25.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 19/33

(1)

Komisia prijala 2. februára 2016 žiadosť spoločnosti Vapo Oy (ďalej len „Vapo“ alebo „žiadateľ“) podľa článku 30 smernice 2004/17/ES (ďalej len „žiadosť“).

(2)

Vapo je verejný podnik, v ktorom Fínska republika vlastní 50,1 % akcií a 49,9 % vlastní spoločnosť Suomen Energiavarat Oy, ktorú vlastnia obecné energetické spoločnosti a družstvá zabezpečujúce dodávky elektriny.

(3)

Žiadosť sa týka činností súvisiacich s výrobou rašeliny vo Fínsku.

(4)

K žiadosti bolo priložené vyhlásenie fínskeho úradu pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa (ďalej len „NCA“) z 2. novembra 2015. Komisia sa domnieva, že tento dokument nemožno považovať za odôvodnené a podložené stanovisko v zmysle článku 35 ods. 2 smernice 2014/25/EÚ, pretože ide o jednoduché vyhlásenie, že uvedené podmienky sú splnené, v ktorom nie sú uvedené žiadne argumenty na podporu tohto vyhlásenia (3).

(5)

Komisia požiadala žiadateľa o ďalšie informácie prostredníctvom e-mailov z 10. marca 2016, 2. júna 2016, 6. júla 2016, 8. júla 2016 a 23. septembra 2016. Odpovede na žiadosť o informácie žiadateľ poslal prostredníctvom e-mailov zo 6. apríla 2016, 16. júna 2016, 26. augusta 2016 a 30. septembra 2016.

(6)

Súčasne Komisia 7. júna 2016 požiadala fínske orgány o poskytnutie ďalších informácií. Fínske orgány predložili odpoveď prostredníctvom e-mailu z 26. septembra 2016. Závery uvedené v tejto odpovedi boli založené na prieskume, ktorý vykonal fínsky úrad NCA na vzorke 24 zákazníkov spoločnosti Vapo a 8 jej konkurentov, ako aj na informáciách získaných od združenia výrobcov rašeliny. Respondentom sa kládli otázky o tom, ako využívajú palivá, o ich schopnosti prejsť na iné palivá, o vplyve hypotetickej zmeny ceny paliva, hospodársky únosných dopravných vzdialenostiach, cenách palív, prekážkach vstupu na trh, procese verejného obstarávania pre rašeliniská a vývoji na trhoch s rašelinovým a drevným palivom v najbližších rokoch.

(7)

Rašelina je vysoko organický materiál, ktorý sa nachádza vo vlhkých oblastiach a pozostáva z čiastočne rozloženej rastlinnej hmoty: reže a suší sa na použitie ako palivo. Vo Fínsku sa rašelina používa hlavne na výrobu elektriny a diaľkové vykurovanie. Rašelina celkovo predstavuje 4 % celkového palivového mixu na výrobu elektriny vo Fínsku v roku 2014 (4).

(8)

Celková plocha rašelinísk vo Fínsku je 9 miliónov hektárov, z čoho 1,2 milióna ha je vhodných na výrobu rašeliny (5). Na výrobu rašeliny sa však v skutočnosti využíva menej než 10 % tejto plochy (6). Umiestnenie aktívnej výroby určuje konkurenčná situácia vzhľadom na relatívne krátku hospodársky únosnú dopravnú vzdialenosť rašeliny, ktorá je len 150 km (7).

(9)

Fínsko má približne 23 miliónov hektárov lesa a je významným dodávateľom lesných výrobkov na svetové trhy (8).

(10)

Rašelinové a drevné palivá sa používajú ako palivá v približne 400 elektrárňach a teplárňach vo Fínsku.

(11)

Spoločnosť Vapo je jediným výrobcom rašeliny aktívne pôsobiacim na území celého štátu. Fínsko má aj viacerých regionálnych výrobcov, asi 300 miestnych výrobcov a niektoré väčšie elektrárne majú svoje vlastné oblasti na výrobu rašeliny.

(12)

Drevné palivá dodáva 5 domácich výrobcov, 79 združení obhospodarovania lesov a stovky miestnych výrobcov (9).

(13)

Smernica 2014/25/EÚ sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na vykonávanie činností súvisiacich s využívaním geografickej oblasti na účely ťažby uhlia alebo iných tuhých palív, pokiaľ táto činnosť nie je vyňatá podľa článku 34 uvedenej smernice.

(14)

Podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje uvedená smernica, nepodliehajú uvedenej smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup.

(15)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky príslušného odvetvia. Prístup sa považuje za neobmedzený, ak daný členský štát vykonáva a uplatňuje príslušné právne predpisy Únie, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť. Tieto právne predpisy sú uvedené v prílohe III k smernici 2014/25/EÚ. Pre ťažbu uhlia a iných tuhých palív sa v prílohe neuvádzajú žiadne právne predpisy, ktoré by toto odvetvie liberalizovali. Z toho vyplýva, že voľný prístup na daný trh sa nedá predpokladať a je teda nutné ho preukázať de facto a de iure.

(16)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a iných oblastí práva Únie. Najmä kritériá a metódy používané na posúdenie priameho vystavenia hospodárskej súťaži podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ sa nemusia zhodovať s kritériami a metódami používanými na vykonanie posúdenia podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (10). Tento bod potvrdil aj Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku (11).

(17)

Keďže voľný prístup na trh sa nedá predpokladať, je ho nutné preukázať de facto a de iure.

(18)

Žiadateľ tvrdí, že neexistujú žiadne právne obmedzenia týkajúce sa prístupu na trh rašeliny. Na výrobu rašeliny je potrebné environmentálne povolenie, nemožno ho však považovať za obmedzenie prístupu na trh. Navyše neexistujú žiadne osobitné alebo výlučné práva vzťahujúce sa na výrobu rašeliny.

(19)

Z preskúmania právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na vydávanie licencií na výrobu rašeliny vo Fínsku, vyplýva, že takéto licencie sa v súčasnosti poskytujú na nediskriminačnom základe. Na začatie výroby rašeliny je potrebné environmentálne povolenie. Aj keď proces získania takéhoto povolenia môže byť veľmi zdĺhavý (od jedného do štyroch rokov), postup udelenia povolenia a kritériá na jeho udelenie sú rovnaké pre všetkých účastníkov na trhu, preto ho nemožno považovať za obmedzenie prístupu na trh z hľadiska verejného obstarávania. Na účely tohto rozhodnutia by sa možnosť získať licenciu na výrobu rašeliny mohla považovať de iure za neobmedzenú.

(20)

Značná časť rašelinísk vhodných na ťažbu rašeliny sa zatiaľ nevyužíva (12). Žiadateľ tiež tvrdí, že počet výrobcov rašeliny v posledných rokoch stúpol (13), čo by mohlo podporiť tvrdenie, že prístup na trh je de facto voľný.

(21)

Voľný prístup k tejto činnosti potvrdili aj fínske orgány (14).

(22)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté právo v oblasti hospodárskej súťaže alebo uplatňovanie akejkoľvek inej oblasti práva Únie, prístup na trh v súvislosti s využívaním geografickej oblasti na účely ťažby rašeliny sa môže považovať de facto a de iure za voľný.

(23)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo posudzovať na základe rôznych indikátorov, z ktorých žiadny nie je sám osebe rozhodujúci. Pokiaľ ide o trhy dotknuté týmto rozhodnutím, podiel hlavných účastníkov na danom trhu predstavuje jedno z kritérií, ktoré by sa mali zohľadniť. Pri daných charakteristikách dotknutých trhov by sa mohli zohľadniť aj ďalšie kritériá.

(24)

Navyše takéto vymedzenie, ako sa uvádza vyššie, v žiadnom prípade nemá vplyv na uplatňovanie článkov 101 a/alebo 102 Zmluvy a pravidiel kontroly koncentrácií podľa nariadenia (ES) č. 139/2004, ako aj všetkých platných nariadení a oznámení a usmernení Komisie týkajúcich sa presadzovania pravidiel Únie pre hospodársku súťaž vrátane príslušných ustanovení týkajúcich sa vymedzenia trhu a výpočtu trhových podielov.

(25)

Cieľom tohto rozhodnutia je určiť, či sú služby, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, vystavené takej úrovni hospodárskej súťaže na účely verejného obstarávania (na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ), ktorou sa zaručí, že aj v prípade neexistencie disciplíny vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici 2014/25/EÚ sa obstarávanie na účely vykonávania príslušných činností bude vykonávať transparentným, nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré umožnia nákupcom nájsť riešenie, ktoré bude celkovo ekonomicky najvýhodnejšie.

(26)

Spoločnosť Vapo je jediným obstarávateľom pôsobiacim na trhu s rašelinou vo Fínsku, a teda jediným obstarávateľom, ktorý podlieha pravidlám verejného obstarávania Únie. V tejto súvislosti je potrebné pamätať na to, že spoločnosti, ktoré nepodliehajú postupom verejného obstarávania pri pôsobení na týchto trhoch, môžu vyvíjať konkurenčný tlak na žiadateľa.

(27)

Žiadosť sa vzťahuje na výrobu a veľkoobchodný predaj rašeliny. Výrobcovia ťažia a spracúvajú rašelinu a predávajú ju priamo rôznym zariadeniam bez sprostredkovateľov. Pri posudzovaní hospodárskej súťaže na trhu pre výrobu rašeliny je potrebné zohľadniť prepojenia medzi výrobou a prvým predajom/veľkoobchodnou distribúciou vyťaženej rašeliny. Na účely tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných oblastí práva Únie, sa výroba a veľkoobchodný predaj rašeliny bude posudzovať spolu na tom istom produktovom trhu.

(28)

Žiadateľ tvrdí, že rašelina patrí na ten istý relevantný trh ako minimálne drevné palivá (t. j. lesná štiepka a vedľajšie produkty lesného priemyslu). Spoločnosť Vapo je aktívna na oboch trhoch pre rašelinu aj pre drevo, predáva však hlavne rašelinu.

(29)

V rámci predchádzajúcej praxe (15) fínsky úrad NCA usudzoval, rašelina a drevo patria na samostatné produktové trhy, ale ponechal toto vymedzenie otvorené. Rozdiel vo vymedzení trhu pre rašelinu a drevo je založený na týchto argumentoch: vysoké investičné náklady súvisiace s prechodom na iné technológie alebo s ich zmenami, odlišné technické vlastnosti rašeliny a dreva, nedostatky v zásobovaní drevom, chýbajúca konkrétna trhová cena drevných palív a dlhodobé dohody. Komisia posúdila aktuálnu situáciu na trhu vyhodnotením vecnosti vyššie uvedených argumentov.

(30)

Žiadateľ tvrdí, že jedna z najvýznamnejších zmien v porovnaní s časom, keď boli vydané predchádzajúce rozhodnutia fínskeho úradu NCA, sa týka zmien technológií spaľovania v elektrárňach a teplárňach, ktoré viedli k nárastu spotreby drevného paliva a zníženiu spotreby rašeliny. Žiadateľ predovšetkým tvrdí, že v súčasnosti je možné spaľovať rašelinu a drevo prakticky vo všetkých teplárňach vo Fínsku. To viedlo to k zvýšeniu spotreby drevných palív v posledných 15 rokoch (16).

(31)

Fínsky úrad NCA potvrdil, že v posledných rokoch v prípade rašeliny dochádzalo k nárastu konkurenčného tlaku zo strany dreva (17). Fínsky úrad NCA poznamenal, že výrobcovia energií uskutočnili investície do zariadení používajúcich viaceré palivá, ktoré môžu spaľovať rašelinu, drevo a dokonca uhlie, na umožnenie maximálnej flexibility v súvislosti s rôznymi trhovými podmienkami, ako aj s environmentálnymi a daňovými politikami.

(32)

Všetkých dvadsať najväčších užívateľov rašeliny (18) vo Fínsku v súčasnosti používa rašelinové palivo spolu s drevom aj uhlím (pre zariadenia nachádzajúce sa pozdĺž pobrežia) (19).

(33)

Zo 400 elektrární a teplární používajúcich rašelinu a drevo len menej než 20 malých teplární používa len samotnú rašelinu (20). Spotreba týchto zariadení je však nepatrná (21).

(34)

Pokiaľ ide o technické rozdiely, Komisia konštatuje, že v súčasnosti technicky účinné spaľovanie možno dosiahnuť pridaním chemických látok spolu s drevom.

(35)

Je potrebné poznamenať, že používanie výlučne dreva zvyšuje koróziu kotla a na prevenciu korózie sa v spaľovacom procese zvyčajne pridáva minimálny percentuálny podiel rašeliny (ktorá prirodzene obsahuje síru), uhlia alebo chemických látok, ako napr. zlúčeniny síry alebo vápenec. Optimálny percentuálny podiel potrebnej palivovej rašeliny sa značne líši v závislosti od technológie zariadenia a plánovaných emisií, pričom sa pohybuje od 0 do 60 % (22).

(36)

Komisia sa spýtala (23) žiadateľa na sezónne charakteristiky skladby dodávok rašeliny a dreva v priebehu roka, presnejšie, či zákazníci museli používať de facto len rašelinu alebo len drevo. Žiadateľ vysvetlil (24), že spotreba rašeliny je najvyššia od januára do marca, zatiaľ čo v lete je spotreba nízka, keďže palivo nie je potrebné na vykurovanie. Žiadateľ použil ako príklad situáciu z roku 2015, keď boli teploty veľmi nízke (25) a miestne teplárne používali viac rašeliny a oleja namiesto dreva. Nahradené objemy v celkovej spotrebe boli však zanedbateľné.

(37)

Pokiaľ ide o nedostatok dreva, žiadateľ tvrdí, že súčasná situácia je úplne odlišná od situácie, ktorá panovala v čase predchádzajúcich rozhodnutí úradu NCA, keďže účastníci na trhu investovali do strojov na ťažbu dreva, čo viedlo k výraznému nárastu trhu s drevom (26).

(38)

Podľa žiadosti (27) je dostupnosť palív, ktoré sú alternatívou k rašeline, dobrá. V severnej a východnej časti Fínska sú drevné palivá ľahko dostupné, zatiaľ čo v južných a západných oblastiach dostupnosť domácich drevných palív môže obmedziť nárast využívania drevnej štiepky v budúcnosti (28). Používajú sa alternatívne palivá a uhlie (v pobrežných regiónoch), drevo dovážané z Ruska a plyn (v oblastiach, v ktorých sa nachádza plynové potrubie). Aj keď dopyt môže presahovať dodávky dreva, dochádza k tomu len dočasne (29).

(39)

Fínsky úrad NCA uviedol, že „V súčasnosti trh s lesnou štiepkou, ako aj trh s vedľajšími produktmi lesného priemyslu sú viac komercializované a posilnili svoju pozíciu v porovnaní s rašelinou“. (30)

(40)

Podľa verejne dostupných údajov (31) časový rad týkajúci sa zdrojov energie na výrobu elektriny vykazuje stabilný rast v prípade spotreby drevného paliva a pokles v prípade rašeliny, najmä od roku 2010.

(41)

Fínsko využíva schémy prevádzkovej pomoci (32) pre lesnú štiepku spaľovanú elektrárňami, ktorých cieľom je zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov stimulovaním prechodu z rašeliny ako paliva na biomasu.

(42)

Cieľ stanovený v rámci stratégie Európa 2020 týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov energie pre Fínsko je 38 %. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie vo Fínsku sa zvýšil z 28,5 % v roku 2005 na 36,8 % v roku 2013 (33).

(43)

Žiadateľ potvrdzuje (34), že všetci jeho hlavní zákazníci sú oprávnení na vyššie uvedenú pomoc.

(44)

Zmena týkajúca sa úrovne pomoci zavedená vládou (35) nadobudla účinnosť 1. marca 2016. Podľa tohto zákona sa maximálna úroveň subvencie na elektrinu vyrobenú z lesnej štiepky zvýšila z 15,90 EUR za MWh na 18 EUR za MWh.

(45)

Vo Fínsku sa zdaňuje energia v prípade elektriny, uhlia, zemného plynu, palivovej rašeliny, talového oleja a kvapalných palív. Podľa najnovších právnych predpisov (36) nová daň z palivovej rašeliny klesla z 3,40 EUR za MWh na 1,90 EUR. Táto nová daň tiež nadobudla účinnosť 1. marca 2016.

(46)

Použitie rašeliny a iných fosílnych palív na rozdiel od dreva v odvetví energetiky podlieha dani z emisií CO2. V čase prijatia predchádzajúceho rozhodnutia úradu NCA (37) daň z emisií nebola platná. Zavedenie tejto dane podnietilo veľké investície do nových zariadení používajúcich viaceré palivá a do konverzie starých zariadení, aby mohli používať drevo aj iné fosílne palivá.

(47)

Žiadateľ tvrdí (38), že po zvážení všetkých daní z rašeliny a pomoci na drevo, z porovnania nákladov na palivovú rašelinu pre zákazníka (vrátane dane z rašeliny a dane z nákladov na právo na emisie CO2) a nákladov na drevné palivo vyplýva, že drevné palivá a rašelinové palivo majú porovnateľnú cenu pre zákazníka, pričom drevo je ešte stále lacnejšie ako rašelina.

(48)

Fínske orgány potvrdili (39), že v rámci prieskumu, ktorý sa uskutočnil medzi zákazníkmi a konkurentmi spoločnosti Vapo „mnohí respondenti uviedli, že v praxi konečná cena pre zákazníkov je v súčasnosti rovnaká pre rašelinu aj pre drevo vďaka platnej úrovni pomoci, dane a emisných kvót“.

(49)

V čase predchádzajúcich rozhodnutí úradu NCA boli dodávky rašeliny nedostatočné a drevné palivo nepredstavovalo alternatívu v takej miere, ako je tomu v súčasnosti. Na účely zabezpečenia dostatočného množstva dodávok zákazníci boli ochotní uzatvárať dlhodobé zmluvy.

(50)

Spoločnosť Vapo pracuje v súčasnosti na základe rámcových dohôd so zákazníkom. Tieto rámcové dohody sú obvykle platné dlhšie ako jeden rok, ale ceny a objemy dodávok sa dohadujú každoročne alebo na kratšie obdobie v závislosti od situácie na trhu. Spoločnosť Vapo nemá zmluvy o výhradnej distribúcii a všetci jej zákazníci majú možnosť obstarať si rašelinu od iných výrobcov. Napriek existujúcim rámcovým dohodám zákazníci nie sú viazaní dlhodobými záväzkami na nákup od spoločnosti Vapo.

(51)

So zreteľom na súčasnú situáciu na trhu s rašelinou a drevom, ako sa uvádza v odôvodneniach 27 až 50 a tiež v súvislosti so súčasnou schémou štátnej pomoci pre drevo sa ukazuje, že rašelinové palivo čelí významným konkurenčným tlakom okrem iného zo strany drevného paliva.

(52)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté právo v oblasti hospodárskej súťaže alebo uplatňovanie akejkoľvek inej oblasti práva Únie, Komisia je názoru, že rašelinové palivo a drevné palivo (lesná štiepka a vedľajšie produkty lesného priemyslu) si v súčasnosti navzájom konkurujú.

(53)

Podľa žiadateľa relevantný trh pokrýva územie Fínska. Žiadateľ tak, ako aj iní výrobcovia rašeliny a dreva pôsobí vo Fínsku.

(54)

V predchádzajúcom rozhodnutí (40) úrad NCA konštatoval, že geografický trh pre rašelinu predstavuje rozsahom celoštátny trh. Rovnaký záver potvrdili fínske orgány v liste z 26. septembra 2016 (41).

(55)

Výroba rašeliny obvykle prebieha čo najbližšie k miestu zákazníka. Dodávky pre jedného zákazníka sa spravidla realizujú z desiatok rôznych lokalít rašelinísk (42). Podľa odhadu žiadateľa hospodársky únosná maximálna dopravná vzdialenosť predstavuje približne 150 km pre rašelinové palivo, 50 km pre drevnú štiepku a 150 km pre vedľajšie produkty dreva.

(56)

Na základe prieskumu trhu, ktorý úrad NCA vykonal v roku 2016, odhadovaná hospodársky únosná dopravná vzdialenosť pre rašelinu bola 160 km, pre drevnú štiepku 110 km a pre vedľajšie produkty dreva 155 km (43).

(57)

Žiadateľ tvrdí, že v rámci hospodársky únosnej oblasti zásobovania zariadenia používajúceho rašelinové alebo drevné palivo sa nachádzajú viaceré rašeliniská alebo zdroje dreva a na druhej strane účastníci na trhu v oblasti predaja rašeliny a dreva predávajú svoje palivové výrobky rôznym zariadeniam. Rovnaké argumenty použil úrad NCA v predchádzajúcom rozhodnutí (44), keď vymedzil geografický trh ako celoštátny trh.

(58)

Komisia konštatuje, že všetci 20 najväčší používatelia rašeliny vo Fínsku používajú rašelinové palivo spolu s drevom a uhlím a každý z nich má viacerých dodávateľov rašeliny a dreva a veľký počet potenciálnych dodávateľov v rámci hospodársky únosnej dopravnej vzdialenosti.

(59)

Fínsky úrad NCA zastáva názor (45), že v porovnaní so situáciou v prípade predchádzajúceho rozhodnutia tohto úradu z roku 2001, sa zdá, že situácia na geografickom trhu sa nezmenila, a preto geografický trh možno vymedziť ako rozsahom celoštátny trh.

(60)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté právo v oblasti hospodárskej súťaže alebo uplatňovanie akejkoľvek inej oblasti práva Únie, nie je potrebné, aby Komisia vymedzila presný rozsah geografického trhu, pretože v každom prípade by výsledok posúdenia konkurenčnej situácie bol rovnaký.

(61)

Vychádza sa z úvahy, že pokiaľ ide o trh rašeliny a dreva, jedným z indikátorov stupňa hospodárskej súťaže na vnútroštátnych trhoch je celkový trhový podiel troch najväčších výrobcov na trhu. Je to v súlade s precedensmi Komisie (46).

(62)

Trhový podiel troch najväčších výrobcov, pokiaľ ide o hodnoty predaja bol […] (47) % v roku 2012, […] % v roku 2013 a […] % v roku 2014 (48). Spoločnosť Vapo Oy zaujíma na tomto trhu prvé miesto, jeho podiel na trhu však klesal v posledných rokoch ([…] v roku 2012, […] v roku 2013 a […] v 2014).

(63)

Z analýzy situácie v oblasti hospodárskej súťaže na úrovni každého z 20 najväčších spotrebiteľov vyplýva, že trhové podiely spoločnosti Vapo sa pohybujú od […] a […] (49) s dvomi výnimkami (50), pričom spoločnosť Vapo zodpovedá za […] (51) všetkých dodávok pre týchto 20 najväčších zákazníkov.

(64)

Skutočnosť, že trhový podiel spoločnosti Vapo na dodávkach najväčším klientom je vyšší ako celkový trhový podiel vypočítaný na celoštátnej úrovni, môže naznačovať, že spoločnosť Vapo by nemusela vo vzťahu k malým zákazníkom byť schopná využiť svoje postavenie na trhu.

(65)

Dokonca aj pri posúdení hypoteticky alternatívneho scenára, podľa ktorého je Fínsko rozdelené do štyroch regionálnych dodávateľských oblastí (sever, východ, západ a juh), výsledok posúdenia zostáva zväčša rovnaký s trhovými podielmi spoločnosti Vapo (52) v rozsahu od […] a […] (53).

(66)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 50, žiadateľ predáva rašelinu a drevo na základe rámcových dohôd s klientmi, v prípade ktorých sa dodávané množstvá a ceny dohadujú každoročne alebo v kratších intervaloch. Všetci 20 najväčší používatelia rašeliny vo Fínsku (54), ktorí sa nachádzajú po celej krajine, používajú rašelinu spolu s drevom a niekedy s uhlím. Všetky zariadenia majú viacerých dodávateľov rašeliny a dreva a žiadateľ nemá žiadne exkluzívne zmluvy.

(67)

Pokiaľ ide o prechod na iné palivo, možno pozorovať, že zmeny technológií v zariadeniach, príslušné dane z rašeliny a subvencie na drevo viedli k poklesu spotreby rašeliny. Žiadateľ prišiel o niekoľkých zákazníkov kupujúcich rašelinu, ktorí prešli na palivá dodávané inými dodávateľmi, zatiaľ čo v prípade iných zákazníkov došlo k zníženiu dopytu po rašeline od žiadateľa.

(68)

V posledných rokoch vstúpilo na trh s rašelinou niekoľko subjektov (55), ich počet je však malý v dôsledku poklesu dopytu po rašeline.

(69)

Fínska vláda podporuje využívanie spotreby drevného paliva na získanie energie. Úroveň dane z rašelinového paliva bola znížená, ale zároveň sa zvýšila subvencia na drevné palivá, čo potvrdzuje zámer vlády zachovať konkurencieschopnosť domáceho rašelinového paliva a palivového dreva. Drevo už aj tak patrí k najpoužívanejším zdrojom energie, jeho používanie sa od roku 2000 zvyšuje, zatiaľ čo príslušný podiel rašeliny klesá.

(70)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 41 až 48 konečná cena pre zákazníka, ktorá zahŕňa daň z paliva, emisné kvóty (na rašelinu) a subvencie (na drevo) sú porovnateľné, pričom drevo je v priemere lacnejšie než rašelina.

(71)

Komisia berie na vedomie, že súčasný konkurenčný tlak na rašelinu v podstate vyvíjaný v dôsledku zavedeného regulačného rámca (daň z palivovej rašeliny, daň z emisií CO2 a subvencie na drevnú štiepku) a zmeny týchto politík môžu zmeniť dynamiku trhu medzi rašelinou a drevom, ich schopnosť konkurovať si navzájom, ako aj celkový konkurenčný tlak na spoločnosť Vapo.

(72)

V súvislosti s výrobou a veľkoobchodným predajom rašeliny možno teda situáciu zhrnúť takto: úhrnný trhový podiel troch najväčších konkurentov je nízky, zákazníci majú možnosť prejsť od rašeliny na drevo a na iné palivá.

(73)

Vzhľadom na faktory preskúmané v odôvodneniach 23 až 71 by sa podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ mala považovať vo Fínsku za splnenú, pokiaľ ide o výrobu a veľkoobchodný predaj rašeliny.

(74)

Keďže podmienka neobmedzeného prístupu na trh sa považuje za splnenú, smernica 2014/25/EÚ by sa nemala uplatňovať v prípadoch, keď obstarávatelia zadávajú zákazky, ktorých cieľom je umožniť výrobu a veľkoobchodný predaj rašeliny vo Fínsku, ani keď organizujú súťaže návrhov na vykonávanie takejto činnosti v uvedenej geografickej oblasti.

(75)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v období od februára 2016 do októbra 2016, ako to vyplýva z informácií poskytnutých žiadateľom a fínskymi orgánmi. Toto rozhodnutie sa môže zrevidovať, keby významné zmeny v právnej alebo skutkovej situácii viedli k tomu, že by už neboli splnené podmienky uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ.

(76)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné obstarávanie,