EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32015Q0423(01)

Rokovací poriadok Všeobecného súdu

Ú. v. EÚ L 105, 23.4.2015, p. 1–66 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/proc_rules/2015/423/oj

23.4.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 105/1


ROKOVACÍ PORIADOK VŠEOBECNÉHO SÚDU

Obsah

ÚVODNÉ USTANOVENIA 10

Článok 1

Vymedzenie pojmov 10

Článok 2

Predmet úpravy rokovacieho poriadku 11

HLAVA I –

ORGANIZÁCIA VŠEOBECNÉHO SÚDU 11

PRVÁ KAPITOLA –

ČLENOVIA VŠEOBECNÉHO SÚDU 11

Článok 3

Funkcie sudcu a generálneho advokáta 11

Článok 4

Začiatok funkčného obdobia sudcov 11

Článok 5

Zloženie sľubu 12

Článok 6

Slávnostný záväzok 12

Článok 7

Zbavenie sudcu funkcie 12

Článok 8

Služobné poradie 12

DRUHÁ KAPITOLA –

PREDSEDNÍCTVO VŠEOBECNÉHO SÚDU 12

Článok 9

Voľba predsedu a podpredsedu Všeobecného súdu 12

Článok 10

Právomoci predsedu Všeobecného súdu 13

Článok 11

Právomoci podpredsedu Všeobecného súdu 13

Článok 12

Prekážka vo výkone funkcie predsedu a podpredsedu Všeobecného súdu 13

TRETIA KAPITOLA –

KOMORY A ROZHODOVACIE ZLOŽENIA 13

Prvý oddiel:

Ustanovenie komôr a rozhodovacie zloženia 13

Článok 13

Ustanovenie komôr 13

Článok 14

Príslušné rozhodovacie zloženie 14

Článok 15

Zloženie veľkej komory 14

Článok 16

Vylúčenie sudcu 14

Článok 17

Prekážka vo výkone funkcie člena rozhodovacieho zloženia 14

Druhý oddiel:

Predsedovia komôr 15

Článok 18

Voľby predsedov komôr 15

Článok 19

Právomoci predsedu komory 15

Článok 20

Prekážka vo výkone funkcie predsedu komory 15

Tretí oddiel:

Porady 15

Článok 21

Vedenie porád 15

Článok 22

Počet sudcov na poradách 15

Článok 23

Kvórum veľkej komory 16

Článok 24

Kvórum trojčlenných alebo päťčlenných komôr 16

ŠTVRTÁ KAPITOLA –

PRIDELENIE A ZMENA PRIDELENIA VECÍ, URČENIE SUDCOV SPRAVODAJCOV, POSTÚPENIE VECI ROZHODOVACIEMU ZLOŽENIU A SAMOSUDCOVI 16

Článok 25

Pravidlá prideľovania vecí 16

Článok 26

Prvé pridelenie veci a určenie sudcu spravodajcu 16

Článok 27

Určenie nového sudcu spravodajcu a zmena pridelenia veci 17

Článok 28

Postúpenie veci komore zasadajúcej s odlišným počtom sudcov 17

Článok 29

Postúpenie veci samosudcovi 17

PIATA KAPITOLA –

URČENIE GENERÁLNYCH ADVOKÁTOV 18

Článok 30

Určenie generálneho advokáta 18

Článok 31

Spôsoby určenia generálneho advokáta 18

ŠIESTA KAPITOLA –

KANCELÁRIA VŠEOBECNÉHO SÚDU 18

Prvý oddiel:

Tajomník Všeobecného súdu 18

Článok 32

Vymenovanie tajomníka 18

Článok 33

Zástupca tajomníka 19

Článok 34

Prekážka vo výkone funkcie tajomníka a jeho zástupcu 19

Článok 35

Právomoci tajomníka 19

Článok 36

Vedenie registra 19

Článok 37

Nahliadnutie do registra 20

Článok 38

Prístup k spisu 20

Druhý oddiel:

Iné oddelenia 20

Článok 39

Úradníci a ostatní zamestnanci 20

SIEDMA KAPITOLA –

ČINNOSŤ VŠEOBECNÉHO SÚDU 20

Článok 40

Miesto zasadania Všeobecného súdu 20

Článok 41

Časový rozvrh činností Všeobecného súdu 20

Článok 42

Plenárne zasadnutie 21

Článok 43

Vyhotovenie zápisnice 21

HLAVA II –

JAZYKOVÝ REŽIM 21

Článok 44

Jazyky konania 21

Článok 45

Určenie jazyka konania 21

Článok 46

Použitie jazyka konania 22

Článok 47

Zodpovednosť tajomníka za jazykovú oblasť 22

Článok 48

Jazykový režim úradných publikácií Všeobecného súdu 23

Článok 49

Záväzné znenie dokumentov 23

HLAVA III –

ŽALOBY 23

Článok 50

Pôsobnosť 23

PRVÁ KAPITOLA –

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA 23

Prvý oddiel:

Zastúpenie účastníkov konania 23

Článok 51

Povinnosť zastúpenia 23

Druhý oddiel:

Práva a povinnosti zástupcov účastníkov konania 23

Článok 52

Výsady, imunity a výhody 23

Článok 53

Postavenie zástupcov účastníkov konania 24

Článok 54

Zbavenie imunity 24

Článok 55

Vylúčenie z konania 24

Článok 56

Vysokoškolskí učitelia 24

Tretí oddiel:

Doručovanie 24

Článok 57

Spôsoby doručovania 24

Štvrtý oddiel:

Lehoty 25

Článok 58

Počítanie lehôt 25

Článok 59

Podanie žaloby proti aktu inštitúcie uverejnenému v Úradnom vestníku Európskej únie 25

Článok 60

Lehota zohľadňujúca vzdialenosť 25

Článok 61

Určenie a predĺženie lehôt 26

Článok 62

Procesné písomnosti podané po uplynutí lehoty 26

Piaty oddiel:

Priebeh konania a prejednanie vecí 26

Článok 63

Priebeh konania 26

Článok 64

Kontradiktórnosť konania 26

Článok 65

Doručovanie procesných písomností a rozhodnutí prijatých v priebehu konania 26

Článok 66

Anonymizácia a vynechanie niektorých údajov vo vzťahu k verejnosti 26

Článok 67

Poradie prejednávania vecí 26

Článok 68

Spojenie vecí 27

Článok 69

Prerušenie konania 27

Článok 70

Rozhodnutie o prerušení konania a rozhodnutie o pokračovaní v konaní 27

Článok 71

Trvanie a účinky prerušenia konania 27

DRUHÁ KAPITOLA –

PODANIA 28

Článok 72

Spoločné pravidlá týkajúce sa podaní 28

Článok 73

Predloženie podania do kancelárie Všeobecného súdu v papierovej verzii 28

Článok 74

Elektronické podanie 28

Článok 75

Dĺžka podaní 28

TRETIA KAPITOLA –

PÍSOMNÁ ČASŤ KONANIA 29

Článok 76

Náležitosti žaloby 29

Článok 77

Informácie na účely doručovania 29

Článok 78

Prílohy žaloby 29

Článok 79

Oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie 29

Článok 80

Doručenie žaloby 30

Článok 81

Vyjadrenie žalovaného 30

Článok 82

Zaslanie dokumentov 30

Článok 83

Replika a duplika 30

ŠTVRTÁ KAPITOLA –

DÔVODY, DÔKAZY A ÚPRAVA ŽALOBY 30

Článok 84

Nové dôvody 30

Článok 85

Dôkazy a návrhy dôkazov 31

Článok 86

Úprava žaloby 31

PIATA KAPITOLA –

PREDBEŽNÁ SPRÁVA 32

Článok 87

Predbežná správa 32

ŠIESTA KAPITOLA –

OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE PRIEBEHU KONANIA A DÔKAZNÉ PROSTRIEDKY 32

Článok 88

Všeobecné ustanovenia 32

Prvý oddiel:

Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania 32

Článok 89

Predmet 32

Článok 90

Postup 33

Druhý oddiel:

Dôkazné prostriedky 33

Článok 91

Predmet 33

Článok 92

Postup 33

Článok 93

Predvolanie svedkov 34

Článok 94

Výsluch svedkov 34

Článok 95

Povinnosti svedkov 34

Článok 96

Znalecký posudok 34

Článok 97

Prísaha svedkov a znalcov 35

Článok 98

Porušenie prísahy svedkov a znalcov 35

Článok 99

Námietka voči svedkovi alebo znalcovi 35

Článok 100

Svedočné a znalečné 35

Článok 101

Dožiadanie 35

Článok 102

Zápisnica o vykonaní dokazovania 36

Tretí oddiel:

Zaobchádzanie s dôvernými informáciami, prílohami a dokumentmi predloženými v rámci dôkazných prostriedkov 36

Článok 103

Zaobchádzanie s dôvernými informáciami a prílohami 36

Článok 104

Dokumenty, ku ktorým inštitúcia odmietla prístup 37

SIEDMA KAPITOLA –

INFORMÁCIE ALEBO PRÍLOHY DOTÝKAJÚCE SA BEZPEČNOSTI ÚNIE, BEZPEČNOSTI JEDNÉHO ČI VIACERÝCH JEJ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ALEBO ICH MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV 37

Článok 105

Zaobchádzanie s informáciami alebo prílohami dotýkajúcimi sa bezpečnosti Únie, bezpečnosti jedného či viacerých jej členských štátov alebo ich medzinárodných vzťahov 37

ÔSMA KAPITOLA –

ÚSTNA ČASŤ KONANIA 38

Článok 106

Ústna časť konania 38

Článok 107

Dátum pojednávania 38

Článok 108

Neprítomnosť účastníkov konania na pojednávaní 38

Článok 109

Vylúčenie verejnosti 39

Článok 110

Priebeh pojednávania 39

Článok 111

Skončenie ústnej časti konania 39

Článok 112

Prednes návrhov generálneho advokáta 39

Článok 113

Opätovné začatie ústnej časti konania 39

Článok 114

Zápisnica z pojednávania 39

Článok 115

Záznam z priebehu pojednávania 40

DEVIATA KAPITOLA –

ROZSUDKY A UZNESENIA 40

Článok 116

Dátum vyhlásenia rozsudku 40

Článok 117

Náležitosti rozsudku 40

Článok 118

Vyhlásenie a doručenie rozsudku 40

Článok 119

Náležitosti uznesenia 40

Článok 120

Podpísanie a doručenie uznesenia 41

Článok 121

Záväznosť rozsudkov a uznesení 41

Článok 122

Uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie 41

DESIATA KAPITOLA –

ROZSUDKY PRE ZMEŠKANIE 41

Článok 123

Rozsudky pre zmeškanie 41

JEDENÁSTA KAPITOLA –

ZMIER A SPÄŤVZATIE ŽALOBY 42

Článok 124

Zmier 42

Článok 125

Späťvzatie žaloby 42

DVANÁSTA KAPITOLA –

ROZHODNUTIE O ŽALOBE, NEDOSTATKOCH PODMIENOK A PREKÁŽKACH KONANIA UZNESENÍM 42

Článok 126

Zjavné dôvody na odmietnutie žaloby 42

Článok 127

Postúpenie veci Súdnemu dvoru alebo Súdu pre verejnú službu 42

Článok 128

Postúpenie 42

Článok 129

Prekážky konania z dôvodu verejného záujmu 43

Článok 130

Námietky, nedostatky podmienok a prekážky konania 43

Článok 131

Zastavenie konania z úradnej moci 43

Článok 132

Zjavne opodstatnená žaloba 43

TRINÁSTA KAPITOLA –

TROVY KONANIA A SÚDNE VÝDAVKY 44

Článok 133

Rozhodnutie o trovách konania 44

Článok 134

Všeobecné pravidlá náhrady trov konania 44

Článok 135

Spravodlivé zaobchádzanie a úmyselne spôsobené trovy konania 44

Článok 136

Trovy konania v prípade späťvzatia žaloby 44

Článok 137

Trovy konania v prípade zastavenia konania 44

Článok 138

Trovy vedľajších účastníkov konania 44

Článok 139

Súdne výdavky 45

Článok 140

Nahraditeľné trovy konania 45

Článok 141

Spôsoby platenia 45

ŠTRNÁSTA KAPITOLA –

VEDĽAJŠIE ÚČASTNÍCTVO 45

Článok 142

Predmet a účinky vedľajšieho účastníctva 45

Článok 143

Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania 45

Článok 144

Rozhodnutie o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania 46

Článok 145

Predloženie vyjadrení 46

PÄTNÁSTA KAPITOLA –

PRÁVNA POMOC 47

Článok 146

Všeobecné ustanovenia 47

Článok 147

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci 47

Článok 148

Rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci 47

Článok 149

Preddavky a zaplatenie trov konania pokladňou 48

Článok 150

Odňatie právnej pomoci 48

ŠESTNÁSTA KAPITOLA –

NALIEHAVÉ SÚDNE KONANIA 49

Prvý oddiel:

Skrátené súdne konanie 49

Článok 151

Rozhodnutie o skrátenom súdnom konaní 49

Článok 152

Žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní 49

Článok 153

Prednostné prejednanie 49

Článok 154

Písomná časť konania 49

Článok 155

Ústna časť konania 50

Druhý oddiel:

Odklad výkonu a iné predbežné opatrenia 50

Článok 156

Návrh na odklad výkonu alebo na nariadenie iných predbežných opatrení 50

Článok 157

Postup 50

Článok 158

Rozhodnutie o návrhu 50

Článok 159

Zmena okolností 51

Článok 160

Nový návrh 51

Článok 161

Návrh predložený podľa článkov 280 ZFEÚ a 299 ZFEÚ a článku 164 ZESAE 51

SEDEMNÁSTA KAPITOLA –

NÁVRHY TÝKAJÚCE SA ROZSUDKOV A UZNESENÍ 51

Článok 162

Pridelenie návrhu 51

Článok 163

Prerušenie konania 51

Článok 164

Opravy rozsudkov a uznesení 52

Článok 165

Návrh na doplnenie rozhodnutia 52

Článok 166

Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie 52

Článok 167

Návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia 52

Článok 168

Výklad rozsudkov a uznesení 53

Článok 169

Obnova konania 53

Článok 170

Námietka proti nahraditeľným trovám konania 54

HLAVA IV –

SPORY TÝKAJÚCE SA PRÁV DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA 54

Článok 171

Pôsobnosť 54

PRVÁ KAPITOLA –

ÚČASTNÍCI KONANIA 54

Článok 172

Žalovaný 54

Článok 173

Postavenie ďalších účastníkov konania pred odvolacím senátom v rámci konania pred Všeobecným súdom 54

Článok 174

Zámena účastníka konania 55

Článok 175

Návrh na zámenu účastníka konania 55

Článok 176

Rozhodnutie o návrhu na zámenu účastníka konania 55

DRUHÁ KAPITOLA –

ŽALOBA A VYJADRENIE K ŽALOBE 56

Článok 177

Žaloba 56

Článok 178

Doručenie žaloby 56

Článok 179

Účastníci konania oprávnení podať vyjadrenie k žalobe 57

Článok 180

Vyjadrenie k žalobe 57

Článok 181

Skončenie písomnej časti konania 57

TRETIA KAPITOLA –

VZÁJOMNÁ ŽALOBA 57

Článok 182

Vzájomná žaloba 57

Článok 183

Náležitosti vzájomnej žaloby 57

Článok 184

Návrhy, dôvody a tvrdenia vzájomnej žaloby 58

Článok 185

Vyjadrenie k vzájomnej žalobe 58

Článok 186

Skončenie písomnej časti konania 58

Článok 187

Vzťah medzi žalobou a vzájomnou žalobou 58

ŠTVRTÁ KAPITOLA –

ĎALŠIE ASPEKTY KONANIA 58

Článok 188

Predmet sporu pred Všeobecným súdom 58

Článok 189

Dĺžka podaní 58

Článok 190

Náhrada trov konania 58

Článok 191

Ďalšie uplatniteľné ustanovenia 59

HLAVA V –

ODVOLANIA PROTI ROZHODNUTIAM SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU 59

Článok 192

Pôsobnosť 59

PRVÁ KAPITOLA –

ODVOLANIE 59

Článok 193

Podanie odvolania 59

Článok 194

Náležitosti odvolania 59

Článok 195

Návrhy, odvolacie dôvody a tvrdenia 60

Článok 196

Návrhy v prípade vyhovenia odvolaniu 60

DRUHÁ KAPITOLA –

VYJADRENIE K ODVOLANIU, REPLIKA A DUPLIKA 60

Článok 197

Doručenie odvolania 60

Článok 198

Účastníci konania oprávnení podať vyjadrenie k odvolaniu 60

Článok 199

Náležitosti vyjadrenia k odvolaniu 60

Článok 200

Návrhy vyjadrenia k odvolaniu 61

Článok 201

Replika a duplika 61

TRETIA KAPITOLA –

VZÁJOMNÉ ODVOLANIE 61

Článok 202

Vzájomné odvolanie 61

Článok 203

Náležitosti vzájomného odvolania 61

Článok 204

Návrhy, dôvody a tvrdenia vzájomného odvolania 61

ŠTVRTÁ KAPITOLA –

VYJADRENIE, REPLIKA A DUPLIKA K VZÁJOMNÉMU ODVOLANIU 62

Článok 205

Vyjadrenie k vzájomnému odvolaniu 62

Článok 206

Replika a duplika k vzájomnému odvolaniu 62

PIATA KAPITOLA –

ÚSTNA ČASŤ KONANIA 62

Článok 207

Ústna časť konania 62

ŠIESTA KAPITOLA –

ROZHODNUTIE O ODVOLANÍ UZNESENÍM 62

Článok 208

Zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné odvolanie 62

Článok 209

Zjavne opodstatnené odvolanie 62

SIEDMA KAPITOLA –

DÔSLEDKY VÝMAZU ODVOLANIA PRE VZÁJOMNÉ ODVOLANIE 63

Článok 210

Dôsledky späťvzatia odvolania alebo jeho zjavnej neprípustnosti pre vzájomné odvolanie 63

ÔSMA KAPITOLA –

TROVY KONANIA A SÚDNE VÝDAVKY V ODVOLACOM KONANÍ 63

Článok 211

Náhrada trov odvolacieho konania 63

DEVIATA KAPITOLA –

ĎALŠIE USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ V ODVOLACOM KONANÍ 63

Článok 212

Dĺžka podaní 63

Článok 213

Ďalšie ustanovenia uplatniteľné v odvolacom konaní 63

DESIATA KAPITOLA –

ODVOLANIE PROTI ROZHODNUTIAM O ZAMIETNUTÍ NÁVRHU NA VSTUP VEDĽAJŠIEHO ÚČASTNÍKA DO KONANIA A PROTI ROZHODNUTIAM O PREDBEŽNOM OPATRENÍ 64

Článok 214

Odvolanie proti rozhodnutiam o zamietnutí návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a proti rozhodnutiam o predbežnom opatrení 64

HLAVA VI –

KONANIA PO VRÁTENÍ VECI NA ĎALŠIE KONANIE A NOVÉ ROZHODNUTIE 64

PRVÁ KAPITOLA –

ZRUŠENIE VECI A JEJ VRÁTENIE VŠEOBECNÉMU SÚDU NA ĎALŠIE KONANIE A NOVÉ ROZHODNUTIE 64

Článok 215

Zrušenie veci a jej vrátenie Súdnym dvorom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie 64

Článok 216

Pridelenie veci 64

Článok 217

Priebeh konania 64

Článok 218

Pravidlá použiteľné na konanie 64

Článok 219

Trovy konania 65

DRUHÁ KAPITOLA –

PRESKÚMANIE VECI A JEJ VRÁTENIE VŠEOBECNÉMU SÚDU NA ĎALŠIE KONANIE A NOVÉ ROZHODNUTIE 65

Článok 220

Preskúmanie veci a jej vrátenie Súdnym dvorom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie 65

Článok 221

Pridelenie veci 65

Článok 222

Priebeh konania 65

Článok 223

Trovy konania 65
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 65

Článok 224

Vykonávacie ustanovenia 65

Článok 225

Nútený výkon rozhodnutí 65

Článok 226

Zrušovacie ustanovenie 66

Článok 227

Uverejnenie a nadobudnutie účinnosti tohto poriadku 66

ROKOVACÍ PORIADOK VŠEOBECNÉHO SÚDU

VŠEOBECNÝ SÚD,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 19,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 254 piaty odsek,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a ods. 1,

so zreteľom na Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskej únie, a najmä na jeho článok 19 šiesty odsek, článok 63 a článok 64 druhý odsek,

keďže:

(1)

Rokovací poriadok z 2. mája 1991 bol mnohokrát zmenený a doplnený s cieľom postupne poskytnúť súdu pravidlá, ktoré mu umožnia v čo najlepších podmienkach prejednávať veci rôznej povahy patriace do čoraz rozmanitejších oblastí.

(2)

Celková revízia znenia rokovacieho poriadku je nevyhnutná na vytvorenie novej súdržnosti týchto pravidiel, posilnenie jednoty procesných pravidiel upravujúcich sporovú agendu pred súdmi Európskej únie, zachovanie schopnosti súdu rozhodovať v primeranej lehote, objasnenie práv priznaných účastníkom konania, spresnenie požiadaviek súdu vo vzťahu k zástupcom účastníkov konania a na prispôsobenie niektorých ustanovení, aby sa zohľadnil vývoj v určitých oblastiach vrátane technologického vývoja, pokiaľ ide o podávanie a doručovanie podaní a zohľadnenie ťažkostí pri ich realizácii.

(3)

Žaloby podávané v oblasti duševného vlastníctva a odvolania podávané proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu Európskej únie musia z dôvodu svojich osobitostí podliehať špeciálnym procesným pravidlám obsiahnutým v osobitných hlavách, pričom v ostatných veciach sa zároveň riadia procesnými pravidlami pre žaloby. Pravidlá týkajúce sa žalôb, žalôb v oblasti duševného vlastníctva a odvolaní teda tvoria základnú osnovu tohto rokovacieho poriadku.

(4)

S prihliadnutím na získané skúsenosti sa zdá nevyhnutné doplniť a objasniť pravidlá, ktoré sa na každé z konaní uplatňujú, pre osoby podliehajúce súdnej právomoci. Uvedené pravidlá sa týkajú najmä rozsahu práv priznaných hlavným účastníkom konania a vedľajším účastníkom konania alebo vo veciach v oblasti duševného vlastníctva nadobudnutia postavenia vedľajšieho účastníka a rozsahu jeho práv. Dodržiavanie zásady kontradiktórnosti a potreba v niektorých prípadoch zachovávať dôvernosť citlivých informácií relevantných na riešenie sporu sú predmetom osobitných ustanovení. Pokiaľ ide o odvolania podané proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu, musí sa okrem toho presnejšie rozlišovať medzi hlavným odvolaním a vzájomným odvolaním podaným po doručení hlavného odvolania. Rovnako vo veciach duševného vlastníctva treba rozlišovať pôvodnú žalobu a vzájomnú žalobu podanú vedľajším účastníkom konania po doručení žaloby.

(5)

Uskutočňovanie niektorých konaní odhalilo ich prílišnú zložitosť. Preto je potrebné ich zjednodušiť. Pravidlá na určenie jazyka konania vo veciach duševného vlastníctva tak dotknutým osobám zabezpečia lepšiu predvídateľnosť situácií a súdom zjednodušia prejednávanie vecí. Cieľom pravidiel týkajúcich sa konania pre zmeškanie je umožniť rýchlejšie rozhodovanie o veciach, a to v záujme žalobcu, ktorý je v prípade úspechu vo veci vystavený nebezpečenstvu, že žalovaný, ktorý sa nezúčastnil na konaní, podá návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

(6)

V záujme sprehľadnenia treba tiež do jednej hlavy týkajúcej sa žalôb zoskupiť všetky návrhy týkajúce sa rozsudkov a uznesení, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo viacerých rozdielnych hlavách a kapitolách rokovacieho poriadku. Rovnako z dôvodu lepšej prehľadnosti sú v jednej hlave usporiadané konania o vrátení veci Súdnym dvorom na ďalšie konanie buď po zrušení, alebo po preskúmaní rozhodnutia.

(7)

Napriek tomu, že súd čelí neustále sa zvyšujúcemu nápadu, svoju rozhodovaciu činnosť musí i naďalej vykonávať v primeranej lehote. Preto je nevyhnutné pokračovať v začatom úsilí o skrátenie dĺžky konaní, ktoré sú pred ním vedené, najmä tým, že sa stanoví, že písomná časť konania vo veciach duševného vlastníctva sa obmedzí na jedinú výmenu vyjadrení, stanoví sa rámec pre návrhy na úpravu návrhov obsiahnutých v žalobe, skrátia sa niektoré stanovené lehoty, zjednoduší sa režim vedľajšieho účastníctva zrušením kategórie vedľajšieho účastníctva, ktorú možno povoliť po uplynutí niektorých stanovených lehôt plynúcich odo dňa uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pre Všeobecný súd sa upraví možnosť rozhodovať bez ústnej časti konania v konaní o žalobách, pokiaľ nikto z hlavných účastníkov konania nepožiadal o uskutočnenie ústneho pojednávania, a ak sa Všeobecný súd domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, a možnosť rozhodovať bez ústnej časti konania o odvolaniach, rozšíria sa rozhodovacie právomoci predsedov komôr a zvýši sa počet prípadov, v ktorých sa rozhoduje jednoduchým rozhodnutím.

(8)

S rovnakým cieľom sa hlava týkajúca sa organizácie Všeobecného súdu rozširuje o ustanovenia vymedzujúce okrem iného prípady, v ktorých možno zmeniť pridelenie veci a rozšíriť právomoci samosudcu tak, aby mohol rozhodovať o veciach v oblasti duševného vlastníctva.

(9)

Vedenie konania pri dodržaní zásady kontradiktórnosti je potvrdené úpravou tejto zásady v osobitnom článku, ako aj v rokovacom poriadku striktne vymedzeným rámcom prípadov, v ktorých zachovanie dôvernosti niektorých údajov poskytnutých hlavným účastníkom konania nevyhnutných na rozhodnutie sporu výnimočne odôvodňuje, aby tieto údaje neboli oznámené druhému hlavnému účastníkovi konania. Nové ustanovenia súdu okrem toho poskytujú formálny rámec pre prípady vylúčenia sudcov. Cieľom reformy je tiež zahrnúť do rokovacieho poriadku ustanovenia, ktoré boli doposiaľ súčasťou praktických pokynov pre účastníkov konania, napríklad ustanovenia týkajúce sa dĺžky vyjadrení alebo pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu, napríklad ustanovenia o anonymite a ustanovenia spresňujúce podmienky, za ktorých môže tretia osoba získať prístup k spisu.

(10)

Prehľadnosť znenia rokovacieho poriadku sa zlepší zrušením obsolétnych alebo neuplatňovaných pravidiel, očíslovaním všetkých odsekov článkov tohto poriadku, pomenovaním každého článku osobitne a zosúladením pojmov,

so súhlasom Súdneho dvora,

po schválení Radou 10. februára 2015,

PRIJAL TENTO ROKOVACÍ PORIADOK:

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

1.   V tomto poriadku:

a)

ustanovenia Zmluvy o Európskej únii sa označujú číslom jej príslušného článku, za ktorým nasleduje skratka „ZEÚ“;

b)

ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa označujú číslom jej príslušného článku, za ktorým nasleduje skratka „ZFEÚ“;

c)

ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa označujú číslom jej príslušného článku, za ktorým nasleduje skratka „ZESAE“;

d)

Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskej únie sa označuje ako „štatút“;

e)

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (1) sa označuje ako „Dohoda o EHP“;

f)

nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (2) sa označuje ako „nariadenie Rady č. 1“.

2.   Na účely uplatňovania tohto poriadku:

a)

pojem „Všeobecný súd“ označuje v konaní o veciach pridelených alebo postúpených komore túto komoru a v konaní o veciach postúpených alebo pridelených samosudcovi tohto samosudcu;

b)

pojem „predseda“ použitý bez ďalšieho spresnenia označuje:

v konaní o veciach, ktoré ešte nie sú pridelené rozhodovaciemu zloženiu, predsedu Všeobecného súdu;

v konaní o veciach, ktoré sú pridelené komorám, predsedu komory, ktorej bola vec pridelená;

v konaní o veciach, ktoré sú postúpené alebo pridelené samosudcovi, tohto samosudcu;

c)

pojmy „účastník konania“ a „účastníci konania“ použité bez ďalšieho spresnenia označujú každého účastníka konania vrátane vedľajších účastníkov konania;

d)

pojmy „hlavný účastník konania“ a „hlavní účastníci konania“ označujú podľa okolností žalobcu alebo žalovaného, resp. obidvoch;

e)

pojem „zástupcovia účastníkov konania“ označuje advokátov a splnomocnených zástupcov, ktorí zastupujú účastníkov konania pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 19 štatútu, pričom splnomocneným zástupcom prípadne pomáha poradca alebo advokát;

f)

pojmy „inštitúcia“ a „inštitúcie“ označujú inštitúcie Únie uvedené v článku 13 ods. 1 ZEÚ, ako aj orgány, úrady a agentúry, ktoré sú zriadené zmluvami alebo aktom prijatým na ich vykonanie a ktoré môžu byť účastníkmi konania pred Všeobecným súdom;

g)

pojem „Úrad“ označuje podľa okolností Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) alebo Úrad spoločenstva pre odrody rastlín;

h)

pojem „Dozorný úrad EZVO“ označuje dozorný orgán Európskeho združenia voľného obchodu uvedený v Dohode o EHP;

i)

pojem „žaloby“ označuje žaloby podané na základe článkov 263 ZFEÚ, 265 ZFEÚ, 268 ZFEÚ a 272 ZFEÚ.

Článok 2

Predmet úpravy rokovacieho poriadku

Ustanovenia tohto poriadku vykonávajú a v prípade potreby dopĺňajú príslušné ustanovenia ZEÚ, ZFEÚ a ZESAE a štatútu.

HLAVA I

ORGANIZÁCIA VŠEOBECNÉHO SÚDU

Prvá kapitola

ČLENOVIA VŠEOBECNÉHO SÚDU

Článok 3

Funkcie sudcu a generálneho advokáta

1.   Každý člen Všeobecného súdu v zásade vykonáva funkciu sudcu.

2.   Členovia Všeobecného súdu sú ďalej uvádzaní ako „sudcovia“.

3.   Každý sudca okrem predsedu, podpredsedu a predsedov komôr Všeobecného súdu môže v určenej veci vykonávať funkciu generálneho advokáta za podmienok stanovených v článkoch 30 a 31.

4.   Odkazy na generálneho advokáta uvedené v tomto poriadku sa uplatnia len v prípade, ak bol jeden zo sudcov určený za generálneho advokáta.

Článok 4

Začiatok funkčného obdobia sudcov

Funkčné obdobie sudcu sa začína dňom uvedeným v menovacom dekréte. Ak v tomto dekréte nie je stanovený dátum začiatku funkčného obdobia, začína sa toto obdobie dňom uverejnenia menovacieho dekrétu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Zloženie sľubu

Pred nástupom do funkcie skladajú sudcovia pred Súdnym dvorom sľub stanovený v článku 2 štatútu:

„Sľubujem, že budem svoju funkciu vykonávať nestranne a podľa svojho najlepšieho svedomia; sľubujem, že budem zachovávať mlčanlivosť o obsahu porád.“

Článok 6

Slávnostný záväzok

Bezprostredne po zložení sľubu podpíšu sudcovia vyhlásenie, že prijímajú slávnostný záväzok stanovený v článku 4 treťom odseku štatútu.

Článok 7

Zbavenie sudcu funkcie

1.   Ak má Súdny dvor podľa článku 6 štatútu po porade so Všeobecným súdom rozhodnúť, či sudca už nespĺňa podmienky nevyhnutné na výkon funkcie alebo si neplní povinnosti, ktoré mu z nej vyplývajú, predseda Všeobecného súdu dotknutého sudcu vyzve, aby v neprítomnosti tajomníka predniesol pripomienky.

2.   Stanovisko Všeobecného súdu musí byť odôvodnené.

3.   Stanovisko, podľa ktorého sudca už nespĺňa podmienky nevyhnutné na výkon funkcie alebo si neplní povinnosti, ktoré mu z nej vyplývajú, musí byť prijaté aspoň nadpolovičnou väčšinou hlasov sudcov, z ktorých sa skladá Všeobecný súd podľa článku 48 štatútu. V takom prípade sa Súdnemu dvoru oznámi podrobný rozpis hlasovania.

4.   Hlasovanie je tajné bez prítomnosti tajomníka, dotknutý sudca sa na porade a hlasovaní nezúčastňuje.

Článok 8

Služobné poradie

1.   Poradie sudcov sa určuje podľa ich nástupu do funkcie.

2.   Pri rovnosti odslúžených rokov rozhoduje o ich poradí vek.

3.   Sudcovia, ktorí boli do funkcie opätovne vymenovaní, si zachovávajú doterajšie poradie.

Druhá kapitola

PREDSEDNÍCTVO VŠEOBECNÉHO SÚDU

Článok 9

Voľba predsedu a podpredsedu Všeobecného súdu

1.   Bezprostredne po čiastočnej obmene uvedenej v článku 254 druhom odseku ZFEÚ si sudcovia z vlastných radov zvolia predsedu Všeobecného súdu na tri roky.

2.   Ak sa výkon funkcie predsedu Všeobecného súdu skončí pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, zvolí Všeobecný súd jeho nástupcu na ostávajúce obdobie.

3.   Pri voľbách uvedených v tomto článku sa hlasuje tajne. Zvolený je sudca, ktorý získa hlasy viac ako polovice sudcov, z ktorých sa skladá Všeobecný súd podľa článku 48 štatútu. Ak túto väčšinu nezíska žiadny zo sudcov, uskutočnia sa ďalšie kolá volieb až do jej dosiahnutia.

4.   Sudcovia si následne podľa postupu stanoveného v odseku 3 zvolia z vlastných radov podpredsedu Všeobecného súdu na tri roky. Ak sa výkon jeho funkcie skončí pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, použije sa odsek 2.

5.   Mená predsedu a podpredsedu Všeobecného súdu zvolených v súlade s týmto článkom sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 10

Právomoci predsedu Všeobecného súdu

1.   Predseda Všeobecného súdu zastupuje Všeobecný súd.

2.   Predseda Všeobecného súdu riadi činnosť a správu Všeobecného súdu.

3.   Predseda Všeobecného súdu vedie plenárne zasadnutie uvedené v článku 42.

4.   Predseda Všeobecného súdu vedie zasadnutia veľkej komory. V takom prípade sa použije článok 19

5.   Ak je predseda Všeobecného súdu pridelený ku komore, predsedá jej. V takom prípade sa použije článok 19.

6.   Predseda Všeobecného súdu môže v konaní o veciach, ktoré ešte nie sú pridelené rozhodovaciemu zloženiu, prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania stanovené v článku 89.

Článok 11

Právomoci podpredsedu Všeobecného súdu

1.   Podpredseda Všeobecného súdu pomáha predsedovi Všeobecného súdu pri výkone jeho funkcie a zastupuje ho v prípade, ak nastane na jeho strane prekážka.

2.   Na jeho žiadosť ho zastupuje pri výkone funkcie uvedenej v článku 10 ods. 1 a 2.

3.   Všeobecný súd rozhodnutím spresní podmienky, za ktorých podpredseda Všeobecného súdu zastupuje predsedu Všeobecného súdu pri výkone jeho súdnej funkcie. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 5, ak je podpredseda Všeobecného súdu pridelený ku komore, predsedá jej. V takom prípade sa použije článok 19.

Článok 12

Prekážka vo výkone funkcie predsedu a podpredsedu Všeobecného súdu

V prípade súbežných prekážok vo výkone funkcie predsedu a podpredsedu Všeobecného súdu vykonáva funkciu predsedu niektorý z predsedov komôr a v prípade, že to nie je možné, niektorý z ďalších sudcov podľa poradia stanoveného v článku 8.

Tretia kapitola

KOMORY A ROZHODOVACIE ZLOŽENIA

Prvý oddiel

Ustanovenie komôr a rozhodovacie zloženia

Článok 13

Ustanovenie komôr

1.   Všeobecný súd ustanovuje komory, ktoré zasadajú v trojčlennom alebo päťčlennom zložení.

2.   Všeobecný súd rozhoduje o pridelení sudcov do komôr na návrh jeho predsedu.

3.   Rozhodnutia prijaté v súlade s týmto článkom sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Príslušné rozhodovacie zloženie

1.   Veci predložené Všeobecnému súdu prejednávajú a rozhodujú o nich päťčlenné alebo trojčlenné komory podľa článku 13.

2.   Za podmienok stanovených v článku 28 môže veci prejednávať a rozhodovať o nich veľká komora.

3.   Samosudca môže prejednávať veci a rozhodovať o nich, ak sú mu postúpené za podmienok stanovených v článku 29.

Článok 15

Zloženie veľkej komory

1.   Veľká komora sa skladá z pätnástich sudcov.

2.   Všeobecný súd rozhodne o spôsobe, ktorým sa určia sudcovia veľkej komory. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Vylúčenie sudcu

1.   Ak sa sudca domnieva, že v súlade s článkom 18 prvým a druhým odsekom štatútu sa nemôže zúčastniť na rozhodovaní o veci, oznámi to predsedovi Všeobecného súdu, ktorý ho vylúči z jej prejednávania.

2.   Ak sa predseda Všeobecného súdu domnieva, že sudca sa v súlade s článkom 18 prvým a druhým odsekom štatútu nemôže zúčastniť na rozhodovaní o veci, upozorní ho na to a predtým, ako rozhodne, si vypočuje jeho pripomienky.

3.   V prípade ťažkostí pri uplatňovaní tohto článku predseda Všeobecného súdu v súlade s článkom 18 tretím odsekom štatútu postúpi otázky týkajúce sa vylúčenia sudcu uvedené v odsekoch 1 a 2 plenárnemu zasadnutiu. V takom prípade sa po vypočutí pripomienok dotknutého sudcu hlasuje tajne bez prítomnosti tajomníka, pričom dotknutý sudca sa na porade a hlasovaní nezúčastní.

Článok 17

Prekážka vo výkone funkcie člena rozhodovacieho zloženia

1.   Ak vo veľkej komore v dôsledku prekážky vo výkone funkcie sudcu, ktorá nastala pred poradou o veci alebo ústnym pojednávaním, nie je dosiahnutý počet sudcov stanovený v článku 15, veľká komora sa doplní o sudcu, ktorého určí predseda Všeobecného súdu na dosiahnutie stanoveného počtu sudcov.

2.   Ak v trojčlennej alebo päťčlennej komore v dôsledku prekážky vo výkone funkcie sudcu, ktorá nastala pred poradou o veci alebo ústnym pojednávaním, nie je dosiahnutý stanovený počet sudcov, predseda tejto komory určí iného sudcu z tej istej komory, ktorý neprítomného sudcu nahradí. Ak neprítomného sudcu nie je možné nahradiť sudcom z tej istej komory, predseda príslušnej komory na to upozorní predsedu Všeobecného súdu, ktorý podľa pravidiel stanovených Všeobecným súdom určí ďalšieho sudcu na dosiahnutie stanoveného počtu sudcov. Rozhodnutie o týchto pravidlách sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   V prípade prekážky vo výkone funkcie sudcu, ktorému bola vec postúpená alebo pridelená ako samosudcovi, určí predseda Všeobecného súdu iného sudcu, ktorý ho nahradí.

Druhý oddiel

Predsedovia komôr

Článok 18

Voľby predsedov komôr

1.   V súlade s článkom 9 ods. 3 si sudcovia z vlastných radov zvolia predsedov trojčlenných a päťčlenných komôr.

2.   Predsedovia päťčlenných komôr sú zvolení na tri roky. Opätovne zvolení môžu byť iba raz.

3.   Predsedovia trojčlenných komôr sú zvolení na dobu určitú.

4.   Voľba predsedov päťčlenných komôr sa uskutoční bezprostredne po voľbe predsedu a podpredsedu Všeobecného súdu uvedenej v článku 9.

5.   Ak sa výkon funkcie predsedu komory skončí pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, zvolí sa jeho nástupca na ostávajúce obdobie.

6.   Mená predsedov komôr zvolených v súlade s týmto článkom sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19

Právomoci predsedu komory

1.   Predseda komory vykonáva právomoci, ktorú mu priznáva tento poriadok, po vypočutí sudcu spravodajcu.

2.   Predseda komory môže každé rozhodnutie patriace do jeho právomoci postúpiť komore.

Článok 20

Prekážka vo výkone funkcie predsedu komory

Bez toho, aby boli dotknuté článok 10 ods. 5 a článok 11 ods. 4, v prípade prekážky vo výkone funkcie predsedu komory vykonáva jeho funkciu sudca tohto rozhodovacieho zloženia podľa poradia stanoveného v článku 8.

Tretí oddiel

Porady

Článok 21

Vedenie porád

1.   Porady Všeobecného súdu sú a zostávajú tajné.

2.   Ak sa uskutoční pojednávanie, na poradách sa zúčastnia len tí sudcovia, ktorí boli prítomní na tomto pojednávaní.

3.   Každý sudca, ktorý sa zúčastňuje na poradách, prednesie svoj názor s odôvodnením.

4.   Závery schválené väčšinou sudcov po záverečnej diskusii sú určujúce pre rozhodnutie Všeobecného súdu. Sudcovia hlasujú v opačnom poradí, než je poradie stanovené v článku 8, s výnimkou sudcu spravodajcu, ktorý hlasuje ako prvý, a predsedu, ktorý hlasuje ako posledný.

Článok 22

Počet sudcov na poradách

Ak je pre prekážku vo výkone funkcie sudcu počet sudcov párny, na poradách sa nezúčastní služobne najmladší sudca podľa článku 8, pokiaľ nie je predsedom alebo sudcom spravodajcom. V poslednom uvedenom prípade sa na porade nezúčastní sudca, ktorý je služobne druhý najmladší.

Článok 23

Kvórum veľkej komory

1.   Rozhodnutia veľkej komory sú platné len vtedy, ak zasadá jedenásť sudcov.

2.   Ak pre prekážku toto kvórum nie je dosiahnuté, predseda Všeobecného súdu určí ďalšieho sudcu na dosiahnutie kvóra veľkej komory.

3.   Ak toto kvórum prestalo byť dosiahnuté, pričom pojednávanie sa už uskutočnilo, sudca sa nahradí podľa podmienok stanovených v odseku 2 a na návrh hlavného účastníka konania sa uskutoční nové pojednávanie. Všeobecný súd môže uskutočniť nové pojednávanie aj bez návrhu. Pokiaľ sa v súlade s článkom 91 písm. a) a d) a článkom 96 ods. 2 vykonali dôkazné prostriedky, musí sa uskutočniť nové pojednávanie. Ak sa nové pojednávanie neuskutoční, článok 21 ods. 2 sa neuplatní.

Článok 24

Kvórum trojčlenných alebo päťčlenných komôr

1.   Rozhodnutia trojčlenných alebo päťčlenných komôr sú platné len vtedy, ak zasadajú traja sudcovia.

2.   Ak pre prekážku toto kvórum nie je dosiahnuté v niektorej trojčlennej alebo päťčlennej komore, predseda danej komory určí iného sudcu z tej istej komory, ktorý nahradí neprítomného sudcu. Ak neprítomného sudcu nie je možné nahradiť sudcom z tej istej komory, predseda príslušnej komory na to upozorní predsedu Všeobecného súdu, ktorý podľa pravidiel stanovených Všeobecným súdom určí ďalšieho sudcu na dosiahnutie kvóra komory. Rozhodnutie o týchto pravidlách sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Ak toto kvórum prestalo byť dosiahnuté, pričom pojednávanie sa už uskutočnilo, sudca sa nahradí podľa podmienok stanovených v odseku 2 a na návrh hlavného účastníka konania sa uskutoční nové pojednávanie. Všeobecný súd môže uskutočniť nové pojednávanie aj bez návrhu. Pokiaľ sa v súlade s článkom 91 písm. a) a d) a článkom 96 ods. 2 vykonali dôkazné prostriedky, musí sa uskutočniť nové pojednávanie. Nové pojednávanie sa musí uskutočniť, ak sa majú nahradiť aspoň dvaja sudcovia, ktorí sa zúčastnili na pôvodnom pojednávaní. Ak sa nové pojednávanie neuskutoční, článok 21 ods. 2 sa neuplatní.

Štvrtá kapitola

PRIDELENIE A ZMENA PRIDELENIA VECÍ, URČENIE SUDCOV SPRAVODAJCOV, POSTÚPENIE VECI ROZHODOVACIEMU ZLOŽENIU A SAMOSUDCOVI

Článok 25

Pravidlá prideľovania vecí

1.   Všeobecný súd stanoví pravidlá, na základe ktorých budú veci prideľované jednotlivým komorám. Všeobecný súd môže poveriť jednu alebo viacero komôr, aby prejednávali veci v osobitných oblastiach a rozhodovali o nich.

2.   Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 26

Prvé pridelenie veci a určenie sudcu spravodajcu

1.   Po podaní návrhu na začatie konania predseda Všeobecného súdu čo najskôr pridelí vec niektorej z komôr podľa pravidiel stanovených Všeobecným súdom v súlade s článkom 25.

2.   V každej veci pridelenej komore jej predseda navrhne predsedovi Všeobecného súdu určenie sudcu spravodajcu. O návrhu rozhodne predseda Všeobecného súdu.

3.   Ak je v niektorej trojčlennej alebo päťčlennej komore počet sudcov pridelených k danej komore vyšší ako tri alebo päť, predseda komory rozhodne, ktorí zo sudcov sa zúčastnia na rozhodovaní o veci.

Článok 27

Určenie nového sudcu spravodajcu a zmena pridelenia veci

1.   V prípade prekážky vo výkone funkcie sudcu spravodajcu na ňu predseda príslušného rozhodovacieho zloženia upozorní predsedu Všeobecného súdu, ktorý určí nového sudcu spravodajcu. Pokiaľ nový sudca spravodajca nie je pridelený ku komore, ktorej bola vec pôvodne pridelená, prejednávať vec a rozhodovať o nej bude komora, v ktorej zasadá nový sudca spravodajca.

2.   V záujme zohľadnenia prípadu, keď určité veci spolu súvisia v predmete, môže predseda Všeobecného súdu po porade s príslušnými sudcami spravodajcami odôvodneným rozhodnutím zmeniť pridelenie týchto vecí s cieľom umožniť vykonanie úkonov vo všetkých príslušných veciach jedným sudcom spravodajcom. Pokiaľ sudca spravodajca, ktorému boli veci nanovo pridelené, nie je pridelený ku komore, ktorej boli veci pridelené pôvodne, prejednávať veci a rozhodovať o nich bude komora, v ktorej zasadá nový sudca spravodajca.

3.   V záujme riadneho výkonu spravodlivosti môže predseda Všeobecného súdu pred predložením predbežnej správy stanovenej v článku 87 po porade s príslušnými sudcami odôvodneným rozhodnutím výnimočne určiť iného sudcu spravodajcu. Pokiaľ tento sudca spravodajca nie je pridelený ku komore, ktorej bola vec pôvodne pridelená, prejednávať vec a rozhodovať o nej bude komora, v ktorej zasadá nový sudca spravodajca.

4.   Pred určením nového sudcu spravodajcu podľa odsekov 1 až 3 si predseda Všeobecného súdu vyžiada vyjadrenia predsedov príslušných komôr.

5.   Ak v dôsledku rozhodnutia predsedu Všeobecného súdu o pridelení sudcov do komôr došlo k zmene v zložení komôr, prejednávať vec a rozhodovať o nej bude komora, v ktorej zasadá po tomto rozhodnutí sudca spravodajca, pokiaľ sa o veci nekonala porada alebo sa nezačala ústna časť konania.

Článok 28

Postúpenie veci komore zasadajúcej s odlišným počtom sudcov

1.   Ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci alebo osobitné okolnosti, vec môže byť postúpená na prejednanie a rozhodnutie veľkej komore alebo komore zasadajúcej s odlišným počtom sudcov.

2.   Komora, ktorá vec prejednáva, alebo predseda Všeobecného súdu môžu v ktoromkoľvek štádiu konania bez návrhu alebo na návrh jedného z hlavných účastníkov konania navrhnúť plenárnemu zasadnutiu postúpenie veci podľa odseku 1.

3.   Plenárne zasadnutie rozhodne o postúpení veci komore zasadajúcej s vyšším počtom sudcov.

4.   Plenárne zasadnutie rozhodne o postúpení veci komore zasadajúcej s nižším počtom sudcov po vypočutí hlavných účastníkov konania.

5.   Ak o to požiada členský štát alebo inštitúcia Únie, ktoré sú účastníkmi konania, vec prejedná a rozhodne o nej komora, v ktorej zasadá aspoň päť sudcov.

Článok 29

Postúpenie veci samosudcovi

1.   Nasledujúce veci pridelené trojčlennej komore môže prejednať a rozhodnúť o nich sudca spravodajca konajúci ako samosudca, ak je to účelné so zreteľom na jednoduchosť právnej alebo skutkovej otázky, obmedzenú dôležitosť veci a neexistenciu iných osobitných okolností a ak boli postúpené za podmienok stanovených v tomto článku:

a)

veci uvedené v článku 171 nižšie;

b)

veci, v ktorých sa začalo konanie na základe návrhov podaných v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ, článkom 265 tretím odsekom ZFEÚ a článkom 268 ZFEÚ, z ktorých vyplývajú iba otázky, ktoré už objasnila ustálená judikatúra alebo ktoré sú súčasťou súboru právnych vecí s rovnakým predmetom konania a jedna z nich už bola právoplatne rozhodnutá;

c)

veci, v ktorých sa začalo konanie na základe návrhov podaných v súlade s článkom 272 ZFEÚ.

2.   Postúpenie samosudcovi je vylúčené:

a)

pri žalobách o neplatnosť proti všeobecne záväznému právnemu aktu alebo vo veciach, v ktorých sa výslovne vzniesla námietka nezákonnosti proti všeobecne záväznému právnemu aktu;

b)

vo veciach, ktoré sa týkajú uplatňovania pravidiel:

hospodárskej súťaže a kontroly koncentrácií,

týkajúcich sa pomoci poskytovanej štátmi,

týkajúcich sa ochrany obchodných opatrení,

týkajúcich sa spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, s výnimkou vecí, ktoré sú súčasťou súboru právnych vecí s rovnakým predmetom konania a jedna z nich už bola právoplatne rozhodnutá.

3.   Rozhodnutie o postúpení veci samosudcovi prijíma po vypočutí hlavných účastníkov konania trojčlenná komora, pred ktorou konanie prebieha. Ak členský štát alebo inštitúcia Únie, ktoré sú účastníkmi konania, namietajú prejednanie veci a rozhodnutie o nej samosudcom, vec naďalej prejednáva a rozhoduje o nej komora, ktorej členom je sudca spravodajca.

4.   Samosudca vráti vec komore, ak zistí, že už nie sú splnené podmienky jej postúpenia samosudcovi.

Piata kapitola

URČENIE GENERÁLNYCH ADVOKÁTOV

Článok 30

Určenie generálneho advokáta

Všeobecnému súdu môže pomáhať generálny advokát, ak si to vyžaduje právna obťažnosť alebo skutková zložitosť veci.

Článok 31

Spôsoby určenia generálneho advokáta

1.   Rozhodnutie o určení generálneho advokáta pre určitú vec prijíma plenárne zasadnutie na návrh komory, ktorej bola vec pridelená alebo postúpená.

2.   Predseda Všeobecného súdu určí sudcu, ktorý bude vykonávať funkciu generálneho advokáta v danej veci.

3.   Po určení generálneho advokáta a pred prijatím rozhodnutí stanovených v článkoch 16, 28, 45, 68, 70, 83, 87, 90, 92, 98, 103, 105, 106, 113, 126 až 132, 144, 151, 165, 168, 169 a 207 až 209 generálny advokát predloží svoje pripomienky.

Šiesta kapitola

KANCELÁRIA VŠEOBECNÉHO SÚDU

Prvý oddiel

Tajomník Všeobecného súdu

Článok 32

Vymenovanie tajomníka

1.   Všeobecný súd vymenúva svojho tajomníka.

2.   Ak miesto tajomníka nie je obsadené, uverejní sa oznam v Úradnom vestníku Európskej únie. Záujemcovia predložia prihlášku v lehote nie kratšej ako tri týždne, ktorá obsahuje úplné údaje o štátnej príslušnosti, vysokoškolskom vzdelaní, jazykových znalostiach, súčasnom a predchádzajúcich povolaniach a prípadných skúsenostiach v súdnej a medzinárodnej oblasti.

3.   Hlasovanie sa uskutoční spôsobom stanoveným v článku 9 ods. 3.

4.   Tajomník sa vymenúva na šesť rokov. Tajomník môže byť vymenovaný znova. Všeobecný súd môže tajomníka vo výkone funkcie opätovne vymenovať do funkcie bez uplatnenia postupu stanoveného v odseku 2. V takom prípade sa použije odsek 3

5.   Tajomník skladá sľub stanovený v článku 5 a podpisuje vyhlásenie stanovené v článku 6.

6.   Tajomník môže byť z funkcie odvolaný iba vtedy, ak už nespĺňa požadované podmienky alebo ak si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Všeobecný súd rozhodne bez prítomnosti tajomníka po tom, ako mu dal možnosť vyjadriť sa.

7.   Ak tajomník svoju funkciu prestane vykonávať pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, Všeobecný súd vymenuje nového tajomníka na šesť rokov.

8.   Meno tajomníka zvoleného v súlade s týmto článkom sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 33

Zástupca tajomníka

Všeobecný súd môže rovnakým spôsobom, akým vymenoval tajomníka, vymenovať jedného alebo viacerých jeho zástupcov, ktorí mu pomáhajú a zastupujú ho v prípade prekážky vo výkone funkcie.

Článok 34

Prekážka vo výkone funkcie tajomníka a jeho zástupcu

V prípade prekážky vo výkone funkcie tajomníka, prípadne jeho zástupcu predseda Všeobecného súdu poverí úradníkov alebo zamestnancov vykonávaním funkcie tajomníka.

Článok 35

Právomoci tajomníka

1.   Tajomník je pod dohľadom predsedu Všeobecného súdu zodpovedný za prijímanie, odosielanie a ukladanie všetkých písomností, ako aj za ich doručovanie v rozsahu stanovenom týmto poriadkom.

2.   Tajomník pomáha členom Všeobecného súdu pri výkone ich funkcií.

3.   Tajomník uchováva pečate a je zodpovedný za archív. Zabezpečuje uverejňovanie úradných publikácií Všeobecného súdu, najmä Zbierky rozhodnutí, a sprístupňovanie dokumentov týkajúcich sa Všeobecného súdu na internete.

4.   Tajomník za pomoci služieb Súdneho dvora Európskej únie zabezpečuje pod dohľadom predsedu Všeobecného súdu správu finančné riadenie a účtovníctvo Všeobecného súdu.

5.   Pokiaľ ustanovenia tohto poriadku nestanovujú niečo iné, tajomník sa zúčastňuje na všetkých zasadnutiach Všeobecného súdu.

Článok 36

Vedenie registra

1.   Pod dohľadom tajomníka vedie kancelária Všeobecného súdu register, do ktorého sa postupne zapisujú všetky podania v poradí, v akom boli podané.

2.   Tajomník vyznačí zápis podania do registra na jeho origináloch alebo na podaniach, ktoré sa považujú za ich originály v zmysle rozhodnutia prijatého podľa článku 74, a na žiadosť účastníkov konania aj na kópiách predložených na tento účel.

3.   Zápisy do registra a vyznačenia podľa odseku 2 majú povahu verejnej listiny.

Článok 37

Nahliadnutie do registra

Každý môže nahliadnuť do registra v kancelárii Všeobecného súdu a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka kancelárie Všeobecného súdu, ktorý stanovil Všeobecný súd na základe návrhu tajomníka, si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy.

Článok 38

Prístup k spisu

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 68 ods. 4, článkov 103 až 105 a článku 144 ods. 7, každý účastník konania môže získať prístup k spisu a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka kancelárie Všeobecného súdu uvedeného v článku 37 kópie podaní a overené kópie súdnych rozsudkov a uznesení.

2.   Žiadna tretia osoba, súkromná či verejná, nemá prístup k spisu bez výslovného súhlasu predsedu Všeobecného súdu udeleného po vypočutí účastníkov konania. Úplný alebo čiastočný súhlas možno udeliť len na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať podrobné odôvodnenie oprávneného záujmu na prístupe k príslušnému spisu.

Druhý oddiel

Iné oddelenia

Článok 39

Úradníci a ostatní zamestnanci

1.   Úradníci a ostatní zamestnanci, ktorých úlohou je priamo pomáhať predsedovi, sudcom a tajomníkovi, sa vymenúvajú podľa nariadenia o služobnom poriadku úradníkov a podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov. Podliehajú tajomníkovi pod dohľadom predsedu Všeobecného súdu.

2.   V prítomnosti tajomníka skladajú pred predsedom Všeobecného súdu jeden z nasledujúcich sľubov:

„Sľubujem, že funkciu, ktorá mi bola zverená Všeobecným súdom, budem vykonávať čestne, obozretne a podľa svojho najlepšieho svedomia.“

alebo

„Slávnostne sľubujem, že funkciu, ktorá mi bola zverená Všeobecným súdom, budem vykonávať čestne, obozretne a podľa svojho najlepšieho svedomia.“

Siedma kapitola

ČINNOSŤ VŠEOBECNÉHO SÚDU

Článok 40

Miesto zasadania Všeobecného súdu

Všeobecný súd môže pre jedno alebo viac zasadnutí určiť ako miesto zasadania miesto odlišné od svojho sídla.

Článok 41

Časový rozvrh činností Všeobecného súdu

1.   Súdny rok sa začína 1. septembra kalendárneho roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka.

2.   Všeobecný súd stanovuje súdne prázdniny.

3.   V naliehavom prípade môžu predseda Všeobecného súdu a predsedovia komôr zvolať sudcov, prípadne generálneho advokáta aj počas súdnych prázdnin.

4.   Všeobecný súd dodržiava oficiálne sviatky v mieste svojho sídla.

5.   Všeobecný súd môže v odôvodnených prípadoch poskytnúť ktorémukoľvek sudcovi dovolenku.

6.   Dni súdnych prázdnin sa každý rok uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 42

Plenárne zasadnutie

1.   Rozhodnutia o správnych záležitostiach a rozhodnutia uvedené v článkoch 7, 9, 11, 13, 15, 16, 18, 25, 28, 31 až 33, 41, 74 a 224 prijíma Všeobecný súd na plenárnom zasadnutí, na ktorom sa s hlasovacím právom zúčastňujú všetci sudcovia, pokiaľ ustanovenia tohto poriadku nestanovujú niečo iné. Ak Všeobecný súd nerozhodne inak, na plenárnom zasadnutí sa zúčastňuje aj tajomník.

2.   Ak sa po zvolaní plenárneho zasadnutia zistí, že nie je dosiahnuté kvórum uvedené v článku 17 štvrtom odseku štatútu, predseda Všeobecného súdu odročí zasadnutie dovtedy, kým sa požadované kvórum nedosiahne.

Článok 43

Vyhotovenie zápisnice

1.   Ak Všeobecný súd zasadá za účasti tajomníka, tajomník vyhotoví v prípade potreby zápisnicu, ktorú podpisuje spolu s predsedom Všeobecného súdu alebo predsedom komory.

2.   Ak Všeobecný súd zasadá v neprítomnosti tajomníka, poverí služobne najmladšieho sudcu podľa článku 8, aby v prípade potreby vyhotovil zo zasadnutia zápisnicu, ktorú podpisuje tento sudca spolu s predsedom Všeobecného súdu alebo predsedom komory.

HLAVA II

JAZYKOVÝ REŽIM

Článok 44

Jazyky konania

Jazykmi konania sú angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.

Článok 45

Určenie jazyka konania

1.   Pri žalobách v zmysle článku 1 si jazyk konania zvolí žalobca, okrem týchto prípadov:

a)

ak je žalovaným členský štát alebo fyzická či právnická osoba z niektorého členského štátu, jazykom konania je úradný jazyk tohto štátu. Ak má takýto štát viacero úradných jazykov, žalobca si môže zvoliť niektorý z nich;

b)

na základe spoločnej žiadosti hlavných účastníkov konania môže Všeobecný súd povoliť, aby bol počas celého konania alebo jeho časti používaný jeden z ďalších jazykov uvedených v článku 44;

c)

na žiadosť niektorého z účastníkov konania a po vypočutí ostatných účastníkov konania sa Všeobecný súd môže odchýliť od ustanovení písmena b) a povoliť použitie jedného z ďalších jazykov uvedených v článku 44 ako jazyka konania, a to pre celé konanie alebo pre jeho časť; takúto žiadosť nemôže podať inštitúcia.

2.   O takejto žiadosti rozhoduje predseda a v prípade, že chce žiadosti vyhovieť bez súhlasu ostatných účastníkov konania, musí rozhodnutie o nej postúpiť Všeobecnému súdu.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 písm. b) a c):

a)

v prípade odvolania proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu uvedeného v článkoch 9 a 10 prílohy I štatútu je jazykom konania jazyk, v ktorom je vyhlásené alebo vydané rozhodnutie Súdu pre verejnú službu, proti ktorému odvolanie smeruje;

b)

v prípade návrhov na opravu, na doplnenie rozhodnutia, na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu tretej osoby na zmenu rozhodnutia a návrhov na výklad rozhodnutia a na obnovu konania alebo v prípade námietok týkajúcich sa nahraditeľných trov konania je jazykom konania jazyk, v ktorom bolo vyhlásené alebo vydané rozhodnutie, na ktoré sa tieto návrhy alebo námietky vzťahujú.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 písm. b) a c), na konania o žalobách podaných proti rozhodnutiam odvolacích senátov Úradu uvedeného v článku 1 týkajúce sa uplatňovania právnych noriem duševného vlastníctva:

a)

si jazyk konania zvolí žalobca, pokiaľ bol jediným účastníkom konania pred odvolacím senátom Úradu;

b)

jazyk žaloby, ktorý si zvolil žalobca spomedzi jazykov uvedených v článku 44, bude jazykom konania, ak proti tomu žiadny iný účastník konania pred odvolacím senátom Úradu nepodá námietku v lehote, ktorú na tento účel určí tajomník po podaní žaloby;

c)

v prípade námietky iného účastníka konania pred odvolacím senátom Úradu ako žalobcu proti jazyku žaloby bude jazykom konania jazyk rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté pred Všeobecným súdom; v takom prípade preklad žaloby do jazyka konania zabezpečí tajomník.

Článok 46

Použitie jazyka konania

1.   Jazyk konania sa použije najmä v podaniach a prednesoch účastníkov konania a takisto v predložených prílohách, ako aj v zápisniciach a rozhodnutiach Všeobecného súdu.

2.   Každá predložená príloha, ktorá bola vyhotovená v inom jazyku ako v jazyku konania, musí byť preložená do jazyka konania.

3.   Ak sú prílohy rozsiahle, možno preklad obmedziť na výňatky z nich. Predseda však môže kedykoľvek z vlastného podnetu alebo na žiadosť účastníka konania požadovať podrobnejší alebo úplný preklad.

4.   Odchylne od predchádzajúcich ustanovení sú členské štáty oprávnené používať svoje úradné jazyky, ak sú vedľajšími účastníkmi konania pred Všeobecným súdom. Toto ustanovenie sa vzťahuje na ich písomné podania a na ich ústne vyjadrenia. Ich preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

5.   Zmluvným stranám Dohody o EHP, ktoré nie sú členskými štátmi, a Dozornému úradu EZVO možno povoliť, aby používali niektorý z jazykov uvedených v článku 44 odlišný od jazyka konania, ak sú vedľajšími účastníkmi konania pred Všeobecným súdom. Toto ustanovenie sa vzťahuje na ich písomné podania a ústne vyjadrenia. Ich preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

6.   Ak svedkovia alebo znalci vyhlásia, že nie sú schopní náležite sa vyjadriť v niektorom z jazykov uvedených v článku 44, môže im predseda povoliť, aby vyjadrenie predniesli v inom jazyku. Jeho preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

7.   Predseda pri vedení ústnych pojednávaní a sudcovia, prípadne generálny advokát pri kladení otázok a generálny advokát vo svojich návrhoch môžu namiesto jazyka konania používať niektorý z jazykov uvedených v článku 44. Preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

Článok 47

Zodpovednosť tajomníka za jazykovú oblasť

Tajomník zabezpečí, aby na žiadosť ktoréhokoľvek sudcu, generálneho advokáta alebo účastníka konania bolo všetko, čo bolo povedané či napísané počas konania pred Všeobecným súdom, preložené do niektorého z jazykov, ktorý si zvolia z jazykov uvedených v článku 44.

Článok 48

Jazykový režim úradných publikácií Všeobecného súdu

Úradné publikácie Všeobecného súdu sa uverejňujú v jazykoch uvedených v článku 1 nariadenia Rady č. 1.

Článok 49

Záväzné znenie dokumentov

Znenie dokumentov vyhotovených v jazyku konania alebo v ktoromkoľvek inom jazyku povolenom podľa článkov 45 a 46 je záväzné.

HLAVA III

ŽALOBY

Článok 50

Pôsobnosť

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú na žaloby v zmysle článku 1.

Prvá kapitola

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Prvý oddiel

Zastúpenie účastníkov konania

Článok 51

Povinnosť zastúpenia

1.   Účastníkov konania musí zastupovať splnomocnený zástupca alebo advokát podľa podmienok stanovených v článku 19 štatútu.

2.   Advokát, ktorý zastupuje účastníka konania v konaní pred Všeobecným súdom alebo mu poskytuje právnu pomoc, musí v kancelárii Všeobecného súdu uložiť osvedčenie o tom, že je oprávnený zastupovať v konaní pred súdom členského štátu alebo zmluvného štátu Dohody o EHP.

3.   Advokáti musia v prípade, že účastníkom konania, ktorého zastupujú, je právnická osoba podľa súkromného práva, uložiť v kancelárii Všeobecného súdu plnomocenstvo udelené touto osobou.

4.   Ak listiny uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú uložené, tajomník určí dotknutému účastníkovi konania primeranú lehotu na ich predloženie. Ak v určenej lehote nedôjde k predloženiu požadovaných listín, Všeobecný súd rozhodne, či má nesplnenie tejto náležitosti za následok formálnu neprípustnosť žaloby alebo vyjadrenia.

Druhý oddiel

Práva a povinnosti zástupcov účastníkov konania

Článok 52

Výsady, imunity a výhody

1.   Splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti, ktorí vystupujú pred Všeobecným súdom alebo na základe jeho dožiadania pred iným súdom, požívajú imunitu vo vzťahu k svojim ústnym vyjadreniam a písomným podaniam týkajúcim sa veci alebo účastníkov konania.

2.   Splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti požívajú okrem toho ďalšie výsady a výhody:

a)

žiadne z dokumentov a listín týkajúcich sa konania nepodliehajú prehliadke a nesmú byť zadržané; v prípade pochybností môžu colní úradníci alebo polícia tieto dokumenty a listiny zapečatiť a bezodkladne ich odovzdať na preskúmanie Všeobecnému súdu za prítomnosti tajomníka a dotknutej osoby;

b)

splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti majú právo na voľnosť pohybu v rozsahu nevyhnutnom na plnenie svojich úloh.

Článok 53

Postavenie zástupcov účastníkov konania

1.   Oprávnené osoby môžu požívať výsady, imunity a výhody stanovené v článku 52 až po preukázaní svojho postavenia nasledujúcim spôsobom:

a)

splnomocnení zástupcovia úradným dokladom vystaveným účastníkom konania, ktorého zastupujú; jeho kópiu účastník bezodkladne doručí tajomníkovi;

b)

advokáti osvedčením o tom, že sú oprávnení zastupovať v konaní pred súdom členského štátu alebo zmluvného štátu Dohody o EHP, a ak je účastník konania, ktorého zastupujú, právnická osoba podľa súkromného práva, plnomocenstvom udeleným touto osobou;

c)

poradcovia plnomocenstvom udeleným účastníkom, ktorému pomáhajú.

2.   V prípade potreby im tajomník vydá osvedčenie. Platnosť tohto osvedčenia je časovo obmedzená. Môže byť skrátená alebo predĺžená v závislosti od dĺžky konania.

Článok 54

Zbavenie imunity

1.   Výsady, imunity a výhody uvedené v článku 52 sa udeľujú výhradne v záujme riadneho priebehu konania.

2.   Všeobecný súd môže rozhodnúť o zbavení imunity, ak usúdi, že sa tým nenaruší riadny priebeh konania.

Článok 55

Vylúčenie z konania

1.   Ak sa Všeobecný súd domnieva, že správanie splnomocneného zástupcu, poradcu či advokáta pred Všeobecným súdom alebo voči predsedovi, sudcovi či tajomníkovi Všeobecného súdu je nezlučiteľné s dôstojnosťou Všeobecného súdu alebo požiadavkou riadneho výkonu spravodlivosti alebo že tento splnomocnený zástupca, poradca či advokát zneužíva svoje oprávnenia na iné účely, než na aké mu boli udelené, informuje o tom dotknutú osobu. Všeobecný súd o tom môže informovať príslušné orgány, v ktorých právomoci je dotknutá osoba. Tejto osobe sa zašle kópia listu zaslaného týmto orgánom.

2.   Z tých istých dôvodov môže Všeobecný súd kedykoľvek po vypočutí dotknutej osoby rozhodnúť o vylúčení splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta z konania odôvodneným uznesením. Toto uznesenie je okamžite vykonateľné.

3.   Ak sa splnomocnený zástupca, poradca alebo advokát z konania vylúči, konanie sa preruší na čas určený predsedom, aby si dotknutý účastník konania mohol zvoliť iného splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta.

4.   Rozhodnutia prijaté podľa ustanovení tohto článku môžu byť zrušené.

Článok 56

Vysokoškolskí učitelia

Ustanovenia tohto oddielu sa vzťahujú aj na vysokoškolských učiteľov uvedených v článku 19 siedmom odseku štatútu.

Tretí oddiel

Doručovanie

Článok 57

Spôsoby doručovania

1.   Bez toho, aby boli dotknuté článok 77 ods. 2 a článok 80 ods. 1, doručovanie stanovené štatútom a týmto poriadkom zabezpečuje tajomník spôsobom uvedeným v odseku 4 alebo faxom.

2.   Ak písomnosť z technických príčin alebo z dôvodu povahy či rozsahu písomnosti nemožno doručiť spôsobom uvedeným v odseku 1, doručí sa na adresu zástupcu dotknutého účastníka konania zaslaním kópie príslušného dokumentu doporučenou poštovou zásielkou s doručenkou alebo osobným odovzdaním kópie príslušného dokumentu, ktorého prevzatie adresát potvrdí. Adresát je o tom informovaný spôsobom uvedeným v odseku 4 alebo faxom. Doporučená poštová zásielka sa považuje za doručenú adresátovi desiaty deň po jej podaní na pošte v mieste, kde má Všeobecný súd sídlo, pokiaľ doručenkou nie je preukázané, že zásielka bola prijatá v iný deň, alebo pokiaľ adresát v lehote troch týždňov, odkedy bol informovaný spôsobom uvedeným v odseku 4 alebo faxom, neinformuje tajomníka, že mu písomnosť doručená nebola.

3.   Kópie písomností doručovaných podľa odseku 2 vyhotovuje a ich pravosť overuje tajomník, okrem prípadu, keď ide o písomnosti účastníkov konania podľa článku 73 ods. 2.

4.   Všeobecný súd môže rozhodnutím určiť podmienky, za ktorých môže byť písomnosť doručená elektronicky. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Štvrtý oddiel

Lehoty

Článok 58

Počítanie lehôt

1.   Procesné lehoty uvedené v Zmluvách, štatúte a tomto poriadku sa počítajú takto:

a)

ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch viaže na určitú udalosť alebo úkon, deň, keď táto udalosť nastala alebo keď bol tento úkon urobený, sa do lehoty nezapočítava;

b)

lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch sa končí uplynutím dňa, ktorý má v poslednom týždni, mesiaci alebo roku rovnaké pomenovanie alebo číslo ako deň, keď nastala udalosť alebo keď bol urobený úkon určujúci počiatok plynutia lehoty. Ak pri lehote vyjadrenej v mesiacoch alebo rokoch v poslednom mesiaci takýto deň chýba, lehota sa končí uplynutím posledného dňa tohto mesiaca;

c)

ak je lehota vyjadrená v mesiacoch a dňoch, počítajú sa najprv celé mesiace a potom dni;

d)

lehoty zahŕňajú soboty, nedele a oficiálne sviatky;

e)

lehoty neprestávajú plynúť počas súdnych prázdnin.

2.   Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

3.   Zoznam oficiálnych sviatkov vypracovaný Súdnym dvorom, ktorý sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, je platný aj pre Všeobecný súd.

Článok 59

Podanie žaloby proti aktu inštitúcie uverejnenému v Úradnom vestníku Európskej únie

Ak začne lehota na podanie žaloby proti aktu inštitúcie plynúť odo dňa uverejnenia tohto aktu v Úradnom vestníku Európskej únie, lehota sa podľa článku 58 ods. 1 písm. a) počíta od konca 14. dňa po tomto uverejnení.

Článok 60

Lehota zohľadňujúca vzdialenosť

K procesným lehotám sa pripočíta desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.

Článok 61

Určenie a predĺženie lehôt

1.   Lehoty určené podľa tohto poriadku môže predĺžiť orgán, ktorý ich určil.

2.   Predseda môže splnomocniť tajomníka na určenie niektorých lehôt, ako aj na ich predĺženie, čo podľa tohto poriadku inak prináleží jemu.

Článok 62

Procesné písomnosti podané po uplynutí lehoty

Procesná písomnosť podaná do kancelárie Všeobecného súdu po uplynutí lehoty určenej predsedom alebo tajomníkom podľa tohto poriadku môže byť prijatá iba na základe rozhodnutia predsedu v tomto zmysle.

Piaty oddiel

Priebeh konania a prejednanie vecí

Článok 63

Priebeh konania

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v štatúte alebo v tomto poriadku, konanie pred Všeobecným súdom pozostáva z písomnej a ústnej časti konania.

Článok 64

Kontradiktórnosť konania

S výnimkou ustanovení článku 68 ods. 4, článku 104, článku 105 ods. 8, ako aj článku 144 ods. 7 Všeobecný súd zohľadní len procesné písomnosti a prílohy, s ktorými sa zástupcovia účastníkov konania mali možnosť oboznámiť a ku ktorým mali možnosť sa vyjadriť.

Článok 65

Doručovanie procesných písomností a rozhodnutí prijatých v priebehu konania

1.   S výnimkou ustanovení článku 68 ods. 4, článkov 103 až 105, ako aj článku 144 ods. 7 sa procesné písomnosti a prílohy vložené do spisu doručia účastníkom konania.

2.   Rozhodnutia prijaté v priebehu konania a vložené do spisu oznámi účastníkom konania tajomník.

Článok 66

Anonymizácia a vynechanie niektorých údajov vo vzťahu k verejnosti

Všeobecný súd môže na základe odôvodneného návrhu účastníka konania predloženého samostatným podaním alebo bez návrhu vynechať meno účastníka konania alebo ďalších osôb spomenutých v rámci konania, ako aj niektoré údaje v dokumentoch týkajúcich sa veci, ku ktorým má prístup verejnosť, ak existujú legitímne dôvody na to, aby totožnosť osoby alebo obsah týchto údajov zostali dôverné.

Článok 67

Poradie prejednávania vecí

1.   Všeobecný súd prejednáva predložené veci v poradí, v akom sa pripravili na prejednanie.

2.   S prihliadnutím na osobitné okolnosti môže predseda rozhodnúť, že vec bude prejednaná prednostne.

Článok 68

Spojenie vecí

1.   Viaceré veci, ktoré majú ten istý predmet konania, môžu byť kedykoľvek bez návrhu alebo na návrh hlavného účastníka konania z dôvodu svojej vzájomnej súvislosti spojené na spoločné konanie na účely písomnej alebo ústnej časti konania alebo na účely konečného rozhodnutia, a to alternatívne alebo kumulatívne.

2.   O spojení vecí rozhoduje predseda. Pred prijatím tohto rozhodnutia predseda určí hlavným účastníkom konania lehotu na predloženie pripomienok k prípadnému spojeniu vecí, ak sa v tejto súvislosti ešte nevyjadrili.

3.   Spojené veci môžu byť znova vylúčené na samostatné konania podľa podmienok stanovených v odseku 2.

4.   Všetci účastníci konania v spojených veciach môžu v kancelárii Všeobecného súdu nahliadnuť do spisov týkajúcich sa vecí dotknutých spojením. Predseda však na žiadosť účastníka konania môže z takéhoto nahliadnutia uznesením vylúčiť niektoré údaje zo spisu, ktoré majú dôvernú povahu.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, procesné písomnosti založené do spisov týkajúcich sa vecí dotknutých spojením sa doručia účastníkom konania v spojených veciach, pokiaľ zástupcovia týchto účastníkov o to požiadajú a súhlasili so spôsobom doručovania podľa článku 57 ods. 4.

Článok 69

Prerušenie konania

Bez toho, aby bol dotknutý článok 163, konanie môže byť prerušené:

a)

v prípadoch uvedených v článku 54 treťom odseku štatútu;

b)

ak bolo na Súdnom dvore odvolaním napadnuté rozhodnutie Všeobecného súdu, ktorým sa rozhodlo len o časti prejednávanej veci, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o prekážke konania súvisiacej s námietkou nepríslušnosti alebo neprípustnosti, alebo rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania;

c)

na návrh hlavného účastníka konania so súhlasom druhého hlavného účastníka konania;

d)

v ďalších osobitných prípadoch, ak si to vyžaduje riadny výkon spravodlivosti.

Článok 70

Rozhodnutie o prerušení konania a rozhodnutie o pokračovaní v konaní

1.   O prerušení konania rozhoduje predseda. Pred prijatím tohto rozhodnutia predseda určí hlavným účastníkom konania lehotu na predloženie pripomienok k prípadnému prerušeniu konania, ak sa v tejto súvislosti ešte nevyjadrili.

2.   Rozhodnutie o pokračovaní v konaní pred uplynutím doby prerušenia alebo uvedené v článku 71 ods. 3 sa prijíma spôsobom uvedeným v odseku 1.

Článok 71

Trvanie a účinky prerušenia konania

1.   Prerušenie konania je účinné odo dňa uvedeného v rozhodnutí o prerušení konania, alebo ak tento deň nie je uvedený, odo dňa vydania tohto rozhodnutia.

2.   Počas prerušenia konania sú prerušené všetky procesné lehoty s výnimkou lehoty na podanie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania uvedenej v článku 143 ods. 1.

3.   Ak v rozhodnutí o prerušení nie je určená doba jeho prerušenia, prerušenie sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o pokračovaní v konaní, alebo ak tento deň nie je uvedený, odo dňa vydania tohto rozhodnutia.

4.   Odo dňa, keď sa po prerušení v konaní pokračuje, sa procesné lehoty prerušeného konania nahrádzajú novými lehotami, ktoré začínajú plynúť odo dňa tohto pokračovania.

Druhá kapitola

PODANIA

Článok 72

Spoločné pravidlá týkajúce sa podaní

1.   Podanie sa predkladá do kancelárie Všeobecného súdu buď v papierovej verzii, prípadne po zaslaní kópie originálu tohto podania faxom v súlade s článkom 73 ods. 3, alebo spôsobom uvedeným v rozhodnutí Všeobecného súdu prijatom podľa článku 74.

2.   Na každom podaní sa uvedie dátum. Pri počítaní procesných lehôt sú rozhodujúce jedine dátum a hodina doručenia do kancelárie Všeobecného súdu platné v Luxemburskom veľkovojvodstve.

3.   Ku každému podaniu sa priložia prílohy, na ktoré sa účastník konania odvoláva, a ich zoznam.

4.   Ak je niektorá príloha z dôvodu rozsiahlosti k podaniu priložená iba vo forme výňatkov, celá príloha alebo jej úplná kópia sa uloží v kancelárii Všeobecného súdu.

5.   Inštitúcie musia v lehotách určených predsedom predložiť preklady všetkých podaní do iných jazykov uvedených v článku 1 nariadenia Rady č. 1.

Článok 73

Predloženie podania do kancelárie Všeobecného súdu v papierovej verzii

1.   Originál podania v papierovej verzii musí byť vlastnoručne podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom účastníka konania.

2.   Všeobecnému súdu sa predkladá originál a všetky prílohy v ňom uvedené spolu s tromi kópiami určenými Všeobecnému súdu a po jednej kópii pre každého účastníka konania. Správnosť týchto kópií potvrdzuje účastník konania, ktorý ich predkladá.

3.   Odchylne od ustanovení článku 72 ods. 2 druhej vety sa na účely zachovania procesných lehôt za deň doručenia podania považujú deň a hodina, keď bola úplná kópia podpísaného originálu podania spolu so zoznamom príloh uvedeným v článku 72 ods. 3 doručená kancelárii Všeobecného súdu faxom, za predpokladu, že podpísaný originál podania spolu s prílohami a kópiami uvedenými v odseku 2 sa predloží kancelárii Všeobecného súdu najneskoršie do desiatich dní po tomto doručení. Na túto desaťdňovú lehotu sa článok 60 nepoužije.

Článok 74

Elektronické podanie

Všeobecný súd môže rozhodnutím určiť podmienky, za ktorých sa podanie zaslané do kancelárie Všeobecného súdu elektronicky považuje za originál tohto podania. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 75

Dĺžka podaní

1.   Všeobecný súd určí v súlade s článkom 224 maximálnu dĺžku podaní, ktoré sa mu podávajú v rámci tejto hlavy.

2.   Prekročenie maximálnej dĺžky podaní môže predseda povoliť iba v prípadoch, ktoré sú právne alebo skutkovo osobitne zložité.

Tretia kapitola

PÍSOMNÁ ČASŤ KONANIA

Článok 76

Náležitosti žaloby

Žaloba uvedená v článku 21 štatútu obsahuje:

a)

meno a adresu žalobcu;

b)

označenie a adresu zástupcu žalobcu;

c)

označenie žalovaného, proti ktorému žaloba smeruje;

d)

predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov;

e)

návrhy žalobcu;

f)

v prípade potreby dôkazy a návrhy dôkazov.

Článok 77

Informácie na účely doručovania

1.   Na účely konania sa v žalobe uvedie, či spôsob doručovania, s ktorým zástupca žalobcu súhlasí, je spôsob uvedený v článku 57 ods. 4 alebo fax.

2.   Ak žaloba nespĺňa náležitosti uvedené v odseku 1, budú sa všetky písomnosti na účely konania určené pre dotknutého účastníka konania doručovať, dokiaľ sa tento nedostatok neodstráni, doporučenou poštovou zásielkou adresovanou jeho zástupcovi. Za riadne doručenie doporučenej zásielky sa považuje jej odovzdanie na poštu v mieste sídla Všeobecného súdu.

Článok 78

Prílohy žaloby

1.   Ak je to potrebné, k žalobe sa priložia dokumenty uvedené v článku 21 druhom odseku štatútu.

2.   K žalobe podanej na základe arbitrážnej doložky pripojenej k súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej zmluve uzavretej Úniou alebo v mene Únie podľa článku 272 ZFEÚ sa priloží jeden exemplár zmluvy, ktorá obsahuje túto doložku.

3.   Ak je žalobca právnickou osobou podľa súkromného práva, k žalobe tiež prikladá aktuálny dôkaz o svojej existencii ako právnickej osoby (výpis z obchodného registra, výpis z registra združení alebo akýkoľvek iný úradný doklad).

4.   K žalobe sa priložia dokumenty uvedené v článku 51 ods. 2 a 3.

5.   Ak žaloba nespĺňa náležitosti stanovené v odsekoch 1 až 4, tajomník určí žalobcovi primeranú lehotu na predloženie dokumentov uvedených vyššie. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov žaloby, Všeobecný súd rozhodne, či má nesplnenie týchto náležitostí za následok formálnu neprípustnosť žaloby.

Článok 79

Oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie

O každej žalobe sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní oznámenie, ktoré obsahuje dátum podania žaloby, meno hlavných účastníkov konania, návrhy na rozhodnutie, ako aj označenie dôvodov a hlavných tvrdení, na ktorých je žaloba založená.

Článok 80

Doručenie žaloby

1.   Žaloba sa doručí žalovanému zaslaním overenej kópie žaloby doporučenou poštovou zásielkou s doručenkou alebo osobným odovzdaním tejto kópie, ktorej prevzatie adresát potvrdí. Ak žalovaný vopred súhlasil s tým, že sa mu žaloby budú doručovať spôsobom uvedeným v článku 57 ods. 4 alebo faxom, žalobu možno doručiť týmto spôsobom.

2.   V prípadoch uvedených v článku 78 ods. 5 sa však doručenie vykoná až po odstránení nedostatkov alebo až po tom, ako Všeobecný súd vyhlási, že žaloba je prípustná s ohľadom na náležitosti vymenované v uvedenom článku.

Článok 81

Vyjadrenie žalovaného

1.   V lehote dvoch mesiacov od doručenia žaloby predloží žalovaný svoje vyjadrenie, ktoré obsahuje:

a)

meno a adresu žalovaného;

b)

označenie a adresu zástupcu žalovaného;

c)

dôvody a tvrdenia, na ktorých je vyjadrenie založené;

d)

návrhy žalovaného;

e)

v prípade potreby dôkazy a návrhy dôkazov.

2.   Na vyjadrenie žalovaného sa použijú článok 77 a článok 78 ods. 3 až 5.

3.   Na základe odôvodnenej žiadosti žalovaného môže predseda za výnimočných okolností predĺžiť lehotu stanovenú v odseku 1.

Článok 82

Zaslanie dokumentov

Ak Európsky parlament, Rada alebo Európska komisia nie sú účastníkmi konania, Všeobecný súd im zašle kópie žaloby a vyjadrenia žalovaného bez príloh, aby mali možnosť posúdiť, či nie je namietaná neuplatniteľnosť niektorého z ich právnych aktov podľa článku 277 ZFEÚ.

Článok 83

Replika a duplika

1.   Žalobu a vyjadrenie žalovaného možno doplniť replikou žalobcu a duplikou žalovaného, pokiaľ Všeobecný súd nerozhodne, že druhá výmena vyjadrení nie je nevyhnutná, pretože spis je dostatočne úplný.

2.   Ak Všeobecný súd rozhodne, že druhá výmena nie je nevyhnutná, môže ešte hlavným účastníkom konania povoliť, aby doplnili spis, pokiaľ žalobca predloží odôvodnenú žiadosť v tomto zmysle v lehote dvoch týždňov od doručenia tohto rozhodnutia.

3.   Predseda určí lehotu na predloženie týchto vyjadrení. Môže spresniť otázky, ktorých by sa mala replika alebo duplika týkať.

Štvrtá kapitola

DÔVODY, DÔKAZY A ÚPRAVA ŽALOBY

Článok 84

Nové dôvody

1.   Uviesť nové dôvody počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

2.   V prípade potreby sú nové dôvody predložené počas druhej výmeny vyjadrení a tak sa aj označia. Ak sú právne a skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú predloženie nových dôvodov, známe po druhej výmene vyjadrení alebo po tom, ako sa rozhodlo, že sa takáto výmena vyjadrení nepovolí, dotknutý hlavný účastník konania predloží nové dôvody, len čo sa dozvie o týchto okolnostiach.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie Všeobecného súdu o prípustnosti nových dôvodov, predseda umožní ostatným účastníkom konania vyjadriť sa k týmto dôvodom.

Článok 85

Dôkazy a návrhy dôkazov

1.   Dôkazy a návrhy dôkazov sa predkladajú v rámci prvej výmeny vyjadrení.

2.   Hlavní účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať na podporu svojich tvrdení, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené.

3.   Hlavní účastníci konania môžu výnimočne predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, aj pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec prejedná bez ústnej časti konania, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie Všeobecného súdu o prípustnosti predložených dôkazov alebo návrhov dôkazov vykonaných podľa odsekov 2 a 3, predseda umožní ostatným účastníkom konania vyjadriť sa k nim.

Článok 86

Úprava žaloby

1.   Ak je akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom, žalobca môže pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec prejedná bez ústnej časti konania, upraviť žalobu tak, aby prihliadala na túto novú okolnosť.

2.   Úprava žaloby sa musí vykonať samostatným podaním a v lehote podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, v ktorej možno podať návrh na zrušenie aktu, ktorý odôvodňuje úpravu žaloby.

3.   Návrh na úpravu obsahuje:

a)

upravené návrhy;

b)

v prípade potreby upravené dôvody a tvrdenia;

c)

v prípade potreby dôkazy a návrhy dôkazov súvisiace s úpravou návrhov.

4.   K návrhu na úpravu sa priloží akt, ktorý odôvodňuje úpravu žaloby. Ak sa tento akt nepriloží, tajomník určí žalobcovi primeranú lehotu na účely jeho predloženia. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov, Všeobecný súd rozhodne, či má nesplnenie tejto požiadavky za následok neprípustnosť návrhu na úpravu žaloby.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie Všeobecného súdu o prípustnosti návrhu na úpravu žaloby, predseda určí žalovanému lehotu na vyjadrenie sa k návrhu na úpravu.

6.   Predseda prípadne určí vedľajším účastníkom konania lehotu na doplnenie svojich vyjadrení v nadväznosti na návrh na úpravu žaloby a na vyjadrenie žalovaného. Na tento účel sa tieto podania súčasne doručia vedľajším účastníkom konania.

Piata kapitola

PREDBEŽNÁ SPRÁVA

Článok 87

Predbežná správa

1.   Po skončení písomnej časti konania predseda určí deň, ku ktorému sudca spravodajca predloží Všeobecnému súdu predbežnú správu.

2.   Predbežná správa obsahuje analýzu relevantných skutkových a právnych otázok, ktoré vyplynuli zo žaloby, návrhy týkajúce sa potreby prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadiť dokazovanie, návrhy týkajúce sa uskutočnenia ústnej časti konania, ako aj návrhy na prípadné postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie veľkej komore, komore zloženej z odlišného počtu sudcov alebo na prípadné postúpenie veci samosudcovi.

3.   Všeobecný súd rozhodne o návrhoch sudcu spravodajcu, prípadne o začatí ústnej časti konania.

Šiesta kapitola

OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE PRIEBEHU KONANIA A DÔKAZNÉ PROSTRIEDKY

Článok 88

Všeobecné ustanovenia

1.   Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a dôkazné prostriedky možno prijať alebo zmeniť v ktoromkoľvek štádiu konania bez návrhu alebo na návrh hlavného účastníka konania.

2.   Návrh uvedený v odseku 1 musí presne uvádzať predmet navrhovaných opatrení a dôkazných prostriedkov a ich dôvody. Ak je tento návrh podaný po prvej výmene vyjadrení, účastník konania, ktorý návrh podáva, musí uviesť dôvody, pre ktoré ho nemohol podať skôr.

3.   V prípade návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo dôkazných prostriedkov predseda umožní ostatným účastníkom konania, aby sa k nemu vyjadrili.

Prvý oddiel

Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania

Článok 89

Predmet

1.   Cieľom opatrení na zabezpečenie priebehu konania je čo najlepšie zabezpečiť prípravu veci, priebeh konania a vyriešenie sporov.

2.   Účelom opatrení na zabezpečenie priebehu konania je najmä:

a)

zabezpečiť riadny priebeh písomnej alebo ústnej časti konania a uľahčiť dokazovanie;

b)

stanoviť body, v súvislosti s ktorými majú účastníci konania doplniť svoje tvrdenia alebo ktoré si vyžadujú vykonanie dokazovania;

c)

spresniť rozsah návrhov na rozhodnutie, ako aj dôvody a tvrdenia účastníkov konania a vyjasniť sporné otázky medzi nimi;

d)

napomáhať urovnaniu sporu zmierom.

3.   Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zahŕňajú najmä:

a)

kladenie otázok účastníkom konania;

b)

vyzvanie účastníkov konania, aby sa písomne alebo ústne vyjadrili k určitým otázkam sporu;

c)

vyžiadanie informácií od účastníkov konania alebo tretích osôb uvedených v článku 24 druhom odseku štatútu;

d)

žiadosť o predloženie akejkoľvek prílohy súvisiacej s vecou účastníkmi konania;

e)

predvolanie účastníkov konania na zasadnutia.

4.   Ak sa uskutoční pojednávanie, Všeobecný súd v rámci možností vyzve účastníkov konania, aby svoje prednesy upriamili na jednu alebo viacero určených otázok.

Článok 90

Postup

1.   O opatreniach na zabezpečenie priebehu konania rozhodne Všeobecný súd.

2.   Ak Všeobecný súd rozhodne o nariadení opatrení na zabezpečenie priebehu konania a nevykoná ich sám, poverí ich vykonaním sudcu spravodajcu.

Druhý oddiel

Dôkazné prostriedky

Článok 91

Predmet

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 24 a 25 štatútu, dôkaznými prostriedkami sú:

a)

osobný výsluch účastníkov konania;

b)

žiadosť o informácie alebo o predloženie akejkoľvek prílohy súvisiacej s vecou od účastníka konania;

c)

žiadosť o predloženie dokumentov, ku ktorým inštitúcia odmietla prístup, v rámci žaloby o zákonnosť tohto odmietnutia;

d)

svedecké výpovede;

e)

znalecké posudky;

f)

ohliadka miesta.

Článok 92

Postup

1.   Všeobecný súd uznesením určí, ktoré dôkazné prostriedky považuje za účelné vykonať, a uvedie skutočnosti, ktoré nimi majú byť dokázané.

2.   Predtým, ako Všeobecný súd rozhodne o dôkazných prostriedkoch uvedených v článku 91 písm. d) až f), vypočuje účastníkov konania.

3.   Dôkazný prostriedok uvedený v článku 91 písm. b) možno nariadiť iba vtedy, ak účastník konania dotknutý dôkazným prostriedkom nevyhovel opatreniu na zabezpečenie priebehu konania predtým nariadenému na tento účel alebo ak oň účastník konania dotknutý dôkazným prostriedkom výslovne požiada a odôvodní potrebu takéhoto opatrenia vo forme uznesenia o zabezpečení dôkazu. V uznesení o zabezpečení dôkazu možno stanoviť, že zástupcovia účastníkov konania môžu nahliadnuť do informácií a príloh, ktoré Všeobecný súd získal v nadväznosti na toto uznesenie, iba v kancelárii Všeobecného súdu bez toho, aby bolo možné vyhotoviť kópie.

4.   Ak Všeobecný súd rozhodne o nariadení dokazovania a nevykoná ho sám, poverí jeho vykonaním sudcu spravodajcu.

5.   Pri vykonávaní dôkazných prostriedkov je prítomný generálny advokát.

6.   Na vykonávaní dôkazných prostriedkov sa môžu zúčastniť účastníci konania.

7.   Právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania tým nie sú dotknuté.

Článok 93

Predvolanie svedkov

1.   Svedkovia, ktorých výsluch sa uznal za nevyhnutný, sa predvolajú uznesením podľa článku 92 ods. 1, ktoré obsahuje tieto údaje:

a)

meno, postavenie a adresu svedkov;

b)

dátum a miesto výsluchu;

c)

označenie skutočností, ktoré sa majú dokázať, a svedkov, ktorí sa majú vypočuť v súvislosti s každou z týchto skutočností.

2.   Všeobecný súd predvolá svedkov, a to prípadne po zložení preddavku podľa článku 100 ods. 1.

Článok 94

Výsluch svedkov

1.   Po overení totožnosti svedkov ich predseda poučí o tom, že budú musieť potvrdiť pravdivosť svojich výpovedí spôsobom stanoveným v odseku 5 a v článku 97.

2.   Svedkov vypočúva Všeobecný súd za prítomnosti predvolaných účastníkov konania. Po skončení výpovedí môže predseda na návrh niektorého z účastníkov konania alebo bez návrhu klásť svedkom otázky.

3.   Rovnaké oprávnenie má aj každý sudca a generálny advokát.

4.   Pod dohľadom predsedu môžu klásť svedkom otázky zástupcovia účastníkov konania.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 97, po skončení svojej výpovede zloží svedok túto prísahu:

„Prisahám, že som vravel pravdu, celú pravdu a nič iné len pravdu.“

6.   Po vypočutí hlavných účastníkov konania môže Všeobecný súd svedka oslobodiť od povinnosti zložiť prísahu.

Článok 95

Povinnosti svedkov

1.   Riadne predvolaní svedkovia sú povinní dostaviť sa na výsluch.

2.   Ak sa riadne predvolaný svedok pred Všeobecný súd nedostaví bez oprávneného dôvodu, môže mu Všeobecný súd uložiť peňažnú pokutu až do výšky 5 000 eur a znova ho predvolať na jeho vlastné náklady.

3.   Rovnaká pokuta môže byť uložená aj svedkovi, ktorý bez oprávneného dôvodu odmietne vypovedať alebo zložiť prísahu.

Článok 96

Znalecký posudok

1.   V uznesení o ustanovení znalca sa vymedzí jeho úloha a stanoví sa lehota na vypracovanie posudku.

2.   Po predložení znaleckého posudku a jeho doručení účastníkom konania môže Všeobecný súd nariadiť výsluch znalca za prítomnosti predvolaných účastníkov konania. Na návrh niektorého z účastníkov konania alebo bez návrhu môže predseda znalcovi klásť otázky.

3.   Rovnaké oprávnenie má aj každý sudca a generálny advokát.

4.   Pod dohľadom predsedu môžu znalcovi klásť otázky zástupcovia účastníkov konania.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 97, po predložení znaleckého posudku zloží znalec prísahu:

„Prisahám, že som si úlohu splnil podľa svojho najlepšieho svedomia a úplne nestranne.“

6.   Po vypočutí hlavných účastníkov konania môže Všeobecný súd znalca oslobodiť od povinnosti zložiť prísahu.

Článok 97

Prísaha svedkov a znalcov

1.   Predseda poučí každú osobu, od ktorej sa vyžaduje zloženie prísahy pred Všeobecným súdom v súvislosti s jej svedeckou výpoveďou alebo s jej znaleckou činnosťou, aby hovorila iba pravdu alebo aby si úlohu splnila podľa svojho najlepšieho svedomia a úplne nestranne, a poučí ju o trestnoprávnych následkoch, ktoré jej vnútroštátny právny poriadok spája s porušením tejto povinnosti.

2.   Svedkovia a znalci skladajú prísahu podľa článku 94 ods. 5, resp. článku 96 ods. 5 alebo spôsobom stanoveným v ich vnútroštátnom právnom poriadku.

Článok 98

Porušenie prísahy svedkov a znalcov

1.   Všeobecný súd môže rozhodnúť, že skutočnosti o spáchaní trestného činu krivej výpovede alebo vypracovania nepravdivého znaleckého posudku pod prísahou pred Všeobecným súdom oznámi príslušnému orgánu členského štátu uvedenému v Doplnkovom poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora, ktorého súdy majú právomoc trestnoprávne stíhať.

2.   Tajomník je zodpovedný za oznámenie rozhodnutia Všeobecného súdu. V rozhodnutí sú uvedené skutočnosti a okolnosti, na ktorých je oznámenie založené.

Článok 99

Námietka voči svedkovi alebo znalcovi

1.   Ak niektorý z účastníkov konania namieta svedka alebo znalca z dôvodu nespôsobilosti, nehodnovernosti alebo z akéhokoľvek iného dôvodu alebo ak svedok alebo znalec odmietne vypovedať alebo zložiť prísahu, rozhodne o tom Všeobecný súd.

2.   Námietka voči svedkovi alebo znalcovi musí byť vznesená v lehote dvoch týždňov od doručenia uznesenia o predvolaní svedka alebo ustanovení znalca, pričom v nej treba uviesť dôvody námietky a označiť dôkazy.

Článok 100

Svedočné a znalečné

1.   Ak Všeobecný súd nariadi výsluch svedkov alebo vypracovanie znaleckého posudku, môže hlavným účastníkom konania alebo niektorému z nich uložiť, aby zložili, resp. zložil preddavok na výdavky súvisiace s výsluchom svedkov alebo vypracovaním znaleckého posudku.

2.   Svedkovia a znalci majú nárok na náhradu cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom. Pokladňa Všeobecného súdu im na ne môže poskytnúť preddavok.

3.   Svedkovia majú nárok na náhradu ušlého zárobku a znalci na odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Tieto náhrady a odmeny vypláca svedkom a znalcom pokladňa Všeobecného súdu po tom, ako si splnia povinnosti alebo úlohy.

Článok 101

Dožiadanie

1.   Na návrh hlavných účastníkov konania alebo bez návrhu môže Všeobecný súd dožiadať o výsluch svedkov alebo znalcov.

2.   Dožiadanie sa urobí formou uznesenia. Uznesenie obsahuje meno, postavenie a bydlisko svedkov alebo znalcov, uvádza skutočnosti, ktorých sa má výsluch svedkov alebo znalcov týkať, mená účastníkov konania, ich zástupcov, ako aj ich adresu a stručne opisuje predmet konania.

3.   Tajomník zašle uznesenie príslušnému orgánu členského štátu uvedenému v Doplnkovom poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora, na ktorého území má byť svedok alebo znalec vypočutý. Ak je to potrebné, k uzneseniu sa pripojí preklad do úradného jazyka alebo jazykov členského štátu, ktorému je uznesenie adresované.

4.   Orgán určený podľa odseku 3 postúpi uznesenie justičnému orgánu, ktorý je príslušný podľa jeho vnútroštátneho práva.

5.   Príslušný justičný orgán vykoná dožiadanie v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Po vykonaní dožiadania zašle príslušný justičný orgán orgánu uvedenému v odseku 3 uznesenie o dožiadaní, spisový materiál o vykonaných úkonoch a podrobný prehľad trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním. Tieto dokumenty sa zašlú tajomníkovi.

6.   Tajomník zabezpečí preklad týchto dokumentov do jazyka konania.

7.   Všeobecný súd znáša trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním, pokiaľ prípadne neuloží povinnosť nahradiť ich hlavným účastníkom konania.

Článok 102

Zápisnica o vykonaní dokazovania

1.   Tajomník vyhotoví z vykonania dokazovania zápisnicu, ktorú podpíše spolu s predsedom. Zápisnica má povahu verejnej listiny.

2.   Ak ide o dokazovanie s výsluchom svedkov alebo znalcov, zápisnicu podpíše predseda alebo sudca spravodajca poverený výsluchom a tajomník. Pred týmto podpísaním zápisnice sa musí svedkovi alebo znalcovi poskytnúť možnosť skontrolovať jej obsah a podpísať ju.

3.   Zápisnica sa doručí účastníkom konania.

Tretí oddiel

Zaobchádzanie s dôvernými informáciami, prílohami a dokumentmi predloženými v rámci dôkazných prostriedkov

Článok 103

Zaobchádzanie s dôvernými informáciami a prílohami

1.   Ak má Všeobecný súd na základe právnych a skutkových okolností uvedených hlavným účastníkom konania preskúmať vo vzťahu k druhému hlavnému účastníkovi konania dôvernú povahu niektorých informácií alebo príloh, ktoré sa mu predložili v nadväznosti na dôkazný prostriedok uvedený v článku 91 písm. b) a ktoré môžu byť významné na rozhodnutie sporu, tieto informácie alebo prílohy sa v priebehu tohto preskúmania tomuto druhému účastníkovi konania neoznámia.

2.   Ak Všeobecný súd dospeje pri preskúmaní podľa odseku 1 k záveru, že niektoré informácie alebo prílohy, ktoré sa mu predložili, sú významné na rozhodnutie sporu a majú vo vzťahu k druhému hlavnému účastníkovi konania dôvernú povahu, zváži túto dôvernú povahu a požiadavky spojené s právom na účinnú súdnu ochranu, osobitne s dodržaním zásady kontradiktórnosti.

3.   Po zvážení podľa odseku 2 môže Všeobecný súd rozhodnúť, že oboznámi druhého hlavného účastníka konania s dôvernými informáciami alebo prílohami, prípadne podmieni ich sprístupnenie prevzatím osobitných záväzkov, alebo že ich neoznámi, pričom v odôvodnenom uznesení spresní spôsob, ktorý tomuto druhému účastníkovi konania umožní v čo najširšej miere uplatniť svoje pripomienky, najmä nariadením predloženia nedôvernej verzie či nedôverného zhrnutia informácií alebo príloh obsahujúcich ich podstatný obsah.

4.   Procesný režim tohto článku sa nepoužije na prípady uvedené v článku 105.

Článok 104

Dokumenty, ku ktorým inštitúcia odmietla prístup

Ak bol v nadväznosti na dôkazný prostriedok uvedený v článku 91 písm. c) Všeobecnému súdu predložený dokument, ku ktorému inštitúcia odmietla prístup, v rámci konania o zákonnosti tohto odmietnutia, tento dokument sa ostatným účastníkom konania neoznámi.

Siedma kapitola

INFORMÁCIE ALEBO PRÍLOHY DOTÝKAJÚCE SA BEZPEČNOSTI ÚNIE, BEZPEČNOSTI JEDNÉHO ČI VIACERÝCH JEJ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ALEBO ICH MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

Článok 105

Zaobchádzanie s informáciami alebo prílohami dotýkajúcimi sa bezpečnosti Únie, bezpečnosti jedného či viacerých jej členských štátov alebo ich medzinárodných vzťahov

1.   Ak chce hlavný účastník konania v rozpore so zásadou kontradiktórnosti podľa článku 64, z ktorej vyplýva, že všetky informácie a prílohy sa medzi účastníkmi konania oznamujú v celom rozsahu, založiť svoje tvrdenia na určitých informáciách alebo prílohách a zároveň uvedie, že ich oznámenie by ohrozilo bezpečnosť Únie, bezpečnosť jedného či viacerých jej členských štátov alebo ich medzinárodné vzťahy, predloží tieto informácie alebo prílohy samostatným podaním. Spolu s ním predloží žiadosť o dôverné zaobchádzanie s týmito informáciami alebo prílohami obsahujúcu naliehavé dôvody, ktoré v rozsahu striktne vyžadovanom situáciou odôvodňujú zachovanie ich dôvernej povahy a ktoré bránia ich oznámeniu druhému hlavnému účastníkovi konania. Žiadosť o dôverné zaobchádzanie sa tiež predkladá samostatným podaním a neobsahuje žiadnu dôvernú skutočnosť. Ak boli informácie alebo prílohy, s ktorými sa žiada dôverne zaobchádzať, zaslané hlavnému účastníkovi konania jedným alebo viacerými členskými štátmi, naliehavé dôvody uvedené hlavným účastníkom konania na odôvodnenie dôverného zaobchádzania s uvedenými informáciami alebo prílohami môžu zahŕňať naliehavé dôvody poskytnuté dotknutým členským štátom alebo členskými štátmi.

2.   Predloženie informácií alebo príloh, ktorých dôverná povaha je založená na skutočnostiach uvedených v odseku 1, môže Všeobecný súd žiadať prostredníctvom dôkazného prostriedku. V prípade odmietnutia to Všeobecný súd výslovne vezme na vedomie. Odchylne od ustanovení článku 103 je procesným režimom uplatniteľným na tieto informácie alebo prílohy predložené v nadväznosti na dôkazný prostriedok režim tohto článku.

3.   V štádiu skúmania významu informácií alebo príloh predložených hlavným účastníkom konania v súlade s odsekom 1 alebo 2 na rozhodnutie sporu a ich dôvernej povahy vo vzťahu k druhému hlavnému účastníkovi konania sa tieto informácie alebo prílohy druhému hlavnému účastníkovi konania neoznámia.

4.   Ak Všeobecný súd po preskúmaní podľa odseku 3 rozhodne, že informácie alebo prílohy, ktoré sa mu predložili, sú významné na rozhodnutie sporu a nemajú dôvernú povahu na účely konania pred Všeobecným súdom, vyžiada si od dotknutého účastníka konania súhlas s oznámením týchto informácií alebo príloh druhému hlavnému účastníkovi konania. Ak s takýmto oznámením účastník konania v lehote určenej predsedom nesúhlasí alebo ak sa v tejto lehote nevyjadrí, tieto informácie alebo prílohy sa nezohľadnia pri rozhodovaní o veci a vrátia sa mu.

5.   Ak Všeobecný súd po preskúmaní podľa odseku 3 rozhodne, že niektoré informácie alebo prílohy, ktoré sa mu predložili, sú významné na rozhodnutie sporu a majú dôvernú povahu vo vzťahu k druhému hlavnému účastníkovi konania, tomuto hlavnému účastníkovi konania ich neoznámi. Následne zváži požiadavky spojené s právom na účinnú súdnu ochranu, osobitne s dodržaním zásady kontradiktórnosti, a požiadavky vyplývajúce z bezpečnosti Únie, jedného či viacerých jej členských štátov alebo ich z medzinárodných vzťahov.

6.   Po zvážení podľa odseku 5 Všeobecný súd prijme odôvodnené uznesenie, v ktorom sa uvedie spôsob, akým sa požiadavky uvedené v tom istom odseku môžu zosúladiť, napríklad tak, že dotknutý účastník konania predloží na účely neskoršieho oznámenia druhému hlavnému účastníkovi konania nedôverné znenie alebo nedôverné zhrnutie informácií alebo príloh, ktoré obsahuje ich podstatný obsah a umožňuje druhému hlavnému účastníkovi konania, aby mohol v čo najväčšej miere uviesť svoje pripomienky.

7.   Informácie alebo prílohy, ktoré majú dôvernú povahu vo vzťahu k druhému hlavnému účastníkovi konania, môže hlavný účastník konania, ktorý ich predložil v súlade s odsekom 1 alebo 2, čiastočne alebo úplne vziať späť v lehote dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia prijatého podľa odseku 5. Informácie alebo prílohy, ktoré boli vzaté späť, sa nezohľadnia pri rozhodovaní o veci a vrátia sa dotknutému hlavnému účastníkovi konania.

8.   Ak sa Všeobecný súd domnieva, že informácie alebo prílohy, ktoré z dôvodu svojej dôvernej povahy neboli oznámené druhému hlavnému účastníkovi konania spôsobom uvedeným v odseku 6, sú nevyhnutné na rozhodnutie sporu, môže odchylne od článku 64 a s obmedzením sa na to, čo je prísne nevyhnutné, na nich založiť svoje rozhodnutie. V rámci posúdenia týchto informácií alebo príloh Všeobecný súd prihliada na skutočnosť, že hlavný účastník konania k nim nemohol uviesť pripomienky.

9.   Všeobecný súd dohliada na to, aby dôverné skutočnosti, ktoré sú uvedené v informáciách alebo prílohách predložených hlavným účastníkom konania v súlade s odsekom 1 alebo 2 a ktoré neboli oznámené druhému hlavnému účastníkovi konania, neboli sprístupnené ani v uznesení vydanom podľa odseku 6, ani v konečnom rozhodnutí.

10.   Informácie alebo prílohy podľa odseku 5 sa ihneď po prijatí rozhodnutia, ktorým sa konanie na Všeobecnom súde končí, vrátia dotknutému účastníkovi konania.

11.   Všeobecný súd rozhodnutím určí bezpečnostné pravidlá na účely ochrany informácií alebo príloh predložených podľa okolností v súlade s odsekom 1 alebo odsekom 2. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Ôsma kapitola

ÚSTNA ČASŤ KONANIA

Článok 106

Ústna časť konania

1.   Konanie pred Všeobecným súdom zahŕňa v rámci ústnej časti konania pojednávanie nariadené bez návrhu alebo na žiadosť hlavného účastníka konania.

2.   Žiadosť hlavného účastníka konania o nariadenie pojednávania musí obsahovať dôvody, pre ktoré chce byť vypočutý. Musí sa podať v lehote troch týždňov odo dňa, keď bolo účastníkom konania doručené oznámenie o skončení písomnej časti konania. Predseda môže túto lehotu predĺžiť.

3.   V prípade nepodania žiadosti podľa odseku 2 Všeobecný súd môže, ak sa domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhodnúť, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania. V takom prípade však môže o začatí ústnej časti konania rozhodnúť neskôr.

Článok 107

Dátum pojednávania

1.   Ak Všeobecný súd rozhodne o začatí ústnej časti konania, predseda určí dátum pojednávania.

2.   Predseda môže bez návrhu alebo na základe odôvodneného návrhu hlavného účastníka konania za výnimočných okolností odročiť pojednávanie.

Článok 108

Neprítomnosť účastníkov konania na pojednávaní

1.   Ak účastník konania informuje Všeobecný súd, že sa nezúčastní na pojednávaní, alebo ak Všeobecný súd na pojednávaní konštatuje neodôvodnenú neprítomnosť riadne predvolaného účastníka konania, pojednávanie sa uskutoční v neprítomnosti dotknutého účastníka konania.

2.   Ak hlavní účastníci konania Všeobecnému súdu oznámia, že sa nezúčastnia na pojednávaní, predseda rozhodne, či ústna časť konania môže byť skončená.

Článok 109

Vylúčenie verejnosti

1.   Všeobecný súd môže v súlade s článkom 31 štatútu po vypočutí účastníkov konania vylúčiť verejnosť z pojednávania.

2.   Žiadosť účastníka konania o vylúčenie verejnosti z pojednávania musí byť odôvodnená a uvádzať, či sa má vylúčenie týkať celého pojednávania alebo jeho časti.

3.   Ak sa rozhodlo o vylúčení verejnosti z pojednávania, obsah pojednávania nesmie byť zverejnený.

Článok 110

Priebeh pojednávania

1.   Pojednávania otvára a vedie predseda, ktorý vykonáva potrebné opatrenia na zabezpečenie ich nerušeného priebehu.

2.   Účastníci konania môžu vystupovať iba prostredníctvom svojho zástupcu.

3.   Členovia rozhodovacieho zloženia a generálny advokát môžu počas pojednávania klásť otázky zástupcom účastníkov konania.

Článok 111

Skončenie ústnej časti konania

Ak pre vec nebol určený generálny advokát, predseda po pojednávaní vyhlási ústnu časť konania za skončenú.

Článok 112

Prednes návrhov generálneho advokáta

1.   Ak bol pre vec určený generálny advokát a ak predkladá svoje návrhy v písomnej forme, podá ich do kancelárie Všeobecného súdu, ktorá ich oznámi účastníkom konania.

2.   Po prednesení návrhov generálneho advokáta alebo po ich podaní vyhlási predseda ústnu časť konania za skončenú.

Článok 113

Opätovné začatie ústnej časti konania

1.   Všeobecný súd nariadi opätovné začatie ústnej časti konania, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 23 ods. 3 alebo v článku 24 ods. 3.

2.   Všeobecný súd môže nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania:

a)

ak usúdi, že nemá dostatok informácií;

b)

ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť;

c)

ak o to požiada hlavný účastník konania na základe skutočností, ktoré môžu mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Všeobecného súdu a ktoré nemohol uplatniť pred skončením ústnej časti konania.

Článok 114

Zápisnica z pojednávania

1.   Tajomník vyhotoví z každého pojednávania zápisnicu, ktorú podpisuje spolu s predsedom. Zápisnica má povahu verejnej listiny.

2.   Zápisnica sa doručí účastníkom konania.

Článok 115

Záznam z priebehu pojednávania

Predseda Všeobecného súdu môže na základe riadne odôvodnenej žiadosti povoliť účastníkovi konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania, aby si v priestoroch Všeobecného súdu vypočul zvukový záznam z pojednávania v jazyku, v ktorom sa prednesy uskutočnili.

Deviata kapitola

ROZSUDKY A UZNESENIA

Článok 116

Dátum vyhlásenia rozsudku

Účastníci konania sú informovaní o dátume vyhlásenia rozsudku.

Článok 117

Náležitosti rozsudku

Rozsudok obsahuje:

a)

údaj o tom, že bol vyhlásený Všeobecným súdom;

b)

údaj o rozhodovacom zložení;

c)

dátum vyhlásenia;

d)

mená predsedu a sudcov, ktorí sa zúčastnili na porade, s označením sudcu spravodajcu;

e)

meno generálneho advokáta, ak bol určený;

f)

meno tajomníka;

g)

označenie účastníkov konania;

h)

mená ich zástupcov;

i)

návrhy účastníkov konania;

j)

prípadne dátum pojednávania;

k)

v prípade potreby poznámku o vypočutí generálneho advokáta, prípadne dátum prednesu jeho návrhov;

l)

zhrnutie skutkového stavu;

m)

odôvodnenie;

n)

výrok rozsudku vrátane rozhodnutia o trovách konania.

Článok 118

Vyhlásenie a doručenie rozsudku

1.   Rozsudok sa vyhlasuje na verejnom pojednávaní.

2.   Originál rozsudku podpísaný predsedom, sudcami, ktorí sa zúčastnili na porade, a tajomníkom sa opatrí pečaťou a uloží sa v kancelárii Všeobecného súdu. Účastníkom konania sa doručí kópia rozsudku.

Článok 119

Náležitosti uznesenia

Každé uznesenie, ktoré možno napadnúť odvolaním podľa článku 56 alebo článku 57 štatútu, obsahuje:

a)

údaj o tom, že bolo vyhlásené Všeobecným súdom, predsedom alebo sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení;

b)

prípadne údaj o rozhodovacom zložení;

c)

dátum jeho prijatia;

d)

údaj o právnom základe, z ktorého vychádza;

e)

meno predsedu, prípadne mená sudcov, ktorí sa zúčastnili na porade, s označením sudcu spravodajcu;

f)

meno generálneho advokáta, ak bol určený;

g)

meno tajomníka;

h)

označenie účastníkov konania;

i)

mená ich zástupcov;

j)

návrhy účastníkov konania;

k)

v prípade potreby poznámku o vypočutí generálneho advokáta;

l)

zhrnutie skutkového stavu;

m)

odôvodnenie;

n)

výrok uznesenia, prípadne rozhodnutie o trovách konania.

Článok 120

Podpísanie a doručenie uznesenia

Originál každého uznesenia podpísaný predsedom a tajomníkom sa opatrí pečaťou a uloží sa v kancelárii Všeobecného súdu. Účastníkom konania, prípadne Súdnemu dvoru alebo Súdu pre verejnú službu sa doručí kópia uznesenia.

Článok 121

Záväznosť rozsudkov a uznesení

1.   Rozsudok je záväzný odo dňa vyhlásenia, s výhradou ustanovení článku 60 štatútu.

2.   Uznesenie je záväzné odo dňa doručenia, s výhradou ustanovení článku 60 štatútu.

Článok 122

Uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie

Oznámenie, ktoré obsahuje dátum a výrok rozsudkov a uznesení Všeobecného súdu, ktorými sa konanie končí, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, okrem prípadu rozhodnutí prijatých pred doručením žaloby žalovanému.

Desiata kapitola

ROZSUDKY PRE ZMEŠKANIE

Článok 123

Rozsudky pre zmeškanie

1.   Ak Všeobecný súd zistí, že žalovaný, ktorému bola žaloba riadne doručená, sa k tejto žalobe nevyjadril vo forme alebo v lehote požadovanej v článku 81, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 45 druhého odseku štatútu, žalobca môže v lehote určenej predsedom Všeobecnému súdu navrhnúť, aby sa o veci rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie.

2.   Žalovaný nezúčastnený na konaní nezasahuje do konania pre zmeškanie a nedoručuje sa mu nijaká procesná písomnosť s výnimkou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

3.   V rozsudku pre zmeškanie Všeobecný súd vyhovie návrhom žalobcu, pokiaľ nie je zjavne nepríslušný rozhodnúť o žalobe, táto žaloba nie je zjavne neprípustná alebo jej zjavne nechýba akýkoľvek právny základ.

4.   Rozsudok pre zmeškanie je vykonateľný. Všeobecný súd však môže odložiť jeho výkon, dokiaľ nerozhodne o návrhu podľa článku 166, alebo môže jeho výkon podmieniť zložením zábezpeky, ktorej výška a spôsob zloženia sa určia s prihliadnutím na okolnosti. Táto zábezpeka sa vráti, ak nebol podaný návrh na zrušenie rozsudku alebo ak bol takýto návrh zamietnutý.

Jedenásta kapitola

ZMIER A SPÄŤVZATIE ŽALOBY

Článok 124

Zmier

1.   Ak sa hlavní účastníci konania dohodnú na riešení sporu ešte predtým, ako Všeobecný súd rozhodne, a oznámia mu, že svoje návrhy berú späť, predseda nariadi výmaz veci z registra a rozhodne o trovách konania v súlade s článkami 136 a 138, prípadne s ohľadom na návrhy účastníkov konania v tejto súvislosti.

2.   Toto ustanovenie sa nepoužije na konania podľa článkov 263 ZFEÚ a 265 ZFEÚ.

Článok 125

Späťvzatie žaloby

Ak žalobca písomne alebo na pojednávaní oznámi Všeobecnému súdu späťvzatie svojej žaloby, predseda nariadi výmaz veci z registra a rozhodne o trovách konania v súlade s článkami 136 a 138.

Dvanásta kapitola

ROZHODNUTIE O ŽALOBE, NEDOSTATKOCH PODMIENOK A PREKÁŽKACH KONANIA UZNESENÍM

Článok 126

Zjavné dôvody na odmietnutie žaloby

Ak Všeobecný súd zjavne nie je príslušný rozhodnúť o žalobe alebo ak je žaloba zjavne neprípustná či zjavne bez právneho základu, na návrh sudcu spravodajcu môže kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.

Článok 127

Postúpenie veci Súdnemu dvoru alebo Súdu pre verejnú službu

Rozhodnutia o postúpení uvedené v článku 54 druhom odseku štatútu a článku 8 ods. 2 prílohy I k štatútu prijíma Všeobecný súd na návrh sudcu spravodajcu odôvodneným uznesením.

Článok 128

Postúpenie

Rozhodnutia o postúpení veci uvedené v článku 54 treťom odseku štatútu Všeobecný súd prijíma na návrh sudcu spravodajcu odôvodneným uznesením.

Článok 129

Prekážky konania z dôvodu verejného záujmu

Na návrh sudcu spravodajcu môže Všeobecný súd po vypočutí hlavných účastníkov konania bez návrhu kedykoľvek rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu odôvodneným uznesením.

Článok 130

Námietky, nedostatky podmienok a prekážky konania

1.   Ak žalovaný žiada, aby Všeobecný súd rozhodol o neprípustnosti alebo nepríslušnosti pred prejednaním veci samej, urobí tak formou samostatného podania v lehote uvedenej v článku 81.

2.   Ak účastník konania žiada, aby Všeobecný súd konštatoval, že žaloba sa stala bezpredmetnou, a preto už neexistuje dôvod rozhodnúť, alebo aby Všeobecný súd rozhodol o inom nedostatku podmienok alebo prekážke konania, urobí tak formou samostatného podania.

3.   Žiadosti uvedené v odsekoch 1 a 2 obsahujú opis dôvodov a tvrdení, na ktorých sa zakladajú, návrhy na rozhodnutie a prílohy na ich podporu.

4.   Po podaní žiadosti uvedenej v odseku 1 predseda určí žalobcovi lehotu na predloženie písomných dôvodov a návrhov.

5.   Po podaní žiadosti uvedenej v odseku 2 predseda určí ostatným účastníkom konania lehotu na predloženie písomných pripomienok k tejto žiadosti.

6.   Všeobecný súd môže rozhodnúť o začatí ústnej časti konania o žiadostiach uvedených v odsekoch 1 a 2. Článok 106 sa nepoužije.

7.   Všeobecný súd čo najskôr rozhodne o žiadosti samostatne, alebo ak to odôvodňujú osobitné okolnosti, jej preskúmanie spojí na spoločné konanie o veci samej. Ak vec patrí do príslušnosti Súdneho dvora alebo Súdu pre verejnú službu, postúpi im ju.

8.   Ak Všeobecný súd žiadosť zamietne alebo spojí rozhodnutie o tejto žiadosti a o veci samej na spoločné konanie, predseda určí nové lehoty na pokračovanie v konaní.

Článok 131

Zastavenie konania z úradnej moci

1.   Ak Všeobecný súd zistí, že žaloba sa stala bezpredmetnou, a preto už neexistuje dôvod rozhodnúť, môže z úradnej moci na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí účastníkov konania kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením.

2.   Ak žalobca neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu, Všeobecný súd môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí účastníkov konania bez návrhu konštatovať odôvodneným uznesením, že už neexistuje dôvod rozhodnúť.

Článok 132

Zjavne opodstatnená žaloba

Ak Súdny dvor alebo Všeobecný súd už rozhodol o právnej otázke alebo otázkach zhodných s otázkami vychádzajúcimi z právnych dôvodov žaloby a ak Všeobecný súd konštatuje, že skutočnosti sú dokázané, môže po skončení písomnej časti konania, na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí účastníkov konania rozhodnúť, že žaloba je zjavne opodstatnená, odôvodneným uznesením s odkazom na príslušnú judikatúru.

Trinásta kapitola

TROVY KONANIA A SÚDNE VÝDAVKY

Článok 133

Rozhodnutie o trovách konania

O trovách konania rozhodne Všeobecný súd v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí.

Článok 134

Všeobecné pravidlá náhrady trov konania

1.   Všeobecný súd uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

2.   Ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Všeobecný súd medzi nich rozdelí nahradenie trov konania.

3.   Ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

Článok 135

Spravodlivé zaobchádzanie a úmyselne spôsobené trovy konania

1.   Ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, Všeobecný súd môže výnimočne rozhodnúť, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť iba časť trov konania druhého účastníka, resp. vôbec mu nemusí uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.

2.   Všeobecný súd môže účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho správanie vrátane správania pred podaním žaloby, najmä ak druhému účastníkovi konania spôsobil vznik trov konania, ktoré Všeobecný súd považuje za úmyselne spôsobené.

Článok 136

Trovy konania v prípade späťvzatia žaloby

1.   Ak účastník konania žalobu vezme späť, uloží sa mu povinnosť nahradiť trovy konania, pokiaľ to navrhol druhý účastník vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby.

2.   Na návrh účastníka konania, ktorý vzal späť žalobu, však znáša trovy konania druhý účastník konania, ak sa to zdá oprávnené vzhľadom na správanie tohto účastníka.

3.   Ak sa účastníci konania o náhrade trov konania dohodli, Všeobecný súd rozhodne v zmysle ich dohody.

4.   Ak nikto z účastníkov konania nenavrhol, ako má Všeobecný súd rozhodnúť o náhrade trov konania, každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

Článok 137

Trovy konania v prípade zastavenia konania

Ak Všeobecný súd konanie vo veci zastaví, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.

Článok 138

Trovy vedľajších účastníkov konania

1.   Členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

2.   Zmluvné štáty Dohody o EHP, ktoré nie sú členskými štátmi, ako aj Dozorný úrad EZVO znášajú vlastné trovy konania, ak do konania vstúpili ako vedľajší účastníci.

3.   Všeobecný súd môže rozhodnúť, že vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2.

Článok 139

Súdne výdavky

Konanie pred Všeobecným súdom je bezplatné, okrem týchto prípadov:

a)

ak Všeobecnému súdu vznikli výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý ich spôsobil, povinnosť ich uhradiť;

b)

náklady spojené s vyhotovením kópií a prekladov na žiadosť účastníka konania, ktoré sú podľa názoru tajomníka neprimerané, uhradí tento účastník konania podľa sadzobníka kancelárie Všeobecného súdu uvedeného v článku 37;

c)

v prípade opakovaného nedodržania povinností podľa tohto poriadku alebo praktických opatrení uvedených v článku 224, ktoré si vyžaduje odstránenie nedostatkov, výdavky spojené s nevyhnutnými úkonmi Všeobecného súdu uhradí dotknutý účastník konania na návrh tajomníka podľa sadzobníka kancelárie Všeobecného súdu uvedeného v článku 37.

Článok 140

Nahraditeľné trovy konania

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 139, nahradzujú sa tieto trovy konania:

a)

peňažné sumy určené na výplatu svedkom a znalcom na základe článku 100;

b)

nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta.

Článok 141

Spôsoby platenia

1.   Pokladňa Všeobecného súdu a jej dlžníci platia svoje peňažné záväzky v eurách.

2.   Ak nahraditeľné trovy konania vznikli v inej mene než v eurách alebo ak boli úkony, ktoré sú dôvodom pre náhradu, vykonané v krajine, kde euro nie je úradnou menou, prepočet mien sa vykoná podľa oficiálneho výmenného kurzu Európskej centrálnej banky platného v deň platby.

Štrnásta kapitola

VEDĽAJŠIE ÚČASTNÍCTVO

Článok 142

Predmet a účinky vedľajšieho účastníctva

1.   Predmetom vedľajšieho účastníctva môže byť iba úplná alebo čiastočná podpora návrhov jedného z hlavných účastníkov konania. Vedľajší účastník konania nemá rovnaké procesné práva ako hlavný účastník konania; nemá najmä právo domáhať sa nariadenia pojednávania.

2.   Vedľajšie účastníctvo má vo vzťahu k hlavnému konaniu vedľajšiu povahu. Ak je vec vymazaná z registra Všeobecného súdu v nadväznosti na späťvzatie žaloby alebo dohodu medzi hlavnými účastníkmi konania alebo ak je žaloba vyhlásená za neprípustnú, stane sa bezpredmetným.

3.   Vedľajší účastník konania musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania.

Článok 143

Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania

1.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť podaný v lehote šiestich týždňov od uverejnenia oznámenia podľa článku 79.

2.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania obsahuje:

a)

označenie veci;

b)

označenie hlavných účastníkov konania;

c)

meno a adresu navrhovateľa;

d)

označenie a adresu zástupcu navrhovateľa;

e)

návrhy, ktoré chce navrhovateľ podporiť;

f)

opis okolností preukazujúcich právo vstúpiť do konania, ak sa návrh podáva podľa článku 40 druhého alebo tretieho odseku štatútu.

3.   Navrhovateľ je zastúpený podľa článku 19 štatútu.

4.   Na návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa použijú článok 77, článok 78 ods. 3 až 5 a článok 139.

Článok 144

Rozhodnutie o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania

1.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa doručí hlavným účastníkom konania.

2.   Predseda umožní hlavným účastníkom konania predložiť písomné alebo ústne pripomienky k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, a ak je to potrebné, požiadať, aby sa vedľajšiemu účastníkovi konania neoznámili niektoré údaje zo spisu, ktoré majú dôvernú povahu.

3.   Ak žalovaný podá námietku neprípustnosti alebo nepríslušnosti podľa článku 130 ods. 1, o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa rozhodne až po jej zamietnutí alebo spojení na spoločné konanie o veci samej.

4.   Ak je návrh podaný podľa článku 40 prvého odseku štatútu a hlavní účastníci konania neoznačili dôverné údaje v spise, ktorých oznámenie vedľajšiemu účastníkovi konania by im mohlo spôsobiť ujmu, vedľajšie účastníctvo povoľuje predseda rozhodnutím.

5.   V ostatných prípadoch predseda uznesením čo najskôr rozhodne o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, prípadne o oznámení údajov, ktoré boli označené za dôverné, vedľajšiemu účastníkovi konania.

6.   V prípade zamietnutia návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť uznesenie podľa odseku 5 odôvodnené a musí obsahovať rozhodnutie o trovách konania spojených s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania vrátane trov navrhovateľa v súlade s článkami 134 a 135.

7.   Ak sa návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania vyhovie, vedľajší účastník konania dostane kópie všetkých písomností doručených hlavným účastníkom konania, prípadne s výnimkou dôverných údajov vylúčených z tohto oznámenia podľa odseku 5.

8.   V prípade späťvzatia návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania predseda nariadi výmaz navrhovateľa na vstup do konania ako vedľajší účastník z veci a rozhodne o trovách konania vrátane trov tohto navrhovateľa v súlade s článkom 136.

9.   V prípade vystúpenia vedľajšieho účastníka z konania predseda nariadi výmaz vedľajšieho účastníka z veci a rozhodne o trovách konania v súlade s článkami 136 a 138.

10.   Ak sa hlavné konanie skončí predtým, ako sa rozhodne o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, tento navrhovateľ a hlavní účastníci konania znášajú vlastné trovy konania spojené s návrhom. Kópia uznesenia, ktorým sa konanie končí, sa zašle navrhovateľovi.

Článok 145

Predloženie vyjadrení

1.   Vedľajší účastník konania môže predložiť svoje vyjadrenie v lehote určenej predsedom.

2.   Vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania obsahuje:

a)

návrhy vedľajšieho účastníka konania na úplnú alebo čiastočnú podporu návrhov niektorého z hlavných účastníkov konania;

b)

dôvody a tvrdenia vedľajšieho účastníka konania;

c)

v prípade potreby dôkazy a návrhy dôkazov.

3.   Po podaní vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania predseda určí lehotu, v ktorej sa hlavní účastníci konania k nemu môžu vyjadriť.

Pätnásta kapitola

PRÁVNA POMOC

Článok 146

Všeobecné ustanovenia

1.   Každý, kto vzhľadom na svoju ekonomickú situáciu nie je schopný úplne alebo čiastočne znášať trovy konania, má právo na právnu pomoc.

2.   Právna pomoc sa neposkytne, ak je Všeobecný súd zjavne nepríslušný rozhodnúť o žalobe, v súvislosti s ktorou sa o pomoc žiada, ak je táto žaloba zjavne neprípustná alebo je zjavne bez akéhokoľvek právneho základu.

Článok 147

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci

1.   O právnu pomoc možno požiadať pred podaním žaloby alebo v priebehu konania.

2.   Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci musí byť vyhotovená na formulári, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a je prístupný na internetovej stránke Súdneho dvora Európskej únie. Bez toho, aby bol dotknutý článok 74, tento formulár musí podpísať žiadateľ alebo v prípade, ak je žiadateľ zastúpený, žiadosť podpisuje advokát. Ak žiadosť o poskytnutie právnej pomoci nebola podaná na formulári, nezohľadní sa.

3.   K žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sa prikladajú všetky informácie a doklady, ktoré umožňujú posúdiť ekonomickú situáciu žiadateľa, najmä potvrdenie príslušného vnútroštátneho orgánu o jeho ekonomickej situácii.

4.   Ak sa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podá pred žalobou, žiadateľ v žiadosti stručne uvedie predmet zamýšľanej žaloby, skutkové okolnosti veci a tvrdenia, na ktorých sa bude žaloba zakladať. K žiadosti sa musia pripojiť dokumenty preukazujúce tieto tvrdenia.

5.   Ak je to potrebné, k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sa prikladajú dokumenty uvedené v článku 51 ods. 2 a 3 a článku 78 ods. 3. V takom prípade sa použijú článok 51 ods. 4 a článok 78 ods. 5

6.   Ak je žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci pri podaní žiadosti zastúpený advokátom, použije sa článok 77.

7.   Podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sa žiadateľovi prerušuje plynutie lehoty určenej na podanie žaloby až do dňa doručenia uznesenia, ktorým sa o tejto žiadosti rozhodne, alebo v prípadoch uvedených v článku 148 ods. 6 do dňa doručenia uznesenia o ustanovení advokáta povereného zastupovaním žiadateľa.

Článok 148

Rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci

1.   Predtým, ako predseda rozhodne o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, určí druhému hlavnému účastníkovi konania lehotu na podanie písomných pripomienok; neurobí tak, ak z predložených dokumentov zjavne vyplýva, že nie sú splnené podmienky podľa článku 146 ods. 1 alebo že sú splnené podmienky podľa článku 146 ods. 2.

2.   O žiadosti o poskytnutie právnej pomoci rozhodne predseda uznesením.

3.   Uznesenie o zamietnutí právnej pomoci sa musí odôvodniť.

4.   V uznesení, ktorým sa prizná právna pomoc, sa môže ustanoviť advokát, ktorý bude zastupovať žiadateľa v súdnom konaní, ak ho navrhol žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a tento advokát súhlasil so zastupovaním žiadateľa pred Všeobecným súdom.

5.   Ak žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci alebo po vydaní uznesenia, ktorým sa mu priznala právna pomoc, sám nenavrhol advokáta, alebo ak nie je dôvodné schváliť jeho výber, tajomník zašle uznesenie, ktorým sa priznala právna pomoc, spolu s kópiou žiadosti príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, ktorý je uvedený v Doplnkovom poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora. Ak žiadateľ nemá adresu na doručovanie v rámci Únie, tajomník zašle uznesenie, ktorým sa priznala právna pomoc, spolu s kópiou žiadosti príslušnému orgánu štátu, v ktorom má sídlo Súdny dvor Európskej únie.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, advokát poverený zastupovaním žiadateľa v súdnom konaní sa ustanoví uznesením podľa okolností na základe návrhov žiadateľa alebo na základe návrhov, ktoré predloží orgán uvedený v odseku 5.

7.   V uznesení, ktorým sa priznáva právna pomoc, možno určiť sumu, ktorá bude zaplatená advokátovi ustanovenému na zastupovanie žiadateľa, alebo stanoviť výšku, ktorú výdavky a odmena advokáta v zásade nebudú môcť prekročiť. V uznesení možno stanoviť, že žiadateľ so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu prispeje na trovy uvedené v článku 149 ods. 1.

8.   Proti uzneseniam vydaným podľa tohto článku nie je možné podať opravný prostriedok.

9.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 147 ods. 6, doručovanie žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci a ostatným účastníkom konania sa uskutočňuje spôsobom uvedeným v článku 80 ods. 1.

Článok 149

Preddavky a zaplatenie trov konania pokladňou

1.   Ak sa prizná poskytnutie právnej pomoci, pokladňa Všeobecného súdu uhrádza výdavky spojené s pomocou a so zastupovaním žiadateľa pred Všeobecným súdom, prípadne ich uhradí len do stanovenej výšky. Na žiadosť advokáta ustanoveného v súlade s článkom 148 môže predseda rozhodnúť, že sa mu poskytne preddavok.

2.   Ak na základe konečného rozhodnutia osoba, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, znáša vlastné trovy konania, predseda určí odôvodneným uznesením, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom, výdavky a odmenu advokáta, ktoré uhradí pokladňa Všeobecného súdu.

3.   Ak Všeobecný súd v konečnom rozhodnutí uložil druhému účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, tento účastník konania je povinný nahradiť pokladni Všeobecného súdu peňažné preddavky poskytnuté na základe priznanej pomoci.

4.   Tajomník tieto sumy uvedené v odseku 3 vymáha od toho účastníka konania, ktorému bola uložená povinnosť uhradiť ich.

5.   Ak osoba, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, vo veci nemá úspech, Všeobecný súd môže, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, pri rozhodovaní o trovách konania v konečnom rozhodnutí vysloviť, že jeden či viacero ďalších účastníkov konania znáša vlastné trovy konania alebo že tieto trovy konania úplne alebo čiastočne nahradí pokladňa Všeobecného súdu v rámci právnej pomoci.

Článok 150

Odňatie právnej pomoci

1.   Ak sa v priebehu konania zmenili podmienky, na základe ktorých bola priznaná právna pomoc, predseda ju môže na návrh alebo bez návrhu po vypočutí žiadateľa odňať.

2.   Uznesenie, ktorým sa odníma právna pomoc, sa musí odôvodniť a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

Šestnásta kapitola

NALIEHAVÉ SÚDNE KONANIA

Prvý oddiel

Skrátené súdne konanie

Článok 151

Rozhodnutie o skrátenom súdnom konaní

1.   Na žiadosť žalobcu alebo žalovaného môže Všeobecný súd po vypočutí druhého hlavného účastníka konania vzhľadom na osobitnú naliehavosť a okolnosti veci rozhodnúť, že vec bude prejednaná v skrátenom súdnom konaní. Toto rozhodnutie sa prijme čo najskôr.

2.   Na základe návrhu sudcu spravodajcu môže Všeobecný súd z úradnej moci po vypočutí hlavných účastníkov konania výnimočne rozhodnúť, že vec bude prejednaná v skrátenom súdnom konaní.

3.   Rozhodnutie Všeobecného súdu, že vec bude prejednaná v skrátenom súdnom konaní, môže obsahovať podmienky týkajúce sa rozsahu a podávania vyjadrení hlavných účastníkov konania, ďalšieho priebehu konania alebo dôvodov a tvrdení, ku ktorým sa bude Všeobecný súd vyslovovať.

4.   Rozhodnutie o prejednaní veci v skrátenom súdnom konaní môže byť zrušené, ak niektorý z hlavných účastníkov konania nesplní niektorú z podmienok uvedených v odseku 3. V konaní sa v takom prípade pokračuje podľa ustanovení o riadnom konaní.

Článok 152

Žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní

1.   Žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní sa musí predložiť samostatným podaním spolu so žalobou alebo s vyjadrením žalovaného a musí obsahovať odôvodnenie spresňujúce osobitnú naliehavosť veci a ostatné relevantné okolnosti.

2.   V žiadosti o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní možno uviesť, že určité dôvody, tvrdenia alebo určité časti žaloby či vyjadrenia žalovaného sú podané len pre prípad, že sa nebude rozhodovať v skrátenom súdnom konaní, najmä tak, že sa k žiadosti pripojí skrátené znenie žaloby, ako aj zoznam príloh a prílohy, ktoré jediné treba vziať do úvahy v prípade, ak sa bude rozhodovať v skrátenom súdnom konaní.

Článok 153

Prednostné prejednanie

Odchylne od ustanovenia článku 67 ods. 1 majú prednosť veci, o ktorých Všeobecný súd rozhodol, že sa budú prejednávať v skrátenom súdnom konaní.

Článok 154

Písomná časť konania

1.   Odchylne od ustanovenia článku 81 ods. 1, ak žalobca požiada, aby sa vec prejednala v skrátenom súdnom konaní, lehota na podanie vyjadrenia žalovaného je jeden mesiac. Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s článkom 81 ods. 3.

2.   Ak Všeobecný súd nevyhovie žiadosti o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní, určí žalovanému dodatočnú lehotu jedného mesiaca na podanie alebo podľa okolností doplnenie svojho vyjadrenia.

3.   V skrátenom súdnom konaní sa môžu vyjadrenia uvedené v článku 83 ods. 1 a článku 145 ods. 1 a 3 podať len vtedy, ak to Všeobecný súd povolil v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania prijatých v súlade s článkami 88 až 90.

4.   V skrátenom súdnom konaní predseda pri určovaní lehôt upravených týmto poriadkom zohľadní osobitnú naliehavosť v súvislosti s prejednaním žaloby.

Článok 155

Ústna časť konania

1.   Ak sa rozhodlo, že vec sa prejedná v skrátenom súdnom konaní, Všeobecný súd rozhodne o začatí ústnej časti konania čo najskôr po tom, ako sudca spravodajca predloží predbežnú správu. Všeobecný súd však môže rozhodnúť bez ústnej časti konania, ak sa hlavní účastníci konania vzdali účasti na pojednávaní a Všeobecný súd sa domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články 84 a 85, hlavní účastníci konania môžu v priebehu ústnej časti konania doplniť svoje tvrdenia a označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, za predpokladu, že omeškanie s vykonaním týchto úkonov je odôvodnené.

Druhý oddiel

Odklad výkonu a iné predbežné opatrenia

Článok 156

Návrh na odklad výkonu alebo na nariadenie iných predbežných opatrení

1.   Návrh na odklad výkonu aktu prijatého inštitúciou podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 ZESAE je prípustný len vtedy, ak navrhovateľ tento akt napadol žalobou na Všeobecnom súde.

2.   Návrh na nariadenie iných predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ je prípustný len vtedy, ak bol podaný hlavným účastníkom konania vo veci, ktorá bola predložená Všeobecnému súdu, a ak sa tejto veci týka.

3.   Návrhy uvedené v odsekoch 1 a 2 uvádzajú predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Obsahujú všetky dostupné dôkazy a návrhy dôkazov na odôvodnenie nariadenia predbežných opatrení.

4.   Návrh sa predkladá ako samostatné podanie v súlade s ustanoveniami článkov 76 až 78.

Článok 157

Postup

1.   Návrh sa doručí druhému účastníkovi konania, ktorému predseda Všeobecného súdu určí krátku lehotu na predloženie písomných alebo ústnych pripomienok.

2.   Predseda Všeobecného súdu môže vyhovieť návrhu ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží pripomienky. Toto rozhodnutie môže byť v priebehu konania zmenené alebo zrušené aj bez návrhu.

3.   Predseda Všeobecného súdu v prípade potreby rozhodne o prijatí opatrení na zabezpečenie priebehu konania a o nariadení dokazovania.

4.   V prípade prekážky vo výkone funkcie predsedu Všeobecného súdu sa použijú články 11 a 12.

Článok 158

Rozhodnutie o návrhu

1.   O návrhu rozhodne predseda Všeobecného súdu odôvodneným uznesením. Toto uznesenie sa bezodkladne doručí účastníkom konania.

2.   Výkon uznesenia môže byť podmienený tým, že navrhovateľ zloží zábezpeku, ktorej výška a spôsob zloženia sa určia s prihliadnutím na okolnosti.

3.   V uznesení sa môže určiť doba trvania predbežného opatrenia. Ak sa táto doba v uznesení neurčí, predbežné opatrenie zaniká dňom vyhlásenia rozsudku, ktorým sa konanie o veci končí.

4.   Uznesenie má predbežnú povahu a nemá vplyv na rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej.

5.   V uznesení, ktorým sa končí konanie o nariadení predbežného opatrenia, sa uvedie, že o trovách konania sa rozhodne v rozhodnutí Všeobecného súdu vo veci samej. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, o trovách konania spojených s konaním o nariadení predbežného opatrenia sa rozhodne v uznesení v súlade s článkami 134 až 138.

Článok 159

Zmena okolností

Ak sa zmenili okolnosti, na návrh účastníka konania možno uznesenie kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť.

Článok 160

Nový návrh

Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebráni hlavnému účastníkovi konania, ktorý ho podal, aby podal ďalší návrh založený na nových skutočnostiach.

Článok 161

Návrh predložený podľa článkov 280 ZFEÚ a 299 ZFEÚ a článku 164 ZESAE

1.   Ustanovenia tohto oddielu sa použijú na návrhy na odklad núteného výkonu rozhodnutí Všeobecného súdu alebo aktu Rady, Európskej komisie alebo Európskej centrálnej banky, ktoré boli predložené podľa článkov 280 ZFEÚ a 299 ZFEÚ a článku 164 ZESAE.

2.   V uznesení, ktorým sa návrhu vyhovie, sa prípadne určí deň, ktorým predbežné opatrenie zaniká.

Sedemnásta kapitola

NÁVRHY TÝKAJÚCE SA ROZSUDKOV A UZNESENÍ

Článok 162

Pridelenie návrhu

1.   Návrhy uvedené v tejto kapitole sa pridelia rozhodovaciemu zloženiu, ktoré vydalo rozhodnutie, na ktoré sa návrh vzťahuje.

2.   Ak už nie je možné dosiahnuť kvórum uvedené v článkoch 23 a 24, návrh sa pridelí inému rozhodovaciemu zloženiu zasadajúcemu s rovnakým počtom sudcov. Ak rozhodnutie vydal sudca konajúci ako samosudca a nastala na jeho strane prekážka vo výkone funkcie, návrh sa pridelí inému sudcovi.

Článok 163

Prerušenie konania

Ak sa odvolanie podané na Súdny dvor a niektorý z návrhov uvedených v tejto kapitole, s výnimkou návrhov uvedených v článkoch 164 a 165, týkajú toho istého rozhodnutia Všeobecného súdu, predseda môže po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie, až dokiaľ Súdny dvor nerozhodne o odvolaní.

Článok 164

Opravy rozsudkov a uznesení

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa výkladu rozsudkov a uznesení, Všeobecný súd môže bez návrhu alebo na návrh účastníka konania opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zjavné nepresnosti.

2.   Návrh na opravu musí byť podaný v lehote dvoch týždňov od vyhlásenia rozsudku alebo od doručenia uznesenia.

3.   Ak sa oprava týka výroku alebo niektorého z dôvodov, ktorý predstavuje nevyhnutnú oporu výroku, účastníci konania môžu v lehote určenej predsedom predložiť písomné pripomienky.

4.   Všeobecný súd rozhodne uznesením.

5.   Originál opravného uznesenia sa pripojí k originálu opraveného rozhodnutia. Poznámka o tomto uznesení sa uvedie na okraji originálu opraveného rozhodnutia.

Článok 165

Návrh na doplnenie rozhodnutia

1.   Ak Všeobecný súd opomenul rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania alebo o trovách konania, môže účastník konania, ktorý má záujem na doplnení rozhodnutia, podať na Všeobecný súd návrh na jeho doplnenie.

2.   Návrh musí byť podaný v lehote jedného mesiaca od vyhlásenia rozsudku alebo od doručenia uznesenia.

3.   Návrh sa doručí ostatným účastníkom konania, ktorí môžu v lehote určenej predsedom predložiť písomné pripomienky.

4.   Všeobecný súd uznesením rozhodne o prípustnosti návrhu a súčasne aj o jeho dôvodnosti po tom, ako účastníkom konania poskytol možnosť predložiť pripomienky.

Článok 166

Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

1.   Proti vyhlásenému rozsudku pre zmeškanie môže byť v súlade s článkom 41 štatútu podaný návrh na jeho zrušenie.

2.   Návrh na zrušenie rozsudku musí žalovaný, ktorý sa nezúčastnil na konaní, podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku pre zmeškanie. Návrh na zrušenie rozsudku musí spĺňať náležitosti uvedené v článkoch 76 až 78.

3.   Po doručení návrhu na zrušenie rozsudku predseda určí lehotu druhému účastníkovi, v ktorej môže predložiť písomné pripomienky.

4.   Konanie ďalej prebieha podľa okolností v súlade s ustanoveniami hlavy III alebo hlavy IV.

5.   Všeobecný súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému nemožno podať návrh na zrušenie.

6.   Originál tohto rozsudku sa priloží k originálu rozsudku pre zmeškanie. Poznámka o rozsudku vyhlásenom vo veci návrhu na zrušenie rozsudku sa uvedie na okraji originálu rozsudku pre zmeškanie.

Článok 167

Návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia

1.   Ustanovenia článkov 76 až 78 sa použijú na návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia podaný podľa článku 42 štatútu, ktorý musí navyše obsahovať:

a)

označenie napadnutého rozsudku alebo uznesenia;

b)

dôvody, pre ktoré napadnutý rozsudok alebo uznesenie poškodzuje práva tretej osoby;

c)

dôvody, pre ktoré sa tretia osoba nemohla zúčastniť na konaní pred Všeobecným súdom.

2.   Návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia musí byť podaný do dvoch mesiacov od uverejnenia oznámenia uvedeného v článku 122.

3.   Na návrh tretej osoby možno rozhodnúť o odklade výkonu napadnutého rozsudku alebo uznesenia. Použijú sa ustanovenia článkov 156 až 161.

4.   Návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia sa doručí účastníkom konania, ktorí môžu v lehote určenej predsedom predložiť písomné pripomienky.

5.   Všeobecný súd rozhodne po tom, ako účastníkom konania poskytol možnosť predložiť pripomienky.

6.   Napadnutý rozsudok alebo uznesenie sa zmenia v rozsahu, v akom sa vyhovelo návrhu tretej osoby.

7.   Originál rozhodnutia vydaného v konaní o návrhu tretej osoby sa priloží k originálu napadnutého rozsudku alebo uznesenia. Poznámka o vydanom rozhodnutí sa uvedie na okraji originálu napadnutého rozsudku alebo uznesenia.

Článok 168

Výklad rozsudkov a uznesení

1.   V súlade s článkom 43 štatútu, ak existujú pochybnosti o zmysle a účinkoch rozsudku alebo uznesenia, je Všeobecný súd príslušný ho vyložiť na návrh jedného z účastníkov konania alebo inštitúcie Únie, pokiaľ na tom preukážu oprávnený záujem.

2.   Návrh na výklad rozhodnutia musí byť podaný v lehote dvoch rokov odo dňa vyhlásenia rozsudku alebo odo dňa doručenia uznesenia.

3.   Návrh na výklad rozhodnutia musí spĺňať náležitosti uvedené v článkoch 76 až 78. Návrh navyše obsahuje:

a)

označenie rozsudku alebo uznesenia, ktorého výklad má Všeobecný súd podať;

b)

označenie častí rozhodnutia, ktorých výklad sa navrhuje.

4.   Návrh na výklad rozhodnutia sa doručí ostatným účastníkom konania, ktorí môžu v lehote určenej predsedom predložiť písomné pripomienky.

5.   Všeobecný súd rozhodne po tom, ako účastníkom konania poskytol možnosť predložiť pripomienky.

6.   Originál výkladového rozhodnutia sa priloží k originálu vykladaného rozhodnutia. Poznámka o výkladovom rozhodnutí sa uvedie na okraji originálu vykladaného rozhodnutia.

Článok 169

Obnova konania

1.   Návrh na obnovu konania možno v súlade s článkom 44 štatútu podať len vtedy, ak boli zistené skutočnosti rozhodujúceho významu, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku alebo doručenia uznesenia neboli známe Všeobecnému súdu a účastníkovi konania, ktorý obnovu navrhuje.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá lehota desiatich rokov uvedená v článku 44 treťom odseku štatútu, návrh na obnovu konania musí byť podaný do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich návrh.

3.   Na návrh na obnovu konania sa použijú ustanovenia článkov 76 až 78. Návrh musí navyše obsahovať:

a)

označenie napadnutého rozsudku alebo uznesenia;

b)

označenie napadnutých častí rozsudku alebo uznesenia;

c)

dôvody obnovy konania;

d)

označenie dôkazov preukazujúcich existenciu skutočností, ktoré sú dôvodom obnovy konania, a dôkazov preukazujúcich dodržanie lehôt stanovených v odseku 2.

4.   Návrh na obnovu konania sa doručí ostatným účastníkom konania, ktorí môžu v lehote určenej predsedom predložiť písomné pripomienky.

5.   Všeobecný súd uznesením rozhodne o prípustnosti návrhu po tom, ako účastníkom konania poskytol možnosť predložiť pripomienky; toto uznesenie nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

6.   Ak Všeobecný súd vyhlási, že je návrh prípustný, rozhodne o veci samej v súlade s ustanoveniami tohto poriadku.

7.   Originál rozhodnutia vydaného v konaní o obnove sa priloží k originálu pôvodného rozhodnutia. Poznámka o rozhodnutí vydanom v konaní o obnove sa uvedie na okraji originálu pôvodného rozhodnutia.

Článok 170

Námietka proti nahraditeľným trovám konania

1.   Ak vzniknú námietky v súvislosti s nahraditeľnými trovami konania, Všeobecný súd rozhodne na návrh dotknutého účastníka konania. Tento návrh musí spĺňať náležitosti uvedené v článkoch 76 až 78.

2.   Návrh sa doručí účastníkovi konania, ktorého sa návrh týka a ktorý môže v lehote určenej predsedom predložiť písomné pripomienky.

3.   Všeobecný súd rozhodne uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, po tom, ako účastníkovi konania, ktorého sa návrh týka, poskytol možnosť predložiť pripomienky.

4.   Na účely výkonu rozhodnutia môžu účastníci konania požiadať o overenú kópiu uznesenia.

HLAVA IV

SPORY TÝKAJÚCE SA PRÁV DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA

Článok 171

Pôsobnosť

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú na konania o žalobách podaných proti rozhodnutiam odvolacích senátov Úradu uvedeného v článku 1 týkajúce sa použitia právnych noriem duševného vlastníctva.

Prvá kapitola

ÚČASTNÍCI KONANIA

Článok 172

Žalovaný

Žaloba sa podáva proti Úradu, ku ktorému patrí odvolací senát, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, ako žalovanému.

Článok 173

Postavenie ďalších účastníkov konania pred odvolacím senátom v rámci konania pred Všeobecným súdom

1.   Iný účastník konania pred odvolacím senátom než žalobca sa na konaní pred Všeobecným súdom môže zúčastniť ako vedľajší účastník konania, ak sa vyjadrí k žalobe v stanovenej forme a lehote.

2.   Pred uplynutím lehoty stanovenej na predloženie vyjadrenia k žalobe sa iný účastník konania pred odvolacím senátom než žalobca stáva vedľajším účastníkom konania pred Všeobecným súdom predložením podania. Svoje postavenie vedľajšieho účastníka konania pred Všeobecným súdom stratí, ak sa k žalobe nevyjadrí v stanovenej forme a lehote. V takom prípade vedľajší účastník znáša vlastné trovy konania spojené s podaniami, ktoré predložil.

3.   Vedľajší účastník konania uvedený v odsekoch 1 a 2 má rovnaké procesné práva ako hlavní účastníci konania. Môže podporovať návrhy niektorého z hlavných účastníkov konania na rozhodnutie, ako aj uvádzať návrhy na rozhodnutie a dôvody nezávisle od tých, ktoré uviedli hlavní účastníci konania.

4.   Iný účastník konania pred odvolacím senátom než žalobca, ktorý sa stane účastníkom konania pred Všeobecným súdom v súlade s odsekmi 1 a 2, je zastúpený podľa článku 19 štatútu.

5.   Na podanie uvedené v odseku 2 sa použijú článok 77 a článok 78 ods. 3 až 5.

6.   Odchylne od článku 123 rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť, ak sa vedľajší účastník konania uvedený v odsekoch 1 a 2 vyjadril k žalobe v stanovenej forme a lehote.

Článok 174

Zámena účastníka konania

Ak sa previedlo právo duševného vlastníctva, ktorého sa týka spor, z účastníka konania pred odvolacím senátom Úradu na tretiu osobu, môže právny nástupca navrhnúť, že do konania pred Všeobecným súdom vstúpi namiesto pôvodného účastníka konania.

Článok 175

Návrh na zámenu účastníka konania

1.   Návrh na zámenu účastníka konania sa podáva ako samostatné podanie. Tento návrh možno predložiť v ktoromkoľvek štádiu konania.

2.   Návrh obsahuje:

a)

označenie veci;

b)

označenie účastníkov konania vo veci a účastníka konania, namiesto ktorého chce navrhovateľ do konania vstúpiť;

c)

meno a adresu navrhovateľa;

d)

označenie a adresu zástupcu navrhovateľa;

e)

opis okolností odôvodňujúcich zámenu spolu s dôkazmi na jej podporu.

3.   Navrhovateľ zámeny je zastúpený podľa článku 19 štatútu.

4.   Na návrh na zámenu účastníka konania sa použijú článok 77, článok 78 ods. 3 až 5 a článok 139.

Článok 176

Rozhodnutie o návrhu na zámenu účastníka konania

1.   Návrh na zámenu účastníka konania sa doručí účastníkom konania.

2.   Predseda umožní účastníkom konania, aby predložili písomné alebo ústne pripomienky k návrhu na zámenu účastníka konania.

3.   O návrhu na zámenu účastníka konania rozhodne predseda odôvodneným uznesením alebo sa o ňom rozhodne v konečnom rozhodnutí.

4.   V prípade zamietnutia návrhu na zámenu účastníka konania sa rozhodne o trovách konania spojených s uvedeným návrhom vrátane trov navrhovateľa zámeny v súlade s článkami 134 a 135.

5.   Ak sa návrhu na zámenu účastníka konania vyhovie, právny nástupca musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase zámeny. Právny nástupca je viazaný podaniami účastníka konania, namiesto ktorého do konania vstúpil.

Druhá kapitola

ŽALOBA A VYJADRENIE K ŽALOBE

Článok 177

Žaloba

1.   Žaloba obsahuje:

a)

meno a adresu žalobcu;

b)

označenie a adresu zástupcu žalobcu;

c)

označenie Úradu, proti ktorému žaloba smeruje;

d)

predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov;

e)

návrhy žalobcu.

2.   Ak žalobca nebol jediným účastníkom konania pred odvolacím senátom Úradu, žaloba musí obsahovať aj mená všetkých účastníkov tohto konania a adresy, ktoré uviedli na účely doručovania.

3.   K žalobe sa musí pripojiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho senátu. Žaloba musí obsahovať údaj o tom, kedy bolo žalobcovi toto rozhodnutie doručené.

4.   Ak je žalobca právnickou osobou podľa súkromného práva, k žalobe prikladá aktuálny dôkaz o svojej právnej existencii (výpis z obchodného registra, výpis z registra združení alebo akýkoľvek iný úradný doklad).

5.   K žalobe sa priložia dokumenty uvedené v článku 51 ods. 2 a 3.

6.   Použije sa článok 77

7.   Ak žaloba nie je v súlade s odsekmi 2 až 5, tajomník určí žalobcovi primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov žaloby. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov žaloby, Všeobecný súd rozhodne, či má nesplnenie týchto náležitostí za následok formálnu neprípustnosť žaloby.

Článok 178

Doručenie žaloby

1.   Tajomník informuje žalovaného a všetkých účastníkov konania pred odvolacím senátom o podaní žaloby spôsobom stanoveným v článku 80 ods. 1. Po určení jazyka konania v súlade s článkom 45 ods. 4 zabezpečí doručenie žaloby, prípadne jej prekladu do jazyka konania.

2.   Žaloba sa doručí žalovanému zaslaním overenej kópie žaloby doporučenou poštovou zásielkou s doručenkou alebo osobným odovzdaním tejto kópie, ktorej prevzatie adresát potvrdí. Ak žalovaný vopred súhlasil s tým, že sa mu žaloby budú doručovať spôsobom stanoveným v článku 57 ods. 4 alebo faxom, žalobu možno doručiť týmto spôsobom.

3.   Doručenie žaloby účastníkovi konania pred odvolacím senátom sa uskutoční spôsobom, s ktorým súhlasil pri predložení podania uvedeného v článku 173 ods. 2, a pokiaľ toto podanie nepredložil, doporučenou poštovou zásielkou s doručenkou na adresu uvedenú dotknutým účastníkom konania na účely doručovania v konaní pred odvolacím senátom.

4.   V prípadoch uvedených v článku 177 ods. 7 sa žaloba doručí až po odstránení nedostatkov alebo až po tom, ako Všeobecný súd vyhlási, že žaloba je prípustná s ohľadom na náležitosti vymenované v uvedenom článku.

5.   Po doručení žaloby zašle žalovaný Všeobecnému súdu spisový materiál týkajúci sa konania pred odvolacím senátom.

Článok 179

Účastníci konania oprávnení podať vyjadrenie k žalobe

Žalovaný a iní účastníci konania pred odvolacím senátom než žalobca sa k žalobe vyjadria v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia. Na základe odôvodnenej žiadosti dotknutého účastníka konania môže predseda za výnimočných okolností túto lehotu predĺžiť.

Článok 180

Vyjadrenie k žalobe

1.   Vyjadrenie k žalobe obsahuje:

a)

meno a adresu účastníka konania, ktorý podáva vyjadrenie k žalobe;

b)

označenie a adresu zástupcu účastníka konania;

c)

dôvody a tvrdenia, na ktorých je vyjadrenie založené;

d)

návrhy účastníka konania, ktorý podáva vyjadrenie k žalobe.

2.   Na vyjadrenie k žalobe sa použije článok 177 ods. 4 až 7.

Článok 181

Skončenie písomnej časti konania

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tretej kapitoly, písomná časť konania sa skončí po predložení vyjadrenia k žalobe žalovaným, prípadne vedľajším účastníkom konania v zmysle článku 173.

Tretia kapitola

VZÁJOMNÁ ŽALOBA

Článok 182

Vzájomná žaloba

1.   Iní účastníci konania pred odvolacím senátom než žalobca môžu podať vzájomnú žalobu v rovnakej lehote, ako je stanovená na predloženie vyjadrenia k žalobe.

2.   Vzájomná žaloba sa musí predložiť prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k žalobe.

Článok 183

Náležitosti vzájomnej žaloby

Vzájomná žaloba obsahuje:

a)

meno a adresu účastníka konania, ktorý ju podáva;

b)

označenie a adresu zástupcu účastníka konania;

c)

dôvody a tvrdenia, na ktorých je vzájomná žaloba založená;

d)

návrhy.

Článok 184

Návrhy, dôvody a tvrdenia vzájomnej žaloby

1.   Vo vzájomnej žalobe možno navrhnúť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v časti, ktorá nie je uvedená v žalobe.

2.   V dôvodoch a tvrdeniach, na ktorých je vzájomná žaloba založená, sa presne označia časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré sa napádajú.

Článok 185

Vyjadrenie k vzájomnej žalobe

Ak bola podaná vzájomná žaloba, ostatní účastníci konania môžu podať vyjadrenie, ktoré sa obmedzí na vyjadrenie k návrhom, dôvodom a tvrdeniam, na ktorých je vzájomná žaloba založená, v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia. Na základe odôvodnenej žiadosti dotknutého účastníka konania môže predseda za výnimočných okolností túto lehotu predĺžiť.

Článok 186

Skončenie písomnej časti konania

Ak bola podaná vzájomná žaloba, písomná časť konania sa skončí po tom, ako k nej bolo predložené posledné vyjadrenie.

Článok 187

Vzťah medzi žalobou a vzájomnou žalobou

Vzájomná žaloba sa považuje za bezpredmetnú:

a)

ak žalobca vzal žalobu späť;

b)

ak je žaloba vyhlásená za zjavne neprípustnú.

Štvrtá kapitola

ĎALŠIE ASPEKTY KONANIA

Článok 188

Predmet sporu pred Všeobecným súdom

Účastníci konania nemôžu podaniami predloženými v rámci konania pred Všeobecným súdom meniť predmet konania pred odvolacím senátom.

Článok 189

Dĺžka podaní

1.   Všeobecný súd určí v súlade s článkom 224 maximálnu dĺžku podaní, ktoré sa mu podávajú v rámci tejto hlavy.

2.   Prekročenie maximálnej dĺžky podaní môže predseda povoliť iba v prípadoch, ktoré sú právne alebo skutkovo osobitne zložité.

Článok 190

Náhrada trov konania

1.   Ak Všeobecný súd vyhovel žalobe proti rozhodnutiu odvolacieho senátu, môže rozhodnúť, že žalovaný znáša len vlastné trovy konania.

2.   Nutné výdavky vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom sa považujú za nahraditeľné trovy konania.

Článok 191

Ďalšie uplatniteľné ustanovenia

S výnimkou osobitných ustanovení tejto hlavy sa na konania, ktoré sú v nej uvedené, použijú ustanovenia hlavy III.

HLAVA V

ODVOLANIA PROTI ROZHODNUTIAM SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

Článok 192

Pôsobnosť

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú na konanie o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu uvedených v článkoch 9 a 10 prílohy I k štatútu.

Prvá kapitola

ODVOLANIE

Článok 193

Podanie odvolania

1.   Odvolanie sa podáva formou návrhu podaného do kancelárie Všeobecného súdu alebo do kancelárie Súdu pre verejnú službu.

2.   Kancelária Súdu pre verejnú službu kancelárii Všeobecného súdu bezodkladne postúpi spis z prvostupňového konania, prípadne odvolanie.

Článok 194

Náležitosti odvolania

1.   Odvolanie obsahuje:

a)

meno a adresu účastníka konania, ktorý podal odvolanie – odvolateľa;

b)

označenie a adresu zástupcu odvolateľa;

c)

označenie napadnutého rozhodnutia Súdu pre verejnú službu;

d)

označenie ďalších účastníkov konania v predmetnej veci pred Súdom pre verejnú službu;

e)

právne dôvody a právne tvrdenia, na ktorých je odvolanie založené, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov;

f)

návrhy odvolateľa.

2.   Odvolanie musí obsahovať údaj o tom, kedy bolo odvolateľovi napadnuté rozhodnutie doručené.

3.   Ak je odvolateľ právnickou osobou podľa súkromného práva, k žalobe prikladá aktuálny dôkaz o svojej právnej existencii (výpis z obchodného registra, výpis z registra združení alebo akýkoľvek iný úradný doklad).

4.   K odvolaniu sa pripoja dokumenty uvedené v článku 51 ods. 2 a 3.

5.   Použije sa článok 77.

6.   Ak odvolanie nie je v súlade s odsekmi 2 až 4, tajomník určí odvolateľovi primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov odvolania. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov odvolania, Všeobecný súd rozhodne, či má nesplnenie týchto náležitostí za následok formálnu neprípustnosť odvolania.

Článok 195

Návrhy, odvolacie dôvody a tvrdenia

1.   V odvolaní možno navrhnúť, aby bolo čiastočne alebo úplne zrušené rozhodnutie Súdu pre verejnú službu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej časti.

2.   V právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach sa presne označia časti odôvodnenia rozhodnutia Súdu pre verejnú službu, ktoré sa napádajú.

Článok 196

Návrhy v prípade vyhovenia odvolaniu

1.   V odvolaní možno navrhnúť, aby sa v prípade, ak sa rozhodne, že je dôvodné, čiastočne alebo úplne vyhovelo návrhom, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní, s výnimkou akéhokoľvek nového návrhu. Odvolaním nemožno meniť predmet sporu pred Súdom pre verejnú službu.

2.   Ak odvolateľ v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia navrhne, aby sa vec vrátila na ďalšie konanie Súdu pre verejnú službu, uvedie dôvody, pre ktoré stav konania nedovoľuje rozhodnúť o veci na Všeobecnom súde.

Druhá kapitola

VYJADRENIE K ODVOLANIU, REPLIKA A DUPLIKA

Článok 197

Doručenie odvolania

1.   Odvolanie sa doručí ostatným účastníkom konania v predmetnej veci pred Súdom pre verejnú službu. Použije sa článok 80 ods. 1.

2.   V prípade uvedenom v článku 194 ods. 6 sa odvolanie doručí až po odstránení nedostatkov alebo až po tom, ako Všeobecný súd vyhlási, že odvolanie je prípustné s ohľadom na formálne náležitosti vymenované v uvedenom článku.

Článok 198

Účastníci konania oprávnení podať vyjadrenie k odvolaniu

Každý účastník konania v predmetnej veci pred Súdom pre verejnú službu, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môže podať vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. Lehotu na podanie vyjadrenia nemožno predĺžiť.

Článok 199

Náležitosti vyjadrenia k odvolaniu

1.   Vyjadrenie k odvolaniu obsahuje:

a)

meno a adresu účastníka konania, ktorý ho podáva;

b)

označenie a adresu zástupcu účastníka konania;

c)

dátum, keď mu bolo doručené odvolanie;

d)

právne dôvody a právne tvrdenia, na ktorých je vyjadrenie k odvolaniu založené;

e)

návrhy.

2.   Na vyjadrenie k odvolaniu sa použije článok 194 ods. 3 až 6.

Článok 200

Návrhy vyjadrenia k odvolaniu

Vo vyjadrení k odvolaniu možno navrhnúť, aby sa odvolaniu vyhovelo alebo aby sa čiastočne alebo úplne zamietlo.

Článok 201

Replika a duplika

1.   K odvolaniu a vyjadreniu k odvolaniu sa možno vyjadriť formou repliky, resp. dupliky, len ak to predseda na základe odôvodneného návrhu odvolateľa podaného v lehote siedmich dní odo dňa doručenia vyjadrenia k odvolaniu považuje za nutné, najmä aby odvolateľovi umožnil zaujať stanovisko k námietke neprípustnosti alebo novým skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu.

2.   Predseda určí dátum, dokedy má byť predložená replika, a pri jej doručení aj dátum, dokedy má byť predložená duplika. Počet strán a ich predmet môže obmedziť.

Tretia kapitola

VZÁJOMNÉ ODVOLANIE

Článok 202

Vzájomné odvolanie

1.   Účastníci konania uvedení v článku 198 môžu podať vzájomné odvolanie v rovnakej lehote, ako je stanovená na predloženie vyjadrenia k odvolaniu.

2.   Vzájomné odvolanie sa musí predložiť prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu.

Článok 203

Náležitosti vzájomného odvolania

Vzájomné odvolanie obsahuje:

a)

meno a adresu účastníka konania, ktorý ho podáva;

b)

označenie a adresu zástupcu účastníka konania;

c)

dátum, keď mu bolo odvolanie doručené;

d)

právne dôvody a právne tvrdenia, na ktorých je vzájomné odvolanie založené;

e)

návrhy.

Článok 204

Návrhy, dôvody a tvrdenia vzájomného odvolania

1.   Vo vzájomnom odvolaní možno navrhnúť, aby bolo rozhodnutie Súdu pre verejnú službu čiastočne alebo úplne zrušené.

2.   Vo vzájomnom odvolaní možno tiež navrhnúť, aby bolo zrušené výslovné alebo implicitné rozhodnutie Súdu pre verejnú službu o prípustnosti žaloby.

3.   V právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach, na ktorých je vzájomné odvolanie založené, sa presne označia časti odôvodnenia rozhodnutia Súdu pre verejnú službu, ktoré sa napádajú. Musia sa odlišovať od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

Štvrtá kapitola

VYJADRENIE, REPLIKA A DUPLIKA K VZÁJOMNÉMU ODVOLANIU

Článok 205

Vyjadrenie k vzájomnému odvolaniu

Ak bolo podané vzájomné odvolanie, odvolateľ alebo iný účastník konania v predmetnej veci pred Súdom pre verejnú službu, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení vzájomnému odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, k nemu môže podať vyjadrenie, ktoré sa obmedzí na dôvody uvádzané v tomto vzájomnom odvolaní, v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. Túto lehotu nemožno predĺžiť.

Článok 206

Replika a duplika k vzájomnému odvolaniu

1.   K vzájomnému odvolaniu a vyjadreniu k tomuto odvolaniu sa možno vyjadriť formou repliky, resp. dupliky, len ak to predseda na základe odôvodneného návrhu účastníka konania, ktorý podal vzájomné odvolanie, predloženého v lehote siedmich dní odo dňa doručenia vyjadrenia k vzájomnému odvolaniu považuje za nutné, najmä aby tomuto účastníkovi konania umožnil zaujať stanovisko k námietke neprípustnosti alebo novým skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení k vzájomnému odvolaniu.

2.   Predseda určí dátum, dokedy má byť predložená replika, a pri jej doručení aj dátum, dokedy má byť predložená duplika. Počet strán a ich predmet môže obmedziť.

Piata kapitola

ÚSTNA ČASŤ KONANIA

Článok 207

Ústna časť konania

1.   Účastníci konania v odvolacom konaní môžu požiadať, aby boli vypočutí na ústnom pojednávaní. Táto žiadosť musí byť odôvodnená a podaná v lehote troch týždňov odo dňa, keď bolo účastníkom konania doručené oznámenie o skončení písomnej časti konania. Predseda môže túto lehotu predĺžiť.

2.   Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd môže, ak sa domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhodnúť, že sa o odvolaní rozhodne bez ústnej časti konania. V takom prípade však môže o začatí ústnej časti konania rozhodnúť neskôr.

Šiesta kapitola

ROZHODNUTIE O ODVOLANÍ UZNESENÍM

Článok 208

Zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné odvolanie

Ak je odvolanie alebo vzájomné odvolanie čiastočne alebo úplne zjavne neprípustné či zjavne nedôvodné, Všeobecný súd ho na návrh sudcu spravodajcu môže kedykoľvek čiastočne alebo úplne zamietnuť odôvodneným uznesením.

Článok 209

Zjavne opodstatnené odvolanie

Ak Súdny dvor alebo Všeobecný súd už rozhodol o právnej otázke alebo právnych otázkach zhodných s otázkami vychádzajúcimi z dôvodov odvolania alebo vzájomného odvolania a ak Všeobecný súd považuje odvolanie za zjavne opodstatnené, môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí účastníkov konania rozhodnúť, že odvolanie je zjavne opodstatnené, odôvodneným uznesením s odkazom na príslušnú judikatúru.

Siedma kapitola

DÔSLEDKY VÝMAZU ODVOLANIA PRE VZÁJOMNÉ ODVOLANIE

Článok 210

Dôsledky späťvzatia odvolania alebo jeho zjavnej neprípustnosti pre vzájomné odvolanie

Vzájomné odvolanie sa považuje za bezpredmetné:

a)

ak odvolateľ vzal odvolanie späť;

b)

ak je odvolanie vyhlásené za zjavne neprípustné, pretože nebolo podané v odvolacej lehote;

c)

ak je odvolanie vyhlásené za zjavne neprípustné len z dôvodu, že nebolo podané proti konečnému rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu alebo proti rozhodnutiu, ktorým rozhodol len o časti prejednávanej veci alebo ktorým rozhodol o prekážke konania súvisiacej s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti podľa článku 9 prvého odseku prílohy I štatútu.

Ôsma kapitola

TROVY KONANIA A SÚDNE VÝDAVKY V ODVOLACOM KONANÍ

Článok 211

Náhrada trov odvolacieho konania

1.   S výnimkou nasledujúcich ustanovení sa články 133 až 141 použijú mutatis mutandis na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu pred Všeobecným súdom.

2.   Ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Všeobecný súd sám rozhodne o veci, rozhodne aj o trovách konania.

3.   V odvolaniach podaných inštitúciami znášajú inštitúcie výdavky, ktoré vynaložili, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 135 ods. 2.

4.   Odchylne od článku 134 ods. 1 a 2 môže Všeobecný súd v prípade odvolaní podaných úradníkmi alebo inými zamestnancami určitej inštitúcie, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, rozdeliť nahradenie trov konania medzi účastníkov konania.

5.   Ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania mu možno uložiť len vtedy, pokiaľ sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Všeobecným súdom. Ak sa vedľajší účastník na konaní zúčastnil, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že tento účastník znáša vlastné trovy konania.

Deviata kapitola

ĎALŠIE USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ V ODVOLACOM KONANÍ

Článok 212

Dĺžka podaní

1.   Všeobecný súd určí v súlade s článkom 224 maximálnu dĺžku podaní, ktoré sa mu podávajú v rámci tejto hlavy.

2.   Prekročenie maximálnej dĺžky podaní môže predseda povoliť iba v mimoriadne zložitých prípadoch.

Článok 213

Ďalšie ustanovenia uplatniteľné v odvolacom konaní

1.   Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu pred Všeobecným súdom sa použijú články 51 až 58, 60 až 74, 79, 84, 87, 89, 90, 107 až 122, 124, 125, 129, 131, 142 až 162, 164, 165 a 167 až 170.

2.   Odchylne od článku 143 ods. 1 musí byť návrh na vstup vedľajšieho účastníka konania podaný najneskôr pred uplynutím lehoty jedného mesiaca, ktorá začína plynúť od uverejnenia oznámenia podľa článku 79.

3.   Rozhodnutia vydané podľa článku 256 ods. 2 ZFEÚ sa oznamujú Súdnemu dvoru a Súdu pre verejnú službu.

Desiata kapitola

ODVOLANIE PROTI ROZHODNUTIAM O ZAMIETNUTÍ NÁVRHU NA VSTUP VEDĽAJŠIEHO ÚČASTNÍKA DO KONANIA A PROTI ROZHODNUTIAM O PREDBEŽNOM OPATRENÍ

Článok 214

Odvolanie proti rozhodnutiam o zamietnutí návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a proti rozhodnutiam o predbežnom opatrení

Odchylne od ustanovení tejto hlavy predseda Všeobecného súdu rozhodne o odvolaniach uvedených v článku 10 ods. 1 a 2 prílohy I k štatútu podľa postupu stanoveného v článku 157 ods. 1 a 3 a článku 158 ods. 1.

HLAVA VI

KONANIA PO VRÁTENÍ VECI NA ĎALŠIE KONANIE A NOVÉ ROZHODNUTIE

Prvá kapitola

ZRUŠENIE VECI A JEJ VRÁTENIE VŠEOBECNÉMU SÚDU NA ĎALŠIE KONANIE A NOVÉ ROZHODNUTIE

Článok 215

Zrušenie veci a jej vrátenie Súdnym dvorom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

Ak Súdny dvor zruší rozsudok alebo uznesenie Všeobecného súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, uvedené konanie sa na Všeobecnom súde začína na základe rozhodnutia, ktorým sa vec vrátila na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Článok 216

Pridelenie veci

1.   Ak Súdny dvor zruší rozsudok alebo uznesenie komory, predseda Všeobecného súdu môže vec prideliť inej komore zasadajúcej s rovnakým počtom sudcov.

2.   Ak Súdny dvor zruší rozsudok alebo uznesenie Všeobecného súdu zasadajúceho vo veľkej komore, vec sa pridelí tomuto zloženiu.

3.   Ak Súdny dvor zruší rozsudok alebo uznesenie sudcu, ktorý rozhodoval ako samosudca, predseda Všeobecného súdu môže vec prideliť samosudcovi, pričom tým nie je dotknutá možnosť samosudcu postúpiť vec komore, v ktorej zasadá.

Článok 217

Priebeh konania

1.   Ak bolo rozhodnutie, ktoré Súdny dvor neskôr zrušil, vydané po tom, ako Všeobecný súd rozhodol o skončení písomnej časti konania vo veci samej, účastníci konania pred Všeobecným súdom môžu v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia Súdneho dvora predložiť písomné pripomienky k záverom, ktoré treba z rozhodnutia Súdneho dvora vyvodiť pre riešenie sporu. Túto lehotu nemožno predĺžiť.

2.   Ak bolo rozhodnutie, ktoré Súdny dvor neskôr zrušil, vydané ešte predtým, ako Všeobecný súd rozhodol o skončení písomnej časti konania vo veci samej, konanie pokračuje od štádia, v akom sa nachádzalo.

3.   Ak to okolnosti odôvodňujú, predseda môže povoliť, aby boli podané doplňujúce písomné vyjadrenia.

Článok 218

Pravidlá použiteľné na konanie

S výnimkou ustanovení článku 217 konanie prebieha podľa okolností v súlade s ustanoveniami hlavy III alebo hlavy IV.

Článok 219

Trovy konania

Všeobecný súd rozhodne o trovách konania na Všeobecnom súde a o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore.

Druhá kapitola

PRESKÚMANIE VECI A JEJ VRÁTENIE VŠEOBECNÉMU SÚDU NA ĎALŠIE KONANIE A NOVÉ ROZHODNUTIE

Článok 220

Preskúmanie veci a jej vrátenie Súdnym dvorom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

Ak Súdny dvor preskúma rozsudok alebo uznesenie Všeobecného súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, uvedené konanie sa na Všeobecnom súde začína na základe rozsudku, ktorým sa vec vrátila na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Článok 221

Pridelenie veci

1.   Ak Súdny dvor vráti na ďalšie konanie vec, o ktorej pôvodne rozhodovala komora, predseda Všeobecného súdu môže vec prideliť inej komore zasadajúcej s rovnakým počtom sudcov.

2.   Ak Súdny dvor vráti na ďalšie konanie vec, o ktorej pôvodne rozhodoval Všeobecný súd zasadajúci vo veľkej komore, vec sa pridelí tomuto zloženiu.

Článok 222

Priebeh konania

1.   Účastníci konania pred Všeobecným súdom môžu v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku Súdneho dvora predložiť písomné pripomienky k záverom, ktoré treba z tohto rozsudku vyvodiť pre riešenie sporu. Túto lehotu nemožno predĺžiť.

2.   Všeobecný súd môže vyzvať účastníkov konania, ktoré pred ním prebieha, aby v rámci opatrení prijatých na zabezpečenie priebehu konania predložili vyjadrenia, a rozhodnúť, že ich vypočuje na pojednávaní.

Článok 223

Trovy konania

Všeobecný súd rozhodne o trovách konania súvisiacich s konaním, ktoré bolo pred ním začaté po preskúmaní jeho rozhodnutia.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 224

Vykonávacie ustanovenia

Všeobecný súd prijme samostatným aktom praktické opatrenia na vykonanie tohto poriadku.

Článok 225

Nútený výkon rozhodnutí

Nútený výkon rozhodnutí o uložených pokutách a iných opatreniach podľa tohto poriadku sa uskutočňuje v súlade s článkami 280 ZFEÚ a 299 ZFEÚ a článkom 164 ZESAE.

Článok 226

Zrušovacie ustanovenie

Tento poriadok nahrádza Rokovací poriadok Všeobecného súdu z 2. mája 1991, naposledy zmenený a doplnený 19. júna 2013.

Článok 227

Uverejnenie a nadobudnutie účinnosti tohto poriadku

1.   Tento poriadok, ktorého znenie v jazykoch uvedených v článku 44 je záväzné, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Tento poriadok nadobudne účinnosť v prvý deň tretieho mesiaca, ktorý nasleduje po jeho uverejnení.

3.   Ustanovenia článku 105 sa uplatnia až od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia uvedeného v článku 105 ods. 11

4.   Ustanovenia článku 45 ods. 4, článku 139 písm. c) a článku 181 sa použijú iba na konania začaté na Všeobecnom súde po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku.

5.   Ustanovenia článkov 106 a 207 sa použijú iba na veci, v ktorých ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto poriadku ešte nebola skončená písomná časť konania.

6.   Ustanovenia článku 115 ods. 1, článku 116 ods. 6, článku 131 a článku 135 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, naposledy zmeneného a doplneného 19. júna 2013, sa naďalej používajú na konania začaté na Všeobecnom súde pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku.

7.   Ustanovenia článkov 135a a 146 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, naposledy zmeneného a doplneného 19. júna 2013, sa naďalej používajú na konania prebiehajúce na Všeobecnom súde, v ktorých bola pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku skončená písomná časť konania.

V Luxemburgu 4. marca 2015

Tajomník

E. COULON

Predseda

M. JAEGER


(1)  Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 3.

(2)  Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385/58.


Top