20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 348/129

(1)

Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 Únia potrebuje modernú a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov, najmä v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

(2)

Cieľom vytvorenia Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“) zriadeného týmto nariadením je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a zároveň zvýšiť právnu istotu a dodržiavať zásadu technologickej neutrality. V tejto súvislosti by NPE mal umožniť využitie synergií medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky, a zvýšiť tak efektívnosť opatrení Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu.

(3)

Podľa Komisie sa investičné potreby pre transeurópske siete v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky odhadujú na 970 000 miliónov EUR na obdobie do roku 2020.

(4)

Týmto nariadením sa stanovuje na realizáciu NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 finančné krytie 33 242 259 000 EUR v bežných cenách, ktoré predstavuje pre Európsky parlament a Radu počas ročného rozpočtového postupu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4).

(5)

Na optimalizáciu použitia rozpočtových prostriedkov pridelených pre NPE by Komisia mala mať možnosť po strednodobom hodnotení NPE navrhnúť presun rozpočtových prostriedkov medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky. Takýto návrh by mal podliehať ročnému rozpočtovému postupu.

(6)

Suma 11 305 500 000 EUR v bežných cenách presunutá z Kohézneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (5) by sa mala použiť na to, aby sa iba počnúc 1. januárom 2017 viazali rozpočtové zdroje pre finančné nástroje podľa tohto nariadenia.

(7)

Vybudovanie účinných sietí dopravnej a energetickej infraštruktúry je jedným z 12 kľúčových opatrení stanovených Komisiou v jej oznámení z 13. apríla 2011 s názvom „Akt o jednotnom trhu - Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery: „Spoločne za nový rast‘“.

(8)

Komisia sa zaviazala presadzovať problematiku zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a nasmerovať prinajmenšom 20 % rozpočtu EÚ na ciele súvisiace s klímou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj prevencia a riadenie rizík, zohľadňovali vo fázach prípravy, navrhovania a realizácie projektov spoločného záujmu. Investície do infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali pomôcť podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločnosť odolné voči zmene klímy a katastrofám, a to pri zohľadnení špecifík regiónov s prírodným a demografickým znevýhodnením, najmä najvzdialenejších a ostrovných regiónov. Najmä v sektoroch dopravy a energetiky by mal NPE prispievať k dosiahnutiu strednodobých a dlhodobých cieľov Únie týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka.

(9)

Vo svojom uznesení z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (ďalej len „VFR“) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (6) Európsky parlament zdôraznil význam zabezpečenia rýchlej realizácie Digitálnej agendy Únie a pokračovania v úsilí zameranom na to, aby sa do roku 2020 dosiahol cieľ sprístupnenia vysokorýchlostného internetu pre všetkých obyvateľov Únie, a to aj v menej vyspelých regiónoch. Európsky parlament ďalej zdôraznil, že investovanie do účinnej dopravnej infraštruktúry zohráva kľúčovú úlohu umožňujúcu Európe chrániť jej konkurencieschopnosť a pripraviť cestu na obdobie po kríze a dlhodobý hospodársky rast, a že transeurópska dopravná sieť (ďalej len „TEN-T“) je dôležitá na zaručenie riadneho fungovania vnútorného trhu a zabezpečenie významnej európskej pridanej hodnoty. Európsky parlament tiež vyjadril presvedčenie, že by sa TEN-T vzhľadom na tieto skutočnosti mala stať kľúčovou prioritou pre VFR a že vo VFR bolo potrebné zvýšiť finančné prostriedky pre TEN-T. Okrem toho Európsky parlament zdôraznil potrebu maximalizovať vplyv financovania Únie a možnosti poskytované Kohéznym fondom, Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a finančnými nástrojmi na financovanie kľúčových projektov energetickej infraštruktúry s vnútroštátnou a cezhraničnou európskou prioritou a podčiarkol aj potrebu značných príspevkov z rozpočtu Únie pre finančné nástroje v tejto oblasti.

(10)

Na účely financovania infraštruktúr v cezhraničných regiónoch by sa ako súčasť budovania komplexných sietí mali podporovať synergie medzi finančnými nástrojmi NPE a ostatnými zdrojmi financovania Únie.

(11)

Dňa 28. marca 2011 Komisia prijala bielu knihu s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje” (ďalej len „biela kniha“). Cieľom bielej knihy je zníženie emisií skleníkových plynov v dopravnom sektore do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní s rokom 1990. V súvislosti s infraštruktúrou sa biela kniha zameriava na vybudovanie plne funkčnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T v celej Únii do roku 2030. Interoperabilita by sa mohla posilniť inovačnými riešeniami, ktoré zlepšia kompatibilitu medzi zahrnutými systémami. Cieľom bielej knihy je aj optimalizácia výkonnosti multimodálnych logistických reťazcov vrátane zabezpečenia väčšieho využívania energeticky účinnejších spôsobov dopravy. Preto stanovuje tieto ciele súvisiace s politikou TEN-T: 30 % cestnej nákladnej dopravy uskutočňovanej na vzdialenosti viac než 300 km by sa malo do roku 2030 presunúť na iné druhy dopravy, a do roku 2050 by to malo byť viac ako 50 %; dĺžka existujúcej vysokorýchlostnej železničnej siete by sa mala do roku 2030 strojnásobiť a do roku 2050 by mali väčšinu osobnej dopravy na stredné vzdialenosti zabezpečovať železnice; do roku 2050 by mali byť všetky letiská základnej siete napojené na železničnú sieť a všetky námorné prístavy by mali byť napojené na systém železničnej nákladnej dopravy a podľa možnosti na systém vnútrozemských vodných ciest.

(12)

Vo svojom uznesení zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy (7) Európsky parlament zdôraznil, že účinná dopravná politika si vyžaduje finančný rámec, ktorý zodpovedá novým výzvam, a že z toho dôvodu by sa mali zvýšiť súčasné finančné prostriedky na dopravu a mobilitu; ďalej považuje za potrebné vytvoriť nástroj na koordináciu a optimalizáciu využívania rozličných zdrojov financovania dopravy a všetkých finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré sú k dispozícii na úrovni Únie.

(13)

Vo svojich záveroch k preskúmaniu politiky TEN-T z 11. júna 2009 Rada opätovne potvrdila potrebu naďalej investovať do dopravnej infraštruktúry, aby sa zaistil riadny rozvoj TEN-T vo všetkých druhoch dopravy ako základ pre vnútorný trh a konkurencieschopnosť, hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie a jej spojenie so susednými krajinami, zameriavajúc sa na európsku pridanú hodnotu, ktorú by to prinieslo. Rada zdôraznila potrebu toho, aby Únia sprístupnilo finančné prostriedky potrebné na stimuláciu investícií do projektov TEN-T a predovšetkým potrebu zosúladenia primeranej finančnej podpory z rozpočtu TEN-T s prioritnými projektmi, ktorých súčasťou sú dôležité cezhraničné úseky, a realizácia ktorých prekračuje rok 2013 v rámci inštitucionálnych obmedzení programovania VFR. Podľa názoru Rady sa musia v týchto súvislostiach podľa možnosti ďalej rozvíjať a podporovať verejno-súkromné partnerstvá.

(14)

Na základe cieľov stanovených v bielej knihe sa v usmerneniach pre TEN-T uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (8) identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré má spĺňať, a stanovujú opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä ukončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry.

(15)

Na základe analýzy plánov dopravnej infraštruktúry členských štátov Komisia odhaduje, že investičné potreby do dopravy na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú 500 000 miliónov EUR v celej sieti TEN-T, z toho približne 250 000 miliónov EUR sa bude musieť investovať do základnej siete TEN-T.

(16)

Podľa potreby by sa malo zabezpečiť geografické smerovanie koridorov železničnej nákladnej dopravy, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 (9) a koridorov základnej siete podľa časti I prílohy I k tomuto nariadeniu pri zohľadnení cieľov príslušných nástrojov, a to s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zjednodušiť rozvoj a používanie železničnej infraštruktúry. Na koridory železničnej nákladnej dopravy vrátane zmien ich smerovania by sa mali vzťahovať výlučne ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 913/2010.

(17)

V rámci preskúmania politiky TEN-T, ktoré sa začalo vo februári 2009, bola na podporu Komisie vytvorená špecializovaná expertná skupina, ktorá sa zaoberala problematikou stratégie financovania a finančného výhľadu pre TEN-T. Expertná skupina č. 5 vychádzala zo skúseností externých odborníkov z rozličných oblastí: manažérov infraštruktúry, subjektov plánovania infraštruktúry, národných, regionálnych a miestnych predstaviteľov, odborníkov na životné prostredie, akademických zástupcov a zástupcov súkromného sektora. Záverečná správa expertnej skupiny č. 5 (10) prijatá v júli 2010 obsahuje 40 odporúčaní, z ktorých niektoré boli zohľadnené aj v tomto nariadení. V tejto správe sa okrem iného odporúča, aby Komisia vytvorila štandardný rámec na kombináciu grantov Únie a verejno-súkromných partnerstiev TENT-T, zahŕňajúci fondy podľa politiky súdržnosti a rozpočet TEN-T.

(18)

Skúsenosti s VFR (2007-2013) dokazujú, že niektoré členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu čelia značným prekážkam brániacim včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s vysokou európskou pridanou hodnotou, ako aj efektívnemu využívaniu fondov Únie. Preto by sa mala na účely zlepšenia uskutočnenia dopravných projektov - predovšetkým cezhraničných dopravných projektov s vysokou pridanou európskou hodnotou časť finančných prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu (11 305 500 000 EUR) presunúť na financovanie dopravných projektov základnej dopravnej siete alebo projektov súvisiacich s horizontálnymi prioritami v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, a to v rámci NPE. V počiatočnej fáze by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie malo zohľadniť, ako sa pridelili prostriedky z Kohézneho fondu pre jednotlivé štáty. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí rozširovať vhodný zoznam projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy a organizáciou ďalších výziev na predkladanie návrhov, a zároveň zabezpečiť transparentný proces výberu projektov.

(19)

Suma 11 305 500 000 EUR presunutá z Kohézneho fondu, ktorá sa má čerpať výhradne v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, by sa nemala použiť na financovanie opatrení so synergiami medzi sektormi dopravy, telekomunikácií a energetiky, prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, ktoré sú výsledkom viacsektorovej výzvy na predkladanie návrhov.

(20)

Inštitucionálna a administratívna kapacita je nevyhnutnou podmienkou účinného plnenia cieľov NPE. Komisia by mala v čo najväčšom rozsahu ponúknuť vhodné prostriedky podpory, aby umožnila tvorbu a realizáciu projektov v dotknutom členskom štáte.

(21)

Vo svojom oznámení zo 17. novembra 2010 s názvom „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete“ Komisia identifikovala prioritné koridory, ktoré sú potrebné na to, aby Únia dosiahla svoje ambiciózne energetické a klimatické ciele do roku 2020 na účely dobudovania vnútorného trhu s energiou, zaistenia bezpečnosti dodávok energie, umožnenia integrácie obnoviteľných zdrojov energie a prípravy siete na ďalšiu elimináciu emisií uhlíka v prípade energetického systému po roku 2020.

(22)

Veľké investície sú potrebné na modernizáciu a rozšírenie európskej energetickej infraštruktúry, na vzájomné prepojenie sietí cez hranice a na ukončenie energetickej izolácie členských štátov, aby sa tak dosiahli ciele energetickej a klimatickej politiky Únie, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok nákladovo efektívnym spôsobom. Podľa Komisie sa potreba investícií do energetickej infraštruktúry do roku 2020 odhaduje na 1 000 000 miliónov EUR, vrátane investícií približne 200 000 miliónov EUR na infraštruktúru na prenos a skladovanie elektriny a plynu, ktorá sa považuje za infraštruktúru s európskym významom. Podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie s názvom „Potreby investícií do energetickej infraštruktúry a požiadavky na financovanie“ predloženého Rade je v prípade projektov Európskeho významu riziko, že približne 100 000 miliónov EUR investícií nebude poskytnutých z dôvodu prekážok súvisiacich s udeľovaním povolení, reguláciou a financovaním.

(23)

Naliehavosť potreby vybudovať energetickú infraštruktúru budúcnosti a výrazný nárast objemu investícií v porovnaní s trendmi z minulosti si vyžadujú urýchlenú zmenu v spôsobe podpory energetickej infraštruktúry na úrovni Únie. Rada vo svojich záveroch z 28. februára 2011 označila energetické koridory za prioritu pre Európu.

(24)

Pokiaľ ide o sektor energetiky, Európska rada 4. februára 2011 vyzvala Komisiu, aby zjednodušila a skvalitnila postupy udeľovania povolení a aby podporila regulačný rámec atraktívny pre investície. Zdôraznila, že veľký objem investícií by mal poskytovať trh, pričom náklady by spätne získaval prostredníctvom taríf. Európska rada uznala, že verejné finančné prostriedky sú potrebné pre projekty požadované z hľadiska bezpečnosti dodávok alebo solidarity, ktoré nie sú schopné prilákať trhové financovanie. Takisto zdôraznila potrebu modernizovať a rozšíriť energetickú infraštruktúru Európy a prepojiť siete cez hranice, aby sa mohla uplatňovať solidarita medzi členskými štátmi, poskytnúť možnosť alternatívnych dodávok alebo tranzitných trás a zdrojov energie a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v hospodárskej súťaži s tradičnými zdrojmi. Trvala na tom, že vnútorný trh s energiou by sa mal dobudovať do roku 2014, aby sa tak umožnil voľný tok plynu a elektrickej energie, ako aj to, aby žiadny členský štát neostal po roku 2015 izolovaný od európskych plynárenských a elektrických sietí alebo aby jeho energetická bezpečnosť nebola ohrozená nedostatkom vhodných prepojení. V prvých dvoch ročných programoch prijatých podľa tohto nariadenia by sa mali prioritne zohľadniť projekty spoločného záujmu a súvisiace opatrenia zamerané na ukončenie energetickej izolácie a odstránenie energetických úzkych miest, s cieľom smerovania k dobudovaniu vnútorného trhu s energiou.

(25)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (11) sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2020 na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa v ňom stanovujú pravidlá identifikácie projektov spoločného záujmu potrebných na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie.

(26)

Telekomunikácie sa postupne stále viac stávajú infraštruktúrou využívajúcou internet, pričom infraštruktúra širokopásmových sietí podnecuje používanie digitálnych služieb v rámci celého spektra spoločenských činností. Internet sa stáva dominantnou platformou pre komunikáciu, podnikanie, poskytovanie verejných a súkromných služieb a sociálnu a kultúrnu súdržnosť. Novými paradigmami výpočtovej techniky sa stávajú cloud computing a softvér ako služba (SaaS). Preto je transeurópska dostupnosť prístupu k všadeprítomnému, rýchlemu internetu a inovačným digitálnym službám dôležitá pre hospodársky rast a jednotný trh.

(27)

Moderné rýchle internetové siete predstavujú kľúčovú infraštruktúru pre budúcnosť vzhľadom na možnosti pripojenia európskych spoločností, predovšetkým malých a stredne veľkých podnikov (ďalej len "MSP"), ktoré chcú využívať cloud computing na zlepšenie nákladovej efektívnosti. Mali by sa podniknúť kroky na zlepšenie koordinácie podpory Únie pre širokopásmové pripojenie z nástroja NPE a podpory širokopásmového pripojenia zo všetkých ostatných dostupných zdrojov, a to aj prostredníctvom národných plánov širokopásmového pripojenia, aby sa zabránilo duplicite infraštruktúry a vytlačeniu súkromných investícií, aby sa posilňovalo vytváranie kapacít v záujme tvorby nových investičných príležitostí a aby sa podporovalo vykonávanie opatrení na znižovanie nákladov.

(28)

V stratégii Európa 2020 sa vyžaduje realizácia Digitálnej agendy pre Európu, ktorou sa ustanovuje stabilný právny rámec na stimuláciu investícií do otvorenej a konkurencieschopnej infraštruktúry vysokorýchlostného internetu a do súvisiacich služieb. Európa by mala mať za cieľ disponovať do roku 2020 najrýchlejším širokopásmovým pripojením vo svete na základe špičkových technológií.

(29)

Rada 31. mája 2010 dospela k záveru, že Únia by mala poskytnúť prostriedky potrebné na rozvoj digitálneho jednotného trhu založeného na rýchlom a ultrarýchlom internete a interoperabilných aplikáciách, a uznala, že účinné a konkurencieschopné investície do širokopásmových sietí ďalšej generácie sú nevyhnutné pre inováciu, výber služieb pre spotrebiteľov a konkurencieschopnosť Únie a mohli by zabezpečovať vyššiu kvalitu života prostredníctvom zlepšenej zdravotnej starostlivosti, bezpečnejšej dopravy, nových mediálnych možností a ľahšieho prístupu k tovaru, službám a znalostiam predovšetkým na cezhraničnej úrovni.

(30)

Pri zavádzaní a modernizácii širokopásmových sietí by mal zohrávať vedúcu úlohu súkromný sektor, podporovaný konkurenčným regulačným rámcom, ktorý je prístupný investíciám. Ak súkromné investície nebudú dostatočné, členské štáty by mali vyvinúť potrebné úsilie, aby sa dosiahli ciele digitálnej agendy. Finančná pomoc z verejných zdrojov pre širokopásmové pripojenie by sa mala obmedziť na programy alebo iniciatívy zamerané na projekty, ktoré nemožno financovať výlučne zo súkromného sektora, ako vyplýva z posúdenia ex-ante poukazujúceho na nedokonalosti trhu alebo suboptimálne investičné podmienky.

(31)

Je preto nevyhnutné v súlade so zásadou technologickej neutrality stimulovať zavádzanie rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí v celej Únii a uľahčovať rozvoj a zavádzanie transeurópskych digitálnych služieb. Verejné investície do rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí prostredníctvom finančných nástrojov nesmú viesť k narúšaniu trhu ani vytvárať prekážky pre investície. Mali by sa využiť na pritiahnutie súkromných investícií a mali by sa použiť len v prípadoch, keď nie je dostatočný komerčný záujem o investovanie.

(32)

Na podporu súkromných investícií a na plnenie špecifických požiadaviek jednotlivých projektov sú potrebné viaceré metódy realizácie, ktoré si vyžadujú rozličnú mieru financovania a rozličné finančné nástroje na zvýšenie účinnosti a vplyvu finančnej pomoci Únie.

(33)

V nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry sa určia kritériá pre finančnú podporu projektov spoločného záujmu na základe tohto nariadenia.

(34)

Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (12) – sa okrem iného zameriava na riešenie spoločenských úloh (napr. prostredníctvom inteligentnej, ekologickej, prístupnej a integrovanej dopravy, bezpečnej, čistej a účinnej energetiky a zdravotníctva, štátnej správy a udržateľného rozvoja podporené informačnými a telekomunikačnými technológiami) s cieľom priamo reagovať na výzvy určené v stratégii Európa 2020 podpornými činnosťami pokrývajúcimi celé spektrum od výskumu po trh. Horizont 2020 bude podporovať všetky stupne inovačného reťazca, predovšetkým činnosti blízke trhu, vrátane inovačných finančných nástrojov. S cieľom zaistiť väčší vplyv financovania Únie a súdržnosť sa dosiahnu úzke synergie medzi NPE a programom Horizont 2020.

(35)

Vo svojom oznámení z 20. júla 2010 s názvom „Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020“ Komisia ustanovila rámec pre opatrenia politiky v prospech bezpečnej infraštruktúry ako základný aspekt zníženia počtu úmrtí na cestnej sieti do roku 2020 o 50 %. NPE by preto mal zabezpečiť, aby žiadosti o financovanie Úniou spĺňali bezpečnostné požiadavky, odporúčania a ciele ustanovené vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie o bezpečnosti cestnej premávky. Pri hodnotení výkonnosti NPE by sa malo zohľadniť zníženie počtu úmrtí na cestnej sieti v Únii.

(36)

Únia a väčšina členských štátov sú zmluvnými stranami Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom zvyšné členské štáty sa nachádzajú v procese jeho ratifikácie. Pri realizácii príslušných projektov je dôležité, aby v špecifikáciách projektov bola zohľadnená možnosť prístupu pre osoby s postihnutím podľa uvedeného dohovoru.

(37)

Hoci veľký objem investícií v rámci stratégie Európa 2020 môžu zabezpečiť trhy a regulačné opatrenia, financovanie si môže vyžadovať zásah zo strany štátu a podporu zo strany Únie vo forme grantov a inovačných finančných nástrojov.

(38)

S cieľom optimalizovať využívanie rozpočtu Únie by sa mali granty zamerať na tie projekty, ktorých financovanie zo súkromného sektora je nedostatočné.

(39)

Projekty pre železničnú dopravu by sa nemali vylúčiť z možnosti dostať granty na základe tohto nariadenia, keďže vytvárajú príjmy z povinných poplatkov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (13).

(40)

Fiškálne opatrenia v mnohých členských štátoch prinútia alebo už prinútili verejné orgány prehodnotiť svoje programy investícií do infraštruktúry. V tejto súvislosti sa VSP považujú za účinný prostriedok realizácie projektov infraštruktúry, ktorý zabezpečuje dosiahnutie takých cieľov politiky, ako je boj proti zmene klímy, podpora alternatívnych zdrojov energie a energetickej účinnosti a účinnosti zdrojov, podpora udržateľnej dopravy a zavádzanie širokopásmových sietí. Vo svojom oznámení z 19. novembra 2009 s názvom „Mobilizovanie súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev“ sa Komisia zaviazala zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov pre verejno-súkromné partnerstvá rozšírením rozsahu pôsobnosti existujúcich finančných nástrojov.

(41)

Vo svojom oznámení z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ” Komisia zdôraznila, že pre projekty s dlhodobým komerčným potenciálom by sa mali štandardne využívať finančné prostriedky Únie v spolupráci s finančným a bankovým sektorom, predovšetkým Európskou investičnou bankou a verejnými finančnými inštitúciami členských štátov, ale aj s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromným finančným sektorom, a to aj na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni.

(42)

Finančné nástroje by sa mali používať v záujme riešenia špecifických potrieb trhu na opatrenia, ktoré majú jasnú európsku pridanú hodnotu a ktoré sú v súlade s cieľmi NPE, a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Mali by zlepšovať pákový efekt výdavkov z rozpočtu Únie a dosiahnuť vyšší multiplikačný efekt vďaka prilákaniu financovania zo súkromného sektora. To je osobitne dôležité v kontexte ťažkostí v prístupe k úverom a tlaku na verejné financie a vzhľadom na potrebu podporovať hospodársku obnovu Európy. Pred rozhodnutím o použití finančných nástrojov by Komisia mala vykonať hodnotenia ex ante vo vzťahu k dotknutým nástrojom, ako sa vyžaduje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (14).

(43)

V stratégii Európa 2020 sa Komisia zaviazala, že zmobilizuje finančné nástroje Únie ako súčasť konzistentnej stratégie financovania, ktorá spája financovanie infraštruktúr na úrovni Únie s ich vnútroštátnym verejným a súkromným financovaním. Dôvodom je, že v mnohých prípadoch je možné nedostatočný investičný objem a nedokonalosti trhu omnoho účinnejšie riešiť finančnými nástrojmi, a nie grantmi.

(44)

Prostredníctvom NPE by sa mali poskytovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať s ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, ale mali by mať tiež možnosť reagovať na identifikované potreby financovania. Návrh týchto nástrojov by mal vychádzať zo skúseností získaných pri implementácii finančných nástrojov súvisiacich s VFR (2007 – 2013), napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru („Fond Marguerite“) a nástroja na rozdelenie rizika pre projektové dlhopisy v rámci iniciatívy projektových dlhopisov v rámci Stratégie Európa 2020.

(45)

Mal by sa preskúmať potenciál pre inovatívne finančné nástroje, ako sú napríklad projektové dlhopisy, na podporu financovania dopravnej infraštruktúry s európskou pridanou hodnotou, a to na základe výsledkov hodnotenia ex ante a ďalších súvisiacich hodnotení, najmä nezávislého hodnotenia iniciatívy projektových dlhopisov v rámci Stratégie Európa 2020 v roku 2015.

(46)

S cieľom optimalizovať využívanie rozpočtových prostriedkov pridelených pre NPE by Komisia mala zabezpečiť kontinuitu všetkých finančných nástrojov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 (15) a nástroja s rozdelením rizika pre projektové dlhopisy vytvorené na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (16) s následnými dlhovými a kapitálovými finančnými nástrojmi podľa tohto nariadenia, a to na základe hodnotenia ex ante, ako sa stanovuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(47)

Pri výbere najúčinnejšej formy finančnej pomoci by sa mali náležite zvážiť charakteristiky oprávnených projektov špecifické pre jednotlivé sektory a projekty. S cieľom umožniť v čo najväčšom rozsahu a v závislosti od odozvy na trhu najefektívnejšie využitie rozpočtu Únie a posilniť multiplikačný efekt finančnej pomoci Únie v sektore energetiky by sa Komisia mala usilovať o prednostné použitie finančných nástrojov vždy, keď je to vhodné, a to pri dodržaní stropu pre použitie finančných nástrojov v súlade s týmto nariadením. Realizátori energetických projektov by sa mali podnecovať k tomu, aby preskúmali možnosť použitia finančných nástrojov pred podaním žiadosti o granty na stavebné práce. V tejto súvislosti by Komisia mala poskytnúť vhodnú podporu s cieľom maximalizovať používanie finančných nástrojov.

(48)

Projekty spoločného záujmu v oblastiach elektrickej energie, plynu a oxidu uhličitého by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na stavebné práce, a to buď vo forme grantov, alebo vo forme inovatívnych finančných nástrojov. Zabezpečí sa tým možnosť poskytnutia podpory prispôsobenej potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné pri existujúcom regulačnom rámci a trhových podmienkach. V sektore energetiky je potrebné zabrániť každému narušeniu hospodárskej súťaže, a to najmä medzi projektmi prispievajúcimi k realizácii rovnakých prioritných koridorov Únie. Takáto finančná pomoc by mala zabezpečiť potrebné synergie s Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, prostredníctvom ktorých sa budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho alebo regionálneho významu. Pri investovaní do projektov spoločného záujmu sa uplatní postupnosť troch krokov. Po prvé, investovať by mal prioritne trh. Po druhé, ak investície nerealizuje trh, mali by sa preskúmať regulačné riešenia, príslušný regulačný rámec by sa mal podľa potreby upraviť a malo by sa zabezpečiť správne uplatňovanie príslušného regulačného rámca. Po tretie, ak prvé dva kroky nestačia na zabezpečenie potrebných investícií do projektov spoločného záujmu, mohla by sa prideliť finančná pomoc Únie, ak projekt spoločného záujmu spĺňa platné kritériá oprávnenosti.

(49)

Podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 sú všetky projekty spoločného záujmu, ktoré patria do kategórií uvedených v bodoch 1, 2 a 4 prílohy II k uvedenému nariadeniu, oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov. Granty na stavebné práce možno poskytnúť na opatrenia, ktoré prispievajú k tým projektom spoločného záujmu, pri ktorých sa v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 preukážu najmä značné pozitívne vonkajšie účinky a nie sú komerčne životaschopné podľa podnikateľského plánu alebo ďalších posudkov týkajúcich sa projektu, vypracovaných predovšetkým možnými investormi, veriteľmi alebo národnými regulačnými orgánmi.

(50)

S cieľom zabezpečiť sektorovú diverzifikáciu príjemcov finančných nástrojov a zároveň podporiť postupnú geografickú diverzifikáciu v rámci všetkých členských štátov a s osobitným dôrazom na členské štáty oprávnené na získanie podpory z Kohézneho fondu by Komisia mala v spolupráci s Európskou investičnou bankou a prostredníctvom spoločných iniciatív, ako sú napríklad Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch (Jaspers), poskytovať podporu členským štátom pri príprave vhodného zoznamu projektov, pri ktorých by bolo vhodné zvážiť projektové financovanie.

(51)

Finančné nástroje podľa tohto nariadenia, by mali zodpovedať pravidlám ustanoveným v hlave VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (17) a mali by byť v súlade s osvedčeným postupom vzťahujúcim sa na finančné nástroje.

(52)

Vzhľadom na podmienky pre finančné nástroje môže byť potrebné doplniť do pracovných programov dodatočné požiadavky, napríklad s cieľom zabezpečiť konkurencieschopné trhy v súvislosti s rozvojom politík Únie, technologickým rozvojom a ďalšími faktormi, ktoré sa môžu stať dôležitými.

(53)

Tvorba viacročných programov podporovaných z NPE by mala byť nasmerovaná na podporu priorít Únie prostredníctvom zabezpečenia dostupnosti potrebných finančných zdrojov a konzistencie, transparentnosti a kontinuity spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pre návrhy predložené následne po realizácii prvého viacročného pracovného programu v sektore dopravy by oprávnenosť nákladov mala začať platiť od 1. januára 2014, aby sa zabezpečila kontinuita projektov, na ktoré sa už vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007.

(54)

Z dôvodu značnej potreby rozpočtových prostriedkov na realizáciu niektorých projektov infraštruktúry, mala by sa ustanoviť možnosť rozdeliť rozpočtové záväzky súvisiace s finančnou pomocou pre niektoré opatrenia na ročné splátky.

(55)

S cieľom dosiahnuť požadovaný výsledok a vzhľadom na zdroje dostupné na úrovni Únie je potrebné sústrediť sa na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou. Preto by sa mala podpora zameriavať na základnú sieť a na projekty spoločného záujmu v oblasti systémov riadenia dopravy (predovšetkým systémov manažmentu letovej prevádzky vyplývajúcich z európskeho systému riadenia leteckej prevádzky novej generácie (ďalej len „systém SESAR“), ktoré si vyžadujú rozpočtové prostriedky Únie vo výške približne 3 miliárd EUR, ako aj inteligentného dopravného systému (ďalej len „ITS“), monitorovacieho a informačného systému pre lodnú dopravu (ďalej len „VTMIS“), riečnych informačných služieb (ďalej len „RIS“) a európskeho systému riadenia železničnej prevádzky (ďalej len „ERTMS“). V sektore energetiky by sa finančná pomoc mala sústrediť na dobudovanie vnútorného trhu s energiou, zaistenie bezpečnosti dodávok, podporu udržateľnosti okrem iného prostredníctvom zaistenia prenosu obnoviteľnej elektrickej energie z výroby do stredísk dopytu a skladovacích stredísk, ako aj na prilákanie verejných i súkromných investícií. V sektore telekomunikácií by sa mala finančná pomoc zacieliť predovšetkým na projekty, ktoré budú vytvárať dopyt po širokopásmovom pripojení, vrátane budovania európskej infraštruktúry digitálnych služieb, čo by malo ďalej stimulovať investície do zavádzania širokopásmových sietí.

(56)

V sektore energetiky by sa mal plánovaný rozpočet prioritne prideliť vo forme finančných nástrojov, a to v závislosti od odozvy na trhu. Projekty spoločného záujmu v sektore telekomunikácií by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov a obstarávania platforiem základných služieb, generických služieb a horizontálnych opatrení. Opatrenia v oblasti zavádzania širokopásmového pripojenia vrátane opatrení, ktoré vytvárajú dopyt po širokopásmovom pripojení, by mali byť oprávnené na finančnú podporu Únie vo forme finančných nástrojov.

(57)

Podľa analýzy vykonanej v rámci posúdenia vplyvu pre nariadenie (EÚ) č. 347/2013 sa počet projektov spoločného záujmu, ktoré najviac prispievajú k realizácii strategických prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry sa odhaduje na približne 100 v prípade elektrickej energie a 50 v prípade plynu. Okrem toho sa odhaduje, že na základe očakávanej prevahy elektrickej energie v európskom energetickom systéme v nasledujúcich dvoch desaťročiach si väčšiu časť finančného krytia pre sektor energetiky v rámci NPE bude vyžadovať pomoc pre projekty spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie. Berúc do úvahy, že tento odhad sa môže zmeniť po tom, čo bude k dispozícii viac informácií, a so zreteľom na potrebu zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) č. 347/2013 by Komisia mala náležite zohľadniť projekty v oblasti elektrickej energie s cieľom zabezpečiť, aby prevažná časť finančnej pomoci počas obdobia 2014 až 2020 bola dostupná pre tieto projekty, a to v závislosti od odozvy na trhu, kvality a pripravenosti navrhnutých opatrení a od požiadaviek na financovanie. Týmto cieľom nie je dotknuté prípadné opätovné prerozdelenie dostupných finančných prostriedkov medzi projektmi v sektore energetiky.

(58)

Komisia by mala vykonávať strednodobé a ex post hodnotenia, ktoré postúpi ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele NPE a priority stratégie Európa 2020. Komisia by mala zverejniť informácie o konkrétnych projektoch v rámci NPE. Uvedené informácie by sa mali každoročne aktualizovať.

(59)

Pokiaľ ide o sektory dopravy a energetiky, na základe usmernení špecifických pre jednotlivé sektory stanovených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 a nariadení (EÚ) č. 347/2013 sa vypracovali zoznamy projektov, prioritných koridorov a oblastí, na ktoré by sa malo vzťahovať toto nariadenie, pričom tieto zoznamy by mali byť uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Pokiaľ ide sektor dopravy, s cieľom zohľadniť prípadné zmeny v politických prioritách a technologických možnostiach, ako aj v dopravných tokoch, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o prijímanie zmien časti I prílohy I a špecifikovanie priorít financovania pre oprávnené opatrenia podľa článku 7 ods. 2, ktoré sa majú premietnuť do pracovných programov.

(60)

S cieľom zohľadniť závery vyplývajúce z realizácie NPE vrátane tých, ktoré obsahuje strednodobé hodnotenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o modifikáciu zoznamu všeobecných usmernení, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Orientačné percentuálne hodnoty prideľovaných prostriedkov pre ciele špecifické pre sektor dopravy nebránia tomu, aby sa 11 305 500 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu vyčerpalo v plnom rozsahu na projekty na realizáciu základnej siete alebo na projekty a horizontálne priority uvedené v časti I prílohy k tomuto nariadeniu.

(61)

S cieľom zohľadniť závery vyplývajúce z realizácie NPE vrátane tých, ktoré obsahuje strednodobé hodnotenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o modifikáciu zoznamu všeobecných usmernení, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk.

(62)

Je osobitne dôležité, aby Komisia pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia uskutočnila príslušné konzultácie počas svojich prípravných prác, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(63)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vzhľadom na viacročné a ročné pracovné programy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18).

(64)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť počas celého výdavkového cyklu primeranými opatreniami vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby ukladaním sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Európsky parlament by mal byť o týchto opatreniach náležite informovaný.

(65)

S cieľom zabezpečiť širokú a spravodlivú súťaž o projekty financované z NPE by forma zmluvy mala byť v súlade so zámermi a okolnosťami projektu. Zmluvné podmienky by sa mali vypracovať tak, že sa riziká spojené so zmluvou rovnomerne rozdelia, aby sa maximalizovala nákladová efektívnosť a umožnila sa optimálna účinnosť plnenia zmluvy. Táto zásada by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či sa použije vnútroštátny alebo medzinárodný model zmluvy.

(66)

Pri niektorých infraštruktúrnych projektoch, ktoré sú predmetom spoločného záujmu, môže byť potrebné napojenie na susediace, predvstupové alebo iné tretie krajiny a prechod cez tieto krajiny. Nástroj na prepojenie Európy by mal poskytovať zjednodušené spôsoby prepojenia a financovania týchto infraštruktúr, aby sa zabezpečil súlad medzi internými a externými nástrojmi rozpočtu Únie.

(67)

V prípade, že sa tretie krajiny a subjekty usadené v tretích krajinách podieľajú na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, granty by malo byť možné poskytnúť len v prípade, že je nepravdepodobné, že opatrenie bude dostatočne podporené inými formami finančnej pomoci v rámci NPE alebo v rámci iných programov Únie.

(68)

Všeobecné usmernenie, na základe ktorého Komisia zohľadní sociálny vplyv, klimatický vplyv a vplyv na životné prostredie, uvedené v časti VII prílohy k tomu nariadeniu, by sa nemalo uplatňovať v oblasti energetiky v súlade s prístupom podľa článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 347/2013.

(69)

V sektore telekomunikácií by sa všeobecné usmernenie, pomocou ktorého sa zohľadní stimulujúci účinok podpory Únie na verejné a súkromné investície, malo uplatňovať len na tie infraštruktúry digitálnych služieb, ktorých cieľom je podnietiť dodatočné investície.

(70)

Všeobecné usmernenie, pomocou ktorého sa zohľadní cezhraničný rozmer, by sa nemalo uplatňovať v súvislosti so širokopásmovými sieťami, keďže všetky investície do širokopásmového pripojenia vrátane tých, ktoré sa realizujú v rámci členského štátu, posilnia možnosti pripojenia transeurópskych telekomunikačných sietí.

(71)

Účasť štátov Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) na NEP, by mala byť v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP. Na tento účel by sa mal každý sektor, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, považovať za samostatný program. Účasť štátov EZVO na NPE by sa mala stanoviť najmä v sektore telekomunikácií.

(72)

Pokiaľ ide o sektor dopravy, na zabezpečenie oprávnenosti projektov spoločného záujmu v tretích krajinách podľa tohto nariadenia by sa mali uplatňovať orientačné mapy uvedené v prílohe III k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013. V tretích krajinách, pre ktoré nie sú v uvedenom nariadení uvedené žiadne orientačné mapy, by projekty spoločného záujmu mali byť oprávnené, ak prebieha vzájomná spolupráca na účely dosiahnutia dohody o takýchto orientačných mapách.

(73)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to koordinovaný rozvoj a financovanie transeurópskych sietí, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov potreby koordinácie týchto cieľov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(74)

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (19) by sa mali z dôvodu prehľadnosti zrušiť.

(75)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, aby sa umožnilo včasné prijatie delegovaných a vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia,

1)

„projekt spoločného záujmu“ je projekt určený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 alebo v nariadení (EÚ) č. 347/2013 alebo v príslušnom nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry;

2)

„cezhraničný úsek“ je v sektore dopravy úsek,ktorým sa zabezpečuje kontinuita projektu spoločného záujmu medzi najbližšími mestskými uzlami na oboch stranách hranice dvoch členských štátov alebo medzi členským štátom a susednou krajinou;

3)

„susedná krajina“ je krajina patriaca do rámca európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu;

4)

„tretia krajina“ je každá susedná krajina a všetky ostatné krajiny, s ktorými môže Únia spolupracovať v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré sa týmto nariadením sledujú;

5)

„práce“ sú nákup, dodávka a využitie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru a realizácia stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a spustenie projektu;

6)

„štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie, vrátane štúdií vo forme softvéru, a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;

7)

„opatrenia na podporu programu“ sú na úrovni programu, ktorý sa týmto ustanovuje, všetky sprievodné opatrenia potrebné na jeho realizáciu a na vykonanie usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú služby, predovšetkým ustanovenie o technickej pomoci vrátane použitia finančných nástrojov, ako aj prípravné, realizačné, koordinačné a monitorovacie činnosti, konzultácie so zainteresovanými stranami a kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, ktoré sa vyžadujú priamo na účely riadenia NPE a dosahovania jeho cieľov. Opatrenia na podporu programu zahŕňajú predovšetkým štúdie, stretnutia, mapovanie infraštruktúry, informácie, šírenie informácií, komunikačné činnosti a činnosti na zvyšovanie informovanosti, výdavky súvisiace s IT nástrojmi a sieťami zameranými na výmenu informácií o NPE, spolu so všetkými ostatnými výdavkami, ktoré vznikli Komisii v súvislosti s technickou a administratívnou pomocou a ktoré môžu byť potrebné na riadenie nástroja alebo na vykonanie jednotlivých usmernení špecifických pre príslušné sektory. Opatrenia na podporu programu zahŕňajú tiež činnosti potrebné na uľahčenie prípravy projektov spoločného záujmu, najmä v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, a to s cieľom získať financovanie na základe tohto nariadenia alebo na finančnom trhu. Opatrenia na podporu programu prípadne zahŕňajú aj náklady výkonnej agentúry, ktorú Komisia poverila realizáciou konkrétnych častí NPE (ďalej len „výkonná agentúra“);

8)

„opatrenie“ je akákoľvek činnosť, ktorá bola určená ako finančne a technicky nezávislá, je časovo ohraničená a je potrebná na realizáciu projektu spoločného záujmu;

9)

„oprávnené náklady“ majú rovnaký význam ako v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

10)

„príjemca“ je členský štát, medzinárodná organizácia alebo verejný alebo súkromný podnik alebo subjekt, ktorý bol vybraný na získanie finančnej pomoci Únie na základe tohto nariadenia a v súlade s postupmi ustanovenými v príslušnom pracovnom programe uvedenom v článku 17;

11)

„implementačný subjekt“ je verejný alebo súkromný podnik alebo subjekt poverený príjemcom, ktorým je členský štát alebo medzinárodná organizácia, realizovať príslušné opatrenie. O takomto poverení rozhodne príjemca na svoju vlastnú zodpovednosť a v prípade, ak si to vyžaduje zmluva o obstarávaní, potom v súlade s platnými predpismi o verejnom obstarávaní na úrovni Únie i na vnútroštátnej úrovni;

12)

„súhrnná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

13)

„základná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

14)

„koridory základnej siete“ sú nástroj uľahčujúci koordinovanú realizáciu základnej siete podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 [a sú uvedené v časti I prílohy k tomuto nariadeniu;

15)

„úzke miesto“ je v sektore dopravy fyzická, technická alebo funkčná prekážka, ktorá vedie k narušeniu systému s dôsledkami pre plynulosť diaľkových alebo cezhraničných tokov a ktorá sa dá prekonať vytvorením novej infraštruktúry alebo podstatnou modernizáciou existujúcej infraštruktúry, čím sa môže dosiahnuť významné zlepšenie, ktorým sa vyriešia obmedzenia vyplývajúce z úzkeho miesta;

16)

„priorita“ je ktorýkoľvek prioritný koridor elektriny, prioritný koridor ropy a ktorákoľvek prioritná tematická oblasť, podľa nariadeniu (EÚ) č. 347/2013;

17)

„telematické aplikácie" sú aplikácie vymedzené v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

18)

„energetická infraštruktúra“ je infraštruktúra vymedzená v nariadení (EÚ) č. 347/2013;

19)

„synergia medzi sektormi“ je existencia podobných alebo doplnkových opatrení uskutočňovaných v najmenej dvoch zo sektorov dopravy, telekomunikácií a energetiky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, umožňujúca optimalizovať náklady alebo výsledky prostredníctvom spoločného využívania finančných, technických alebo ľudských zdrojov;

20)

„izolovaná sieť“ je železničná sieť členského štátu alebo jej časť, ako je vymedzená v nariadení (EÚ) č. 1315/2013.

a)

v súlade so stratégiou Európa 2020 prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, ktoré zohľadňujú budúce dopravné toky, a tým priniesť úžitok pre celú Úniu s výhľadom na zlepšovanie konkurencieschopnosti na svetovom trhu a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci vnútorného trhu a vytvoriť priaznivejšie prostredie pre súkromné, verejné alebo verejno-súkromné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie, kde by projekty mohli využívať kombináciu viacerých nástrojov, a prostredníctvom vhodného využívania synergií vo všetkých sektoroch.

Dosiahnutie tohto cieľa sa hodnotí podľa objemu súkromných investícií, verejných investícií alebo investícií v rámci verejno-súkromného partnerstva do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia. Osobitná pozornosť sa bude venovať efektívnemu využívaniu verejných investícii;

b)

umožniť Únii dosiahnuť ciele v oblasti udržateľného rozvoja vrátane cieľa do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 % a zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 %, a tým prispieť k dosiahnutiu strednodobých a dlhodobých cieľov Únie týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi.

a)

odstránenie úzkych miest, zlepšenie interoperability železníc, premostenie chýbajúcich prepojení a najmä skvalitnenie cezhraničných úsekov. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:

b)

zabezpečenie udržateľných a efektívnych dopravných systémov z dlhodobého hľadiska na účely prípravy na očakávané budúce dopravné toky, ako aj umožnenia eliminácie emisií uhlíka v prípade všetkých druhov dopravy na základe prechodu na inovatívne nízkouhlíkové a energeticky efektívne dopravné technológie, a to pri optimalizácii bezpečnosti. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:

c)

optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb pri zabezpečovaní dostupnosti dopravných infraštruktúr. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:

a)

zvyšovanie konkurencieschopnosti podporou ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických a plynovodných sietí. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:

b)

zvýšenie bezpečnosti Únie, pokiaľ ide o dodávky energie;

Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:

c)

prispenie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia okrem iného prostredníctvom integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej sústavy a rozvojom inteligentných energetických sietí a sietí pre oxid uhličitý.

Dosiahnutie tohto cieľa sa meria ex post na základe:

a)

sektor dopravy: 26 250 582 000 EUR, z čoho 11 305 500 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

b)

sektor telekomunikácií: 1 141 602 000 EUR;

c)

sektor energetiky: 5 850 075 000 EUR.

a)

opatrení prispievajúcich k projektom spoločného záujmu a opatreniam na podporu programu podľa článku 7;

b)

opatrení na podporu programu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prechodu medzi NPE a opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 680/2007, a to až do výšky 1 % finančného krytia; náklady výkonnej agentúry sa započítajú do stropu.

a)

opatrenia, ktorými sa realizuje základná sieť v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane zavádzania nových technológií a inovácií v súlade s článkom 33 uvedeného nariadenia, a projekty a horizontálne priority stanovené v časti I prílohy I k tomuto nariadeniu;

b)

opatrenia, ktorými sa realizuje súhrnná sieť v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, keď takéto opatrenia prispievajú k premosteniu chýbajúcich prepojení, uľahčeniu cezhraničných dopravných tokov alebo odstráneniu úzkych miest a tiež keď takéto opatrenia prispievajú k rozvoju základnej siete alebo prepojeniu koridorov základnej siete, alebo keď takéto opatrenia prispievajú k zavádzaniu ERTMS na hlavných trasách koridorov železničnej nákladnej dopravy podľa prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 913/2010 až do stropu 5 % finančného krytia pre sektor dopravy podľa článku 5 tohto nariadenia;

c)

štúdie na projekty spoločného záujmu ako sú vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

d)

štúdie na cezhraničné prioritné projekty ako sú vymedzené v prílohe III k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ (22);

e)

opatrenia podporujúce projekty spoločného záujmu ako sú vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a), d) a e) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

f)

opatrenia, ktorými sa realizuje dopravná infraštruktúra v uzloch základnej siete vrátane mestských uzlov ako sú vymedzené v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

g)

opatrenia podporujúce systémy telematických aplikácií v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

h)

opatrenia podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

i)

opatrenia na zníženie hluku zo železničnej nákladnej dopravy, a to aj úpravou existujúcich koľajových vozidiel, okrem iného v spolupráci so železničným sektorom;

j)

opatrenia na podporu programu;

k)

opatrenia, ktorými sa realizuje bezpečná a zabezpečená infraštruktúra v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

l)

opatrenia podporujúce námorné diaľnice podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

a)

generické služby, platformy základných služieb a opatrenia na podporu programu sa financujú prostredníctvom grantov a/alebo obstarávania;

b)

opatrenia v oblasti širokopásmových sietí sa financujú prostredníctvom finančných nástrojov;

a)

v prípade grantov na štúdie 50 % oprávnených nákladov;

b)

v prípade grantov na stavebné práce týkajúce sa:

c)

v prípade grantov na systémy a služby telematických aplikácií:

a)

v prípade opatrení v oblasti generických služieb: 75 % oprávnených nákladov;

b)

v prípade horizontálnych opatrení vrátane mapovania infraštruktúry, partnerských programov (twinning) a technickej pomoci: 75 % oprávnených nákladov.

a)

opatrenia v prípade grantov na štúdie;

b)

opatrenia v prípade grantov na stavebné práce:

c)

opatrenia v prípade grantov na systémy a služby telematických aplikácií:

d)

opatrenia v prípade grantov na podporu nových technológií a inovácií pre všetky druhy dopravy.

a)

stanoviť osobitné podmienky, napríklad miesto výkonu obstarávaných činností, ak sú takéto podmienky riadne odôvodnené cieľmi opatrení a za predpokladu, že takéto podmienky neporušujú zásady verejného obstarávania Únie a členských štátov;

b)

povoliť zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu („využitie viacerých zdrojov“).

a)

kapitálové nástroje, napríklad investičné fondy zamerané na poskytovanie rizikového kapitálu na opatrenia prispievajúce k projektom spoločného záujmu;

b)

úvery a/alebo záruky, ktorých poskytovanie sa uľahčuje pomocou nástrojov na zdieľanie rizika, vrátane podporného úverového mechanizmu pre projektové dlhopisy, ktoré slúžia na zaistenie individuálnych projektov alebo portfólií projektov a ktoré vydala finančná inštitúcia zo svojich vlastných zdrojov s príspevkom Únie na tvorbu rezerv a/alebo alokáciu kapitálu.

a)

majú európsku pridanú hodnotu;

b)

zodpovedajú cieľom stratégie Európa 2020;

c)

prinášajú pákový efekt, pokiaľ ide o podporu Únie, čo znamená, že ich cieľom je mobilizovať celkové investície prevyšujúce veľkosť príspevku Únie podľa vopred definovaných ukazovateľov.

a)

že projekty spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1315/2013 sa pravdepodobne zrealizujú v úplnom alebo čiastočnom rozsahu v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

b)

aby boli úpravy v súlade s kritériami oprávnenosti stanovenými v článku 7 tohto nariadenia;

c)

pokiaľ ide o časť I prílohy I k tomuto nariadeniu, aby všetky oddiely obsahovali projekty týkajúce sa infraštruktúry, ktorých realizácia si bude vyžadovať ich zaradenie do viacročného pracovného programu podľa článku 17 ods. 3 tohto nariadenia, a to bezo zmeny smerovania koridorov základnej siete.

a)

zmeny sa vykonajú v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, vrátane hodnotenia ex ante uvedeného v článku 140 ods. 2 písm. f); a

b)

zmeny sa obmedzia na:

i)

hodnotenie pilotnej fázy iniciatívy projektových dlhopisov, ktoré sa uskutoční v roku 2015, je pozitívne; a

ii)

využívanie finančných nástrojov v zmysle zmluvných záväzkov týkajúcich sa projektov presiahne 8 %.