Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32015R0061

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z  10. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie Text s významom pre EHP

OJ L 11, 17.1.2015, p. 1–36 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2015/61/oj

17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/61

z 10. októbra 2014,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 460,

keďže:

(1)

Počas rannej „fázy likvidity“ finančnej krízy, ktorá sa začala v roku 2007, čelili mnohé úverové inštitúcie napriek zachovaniu primeraných úrovní kapitálu závažným problémom, pretože svoje riziko likvidity neriadili obozretne. Niektoré úverové inštitúcie sa stali príliš závislými od krátkodobého financovania, ktoré sa pri vypuknutí krízy rýchlo vyčerpalo. Tieto úverové inštitúcie sa tak stali zraniteľné vzhľadom na požiadavky na likviditu, pretože nemali v držbe objem likvidných aktív dostatočný na to, aby dokázali uspokojiť požiadavky na výber finančných prostriedkov (záporné peňažné toky) počas stresového obdobia. Úverové inštitúcie tak boli donútené likvidovať aktíva rýchlym predajom za akúkoľvek cenu, čím sa vytvorila samohybná špirála klesajúcich cien a oslabila dôvera v trh, čo prerástlo až do krízy platobnej schopnosti. Mnoho úverových inštitúcií tak nakoniec nadmerne záviselo od poskytovania likvidity centrálnymi bankami a muselo sa zachraňovať obrovskými finančnými injekciami z verejných zdrojov. Ukázalo sa, že je potrebné vypracovať podrobnú požiadavku na krytie likvidity, ktorej cieľom by malo byť zabrániť tomuto riziku tým, že sa zníži závislosť úverových inštitúcií od krátkodobého financovania a poskytovania likvidity centrálnymi bankami a zvýši ich odolnosť voči náhlym šokom likvidity.

(2)

V článku 412 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa pre úverové inštitúcie stanovuje požiadavka na krytie likvidity, ktorá je všeobecne vyjadrená ako povinnosť mať v držbe „likvidné aktíva, ktorých súčet hodnôt pokrýva záporný tok likvidity mínus kladný tok likvidity za stresových podmienok“. Podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa Komisia splnomocňuje podrobne vymedziť túto požiadavku na krytie likvidity a okolnosti, za ktorých musia príslušné orgány stanoviť úverovým inštitúciám konkrétne úrovne kladných a záporných peňažných tokov, aby sa zachytili špecifické riziká, ktorým sú vystavené. V súlade s odôvodnením 101 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by mali byť pravidlá porovnateľné s ukazovateľom krytia likvidity, ktorý je stanovený v medzinárodnom rámci pre meranie, normy a sledovanie rizika likvidity, ktorý vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS), pričom by mal zohľadňovať špecifiká Únie a jednotlivých štátov. Kým sa od 1. januára 2018 nezačne požiadavka na krytie likvidity vykonávať v plnom rozsahu, členské štáty by mali byť schopné uplatňovať požiadavku na krytie likvidity úverových inštitúcií až do 100 % v súlade s vnútroštátnym právom.

(3)

V súlade s normami BCBS v oblasti likvidity by sa mali prijať pravidlá na vymedzenie požiadavky na krytie likvidity ako pomeru vankúša „likvidných aktív“ úverovej inštitúcie k jej „čistým záporným tokom likvidity“ za stresové obdobie 30 kalendárnych dní. „Čisté záporné toky likvidity“ by sa mali vypočítať odčítaním kladných tokov likvidity úverovej inštitúcie od jej záporných tokov likvidity. Ukazovateľ krytia likvidity by sa mal vyjadrovať ako percentuálny podiel a po vykonaní v plnom rozsahu by sa jeho minimálna úroveň mala stanoviť na 100 %, čo znamená, že úverová inštitúcia má v držbe dostatok likvidných aktív na pokrytie svojich čistých záporných tokov likvidity počas 30-dňového stresového obdobia. Počas takéhoto obdobia by úverová inštitúcia mala byť schopná rýchlo zmeniť svoje likvidné aktíva na hotovosť bez toho, aby musela využiť likviditu centrálnej banky alebo verejné zdroje, čo by mohlo mať za následok dočasný pokles jej ukazovateľa krytia likvidity pod úroveň 100 %. Ak by takáto situácia nastala alebo sa kedykoľvek očakáva, že nastane, úverové inštitúcie by mali splniť osobitné požiadavky stanovené v článku 414 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s cieľom včas obnoviť minimálnu úroveň svojho ukazovateľa krytia likvidity.

(4)

Ako „likvidné aktíva“ na účely vankúša likvidity úverových inštitúcií by sa mali vymedziť len voľne prevoditeľné aktíva, ktoré sa dajú rýchlo zmeniť na hotovosť na súkromných trhoch v krátkom časovom horizonte a bez výraznej straty hodnoty. V súlade so šiestou časťou nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a klasifikáciou likvidných aktív vypracovanou BCBS by sa v príslušných pravidlách malo rozlišovať medzi aktívami s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou (alebo aktívami úrovne 1) a aktívami s vysokou likviditou a kreditnou kvalitou (alebo aktívami úrovne 2). Úroveň 2 by sa mala ďalej členiť na aktíva úrovne 2A a aktíva úrovne 2B. Úverové inštitúcie by mali mať v držbe vankúš likvidných aktív, ktorý je vzhľadom na relatívnu likviditu a kreditnú kvalitu týchto aktív primerane diverzifikovaný. Na každú úroveň a podúroveň by sa preto mali vzťahovať osobitné požiadavky týkajúce sa zrážok (haircutov) a limity celkového vankúša a v prípade potreby by sa na úrovne alebo podúrovne a kategórie likvidných aktív tej istej úrovne alebo podúrovne mali uplatňovať aj diferencované požiadavky, ktoré by mali byť tým prísnejšie, čím je ich likvidita klasifikovaná na nižšej úrovni.

(5)

Na likvidné aktíva by sa mali uplatňovať určité všeobecné a prevádzkové požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby sa dali zmeniť na hotovosť v krátkom časovom horizonte, s prihliadnutím na niektoré prípadné výnimky platné pre špecifické aktíva úrovne 1. V týchto požiadavkách by sa malo spresniť, že likvidné aktíva by mali byť v držbe bez akejkoľvek prekážky, ktorá by bránila nakladaniu s týmito aktívami, mali by sa dať ľahko oceňovať a mali by byť kótované na uznaných burzách alebo obchodovateľné prostredníctvom aktívneho predaja alebo na trhoch s repo transakciami. Mali by takisto zabezpečiť, aby mal útvar riadenia likvidity v rámci úverovej inštitúcie vždy prístup k svojim likvidným aktívam a kontrolu nad nimi, ako aj to, aby boli aktíva zahrnuté do vankúša likvidity primerane diverzifikované. Diverzifikácia je dôležitá preto, aby sa zabezpečilo, že schopnosť úverovej inštitúcie rýchlo zlikvidovať likvidné aktíva bez výraznej straty ich hodnoty nebude ohrozená v dôsledku citlivosti týchto aktív na spoločný rizikový faktor. Od úverových inštitúcií by sa malo takisto vyžadovať, aby zabezpečili súlad menovej denominácie svojich likvidných aktív a čistých záporných tokov likvidity s cieľom predísť ohrozeniu svojej schopnosti využívať počas stresového obdobia vankúš likvidity na krytie záporných tokov likvidity v konkrétnej mene v dôsledku nadmerného menového nesúladu.

(6)

V súlade s odporúčaniami uvedenými v správe Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z 20. decembra 2013 vypracovanej podľa článku 509 ods. 3 a 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa všetky druhy dlhopisov, ktoré emitovali alebo zaručili ústredné štátne správy a centrálne banky členských štátov, ako aj dlhopisov, ktoré emitovali alebo zaručili nadnárodné inštitúcie, mali zaradiť do úrovne 1. Ako poznamenal EBA, z hľadiska dohľadu existujú silné argumenty za to, aby nedochádzalo k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi jednotlivými členskými štátmi, pretože vylúčením niektorých štátnych dlhopisov z úrovne 1 by sa vytvorili stimuly na investovanie do iných štátnych dlhopisov v rámci Únie, čo by viedlo k fragmentácii vnútorného trhu a zvýšeniu rizika vzájomnej nákazy v čase krízy medzi úverovými inštitúciami a ich štátmi (tzv. prepojenie medzi bankami a štátmi). Pokiaľ ide o tretie krajiny, do úrovne 1 by sa mali zaradiť expozície voči centrálnym bankám a ústrednej štátnej správe, ktorým bola podľa pravidiel kreditného rizika v tretej časti hlave II nariadenia (EÚ) č. 575/2013 priradená riziková váha 0 %, ako sa uvádza v norme vypracovanej BCBS. Expozície voči regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom a subjektom verejného sektora by sa mali zaradiť do úrovne 1 len v prípade, keď sa s nimi zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej štátnej správe a keď týmto expozíciám bola podľa rovnakých pravidiel kreditného rizika priradená riziková váha 0 %. Do rovnakej úrovne by sa mali zaradiť expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám, ktorým bola priradená riziková váha 0 %. Vzhľadom na mimoriadne vysokú likviditu a kreditnú kvalitu uvedených aktív by sa úverovým inštitúciám malo umožniť, aby tieto aktíva mohli zahrnúť do svojich vankúšov likvidity bez akýchkoľvek limitov, a nemala by sa na ne uplatňovať žiadna zrážka ani požiadavka diverzifikácie.

(7)

Aktíva emitované úverovými inštitúciami by sa vo všeobecnosti nemali uznávať ako likvidné aktíva, ale do úrovne 1 by sa mali zaradiť bankové aktíva podporované vládami členských štátov, ako sú napríklad poskytovatelia podporných úverov a štátni veritelia, ako aj aktíva súkromných bánk s explicitnou štátnou zárukou. Takéto aktíva so štátnou zárukou sú pozostatkom z finančnej krízy, ktorý by sa mal postupne odstrániť, a za likvidné aktíva by sa preto mali považovať len bankové aktíva so štátnou zárukou, ktorá bola poskytnutá alebo prisľúbená do 30. júna 2014. Podobne by sa ako s aktívami úrovne 1 malo zaobchádzať aj s nadriadenými dlhopismi, ktoré emitovali určité špecifické správcovské agentúry určitých členských štátov, pričom by sa na ne mali vzťahovať rovnaké požiadavky ako na expozície voči ústrednej štátnej správe príslušného členského štátu, ale len s obmedzeným časovým účinkom.

(8)

Kryté dlhopisy sú dlhové nástroje emitované úverovými inštitúciami a zabezpečené krycou skupinou aktív, ktoré zvyčajne pozostávajú z hypotekárnych úverov alebo dlhu verejného sektora, voči ktorým majú investori v prípade zlyhania prednostný nárok. Vďaka tomu, že sú zabezpečené a zahŕňajú určité ďalšie bezpečnostné prvky, ako napríklad požiadavku, že emitent musí nahradiť nevýnosové aktíva v krycej skupine a zachovať takú hodnotu krycej skupiny, ktorá prevyšuje nominálnu hodnotu dlhopisov (požiadavka na krytie aktív), predstavujú kryté dlhopisy pomerne nízkorizikové, výnosné nástroje, ktoré na hypotekárnych trhoch väčšiny členských štátov zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti financovania. V niektorých členských štátoch je emisia nesplatených krytých dlhopisov väčšia ako skupina nesplatených štátnych dlhopisov. Určité kryté dlhopisy, najmä so stupňom kreditnej kvality 1, sa podľa analýzy v správe EBA vyznačovali v období od 1. januára 2008 do 30. júna 2012 vynikajúcou likviditou. EBA však napriek tomu odporučil zaobchádzať s týmito krytými dlhopismi podľa noriem BCBS ako s aktívami úrovne 2A. Vzhľadom na uvedené súvislosti, pokiaľ ide o ich kreditnú kvalitu, likviditu a úlohu na trhoch s financovaním v Únii, je však vhodné zaobchádzať s týmito krytými dlhopismi so stupňom kreditnej kvality 1 ako s aktívami úrovne 1. Na rozdiel od ostatných aktív úrovne 1 by sa s cieľom zabrániť rizikám nadmernej koncentrácie mal na držbu krytých dlhopisov so stupňom kreditnej kvality 1 zahrnutých do vankúša likvidity vzťahovať 70 % limit z celkového vankúša, minimálna 7 % zrážka a požiadavka na diverzifikáciu.

(9)

Kryté dlhopisy so stupňom kreditnej kvality 2 by sa mali uznať za aktíva úrovne 2A podliehajúce rovnakému limitu (40 %) a zrážke (15 %), ktoré sa uplatňujú na ostatné likvidné aktíva tejto úrovne. Možno to odôvodniť na základe dostupných trhových údajov, ktoré naznačujú, že kryté dlhopisy so stupňom kreditnej kvality 2 sa vyznačovali väčšou likviditou než ostatné porovnateľné aktíva úrovne 2A a 2B, ako napríklad cenné papiere zabezpečené hypotékami na obytné nehnuteľnosti (RMBS) so stupňom kreditnej kvality 1. Okrem toho oprávnenie zahrnutia týchto krytých dlhopisov do vankúša likvidity by prispelo k diverzifikácii skupiny dostupných aktív v rámci vankúša, a predišlo by sa tak neopodstatnenej diskriminácii alebo kaskádovému efektu medzi nimi a krytými dlhopismi so stupňom kreditnej kvality 1. Malo by sa však poznamenať, že veľké množstvo týchto krytých dlhopisov bolo zaradených do stupňa kreditnej kvality 2 v dôsledku zhoršenia ratingu ústrednej štátnej správy členského štátu, v ktorom bol usadený ich emitent. Vyplynulo to zo stropov pre krajiny zvyčajne zahrnutých v metodikách ratingových agentúr, na základe ktorých sa určuje, že finančné nástroje nesmú mať vyššie hodnotenie, než je ratingové hodnotenie ich príslušného štátu. Stropy pre krajiny tak zabránili tomu, aby kryté dlhopisy emitované v uvedených členských štátoch dosiahli bez ohľadu na svoju kreditnú kvalitu stupeň kreditnej kvality 1, čo malo za následok ich nižšiu likviditu v porovnaní s krytými dlhopismi podobnej kvality emitovanými v členských štátoch, ktoré nemali zhoršené ratingové hodnotenie. V dôsledku toho došlo k značnej fragmentácii trhov s financovaním v rámci Únie, a zdôrazňuje sa tak potreba nájsť vhodnú alternatívu externých ratingov ako jedného z kritérií prudenciálnej regulácie na klasifikáciu rizika likvidity a kreditného rizika krytých dlhopisov a iných kategórií aktív. V súlade s článkom 39b ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1060/2009 (2) musí Komisia do 31. decembra 2015 predložiť správu o alternatívnych nástrojoch v súvislosti s úverovými ratingmi s cieľom vypustiť všetky odkazy na úverové ratingy v práve Únie na regulačné účely do 1. januára 2020.

(10)

V súvislosti s cennými papiermi zabezpečenými aktívami (ABS) EBA v súlade so svojimi empirickými zisteniami a normou BCBS odporučil, aby sa za aktíva úrovne 2B podliehajúce 25 % zrážke uznali len RMBS so stupňom kreditnej kvality 1. Od tohto odporúčania je takisto vhodné sa odchýliť a rozšíriť oprávnenosť na zaradenie do úrovne 2B aj na určité ABS zabezpečené inými aktívami. Širšie spektrum oprávnených podkategórií aktív by prinieslo väčšiu diverzifikáciu v rámci vankúša likvidity a uľahčilo by financovanie reálnej ekonomiky. Okrem toho, keďže dostupné trhové údaje poukazujú na nízku koreláciu medzi ABS a ostatnými likvidnými aktívami, napríklad štátnymi dlhopismi, oslabilo by sa prepojenie medzi bankami a štátmi a zmiernila by sa fragmentácia vnútorného trhu. Navyše existujú aj dôkazy o tom, že investori v obdobiach finančnej nestability majú tendenciu hromadiť vysokokvalitné ABS s krátkou váženou priemernou životnosťou a vysokou mierou predčasného splácania, keďže sa dajú rýchlo zmeniť na hotovosť a možno sa na ne spoliehať ako na bezpečný zdroj likvidity. Ide najmä o ABS zabezpečené úvermi a lízingami na financovanie motorových vozidiel (ABS zabezpečené úvermi na motorové vozidlá), ktoré v období rokov 2007 až 2012 vykazovali volatilitu cien a priemerné rozpätia porovnateľné s RMBS. Porovnateľne dobré úrovne likvidity vykazovali aj určité segmenty ABS zabezpečených spotrebiteľskými úvermi, ako napríklad kreditné karty. A napokon, povolenie zahrnutia ABS zabezpečených aktívami reálnej ekonomiky (akými sú napríklad už uvedené aktíva alebo úvery poskytované malým a stredným podnikom) do vankúša likvidity by mohlo prispieť k hospodárskemu rastu, keďže by sa v súvislosti s týmito aktívami vyslal pozitívny signál investorom. Na základe príslušných pravidiel by sa teda za aktíva úrovne 2B mali uznať nielen ABS zabezpečené hypotekárnymi úvermi na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ale aj úvermi na motorové vozidlá, spotrebiteľskými úvermi a úvermi pre MSP. Ak sa má však zachovať integrita a funkčnosť vankúša likvidity, ich oprávnenosť by sa mala podmieniť určitými požiadavkami na vysokú kvalitu, ktoré sú v súlade s kritériami, ktoré sa majú uplatňovať na jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie v iných právnych predpisoch týkajúcich sa finančného sektora. Pokiaľ ide konkrétne o RMBS, požiadavky na vysokú kvalitu by mali zahŕňať povinnosť dodržiavať určité pomery výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti alebo výšky úveru k výške príjmu, ale tieto pomery by sa nemali vzťahovať na RMBS emitované pred dátumom začatia uplatňovania požiadavky na krytie likvidity. S cieľom zohľadniť nižšiu likviditu pozorovanú v prípade ABS zabezpečených spotrebiteľskými úvermi a úvermi pre MSP v porovnaní s RMBS a ABS zabezpečenými úvermi na motorové vozidlá by sa na prvú uvedenú kategóriu mala uplatňovať vyššia zrážka (35 %). Na všetky ABS by sa rovnako ako v prípade ostatných aktív úrovne 2B mal uplatňovať celkový 15 % limit vankúša likvidity a požiadavka na diverzifikáciu.

(11)

Pravidlá týkajúce sa klasifikácie, požiadaviek, limitov a zrážok pre zvyšné aktíva úrovne 2A a 2B by sa mali dôkladne zosúladiť s odporúčaniami BCBS a EBA. S akciami a podielmi v podnikoch kolektívneho investovania (PKI) by sa na druhej strane malo zaobchádzať ako s likvidnými aktívami rovnakej úrovne a kategórie ako v prípade podkladových aktív PKI.

(12)

Pri určovaní ukazovateľa krytia likvidity je vhodné zohľadniť aj centralizované riadenie likvidity v rámci sietí družstevných spoločností a schém inštitucionálneho zabezpečenia, v ktorých centrálna inštitúcia alebo orgán zohrávajú úlohu podobnú centrálnej banke, pretože členovia siete k nej zvyčajne nemajú priamy prístup. Na základe príslušných pravidiel by sa preto mali za likvidné aktíva uznať aj netermínované vklady členov siete v centrálnej inštitúcii a iné finančné prostriedky na posilnenie likvidity, ktoré majú k dispozícii od centrálnej inštitúcie. Na vklady, ktoré nespĺňajú podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva, by sa mali uplatňovať preferenčné miery záporných peňažných tokov povolené pre prevádzkové vklady.

(13)

Miera záporných peňažných tokov pre stabilné retailové vklady by sa mala stanoviť v štandardnej výške 5 %, ale všetkým úverovým inštitúciám pridruženým k systému ochrany vkladov v členskom štáte, ktorý spĺňa určité prísne kritériá, by sa mala povoliť preferenčná 3 % miera záporných peňažných tokov. V prvom rade by sa malo zohľadniť vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (3) v členských štátoch. V druhom rade by mal systém členského štátu spĺňať osobitné požiadavky, ktoré sa týkajú lehoty na vyplatenie, financovania ex ante a prístupu k dodatočným finančným prostriedkom v prípade hromadného vyžiadania jeho rezerv. V poslednom rade by uplatňovanie preferenčnej 3 % miery malo podliehať predchádzajúcemu súhlasu Komisie, ktorý by sa mal udeliť len v prípade, keď sa Komisia presvedčí, že systém ochrany vkladov členského štátu spĺňa už uvedené kritériá a že neexistujú žiadne dôvody všeobecného záujmu na neudelenie súhlasu vzhľadom na fungovanie vnútorného trhu s retailovými vkladmi. V každom prípade však platí, že preferenčná 3 % miera pre stabilné retailové vklady by sa nemala uplatňovať pred 1. januárom 2019.

(14)

Úverové inštitúcie by mali byť schopné identifikovať ostatné retailové vklady, na ktoré sa vzťahujú vyššie miery výberu. V príslušných pravidlách vychádzajúcich z usmernení EBA o retailových vkladoch podliehajúcich rôznym záporným peňažným tokom by sa mali stanovovať kritériá na identifikáciu uvedených retailových vkladov na základe ich špecifických vlastností. Ide najmä o veľkosť celkového vkladu, povahu vkladu, jeho úročenie, pravdepodobnosť výberu a to, či má vkladateľ pobyt v danom štáte alebo nie.

(15)

Nesmie sa predpokladať, že úverové inštitúcie v situácii, keď budú čeliť ťažkostiam s plnením svojich platobných záväzkov, vždy získajú prostriedky na posilnenie likvidity od iných podnikov patriacich do tej istej skupiny alebo tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia. Ak sa však na uplatňovanie ukazovateľa krytia likvidity na individuálnej úrovni v súlade s článkami 8 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 neudelila žiadna výnimka, na toky likvidity medzi dvomi úverovými inštitúciami patriacimi do tej istej skupiny alebo tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia by sa v zásade mali uplatňovať miery symetrických kladných a záporných peňažných tokov, aby sa zabránilo strate likvidity na vnútornom trhu, a to len za predpokladu, že sú zavedené všetky potrebné záruky a bol udelený predchádzajúci súhlas príslušných orgánov. Takéto preferenčné zaobchádzanie by sa malo uplatňovať len na cezhraničné toky na základe dodatočných objektívnych kritérií, ku ktorým patrí aj profil nízkeho rizika likvidity poskytovateľa a prijímateľa.

(16)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa úverové inštitúcie pri plnení požiadavky na ukazovateľ krytia likvidity nespoliehali len na očakávané kladné peňažné toky, ako aj zabezpečiť minimálnu úroveň likvidných aktív v držbe by sa výška kladných peňažných tokov, ktorými možno kompenzovať záporné peňažné toky, mala obmedziť na 75 % celkových očakávaných záporných peňažných tokov. Vzhľadom na existenciu špecializovaných obchodných modelov by sa však mali povoliť určité výnimky z tohto limitu, a to úplné alebo čiastočné, na základe zásady proporcionality a predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov. Mali by sem patriť výnimky pre toky v rámci skupiny a schémy inštitucionálneho zabezpečenia a pre úverové inštitúcie, ktoré sa špecializujú na poskytovanie postupovaných hypotekárnych úverov alebo na lízing a faktoring. Okrem toho by sa uplatňovanie vyššieho 90 % limitu malo povoliť úverovým inštitúciám, ktoré sa špecializujú na financovanie nadobúdania motorových vozidiel alebo na spotrebiteľské úvery. Tieto výnimky by mali byť dostupné na individuálnej aj konsolidovanej úrovni, ale len v prípade splnenia určitých kritérií.

(17)

Ukazovateľ krytia likvidity by sa mal uplatňovať na úverové inštitúcie na individuálnom aj konsolidovanom základe okrem prípadu, keď príslušné orgány upustia od uplatňovania na individuálnom základe v súlade s článkami 8 alebo 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Pri konsolidácii dcérskych spoločností v tretích krajinách by sa mali náležite zohľadniť požiadavky na krytie likvidity platné v týchto krajinách. Na základe pravidiel Únie v oblasti konsolidácie by sa preto likvidným aktívam, záporným ani kladným tokom likvidity v dcérskych spoločnostiach v tretích krajinách nemalo poskytovať priaznivejšie zaobchádzanie, než aké je dostupné podľa vnútroštátneho práva týchto tretích krajín.

(18)

V súlade s článkom 508 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 musí Komisia najneskôr do 31. decembra 2015 podať spoluzákonodarcom správu o tom, či a ako by sa požiadavka na krytie likvidity stanovená v šiestej časti mala uplatňovať na investičné spoločnosti. Kým uvedené ustanovenie začne platiť, na investičné spoločnosti by sa mali aj naďalej vzťahovať vnútroštátne právne predpisy členských štátov týkajúce sa požiadavky na krytie likvidity. Keď sú však investičné spoločnosti súčasťou bankových skupín, mala by sa na ne na konsolidovanom základe vzťahovať požiadavka na ukazovateľ krytia likvidity stanovená v tomto nariadení.

(19)

Úverové inštitúcie musia svojim príslušným orgánom vykazovať požiadavku na krytie likvidity podrobne vymedzenú v tomto nariadení v súlade s článkom 415 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(20)

S cieľom poskytnúť úverovým inštitúciám dostatok času na úplné zosúladenie s podrobnou požiadavkou na krytie likvidity by sa jej zavádzanie malo uskutočniť postupne v súlade s harmonogramom stanoveným v článku 460 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom od 1. októbra 2015 sa začína s minimálnou úrovňou 60 %, ktorá sa postupne zvyšuje a 1. januára 2018 dosiahne 100 %,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

UKAZOVATEĽ KRYTIA LIKVIDITY

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá s cieľom podrobne vymedziť požiadavku na krytie likvidity uvedenú v článku 412 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na úverové inštitúcie, nad ktorými sa vykonáva dohľad podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4).

2.   Úverové inštitúcie musia dodržiavať toto nariadenie na individuálnom základe v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania tohto nariadenia na úverové inštitúcie na individuálnom základe v súlade s článkami 8 a 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom nariadení.

3.   Ak skupina zahŕňa jednu alebo viacero úverových inštitúcií, materská inštitúcia v EÚ, inštitúcia kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo inštitúcia kontrolovaná materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou uplatňujú povinnosti stanovené v tomto nariadení na konsolidovanom základe v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a všetky tieto ustanovenia:

a)

aktíva tretej krajiny, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v hlave II a ktoré má v držbe dcérska spoločnosť v tretej krajine, sa neuznávajú za likvidné aktíva na konsolidované účely, ak ich nemožno považovať za likvidné aktíva podľa vnútroštátneho práva tretej krajiny, v ktorom bola stanovená požiadavka na krytie likvidity;

b)

záporné toky likvidity dcérskej spoločnosti v tretej krajine, na ktoré sa na základe vnútroštátneho práva danej tretej krajiny, v ktorom bola stanovená požiadavka na krytie likvidity, vzťahujú vyššie percentuálne podiely než percentuálne podiely uvedené v hlave III, podliehajú konsolidácii v súlade s vyššími mierami stanovenými vo vnútroštátnom práve tretej krajiny;

c)

kladné toky likvidity dcérskej spoločnosti v tretej krajine, na ktoré sa na základe vnútroštátneho práva tretej krajiny, v ktorom bola stanovená požiadavka na krytie likvidity, vzťahujú nižšie percentuálne podiely než percentuálne podiely uvedené v hlave III, podliehajú konsolidácii v súlade s nižšími mierami stanovenými vo vnútroštátnom práve tretej krajiny;

d)

na investičné spoločnosti v rámci skupiny sa vzťahuje článok 4 tohto nariadenia na konsolidovanom základe a článok 412 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v súvislosti s vymedzením likvidných aktív, záporných a kladných tokov likvidity na individuálne aj konsolidované účely. na investičné spoločnosti neuvedené v tomto písmene sa bude až do vymedzenia požiadavky na ukazovateľ krytia likvidity v súlade s článkom 508 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 naďalej vzťahovať podrobná požiadavka na ukazovateľ krytia likvidity platná pre investičné spoločnosti, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve členských štátov;

e)

na konsolidovanej úrovni sa výška kladných peňažných tokov vyplývajúcich zo špecializovanej úverovej inštitúcie uvedenej v článku 33 ods. 3 a 4 uznáva len do výšky záporných peňažných tokov tej istej spoločnosti.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)

„aktíva úrovne 1“ sú aktíva s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou uvedené v článku 416 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(2)

„aktíva úrovne 2“ sú aktíva s vysokou likviditou a kreditnou kvalitou uvedené v článku 416 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Aktíva úrovne 2 sa ďalej v súlade s hlavou II kapitolou 2 tohto nariadenia členia na aktíva úrovne 2A a 2B;

(3)

„vankúš likvidity“ je hodnota likvidných aktív, ktoré má úverová inštitúcia v držbe v súlade s hlavou II tohto nariadenia;

(4)

„mena vykazovania“ je mena, v ktorej sa musia príslušnému orgánu v súlade s článkom 415 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vykazovať položky likvidity uvedené v šiestej časti hlavách II a III uvedeného nariadenia;

(5)

„požiadavka na krytie aktív“ je pomer aktív k záväzkom určený na účely zvýšenia kreditnej kvality v súvislosti s krytými dlhopismi podľa vnútroštátneho práva členského štátu alebo tretej krajiny;

(6)

„MSP“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (5);

(7)

„čisté záporné toky likvidity“ sú sumou, ktorá je výsledkom odpočítania kladných tokov likvidity úverovej inštitúcie od záporných tokov jej likvidity v súlade s hlavou III tohto nariadenia;

(8)

„retailové vklady“ sú záväzkom voči fyzickej osobe alebo MSP, ak by MSP spĺňali podmienky na vymedzenie ako trieda retailových expozícií podľa štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB pre kreditné riziko, alebo záväzkom voči spoločnosti oprávnenej na zaobchádzanie stanovené v článku 153 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ak celkové vklady takýchto MSP alebo spoločností na skupinovom základe nepresahujú 1 milión EUR;

(9)

„finančný klient“ je klient, ktorý vykonáva jednu alebo viaceré činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ ako svoju hlavnú obchodnú činnosť, alebo je niektorým z týchto subjektov:

a)

úverovou inštitúciou;

b)

investičnou spoločnosťou;

c)

finančnou inštitúciou;

d)

účelovou jednotkou zaoberajúcou sa sekuritizáciou (securitisation special purpose vehicle);

e)

podnikom kolektívneho investovania (PKI);

f)

uzavretou investičnou schémou;

g)

poisťovňou;

h)

zaisťovňou;

i)

finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

(10)

„osobná investičná spoločnosť“ je spoločnosťou, ktorej vlastník, alebo trustom, ktorého konečný vlastník, je fyzickou osobou alebo skupinou úzko prepojených fyzických osôb, pričom táto spoločnosť alebo trust boli zriadené s výhradným účelom spravovať bohatstvo vlastníkov a nevykonávajú žiadnu inú obchodnú, priemyselnú ani profesionálnu činnosť. Osobná investičná spoločnosť môže vykonávať iné pomocné činnosti, ako napríklad oddeľovanie aktív vlastníkov od podnikových aktív, uľahčovanie prevodu aktív v rámci rodiny alebo zabraňovanie rozdeleniu aktív po úmrtí člena rodiny, ak sú tieto činnosti viazané na hlavný účel spravovania bohatstva vlastníkov;

(11)

„stres“ je náhle alebo závažné zhoršenie platobnej schopnosti alebo likvidity úverovej inštitúcie v dôsledku zmien trhových podmienok alebo idiosynkratických faktorov, ktoré môžu mať za následok významné riziko, že úverová inštitúcia nebude môcť splniť svoje záväzky do nasledujúcich 30 kalendárnych dní od dátumu ich splatnosti;

(12)

„úvery s dozabezpečením“ sú úvery zabezpečené kolaterálom poskytnuté klientom s cieľom zaujať obchodné pozície s využitím finančnej páky.

Článok 4

Ukazovateľ krytia likvidity

1.   Podrobná požiadavka na krytie likvidity v súlade s článkom 412 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa rovná pomeru vankúša likvidity úverovej inštitúcie k jej čistým záporným tokom likvidity za stresové obdobie 30 kalendárnych dní a vyjadruje sa ako percentuálny podiel. Úverové inštitúcie vypočítavajú svoj ukazovateľ krytia likvidity v súlade s týmto vzorcom:

Formula

2.   Úverové inštitúcie musia ukazovateľ krytia likvidity udržiavať aspoň na úrovni 100 %.

3.   Odchylne od odseku 2 môžu úverové inštitúcie speňažiť svoje likvidné aktíva na krytie čistých záporných tokov likvidity počas stresových období, aj keby takéto využitie likvidných aktív mohlo mať za následok pokles ukazovateľa krytia likvidity počas týchto období pod 100 %.

4.   Ak ukazovateľ krytia likvidity úverovej inštitúcie kedykoľvek klesne alebo ak sa dá odôvodnene očakávať, že klesne, pod úroveň 100 %, uplatňuje sa požiadavka stanovená v článku 414 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Kým sa ukazovateľ krytia likvidity neobnoví na úroveň uvedenú v odseku 2, úverová inštitúcia vykazuje príslušnému orgánu ukazovateľ krytia likvidity v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 680/2014.

5.   Úverové inštitúcie vypočítavajú a monitorujú svoj ukazovateľ krytia likvidity v mene vykazovania a v každej z mien, na ktoré sa vzťahuje oddelené vykazovanie v súlade s článkom 415 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj záväzky v mene vykazovania. Úverové inštitúcie vykazujú svojmu príslušnému orgánu ukazovateľ krytia likvidity v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 680/2014 (6).

Článok 5

Stresové scenáre na účely ukazovateľa krytia likvidity

Za ukazovatele okolností, za ktorých sa môže úverová inštitúcia pokladať za vystavenú stresu, sa môžu považovať tieto scenáre:

a)

výber podstatnej časti jej retailových vkladov;

b)

čiastočná alebo úplná strata schopnosti nezabezpečeného neretailového financovania vrátane neretailových vkladov a iných zdrojov podmieneného financovania, ako sú prijaté záväzné alebo nezáväzné linky likvidity alebo úverové linky;

c)

čiastočná alebo úplná strata zabezpečeného krátkodobého financovania;

d)

dodatočné záporné toky likvidity v dôsledku zhoršenia úverového ratingu až o tri pozície;

e)

zvýšená volatilita trhu, ktorá má negatívny vplyv na hodnotu alebo kvalitu kolaterálu alebo ktorá vytvára dodatočnú potrebu kolaterálu;

f)

neplánované čerpanie facility likvidity alebo kreditnej facility;

g)

potenciálny záväzok spätne odkúpiť dlh alebo dodržať mimozmluvné záväzky.

HLAVA II

VANKÚŠ LIKVIDITY

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 6

Zloženie vankúša likvidity

Aby likvidné aktíva bolo možné zahrnúť do vankúša likvidity úverovej inštitúcie, musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)

všeobecné požiadavky stanovené v článku 7;

b)

prevádzkové požiadavky stanovené v článku 8;

c)

príslušné kritériá oprávnenosti na klasifikáciu ako aktíva úrovne 1 alebo úrovne 2 v súlade s kapitolou 2.

Článok 7

Všeobecné požiadavky na likvidné aktíva

1.   Aby sa aktíva úverovej inštitúcie mohli považovať za likvidné aktíva, musia byť v súlade s odsekmi 2 až 6.

2.   Aktíva musia byť nehnuteľnosťou, právom, nárokom alebo podielom v držbe úverovej inštitúcie a musia byť nezaťažené. Na tieto účely sa aktívum považuje za nezaťažené, keď sa na úverovú inštitúciu nevzťahujú žiadne právne, zmluvné, regulačné ani iné obmedzenia, ktoré by jej bránili likvidovať, predávať, prevádzať alebo zaraďovať takéto aktívum alebo vo všeobecnosti nakladať s takýmto aktívom prostredníctvom aktívneho priameho predaja alebo zmluvy o repo transakcii počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní. Za nezaťažené sa považujú tieto aktíva:

a)

aktíva zahrnuté do skupiny, ktoré sú k dispozícii na okamžité použitie ako kolaterál s cieľom získať ďalšie financie v rámci záväzných, ale ešte nefinancovaných úverových liniek dostupných pre úverovú inštitúciu. Patria sem aktíva vložené úverovou inštitúciou do centrálnej inštitúcie v rámci siete družstevných spoločností alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia. úverové inštitúcie predpokladajú, že aktíva v skupine sú zaťažené s cieľom zvýšiť likviditu na základe klasifikácie likvidity stanovenej v kapitole 2, pričom sa začína aktívami, ktoré nie sú oprávnené na to, aby boli zahrnuté do vankúša likvidity;

b)

aktíva, ktoré úverová inštitúcia prijala ako kolaterál na účely zmierňovania kreditného rizika v rámci obrátených repo transakcií alebo transakcií financovania prostredníctvom obchodov s cennými papiermi a s ktorými môže úverová inštitúcia nakladať.

3.   Aktíva nesmie emitovať samotná úverová inštitúcia, jej materská spoločnosť iná ako subjekt verejného sektora, ktorá nie je úverovou inštitúciou, jej dcérska spoločnosť ani iná dcérska spoločnosť jej materskej spoločnosti ani účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou, s ktorou je úverová inštitúcia úzko prepojená.

4.   Aktíva nesmie emitovať žiadny z týchto subjektov:

a)

iná úverová inštitúcia okrem prípadu, keď je emitent subjektom verejného sektora uvedeným v článku 10 ods. 1 písm. c) a článku 11 ods. 1 v písm. a) a b), aktívum je krytým dlhopisom uvedeným v článku 10 ods. 1 písm. f) a článku 11 ods. 1 písm. c) a d) alebo keď aktívum patrí do kategórie opísanej v článku 10 ods. 1 písm. e);

b)

investičná spoločnosť;

c)

poisťovňa;

d)

zaisťovňa;

e)

finančná holdingová spoločnosť;

f)

zmiešaná finančná holdingová spoločnosť;

g)

akýkoľvek iný subjekt vykonávajúci jednu alebo viacero činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ. Na účely tohto článku sa predpokladá, že účelové jednotky zaoberajúce sa sekuritizáciou nepatria k subjektom uvedeným v tomto písmene.

5.   Hodnota aktív sa musí dať určiť na základe všeobecne rozšírených a ľahko dostupných trhových cien. Ak trhové ceny nie sú k dispozícii, hodnota aktív sa musí dať určiť pomocou vzorca, ktorý sa dá ľahko vypočítať na základe verejne dostupných vstupných údajov a ktorý v značnej miere nezávisí od výrazných predpokladov.

6.   Aktíva musia byť kótované na uznanej burze alebo obchodovateľné prostredníctvom aktívneho priameho predaja alebo jednoduchej repo transakcie na všeobecne schválených trhoch s repo transakciami. Tieto kritériá sa posudzujú zvlášť pre každý trh. Aktívum prijaté na obchodovanie na organizovanom mieste obchodovania, ktoré nie je uznanou burzou, buď v členskom štáte, alebo v tretej krajine, sa považuje za likvidné iba vtedy, keď dané miesto obchodovania zabezpečí aktívny a dostatočne veľký trh na účely priameho predaja aktív. Úverová inštitúcia zohľadňuje nasledujúce minimálne kritériá, na základe ktorých posudzuje, či miesto obchodovania zabezpečuje aktívny a dostatočne veľký trh na účely tohto odseku:

a)

historický dôkaz o šírke a hĺbke trhu podložený nízkymi kúpno-predajnými rozpätiami, vysokým objemom obchodovania a veľkým počtom diverzifikovaných účastníkov trhu;

b)

prítomnosť spoľahlivej trhovej infraštruktúry.

7.   Požiadavky stanovené v odsekoch 5 a 6 sa nevzťahujú na:

a)

bankovky a mince uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a);

b)

expozície voči centrálnym bankám uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b) a d) a článku 11 ods. 1 písm. b);

c)

záväznú facilitu likvidity s obmedzeným použitím uvedenú v článku 12 ods. 1 písm. d);

d)

vklady a iné financovanie v rámci sietí družstevných spoločností a schém inštitucionálneho zabezpečenia, uvedené v článku 16.

Článok 8

Prevádzkové požiadavky

1.   Úverové inštitúcie musia mať zavedené politiky a limity na zabezpečenie toho, aby likvidné aktíva, ktoré majú v držbe a ktoré tvoria ich vankúš likvidity, zostali vždy primerane diverzifikované. Na tieto účely úverové inštitúcie zohľadňujú rozsah diverzifikácie medzi rôznymi kategóriami likvidných aktív a v rámci rovnakej kategórie likvidných aktív podľa kapitoly 2 tejto hlavy, ako aj ostatné príslušné faktory diverzifikácie, ako napríklad druhy emitentov, protistrán alebo geografické oblasti týchto emitentov a protistrán.

Príslušné orgány môžu s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkou stanovenou v tomto odseku zaviesť osobitné obmedzenia alebo požiadavky na držbu likvidných aktív úverovými inštitúciami. Akékoľvek takéto obmedzenie alebo požiadavka sa však nevzťahujú na:

a)

tieto kategórie aktív úrovne 1:

i)

bankovky a mince uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a);

ii)

expozície voči centrálnym bankám uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b) a d);

iii)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ktoré sa uvádzajú v článku 10 ods. 1 písm. g);

b)

kategórie aktív úrovne 1 predstavujúcich pohľadávky voči ústrednej alebo regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ktoré sa uvádzajú v článku 10 ods. 1 písm. c) a d), za predpokladu, že úverová inštitúcia má v držbe príslušné aktívum na krytie čistých záporných tokov likvidity vyplývajúcich zo stresovej situácie, ktoré vznikli v mene členského štátu alebo tretej krajiny, alebo že aktívum emitovala ústredná či regionálna štátna správa, miestne orgány alebo subjekty verejného sektora domovského členského štátu úverovej inštitúcie;

c)

záväznú facilitu likvidity s obmedzeným použitím uvedenú v článku 12 ods. 1 písm. d).

2.   Úverové inštitúcie musia mať ľahký prístup k likvidným aktívam, ktoré majú v držbe, a musia byť schopné speňažiť ich kedykoľvek počas stresového obdobia 30 kalendárnych dní prostredníctvom priameho predaja alebo zmluvy o repo transakcii na všeobecne schválených trhoch s repo transakciami. Likvidné aktívum sa považuje za ľahko prístupné pre úverovú inštitúciu, ak nie je žiadnym právnymi ani praktickými prekážkami obmedzená schopnosť úverovej inštitúcie včas toto aktívum speňažiť.

Aktíva používané na zvyšovanie kreditnej kvality v štruktúrovaných transakciách alebo na krytie prevádzkových nákladov úverových inštitúcií sa nepovažujú za ľahko prístupné pre úverovú inštitúciu.

Aktíva v držbe tretej krajiny, v ktorej existujú obmedzenia voľnej prevoditeľnosti, sa považujú za ľahko prístupné, len pokiaľ úverová inštitúcia používa tieto aktíva na krytie záporných tokov likvidity v danej tretej krajine. Aktíva držané v nekonvertibilnej mene sa považujú za ľahko prístupné, len pokiaľ úverová inštitúcia používa tieto aktíva na krytie záporných tokov likvidity v danej mene.

3.   Úverové inštitúcie zabezpečujú, aby boli ich likvidné aktíva pod kontrolou osobitného útvaru riadenia likvidity v rámci úverovej inštitúcie. Súlad s touto požiadavkou sa preukazuje príslušnému orgánu jedným z týchto spôsobov:

a)

umiestnením likvidných aktív do oddelenej skupiny pod priamou kontrolou útvaru riadenia likvidity, pričom jediným zámerom je využívať ich ako zdroj podmieneného financovania, a to aj počas stresových období;

b)

zavedením interných systémov a kontrol na zabezpečenie účinnej prevádzkovej kontroly útvaru riadenia likvidity nad speňažovaním likvidných aktív v držbe kedykoľvek počas stresového obdobia 30 kalendárnych dní a nad prístupom k podmienenému financovaniu bez priameho konfliktu s existujúcimi obchodnými stratégiami alebo stratégiami riadenia rizík. Aktívum sa nesmie zahrnúť do vankúša likvidity najmä v prípade, keby sa jeho predajom bez náhrady počas stresového obdobia 30 kalendárnych dní odstránil hedžing, čím by vznikla otvorená riziková pozícia prekračujúca interné limity úverovej inštitúcie;

c)

kombináciou možností a) a b) za predpokladu, že príslušný orgán považuje takúto kombináciu za prijateľnú.

4.   Úverové inštitúcie pravidelne a minimálne raz za rok speňažujú dostatočne reprezentatívnu vzorku svojich likvidných aktív, ktoré majú v držbe, prostredníctvom priameho predaja alebo jednoduchej zmluvy o repo transakcii na všeobecne schválenom trhu s repo transakciami. Úverové inštitúcie musia vypracovať stratégie nakladania so vzorkami likvidných aktív, ktoré sú primerané na:

a)

testovanie prístupu týchto aktív na trh a ich použiteľnosti;

b)

kontrolu účinnosti postupov, ktoré úverová inštitúcia využíva na včasné speňažovanie aktív;

c)

minimalizáciu rizika vyslania negatívneho signálu na trh v dôsledku speňaženia aktív úverovej inštitúcie počas stresových období.

Požiadavka stanovená v prvom pododseku sa neuplatňuje na aktíva úrovne 1 uvedené v článku 10 s výnimkou krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou, na záväznú facilitu likvidity s obmedzeným použitím uvedenú v článku 12 ods. 1 písm. d) ani na vklady a iné finančné prostriedky na posilnenie likvidity v rámci sietí družstevných inštitúcií a schém inštitucionálneho zabezpečenia uvedené v článku 16.

5.   Požiadavka stanovená v odseku 2 nebráni úverovým inštitúciám hedžovať trhové riziko spojené s ich likvidnými aktívami za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

úverová inštitúcia zavedie vhodné interné mechanizmy v súlade s odsekmi 2 a 3, aby sa zabezpečilo, že tieto aktíva budú aj naďalej ľahko prístupné a pod kontrolou útvaru riadenia likvidity;

b)

pri oceňovaní príslušného aktíva v súlade s článkom 9 sa zohľadňujú čisté záporné a kladné toky likvidity, ktoré by vznikli v dôsledku predčasného zavretia hedžingu.

6.   Úverové inštitúcie zabezpečujú súlad menovej denominácie svojich likvidných aktív s menovým zložením svojich čistých záporných tokov likvidity. V prípade potreby však môžu príslušné orgány od úverových inštitúcií vyžadovať obmedzenie nesúladu mien stanovením limitov týkajúcich sa podielu čistých záporných tokov likvidity v určitej mene, ktoré sa v stresovom období môžu dodržať prostredníctvom držby likvidných aktív, ktoré nie sú denominované v tejto mene. Toto obmedzenie sa môže uplatňovať iba na menu vykazovania alebo na menu, na ktorú sa môže vzťahovať oddelené vykazovanie v súlade s článkom 415 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Pri určovaní úrovne obmedzenia v prípade nesúladu mien, ktoré sa môže uplatňovať v súlade s týmto odsekom, príslušné orgány zohľadňujú aspoň:

a)

či je úverová inštitúcia schopná vykonať ktorékoľvek z týchto opatrení:

i)

použiť likvidné aktíva na vytvorenie likvidity v mene a jurisdikcii, v ktorej vznikajú čisté záporné toky likvidity;

ii)

uskutočniť menový swap a získať finančné prostriedky na devízových trhoch za stresových podmienok zodpovedajúcich stresovému obdobiu 30 kalendárnych dní stanovenému v článku 4;

iii)

previesť za stresových podmienok zodpovedajúcich stresovému obdobiu 30 kalendárnych dní stanovenému v článku 4 prebytok likvidity z jednej meny do druhej a medzi jurisdikciami a právnickými osobami v rámci svojej skupiny;

b)

vplyv náhlych, nepriaznivých pohybov výmenného kurzu na existujúce pozície, ktoré sú v nesúlade, a na účinnosť akéhokoľvek zavedeného devízového hedžingu.

Každé obmedzenie nesúladu mien uložené v súlade s týmto odsekom sa považuje za obmedzenie predstavujúce osobitnú požiadavku na likviditu podľa článku 105 smernice 2013/36/EÚ.

Článok 9

Oceňovanie likvidných aktív

Úverová inštitúcia na účely výpočtu svojho ukazovateľa krytia likvidity používa trhovú hodnotu svojich likvidných aktív. Trhová hodnota likvidných aktív sa v prípade potreby zníži v súlade so zrážkami (haircutmi) stanovenými v kapitole 2 a článku 8 ods. 5 písm. b).

KAPITOLA 2

Likvidné aktíva

Článok 10

Aktíva úrovne 1

1.   Aktíva úrovne 1 zahŕňajú iba aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých nasledujúcich kategórií a v každom prípade spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v tomto dokumente:

a)

mince a bankovky;

b)

tieto expozície voči centrálnym bankám:

i)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči Európskej centrálnej banke (ECB) alebo centrálnej banke členského štátu alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi;

ii)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči centrálnym bankám tretích krajín alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi za predpokladu, že expozíciám voči centrálnym bankám alebo ústrednej štátnej správe bolo priradené ratingové hodnotenie nominovanej externej ratingovej agentúry (ECAI), ktoré zodpovedá aspoň stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkom 114 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

rezervy v držbe úverovej inštitúcie v centrálnej banke uvedené v bodoch i) a ii), ak má úverová inštitúcia povolenie čerpať tieto rezervy kedykoľvek počas stresových období a ak boli podmienky takéhoto čerpania stanovené v dohode medzi dotknutým príslušným orgánom a ECB alebo centrálnou bankou;

c)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči nasledujúcej ústrednej alebo regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi:

i)

ústredná štátna správa členského štátu;

ii)

ústredná štátna správa tretej krajiny za predpokladu, že jej bolo priradené ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, ktoré zodpovedá aspoň stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkom 114 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

regionálna štátna správa alebo miestne orgány v členskom štáte za predpokladu, že sa s nimi zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej štátnej správe členského štátu v súlade s článkom 115 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iv)

regionálna štátna správa alebo miestne orgány v tretej krajine typu, ktorý je uvedený v bode ii), za predpokladu, že sa s nimi zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej štátnej správe tretej krajiny v súlade s článkom 115 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

v)

subjekty verejného sektora za predpokladu, že sa s nimi zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej štátnej správe členského štátu alebo voči niektorej z regionálnych štátnych správ alebo niektorému z miestnych orgánov uvedených v bode iii) v súlade s článkom 116 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústrednej štátnej správe alebo centrálnej banke tretej krajiny alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ktorým nominovaná ECAI nepriradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkom 114 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, za predpokladu, že v tomto prípade úverová inštitúcia môže za aktívum úrovne 1 uznať aktívum iba na účely krytia čistých záporných tokov likvidity vyplývajúcich zo stresovej situácie, ktoré vznikli v rovnakej mene, v ktorej je aktívum denominované.

Ak aktívum nie je denominované v domácej mene tretej krajiny, úverová inštitúcia môže za aktívum úrovne 1 uznať aktívum iba do výšky stresových čistých záporných tokov likvidity úverovej inštitúcie v danej cudzej mene zodpovedajúcej jej činnostiam v jurisdikcii, v ktorej sa riziko likvidity prijíma;

e)

aktíva emitované úverovými inštitúciami, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto dvoch požiadaviek:

i)

emitentom je úverová inštitúcia založená alebo zriadená ústrednou štátnou správou členského štátu, regionálnou štátnou správou alebo miestnym orgánom v členskom štáte, štátna správa alebo miestny orgán majú zákonnú povinnosť chrániť ekonomickú základňu úverovej inštitúcie a udržiavať jej finančnú životaschopnosť počas celej jej existencie a s každou expozíciou voči tejto regionálnej štátnej správe alebo prípadne miestnemu orgánu sa zaobchádza ako s expozíciou voči ústrednej štátnej správe členského štátu v súlade s článkom 115 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

úverová inštitúcia je poskytovateľom podporných úverov, ktorým sa na účely tohto článku rozumie akákoľvek úverová inštitúcia, ktorej účelom je presadzovať ciele verejnej politiky Únie alebo ústrednej či regionálnej štátnej správy alebo miestneho orgánu v členskom štáte, a to predovšetkým prostredníctvom poskytovania podporných úverov na nesúťažnom a neziskovom základe, za predpokladu, že aspoň za 90 % úverov, ktoré poskytla, priamo alebo nepriamo ručí ústredná alebo regionálna štátna správa alebo miestny orgán a že sa s každou expozíciou voči tejto regionálnej štátnej správe alebo prípadne miestnemu orgánu zaobchádza ako s expozíciou voči ústrednej štátnej správe členského štátu v súlade s článkom 115 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)

expozície vo forme krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

i)

ide o dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES alebo spĺňajúce požiadavky oprávnenosti na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

expozície voči inštitúciám v krycej skupine spĺňajú podmienky stanovené v článku 129 ods. 1 písm. c) a článku 129 ods. 1 poslednom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

úverová inštitúcia investujúca do krytých dlhopisov a emitent spĺňajú požiadavku na transparentnosť uvedenú v článku 129 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iv)

veľkosť ich emisie je aspoň 500 miliónov EUR (alebo ekvivalentná suma v domácej mene);

v)

krytým dlhopisom nominovaná ECAI priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkom 129 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality alebo v prípade absencie ratingového hodnotenia im bola priradená riziková váha 10 % v súlade s článkom 129 ods. 5 uvedeného nariadenia;

vi)

krycia skupina vždy spĺňa požiadavku na krytie aktív, ktorá aspoň o 2 % presahuje sumu požadovanú na krytie pohľadávok spojených s krytými dlhopismi;

g)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ktoré sa uvádzajú v článku 117 ods. 2 a článku 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Trhová hodnota krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou uvedených v odseku 1 písm. f) podlieha zrážke aspoň 7 %. Okrem prípadov uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a) a b) v súvislosti s akciami a podielmi v PKI sa na hodnotu ostatných aktív úrovne 1 nemusí uplatniť žiadna zrážka.

Článok 11

Aktíva úrovne 2A

1.   Aktíva úrovne 2 zahŕňajú iba aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých nasledujúcich kategórií a v každom prípade spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v tomto dokumente:

a)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora v členskom štáte alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ak bola expozíciám voči nim priradená riziková váha 20 % v súlade s článkom 115 ods. 1 a 5 a prípadne článkom 116 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústrednej štátnej správe alebo centrálnej banke tretej krajiny alebo regionálnej štátnej správe, miestnemu orgánu alebo subjektu verejného sektora v tretej krajine alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi za predpokladu, že im bola priradená riziková váha 20 % v súlade s článkom 114 ods. 2, článkom 115 alebo prípadne článkom 116 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

expozície vo forme krytých dlhopisov s vysokou kvalitou, ktoré musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

i)

ide o dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES alebo spĺňajúce požiadavky oprávnenosti na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

expozície voči inštitúciám v krycej skupine spĺňajú podmienky stanovené v článku 129 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

úverová inštitúcia investujúca do krytých dlhopisov a emitent spĺňajú požiadavku na transparentnosť stanovenú v článku 129 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iv)

veľkosť ich emisie je aspoň 250 miliónov EUR (alebo ekvivalentná suma v domácej mene);

v)

krytým dlhopisom nominovaná ECAI priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 2 v súlade s článkom 129 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality alebo v prípade absencie ratingového hodnotenia im bola priradená riziková váha 20 % v súlade s článkom 129 ods. 5 uvedeného nariadenia;

vi)

krycia skupina vždy spĺňa požiadavku na krytie aktív, ktorá aspoň o 7 % presahuje sumu požadovanú na krytie pohľadávok spojených s krytými dlhopismi. Ak však kryté dlhopisy s ratingovým hodnotením zodpovedajúcim stupňu kreditnej kvality 1 nespĺňajú požiadavku na minimálnu veľkosť emisie krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. f) bodom iv), ale spĺňajú požiadavky na kryté dlhopisy s vysokou kvalitou stanovené v bodoch i), ii), iii) a iv), namiesto toho sa na ne bude vzťahovať minimálna požiadavka na krytie aktív vo výške 2 %;

d)

expozície vo forme krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách, ktoré musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

i)

ide o kryté dlhopisy v súlade s vnútroštátnym právom tretej krajiny, na základe ktorého musia byť vymedzené ako dlhové cenné papiere emitované úverovými inštitúciami alebo dcérskou spoločnosťou v úplnom vlastníctve úverovej inštitúcie, ktorá ručí za emisiu, a zabezpečené krycou skupinou aktív, v súvislosti s ktorou si držitelia dlhopisov môžu uplatniť prednostný priamy nárok na splatenie istiny a úrokov v prípade zlyhania emitenta;

ii)

emitent a kryté dlhopisy podliehajú na základe vnútroštátneho práva tretej krajiny osobitnému verejnému dohľadu, ktorého cieľom je chrániť držiteľov dlhopisov, pričom mechanizmy dohľadu a regulácie uplatňované v danej tretej krajine musia byť minimálne rovnocenné s mechanizmami uplatňovanými v Únii;

iii)

kryté dlhopisy sú zabezpečené skupinou aktív jedného alebo viacerých typov opísaných v článku 129 ods. 1 písm. b), písm. d) bode i), písm. f) bode i) alebo písm. g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Keď táto skupina zahŕňa úvery zabezpečené nehnuteľným majetkom, musia sa splniť požiadavky stanovené v článku 208 a článku 229 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iv)

expozície voči inštitúciám v krycej skupine spĺňajú podmienky stanovené v článku 129 ods. 1 písm. c) a článku 129 ods. 1 poslednom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

v)

úverová inštitúcia investujúca do krytých dlhopisov a emitent spĺňajú požiadavku na transparentnosť stanovenú v článku 129 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

vi)

krytým dlhopisom nominovaná ECAI priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkom 129 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality alebo v prípade absencie ratingového hodnotenia im bola priradená riziková váha 10 % v súlade s článkom 129 ods. 5 uvedeného nariadenia a

vii)

krycia skupina vždy spĺňa požiadavku na krytie aktív, ktorá aspoň o 7 % presahuje sumu požadovanú na krytie pohľadávok spojených s krytými dlhopismi. Keď je však veľkosť emisie krytých dlhopisov 500 miliónov EUR (alebo ekvivalentná suma v domácej mene) alebo viac, namiesto toho sa na ne vzťahuje minimálna požiadavka na krytie aktív vo výške 2 %;

e)

podnikové dlhové cenné papiere, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

i)

nominovaná ECAI im priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkom 122 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality;

ii)

veľkosť emisie cenných papierov je aspoň 250 miliónov EUR (alebo ekvivalent v domácej mene);

iii)

maximálna splatnosť cenných papierov v čase emisie je 10 rokov.

2.   Trhová hodnota každého aktíva úrovne 2A podlieha zrážke vo výške aspoň 15 %.

Článok 12

Aktíva úrovne 2B

1.   Aktíva úrovne 2B zahŕňajú iba aktíva, ktoré patria do jednej alebo viacerých nasledujúcich kategórií a v každom prípade spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v tomto dokumente:

a)

expozície vo forme cenných papierov zabezpečených aktívami, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 13;

b)

podnikové dlhové cenné papiere, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

i)

nominovaná ECAI im priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 3 v súlade s článkom 122 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality;

ii)

veľkosť emisie cenných papierov je aspoň 250 miliónov EUR (alebo ekvivalent v domácej mene);

iii)

maximálna splatnosť cenných papierov v čase emisie je 10 rokov;

c)

akcie za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto požiadavky:

i)

tvoria súčasť významného akciového indexu v členskom štáte alebo v tretej krajine, ak ho ako taký na účely tohto písmena určil príslušný orgán členského štátu alebo dotknutý verejný orgán v tretej krajine. Ak neexistuje rozhodnutie príslušného orgánu alebo verejného orgánu v súvislosti s významnými akciovými indexmi, úverové inštitúcie budú za taký akciový index považovať index zložený z vedúcich spoločností v príslušnej jurisdikcii;

ii)

sú denominované v mene domovského členského štátu úverovej inštitúcie alebo, keď sú denominované v inej mene, považujú sa za aktíva úrovne 2B iba do výšky sumy na krytie čistých záporných tokov likvidity vyplývajúcich zo stresovej situácie v tejto mene alebo v jurisdikcii, v ktorej sa riziko likvidity prijíma, a

iii)

majú overený záznam ako dôveryhodný zdroj likvidity vo všetkých obdobiach vrátane stresových. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak úroveň poklesu cien akcií na burze neprekročila 40 % počas stresového obdobia na trhu trvajúceho 30 kalendárnych dní alebo ak zvýšenie ich zrážky počas tohto obdobia neprekročilo 40 percentuálnych bodov, a

d)

záväzné facility likvidity s obmedzeným použitím, ktoré môže poskytovať ECB, centrálna banka členského štátu alebo centrálna banka tretej krajiny za predpokladu, že sú splnené požiadavky stanovené v článku 14;

e)

expozície vo forme krytých dlhopisov s vysokou kvalitou, ktoré musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

i)

ide o dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES alebo spĺňajúce požiadavky oprávnenosti na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

úverová inštitúcia investujúca do krytých dlhopisov spĺňa požiadavku na transparentnosť stanovenú v článku 129 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

emitent krytých dlhopisov sprístupňuje informácie uvedené v článku 129 ods. 7 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 investorom aspoň raz za štvrťrok;

iv)

veľkosť ich emisie je aspoň 250 miliónov EUR (alebo ekvivalentná suma v domácej mene);

v)

kryté dlhopisy sú zabezpečené kolaterálom výlučne vo forme aktív uvedených v článku 129 ods. 1 písm. a), písm. d) bode i) a písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

vi)

skupinu podkladových aktív tvoria výlučne expozície, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby sa im priradila 35 % alebo nižšia riziková váha podľa článku 125 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v prípade kreditného rizika;

vii)

krycia skupina vždy spĺňa požiadavku na krytie aktív, ktorá aspoň o 10 % presahuje sumu požadovanú na krytie pohľadávok spojených s krytými dlhopismi;

viii)

emitujúca úverová inštitúcia musí raz za mesiac zverejňovať informácie o tom, že krycia skupina spĺňa požiadavku na krytie aktív vo výške 10 %;

f)

v prípade úverových inštitúcií, ktoré v súlade so svojimi stanovami nemôžu mať z náboženských dôvodov v držbe úročené aktíva a neúročené aktíva predstavujúce pohľadávky voči centrálnym bankám alebo ústrednej štátnej správe alebo centrálnej banke tretej krajiny alebo regionálnej štátnej správe, miestnemu orgánu alebo subjektu verejného sektora v tretej krajine alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi za predpokladu, že uvedeným aktívam nominovaná ECAI priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 5 v súlade s článkom 114 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality.

2.   Trhová hodnota každého aktíva úrovne 2B podlieha týmto minimálnym zrážkam:

a)

uplatniteľnej zrážke stanovenej v článku 13 ods. 14 v prípade sekuritizácií úrovne 2B;

b)

50 % zrážke v prípade podnikových dlhových cenných papierov uvedených v odseku 1 písm. b);

c)

50 % zrážke v prípade akcií uvedených v odseku 1 písm. c).

d)

30 % zrážke v prípade programov alebo emisií krytých dlhopisov uvedených v odseku 1 písm. e);

e)

50 % zrážke v prípade neúročených aktív uvedených v odseku 1 písm. f).

3.   V prípade úverových inštitúcií, ktoré v súlade so svojimi stanovami nemôžu mať z náboženských dôvodov v držbe úročené aktíva, môže príslušný orgán povoliť výnimku z odseku 1 písm. b) bodov ii) a iii) tohto článku za predpokladu, že existujú dôkazy o nedostatku neúročených aktív spĺňajúcich tieto požiadavky, a že predmetné neúročené aktíva sú na súkromných trhoch primerane likvidné.

Príslušný orgán pri zisťovaní toho, či sú neúročené aktíva primerane likvidné na účely prvého pododseku, zohľadňuje tieto faktory:

a)

dostupné údaje súvisiace s ich trhovou likviditou vrátane objemov obchodovania, pozorovaných kúpno-predajných rozpätí, volatility cien a vplyvu cien a

b)

ďalšie faktory relevantné z hľadiska ich likvidity vrátane historických dôkazov o šírke a hĺbke trhu s týmito neúročenými aktívami, počtu a diverzity účastníkov trhu a prítomnosti spoľahlivej trhovej infraštruktúry.

Článok 13

Sekuritizácie úrovne 2B

1.   Expozície vo forme cenných papierov zabezpečených aktívami uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) spĺňajú podmienky na vymedzenie ako sekuritizácie úrovne 2B, ak spĺňajú kritériá stanovené v odsekoch 2 až 14.

2.   Sekuritizačná pozícia a expozície, ktoré sú podkladom pre danú pozíciu, musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)

pozícii nominovaná ECAI priradila ratingové hodnotenie zodpovedajúce aspoň stupňu kreditnej kvality 1 v súlade s článkami 251 alebo 261 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krátkodobého ratingového hodnotenia rovnocennému stupňu kreditnej kvality;

b)

pozícia je v najvyššej nadriadenej tranži alebo tranžiach sekuritizácie a počas životnosti transakcie má vždy najvyššiu úroveň nadriadenosti. Na tieto účely sa tranža považuje za najvyššie nadriadenú, keď po doručení výzvy a prípadne výzvy na urýchlené splatenie táto tranža nie je podriadená iným tranžiam tej istej sekuritizačnej transakcie alebo schémy, pokiaľ ide o prijatie platby istiny a úrokov, pričom sa nezohľadňujú sumy splatné v rámci úrokových alebo menových derivátových zmlúv, poplatky ani iné podobné platby v súlade s článkom 261 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

podkladové expozície nadobudla účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou (SSPE) v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 66 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 spôsobom, ktorý je vynútiteľný voči ktorejkoľvek tretej strane, a sú mimo dosahu predávajúceho (originátora, sponzora alebo pôvodného veriteľa) a jeho veriteľov, vrátane prípadov platobnej neschopnosti predávajúceho;

d)

prevod podkladových expozícií voči účelovej jednotke zaoberajúcej sa sekuritizáciou nesmie podliehať žiadnym nepriaznivým ustanoveniam týkajúcim sa spätného nadobudnutia práv a povinnosti vrátiť aktíva (clawback) v jurisdikcii, v ktorej má predávajúci (originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ) sídlo. To zahŕňa okrem iného ustanovenia, podľa ktorých predaj podkladových expozícií môže likvidátor predávajúceho (originátora, sponzora alebo pôvodného veriteľa) vyhlásiť za neplatný len na základe toho, že sa uzatvoril počas určitého obdobia pred vyhlásením platobnej neschopnosti predávajúceho, alebo ustanovenia, podľa ktorých takému vyhláseniu neplatnosti môže zabrániť SSPE len vtedy, ak vie preukázať, že o platobnej neschopnosti predávajúceho v čase predaja nevedela;

e)

správa podkladových expozícií sa riadi dohodou o správe, ktorá zahŕňa ustanovenia o pokračovaní správy, ktorými sa zabezpečuje aspoň to, že zlyhanie alebo platobná neschopnosť správcu nebude mať za následok ukončenie správy;

f)

dokumentácia, ktorou sa riadi sekuritizácia, zahŕňa ustanovenia o pokračovaní, ktorými sa zabezpečuje aspoň nahradenie protistrán derivátov a prípadne poskytovateľov likvidity v prípade ich zlyhania alebo platobnej neschopnosti;

g)

sekuritizačná pozícia je zabezpečená skupinou homogénnych podkladových expozícií, ktoré všetky patria len do jednej z nasledujúcich podkategórií, alebo skupinou homogénnych podkladových expozícií, v ktorej sa kombinujú úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie uvedené v bodoch i) a ii):

i)

úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie zabezpečené prednostným záložným právom, poskytované fyzickým osobám na nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá je ich hlavným bydliskom, za predpokladu, že je splnená jedna z týchto dvoch podmienok:

úvery v skupine v priemere spĺňajú požiadavku pomeru výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti stanovenú v článku 129 ods. 1 písm. d) bode i) nariadenia (EÚ) č. 575/2013,

vo vnútroštátnom právnom predpise členského štátu pôvodu úverov sa stanovuje limit pomeru výšky úveru k výške príjmu, ktorý sa vzťahuje na sumu, ktorú si dlžník môže požičať v rámci úveru na nehnuteľný majetok určený na bývanie, a daný členský štát tento právny predpis oznámil Komisii a EBA. Limit pomeru výšky úveru k výške príjmu sa vypočítava na základe hrubého ročného príjmu dlžníka s prihliadnutím na jeho daňové a iné záväzky, ako aj na riziko zmien úrokových sadzieb počas trvania úveru. V prípade každého úveru na nehnuteľný majetok určený na bývanie v skupine percentuálny podiel hrubého príjmu dlžníka, ktorý možno vynaložiť na splácanie úveru (vrátane platieb úroku, istiny a poplatkov), neprekračuje 45 %;

ii)

plne zaručené úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie uvedené v článku 129 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 za predpokladu, že tieto úvery spĺňajú požiadavky na kolateralizáciu stanovené v uvedenom odseku a požiadavku priemerného pomeru výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti stanovenú v bode i) článku 129 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

komerčné úvery, lízingy a kreditné facility poskytované podnikom usadeným v členskom štáte na financovanie kapitálových výdavkov alebo obchodných operácií iných než nadobudnutie alebo výstavba komerčných nehnuteľností za predpokladu, že aspoň 80 % dlžníkov v skupine z hľadiska rozloženia portfólia v čase emisie sekuritizácie sú malé a stredné podniky a žiadny z dlžníkov nie je inštitúciou podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iv)

úvery na motorové vozidlá a lízingy poskytované dlžníkom alebo nájomcom so sídlom alebo pobytom v členskom štáte. Na tieto účely zahŕňajú úvery alebo lízingy na financovanie motorových vozidiel alebo prípojných vozidiel podľa vymedzenia v článku 3 bodoch 11 a 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, poľnohospodárskych alebo lesných traktorov uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES, motocyklov alebo motorových trojkoliek podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES alebo pásových vozidiel uvedených v článku 2 ods. 2 písm. c) smernice 2007/46/ES. Takéto úvery alebo lízingy môžu zahŕňať doplnkové produkty týkajúce sa poistenia a služieb alebo dodatočné časti vozidiel a v prípade lízingu zostatkovú hodnotu vozidiel prenajatých formou lízingu. Všetky úvery a lízingy v skupine sú zabezpečené prednostnou pohľadávkou alebo zárukou za vozidlo alebo vhodnou zárukou v prospech SSPE, ako je ustanovenie o výhrade vlastníckeho práva;

v)

úvery a kreditné facility poskytované fyzickým osobám s pobytom v členskom štáte na účely osobnej a rodinnej spotreby alebo spotreby domácností;

h)

pozícia nie je v resekuritizácii ani syntetickej sekuritizácii podľa článku 4 bodu 63 a 242 bodu 11 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

i)

podkladové expozície nezahŕňajú prevoditeľné finančné nástroje ani deriváty s výnimkou finančných nástrojov emitovaných samotnou SSPE alebo inými stranami v rámci sekuritizačnej štruktúry a derivátov používaných na hedžing menového rizika a úrokového rizika;

j)

v čase emisie sekuritizácie alebo pri jej začlenení do skupiny podkladových expozícií kedykoľvek po emisii podkladové expozície neobsahujú žiadne expozície voči dlžníkom s poškodenou povesťou (alebo prípadne ručiteľom s poškodenou povesťou), keď dlžníkom s poškodenou povesťou (alebo ručiteľom s poškodenou povesťou) je dlžník (alebo ručiteľ):

i)

ktorý vyhlásil konkurz, dohodol sa so svojimi veriteľmi na odpísaní alebo reštrukturalizácii dlhu alebo súd udelil jeho veriteľom právo na vymáhanie alebo náhradu hmotnej škody vzniknutej v dôsledku neprevedenia splátky v období troch rokov pred dátumom vzniku dlhu;

ii)

ktorý je vedený v úradnom registri osôb s nepriaznivou úverovou minulosťou;

iii)

ktorý má ratingové hodnotenie od ECAI alebo má bodové hodnotenie kreditného rizika, z ktorého vyplýva značné riziko, že zmluvne dohodnuté splátky nebudú prevedené, v porovnaní s priemerným dlžníkom pri úveroch tohto druhu v príslušnej jurisdikcii;

k)

v čase emisie sekuritizácie alebo pri jej začlenení do skupiny podkladových expozícií kedykoľvek po emisii podkladové expozície neobsahujú žiadne expozície v zlyhaní v zmysle článku 178 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Splatenie sekuritizačných pozícií nesmie byť štruktúrované tak, aby prevažne záviselo od predaja aktív, ktorými sa zabezpečujú podkladové expozície. Toto ustanovenie však nesmie brániť tomu, aby boli tieto expozície následne obnovené alebo refinancované.

4.   Štruktúra sekuritizačnej transakcie musí spĺňať tieto požiadavky:

a)

keď bola sekuritizácia stanovená bez revolvingového obdobia alebo sa revolvingové obdobie skončilo a keď bola doručená výzva alebo výzva na urýchlené splatenie, prijaté istiny z podkladových expozícií sa prostredníctvom postupného splácania sekuritizačných pozícií postúpia držiteľom sekuritizačných pozícií a ku každému dátumu platby nesmie byť v SSPE zachytená žiadna významná suma peňažných prostriedkov;

b)

keď bola sekuritizácia stanovená s revolvingovým obdobím, transakčná dokumentácia obsahuje ustanovenie o vhodných okolnostiach, za ktorých je možné predčasné splatenie a ku ktorým patria aspoň všetky tieto okolnosti:

i)

zhoršenie kreditnej kvality podkladových expozícií;

ii)

neschopnosť vytvoriť dostatočné nové podkladové expozície aspoň podobnej kreditnej kvality;

iii)

výskyt udalosti súvisiacej s platobnou neschopnosťou originátora alebo správcu.

5.   V čase emisie sekuritizácie dlžníci (alebo prípadne ručitelia) previedli aspoň jednu splátku s výnimkou prípadov, keď je sekuritizácia zabezpečená kreditnými facilitami uvedenými v odseku 2 písm. g) bode v).

6.   V prípade sekuritizácií, keď sú podkladovými expozíciami úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie uvedené v odseku 2 písm. g) bodoch i) a ii), skupina úverov nesmie obsahovať žiadny úver, ktorý bol uvedený na trh a uzavretý s tým, že žiadateľ o úver alebo prípadne sprostredkovatelia boli upovedomení, že poskytnuté informácie nemusia byť veriteľom overované.

7.   V prípade sekuritizácií, keď sú podkladovými expozíciami úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie uvedené v odseku 2 písm. g) bodoch i) a ii), posúdenie úverovej bonity dlžníka musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 18 ods. 1 až 4, ods. 5 písm. a) a ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ (7) alebo rovnocenné požiadavky v tretích krajinách.

8.   V prípade sekuritizácií, keď sú podkladovými expozíciami úvery na motorové vozidlá a lízingy, spotrebiteľské úvery a kreditné facility uvedené v odseku 2 písm. g) bodoch iv) a v), posúdenie úverovej bonity dlžníka musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EÚ (8).

9.   Keď je originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ sekuritizácie usadený v Únii, spĺňa požiadavky stanovené v piatej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a zverejňuje v súlade s článkom 8b nariadenia (EÚ) č. 1060/2009 informácie o kreditnej kvalite a výkonnosti podkladových expozícií, štruktúre transakcie, peňažných tokoch a akomkoľvek sprievodnom kolaterále expozícií, ako aj akékoľvek informácie, ktoré sú nevyhnutné pre investorov na vykonanie úplného a kvalifikovaného stresového testovania. Keď je originátor, sponzor a pôvodný veriteľ usadený mimo Únie, existujúcim a potenciálnym investorom a regulačným orgánom sú pri emisii a na pravidelnom základe sprístupňované komplexné údaje o úveroch v súlade s normami všeobecne akceptovanými účastníkmi trhu.

10.   Originátorom podkladových expozícií nesmie byť úverová inštitúcia, ktorá má vo svojom vankúši likvidity v držbe sekuritizačnú pozíciu, jej dcérska spoločnosť, jej materská spoločnosť, dcérska spoločnosť jej materskej spoločnosti ani akákoľvek iná spoločnosť, s ktorou je daná úverová inštitúcia úzko prepojená.

11.   Veľkosť emisie tranže musí byť aspoň 100 miliónov EUR (alebo ekvivalentná suma v domácej mene);

12.   Zostávajúca vážená priemerná životnosť tranže musí byť maximálne 5 rokov a vypočítava sa buď pomocou predpokladu ocenenia transakcie pri predčasnom splatení, alebo 20 % konštantnej miery predčasného splatenia, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, pričom úverová inštitúcia predpokladá, že kúpna opcia sa uplatní prvý povolený dátum uplatnenia kúpnej opcie.

13.   Originátorom expozícií, ktoré sú podkladom pre danú sekuritizáciu, musí byť inštitúcia vymedzená v článku 4 bode 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo spoločnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti je vykonávať jednu alebo viaceré činnosti uvedené v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ.

14.   Na trhovú hodnotu sekuritizácií úrovne 2B sa vzťahujú tieto minimálne zrážky:

a)

25 % v prípade sekuritizácií zabezpečených podkategóriami aktív uvedenými v odseku 2 písm. g) bodoch i), ii) a iv);

b)

35 % v prípade sekuritizácií zabezpečených podkategóriami aktív uvedenými v odseku 2 písm. g) bodoch iii) a v).

Článok 14

Záväzné facility likvidity s obmedzeným použitím

Aby záväzné facility likvidity s obmedzeným použitím, ktoré môže poskytovať centrálna banka podľa článku 12 v ods. 1 písm. d), spĺňali podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 2B, musia spĺňať všetky tieto kritériá:

a)

počas nestresového obdobia sa na facilitu vzťahuje poplatok za viazanie týkajúci sa celkovej záväznej sumy, ktorý je minimálne vyššou z týchto hodnôt:

i)

75 bázických bodov ročne alebo

ii)

aspoň 25 bázických bodov ročne, ak sa prekročí rozdiel medzi výnosom z aktív použitých na zabezpečenie facility a výnosom z reprezentatívneho portfólia likvidných aktív po úprave zohľadňujúcej zásadné rozdiely v kreditnom riziku;

Počas stresového obdobia môže centrálna banka znížiť poplatok za viazanie uvedený v prvom pododseku tohto písmena za predpokladu, že sú splnené minimálne požiadavky platné pre facility likvidity v rámci alternatívnych prístupov k likvidite v súlade s článkom 19;

b)

facilita je zabezpečená nezaťaženými aktívami druhu, ktorý stanoví centrálna banka. Aktíva poskytované ako kolaterál musia spĺňať tieto kritériá:

i)

sú držané vo forme, ktorá uľahčuje ich rýchly prevod centrálnej banke v prípade vyžiadania facility;

ii)

ich hodnota po zrážke uplatnenej centrálnou bankou je dostatočná na krytie celej výšky facility;

iii)

nemajú sa započítavať ako likvidné aktíva na účely vankúša likvidity úverovej inštitúcie;

c)

facilita je zlučiteľná s politickým rámcom centrálnej banky, pokiaľ ide o protistrany;

d)

obdobie viazanosti facility je dlhšie než stresové obdobie 30 kalendárnych dní uvedené v článku 4;

e)

facilitu centrálna banka pred uplynutím zmluvnej splatnosti nezruší a neprijme sa žiadne ďalšie rozhodnutie o poskytnutí úveru, pokým dotknutá úverová inštitúcia bude aj naďalej hodnotená ako platobne schopná;

f)

centrálna banka zverejnila formálnu politiku, v ktorej oznámila svoje rozhodnutie poskytnúť záväzné facility likvidity s obmedzeným použitím, podmienky upravujúce danú facilitu a typy úverových inštitúcií, ktoré sú o tieto facility oprávnené požiadať.

Článok 15

PKI

1.   Akcie alebo podiely v podnikoch kolektívneho investovania (PKI) spĺňajú podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva rovnakej úrovne ako podkladové likvidné aktíva príslušného podniku až do absolútnej výšky 500 miliónov EUR (alebo ekvivalentnej sumy v domácej mene) za každú úverovú inštitúciu na individuálnom základe za predpokladu, že:

a)

sú splnené požiadavky v článku 132 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

PKI investuje iba do likvidných aktív a derivátov, pričom v prípade derivátov iba v miere potrebnej na zmiernenie úrokového, menového alebo kreditného rizika v portfóliu.

2.   Úverové inštitúcie na hodnotu svojich akcií alebo podielov v PKI uplatňujú v závislosti od kategórie podkladových likvidných aktív tieto minimálne zrážky:

a)

0 % v prípade mincí a bankoviek a expozícií voči centrálnym bankám uvedených v článku 10 ods. 1 písm. b);

b)

5 % v prípade aktív úrovne 1 iných ako kryté dlhopisy s mimoriadne vysokou kvalitou;

c)

12 % v prípade krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou uvedených v článku 10 ods. 1 písm. f);

d)

20 % v prípade aktív úrovne 2A;

e)

30 % v prípade sekuritizácií úrovne 2B zabezpečených podkategóriami aktív uvedených v článku 13 ods. 2 písm. g) bodoch i), ii) a iv);

f)

35 % v prípade krytých dlhopisov úrovne 2B uvedených v článku 12 ods. 1 písm. e);

g)

40 % v prípade sekuritizácií úrovne 2B zabezpečených podkategóriami aktív uvedených v článku 13 ods. 2 písm. g) bodoch iii) a v) a

h)

55 % v prípade podnikových dlhových cenných papierov úrovne 2B uvedených v článku 12 ods. 1 písm. b), akcií uvedených v článku 12 ods. 1 písm. c) a neúročených aktív uvedených v článku 12 ods. 1 písm. f).

3.   Prístup uvedený v odseku 2 sa uplatňuje takto:

a)

keď je úverová inštitúcia oboznámená s podkladovými expozíciami PKI, môže tieto podkladové expozície prezrieť a priradiť im vhodnú zrážku v súlade s odsekom 2;

b)

keď úverová inštitúcia nie je oboznámená s podkladovými expozíciami PKI, musí predpokladať, že PKI investuje do maximálnej výšky povolenej na základe jeho mandátu vo vzostupnom poradí do likvidných aktív tak, ako sú klasifikované na účely odseku 2, pričom začína s tými, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. g), a pokračuje, kým sa nedosiahne maximálny limit celkových investícií. Rovnaký prístup sa uplatňuje na určovanie úrovne likvidity podkladových aktív, keď úverová inštitúcia nie je oboznámená s podkladovými expozíciami PKI.

4.   Úverové inštitúcie vypracujú spoľahlivé metodiky a postupy na výpočet a vykazovanie trhovej hodnoty a zrážok pre akcie alebo podiely v PKI. Keď expozícia nie je dostatočne podstatná na to, aby úverová inštitúcia mohla vypracovať vlastné metodiky, a za predpokladu, že sa príslušný orgán v každom prípade presvedčil, že táto podmienka bola splnená, úverová inštitúcia sa pri výpočte a vykazovaní zrážok pre akcie alebo podiely v PKI môže spoliehať len na tieto tretie strany:

a)

depozitnú inštitúciu PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky takéto cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii, alebo

b)

v prípade iných PKI na správcovskú spoločnosť PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa požiadavky stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

5.   Keď úverová inštitúcia nespĺňa požiadavky stanovené v odseku 4 tohto článku, ktoré sa týkajú akcií alebo podielov v PKI, v súlade s článkom 18 ich prestane uznávať ako likvidné aktíva na účely tohto nariadenia.

Článok 16

Vklady a iné financovanie v rámci sietí družstevných spoločností a schém inštitucionálneho zabezpečenia

1.   Keď úverová inštitúcia patrí do schémy inštitucionálneho zabezpečenia typu, ktorý sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, do siete, ktorá by bola oprávnená na udelenie výnimky podľa článku 10 uvedeného nariadenia, alebo do siete družstevných spoločností v členskom štáte, s netermínovanými vkladmi úverovej inštitúcie v centrálnej inštitúcii sa zaobchádza ako s likvidnými aktívami v súlade s jedným z týchto ustanovení:

a)

keď je podľa vnútroštátneho práva alebo právne záväzných dokumentov, ktorými sa riadi daná schéma alebo sieť, centrálna inštitúcia povinná mať v držbe vklady alebo ich investovať do likvidných aktív špecifickej úrovne alebo kategórie, s vkladmi sa zaobchádza ako s likvidnými aktívami rovnakej úrovne alebo kategórie v súlade s týmto nariadením;

b)

keď centrálna inštitúcia nie je povinná mať v držbe vklady alebo ich investovať do likvidných aktív špecifickej úrovne alebo kategórie, s vkladmi sa zaobchádza ako s aktívami úrovne 2B v súlade s týmto nariadením a na ich nesplatenú hodnotu sa uplatňuje minimálna zrážka vo výške 25 %.

2.   Keď má podľa práva členského štátu alebo právne záväzných dokumentov, ktorými sa riadi jedna zo sietí alebo schém uvedených v odseku 1, úverová inštitúcia počas 30 kalendárnych dní prístup k finančným prostriedkom na posilnenie likvidity od centrálnej inštitúcie alebo inej inštitúcie z rovnakej siete alebo schémy, s takýmito prostriedkami sa zaobchádza ako s aktívami úrovne 2B, pokiaľ nie sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív špecifickej úrovne alebo kategórie. Na prisľúbenú sumu istiny finančných prostriedkov na posilnenie likvidity sa uplatňuje minimálna zrážka vo výške 25 %.

Článok 17

Zloženie vankúša likvidity podľa úrovne aktív

1.   Úverové inštitúcie musia vždy spĺňať tieto požiadavky na zloženie svojich vankúšov likvidity:

a)

minimálne 60 % vankúša likvidity majú tvoriť aktíva úrovne 1;

b)

minimálne 30 % vankúša likvidity majú tvoriť aktíva úrovne 1 bez krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou podľa článku 10 ods. 1 písm. f);

c)

maximálne 15 % vankúša likvidity môžu tvoriť aktíva úrovne 2B.

2.   Požiadavky stanovené v odseku 1 sa uplatňujú po úprave zohľadňujúcej vplyv transakcií so zabezpečeným financovaním, zabezpečenými úvermi alebo swapmi na kolaterál využívajúcich likvidné aktíva na zásoby likvidných aktív, keď sú tieto transakcie splatné do 30 kalendárnych dní, po odpočítaní všetkých uplatniteľných zrážok a za predpokladu, že úverová inštitúcia spĺňa prevádzkové požiadavky stanovené v článku 8.

3.   Úverové inštitúcie určujú zloženie svojho vankúša likvidity v súlade so vzorcom stanoveným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Článok 18

Porušenie požiadaviek

1.   Keď likvidné aktívum už nespĺňa platné všeobecné požiadavky stanovené v článku 7, prevádzkové požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 alebo akékoľvek príslušné kritériá oprávnenosti stanovené v tejto kapitole, úverová inštitúcia ho prestane uznávať ako likvidné aktívum najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď došlo k porušeniu požiadaviek.

2.   Odsek 1 sa na akcie alebo podiely v PKI, ktoré už nespĺňajú požiadavky na oprávnenosť, uplatňuje iba vtedy, ak nepresahujú 10 % celkových aktív PKI.

Článok 19

Alternatívne prístupy k likvidite

1.   Keď úverové inštitúcie nemajú dostatočné likvidné aktíva v danej mene na to, aby splnili požiadavku na ukazovateľ krytia likvidity stanovenú v článku 4, uplatňuje sa jedno alebo viaceré tieto ustanovenia:

a)

na danú menu sa neuplatňuje požiadavka na menový súlad stanovená v článku 8 ods. 6;

b)

úverová inštitúcia môže nedostatok likvidných aktív v danej mene pokryť prostredníctvom kreditných facilít od centrálnej banky v členskom štáte alebo tretej krajine danej meny za predpokladu, že daná facilita spĺňa všetky tieto požiadavky:

i)

nasledujúcich 30 kalendárnych dní je zmluvne neodvolateľne záväzná;

ii)

je ocenená poplatkom splatným bez ohľadu na prípadnú sumu čerpanú z facility;

iii)

výška poplatku je stanovená tak, aby čistý výnos z aktív použitých na zabezpečenie facility nebol vyšší než čistý výnos z reprezentatívneho portfólia likvidných aktív, po úprave zohľadňujúcej zásadné rozdiely v kreditnom riziku;

c)

keď existuje nedostatok aktív úrovne 1, ale dostatok aktív úrovne 2A, úverová inštitúcia môže do vankúša likvidity zahrnúť dodatočné aktíva úrovne 2A a limity podľa úrovne aktív stanovené v článku 17 sa považujú za zmenené zodpovedajúcim spôsobom. Na tieto dodatočné aktíva úrovne 2A sa uplatňuje minimálna zrážka vo výške 20 %. Na všetky aktíva úrovne 2B v držbe úverovej inštitúcie sa naďalej uplatňujú zrážky uplatniteľné v každom prípade v súlade s touto kapitolou.

2.   Úverové inštitúcie uplatňujú odchýlky stanovené v odseku 1 nepriamo úmerne dostupnosti príslušných likvidných aktív. Úverové inštitúcie posúdia svoje potreby v oblasti likvidity na účely uplatňovania tohto článku s prihliadnutím na svoju schopnosť znížiť prostredníctvom zdravého riadenia likvidity potrebu týchto likvidných aktív a takéto aktíva v držbe iných účastníkov trhu.

3.   Meny, na ktoré sa môžu uplatniť odchýlky stanovené v odseku 1, a rozsah, v akom sa na danú menu môže celkovo uplatniť jedna alebo viaceré odchýlky, sa určia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia, ktoré má Komisia prijať v súlade s článkom 419 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   Podrobné podmienky uplatňovania odchýlok stanovených v odseku 1 písm. a) a b) sa určia prostredníctvom delegovaného aktu, ktorý má Komisia prijať v súlade s článkom 419 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

HLAVA III

ZÁPORNÉ A KLADNÉ TOKY LIKVIDITY

KAPITOLA 1

Čisté záporné toky likvidity

Článok 20

Vymedzenie čistých záporných tokov likvidity

1.   Čisté záporné toky likvidity sú súčtom záporných tokov likvidity v písmene a), od ktorého sa odpočíta súčet kladných tokov likvidity v písmene b), nesmú byť však nižšie ako nula, a vypočítavajú sa takto:

a)

súčet záporných tokov likvidity podľa vymedzenia v kapitole 2;

b)

súčet kladných tokov likvidity podľa vymedzenia v kapitole 3, ktorý sa vypočíta takto:

i)

kladné peňažné toky vyňaté z limitu uvedeného v článku 33 ods. 2 a 3;

ii)

buď kladné peňažné toky uvedené v článku 33 ods. 4, alebo 90 % záporných peňažných tokov uvedených v písmene a), od ktorých sa odpočítajú vyňaté kladné peňažné toky podľa článku 33 ods. 2 a 3, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, nesmie byť však nižšia ako nula;

iii)

buď kladné peňažné toky iné než tie, ktoré sú uvedené v článku 33 ods. 2, 3 a 4, alebo 75 % záporných peňažných tokov uvedených v písmene a), od ktorých sa odpočítajú vyňaté kladné peňažné toky podľa článku 33 ods. 2 a 3 a kladné peňažné toky podľa článku 33 ods. 4 vydelené koeficientom 0,9 s cieľom zohľadniť uplatňovanie 90 % limitu, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, nesmie byť však nižšia ako nula.

2.   Kladné toky likvidity a záporné toky likvidity sa posudzujú za stresové obdobie 30 kalendárnych dní za predpokladu kombinovaného idiosynkratického a celotrhového stresového scenára uvedeného v článku 5.

3.   Výpočet stanovený v odseku 1 sa vykonáva v súlade so vzorcom stanoveným v prílohe II.

Článok 21

Požiadavky na hodnotenie účinku kolaterálu prijatého v derivátových transakciách

Úverové inštitúcie vypočítavajú očakávané záporné a kladné toky likvidity za obdobie 30 kalendárnych dní v prípade zmlúv uvedených v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 na čistom základe podľa jednotlivých protistrán len za predpokladu, že existujú dvojstranné dohody o vzájomnom započítavaní v súlade s článkom 295 uvedeného nariadenia. Na účely tohto článku „na čistom základe“ znamená „po odpočítaní kolaterálu, ktorý sa má prijať“, za predpokladu, že spĺňa podmienky na vymedzenie ako likvidné aktívum podľa hlavy II tohto nariadenia. Záporné a kladné peňažné toky vyplývajúce z devízových derivátových transakcií, ktoré zahŕňajú súbežnú výmenu celej istiny (alebo takúto výmenu v rámci jedného dňa), sa vypočítavajú na čistom základe dokonca aj v prípade, keď sa na tieto transakcie nevzťahujú dvojstranné dohody o vzájomnom započítavaní.

KAPITOLA 2

Záporné toky likvidity

Článok 22

Vymedzenie záporných tokov likvidity

1.   Záporné toky likvidity sa vypočítavajú vynásobením nesplatených zostatkov rôznych kategórií alebo typov záväzkov a podsúvahových záväzkov mierami, pri ktorých sa očakáva ich zníženie alebo čerpanie, ako sa uvádza v tejto kapitole.

2.   Záporné toky likvidity uvedené v odseku 1 zahŕňajú nasledujúce položky, v každom jednotlivom prípade vynásobené príslušnou mierou záporného peňažného toku:

a)

aktuálnu nesplatenú sumu stabilných retailových vkladov a iných retailových vkladov v súlade s článkami 24, 25 a 26;

b)

aktuálnu nesplatenú sumu iných záväzkov, ktoré sa stanú splatnými, ktorých vyplatenie môže vyžiadať emitent alebo poskytovateľ financovania alebo ktoré sú spojené s očakávaním poskytovateľa financovania, že úverová inštitúcia splatí záväzok v nasledujúcich 30 kalendárnych dňoch, pričom táto suma sa určuje v súlade s článkami 27 a 28;

c)

dodatočné záporné peňažné toky určené v súlade s článkom 30;

d)

maximálnu sumu, ktorú možno počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní čerpať z nevyčerpaných záväzných kreditných facilít a facilít likvidity, pričom táto suma sa určuje v súlade s článkom 31;

e)

dodatočné záporné peňažné toky určené v posúdení v súlade s článkom 23.

Článok 23

Dodatočné záporné toky likvidity pre iné produkty a služby

1.   Úverové inštitúcie pravidelne posudzujú pravdepodobnosť a potenciálny objem záporných tokov likvidity počas 30 kalendárnych dní, pokiaľ ide o produkty alebo služby, ktoré nie sú uvedené v článkoch 27 až 31 a ktoré ponúkajú alebo financujú alebo ktoré by potenciálni kupujúci považovali za spojené s týmito inštitúciami. Tieto produkty alebo služby okrem iného zahŕňajú záporné toky likvidity vyplývajúce zo zmluvných dojednaní uvedených v článku 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v prílohe I k uvedenému nariadeniu, ako napríklad:

a)

ostatné podsúvahové a podmienené záväzky financovania okrem iného vrátane nezáväzných facilít financovania;

b)

nevyčerpané úvery a zálohy neretailovým protistranám;

c)

hypotekárne úvery, ktoré boli dohodnuté, ale ešte nie sú čerpané;

d)

kreditné karty;

e)

kontokorentné úvery;

f)

plánované záporné peňažné toky súvisiace s obnovou alebo poskytnutím nových retailových alebo neretailových úverov;

g)

plánované derivátové záväzky;

h)

produkty súvisiace s podsúvahovým obchodným financovaním.

2.   Záporné peňažné toky uvedené v odseku 1 sa posudzujú za predpokladu kombinovaného idiosynkratického a celotrhového stresového scenára uvedeného v článku 5. Úverové inštitúcie pri tomto posudzovaní zohľadňujú najmä závažné poškodenie dobrej povesti, ku ktorému by mohlo dôjsť, keby takýmto produktom alebo službám neposkytli podporu likvidity. Úverové inštitúcie aspoň raz za rok vykazujú príslušným orgánom tie produkty a služby, v prípade ktorých je pravdepodobnosť a potenciálny objem záporných tokov likvidity, ako sa uvádzajú v odseku 1, významná, a príslušné orgány určia záporné peňažné toky, ktoré sa majú priradiť. Príslušné orgány môžu uplatniť mieru záporného peňažného toku až do výšky 5 % v prípade produktov súvisiacich s podsúvahovým obchodným financovaním uvedeným v článku 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v prílohe I k uvedenému nariadeniu.

3.   Príslušné orgány aspoň raz za rok podajú EBA správu o druhoch produktov alebo služieb, za ktoré určili záporné peňažné toky na základe výkazov úverových inštitúcií. V tejto správe vysvetlia aj metodiku použitú na určenie záporných peňažných tokov.

Článok 24

Záporné peňažné toky zo stabilných retailových vkladov

1.   Pokiaľ nie sú splnené kritériá pre vyššiu mieru záporných peňažných tokov podľa článku 25 ods. 2, 3 alebo 5, suma retailových vkladov krytých systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES (9) alebo smernicou 2014/49/EÚalebo rovnocenným systémom ochrany vkladov v tretej krajine sa považuje za stabilnú a vynásobí sa koeficientom 5 %, keď je vklad:

a)

buď súčasťou zriadeného vzťahu, v rámci ktorého je výber vysoko nepravdepodobný, alebo

b)

vedený na transakčnom účte.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) sa retailový vklad považuje za súčasť zriadeného vzťahu, keď vkladateľ spĺňa aspoň jedno z týchto kritérií:

a)

má aktívny zmluvný vzťah s úverovou inštitúciou v trvaní aspoň 12 mesiacov;

b)

má vypožičiavací vzťah s úverovou inštitúciou v súvislosti s úvermi na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo inými dlhodobými úvermi;

c)

má u úverovej inštitúcie aspoň jeden ďalší aktívny produkt, ktorý nie je úverom.

3.   Na účely odseku 1 písm. b) sa retailový vklad považuje za vedený na transakčnom účte, keď sa na tento účet pravidelne pripisujú a odpisujú mzdy, príjmy alebo transakcie.

4.   Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány od 1. januára 2019 povoliť úverovým inštitúciám vynásobiť koeficientom 3 % sumu stabilných retailových vkladov uvedených v odseku 1 a krytých systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou 2014/49/EÚ do maximálnej výšky 100 000 EUR, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 uvedenej smernice, za predpokladu, že Komisia potvrdila, že oficiálne uznaný systém ochrany vkladov spĺňa všetky tieto kritériá:

a)

systém ochrany vkladov má k dispozícii finančné prostriedky, ako sa uvádza v článku 10 smernice 2014/49/EÚ, získané ex ante z príspevkov členov hradených aspoň raz za rok;

b)

systém ochrany vkladov má primerané prostriedky na zabezpečenie ľahkého prístupu k dodatočnému financovaniu v prípade hromadného vyžiadania jeho rezerv, a to aj prístupu k mimoriadnym príspevkom členských úverových inštitúcií a primeraným alternatívnym mechanizmom financovania na získanie krátkodobého financovania od verejných alebo súkromných tretích strán;

c)

systém ochrany vkladov v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ zabezpečuje, aby suma vyplácanej náhrady bola sprístupnená do siedmich pracovných dní odo dňa začatia uplatňovania 3 % miery záporných peňažných tokov.

5.   Príslušné orgány udelia povolenie uvedené v odseku 4 iba po získaní predchádzajúceho súhlasu Komisie. O tento súhlas sa žiada prostredníctvom odôvodneného oznámenia, ktoré obsahuje dôkazy, že miery výberu stabilných retailových vkladov by boli počas zaznamenaného stresového obdobia zodpovedajúceho scenárom uvedeným v článku 5 nižšie ako 3 %. Odôvodnené oznámenie sa predloží Komisii aspoň tri mesiace pred dátumom, od ktorého sa povolenie žiada. Komisia posúdi súlad príslušného systému ochrany vkladov s podmienkami stanovenými v odseku 4 písm. a), b) a c). Po splnení týchto podmienok Komisia schváli žiadosť príslušného orgánu o udelenie povolenia okrem prípadu, keď existujú dôvody všeobecného záujmu na neudelenie súhlasu vzhľadom na fungovanie vnútorného trhu s retailovými vkladmi. Všetky úverové inštitúcie, ktoré sú pridružené k takémuto schválenému systému ochrany vkladov, majú nárok na uplatňovanie 3 % miery záporných peňažných tokov. Komisia požiada orgán EBA o vyjadrenie stanoviska k súladu príslušného systému ochrany vkladov s podmienkami stanovenými v odseku 4 písm. a), b) a c).

6.   Príslušný orgán môže úverovým inštitúciám povoliť vynásobiť koeficientom 3 % sumu retailových vkladov krytých systémom ochrany vkladov v tretej krajine, ktorý je rovnocenný so systémom uvedeným v odseku 1, ak tretia krajina takéto zaobchádzanie umožňuje.

Článok 25

Záporné peňažné toky z iných retailových vkladov

1.   Úverové inštitúcie vynásobia koeficientom 10 % iné retailové vklady vrátane tej časti retailových vkladov, na ktorú sa nevzťahuje článok 24, okrem prípadu, keď sa uplatňujú podmienky stanovené v odseku 2.

2.   Na iné retailové vklady sa vzťahujú vyššie miery záporných peňažných tokov určené úverovou inštitúciou v súlade s odsekom 3, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

celkový zostatok vkladov vrátane všetkých vkladových účtov klientov v danej úverovej inštitúcii alebo skupine presahuje 500 000 EUR;

b)

vklad je vložený na účte vedenom len na internete;

c)

vklad je úročený sadzbou, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i)

sadzba výrazne prekračuje priemernú sadzbu podobných retailových produktov;

ii)

jej výnos sa odvodzuje od výnosu z trhového indexu alebo súboru indexov;

iii)

jej výnos sa odvodzuje od akejkoľvek inej trhovej premennej, než je pohyblivá úroková sadzba;

d)

vklad bol pôvodne vložený ako termínovaný vklad s dátumom splatnosti do 30 kalendárnych dní alebo má pevnú výpovednú lehotu kratšiu než 30 kalendárnych dní v súlade so zmluvnými dojednaniami a nepatrí k tým vkladom, ktoré sú oprávnené na zaobchádzanie uvedené v odseku 4;

e)

v prípade úverových inštitúcií usadených v Únii má vkladateľ pobyt v tretej krajine alebo je vklad denominovaný v inej mene než v eurách alebo domácej mene členského štátu. V prípade úverových inštitúcií alebo pobočiek v tretích krajinách vkladateľ nemá pobyt v tretej krajine alebo vklad nie je denominovaný v inej mene než domácej mene tretej krajiny.

3.   Úverové inštitúcie uplatňujú vyššiu mieru záporných peňažných tokov určenú takto:

a)

keď retailové vklady spĺňajú kritérium v odseku 2 písm. a) alebo dve z kritérií v odseku 2 písm. b) až e), uplatňuje sa miera záporných peňažných tokov v rozmedzí 10 % až 15 %;

b)

keď retailové vklady spĺňajú buď kritériá v odseku 2 písm. a) a aspoň jedno ďalšie kritérium uvedené v odseku 2, alebo tri alebo viac kritérií v odseku 2, uplatňuje sa miera záporného peňažného toku v rozmedzí 15 % až 20 %.

Na základe posúdenia jednotlivých prípadov môžu príslušné orgány uplatňovať vyššiu mieru záporných peňažných tokov, pokiaľ je to odôvodnené vzhľadom na osobitné okolnosti úverovej inštitúcie. Úverové inštitúcie uplatňujú mieru záporných peňažných tokov uvedenú v odseku 3 písm. b) na retailové vklady, pri ktorých sa nevykonalo alebo nedokončilo posúdenie uvedené v odseku 2.

4.   Úverové inštitúcie môžu vylúčiť z výpočtu záporných peňažných tokov určité presne vymedzené kategórie retailových vkladov, pokiaľ úplne vo všetkých prípadoch úverová inštitúcia dôsledne uplatňuje nasledujúce ustanovenia na celú kategóriu týchto vkladov, okrem prípadov, keď výnimku možno odôvodniť na základe ťažkej situácie vkladateľa:

a)

vkladateľ nesmie vybrať vklad do 30 kalendárnych dní alebo

b)

v prípade predčasného výberu do 30 kalendárnych dní musí vkladateľ zaplatiť sankciu, ktorá zahŕňa stratené úroky za obdobie medzi dátumom výberu a dátumom zmluvnej splatnosti, a samotnú sankciu, ktorá nemusí presiahnuť splatný úrok za čas, ktorý uplynul medzi dátumom vkladu a dátumom výberu.

Ak sa môže časť vkladu uvedeného v prvom pododseku vybrať bez takejto sankcie, za vklad splatný na požiadanie sa považuje iba táto časť vkladu a zostávajúca časť sa považuje za termínovaný vklad uvedený v tomto odseku. Na zrušené vklady so zostatkovou splatnosťou menej než 30 kalendárnych dní a v prípade dohody o vyplatení s inou úverovou inštitúciou sa uplatňuje miera záporných peňažných tokov 100 %.

5.   Odchylne od článku 24 ods. 1 až 4 vynásobia úverové inštitúcie retailové vklady prijaté v tretích krajinách vyššou percentuálnou mierou záporných peňažných tokov, ak je takýto percentuálny podiel stanovený vo vnútroštátnom práve, v ktorom sa stanovujú požiadavky na likviditu v danej tretej krajine.

Článok 26

Záporné peňažné toky so vzájomne závislými kladnými peňažnými tokmi

Na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu môžu úverové inštitúcie vypočítať čistý záporný tok likvidity po odpočítaní vzájomne závislého kladného peňažného toku, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

vzájomne závislý kladný peňažný tok je priamo spojený so záporným peňažným tokom a nezohľadňuje sa pri výpočte kladných tokov likvidity v kapitole 3;

b)

vzájomne závislý kladný peňažný tok sa vyžaduje na základe právnych, regulačných alebo zmluvných záväzkov;

c)

vzájomne závislý kladný peňažný tok spĺňa jednu z týchto podmienok:

i)

vzniká povinne pred záporným peňažným tokom;

ii)

je prijatý do desiatich dní a je zaručený ústrednou štátnou správou členského štátu.

Článok 27

Záporné peňažné toky z prevádzkových vkladov

1.   Úverové inštitúcie vynásobia koeficientom 25 % záväzky vyplývajúce z vkladov, ktoré:

a)

vkladateľ vedie, aby v rámci zriadeného prevádzkového vzťahu získal od úverovej inštitúcie služby zúčtovania, správy finančných nástrojov alebo pokladničného manažmentu alebo iné porovnateľné služby;

b)

sa vedú v súvislosti so spoločným plnením úloh v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ktorá spĺňa požiadavky článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo v rámci skupiny družstevných úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu a spĺňajú požiadavky článku 113 ods. 6 uvedeného nariadenia, alebo ako zákonom či zmluvne zriadený vklad inou úverovou inštitúciou, ktorá je členom rovnakej schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo siete družstevných spoločností, za predpokladu, že sa tieto vklady neuznávajú za likvidné aktíva vkladajúcej úverovej inštitúcie podľa odseku 3 a článku 16;

c)

vkladateľ vedie v súvislosti s iným zriadeným prevádzkovým vzťahom, ako je vzťah uvedený v písmene a);

d)

vkladateľ vedie, aby získal služby hotovostného zúčtovania a služby centrálnej inštitúcie a v prípade, keď úverová inštitúcia patrí do jednej zo sietí alebo schém uvedených v článku 16.

2.   Odchylne od odseku 1 úverové inštitúcie vynásobia koeficientom 5 % časť záväzkov vyplývajúcich z vkladov uvedených v odseku 1 písm. a), ktorá je krytá systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou 94/19/ES alebo smernicou 2014/49/EÚ alebo rovnocenným systémom ochrany vkladov v tretej krajine.

3.   Vklady úverových inštitúcií vložené v centrálnej inštitúcii, ktoré sa považujú za likvidné aktíva vkladajúcej úverovej inštitúcie v súlade s článkom 16, sa vynásobia 100 % mierou záporných peňažných tokov centrálnej inštitúcie uplatnenou na hodnotu týchto likvidných aktív po zrážke. Tieto likvidné aktíva sa nezapočítavajú na účely krytia iných záporných peňažných tokov, než sú záporné peňažné toky uvedené v prvej vete tohto odseku, a nezohľadňujú sa na účely výpočtu zloženia zvyšného vankúša likvidity centrálnej inštitúcie na individuálnej úrovni podľa článku 17.

4.   Služby zúčtovania, správy finančných nástrojov alebo pokladničného manažmentu alebo iné porovnateľné služby uvedené v odseku 1 písm. a) a d) zahŕňajú takéto služby, len pokiaľ sa poskytujú v súvislosti so zriadeným vzťahom, ktorý je pre vkladateľa mimoriadne dôležitý. Na vklady uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d) sa vzťahujú významné právne alebo prevádzkové obmedzenia, v dôsledku ktorých sú veľké výbery do 30 kalendárnych dní nepravdepodobné. Finančné prostriedky, ktoré prekračujú výšku prostriedkov požadovaných na poskytovanie prevádzkových služieb, sa považujú za neprevádzkové vklady.

5.   Vklady vyplývajúce zo vzťahu korešpondenčného bankovníctva alebo z poskytovania služieb prime brokerage sa nepovažujú za prevádzkové vklady a uplatňuje sa na ne miera záporných peňažných tokov 100 %.

6.   S cieľom identifikovať vklady uvedené v odseku 1 písm. c) úverová inštitúcia zohľadňuje existenciu zriadeného prevádzkového vzťahu s nefinančným klientom s výnimkou termínovaných vkladov, sporiacich vkladov a sprostredkovaných vkladov, keď sú splnené všetky tieto kritériá:

a)

úročenie vkladov na účte je aspoň o 5 bázických bodov nižšie než prevažujúca miera pre neretailové vklady s porovnateľnými vlastnosťami, nemusí byť však záporné;

b)

vklad je držaný na účtoch osobitného určenia a úročený bez vytvárania ekonomických stimulov, ktoré by vkladateľa podnecovali k tomu, aby na účte udržiaval väčšie finančné prostriedky, než aké si vyžaduje prevádzkový vzťah;

c)

významné transakcie sa na príslušný účet pripisujú a odpisujú pravidelne;

d)

je splnené jedno z týchto kritérií:

i)

vzťah s vkladateľom existuje aspoň 24 mesiacov;

ii)

vklad sa využíva na aspoň dve aktívne služby. Tieto služby môžu zahŕňať priamy alebo nepriamy prístup k vnútroštátnym alebo medzinárodným platobným službám, službám obchodovania s cennými papiermi alebo depozitným službám.

Za prevádzkový vklad sa považuje iba tá časť vkladu, ktorá je potrebná na využívanie služby, ktorej vedľajším produktom je daný vklad. Zvyšná časť vkladu sa považuje za neprevádzkový vklad.

Článok 28

Záporné peňažné toky z iných záväzkov

1.   Úverové inštitúcie vynásobia koeficientom 40 % záväzky vyplývajúce z vkladov nefinančných klientov, štátov, centrálnych bánk, multilaterálnych rozvojových bánk, subjektov verejného sektora, úverových združení povolených príslušným orgánom, osobných investičných spoločností alebo klientov, ktorí sú sprostredkovateľmi vkladov, pokiaľ sa na ne nevzťahuje článok 27

Odchylne od prvého pododseku platí, že ak sú záväzky podľa uvedeného pododseku kryté systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou 94/19/ES alebo smernicou 2014/49/ES alebo rovnocenným systémom ochrany vkladov v tretej krajine, vynásobia sa koeficientom 20 %.

2.   Úverové inštitúcie vynásobia koeficientom 0 % záväzky vyplývajúce z vlastných prevádzkových nákladov inštitúcie.

3.   Úverové inštitúcie vynásobia záväzky vyplývajúce zo zabezpečených úverov a transakcií orientovaných na kapitálový trh splatných do 30 kalendárnych dní v zmysle vymedzenia v článku 192 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 koeficientom:

a)

0 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 1 v súlade s článkom 10, s výnimkou krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou uvedených v článku 10 ods. 1 písm. f), alebo ak je veriteľom centrálna banka;

b)

7 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako kryté dlhopisy s mimoriadne vysokou kvalitou uvedené v článku 10 ods. 1 písm. f);

c)

15 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 2A v súlade s článkom 11;

d)

25 %:

i)

ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív uvedených v článku 13 ods. 2 písm. g) bodoch i), ii) alebo iv);

ii)

ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by nespĺňali podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva v súlade s článkami 10 a 11, a veriteľom je ústredná štátna správa, subjekt verejného sektora členského štátu alebo tretej krajiny, kde bolo úverovej inštitúcii udelené povolenie alebo kde si zriadila pobočku, alebo multilaterálna rozvojová banka. Subjekty verejného sektora, s ktorými sa takto zaobchádza, sa obmedzujú na tie subjekty, ktorých riziková váha je v súlade s článkom 116 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 20 % alebo nižšia;

e)

35 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme podkategórií aktív uvedených v článku 13 ods. 2 písm. g) bodoch iii) alebo v);

f)

50 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme:

i)

podnikových dlhových cenných papierov, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 2B v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. b);

ii)

akcií, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 2B v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c);

g)

100 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by nespĺňali podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva v súlade s hlavou II, s výnimkou transakcií, na ktoré sa vzťahuje písmeno d) bod ii) tohto odseku, alebo ak je veriteľom centrálna banka.

4.   Swapy na kolaterál so splatnosťou do nasledujúcich 30 dní majú za následok záporné peňažné toky zodpovedajúce hodnote likvidity, o ktorú vypožičané aktíva presahujú hodnotu likvidity požičaných aktív, okrem prípadu, keď je protistranou centrálna banka. V takom prípade sa uplatňuje miera záporných peňažných tokov 0 %.

5.   S vyrovnávacími zostatkami, ktoré sú držané na oddelených účtoch v rámci systémov ochrany klientov stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch, sa zaobchádza ako s kladnými peňažnými tokmi v súlade s článkom 32 a musia byť vyňaté zo zásob likvidných aktív.

6.   Úverové inštitúcie uplatňujú 100 % mieru záporných peňažných tokov na všetky bankovky, dlhopisy a iné dlhové cenné papiere emitované úverovou inštitúciou, pokiaľ sa dlhopis nepredáva výlučne na retailovom trhu a nedrží na retailovom účte. V takom prípade sa s uvedenými nástrojmi môže zaobchádzať ako s príslušnou kategóriou retailových vkladov. Zavedú sa obmedzenia, na základe ktorých nemôžu tieto nástroje kupovať a mať v držbe iné strany než retailoví klienti.

Článok 29

Záporné peňažné toky v rámci skupiny alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia

1.   Odchylne od článku 31 môžu príslušné orgány v jednotlivých prípadoch povoliť uplatňovanie nižšej miery záporného peňažného toku pre nevyčerpané kreditné facility alebo facility likvidity, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

nižší záporný peňažný tok možno odôvodnene očakávať dokonca aj v rámci kombinovaného trhového a idiosynkratického stresového scenára poskytovateľa;

b)

protistrana je materská alebo dcérska inštitúcia úverovej inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie alebo je prepojená s touto inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS (10) alebo je členom tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo je centrálnou inštitúciou alebo je pridružená k sieti alebo skupine družstevných spoločností podľa článku 10 uvedeného nariadenia;

c)

nižšia miera záporných peňažných tokov neklesne pod mieru kladných peňažných tokov uplatňovanú protistranou;

d)

úverová inštitúcia a protistrana sú usadené v rovnakom členskom štáte.

2.   Príslušné orgány môžu upustiť od podmienok stanovených v odseku 1 písm. d), keď sa uplatňuje článok 20 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V takom prípade musia byť splnené tieto dodatočné objektívne kritériá:

a)

poskytovateľ a príjemca likvidity sa musia vyznačovať profilom nízkeho rizika likvidity;

b)

medzi subjektmi skupiny existujú právne záväzné dohody a záväzky, pokiaľ ide o nevyčerpanú úverovú linku alebo linku likvidity;

c)

pri riadení rizika likvidity poskytovateľa likvidity sa musí náležite zohľadniť profil rizika likvidity príjemcu likvidity.

Keď sa povolí uplatnenie takejto nižšej miery záporných peňažných tokov, príslušný orgán informuje orgán EBA o výsledkoch postupu uvedeného v článku 20 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Plnenie podmienok platných pre takúto nižšiu mieru záporných peňažných tokov príslušný orgán pravidelne preskúmava.

Článok 30

Dodatočné záporné peňažné toky

1.   Kolaterál, ktorý je iný ako hotovosť a aktíva uvedené v článku 10 a ktorý úverová inštitúcia zloží pre zmluvy uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 a kreditné deriváty, podlieha dodatočnému zápornému peňažnému toku vo výške 20 %.

Kolaterál v aktívach uvedených v článku 10 ods. 1 písm. f), ktorý úverová inštitúcia zloží pre zmluvy uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 a kreditné deriváty, podlieha dodatočnému zápornému peňažnému toku vo výške 10 %.

2.   Úverové inštitúcie vypočítajú a príslušným orgánom oznámia ďalšie záporné peňažné toky v súvislosti so všetkými uzatvorenými zmluvami obsahujúcimi zmluvné podmienky, ktoré vedú do 30 kalendárnych dní a v dôsledku závažného zhoršenia kreditnej kvality úverovej inštitúcie k dodatočným záporným tokom likvidity alebo potrebám kolaterálu. Úverové inštitúcie oznámia tento záporný peňažný tok príslušným orgánom najneskôr pri predložení správy v súlade s článkom 415 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Keď príslušné orgány považujú takéto záporné peňažné toky za významné v súvislosti s potenciálnymi zápornými tokmi likvidity úverovej inštitúcie, požiadajú úverovú inštitúciu, aby pripočítala dodatočný záporný peňažný tok v súvislosti s týmito zmluvami vrátane zodpovedajúcich dodatočných potrieb kolaterálu alebo záporných peňažných tokov, ktoré vyplývajú zo závažného zhoršenia kreditnej kvality úverovej inštitúcie, ktoré zodpovedá zhoršeniu jej externého ratingového hodnotenia o tri pozície. Úverová inštitúcia uplatňuje na tieto dodatočné kolaterály alebo záporné peňažné toky 100 % mieru záporných peňažných tokov. Úverová inštitúcia pravidelne preskúma mieru tohto závažného zhoršenia vzhľadom na prvky, ktoré sú relevantné podľa zmlúv, ktoré uzatvorila, a výsledky svojho preskúmania oznámi príslušným orgánom.

3.   Úverová inštitúcia pripočíta dodatočný záporný peňažný tok zodpovedajúci potrebám kolaterálu, ktoré by vyplývali z vplyvu negatívneho trhového scenára na transakcie úverovej inštitúcie s derivátmi, jej finančné transakcie a iné zmluvy, ak sú významné. Tento výpočet sa uskutoční v súlade s delegovaným aktom, ktorý má prijať Komisia podľa článku 423 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4.   Úverové inštitúcie zohľadňujú na čistom základe v súlade s článkom 21 záporné a kladné peňažné toky zo zmlúv uvedených v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa očakávajú za 30 kalendárnych dní. V prípade čistého záporného peňažného toku vynásobí úverová inštitúcia výsledok 100 % mierou záporných peňažných tokov. Úverové inštitúcie vylúčia z takýchto výpočtov tie požiadavky na likviditu, ktoré by vyplývali z uplatňovania odsekov 1, 2 a 3.

5.   Úverová inštitúcia pripočíta dodatočný záporný peňažný tok zodpovedajúci 100 % trhovej hodnoty cenných papierov alebo iných aktív predaných nakrátko, ktoré majú byť dodané v horizonte 30 kalendárnych dní, okrem prípadu, keď úverová inštitúcia vlastní cenné papiere, ktoré sa majú dodať, alebo si ich požičala za podmienok, ktoré vyžadujú ich vrátenie až po horizonte 30 kalendárnych dní, a tieto cenné papiere netvoria súčasť likvidných aktív úverových inštitúcií. Ak je krátka pozícia krytá transakciou financovania prostredníctvom obchodov s cennými papiermi zabezpečenými kolaterálom, úverová inštitúcia predpokladá, že krátka pozícia sa zachová počas 30 kalendárnych dní a uplatní sa na ňu 0 % záporný peňažný tok.

6.   Úverová inštitúcia pripočíta dodatočný záporný peňažný tok zodpovedajúci 100 %:

a)

nadmerného kolaterálu, ktorý má úverová inštitúcia v držbe a o ktorého splatenie na základe zmluvy môže protistrana kedykoľvek požiadať;

b)

kolaterálu, ktorý sa má poskytnúť protistrane do 30 kalendárnych dní;

c)

kolaterálu, ktorý zodpovedá aktívam, ktoré by spĺňali podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva na účely hlavy II, a ktorý možno nahradiť aktívami zodpovedajúcimi aktívam, ktoré by nespĺňali podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva na účely hlavy II bez súhlasu úverovej inštitúcie.

7.   Vklady prijaté ako kolaterál sa nepovažujú za záväzky na účely článkov 27 alebo 29, ale v prípade potreby sa na ne vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 6 tohto článku.

8.   Úverové inštitúcie predpokladajú 100 % záporný peňažný tok v súvislosti so stratou financovania pri cenných papieroch zabezpečených aktívami, krytých dlhopisoch a iných štruktúrovaných finančných nástrojoch so splatnosťou do 30 kalendárnych dní, keď tieto nástroje emitovala samotná úverová inštitúcia alebo účelovo zriadené sprostredkujúce inštitúcie (conduits) alebo účelovo vytvorené subjekty sponzorované úverovou inštitúciou.

9.   Úverové inštitúcie predpokladajú 100 % záporný peňažný tok v súvislosti so stratou financovania pri aktívami zabezpečených krátkodobých obchodovateľných cenných papieroch, účelovo zriadených sprostredkujúcich inštitúciách, subjektoch investovania do cenných papierov a iných takýchto facilitách financovania. Táto 100 % miera záporných peňažných tokov sa uplatňuje na splatnú sumu alebo sumu aktív, ktoré by sa mohli potenciálne vrátiť, alebo na požadovanú likviditu.

10.   V prípade tej časti programov financovania, na ktorú sa vzťahujú odseky 8 a 9, úverové inštitúcie, ktoré sú poskytovateľmi súvisiacich facilít likvidity, nemusia splatný finančný nástroj a facilitu likvidity pre konsolidované programy započítavať dvakrát.

11.   Aktíva vypožičané na nezabezpečenom základe a splatné do 30 kalendárnych dní sa považujú za aktíva znížené v celej výške, čo vedie k 100 % zápornému peňažnému toku likvidných aktív, okrem prípadu, keď úverová inštitúcia vlastní cenné papiere a keď nie sú zahrnuté do vankúša likvidity úverovej inštitúcie.

12.   V súvislosti s poskytovaním služieb prime brokerage v prípade, keď úverová inštitúcia financovala aktíva jedného klienta ich interným vzájomným započítaním voči krátkym pozíciám iného klienta, takéto transakcie podliehajú 50 % zápornému peňažnému toku v súvislosti s podmieneným záväzkom, keďže v prípade výberu klientmi môže byť úverová inštitúcia povinná nájsť ďalšie zdroje financovania na krytie týchto pozícií.

Článok 31

Záporné peňažné toky z kreditných facilít a facilít likvidity

1.   Na účely tohto článku sa za facilitu likvidity považuje každá záväzná a nevyčerpaná záložná facilita, ktorá by sa použila na refinancovanie dlhových záväzkov klienta v situáciách, keď takýto klient nie je schopný obnoviť tento dlh na finančných trhoch. Jej výška sa vypočíta ako výška aktuálne nesplateného dlhu emitovaného klientom so splatnosťou do 30 kalendárnych dní, pre ktorý táto facilita funguje ako zabezpečovací mechanizmus. Časť facility likvidity, ktorá kryje dlh so splatnosťou dlhšou než 30 kalendárnych dní, sa z rozsahu vymedzenia facility vylučuje. Ďalšia kapacita facility sa považuje za záväznú kreditnú facilitu s príslušnou mierou čerpania stanovenou v tomto článku. Všeobecné facility prevádzkového kapitálu pre podnikateľské subjekty sa nebudú klasifikovať ako facility likvidity, ale ako kreditné facility.

2.   Úverové inštitúcie vypočítavajú záporné peňažné toky v súvislosti s kreditnými facilitami a facilitami likvidity tak, že výšku kreditných facilít a facilít likvidity vynásobia zodpovedajúcimi mierami záporných peňažných tokov stanovenými v odsekoch 3 až 5. Záporné peňažné toky zo záväzných kreditných facilít a facilít likvidity sa stanovujú ako percentuálny podiel z maximálnej sumy, ktorú možno čerpať do 30 kalendárnych dní, po odpočítaní všetkých požiadaviek na likviditu, ktoré by boli uplatniteľné podľa článku 23 na položky podsúvahového obchodného financovania, a po odpočítaní hodnoty kolaterálu sprístupneného úverovej inštitúcii a oceneného v súlade s článkom 9 za predpokladu, že tento kolaterál spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

úverová inštitúcia ho môže opätovne použiť alebo viazať;

b)

je v držbe vo forme likvidných aktív, ale neuznáva sa za súčasť vankúša likvidity, a

c)

netvoria ho aktíva emitované protistranou facility ani jedným z jej pridružených subjektov.

Ak má úverová inštitúcia k dispozícii potrebné informácie, maximálna suma, ktorú možno čerpať z kreditných facilít a facilít likvidity, sa určí ako maximálna suma, ktorú by bolo možné čerpať vzhľadom na vlastné záväzky protistrany alebo vopred stanovený zmluvný harmonogram čerpania, ktoré by sa stali splatnými počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní.

3.   Maximálna suma, ktorú možno čerpať z nevyčerpaných záväzných kreditných facilít a nevyčerpaných záväzných facilít likvidity počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní, ak spĺňajú podmienky na vymedzenie ako trieda expozícií vo forme retailových vkladov.

4.   Maximálna suma, ktorú možno čerpať z nevyčerpaných záväzných kreditných facilít počas 30 kalendárnych dní, sa vynásobí koeficientom 10 %, keď spĺňajú tieto podmienky:

a)

nespĺňajú podmienky na vymedzenie ako trieda expozícií vo forme retailových vkladov;

b)

boli poskytnuté klientom, ktorí nie sú finančnými klientmi, vrátane nefinančných podnikov, štátov, centrálnych bánk, multilaterálnych rozvojových bánk a subjektov verejného sektora;

c)

neboli poskytnuté na účel nahradenia finančných prostriedkov klienta v situáciách, keď nie je schopný získať požadované finančné prostriedky na finančných trhoch.

5.   Maximálna suma, ktorú možno čerpať z nevyčerpaných záväzných facilít likvidity počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní, sa vynásobí koeficientom 30 %, keď spĺňajú podmienky uvedené v odseku 4 písm. a) a b), a 40 %, keď sa poskytujú osobným investičným spoločnostiam.

6.   Nevyčerpaná záväzná suma facility likvidity, ktorá sa poskytla SSPE, aby sa jej umožnilo nakúpiť od klientov, ktorí nie sú finančnými klientmi, aktíva, ktoré nie sú cennými papiermi, sa vynásobí koeficientom 10 %, pokiaľ presahuje sumu aktív, ktoré sú v danom čase nakúpené od klientov, pričom maximálna suma, ktorú možno čerpať, je zmluvne obmedzená na sumu aktív, ktoré sú v danom čase nakúpené.

7.   Centrálna inštitúcia schémy alebo siete uvedenej v článku 16 vynásobí 75 % mierou záporných peňažných tokov finančné prostriedky na posilnenie likvidity prisľúbené členskej úverovej inštitúcii, keď takáto členská úverová inštitúcia môže s týmito prostriedkami zaobchádzať podľa článku 16 ods. 2 ako s likvidnými aktívami. Na prisľúbenú sumu istiny finančných prostriedkov na posilnenie likvidity sa uplatňuje 75 % miera záporných peňažných tokov.

8.   Úverová inštitúcia vynásobí maximálnu sumu, ktorú možno čerpať z nevyčerpaných záväzných kreditných facilít a nevyčerpaných záväzných facilít likvidity počas 30 kalendárnych dní, zodpovedajúcou mierou záporných peňažných tokov takto:

a)

40 % v prípade kreditných facilít a facilít likvidity poskytnutých úverovým inštitúciám a v prípade kreditných facilít poskytnutých iným regulovaným finančným inštitúciám vrátane poisťovní a investičných spoločností, PKI alebo uzavretej investičnej schémy;

b)

100 % v prípade facilít likvidity, ktoré úverová inštitúcia poskytla iným SSPE než SSPE uvedeným v odseku 6, a v prípade dohôd, na základe ktorých je inštitúcia povinná kúpiť alebo zameniť aktíva od SSPE;

c)

100 % v prípade kreditných facilít a facilít likvidity poskytnutých finančným klientom, ktorí nie sú uvedení v písmenách a) a b) a odsekoch 1 až 7.

9.   Odchylne od odsekov 1 až 8 môžu úverové inštitúcie, ktoré boli zriadené a sú sponzorované aspoň jednou ústrednou alebo regionálnou štátnou správou aspoň jedného členského štátu, požiadať o zaobchádzanie stanovené v odsekoch 3 a 4 aj pre kreditné facility a facility likvidity, ktoré sú poskytnuté poskytovateľom podporných úverov na jediný účel priameho alebo nepriameho financovania podporných úverov, za predpokladu, že tieto úvery spĺňajú požiadavky na miery záporných peňažných tokov uvedené v odsekoch 3 a 4.

Odchylne od článku 32 ods. 3 písm. g) v prípade, keď sa tieto podporné úvery poskytujú ako postupované úvery prostredníctvom inej úverovej inštitúcie konajúcej ako sprostredkovateľ, úverové inštitúcie môžu uplatňovať symetrický kladný a záporný peňažný tok.

Podporné úvery uvedené v tomto odseku sú k dispozícii len osobám, ktoré nie sú finančnými klientmi, na nesúťažnom a neziskovom základe v záujme podpory cieľov verejného záujmu Únie alebo danej ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu. Čerpať z týchto facilít možno len v nadväznosti na odôvodnene očakávanú požiadavku na podporný úver a len do výšky tejto požiadavky za predpokladu následného vykázania použitia vyplatených finančných prostriedkov.

10.   Úverové inštitúcie vynásobia koeficientom 100 % všetky záporné toky likvidity vyplývajúce z iných záväzkov splatných počas 30 kalendárnych dní než tých, ktoré sú uvedené v článkoch 23 až 31.

KAPITOLA 3

Kladné toky likvidity

Článok 32

Kladné peňažné toky

1.   Kladné toky likvidity sa posudzujú za obdobie 30 kalendárnych dní. Zahŕňajú len zmluvné kladné peňažné toky z expozícií, ktoré nie sú po termíne splatnosti a vo vzťahu ku ktorým úverová inštitúcia nemá dôvod očakávať nesplnenie podmienok v horizonte 30 kalendárnych dní.

2.   Ku kladným tokom likvidity sa priradí 100 % miera kladných peňažných tokov, a to najmä vrátane týchto kladných peňažných tokov:

a)

peniaze splatné centrálnymi bankami a finančnými klientmi. V súvislosti s finančnými klientmi sa 100 % miera kladných peňažných tokov uplatňuje najmä na kladné peňažné toky vyplývajúce z týchto transakcií:

i)

cenné papiere so splatnosťou do 30 kalendárnych dní;

ii)

transakcie obchodného financovania uvedené v článku 162 ods. 3 druhom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 so zostatkovou splatnosťou kratšou ako 30 kalendárnych dní;

b)

peniaze splatné z pozícií v kapitálových nástrojoch viazaných na významný index za predpokladu, že nedochádza k dvojitému započítavaniu s likvidnými aktívami. K týmto peniazom patria peniaze, ktoré sú zmluvne splatné do 30 kalendárnych dní, ako napríklad dividendy z takýchto významných indexov vyplácané v hotovosti a hotovosť splatná z takýchto predaných, ale ešte nevyrovnaných kapitálových nástrojov, ak sa neuznávajú ako likvidné aktíva v súlade s hlavou II.

3.   Odchylne od odseku 2 podliehajú kladné peňažné toky stanovené v tomto odseku týmto požiadavkám:

a)

peniaze splatné nefinančnými klientmi z platby istiny sa znížia buď o 50 % svojej hodnoty, alebo o výšku zmluvných prísľubov týmto klientom na poskytnutie financovania, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia. Na účely tohto písmena patria k nefinančným klientom podniky, štáty, multilaterálne rozvojové banky a subjekty verejného sektora; Odchylne od toho môžu úverové inštitúcie, ktoré získali prísľub uvedený v článku 31 ods. 9, aby mohli poskytnúť podporný úver konečnému príjemcovi, alebo získali podobný prísľub od multilaterálnej rozvojovej banky alebo subjektu verejného sektora, zohľadniť kladný peňažný tok až do výšky záporného peňažného toku, ktorý uplatňujú na príslušný prísľub poskytovať takéto podporné úvery.

b)

peniaze splatné zo zabezpečených úverov a transakcií orientovaných na kapitálový trh vymedzených v článku 192 bodoch 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív, sa nezohľadňujú až do hodnoty likvidných aktív zníženej o zrážky uplatniteľné v súlade s hlavou II. Peniaze splatné zo zostatkovej hodnoty alebo peniaze zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré nespĺňajú podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva v súlade s hlavou II, sa zohľadňujú v plnej výške. Ak sa kolaterál používa na krytie krátkych pozícií podľa článku 30 ods. 5, nepovoľuje sa žiadny kladný peňažný tok;

c)

na peniaze splatné z úverov s dozabezpečením so zmluvnou splatnosťou poskytnutých oproti kolaterálu vo forme nelikvidných aktív sa môže uplatniť 50 % miera kladných peňažných tokov. Takéto kladné peňažné toky sa môžu zohľadniť len vtedy, ak úverová inštitúcia nepoužíva kolaterál, ktorý pôvodné získala za úvery na krytie krátkych pozícií;

d)

splatné peniaze, s ktorými úverová inštitúcia, ktorá tieto peniaze dlhuje, zaobchádza v súlade s článkom 27, s výnimkou vkladov v centrálnej inštitúcii uvedených v článku 27 ods. 3, sa vynásobia zodpovedajúcou mierou symetrických kladných peňažných tokov. Keď sa zodpovedajúca miera nedá určiť, uplatňuje sa 5 % miera kladných peňažných tokov;

e)

swapy na kolaterál so splatnosťou do 30 kalendárnych dní majú za následok kladné peňažné toky zodpovedajúce hodnote likvidity, o ktorú požičané aktíva presahujú hodnotu likvidity vypožičaných aktív;

f)

ak sa kolaterál získaný prostredníctvom obrátenej repo transakcie, vypožičiavania cenných papierov alebo swapov na kolaterál, ktoré majú splatnosť v horizonte 30 dní, opätovne viaže a použije na krytie krátkych pozícií, ktoré sa môžu predĺžiť na viac ako 30 dní, úverová inštitúcia predpokladá, že takéto obrátené repo transakcie alebo dohody o vypožičiavaní cenných papierov sa obnovia a nebudú viesť k žiadnym kladným peňažným tokom vzhľadom na potrebu ďalej kryť krátke pozície alebo spätne odkúpiť príslušné cenné papiere. Krátke pozície zahŕňajú prípady, keď úverová inštitúcia v evidencii krytých aktív s pasívami predala cenný papier nakrátko v priamom predaji ako súčasť obchodnej alebo hedžingovej stratégie, ako aj prípady, keď úverovej inštitúcii v evidencii krytých repoobchodov chýba cenný papier, na určitý čas si požičala cenný papier, a potom ho na dlhší čas požičala ďalej;

g)

akékoľvek nevyčerpané kreditné facility alebo facility likvidity a akékoľvek iné prijaté prísľuby od iných subjektov než centrálnych bánk a subjektov uvedených v článku 34 sa nezohľadňujú. Nevyčerpané záväzné facility likvidity od centrálnej banky, ktoré sa uznávajú ako likvidné aktíva v súlade s článkom 14, sa ako kladný peňažný tok nezohľadňujú;

h)

peniaze splatné z cenných papierov emitovaných samotnou úverovou inštitúciou alebo prepojeným subjektom sa zohľadňujú na čistom základe, pričom sa uplatňuje miera kladných peňažných tokov založená na miere kladných peňažných tokov, ktorá sa uplatňuje na podkladové aktívum podľa tohto článku;

i)

aktíva bez stanoveného zmluvného konečného dátumu sa zohľadňujú s 20 % mierou kladného peňažného toku za predpokladu, že zmluva umožňuje banke ukončiť zmluvný vzťah alebo požadovať úhradu do 30 dní.

4.   Odsek 3 písm. a) sa nevzťahuje na peniaze splatné zo zabezpečených úverov a transakcií orientovaných na kapitálový trh vymedzených v článku 192 bodoch 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív v súlade s hlavou II, ako sa uvádza v odseku 3 písm. b). Kladné peňažné toky z uvoľnených zostatkov v držbe na oddelených účtoch v súlade s regulatórnymi požiadavkami na ochranu aktív klienta z obchodovania sa zohľadňujú v plnej výške za predpokladu, že tieto oddelené zostatky sa zachovávajú v likvidných aktívach podľa vymedzenia v hlave II.

5.   Záporné peňažné toky a kladné peňažné toky očakávané v horizonte 30 kalendárnych dní zo zmlúv uvedených v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013 sa vypočítavajú na čistom základe podľa článku 21 a vynásobia sa koeficientom 100 % v prípade čistého kladného peňažného toku.

6.   Úverové inštitúcie nezohľadňujú žiadne iné kladné peňažné toky zo žiadnych likvidných aktív uvedených v hlave II, než sú splatné platby z aktív, ktoré nie sú zohľadnené v trhovej hodnote aktíva.

7.   Úverové inštitúcie nezohľadňujú kladné peňažné toky zo žiadnych nových záväzkov, ktoré prijmú.

8.   Úverové inštitúcie zohľadňujú kladné toky likvidity, ktoré majú byť prijaté v tretích krajinách, v ktorých existujú obmedzenia prevodu, alebo ktoré sú denominované v nekonvertibilných menách, len pokiaľ zodpovedajú záporným peňažným tokom v tretej krajine alebo v príslušnej mene.

Článok 33

Limit kladných peňažných tokov

1.   Úverové inštitúcie obmedzujú uznávanie kladných tokov likvidity na 75 % celkových záporných tokov likvidity v zmysle vymedzenia v kapitole 2 okrem prípadu, keď je konkrétny kladný peňažný tok vyňatý podľa odsekov 2, 3 alebo 4.

2.   Na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu môže úverová inštitúcia úplne alebo čiastočne vyňať z limitu uvedeného v odseku 1 tieto kladné toky likvidity:

a)

kladné peňažné toky, keď je poskytovateľom materská alebo dcérska spoločnosť úverovej inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej spoločnosti alebo má prepojenie s úverovou inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

b)

kladné peňažné toky z vkladov vložených v iných úverových inštitúciách v rámci skupiny subjektov, ktoré sú oprávnené na zaobchádzanie stanovené v článku 113 ods. 6 alebo 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

kladné peňažné toky uvedené v článku 26 vrátane kladných peňažných tokov z hypotekárnych úverov alebo podporných úverov uvedených v článku 31 ods. 9 alebo z multilaterálnej rozvojovej banky alebo subjektu verejného sektora, ktoré úverová inštitúcia sprostredkovala.

3.   Na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu môžu byť z limitu kladných peňažných tokov vyňaté špecializované úverové inštitúcie, ktoré ako predmet hlavnej činnosti vykonávajú lízing a faktoring, s výnimkou činností uvedených v odseku 4, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 5.

4.   Na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu sa na špecializované úverové inštitúcie môže vzťahovať limit kladných peňažných tokov vo výške 90 %, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 5 a ak ich predmet hlavnej činnosti je:

a)

financovanie nadobúdania motorových vozidiel;

b)

spotrebiteľské úvery podľa vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere.

5.   Úverové inštitúcie uvedené v odseku 3 môžu byť vyňaté z limitu kladných peňažných tokov a úverové inštitúcie uvedené v odseku 4 môžu uplatňovať vyšší limit 90 % za predpokladu, že spĺňajú tieto podmienky:

a)

obchodné činnosti sa pri zohľadnení nasledujúcich faktorov vyznačujú profilom nízkeho rizika likvidity:

i)

načasovanie kladných peňažných tokov zodpovedá načasovaniu záporných peňažných tokov;

ii)

na individuálnej úrovni nie je úverová inštitúcia vo významnej miere financovaná z retailových vkladov;

b)

na individuálnej úrovni podiel ich hlavných činností uvedených v odseku 3 alebo 4 v celkovej súvahe prekračuje 80 %;

c)

odchýlky sa zverejňujú vo výročných správach.

Príslušné orgány informujú EBA o tom, ktoré špecializované úverové inštitúcie boli vyňaté alebo na ktoré sa vzťahuje vyšší limit, a poskytnú aj príslušné zdôvodnenie. EBA zverejňuje a vedie zoznam vyňatých špecializovaných úverových inštitúcií alebo špecializovaných úverových inštitúcií podliehajúcich vyššiemu limitu. EBA môže požiadať o podpornú dokumentáciu.

6.   Výnimky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 sa môžu uplatňovať na individuálnej aj konsolidovanej úrovni podľa článku 2 ods. 3 písm. e) v prípade, ak s nimi súhlasil príslušný orgán.

7.   Úverové inštitúcie stanovujú výšku čistých záporných tokov likvidity pri uplatňovaní limitu kladných peňažných tokov v súlade so vzorcom stanoveným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 34

Kladné peňažné toky v rámci skupiny alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia

1.   Odchylne od článku 32 ods. 3 písm. g) môžu príslušné orgány v jednotlivých prípadoch povoliť uplatňovanie vyššej miery kladných peňažných tokov pre nevyčerpané kreditné facility a facility likvidity, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

vyšší kladný peňažný tok možno odôvodnene očakávať dokonca aj v rámci kombinovaného trhového a idiosynkratického stresového scenára poskytovateľa;

b)

protistrana je materská alebo dcérska spoločnosť úverovej inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej spoločnosti alebo je prepojená s úverovou inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS alebo je členom tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo je centrálnou inštitúciou alebo je pridružená k sieti alebo skupine družstevných spoločností podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

odchylne od článku 31 protistrana uplatňuje zodpovedajúcu mieru symetrických záporných peňažných tokov, keď miera kladných peňažných tokov prekračuje 40 %;

d)

úverová inštitúcia a protistrana sú usadené v rovnakom členskom štáte.

2.   Keď úverová inštitúcia a úverová inštitúcia, ktorá je protistranou, sú usadené v rôznych členských štátoch, príslušné orgány môžu upustiť od podmienky stanovenej v odseku 1 písm. d), ak sú okrem kritérií v odseku 1 splnené aj tieto dodatočné objektívne kritériá v písmenách a) až c):

a)

poskytovateľ a príjemca likvidity sa vyznačujú profilom nízkeho rizika likvidity;

b)

medzi subjektmi skupiny existujú právne záväzné dohody a záväzky, pokiaľ ide o úverovú linku alebo linku likvidity;

c)

pri riadení rizika likvidity poskytovateľa likvidity sa náležite zohľadnil profil rizika likvidity príjemcu likvidity.

Príslušné orgány spolupracujú a v plnom rozsahu konzultujú v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s cieľom určiť, či sú splnené dodatočné kritériá stanovené v tomto odseku.

3.   Keď sú dodatočné kritériá stanovené v odseku 2 splnené, príslušný orgán príjemcu likvidity môže uplatniť preferenčnú mieru kladných peňažných tokov až do výšky 40 %. V prípade preferenčnej miery vyššej než 40 %, ktorá sa uplatňuje na symetrickom základe, sa však vyžaduje súhlas obidvoch príslušných orgánov.

Ak je uplatňovanie preferenčnej miery kladných peňažných tokov nad 40 % povolené, príslušné orgány informujú EBA o výsledkoch procesu uvedeného v odseku 2. Príslušné orgány pravidelne preskúmavajú, či sa podmienky na uplatňovanie takýchto vyšších mier kladných peňažných tokov plnia aj naďalej.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 35

Zachovanie predchádzajúceho stavu bankových aktív zaručených členským štátom

1.   Aktíva emitované úverovými inštitúciami, na ktoré poskytla záruku ústredná štátna správa členského štátu, spĺňajú podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 1 len v prípade, keď záruka:

a)

bola udelená alebo prisľúbená v maximálnej výške do 30. júna 2014;

b)

je priama, výslovná, neodvolateľná a bezpodmienečná a kryje sa ňou neschopnosť splácať istinu a úroky, keď sa stanú splatnými.

2.   Keď je ručiteľom regionálna štátna správa alebo miestny orgán v členskom štáte, zaručené aktívum spĺňa podmienky na vymedzenie ako aktívum úrovne 1 len v prípade, keď sa s expozíciami voči tejto regionálnej štátnej správe alebo miestnemu orgánu zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej štátnej správe v súlade s článkom 115 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a záruka spĺňa požiadavky stanovené v odseku 1.

3.   Aktíva uvedené v odsekoch 1 a 2 spĺňajú podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 1, pokým záruka ostáva v platnosti vo vzťahu k príslušnému emitentovi alebo prípadne k jeho aktívam, z času načas zmeneným alebo nahradeným. Ak sa výška záruky v prospech emitenta alebo jeho aktív kedykoľvek po 30. júni 2014 zvýši, aktíva spĺňajú podmienky na vymedzenie ako likvidné aktíva len do maximálnej výšky záruky prisľúbenej pred uvedeným dátumom.

4.   Aktíva uvedené v tomto článku podliehajú rovnakým požiadavkám platným podľa tohto nariadenia pre aktíva úrovne 1 predstavujúce pohľadávky voči ústrednej alebo regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 písm. c).

5.   Keď sa na úverovú inštitúciu alebo jej aktíva vzťahuje systém ochrany, na účely tohto článku sa za záruku považuje celý tento systém.

Článok 36

Prechodné ustanovenie pre agentúry pre správu aktív so zníženou hodnotou sponzorované členskými štátmi

1.   Nadriadené dlhopisy emitované nasledujúcimi agentúrami pre správu aktív so zníženou hodnotou sponzorovanými členskými štátmi spĺňajú podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 1 až do 31. decembra 2023:

a)

v Írsku National Asset Management Agency (NAMA);

b)

v Španielsku Sociedad de Gestión de Activos Procedentes de la Reestructuración Bancaria, S.A. (SAREB);

c)

v Slovinsku Bank Asset Management Company zriadená podľa zákona Slovinskej republiky o opatreniach na posilnenie stability bánk (Measures of the Republic of Slovenia to Strengthen the Stability of Banks Act, MSSBA).

2.   Aktíva uvedené v odseku 1 podliehajú rovnakým požiadavkám platným podľa tohto nariadenia pre aktíva úrovne 1 predstavujúce pohľadávky voči ústrednej alebo regionálnej štátnej správe, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora alebo pohľadávky zaručené týmito subjektmi, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 písm. c).

Článok 37

Prechodné ustanovenie pre sekuritizácie zabezpečené úvermi na nehnuteľný majetok určený na bývanie

1.   Odchylne od článku 13 sekuritizácie emitované do 1. októbra 2015 v prípade, keď sú podkladovými expozíciami úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie uvedené v článku 13 ods. 2 písm. g) bode i), spĺňajú podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 2B, ak spĺňajú všetky požiadavky stanovené v článku 13, okrem požiadaviek na pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti alebo na pomer výšky úveru k výške príjmu, stanovených článku 13 ods. 2 písm. g) bode i).

2.   Odchylne od článku 13 sekuritizácie, ktoré sú emitované po 1. októbri 2015 v prípade, keď sú podkladovými expozíciami úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie uvedené v článku 13 ods. 2 písm. g) bode i), a ktoré nespĺňajú požiadavky na priemerný pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti alebo na pomer výšky úveru k výške príjmu, stanovené v uvedenom bode, spĺňajú podmienky na vymedzenie ako aktíva úrovne 2B do 1. októbra 2025 za predpokladu, že podkladové expozície zahŕňajú úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie, na ktoré sa v čase ich poskytnutia nevzťahovali vnútroštátne právne predpisy upravujúce limity pomeru výšky úveru k výške príjmu, a že takéto úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie boli poskytnuté kedykoľvek do 1. októbra 2015.

Článok 38

Prechodné ustanovenie pre zavedenie ukazovateľa krytia likvidity

1.   V súlade s článkom 460 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa ukazovateľ krytia likvidity stanovený v článku 4 zavedie takto:

a)

60 % požiadavky na krytie likvidity od 1. októbra 2015;

b)

70 % od 1. januára 2016;

c)

80 % od 1. januára 2017;

d)

100 % od 1. januára 2018.

2.   V súlade s článkom 412 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môžu členské štáty alebo príslušné orgány od úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, alebo od podskupiny takýchto úverových inštitúcií vyžadovať, aby dodržiavali vyššiu požiadavku na krytie likvidity do výšky 100 %, až kým sa úplne nezavedie záväzný minimálny štandard na úrovni 100 % v súlade s týmto nariadením.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. októbra 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. októbra 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(5)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(6)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 135, 31.5.1994, s. 5).

(10)  Siedma Smernica Rady z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1).


PRÍLOHA I

Vzorec na určenie zloženia vankúša likvidity

1.

Úverová inštitúcia používa vzorec stanovený v tejto prílohe na určenie zloženia svojho vankúša likvidity v súlade s článkom 17.

2.

Výpočet vankúša likvidity: k dátumu výpočtu sa vankúš likvidity úverovej inštitúcie rovná:

a)

výške aktív úrovne 1 plus

b)

výška aktív úrovne 2A plus

c)

výška aktív úrovne 2B

mínus nižšia z týchto hodnôt:

d)

súčet a), b) a c) alebo

e)

„výška prebytku likvidných aktív“ vypočítaná v súlade s bodmi 3 a 4 tejto prílohy.

3.

Výška „prebytku likvidných aktív“: túto hodnotu tvoria tieto ďalej vymedzené prvky:

a)

upravená výška aktív úrovne 1 tvorených nekrytými dlhopismi, ktorá sa rovná hodnote všetkých likvidných aktív úrovne 1 okrem krytých dlhopisov úrovne 1, ktoré by úverová inštitúcia mala v držbe pri uskutočnení spätnej transakcie zabezpečeného financovania, transakcie so zabezpečenými úvermi, transakcie výmeny aktív alebo transakcie s derivátmi zabezpečenými kolaterálom, so splatnosťou do 30 kalendárnych dní od dátumu výpočtu, a keď si úverová inštitúcia a protistrana vymenia likvidné aktíva aspoň v rámci jednej časti transakcie;

b)

upravená výška krytých dlhopisov úrovne 1, ktorá sa rovná hodnote všetkých krytých dlhopisov úrovne 1 po uplatnení zrážok, ktoré by úverová inštitúcia mala v držbe pri uskutočnení spätnej transakcie zabezpečeného financovania, transakcie so zabezpečenými úvermi, transakcie výmeny aktív alebo transakcie s derivátmi zabezpečenými kolaterálom, so splatnosťou do 30 kalendárnych dní od dátumu výpočtu, a keď si úverová inštitúcia a protistrana vymenia likvidné aktíva aspoň v rámci jednej časti transakcie;

c)

upravená výška aktív úrovne 2A, ktorá sa rovná hodnote všetkých aktív úrovne 2A po uplatnení zrážok, ktoré by úverová inštitúcia mala v držbe pri uskutočnení spätnej transakcie zabezpečeného financovania, transakcie so zabezpečenými úvermi, transakcie výmeny aktív alebo transakcie s derivátmi zabezpečenými kolaterálom, so splatnosťou do 30 kalendárnych dní od dátumu výpočtu, a keď si úverová inštitúcia a protistrana vymenia likvidné aktíva aspoň v rámci jednej časti transakcie, a

d)

upravená výška aktív úrovne 2B, ktorá sa rovná hodnote všetkých aktív úrovne 2B po uplatnení zrážok, ktoré by úverová inštitúcia mala v držbe pri uskutočnení spätnej transakcie zabezpečeného financovania, transakcie so zabezpečenými úvermi, transakcie výmeny aktív alebo transakcie s derivátmi zabezpečenými kolaterálom, so splatnosťou do 30 kalendárnych dní od dátumu výpočtu, a keď si úverová inštitúcia a protistrana vymenia likvidné aktíva aspoň v rámci jednej časti transakcie.

4.

Výpočet „výšky prebytku likvidných aktív“: táto hodnota sa rovná:

a)

upravenej výške aktív úrovne 1 tvorených nekrytými dlhopismi plus

b)

upravená výška krytých dlhopisov úrovne 1 plus

c)

upravená výška aktív úrovne 2A plus

d)

upravená výška aktív úrovne 2B

mínus nižšia z týchto hodnôt:

e)

súčet a), b), c) a d);

f)

100/30-krát a);

g)

100/60-krát súčet a) a b);

h)

100/85-krát súčet a), b) a c).

5.

Zloženie vankúša likvidity po zohľadnení spätnej transakcie zabezpečeného financovania, transakcie so zabezpečenými úvermi, transakcie výmeny aktív alebo transakcie s derivátmi zabezpečenými kolaterálom a po uplatnení uvedených limitov v súlade s článkom 17 sa určuje takto:

 

a″ (upravená výška aktív úrovne 1 tvorených nekrytými dlhopismi po uplatnení limitu)

= a (upravená výška aktív úrovne 1 tvorených nekrytými dlhopismi pred uplatnením limitu)

 

b″ (upravená výška aktív úrovne 1 tvorených krytými dlhopismi po uplatnení limitu)

= MIN(b, a70/30)

kde b = upravená výška aktív úrovne 1 tvorených krytými dlhopismi pred uplatnením limitu

 

c″ (upravená výška aktív úrovne 2A po uplatnení limitu)

= MIN(c, (a + b″)40/60, MAX(a70/30 – b″, 0))

kde c = upravená výška aktív úrovne 2A pred uplatnením limitu

 

d″ (upravená výška aktív úrovne 2B po uplatnení limitu)

= MIN (d, (a + b″ + c″)15/85, MAX((a + b″)40/60 – c″,0), MAX(70/30a – b″ – c″,0))

kde d = upravená výška aktív úrovne 2B pred uplatnením limitu


PRÍLOHA II

Vzorec na výpočet čistého záporného toku likvidity

NLO (Net liquidity outflow)

=

čistý záporný tok likvidity

TO (Total outflows)

=

celkové záporné peňažné toky

TI (Total inflows)

=

celkové kladné peňažné toky

FEI (Fully exempted inflows)

=

plne vyňaté kladné peňažné toky

IHC (Inflows subject to higher cap)

=

kladné peňažné toky podliehajúce vyššiemu limitu 90 % záporných peňažných tokov

IC (Inflows subject to cap)

=

kladné peňažné toky podliehajúce limitu 75 % záporných peňažných tokov

Čisté záporné toky likvidity sa rovnajú celkovým záporným peňažným tokom mínus zníženie pre plne vyňaté kladné peňažné toky mínus zníženie pre kladné peňažné toky podliehajúce 90 % limitu mínus zníženie pre kladné peňažné toky podliehajúce 75 % limitu.

NLO = TO – MIN(FEI, TO) – MIN(IHC, 0,9*MAX(TO – FEI, 0)) – MIN(IC, 0,75*MAX(TO – FEI – IHC/0,9, 0))


Top