12.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/19

(1)

Nariadením (ES) č. 852/2004 sa stanovujú všeobecné pravidlá pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov týkajúce sa hygieny potravín, pričom sa predovšetkým zohľadňujú postupy založené na uplatňovaní zásad analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP). V článku 4 uvedeného nariadenia sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov prijať osobitné hygienické opatrenia týkajúce sa okrem iného plnenia mikrobiologických kritérií pre potraviny a požiadaviek na odber vzoriek a analýzu.

(2)

V nariadení Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (2) sa stanovujú mikrobiologické kritériá pre niektoré mikroorganizmy a vykonávacie predpisy, ktoré musia dodržiavať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov pri vykonávaní všeobecných a osobitných hygienických opatrení podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 852/2004.

(3)

V kapitole 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2073/2005 sa stanovujú kritériá bezpečnosti potravín, ktoré musia spĺňať určité kategórie potravín, vrátane plánov odberu vzoriek, analytických referenčných metód a limitov pre mikroorganizmy alebo ich toxíny a metabolity. V tejto kapitole sú uvedené kritériá bezpečnosti potravín pre naklíčené semená, pokiaľ ide o salmonelu.

(4)

Po výskyte ohnísk E. coli produkujúcej toxín shiga (Shiga toxin producing E.coli, STEC) v máji 2011 v Únii sa za najpravdepodobnejšieho pôvodcu ohnísk označila konzumácia klíčkov.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len EFSA) prijal 20. októbra 2011 vedecké stanovisko týkajúce sa rizika Escherichia coli produkujúcej toxín shiga a ďalších patogénnych baktérií v semenách a naklíčených semenách (3). EFSA vo svojom stanovisku dospel k záveru, že kontaminácia suchých semien bakteriálnymi patogénmi je najpravdepodobnejším prvotným zdrojom nákazy v súvislosti s klíčkami. V stanovisku sa okrem toho uvádza, že z dôvodu vysokej vlhkosti a priaznivej teploty počas klíčenia sa bakteriálne patogény prítomné na suchých semenách môžu počas klíčenia rozmnožovať, a tak spôsobiť riziko pre verejné zdravie.

(6)

EFSA vo svojom stanovisku okrem iného odporúča, aby sa mikrobiologické kritériá posilnili ako jeden z prvkov systému riadenia bezpečnosti potravín pre reťazec produkcie naklíčených semien. Uvedené odporúčanie sa týka existujúcich mikrobiologických kritérií na salmonelu pre naklíčené semená a posúdenia mikrobiologických kritérií na ďalšie patogény. EFSA tiež uvádza, že z dostupných údajov vyplýva vyššie riziko pre klíčky v porovnaní s inými naklíčenými semenami.

(7)

EFSA vo svojom stanovisku posudzuje rôzne možnosti mikrobiologických kritérií na patogénne E. coli pre semená: pred začiatkom procesu produkcie, počas klíčenia a pre konečný produkt. EFSA v tejto súvislosti uvádza, že skoršie zistenie a zmiernenie problému kontaminácie v reťazci produkcie naklíčených semien môže priniesť výhody, pretože predchádza rozšíreniu kontaminácie počas celého procesu klíčenia. Uznáva tiež, že samotné testovanie semien neumožňuje zistenie kontaminácie, ktorá môže vzniknúť v neskoršom štádiu procesu produkcie. EFSA preto dospel k záveru, že mikrobiologické kritériá by mohli byť užitočné počas procesu klíčenia a/alebo pre konečný produkt. Pri posudzovaní mikrobiologických kritérií pre konečné naklíčené semená EFSA konštatuje, že čas potrebný na uplatnenie metód zisťovania patogénnych baktérií v kombinácii s krátkou dobou uchovateľnosti nemusí umožniť stiahnutie produktov z trhu v prípade nesúladu. EFSA vo svojom stanovisku berie do úvahy, že v súčasnosti nie je možné zhodnotiť, aký rozsah ochrany verejného zdravia prinesú osobitné mikrobiologické kritériá pre semená a naklíčené semená. To zdôrazňuje potrebu zhromažďovania údajov pre kvantitatívne hodnotenie rizika. Toto kritérium sa preto preskúma so zreteľom na pokrok vo vede, technológiách a metodike, na vyskytujúce sa patogénne mikroorganizmy v potravinách a informácie z hodnotenia rizika.

(8)

S cieľom zabezpečiť ochranu verejného zdravia v Únii a vzhľadom na toto stanovisko EFSA sa prijalo nariadenie Komisie (EÚ) č. 211/2013 z 11. marca 2013 o požiadavkách na certifikáciu pri dovoze klíčkov a semien určených na výrobu klíčkov do Únie (4) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 208/2013 z 11. marca 2013 o požiadavkách na vysledovateľnosť klíčkov a semien určených na výrobu klíčkov (5).

(9)

Okrem opatrení stanovených v týchto dokumentoch, vzhľadom na potenciálne závažné zdravotné riziká, ktoré predstavuje možná prítomnosť patogénov v klíčkoch, by sa na základe odporúčaní EFSA mali prijať ustanovenia o doplnkových mikrobiologických kritériách, predovšetkým vo vzťahu k séroskupinám STEC, ktoré sa považujú za najzávažnejšie ohrozenie verejného zdravia.

(10)

Mikrobiologické kritériá sú jednou z viacerých možností kontroly v oblasti bezpečnosti potravín a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov by ich mali využívať ako nástroj na overovanie účinnosti systému riadenia bezpečnosti potravín. V dôsledku nízkej prevalencie a heterogénneho rozloženia niektorých patogénov v semenách a naklíčených semenách, štatistických obmedzení plánov odberu vzoriek a nedostatku informácií o uplatňovaní osvedčených poľnohospodárskych postupov v produkcii semien, je však nevyhnutné testovať všetky šarže semien na prítomnosť patogénov v prípadoch, keď prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nezaviedli systémy riadenia bezpečnosti potravín vrátane opatrení na zníženie mikrobiologického rizika. Ak sú systémy riadenia bezpečnosti potravín zavedené a ich účinnosť potvrdzujú historické údaje, môže sa uvažovať o znížení frekvencie odberov vzoriek. Táto frekvencia by však nemala byť nižšia ako raz za mesiac.

(11)

Pri stanovení mikrobiologických kritérií pre klíčky by sa mala umožniť pružnosť v otázke štádií, v ktorých sa odoberajú vzorky, a typu vzoriek, ktoré sa odoberajú, aby sa tak zohľadnila rozmanitosť produkčných systémov pri súčasnom zachovaní rovnocenných noriem bezpečnosti potravín. Je vhodné umožniť alternatívy pri odoberaní vzoriek klíčkov predovšetkým v prípadoch, keď je odoberanie vzoriek technicky náročné. Ako alternatívna stratégia sa navrhuje testovanie vody použitej na zavlažovanie na prítomnosť patogénnych baktérií, pretože sa zdá, že ide o dobrý indikátor typov mikroorganizmov, ktoré sa vyskytujú v samotných klíčkoch. V dôsledku neistôt týkajúcich sa citlivosti tejto stratégie je potrebné, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí využívajú túto alternatívu, vypracovali plán odberu vzoriek vrátane postupov odberu vzoriek a miest odberu vzoriek vody použitej na zavlažovanie.

(12)

Určité séroskupiny STEC (konkrétne O157, O26, O103, O111, O145 a O104:H4) boli označené za pôvodcu väčšiny prípadov hemolyticko-uremického syndrómu (HUS), ktoré sa vyskytli v Únii. Sérotyp O104:H4 navyše spôsobil vypuknutie tejto choroby v EÚ v máji roku 2011. Preto by sa malo zvážiť zavedenie mikrobiologických kritérií pre týchto šesť séroskupín. Nie je možné vylúčiť, že aj ďalšie séroskupiny STEC môžu byť pre človeka patogénne. Tieto séroskupiny totiž môžu vyvolávať menej závažné formy chorôb, ako je hnačka a/alebo krvavá hnačka, prípadne môžu tiež spôsobovať HUS a preto predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie spotrebiteľa.

(13)

Klíčky treba považovať za potraviny určené na priamu spotrebu, keďže sa dajú konzumovať bez potreby varenia alebo iných úprav, ktoré by inak mohli viesť k účinnej eliminácii patogénnych mikroorganizmov alebo k zníženiu ich množstva na prijateľnú úroveň. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí sú producentmi klíčkov, preto musia spĺňať kritériá bezpečnosti potravín pre potraviny určené na priamu spotrebu stanovené právnymi predpismi Únie, vrátane odoberania vzoriek zo spracovateľských priestorov a používaného zariadenia ako súčasti svojho plánu odberu vzoriek.

(14)

Účelom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (6) je zabezpečiť, aby sa prijali správne a účinné opatrenia s cieľom zistiť a kontrolovať salmonelu a ostatných zoonotických pôvodcov v príslušných štádiách produkcie, spracovania a distribúcie, aby sa znížila ich prevalencia a riziko, ktoré predstavujú pre verejné zdravie.

(15)

Nariadením (ES) č. 2160/2003, zmeneným a doplneným nariadením Komisie (EÚ) č. 1086/2011 (7), sa stanovujú podrobné pravidlá pre kritériá bezpečnosti potravín, pokiaľ ide o výskyt salmonely v čerstvom hydinovom mäse. V dôsledku zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 2160/2003 bolo aj nariadenie (ES) č. 2073/2005 zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 1086/2011. Tieto zmeny a doplnenia však vniesli do textu nariadenia (ES) č. 2073/2005 určité terminologické nejasnosti. V záujme prehľadnosti a súladu právnych predpisov Únie je potrebné tieto nejasnosti odstrániť.

(16)

Nariadenie (ES) č. 2073/2005 by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

1.

V článku 2 sa dopĺňa toto písmeno m):

2.

Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.