21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/39

(1)

Komisia vo svojom oznámení Európa 2020 (1) určila ako prioritu rozvoj hospodárstva založeného na vedomostiach a inovácii.

(2)

Ciele vytýčené v stratégii Európa 2020 sa uvádzajú podrobnejšie predovšetkým v hlavných iniciatívach „Digitálna agenda pre Európu“ (2) a „Únia inovácií“ (3). Jedným z opatrení, ktoré sa má vykonať v rámci „digitálnej agendy“, je umožniť šírenie výsledkov verejne financovaného výskumu prostredníctvom publikovania vedeckých údajov a článkov v režime otvoreného prístupu k nim („Open Access“). Iniciatíva „Únia inovácií“ požaduje vytvorenie rámca Európskeho výskumného priestoru (EVP) s cieľom pomôcť odstrániť prekážky mobility a cezhraničnej spolupráce. Uvádza sa v nej, že by sa mal podporovať otvorený prístup k publikáciám a údajom z verejne financovaného výskumu a prístup k publikáciám by sa mal stať všeobecnou zásadou pri projektoch financovaných z rámcových programov EÚ pre výskum.

(3)

Komisia 14. februára 2007 prijala oznámenie o vedeckých informáciách v digitálnom veku: prístup, šírenie a uchovávanie (4), ku ktorému bol ako sprievodný dokument pripojený pracovný dokument útvarov Komisie. Tieto dva dokumenty poskytli prehľad aktuálneho stavu v Európe, pokiaľ ide o publikovanie výsledkov vedeckej činnosti a ich uchovávanie, ako aj analýzu relevantných organizačných právnych, technických a finančných otázok.

(4)

V novembri 2007 toto oznámenie nasledovali závery Rady o vedeckých informáciách v digitálnom veku: prístup, šírenie a uchovávanie. Rada v týchto záveroch vyzvala Komisiu, aby experimentovala s otvoreným prístupom k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkami projektov financovaných z rámcových programov EÚ pre výskum, a uviedla aj súbor opatrení, ktoré by mali vykonať členské štáty. Vo viacerých oblastiach, ktorým sa Rada vo svojich záveroch venovala, sa dosiahol pokrok, ale všetky ciele sa splniť nepodarilo. Miera pokroku v jednotlivých členských štátoch nie je rovnomerná. Na to, aby sme získali čo najviac z výskumného potenciálu Európy, sú potrebné kroky na úrovni EÚ.

(5)

Cieľom politík otvoreného prístupu je poskytnúť čitateľom bezplatný prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám a výskumným údajom v čo najskoršej fáze procesu šírenia poznatkov a umožniť využívanie a opakované použitie výsledkov vedeckého výskumu. Pri vykonávaní týchto politík by sa mala náležite zohľadniť otázka práv duševného vlastníctva.

(6)

Politiky otvoreného prístupu k výsledkom vedeckého výskumu by sa mali uplatňovať pri každom výskume, na ktorý plynú financie z verejných zdrojov. Očakáva sa, že vďaka týmto politikám sa zredukuje duplicitné úsilie a výrazne sa skráti čas strávený hľadaním informácií a získavaním prístupu k nim, a teda sa zlepšia podmienky realizácie výskumu. Urýchli sa tak vedecký pokrok a uľahčí sa spolupráca na celom území EÚ i za jej hranicami. Ďalej tieto politiky budú predstavovať reakciu na žiadosť vedeckej obce o lepší prístup k vedeckým údajom.

(7)

Zapojením všetkých spoločenských aktérov do výskumného cyklu zvýši kvalita, relevantnosť, prijateľnosť a udržateľnosť výsledkov inovácií, pretože sa doň začlenia očakávania, potreby, záujmy a hodnoty spoločnosti. Otvorený prístup je kľúčovou črtou politík členských štátov zameraných na zodpovedný výskum a inováciu, pretože vďaka nemu sa výsledky výskumu sprístupňujú všetkým a umožňuje zaangažovanie spoločnosti.

(8)

Aj podniky budú profitovať zo širšieho prístupu k výsledkom vedeckého výskumu. Predovšetkým malé a stredné podniky budú môcť zlepšiť svoju schopnosť inovácie. Politiky týkajúce sa prístupu k vedeckým informáciám by preto mali uľahčiť prístup k vedeckým informáciám aj pre súkromné spoločnosti.

(9)

Internet zásadne zmenil svet vedy a výskumu. Výskumní pracovníci napríklad experimentujú v oblasti nových spôsobov registrácie, overovania, šírenia a uchovania vedeckých publikácií. Je potrebné tomuto novému prostrediu prispôsobiť politiky výskumu a financovania. Členským štátom by sa malo odporučiť, aby prijali a vypracovali svoje politiky týkajúce sa otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám.

(10)

Otvorený prístup k údajom vedeckého výskumu prispieva k zlepšeniu kvality údajov, redukuje potrebu duplicitného výskumu, urýchľuje vedecký pokrok a pomáha v boji proti podvodom v oblasti výskumu. Skupina odborníkov na vysokej úrovni pre vedecké údaje vo svojej záverečnej správe „Riding the wave: How Europe can gain from the rising tide of scientific data“ (5) (Viezť sa na vlne: ako môže Európa profitovať zo stúpajúceho prílivu vedeckých údajov) v októbri 2010 zdôraznila zásadný význam poskytovania, spoločného využívania a uchovávania spoľahlivých údajov získaných počas vedeckého procesu. Politické kroky v oblasti prístupu k údajom sú preto nutné a mali by sa členským štátom odporučiť.

(11)

Uchovávanie výsledkov vedeckého výskumu je vo verejnom záujme. Tradične túto zodpovednosť preberali knižnice, predovšetkým národné knižnice povinných výtlačkov. Objem generovaných vedeckých výsledkov narastá obrovskou mierou. Mali by sa zaviesť mechanizmy, infraštruktúra a softvérové riešenia, ktoré umožnia dlhodobé uchovávanie výsledkov výskumu v digitálnej podobe. Udržateľné financovanie tohto uchovávania je mimoriadne dôležité, pretože náklady na spracovanie digitalizovaného obsahu sú ešte stále pomerne vysoké. Vzhľadom na význam uchovania pre budúce využitie vedeckých výsledkov by sa členským štátom malo odporučiť prijatie alebo presadzovanie politík v tejto oblasti.

(12)

Politiky, ktoré majú sformulovať členské štáty, by sa mali vymedziť na vnútroštátnej alebo nižšej ako národnej úrovni v závislosti od ústavnej situácie a rozdelenia zodpovednosti za vytýčenie politiky v oblasti výskum.

(13)

Stabilné elektronické infraštruktúry ako základ systému vedeckých informácií zlepšia prístup k vedeckým údajom a ich dlhodobé uchovávanie. Výsledkom môže byť posilnená spolupráca v oblasti výskumu. Podľa oznámenia Komisie „Infraštruktúry IKT pre elektronickú vedu“ (6) sú elektronické infraštruktúry „prostredie, v ktorom možno ľahko získať prístup k výskumným zdrojom (hardvéru, softvéru a obsahu) a tieto zdroje spoločne využívať, kedykoľvek je to potrebné v záujme podpory kvalitnejšieho a efektívnejšieho výskumu“. Preto by sa mal odporučiť ďalší rozvoj týchto infraštruktúr a ich prepájanie na európskej úrovni.

(14)

Prechod na otvorený prístup je celosvetové úsilie, čo dokazuje aj stratégia „Revised strategy on UNESCO’s contribution to the promotion of open access to scientific information and research“ (7) (Revidovaná stratégia prínosu UNESCO k podpore otvoreného prístupu k vedeckým údajom a výskumu) a vyhlásenie „OECD Declaration on Access to Research Data from Public Funding“ (8) (Vyhlásenie OECD o prístupe k vedeckým údajom financovaným z verejných zdrojov). Členské štáty by mali byť súčasťou tohto celosvetového úsilia a mali byť ísť príkladom a podporovať otvorené výskumné prostredie, ktoré sa vyznačuje otvorenosťou a ochotou spolupracovať na základe reciprocity.

(15)

Vzhľadom na prechodnú fázu, v ktorej sa momentálne nachádza vydavateľský sektor, je potrebné, aby sa zainteresované strany spojili s cieľom prijať sprievodné opatrenia k procesu prechodu a hľadali udržateľné riešenia pre procesy publikovania vedeckých publikácií.

(16)

Komisia 12. decembra 2011 prijala balík pozostávajúci z oznámenia o otvorenom prístupe k údajom, návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (9) a nových pravidiel Komisie týkajúcich sa dokumentov, ktoré má v držbe. Balík prezentuje stratégiu Komisie v oblasti otvoreného prístupu k údajom v jednom súvislom rámci zahŕňajúcom opatrenia, ku ktorým patrí aj toto odporúčanie.

(17)

Sprievodným dokumentom tohto odporúčania je oznámenie, v ktorom Komisia vymedzuje svoju politiku a víziu otvoreného prístupu k výsledkom výskumu. Ponúka prehľad opatrení, ktoré Komisia prijme ako orgán poskytujúci financovanie vedeckého výskumu z rozpočtu Únie.

(18)

Komisia spolu s týmto odporúčaním a sprievodným oznámením prijíma oznámenie „Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast“, v ktorom určuje kľúčové priority pre dovŕšenie Európskeho výskumného priestoru, pričom jednou z nich je optimálna cirkulácia vedeckých poznatkov, prístup k nim a ich postupovanie,

1.

Členské štáty by mali vytýčiť jednoznačné politiky šírenia vedeckých publikácií, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov a poskytovania otvoreného prístupu k nim. Tieto politiky by mali zabezpečiť:

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ako výsledok týchto politík:

2.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby inštitúcie financujúce výskum, zodpovedné za správu financovania výskumu z verejných zdrojov a akademické inštitúcie prijímajúce verejné financie vykonávali príslušné politiky a na tento účel:

3.

Členské štáty by mali vytýčiť jednoznačné politiky šírenia výskumných údajov, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov a poskytovania otvoreného prístupu k nim. Tieto politiky by mali zabezpečiť:

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ako výsledok týchto politík:

4.

Členské štáty by mali posilniť uchovávanie vedeckých informácií a na tento účel by mali:

5.

Členské štáty by mali posilniť, aby sa ďalej rozvíjali elektronické infraštruktúry tvoriace základ systému šírenia vedeckých informácií a na tento účel by mali:

6.

Členské štáty by mali zabezpečiť spolupôsobenie medzi elektronickými infraštruktúrami na európskej a celosvetovej úrovni a na tento účel by mali:

7.

Členské štáty by sa mali zapájať do dialógu mnohých zainteresovaných strán na vnútroštátnej, európskej a/alebo medzinárodnej úrovni o tom, ako podporovať otvorený prístup k vedeckým informáciám a ich uchovávanie. Účastníci diskusií by sa mali zamerať predovšetkým na:

8.

Členské štáty by mali do konca roka určiť vnútroštátne kontaktné miesto, ktorého úlohy budú:

9.

Členské štáty by mali informovať Komisiu 18 mesiacov po uverejnení tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie a potom každé dva roky o opatreniach prijatých na základe rôznych prvkov tohto odporúčania v súlade s náležitosťami, ktoré sa určia a schvália. Komisia na tomto základe preskúma pokrok dosiahnutý v celej EÚ a posúdi, či sú na dosiahnutie cieľov vytýčených v tomto odporúčaní potrebné ďalšie kroky.