EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014L0055

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní Text s významom pre EHP

OJ L 133, 6.5.2014, p. 1–11 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/55/oj

6.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 133/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/55/EÚ

zo 16. apríla 2014

o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V súčasnosti v členských štátoch existuje a používa sa niekoľko celosvetových, vnútroštátnych, regionálnych a firemných noriem v oblasti elektronických faktúr. Žiadna z týchto noriem neprevažuje a väčšina z nich nie je interoperabilná s inou.

(2)

Vzhľadom na to, že chýba spoločná norma, členské štáty v prípade podporovania používania elektronických faktúr vo verejnom obstarávaní alebo pri ich povinnom zavádzaní prijímajú rozhodnutia o vypracovaní vlastných technických riešení založených na samostatných vnútroštátnych normách. Počet súčasne existujúcich rozdielnych noriem v členských štátoch sa teda zvyšuje a v budúcnosti sa pravdepodobne bude ďalej zvyšovať.

(3)

Rozmanitosť neinteroperabilných noriem má za následok neprimeranú zložitosť, právnu neistotu a dodatočné prevádzkové náklady pre hospodárske subjekty využívajúce elektronické faktúry v rôznych členských štátoch. Od hospodárskych subjektov, ktoré chcú vykonávať činnosti v oblasti cezhraničného verejného obstarávania, sa často vyžaduje, aby dodržiavali novú normu v oblasti elektronickej fakturácie vždy, keď vstúpia na nový trh. Rozdielne právne a technické požiadavky týkajúce sa elektronických faktúr predstavujú prekážky prístupu na trh v cezhraničnom verejnom obstarávaní a prekážky obchodu, keďže odrádzajú hospodárske subjekty od vykonávania činností v oblasti cezhraničného verejného obstarávania. Predstavujú prekážky pre základné slobody, a teda majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

(4)

Tieto prekážky obchodu sa v rámci Únie budú pravdepodobne v budúcnosti zväčšovať, keď sa vypracuje viac neinteroperabilných vnútroštátnych a firemných noriem a keď sa využívanie elektronických faktúr vo verejnom obstarávaní rozšíri alebo sa stane v členských štátoch povinným.

(5)

Prekážky cezhraničného obchodu vyplývajúce so súčasnej existencie viacerých právnych požiadaviek a technických predpisov v oblasti elektronickej fakturácie a z nedostatočnej interoperability by sa mali odstrániť alebo zmenšiť. Na dosiahnutie daného cieľa by sa mala vypracovať spoločná európska norma pre sémantický dátový model základných prvkov elektronickej faktúry (ďalej len „európska norma pre elektronickú fakturáciu“). V tejto norme by sa mali stanoviť a opísať základné prvky, ktoré musí elektronická faktúra vždy obsahovať, čím sa uľahčí zasielanie a prijímanie elektronických faktúr medzi systémami založenými na rozdielnych technických normách. Za predpokladu, že existujúce vnútroštátne technické normy nie sú v rozpore s touto európskou normou, nemala by ich táto norma nahrádzať ani obmedzovať ich použitie a malo by byť možné ich naďalej uplatňovať súbežne s európskou normou.

(6)

Zabezpečením sémantickej interoperability a zlepšením právnej istoty sa touto smernicou takisto podporí zavádzanie elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní, čím sa členským štátom, verejným obstarávateľom, obstarávateľom a hospodárskym subjektom umožní získať veľký úžitok z hľadiska úspor, vplyvu na životné prostredie a zníženia administratívneho zaťaženia.

(7)

Úžitok z elektronickej fakturácie sa maximalizuje, ak vytvorenie, zaslanie, prenos, prijatie a spracovanie faktúry možno úplne automatizovať. Z tohto dôvodu by sa za vyhovujúce európskej norme pre elektronickú fakturáciu mali považovať len strojovo čitateľné faktúry, ktoré môže príjemca spracovať automaticky a digitálne. Súbor, ktorý obsahuje výlučne obrázok, by sa nemal považovať za elektronickú faktúru na účely tejto smernice.

(8)

Cieľom interoperability je umožniť prezentovanie a spracovanie informácií medzi obchodnými systémami jednotným spôsobom bez ohľadu na ich technológiu, aplikáciu alebo platformu. Úplná interoperabilita zahŕňa schopnosť byť interoperabilný na troch rôznych úrovniach: pokiaľ ide obsah faktúry (sémantika), použitý formát alebo jazyk (syntax) a spôsob prenosu. Sémantická interoperabilita znamená, že elektronická faktúra obsahuje určité množstvo požadovaných informácií a že presný význam vymieňaných informácií sa zachováva a správne a jednoznačne porozumie nezávisle od spôsobu, akým sa fyzicky prezentuje alebo prenáša. Syntaktická interoperabilita znamená, že dátové prvky elektronickej faktúry sa prezentujú vo formáte, ktorý sa môže vymeniť priamo medzi odosielateľom a príjemcom a spracovať automaticky. Syntaktickú interoperabilitu možno zabezpečiť jedným z dvoch spôsobov, konkrétne prostredníctvom použitia spoločnej syntaxe alebo prostredníctvom mapovania medzi rôznymi syntaxami.

(9)

Na trhu sa používa veľký počet syntaxí. Syntaktická interoperabilita sa čoraz viac zabezpečuje prostredníctvom mapovania. Táto metóda je efektívna, pokiaľ faktúra obsahuje všetky požadované dátové prvky na sémantickej úrovni a ak je ich význam jednoznačný. Keďže to tak často nie je, sú potrebné opatrenia na zabezpečenie interoperability na sémantickej úrovni. S cieľom ďalej zjednodušiť využívanie elektronickej fakturácie a znížiť náklady by jedným z dlhodobých cieľov malo byť obmedzenie počtu používaných syntaxí zameraním sa pokiaľ možno na tie, ktoré sa používajú najbežnejšie.

(10)

Normalizáciou elektronickej fakturácie sa tiež dopĺňa úsilie o zavádzanie elektronického obstarávania, ako sa uvádza v príslušných ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (5).

(11)

Európska rada vo svojich záveroch z 28. a 29. júna 2012 a 24. októbra 2013 uviedla, že priorita by sa mala klásť na opatrenia zamerané na ďalšie rozvíjanie cezhraničného online obchodu a modernizáciu verejnej správy vrátane uľahčenia prechodu na elektronickú fakturáciu a prostredníctvom jej urýchleného zavedenia.

(12)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2012 poukázal na fragmentáciu trhu v dôsledku vnútroštátnych pravidiel elektronickej fakturácie, vyzdvihol výrazné výhody, ktoré ponúka elektronická fakturácia, a zdôraznil význam právnej istoty, prehľadného technického prostredia a otvorených a interoperabilných riešení elektronickej fakturácie založených na spoločných zákonných požiadavkách, obchodných procesoch a technických normách. Z týchto dôvodov Európsky parlament vyzval, aby sa do roku 2016 stala elektronická fakturácia vo verejnom obstarávaní povinnou.

(13)

Európske multilaterálne fórum o elektronickej fakturácii (e-fakturácii) zriadené rozhodnutím Komisie z 2. novembra 2010 (6) prijalo v októbri 2013 jednomyseľne odporúčanie o použití sémantického dátového modelu na podporu interoperability pre elektronickú fakturáciu.

(14)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na elektronické faktúry prijaté verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ktoré sú vystavené v dôsledku plnenia zákaziek, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (7), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (8), smernica 2014/24/EÚ alebo smernica 2004/25/EÚ. Táto smernica by sa mala vzťahovať len na elektronické faktúry, ktoré vystavil hospodársky subjekt, ktorému bola zadaná verejná zákazka alebo udelená koncesia (hlavný dodávateľ). Ak však členské štáty podľa článku 71 smernice 2014/24/EÚ a článku 88 smernice 2014/25/EÚ ustanovia priame platby subdodávateľom, dojednania, ktoré by sa mali stanoviť v súťažných podkladoch, by mali zahŕňať ustanovenia týkajúce sa používania alebo nepoužívania elektronickej fakturácie v súvislosti s platbami subdodávateľom. Malo by sa spresniť, že ak sa zákazka zadá skupine hospodárskych subjektov, táto smernica sa uplatňuje na elektronické faktúry vystavené tak touto skupinou, ako aj jednotlivými hospodárskymi subjektmi.

(15)

Táto smernica by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak sa na základe koncesných zmlúv zahŕňajúcich platby vyžaduje, aby hospodárske subjekty, ktorým sa udelila koncesia, vystavovali faktúry. Pojem „koncesie“ je vymedzený v článku 5 bode 1 smernice 2014/23/EÚ. Účelom koncesných zmlúv je obstarávanie stavebných prác alebo služieb prostredníctvom koncesie, ktorej protiplnenie spočíva v práve na využívanie stavby alebo služieb alebo v tomto práve spolu s platbou.

(16)

Táto smernica podlieha článku 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Táto smernica sa neuplatňuje na elektronické faktúry vystavené v dôsledku plnenia zákaziek (vyhlásených za tajné alebo sprevádzaných osobitnými bezpečnostnými opatreniami), ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/23/EÚ, smernice 2014/24/EÚ a smernice 2014/25/EÚ, podľa ich článku 10 ods. 6, článku 15 ods. 3 a článku 24 ods. 3. Za rovnakých podmienok by sa v tejto smernici malo ustanoviť osobitné vylúčenie pre elektronické faktúry vystavené v dôsledku plnenia takých zákaziek (vyhlásených za tajné alebo sprevádzaných osobitnými bezpečnostnými opatreniami), ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES.

(17)

Vymedzenia pojmov, ktoré sa uvádzajú v tejto smernici, by mali byť v súlade s právnymi predpismi Únie o verejnom obstarávaní.

(18)

Komisia by mala uplatniť príslušné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (9) a požiadať príslušnú európsku normalizačnú organizáciu, aby vypracovala európsku normu pre elektronickú fakturáciu. Podľa príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 sa na rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovuje takáto požiadavka, vzťahuje postup preskúmania uvedený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(19)

Európska norma pre elektronickú fakturáciu by mala vychádzať z existujúcich technických špecifikácií, ktoré boli vypracované v rámci európskych normalizačných organizácií, ako sú napríklad CEN (CWA 16356-MUG a CWA 16562-CEN BII), a mala by zohľadňovať iné relevantné technické špecifikácie, ktoré boli vypracované v rámci medzinárodných normalizačných organizácií, ako sú napríklad UN/CEFACT (CII v.2.0) a ISO (finančná faktúra založená na metodike ISO 20022). Príslušná európska normalizačná organizácia by pri vykonávaní normalizačných žiadostí mala zohľadniť aj výsledky pilotných projektov veľkého rozsahu realizovaných v rámci programu na podporu politík rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), ako aj technické špecifikácie pre elektronickú fakturáciu ostatných relevantných orgánov a organizácií, ktoré podnikateľská komunita vo veľkom rozsahu používa. Európska norma pre elektronickú fakturáciu by mala byť takisto kompatibilná s existujúcimi normami pre platby, aby sa umožnilo automatické spracovanie platieb.

(20)

Komisia by mala vo svojej žiadosti predloženej príslušnej európskej normalizačnej organizácii vyžadovať, aby táto európska norma pre elektronickú fakturáciu bola technologicky neutrálna, aby sa zabránilo akémukoľvek narúšaniu hospodárskej súťaže, aby bola kompatibilná s príslušnými medzinárodnými normami pre elektronickú fakturáciu s cieľom zabrániť tomu, aby sa dodávatelia z tretích krajín stretávali s technickými prekážkami prístupu na trh, a aby sa európskym dodávateľom uľahčilo zasielanie elektronických faktúr odberateľom v tretích krajinách, pričom by mala byť v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES (11). Keďže elektronické faktúry môžu obsahovať osobné údaje, Komisia by mala takisto vyžadovať, aby sa v takejto európskej norme pre elektronickú fakturáciu brala do úvahy ochrana osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12) a zásady špecificky navrhnutej ochrany údajov, proporcionality a minimalizácie údajov. Komisia by mala vo svojej žiadosti predloženej európskej normalizačnej organizácii okrem týchto minimálnych požiadaviek stanoviť ďalšie požiadavky, pokiaľ ide o obsah tejto európskej normy pre elektronickú fakturáciu a termín jej prijatia.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby aj malé a stredné podniky mohli využívať elektronickú fakturáciu vo verejnom obstarávaní, európska norma pre elektronickú fakturáciu by mala umožniť zriadenie používateľsky ústretových systémov elektronickej fakturácie, konkrétne takých, ktoré sa dajú ľahko pochopiť a jednoducho ovládať. V tejto súvislosti by sa mala tiež zohľadniť skutočnosť, že predovšetkým malé a stredné podniky, ako aj menší verejní obstarávatelia a obstarávatelia majú obmedzený počet zamestnancov a obmedzené finančné zdroje.

(22)

Európska norma pre elektronickú fakturáciu by tiež mala byť vhodná na obchodné transakcie medzi podnikmi. S cieľom umožniť súkromným hospodárskym subjektom používať novú normu vo vzájomných obchodných stykoch by preto Komisia mala zabezpečiť, aby sa takáto norma vypracovala tak, aby bola vhodná na použitie výhradne v oblasti verejného obstarávania.

(23)

Faktúry, ktoré sa používajú v rôznych sektoroch podnikateľskej činnosti, si môžu vyžadovať uvádzanie informácií, ktoré sú špecifické pre tieto sektory. Všetky faktúry by však mali obsahovať určitý obmedzený počet spoločných štandardných prvkov. Prítomnosť týchto prvkov je nevyhnutná na to, aby sa overilo, či faktúra náležite odzrkadľuje príslušnú obchodnú transakciu, ako aj s cieľom zabezpečiť, aby bola z právneho hľadiska platná. Zoznam takýchto prvkov vyžadovaných na účely DPH sa uvádza v smernici 2006/112/ES. Európska norma pre elektronickú fakturáciu by mala byť v súlade s týmto súborom prvkov.

(24)

V európskej norme pre elektronickú fakturáciu by sa mali vymedziť sémantické dátové prvky vzťahujúce sa najmä na doplňujúce údaje o dodávateľovi a odberateľovi, identifikátory procesu, znaky faktúry, údaje o fakturovaných položkách, dodacie údaje a platobné údaje a podmienky. Základné prvky elektronickej faktúry by sa mali zahrnúť do každej elektronickej faktúry. Zabezpečilo by sa tým jasné a jednotné uplatňovanie elektronickej fakturácie.

(25)

Zatiaľ čo odosielateľ elektronickej faktúry by mal mať naďalej možnosť zaručiť pravosť pôvodu a integritu obsahu faktúry viacerými spôsobmi, a to aj prostredníctvom elektronického podpisu, európska norma pre elektronickú fakturáciu by v záujme zabezpečenia súladu so smernicou 2006/112/ES nemala ako jeden zo svojich prvkov obsahovať požiadavku na elektronický podpis.

(26)

S cieľom zabrániť nadmerným nákladom a zaťaženiu verejných obstarávateľov a obstarávateľov by bolo potrebné príslušnú európsku normalizačnú organizáciu požiadať, aby zostavila zoznam obmedzeného počtu syntaxí, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu. Uvedený zoznam by nemal byť časťou európskej normy pre elektronickú fakturáciu. Určené syntaxe už musia v rozsiahlej miere a úspešne používať hospodárske subjekty a verejní obstarávatelia. S cieľom uľahčiť a urýchliť vykonávanie členskými štátmi by sa od príslušnej európskej normalizačnej organizácie malo požadovať, aby na všetky syntaxe identifikované v zozname poskytla primerané prepojenia syntaxe z európskej normy na elektronickú fakturáciu. Prepojenia syntaxe sú usmernenia týkajúce sa toho, ako by sa norma mohla prezentovať v rôznych syntaxách. Tento cieľ štandardizácie by mal doplniť európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznam syntaxí.

(27)

S cieľom uľahčiť používanie európskej normy pre elektronickú fakturáciu by sa európska normalizačná organizácia mala zároveň požiadať, aby vypracovala usmernenia o interoperabilite v oblasti prenosu. Tieto usmernenia by nemali byť časťou európskej normy pre elektronickú fakturáciu alebo byť záväzné pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov.

(28)

Predtým, ako sa v členských štátoch zavedie európska norma pre elektronickú fakturáciu, malo by sa dostatočne otestovať praktické uplatňovanie normy. Toto posúdenie by sa malo vykonať počas vypracovania normy. Uvedené posúdenie by malo zahŕňať koncových používateľov a malo by sa predovšetkým zamerať na aspekty praktickosti a používateľskej ústretovosti a malo by preukázať, že normu možno vykonať nákladovo efektívnym a primeraným spôsobom.

(29)

V prípade, že európska norma pre elektronickú fakturáciu a zoznam syntaxí spĺňajúcich normu vypracované príslušnou európskou normalizačnou organizáciou spĺňajú požiadavky uvedené v žiadosti Komisie európskej normalizačnej organizácie, a ak sa takáto norma vyskúšala, by sa odkazy na túto európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznam syntaxí mali uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(30)

Ustanovenia o vypracovaní normy a ostatné ciele v oblasti normalizácie, ktoré sú ustanovené v tejto smernici, sú v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. So zreteľom na osobitosti tejto smernice je však primerané, aby sa ustanovilo, že rozhodnutia o uverejnení odkazov na normu a zoznam syntaxí, ich neuverejnení alebo uverejnení s obmedzením sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania. Tým by však nemalo byť dotknuté uplatňovanie príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 týkajúce sa formálnych námietok k harmonizovaným normám.

(31)

Európske normalizačné organizácie pravidelne preskúmavajú a aktualizujú normy s cieľom reagovať na technologický vývoj. Vzhľadom na to, že tento vývoj je v sektore IKT rýchly, Komisia by mala tiež mať možnosť požiadať, aby príslušná európska normalizačná organizácia revidovala a aktualizovala európsku normu pre elektronickú fakturáciu s cieľom zohľadniť tento vývoj a zabezpečiť nepretržitú interoperabilitu.

(32)

S cieľom reagovať na technologický vývoj alebo požiadavky trhu by Komisia mala mať možnosť prijať vykonávací akt, aby preskúmala a aktualizovala zoznam syntaxí. V prípade komplexnejších úprav by Komisia mala tiež mať možnosť požiadať, aby príslušná európska normalizačná organizácia revidovala a aktualizovala zoznam syntaxí.

(33)

Komisia by mala mať možnosť preskúmať už uverejnený zoznam syntaxí, ak to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie úplnej a nepretržitej interoperability, zohľadnenie technologického vývoja alebo obmedzenie počtu používaných syntaxí. Komisia by pritom mala vziať do úvahy zoznam určených syntaxí, ktorý preskúmala a aktualizovala príslušná európska normalizačná organizácia.

(34)

Po uplynutí transpozičných lehôt ustanovených v tejto smernici by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali byť povinní prijímať a spracúvať elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu a ktoroukoľvek zo syntaxí v zozname uverejnenom Komisiou v Úradnom vestníku Európskej únie. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by preto nemali odmietať elektronické faktúry, ktoré spĺňajú uvedené podmienky, len z dôvodu nesúladu s inými požiadavkami (napríklad vnútroštátnymi požiadavkami alebo odvetvovo-špecifickými požiadavkami, alebo dodatočnými technickými požiadavkami akéhokoľvek druhu), ako sú požiadavky špecificky ustanovené v tejto smernici. Touto povinnosťou by však nemali byť dotknuté iné vážne dôvody odmietnutia, ako sú dôvody týkajúce sa zmluvných podmienok. Pred uhradením faktúry by však verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali v každom prípade mať možnosť overiť, či obsah elektronickej faktúry správne odzrkadľuje podkladovú obchodnú transakciu (napríklad či je suma na faktúre správna) a či je faktúra adresovaná správnemu príjemcovi. Povinnosťou neodmietať elektronické faktúry v súlade s touto smernicou nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ (13).

(35)

Na základe tejto smernice by mali byť povinní prijímať a spracúvať elektronické faktúry len príjemcovia faktúry, teda verejní obstarávatelia, centrálne obstarávacie organizácie a obstarávatelia. Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo odosielateľa faktúry vybrať si medzi predložením faktúry v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu, v súlade s vnútroštátnymi alebo inými technickými normami alebo v papierovej podobe. Touto smernicou by sa však členským štátom nemalo brániť v tom, aby určili, že v rámci verejného obstarávania sa môžu predkladať len elektronické faktúry. V prípade, ak sa odosielateľ rozhodne predložiť faktúru podľa európskej normy pre elektronickú fakturáciu, povinnosť príjemcu prijať a spracovať by mala platiť len vtedy, ak je faktúra v jednej zo syntaxí zahrnutých v zozname syntaxí, ktoré uverejnila Komisia v Úradnom vestníku Európske únie. Tým by nemalo byť dotknuté právo odosielateľa využiť služby tretej strany na preklad z jeho vlastnej syntaxe do jednej zo syntaxí v zozname.

(36)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (14) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý predložil stanovisko 11. novembra 2013 (15). Vo svojom stanovisku uviedol odporúčania na zaistenie primeranej ochrany údajov pri uplatňovaní tejto smernice. Uvedené odporúčania by sa mali zohľadniť pri vypracovaní európskej normy pre elektronickú fakturáciu a pri spracúvaní osobných údajov verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi. Malo by sa predovšetkým objasniť, že existujúce právne predpisy o ochrane údajov sa budú uplatňovať aj v oblasti elektronickej fakturácie a že uverejňovanie osobných údajov na účely transparentnosti a zodpovednosti musí byť v primeranom pomere k ochrane súkromia.

(37)

Keďže smernica 2006/112/ES obsahuje pravidlá fakturácie vrátane pravidiel o elektronickej fakturácii, mal by sa spresniť jej vzťah k tejto smernici. Táto smernica je zameraná na dosiahnutie iného cieľa, má odlišný rozsah pôsobnosti ako smernica Rady 2006/112/ES, a preto nemá vplyv na ustanovenia o používaní elektronických faktúr na účely DPH uvedené v smernici Rady 2006/112/ES. Konkrétne článok 232 smernice Rady 2006/112/ES spravuje vzťahy medzi obchodnými partnermi a jeho účelom je zabezpečiť, aby odosielateľ nemohol príjemcovi nanútiť používanie elektronických faktúr. Tým by však nemalo byť dotknuté právo členských štátov uložiť verejným obstarávateľom a obstarávateľom povinnosť prijímať za určitých podmienok elektronické faktúry.

(38)

S cieľom umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom náležite sa pripraviť a prijať technické opatrenia, ktoré sú po zavedení európskej normy pre elektronickú fakturáciu a schválení zoznamu syntaxí potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto smernice, ako aj so zreteľom na potrebu urýchleného zavedenia elektronickej fakturácie, by sa 18-mesačná lehota na transpozíciu mala po uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí v Úradnom vestníku Európskej únie považovať za odôvodnenú. Odchylne od tejto všeobecnej lehoty na transpozíciu a s cieľom uľahčiť začatie používania elektronickej fakturácie niektorým verejným obstarávateľom, ako sú napríklad miestni a regionálni verejní obstarávatelia a verejné podniky, malo by sa členským štátom umožniť odložiť uplatňovanie tejto smernice v prípade verejných obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni a obstarávateľov až do uplynutia 30 mesiacov odo dňa uverejnenia odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí v Úradnom vestníku Európskej únie. Táto možnosť odložiť uplatňovanie požiadaviek tejto smernice by sa nemala vzťahovať na centrálne obstarávacie organizácie.

(39)

S cieľom uľahčiť verejným obstarávateľom a obstarávateľom plnenie požiadaviek tejto smernice by Komisia mala zabezpečiť, aby členské štáty boli v plnej miere a pravidelne informované o pokroku v práci, pokiaľ ide o vypracovanie normy a súvisiacich cieľov v oblasti normalizácie, ktoré majú vykonať príslušné európske normalizačné organizácie. Malo by to členským štátom umožniť, aby podnikli potrebnú prípravnú prácu s cieľom dokončiť vykonanie v dohodnutých lehotách.

(40)

Touto smernicou nevznikajú žiadne ďalšie náklady alebo záťaž pre podniky vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES (16), pretože verejní obstarávatelia a obstarávatelia budú schopní prijímať elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s inými normami, ako je európska norma pre elektronickú fakturáciu, a takisto papierové faktúry, pokiaľ sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch neustanovuje inak. Okrem toho by Komisia a členské štáty mali vynaložiť všetko úsilie na minimalizovanie nákladov spojených s európskou normou pre elektronickú fakturáciu vznikajúcich jej používateľom, najmä mikropodnikom, malým a stredným podnikom, aby sa uľahčilo jej zavádzanie v celej Európskej únii.

(41)

Členské štáty by pri vykonávaní tejto smernice mali zohľadniť potreby malých a stredných podnikov, ako aj menších verejných obstarávateľov a obstarávateľov, a verejným obstarávateľom, obstarávateľom, ako aj dodávateľom by mali poskytnúť nevyhnutnú podporu, aby mohli využívať európsku normu pre elektronickú fakturáciu. Okrem toho by sa mali naplánovať aj opatrenia týkajúce sa odbornej prípravy najmä pre malé a stredné podniky.

(42)

S cieľom uľahčiť technické a procesné úpravy, ktoré musia vykonať všetky strany zapojené do verejného obstarávania, aby sa zabezpečilo úspešné vykonanie tejto smernice, by členské štáty mali podľa možností sprístupniť pomoc zo štrukturálneho fondu všetkým oprávneným verejným obstarávateľom, obstarávateľom a malým a stredným podnikom.

(43)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, a pokiaľ ide o vypracúvanie, obmedzenie a preskúmavanie zoznamu syntaxí, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Na prijímanie vykonávacích aktov týkajúcich sa zoznamu syntaxí by sa mal uplatňovať postup preskúmania vzhľadom na to, že slúžia na uľahčenie uplatňovania európskej normy pre elektronickú fakturáciu a zabezpečujú interoperabilitu a rýchlu reakciu na technologický vývoj. Postup preskúmania by sa mal uplatňovať aj na prijímanie vykonávacích aktov, pokiaľ ide o námietky voči európskej norme pre elektronickú fakturáciu, vzhľadom na to, že takéto akty by mohli mať dôsledky na povinnosť prijímať a spracúvať elektronické faktúry.

(44)

Keďže ciele tejto smernice, a to odstránenie prekážok na trhu a prekážok obchodu vyplývajúcich z existencie rozdielnych vnútroštátnych predpisov a noriem a zabezpečenie interoperability, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na elektronické faktúry vystavené v dôsledku plnenia zákaziek, na ktoré sa uplatňuje smernica 2009/81/ES, smernica 2014/23/EÚ, smernica 2014/24/EÚ alebo smernica 2014/25/EÚ.

Táto smernica sa nevzťahuje na elektronické faktúry vystavené v dôsledku plnenia zákaziek, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2009/81/ES, ak sa obstarávanie zákazky a jej plnenie vyhlásilo za tajné alebo ho musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktoré sú účinné v členskom štáte, a za predpokladu, že členský štát dospel k záveru, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„elektronická faktúra“ je faktúra, ktorá bola vystavená, zaslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte, ktorý umožňuje jej automatické a elektronické spracovanie;

2.

„základné prvky elektronickej faktúry“ sú súborom základných zložiek informácií, ktoré musí elektronická faktúra obsahovať, aby sa umožnila cezhraničná interoperabilita, vrátane informácií potrebných na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov;

3.

„sémantický dátový model“ je štruktúrovaný a logicky prepojený súbor podmienok a ich významov, ktorými sa špecifikujú základné prvky elektronickej faktúry;

4.

„syntax“ je strojovo čitateľný jazyk alebo dialekt používaný na prezentovanie dátových prvkov uvedených v elektronickej faktúre;

5.

„prepojenia syntaxe“ sú usmernenia týkajúce sa toho, ako by sa sémantický dátový model pre elektronickú faktúru mohol prezentovať v rozdielnych syntaxách;

6.

„verejní obstarávatelia“ sú verejní obstarávatelia vymedzení v článku 1 bode 17 smernice 2009/81/ES, v článku 6 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ a v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/24/EÚ;

7.

„verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni“ sú verejní obstarávatelia vymedzení v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice 2014/24/EÚ;

8.

„centrálna obstarávacia organizácia“ je centrálna obstarávacia organizácia vymedzená v článku 2 ods. 1 bode 16 smernice 2014/24/EÚ;

9.

„obstarávatelia“ sú obstarávatelia vymedzení v článku 1 bode 17 smernice 2009/81/ES, v článku 7 ods. 1 a 2 smernice 2014/23/EÚ a v článku 4 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ;

10.

„medzinárodná norma“ je medzinárodná norma vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;

11.

„európska norma“ je európska norma vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

Článok 3

Zavedenie európskej normy

1.   Komisia požiada, aby príslušná európska normalizačná organizácia vypracovala návrh európskej normy pre sémantický dátový model základných prvkov elektronickej faktúry (ďalej len „európska norma pre elektronickú fakturáciu“).

Komisia vyžaduje, aby európska norma pre elektronickú fakturáciu spĺňala aspoň tieto kritériá:

bola technologicky neutrálna,

bola kompatibilná s príslušnými medzinárodnými normami pre elektronickú fakturáciu,

zohľadňovala potrebu ochrany osobných údajov v súlade so smernicou 95/46/ES, prístup špecificky navrhnutej ochrany údajov a zásady proporcionality, minimalizácie údajov a obmedzenia účelu,

bola v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2006/112/ES,

umožňovala zavedenie účelných, používateľsky ústretových, flexibilných a nákladovo efektívnych systémov elektronickej fakturácie,

zohľadňovala osobitné potreby malých a stredných podnikov, ako aj verejných obstarávateľov a obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni,

bola vhodná na použitie v obchodných transakciách medzi podnikmi.

Komisia požiada, aby príslušná európska normalizačná organizácia predložila zoznam s obmedzeným počtom syntaxí, ktoré spĺňajú európsku normu pre elektronickú fakturáciu, primerané prepojenia syntaxe a usmernenia týkajúce sa interoperability v oblasti prenosu, a to s cieľom uľahčiť používanie takejto normy.

Tieto žiadosti sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 10 ods. 1 až 5 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

Ako súčasť práce príslušnej európskej normalizačnej organizácie zameranej na vypracovanie normy a v rámci lehoty stanovenej v odseku 2 sa norma otestuje, pokiaľ ide o jej praktické použitie pre koncového používateľa. Komisia si ponechá celkovú zodpovednosť za testovanie a zabezpečí, aby sa počas testovania osobitne zohľadnilo dodržiavanie kritériá praktickosti, používateľskej ústretovosti a možných nákladov vykonávania v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom. Komisia predloží správu o výsledku testu Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Ak európska norma pre elektronickú fakturáciu vypracovaná v súlade so žiadosťou uvedenou v odseku 1 spĺňa požiadavky, ktoré sa v ňom uvádzajú, a ak sa dokončila testovacia fáza v súlade s odsekom 1 piatym pododsekom, Komisia uverejní odkaz na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie spolu so zoznamom obmedzeného počtu syntaxí vypracovaných v súlade so žiadosťou uvedenou v odseku 1. Uvedené uverejnenie sa dokončí do 27. mája 2017.

Článok 4

Formálne námietky proti európskej norme

1.   Ak sa členský štát alebo Európsky parlament domnievajú, že európska norma pre elektronickú fakturáciu a zoznam syntaxí úplne nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1, informujú o tom Komisiu spolu s podrobným vysvetlením a Komisia rozhodne o tom, že:

a)

odkazy na príslušnú európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznam syntaxí v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní, neuverejní alebo uverejní s obmedzením;

b)

odkazy na príslušnú európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznam syntaxí v Úradnom vestníku Európskej únie ponechá, ponechá s obmedzením alebo ich z úradného vestníka stiahne.

2.   Komisia zverejní na svojej webovej stránke informácie o európskej norme pre elektronickú fakturáciu a zozname syntaxí, o ktorých sa rozhodovalo podľa odseku 1.

3.   Komisia informuje o rozhodnutí uvedenom v odseku 1 príslušnú európsku normalizačnú organizáciu a v prípade potreby ju požiada o revíziu príslušnej európskej normy pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí.

4.   Rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2.

Článok 5

Správa a ďalší vývoj európskej normy a zoznamu syntaxí

1.   S cieľom zohľadniť technologický vývoj a zabezpečiť úplnú a neustálu interoperabilitu v elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní Komisia môže:

a)

aktualizovať alebo revidovať európsku normu pre elektronickú fakturáciu;

b)

aktualizovať alebo revidovať zoznam syntaxí uverejnených Komisiou v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Ak sa Komisia rozhodne podniknúť kroky uvedené v odseku 1 písm. a), predloží žiadosť príslušnej európskej normalizačnej organizácii. Takáto žiadosť sa podá v súlade s postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 bez uplatnenia v ňom stanovených lehôt.

3.   Článok 4 sa uplatňuje na každú aktualizáciu alebo revíziu vykonanú v súlade s odsekom 1 písm. a).

4.   Ak sa Komisia rozhodne podniknúť kroky uvedené v odseku 1 písm. b), urobí tak buď v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2 alebo podaním žiadosti príslušnej európskej normalizačnej organizácii. Takáto žiadosť sa podá v súlade s postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 bez uplatnenia v ňom stanovených lehôt.

Článok 6

Základné prvky elektronickej faktúry

Základné prvky elektronickej faktúry sú okrem iného:

a)

identifikátory procesu a faktúry;

b)

fakturačné obdobie;

c)

informácie o dodávateľovi;

d)

informácie o odberateľovi;

e)

informácie o príjemcovi;

f)

informácie o daňovom zástupcovi dodávateľa;

g)

referenčné číslo zákazky;

h)

dodacie údaje;

i)

platobné pokyny;

j)

informácie o zľave alebo poplatkoch;

k)

informácie o faktúre podľa položiek v jednotlivých riadkoch;

l)

faktúra spolu;

m)

rozpis DPH.

Článok 7

Príjem a spracovanie elektronických faktúr

Členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou pre elektronickú fakturáciu, na ktorú bol uverejnený odkaz podľa článku 3 ods. 2, ako aj s akýmikoľvek syntaxami v zozname uverejnenom podľa článku 3 ods. 2.

Článok 8

Ochrana údajov

1.   Touto smernicou nie sú dotknuté uplatniteľné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy o ochrane údajov.

2.   S výhradou všetkých ustanovení, v ktorých sa v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve ustanovuje inak, a bez toho, aby boli dotknuté výnimky a obmedzenia stanovené v článku 13 smernice 95/46/ES, osobné údaje získané na účel elektronickej fakturácie sa smú používať len na uvedený účel alebo na kompatibilné účely.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté výnimky a obmedzenia stanovené v článku 13 smernice 95/46/ES, členské štáty zabezpečia, že podrobnosti uverejňovania osobných údajov zhromaždených v rámci elektronickej fakturácie sú na účely transparentnosti a účtovníctva v súlade s účelom uverejnenia a ochranou súkromia.

Článok 9

Používanie elektronických faktúr na účely DPH

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2006/112/ES.

Článok 10

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 11

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú, uverejnia a uplatnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 27. novembra 2018. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto opatrení.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty najneskôr do 18 mesiacov od uverejnenia odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu v Úradnom vestníku Európskej únie prijmú, uverejnia a uplatnia ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s povinnosťou uvedenou v článku 7 spočívajúcou v prijímaní a spracovaní elektronických faktúr.

Členské štáty môžu predĺžiť lehotu na začatie tohto uplatňovania uvedenú v prvom pododseku, pokiaľ ide o ich verejných obstarávateľov a obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni, najviac na 30 mesiacov od uverejnenia odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Komisia po uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie konečný termín na uvedenie opatrení uvedených v prvom pododseku do účinnosti.

3.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 12

Preskúmanie

Komisia preskúma vplyvy tejto smernice na vnútorný trh a na zavádzanie elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní a predloží o nich správu Európskemu parlamentu a Rade do troch rokov od uplynutia najdlhšieho predĺženia lehoty stanovenej pre obstarávateľov na nižšej ako ústrednej úrovni v článku 11 ods. 2 druhom pododseku. V prípade potreby sa k správe pripojí posúdenie vplyvu v súvislosti s potrebou ďalších opatrení.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 79, 6.3.2014, s. 67.

(2)  Stanovisko z 28. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(6)  Rozhodnutie Komisie z 2. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európske multilaterálne fórum o elektronickej fakturácii (e-fakturácii) (Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 13).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(11)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o všeobecnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(15)  Ú. v. EÚ C 38, 8.2.2014, s. 2.

(16)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).


Top