená v článku 7. Frekvencia, s ktorou sa kontroluje každá činnosť, sa bude líšiť v závislosti od:

1.

charakteru, rozsahu a zložitosti činností;

2.

významu súvisiacich environmentálnych vplyvov;

3.

dôležitosti a naliehavosti problémov zistených počas predchádzajúcich auditov;

4.

histórie environmentálnych problémov.

Zložitejšie činnosti s významnejším environmentálnym vplyvom sa musia kontrolovať častejšie.

Organizácia vykonáva audity aspoň raz ročne, keďže pomáhajú vedeniu organizácie a environmentálnemu overovateľovi preukázať, že významné environmentálne aspekty sú pod kontrolou.

Organizácia má vykonávať audit týkajúci sa:

1.

environmentálneho správania organizácie a

2.

dodržiavania príslušných právnych požiadaviek a iných požiadaviek v oblasti životného prostredia zo strany organizácie.

2.   Činnosti počas auditu

Činnosti počas auditu zahŕňajú diskusie so zamestnancami týkajúce sa environmentálneho správania, kontroly prevádzkových podmienok a zariadenia a preskúmanie záznamov, písomných postupov a ďalšej príslušnej dokumentácie. Tieto činnosti musia byť vykonávané s cieľom vyhodnotiť environmentálne správanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje audit, aby bolo možné určiť, či spĺňa platné normy, predpisy alebo environmentálne ciele. Určuje sa tiež, či je zavedený systém riadenia environmentálnej zodpovednosti a správania účinný a primeraný, a preto sa okrem iného zahrnie kontrola na mieste týkajúca sa súladu s týmito kritériami s cieľom určiť účinnosť celého systému manažérstva environmentu.

Do procesu auditu sú zahrnuté najmä tieto opatrenia:

1.

pochopenie systémov manažérstva;

2.

zhodnotenie silných a slabých stránok systémov manažérstva;

3.

zhromaždenie dôkazov, ktoré ukazujú funkčné a nefunkčné miesta systému manažérstva;

4.

vyhodnotenie zistení auditu;

5.

príprava záverov auditu;

6.

predloženie správy o zisteniach a záveroch auditu.

3.   Predkladanie správ o zisteniach a záveroch auditu

Základné ciele písomnej správy o audite sú:

1.

zdokumentovať rozsah auditu;

2.

informovať vedenie o stave dodržiavania súladu s environmentálnou politikou organizácie a o environmentálnom pokroku v organizácii;

3.

informovať vedenie o stave dodržiavania súladu s právnymi požiadavkami a inými požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia a o opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť preukázanie tohto súladu;

4.

informovať vedenie o účinnosti a spoľahlivosti opatrení prijatých na účely monitorovania a zmiernenia environmentálnych vplyvov organizácie;

5.

preukázať potrebu nápravných opatrení, tam kde je to vhodné.

Písomná audítorská správa obsahuje informácie potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenými cieľmi.


(1)  Text tejto vnútroštátnej normy je v tejto prílohe reprodukovaný so súhlasom Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN). Text tejto vnútroštátnej normy v úplnom znení je možné zakúpiť od vnútroštátnych orgánov pre normalizáciu, ktorých zoznam je uvedený na oficiálnej webovej stránke CEN. Nie je povolený žiadny spôsob reprodukcie tejto prílohy na komerčné účely.


Top