EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32011L0085

Smernica Rady 2011/85/EÚ z  8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov

OJ L 306, 23.11.2011, p. 41–47 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 01 Volume 009 P. 122 - 128

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/85/oj

23.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/41


SMERNICA RADY 2011/85/EÚ

z 8. novembra 2011

o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 126 ods. 14 tretí pododsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),

keďže:

(1)

Je potrebné vychádzať zo skúseností získaných počas prvého desaťročia hospodárskej a menovej únie. Nedávny hospodársky vývoj priniesol nové výzvy na vykonávanie fiškálnej politiky v Únii, a najmä zvýraznil potrebu posilňovania vlastnej zodpovednosti členských štátov a jednotných požiadaviek, pokiaľ ide o pravidlá a postupy vytvárajúce rozpočtové rámce členských štátov. Najmä je nevyhnutné vymedziť, čo musia vnútroštátne orgány urobiť, aby sa dodržali ustanovenia Protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite pripojeného k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä jeho článok 3.

(2)

Štátna správa členských štátov a subsektory štátnej správy vedú systémy účtovníctva verejných financií, ktoré obsahujú prvky, ako je účtovníctvo, vnútorná kontrola, finančné výkazníctvo a audit. Tieto systémy by sa mali odlišovať od štatistických údajov, ktoré sa týkajú výsledkov hospodárenia s verejnými financiami založených na štatistických metodikách, a od prognóz alebo opatrení v oblasti rozpočtovania, ktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými financiami v budúcnosti.

(3)

Predpokladom zostavenia vysokokvalitnej štatistiky porovnateľnej vo všetkých členských štátoch sú úplné a spoľahlivé postupy účtovníctva verejných financií pre všetky subsektory verejnej správy. Vnútorná kontrola by mala zabezpečiť, aby sa v subsektoroch verejnej správy dodržiavali existujúce pravidlá. Nezávislé audity vykonávané verejnými inštitúciami, akou je Dvor audítorov alebo súkromné kontrolné orgány, by mal podporovať uplatňovanie najlepších medzinárodných postupov.

(4)

Na správne fungovanie rámca Únie pre rozpočtový dohľad je nevyhnutná dostupnosť fiškálnych údajov. Pravidelná dostupnosť včasných a spoľahlivých fiškálnych údajov je nevyhnutná na riadne a dobre načasované monitorovanie, ktoré zasa umožňuje prijímať rýchle opatrenia v prípade neočakávaného rozpočtového vývoja. Zásadným prvkom pre zabezpečenie kvality fiškálnych údajov je transparentnosť, ktorá musí zahŕňať pravidelnú verejnú dostupnosť takýchto údajov.

(5)

Pokiaľ ide o štatistiku, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (3) sa ustanovil právny rámec na zostavovanie európskej štatistiky so zreteľom na formulovanie, uplatňovanie, monitorovanie a posudzovanie politík Únie. V uvedenom nariadení sa tiež stanovili zásady, ktorými sa riadi rozvoj, tvorba a šírenie európskej štatistiky: odborná nezávislosť, nestrannosť, objektívnosť, spoľahlivosť, štatistická dôvernosť a efektívnosť vynaložených nákladov, pričom všetky tieto zásady sa presne vymedzujú. Nariadením Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (4), sa posilnili právomoci Komisie, pokiaľ ide o overovanie štatistických údajov použitých pre postup pri nadmernom deficite.

(6)

Vymedzenie pojmov „štátny“, „deficit“ a „investície“ sa stanovuje v Protokole (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite s odvolaním sa na Európsky systém integrovaných účtov (ďalej len „ESÚ“), nahradený Európskym systémom národných a regionálnych účtov v Spoločenstve prijatým nariadením Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (5) (ďalej len „ESÚ 95“).

(7)

Dostupnosť a kvalita údajov ESÚ 95 má rozhodujúci význam pre zabezpečenie riadneho fungovania rámca Únie pre fiškálny dohľad. ESÚ 95 vychádza z informácií poskytovaných na akruálnom základe. Tieto akruálne fiškálne štatistiky však vychádzajú zo skôr zostaveného súboru údajov o hotovostných tokoch alebo ich ekvivalente. Môžu byť dôležité pre posilňovanie včasného monitorovania rozpočtu s tým cieľom, aby sa vyhlo neskorému zisteniu významných rozpočtových chýb. Vďaka dostupnosti časových radov údajov o hotovostných tokoch v súvislosti s vývojom rozpočtu môže byť odhalené opakovanie javov, ktoré si vyžadujú podrobnejší dohľad. Fiškálne údaje založené na hotovostných tokoch (alebo ekvivalentné údaje z účtovníctva verejných financií, ak údaje založené na hotovostných tokoch nie sú k dispozícii), ktoré sa majú uverejniť, by mali obsahovať minimálne celkové saldo, celkové príjmy a celkové výdavky. V odôvodnených prípadoch, napríklad pri veľkom počte miestnych orgánov, by sa včasné uverejnenie údajov mohlo zabezpečiť vhodnými technikami odhadu založenými na vzorke orgánov, pričom následne sa uskutoční revízia s použitím úplných údajov.

(8)

Predpojaté a nerealistické makroekonomické a rozpočtové prognózy môžu podstatne brzdiť efektívnosť fiškálneho plánovania a tak oslabiť záväzok dodržiavať rozpočtovú disciplínu, pričom transparentnosť metodík prognózovania a diskusia o nich môžu významne zvýšiť kvalitu makroekonomických a rozpočtových prognóz pre fiškálne plánovanie.

(9)

Rozhodujúcim prvkom na zabezpečenie používania realistických prognóz v rámci vykonávania rozpočtovej politiky je transparentnosť, ktorá by sa mala spájať nielen s verejne dostupnými oficiálnymi makroekonomickými a rozpočtovými prognózami pripravenými pre fiškálne plánovanie, ale aj s metodikami, predpokladmi a príslušnými parametrami, ktoré sú základom takýchto prognóz.

(10)

Analýza citlivosti a príslušné rozpočtové projekcie, ktoré dopĺňajú najpravdepodobnejší makrofiškálny scenár, umožňujú analyzovať spôsob, akým by sa hlavné fiškálne premenné vyvíjali v rámci rôznych predpokladov rastu a úrokových mier, a tak podstatne znižujú riziko ohrozenia rozpočtovej disciplíny na základe prognostických chýb.

(11)

Prognózy Komisie a jej informácie o modeloch, z ktorých vychádzajú, môžu poskytnúť členským štátom užitočnú referenčnú hodnotu pre ich najpravdepodobnejší makrofiškálny scenár, pričom zlepšujú platnosť prognóz používaných na rozpočtové plánovanie. Avšak miera, v akej možno očakávať, že členské štáty porovnajú prognózy používané na rozpočtové plánovanie s prognózami Komisie, sa líši podľa toho, kedy boli prognózy pripravené, a podľa porovnateľnosti metodík prognózovania a predpokladov. Prognózy iných nezávislých subjektov môžu tiež poskytnúť užitočné referenčné hodnoty.

(12)

Významné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie by sa mali opísať a objasniť najmä v prípade, keď sa úroveň alebo rast premenných vo vonkajších predpokladoch významne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.

(13)

Vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi rozpočtami členských štátov a rozpočtom Únie by Komisia s cieľom pomôcť členským štátom pri príprave ich rozpočtových prognóz mala poskytnúť rozpočtové prognózy pre výdavky Únie vychádzajúce z úrovne výdavkov plánovaných vo viacročnom finančnom rámci.

(14)

S cieľom uľahčiť vytváranie prognóz využívaných na rozpočtové plánovanie a objasniť rozdiely medzi prognózami členských štátov a prognózami Komisie by každý členský štát mal mať možnosť každoročne prediskutovať s Komisiou predpoklady, z ktorých vychádza príprava makroekonomických a rozpočtových prognóz.

(15)

Kvalita oficiálnych makroekonomických a rozpočtových prognóz sa významným spôsobom zvyšuje pravidelným, nezaujatým a komplexným hodnotením založeným na objektívnych kritériách. Dôkladné hodnotenie zahŕňa preskúmanie hospodárskych predpokladov, porovnanie s prognózami, ktoré vypracovali iné inštitúcie, a hodnotenie úspešnosti minulej prognózy.

(16)

Vzhľadom na doloženú efektívnosť rozpočtových rámcov členských štátov, ktoré sa zakladajú na dodržiavaní pravidiel, je pri posilňovaní vlastnej zodpovednosti členských štátov za fiškálne pravidlá presadzovania rozpočtovej disciplíny Únie nevyhnutné, aby pevné numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty, ktoré sú v súlade s rozpočtovými cieľmi na úrovni Únie, boli základným prvkom rámca Únie pre posilnený rozpočtový dohľad. Pevné numerické fiškálne pravidlá by mali obsahovať presne konkretizované vymedzenia cieľov a mechanizmy na účinné a včasné monitorovanie. Tieto pravidlá by sa mali zakladať na spoľahlivej a nezávislej analýze, ktorú vykonajú nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou od fiškálnych orgánov členských štátov. Okrem toho skúsenosti v danej oblasti politiky ukázali, že ak numerické fiškálne pravidlá majú fungovať účinne, je nevyhnutné, aby sa nedodržanie pravidiel spájalo s následkami, pričom vzniknuté náklady môžu byť jednoducho v podobe poškodenia dobrej povesti.

(17)

Na základe Protokolu (č. 15) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska pripojeného k Zmluve o EÚ a ZFEÚ nie sú referenčné hodnoty uvedené v Protokole (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite pripojenom k uvedeným zmluvám pre Spojené kráľovstvo priamo záväzné. Povinnosť zaviesť numerické fiškálne pravidlá, ktoré účinne podporujú dodržiavanie konkrétnych referenčných hodnôt pre nadmerný deficit, a súvisiaca povinnosť, aby viacročné ciele v strednodobých rozpočtových rámcoch boli v súlade s takými pravidlami, by sa preto nemali vzťahovať na Spojené kráľovstvo.

(18)

Členské štáty by sa mali vyhnúť procyklickým fiškálnym politikám a v priaznivých obdobiach by sa malo vyvíjať väčšie úsilie o fiškálnu konsolidáciu. Dosiahnutiu týchto cieľov sú nápomocné presne konkretizované numerické fiškálne pravidlá, ktoré by sa mali premietnuť do právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ročného rozpočtu.

(19)

Vnútroštátne fiškálne plánovanie môže byť zlučiteľné s preventívnou aj nápravnou časťou Paktu stability a rastu, len ak sa v jeho rámci prijme viacročný výhľad a bude sa zameriavať najmä na dosiahnutie strednodobých rozpočtových cieľov. Strednodobé rozpočtové rámce prísne prispievajú k zlučiteľnosti rozpočtových rámcov členských štátov s právnymi predpismi Únie. V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (6) a nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (7) by sa preventívna a nápravná časť Paktu stability a rastu nemala brať do úvahy izolovane.

(20)

Aj keď je schválenie právnych predpisov týkajúcich sa ročného rozpočtu hlavným krokom rozpočtového postupu, v rámci ktorého sa v členských štátoch prijímajú dôležité rozpočtové rozhodnutia, väčšina fiškálnych opatrení má na rozpočet vplyv, ktorý podstatne presahuje ročný rozpočtový cyklus. Preto je výhľad vzťahujúci sa len na jednoročné obdobie nedostatočným základom pre zdravé rozpočtové politiky. Na zahrnutie viacročného rozpočtového výhľadu rámca Únie pre rozpočtový dohľad je potrebné, aby sa plánovanie právnych predpisov týkajúcich sa ročného rozpočtu zakladalo na viacročnom fiškálnom plánovaní vyplývajúcom zo strednodobého rozpočtového rámca.

(21)

Uvedený strednodobý rozpočtový rámec by mal okrem iného obsahovať projekcie pre každú významnejšiu výdavkovú a príjmovú položku v danom rozpočtovom roku a neskôr pri nezmenených politikách. Každý členský štát by mal byť schopný primerane vymedziť nezmenené politiky a toto vymedzenie by sa malo zverejniť spolu so súvisiacimi predpokladmi, metodikami a inými príslušnými parametrami.

(22)

Táto smernica by nemala brániť novozvolenej vláde členského štátu, aby aktualizovala strednodobý rozpočtový rámec s cieľom zohľadniť jej nové politické priority. V tomto prípade by táto nová vláda mala upozorniť na rozdiely oproti predchádzajúcemu strednodobému rozpočtovému rámcu.

(23)

Ustanovenia rámca rozpočtového dohľadu stanovené v ZFEÚ, a najmä Paktom stability a rastu sa uplatňujú na verejnú správu ako celok, ktorý obsahuje subsektory: ústredná štátna správa, regionálna štátna správa, miestna štátna správa a fondy sociálneho zabezpečenia, ako sa vymedzujú v nariadení (ES) č. 2223/96.

(24)

Mnohé členské štáty uskutočnili rozsiahlu fiškálnu decentralizáciu, v rámci ktorej sa rozpočtové právomoci preniesli na nižšiu úroveň štátnej správy. Úloha tejto nižšej úrovne štátnej správy pri zabezpečovaní dodržiavania Paktu stability a rastu sa tým významne zvýšila a osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu toho, aby všetky subsektory verejnej správy boli riadne zahrnuté v rozsahu povinností a postupov stanovených v domácich rozpočtových rámcoch, najmä – nie však výhradne – v uvedených členských štátoch.

(25)

Na dosiahnutie účinnosti pri presadzovaní rozpočtovej disciplíny a udržateľnosti verejných financií by rozpočtové rámce mali úplne zahŕňať verejné financie. Preto by sa osobitná pozornosť mala venovať operáciám tých subjektov verejnej správy a fondov, ktoré nie sú súčasťou riadnych rozpočtov na subsektorovej úrovni a ktoré majú okamžitý alebo strednodobý vplyv na rozpočtové pozície členských štátov. Ich kombinovaný vplyv na saldo verejnej správy a dlhy by sa mal uviesť v rámci ročných rozpočtových postupov a strednodobých rozpočtových plánov.

(26)

Podobne by sa náležitá pozornosť mala venovať aj existencii podmienených záväzkov. Konkrétnejšie, podmienené záväzky zahŕňajú prípadné záväzky vznikajúce v závislosti od toho, či v budúcnosti nastanú určité neisté udalosti, alebo súčasné záväzky, pri ktorých platby nie sú pravdepodobné alebo ich výšku predpokladanej platby nemožno spoľahlivo určiť. Patria sem napríklad príslušné informácie týkajúce sa štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií, podľa potreby aj vrátane pravdepodobnosti a možnej lehoty splatnosti výdavkov vyplývajúcich z podmienených záväzkov. Náležite by sa mala zohľadniť trhová citlivosť.

(27)

Komisia by mala pravidelne monitorovať vykonávanie tejto smernice. Mali by sa stanoviť a vymieňať najlepšie postupy týkajúce sa ustanovení tejto smernice zaoberajúce sa rôznymi aspektmi vnútroštátnych rozpočtových rámcov.

(28)

Keďže cieľ tejto smernice, a to jednotné dodržiavanie rozpočtovej disciplíny, ako sa požaduje podľa ZFEÚ, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (8) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Únie vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Touto smernicou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vlastnosti rozpočtových rámcov členských štátov. Tieto pravidlá sú nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania povinností členských štátov podľa ZFEÚ s cieľom vyhnúť sa nadmernému deficitu verejnej správy.

Článok 2

Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov „štátny“, „deficit“ a „investície“ ustanovené v článku 2 Protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite pripojeného k Zmluve o EÚ a ZFEÚ. Uplatňuje sa tiež vymedzenie subsektorov verejnej správy, ako sa uvádza v bode 2.70 prílohy A k nariadeniu (ES) č. 2223/96.

Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmu:

„rozpočtový rámec“ je súbor opatrení, postupov, pravidiel a inštitúcií, ktoré sú základom vykonávania rozpočtových politík verejnej správy, najmä:

a)

systémy rozpočtového účtovníctva a štatistického vykazovania;

b)

pravidlá a postupy, ktorými sa riadi vypracovanie prognóz pre rozpočtové plánovanie;

c)

numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty, ktoré prispievajú k zosúladeniu vykonávania fiškálnej politiky členských štátov s ich príslušnými povinnosťami vyplývajúcimi zo ZFEÚ, vyjadrené v súhrnnom ukazovateli vývoja rozpočtového hospodárenia, ako je deficit verejnej správy, pôžičky, dlh, alebo ich hlavná zložka;

d)

rozpočtové postupy obsahujúce procedurálne pravidlá, o ktoré sa opiera rozpočtový postup vo všetkých fázach;

e)

strednodobé rozpočtové rámce ako osobitný súbor vnútroštátnych rozpočtových postupov, ktoré rozširujú horizont pre tvorbu fiškálnej politiky až za ročný rozpočtový kalendár vrátane stanovenia priorít politiky a strednodobých rozpočtových cieľov;

f)

opatrenia nezávislého monitorovania a analýzy s cieľom zvýšiť transparentnosť prvkov rozpočtového postupu;

g)

mechanizmy a pravidlá upravujúce fiškálne vzťahy medzi verejnými orgánmi v rámci subsektorov verejnej správy.

KAPITOLA II

ÚČTOVNÍCTVO A ŠTATISTIKA

Článok 3

1.   Pokiaľ ide o vnútroštátne systémy účtovníctva verejných financií, členské štáty zavedú systémy účtovníctva verejných financií, ktoré budú úplne a dôsledne zahŕňať všetky subsektory verejnej správy a ktoré budú obsahovať informácie nevyhnutné na tvorbu akruálnych údajov s cieľom pripraviť údaje založené na štandarde ESÚ 95. Tieto systémy účtovníctva verejných financií podliehajú vnútornej kontrole a nezávislému auditu.

2.   Členské štáty zabezpečia, že fiškálne údaje za všetky subsektory verejnej správy sú včas a pravidelne verejne dostupné, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 2223/96. Členské štáty uverejnia najmä:

a)

fiškálne údaje založené na hotovostných tokoch (alebo ekvivalentný číselný údaj z účtovníctva verejných financií, ak údaje založené na hotovostných tokoch nie sú k dispozícii), v takýchto intervaloch:

mesačne pre subsektory, ako je ústredná štátna správa, regionálna štátna správa a fondy sociálneho zabezpečenia, do konca nasledujúceho mesiaca a

štvrťročne pre subsektor, akým sú miestne orgány, do konca nasledujúceho štvrťroka;

b)

podrobnú tabuľku zhody uvádzajúcu metodiku prechodu medzi údajmi založenými na hotovostných tokoch (alebo ekvivalentnými číselnými údajmi z účtovníctva verejných financií, ak údaje založené na hotovostných tokoch nie sú k dispozícii) a údajmi založenými na štandarde ESÚ 95.

KAPITOLA III

PROGNÓZY

Článok 4

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa fiškálne plánovanie zakladalo na realistických makroekonomických a rozpočtových prognózach používajúcich najaktuálnejšie informácie. Rozpočtové plánovanie je založené na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo obozretnejšom scenári. Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnávajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami ďalších nezávislých orgánov. Významné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu s odôvodnením najmä v prípade, keď sa úroveň alebo rast premenných vo vonkajších predpokladoch významne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.

2.   Komisia zverejní metodiky, predpoklady a príslušné parametre, o ktoré sa opierajú jej makroekonomické a rozpočtové prognózy.

3.   S cieľom pomôcť členským štátom pri príprave rozpočtových prognóz poskytne Komisia rozpočtové prognózy pre výdavky Únie vychádzajúce z úrovne výdavkov plánovaných vo viacročnom finančnom rámci.

4.   V rámci analýzy citlivosti sa makroekonomická a rozpočtová prognóza zamerajú na preskúmanie vývoja hlavných fiškálnych premenných pri rôznych predpokladoch rastu a úrokových mier. Rozsah alternatívnych predpokladov použitých v makroekonomických a rozpočtových prognózach sa riadi úspešnosťou minulej prognózy a je zameraný na zohľadnenie príslušných rizikových scenárov.

5.   Členské štáty bližšie určia, ktorá inštitúcia je zodpovedná za prípravu makroekonomických a rozpočtových prognóz, a zverejnia oficiálne makroekonomické a rozpočtové prognózy vypracované pre fiškálne plánovanie vrátane použitých metodík, predpokladov a príslušných parametrov, o ktoré sa tieto prognózy opierajú. Minimálne každý rok členské štáty a Komisia vedú technický dialóg o predpokladoch, ktoré sú oporou pri vypracúvaní makroekonomických a rozpočtových prognóz.

6.   Makroekonomické a rozpočtové prognózy pre fiškálne plánovanie podliehajú pravidelnému, nezaujatému a komplexnému hodnoteniu založenému na objektívnych kritériách vrátane hodnotenia ex post. Výsledky tohto hodnotenia sa zverejňujú a primerane zohľadňujú v budúcich makroekonomických a rozpočtových prognózach. V prípade, že sa pri hodnotení odhalí významná odchýlka ovplyvňujúca makroekonomické prognózy minimálne za štyri po sebe nasledujúce roky, dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia a zverejní ich.

7.   Komisia (Eurostat) uverejní štvrťročné úrovne dlhu a schodku členských štátov raz za tri mesiace.

KAPITOLA IV

NUMERICKÉ FIŠKÁLNE PRAVIDLÁ

Článok 5

Každý členský štát zavedie numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty, ktoré počas viacročného horizontu účinne podporujú dodržiavanie jeho povinností vyplývajúcich zo ZFEÚ v oblasti rozpočtovej politiky pre verejnú správu ako celok. Týmito pravidlami sa presadzuje najmä:

a)

súlad s referenčnými hodnotami týkajúcimi sa deficitu a dlhu stanovenými v súlade so ZFEÚ;

b)

prijatie viacročného fiškálneho plánovacieho horizontu vrátane dodržiavania strednodobého rozpočtového cieľa členského štátu.

Článok 6

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia ZFEÚ týkajúce sa rámca Únie pre rozpočtový dohľad, numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty obsahujú špecifikácie týchto prvkov:

a)

vymedzenie cieľa a rozsah pôsobnosti pravidiel;

b)

účinné a včasné monitorovanie dodržiavania pravidiel založené na spoľahlivej a nezávislej analýze, ktorú vykonávajú nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou od fiškálnych orgánov členských štátov;

c)

následky v prípade nedodržania pravidiel.

2.   Ak numerické fiškálne pravidlá obsahujú únikové doložky, v týchto doložkách sa stanoví obmedzené množstvo konkrétnych okolností, ktoré sú v súlade s povinnosťami členského štátu v oblasti rozpočtovej politiky vyplývajúcimi zo ZFEÚ, a prísne postupy, pri ktorých sa povoľuje dočasné nedodržanie pravidiel.

Článok 7

Do právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ročného rozpočtu sa premietnu platné numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty.

Článok 8

Články 5 až 7 sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo.

KAPITOLA V

STREDNODOBÉ ROZPOČTOVÉ RÁMCE

Článok 9

1.   Členské štáty zavedú dôveryhodný a účinný strednodobý rozpočtový rámec, ktorým sa zabezpečuje prijatie fiškálneho plánovacieho horizontu trvajúceho minimálne tri roky, s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne fiškálne plánovanie vychádzalo z viacročného výhľadu fiškálneho plánovania.

2.   Strednodobé rozpočtové rámce obsahujú postupy na zavedenie týchto položiek:

a)

komplexné a transparentné viacročné rozpočtové ciele, pokiaľ ide o deficit verejnej správy, dlh a všetky ostatné súhrnné fiškálne ukazovatele, ako napríklad výdavky, čím sa zaistí ich zlučiteľnosť so všetkými platnými numerickými fiškálnymi pravidlami, ako sa ustanovuje v kapitole IV;

b)

projekcie každej významnejšej výdavkovej a príjmovej položky verejnej správy s presnejšou špecifikáciou na úrovni ústrednej štátnej správy a fondov sociálneho zabezpečenia v danom rozpočtovom roku a neskôr pri nezmenenej politike;

c)

opis strednodobých predpokladaných politík a ich vplyvu na financie verejnej správy rozdelené na významné príjmové a výdavkové položky, z ktorého bude zrejmý spôsob, akým sa dosiahne úprava smerom k strednodobým rozpočtovým cieľom v porovnaní s projekciami pri nezmenených politikách;

d)

posúdenie, ako uvedené predpokladané politiky so zreteľom na ich priamy dlhodobý vplyv na financie verejnej správy pravdepodobne ovplyvnia dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

3.   Projekcie prijaté ako súčasť strednodobých rozpočtových rámcov sa zakladajú na realistických makroekonomických a rozpočtových prognózach v súlade s kapitolou III.

Článok 10

Právne predpisy týkajúce sa ročného rozpočtu sú zlučiteľné s ustanoveniami strednodobého rozpočtového rámca. Konkrétne projekcie príjmov a výdavkov a priority vyplývajúce zo strednodobého rozpočtového rámca, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 2, predstavujú základ na vypracovanie ročného rozpočtu. Každý odklon od týchto ustanovení je potrebné náležite odôvodniť.

Článok 11

Žiadne ustanovenie tejto smernice nebráni novozvolenej vláde členského štátu aktualizovať strednodobý rozpočtový rámec s cieľom zohľadniť jej nové politické priority. V tomto prípade nová vláda upozorní na rozdiely oproti predchádzajúcemu strednodobému rozpočtovému rámcu.

KAPITOLA VI

TRANSPARENTNOSŤ VEREJNÝCH FINANCIÍ A KOMPLEXNÝ ROZSAH ROZPOČTOVÝCH RÁMCOV

Článok 12

Členské štáty zabezpečia, aby všetky opatrenia vykonané s cieľom dosiahnuť súlad s kapitolami II, III a IV boli konzistentné vo všetkých subsektoroch verejnej správy a aby tieto subsektory komplexne zahŕňali. To vyžaduje najmä konzistentnosť pravidiel a postupov účtovania a integritu ich príslušných systémov na zhromažďovanie a spracovanie údajov.

Článok 13

1.   Členské štáty zavedú vhodné mechanizmy na koordináciu v subsektoroch verejnej správy s cieľom komplexne a konzistentne zohľadniť všetky subsektory verejnej správy vo fiškálnom plánovaní, numerických fiškálnych pravidlách špecifických pre jednotlivé štáty a pri vypracúvaní rozpočtových prognóz a stanovovaní viacročného plánovania, ako sa stanovuje najmä vo viacročnom rozpočtovom rámci.

2.   S cieľom podporovať fiškálnu zodpovednosť sa jasne stanoví rozpočtová zodpovednosť orgánov verejnej moci v rôznych subsektoroch verejnej správy.

Článok 14

1.   V rámci ročných rozpočtových postupov sa určia a uvedú všetky subjekty verejnej správy a fondy, ktoré nie sú súčasťou riadnych rozpočtov na subsektorovej úrovni, spolu s ďalšími príslušnými informáciami. Kombinovaný vplyv na saldo verejnej správy a dlhy týchto subjektov verejnej správy a fondov sa uvedie v rámci ročných rozpočtových postupov a strednodobých rozpočtových plánov.

2.   Členské štáty uverejnia podrobné informácie o vplyve daňových výdavkov na príjmy.

3.   Členské štáty za všetky subsektory verejnej správy uverejnia príslušné informácie o podmienených záväzkoch s možným veľkým vplyvom na rozpočet verejnej správy vrátane štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií vrátane ich rozsahu. Členské štáty tiež uverejnia informácie o kapitálovej účasti verejnej správy v súkromných a verejnoprávnych korporáciách, a to pokiaľ ide o hospodársky významné sumy.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 15

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 2013. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Rada vyzýva členské štáty, aby vo vlastnom záujme a v záujme Únie vypracovali a zverejnili tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami.

2.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.   Komisia vypracuje priebežnú správu o vykonávaní hlavných ustanovení tejto smernice na základe príslušných informácií členských štátov, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade do 14. decembra 2012.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16

1.   Komisia uverejní do 14. decembra 2018 preskúmanie primeranosti tejto smernice.

2.   V preskúmaní sa posúdi okrem iného primeranosť:

a)

štatistických požiadaviek pre všetky subsektory štátnej správy;

b)

štruktúry a účinnosti numerických fiškálnych pravidiel v členských štátoch;

c)

všeobecnej úrovne transparentnosti verejných financií v členských štátoch.

3.   Komisia vypracuje do 31. decembra 2012 posúdenie primeranosti medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor pre členské štáty.

Článok 17

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 8. novembra 2011

Za Radu

predseda

J. VINCENT-ROSTOWSKI


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 28. septembra 2011 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 150, 20.5.2011, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(4)  Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

(8)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.


Top