Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014L0052

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 , ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie Text s významom pre EHP

OJ L 124, 25.4.2014, p. 1–18 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/52/oj

25.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/52/EÚ

zo 16. apríla 2014,

ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (4) harmonizovala zásady posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie zavedením minimálnych požiadaviek podľa typu posudzovaného projektu, hlavných záväzkov navrhovateľa, obsahu posúdenia a účasti príslušných orgánov a verejnosti a prispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ľudského zdravia. Členské štáty môžu ustanoviť prísnejšie ochranné opatrenia v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)

Oznámenie Komisie z 30. apríla 2007 s názvom Priebežné hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva a správa Komisie z 23. júla 2009 o uplatňovaní a účinnosti smernice Rady 85/337/EHS (5), ktorá predchádzala smernici 2011/92/EÚ, poukázali na potrebu zlepšenia zásad posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie a prispôsobenia smernice 85/337/EHS politickému, právnemu a technickému kontextu, ktorý sa značne rozvinul.

(3)

Je nevyhnutné zmeniť smernicu 2011/92/EÚ s cieľom zvýšiť kvalitu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zosúladiť tento postup so zásadami inteligentnej regulácie a zvýšiť súdržnosť a súčinnosť s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiami a politikami, ktoré vypracovali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych kompetencií.

(4)

Na koordináciu a zjednodušenie postupov posudzovania cezhraničných projektov, a najmä na vykonávanie konzultácií v súlade s Dohovorom o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice z 25. februára 1991 (Dohovor z Espoo), dotknuté členské štáty môžu zriadiť na základe rovnakého zastúpenia spoločný orgán.

(5)

Mechanizmy stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (6), (EÚ) č. 1315/2013 (7) a (EÚ) č. 1316/2013 (8), ktoré majú význam pre projekty infraštruktúry spolufinancované Úniou, môžu tiež uľahčovať plnenie požiadaviek smernice 2011/92/EÚ.

(6)

Smernica 2011/92/EÚ by sa takisto mala zrevidovať, a to spôsobom, ktorý zabezpečí zlepšenie ochrany životného prostredia, zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a podporu trvalo udržateľného rastu v Únii. Preto by sa postupy, ktoré ustanovuje uvedená smernica, mali zjednodušiť a harmonizovať.

(7)

Za posledné desaťročie otázky týkajúce sa životného prostredia, ako sú účinnosť a udržateľnosť využívania zdrojov, ochrana biodiverzity, zmena klímy a riziká nehôd a katastrof, nadobudli oveľa vyššiu dôležitosť pri tvorbe politík. Preto by mali v rámci posudzovania a rozhodovania tiež predstavovať dôležité prvky.

(8)

Komisia sa vo svojom oznámení z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zaviazala zahrnúť do kontextu revízie smernice 2011/92/EÚ viac aspektov týkajúcich sa efektívneho a udržateľného využívania zdrojov.

(9)

Oznámenie Komisie z 22. septembra 2006 s názvom Tematická stratégia na ochranu pôdy a Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje zdôrazňujú význam trvalo udržateľného využívania pôdy a potrebu riešiť neudržateľný priebežný nárast sídel („zaberanie pôdy“). V záverečnom dokumente konferencie Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v Riu de Janeiro 20. – 22. júna 2012, sa uznáva hospodársky a sociálny význam dobrého manažmentu krajiny vrátane pôdy a potreba naliehavého prijatia opatrení zameraných na zastavenie degradácie pôdy. Pri verejných a súkromných projektoch by sa preto mal zvážiť a obmedziť ich vplyv na krajinu, najmä pokiaľ ide o zaberanie pôdy, ako aj ich vplyv na pôdu, v súvislosti s organickou hmotou, eróziou, zhutňovaním a zástavbou pôdy; primerané územné plány a politiky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sú v tejto súvislosti tiež relevantné.

(10)

V Dohovore Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (ďalej len „dohovor“), ktorého signatárom je Únia na základe rozhodnutia Rady 93/626/EHS (9), sa vyžaduje posudzovanie významných nepriaznivých vplyvov projektov na biologickú diverzitu, a to v takej miere a rozsahu, ako je to možné, v súlade s definíciou v článku 2 dohovoru s cieľom predísť takýmto vplyvom alebo ich minimalizovať. Takéto predchádzajúce posudzovanie uvedených vplyvov by malo prispieť k dodržaniu hlavného cieľa Únie prijatého v záveroch Európskej rady z 25. – 26. marca 2010, ktorým je zastavenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémových služieb do roku 2020, a ich obnova tam, kde je to uskutočniteľné.

(11)

Opatrenia prijaté s cieľom zabrániť, predísť, zmierniť, a ak je to možné, nahradiť straty spôsobené významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie a najmä na druhy a biotopy chránené podľa smernice Rady 92/43/EHS (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (11), by mali prispieť k zabráneniu zhoršenia kvality životného prostredia a čistej strate biodiverzity v súlade so záväzkami Únie v kontexte dohovoru a s cieľmi a opatreniami stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020 ustanovenej v oznámení Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

(12)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany morského prostredia, najmä druhov a biotopov, posudzovania vplyvov na životné prostredie a zisťovacie konania pre projekty v morskom prostredí by mali brať do úvahy charakteristiky uvedených projektov, najmä s ohľadom na používané technológie (napríklad seizmické prieskumy pomocou aktívnych sonarov). Na tento účel by požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ (12) mohli tiež uľahčiť vykonávanie požiadaviek tejto smernice.

(13)

Zmena klímy bude aj naďalej poškodzovať životné prostredie a ohrozovať rozvoj hospodárstva. V tejto súvislosti je vhodné posudzovať vplyv projektov na klímu (napríklad emisie skleníkových plynov) a ich zraniteľnosť voči zmene klímy.

(14)

Na základe oznámenia Komisie z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof vyzvala Rada vo svojich záveroch z 30. novembra 2009 Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci vykonávania, preskúmania a ďalšieho rozvoja iniciatív Únie sa zohľadní prevencia rizika katastrof a výhrady týkajúce sa riadenia, ako aj Akčný rámec OSN z Hjóga (2005 – 2015) prijatý 22. januára 2005, ktorý poukazuje na potrebu zavedenia postupov na hodnotenie vplyvu rizika katastrof v prípade veľkých projektov infraštruktúry.

(15)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia je potrebné vykonať preventívne opatrenia pre niektoré projekty, ktoré by mohli mať vzhľadom na ich zraniteľnosť voči závažným nehodám alebo prírodným katastrofám (ako sú záplavy, zvyšovanie hladiny mora alebo zemetrasenia), významné nepriaznivé účinky na životné prostredie. Pri takýchto projektoch je dôležité vziať do úvahy ich zraniteľnosť (expozíciu a odolnosť) voči závažným nehodám a/alebo katastrofám, riziko vzniku týchto nehôd alebo katastrof a dôsledky na pravdepodobnosť významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Aby sa zabránilo duplicite, malo by byť možné využívať všetky významné informácie, ktoré sú dostupné a získané z hodnotení rizík vykonávaných v súlade s právnymi predpismi Únie, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (13) a smernica Rady 2009/71/Euratom (14), alebo z príslušných hodnotení vykonaných v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, a to za predpokladu, že sú splnené požiadavky tejto smernice.

(16)

Vzhľadom na význam ochrany a podpory kultúrneho dedičstva, ktoré tvoria historické pamiatky v mestách a krajina, ako neoddeliteľná súčasť kultúrnej rozmanitosti, ktorú je Únia povinná rešpektovať a podporovať v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ, sa môže účelne vychádzať z definícií a zásad vypracovaných v príslušných dohovoroch Rady Európy, najmä v Európskom dohovore o ochrane archeologického dedičstva zo 6. mája 1969, Dohovore o ochrane architektonického dedičstva Európy z 3. októbra 1985, Európskom dohovore o krajine z 20. októbra 2000 a v Rámcovom dohovore o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť z 27. októbra 2005. S cieľom lepšie chrániť historické a kultúrne dedičstvo a krajinu je dôležité v posúdeniach vplyvov na životné prostredie riešiť vizuálny vplyv projektov, najmä zmeny vo vzhľade alebo výhľade na zastavanú alebo prírodnú krajinu a mestské oblasti.

(17)

Pri uplatňovaní smernice 2011/92/EÚ je potrebné zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(18)

S cieľom posilniť prístup verejnosti k informáciám a transparentnosť by včasné informácie z oblasti životného prostredia v súvislosti s vykonávaním tejto smernice mali byť dostupné aj v elektronickom formáte. Členské štáty by preto mali vytvoriť aspoň centrálny portál alebo prístupové body na príslušnej administratívnej úrovni, ktoré umožnia verejnosti jednoduchý a efektívny prístup k týmto informáciám.

(19)

Zo skúseností vyplýva, že v prípade projektov alebo častí projektov, ktoré slúžia na obranné účely, vrátane projektov súvisiacich s činnosťou spojeneckých síl na území členských štátov v súlade s medzinárodnými záväzkami, uplatňovanie smernice 2011/92/EÚ by mohlo mať za následok sprístupnenie príslušných dôverných informácií, ktoré by narušilo obranné účely. Malo by sa preto vypracovať ustanovenie, ktoré by členským štátom v takýchto prípadoch umožnilo uvedenú smernicu v prípade potreby neuplatňovať.

(20)

Zo skúseností vyplýva, že pokiaľ ide o projekty, ktorých jediným účelom je reakcia na mimoriadne udalosti, by mohlo mať dodržiavanie smernice 2011/92/EÚ nepriaznivý vplyv, okrem iného, na životné prostredie, a preto by sa malo vypracovať ustanovenie, ktoré by členským štátom umožnilo v takýchto prípadoch uvedenú smernicu v prípade potreby neuplatňovať.

(21)

Členské štáty majú niekoľko možností na vykonávanie smernice 2011/92/EÚ, pokiaľ ide o integráciu posudzovaní vplyvov na životné prostredie do vnútroštátnych postupov. Prvky týchto vnútroštátnych postupov sa preto môžu odlišovať. Odôvodnený záver, ktorým príslušný orgán ukončí svoje skúmanie vplyvu projektu na životné prostredie, môže byť súčasťou integrovaného povoľovacieho konania, alebo môže byť súčasťou iného záväzného rozhodnutia potrebného na účely dosiahnutia súladu s cieľmi tejto smernice.

(22)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia by zisťovacie konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie mali brať do úvahy vplyv celého daného projektu vrátane, ak je to vhodné, jeho podpovrchovej a podzemnej, stavebnej, prevádzkovej a, ak je to vhodné, demolačnej fázy.

(23)

S cieľom dosiahnuť úplné posúdenie priamych a nepriamych vplyvov projektu na životné prostredie by príslušný orgán mal vykonať analýzu preskúmaním základných informácií poskytnutých navrhovateľom a prijatých prostredníctvom konzultácií, ako aj zohľadnením všetkých doplňujúcich informácií, ak je to vhodné.

(24)

V prípade projektov prijatých osobitnými vnútroštátnymi právnymi predpismi by členské štáty mali zabezpečiť, že ciele tejto smernice týkajúce sa verejnej konzultácie sa dosiahnu prostredníctvom legislatívneho procesu.

(25)

Objektívnosť príslušných orgánov by mala byť zabezpečená. Konfliktom záujmov by sa mohlo predísť okrem iného funkčným oddelením príslušného orgánu a navrhovateľa. V prípadoch, keď príslušný orgán je tiež navrhovateľ, by členské štáty mali aspoň zaviesť v rámci svojej organizácie správnych právomocí náležitú odluku medzi konfliktnými funkciami týchto orgánov vykonávajúcich povinnosti vyplývajúce zo smernice 2011/92/EÚ.

(26)

S cieľom umožniť príslušnému orgánu stanoviť, či by projekty uvedené v prílohe II k smernici 2011/92/EÚ, ich zmeny alebo rozšírenia, mali podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (zisťovacie konanie), mali by sa špecifikovať informácie, ktoré je navrhovateľ povinný predložiť, so zameraním na kľúčové aspekty umožňujúce príslušnému orgánu dospieť k rozhodnutiu. Uvedené rozhodnutie by sa malo sprístupniť verejnosti.

(27)

Zisťovacie konanie by malo zabezpečiť, aby posúdenie vplyvov na životné prostredie bolo potrebné len pre projekty, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie.

(28)

Mali by sa prispôsobiť a objasniť výberové kritériá stanovené v prílohe III k smernici 2011/92/EÚ, ktoré majú členské štáty zohľadniť pri určovaní, ktoré projekty majú podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie na základe ich významného vplyvu na životné prostredie. Zo skúseností napríklad vyplýva, že projekty využívajúce cenné zdroje alebo s vplyvom na cenné zdroje, projekty navrhnuté pre environmentálne citlivé miesta alebo projekty s potenciálne nebezpečným alebo nezvratným vplyvom majú často pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.

(29)

Pri určovaní pravdepodobnosti významného vplyvu projektu na životné prostredie by príslušné orgány mali identifikovať najrelevantnejšie kritériá, ktoré by sa mali zvážiť, a mali by vziať do úvahy informácie, ktoré by mohli byť dostupné na základe iných posúdení vyžadovaných v rámci právnych predpisov Únie v záujme efektívneho a transparentného uplatňovania zisťovacieho konania. V tejto súvislosti je vhodné bližšie určiť obsah rozhodnutia zo zisťovacieho konania, najmä v prípade, keď sa nevyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie. Okrem toho, zohľadňovanie nevyžadovaných pripomienok, ktoré mohli byť prijaté od iných zdrojov, napríklad od verejnosti alebo orgánov verejnej správy, aj keď sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania, predstavuje dobrý správny postup.

(30)

Na zlepšenie kvality posúdenia vplyvov na životné prostredie, zjednodušenie postupov a optimalizovanie rozhodovacieho procesu by príslušný orgán mal v prípade žiadosti navrhovateľa vydať stanovisko k rozsahu a úrovni podrobností týkajúcich sa environmentálnych informácií, ktoré sa majú predkladať vo forme správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie („určenie rozsahu hodnotenia“).

(31)

Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie, ktorú musí navrhovateľ pri projekte predložiť, by mala obsahovať opis vhodných alternatív posudzovaných navrhovateľom, ktoré majú význam pre daný projekt vrátane prípadného náčrtu pravdepodobného vývoja súčasného stavu životného prostredia bez realizácie projektu (nulový variant) v záujme zlepšenia kvality procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a s cieľom umožniť v počiatočnej fáze začlenenie environmentálnych aspektov do návrhu projektu.

(32)

Údaje a informácie uvedené navrhovateľom v správach o hodnotení vplyvov na životné prostredie v súlade s prílohou IV k smernici 2011/92/EÚ by mali byť úplné a dostatočne kvalitné. S ohľadom na predchádzanie duplicitnému posudzovaniu, mali by sa v prípade potreby a dostupnosti zohľadňovať výsledky iných posúdení podľa právnych predpisov Únie, ako je napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (15) alebo smernica 2009/71/Euratom, alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(33)

Odborníci, ktorí sa zúčastňujú na vypracovaní správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie, by mali byť kvalifikovaní a kompetentní. Dostatočné odborné znalosti v oblasti týkajúcej sa príslušného projektu sa vyžadujú pri jeho posudzovaní príslušnými orgánmi na účely uistenia, že informácie poskytované navrhovateľom sú úplné a vysoko kvalitné.

(34)

Príslušný orgán by mal byť v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti povinný odôvodniť svoje rozhodnutie udeliť povolenie na projekt a uviesť, že zohľadnil výsledky uskutočnených konzultácií a získané relevantné informácie.

(35)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zmierňujúce a kompenzačné opatrenia boli vykonávané a aby boli ustanovené vhodné postupy týkajúce sa monitorovania významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie vyplývajúcich z výstavby a prevádzky projektu, okrem iného na identifikáciu nepredvídaných významných nepriaznivých účinkov, aby bolo možné vykonávať primerané nápravné opatrenia. Takéto monitorovanie by nemalo byť duplicitné alebo nad rámec monitorovania potrebného podľa právnych predpisov Únie iných ako táto smernica a podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(36)

S cieľom podporiť účinnejšie rozhodovanie a zvýšiť právnu istotu by mali členské štáty zabezpečiť, aby rôzne kroky vykonávané v rámci posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie mali primeranú dĺžku trvania v závislosti na povahe, zložitosti, mieste a veľkosti projektu. Takéto časové rámce by za nijakých okolností nemali ohrozovať súlad s náročnými normami ochrany životného prostredia, najmä s tými, ktoré vyplývajú z právnych predpisov Únie o životnom prostredí iných ako táto smernica, a ani efektívnu účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti.

(37)

S cieľom zlepšiť účinnosť posudzovania, znížiť zložitosť administratívy a zvýšiť hospodársku účinnosť v prípade, ak povinnosť vykonať posudzovanie v súvislosti s otázkami životného prostredia vyplýva z tejto smernice a smernice 92/43/EHS a/alebo smernice 2009/147/ES, by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli ustanovené koordinované a/alebo spoločné postupy, ktoré by boli v súlade s požiadavkami týchto smerníc a v prípade potreby zohľadňovali ich osobitné organizačné charakteristiky. Ak povinnosť vykonať posudzovanie v súvislosti s otázkami životného prostredia vyplýva z tejto smernice a aj z iných právnych predpisov Únie, akými sú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (16), smernica 2001/42/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (17), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (18), a smernica 2012/18/EÚ, by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť koordinované a/alebo spoločné postupy, ktoré by boli v súlade s požiadavkami príslušných právnych predpisov Únie. Pri zriaďovaní koordinovaných alebo spoločných postupov by mali členské štáty určiť orgán zodpovedný za vykonávanie zodpovedajúcich povinností. Zohľadňujúc inštitucionálne štruktúry by členské štáty mali mať možnosť, ak to považujú za potrebné, určiť viac ako jeden orgán.

(38)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Členské štáty by mali mať voľnosť pri rozhodovaní o druhu alebo forme týchto sankcií. Takto stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(39)

V súlade so zásadami právnej istoty a proporcionality, aby sa zabezpečilo, že prechod od existujúceho režimu ustanoveného v smernici 2011/92/EÚ na nový režim vyplývajúci zo zmeny uvedenej v tejto smernici bude čo najbezproblémovejší, je vhodné ustanoviť prechodné opatrenia. Uvedené opatrenia by mali zabezpečiť, aby sa právne prostredie vo vzťahu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie nemenilo s ohľadom na konkrétneho navrhovateľa, ak už boli začaté akékoľvek procesné kroky v rámci súčasného režimu a ešte nebolo projektu udelené povolenie alebo iné záväzné rozhodnutie potrebné na dosiahnutie súladu s cieľmi tejto smernice. V súlade s tým by sa súvisiace ustanovenia smernice 2011/92/EÚ pred jej zmenou touto smernicou mali uplatňovať na projekty, u ktorých sa začalo zisťovacie konanie, bol určený rozsah hodnotenia (ak o rozsah hodnotenia žiadal navrhovateľ alebo bolo požadované príslušným orgánom), alebo ak správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie bola predložená pred uplynutím lehoty na transpozíciu.

(40)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (19) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali doplniť oznámenie ich transpozičných opatrení o jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(41)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia prostredníctvom stanovenia minimálnych požiadaviek na posudzovanie vplyvov projektov na životné prostredie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu, závažnosti a cezhraničnej povahy environmentálnych aspektov, ktoré treba vyriešiť, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)

Smernica 2011/92/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2011/92/EÚ sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa dopĺňa táto definícia:

„g)

‚posudzovanie vplyvov na životné prostredie‘ je proces, ktorý pozostáva z:

i)

prípravy správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie navrhovateľom v zmysle článku 5 ods. 1 a 2;

ii)

vykonania konzultácií v zmysle článku 6 a prípadne článku 7;

iii)

preskúmania informácií uvedených v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie príslušným orgánom a prípadne všetkých doplňujúcich informácií predložených navrhovateľom v súlade s článkom 5 ods. 3, ako aj všetkých príslušných informácií získaných prostredníctvom konzultácií podľa článkov 6 a 7;

iv)

odôvodnených záverov príslušného orgánu o významných vplyvoch projektu na životné prostredie s ohľadom na výsledky preskúmania uvedeného v bode iii), a v prípade potreby, jeho vlastného doplňujúceho preskúmania, a

v)

integrácie odôvodnených záverov príslušného orgánu do akýchkoľvek rozhodnutí uvedených v článku 8a.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť pri každom jednotlivom prípade a ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, neuplatňovať túto smernicu na projekty alebo časti projektov, ktorých jediným účelom je obrana, alebo na projekty, ktorých jediným účelom je reakcia na mimoriadne udalosti, ak sa domnievajú, že takéto uplatňovanie by malo nepriaznivé účinky na tieto účely.“;

c)

odsek 4 sa vypúšťa.

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

odseky 1 až 3 sa nahrádzajú takto:

„1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významné vplyvy na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie. Tieto projekty sú definované v článku 4.

2.   Posudzovanie vplyvov na životné prostredie možno začleniť do jestvujúcich procesov povoľovania projektov v členských štátoch alebo, ak to nie je možné, do iných procesov alebo do procesov, ktoré sa ustanovia na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

3.   V prípade projektov, pre ktoré povinnosť uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie vyplýva súčasne z tejto smernice a smernice Rady 92/43/EHS (20) a/alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (21), členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby bolo možné vykonať koordinované a/alebo spoločné procedúry, ktoré spĺňajú požiadavky uvedených právnych predpisov Únie.

V prípade projektov, pre ktoré povinnosť uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie vyplýva súčasne z tejto smernice a iných právnych predpisov Únie než smerníc uvedených v prvom pododseku, môžu členské štáty umožniť vykonanie koordinovaných a/alebo spoločných procedúr.

V rámci koordinovanej procedúry uvedenej v prvom a druhom pododseku, sa členské štáty usilujú koordinovať rôzne samostatné posúdenia týkajúce sa vplyvov konkrétneho projektu na životné prostredie požadované príslušnými právnymi predpismi Únie určením orgánu na tento účel bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia v iných príslušných právnych predpisoch Únie, ktoré sú s týmto v rozpore.

V rámci spoločnej procedúry uvedenej v prvom a druhom pododseku sa členské štáty usilujú vykonať jedno posúdenie vplyvov konkrétneho projektu na životné prostredie požadované príslušnými právnymi predpismi Únie bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia v iných príslušných právnych predpisoch Únie, ktoré sú s týmto v rozpore.

Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa zriadenia akýchkoľvek koordinovaných alebo spoločných procedúr pre projekty, ktoré sú súčasne predmetom posúdení podľa tejto smernice a smerníc 92/43/EHS, 2000/60/EÚ, 2009/147/ES a 2010/75/ES.

(20)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7)."

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).“;"

b)

v odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, môžu členské štáty vo výnimočných prípadoch určitý projekt vyňať z ustanovení stanovených v tejto smernici, pokiaľ by uplatňovanie uvedených ustanovení malo za následok nepriaznivý vplyv na účel projektu, za predpokladu, že sú splnené ciele tejto smernice.“;

c)

dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, v prípadoch, ak je projekt prijatý osobitným vnútroštátnym právnym predpisom, môžu členské štáty vyňať projekt z ustanovení týkajúcich sa verejnej konzultácie ustanovených v tejto smernici, za predpokladu, že sú splnené ciele tejto smernice.

Členské štáty informujú Komisiu každé dva roky od 16. mája 2017 o každom uplatnení výnimky uvedenej v prvom pododseku.“

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1.   Posudzovanie vplyvov na životné prostredie identifikuje, opíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo, priame a nepriame významné vplyvy projektu na tieto faktory:

a)

obyvateľstvo a ľudské zdravie;

b)

biodiverzitu s osobitným dôrazom na druhy a biotopy chránené podľa smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES;

c)

územie, pôdu, vodu, vzduch a klímu;

d)

hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a krajinu;

e)

vzájomné pôsobenie medzi faktormi uvedenými v písmenách a) až d).

2.   Vplyvy uvedené v odseku 1 na faktory v ňom stanovené zahŕňajú očakávané vplyvy vyplývajúce zo zraniteľnosti projektu voči rizikám závažných havárií a/alebo prírodných katastrof, ktoré majú význam pre dotknutý projekt.“

4.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3.   Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, vezmú sa do úvahy relevantné výberové kritéria uvedené v prílohe III. Členské štáty môžu stanoviť prahy alebo kritériá určujúce, kedy projekty nemusia byť predmetom ani rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5, ani posúdenia vplyvov na životné prostredie, a/alebo prahy či kritériá určujúce, kedy projekty budú v každom prípade predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie bez toho, aby boli predmetom rozhodnutia uvedeného v odsekoch 4 a 5.

4.   Ak členské štáty rozhodnú, že budú vyžadovať rozhodnutie pre projekty uvedené v prílohe II, predloží navrhovateľ informácie o vlastnostiach projektu a jeho pravdepodobných významných vplyvoch na životné prostredie. Podrobný zoznam informácií, ktoré sa majú predložiť, je špecifikovaný v prílohe IIA. Navrhovateľ vezme v odôvodnených prípadoch do úvahy dostupné výsledky iných relevantných posúdení vplyvov na životné prostredie vykonaných v zmysle právnych predpisov Únie iných ako táto smernica. Navrhovateľ môže tiež poskytnúť opis akýchkoľvek vlastností projektu a/alebo plánovaných opatrení, aby sa zabránilo alebo predišlo tomu, čo by inak mohli byť významné nepriaznivé účinky na životné prostredie.“;

b)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„5.   Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie na základe informácií, ktoré mu poskytol navrhovateľ v súlade s odsekom 4, berúc do úvahy v určitých prípadoch výsledky predbežných overovaní alebo posudzovaní vplyvov na životné prostredie vykonaných v zmysle právnych predpisov Únie iných ako táto smernica. Rozhodnutie sa zverejní a:

a)

ak sa rozhodne, že je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, uvádza hlavné dôvody požadovania takéhoto posúdenia s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III alebo

b)

ak sa rozhodne, že nie je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, uvádza hlavné dôvody nepožadovania takéhoto posúdenia s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III a uvedie aj všetky vlastnosti projektu a/alebo plánované opatrenia, ktorými sa má zabrániť alebo predísť tomu, čo by inak mohli byť významné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ak ich navrhovateľ navrhol.

6.   Členské štáty zabezpečia, že príslušný orgán vypracuje svoje rozhodnutie čo najskôr a v lehote neprekračujúcej 90 dní od dátumu, kedy navrhovateľ predložil všetky požadované informácie podľa odseku 4. Vo výnimočných prípadoch, napríklad v závislosti od charakteru, zložitosti, umiestnenia alebo veľkosti projektu, môže príslušný orgán túto lehotu na účely prijatia rozhodnutia predĺžiť. V takomto prípade príslušný orgán písomne informuje navrhovateľa o dôvodoch tohto predĺženia a o očakávanom dátume prijatia jeho rozhodnutia.“

5.

V článku 5 sa odseky 1 až 3 nahrádzajú takto:

„1.   Ak sa vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie, navrhovateľ vypracuje a predloží správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Informácie, ktoré má poskytnúť navrhovateľ, musia obsahovať aspoň:

a)

opis projektu obsahujúci informáciu o mieste, projektovom riešení, veľkosti projektu a ďalších podstatných vlastnostiach projektu;

b)

opis pravdepodobných významných vplyvov projektu na životné prostredie;

c)

opis vlastností projektu a/alebo navrhovaných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť, predísť alebo zmierniť, a ak je to možné, nahradiť straty spôsobené pravdepodobne významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie;

d)

opis vhodných alternatív preštudovaných navrhovateľom, ktoré sú relevantné pre projekt a jeho špecifické vlastnosti, a uvedenie hlavných dôvodov vybraného variantu, s prihliadnutím na vplyvy projektu na životné prostredie;

e)

netechnické zhrnutie informácií uvedených v písmenách a) až d),a

f)

akékoľvek doplňujúce informácie uvedené v prílohe IV, ktoré sú dôležité vzhľadom na špecifické vlastnosti daného projektu alebo typu projektu a vzhľadom na pravdepodobne dotknuté zložky životného prostredia.

Ak bolo vydané stanovisko podľa odseku 2 tohto článku, správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie vychádza z uvedeného stanoviska a obsahuje informácie, ktoré možno odôvodnene vyžadovať na dosiahnutie odôvodnených záverov o významných vplyvoch projektu na životné prostredie so zreteľom na súčasné znalosti a metódy posudzovania. Navrhovateľ s cieľom zabrániť duplicite posúdení zohľadní pri príprave správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie dostupné výsledky z iných relevantných posúdení podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

2.   Na žiadosť navrhovateľa príslušný orgán po zohľadnení informácií poskytnutých navrhovateľom, najmä o špecifických vlastnostiach projektu vrátane jeho umiestnenia a technickej kapacity a jeho pravdepodobného vplyvu na životné prostredie, vydá stanovisko o rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré má navrhovateľ uviesť v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie v súlade s odsekom 1 tohto článku. Príslušný orgán uskutoční pred vydaním svojho stanoviska konzultácie s orgánmi uvedenými v článku 6 ods. 1.

Členské štáty môžu tiež požadovať od príslušných orgánov, aby vydali stanovisko uvedené v prvom pododseku bez ohľadu na to, či o to žiada navrhovateľ.

3.   Na zabezpečenie úplnosti a kvality správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie:

a)

navrhovateľ zabezpečí, aby správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie vypracovali spôsobilí odborníci;

b)

príslušný orgán zabezpečí, že má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie, alebo k nim má v prípade potreby prístup;

c)

v prípade potreby si príslušný orgán vyžiada od navrhovateľa doplňujúce informácie v súlade s prílohou IV, ktoré priamo súvisia s dosiahnutím odôvodneného záveru o významných vplyvoch projektu na životné prostredie.“

6.

Článok 6 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány, ktorých sa projekt bude pravdepodobne týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia alebo na základe miestnej alebo regionálnej príslušnosti, mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k informáciám predloženým navrhovateľom a k žiadosti o povolenie, zohľadňujúc podľa potreby prípady uvedené v článku 8a ods. 3. Na tento účel členské štáty určia, buď všeobecne, alebo pri každom jednotlivom prípade osobitne orgány, s ktorými treba konzultovať. Informácie získané podľa článku 5 sa postúpia týmto orgánom. Podrobné ustanovenia týkajúce sa konzultácií ustanovia členské štáty.“;

b)

v odseku 2 sa úvodné ustanovenie nahrádza takto:

„2.   V záujme zabezpečenia účinnej účasti dotknutej verejnosti na rozhodovacích postupoch musí byť verejnosť informovaná elektronicky a prostredníctvom verejných oznamov alebo inými vhodnými prostriedkami o nasledujúcich skutočnostiach v skorom štádiu rozhodovacieho postupu v záležitostiach životného prostredia podľa článku 2 ods. 2 a najneskôr ihneď, ako možno informácie rozumne poskytnúť.“;

c)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napríklad vyvesením oznamov v určitom okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napríklad písomnými podaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej forme aspoň prostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na príslušnej správnej úrovni.“;

d)

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Ustanovia sa primerané časové rámce pre rozličné fázy poskytujúce dostatočný čas:

a)

na informovanie orgánov uvedených v odseku 1 a verejnosti a

b)

pre orgány uvedené v odseku 1 a dotknutú verejnosť na prípravu a efektívnu účasť na environmentálnom rozhodovaní, ktoré podlieha ustanoveniam tohto článku.“;

e)

dopĺňa sa tento odsek:

„7.   Časové rámce na konzultácie s dotknutou verejnosťou o správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie uvedenej v článku 5 ods. 1 nesmú byť kratšie ako 30 dní.“

7.

Článok 7 sa mení takto:

a)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Dotknuté členské štáty začnú konzultácie o, okrem iného, možných cezhraničných vplyvoch projektu a predpokladaných opatreniach na zníženie alebo odstránenie týchto vplyvov a dohodnú sa na dostatočnom časovom rámci trvania konzultácií.

Takéto konzultácie sa môžu konať prostredníctvom príslušného spoločného orgánu.“;

b)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Podrobné opatrenia na vykonávanie odsekov 1 až 4 tohto článku vrátane stanovenia časových rámcov na konzultácie môžu určiť dotknuté členské štáty na základe pravidiel a časových rámcov uvedených v článku 6 ods. 5 až 7 a musia byť také, aby umožnili dotknutej verejnosti na území dotknutého členského štátu efektívnu účasť na procesoch environmentálneho rozhodovania o projektoch uvedených v článku 2 ods. 2.“

8.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Výsledky konzultácií a informácie získané v súlade s článkami 5 až 7 sa riadne vezmú do úvahy v povoľovacom konaní.“

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8a

1.   Rozhodnutie o udelení povolenia zahŕňa aspoň tieto informácie:

a)

odôvodnený záver uvedený v článku 1 ods. 2 písm. g) bode iv);

b)

akékoľvek environmentálne podmienky, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, opis vlastností projektu a/alebo navrhovaných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť, predísť alebo zmierniť, a ak je to možné, nahradiť straty spôsobené pravdepodobne významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie, a v prípade potreby aj opatrení na monitorovanie.

2.   Rozhodnutie zamietnuť udelenie povolenia uvedie hlavné dôvody zamietnutia.

3.   V prípade členských štátov využívajúcich postupy uvedené v článku 2 ods. 2, ktoré sú iné ako postupy na udelenie povolenia, sa požiadavky stanovené v odseku 1 prípadne v odseku 2 tohto článku považujú za splnené, ak akékoľvek rozhodnutie vydané v dôsledku týchto postupov obsahuje informácie uvedené v týchto odsekoch a sú zavedené mechanizmy, ktoré umožňujú splnenie požiadaviek uvedených v odseku 6 tohto článku.

4.   V súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 1 písm. b) členské štáty zabezpečia, že vlastnosti projektu a/alebo opatrenia navrhované s cieľom zabrániť, predísť alebo zmierniť, a ak je to možné, nahradiť straty spôsobené pravdepodobne významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie, sú realizované navrhovateľom, a stanovia postupy týkajúce sa monitorovania významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

Typ parametrov, ktoré sa majú monitorovať a dĺžka monitorovania musia byť primerané charakteru, umiestneniu a veľkosti projektu a významu jeho vplyvov na životné prostredie.

Aby sa zabránilo dvojitému monitorovaniu, môžu sa prípadne uplatniť existujúce monitorovacie opatrenia vyplývajúce z právnych predpisov Únie iných ako táto smernica a z vnútroštátnych právnych predpisov.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán prijal všetky rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 v primeranej lehote.

6.   Príslušný orgán musí byť presvedčený, že odôvodnený záver uvedený v článku 1 ods. 2) písm. g) bode iv), alebo akékoľvek rozhodnutie uvedené v odseku 3 tohto článku, sú stále aktuálne pri prijímaní rozhodnutia o udelení povolenia. Na tento účel môžu členské štáty stanoviť časové rámce pre platnosť odôvodneného záveru uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. g) bode iv), alebo akéhokoľvek rozhodnutia uvedeného v odseku 3 tohto článku.“

10.

V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak sa rozhodlo o udelení alebo zamietnutí povolenia, príslušný orgán alebo orgány o tom čo najskôr informujú verejnosť a orgány uvedené v článku 6 ods. 1 v súlade s vnútroštátnymi postupmi a zabezpečia, aby boli verejnosti a orgánom uvedeným v článku 6 ods. 1 k dispozícii tieto informácie zohľadňujúc podľa potreby prípady uvedené v článku 8a ods. 3:

a)

obsah rozhodnutia a akékoľvek súvisiace podmienky uvedené v článku 8a ods. 1 a 2;

b)

hlavné dôvody a úvahy, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, vrátane informácií o procese účasti verejnosti. Toto zahŕňa aj zhrnutie výsledkov konzultácií a informácií získaných podľa článkov 5 až 7 a ako boli tieto výsledky zapracované alebo inak vysporiadané, najmä pripomienky získané od dotknutého členského štátu uvedeného v článku 7.“

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán alebo orgány vykonávali úlohy vyplývajúce z tejto smernice objektívnym spôsobom a neocitli sa v situácii, ktorá by viedla ku konfliktu záujmov.

V prípadoch, keď je príslušný orgán súčasne navrhovateľom, členské štáty aspoň zavedú, v rámci svojej organizácie správnych právomocí, zodpovedajúce oddelenie konfliktných funkcií pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z tejto smernice.“

12.

V článku 10 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES, ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú záväzok príslušných orgánov dodržiavať obmedzenia stanovené vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami a uznanou právnou praxou vo veci obchodného a priemyselného tajomstva, vrátane duševného vlastníctva a ochrany verejného záujmu.“

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách, ktoré sa uplatňujú pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

14.

V článku 12 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Členské štáty informujú Komisiu každých šesť rokov od 16. mája 2017, ak majú takéto údaje k dispozícii, najmä o:

a)

počte projektov uvedených v prílohách I a II, ktoré podliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v súlade s článkami 5 až 10;

b)

zozname posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa kategórií projektu stanovených v prílohách I a II;

c)

počte projektov uvedených v prílohe II, ktoré podliehajú rozhodnutiu v súlade s článkom 4 ods. 2;

d)

priemernej dĺžke procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie;

e)

všeobecných odhadoch týkajúcich sa priemerných priamych nákladoch na posudzovanie vplyvov na životné prostredie vrátane vplyvu uplatňovania tejto smernice na malé a stredné podniky.“

15.

Prílohy smernice 2011/92/EÚ sa menia tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, uvedú členské štáty do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnutné pre dosiahnutie súladu s touto smernicou do 16. mája 2017.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

1.   Projekty, v prípade ktorých bolo rozhodovanie uvedené v článku 4 ods. 2 smernice 2011/92/EÚ začaté pred 16. májom 2017, podliehajú povinnostiam uvedeným v článku 4 smernice 2011/92/EÚ pred jej zmenením touto smernicou.

2.   Projekty podliehajú povinnostiam uvedeným v článku 3 a článkoch 5 až 11 smernice 2011/92/EÚ pred jej zmenou touto smernicou, ak pred 16. májom 2017:

a)

sa začal postup týkajúci sa stanoviska uvedený v článku 5 ods. 2 smernice 2011/92/EÚ alebo

b)

boli poskytnuté informácie uvedené v článku 5 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 33.

(2)  Ú. v. EÚ C 218, 30.7.2013, s. 42.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(5)  Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(9)  Rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1).

(10)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).

(14)  Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/ES z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(19)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


PRÍLOHA

1.

Vkladá sa táto príloha:

„PRÍLOHA II.A

INFORMÁCIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 4 ODS. 4

(INFORMÁCIE, KTORÉ MÁ POSKYTNÚŤ NAVRHOVATEĽ O PROJEKTOCH UVEDENÝCH V PRÍLOHE II)

1.

Opis projektu, ktorý zahŕňa predovšetkým:

a)

opis fyzikálnych vlastností celého projektu a ak je to relevantné demolačných prác;

b)

opis umiestnenia projektu s osobitným dôrazom na citlivosť životného prostredia v zemepisnej oblasti, ktorá môže byť pravdepodobne ovplyvnená.

2.

Opis zložiek životného prostredia, ktoré môžu byť v dôsledku projektu pravdepodobne závažne ovplyvnené.

3.

Opis všetkých pravdepodobných významných vplyvov projektu na životné prostredie v rozsahu, v ktorom sú informácie o takýchto vplyvoch k dispozícii, v dôsledku:

a)

očakávaných rezíduí a emisií a z produkcie odpadu, ak je to relevantné;

b)

využívania prírodných zdrojov, najmä pôdy, krajiny, vody a biodiverzity.

4.

Kritériá prílohy III sa zohľadnia v relevantných prípadoch pri zostavovaní informácií v súlade s bodmi 1 až 3.“

2.

Prílohy III a IV sa nahrádzajú takto:

„PRÍLOHA III

VÝBEROVÉ KRITÉRIÁ UVEDENÉ V ČLÁNKU 4 ODS. 3

(KRITÉRIÁ NA URČENIE TOHO, ČI BY PROJEKTY UVEDENÉ V PRÍLOHE II MALI PODLIEHAŤ POSÚDENIU VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE)

1.   Vlastnosti projektov

Vlastnosti projektov sa musia posudzovať s osobitným zreteľom na:

a)

veľkosť a projektové riešenie celého projektu;

b)

kumulácia s inými existujúcimi a/alebo schválenými projektmi;

c)

využívanie prírodných zdrojov, najmä krajiny, pôdy, vody a biodiverzity;

d)

produkciu odpadu;

e)

znečistenie a rušivé vplyvy;

f)

riziká závažných havárií a/alebo prírodných katastrof, ktoré majú význam pre dotknutý projekt, vrátane tých, ktoré boli spôsobené zmenou klímy, v súlade s vedeckými poznatkami;

g)

riziká pre ľudské zdravie (napríklad z dôvodu kontaminácie vody alebo znečistenia ovzdušia).

2.   Umiestnenie projektov

Musí sa zvážiť citlivosť životného prostredia v zemepisných oblastiach, ktoré môžu byť projektom pravdepodobne dotknuté, konkrétne so zreteľom na:

a)

súčasné a schválené využitie územia;

b)

relatívny dostatok, dostupnosť, kvalitu a regeneratívnu schopnosť prírodných zdrojov (vrátane pôdy, krajiny, vody a biodiverzity) v danej oblasti a v podloží;

c)

absorpčnú schopnosť prírodného prostredia, najmä so zreteľom na tieto oblasti:

i)

mokrade, brehové oblasti, ústia riek;

ii)

pobrežné oblasti a morské prostredie;

iii)

horské a lesné oblasti;

iv)

prírodné rezervácie a parky;

v)

oblasti vyčlenené alebo chránené vnútroštátnymi právnymi predpismi; oblasti Natura 2000 určené členskými štátmi podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES;

vi)

oblasti, v ktorých už boli porušené environmentálne kvalitatívne normy stanovené právnymi predpismi Únie a relevantné pre daný projekt, alebo v ktorých sa dané normy považujú za porušené;

vii)

husto osídlené oblasti;

viii)

historicky, kultúrne alebo archeologicky významné krajiny a miesta.

3.   Typ a vlastnosti potenciálneho vplyvu

Pravdepodobné významné vplyvy projektov na životné prostredie sa musia zvážiť vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch 1 a 2 tejto prílohy so zreteľom na vplyv projektu na faktory uvedené v článku 3 ods. 1 zohľadňujúc:

a)

veľkosť a priestorový rozsah vplyvu, ako napríklad geografická oblasť a veľkosť populácie, ktorá bude pravdepodobne dotknutá;

b)

povahu vplyvu;

c)

cezhraničný charakter vplyvu;

d)

intenzitu a komplexnosť vplyvu;

e)

pravdepodobnosť vplyvu;

f)

očakávaný začiatok, trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu;

g)

kumuláciu vplyvu s vplyvom iných existujúcich a/alebo schválených projektov;

h)

možnosť účinného zmiernenia vplyvu.

PRÍLOHA IV

INFORMÁCIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 5 ODS. 1

(INFORMÁCIE PRE SPRÁVU O HODNOTENÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE)

1.

Opis projektu, ktorý zahŕňa najmä:

a)

opis umiestnenia projektu;

b)

opis fyzikálnych vlastností celého projektu vrátane, v prípade potreby, potrebných demolačných prác a požiadaviek na využitie územia počas stavebných a prevádzkových fáz;

c)

opis hlavných charakteristík prevádzkovej fázy projektu (najmä akéhokoľvek procesu výroby), napríklad nárokov na energiu a spotrebu energie, druhu a množstva použitých materiálov a prírodných zdrojov (vrátane vody, krajiny, pôdy a biodiverzity);

d)

odhad podľa typu a množstva očakávaných rezíduí a emisií (ako sú znečistenie vody, ovzdušia, pôdy a pôdneho podložia, hluk, vibrácie, svetlo, teplo, radiácia) a množstvá a druhy odpadu vyprodukovaného počas fázy výstavby a prevádzky.

2.

Opis vhodných alternatív (napríklad so zreteľom na projektové riešenie, technológiu, umiestnenie, veľkosť a rozsah projektu) preštudovaných navrhovateľom, ktoré sú relevantné k navrhovanému projektu a jeho špecifickým vlastnostiam a uvedenie hlavných dôvodov výberu zvolenej možnosti vrátane porovnania vplyvov na životné prostredie.

3.

Opis relevantných aspektov súčasného stavu životného prostredia (nulový variant) a náčrt pravdepodobného vývoja v prípade, ak by sa projekt nerealizoval, ak je možné s rozumným úsilím posúdiť prirodzené zmeny od nulového variantu na základe dostupnosti informácií o životnom prostredí a vedeckých znalostí.

4.

Opis faktorov uvedených v článku 3 ods. 1, ktoré budú pravdepodobne významne ovplyvnené v dôsledku projektu: populácia, ľudské zdravie, biodiverzita (napríklad fauna a flóra), krajina (napríklad záber pôdy), pôda (napríklad organické zložky, erózia, zhutňovanie, zástavba), voda (napríklad hydromorfologické zmeny, množstvo a kvalita), ovzdušie, klíma (napríklad emisie skleníkových plynov, vplyvy relevantné pre adaptáciu), hmotný majetok, kultúrne dedičstvo vrátane architektonických a archeologických aspektov a krajina.

5.

Opis pravdepodobne významných vplyvov projektu na životné prostredie, ktoré vyplývajú okrem iného z:

a)

výstavby a existencie projektu vrátane v prípade, ak je to relevantné, demolačných prác;

b)

využívania prírodných zdrojov, najmä krajiny, pôdy, vody a biodiverzity so zreteľom na udržateľnú dostupnosť týchto zdrojov;

c)

emisií znečisťujúcich látok, hluku, vibrácií, svetla, tepla a žiarenia, vzniku rušivých vplyvov a zneškodňovania a zhodnocovania odpadu;

d)

rizík pre ľudské zdravie, kultúrne dedičstvo alebo životné prostredie (napríklad s ohľadom na havárie alebo katastrofy);

e)

kumulácie vplyvov s inými existujúcimi a/alebo schválenými projektmi, s ohľadom na všetky existujúce environmentálne problémy súvisiace s oblasťami s osobitným environmentálnym významom, ktoré budú pravdepodobne dotknuté, alebo využívaním prírodných zdrojov;

f)

vplyv projektu na klímu (napríklad povaha a miera emisií skleníkových plynov) a zraniteľnosť projektu voči zmene klímy;

g)

používaných technológií a látok.

Opis pravdepodobných významných vplyvov na faktory bližšie uvedené v článku 3 ods. 1 by mal obsiahnuť priame vplyvy a akékoľvek nepriame, sekundárne, kumulatívne, cezhraničné, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne vplyvy projektu. Tento opis by mal zohľadniť ciele ochrany životného prostredia stanovené na úrovni Únie a členských štátov, ktoré sú pre daný projekt relevantné.

6.

Opis prognostických metód alebo dôkazov použitých na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov na životné prostredie vrátane detailov ťažkostí (napríklad technické nedostatky alebo nedostatok znalostí) pri zhromažďovaní požadovaných informácií a hlavných súvisiacich nejasností.

7.

Opis predpokladaných opatrení, ktorých cieľom je zabránenie, predchádzanie, zmiernenie a, ak je to možné, nahradenie straty spôsobenej akýmikoľvek zistenými významnými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie a v prípade potreby aj opis akýchkoľvek navrhovaných monitorovacích opatrení (napríklad príprava poprojektovej analýzy). Uvedený opis by mal vysvetliť mieru, do akej sa významným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie zabráni, predíde, do akej miery sa tieto vplyvy zmiernia alebo sa nahradia straty nimi spôsobené, a mal by zahŕňať fázu výstavby aj prevádzky.

8.

Opis očakávaných významných nepriaznivých vplyvov projektu na životné prostredie vyplývajúcich zo zraniteľnosti projektu voči rizikám závažných havárií a/alebo katastrof, ktoré majú význam pre dotknutý projekt. Súvisiace informácie, ktoré sú dostupné a získané z hodnotení rizík vykonávaných v súlade s právnymi predpismi Únie, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (1) a smernica Rady 2009/71/Euratom (2) alebo príslušné posudzovania vykonané v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi môžu byť použité na tento účel za predpokladu, že sú splnené požiadavky tejto smernice. Kde je to vhodné, tento opis by mal zahŕňať navrhované opatrenia na zabránenie alebo zmiernenie významných nepriaznivých vplyvov takýchto udalostí na životné prostredie a podrobnosti o pripravenosti a navrhovanej reakcii na takéto mimoriadne situácie.

9.

Netechnické zhrnutie informácií podľa bodov 1 až 8.

10.

Referenčný zoznam obsahujúci zdroje použité na opis a posúdenie zahrnuté v správe o hodnotení.

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1)."

(2)  Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).“"



Top