Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014R0376

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 Text s významom pre EHP

OJ L 122, 24.4.2014, p. 18–43 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/376/oj

24.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/18


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 376/2014

z 3. apríla 2014

o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V Únii by sa mala zabezpečiť vysoká všeobecná úroveň bezpečnosti civilného letectva a malo by sa vynakladať maximálne úsilie na zníženie počtu nehôd a incidentov s cieľom zabezpečiť dôveru verejnosti v leteckú dopravu.

(2)

Miera nehôd so smrteľnými následkami v civilnom letectve sa v poslednom desaťročí veľmi nezmenila. Napriek tomu by sa v nasledujúcich desaťročiach mohol zvýšiť počet nehôd v dôsledku nárastu leteckej prevádzky a zvyšujúcej sa technickej zložitosti lietadiel.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 (3) je zamerané na prevenciu nehôd uľahčením rýchleho vedenia účinných a vysokokvalitných bezpečnostných vyšetrovaní. Toto nariadenie by nemalo zasahovať do postupu vyšetrovania nehôd a incidentov riadeného vnútroštátnymi orgánmi bezpečnostného vyšetrovania vymedzeného v nariadení (EÚ) č. 996/2010. V prípade nehody alebo vážneho incidentu sa na ohlásenie udalosti vzťahuje aj nariadenie (EÚ) č. 996/2010.

(4)

V platných legislatívnych aktoch Únie, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (4) a jeho vykonávacích nariadeniach, sa stanovujú povinnosti pre určité organizácie, aby zaviedli systémy ohlasovania udalostí v rámci ich systémov riadenia bezpečnosti. Dodržiavaním nariadenia (ES) č. 216/2008 a jeho vykonávacích nariadení by organizácie nemali byť oslobodené od dodržiavania tohto nariadenia. Podobne dodržiavaním tohto nariadenia by organizácie nemali byť oslobodené od dodržiavania nariadenia (ES) č. 216/2008 a jeho vykonávacích nariadení. Výsledkom by však nemalo byť zriadenie dvoch paralelných systémov ohlasovania a nariadenie (ES) č. 216/2008, jeho vykonávacie nariadenia a toto nariadenie by sa mali vnímať ako komplementárne.

(5)

Skúsenosti ukazujú, že nehodám často predchádzajú incidenty súvisiace s bezpečnosťou a nedostatky odhaľujúce existujúce bezpečnostné nebezpečenstvá. Informácie o bezpečnosti sú preto dôležitým zdrojom odhaľovania potenciálnych bezpečnostných nebezpečenstiev. Okrem toho, aj keď je schopnosť poučiť sa z nehôd veľmi dôležitá, pri čisto reaktívnych systémoch sa preukázalo, že ich schopnosť prinášať neustále vylepšenia je obmedzená. Aby sa dosiahlo skutočné zlepšenie v bezpečnosti letectva, mali by sa preto reaktívne systémy dopĺňať proaktívnymi systémami, v rámci ktorých sa využívajú iné druhy informácií o bezpečnosti. Únia, jej členské štáty, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) a organizácie by mali prispievať k zvýšeniu bezpečnosti civilného letectva zavedením proaktívnejších a vo väčšej miere na dôkazoch založených bezpečnostných systémov, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie nehodám tým, že sa analyzujú všetky relevantné informácie o bezpečnosti vrátane informácií o udalostiach v civilnom letectve.

(6)

S cieľom zvýšiť bezpečnosť letectva by sa mali relevantné informácie o bezpečnosti civilného letectva ohlasovať, zhromažďovať, uchovávať, chrániť, vymieňať, šíriť a analyzovať a na základe zhromaždených informácií by sa mali prijímať príslušné bezpečnostné opatrenia. Tento proaktívny a na dôkazoch založený prístup by mali uplatňovať príslušné orgány členských štátov pre bezpečnosť letectva a organizácie ako súčasť svojho systému riadenia bezpečnosti, ako aj agentúra.

(7)

Povinnosti týkajúce sa ohlasovania udalostí uložené organizáciám by mali byť primerané veľkosti danej organizácie a rozsahu jej činnosti. Malo by sa preto umožniť, a to predovšetkým menším organizáciám, aby rozhodli o spojení alebo zlúčení úloh týkajúcich sa ohlasovania udalostí v rámci organizácie, o spoločnom plnení úloh týkajúcich sa ohlasovania udalostí s ostatnými organizáciami rovnakej povahy alebo o zhromažďovaní, hodnotení, spracúvaní, analýze a uchovávaní údajov o udalostiach externými špecializovanými subjektmi, ktoré schvália príslušné orgány členských štátov. Takéto subjekty by mali dodržiavať zásady ochrany a dôvernosti ustanovené v tomto nariadení. Organizácia, ktorá zadala úlohy externým subjektom, by si mala udržať primeranú kontrolu nad úlohami, ktorých vykonávanie zadala týmto externým subjektom, a v konečnom dôsledku by mala niesť zodpovednosť za plnenie požiadaviek stanovených týmto nariadením.

(8)

Je potrebné zabezpečiť, aby zamestnanci v sektore letectva pracujúci v prvej línii ohlasovali udalosti, ktoré predstavujú pre bezpečnosť letectva značné riziko. Systémy povinného ohlasovania by mali byť doplnené systémami dobrovoľného ohlasovania, pričom by obidva systémy mali jednotlivcom umožňovať ohlasovanie údajov o udalostiach súvisiacich s bezpečnosťou letectva. V organizáciách, agentúre a príslušných orgánoch členských štátov by sa mali zriadiť systémy povinného a dobrovoľného ohlasovania. Zhromaždené informácie by sa mali postupovať orgánu, ktorý je zodpovedný za primerané monitorovanie na účel zvýšenia bezpečnosti letectva. Organizácie by mali analyzovať tie udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť, aby sa určili bezpečnostné nebezpečenstvá a prijali všetky primerané nápravné alebo preventívne opatrenia. Organizácie by mali zasielať predbežné výsledky ich analýz príslušnému orgánu ich členských štátov alebo agentúre, a tiež by im mali zasielať konečné výsledky, ak tieto výsledky určia skutočné alebo potenciálne riziko pre bezpečnosť letectva. Príslušné orgány členských štátov a agentúra by mali zriadiť podobný postup pri tých udalostiach, ktoré boli nahlásené priamo im, a mali by primerane monitorovať posúdenie a všetky nápravné alebo preventívne opatrenia prijaté organizáciou.

(9)

Rôzne kategórie zamestnancov, ktorí pracujú v odvetví civilného letectva alebo sa na ňom inak podieľajú, sú svedkami udalostí, ktoré majú význam pre prevenciu nehôd. Mali by preto mať k dispozícii nástroje, ktoré by im umožnili takéto udalosti ohlásiť a ktoré by zaručili ich ochranu. S cieľom nabádať zamestnancov, aby ohlasovali udalosti, a umožniť im ešte viac oceniť pozitívny vplyv ohlasovania udalostí na bezpečnosť letectva by sa im mali pravidelne poskytovať informácie o opatreniach prijatých v rámci systémov ohlasovania udalostí.

(10)

Nebezpečenstvá a riziko súvisiace so zložitými motorovými lietadlami sa veľmi odlišujú od nebezpečenstiev a rizika, ktoré súvisia s inými druhmi lietadiel. Napriek tomu, že toto nariadenie by sa malo vzťahovať na celé odvetvie letectva, povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, by mali byť primerané oblasti činnosti a zložitosti rôznych druhov lietadiel. Zhromaždené informácie o udalostiach týkajúcich sa iných ako zložitých motorových lietadiel by preto mali byť predmetom zjednodušených povinností na ohlasovanie, ktoré sú pre túto oblasť letectva vhodnejšie.

(11)

S cieľom zhromaždiť ďalšie informácie, ktoré by mohli prispieť k zvýšeniu bezpečnosti letectva, by sa dodatočne k systémom požadovaným týmto nariadením mal podporovať rozvoj iných prostriedkov zhromažďovania informácií o bezpečnosti. Ak organizácie majú zavedené dobre fungujúce systémy zhromažďovania informácií o bezpečnosti, malo by im byť umožnené naďalej ich používať súbežne so systémami, ktoré sa majú vytvoriť na účely tohto nariadenia.

(12)

Orgány bezpečnostného vyšetrovania a všetky orgány poverené reguláciou bezpečnosti civilného letectva v Únii by mali mať úplný prístup k zhromaždeným údajom o udalostiach a hláseniam o udalostiach uchovávaným ich členskými štátmi s cieľom rozhodovať, ktoré incidenty vyžadujú bezpečnostné vyšetrovanie, ako aj určiť, z čoho sa možno poučiť v záujme bezpečnosti letectva a plnenia svojich povinností v oblasti dohľadu.

(13)

Je nevyhnutné mať k dispozícii vysokokvalitné a úplné údaje, pretože analýza a trendy vychádzajúce z nepresných údajov môžu viesť k zavádzajúcim výsledkom a zameraniu úsilia na nevhodné opatrenie. Takéto nepresné údaje môžu okrem toho viesť k strate dôvery v informácie pochádzajúce zo systémov ohlasovania udalostí. S cieľom zabezpečiť kvalitu hlásení o udalostiach a umožniť ich úplnosť by mali obsahovať určité minimálne informácie, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od kategórie udalosti. Okrem toho by sa mali uplatňovať postupy kontroly kvality informácií a predchádzania nesúladu medzi hlásením o udalosti a údajmi o udalosti, ktoré sa predbežne získali. S podporou Komisie by sa navyše mal vypracovať príslušný poradný materiál, najmä aby sa zabezpečila kvalita a umožnila úplnosť údajov, ako aj konzistentné a jednotné začleňovanie údajov do databáz. Mali by sa organizovať pracovné semináre najmä zo strany Komisie s cieľom poskytovať potrebnú podporu.

(14)

Komisia by mala vypracovať jednotný európsky systém klasifikácie rizík zaisťujúci identifikáciu rýchlych opatrení potrebných v prípade jednotlivých udalostí s vysokým bezpečnostným rizikom. Tento systém by mal umožniť aj identifikáciu kľúčových rizikových oblastí na základe súhrnných informácií. Mal by slúžiť ako pomoc pre príslušné subjekty pri posudzovaní udalostí a rozhodovaní o tom, na ktoré oblasti by sa malo najlepšie zamerať ich úsilie. Jednotným európskym systémom klasifikácie rizík by sa mal zjednodušiť integrovaný a harmonizovaný prístup k riadeniu rizík v celom európskom systéme letectva, čím sa členským štátom, Komisii a agentúre umožní harmonizovane sa sústrediť na úsilie o zvyšovanie bezpečnosti.

(15)

Jednotný európsky systém klasifikácie rizík by mal takisto umožniť identifikáciu kľúčových rizikových oblastí v Únii na základe súhrnných informácií z európskej perspektívy a podporiť prácu vykonávanú v oblasti európskeho programu bezpečnosti letectva a európskeho plánu bezpečnosti letectva. Na účely zabezpečenia konzistentnej a jednotnej klasifikácie rizík vo všetkých členských štátoch by Komisia mala poskytovať vhodnú podporu.

(16)

S cieľom uľahčiť výmenu informácií by sa hlásenia o udalostiach mali uchovávať v databázach, ktoré by mali byť kompatibilné s Európskym koordinačným strediskom pre systémy podávania ohlasovania udalostí (ECCAIRS) (softvérom, ktorý používajú všetky členské štáty a európsky centrálny register na uchovávanie hlásení o udalostiach) a s taxonómiou ADREP [taxonómiou Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) používanou aj pre softvér ECCAIRS]. Technickú podporu pre interoperabilitu systémov by mala poskytovať agentúra a Komisia.

(17)

Organizácie by mali v jednej alebo vo viacerých databázach uchovávať hlásenia o udalostiach vyplývajúce z údajov o udalostiach zhromaždených v rámci systémov povinného, a ak je to možné, aj dobrovoľného ohlasovania. Malo by byť možné, aby zložitosť databázy bola primeraná veľkosti dotknutej organizácie a/alebo významu organizácie s ohľadom na ciele tohto nariadenia, a mala by pozostávať minimálne z dátového súboru, ktorý by obsahoval spoločné povinné dátové polia a prípadne aj osobitné povinné dátové polia.

(18)

Udalosť lietadla registrovaného v členskom štáte alebo prevádzkovaného organizáciou usadenou v členskom štáte by sa mala ohlasovať dokonca aj vtedy, keď sa stala mimo územia tohto členského štátu.

(19)

Informácie o udalostiach by sa mali v rámci Únie vymieňať s cieľom zvýšiť odhaľovanie skutočných alebo potenciálnych nebezpečenstiev. Táto výmena informácií by tiež mala členským štátom umožniť, aby mali prístup k všetkým informáciám o udalostiach, ku ktorým dochádza na ich území alebo v ich vzdušnom priestore, ale ktoré sa hlásia inému členskému štátu. Agentúre by sa tým tiež malo umožniť, aby dostala presné informácie o udalostiach a prístup k všetkým hláseniam o udalostiach zhromaždeným v Únii, aby v prípade potreby mohla na riziká identifikované v Únii reagovať prijatím nápravných opatrení. Táto výmena informácií by mala umožniť, aby príslušné orgány členských štátov dostali presné informácie o udalostiach v ich vzdušnom priestore a aby v prípade potreby reagovali na riziká identifikované na ich území prijatím nápravných opatrení.

(20)

Cieľom výmeny informácií o udalostiach by mala byť prevencia leteckých nehôd a incidentov. Táto výmena by sa nemala používať na zisťovanie viny alebo zodpovednosti ani na stanovenie referenčného porovnávania výkonnosti bezpečnosti.

(21)

Najefektívnejší spôsob, ako zabezpečiť výmenu veľkého množstva informácií o bezpečnosti medzi členskými štátmi, Komisiou a agentúrou, je prostredníctvom európskeho centrálneho registra za predpokladu, že členské štáty, Komisia a agentúra majú k nemu úplný prístup.

(22)

Všetky informácie súvisiace s bezpečnosťou, ktoré boli odvodené z hlásení o udalostiach zhromaždených v Únii, by sa mali včas postúpiť európskemu centrálnemu registru. Malo by to zahŕňať zhromažďovanie informácií o incidentoch, ako aj informácie o nehodách a vážnych incidentoch vyšetrovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 996/2010.

(23)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na informácie o udalostiach, ktoré sa uchovávajú v databázach organizácií, členských štátov alebo agentúry.

(24)

Všetky informácie súvisiace s bezpečnosťou v európskom centrálnom registri by mali byť prístupné subjektom povereným reguláciou bezpečnosti civilného letectva v Únii vrátane agentúry a orgánom zodpovedným za vyšetrovanie nehôd a incidentov v Únii.

(25)

Zainteresované strany by mali mať možnosť požiadať o prístup k určitým informáciám obsiahnutým v európskom centrálnom registri, a to pri dodržaní pravidiel týkajúcich sa zachovania dôvernosti týchto informácií a anonymity dotknutých osôb.

(26)

Keďže národné kontaktné miesto má najlepšie vedomosti o zainteresovaných stranách usadených v danom členskom štáte, každé národné kontaktné miesto by sa malo zaoberať žiadosťami zainteresovaných strán usadených na území jeho členského štátu. Komisia by sa mala zaoberať žiadosťami od zainteresovaných strán z tretích krajín alebo od medzinárodných organizácií.

(27)

Informácie v hláseniach o udalostiach by sa mali analyzovať a mali by sa určovať riziká pre bezpečnosť. Mali by sa včas identifikovať a realizovať akékoľvek vhodné následné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti letectva. Informácie o analýze udalostí a opatreniach, ktoré na ne nadväzujú, by sa mali šíriť v organizáciách, príslušných orgánoch členských štátov a agentúre, keďže poskytovanie spätnej väzby o ohlásených udalostiach stimuluje jednotlivcov, aby udalosti ohlasovali. Ak je to vhodné a možné, informácie o analýze udalostí a opatreniach, ktoré na ne nadväzujú, by sa mali poskytnúť aj jednotlivcom, ktorí udalosti priamo ohlásili príslušným orgánom členských štátov alebo agentúre. Takáto spätná väzba by mala byť v súlade s pravidlami tohto nariadenia o dôvernosti a ochrane ohlasovateľa a osôb uvedených v hlásení o udalosti.

(28)

Toto nariadenie by malo pomáhať členským štátom, agentúre a organizáciám pri riadení rizík pre bezpečnosť letectva. Systémy riadenia bezpečnosti používané organizáciami sa dopĺňajú systémami riadenia bezpečnosti používanými členskými štátmi a agentúrou. Zatiaľ čo organizácie riadia riziká pre bezpečnosť súvisiace s ich konkrétnymi činnosťami, príslušné orgány členských štátov a agentúra riadia riziká pre bezpečnosť systémov letectva členských štátov ako celku a celej Únie, pričom sa zaoberajú spoločnými rizikami pre bezpečnosť letectva v dotknutých členských štátoch alebo na úrovni Únie. Povinnosti agentúry a príslušných orgánov členských štátov by nemali oslobodzovať organizácie od ich priamych povinností, pokiaľ ide o riadenie bezpečnosti priamo spojenej s produktmi a službami, ktoré poskytujú. Na tieto účely by organizácie mali zhromažďovať a analyzovať informácie o udalostiach, aby mohli identifikovať nebezpečenstvá súvisiace s ich činnosťami a znižovať ich. Takisto by mali posudzovať súvisiace riziká pre bezpečnosť a vyčleňovať zdroje na prijímanie rýchlych a vhodných opatrení na ich znižovanie. Celkový proces by mal monitorovať príslušný orgán, ktorý by mal v prípade potreby žiadať o prijatie dodatočných opatrení na zabezpečenie riadneho odstránenia bezpečnostných nedostatkov. Na druhej strane by príslušné orgány členských štátov a agentúra mali dopĺňať systémy riadenia bezpečnosti organizácií na úrovni členského štátu a na európskej úrovni.

(29)

Keď členské štáty stanovujú opatrenia, ktoré sa majú zahrnúť do ich národného programu bezpečnosti a národného plánu bezpečnosti, mali by používať informácie pochádzajúce zo zhromaždených hlásení o udalostiach a ich analýzy s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia vychádzali z dôkazov. Národné programy bezpečnosti a národné plány bezpečnosti sa na európskej úrovni dopĺňajú európskym programom bezpečnosti letectva a európskym plánom bezpečnosti letectva.

(30)

Keďže cieľ zvýšenia bezpečnosti letectva nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože systémy ohlasovania používané členskými štátmi izolovane sú menej efektívne než koordinovaná sieť s výmenou informácií, ktorá umožňuje identifikovať možné bezpečnostné problémy a kľúčové rizikové oblasti na úrovni Únie, mala by sa analýza na vnútroštátnej úrovni doplniť o analýzu a nadväzujúce opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečila lepšia prevencia leteckých nehôd a incidentov. Túto úlohu by na úrovni Únie mala vykonávať sieť analytikov bezpečnosti letectva v koordinácii s agentúrou a Komisiou. Uvedenej sieti by sa malo umožniť konsenzom rozhodnúť, že na svoje zasadnutia prizve pozorovateľov vrátane zamestnancov alebo zástupcov príslušného odvetvia.

(31)

Z práce siete analytikov bezpečnosti letectva na účel určovania opatrení, ktoré je potrebné vykonať na úrovni Únie na základe dôkazov, by mal čerpať najmä európsky program bezpečnosti letectva a európsky plán bezpečnosti letectva.

(32)

Verejnosti by sa mali poskytovať všeobecné súhrnné informácie o úrovni bezpečnosti letectva v členských štátoch a Únii. Tieto informácie by mali zahŕňať najmä trendy a analýzy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia členskými štátmi, ako aj informácie v súhrnnej forme o obsahu európskeho centrálneho registra, a možno ich poskytovať uverejňovaním ukazovateľov výkonnosti bezpečnosti (safety performance indicators – SPI).

(33)

Systém bezpečnosti civilného letectva je založený na spätnej väzbe a poznatkoch získaných z nehôd a incidentov. Ohlasovanie udalostí a využívanie informácií o udalostiach na účely zlepšenia bezpečnosti je závislé od vzťahu dôvery medzi ohlasovateľom a subjektom zodpovedným za zhromažďovanie a posudzovanie informácií. To si vyžaduje prísne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa dôvernosti. Účelom ochrany informácií o bezpečnosti pred nevhodným používaním a obmedzeného prístupu do európskeho centrálneho registra iba pre zainteresované strany zapojené do zvyšovania úrovne bezpečnosti civilného letectva je zaistenie nepretržitej dostupnosti informácií o bezpečnosti, aby sa mohli prijímať vhodné a včasné preventívne opatrenia a aby sa zvyšovala bezpečnosť letectva. V tejto súvislosti by sa mali náležite chrániť citlivé informácie o bezpečnosti a ich zhromažďovanie by sa malo zabezpečiť zaručením ich dôvernosti, ochranou ich zdroja a zabezpečením dôvery zamestnancov pracujúcich v civilnom letectve v systémy ohlasovania udalostí. Mali by sa zaviesť primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie dôvernosti informácií zhromaždených prostredníctvom systémov ohlasovania udalostí a obmedziť prístup do európskeho centrálneho registra. V rámci vnútroštátnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám by sa mala zohľadniť potrebná dôvernosť takýchto informácií. Zhromaždené informácie by mali byť náležite chránené pred neoprávneným použitím alebo zverejnením. Mali by sa používať výlučne na účel udržiavania alebo zvyšovania úrovne bezpečnosti letectva a nemali by sa používať na určovanie viny alebo zodpovednosti.

(34)

S cieľom zaistiť dôveru zamestnancov či zmluvného personálu v systém ohlasovania udalostí organizácie by sa informácie obsiahnuté v hláseniach o udalostiach mali vhodne chrániť a nemali by sa používať na iné účely než udržanie alebo zvyšovanie úrovne bezpečnosti letectva. K dosiahnutiu tohto cieľa by mali prispievať najmä vnútorné pravidlá „kultúry spravodlivosti“, ktoré organizácia prijme podľa tohto nariadenia. Ďalším účinným spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, môže byť obmedzenie prenosu osobných údajov alebo informácií, ktoré umožňujú určenie totožnosti ohlasovateľa alebo ďalších osôb uvedených v hláseniach o udalostiach, prostredníctvom jasného oddelenia útvarov, ktoré pracujú s hláseniami o udalostiach od ostatných útvarov organizácie.

(35)

Ohlasovateľ alebo osoba, ktorá je v hláseniach o udalostiach uvedená, by mali byť náležite chránení. V tejto súvislosti by sa z hlásení o udalostiach mali odstrániť identifikačné údaje a podrobnosti týkajúce sa totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach by sa nemali ukladať do databáz.

(36)

Systém civilného letectva by mal okrem toho podporovať „kultúru bezpečnosti“, ktorá uľahčuje spontánne ohlasovanie udalostí, a tým napomáha rozvoj zásady „kultúry spravodlivosti“. „Kultúra spravodlivosti“ je zásadným prvkom širšieho pojmu „kultúra bezpečnosti“, ktorý je základom riadneho systému riadenia bezpečnosti. Prostredie uplatňujúce zásady „kultúry bezpečnosti“ by nemalo brániť prijatiu opatrení potrebných na udržiavanie alebo zvyšovanie úrovne bezpečnosti letectva.

(37)

„Kultúra spravodlivosti“ by mala jednotlivé osoby povzbudzovať na ohlasovanie informácií o bezpečnosti. Nemala by ich však oslobodzovať od ich bežných povinností. Zamestnanci ani zmluvný personál by preto nemali byť v tejto súvislosti na základe informácií poskytnutých podľa tohto nariadenia objektom akejkoľvek zaujatosti okrem prípadov úmyselného porušenia predpisov alebo keď došlo k zjavnému, významnému a závažnému nezohľadneniu zjavného rizika a hlbokému pracovnému zlyhaniu spočívajúcemu v nevykonaní opatrení, ktoré sa za daných okolností jednoznačne mali vykonať, čím sa spôsobila predvídateľná škoda osobe alebo na majetku, alebo sa výrazne ohrozila úroveň bezpečnosti letectva.

(38)

S cieľom podporiť ohlasovanie udalostí by bolo vhodné chrániť nielen ohlasovateľov, ale aj osoby, ktoré sú uvedené v príslušných hláseniach o udalostiach. Takou ochranou by sa však uvedené osoby nemali zbaviť ich ohlasovacích povinností podľa tohto nariadenia. Najmä v prípade, keď je v hlásení o udalosti uvedená osoba, ktorá má povinnosť tú istú udalosť ohlásiť, a zámerne ju neohlási, mala by stratiť svoju ochranu a čeliť sankciám vyplývajúcim z uplatňovania tohto nariadenia.

(39)

Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo a náležitý výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa jasne stanovila miera, do ktorej sú ohlasovateľ a iné osoby uvedené v hláseniach o udalostiach chránené pred zaujatosťou alebo trestným stíhaním.

(40)

Aby sa zvýšila dôvera jednotlivcov v systém, malo by sa zaobchádzanie s hláseniami o udalostiach organizovať tak, aby sa primerane chránila dôvernosť totožnosti ohlasovateľa a iných osôb uvedených v hláseniach o udalostiach s ohľadom na podporu „kultúry spravodlivosti“. Cieľom by vždy, ak je to možné, malo byť umožniť zriadenie nezávislého systému spracovania informácií o udalostiach.

(41)

Zamestnanci organizácií, príslušných orgánov členských štátov a agentúry podieľajúci sa na hodnotení, spracúvaní alebo analýze udalostí zohrávajú pri identifikácii bezpečnostných nebezpečenstiev a nedostatkov významnú úlohu. Skúsenosti ukazujú, že analýza pri spätnom skúmaní udalostí po nehode vedie k identifikácii rizík a nedostatkov, ktoré by inak neboli identifikované. Je preto možné, že by osoby zapojené do hodnotenia, spracúvania alebo analýzy udalostí mohli mať obavy z možných následkov, pokiaľ ide o stíhanie pred justičnými orgánmi. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo a náležitý výkon spravodlivosti, by členské štáty nemali viesť konania proti osobám, ktoré sú v príslušných orgánoch členských štátov zapojené do hodnotenia, spracúvania a analýzy udalostí, v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré prijali počas plnenia svojich povinností a ktoré sa následne a spätne ukážu ako chybné alebo neúčinné, ale ktoré boli v čase prijatia a na základe informácií dostupných v tom čase primerané a vhodné.

(42)

Zamestnanci a zmluvný personál by mali mať možnosť ohlasovať porušovanie zásad vymedzujúcich ich ochranu podľa tohto nariadenia a nemali by byť za takéto ohlasovanie sankcionovaní. Členské štáty by mali vymedziť dôsledky pre tých, ktorí porušia zásady ochrany ohlasovateľa a iných osôb uvedených v hláseniach o udalostiach, a prípadne by mali prijať nápravné opatrenia alebo uložiť sankcie.

(43)

Jednotlivci môžu byť odrádzaní od ohlasovania udalostí z obavy, že sa sami usvedčia, a potenciálnych následkov, pokiaľ ide o stíhanie pred justičnými orgánmi. Ciele tohto nariadenia možno dosiahnuť bez toho, aby sa nenáležite zasahovalo do súdnych systémov členských štátov. Je preto vhodné stanoviť, aby neplánované alebo neúmyselné prípady porušenia zákona, o ktorých orgány členských štátov nadobudnú vedomosť výhradne prostredníctvom hlásení na základe tohto nariadenia, neboli predmetom disciplinárnych, správnych alebo súdnych konaní, ak nie je stanovené inak v uplatniteľnom vnútroštátnom trestnom práve. Práva tretích strán na občianskoprávne konanie by sa však tento zákaz týkať nemal, a tieto práva by mali podliehať výhradne vnútroštátnemu právu.

(44)

V rámci budovania prostredia „kultúry spravodlivosti“ by sa však členským štátom mala ponechať možnosť rozšíriť zákaz používať hlásenia o udalostiach ako dôkazový materiál proti ohlasovateľom zo správnych a disciplinárnych konaní na občianske alebo trestné konania.

(45)

Okrem toho by sa spolupráca medzi bezpečnostnými orgánmi a justičnými orgánmi mala posilniť a sformalizovať vopred uzatvorenými dohodami medzi nimi, ktorými by sa mala rešpektovať rovnováha medzi rôznymi verejnými záujmami a ktoré by najmä mali upraviť napríklad prístup k hláseniam o udalostiach vo vnútroštátnych databázach a ich využívanie.

(46)

S cieľom podporiť agentúru, ktorej povinnosti sa na základe tohto nariadenia rozširujú, by agentúra mala dostať dostatočné zdroje na to, aby sa jej umožnilo plnenie dodatočných úloh, ktoré jej boli pridelené.

(47)

S cieľom doplniť alebo zmeniť toto nariadenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade

(48)

Komisia by sa pri uplatňovaní tohto nariadenia mala radiť s agentúrou a v ňom uvedenou sieťou analytikov bezpečnosti letectva.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(50)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali v plnej miere dodržiavať pravidlá týkajúce sa spracúvania údajov a ochrany jednotlivcov ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (7). Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali v plnej miere dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (8) s výnimkou prípadov, ktoré sa týkajú šírenia údajov a informácií z európskeho centrálneho registra, ktoré sú chránené podľa prísnejších pravidiel stanovených v tomto nariadení.

(51)

Sankcie by sa mali uplatniť najmä voči každej osobe alebo subjektu, ktoré v rozpore s týmto nariadením zneužijú informácie chránené týmto nariadením; konajú zaujatým spôsobom proti ohlasovateľovi alebo iným osobám uvedeným v hláseniach o udalostiach okrem prípadov, keď sa uplatňujú výnimky ustanovené v tomto nariadení; nevytvárajú prostredie vhodné na zhromažďovanie údajov o udalostiach; neanalyzujú zhromaždené informácie; nekonajú s cieľom riešiť zistené nedostatky v oblasti bezpečnosti alebo potenciálne nedostatky v oblasti bezpečnosti alebo sa nedelia o informácie zhromaždené na základe uplatňovania tohto nariadenia.

(52)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie spoločných pravidiel v oblasti ohlasovania udalostí v civilnom letectve, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho celoúnijového rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(53)

Nariadenie (EÚ) č. 996/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(54)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES (9), nariadenie Komisie (ES) č. 1321/2007 (10) a nariadenie Komisie (ES) č. 1330/2007 (11) by sa preto mali zrušiť.

(55)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a európsky dozorný úradník vydal stanovisko 10. apríla 2013 (12),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ciele

1.   Cieľom tohto nariadenia je zvýšiť bezpečnosť letectva tým, že sa zabezpečí, aby sa príslušné informácie o bezpečnosti týkajúce sa civilného letectva ohlasovali, zhromažďovali, uchovávali, chránili, vymieňali, rozširovali a analyzovali.

Týmto nariadením sa zabezpečí, aby:

a)

sa na základe analýzy zhromaždených informácií včas prijalo prípadné bezpečnostné opatrenie;

b)

bola zaručená nepretržitá dostupnosť informácií o bezpečnosti prostredníctvom zavedenia pravidiel dôvernosti a primeraného využívania informácií a prostredníctvom harmonizovanej a posilnenej ochrany ohlasovateľov a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach a

c)

sa zvažovali riziká pre bezpečnosť letectva a zaoberalo sa nimi tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

2.   Jediným cieľom ohlasovania udalostí je prevencia nehôd a incidentov, a nie určovanie viny alebo zodpovednosti.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„ohlasovateľ“ je fyzická osoba podávajúca hlásenie o udalosti alebo o inej informácii súvisiacej s bezpečnosťou podľa tohto nariadenia;

2.

„lietadlo“ je zariadenie schopné pohybu v atmosfére následkom iných reakcií, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu;

3.

„incident“ je incident v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

4.

„vážny incident“ je vážny incident v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

5.

„nehoda“ je nehoda v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

6.

„informácie bez identifikačných údajov“ sú informácie pochádzajúce z hlásení o udalostiach, z ktorých sa odstránili všetky osobné údaje, ako sú mená alebo adresy fyzických osôb;

7.

„udalosť“ je každá udalosť súvisiaca s bezpečnosťou, ktorá ohrozuje alebo by v prípade, že nedôjde k jej náprave alebo vyriešeniu, mohla ohroziť lietadlo, osoby v ňom alebo akúkoľvek inú osobu a ktorá zahŕňa predovšetkým nehodu alebo vážny incident;

8.

„organizácia“ je akákoľvek organizácia, ktorá poskytuje letecké produkty a/alebo ktorá zamestnáva alebo najíma osoby, ktoré musia ohlasovať udalosti v súlade s článkom 4 ods. 6, alebo využíva ich služby;

9.

„anonymizácia“ je úkon, ktorým sa z hlásení o udalostiach odstránia všetky osobné údaje, ktoré súvisia s ohlasovateľom a osobami uvedenými v hláseniach o udalostiach, a všetky údaje vrátane názvu organizácie či organizácií zúčastnených na udalosti, na základe ktorých by sa dala odhaliť totožnosť ohlasovateľa alebo tretej strany alebo z ktorých by sa uvedená informácia dala na základe hlásenia o udalosti vyvodiť;

10.

„nebezpečenstvo“ je situácia alebo predmet, ktoré môžu spôsobiť usmrtenie alebo zranenie osoby, poškodenie vybavenia alebo konštrukcie, stratu materiálu alebo obmedzenie schopnosti osoby vykonávať predpísanú funkciu;

11.

„orgán bezpečnostného vyšetrovania“ je stály vnútroštátny orgán bezpečnostného vyšetrovania civilného letectva, ktorý vedie bezpečnostné vyšetrovanie alebo naň dohliada podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

12.

„kultúra spravodlivosti“ je kultúra, v ktorej prevádzkovatelia alebo iné osoby v prvej línii nie sú trestaní za tie konania, opomenutia alebo rozhodnutia, ktoré zodpovedajú ich skúsenostiam a odbornej príprave, pričom sa však netoleruje hrubá nedbanlivosť, úmyselné porušovanie povinností a deštruktívne konanie;

13.

„kontaktné miesto“ je:

a)

príslušný orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 6 ods. 3, keď žiadosť o informácie podáva zainteresovaná strana usadená v členskom štáte;

b)

Komisia, keď žiadosť o informácie podáva zainteresovaná strana, ktorá je usadená mimo Únie;

14.

„zainteresovaná strana“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akýkoľvek oficiálny orgán s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktorý sa môže zúčastňovať na zvyšovaní úrovne bezpečnosti letectva tým, že má prístup k informáciám o udalostiach vymieňaným medzi členskými štátmi, a ktorý spadá do jednej z kategórií zainteresovaných strán stanovených v prílohe II;

15.

„štátny program bezpečnosti“ je integrovaný súbor právnych aktov a činností zameraný na riadenie bezpečnosti civilného letectva v členskom štáte;

16.

„európsky plán bezpečnosti letectva“ je plán posudzovania otázok bezpečnosti a súvisiacich opatrení na európskej úrovni;

17.

„európsky program bezpečnosti letectva“ je integrovaný súbor nariadení na úrovni Únie spolu s činnosťami a procesmi používanými na spoločné riadenie bezpečnosti civilného letectva na európskej úrovni;

18.

„systém riadenia bezpečnosti“ je systematický prístup k riadeniu bezpečnosti letectva vrátane potrebných organizačných štruktúr, zodpovedností, politík a postupov a zahŕňa akýkoľvek systém riadenia, ktorého úlohou je riadenie bezpečnosti samostatne alebo spolu s inými systémami riadenia v rámci organizácie.

Článok 3

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie ustanovuje pravidlá:

a)

ohlasovania udalostí, ktoré ohrozujú alebo ktoré by za podmienky, že nebudú napravené alebo vyriešené, ohrozili lietadlo, osoby v ňom, akúkoľvek inú osobu, vybavenie alebo zariadenie, ktoré ovplyvňujú prevádzku lietadla, a ohlasovania iných príslušných informácií súvisiacich s bezpečnosťou v uvedenom kontexte;

b)

analýzy ohlásených udalostí a iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou a na ne nadväzujúcich opatrení;

c)

ochrany osôb pracujúcich v letectve;

d)

vhodného využívania zhromaždených informácií o bezpečnosti;

e)

začlenenia informácií do európskeho centrálneho registra a

f)

šírenia anonymizovaných informácií zainteresovaným stranám s cieľom poskytnúť im informácie, ktoré potrebujú na zvýšenie úrovne bezpečnosti letectva.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na udalosti a iné informácie súvisiace s bezpečnosťou, zahŕňajúce civilné lietadlá okrem lietadiel uvedených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 216/2008. Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že sa toto nariadenie bude vzťahovať aj na udalosti a iné informácie súvisiace s bezpečnosťou, zahŕňajúce lietadlá uvedené v prílohe II k uvedenému nariadeniu.

Článok 4

Povinné ohlasovanie

1.   Osoby uvedené v odseku 6 hlásia prostredníctvom systémov povinného ohlasovania udalostí podľa tohto článku udalosti, ktoré môžu predstavovať značné riziko pre bezpečnosť letectva a ktoré patria do týchto kategórií:

a)

udalosti súvisiace s prevádzkou lietadla, ako sú:

i)

udalosti súvisiace s kolíziou;

ii)

udalosti súvisiace so vzletom a pristátím;

iii)

udalosti súvisiace s palivom;

iv)

udalosti počas letu;

v)

udalosti súvisiace s komunikáciou;

vi)

udalosti súvisiace so zranením, mimoriadnymi situáciami a inými kritickými situáciami;

vii)

udalosti súvisiace s prípadmi straty spôsobilosti posádky a inými udalosťami, ktoré sa týkajú posádky;

viii)

udalosti súvisiace s meteorologickými podmienkami alebo udalosťami, ktoré sa týkajú bezpečnostnej ochrany;

b)

udalosti súvisiace s technickým stavom, údržbou a opravou lietadiel, ako sú:

i)

poškodenia konštrukcie;

ii)

chybné fungovanie systémov;

iii)

problémy s údržbou a opravou;

iv)

problémy s pohonom (vrátane motorov, vrtúľ a rotorových systémov) a problémy pomocných energetických jednotiek;

c)

udalosti súvisiace s leteckými navigačnými službami a zariadeniami, ako sú:

i)

kolízie, situácie, keď takmer došlo ku kolízii, alebo možnosti kolízie;

ii)

osobitné udalosti týkajúce sa riadenia leteckej prevádzky a leteckých navigačných služieb (ATM/ANS);

iii)

prevádzkové udalosti týkajúce sa ATM/ANS;

d)

udalosti súvisiace s letiskami a pozemnými službami, ako sú:

i)

udalosti súvisiace s činnosťami na letisku a letiskovými zariadeniami;

ii)

udalosti súvisiace s odbavovaním cestujúcich, batožiny, pošty a nákladu;

iii)

udalosti súvisiace s pozemnou obsluhou lietadla a súvisiacimi službami.

2.   Každá organizácia usadená v členskom štáte zriadi systém povinného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie údajov o udalostiach uvedených v odseku 1.

3.   Každý členský štát zriadi systém povinného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie údajov o udalostiach vrátane zhromažďovania údajov o udalostiach zhromaždených organizáciami na základe odseku 2.

4.   Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) zriadi systém povinného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie údajov o udalostiach vrátane zhromažďovania údajov o udalostiach, ktoré na základe odseku 2 zhromaždili organizácie osvedčené alebo schválené agentúrou.

5.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme zoznam s klasifikáciou udalostí, na ktorý sa bude odkazovať v hláseniach o udalostiach podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 2.

Komisia musí do uvedených vykonávacích aktov začleniť samostatný zoznam s klasifikáciou udalostí vzťahujúci sa na iné lietadlá než zložité motorové lietadlá. Tento zoznam je zjednodušenou verziou zoznamu uvedeného v prvom pododseku a vo vhodnom prípade sa prispôsobí osobitostiam uvedenej oblasti letectva.

6.   Každá nižšie uvedená fyzická osoba podáva hlásenie o udalostiach uvedených v odseku 1 prostredníctvom systému zriadeného v súlade s odsekom 2 organizáciou, ktorá zamestnáva, najíma alebo využíva služby ohlasovateľa, alebo ak to nie je možné, prostredníctvom systému zriadeného v súlade s odsekom 3 členským štátom, v ktorom je ich organizácia usadená, alebo štátom, ktorý vydal, potvrdil alebo zmenil preukaz spôsobilosti pilota, alebo prostredníctvom systému zriadeného agentúrou v súlade s odsekom 4:

a)

veliaci pilot alebo v prípade, že veliaci pilot nemôže udalosť ohlásiť, ktorýkoľvek ďalší člen posádky v hierarchii velenia lietadla registrovaného v členskom štáte alebo lietadla registrovaného mimo Únie, ale používaného prevádzkovateľom, pre ktorého zabezpečuje dohľad nad leteckou prevádzkou členský štát alebo ktorý je usadený v Únii;

b)

osoba zapojená do navrhovania, výroby, pravidelného monitorovania letovej spôsobilosti, údržby alebo úpravy lietadla alebo akéhokoľvek jeho vybavenia alebo časti pod dohľadom členského štátu alebo agentúry;

c)

osoba, ktorá podpisuje osvedčenie o overení letovej spôsobilosti alebo uvoľnenie lietadla alebo akéhokoľvek jeho vybavenia alebo časti do prevádzky pod dohľadom členského štátu alebo agentúry;

d)

osoba, ktorá vykonáva funkciu, pre ktorú je potrebné mať od členského štátu oprávnenie ako zamestnanca poskytovateľa letových prevádzkových služieb povereného povinnosťami súvisiacimi s leteckými navigačnými službami alebo ako pracovníka letovej informačnej služby;

e)

osoba, ktorá plní funkciu spojenú s riadením bezpečnosti letiska, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (13);

f)

osoba, ktorá vykonáva funkciu spojenú s inštalovaním, úpravou, údržbou, opravou, generálnou revíziou, letovou kontrolou alebo kontrolou leteckých navigačných zariadení, nad ktorými zabezpečuje dohľad členský štát;

g)

osoba, ktorá vykonáva funkciu spojenú s pozemnou obsluhou lietadiel vrátane tankovania, vypracúvania nákladných listov, nakladania, odstraňovania námrazy a ťahania na letisku, ktoré spadá pod nariadenie (ES) č. 1008/2008.

7.   Osoby uvedené v odseku 6 ohlasujú udalosti do 72 hodín od nadobudnutia vedomosti o udalosti, pokiaľ im v tom nezabránia výnimočné okolnosti.

8.   Každá organizácia usadená v členskom štáte, na ktorú sa nevzťahuje odsek 9, bezodkladne po ohlásení udalosti, avšak najneskôr do 72 hodín od nadobudnutia vedomosti o udalosti, ohlási údaje o udalostiach zhromaždené v súlade s odsekom 2 tohto článku príslušnému orgánu daného členského štátu uvedenému v článku 6 ods. 3.

9.   Každá organizácia usadená v členskom štáte, ktorú osvedčila alebo schválila agentúra, bezodkladne po ohlásení udalosti, avšak najneskôr do 72 hodín od nadobudnutia vedomosti o udalosti, ohlási agentúre údaje o udalostiach zhromaždené v súlade s odsekom 2.

Článok 5

Dobrovoľné ohlasovanie

1.   Každá organizácia usadená v členskom štáte zriadi systém dobrovoľného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie:

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

2.   Každý členský štát zriadi systém dobrovoľného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie:

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

Tento systém takisto zahŕňa, ale neobmedzuje sa na zhromažďovanie informácií, ktoré postupujú organizácie podľa odseku 6.

3.   Agentúra zriadi systém dobrovoľného ohlasovania s cieľom uľahčiť zhromažďovanie:

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

Tento systém takisto zahŕňa, ale neobmedzuje sa na zhromažďovanie informácií, ktoré postupujú organizácie osvedčené alebo schválené agentúrou podľa odseku 5.

4.   Systémy dobrovoľného ohlasovania sa využívajú na uľahčenie zhromažďovania údajov o udalostiach a iných informáciách súvisiacich s bezpečnosťou:

a)

ktoré sa nemusia povinne ohlasovať podľa článku 4 ods. 1;

b)

ohlásených osobami, ktoré nie sú uvedené v článku 4 ods. 6.

5.   Každá organizácia usadená v členskom štáte a osvedčená alebo schválená agentúrou včas ohlasuje agentúre údaje o udalostiach a iné informácie súvisiace s bezpečnosťou, ktoré boli zhromaždené v súlade s odsekom 1 a ktoré môžu zahŕňať skutočné alebo potenciálne riziko pre bezpečnosť letectva.

6.   Každá organizácia usadená v členskom štáte, ktorá nie je osvedčená ani schválená agentúrou, včas ohlasuje príslušnému orgánu daného členského štátu, ktorý bol určený podľa článku 6 ods. 3, údaje o udalostiach a iné informácie súvisiace s bezpečnosťou, ktoré boli zhromaždené podľa odseku 1 tohto článku a ktoré môžu zahŕňať skutočné alebo potenciálne riziko pre bezpečnosť letectva. Členské štáty môžu od organizácií usadených na ich území vyžadovať hlásenie podrobností o všetkých udalostiach zhromaždených podľa odseku 1 tohto článku.

7.   Členské štáty, agentúra a organizácie môžu zriadiť ďalšie systémy zhromažďovania a spracúvania informácií o bezpečnosti s cieľom zhromažďovať údaje o udalostiach, ktoré by nemuseli zachytiť systémy ohlasovania uvedené v článku 4 a v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku. Tieto systémy môžu zahŕňať ohlasovanie iným subjektom, než sú subjekty uvedené v článku 6 ods. 3, a môžu zahŕňať aktívnu účasť:

a)

odvetvia letectva;

b)

profesijných organizácií personálu v oblasti letectva.

8.   Informácie z dobrovoľného a povinného ohlasovania možno spojiť do jediného systému.

Článok 6

Zhromažďovanie a uchovávanie informácií

1.   Každá organizácia usadená v členskom štáte určí jednu alebo niekoľko osôb, aby sa nezávisle zaoberali zhromažďovaním, hodnotením, spracúvaním, analýzou a uchovávaním údajov o udalostiach hlásených podľa článkov 4 a 5.

S hláseniami sa zaobchádza tak, aby sa zabránilo používaniu informácií na iné ako bezpečnostné účely, a primerane sa pri tom chráni dôvernosť totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach s cieľom podporovať „kultúru spravodlivosti“.

2.   Na základe dohody s príslušným orgánom môžu malé organizácie zaviesť zjednodušený mechanizmus zhromažďovania, hodnotenia, spracúvania, analýzy a uchovávania údajov o udalostiach. Tieto úlohy môžu vykonávať spoločne s organizáciami rovnakej povahy, avšak v súlade s pravidlami tohto nariadenia o dôvernosti a ochrane.

3.   Každý členský štát určí jeden alebo niekoľko príslušných orgánov, ktoré zriadia mechanizmus nezávislého zhromažďovania, hodnotenia, spracúvania, analýzy a uchovávania údajov o udalostiach hlásených podľa článkov 4 a 5.

S hláseniami sa zaobchádza tak, aby sa zabránilo používaniu informácií na iné ako bezpečnostné účely, a primerane sa pri tom chráni dôvernosť totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach s cieľom podporovať „kultúru spravodlivosti“.

Orgánmi určenými podľa prvého pododseku môžu byť spoločne alebo samostatne tieto orgány:

a)

národný orgán civilného letectva a/alebo

b)

orgán bezpečnostného vyšetrovania a/alebo

c)

akýkoľvek iný nezávislý orgán alebo subjekt usadený v Únii, ktorý je poverený touto funkciou.

Ak členský štát určí viac ako jeden orgán alebo subjekt, určí jeden z nich ako kontaktné miesto na prenos informácií uvedených v článku 8 ods. 2.

4.   Agentúra určí jednu alebo niekoľko osôb, ktoré zriadia mechanizmus nezávislého zhromažďovania, hodnotenia, spracúvania, analýzy a uchovávania údajov o udalostiach hlásených podľa článkov 4 a 5.

S hláseniami sa zaobchádza tak, aby sa zabránilo používaniu informácií na iné ako bezpečnostné účely, a primerane sa pri tom chráni dôvernosť totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach s cieľom podporovať „kultúru spravodlivosti“.

5.   Organizácie uchovávajú hlásenia o udalostiach vypracované na základe údajov o udalostiach zhromažďovaných v súlade s článkami 4 a 5 v jednej alebo vo viacerých databázach.

6.   Príslušné orgány uvedené v odseku 3 uchovávajú hlásenia o udalostiach vypracované na základe údajov o udalostiach zhromažďovaných v súlade s článkami 4 a 5 vo vnútroštátnej databáze.

7.   Vo vnútroštátnej databáze sa takisto uchovávajú relevantné informácie o nehodách a vážnych incidentoch, ktoré zhromaždili alebo vydali orgány bezpečnostného vyšetrovania.

8.   Agentúra uchováva hlásenia o udalostiach vypracované na základe údajov o udalostiach zhromažďovaných v súlade s článkami 4 a 5 v databáze.

9.   Orgány bezpečnostného vyšetrovania majú úplný prístup k svojim príslušným vnútroštátnym databázam uvedeným v odseku 6 na účely plnenia svojich povinností podľa článku 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 996/2010.

10.   Orgány civilného letectva členských štátov majú úplný prístup k svojim príslušným vnútroštátnym databázam uvedeným v odseku 6 na účely plnenia povinností súvisiacich s bezpečnosťou.

Článok 7

Kvalita a obsah hlásení o udalostiach

1.   Hlásenia o udalostiach uvedené v článku 6 obsahujú aspoň informácie uvedené v prílohe I.

2.   Hlásenia o udalostiach uvedené v článku 6 ods. 5, 6 a 8 obsahujú klasifikáciu rizika pre bezpečnosť v súvislosti s danou udalosťou. Túto klasifikáciu preskúma a v prípade potreby zmení a schváli príslušný orgán členského štátu alebo agentúra v súlade s jednotným európskym systémom klasifikácie rizík uvedeným v odseku 5 tohto článku.

3.   V záujme zlepšenia konzistentnosti údajov najmä medzi pôvodne zhromaždenými informáciami a hláseniami uloženými v databáze zavedú organizácie, členské štáty a agentúra postupy kontroly kvality údajov.

4.   V databázach uvedených v článku 6 ods. 5, 6 a 8 sa musia používať formáty, ktoré sú:

a)

normalizované na uľahčenie výmeny informácií a

b)

kompatibilné so softvérom ECCAIRS a taxonómiou ADREP.

5.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a agentúrou prostredníctvom siete analytikov bezpečnosti letectva uvedenej v článku 14 ods. 2 vypracuje jednotný európsky systém klasifikácie rizík, aby sa organizáciám, členským štátom a agentúre umožnilo klasifikovať udalosti z hľadiska rizík pre bezpečnosť. Komisia pri tom zohľadní potrebu kompatibility s existujúcimi systémami klasifikácie rizík.

Komisia vypracuje uvedený systém do 15. mája 2017.

6.   Komisia je na účely vymedzenia jednotného európskeho systému klasifikácie rizík oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18.

7.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme opatrenia týkajúce sa zavedenia jednotného európskeho systému klasifikácie rizík. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 2.

8.   Komisia a agentúra podporujú príslušné orgány členských štátov pri plnení ich úlohy integrovať údaje, čo zahŕňa napríklad:

a)

integráciu minimálnych informácií uvedených v odseku 1;

b)

klasifikáciu rizika udalostí uvedenú v odseku 2 a

c)

zavádzanie postupov kontroly kvality údajov uvedených v odseku 3.

Komisia a agentúra poskytnú túto podporu tak, aby prispeli k harmonizácii procesu zadávania údajov v členských štátoch najmä tým, že poskytnú zamestnancom pracujúcim v orgánoch alebo subjektoch uvedených v článku 6 ods. 1, 3 a 4:

a)

poradné materiály;

b)

pracovné semináre a

c)

vhodnú odbornú prípravu.

Článok 8

Európsky centrálny register

1.   Európsky centrálny register na uchovávanie všetkých hlásení o udalostiach zhromaždených v Únii spravuje Komisia.

2.   Každý členský štát aktualizuje po dohode s Komisiou európsky centrálny register prenosom všetkých informácií o bezpečnosti uchovávaných vo vnútroštátnych databázach uvedených v článku 6 ods. 6 do tohto registra.

3.   Agentúra dohodne s Komisiou technické protokoly potrebné na to, aby sa do európskeho centrálneho registra mohli preniesť všetky hlásenia o udalostiach, ktoré agentúra zhromažďuje podľa nariadenia (ES) č. 216/2008 a jeho vykonávacích pravidiel, najmä pokiaľ ide o udalosti uchovávané vo vnútornom systéme ohlasovania udalostí (Internal Occurrence Reporting System – IORS), ako aj informácie zhromaždené podľa článku 4 ods. 9 a článku 5 ods. 5.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijíma opatrenia týkajúce sa správy európskeho centrálneho registra, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 2.

Článok 9

Výmena informácií

1.   Členské štáty a agentúra sa zúčastňujú na výmene informácií tak, že prostredníctvom európskeho centrálneho registra sprístupňujú všetky informácie o bezpečnosti uchovávané vo svojich príslušných databázach hlásení príslušným orgánom iných členských štátov, agentúre a Komisii.

Hlásenia o udalostiach sa prevedú do európskeho centrálneho registra najneskôr do 30 dní od ich uloženia vo vnútroštátnej databáze.

Hlásenia o udalostiach sa aktualizujú dodatočnými informáciami o bezpečnosti vždy, keď je to potrebné.

2.   Členské štáty takisto prenášajú informácie týkajúce sa nehôd a vážnych incidentov do európskeho centrálneho registra takto:

a)

počas prebiehajúceho vyšetrovania: predbežné vecné informácie o nehodách a vážnych incidentoch;

b)

po ukončení vyšetrovania:

i)

záverečnú správ z vyšetrovania a

ii)

ak je k dispozícii, zhrnutie záverečnej správy z vyšetrovania v anglickom jazyku.

3.   Členský štát alebo agentúra zašlú čo najskôr všetky relevantné informácie o bezpečnosti príslušnému orgánu členského štátu alebo agentúre, ak pri zhromažďovaní údajov o udalostiach alebo pri uchovávaní hlásení o udalostiach, alebo vykonávaní analýz v súlade s článkom 13 ods. 6 identifikujú bezpečnostné otázky, ktoré považuje buď za:

a)

predmet záujmu iných členských štátov alebo agentúry, alebo

b)

si prípadne vyžadujú, aby iné členské štáty alebo agentúra prijali bezpečnostné opatrenia.

Článok 10

Šírenie informácií uchovávaných v európskom centrálnom registri

1.   K informáciám o udalostiach obsiahnutým v európskom centrálnom registri má zabezpečený úplný online prístup každý subjekt poverený reguláciou bezpečnosti civilného letectva alebo akýkoľvek orgán bezpečnostného vyšetrovania v Únii.

Informácie sa využívajú v súlade s článkami 15 a 16.

2.   Zainteresované strany vymenované v prílohe II môžu požiadať o prístup k určitým informáciám obsiahnutým v európskom centrálnom registri.

Zainteresované strany usadené v Únii zasielajú žiadosti o informácie kontaktnému miestu členského štátu, v ktorom sú usadené.

Zainteresované strany, ktoré sú usadené mimo Únie, sa so žiadosťami obracajú na Komisiu.

V prípade žiadosti podľa tohto odseku Komisia informuje príslušný orgán dotknutého členského štátu.

3.   S výhradou článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 996/2010 sa informácie uvedené v európskom centrálnom registri, ktoré sa týkajú prebiehajúcich bezpečnostných vyšetrovaní vedených v súlade s uvedeným nariadením, neposkytujú zainteresovaným stranám podľa tohto článku.

4.   Z dôvodov bezpečnosti sa zainteresovaným stranám neposkytuje priamy prístup do európskeho centrálneho registra.

Článok 11

Spracúvanie žiadostí a rozhodnutí

1.   Žiadosti o informácie uvedené v európskom centrálnom registri sa predkladajú na formulároch schválených kontaktným miestom. Tieto formuláre musia obsahovať aspoň položky uvedené v prílohe III.

2.   Kontaktné miesto, ktoré dostane žiadosť, overí, či:

a)

žiadosť podáva zainteresovaná strana;

b)

je príslušné zaoberať sa touto žiadosťou.

Ak kontaktné miesto zistí, že na vybavovanie tejto žiadosti je príslušný iný členský štát alebo Komisia, postúpi ju tomuto členskému štátu, prípadne Komisii.

3.   Kontaktné miesto, ktoré prijme žiadosť, vyhodnocuje na základe konkrétneho prípadu, či je odôvodnená a uskutočniteľná.

Kontaktné miesto môže zainteresovaným stranám poskytovať informácie v písomnej podobe alebo prostredníctvom zabezpečených elektronických komunikačných prostriedkov.

4.   Ak sa žiadosť schváli, kontaktné miesto určí množstvo a úroveň informácií, ktoré sa majú poskytnúť. Bez toho, aby boli dotknuté články 15 a 16, sa informácie obmedzia výlučne na to, čo je potrebné na účel žiadosti.

Informácie, ktoré sa netýkajú vybavenia, prevádzky alebo oblasti činnosti zainteresovanej strany, sa poskytujú iba v súhrnnej alebo anonymizovanej podobe. Ak zainteresovaná strana predloží podrobné písomné odôvodnenie, môžu sa jej poskytnúť aj informácie, ktoré nemajú súhrnnú podobu. Tieto informácie sa použijú v súlade s článkami 15 a 16.

5.   Kontaktné miesto poskytuje zainteresovaným stranám uvedeným v písmene b) prílohy II len informácie, ktoré sa týkajú vybavenia, prevádzky alebo oblasti činnosti zainteresovaných strán.

6.   Kontaktné miesto, ktoré dostane žiadosť od zainteresovanej strany uvedenej v písmene a) prílohy II, môže prijať všeobecné rozhodnutie o tom, že jej bude poskytovať informácie pravidelne za predpokladu, že:

a)

požadované informácie sa týkajú jej vlastného vybavenia, prevádzky alebo oblasti činnosti;

b)

všeobecným rozhodnutím sa neposkytuje prístup k celému obsahu databázy;

c)

všeobecné rozhodnutie sa vzťahuje len na anonymizované informácie.

7.   Zainteresovaná strana použije informácie prijaté podľa tohto článku za týchto podmienok:

a)

zainteresovaná strana použije informáciu iba na účel uvedený vo formulári žiadosti, ktorý by mal byť zlučiteľný s cieľom tohto nariadenia uvedeným v článku 1, a

b)

zainteresovaná strana nezverejní prijaté informácie bez písomného súhlasu toho, kto poskytol informáciu, a prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie príslušnej dôvernosti prijatých informácií.

8.   Rozhodnutie šíriť informácie podľa tohto článku sa obmedzí výlučne na to, čo je potrebné na účel ich používateľa.

Článok 12

Záznam žiadostí a výmena informácií

1.   Kontaktné miesto zaznamenáva každú žiadosť, ktorú dostane, a opatrenia, ktoré prijme na jej základe.

Len čo sa žiadosť a/alebo opatrenie prijme, uvedená informácia sa včas poskytne Komisii.

2.   Komisia sprístupňuje aktualizovaný zoznam doručených žiadostí a opatrení, ktoré prijali rôzne kontaktné miesta a samotná Komisia, všetkým kontaktným miestam.

Článok 13

Analýza udalostí a na ne nadväzujúce opatrenia na vnútroštátnej úrovni

1.   Každá organizácia usadená v členskom štáte vytvorí postup analýzy informácií o udalostiach zhromaždených v súlade s článkom 4 ods. 2 a článkom 5 ods. 1, aby sa určili bezpečnostné nebezpečenstvá spojené so zistenými udalosťami alebo skupinami udalostí.

V prípade potreby každá organizácia stanovuje na základe tejto analýzy akékoľvek vhodné nápravné alebo preventívne opatrenia potrebné na zvýšenie bezpečnosti letectva.

2.   Keď organizácia usadená v členskom štáte v nadväznosti na analýzu uvedenú v odseku 1 stanoví akékoľvek vhodné nápravné alebo preventívne opatrenia potrebné na riešenie skutočných alebo potenciálnych nedostatkov v oblasti bezpečnosti letectva:

a)

včas toto opatrenie vykoná a

b)

zavedie postup na monitorovanie vykonávania a účinnosti opatrenia.

3.   Každá organizácia usadená v členskom štáte pravidelne oznamuje svojim zamestnancom a zmluvnému personálu informácie týkajúce sa analýzy a nadväzujúcich krokov v prípade udalostí, v súvislosti s ktorými sa prijímajú preventívne alebo nápravné opatrenia.

4.   Ak organizácia usadená v členskom štáte, na ktorú sa nevzťahuje odsek 5, identifikuje skutočné alebo potenciálne riziko pre bezpečnosť letectva ako výsledok svojej analýzy udalostí alebo skupiny udalostí ohlásených v súlade s článkom 4 ods. 8 a článkom 5 ods. 6, postúpi príslušnému orgánu tohto členského štátu do 30 dní odo dňa hlásenia udalosti ohlasovateľom:

a)

predbežné výsledky analýzy vykonanej podľa odseku 1, ak existuje, a

b)

všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa odseku 2.

Organizácia oznámi konečné výsledky analýzy podľa potreby hneď, ako budú dostupné, a v zásade najneskôr do troch mesiacov odo dňa ohlásenia udalosti.

Príslušný orgán členského štátu môže požiadať organizáciu, aby mu poslala predbežné alebo konečné výsledky analýzy akejkoľvek udalosti, ktorá sa mu ohlásila, v prípade ktorej však nedostal informácie o nadväzujúcich opatreniach alebo dostal iba predbežné výsledky.

5.   Ak organizácia usadená v členskom štáte a osvedčená alebo schválená agentúrou identifikuje skutočné alebo potenciálne riziko pre bezpečnosť letectva ako výsledok svojej analýzy udalostí alebo skupiny udalostí ohlásených v súlade s článkom 4 ods. 9 a článkom 5 ods. 5, postúpi agentúre do 30 dní odo dňa ohlásenia udalosti ohlasovateľom:

a)

predbežné výsledky analýzy vykonanej podľa odseku 1, ak existuje, a

b)

všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa odseku 2.

Organizácia osvedčená alebo schválená agentúrou postúpi v prípade potreby agentúre konečné výsledky analýzy, hneď ako budú dostupné, a v zásade najneskôr do troch mesiacov odo dňa ohlásenia udalosti.

Agentúra môže požiadať organizácie, aby jej postúpili predbežné alebo konečné výsledky analýzy akejkoľvek udalosti, ktorá sa jej ohlásila, v prípade ktorej však nedostala informácie o nadväzujúcich opatreniach alebo dostala iba predbežné výsledky.

6.   Každý členský štát a agentúra vypracujú postup analýzy informácií týkajúcich sa udalostí, ktoré im boli priamo ohlásené v súlade s článkom 4 ods. 6 a článkom 5 ods. 2 a 3, aby sa určili riziká pre bezpečnosť spojené s tými udalosťami. Na základe tejto analýzy stanovujú všetky vhodné nápravné alebo preventívne opatrenia potrebné na zvýšenie bezpečnosti letectva.

7.   Ak členský štát alebo agentúra identifikujú akékoľvek vhodné nápravné alebo preventívne opatrenia nevyhnutné na riešenie skutočných alebo potenciálnych nedostatkov v oblasti bezpečnosti letectva na základe analýzy uvedenej v odseku 6:

a)

včas vykonajú toto opatrenie a

b)

zavedú postup na monitorovanie vykonávania a účinnosti opatrenia.

8.   Každý členský štát a agentúra majú pri každej udalosti alebo skupine udalostí monitorovaných podľa odseku 4 alebo 5 prístup k vykonanej analýze a náležite monitorujú opatrenia prijaté organizáciami, za ktoré sú zodpovedné.

Ak členský štát alebo agentúra dospejú k záveru, že vykonávanie a účinnosť ohláseného opatrenia nestačia na vyriešenie skutočných alebo potenciálnych nedostatkov v oblasti bezpečnosti, zaistia, aby príslušná organizácia prijala a vykonala ďalšie vhodné opatrenie.

9.   Prípadné informácie týkajúce sa analýzy a opatrenia nadväzujúce na jednotlivé udalosti alebo skupiny udalostí získané podľa tohto článku sa v súlade s článkom 8 ods. 2 a 3 včas ukladajú do európskeho centrálneho registra, najneskôr však dva mesiace po ich uložení do vnútroštátnej databázy.

10.   Informácie získané z analýzy hlásení o udalostiach využívajú členské štáty s cieľom určiť prípadné nápravné opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci národného bezpečnostného programu.

11.   S cieľom informovať verejnosť o úrovni bezpečnosti civilného letectva uverejňuje každý členský štát aspoň raz ročne prehľad o bezpečnosti. Prehľad o bezpečnosti:

a)

obsahuje súhrnné a anonymizované informácie o druhu udalostí a iných informáciách súvisiacich s bezpečnosťou ohlásených prostredníctvom ich vnútroštátnych systémov povinného a dobrovoľného ohlasovania;

b)

určuje trendy;

c)

určuje opatrenie, ktoré prijal.

12.   Členské štáty môžu uverejňovať aj anonymizované hlásenia o udalostiach a výsledky analýzy rizika.

Článok 14

Analýza udalostí a na ne nadväzujúce opatrenia na úrovni Únie

1.   Komisia, agentúra a príslušné orgány členských štátov sa v spolupráci pravidelne zúčastňujú na výmene a analýze informácií obsiahnutých v európskom centrálnom registri.

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na dôvernosť ustanovené v tomto nariadení, sa v jednotlivých prípadoch môžu podľa potreby prizvať pozorovatelia.

2.   Komisia, agentúra a príslušné orgány členských štátov spolupracujú prostredníctvom siete analytikov bezpečnosti letectva.

Sieť analytikov bezpečnosti letectva prispieva k zvýšeniu bezpečnosti letectva v Únii najmä vykonávaním analýz bezpečnosti s cieľom podporiť európsky program bezpečnosti letectva a európsky plán bezpečnosti letectva.

3.   Agentúra podporuje činnosti siete analytikov bezpečnosti letectva napríklad poskytovaním pomoci pri príprave a organizácii zasadnutí siete.

4.   Agentúra uvedie informácie o výsledku analýzy informácií uvedenej v odseku 1 vo výročnom prehľade o bezpečnosti uvedenom v článku 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 216/2008.

Článok 15

Dôvernosť a náležité používanie informácií

1.   Členské štáty a organizácie v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a agentúra prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie primeranej úrovne dôvernosti údajov o udalostiach, ktoré dostali podľa článkov 4, 5 a 10.

Každý členský štát, každá organizácia usadená v členskom štáte alebo agentúra spracúvajú osobné údaje iba v rozsahu potrebnom na účely tohto nariadenia a bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne akty, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa ochrany informácií o bezpečnosti podľa článkov 12, 14 a 15 nariadenia (EÚ) č. 996/2010, sa informácie vyplývajúce z hlásení o udalostiach používajú iba na účel, na aký boli zhromaždené.

Členské štáty, agentúra a organizácie nesprístupnia ani nepoužijú informácie o udalostiach:

a)

na určovanie viny alebo zodpovednosti, alebo

b)

na žiadny iný účel, iba na udržiavanie alebo zvyšovanie bezpečnosti letectva.

3.   Komisia, agentúra a príslušné orgány členských štátov pri plnení svojich povinností podľa článku 14 v súvislosti s informáciami uvedenými v európskom centrálnom registri:

a)

zabezpečia dôvernosť informácií a

b)

obmedzia používanie informácií na to, čo je absolútne nevyhnutné na plnenie ich povinností súvisiacich s bezpečnosťou bez toho, aby sa určovala vina alebo zodpovednosť; v tomto ohľade sa informácie použijú predovšetkým na riadenie rizika a analýzu bezpečnostných trendov, ktoré môžu viesť k bezpečnostným odporúčaniam alebo opatreniam na riešenie skutočných alebo potenciálnych nedostatkov v oblasti bezpečnosti.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány uvedené v článku 6 ods. 3 a ich orgány príslušné na výkon spravodlivosti vzájomne spolupracovali na základe vopred uzatvorených administratívnych dohôd. Úlohou týchto vopred uzatvorených administratívnych dohôd je zabezpečiť správnu rovnováhu medzi potrebou náležitého výkonu spravodlivosti na jednej strane a nevyhnutnou trvalou dostupnosťou informácií o bezpečnosti na strane druhej.

Článok 16

Ochrana informačného zdroja

1.   Na účely tohto článku „osobné údaje“ zahŕňajú najmä mená alebo adresy fyzických osôb.

2.   Každá organizácia usadená v členskom štáte zabezpečí, aby všetky osobné údaje boli k dispozícii iným zamestnancom organizácie, než sú osoby určené v súlade s článkom 6 ods. 1, len ak je to úplne nevyhnutné na účely vyšetrovania udalostí s cieľom zvýšiť bezpečnosť letectva.

Informácie bez identifikačných údajov sa v rámci organizácie rozširujú podľa potreby.

3.   Každý členský štát zaistí, aby sa žiadne osobné údaje nikdy nezaznamenávali do vnútroštátnej databázy uvedenej v článku 6 ods. 6. Takéto informácie bez identifikačných údajov sa sprístupnia všetkým príslušným stranám napríklad preto, aby mohli plniť svoje povinnosti, pokiaľ ide o zvyšovanie bezpečnosti letectva.

4.   Agentúra zaistí, aby sa žiadne osobné údaje nikdy nezaznamenávali do databázy agentúry uvedenej v článku 6 ods. 8. Takéto informácie bez identifikačných údajov sa sprístupnia všetkým príslušným stranám napríklad preto, aby mohli plniť svoje povinnosti, pokiaľ ide o zvyšovanie bezpečnosti letectva.

5.   Členským štátom ani agentúre nič nebráni v tom, aby prijímali opatrenia potrebné na udržiavanie alebo zvyšovanie bezpečnosti letectva.

6.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné vnútroštátne trestné právo, sa členské štáty zdržia súdneho konania v súvislosti s neplánovaným alebo neúmyselným porušením práva, o ktorom nadobudli vedomosť len preto, že im bolo ohlásené podľa článkov 4 a 5.

Prvý pododsek sa neuplatní v prípadoch uvedených v odseku 10. Členské štáty môžu zachovať alebo prijať opatrenia na posilnenie ochrany ohlasovateľov alebo osôb uvedených v hláseniach o udalostiach. Členské štáty môžu najmä uplatňovať toto pravidlo bez výnimiek uvedených v odseku 10.

7.   Informácie uvedené v hláseniach o udalostiach sa v prípade disciplinárneho alebo správneho konania podľa vnútroštátneho práva nepoužijú proti:

a)

ohlasovateľom ani

b

osobám uvedeným v hláseniach o udalostiach.

Prvý pododsek sa neuplatní v prípadoch uvedených v odseku 10.

Členské štáty môžu zachovať alebo prijať opatrenia na posilnenie ochrany ohlasovateľov alebo osôb uvedených v hláseniach o udalostiach. Členské štáty môžu najmä rozšíriť túto ochranu aj na občianskoprávne alebo trestné konania.

8.   Členské štáty môžu prijať alebo zachovať platné legislatívne ustanovenia zaručujúce vyššiu úroveň ochrany ohlasovateľov alebo osôb uvedených v hláseniach o udalostiach, ako je úroveň ochrany stanovená v tomto nariadení.

9.   Okrem prípadu, keď sa uplatňuje odsek 10, zamestnanci ani zmluvný personál, ktorí ohlasujú udalosti alebo sú uvedení v hláseniach o udalostiach zhromaždených v súlade s článkami 4 a 5, nie sú na základe informácií od ohlasovateľa predmetom zaujatosti svojho zamestnávateľa ani organizácie, pre ktorú sa poskytujú služby.

10.   Ochrana podľa odsekov 6, 7 a 9 tohto článku sa neuplatní ani v jednom z nasledujúcich prípadov:

a)

v prípade úmyselného porušenia predpisov;

b)

keď došlo k zjavnému, významnému a závažnému nezohľadneniu zjavného rizika a hlbokému profesijnému zlyhaniu spočívajúcemu v nevykonaní opatrení, ktoré sa za daných okolností jednoznačne mali vykonať, čím sa spôsobila predvídateľná škoda osobe alebo na majetku alebo sa výrazne ohrozila úroveň bezpečnosti letectva.

11.   Každá organizácia usadená v členskom štáte prijme po porade so zástupcami svojich zamestnancov vnútorné predpisy opisujúce, akým spôsobom sú v nej zaručené a ako sa vykonávajú zásady „kultúry spravodlivosti“, najmä zásada uvedená v odseku 9.

Orgán určený podľa odseku 12 môže požiadať o preskúmanie vnútorných predpisov organizácií usadených v členskom štáte orgánu predtým, ako sa tieto interné predpisy začnú vykonávať.

12.   Každý členský štát určí orgán zodpovedný za vykonávanie odsekov 6, 9 a 11.

Zamestnanci a zmluvný personál môžu tomuto orgánu ohlasovať údajné porušenia predpisov stanovených týmto článkom. Zamestnanci a zmluvný personál nesmú byť sankcionovaní za ohlasovanie údajných porušení. Zamestnanci a zmluvný personál môžu informovať Komisiu o týchto údajných porušeniach.

Určený orgán v prípade potreby poskytuje relevantným orgánom svojho členského štátu poradenstvo v súvislosti s opravnými prostriedkami alebo sankciami podľa článku 21.

13.   Každý členský štát predloží 15. mája 2019 a následne každých päť rokov Komisii správu o uplatňovaní tohto článku, a najmä o činnostiach orgánu určeného podľa odseku 12. Správa neobsahuje osobné údaje.

Článok 17

Aktualizácia príloh

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 18 delegované akty s cieľom:

a)

aktualizovať zoznam povinných dátových polí hlásení o udalostiach stanovený v prílohe I, ak sa na základe skúseností získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia takéto zmeny ukážu ako nevyhnutné na zvýšenie bezpečnosti letectva;

b)

aktualizovať formulár žiadosti o informácie z európskeho centrálneho registra uvedený v prílohe III, aby sa zohľadnili získané skúsenosti a nový vývoj;

c)

zosúladiť ktorúkoľvek z príloh so softvérom ECCAIRS a taxonómiou ADREP, ako aj s právnymi aktmi prijatými Úniou a s medzinárodnými dohodami.

Na účely aktualizácie zoznamu povinných kolónok príslušné stanoviská poskytuje Komisii agentúra a sieť analytikov bezpečnosti letectva uvedená v článku 14 ods. 2.

Článok 18

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 6 a článku 17 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 6 a článku 17 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 6 a článku 17 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 19

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 65 nariadenia (ES) č. 216/2008. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 20

Prístup k dokumentom a ochrana osobných údajov

1.   S výnimkou článkov 10 a 11, v ktorých sa stanovujú prísnejšie pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám obsiahnutým v európskom centrálnom registri, sa toto nariadenia uplatňuje bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne právne akty, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, a v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

Článok 21

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa uplatnia v prípade porušenia tohto nariadenia. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty tieto ustanovenia a každú ich následnú zmenu oznamujú Komisii.

Článok 22

Zmena nariadenia (EÚ) č. 996/2010

Článok 19 nariadenia (EÚ) č. 996/2010 sa vypúšťa.

Uvedený článok však zostáva uplatniteľný do dňa, keď sa v súlade s článkom 24 ods. 3 začne uplatňovať toto nariadenie.

Článok 23

Zrušenie

Smernica 2003/42/ES, nariadenie (ES) č. 1321/2007 a nariadenie (ES) č. 1330/2007 sa zrušujú. Ostávajú uplatniteľné do dňa, keď sa v súlade s článkom 24 ods. 3 začne uplatňovať toto nariadenie.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Komisia do 16. novembra 2020 uverejní a pošle Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o vykonávaní tohto nariadenia. Táto správa sa bude týkať najmä príspevku tohto nariadenia k zníženiu počtu nehôd lietadiel a súvisiacich úmrtí. V prípade potreby a na základe tejto správy predloží Komisia návrhy na zmenu tohto nariadenia.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje od 15. novembra 2015 a nie pred nadobudnutím účinnosti vykonávacích opatrení uvedených v článku 4 ods. 5. Článok 7 ods. 2 sa uplatňuje po nadobudnutí účinnosti delegovaných a vykonávacích aktov, v ktorých sa spresní a ustanoví európsky spoločný systém klasifikácie rizík uvedený v článku 7 ods. 6 a 7.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 3. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 73.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 26. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. marca 2014.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 z 20. októbra 2010 o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve a o zrušení smernice 94/56/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 35).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES z 13. júna 2003 o hlásení udalostí v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 167, 4.7.2003, s. 23).

(10)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1321/2007 z 12. novembra 2007, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá šírenia informácií zainteresovaným stranám o udalostiach v civilnom letectve podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES (Ú. v. EÚ L 294, 13.11.2007, s. 3).

(11)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1330/2007 z 24. septembra 2007, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá šírenia informácií zainteresovaným stranám o udalostiach v civilnom letectve podľa článku 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2007, s. 7).

(12)  Ú. v. EÚ C 358, 7.12.2013, s. 19.

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3).


PRÍLOHA I

ZOZNAM POŽIADAVIEK VZŤAHUJÚCICH SA NA SYSTÉMY POVINNÉHO A DOBROVOĽNÉHO OHLASOVANIA UDALOSTÍ

Poznámka:

Dátové kolónky sa musia vyplniť požadovanými informáciami. Ak príslušné orgány členských štátov alebo agentúra nemôžu niektorú informáciu uviesť, pretože im ju organizácia alebo ohlasovateľ neposkytli, dátovú kolónku možno vyplniť údajom „neznáme“. Na účel zabezpečenia prenosu vhodných informácií by sa však použitiu údaju „neznáme“ malo v rámci možností predchádzať v čo najväčšom rozsahu, pričom ak je to možné, hlásenie by sa malo doplniť informáciami neskôr.

1.   SPOLOČNÉ POVINNÉ DÁTOVÉ KOLÓNKY

Organizácie, členské štáty a agentúra pri vkladaní informácie o každej povinne ohlasovanej udalosti a v čo najväčšom rozsahu každej dobrovoľne ohlasovanej udalosti vo svojich príslušných databázach zabezpečujú, aby hlásenia o udalostiach uložené v ich databázach obsahovali aspoň tieto informácie:

1.

Nadpis

Nadpis

2.

Archivačné informácie

Zodpovedný subjekt

Číslo spisu

Stav udalosti

3.

Kedy

Dátum UTC

4.

Kde

Štát/oblasť udalosti

Miesto udalosti

5.

Klasifikácia

Trieda udalosti

Kategória udalosti

6.

Priebeh udalosti

Jazyk opisu priebehu

Priebeh udalosti

7.

Udalosti

Typ udalosti

8.

Klasifikácia rizika.

2.   OSOBITNÉ POVINNÉ DÁTOVÉ KOLÓNKY

2.1.   Dátové kolónky týkajúce sa lietadla

Organizácie, členské štáty a agentúra pri vkladaní informácie o každej povinne ohlasovanej udalosti a v čo najväčšom rozsahu každej dobrovoľne ohlasovanej udalosti vo svojich príslušných databázach zabezpečujú, aby hlásenia o udalostiach uložené v ich databázach obsahovali aspoň tieto informácie:

1.

Identifikačné údaje lietadla

Štát zápisu do registra

Výrobca/model/séria

Výrobné číslo lietadla

Poznávacia značka lietadla

Volací znak

2.

Prevádzka lietadla

Prevádzkovateľ

Typ prevádzky

3.

Opis lietadla

Kategória lietadla

Typ pohonu

Hmotnostná skupina

4.

História letu

Posledné miesto odletu

Plánované miesto určenia

Fáza letu

5.

Počasie

Relevantné meteorologické podmienky.

2.2.   Dátové kolónky týkajúce sa leteckých navigačných služieb

Organizácie, členské štáty a agentúra pri vkladaní informácie o každej povinne ohlasovanej udalosti a v čo najväčšom rozsahu každej dobrovoľne ohlasovanej udalosti vo svojich príslušných databázach zabezpečujú, aby hlásenia o udalostiach uložené v ich databázach obsahovali aspoň tieto informácie:

1.

Vzťah k ATM

Podiel ATM

Dotknutá služba (vplyv na službu ATM)

2.

Názov stanovišťa ATS.

2.2.1.   Dátové kolónky súvisiace s nedodržaním minimálneho rozstupu/stratou rozstupu a neoprávneným vniknutím do vzdušného priestoru

Organizácie, členské štáty a agentúra pri vkladaní informácie o každej povinne ohlasovanej udalosti a v čo najväčšom rozsahu každej dobrovoľne ohlasovanej udalosti vo svojich príslušných databázach zabezpečujú, aby hlásenia o udalostiach uložené v ich databázach obsahovali aspoň tieto informácie:

1.

Vzdušný priestor

Typ vzdušného priestoru

Trieda vzdušného priestoru

Názov FIR/UIR.

2.3.   Dátové kolónky súvisiace s letiskom

Organizácie, členské štáty a agentúra pri vkladaní informácie o každej povinne ohlasovanej udalosti a v čo najväčšom rozsahu každej dobrovoľne ohlasovanej udalosti vo svojich príslušných databázach zabezpečujú, aby hlásenia o udalostiach uložené v ich databázach obsahovali aspoň tieto informácie:

1.

Identifikačný kód letiska (kód ICAO)

2.

Miesto na letisku.

2.4.   Dátové kolónky súvisiace s poškodením lietadla alebo zranením osôb

Organizácie, členské štáty a agentúra pri vkladaní informácie o každej povinne ohlasovanej udalosti a v čo najväčšom rozsahu každej dobrovoľne ohlasovanej udalosti vo svojich príslušných databázach zabezpečujú, aby hlásenia o udalostiach uložené v ich databázach obsahovali aspoň tieto informácie:

1.

Závažnosť

Najväčšie poškodenie

Úroveň zranenia

2.

Zranenia osôb

Počet zranení na zemi (smrteľné, vážne, ľahké)

Počet zranení v lietadle (smrteľné, vážne, ľahké).


PRÍLOHA II

ZAINTERESOVANÉ STRANY

a)

Zoznam zainteresovaných strán, ktoré môžu dostávať informácie na základe rozhodnutia o konkrétnom prípade podľa článku 11 ods. 4 alebo na základe všeobecného rozhodnutia podľa článku 11 ods. 6:

1.

Výrobcovia: konštruktéri a výrobcovia lietadiel, motorov, vrtúľ a častí lietadiel a prístrojov a ich združenia; konštruktéri a výrobcovia systémov riadenia leteckej prevádzky (ATM) a ich častí; konštruktéri a výrobcovia systémov leteckých navigačných služieb (ANS) a ich častí; konštruktéri a výrobcovia systémov a vybavenia používaného v prevádzkovej časti letiska.

2.

Údržba: organizácie zapojené do údržby alebo generálnych revízií lietadiel, motorov, vrtúľ a častí lietadiel a prístrojov; do inštalácie, úpravy, údržby, opravy, generálnych revízií, letových kontrol alebo kontrol leteckých navigačných zariadení alebo do údržby alebo generálnych revízií systémov, súčastí a zariadení používaných na prevádzkovej časti letísk.

3.

Prevádzkovatelia: leteckí dopravcovia a prevádzkovatelia lietadiel a združenia leteckých dopravcov a prevádzkovateľov; prevádzkovatelia letísk a združenia prevádzkovateľov letísk.

4.

Poskytovatelia leteckých navigačných služieb a poskytovatelia osobitých funkcií ATM.

5.

Poskytovatelia letiskových služieb: organizácie zodpovedné za pozemnú obsluhu lietadiel vrátane tankovania, vypracúvania nákladových listov, nakladania, odstraňovania námrazy a ťahania na letisku, ako aj záchranných a požiarnych alebo iných núdzových služieb.

6.

Letecké výcvikové organizácie.

7.

Organizácie tretích krajín: orgány štátnej správy v oblasti civilného letectva a orgány vyšetrovania nehôd z tretích krajín.

8.

Medzinárodné letecké organizácie.

9.

Výskum: verejné alebo súkromné výskumné laboratória, centrá alebo subjekty alebo univerzity zapojené do výskumu alebo štúdií leteckej bezpečnosti.

b)

Zoznam zainteresovaných strán, ktoré môžu dostávať informácie na základe rozhodnutia o konkrétnom prípade podľa článku 11 ods. 4 a 5:

1.

Piloti (osobne).

2.

Riadiaci leteckej prevádzky (osobne) a ostatní pracovníci ATM/ANS, ktorí vykonávajú úlohy súvisiace s bezpečnosťou.

3.

Inžinieri/technici/obsluha elektronických zariadení bezpečnosti leteckej prevádzky/vedúci pracovníci v leteckom priemysle (alebo na letiskách) (osobne).

4.

Profesijné orgány zastupujúce zamestnancov, ktorí plnia úlohy súvisiace s bezpečnosťou.


PRÍLOHA III

ŽIADOSŤ O INFORMÁCIE Z EURÓPSKEHO CENTRÁLNEHO REGISTRA

1.

Meno:

Funkcia/pozícia:

Spoločnosť:

Adresa:

Telefón:

E-mail:

Dátum:

Druh podnikateľskej činnosti:

Kategória žiadateľa [pozri prílohu II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (1)]:

2.

Požadované informácie (uveďte ich čo najpresnejšie, uveďte príslušný dátum/obdobie, ktoré vás zaujíma):

 

3.

Dôvod žiadosti:

 

4.

Vysvetlite účel, na aký sa informácie použijú:

 

5.

Dátum, dokedy sa požadujú informácie:

6.

Vyplnený formulár pošlite e-mailom na adresu: (kontaktné miesto)

7.

Prístup k informáciám

Kontaktné miesto nie je povinné poskytnúť vyžiadané informácie. Môže ich poskytnúť, len ak je presvedčené, že žiadosť je v súlade s nariadením (EÚ) č. 376/2014. Žiadateľ a jeho organizácia sa zaväzujú, že použitie informácií obmedzia na účel opísaný v bode 4. Pripomíname tiež, že informácie poskytnuté na základe tejto žiadosti sa sprístupňujú len na účely bezpečnosti letectva podľa nariadenia (EÚ) č. 376/2014, a nie na iné účely, ako najmä na určovanie viny alebo zodpovednosti alebo na komerčné účely.

Žiadateľ nesmie zverejniť jemu poskytnuté informácie bez písomného súhlasu kontaktného miesta.

Nedodržanie uvedených podmienok môže mať za následok odmietnutie prístupu k ďalším informáciám z európskeho centrálneho registra a prípadné uloženie sankcií.

8.

Dátum, miesto a podpis:


(1)  Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 18.


Top