1.   Inštitúcie počítajú svoj ukazovateľ finančnej páky v súlade s metodikou stanovenou v odsekoch 2 až 13.

2.   Ukazovateľ finančnej páky sa vypočíta ako miera kapitálu inštitúcie vydelená veľkosťou celkovej expozície tejto inštitúcie a vyjadruje sa v percentách.

Inštitúcie vypočítajú ukazovateľ finančnej páky k referenčnému dátumu vykazovania.

3.   Na účely odseku 2 je mierou kapitálu kapitál Tier 1.

4.   Veľkosťou celkovej expozície je súčet hodnôt expozície:

5.   Inštitúcie určia hodnotu expozície aktív, okrem zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov, v súlade s týmito zásadami:

6.   Inštitúcie môžu od veľkosti expozície uvedenej v odseku 4 tohto článku odpočítať sumy odpočítané od vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. d).

7.   Príslušné orgány môžu povoliť inštitúcii, aby do veľkosti expozície nezahrnula expozície, s ktorými sa môže zaobchádzať podľa článku 113 ods. 6. Príslušné orgány môžu udeliť toto povolenie len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 113 ods. 6 písm. a) až e) a ak udelili súhlas stanovený v článku 113 ods. 6.

8.   Odchylne od odseku 5 písm. d) môžu inštitúcie stanoviť hodnotu expozície peňažných pohľadávok a peňažných záväzkov vyplývajúcich z repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením s rovnakou protistranou ako čistú hodnotu len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Na účely písmena c) prvého pododseku je výsledkom mechanizmu vyrovnania funkčný ekvivalent čistého vyrovnania vtedy, ak sa k dátumu vyrovnania čistý výsledok peňažných tokov vyplývajúcich z transakcií v rámci daného mechanizmu rovná jedinej čistej sume v rámci čistého vyrovnania.

9.   Inštitúcie určia hodnotu expozície zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov vrátane tých, ktoré sú podsúvahové, v súlade s článkom 429a.

10.   Inštitúcie určia hodnotu expozície podsúvahových položiek okrem zmlúv uvedených v prílohe II, kreditných derivátov, repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením v súlade s článkom 111 ods. 1. Inštitúcie však nesmú znížiť nominálnu hodnotu týchto položiek špecifickými úpravami kreditného rizika.

V súlade s článkom 166 ods. 9, keď sa nejaký prísľub vzťahuje na predĺženie iného prísľubu, z dvoch konverzných faktorov spojených s jednotlivými prísľubmi sa použije ten, ktorý je nižší. Hodnota expozície nízko rizikových podsúvahových položiek uvedených v článku 111 ods. 1 písm. d) podlieha minimálnej úrovni 10 % ich nominálnej hodnoty.

11.   Inštitúcia, ktorá je zúčtovacím členom QCCP, môže z výpočtu veľkosti expozície vylúčiť obchodné expozície nasledujúcich položiek za predpokladu, že tieto obchodné expozície sú zúčtované s danou QCCP a zároveň spĺňajú podmienky stanovené v článku 306 ods. 1 písm. c):

12.   Ak inštitúcia, ktorá je zúčtovacím členom QCCP, zaručí tejto QCCP plnenie zo strany klienta, ktorý vstupuje priamo do derivátových transakcií s QCCP, do veľkosti expozície zahrnie expozíciu vyplývajúcu zo záruky ako expozíciu derivátu voči klientovi v súlade s článkom 429a.

13.   Ak sa v súlade s článkom 10 smernice 86/635/EHS v rámci národných všeobecne uznávaných účtovných zásad vykazujú spravované aktíva v súvahe, tieto aktíva je možné vylúčiť z veľkosti celkovej expozície ukazovateľa finančnej páky pod podmienkou, že spĺňajú kritériá pre nevykazovanie stanovené v medzinárodnom účtovnom štandarde (IAS) 39 uplatniteľnom podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 a prípadne kritériá pre nekonsolidáciu stanovené v medzinárodnom štandarde finančného výkazníctva (IFRS) 10 uplatniteľnom podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002.

14.   Príslušné orgány môžu inštitúcii povoliť, aby z veľkosti expozície vylúčila expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

1.   Inštitúcie určia hodnotu expozície zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov vrátane tých, ktoré sú podsúvahové, v súlade s metódou stanovenou v článku 274. Inštitúcie pri určovaní potenciálnej budúcej expozície kreditných derivátov voči kreditným rizikám uplatňujú článok 299 ods. 2 písm. a).

Inštitúcie pri určovaní potenciálnej budúcej expozície kreditných derivátov voči kreditným rizikám uplatňujú zásady stanovené v článku 299 ods. 2 písm. a) na všetky svoje kreditné deriváty, teda nielen na tie, ktoré sú zaradené do obchodnej knihy.

Pri určovaní hodnoty expozície môžu inštitúcie zohľadniť účinky zmlúv o novácii a iných dohôd o vzájomnom započítavaní v súlade s článkom 295. Krížové vzájomné započítavanie produktov sa nesmie uplatňovať. Inštitúcie však môžu využívať vzájomné započítavanie v rámci kategórie produktov uvedenej v článku 272 bode 25 písm. c) a kreditných derivátov, keď sú predmetom zmluvnej dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov uvedenej v článku 295 písm. c).

2.   Keď poskytovanie kolaterálu súvisiace s derivátovými zmluvami znižuje sumu aktív podľa uplatniteľného účtovného rámca, inštitúcie toto zníženie stornujú.

3.   Na účely odseku 1 môžu inštitúcie variačnú maržu prijatú v hotovosti od protistrany odpočítať od časti hodnoty expozície týkajúcej sa bežných reprodukčných nákladov, pokiaľ sa už variačná marža podľa uplatniteľného účtovného rámca nevykázala ako zníženie hodnoty expozície a ak sú splnené všetky tieto podmienky:

Na účely písmena c) prvého pododseku, keď derivátová zmluva podlieha kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní, je menou vyrovnania akákoľvek mena vyrovnania určená v derivátovej zmluve, v hlavnej kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní alebo v prílohe o úverovej podpore pripojenej ku kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní.

Keď podľa uplatniteľného účtovného rámca inštitúcia variačnú maržu zaplatenú v hotovosti protistrane vykazuje ako pohľadávku, môže toto aktívum vylúčiť z veľkosti expozície za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v písmenách a) až e).

4.   Na účely odseku 3 platí toto:

5.   Popri zaobchádzaní stanovenom v odseku 1 v prípade vypísaných kreditných derivátov inštitúcie do hodnoty expozície zahrnú efektívne pomyselné hodnoty uvedené vo vypísaných kreditných derivátoch znížené o akékoľvek záporné zmeny reálnej hodnoty, ktoré sa začlenili do kapitálu Tier 1 vo vzťahu k danému vypísanému kreditnému derivátu. Výsledná hodnota expozície sa môže ďalej znížiť o efektívnu pomyselnú hodnotu kúpeného kreditného derivátu na rovnaký referenčný názov za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

Keď sa pomyselná hodnota vypísaného kreditného derivátu nezníži o pomyselnú hodnotu kúpeného kreditného derivátu, inštitúcie môžu odpočítať individuálnu potenciálnu budúcu expozíciu daného vypísaného kreditného derivátu od celkovej potenciálnej budúcej expozície stanovenej podľa odseku 1 tohto článku v spojení s článkom 274 ods. 2 alebo článkom 299 ods. 2 písm. a) podľa toho, ktorý je uplatniteľný. V prípade, že sa potenciálna budúca expozícia voči kreditným rizikám stanovuje v spojení s článkom 298 ods. 1 písm. c) bodom ii), hrubá potenciálna expozícia voči kreditným rizikám (PCEgross) sa môže znížiť o individuálnu potenciálnu budúcu expozíciu vypísaných kreditných derivátov bez úpravy pomeru čistej a hrubej hodnoty (NGR).

6.   Inštitúcie nesmú znížiť efektívnu pomyselnú hodnotu vypísaného kreditného derivátu, keď kupujú zabezpečenie úveru prostredníctvom swapu celkových výnosov a zaznamenávajú prijaté čisté platby ako čistý príjem, ale nezaznamenávajú kompenzačné zníženie hodnoty vypísaného kreditného derivátu zohľadnené v kapitáli Tier 1.

7.   V prípade kúpených kreditných derivátov na skupinu referenčných subjektov môžu inštitúcie vykázať zníženie podľa odseku 5 v rámci vypísaných kreditných derivátov na jednotlivé referenčné názvy len vtedy, ak je kúpené zabezpečenie ekonomicky rovnocenné kupovaniu zabezpečenia samostatne na každý z jednotlivých názvov v skupine. Ak inštitúcia kupuje kreditný derivát na skupinu referenčných názvov, môže zníženie v rámci skupiny vypísaných kreditných derivátov vykázať len vtedy, ak je skupina referenčných subjektov a úroveň podriadenosti v rámci obidvoch transakcií identická.

8.   Odchylne od odseku 1 tohto článku môžu inštitúcie používať metódu stanovenú v článku 275 na určenie hodnoty expozície zmlúv uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II, len ak používajú túto metódu aj na určenie hodnoty expozície týchto zmlúv na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92.

Keď inštitúcie uplatňujú metódu stanovenú v článku 275, nesmú znížiť veľkosť expozície o sumu variačnej marže prijatej v hotovosti.

1.   Popri hodnote expozície vyplývajúcej z repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií v súlade s článkom 429 ods. 5 inštitúcie do veľkosti expozície započítajú dodatočnú hodnotu kreditného rizika protistrany určenú v súlade s odsekmi 2 alebo 3 tohto článku podľa toho, ktorý je uplatniteľný.

2.   Na účely odseku 1 sa v prípade transakcií s protistranou, ktoré nie sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 206, dodatočná hodnota (Ei*) určí na základe jednotlivých transakcií podľa tohto vzorca:

kde:

3.   Na účely odseku 1 sa v prípade transakcií s protistranou, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 206, dodatočná hodnota týchto transakcií (Ei*) určí na základe jednotlivých dohôd podľa tohto vzorca:

kde:

4.   Odchylne od odseku 1 tohto článku inštitúcie za predpokladu uplatnenia 20 % najnižšej úrovne uplatniteľnej rizikovej váhy môžu na určenie dodatočnej hodnoty repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií používať metódu stanovenú v článku 222. Inštitúcie môžu používať túto metódu len vtedy, ak ju používajú aj na určenie hodnoty expozície vyplývajúcej z týchto transakcií na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92.

5.   Keď sa pri repo transakcii dosiahne účtovanie predaja podľa jej uplatniteľného účtovného rámca, inštitúcia vykoná reverzne všetky účtovné záznamy súvisiace s predajom.

6.   Keď inštitúcia koná ako zástupca medzi dvomi stranami repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií, platí toto: