EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32017R1495

Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1495 z 23. augusta 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2073/2005, pokiaľ ide o Campylobacter v jatočných telách brojlerov (Text s významom pre EHP )

C/2017/5746

OJ L 218, 24.8.2017, p. 1–6 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1495/oj

24.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 218/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1495

z 23. augusta 2017,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2073/2005, pokiaľ ide o Campylobacter v jatočných telách brojlerov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 4,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 2073/2005 (2) sa stanovujú mikrobiologické kritériá pre určité mikroorganizmy a vykonávacie predpisy, ktoré musia dodržiavať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v súvislosti so všeobecnými a osobitnými hygienickými požiadavkami uvedenými v článku 4 nariadenia (ES) č. 852/2004.

(2)

V nariadení (ES) č. 2073/2005 sa najmä vymedzujú kritériá hygieny procesu, ktorými sa stanovujú indikatívne hodnoty kontaminácie, pri ktorých prekročení sa vyžadujú nápravné opatrenia, aby sa zachovala hygiena procesu v súlade s potravinovým právom.

(3)

V súhrnnej správe Európskej únie o vývoji a zdrojoch zoonóz, o pôvodcoch zoonóz a ohniskách nákaz pochádzajúcich z potravín v roku 2015 (European Union summary report on trends and sources of zoonoses, zoonotic agents and food-borne outbreaks in 2015) (3), ktorú uverejnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA, ďalej len „úrad“) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), sa uvádza, že kampylobakterióza ľudí je najčastejšie hlásená ľudská choroba pochádzajúca z potravín v Únii (každoročne je hlásených okolo 230 000 prípadov).

(4)

V roku 2010 uverejnil úrad analýzu základného prieskumu prevalencie baktérií rodu Campylobacter v dávkach a jatočných telách brojlerov (4). Základný prieskum sa vykonal na úrovni bitúnkov v roku 2008 s cieľom získať porovnateľné údaje o prevalencii a úrovni kontaminácie brojlerov v Únii. Úrad dospel k záveru, že jatočné telá brojlerov boli kontaminované v priemere 75,8 %, pričom medzi členskými štátmi a bitúnkami existovali značné rozdiely.

(5)

Podľa vedeckého stanoviska úradu k riziku kampylobakteriózy ľudí spojenej s mäsom brojlerov (5), ktoré bolo uverejnené v roku 2010, je pravdepodobné, že 20 % až 30 % prípadov kampylobakteriózy ľudí spôsobuje spracovanie, príprava a konzumácia mäsa brojlerov, zatiaľ čo 50 % až 80 % možno pripísať rezervoáru kurčiat ako celku.

(6)

Vo vedeckom stanovisku úradu k možnostiam kontroly baktérií rodu Campylobacter v celom produkčnom reťazci hydinového mäsa uverejnenom v roku 2011 (6) sa navrhujú viaceré možnosti kontroly na úrovni chovov a bitúnkov a odhadujú ich vplyvy na zníženie počtu prípadov u ľudí vrátane zavedenia kritérií hygieny procesu pre Campylobacter. Úrad odhaduje, že by bolo možné znížiť riziko pre verejné zdravie spôsobené konzumáciou mäsa brojlerov o viac než 50 %, keby sa pri jatočných telách dodržiaval limit 1 000 KTJ/g, a zdôrazňuje, že medzi vzorkami kože z krku a kože z pŕs existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň kontaminácie.

(7)

Úrad takisto uverejnil v roku 2012 vedecké stanovisko k ohrozeniam verejného zdravia, na ktoré sa má vzťahovať prehliadka hydinového mäsa, podľa ktorého majú baktérie rodu Campylobacter vysokú relevantnosť z hľadiska verejného zdravia (7) a v ktorom sa odporúča upraviť súčasné metódy kontrol jatočných tiel hydiny, aby sa rozšírili aj na Campylobacter. Úrad najmä navrhuje zaviesť kritérium hygieny procesu pre Campylobacter v jatočných telách brojlerov.

(8)

Na základe stanovísk úradu z rokov 2010 a 2011 dala Komisia vypracovať analýzu nákladov a prínosov stanovenia určitých kontrolných opatrení na zníženie baktérií rodu Campylobacter v mäse brojlerov na rôznych stupňoch potravinového reťazca (8). Hlavným záverom tejto analýzy nákladov a prínosov je, že stanovenie kritéria hygieny procesu pre Campylobacter v jatočných telách brojlerov je jedným z najlepších opatrení, ako zaistiť rovnováhu medzi znížením kampylobakteriózy ľudí pripísanej konzumácii hydinového mäsa a hospodárskymi dôsledkami z uplatňovania tohto kritéria.

(9)

Cieľom kritéria hygieny procesu pre Campylobacter v jatočných telách brojlerov je udržať pod kontrolou kontamináciu jatočných tiel počas procesu zabíjania. Okrem toho s cieľom zaručiť celoreťazový prístup, ako sa odporúča v stanovisku úradu k možnostiam kontroly baktérií rodu Campylobacter, by sa malo uvažovať o kontrolných opatreniach na úrovni chovov.

(10)

Kontrola baktérií rodu Campylobacter je naďalej problematická, keďže vertikálny prenos sa nezdá byť dôležitým rizikovým faktorom a všetko závisí od toho, aké účinné sú opatrenia biologickej bezpečnosti pri odstraňovaní baktérií rodu Campylobacter z brojlerov. Mal by sa preto zvážiť postupný prístup, aby sa kritériá hygieny procesu v priebehu času sprísňovali. Na udržanie rovnakej úrovne ochrany v členských štátoch, v ktorých už táto úroveň ochrany bola dosiahnutá, poskytuje článok 5 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2073/2005 dostatočnú flexibilitu na uplatnenie prísnejšieho kritéria hygieny procesu, keďže toto alternatívne kritérium poskytuje aspoň rovnocenné záruky ako referenčné kritérium stanovené v nariadení (ES) č. 2073/2005.

(11)

V záujme zníženia administratívnej záťaže prevádzkovateľov potravinárskych podnikov by sa plán odberu vzoriek v prípade kritéria hygieny procesu stanoveného pre Campylobacter mal riadiť rovnakou testovacou metódou ako v prípade kritéria pre Salmonella v jatočných telách hydiny. Rovnaké vzorky kože z krku použité na testovanie dodržiavania kritéria hygieny procesu stanoveného pre Salmonella v jatočných telách hydiny by sa preto mali používať na analýzy baktérií rodu Campylobacter.

(12)

Medzinárodná norma EN ISO 10272-2 je horizontálnou metódou na stanovenie počtu baktérií rodu Campylobacter v potravinách a krmivách. Mala by sa preto stanoviť ako referenčná metóda na overenie dodržiavania kritéria pre Campylobacter v jatočných telách hydiny.

(13)

Je vhodné odložiť dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia s cieľom poskytnúť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov dostatok času na prispôsobenie súčasných postupov novým požiadavkám a umožniť laboratóriám, ktoré vykonávajú analýzy baktérií rodu Campylobacter, zaviesť nové testovacie metódy stanovené v tomto nariadení.

(14)

Nariadenie (ES) č. 2073/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 2073/2005 sa týmto mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2018.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. augusta 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005, o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1).

(3)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2016) 14(12):4634.

(4)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2010) 8(03):1503.

(5)  Vestník EFSA (EFSA Journal) 2010 8(1):1437.

(6)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2011) 9(4): 2105.

(7)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2012) 10(6):2741.

(8)  https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/safety/docs/biosafety_food-borne-disease_campy_cost-bene-analy.pdf


PRÍLOHA

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 2073/2005 sa mení takto:

1.

V kapitole 2 sa oddiel 2.1 mení takto:

a)

tabuľka sa mení takto:

i)

dopĺňa sa tento riadok 2.1.9:

Kategória potravín

Mikroorganizmy

Plán odberu vzoriek

Limity

Analytická referenčná metóda

Stupeň, pri ktorom sa uplatňuje kritérium

Opatrenie v prípade nevyhovujúcich výsledkov

n

c

m

M

„2.1.9

Jatočné telá brojlerov

Campylobacter spp.

50 (5)

c = 20

od 1. 1. 2020 c = 15,

od 1. 1. 2025 c = 10

1 000 KTJ/g

EN ISO 10272-2

jatočné telá po chladení

zlepšenie hygieny zabíjania a preverenie kontrol procesu, pôvodu zvierat a opatrení biologickej bezpečnosti na farmách pôvodu“

ii)

poznámka pod čiarou č. 2 sa nahrádza takto:

„(2)

Pre body 2.1.3 – 2.1.5 a 2.1.9 m = M.“

b)

pod nadpis „Interpretácia výsledkov testov“ sa dopĺňa tento text:

Campylobacter spp. v jatočných telách hydiny – brojlery:

vyhovuje, ak maximum hodnôt c/n je > m,

nevyhovuje, ak viac hodnôt ako c/n je > m.“

2.

V kapitole 3 sa oddiel 3.2 nahrádza takto:

„3.2.   Odber vzoriek na bakteriologické vyšetrenie v bitúnkoch a v priestoroch výroby mletého mäsa, mäsových prípravkov, mechanicky separovaného mäsa a čerstvého mäsa

Pravidlá odberu vzoriek z jatočných tiel hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní

Deštruktívne a nedeštruktívne metódy odberu vzoriek, výber miest odberu vzoriek a pravidlá na uskladňovanie a prepravu vzoriek, ktoré sa majú použiť, sú opísané v norme ISO 17604.

Pri každom odbere vzoriek sa náhodným výberom odoberú vzorky z piatich jatočných tiel. Miesta odberu vzoriek sa musia vybrať s ohľadom na technológiu používanú pri zabíjaní v jednotlivých závodoch.

Pri odbere vzoriek na analýzu baktérií čeľade Enterobacteriaceae a na zisťovanie počtu aeróbnych mikroorganizmov sa vzorky odoberajú zo štyroch miest z každého jatočného tela. Deštruktívnou metódou sa získavajú štyri vzorky tkaniva, ktoré celkovo predstavujú 20 cm2. Ak sa na tento účel používa nedeštruktívna metóda, musí plocha odberu vzoriek predstavovať najmenej 100 cm2 (50 cm2 pri jatočných telách malých prežúvavcov) na jedno miesto odberu.

Pri odbere vzoriek na analýzu prítomnosti Salmonella sa používa abrazívna metóda odberu vzoriek hubkovým tampónom. Vyberajú sa plochy s najvyššou pravdepodobnosťou kontaminácie. Vzorky sa odoberajú na celkovej ploche najmenej 400 cm2.

Zo vzoriek odobratých z rôznych miest jatočného tela sa pred vyšetrením zloží súhrnná vzorka.

Pravidlá odberu vzoriek z jatočných tiel hydiny a z čerstvého hydinového mäsa

V bitúnkoch sa na analýzu prítomnosti baktérií rodov SalmonellaCampylobacter odoberajú vzorky z celých jatočných tiel hydiny s kožou z krku. V iných priestoroch určených na rozrábanie a spracovanie mäsa, ktoré nepatria k bitúnku a nerozrábajú a nespracovávajú výlučne mäso dodané z tohto bitúnku, sa takisto odoberú vzorky na analýzu prítomnosti Salmonella. Podľa možnosti sa pritom uprednostnia celé jatočné telá hydiny s kožou z krku, zároveň sa však zabezpečí, aby boli zahrnuté porcie kurčiat s kožou a/alebo porcie kurčiat bez kože alebo s iba malým množstvom kože a aby sa tento výber zakladal na posúdení rizika.

Bitúnky zahrnú do svojich plánov odberu vzoriek jatočné telá hydiny z kŕdľov s neznámym statusom Salmonella alebo z kŕdľov, o ktorých sa vie, že sú pozitívne na druhy Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium.

Ak sa podľa kritérií hygieny procesu stanovených v kapitole 2 riadkoch 2.1.5 a 2.1.9 vyšetruje prítomnosť baktérií rodov SalmonellaCampylobacter v jatočných telách hydiny v bitúnkoch a ak sa tieto testy vykonávajú v tom istom laboratóriu, odoberú sa pri každom odbere vzoriek náhodným výberom vzorky kože z krku z najmenej 15 jatočných tiel hydiny po chladení. Pred vyšetrením sa pripraví jedna vzorka pozostávajúca najmenej z troch koží z krku jatočných tiel hydiny z toho istého kŕdľa s celkovou hmotnosťou 26 g. Takýmto spôsobom sa pripraví päť konečných vzoriek po 26 g (na vykonanie analýz prítomnosti SalmonellaCampylobacter paralelne z jednej vzorky je potrebných 26 g). Vzorky sa po odbere musia uchovávať a prepravovať do laboratória pri teplote, ktorá nie je nižšia než 1 °C ani vyššia než 8 °C, a medzi odberom vzoriek a vyšetrením prítomnosti Campylobacter musí uplynúť menej než 48 hodín, aby sa zaručilo zachovanie celistvosti vzorky. Vzorky, ktoré dosiahli teplotu 0 °C, sa nesmú použiť na overenie dodržiavania kritéria pre Campylobacter. Päť vzoriek po 26 g sa použije na overenie dodržiavania kritérií hygieny procesu stanovených v kapitole 2 riadkoch 2.1.5 a 2.1.9 a na overenie dodržiavania kritéria bezpečnosti potravín stanoveného v kapitole 1 riadku 1.28. Na prípravu východiskovej suspenzie v laboratóriu sa skúšobná vzorka s hmotnosťou 26 g pridá do deviatich objemových jednotiek (234 ml) pufrovanej peptónovej vody (BPW), ktorá bola pred pridaním predhriata na izbovú teplotu. Zmes sa spracuje v homogenizátore Stomacher alebo Pulsifier asi 1 minútu. Speneniu sa zabráni tak, že z vrecka určeného pre homogenizátor Stomacher sa odstráni čo najviac vzduchu. Z tejto východiskovej suspenzie sa 10 ml (~ 1g) prenesie do prázdnej sterilnej skúmavky a 1 ml z 10 ml sa použije na stanovenie počtu baktérií rodu Campylobacter na selektívnych platniach. Zvyšok východiskovej suspenzie (250 ml ~ 25g) sa použije na detekciu baktérií rodu Salmonella.

Ak sa podľa kritérií hygieny procesu stanovených v kapitole 2 riadkoch 2.1.5 a 2.1.9 vyšetruje prítomnosť baktérií rodov SalmonellaCampylobacter v jatočných telách hydiny v bitúnkoch a ak sa tieto vyšetrenia vykonávajú v dvoch rôznych laboratóriách, odoberú sa pri každom odbere vzoriek náhodným výberom vzorky kože z krku z najmenej 20 jatočných tiel hydiny po chladení. Pred vyšetrením sa pripraví jedna vzorka pozostávajúca najmenej zo štyroch koží z krku jatočných tiel hydiny z toho istého kŕdľa s celkovou hmotnosťou 35 g. Takýmto spôsobom sa pripraví päť vzoriek koží z krku (každá po 35 g), ktoré zase treba rozdeliť na získanie piatich konečných vzoriek po 25 g (na vyšetrenie prítomnosti Salmonella) a päť konečných vzoriek po 10 g (na vyšetrenie prítomnosti Campylobacter). Vzorky sa po odbere musia uchovávať a prepravovať do laboratória pri teplote, ktorá nie je nižšia než 1 °C ani vyššia než 8 °C, a medzi odberom vzoriek a vyšetrením prítomnosti Campylobacter musí byť menej než 48 hodín, aby sa zaručilo zachovanie celistvosti vzorky. Vzorky, ktoré dosiahli teplotu 0 °C, sa nesmú použiť na overenie dodržiavania kritéria pre Campylobacter. Päť vzoriek po 25 g sa použije na overenie dodržiavania kritéria hygieny procesu stanoveného v kapitole 2 riadku 2.1.5 a na overenie dodržiavania kritéria bezpečnosti potravín stanoveného v kapitole 1 riadku 1.28. Päť konečných vzoriek po 10 g sa použije na overenie dodržiavania kritéria hygieny procesu stanoveného v kapitole 2 riadku 2.1.9.

Na analýzu prítomnosti Salmonella v inom čerstvom hydinovom mäse než jatočných telách hydiny sa zozbiera päť vzoriek po najmenej 25 g z tej istej šarže. Vzorka odobratá z častí kurčiat s kožou musí obsahovať kožu, ako aj tenký plátok z povrchu svalu, ak množstvo kože nestačí na vytvorenie jednotky vzorky. Vzorka odobratá z častí kurčiat bez kože alebo iba s malým množstvom kože musí obsahovať tenký plátok odrezaný z povrchu svalu alebo plátky pridané k akejkoľvek prítomnej koži s cieľom vytvoriť dostatočnú jednotku vzorky. Plátky mäsa sa odoberú v čo najväčšej možnej miere z povrchu mäsa.

Usmernenia na odber vzoriek

Podrobnejšie usmernenia na odber vzoriek z jatočných tiel, najmä pokiaľ ide o miesta odberu vzoriek, možno zahrnúť do príručiek správnej hygienickej praxe podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 852/2004.

Frekvencia odberu vzoriek z jatočných tiel, mletého mäsa, mäsových prípravkov, mechanicky separovaného mäsa a čerstvého hydinového mäsa

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prevádzkujú bitúnky alebo prevádzkarne na výrobu mletého mäsa, mäsových prípravkov alebo mechanicky separovaného mäsa alebo čerstvého hydinového mäsa, musia odoberať vzorky na mikrobiologickú analýzu najmenej raz do týždňa. Deň odberu vzoriek je potrebné každý týždeň meniť, aby boli pokryté všetky dni v týždni.

Pokiaľ ide o odber vzoriek z mletého mäsa a mäsových prípravkov na analýzu prítomnosti E. coli a na zisťovanie počtu aeróbnych mikroorganizmov, ako aj odber vzoriek z jatočných tiel na analýzu baktérií čeľade Enterobacteriaceae a na zisťovanie počtu aeróbnych mikroorganizmov, frekvencia testovania sa môže znížiť na raz za štrnásť dní, ak sa dosiahli uspokojivé výsledky počas šiestich po sebe nasledujúcich týždňov.

Pri odbere vzoriek z mletého mäsa, mäsových prípravkov, jatočných tiel a čerstvého hydinového mäsa na analýzu prítomnosti Salmonella možno znížiť frekvenciu testovania na raz za štrnásť dní, ak sa dosiahli uspokojivé výsledky počas 30 po sebe nasledujúcich týždňov. Frekvenciu odberu vzoriek možno znížiť, ak sa uplatňuje kontrolný program detekcie Salmonella na národnej alebo regionálnej úrovni a ak tento program obsahuje testovanie, ktoré nahrádza odber vzoriek uvedený v tomto odseku. Frekvenciu odberu vzoriek možno ďalej znížiť, ak sa kontrolným programom detekcie Salmonella na národnej alebo regionálnej úrovni preukáže, že v prípade zvierat, ktoré bitúnok nakupuje, je nízka prevalencia baktérií rodu Salmonella.

Pri odbere vzoriek jatočných tiel z hydiny na analýzu prítomnosti Campylobacter možno znížiť frekvenciu testovania na raz za štrnásť dní, ak sa dosiahli vyhovujúce výsledky počas 52 po sebe nasledujúcich týždňov. Frekvenciu odberu vzoriek možno znížiť po povolení príslušným orgánom, ak sa uplatňuje úradný alebo úradne uznaný kontrolný program detekcie Campylobacter na národnej alebo regionálnej úrovni a ak tento program obsahuje popis odberu vzoriek a testovania, ktorý je ekvivalentný s odberom vzoriek a testovaním požadovaným na overenie dodržiavania kritéria hygieny procesu stanoveného v kapitole 2 riadku 2.1.9. Ak je v kontrolnom programe stanovená nízka úroveň kontaminácie v kŕdľoch, pokiaľ ide o Campylobacter, frekvenciu odberu vzoriek možno ďalej znížiť, ak táto nízka úroveň kontaminácie baktériami rodu Campylobacter dosahuje obdobie vyše 52 týždňov vo farmách pôvodu v prípade brojlerov zakúpených bitúnkom. Ak kontrolný program ukazuje vyhovujúce výsledky počas určitého obdobia roka, frekvenciu analýzy prítomnosti Campylobacter možno upraviť podľa sezónnych výkyvov po povolení príslušným orgánom.

Po odôvodnení na základe analýzy rizika a následnom povolení príslušným orgánom však možno malým bitúnkom a prevádzkarniam vyrábajúcim mleté mäso, mäsové prípravky a čerstvé hydinové mäso v malých množstvách udeliť výnimku z týchto frekvencií odberu vzoriek.“


Top