EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32012R0231
Commission Regulation (EU) No 231/2012 of 9 March 2012 laying down specifications for food additives listed in Annexes II and III to Regulation (EC) No 1333/2008 of the European Parliament and of the Council Text with EEA relevance
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2012 z 9. marca 2012 , ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 Text s významom pre EHP
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2012 z 9. marca 2012 , ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 Text s významom pre EHP
OJ L 83, 22.3.2012, p. 1–295
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 037 P. 3 - 297
In force: This act has been changed. Current consolidated version: 11/05/2022
22.3.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 83/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 231/2012
z 9. marca 2012,
ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (1), a najmä na jeho článok 14 a článok 30 ods. 4, a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (2), a najmä na jeho článok 7 ods. 5,
keďže:
(1) |
Mali by sa prijať špecifikácie týkajúce sa pôvodu, kritérií čistoty a všetky ďalšie potrebné informácie, pokiaľ ide o prídavné látky v potravinách uvedené v zoznamoch Únie v prílohe II a III k nariadeniu (ES) č. 1333/2008. |
(2) |
Na tento účel by sa mali aktualizovať a do tohto nariadenia prevziať špecifikácie, ktoré sa predtým vypracovali v súvislosti s prídavnými látkami v potravinách v smernici Komisie 2008/128/ES z 22. decembra 2008, ktorou sa stanovujú osobitné kritériá čistoty týkajúce sa farbív určených na používanie v potravinách (3), v smernici Komisie 2008/84/ES z 27. augusta 2008 ustanovujúcej osobitné kritériá čistoty potravinárskych prídavných látok iných ako farbivá a sladidlá (4) a v smernici Komisie 2008/60/ES zo 17. júna 2008 ustanovujúcej osobitné kritériá čistoty týkajúce sa sladidiel na použitie v potravinách (5). V dôsledku toho by sa uvedené smernice mali zrušiť. |
(3) |
Je potrebné vziať do úvahy špecifikácie a analytické techniky stanovené v Potravinovom kódexe pripravenom Spoločným výborom odborníkov FAO/WHO pre prídavné látky v potravinách – Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives (ďalej len „JECFA“). |
(4) |
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) vyjadril svoje stanovisko k bezpečnosti kopolyméru základného metakrylátu (6) ako povlakovej látky. Uvedená prídavná látka v potravinách sa následne povolila na základe špecifických použití a pridelilo sa jej číslo E 1205. Preto by sa mali prijať špecifikácie pre uvedenú prídavnú látku. |
(5) |
Potravinové farbivá etylester kyseliny beta-apo-8'-karoténovej E 160 f, a hnedá FK (E 154), ako aj nosič bentonit obsahujúci hliník (E 558) sa podľa informácií od výrobcov potravín už viac nepoužívajú. Preto by sa súčasné špecifikácie týkajúce sa uvedených prídavných látok do potravín nemali prevziať do tohto nariadenia. |
(6) |
Úrad 10. februára 2010 vyjadril stanovisko k bezpečnosti sacharózových esterov mastných kyselín (E 473) pripravených z vinylesterov mastných kyselín (7). Súčasné špecifikácie by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť, a to predovšetkým znížením maximálnych limitov nečistôt predstavujúcich bezpečnostné riziko. |
(7) |
Špecifické kritériá čistoty, ktoré sú v súčasnosti uplatniteľné, by sa mali prispôsobiť znížením maximálnych limitov týkajúcich sa jednotlivých významných ťažkých kovov, kde je to možné, a v prípadoch, keď sú limity JECFA nižšie ako limity, ktoré sú v súčasnosti platné. Na základe uvedeného prístupu by sa mali znížiť maximálne limity kontaminantu 4-metylimidazolu v amoniakovom karamele (E 150 c), sulfátového popola v beta-karoténe [E 160 a i)], a horečnatých a alkalických solí v uhličitane vápenatom (E 170). Odchylne od uvedeného prístupu by sa malo postupovať iba v prípade prídavných látok citran trisodný [E 331 iii)] (obsah olova), karagénan (E 407) a spracovaná chaluha Euchema (E 407 a) (obsah kadmia), keďže výrobcovia vyhlásili, že súlad s prísnejšími ustanoveniami Únie, ktoré zohľadňujú limity JECFA, by nebol technicky dosiahnuteľný. Príspevok k celkovému príjmu uvedených dvoch kontaminantov (olovo a kadmium) v uvedených troch jednotlivých prídavných látkach v potravinách sa nepovažuje za významný. Naopak, v prípade fosforečnanov (E 338 – E 341 a E 450 – E 452) by sa mali určiť nové, značne nižšie hodnoty v porovnaní s hodnotami, ktoré uviedol JECFA, a to na základe nového vývoja výrobných postupov a so zohľadnením nedávnych odporúčaní úradu týkajúcich sa zníženia príjmu arzénu, najmä v anorganickej forme (8). Okrem toho by sa z bezpečnostných dôvodov malo zaviesť nové ustanovenie týkajúce sa arzénu v prípade kyseliny glutamovej (E 620). Celková bilancia uvedených úprav je na prospech spotrebiteľov, keďže maximálne limity ťažkých kovov sa vo všeobecnosti sprísňujú, a to v prípade väčšiny prídavných látok v potravinách. V špecifikáciách by mali byť zahrnuté podrobné informácie o výrobnom procese a východzích materiáloch prídavných látok v potravinách s cieľom uľahčiť akékoľvek budúce rozhodnutie podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 1333/2008. |
(8) |
V špecifikáciách by sa nemali uvádzať odkazy na organoleptické skúšky týkajúce sa chuti, keďže od kontrolných orgánov sa nemôže očakávať, aby niesli riziko spojené s ochutnávaním chemickej látky. |
(9) |
V špecifikáciách by sa nemali uvádzať odkazy na triedy, keďže takýto odkaz nemá žiadny prínos. |
(10) |
V špecifikáciách by sa nemali uvádzať odkazy na všeobecný parameter „ťažké kovy“, keďže tento parameter sa netýka toxicity, ale skôr všeobecnej analytickej metódy. Parametre týkajúce sa jednotlivých ťažkých kovov súvisia s toxicitou a sú zahrnuté v špecifikáciách. |
(11) |
Niektoré prídavné látky v potravinách sú v súčasnosti uvedené pod rôznymi názvami – karboxymetylcelulóza (E 466), sieťovaná karboxymetylcelulóza sodná (E 468), enzymaticky hydrolyzovaná karboxymetylcelulóza (E 469) a včelí vosk, biely a žltý (E 901) v rôznych ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES (9). Špecifikácie stanovené týmto nariadením by preto mali odkazovať na uvedené rôzne názvy. |
(12) |
Súčasné ustanovenia týkajúce sa polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) sú príliš všeobecné a nie sú relevantné z hľadiska bezpečnosti, preto by sa mali nahradiť maximálnymi limitmi jednotlivých PAU, ktoré sú relevantné pri prídavných látkach v potravinách – rastlinné uhlie (E 153) a mikrokryštalický vosk (E 905). Podobné maximálne limity by sa mali stanoviť pri formaldehyde v karagénane (E 407) a spracovanej chaluhe Euchema E 407 a), pri konkrétnych mikrobiologických kritériách v agare (E 406) a pri obsahu salmonella spp. v manitole [E 421 ii)] vyrábanom fermentáciou. |
(13) |
Použitie propán-2-olu (izopropanolu, izopropylalkoholu) by sa malo povoliť na výrobu prídavných látok kurkumín (E 100) and paprikový extrakt (E 160 c), v súlade so špecifikáciami JECFA, pretože toto konkrétne použitie úrad považuje za bezpečné (10). Použitie etanolu ako náhrady propán-2-olu pri výrobe gumy gellan (E 418) by sa malo povoliť v tých prípadoch, keď je konečný výrobok naďalej v súlade so všetkými ostatnými špecifikáciami a etanol sa považuje za menšie bezpečnostné riziko. |
(14) |
Mal by sa špecifikovať percentuálny podiel farbiacej látky v košenile, kyseline karmínovej, karmínoch (E 120), keďže maximálne limity sa majú uplatňovať na kvantity danej farbiacej látky. |
(15) |
Systém číslovania podkategórií karoténov (E 160 a) by sa mal aktualizovať s cieľom zosúladiť ho so systémom číslovania v Codex Alimentarius. |
(16) |
Tuhá forma kyseliny mliečnej (E 270) by sa tiež mala zahrnúť do špecifikácií, keďže sa teraz tiež môže vyrábať v tuhej forme a neexistujú obavy súvisiace s bezpečnosťou. |
(17) |
Súčasné hodnoty teploty pri úbytku sušením v súvislosti s citranom sodným [E 331 (i)] v bezvodej forme, by sa mali upraviť, pretože za podmienok uvedených v súčasnosti sa látka rozkladá. Podmienky súvisiace so sušením v prípade citranu trisodného [E 331 iii)] by sa mali tiež upraviť s cieľom zlepšiť reprodukovateľnosť metódy. |
(18) |
Súčasná hodnota špecifickej absorpcie α-tokoferolu (E 307) by sa mala upraviť a bod sublimácie kyseliny sorbovej (E 200) by sa mal nahradiť znením „skúška rozpustnosti“, keďže bod sublimácie nie je relevantný. Špecifikácia bakteriálnych zdrojov pri výrobe nizínu (E 234) a natamycínu (E 235) by sa mala aktualizovať podľa súčasnej taxonomickej nomenklatúry. |
(19) |
Keďže v súčasnosti sú dostupné nové inovačné výrobné techniky, ktorých výsledkom sú menej kontaminované prídavné látky v potravinách, prítomnosť hliníka v prídavných látkach v potravinách by sa mala obmedziť. S cieľom posilniť právnu istotu a nediskrimináciu je vhodné poskytnúť výrobcom prídavných látok v potravinách prechodné obdobie na postupné prispôsobenie uvedeným obmedzeniam. |
(20) |
Maximálne limity týkajúce sa hliníka by sa mali stanoviť pri prídavných látkach v potravinách v prípadoch, keď je to relevantné, a najmä v prípade fosforečnanov vápenatých [E 341 i) – iii)] určených na používanie v potravinách pre dojčatá a malé deti (11), ako bolo vyjadrené v príslušnom stanovisku Vedeckého výboru pre potraviny vyjadrenom 7. júna 1996 (12). V tejto súvislosti by sa mal stanoviť aj maximálny limit v prípade hliníka v citrane vápenatom (E 333). |
(21) |
Maximálne limity v prípade hliníka v prípade fosforečnanov vápenatých [E 341 i)-iii)], difosforečnanu disodného [E 450 i)] a dihydrogendifosforečnanu divápenatého [E 450 vii)] by mali byť v súlade so stanoviskom úradu z 22. mája 2008 (13). Súčasné limity by sa mali znížiť v prípadoch, keď je to technicky uskutočniteľné a keď je príspevok k celkovému príjmu hliníka významný. V tejto súvislosti by sa mali hliníkové laky jednotlivých potravinových farbív povoliť iba vtedy, ak je to potrebné z technického hľadiska. |
(22) |
Ustanovenia týkajúce sa maximálnych limitov v prípade hliníka vo fosforečnane divápenatom [E 341 ii)], fosforečnane trivápenatom [E 341 iii)] a dihydrogendifosforečnane divápenatom [E 450 vii)] by nemali spôsobiť žiadne narušenie trhu z dôvodu možného nedostatku zásob. |
(23) |
Podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 258/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa ukladajú osobitné podmienky pre dovoz guarovej gumy pochádzajúcej alebo odoslanej z Indie z dôvodu rizika kontaminácie pentachlórofenolom a dioxínmi (14), by sa stanoviť maximálne limity v prípade kontaminantu pentachlórfenol v guarovej gume (E 412). |
(24) |
Podľa odôvodnenia 48 v nariadení Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (15), sa od členských štátov žiada, aby preskúmali iné potraviny ako tie, ktoré sú zahrnuté v uvedenom nariadení, z hľadiska výskytu kontaminantu 3-MCPD, aby bolo možné zvážiť potrebu určiť maximálne hladiny týkajúce sa uvedenej látky. Francúzske orgány predložili údaje o vysokých koncentráciách 3-MCPD v prídavnej látke v potravinách glycerole (E 422) a priemernej úrovni používania tejto prídavnej látky v potravinách v rôznych kategóriách potravín. Mali by sa stanoviť maximálne limity pri 3-MCPD v tejto konkrétnej prídavnej látke v potravinách s cieľom predísť kontaminácii konečných potravín prekračujúcej prípustné množstvo, so zohľadnením faktora riedenia. |
(25) |
Na základe vývoja analytických metód by sa určité súčasné špecifikácie mali aktualizovať. Súčasná limitná hodnota „nezistiteľné“ je spojená s vývojom analytických metodológií a mala by sa nahradiť špecifickým číslom pre prídavné látky estery mono- a diglyceridov mastných kyselín (E 472 a – f), estery polyglycerolu s mastnými kyselinami (E 475) a estery propán-1,2-diolu s mastnými kyselinami (E 477). |
(26) |
Špecifikácie súvisiace s výrobným postupom by sa mali aktualizovať v prípade esterov mono- a diglyceridov mastných kyselín s kyselinou citrónovou (E 472 c), pretože používanie alkalických báz sa dnes nahrádza používaním miernejšie pôsobiacich solí. |
(27) |
Súčasné kritérium „voľné mastné kyseliny“ v prípade prídavných látok v potravinách estery mono- a diglyceridov mastných kyselín s kyselinou citrónovou (E 472 c) a estery mono- a diglyceridov mastných kyselín kyselinou mono- a diacetylvínnou (E 472 e) nie je vhodné. Malo by sa nahradiť kritériom „hodnota kyslosti“, keďže toto kritérium lepšie vyjadruje titráciou odhadovaný obsah voľných kyselinových skupín. To je v súlade so 71. správou JECFA o prídavných látkach v potravinách (16), v ktorej sa prijala takáto zmena v prípade esterov mono- a diglyceridov mastných kyselín s kyselinou mono- a diacetylvínnou (E 472 e). |
(28) |
Súčasný chybný opis prídavnej látky oxid horečnatý (E 530) by sa mal opraviť podľa informácií, ktoré predložili výrobcovia, s cieľom zosúladiť ho s Pharmacopoeia Europea (17). Súčasná maximálna hodnota redukujúcich látok v prípade prídavnej látky kyselina glukónová (E 574) by sa mal tiež aktualizovať, keďže tento limit nie je technicky uskutočniteľný. Pokiaľ ide o odhad obsahu vody v xylitole (E 967), súčasná metóda založená na „strate sušením“ by sa mala nahradiť vhodnejšou metódou. |
(29) |
Niektoré súčasné špecifikácie prídavnej látky vosk kandelila (E 902) by sa nemali prevziať do tohto nariadenia, pretože sú premenlivé. V prípade dihydrogéndifosforečnanu divápenatého [E 450 vii)] by sa súčasná položka týkajúca sa obsahu P2O5 mala opraviť. |
(30) |
Faktor výpočtu v súčasnej položke „rozbor“ v prípade taumatínu (E 957) by sa mal opraviť. Tento faktor sa má používať v Kjeldahlovej metóde na odhad celkového obsahu látky založenej na meraní dusíka. Faktor výpočtu by sa mal aktualizovať podľa uverejnenej relevantnej literatúry týkajúcej sa taumatínu (E 957). |
(31) |
Úrad zhodnotil bezpečnosť glykozidov steviolu ako sladidla a svoje stanovisko vyjadril 10. marca 2010 (18). Používanie glykozidov steviolu, ktorým bolo pridelené číslo E 960, sa následne povolilo na základe dobre vymedzených podmienok používania. Preto by sa mali prijať špecifikácie pre túto prídavnú látku. |
(32) |
V dôsledku taxonomickej zmeny by sa súčasné špecifikácie týkajúce sa východzích materiálov (kvasiniek) používaných pri výrobe erytritolu (E 968) mali aktualizovať. |
(33) |
V prípade extraktu Quillaia (E 999) by sa súčasné špecifikácie týkajúce sa pH mali upraviť s cieľom ich zosúladenia s JECFA. |
(34) |
Kombinácia kyseliny citrónovej a kyseliny fosforečnej [z ktorých je v súčasnosti každá jednotlivo povolená na používanie pri výrobe prídavnej látky polydextróza (E 1200)] by mala byť povolená v prípadoch, keď konečný výrobok naďalej spĺňa špecifikácie čistoty, keďže zlepšuje výťažok a umožňuje lepšie riadiť reakčnú kinetiku. Táto zmena a doplnenie neprináša žiadne bezpečnostné riziko. |
(35) |
Molekulová hmotnosť polymérov sa na rozdiel od malých molekúl nevyjadruje jedinou hodnotou. Daný polymér môže mať distribúciu molekúl s rôznymi hmotnosťami. Distribúcia môže závisieť od spôsobu výroby polyméru. Fyzikálne vlastnosti polymérov a reakcie súvisia s hmotnosťou a distribúciou molekúl s určitou hmotnosťou v zmesi. Skupina matematických modelov opisuje zmes rôznymi spôsobmi s cieľom objasniť distribúciu molekúl v zmesi. Spomedzi rôznych modelov, ktoré sú v dispozícii, je vo vedeckej literatúre na opis polymérov odporúčané používať priemernú molekulovú hmotnosť (weight average molecular weight – Mw) Špecifikácie polyvinylpyrolidónu (E 1201) by sa preto mali príslušným spôsobom upraviť. |
(36) |
Kritérium „Destilačné rozpätie teplôt“ v súčasnej špecifikácii propán-1,2 diolu (E 1520) vedie k protichodným záverom v porovnaní s výsledkami analýzy. Toto kritérium by sa preto malo opraviť a premenovať na „Destilačná skúška“. |
(37) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Špecifikácie potravinárskych prídavných látok
Špecifikácie potravinárskych prídavných látok vrátane farbív a sladidiel uvedených v prílohe II a III k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Zrušenie
Smernice 2008/60/ES, 2008/84/ES a 2008/128/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. decembra 2012.
Článok 3
Prechodné opatrenia
Potraviny s obsahom potravinárskych prídavných látok, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi umiestnené na trh pred 1. decembrom 2012 a ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, sa môžu uvádzať na trh až do vyčerpania zásob.
Článok 4
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. decembra 2012.
Špecifikácie stanovené v prílohe, pokiaľ ide o prídavné látky glykozidy steviolu (E 960) a kopolyméru základného metakrylátu (E 1205) sa však uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 9. marca 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2009, s. 20.
(4) Ú. v. EÚ L 253, 20.9.2008, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 158, 18.6.2008, s. 17.
(6) Pracovná skupina EFSA pre prídavné látky v potravinách a zdroje živín pridávané do potravín (Additives and Nutrient Sources added to Food – ANS); vedecké stanovisko týkajúce sa používania kopolyméru základného metakrylátu ako prídavnej látky v potravinách na žiadosť Európskej komisie. EFSA Journal (Vestník EFSA) 2010; 8(2):1513.
(7) Pracovná skupina EFSA pre prídavné látky v potravinách a zdroje živín pridávané do potravín (Additives and Nutrient Sources added to Food – ANS); vedecké stanovisko týkajúce sa bezpečnosti sacharózových esterov mastných kyselín pripravených z vinylesterov mastných kyselín a rozšírenia používania sacharózových esterov mastných kyselín v arómach na žiadosť Európske komisie. EFSA Journal (Vestník EFSA) 2010; 8(3):1512.
(8) Pracovná skupina EFSA pre kontaminanty v potravinovom reťazci (EFSA Panel on Contaminants in the Food Chain – CONTAM); vedecké stanovisko týkajúce sa arzénu v potravinách. EFSA Journal (Vestník EFSA) 2009; 7(10):1351.
(9) Ú. v. ES L 61, 18.3.1995, s. 1.
(10) Pracovná skupina EFSA pre prídavné látky v potravinách a zdroje živín pridávané do potravín (Additives and Nutrient Sources added to Food – ANS); Vedecké stanovisko k opätovnému vyhodnoteniu kurkumínu (E 100) ako prídavnej látky v potravinách. EFSA Journal (Vestník EFSA) 2010; 8(9):1679.
(11) Podľa definície v smernici Komisie 2006/125/ES z 5. decembra 2006 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 339, 6.12.2006, s. 16).
(12) Stanovisko týkajúce sa prídavných látok vo výživových prípravkoch určených na používanie v počiatočnej výžive dojčiat, následnej výžive dojčiat a výžive pre dojčatá a malé deti. Správy Vedeckého výboru pre potraviny (40. séria), s. 13 – 30, (1997).
(13) Vedecké stanovisko komisie pre prídavné látky do potravín, látky určené na aromatizáciu, pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami týkajúce sa bezpečnosti hliníka v súvislosti s príjmom prostredníctvom potravy, vypracované na žiadosť Európskej komisie. The EFSA Journal (2008) 754, 1-34.
(14) Ú. v. EÚ L 80, 26.3.2010, s. 28.
(15) Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5.
(16) Séria technických správ WHO (WHO Technical Report Series), č. 956, 2010.
(17) EP 7.0 zväzok 2, s. 2415 – 2416.
(18) EFSA Panel on Food Additives and Nutrient Sources (ANS); Scientific Opinion on the safety of steviol glycosides for the proposed uses as a food additive (Vedecké stanovisko Pracovnej skupiny pre prídavné látky v potravinách a zdroje živín pridávané do potravín k bezpečnosti glykozidov steviolu na účely navrhovaného používania ako potravinárskej prídavnej látky). The EFSA Journal (2010); 8(4):1537.
PRÍLOHA
Poznámka: etylénoxid sa nesmie používať v potravinárskych prídavných látkach na účely sterilizácie
Hliníkové laky na používanie vo farbivách iba vo výslovne uvedených prípadoch.
Definícia: |
Hliníkové (alumíniové) laky sa pripravujú reakciou farbív vyhovujúcich kritériám čistoty stanoveným v príslušnej upresňujúcej monografii s oxidom hlinitým vo vodnom prostredí. Oxid hlinitý je obvykle čerstvo pripravený nesušený materiál, ktorý sa pripravuje reakciou síranu alebo chloridu hlinitého s uhličitanom alebo hydrogenuhličitanom sodným alebo vápenatým, alebo s amoniakom. Po vytvorení laku sa výrobok prefiltruje, premyje vodou a vysuší. V konečnom výrobku sa môže nachádzať aj nezreagovaný oxid hlinitý |
Látky nerozpustné v HCl |
Najviac 0,5 % |
Látky nerozpustné v ΝaΟΗ |
Najviac 0,5 %, iba v prípade erytrozínu Ε 127 |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % (v neutrálnom prostredí) Na zodpovedajúce farbivá sa vzťahujú špecifické kritériá čistoty |
E 100 KURKUMÍN
Synonymá |
CI prírodná žltá 3; kurkumová žltá; diferoylmetán |
||||||||
Definícia |
Kurkumín sa získava extrakciou kurkumy rozpúšťadlom, t. j. extrakciou podzemkov kurkumy dlhej Curcuma longa L. Aby sa získal koncentrovaný kurkumínový prášok, extrakt sa prečisťuje kryštalizáciou. Výrobok sa v zásade skladá z kurkumínov, t. j. farbiacej látky (1,7–bis(4–hydroxy–3–metoxyfenyl)hepta–1,6–dién–3,5–diónu) a jej dvoch desmetoxyderivátov v rôznych pomeroch. Môžu byť prítomné menšie množstvá olejov a živíc, ktoré sa v kurkume prirodzene vyskytujú. Kurkumín sa tiež používa v hliníkovom laku; obsah hliníka je menej ako 30 %. Pri extrakcii sa môžu sa použiť iba tieto rozpúšťadlá: octan etylnatý, acetón, oxid uhličitý, dichlórmetán, n–butanol, metanol, etanol, hexán, propán-2-ol |
||||||||
Číslo C.I. |
75300 |
||||||||
EINECS |
207-280-5 |
||||||||
Chemický názov |
|
||||||||
Chemický vzorec |
|
||||||||
Molekulová hmotnosť |
|
|
|
||||||
Rozbor |
Najmenej 90 % celkového obsahu farbiva
|
||||||||
Opis |
Oranžovožltý kryštalický prášok |
||||||||
Identifikácia |
|||||||||
Spektrometria |
Maximum v etanole pri cca 426 nm |
||||||||
Rozpätie bodu topenia |
179 °C – 182 °C |
||||||||
Čistota |
|||||||||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Etylacetát |
Najviac 50 mg/kg jednotlivo alebo v kombinácii |
|||||||
Acetón |
|||||||||
n–butanol |
|||||||||
Metanol |
|||||||||
Etanol |
|||||||||
Hexán |
|||||||||
Propán-2-ol |
|||||||||
Dichlórmetán: najviac 10 mg/kg |
|||||||||
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
||||||||
Olovo |
Najviac 10 mg/kg |
||||||||
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
||||||||
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 101 i) RIBOFLAVÍN
Synonymá |
Laktoflavín; |
|
Definícia |
||
Číslo C.I. |
|
|
EINECS |
201-507-1 |
|
Chemický názov |
7,8–dimetyl–10–(D–ribo–2,3,4,5–tetrahydroxypentyl)benzo(g)pteridín–2,4(3H,10H)–dión; 7,8–dimetyl–10–(1′–D–ribityl)isoalloxazín |
|
Chemický vzorec |
C17H20N4O6 |
|
Molekulová hmotnosť |
376,37 |
|
Rozbor |
Najmenej 98 % na bezvodej báze
|
|
Opis |
Žltý až oranžovožltý kryštalický prášok s nepatrným zápachom |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Pomer A375/A267 je medzi 0,31 a 0,33 |
vo vodnom roztoku |
Pomer A444/A267 je medzi 0,36 a 0,39 |
||
Maximum vo vode pri cca 375 nm |
||
Optická otáčavosť |
[α]D 20 medzi – 115° a – 140° v 0,05N roztoku hydroxidu sodného |
|
Čistota |
||
Strata sušením |
Najviac 1,5 % (105 °C, 4 hod.) |
|
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
|
Primárne aromatické amíny |
Najviac 100 mg/kg (vypočítané ako anilín) |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 101 ii) RIBOFLAVÍN–5′–FOSFÁT
Synonymá |
Riboflavín–5′–fosfát sodný |
|
Definícia |
Tieto špecifikáciesa týkajú riboflavínu–5′–fosfátu s menšími množstvami voľného riboflavínu a riboflavín difosfátu |
|
Číslo C.I. |
|
|
EINECS |
204-988-6 |
|
Chemický názov |
(2R,3R,4S)-5-(3′)10′-dihydro-7′,8′-dimetyl-2′,4'-dioxo-10′-benzo[γ]pteridinyl)-2,3,4-trihydroxy-pentylfosfát sodný; monosodná soľ 5′– monofosfátesteru riboflavínu |
|
Chemický vzorec |
Pre dihydrátovú formu: C17H20N4NaO9P · 2H2O |
|
Pre anhydridovú formu: C17H20N4NaO9P |
||
Molekulová hmotnosť |
514,36 |
|
Rozbor |
Obsah najmenej 95 % všetkých farbiacich látok prepočítaný na C17H20N4NaO9P.2H2O
|
|
Opis |
Žltý až oranžový kryštalický hygroskopický prášok s nepatrným zápachom |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Pomer A375/A267 je medzi 0,30 a 0,34 |
vo vodnom roztoku |
Pomer A444/A267 je medzi 0,35 a 0,40 |
||
Maximum vo vode pri cca 375 nm |
||
Optická otáčavosť |
[α]D 20 medzi + 38° a + 42° v 5-molárnom roztoku HCl |
|
Čistota |
||
Strata sušením |
Najviac 8 % (100 °C, 5 hodín vo vákuu nad P2O5) pre dihydrátovú formu |
|
Sulfátový popol |
Najviac 25 % |
|
Anorganické fosforečnany |
Najviac 1,0 % (vypočítané ako PO4 na bezvodej báze) |
|
Vedľajšie farebné látky |
Riboflavín (voľný): najviac 6 % Riboflavín difosfát: najviac 6 % |
|
Primárne aromatické amíny |
Najviac 70 mg/kg (prepočítané ako anilín) |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 102 TARTRAZÍN
Synonymá |
CI potravinárska žltá 4 |
Definícia |
Tartrazín sa pripravuje z kyseliny 4-aminobenzénsulfónovej, ktorá sa diazotizuje kyselinou chlorovodíkovou a dusitanom sodným. Diazozlúčenina sa potom spojí s kyselinou 4,5-dihydro-5 –oxo-1-(4-sulfofenyl)-1-H-pyrazol-3-karboxylovou alebo metylesterom, etylesterom alebo so soľou tejto karboxylovej kyseliny. Výsledné farbivo sa čistí a izoluje vo forme sodnej soli. Tartrazín sa v podstate skladá z 5–hydroxy–1–(4–sulfónatfenyl)–4–(4–sulfónatfenylazo)–H–pyrazol–3–karboxylátu trisodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Tartrazín sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
19140 |
EINECS |
217-699-5 |
Chemický názov |
5–hydroxy–1–(4–sulfónanofenyl)–4–(4–sulfónanofenylazo)–H–pyrazol–3–karboxylát trisodný |
Chemický vzorec |
C16H9N4Na3O9S2 |
Molekulová hmotnosť |
534,37 |
Rozbor |
Najmenej 85 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Bledo oranžový prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Žltý |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 426 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 1,0 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
kyselina 4–hydrazinobenzén sulfónová |
Celkovo najviac 0,5 % |
4–aminobenzén–1–sulfónová kyselina |
|
kyselina 5-oxo-1-(4-sulfofenyl)-2-pyrazo-lín-3-karboxylová |
|
kyselina 4,4′-diazoaminodi(benzénsulfónová) |
|
kyselina tetrahydroxyjantarová |
|
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 104 CHINOLÍNOVÁ ŽLTÁ
Synonymá |
CI potravinárska žltá 13 |
||||||
Definícia |
Chinolínová žltá sa pripravuje sulfonáciou 2-(2-chinolyl)indan-1,3-diónu alebo zmesi, ktorá obsahuje približne dve tretiny 2-(2-chinolyl)indan-1,3-diónu a jednu tretinu 2-(2-(6-metylchinolyl))indan-1,3-diónu. Chinolínová žltá sa v podstate skladá zo sodných solí zmesi disulfónanov (predovšetkým), monosulfónanov a trisulfónanov uvedenej zlúčeniny a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Chinolínová žltá sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
||||||
Číslo C.I. |
47005 |
||||||
EINECS |
305-897-5 |
||||||
Chemický názov |
Disodná soľ disulfónanov 2–(2–chinolyl) indan–1,3–diónu (základná zložka) |
||||||
Chemický vzorec |
C18H9N Na2O8S2 (základná zložka) |
||||||
Molekulová hmotnosť |
477,38 (základná zložka) |
||||||
Rozbor |
Najmenej 70 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ Chinolínová žltá musí mať toto zloženie: Z celkových prítomných farebných látok je:
|
||||||
Opis |
Žltý prášok alebo zrnká |
||||||
Vzhľad vodného roztoku |
Žltý |
||||||
Identifikácia |
|||||||
Spektrometria |
Maximum vo vodnom roztoku kyseliny octovej s pH 5 pri cca 411 nm |
||||||
Čistota |
|||||||
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
||||||
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 4,0 % |
||||||
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
||||||
2–metylchinolín |
Spolu najviac 0,5 % |
||||||
kyselina 2–metylchinolín–sulfónová |
|||||||
kyselina ftalová |
|||||||
2,6–dimetylchinolín |
|||||||
kyselina 2,6–dimetylchinolín–sulfónová |
|||||||
2–(2–chinolyl)indan–1,3–dión |
Najviac 4 mg/kg |
||||||
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
||||||
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
||||||
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
||||||
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
||||||
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
||||||
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 110 ŽLTÁ FCF
Synonymá |
CI potravinárska žltá 3; oranžová žltá S |
Definícia |
Žltá FCF sa v podstate skladá z dinátrium-2-hydroxy-1-(4-sulfonátofenylayo)naftalén-6-sulfonátu a vedľajších farbív spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Sunset Yellow FCF sa vyrába diazotizovaním kyseliny 4-aminobenzénsulfónovej s použitím kyseliny chlorovodíkovej a dusitanu sodného alebo kyseliny sírovej a dusitanu sodného. Diazozlúčenina zreaguje s kyselinou 6–hydroxy–2–naftalénsulfónovou. Farbivo je izolované ako sodná soľ a vysušené. Žltá FCF sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
15985 |
EINECS |
220-491-7 |
Chemický názov |
Dinátrium 2-hydroxy-1-(4-sulfonátofenyldiazenyl)naftalén-6-disulfonát |
Chemický vzorec |
C16H10N2Na2O7S2 |
Molekulová hmotnosť |
452,37 |
Rozbor |
Najmenej 85 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Oranžovo-červený prášok alebo granuly |
Vzhľad vodného roztoku |
Oranžový |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 485 nm pri pH 7 |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 5,0 % |
1-(fenyldiazenyl)-2-naftalenol (Sudan I) |
Najviac 0,5 mg/kg |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
4–aminobenzén–1–sulfónová kyselina |
Spolu najviac 0,5 % |
kyselina 3–hydroxynaftalén–2,7–disulfónová |
|
kyselina 6–hydroxynaftalén-2–sulfónová |
|
kyselina 7–hydroxynaftalén-1,3–disulfónová |
|
kyselina 4,4′-diazoaminodi(benzénsulfónová) |
|
kyselina 6,6′-oxydi(naftalén-2-sulfónová) |
|
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 120 KOŠENILA, KYSELINA KARMÍNOVÁ, KARMÍNY
Synonymá |
CI prírodná červená 4 |
Definícia |
Karmíny a kyselina karmínová sa získavajú z vodných, vodnoalkoholických alebo alkoholických extraktov košenily, pozostávajúcich zo sušených tiel samičiek hmyzu Dactylopius coccus Costa. Farebným základom je kyselina karmínová. Môžu sa vytvárať hliníkové laky kyseliny karmínovej (karmíny), v ktorých sa predpokladá prítomnosť hliníka a kyseliny karmínovej v molárnom pomere 1 : 2. V komerčných výrobkoch je prítomná farebná podstata spolu s amónnymi, vápenatými, draselnými alebo sodnými katiónmi, jednotlivo alebo v kombináciách, a tieto katióny môžu byť aj v prebytku. Komerčné výrobky tiež môžu obsahovať bielkovinový materiál z pôvodného hmyzu, a takisto môžu obsahovať voľné karmíny alebo malé zvyšky neviazaných katiónov hlinitých |
Číslo C.I. |
75470 |
EINECS |
Košenila: 215-680-6; kyselina karmínová: 215-023-3; karmíny: 215-724-4 |
Chemický názov |
7–β–D–glukopyranosyl–3,5,6,8–tetrahydroxy–1–metyl–9,10–dixoantracén–2–karboxylová kyselina (kyselina karmínová); karmín je hydratovaný hliníkový chelát tejto kyseliny |
Chemický vzorec |
C22H20O13 (kyselina karmínová) |
Molekulová hmotnosť |
492,39 (kyselina karmínová) |
Rozbor |
Najmenej 2,0 % kyseliny karmínovej v extraktoch obsahujúcich kyselinu karmínovú; najmenej 50 % kyseliny karmínovej v chelátoch |
Opis |
Červená až tmavo červená, drobivá pevná látka alebo prášok. Extrakt košenily je všeobecne tmavo červená kvapalina, ale môže sa tiež vysušiť na prášok |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vodnom roztoku amoniaku pri cca 518 nm Kyselina karmínová má maximum v zriedenej kyseline chlorovodíkovej pri cca 494 nm Kyselina karmínová má |
Čistota |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 122 AZORUBÍN, KARMOIZÍN
Synonymá |
CI potravinárska červená 3 |
Definícia |
Azorubín sa v podstate skladá z 4–hydroxy–3–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén–1–sulfónanu disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Azorubín sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
14720 |
EINECS |
222-657-4 |
Chemický názov |
4–hydroxy–3–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén–1–sulfónan disodný |
Chemický vzorec |
C20H12N2Na2O7S2 |
Molekulová hmotnosť |
502,44 |
Rozbor |
Najmenej 85 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Červený až gaštanovo hnedý prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Červený |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 516 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 1 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
kyselina 4–aminonaftalén–1–sulfónová |
Spolu najviac 0,5 % |
kyselina 4–hydroxynaftalén–1–sulfónová |
|
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (vypočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 123 AMARANT
Synonymá |
CI potravinárska červená 9 |
Definícia |
Amarant sa v podstate skladá z 2–hydroxy–1–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén-3,6-disulfónanu trisodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Amarant sa vyrába zreagovaním kyseliny 4-amino-1-naftalénsulfónovej s kyselinou 3-hydroxy-2,7-naftaléndisulfónovou. Amarant sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
16185 |
EINECS |
213-022-2 |
Chemický názov |
2–hydroxy–1–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén-3,6-disulfónan trisodný |
Chemický vzorec |
C20H11N2Na3O10S3 |
Molekulová hmotnosť |
604,48 |
Rozbor |
Najmenej 85 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Červenohnedý prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Červený |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 520 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 3,0 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
kyselina 4–aminonaftalén–1–sulfónová |
Spolu najviac 0,5 % |
kyselina 3–hydroxynaftalén–2,7–disulfónová |
|
kyselina 6–hydroxynaftalén-2–sulfónová |
|
kyselina 7–hydroxynaftalén-1,3–disulfónová |
|
kyselina 7–hydroxynaftalén–1,3,6–trisulfónová |
|
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (vypočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 124 PONCEAU 4R, KOŠENILOVÁ ČERVEŇ A
Synonymá |
CI potravinárska červená 7; New Coccine |
Definícia |
Ponceau 4R sa v podstate skladá z 2–hydroxy–1–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén-6,8-disulfónanu trisodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Ponceau 4R sa vyrába zlúčením diazotovanej kyseliny naftionovej s G kyselinou (kyselinou 2-naftol-6,8- disulfónovou) a premenou zlúčeného produktu na trisodnú soľ. Farbivo ponceau 4R sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
16255 |
EINECS |
220-036-2 |
Chemický názov |
2–hydroxy–1–(4–sulfónano–1–naftylazo) naftalén-6,8-disulfónan trisodný |
Chemický vzorec |
C20H11N2Na3O10S3 |
Molekulová hmotnosť |
604,48 |
Rozbor |
Najmenej 80 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Červenavý prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Červený |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 505 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 1,0 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
kyselina 4–aminonaftalén–1–sulfónová |
Spolu najviac 0,5 % |
kyselina 7–hydroxynaftalén-1,3–disulfónová |
|
kyselina 3–hydroxynaftalén–2,7–disulfónová |
|
kyselina 6–hydroxynaftalén-2–sulfónová |
|
kyselina 7–hydroxynaftalén–1,3,6–trisulfónová |
|
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 127 ERYTROZÍN
Synonymá |
CI potravinárska červená 14 |
Definícia |
Erytrozín sa v podstate skladá z monohydrátu 2-(2,4,5,7-tetrajodo-3-oxido-6-oxoxantén-9-yl) benzoátu disodného a vedľajších farebných látok spolu s vodou, chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Erytrozín sa vyrába jodáciou fluoresceínu, kondenzačného produktu rezorcinolu a anhydridu kyseliny ftalovej. Erytrozín sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
45430 |
EINECS |
240-474-8 |
Chemický názov |
Monohydrát 2-(2,4,5,7-tetrajodo-3-oxido-6-oxoxantén-9-yl) benzoátu disodného |
Chemický vzorec |
C20H6I4Na2O5 H2O |
Molekulová hmotnosť |
897,88 |
Rozbor |
Najmenej 87 % celkových farebných látok, vypočítané ako bezvodá sodná soľ
|
Opis |
Červený prášok alebo zrnká. |
Vzhľad vodného roztoku |
Červený |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 526 nm pri pH 7 |
Čistota |
|
Anorganické jodidy |
Najviac 0,1 % (vypočítané ako jodid sodný) |
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky (okrem fluoresceínu) |
Najviac 4,0 % |
Fluoresceín |
Najviac 20 mg/kg |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
tri–jodoresorcinol |
Najviac 0,2 % |
kyselina 2–(2,4–dihydroxy–3,5–dijodobenzoyl) benzoová |
Najviac 0,2 % |
Látky extrahovateľné éterom |
Z roztoku s pH 7 až 8, najviac 0,2 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 129 ČERVENÁ ALLURA AC
Synonymá |
CI potravinárska červená 17 |
Definícia |
Červená Allura AC sa v podstate skladá z 2-hydroxy-1-(2-metoxy-5-metyl-4-sulfónano-fenylazo)-naftalén-6-sulfónanu disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Allura Red AC sa vyrába zlúčením diazotizovanej kyseliny 5-amino-4-metoxy-2-toluénsulfónovej s kyselinou 6-hydroxy-2-naftalén sulfónovou. Červená Allura AC sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
16035 |
EINECS |
247-368-0 |
Chemický názov |
2-hydroxy-1-(2-metoxy-5-metyl-4-sulfónano-fenylazo)-naftalén-6-sulfónan disodný |
Chemický vzorec |
C18H14N2Na2O8S2 |
Molekulová hmotnosť |
496,42 |
Rozbor |
Najmenej 85 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Tmavočervený prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Červený |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 504 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 3,0 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
Kyselina 6-hydroxy-2-naftalén sulfónová, sodná soľ |
Najviac 0,3 % |
Kyselina 4-amino-5-metoxy-2-metylbenzén sulfónová |
Najviac 0,2 % |
Disodná soľ kyseliny 6,6-oxybis(2–naftalénsulfónovej ) |
Najviac 1,0 % |
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Z roztoku s pH 7 najviac 0,2 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 131 PATENTNÁ MODRÁ V
Synonymá |
CI potravinárska modrá 5 |
Definícia |
Patentná modrá V, CI potravinárska modrá V v podstate pozostáva z vápenatej alebo sodnej zlúčeniny vnútornej soli [4-(α-(4-dietylaminofenyl)-5-hydroxy-2,4-disulfofenylmetylidén)2,5-cyklohexadién-1-ylidén]dietylamónium- hydroxidu a vedľajších farbiacich látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným a/alebo síranom vápenatým ako hlavnými bezfarebnými zložkami. Povoľuje sa aj draselná soľ |
Číslo C.I. |
42051 |
EINECS |
222-573-8 |
Chemický názov |
Zlúčenina vápnika alebo sodíka s vnútornou soľou [4-(α-(4-dietylaminofenyl)-5-hydroxy-2,4-disulfofenyl-metylidén)-2,5-cyklohexadién-1-ylidén] dietylamonného hydroxidu |
Chemický vzorec |
Zlúčenina vápnika: C27H31N2O7S2Ca1/2 Zlúčenina sodíka: C27H31N2O7S2Na |
Molekulová hmotnosť |
Zlúčenina vápnika: 579,72 Zlúčenina sodíka: 582,67 |
Rozbor |
Najmenej 85 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Tmavomodrý prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Modrý |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri 638 nm s pH 5 |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 2,0 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
3–hydroxy–benzaldehyd |
Spolu najviac 0,5 % |
kyselina 3-hydroxy-benzoová |
|
kyselina 3-hydroxy-4-sulfobenzoová |
|
N,N-dietylamino-benzén kyseliny sulfónovej |
|
Leukobáza |
Najviac 4,0 % |
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Z roztoku s pH 5 najviac 0,2 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 132 INDIGOTÍN, INDIGOKARMÍN
Synonymá |
CI potravinárska modrá 1 |
Definícia |
Indigotín sa v podstate skladá zo zmesi 3,3′-dioxo–2,2′-bi-indolylidén-5,5′-disulfónanu disodného a 3,3′-dioxo-2,2′-bi-indolylidén-5,7′-disulfónanu disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Indigotín sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli. Indigokarmín sa získava sulfonáciou indiga. Dosiahne sa zohriatím indiga (alebo indigovej pasty) za prítomnosti kyseliny sírovej. Farbivo sa izoluje a čistí |
Číslo C.I. |
73015 |
EINECS |
212-728-8 |
Chemický názov |
3,3′-dioxo-2,2′-bi-indolyliden-5,5′-disulfónan disodný |
Chemický vzorec |
C16H8N2Na2O8S2 |
Molekulová hmotnosť |
466,36 |
Rozbor |
Najmenej 85 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ; 3,3′-dioxo-2,2′-bi–indolyliden-5,7′-disulfónan disodný najviac 18 %
|
Opis |
Tmavomodrý prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Modrý |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 610 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Okrem 3,3′-dioxo–2,2′-bi-indolylidén-5,7′-disulfónanu disodného: najviac 1,0 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
kyselina isatín–5–sulfónová |
Spolu najviac 0,5 % |
kyselina 5–sulfoantranilová |
|
kyselina antranilová |
|
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 133 BRILANTNÁ MODRÁ FCF
Synonymá |
CI potravinárska modrá 2 |
Definícia |
Brilantná modrá FCF sa v podstate skladá z α-(4-(N-etyl-3-sulfónanobenzylamino) fenyl-α-(4-N-etyl-3-sulfónanobenzylamino)–cyklohexa-2,5-diénylidén) toluén-2-sulfónanu disodného a jeho izomérov a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Farbivo brilantná modrá FCF sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
42090 |
EINECS |
223-339-8 |
Chemický názov |
α-(4-(N-etyl-3-sulfónanobenzylamino) fenyl-α-(4-N-etyl-3-sulfónanobenzylamino) cyklohexa–2,5-diénylidén) toluén-2-sulfónan disodný |
Chemický vzorec |
C37H34N2Na2O9S3 |
Molekulová hmotnosť |
792,84 |
Rozbor |
Najmenej 85 % celkových farebných látok, vypočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Červenkasto modrý prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Modrý |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 630 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 6,0 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
suma 2-,3- a 4-formylbenzén–sulfónových kyselín |
Najviac 1,5 % |
3-((etyl)(4-sulfofenyl)amino) metyl benzén kyseliny sulfónovej |
Najviac 0,3 % |
Leukobáza |
Najviac 5,0 % |
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (vypočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % pri pH 7 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 140 i) CHLOROFYLY
Synonymá |
CI prírodná zelená 3; horečnatý chlorofyl; horečnatý feofytín |
|
Definícia |
Chlorofyly sa získavajú extrakciou rozpúšťadlom z druhov jedlého rastlinného materiálu, trávy, lucerny a žihľavy. Počas postupného odstraňovania rozpúšťadla sa môže prirodzene prítomný komplexne viazaný horčík z chlorofylov celkovo alebo čiastočne odstrániť, aby vznikli zodpovedajúce feofytíny. Základnými farebnými látkami sú feofytíny a chlorofyly horčíka. Extrahovaný výrobok, z ktorého sa odstránilo rozpúšťadlo, obsahuje iné pigmenty, ako sú karotenoidy, ako aj oleje, tuky a vosky pochádzajúce z východzieho materiálu. Pri extrakcii sa môžu použiť iba tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, dichlormetán, oxid uhličitý, metanol, etanol, propán-2-ol a hexán |
|
Číslo C.I. |
75810 |
|
EINECS |
Chlorofyly: 215-800-7, chlorofyl a: 207-536-6, Chlorofyl b: 208-272-4 |
|
Chemický názov |
Hlavnými farebnými látkami sú: Fytyl-(132R,17S,18S)-3-(8-etyl-132-metoxykarbonyl-2,7,12,18-tetrametyl-13′-oxo-3-vinyl-131-132-17,18–tetrahydrocyklopenta-[an]-porfyrín-17-yl)-propionan (feofytín a) alebo ako komplex horčíka (chlorofyl a) Fytyl-(132R,17S,18S)-3-(8-etyl-7-formyl-132–metoxykarbonyl-2,12,18-trimetyl-13′-oxo-3-vinyl-131-132-17,18-tetrahydrocyklopenta-[an]-porfyrín-17-yl)-propionan (feofytín b) alebo ako komplex horčíka (chlorofyl b) |
|
Chemický vzorec |
Chlorofyl a (komplex horčíka): C55H72MgN4O5 Chlorofyl a: C55H74N4O5 Chlorofyl b (komplex horčíka): C55H70MgN4O6 Chlorofyl b: C55H72N4O6 |
|
Molekulová hmotnosť |
Chlorofyl a (komplex horčíka): 893,51 Chlorofyl a: 871,22 Chlorofyl b (komplex horčíka): 907,49 Chlorofyl b: 885,20 |
|
Rozbor |
Najmenej 10 % celkových koordinovaných chlorofylov a ich komplexov s horčíkom
|
|
Opis |
Voskovitá pevná látka, farebne sa meniaca od olivovo zelenej do tmavozelenej podla obsahu komplexne viazaného horčíka |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Maximum v chloroforme pri cca 409 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Acetón |
Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii |
Metyletylketón |
||
Metanol |
||
Etanol |
||
Propán-2-ol |
||
Hexán |
||
Dichlórmetán: |
Najviac 10 mg/kg |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 140 ii) CHLOROFYLÍNY
Synonymá |
CI prírodná zelená 5; sodný chlorofylín; draselný chlorofylín |
|||||
Definícia |
Alkalické soli chlorofylínov sa získavajú zmydelňovaním rozpúšťadlových extraktov z druhov jedlého rastlinného materiálu, trávy, lucerny a žihľavy. Zmydelňovanie odstraňuje metyl a fytol esterové skupiny a môže čiastočne štiepiť cyklopentenylový kruh. Kyslé skupiny sú neutralizované, aby sa vytvorili draselné a/alebo sodné soli. Pri extrakcii sa môžu použiť iba tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, dichlórmetán, oxid uhličitý, metanol, etanol, propán-2-ol a hexán |
|||||
Číslo C.I. |
75815 |
|||||
EINECS |
287-483-3 |
|||||
Chemický názov |
Hlavnými farebnými látkami sú vo svojich kyslých formách:
V závislosti od stupňa hydrolýzy môže byť cyklopentenylový kruh štiepený a ako výsledok vzniká tretí funkčný karboxyl. Môžu byť prítomné aj komplexy horčíka. |
|||||
Chemický vzorec |
Chlorofylín a (kyslá forma): C34H34N4O5 Chlorofylín b (kyslá forma): C34H32N4O6 |
|||||
Molekulová hmotnosť |
Chlorofylín a: 578,68 Chlorofylín b: 592,66 Pokiaľ sa odštiepi cyklopentenylový kruh, môže sa hmotnosť každého zvýšiť o 18 daltonov. |
|||||
Rozbor |
Najmenej 95 % celkových chlorofylínov vo vzorke sušenej jednu hodinu pri cca 100 °C.
|
|||||
Opis |
Tmavozelený až modročierny prášok |
|||||
Identifikácia |
||||||
Spektrometria |
Maximum vo vodnom fosforečnanovom tlmivom roztoku s pH 9 pri cca 405 nm a pri cca 653 nm |
|||||
Čistota |
||||||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Acetón |
Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii |
||||
Metyletylketón |
||||||
Metanol |
||||||
Etanol |
||||||
Propán-2-ol |
||||||
Hexán |
||||||
Dichlórmetán: |
najviac 10 mg/kg |
|||||
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|||||
Olovo |
Najviac 10 mg/kg |
|||||
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|||||
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 141 i) MEĎNATÉ KOMPLEXY CHLOROFYLOV
Synonymá |
CI prírodná zelená 3; meďnatý chlorofyl; meďnatý feofytín |
|
Definícia |
Meďnaté chlorofyly sa získavajú pridaním soli medi k látke získanej extrakciou rozpúšťadlom z druhov jedlého rastlinného materiálu, trávy, lucerny a žihľavy. Výrobok, z ktorého sa odstránilo rozpúšťadlo, obsahuje iné pigmenty, ako sú karotenoidy, a tiež tuky a vosky pochádzajúce z východzieho materiálu. Základné farebné látky sú feofytíny medi. Pri extrakcii sa môžu použiť iba tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, dichlórmetán, oxid uhličitý, metanol, etanol, propán-2-ol a hexán. |
|
Číslo C.I. |
75810 |
|
EINECS |
Meďnatý chlorofyl a: 239-830-5; meďnatý chlorofyl b: 246-020-5 |
|
Chemický názov |
[Fytyl-(132R,17S,18S)-3-(8-etyl-132-metoxykarbonyl-2,7,12,18-tetrametyl-13′-oxo-3-vinyl-131-132-17,18-tetrahydrocyklopenta[an]-porfyrín-17-yl)propionan] meď (II) (meďnatý chlorofyl a) [Fytyl-(132R,17S,18S)-3-(8-etyl-7-formyl-132-metoxykarbonyl-2,12,18-trimetyl-13′-oxo-3-vinyl-131-132-17,18-tetrahydrocyklopenta[an]-porfyrín-17-yl)propionan] meď (II) (meďnatý chlorofyl b) |
|
Chemický vzorec |
Meďnatý chlorofyl a: C55H72Cu N4O5 Meďnatý chlorofyl b: C55H70Cu N4O6 |
|
Molekulová hmotnosť |
Meďnatý chlorofyl a: 932,75 Meďnatý chlorofyl b: 946,73 |
|
Rozbor |
Najmenej 10 % celkových meďnatých chlorofylov.
|
|
Opis |
Voskovitá pevná látka, farebne premenlivá od modrozelenej do tmavozelenej v závislosti od pôvodného materiálu |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Maximum v chloroforme pri cca 422 nm a pri cca 652 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Acetón |
Najviac 50 mg/kg jednotlivo alebo v kombinácii |
Metyletylketón |
||
Metanol |
||
Etanol |
||
Propán-2-ol |
||
Hexán |
||
Dichlórmetán: |
Najviac 10 mg/kg |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
|
Ióny medi |
Najviac 200 mg/kg |
|
Meď celkovo |
Najviac 8,0 % celkových feofytínov medi |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 141 ii) MEĎNATÉ KOMPLEXY CHLOROFYLÍNOV
Synonymá |
Sodná soľ meďnatého chlorofylínu; draselná soľ meďnatého chlorofylínu; CI prírodná zelená 5 |
|
Definícia |
Alkalické soli meďnatých chlorofylínov sa získavajú prídavkom medi k výrobku získanému zmydelňovaním rozpúšťadlového extraktu z druhov jedlého rastlinného materiálu, trávy, lucerny a žihľavy. Zmydelňovanie odstraňuje metyl a fytol esterové skupiny a môže čiastočne štiepiť cyklopentenylový kruh. Po pridaní medi k prečisteným chlorofylínom sú neutralizované kyslé skupiny, aby sa vytvorili draselné a/alebo sodné soli. Pri extrakcii sa môžu sa použiť iba tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, dichlórmetán, oxid uhličitý, metanol, etanol, propán-2-ol a hexán |
|
Číslo C.I. |
75815 |
|
EINECS |
|
|
Chemický názov |
Hlavnými farbiacimi látkami vo svojich kyslých formách sú: meďnatý komplex 3-(10-karboxylát-4-etyl-1,3,5,8-tetrametyl-9-oxo-2-vinylforbín-7-yl)propionátu (meďnatý chlorofylín a) a meďnatý komplex 3-(10-karboxylát-4-etyl-3-formyl-1,5,8-trimetyl-9-oxo-2-vinylforbín-7-yl)propionátu (meďnatý chlorofylín b) |
|
Chemický vzorec |
Meďnatý chlorofylín a (kyslá forma): C34H32Cu N4O5 Meďnatý chlorofylín b (kyslá forma): C34H30Cu N4O6 |
|
Molekulová hmotnosť |
Meďnatý chlorofylín a: 640,20 Meďnatý chlorofylín b: 654,18 Pokiaľ sa odštiepi cyklopentenylový kruh, môže sa hmotnosť každého zvýšiť o 18 daltonov |
|
Rozbor |
Najmenej 95 % celkových meďnatých chlorofylínov vo vzorke sušenej jednu hodinu pri 100 °C.
|
|
Opis |
Tmavozelený až modročierny prášok |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Maximum vo vodnom fosforečnanovom tlmivom roztoku s pH 7,5 pri cca 405 nm a pri cca 630 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Acetón |
Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii |
Metyletylketón |
||
Metanol |
||
Etanol |
||
Propán-2-ol |
||
Hexán |
||
Dichlórmetán: |
Najviac 10 mg/kg |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
|
Ióny medi |
Najviac 200 mg/kg |
|
Meď celkovo |
Najviac 8,0 % celkových meďnatých chlorofylínov |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 142 ZELENÁ S
Synonymá |
CI potravinárska zelená 4, brilantná zelená BS |
Definícia |
Zelená S sa v podstate skladá z N-4[[4-(dimetylamino)fenyl]-2-hydroxy-3,6-disulfo-1-naftalényl)metylen]-2,5-cyklohexadién-1-yliden]-N-metylmetánamínia sodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Farbivo zelená S sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
44090 |
EINECS |
221-409-2 |
Chemický názov |
N-[4-[[4-(dimetylamíno)fenyl]-2-hydroxy-3,6-disulfo-1-naftalényl)metylen]-2,5-cyklohexadién-1-yliden]-N-metylmetánamínium sodný 5-[4-(dimetylamino)-α-(4-dimetyliminocyklohexa-2,5-diényliden)benzyl]-6-hydroxy-7-sulfónano-naftalén)-2-sulfónan sodný (alternatívny chemický názov) |
Chemický vzorec |
C27H25N2NaO7S2 |
Molekulová hmotnosť |
576,63 |
Rozbor |
Najmenej 80 % farebných látok celkovo, prepočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Tmavomodrý alebo tmavozelený prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Modrý alebo zelený |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 632 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 1,0 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
4,4′-bis(dimetylamino)-benzhydrylalkohol |
Najviac 0,1 % |
4,4′-bis(dimetylamino)-benzofenon |
Najviac 0,1 % |
kyselina 3-hydroxynaftalén-2,7-disulfónová |
Najviac 0,2 % |
Leukobáza |
Najviac 5,0 % |
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 150a OBYČAJNÝ KARAMEL
Synonymá |
Kaustický karamel |
Definícia |
Obyčajný karamel sa pripravuje riadeným tepelným spracovaním sacharidov (komerčne dostupných výživových sladidiel potravinárskej čistoty, ktorými sú monoméry glukózy a fruktózy a/alebo ich polyméry, napríklad glukózové sirupy, sacharóza a/alebo sirupy invertného cukru a dextrózy). Na podporenie karamelizácie sa môžu použiť kyseliny, zásady a soli s výnimkou zlúčenín amoniaku a siričitanov |
Číslo C.I. |
|
EINECS |
232-435-9 |
Chemický názov |
|
Chemický vzorec |
|
Molekulová hmotnosť |
|
Rozbor |
|
Opis |
Tmavohnedé až čierne kvapaliny alebo pevné látky |
Identifikácia |
|
Čistota |
|
Farbivo viazané na DEAE celulózu |
Najviac 50 % |
Farbivo viazané na fosforylcelulózu |
Najviac 50 % |
Intenzita farby (1) |
0,01 – 0,12 |
Celkový obsah dusíka |
Najviac 0,1 % |
Celkový obsah síry |
Najviac 0,2 % |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 150b KAUSTICKÝ SULFITOVÝ KARAMEL
Synonymá |
|
Definícia |
Kaustický sulfitový karamel sa pripravuje riadeným tepelným spracovaním sacharidov (komerčne dostupných výživných sladidiel potravinárskej čistoty, ktorými sú monoméry glukózy a fruktózy a/alebo ich polyméry, napríklad glukózové sirupy, sacharóza a/alebo sirupy invertného cukru a dextróza) s kyselinami alebo zásadami, alebo bez nich, v prítomnosti siričitanových zlúčenín (kyselina siričitá, siričitan draselný, disiričitan draselný, siričitan sodný a disiričitan sodný); nepoužívajú sa žiadne zlúčeniny amoniaku |
Číslo C.I. |
|
EINECS |
232-435-9 |
Chemický názov |
|
Chemický vzorec |
|
Molekulová hmotnosť |
|
Rozbor |
|
Opis |
Tmavohnedé až čierne kvapaliny alebo pevné látky |
Identifikácia |
|
Čistota |
|
Farbivo viazané na DEAE celulózu |
Viac ako 50 % |
Intenzita farby (2) |
0,05 – 0,13 |
Celkový obsah dusíka |
Najviac 0,3 % (3) |
Oxid siričitý |
Najviac 0,2 % (3) |
Celková síra |
0,3 – 3,5 % (3) |
Síra viazaná na DEAE celulózu |
Viac ako 40 % |
Absorbančný pomer farbiva viazaného na DEAE celulózu |
19 – 34 |
Pomer absorbancie (A 280/560) |
Viac ako 50 |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 150c AMONIAKOVÝ KARAMEL
Synonymá |
|
Definícia |
Amoniakový karamel sa pripravuje riadeným tepelným spracovaním sacharidov (komerčne dostupných výživných sladidiel potravinárskej čistoty, ktorými sú monoméry glukózy a fruktózy a/alebo ich polyméry, napríklad glukózové sirupy, sacharóza a/alebo sirupy invertného cukru a dextróza) s kyselinami alebo zásadami, alebo bez nich, v prítomnosti zlúčenín amoniaku (hydroxid amónny, uhličitan amónny, hydrogenuhličitan amónny a fosforečnan amónny); nepoužívajú sa žiadne siričitanové zlúčeniny |
Číslo C.I. |
|
EINECS |
232-435-9 |
Chemický názov |
|
Chemický vzorec |
|
Molekulová hmotnosť |
|
Rozbor |
|
Opis |
Tmavohnedé až čierne kvapaliny alebo pevné látky |
Identifikácia |
|
Čistota |
|
Farbivo viazané na DEAE celulózu |
Najviac 50 % |
Farbivo viazané na fosforylcelulózu |
Viac ako 50 % |
Intenzita farby (4) |
0,08 – 0,36 |
Amoniakový dusík |
Najviac 0,3 % (5) |
4-metylimidazol |
Najviac 200 mg/kg (5) |
2-acetyl-4-tetrahydoxy-butylimidazol |
Najviac 10 mg/kg (5) |
Celkový obsah síry |
Najviac 0,2 % (5) |
Celkový obsah dusíka |
0,7 – 3,3 % (5) |
Absorbančný pomer farbiva viazaného na fosforylcelulózu |
13 – 35 |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 150d AMONIAK-SULFITOVÝ KARAMEL
Synonymá |
|
Definícia |
Amoniak-sulfitový karamel sa pripravuje riadeným tepelným spracovaním sacharidov (komerčne dostupných výživných sladidiel potravinárskej čistoty, ktorými sú monoméry glukózy, fruktózy a/alebo ich polyméry, napríklad glukózové sirupy, sacharóza a/alebo sirupy invertného cukru a dextróza) s kyselinami alebo zásadami, alebo bez nich, v prítomnosti zlúčenín siričitanu i amoniaku (kyselina siričitá, siričitan draselný, disiričitan draselný, siričitan sodný a disiričitan sodný, hydroxid amónny, uhličitan amónny, hydrogenuhličitan amónny, fosforečnan amónny, síran amónny, siričitan amónny a hydrogensiričitan amónny). |
Číslo C.I. |
|
EINECS |
232-435-9 |
Chemický názov |
|
Chemický vzorec |
|
Molekulová hmotnosť |
|
Rozbor |
|
Opis |
Tmavohnedé až čierne kvapaliny alebo pevné látky |
Identifikácia |
|
Čistota |
|
Farbivo viazané na DEAE celulózu |
viac ako 50 % |
Intenzita farby (6) |
0,10 – 0,60 |
Amoniakový dusík |
Najviac 0,6 % (7) |
Oxid siričitý |
Najviac 0,2 % (7) |
4–metylimidazol |
Najviac 250 mg/kg (7) |
Celkový obsah dusíka |
0,3 – 1,7 % (7) |
Celková síra |
0,8 – 2,5 % (7) |
Pomer dusík/síra v alkoholovej zrazenine |
0,7 – 2,7 |
Pomer absorbancie v alkoholovej zrazenine (8) |
8 – 14 |
Absorbančný pomer (A280/560) |
Najviac 50 |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 151 BRILANTNÁ ČIERNA BN, ČIERNA PN
Synonymá |
CI potravinárska čierna 1 |
Definícia |
Brilantná čierna BN sa v podstate skladá z 4-acetamido-5-hydroxy-6-[7-sulfónano–4–(4–sulfónanofenylazo)–1–naftylazo] naftalén–1,7–disulfónanu tetrasodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Farbivo brilantná čierna BN sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
28440 |
EINECS |
219-746-5 |
Chemický názov |
4–acetamido–5–hydroxy–6–[7–sulfónano–4–(4–sulfónanofenylazo)–1–naftylazo] naftalén–1,7–disulfónan tetrasodný |
Chemický vzorec |
C28H17N5Na4O14S4 |
Molekulová hmotnosť |
867,69 |
Rozbor |
Najmenej 80 % farebných látok celkovo, prepočítané ako sodná soľ
|
Opis |
Čierny prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Modročierny |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode pri cca 570 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 4 % (vyjadrené v obsahu farbiva) |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
Kyselina 4-acetamido-5-hydroxynaftalén-1,7-disulfónová |
Spolu najviac 0,8 % |
Kyselina 4-amino-5-hydroxynaftalén-1,7-disulfónová |
|
kyselina 8–aminonaftalén-2–sulfónová |
|
kyselina 4,4′-diazoaminodi(benzénsulfónová) |
|
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (prepočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v neutrálnom prostredí |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 153 RASTLINNÉ UHLIE
Synonymá |
Rastlinná čierna |
Definícia |
Rastlinné aktívne uhlie sa vyrába karbonizáciou rastlinného materiálu, ako je drevo, celulózové zvyšky, rašelina a kokosové a iné škrupiny. Takto vyrobené aktívne uhlie sa pomelie na kužeľovom mlynčeku a získané vysoko aktívne uhlie vo forme prášku sa ošetrí cyklónom. Jemná frakcia z cyklónu sa purifikuje premytím kyselinou chlorovodíkovou, neutralizuje a potom vysuší. Výsledný výrobok je tradične označovaný ako rastlinná čierna. Výrobky s vyššou farbiacou schopnosťou sa vyrábajú z jemnej frakcie ďalším ošetrením cyklónom alebo dodatočným pomletím, po ktorom nasleduje premytie kyselinou, neutralizovanie a vysušenie. V podstate pozostáva z jemne rozptýleného uhlíka. Môže obsahovať menšie množstvo dusíka, vodíka a kyslíka. Po výrobe môže výrobok obsahovať trochu absorbovanej vlhkosti |
Číslo C.I. |
77266 |
EINECS |
231-153-3 |
Chemický názov |
Uhlík |
Chemický vzorec |
C |
Atómová hmotnosť |
12,01 |
Rozbor |
Najmenej 95 % uhlíka, vypočítané bez vody a bez popola |
Strata sušením |
Najviac 12 % (120 °C, 4 hodiny) |
Opis |
Čierny prášok bez zápachu |
Identifikácia |
|
Rozpustnosť |
Nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách |
Horenie |
Po zahriatí do červena horí pomaly a bez plameňa |
Čistota |
|
Popol (celkovo) |
Najviac 4,0 % (teplota vznietenia: 625 °C) |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Polycyklické aromatické uhľovodíky |
Benzo[a]pyrén v množstve menšom ako 50 μg/kg v extrakte získanom extrakciou 1 g produktu s 10 g čistého cyklohexánu pri kontinuálnej extrakcii |
Látky rozpustné v alkáliách |
Filtrát, ktorý sa získa varením 2 g vzorky s 20 ml N hydroxidu sodného a filtrovaním, je bezfarebný |
E 155 HNEDÁ HT
Synonymá |
CI potravinárska hnedá 3 |
Definícia |
Hnedá HT v podstate pozostáva zo 4,4′–(2,4–dihydroxy–5–hydroxymetyl–1,3–fenylenbisazo) di(naftalén–1–sulfónanu) disodného a vedľajších farebných látok spolu s chloridom sodným a/alebo síranom sodným ako základnými nefarebnými zložkami. Farbivo hnedá HT sa opisuje ako sodná soľ. Povoľujú sa tiež vápenaté a draselné soli |
Číslo C.I. |
20285 |
EINECS |
224-924-0 |
Chemický názov |
4,4′–(2,4–dihydroxy–5–hydroxymetyl–1,3–fenylenbisazo) di(naftalén–1–sulfónan) disodný |
Chemický vzorec |
C27H18N4Na2O9S2 |
Molekulová hmotnosť |
652,57 |
Rozbor |
Najmenej 70 % farebných látok celkovo, prepočítané ako sodná soľ.
|
Opis |
Červenohnedý prášok alebo zrnká |
Vzhľad vodného roztoku |
Hnedý |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode s pH 7 pri cca 460 nm |
Čistota |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,2 % |
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 10 % (metódou chromatografie na tenkej vrstve) |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
Kyselina 4–aminonaftalén-1-sulfónová |
Najviac 0,7 % |
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (vypočítané ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Najviac 0,2 % v roztoku s pH 7 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 160 a i) BETA-KAROTÉN
Synonymá |
CI potravinová oranž 5 |
Definícia |
Tieto špecifikácie sa vzťahujú najmä na všetky trans izoméry beta-karoténov spolu s malými podielmi iných karotenoidov. Zriedené a stabilizované prípravky môžu mať rozdielne pomery trans-cis izomérov |
Číslo C.I. |
40800 |
EINECS |
230-636-6 |
Chemický názov |
Beta-karotén; beta, beta-karotén |
Chemický vzorec |
C40H56 |
Molekulová hmotnosť |
536,88 |
Rozbor |
Najmenej 96 % celkových farbiacich látok (vyjadrené ako beta-karotén)
|
Opis |
Červené až hnedo-červené kryštály alebo kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Najviac v cyklohexáne pri 453 – 456 nm |
Čistota |
|
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Vedľajšie farebné látky |
Karotenoidy iné ako beta-karotén: najviac 3,0 % farebných látok celkovo |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
E 160 a ii) RASTLINNÉ KAROTÉNY
Synonymá |
CI potravinová oranž 5 |
|
Definícia |
Rastlinné karotény sa získavajú extrakciou rozpúšťadlom z druhov jedlých rastlín, mrkvy, rastlinných olejov, trávy, alfalfa (lucerny) a žihľavy. Hlavný farbiaci princíp pozostáva z karotenoidov, z ktorých tvorí beta-karotén podstatnú časť. Prítomné môžu byť alfa a gamma karotény a iné pigmenty. Okrem farebných pigmentov môže táto látka obsahovať oleje, tuky a vosky, ktoré sú obsiahnuté v zdrojovom materiáli. Pri extrakcii sa môžu použiť iba tieto rozpúšťadlá: acetón, metyletylketón, metanol, etanol, propán-2-ol, hexán (9), dichlórmetán a oxid uhličitý |
|
Číslo C.I. |
75130 |
|
EINECS |
230-636-6 |
|
Chemický názov |
|
|
Chemický vzorec |
Beta-karotén: C40H56 |
|
Molekulová hmotnosť |
Beta-karotén: 536,88 |
|
Rozbor |
Obsah karoténov (vypočítané ako beta-karotén) je nižší ako 5 %. V prípade výrobkov získaných extrakciou z rastlinných olejov: najmenej 0,2 % v jedlých tukoch
|
|
Opis |
|
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
najviac v cyklohexáne pri 440 – 457 nm a 470 – 486 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Acetón |
Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii |
Metyletylketón |
||
Metanol |
||
Propán-2-ol |
||
Hexán |
||
Etanol |
||
Dichlórmetán |
Najviac 10 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
E 160 a iii) BETA-KAROTÉN Z Blakeslea trispora
Synonymá |
CI potravinová oranž 5 |
|
Definícia |
Tento beta-karotén sa získava fermentáciou pri využívaní zmiešanej kultúry dvoch páriacich sa typov (+) a (–) druhov huby Blakeslea trispora. Beta-karotén sa získava z biomasy s etyl acetátom alebo izobutyl acetátom, na ktorý nadväzuje propán-2-ol a kryštalizácia. Kryštalizovaný výrobok pozostáva predovšetkým z trans beta-karoténu. S ohľadom na prirodzený proces pozostáva približne 3 % výrobku zo zmiešaných karotenoidov, čo je pre výrobok špecifické |
|
Číslo C.I. |
40800 |
|
EINECS |
230-636-6 |
|
Chemický názov |
Beta-karotén; beta,beta-karotén |
|
Chemický vzorec |
C40H56 |
|
Molekulová hmotnosť |
536,88 |
|
Rozbor |
nie menej ako 96 % celkových farbiacich látok (vyjadrených ako beta-karotén)
|
|
Opis |
červené, hnedo-červené alebo purpurovo-fialové kryštály alebo kryštalický prášok (farba sa mení v závislosti od použitého rozpúšťadla a podmienok pri kryštalizácii) |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Najviac v cyklohexáne 453 – 456 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Octan etylnatý |
Najviac 0,8 % jednotlivo alebo v kombinácii |
Etanol |
||
Izobutylacetát: najviac 1,0 % |
||
Propán-2-ol: najviac 0,1 % |
||
Sulfátový popol |
Najviac 0,2 % |
|
Vedľajšie farebné látky |
Karotenoidy iné ako beta-karotén: najviac 3,0 % farebných látok celkovo |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Mikrobiologické kritéria |
||
Plesne |
Najviac 100 kolónií na gram |
|
Kvasinky |
Najviac 100 kolónií na gram |
|
Salmonella spp |
Neprítomná v 25 g |
|
Escherichia coli |
Neprítomná v 5 g |
E 160 a iv) KAROTÉNY Z RIAS
Synonymá |
CI potravinová oranž 5 |
Definícia |
Zmes karoténov sa môže vyrábať aj z druhov rias Dunaliella salina, ktoré rastú v slaných jazerách nachádzajúcich sa vo Whyalle, Južnej Austrálii. Beta-karotén sa získava extrakciou s použitím éterických olejov. Prípravok predstavuje 20- až 30-percentnú suspenziu v jedlom oleji. Podiel trans-cis-izomérov je v rozpätí 50/50 – 71/29. Hlavný farbiaci princíp pozostáva z karotenoidov, z ktorých tvorí beta-karotén podstatnú časť. Prítomný môže byť alfa karotén, luteín, zeaxantín a beta-kryptoxantín. Okrem farebných pigmentov môže táto látka obsahovať oleje, tuky a vosky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v zdrojovom materiáli. |
Číslo C.I. |
75130 |
EINECS |
|
Chemický názov |
|
Chemický vzorec |
Beta-karotén: C40H56 |
Molekulová hmotnosť |
Beta-karotén: 536,88 |
Rozbor |
Obsah karoténov (počítaných ako beta-karotén) je aspoň 20 %.
|
Opis |
|
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Najviac v cyklohexáne pri 440 – 457 nm a 474 – 486 nm |
Čistota |
|
Prírodné tokoferoly v jedlom oleji |
Najviac 0,3 % |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
E 160b ANNATTO, BIXÍN, NORBIXÍN
i) BIXÍN A NORBIXÍN EXTRAHOVANÝ ROZPÚŠŤADLOM
Synonymá |
CI prírodná oranžová 4 |
|
Definícia |
Bixín sa pripravuje extrakciou z vonkajšieho obalu semien kríku annatto (Bixa orellana L.) pomocou jedného alebo viacerých z týchto rozpúšťadiel: acetón, metanol, hexán alebo dichlórmetán, oxid uhličitý. Po extrakci nasleduje odstránenie rozpúšťadla. Norbixín sa pripravuje hydrolýzou vodnou alkáliou z extrahovaného bixínu. Bixín a norbixín môžu obsahovať iné materiály extrahované zo semien annatto. Bixínový prášok obsahuje niekoľko farebných zložiek, z ktorých hlavnou látkou je bixín, ktorý môže byť zastúpený v oboch formách, cis a trans. Môžu byť prítomné aj produkty tepelného rozkladu bixínu. Norbixínový prášok obsahuje ako hlavnú farebnú látku produkty hydrolýzy bixínu vo forme sodných alebo draselných solí. Môžu byť prítomné obidve formy, cis aj trans |
|
Číslo C.I. |
75120 |
|
EINECS |
Annatto: 215-735-4, extrakt zo semienok annatto: 289-561-2; bixín: 230-248-7 |
|
Chemický názov |
Bixín: |
6′–metylhydrogen–9′–cis–6,6′–diapokarotén–6,6′–dioát |
6′–metylhydrogen–9′–trans–6,6′–diapokarotén–6,6′–dioát |
||
Norbixín: |
kyselina 9′–cis–6,6′–diapokarotén–6,6′–diová kyselina |
|
9′–trans–6,6′–diapokarotén–6,6′–diová |
||
Chemický vzorec |
Bixín: |
C25H30O4 |
Norbixín: |
C24H28O4 |
|
Molekulová hmotnosť |
Bixín: |
394,51 |
Norbixín: |
380,48 |
|
Rozbor |
Bixínové prášky neobsahujú menej ako 75 % celkových karotenoidov, vypočítané ako bixín. |
|
Norbixínové prášky neobsahujú menej ako 25 % celkových karotenoidov, vypočítané ako norbixín. |
||
Bixín: |
|
|
Norbixín: |
|
|
Opis |
Červenohnedý prášok, suspenzia alebo roztok |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Bixín: |
maximum v chloroforme pri cca 502 nm |
Norbixín: |
maximum v zriedenom roztoku KOH pri cca 482 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Acetón |
Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii |
Metanol |
||
Hexán |
||
Dichlórmetán: |
najviac 10 mg/kg |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
ii) ALKALICKY EXTRAHOVANÝ ANNATTO
Synonymá |
CI prírodná oranžová 4 |
|
Definícia |
Vo vode rozpustné annatto sa pripravuje extrakciou vodnými alkáliami (hydroxid sodný alebo draselný) z vonkajšieho obalu semien kríka annatto (Bixa orellana L.). Vo vode rozpustné annatto obsahuje ako hlavnú farebnú látku norbixín, produkt hydrolýzy bixínu, vo forme sodných alebo draselných solí. Môžu byť prítomné obidve formy, cis i trans |
|
Číslo C.I. |
75120 |
|
EINECS |
Annatto: 215-735-4, extrakt zo semienok annatto: 289-561-2; bixín: 230-248-7 |
|
Chemický názov |
Bixín: |
6′–metylhydrogen–9′–cis–6,6′–diapokarotén–6,6′–dioát |
6′–metylhydrogen–9′–trans–6,6′–diapokarotén–6,6′–dioát |
||
Norbixín: |
kyselina 9′–cis–6,6′–diapokarotén–6,6′–diová kyselina |
|
9′–trans–6,6′–diapokarotén–6,6′–diová |
||
Chemický vzorec |
Bixín: |
C25H30O4 |
Norbixín: |
C24H28O4 |
|
Molekulová hmotnosť |
Bixín: |
394,51 |
Norbixín: |
380,48 |
|
Rozbor |
Najmenej 0,1 % celkových karotenoidov, vyjadruje sa ako norbixín |
|
Norbixín: |
|
|
Opis |
Červenohnedý prášok, suspenzia alebo roztok |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Bixín: |
maximum v chloroforme pri cca 502 nm |
Norbixín: |
maximum v zriedenom roztoku KOH pri cca 482 nm |
|
Čistota |
||
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
iii) ANNATTO EXTRAHOVANÝ OLEJOM
Synonymá |
CI prírodná oranžová 4 |
|
Definícia |
Extrakty annatta v oleji, ako roztok alebo suspenzia, sa pripravujú extrakciou z vonkajšieho obalu semien kríku annatto (Bixa orellana L.) jedlým rastlinným olejom. Extrakt annatta v oleji obsahuje niekoľko farebných zložiek, z ktorých hlavnou látkou je bixín, ktorý môže byť prítomný v obidvoch formách, cis aj trans. Môžu byť prítomné tiež produkty tepelného rozkladu bixínu |
|
Číslo C.I. |
75120 |
|
EINECS |
Annatto: 215-735-4, extrakt zo semienok annatto: 289-561-2; bixín: 230-248-7 |
|
Chemický názov |
Bixín: |
6′–metylhydrogen–9′–cis–6,6′–diapokarotén–6,6′–dioát |
6′–metylhydrogen–9′–trans–6,6′–diapokarotén–6,6′–dioát |
||
Norbixín: |
kyselina 9′–cis–6,6′–diapokarotén–6,6′–diová kyselina |
|
9′–trans–6,6′–diapokarotén–6,6′–diová |
||
Chemický vzorec |
Bixín: |
C25H30O4 |
Norbixín: |
C24H28O4 |
|
Molekulová hmotnosť |
Bixín: |
394,51 |
Norbixín: |
380,48 |
|
Rozbor |
Najmenej 0,1 % celkových karotenoidov, prepočítané ako bixín. |
|
Bixín: |
|
|
Opis |
Červenohnedý prášok, suspenzia alebo roztok |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Bixín: |
maximum v chloroforme pri cca 502 nm |
Norbixín: |
maximum v nezriedenom roztoku roztoku KOH pri cca 482 nm |
|
Čistota |
||
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 160c PAPRIKOVÝ EXTRAKT, KAPSANTÍN, KAPSORUBÍN
Synonymá |
Paprikový oleoresin |
|
Definícia |
Extrakt papriky sa získava extrakciou rozpúšťadlom z druhov papriky, to znamená z mletých strukov papriky, so semienkami alebo bez, druhu Capsicum annuum L., a obsahuje hlavné farebné látky tohto korenia. Hlavnými farebnými látkami sú kapsantín a kapsorubín. Je známe, že je prítomná široká škála ďalších farebných zlúčenín. Pri extrakcii sa môžu sa použiť iba tieto rozpúšťadlá: metanol, etanol, acetón, hexán, dichlórmetán, etylacetát, propán-2-ol a oxid uhličitý |
|
Číslo C.I. |
|
|
EINECS |
Kapsantín: 207-364-1, kapsorubín: 207-425-2 |
|
Chemický názov |
Kapsantín: (3R,3′S,5′R)–3,3′–dihydroxy–β,κ–karotén–6–on Kapsorubín: (3S, 3′S, 5R, 5R′)–3,3′–dihydroxy–κ,κ–karotén–6,6′–dión |
|
Chemický vzorec |
Kapsantín: |
C40H56O3 |
Kapsorubín: |
C40H56O4 |
|
Molekulová hmotnosť |
Kapsantín: |
584,85 |
Kapsorubín: |
600,85 |
|
Rozbor |
Paprikový extrakt: najmenej 7,0 % karotenoidov Kapsantín/kapsorubín: najmenej 30 % všetkých karotenoidov
|
|
Opis |
Tmavočervená viskózna kvapalina |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Maximum v acetóne pri 462 nm |
|
Farebná reakcia |
Pridaním jednej kvapky kyseliny sírovej k jednej kvapke vzorky v 2 – 3 kvapkách chloroformu vzniká tmavomodré zafarbenie |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Etylacetát |
najviac 50 mg/kg jednotlivo alebo v kombinácii |
Metanol |
||
Etanol |
||
Acetón |
||
Hexán |
||
Propán-2-ol |
||
Dichlórmetán: |
najviac 10 mg/kg |
|
Kapsaicín |
Najviac 250 mg/kg |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 160 d LYKOPÉN
i) SYNTETICKÝ LYKOPÉN
Synonymá |
Lykopén z chemickej syntézy |
Definícia |
Syntetický lykopén je zmesou geometrických izomérov lykopénov a vyrába sa Wittigovou kondenzáciou syntetických medziproduktov, ktoré sa bežne používajú pri výrobe iných karotenoidov používaných v potravinách. Syntetický lykopén pozostáva prevažne z lykopénu, ktorý má výlučne trans väzby, a obsahuje 5-cis-lykopén a menšie množstvá ďalších izomérov. Komerčné lykopénové prípravky určené na používanie v potravinách sú pripravované vo forme suspenzií v jedlých olejoch alebo vo forme prášku dispergovaného vo vode alebo rozpustného vo vode |
Číslo C.I. |
75125 |
EINECS |
207-949-1 |
Chemický názov |
ψ, ψ -karotén, trans-lykopén, (E)-lykopén, (E)-2,6,10,14,19,23,27,31- oktametyldotriakonta-2,6,8,10,12,14,16,18,20,22,24,26,30-tridekaén |
Chemický vzorec |
C40H56 |
Molekulová hmotnosť |
536,85 |
Rozbor |
Minimálne 96 % celkových lykopénov (minimálne 70 % lykopénu, ktorý má výlučne trans väzby)
|
Opis |
červený kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Spektrofotometria |
Roztok v hexáne ukazuje absorpčné maximum pri približne 470 nm |
Test na karotenoidy |
Farba roztoku vzorky v acetóne sa stratí po následných pridaniach 5 % roztoku dusitanu sodného a 1N kyseliny sírovej |
Rozpustnosť |
Nerozpustný vo vode, voľne rozpustný v chloroforme |
Vlastnosti 1 % roztoku v chloroforme |
Je číry a má výraznú červeno-oranžovú farbu |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (40 °C, 4 hodiny pri 20 mm Hg) |
Apo-12’-lykopénal |
Najviac 0,15 % |
Trifenylfosfínoxid |
Najviac 0,01 % |
Rezíduá rozpúšťadiel |
Metanol najviac 200 mg/kg. Hexán, propán-2-ol: každý najviac 10 mg/kg. Dichlórmetán: najviac 10 mg/kg (iba v komerčných prípravkoch) |
Olovo |
Najviac 1 mg/kg |
ii) LYKOPÉN Z ČERVENÝCH RAJČIAKOV
Synonymá |
Prírodná žltá 27 |
|
Definícia |
Lykopén sa získava extrakciou rozpúšťadlom z červených rajčiakov (Lycopersicon esculentum L.) s následným odstránením rozpúšťadla. Môžu sa použiť iba tieto rozpúšťadlá: oxid uhličitý, octan etylnatý, acetón, propán-2-ol, metanol, etanol, hexán. Hlavnou farebnou látka rajčiakov je lykopén, okrem toho môžu byť prítomné menšie množstvá iných karotenoidových pigmentov. Výrobok môže okrem farebných pigmentov obsahovať olej, tuky, vosky a aromatické zložky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v rajčiakoch |
|
Číslo C.I. |
75125 |
|
EINECS |
207-949-1 |
|
Chemický názov |
psí, psí-karotén, trans-lykopén, (E)-lykopén, (E)-2,6,10,14,19,23,27,31-oktametyldotriakonta-2,6,8,10,12,14,16,18,20,22,24,26,30-tridekaén |
|
Chemický vzorec |
C40H56 |
|
Molekulová hmotnosť |
536,85 |
|
Rozbor |
Najmenej 5 % celkového obsahu farbiva |
|
Opis |
Tmavočervená viskózna kvapalina |
|
Identifikácia |
||
Spektrofotometria |
Maximum v hexáne pri cca 472 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Propán – 2 – ol |
Najviac 50 mg/kg jednotlivo alebo v kombinácii |
Hexán |
||
Acetón |
||
Etanol |
||
Metanol |
||
Etylacetát |
||
Sulfátový popol |
Najviac 1 % |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
iii) LYKOPÉN Z BLAKESLEA TRISPORA
Synonymá |
Prírodná žltá 27 |
Definícia |
Lykopén z Blakeslea trispora sa získava z hubovej biomasy a čistí sa prostredníctvom kryštalizácie a filtrácie. Pozostáva prevažne z lykopénu, ktorý má výlučne trans väzby. Obsahuje tiež menšie množstvá ďalších karotenoidov. Propán-2-ol a izobutylacetát sú jedinými rozpúšťadlami používanými pri výrobe. Komerčné lykopénové prípravky určené na používanie v potravinách sú pripravované vo forme suspenzií v jedlých olejoch alebo vo forme prášku dispergovaného vo vode alebo rozpustného vo vode |
Číslo C.I. |
75125 |
EINECS |
207-949-1 |
Chemický názov |
ψ, ψ -karotén, trans-lykopén, (E)-lykopén, (E)-2,6,10,14,19,23,27,31-oktametyldotriakonta-2,6,8,10,12,14,16,18,20,22,24,26,30-tridekaén |
Chemický vzorec |
C40H56 |
Molekulová hmotnosť |
536,85 |
Rozbor |
Minimálne 95 % celkových lykopénov a minimálne 90 % lykopénu všetkých farbív, ktorý má výlučne trans väzby.
|
Opis |
Červený kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Spektrofotometria |
Roztok v hexáne ukazuje absorpčné maximum pri približne 470 nm |
Test na karotenoidy |
Farba roztoku vzorky v acetóne sa stratí po následných pridaniach 5 % roztoku dusitanu sodného a 1N kyseliny sírovej |
Rozpustnosť |
Nerozpustný vo vode, voľne rozpustný v chloroforme |
Vlastnosti 1 % roztoku v chloroforme |
Je číry a má výraznú červeno-oranžovú farbu |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (40 °C, 4 hodiny pri 20 mm Hg). |
Apo-12-lykopenal |
Najviac 0,15 % |
Rezíduá rozpúšťadiel |
Propán-2-ol: najviac 0,1 % Izobutylacetát: najviac 1,0 % Dichlórmetán: najviac 10 mg/kg (iba v komerčných prípravkoch) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,3 % |
Olovo |
Najviac 1 mg/kg |
E 160e BETA-APO-8′-KAROTENAL (C 30)
Synonymá |
CI potravinová oranž 6 |
Definícia |
Táto špecifikácia sa vzťahuje najmä na všetky transizoméry β–apo–8′–karotenalu spolu s menšími množstvami ďalších karotenoidov. Zriedené a stabilizované formy, ktoré sa pripravujú z β–apo–8′–karotenalu spĺňajúceho tieto požiadavky a zahŕňajú roztoky alebo suspenzie β–apo–8′–karotenalu v jedlých tukoch alebo olejoch, emulzie a prášky rozpustné vo vode. Tieto prípravky môžu mať rozdielne pomery cis a transizomérov |
Číslo C.I. |
40820 |
EINECS |
214-171-6 |
Chemický názov |
Beta-apo-8′-karotenal; trans–β–apo–8′–karoten–aldehyd |
Chemický vzorec |
C30H40O |
Molekulová hmotnosť |
416,65 |
Rozbor |
Najmenej 96 % celkových farebných látok
|
Opis |
Tmavofialové kryštály s kovovým leskom alebo kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum v cyklohexáne pri 460 – 462 nm |
Čistota |
|
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Vedľajšie farebné látky |
Karotenoidy iné ako β–apo–8′–karotenal: najviac 3,0 % farebných látok celkovo |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 161b LUTEÍN
Synonymá |
Zmes karotenoidov; xantofyly |
|
Definícia |
Luteín sa získava extrakciou rozpúšťadlom z druhov jedlého ovocia a rastlín, trávy, lucerny (alfalfa) a Tagetes erecta. Hlavná farebná látka pozostáva z karotenoidov, väčšinu ktorých predstavuje luteín a jeho estery mastných kyselín. Prítomné je aj rôzne množstvo karoténov. Luteín môže obsahovať tuky, oleje a vosky prirodzene sa vyskytujúce v rastlinnom materiáli. Pri extrakcii sa môžu použiť iba tieto rozpúšťadlá: metanol, etanol, propán-2-ol, hexán, acetón, metyletylketón a oxid uhličitý |
|
Číslo C.I. |
|
|
EINECS |
204-840-0 |
|
Chemický názov |
3,3′–dihydroxy–d–karotén |
|
Chemický vzorec |
C40H56O2 |
|
Molekulová hmotnosť |
568,88 |
|
Rozbor |
Najmenej 4 % celkových farebných látok, vypočítané ako luteín
|
|
Opis |
Tmavá, žlto-hnedá kvapalina |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Maximum v chloroforme/etanole (1 : 9) pri cca 445 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Acetón |
Najviac 50 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii |
Metyletylketón |
||
Metanol |
||
Etanol |
||
Propán-2-ol |
||
Hexán |
||
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 3 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 161g KANTAXANTÍN
Synonymá |
CI potravinová oranž 8 |
|
Definícia |
Táto špecifikácia sa vzťahuje najmä na všetky transizoméry kantaxantínu spolu s menšími množstvami ostatných karotenoidov. Zriedené a stabilizované formy, ktoré sa pripravujú z kantaxantínu spĺňajúceho tieto špecifikácie a zahŕňajú roztoky alebo suspenzie kantaxantínu v jedlých tukoch alebo olejoch, emulzie a prášky rozpustiteľné vo vode. Tieto prípravky môžu mať rozdielne pomery cis a transizomérov |
|
Číslo C.I. |
40850 |
|
EINECS |
208-187-2 |
|
Chemický názov |
β–karotén–4,4′–dión; kantaxantín; 4,4′–dioxo–β–karotén |
|
Chemický vzorec |
C40H52O2 |
|
Molekulová hmotnosť |
564,86 |
|
Rozbor |
Najmenej 96 % farebných látok celkovo (vyjadruje sa ako kantaxantín) |
|
|
pri cca 485 nm v chloroforme |
|
pri 468 – 472 nm v cyklohexáne |
||
pri 464 – 467 nm v petroléteri |
||
Opis |
Tmavofialové kryštály alebo kryštalický prášok |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Maximum v chloroforme pri cca 485 nm Maximum v cyklohexáne pri 468 – 472 nm Maximum v petroléteri pri 464 – 467 nm |
|
Čistota |
||
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
|
Vedľajšie farebné látky |
Karotenoidy iné ako kantaxantín: najviac 5,0 % celkových farebných látok |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 162 CVIKLOVÁ ČERVENÁ, BETANÍN
Synonymá |
Cviklová červená |
Definícia |
Cviklová červená sa získava z koreňov druhov červenej repy (Beta vulgaris L. var. rubra) lisovaním rozdrvenej repy vo forme vylisovanej šťavy alebo vodnou extrakciou rozsekaných koreňov repy a následným obohatením aktívnou látkou. Farbivo pozostáva z rôznych pigmentov, všetky patria do triedy betalaínov. Hlavná farebná látka pozostáva z betacyanínov (červená), v ktorých betanín predstavuje 75 – 95 %. Môžu byť prítomné menšie množstvá betaxantínu (žltá) a rozkladných produktov betalaínov (svetlo hnedá). Šťava alebo extrakt obsahuje okrem farebných pigmentov cukry, soli a/alebo proteíny prirodzene sa vyskytujúce v červenej repe. Roztoky sa môžu koncentrovať a niektoré výrobky sa môžu rafinovať, aby sa odstránila väčšina cukrov, solí a bielkovín |
Číslo C.I. |
|
EINECS |
231-628-5 |
Chemický názov |
Kyselina (S–(R′,R′)–4–(2–(2-karboxy–5(β–D–glukopyranosyloxy)–2,3–dihydro–6–hydroxy–1H–indol–1–yl)etenyl)–2,3–dihydro–2,6–pyridin–dikarboxylová; 1–(2–(2,6–dikarboxy–1,2,3,4–tetrahydro–4–pyridyliden)etyliden)–5–β–D–glukopyranosyloxy)–6–hydroxyindolium–2–karboxylát |
Chemický vzorec |
Betanín: C24H26N2O13 |
Molekulová hmotnosť |
550,48 |
Rozbor |
Obsah červeného farbiva najmenej 0,4 % (vyjadruje sa ako betanín)
|
Opis |
Červená alebo tmavočervená kvapalina, pasta, prášok alebo pevná látka |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum vo vode s pH 5 pri cca 535 nm |
Čistota |
|
Dusičnany |
Najviac 2 g dusičnanového aniónu/g červeného farbiva (vypočítané pri analýze). |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 163 ANTOKYANÍNY
Synonymá |
|
|
Definícia |
Antokyaníny sa získavajú maceráciou alebo extrakciou siričitanovou vodou, okyslenou vodou, oxidom uhličitým, metanolom alebo etanolom z druhov zeleniny a jedlého ovocia, po ktorých v prípade potreby nasleduje koncentrácia a/alebo purifikácia.Výsledný výrobok sa môže priemyselným postupom sušenia premeniť na prášok.Antokyaníny obsahujú bežné zložky pôvodného materiálu, konkrétne antokyanín, organické kyseliny, taníny, cukry, minerály atď., ale nie nevyhnutne v rovnakých pomeroch, ako sa nachádzajú v pôvodnom materiáli. Ako výsledok postupu macerácie môže byť prirodzene prítomný etanol. Farebným základom je antokyanín. Výrobky sa uvádzajú na trh podľa ich farebnej intenzity určenej na základe analýzy. Obsah farbiva sa nevyjadruje prostredníctvom kvantitatívnych jednotiek |
|
Číslo C.I. |
|
|
EINECS |
208-438-6 (kyanidín) 205-125-6 (peonidín); 208-437-0 (delfinidín); 211-403-8 (malvidín); 205-127-7 (pelargonidín); 215-849-4 (petunidín) |
|
Chemický názov |
3,3′,4′,5,7–pentahydroxy–flavylium chlorid (kyanidín) 3,4′,5,7–tetrahydroxy–3′–metoxyflavylium chlorid (peonidín) 3,4′,5,7–tetrahydroxy–3′,5′–dimetoxyflavylium chlorid (malvidín) 3,5,7–trihydroxy–2–(3,4,5–trihydroxyfenyl)–1–benzopyrylium chlorid (delfinidín) 3,3′,4′,5,7–pentahydroxy–5′–metoxyflavylium chlorid (petunidín) 3,5,7–trihydroxy–2–(4–hydroxyfenyl)–1–benzopyrilium chlorid (pelargonidín) |
|
Chemický vzorec |
Kyanidín: C15H11O6Cl Peonidín: C16H13O6Cl Malvidín: C17H15O7Cl Delfinidín: C15H11O7Cl Petunidín: C16H13O7Cl Pelargonidín: C15H11O5Cl |
|
Molekulová hmotnosť |
Kyanidín: 322,6 Peonidín: 336,7 Malvidín: 366,7 Delfinidín: 340,6 Petunidín: 352,7 Pelargonidín: 306,7 |
|
Rozbor |
|
|
Opis |
Purpurovo červená kvapalina, prášok alebo pasta s nepatrným charakteristickým zápachom |
|
Identifikácia |
||
Spektrometria |
Maximum v metanole s HCl s konc. 0,01 % Kyanidín: 535 nm Peonidín: 532 nm Malvidín: 542 nm Delfinidín: 546 nm Petunidín: 543 nm Pelargonidín: 530 nm |
|
Čistota |
||
Rezíduá rozpúšťadiel |
Metanol |
Najviac 50 mg/kg |
Etanol |
Najviac 200 mg/kg |
|
Oxid siričitý |
Najviac 1 000 mg/kg na percento pigmentu |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 170 UHLIČITAN VÁPENATÝ
Synonymá |
CI pigment biely 18; krieda |
Definícia |
Uhličitan vápenatý je výrobok, ktorý sa získava z mletého vápenca alebo vyzrážaním iónov vápnika s uhličitanovými iónmi |
Číslo C.I. |
77220 |
EINECS |
Uhličitan vápnika: 207-439-9 Vápenec: 215-279-6 |
Chemický názov |
Uhličitan vápnika |
Chemický vzorec |
CaCO3 |
Molekulová hmotnosť |
100,1 |
Rozbor |
Najmenej 98 % na bezvodom základe |
Opis |
Biely kryštalický alebo amorfný prášok bez zápachu a chuti |
Identifikácia |
|
Rozpustnosť |
Prakticky nerozpustný vo vode a v alkohole. So šumením sa rozpúšťa v zriedenej kyseline octovej, v zriedenej kyseline chlorovodíkovej a v zriedenej kyseline dusičnej, výsledné roztoky majú po varení pozitívne výsledky skúšky na prítomnosť vápnika |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 2,0 % (200 °C, 4 hodiny) |
Látky nerozpustné v kyseline |
Najviac 0,2 % |
Horečnaté a alkalické soli |
Najviac 1 % |
Fluoridy |
Najviac 50 mg/kg |
Antimón (ako Sb) |
Najviac 100 mg/kg, jednotlivo alebo v kombinácii |
Meď (ako Cu) |
|
Chróm (ako Cr) |
|
Zinok (ako Zn) |
|
Bárium (ako Ba) |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 3 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 171 OXID TITANIČITÝ
Synonymá |
CI pigment biely 6 |
Definícia |
Oxid titaničitý sa skladá prevažne z čistého oxidu titaničitého vo forme anatázového a/alebo rutilového oxidu titaničitého, ktorý môže byť potiahnutý malým množstvom hliníka a/alebo kremíka na zlepšenie technologických vlastností výrobku. Anatázové stupne pigmentového oxidu titaničitého je možné dosiahnuť iba prostredníctvom sulfátového procesu, ktorým sa ako vedľajší produkt tvorí veľké množstvo kyseliny sírovej. Rutilové stupne oxidu titaničitého sa bežne vyrábajú chloridovým procesom. Určité ruútilové stupne oxidu titaničitého sa vyrábajú s využitím sľudy (tiež známej ako draslík kremičitan hlinitý), ktorá slúži ako šablóna na vytvorenie základnej doštičkovej štruktúry. Na povrch sľudy sa nanesie oxid titaničitý pomocou špeciálneho patentovaného procesu. Rutilový oxid titaničitý doštičkovej formy sa vyrába tak, že sa perleťový pigment sľudy s nánosom (rutilového) oxidu titaničitého podrobí extrakčnému rozpúšťaniu v kyseline, po ktorom nasleduje extrakčné rozpúšťanie v alkálii. Počas tohto procesu sa sa všetka sľuda odstráni a výsledným produktom je doštičková forma rutilového oxidu titaničitého |
Číslo C.I. |
77891 |
EINECS |
236-675-5 |
Chemický názov |
Oxid titaničitý |
Chemický vzorec |
TiO2 |
Molekulová hmotnosť |
79,88 |
Rozbor |
Najviac 99 % bez hliníka a kremíka |
Opis |
Biely až jemne sfarbený prášok |
Identifikácia |
|
Rozpustnosť |
Nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách. V kyseline fluórovodíkovej a v horúcej koncentrovanej kyseline sírovej sa rozpúšťa pomaly |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (105 °C, 3 hodiny) |
Strata pri zapálení |
Najviac 1,0 % bez prchavých látok (800 °C) |
Oxid hlinitý a/alebo oxid kremičitý |
Celkovo najviac 2,0 % |
Častice rozpustné v 0,5 N HCl |
Najviac 0,5 % bez hliníka a kremíka a okrem toho v prípade výrobkov s obsahom hliníka a/alebo kremíka najviac 1,5 % v predávanom výrobku |
Látka rozpustná vo vode |
Najviac 0,5 % |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg po extrakcii s 0,5 N HCl |
Antimón |
Najviac 2 mg/kg po extrakcii s 0,5 N HCl |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg po extrakcii s 0,5 N HCl |
Olovo |
Najviac 10 mg/kg po extrakcii s 0,5 N HCl |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg po extrakcii s 0,5 N HCl |
E 172 OXIDY A HYDROXIDY ŽELEZA
Synonymá |
Žltý oxid železa: CI pigment žltý 42 a 43 |
|
Červený oxid železa: CI pigment červený 101 a 102 |
||
Čierny oxid železa: CI pigment čierny 11 |
||
Definícia |
Oxidy a hydroxidy železa sa vyrábajú synteticky a v zásade sú zložené z bezvodých a/alebo hydratovaných oxidov železa. Rozsah odtieňov zahŕňa žltú, červenú, hnedú a čiernu. Oxidy železa potravinárskej kvality sa od technických druhov odlišujú hlavne pomerne nízkym stupňom znečistenia inými kovmi. To sa dosahuje výberom a kontrolou zdroja železa a/alebo rozsahom chemického čistenia počas výrobného procesu |
|
Číslo C.I. |
Žltý oxid železa: |
77492 |
Červený oxid železa: |
77491 |
|
Čierny oxid železa: |
77499 |
|
EINECS |
Žltý oxid železa: |
257-098-5 |
Červený oxid železa: |
215-168-2 |
|
Čierny oxid železa: |
235-442-5 |
|
Chemický názov |
Žltý oxid železa: hydratovaný oxid železitý, hydratovaný oxid železa (III) |
|
Červený oxid železa: bezvodý oxid železitý, bezvodý oxid železa (III) |
||
Čierny oxid železa: oxid železnato–železitý, oxid železa (II, III) |
||
Chemický vzorec |
Žltý oxid železa: |
FeO(OH) · H2O |
Červený oxid železa: |
Fe2O3 |
|
Čierny oxid železa: |
FeO.Fe2O3 |
|
Molekulová hmotnosť |
88,85: |
FeO(OH) |
159,70: |
Fe2O3 |
|
231,55: |
FeO.Fe2O3 |
|
Rozbor |
Žltý najmenej 60 %, červený a čierny najmenej 68 % celkového železa, vyjadruje sa ako železo |
|
Opis |
Prášok; žltej, červenej, hnedej alebo čiernej farby |
|
Identifikácia |
||
Rozpustnosť |
Nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách Rozpustný v koncentrovaných minerálnych kyselinách |
|
Čistota |
||
Látka rozpustná vo vode |
Najviac 1,0 % |
Pri úplnom rozpustení |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
|
Chróm |
Najviac 100 mg/kg |
|
Meď |
Najviac 50 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 10 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
|
Nikel |
Najviac 200 mg/kg |
|
Zinok |
Najviac 100 mg/kg |
E 173 HLINÍK
Synonymá |
CI kovový pigment |
Definícia |
Hliníkový prášok pozostáva z jemne rozptýlených častíc hliníka. Mletie sa môže alebo nemusí uskutočňovať v prítomnosti jedlých rastlinných olejov a/alebo mastných kyselín potravinárskej kvality. Neobsahuje prímesi iných látok, ako sú jedlé rastlinné oleje a/alebo mastné kyseliny potravinárskej kvality |
Číslo C.I. |
77000 |
EINECS |
231-072-3 |
Chemický názov |
Hliník |
Chemický vzorec |
Al |
Atómová hmotnosť |
26,98 |
Rozbor |
Najmenej 99 %, vypočítané ako Al bez olejov |
Opis |
Striebristošedý prášok alebo drobné pliešky |
Identifikácia |
|
Rozpustnosť |
Nerozpustný vo vode a organických rozpúšťadlách. Rozpustný v zriedenej kyseline chlorovodíkovej |
Skúška na prítomnosť hliníka |
Vzorka rozpustená v zriedenej kyseline chlorovodíkovej vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (105 °C, do konštantnej hmotnosti) |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 10 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
E 174 STRIEBRO
Synonymá |
Argentum |
Definícia |
|
Číslo C.I. |
77820 |
EINECS |
231-131-3 |
Chemický názov |
Striebro |
Chemický vzorec |
Ag |
Atómová hmotnosť |
107,87 |
Rozbor |
Najmenej 99,5 % Ag |
Opis |
Striebristo sfarbený prášok alebo drobné pliešky |
Identifikácia |
|
Čistota |
|
E 175 ZLATO
Synonymá |
Kovový pigment 3; Aurum |
|
Definícia |
||
Číslo C.I. |
77480 |
|
EINECS |
231-165-9 |
|
Chemický názov |
Zlato |
|
Chemický vzorec |
Au |
|
Atómová hmotnosť |
197,0 |
|
Rozbor |
Nebsahuje menej ako 90 % Au |
|
Opis |
Zlatisto sfarbený prášok alebo drobné pliešky |
|
Identifikácia |
|
|
Čistota |
||
Striebro |
Najviac 7 % |
Po úplnom rozpustení |
Meď |
Najviac 4 % |
E 180 LITOLRUBÍN BK
Synonymá |
CI pigment červený 57; rubínový pigment; karmín 6B |
Definícia |
Litolrubín BK v podstate pozostáva z 3–hydroxy–4–(4–metyl–2–sulfónanofenylazo)–2–naftalénkarboxylanu vápenatého a vedľajších farebných látok spolu s vodou, chloridom vápenatým a/alebo síranom vápenatým ako základnými nefarebnými zložkami |
Číslo C.I. |
15850:1 |
EINECS |
226-109-5 |
Chemický názov |
Kalcium 3–hydroxy–4–(4–metyl–2–sulfónanofenylazo)–2–naftalénkarboxylát vápenatý |
Chemický vzorec |
C18H12CaN2O6S |
Molekulová hmotnosť |
424,45 |
Rozbor |
Najmenej 90 % farebných látok celkovo
|
Opis |
Červený prášok |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Maximum v dimetylformamide pri cca 442 nm |
Čistota |
|
Vedľajšie farebné látky |
Najviac 0,5 % |
Organické zlúčeniny iné ako farebné látky: |
|
Kyselina 2–amino–5 metylbenzénsulfónová, vápenatá soľ |
Najviac 0,2 % |
Kyselina 3–hydroxy–2–naftalénkarboxylová, vápenatá soľ |
Najviac 0,4 % |
Nesulfónované primárne aromatické amíny |
Najviac 0,01 % (vyjadruje sa ako anilín) |
Látky extrahovateľné éterom |
Z roztoku s pH 7 najviac 0,2 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Kadmium |
Najviac 1 mg/kg |
Hliníkové laky tejto farby sa môžu používať.
E 200 KYSELINA SORBOVÁ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
203-768-7 |
Chemický názov |
Kyselina sorbová; Kyselina trans, trans-2,4-hexa-diénová |
Chemický vzorec |
C6H8O2 |
Molekulová hmotnosť |
112,12 |
Rozbor |
Najmenej 99 % na bezvodom základe |
Opis |
Bezfarebné ihličky alebo biely ľahko sa rozplývajúci prášok s mierne charakteristickým zápachom, ktorý po deväťdesiatminútovom zahrievaní pri teplote 105 °C nepodlieha žiadnym farebným zmenám |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
Od 133 °C do 135 °C po štvorhodinovom sušení vo vákuovom exikátore s kyselinou sírovou |
Spektrometria |
roztok propán-2-olu (1 zo 4 000 000) vykazuje absorbčné maximum pri 254 ± 2 nm |
Skúška na prítomnosť dvojitých väzieb |
Vyhovuje skúške |
Rozpustnosť |
Veľmi málo rozpustný vo vode, rozpustný v etanole |
Čistota |
|
Obsah vody |
Najviac 0,5 % (metóda Karla Fischera) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,2 % |
Aldehydy |
Nie viac ako 0,1 % (ako formaldehyd) |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 202 SORBAN DRASELNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
246-376-1 |
Chemický názov |
Sorban draselný; kálium-E,E-2,4-hexadiénoát; draselná soľ kyseliny trans, trans-2,4-hexadiénovej |
Chemický vzorec |
C6H7O2K |
Molekulová hmotnosť |
150,22 |
Rozbor |
Najmenej 99 % ako sušina |
Opis |
Biely kryštalický prášok, ktorý po 90-minútovom zahrievaní pri teplote 105 °C nepodlieha žiadnym farebným zmenám |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia kyseliny sorbovej |
Rozsah topenia kyseliny sorbovej izolovanej okyslením a nerekryštalizovanej, je v rozsahu od 133 °C do 135 °C po vysušení vo vákuovom exikátore s kyselinou sírovou |
Skúška na prítomnosť draslíka |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť dvojitých väzieb |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 1,0 % (105 °C, 3 hodiny) |
Kyslosť alebo zásaditosť |
Najviac cca 1,0 % (ako kyselina sorbová alebo K2CO3) |
Aldehydy |
Najviac 0,1 %, vypočítané ako formaldehyd |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 203 SORBAN VÁPENATÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
231-321-6 |
Chemický názov |
Sorban vápenatý; vápenatá soľ kyseliny trans, trans-2,4-hexadiénovej |
Chemický vzorec |
C12H14O4Ca |
Molekulová hmotnosť |
262,32 |
Rozbor |
Najmenej 98 % ako sušina |
Opis |
Jemný biely kryštalický prášok, ktorý po deväťdesiatminútovom zahrievaní pri teplote 105 °C nepodlieha žiadnym farebným zmenám |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia kyseliny sorbovej |
Rozsah topenia kyseliny sorbovej izolovanej okyslením a nerekryštalizovanej, je v rozsahu od 133 °C do 135 °C po vysušení vo vákuovom exikátore s kyselinou sírovou |
Skúška na prítomnosť vápnika |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť dvojitých väzieb |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 2,0 % určených po štvorhodinovom sušení vo vákuovom exikátore s kyselinou sírovou |
Aldehydy |
Najviac 0,1 % (ako formaldehyd) |
Fluoridy |
Najviac 10 mg/kg |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 210 KYSELINA BENZOOVÁ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
200-618-2 |
Chemický názov |
Kyselina benzoová; kyselina benzénkarboxylová; kyselina fenylkarboxylová |
Chemický vzorec |
C7H6O2 |
Molekulová hmotnosť |
122,12 |
Rozbor |
Najmenej 99,5 % ako anhydrid |
Opis |
Biely kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
121,5 °C – 123,5 °C |
Sublimačná skúška |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť benzoanu |
Vyhovuje skúške |
pH |
Približne 4 (vodný roztok) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (3 hodiny, nad kyselinou sírovou) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,05 % |
Chlórované organické zlúčeniny |
Menej ako 0,07 % vyjadrených ako chloridy, čo zodpovedá 0,3 % vyjadreným ako kyselina monochlórbenzoová |
Ľahko oxidovateľné látky |
1,5 ml kyseliny sírovej sa pridá do 100 ml vody, zohreje sa do varu a po kvapkách sa pridá 0,1 N KMnO4, až kým ružové zafarbenie pretrváva 30 sekúnd. 1 g vzorky, odvážený so zaokrúhlením na miligramy, sa rozpustí v zahrievanom roztoku a titruje sa 0,1 N KMnO4, až kým ružové zafarbenie pretrváva 15 sekúnd. Nemalo by byť potrebné viac ako 0,5 ml |
Karbonizovateľné látky |
Studený roztok 0,5 g kyseliny benzoovej v 5 ml kyseliny sírovej (94,5 až 95,5 %) nesmie vykazovať silnejšie zafarbenie ako porovnávacia kvapalina obsahujúca 0,2 ml chloridu kobaltnatého TSC (10), 0,3 ml chloridu železitého TSC (11), 0,1 ml síranu meďnatého TSC (12) a 4,4 ml vody |
Polycyklické kyseliny |
Pri frakčnom okyslení neutralizovaného roztoku kyseliny benzoovej nesmie byť teplota topenia prvej zrazeniny odlišná od teploty topenia kyseliny benzoovej |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 211 BENZOAN SODNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
208-534-8 |
Chemický názov |
Nátrium-benzoát; sodná soľ kyseliny benzénkarboxylovej; sodná soľ kyseliny fenylkarboxylovej |
Chemický vzorec |
C7H5O2Na |
Molekulová hmotnosť |
144,11 |
Rozbor |
Nie menej ako 99 % C7H5O2Na, po štvorhodinovom sušení pri teplote 105 °C |
Opis |
Biely kryštalický prášok alebo granuly, takmer bez zápachu |
Identifikácia |
|
Rozpustnosť |
Ľahko rozpustný vo vode, ťažko rozpustný v etanole |
Rozsah topenia kyseliny benzoovej |
Rozsah topenia kyseliny benzoovej izolovanej okyslením a nerekryštalizovanej je v rozsahu od 121,5 °C do 123,5 °C po vysušení v desikátore s kyselinou sírovou |
Skúška na prítomnosť benzoanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 1,5 % (105 °C, 4 hodín) |
Ľahko oxidovateľné látky |
1,5 ml kyseliny sírovej sa pridá do 100 ml vody, zohreje sa do varu a po kvapkách sa pridá 0,1 N KMnO4, až kým ružové zafarbenie pretrváva 30 sekúnd. 1 g vzorky, odvážený so zaokrúhlením na miligramy, sa rozpustí v zahrievanom roztoku a titruje sa 0,1 N KMnO4, až kým ružové zafarbenie pretrváva 15 sekúnd. Maximálne 0,5 ml by malo byť postačujúce |
Polycyklické kyseliny |
Pri frakčnom okyslení (neutralizovaného) roztoku benzoanu sodného nesmie byť teplota topenia prvej zrazeniny odlišná od teploty topenia kyseliny benzoovej |
Chlórované organické zlúčeniny |
Nie viac ako 0,06 % vyjadrených ako chloridy, zodpovedajúcich 0,25 % vyjadreným ako kyselina monochlórbenzoová |
Kyslosť alebo zásaditosť |
Na neutralizáciu 1 g benzoanu sodného v prítomnosti fenolftaleínu nesmie byť potrebné viac ako 0,25 ml 0,1 N NaOH alebo 0,1 N HCl |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 212 BENZOAN DRASELNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
209-481-3 |
Chemický názov |
Benzoan draselný; draselná soľ kyseliny benzénkarboxylovej; draselná soľ kyseliny fenylkarboxylovej |
Chemický vzorec |
C7H5KO2·3H2O |
Molekulová hmotnosť |
214,27 |
Rozbor |
Najmenej 99 % C7H5KO2 po sušení do konštantnej hmotnosti pri teplote 105 °C |
Opis |
Biely kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia kyseliny benzoovej |
Rozsah topenia kyseliny benzoovej izolovanej okyslením a nerekryštalizovanej je v rozsahu od 121,5 °C do 123,5 °C po vysušení vo vákuovom exikátore s kyselinou sírovou |
Skúška na prítomnosť benzoanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť draslíka |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 26,5 % (105 °C, 4 hodiny) |
Chlórované organické zlúčeniny |
Najviac 0,06 % vyjadrených ako chloridy, zodpovedajúcich 0,25 % vyjadreným ako kyselina monochlórbenzoová |
Ľahko oxidovateľné látky |
1,5 ml kyseliny sírovej sa pridá do 100 ml vody, zohreje sa do varu a po kvapkách sa pridá 0,1 N KMnO4, až kým ružové zafarbenie pretrváva 30 sekúnd. 1 g vzorky, odvážený so zaokrúhlením na miligramy, sa rozpustí v zahrievanom roztoku a titruje sa 0,1 N KMnO4, až kým ružové zafarbenie pretrváva 15 sekúnd. Maximálne 0,5 ml by malo byť postačujúce |
Karbonizovateľné látky |
Studený roztok 0,5 g kyseliny benzoovej v 5 ml kyseliny sírovej (94,5 až 95,5 %) nesmie vykazovať silnejšie zafarbenie ako porovnávacia kvapalina obsahujúca 0,2 ml chloridu kobaltnatého TSC, 0,3 ml chloridu železitého TSC, 0,1 ml síranu meďnatého a 4,4 ml vody |
Polycyklické kyseliny |
Pri frakčnom okyslení (neutralizovaného) roztoku benzoanu sodného nesmie byť teplota topenia prvej zrazeniny odlišná od teploty topenia kyseliny benzoovej |
Kyslosť alebo zásaditosť |
Na neutralizáciu 1 g benzoanu draselného v prítomnosti fenolftaleínu nesmie byť potrebné viac ako 0,25 ml 0,1 N NaOH alebo 0,1 N HCl |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 213 BENZOAN VÁPENATÝ
Synonymá |
Benzoan monovápenatý |
|
Definícia |
||
EINECS |
218-235-4 |
|
Chemický názov |
Benzoan vápenatý; dibenzoan vápenatý |
|
Chemický vzorec |
Anhydrid: |
C14H10O4Ca |
Hydrát: |
C14H10O4Ca·H2O |
|
Trihydrát: |
C14H10O4Ca·3H2O |
|
Molekulová hmotnosť |
Anhydrid: |
282,31 |
Hydrát: |
300,32 |
|
Trihydrát: |
336,36 |
|
Rozbor |
Obsah nie je po sušení pri teplote 105 °C nižší ako 99 % |
|
Opis |
Biele alebo bezfarebné kryštály alebo biely prášok |
|
Identifikácia |
||
Rozsah topenia kyseliny benzoovej |
Rozsah topenia kyseliny benzoovej izolovanej okyslením a nerekryštalizovanej je v rozsahu od 121,5 °C do 123,5 °C po vysušení vo vákuovom exikátore s kyselinou sírovou |
|
Skúška na prítomnosť benzoanu |
Vyhovuje skúške |
|
Skúška na prítomnosť vápnika |
Vyhovuje skúške |
|
Čistota |
||
Strata sušením |
Najviac 17,5 % (105 °C, do konštantnej hmotnosti) |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,3 % |
|
Chlórované organické zlúčeniny |
Najviac 0,06 % vyjadrených ako chloridy, zodpovedajúcich 0,25 % vyjadrených ako kyselina monochlórbenzoová |
|
Ľahko oxidovateľné látky |
1,5 ml kyseliny sírovej sa pridá do 100 ml vody, zohreje sa do varu a po kvapkách sa pridá 0,1 N KMnO4, až kým ružové zafarbenie pretrváva 30 sekúnd. 1 g vzorky, odvážený so zaokrúhlením na miligramy, sa rozpustí v zahrievanom roztoku a titruje sa 0,1 N KMnO4, až kým ružové zafarbenie pretrváva 15 sekúnd. Maximálne 0,5 ml by malo byť postačujúce |
|
Karbonizovateľné látky |
Studený roztok 0,5 g kyseliny benzoovej v 5 ml kyseliny sírovej (94,5 až 95,5 %) nesmie vykazovať silnejšie zafarbenie ako porovnávacia kvapalina obsahujúca 0,2 ml chloridu kobaltitého TSC, 0,3 ml chloridu železitého TSC, 0,1 ml síranu meďnatého TSC a 4,4 ml vody |
|
Polycyklické kyseliny |
Pri frakčnom okyslení (neutralizovaného) roztoku benzoanu sodného, teplota topenia prvej zrazeniny nesmie byť odlišná od teploty topenia kyseliny benzoovej |
|
Kyslosť alebo zásaditosť |
Neutralizácia 1 g benzoanu vápenatého v prítomnosti fenolftaleínu nesmie vyžadovať viac ako 0,25 ml 0,1 N NaOH alebo 0,1 N HCl |
|
Fluoridy |
Najviac 10 mg/kg |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 214 ETYL-p-HYDROXYBENZOÁT
Synonymá |
Etylparabén; etyl-p-oxybenzoát |
Definícia |
|
EINECS |
204-399-4 |
Chemický názov |
etyl-p-oxybenzoát; etylester kyseliny p-hydroxybenzoovej |
Chemický vzorec |
C9H10O3 |
Molekulová hmotnosť |
166,8 |
Rozbor |
Obsah nie je po dvojhodinovom sušení pri teplote 80 °C nižší ako 99,5 % |
Opis |
Malé bezfarebné kryštály alebo biely kryštalický prášok, takmer bez zápachu |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
115 °C – 118 °C |
Skúška na prítomnosť p-hydroxybenzoátu |
Rozsah topenia kyseliny p-hydroxybenzoovej izolovanej okyslením a nerekryštalizovanej: od 213 °C do 217 °C po vysušení vo vákuovom exikátore nad kyselinou sírovou |
Skúška na prítomnosť alkoholu |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (80 °C, 2 hodiny) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,05 % |
Kyselina p-hydroxybenzoová a kyselina salicylová |
Najviac 0,35 % vyjadrených ako kyselina p-hydroxybenzoová |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 215 NÁTRIUM-ETYL-p-HYDROXYBENZOÁT
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
252-487-6 |
Chemický názov |
etyl-p-hydroxybenzoan sodný; sodná soľ etylesteru kyseliny p-hydroxybenzoovej |
Chemický vzorec |
C9H9O3Na |
Molekulová hmotnosť |
188,8 |
Rozbor |
Obsah etylesteru kyseliny p-hydroxybenzoovej v bezvodom stave nie je nižší ako 83 % |
Opis |
Biely, kryštalický, hygroskopický prášok |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
Rozsah topenia kyseliny p-hydroxybenzoovej izolovanej okyslením a nerekryštalizovanej je v rozsahu od 115 °C do 118 °C po vysušení vo vákuovom exikátore nad kyselinou sírovou |
Skúška na prítomnosť p-hydroxybenzoátu |
Rozsah topenia kyseliny p-hydroxybenzoovej odvodenej zo vzorky je v rozsahu od 213 °C do 217 °C |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
9,9 – 10,3 (0,1 % vodný roztok) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 5 % (sušením vo vákuovom exikátore nad kyselinou sírovou) |
Sulfátový popol |
V rozsahu od 37 % do 39 % |
Kyselina p-hydroxybenzoová a kyselina salicylová |
Najviac 0,35 %, vyjadrené ako kyselina p-hydroxybenzoová |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 218 METYL-p-HYDROXYBENZOÁT
Synonymá |
Metylparabén; metyl-p-oxybenzoát |
Definícia |
|
EINECS |
243-171-5 |
Chemický názov |
metyl-p-hydroxybenzoát; metylester kyseliny p-hydroxybenzoovej |
Chemický vzorec |
C8H8O3 |
Molekulová hmotnosť |
152,15 |
Rozbor |
Obsah nie je po dvojhodinovom sušení pri teplote 80 °C nižší ako 99 % |
Opis |
Malé bezfarebné kryštály alebo biely kryštalický prášok, takmer bez zápachu |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
125 °C – 128 °C |
Skúška na prítomnosť p-hydroxybenzoátu |
Rozsah topenia kyseliny p-hydroxybenzoovej odvodenej zo vzorky je v rozsahu od 213 °C do 217 °C po dvojhodinovom sušení pri teplote 80 °C |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (80 °C, 2 hodiny) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,05 % |
Kyselina p-hydroxybenzoová a kyselina salicylová |
Najviac 0,35 % vyjadrených ako kyselina p-hydroxybenzoová |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 219 NÁTRIUM-METYL-p-HYDROXYBENZOÁT
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
|
Chemický názov |
Nátrium-metyl-p-hydroxybenzoát; sodná zlúčenina metylesteru kyseliny p-hydroxybenzoovej |
Chemický vzorec |
C8H7O3Na |
Molekulová hmotnosť |
174,15 |
Rozbor |
Najmenej 99,5 % na bezvodom základe |
Opis |
Biely hygroskopický prášok |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
Biela zrazenina, ktorá sa vytvorí okyslením 10 % (w/v) vodného roztoku metyl-p-hydroxybenzoátu sodného (s využitím lakmusového papierika ako indikátora) kyselinou chlorovodíkovou, má mať po premytí vodou a dvojhodinovom sušení pri teplote 80 °C rozsah topenia od 125 °C do 128 °C |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
9,7 – 10,3 (0,1 % roztok vo vode bez oxidu uhličitého) |
Čistota |
|
Obsah vody |
Najviac 5 % (metóda Karla Fischera) |
Sulfátový popol |
V bezvodom stave v rozsahu od 40 % do 44,5 % |
Kyselina p-hydroxybenzoová a kyselina salicylová |
Najviac 0,35 %, vyjadrené ako kyselina p-hydroxybenzoová |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 220 OXID SIRIČITÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
231-195-2 |
Chemický názov |
Oxid siričitý; anhydrid kyseliny siričitej |
Chemický vzorec |
SO2 |
Molekulová hmotnosť |
64,07 |
Rozbor |
Obsah najmenej 99 % |
Opis |
Bezfarebný, nehorľavý plyn so silne prenikavým dusivým zápachom |
Identifikácia |
|
Skúška na siričité zlúčeniny |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Obsah vody |
Najviac 0,05 % (metóda Karla Fischera) |
Neprchavý zvyšok |
Najviac 0,01 % |
Oxid sírový |
Najviac 0,1 % |
selén |
Najviac 10 mg/kg |
Iné plyny bežne sa nevyskytujúce vo vzduchu |
Bez stopy |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 221 SIRIČITAN SODNÝ
Synonymá |
|
|
Definícia |
||
EINECS |
231-821-4 |
|
Chemický názov |
Siričitan sodný (bezvodý alebo heptahydrát) |
|
Chemický vzorec |
Anhydrid: |
Na2SO3 |
Heptahydrát: |
Na2SO37H2O |
|
Molekulová hmotnosť |
Anhydrid: |
126,04 |
Heptahydrát: |
252,16 |
|
Rozbor |
Anhydrid: |
Nie menej 95 % Na2SO3 a nie menej ako 48 % SO2 |
Heptahydrát: |
Nie menej ako 48 % Na2SO3 a nie menej ako 24 % SO2 |
|
Opis |
Biely kryštalický prášok alebo bezfarebné kryštály |
|
Identifikácia |
||
Skúška na prítomnosť siričitanu |
Vyhovuje skúške |
|
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
|
pH |
8,5 – 11,5, (bezvodý: 10 % roztok; heptahydrát: 20 % roztok) |
|
Čistota |
||
Tiosírany |
Nie viac ako 0,1 % na základe obsahu SO2 |
|
Železo |
Nie viac ako 10 mg/kg na základe obsahu SO2 |
|
Selén |
Nie viac ako 5 mg/kg na základe obsahu SO2 |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 222 HYDROGENSIRIČITAN SODNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
231-921-4 |
Chemický názov |
disiričitan sodný; hydrogensiričitan sodný |
Chemický vzorec |
NaHSO3 vo vodnom roztoku |
Molekulová hmotnosť |
104,06 |
Rozbor |
Obsah NaHSO3 najmenej 32 hmotnostných % |
Opis |
Číry, bezfarebný až žltý roztok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť siričitanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
2,5 – 5,5 (10 % vodný roztok) |
Čistota |
|
Železo |
Nie viac ako 10 mg/kg Na2SO3 na základe obsahu SO2 |
Selén |
Nie viac ako 5 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 223 DISIRIČITAN SODNÝ
Synonymá |
Pyrosiričitan; pyrosiričitan sodný |
Definícia |
|
EINECS |
231-673-0 |
Chemický názov |
Disiričitan sodný; pentaoxodisíran-disodný |
Chemický vzorec |
Na2S2O5 |
Molekulová hmotnosť |
190,11 |
Rozbor |
Neobsahuje menej ako 95 % Na2S2O5 a nie menej ako 64 % SO2 |
Opis |
Biele kryštály alebo kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť siričitanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
4,0 – 5,5 (10 % vodný roztok) |
Čistota |
|
Tiosírany |
Nie viac ako 0,1 % na základe obsahu SO2 |
Železo |
Nie viac ako 10 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Selén |
Nie viac ako 5 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 224 DISIRIČITAN DRASELNÝ
Synonymá |
Pyrosiričitan draselný |
Definícia |
|
EINECS |
240-795-3 |
Chemický názov |
Disiričitan draselný; pentaoxodisíran-draselný |
Chemický vzorec |
K2S2O5 |
Molekulová hmotnosť |
222,33 |
Rozbor |
Neobsahuje menej ako 90 % K2S2O5 a menej ako 51,8 % SO2, zvyšok pozostáva takmer výhradne zo síranu draselného |
Opis |
Bezfarebné kryštály alebo biely kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť siričitanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť draslíka |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Tiosírany |
Nie viac ako 0,1 % na základe obsahu SO2 |
Železo |
Nie viac ako 10 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Selén |
Nie viac ako 5 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 226 SIRIČITAN VÁPENATÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
218-235-4 |
Chemický názov |
Siričitan vápenatý |
Chemický vzorec |
CaSO3·2H2O |
Molekulová hmotnosť |
156,17 |
Rozbor |
Neobsahuje menej ako 95 % CaSO3·2H2O a neobsahuje menej ako 39 % SO2 |
Opis |
Biele kryštály alebo biely kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť siričitanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť vápnika |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Železo |
Nie viac ako 10 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Selén |
Nie viac ako 5 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 227 HYDROGENSIRIČITAN VÁPENATÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
237-423-7 |
Chemický názov |
Disiričitan vápenatý; hydrogensiričitan vápenatý |
Chemický vzorec |
Ca(HSO3)2 |
Molekulová hmotnosť |
202,22 |
Rozbor |
6 až 8 % (hmotnostných) oxidu siričitého a 2,5 až 3,5 % (hmotnostných) hydroxidu vápenatého, čo zodpovedá 10 až 14 % (hmotnostných) hydrogensiričitanu vápenatého [Ca(HSO3)2] |
Opis |
Číry nazelenalý žltý vodný roztok so zreteľným zápachom po oxide siričitom |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť siričitanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť vápnika |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Železo |
Nie viac ako 10 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Selén |
Nie viac ako 5 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 228 HYDROGENSIRIČITAN DRASELNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
231-870-1 |
Chemický názov |
Disiričitan draselný; hydrogensiričitan draselný |
Chemický vzorec |
KHSO3 vo vodnom roztoku |
Molekulová hmotnosť |
120,17 |
Rozbor |
Obsah nie je menej ako 280 g KHSO3 na liter (alebo 150 g SO2 na liter) |
Opis |
Číry bezfarebný vodný roztok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť siričitanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť draslíka |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Železo |
Nie viac ako 10 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Selén |
Nie viac ako 5 mg/kg na základe obsahu SO2 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 234 NIZÍN
Synonymá |
|
Definícia |
Nizín pozostáva z viacerých úzko spojených polypeptidov produkovaných druhmi Lactococcus lactis subsp. lactis |
EINECS |
215-807-5 |
Chemický názov |
|
Chemický vzorec |
C143H230N42O37S7 |
Molekulová hmotnosť |
3 354,12 |
Rozbor |
Nizínový koncentrát neobsahuje menej ako 900 jednotiek na mg v zmesi z vysušeného odtučneného mlieka a minimálne 50 % obsahu tvorí chlorid sodný |
Opis |
Biely prášok |
Identifikácia |
|
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 3 % (102 °C – 103 °C, do konštantnej hmotnosti) |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 1 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 235 NATAMICÍN
Synonymá |
Pimaricín |
||||
Definícia |
Natamicín je fungicíd polyénovej makrolidovej skupiny a je produkovaný druhmi Streptomyces natalensis a ďalšími príslušnými druhmi. |
||||
EINECS |
231-683-5 |
||||
Chemický názov |
Stereoizomér kyseliny 22-(3-amino-3,6-dideoxy-β-D- mannopyranosyloxy)-1,3,26-trihydroxy-12-metyl-10-oxo-6,11,28-trioxatricyklo[22.3.1.05,7]oktakosa-8,14,16,18,20-pentaén-25-karboxylovej |
||||
Chemický vzorec |
C33H47O13N |
||||
Molekulová hmotnosť |
665,74 |
||||
Rozbor |
Najmenej 95 % ako sušina |
||||
Opis |
Biely až krémovobiely kryštalický prášok |
||||
Identifikácia |
|||||
Farebné reakcie |
Pridanie niekoľkých kryštálov natamicínu na podložné sklíčko ku kvapke:
|
||||
Spektrometria |
A 0,0005 % w/v roztok v 1 % metanolickom roztoku kyseliny octovej má absorbčné maximá asi pri 290 nm, 303 nm, 318 nm, rameno asi pri 280 nm a vykazuje minimá asi pri 250 nm, 295,5 nm a 311 nm |
||||
pH |
5,5 – 7,5 [1 % w/v roztoku vopred neutralizovanej zmesi zloženej z dimetylformamidu a vody (20 : 80)] |
||||
Optická otáčavosť |
[α]D 20 od + 250° do + 295° [1 % (hm.) roztok v ľadovej kyseline octovej, pri teplote 20 °C a prepočítané na vysušený materiál] |
||||
Čistota |
|||||
Strata sušením |
Nie viac ako 8,0 % (nad P2O5, vo vákuu pri teplote 60 °C do konštantnej teploty) |
||||
Sulfátový popol |
Najviac 0,5 % |
||||
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
||||
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
||||
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
||||
Mikrobiologické kritériá |
|||||
Celkový počet mikroorganizmov na doštičke |
Najviac 100 kolónií/g |
E 239 HEXAMETYLÉN TETRAMÍN
Synonymá |
Hexamín; Metenamín |
Definícia |
|
EINECS |
202-905-8 |
Chemický názov |
1,3,5,7-Tetraazatricyklo[3.3.1.13,7]-dekán, hexametyléntetramín |
Chemický vzorec |
C6H12N4 |
Molekulová hmotnosť |
140,19 |
Rozbor |
Najmenej 99 % ako anhydrid |
Opis |
Bezfarebný alebo biely kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť formaldehydu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť amoniaku |
Vyhovuje skúške |
Teplota sublimácie: |
Približne 260 °C |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (pri 105 °C vo vákuu nad P2O5 počas 2 hodín) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,05 % |
Sírany |
Najviac 0,005 %, vyjadrené ako SO4 |
Chloridy |
Nie viac ako 0,005 % vyjadrené ako Cl |
Amónne soli |
Nezistiteľné |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 242 DIMETYL-DIKARBONÁT
Synonymá |
DMDC; dimetyl-pyrokarbonát |
Definícia |
|
EINECS |
224-859-8 |
Chemický názov |
Dimetyl-dikarbonát; dimetylester kyseliny pyrouhličitej |
Chemický vzorec |
C4H6O5 |
Molekulová hmotnosť |
134,09 |
Rozbor |
Obsah najmenej 99,8 % |
Opis |
Bezfarebná kvapalina, rozkladajúca sa vo vodnom roztoku. Leptá pokožku a oči a je toxická pri vdychovaní a požití |
Identifikácia |
|
Rozklad |
Po rozpustení poskytuje pozitívne testy na CO2 a na metanol |
Teplota topenia |
17 °C |
Teplota varu |
172 °C spojené s rozkladom |
Hustota pri teplote 20 °C |
Približne 1,25 g/cm3 |
Infračervené absorpčné spektrum |
Maximá pri 1 156 a 1 832 cm–1 |
Čistota |
|
Dimetyl-karbonát |
Najviac 0,2 % |
Chlór, celkovo |
Najviac 3 mg/kg |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 249 DUSITAN DRASELNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
231-832-4 |
Chemický názov |
Dusitan draselný |
Chemický vzorec |
KNO2 |
Molekulová hmotnosť |
85,11 |
Rozbor |
Najmenej 95 % na bezvodej báze (14) |
Opis |
Biele alebo slabožlté navlhnuté granuly |
Identifikácia |
|
Skúška na dusitany |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť draslíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
6,0 – 9,0 (5 % roztok) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 3 % (4 hodiny nad silikagélom) |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 250 DUSITAN SODNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
231-555-9 |
Chemický názov |
Dusitan sodný |
Chemický vzorec |
NaNO2 |
Molekulová hmotnosť |
69,00 |
Rozbor |
V bezvodom stave obsah nie je menej ako 97 % (15). |
Opis |
Biely kryštalický prášok alebo žltkasté hrudy |
Identifikácia |
|
Skúška na dusitany |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,25 % (4 hodiny nad silikagélom) |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 251 DUSIČNAN SODNÝ
I. TUHÝ DUSIČNAN SODNÝ
Synonymá |
Čilský liadok; kockový alebo sódový liadok |
Definícia |
|
EINECS |
231-554-3 |
Chemický názov |
Dusičnan sodný |
Chemický vzorec |
NaNO3 |
Molekulová hmotnosť |
85,00 |
Rozbor |
Najmenej 99 % ako anhydrid |
Opis |
Biely kryštalický, mierne hygroskopický prášok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť dusičnanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
5,5 – 8,3 (5 % roztok) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 2 % (105 °C, 4 hodín) |
Dusitany |
Najviac 30 mg/kg vyjadrených ako NaNO2 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
II. |
KVAPALNÝ DUSIČNAN SODNÝ |
Synonymá |
|
Definícia |
Kvapalný dusičnan sodný je vodný roztok dusičnanu sodného ako priamy výsledok chemickej reakcie medzi hydroxidom sodným a kyselinou dusičnou v stechiometrických množstvách bez nadväznej kryštalizácie. Normalizované formy pripravené z kvapalného dusičnanu sodného spĺňajúceho tieto špecifikácie môžu obsahovať kyselinu dusičnú v nadmerných množstvách, ak sú zreteľne uvedené alebo označené. |
EINECS |
231-554-3 |
Chemický názov |
Dusičnan sodný |
Chemický vzorec |
NaNO3 |
Molekulová hmotnosť |
85,00 |
Rozbor |
Obsah od 33,5 % do 40,0 % NaNO3 |
Opis |
Číra, bezfarebná kvapalina |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť dusičnanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
1,5 - 3,5 |
Čistota |
|
Voľná kyselina dusičná |
Najviac 0,01 % |
Dusitany |
Najviac 10 mg/kg, vyjadrené ako NaNO2 |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 1 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 0,3 mg/kg |
Tento opis zodpovedá 35 % vodnému roztoku
E 252 DUSIČNAN DRASELNÝ
Synonymá |
Čilský liadok; kockový alebo sódový liadok |
Definícia |
|
EINECS |
231-818-8 |
Chemický názov |
Dusičnan draselný |
Chemický vzorec |
KNO3 |
Molekulová hmotnosť |
101,11 |
Rozbor |
Najmenej 99 % ako anhydrid |
Opis |
Biely kryštalický prášok alebo priehľadné hranolčeky s chladivou, slanou a pikantnou chuťou |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť dusičnanu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť draslíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
4,5 – 8,5 (5 % roztok) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 1 % (105 °C, 4 hodiny) |
Dusitany |
Nie viac ako 20 mg/kg vyjadrených ako KNO2 |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 260 KYSELINA OCTOVÁ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
200-580-7 |
Chemický názov |
Kyselina octová; Kyselina etánová |
Chemický vzorec |
C2H4O2 |
Molekulová hmotnosť |
60,05 |
Rozbor |
Obsah najmenej 99,8 % |
Opis |
Číra bezfarebná kvapalina s prenikavým, charakteristickým zápachom |
Identifikácia |
|
Teplota varu |
118 °C pri tlaku 760 mm ortuťového stĺpca |
Špecifická hmotnosť |
Okolo 1049 |
Skúška na prítomnosť octanu |
Pri trojnásobnom zriedení vykazuje pozitívnu skúšku na prítomnosť octanu |
Teplota tuhnutia |
Nie menej ako 14,5 °C |
Čistota |
|
Neprchavý zvyšok |
Najviac 100 mg/kg |
Kyselina mravčia, mravčany a iné oxidovateľné látky |
Najviac 1 000 mg/kg, vyjadrené ako kyselina mravčia |
Ľahko oxidovateľné látky |
Zriediť 2 ml vzorky v nádobe so sklenou zátkou s 10 ml vody a pridať 0,1 ml z 0,1 N KMNO3. Ružové zafarbenie nezhnedne do 30 minút |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 0,5 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 261 OCTAN DRASELNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
204-822-2 |
Chemický názov |
Octan draselný |
Chemický vzorec |
C2H3O2K |
Molekulová hmotnosť |
98,14 |
Rozbor |
Najmenej 99 % ako anhydrid |
Opis |
Bezfarebné, navlhlé kryštály alebo biely kryštalický prášok bez zápachu alebo so slabo octovým zápachom |
Identifikácia |
|
pH |
7,5 – 9,0 (5 % vodný roztok) |
Skúška na prítomnosť acetátu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť draslíka |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 8 % (150 °C, 2 hodín) |
Kyselina mravčia, mravčany a iné oxidovateľné látky |
Najviac 1 000 mg/kg, vyjadrené ako kyselina mravčia |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 262 i) OCTAN SODNÝ
Synonymá |
|
|
Definícia |
||
EINECS |
204-823-8 |
|
Chemický názov |
Octan sodný |
|
Chemický vzorec |
C2H3NaO2·nH2O (n = 0 alebo 3) |
|
Molekulová hmotnosť |
Bezvodý: |
82,03 |
Trihydrát: |
136,08 |
|
Rozbor |
Obsah v bezvodom stave nie je nižší ako 98,5 % (platí pre bezvodý aj pre trihydrát) |
|
Opis |
Bezvodý: |
Biely, zrnitý, hygroskopický prášok bez zápachu |
Trihydrát: |
Bezfarebné, priehľadné kryštály alebo zrnitý, kryštalický prášok, bez zápachu alebo so slabo octovým zápachom. Na suchom a teplom vzduch zvetráva |
|
Identifikácia |
||
pH |
8,0 – 9,5 (1 % vodný roztok) |
|
Skúška na prítomnosť acetátu |
Vyhovuje skúške |
|
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
|
Čistota |
||
Strata sušením |
Bezvodý: |
Najviac 2 % (120 °C, 4 hodín) |
Trihydrát: |
V rozmedzí od 36 do 42 % (120 °C, 4 hodiny) |
|
Kyselina mravčia, mravčany a iné oxidovateľné látky |
Najviac 1 000 mg/kg, vyjadrené ako kyselina mravčia |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 262 ii) DIOCTAN SODNÝ (KYSLÝ OCTAN SODNÝ)
Synonymá |
|
Definícia |
Dioctan sodný je molekulová zlúčenina octanu sodného a kyseliny octovej |
EINECS |
204-814-9 |
Chemický názov |
Hydrogendiacetát sodný |
Chemický vzorec |
C4H7NaO4·nH2O (n = 0 alebo 3) |
Molekulová hmotnosť |
142,09 (bezvodý) |
Rozbor |
39 až 41 % obsahu je voľná kyselina octová, 58 až 60 % je octan sodný |
Opis |
Biela, hygroskopická, kryštalická, tuhá látka s octovým zápachom |
Identifikácia |
|
pH |
4,5 – 5,0 (10 % vodný roztok) |
Skúška na prítomnosť acetátu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Obsah vody |
Najviac 2 % (metóda Karla Fischera) |
Kyselina mravčia, mravčany a iné oxidovateľné látky |
Najviac 1 000 mg/kg, vyjadrené ako kyselina mravčia |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 263 OCTAN VÁPENATÝ
Synonymá |
|
|
Definícia |
||
EINECS |
200-540-9 |
|
Chemický názov |
Octan vápenatý |
|
Chemický vzorec |
Bezvodý: |
C4H6O4Ca |
Monohydrát: |
C4H6O4Ca·H2O |
|
Molekulová hmotnosť |
Bezvodý: |
158,17 |
Monohydrát: |
176,18 |
|
Rozbor |
Najmenej 98 % ako anhydrid |
|
Opis |
Bezvodý octan vápenatý je biela, hygroskopická, masívna, kryštalická tuhá látka mierne horkej chuti. Môže mierne zapáchať po kyseline octovej. Monohydrát môže byť v podobe ihličiek, granúl alebo ako prášok |
|
Identifikácia |
||
pH |
6,0 – 9,0 (10 % vodný roztok) |
|
Skúška na prítomnosť acetátu |
Vyhovuje skúške |
|
Skúška na prítomnosť vápnika |
Vyhovuje skúške |
|
Čistota |
||
Strata sušením |
Nie viac ako 11 % (pri teplote 155 °C do konštantnej hmotnosti, pre monohydrát) |
|
Vo vode nerozpustné látky |
Najviac 0,3 % |
|
Kyselina mravčia, mravčany a iné oxidovateľné látky |
Najviac 1 000 mg/kg, vyjadrené ako kyselina mravčia |
|
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
|
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
|
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 270 KYSELINA MLIEČNA
Synonymá |
|
Definícia |
Pozostáva zo zmesi kyseliny mliečnej (C3H6O3) a laktátu kyseliny mliečnej (C6H10O5). Získava sa mliečnou fermentáciou cukrov alebo sa pripravuje synteticky. Kyselina mliečna je hygroskopická a pri koncentrovaní varom dochádza ku jej kondenzácii za vzniku laktátu kyseliny mravčej, ktorý po zriedení a zahriatí hydrolyzuje naspäť na kyselinu mliečnu. |
EINECS |
200-018-0 |
Chemický názov |
Kyselina mliečna; kyselina 2-hydroxypropiónová; Kyselina 1-hydroxyetán-1-karboxylová |
Chemický vzorec |
C3H6O3 |
Molekulová hmotnosť |
90,08 |
Rozbor |
Obsah najmenej 76 % |
Opis |
Bezfarebná alebo žltkastá sirupovitá kvapalina kyslastej chuti, takmer bez zápachu |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť laktátu |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Chloridy |
Najviac 0,2 % |
Sírany |
Najviac 0,25 % |
Železo |
Najviac 10 mg/kg |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
Poznámka: Tento opis sa vzťahuje na 80 % vodný roztok; pre slabšie vodné roztoky sa vypočítajú hodnoty zodpovedajúce ich obsahu kyseliny mliečnej.
E 280 KYSELINA PROPIÓNOVÁ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
201-176-3 |
Chemický názov |
Kyselina propiónová; Kyselina propánová |
Chemický vzorec |
C3H6O2 |
Molekulová hmotnosť |
74,08 |
Rozbor |
Obsah najmenej 99,5 % |
Opis |
Bezfarebná alebo mierne žltkastá, olejovitá kvapalina s mierne štipľavým zápachom |
Identifikácia |
|
Teplota topenia |
– 22 °C |
Destilačný bod |
V rozsahu od 138,5 °C do 142,5 °C |
Čistota |
|
Neprchavý zvyšok |
Nie viac ako 0,01 % po vysušení pri 140 °C do konštantnej hmotnosti |
Aldehydy |
Nie viac ako 0,1 % (ako formaldehyd) |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 281 PROPIONAN SODNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
205-290-4 |
Chemický názov |
Propionan sodný; propanoan sodný |
Chemický vzorec |
C3H5O2Na |
Molekulová hmotnosť |
96,06 |
Rozbor |
Obsah nie je po dvojhodinovom sušení pri teplote 105 °C nižší ako 99 % |
Opis |
Bezfarebný, kryštalický, hygroskopický prášok alebo jemný biely prášok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť propionátu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
7,5 – 10,5 (10 % vodný roztok) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 4 % (105 °C, 2 hodiny) |
Látky nerozpustné vo vode |
Najviac 0,1 % |
železo |
Najviac 50 mg/kg |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 282 PROPIONAN VÁPENATÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
223-795-8 |
Chemický názov |
Propionan vápenatý |
Chemický vzorec |
C6H10O4Ca |
Molekulová hmotnosť |
186,22 |
Rozbor |
Obsah nie nižší ako 99 % po dvojhodinovom sušení pri teplote 105 °C |
Opis |
Biely kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť propionátu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť vápnika |
Vyhovuje skúške |
pH |
6,0 – 9,0 (10 % vodný roztok) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 4 % (105 °C, 2 hodiny) |
Látky nerozpustné vo vode |
Najviac 0,3 % |
Železo |
Najviac 50 mg/kg |
Fluoridy |
Najviac 10 mg/kg |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 283 PROPIONAN DRASELNÝ
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
206-323-5 |
Chemický názov |
Propionan draselný; Propanoát draselný |
Chemický vzorec |
C3H5KO2 |
Molekulová hmotnosť |
112,17 |
Rozbor |
Obsah nie je po dvojhodinovom sušení pri teplote 105 °C nižší ako 99 % |
Opis |
Biely kryštalický prášok |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť propionátu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť draslíka |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 4 % (105 °C, 2 hodín) |
Látky nerozpustné vo vode |
Najviac 0,1 % |
Železo |
Najviac 30 mg/kg |
Fluoridy |
Najviac 10 mg/kg |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 284 KYSELINA BORITÁ
Synonymá |
Kyselina boracitová; Kyselina ortoboritá; Borofax |
Definícia |
|
EINECS |
233-139-2 |
Chemický názov |
|
Chemický vzorec |
H3BO3 |
Molekulová hmotnosť |
61,84 |
Rozbor |
Obsah najmenej 99,5 % |
Opis |
Bezfarebné, priehľadné kryštály alebo biele kryštály alebo prášok bez zápachu na dotyk mierne mastné; v prírode sa vyskytuje ako minerál sasolit |
Identifikácia |
|
Teplota topenia |
Okolo 171 °C |
Skúška horením |
Horí jasným zeleným plameňom |
pH |
3,8 – 4,8 (3,3 % vodný roztok) |
Čistota |
|
Peroxidy |
Prídavok roztoku jodidu draselného nevyvoláva žiadne farebné zmeny |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 285 TETRABORITAN SODNÝ (BORAX)
Synonymá |
Boritan sodný |
Definícia |
|
EINECS |
215-540-4 |
Chemický názov |
Tetraboritan sodný; biboritan sodný; pyroboritan sodný; Bezvodý tetraboritan |
Chemický vzorec |
Na2B4O7 Na2B4O7·10H2O |
Molekulová hmotnosť |
201,27 |
Rozbor |
|
Opis |
Prášok alebo sklu podobné platničky, ktoré sa po vystavení na vzduch stávajú nepriehľadnými; pomaly sa rozpúšťa vo vode |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
Od 171 °C do 175 °C spojené s rozkladom |
Čistota |
|
Peroxidy |
Prídavok roztoku jodidu draselného nevyvoláva žiadne farebné zmeny |
Arzén |
Najviac 1 mg/kg |
Olovo |
Najviac 5 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 290 OXID UHLIČITÝ
Synonymá |
Plyn kyseliny uhličitej; suchý ľad (tuhá forma); anhydrid kyseliny uhličitej |
Definition |
|
EINECS |
204-696-9 |
Chemický názov |
oxid uhličitý |
Chemický vzorec |
CO2 |
Molekulová hmotnosť |
44,01 |
Rozbor |
V plynnom skupenstve nie je obsah nižší ako 99 % v/v |
Opis |
Pri normálnych podmienkach okolia bezfarebný plyn s mierne štipľavým zápachom. Komerčný oxid uhličitý sa preváža a uchováva ako kvapalina v tlakových valcoch alebo skladovacích systémoch, alebo v lisovaných tuhých blokoch ako „suchý ľad“. Tuhá forma (suchý ľad) zvyčajne obsahuje pridané látky ako propylénglykol alebo minerálny olej, slúžiace ako tmel |
Identifikácia |
|
Tvorba zrazeniny |
Pri preháňaní prúdu vzorky cez roztok hydroxidu bárnatého sa vytvára biela zrazenina, ktorá sa rozpúšťa v zriedenej kyseline octovej za súčasného šumenia |
Čistota |
|
Kyslosť |
915 ml plynu prebublaného cez 50 ml čerstvo prevarenej vody jej nesmie spôsobiť väčšiu kyslosť na metyloranž ako u 50 ml čerstvo prevarenej vody po pridaní 1 ml kyseliny chlorovodíkovej (0,01 N) |
Redukčné činidlá, hydrogenfosfid a sulfid |
915 ml plynu prebublaného cez 25 ml amoniakálneho roztoku dusičnanu strieborného, do ktorého sa pridali 3 ml amoniaku, nesmie spôsobiť zakalenie alebo sčernanie tohto roztoku |
Oxyd uhoľnatý |
Najviac 10 μl/l |
Olej |
Najviac 5 mg/kg |
E 296 KYSELINA JABLČNÁ
Synonymá |
Kyselina 2-hydroxybutándiová |
Definition |
|
EINECS |
230-022-8, 210-514-9, 202-601-5 |
Chemický názov |
kyselina hydroxybutándiová; kyselina hydroxyjantárová |
Chemický vzorec |
C4H6O5 |
Molekulová hmotnosť |
134,09 |
Rozbor |
Obsah najmenej 99,0 % |
Opis |
Biely alebo takmer biely kryštalický prášok alebo zrná |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
127 °C – 132 °C |
Skúška na prítomnosť jablčnanu |
Vyhovuje skúške |
Čistota |
|
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Kyselina fumarová |
Najviac 1,0 % |
Kyselina maleínová |
Najviac 0,05 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 297 KYSELINA FUMAROVÁ
Synonymá |
|
Definition |
|
EINECS |
203-743-0 |
Chemický názov |
Kyselina trans-buténdiová; kyselina trans-1,2-etyléndikarboxylová |
Chemický vzorec |
C4H4O4 |
Molekulová hmotnosť |
116,07 |
Rozbor |
Najmenej 99,0 % ako anhydrid |
Opis |
Biely kryštalický prášok alebo zrná |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
286 °C – 302 °C (uzavretá kapilára, rýchly ohrev) |
Skúška na prítomnosť dvojitých väzieb |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť kyseliny 1,2-dikarboxylovej |
Vyhovuje skúške |
pH |
3,0 – 3,2 (0,05 % roztok pri 25 °C) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,5 % (120 °C, 4 hodín) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Kyselina maleínová |
Najviac 0,1 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 300 KYSELINA ASKORBOVÁ, KYSELINA L-ASKORBOVÁ
Synonymá |
Kyselina L-xylo-askorbová; kyselina L(+)- askorbová |
Definition |
|
EINECS |
200-066-2 |
Chemický názov |
Kyselina L- askorbová; kyselina askorbová; 2,3-didehydro-L-treo-hexono-1,4-laktón; 3-keto-L-gulofuranolaktón |
Chemický vzorec |
C6H8O6 |
Molekulová hmotnosť |
176,13 |
Rozbor |
Obsahuje najmenej 99 % C6H8O6 po 24-hodinovom sušení vo vákuovom exikátore nad kyselinou sírovou |
Opis |
Biely až bledožltý, kryštalický prášok bez zápachu |
Rozsah topenia |
Od 189 °C do 193 °C spojené s rozkladom |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť kyseliny askorbovej |
Vyhovuje skúške |
pH |
Medzi 2,4 a 2,8 (2 %, vodný roztok) |
Optická otáčavosť |
[α]D 20 je v rozsahu medzi + 20,5° a + 21,5° (10 % w/v vo vodnom roztoku) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,4 % (vo vákuu nad kyselinou sírovou, 24 hodín) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 301 ASKORBAN SODNÝ
Synonymá |
L-askorbát sodný, monosodná soľ kyselina L-askorbovej |
Definition |
|
EINECS |
205-126-1 |
Chemický názov |
Askorbát sodný; L-askorbát sodný; nátrium-enolát 2,3-didehydro-L-treohexono-1,4-laktónu; Nátrium-enolát 3-keto-L-gulofuranolaktónu |
Chemický vzorec |
C6H7O6Na |
Molekulová hmotnosť |
198,11 |
Rozbor |
Askorban sodný neobsahuje po 24-hodinovom sušení vo vákuovom exikátore nad kyselinou sírovou menej ako 99 % C6H7O6Na |
Opis |
Biely, alebo takmer biely, kryštalický prášok bez zápachu, ktorý tmavne po vystavení svetlu |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť askorbátu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť sodíka |
Vyhovuje skúške |
pH |
Medzi 6,5 a 8,0 (10 % vodný roztok) |
Optická otáčavosť |
[α]D 20 je v rozsahu od + 103° do + 106° (10 % w/v vo vodnom roztoku) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 0,25 % (vo vákuu nad kyselinou sírovou, 24 hodín) |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 302 ASKORBAN VÁPENATÝ
Synonymá |
Dihydrát kalcium askorbátu |
Definition |
|
EINECS |
227-261-5 |
Chemický názov |
Dihydrát kalcium askorbátu; Vápenatá soľ 2,3-didehydro-L-treo-hexono-1,4-laktó-nu dihydrát |
Chemický vzorec |
C12H14O12Ca·2H2O |
Molekulová hmotnosť |
426,35 |
Rozbor |
Obsah nie je nižší ako 98 % v podobe bez prchavých zložiek |
Opis |
Biely až svetlo sivožltý kryštalický prášok bez zápachu |
Identifikácia |
|
Skúška na prítomnosť askorbátu |
Vyhovuje skúške |
Skúška na prítomnosť vápnika |
Vyhovuje skúške |
pH |
Medzi 6,0 a 7,5 (10 % vodný roztok) |
Optická otáčavosť |
[α]D 20 je v rozsahu od + 95° do + 97° (5 % w/v vo vodnom roztoku) |
Čistota |
|
Fluoridy |
Najviac 10 mg/kg (vyjadrený ako fluór) |
Prchavé zložky |
Nie viac ako 0,3 % stanovené po dvadsaťštyrihodinovom sušení pri teplote miestnosti vo vákuovom exikátore obsahujúcom kyselinu sírovú alebo oxid fosforečný |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 304 i) ASKORBYL-PALMITAN
Synonymá |
L-askorbyl-palmitát |
Definition |
|
EINECS |
205-305-4 |
Chemický názov |
Askorbyl-palmitan; L-askorbyl-palmitan; 2,3-didehydro-L-treo-hexono-1,4-laktón-6-palmitan; 6-palmitoyl-3-keto-L-gulofuranolaktón |
Chemický vzorec |
C22H38O7 |
Molekulová hmotnosť |
414,55 |
Rozbor |
Najmenej 98 % ako sušina |
Opis |
Biely až žltkavobiely prášok s citrusovou vôňou |
Identifikácia |
|
Rozsah topenia |
Od 107 °C do 117 °C |
Optická otáčavosť |
[α]D 20 je v rozsahu od + 21° do + 24° (5 % w/v v metanolovom roztoku) |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 2,0 % (vákuová pec, 56 °C – 60 °C, 1 hodina) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 304 ii) ASKORBYLSTEARAN
Synonymá |
|
Definícia |
|
EINECS |
246-944-9 |
Chemický názov |
Askorbyl-stearan t; L-askorbyl-stearan; 2,3-didehydro-L-treo-hexono-1,4-laktón-6-stearan; 6-stearoyl-3-keto-L-gulofuranolaktón |
Chemický vzorec |
C24H42O7 |
Molekulová hmotnosť |
442,6 |
Rozbor |
Obsah najmenej 98 % |
Opis |
Biely až žltkavobiely prášok s citrusovou vôňou |
Identifikácia |
|
Teplota topenia |
Okolo 116 °C |
Čistota |
|
Strata sušením |
Najviac 2,0 % (vákuová pec, 56 °C – 60 °C, 1 hodina) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 306 EXTRAKT S VYSOKÝM OBSAHOM TOKOFEROLU
Synonymá |
|
Definícia |
Produkt získaný pri vákuovej destilácii parou výrobkov jedlého rastlinného oleja, skladajúcich sa z koncentrovaných tokoferolov a tokotrienolov. Obsahuje tokoferoly ako D-α-,D-β-, D-γ, D-δ-tokoferoly |
EINECS |
|
Chemický názov |
|
Chemický vzorec |
|
Molekulová hmotnosť |
430,71 (D-α-tokoferol) |
Rozbor |
Obsah nie je nižší ako 34 % celkových tokoferolov |
Opis |
Hnedočervený až červený, číry viskózny olej jemnej charakteristickej chuti a vône. Môže dochádzať k miernej separácii vosku podobných zložiek v mikrokryštalickej podobe |
Identifikácia |
|
Vhodnou metódou plyno-kvapalinovej chromatografie |
|
Optická otáčavosť |
[α]D 20 nie je nižšia ako + 20° |
Rozpustnosť |
Nerozpustné vo vode. Rozpustná v etanole. Miešateľný s éterom |
Čistota |
|
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Arzén |
Najviac 3 mg/kg |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
Ortuť |
Najviac 1 mg/kg |
E 307 α -TOKOFEROL
Synonymá |
DL-α-tokoferol, -α-tokoferol (RAC) |
Definícia |
|
EINECS |
233-466-0 |
Chemický názov |
DL-5,7,8-trimetyltokol; D, L-2,5,7,8-tetrametyl-2-(4’,8’, 12’-trimetyltridecyl)-6-chromanol |
Chemický vzorec |
C29H50O2 |
Molekulová hmotnosť |
430,71 |
Rozbor |
Obsah najmenej 96 % |
Opis |
Jemne žltý až jantárový číry viskózny olej takmer bez zápachu, ktorý po vystavení svetlu alebo na vzduchu podlieha oxidácii a tmavne |
Identifikácia |
|
Rozpustnosť |
Ľahko rozpustný v etanole. Miešateľný s éterom |
Spektrofotometria |
Absorpčné maximum v absolútnom etanole je okolo 292 nm |
Optická otáčavosť |
[α]D 25 0° ± 0,05° (1 z 10 roztokov v chloroforme) |
Čistota |
|
Index lomu |
[n]D 20 1,503 — 1,507 |
Špecifická absorpcia v etanole |
(0,01 g v 200 ml absolútneho etanolu) |
Sulfátový popol |
Najviac 0,1 % |
Olovo |
Najviac 2 mg/kg |
E 308 γ-TOKOFEROL
Synonymá |
DL-γ-tokoferol |
Definícia |
|
EINECS |
231-523-4 |
Chemický názov |
2,7,8-trimetyl-2-(4’,8’,12’-trimetyltridecyl)-6-chromanol |
Chemický vzorec |
C28H48O2 |
Molekulová hmotnosť |
416,69 |
Rozbor |
Obsah najmenej 97 % |
Opis |
Číry viskózny bledožltý olej, ktorý po vystavení svetlu alebo na vzduchu podlieha oxidácii a tmavne |
Identifikácia |
|
Spektrometria |
Absorpčné maximá v absolútnom etanole sú okolo 298 nm a 257 nm |
Čistota |
|
Špecifická absorpcia v etanole |