EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32010R1094

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z  24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES

OJ L 331, 15.12.2010, p. 48–83 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 10 Volume 005 P. 147 - 182

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 01/01/2020

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2010/1094/oj

15.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/48


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1094/2010

z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza v rokoch 2007 a 2008 odhalila vo finančnom dohľade závažné nedostatky, a to tak v konkrétnych prípadoch, ako aj v súvislosti s finančným systémom ako celkom. Modely dohľadu na vnútroštátnom základe zaostávajú za finančnou globalizáciou a integrovanou a vzájomne prepojenou realitou dnešných európskych finančných trhov, v rámci ktorých mnohé finančné inštitúcie podnikajú cezhranične. Kríza odhalila nedostatky v spolupráci, koordinácii, konzistentnom uplatňovaní práva Únie a v dôvere medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

(2)

Európsky parlament pred a počas finančnej krízy vyzval na prehĺbenie integrácie európskeho dohľadu, aby sa zabezpečili skutočne rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené strany na úrovni Únie a aby sa zohľadnila prehlbujúca sa integrácia finančných trhov v Únii (vo svojom uznesení z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o realizácii rámca pre finančné trhy: akčný plán (4), z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5), z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (6), z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity (7), z 9. októbra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o nadviazaní na Lamfalussyho proces: systém dohľadu v budúcnosti (8), z 22. apríla 2009 o zmenenom a doplnenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (9) a z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (10)).

(3)

V novembri 2008 Komisia poverila skupinu expertov na vysokej úrovni vedenú J. de Larosièrom, aby vypracovala odporúčania na posilnenie ustanovení o európskom dohľade s cieľom lepšie chrániť občanov a obnoviť dôveru vo finančný systém. Vo svojej záverečnej správe predloženej 25. februára 2009 (de Larosièrova správa) skupina expertov na vysokej úrovni odporučila posilniť rámec dohľadu s cieľom znížiť riziko a silu finančných kríz v budúcnosti. Odporučila tiež reformy štruktúry dohľadu finančného sektora v Únii. Skupina takisto konštatovala, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý by zahŕňal tri európske orgány dohľadu, jeden pre sektor bankovníctva, jeden pre sektor cenných papierov a jeden pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov, a odporučila vytvorenie Európskej rady pre systémové riziká. V správe sa predstavili reformy, ktoré boli podľa expertov potrebné a na ktorých sa malo začať bezodkladne pracovať.

(4)

Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 nazvanom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe navrhla predložiť návrh právnych predpisov, na základe ktorých sa vytvorí Európsky systém finančného dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká. Vo svojom oznámení z 27. mája 2009 nazvanom Európsky finančný dohľad poskytla viac informácií o možnej štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu, odzrkadľujúc hlavné myšlienky de Larosièrovej správy.

(5)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. júna 2009 potvrdila, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu, ktorý bude zahŕňať tri nové európske orgány dohľadu. Systém by sa mal zameriavať na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami a vytvorenie jednotného európskeho súboru pravidiel platných pre všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu. Európska rada zdôraznila, že európske orgány dohľadu by mali mať aj právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami a vyzvala Komisiu, aby pripravila konkrétne návrhy týkajúce sa toho, ako by európsky systém orgánov finančného dohľadu mohol zohrávať silnú úlohu v krízových situáciách, pričom zdôraznila, že rozhodnutia prijaté európskymi orgánmi dohľadu by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

(6)

Z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy vznikli reálne a závažné riziká v oblasti stability finančného systému a fungovania vnútorného trhu. Opätovné nastolenie a udržanie stabilného a spoľahlivého finančného systému je absolútnym predpokladom pre zachovanie dôvery a jednotnosti na vnútornom trhu, a teda zachovanie a zlepšenie podmienok pre vytvorenie úplne integrovaného a fungujúceho vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Okrem toho pevnejší a integrovanejší trh ponúka lepšie príležitosti na financovanie a rozloženie rizika, a tým pomáha zlepšovať schopnosť hospodárstiev tlmiť nárazy.

(7)

Únia dosiahla limity toho, čo sa môže urobiť pri súčasnom postavení Výborov európskych orgánov dohľadu. Únia nemôže zostať v situácii, v ktorej neexistuje mechanizmus na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne orgány dohľadu dospeli k najlepším možným rozhodnutiam v oblasti dohľadu nad cezhraničnými finančnými inštitúciami, keď neexistuje dostatočná spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, keď si spoločná akcia vnútroštátnych orgánov vyžaduje zložité úpravy s cieľom zohľadniť rôznorodé požiadavky v oblasti regulácie a dohľadu, keď sú vnútroštátne riešenia najčastejšie jedinou realizovateľnou možnosťou v reakcii na problémy na úrovni Únie a keď existujú rozdielne výklady toho istého právneho textu. Európsky systém finančného dohľadu (ďalej len „ESFS“) by sa mal navrhnúť s cieľom prekonať tieto nedostatky a zabezpečiť systém, ktorý je v súlade s cieľom stabilného a jednotného finančného trhu Únie pre finančné služby spojením vnútroštátnych orgánov dohľadu do silnej siete Únie.

(8)

ESFS by mal byť integrovanou sieťou vnútroštátnych orgánov dohľadu a orgánov dohľadu Únie, pričom každodenný dohľad sa ponecháva na vnútroštátnu úroveň. Mala by sa dosiahnuť aj väčšia harmonizácia a jednotné uplatňovanie pravidiel pre finančné inštitúcie a trhy v celej Únii. Okrem Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „orgán pre poisťovníctvo“ by sa mal zriadiť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), ako aj Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“). Súčasťou ESFS na účely vykonávania úloh vymedzených v tomto nariadení a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1092/2010 (11) by mal byť Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“).

(9)

Európske orgány dohľadu (ďalej spoločne len „ESA“) by mali nahradiť Výbor európskych orgánov bankového dohľadu zriadený rozhodnutím Komisie 2009/78/ES (12), Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/79/ES (13) a Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov zriadený rozhodnutím Komisie 2009/77/ES (14) a mali by prebrať všetky úlohy a právomoci týchto výborov vrátane v prípade potreby aj pokračovania prebiehajúcich prác a projektov. Rozsah pôsobnosti činnosti každého európskeho orgánu dohľadu by sa mal jasne vymedziť. ESA by sa mali zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade. Ak sa táto zodpovednosť bude týkať medzisektorových záležitostí, ktoré sa koordinovali prostredníctvom spoločného výboru, za túto koordináciu by mali byť prostredníctvom spoločného výboru zodpovedné ESA.

(10)

Orgán pre poisťovníctvo by mal konať s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, najmä prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu so zreteľom na rôzne záujmy jednotlivých členských štátov a rozličnú povahu finančných inštitúcií. Orgán pre poisťovníctvo by mal chrániť verejné hodnoty ako sú stabilita finančného systému, transparentnosť trhov a finančných produktov a ochrana poistníkov, účastníkoch dôchodkového systému a oprávnených osôb. Orgán pre poisťovníctvo by mal takisto predchádzať regulačnej arbitráži, zaručiť rovnaké pravidlá pre všetkých a posilňovať medzinárodnú koordináciu v oblasti dohľadu v prospech hospodárstva vo všeobecnosti vrátane finančných inštitúcii a ostatných zainteresovaných strán, spotrebiteľov a zamestnancov. Medzi jeho úlohy by malo patriť aj presadzovanie konvergencie dohľadu a poskytovanie poradenstva inštitúciám Únie v oblasti regulácie poistenia, zaistenia a zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako aj dohľadu nad nimi, a tiež v súvisiacich otázkach riadenia podnikov, auditu a finančného výkazníctva. Orgánu pre poisťovníctvo by sa mala zveriť aj určitá zodpovednosť za existujúce a nové finančné aktivity.

(11)

Orgánu pre poisťovníctvo by sa tiež malo umožniť dočasne zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v tomto nariadení. Ak je žiaduce vydať dočasný zákaz v prípade krízovej situácie, orgán pre poisťovníctvo by tak mal urobiť v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a za podmienok, ktoré sú v ňom uvedené. Ak má dočasný zákaz alebo obmedzenie určitých finančných aktivít medzisektorové dôsledky, malo by sa v sektorových právnych predpisoch ustanoviť, že orgán pre poisťovníctvo by mal v relevantných prípadoch konzultovať a koordinovať svoje kroky s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy), a to prostredníctvom spoločného výboru.

(12)

Orgán pre poisťovníctvo by mal náležite zohľadniť vplyv svojich činností na hospodársku súťaž a inovácie v rámci vnútorného trhu, na globálnu konkurencieschopnosť Únie, finančné začlenenie sa a na novú stratégiu Únie pre pracovné príležitosti a rast.

(13)

Orgán pre poisťovníctvo by mal mať právnu subjektivitu, ako aj finančnú a administratívnu nezávislosť, aby mohol plniť svoje ciele.

(14)

Vychádzajúc z práce medzinárodných orgánov, systémové riziko by sa malo vymedziť ako riziko narušenia vo finančnom systéme s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami pre vnútorný trh a reálne hospodárstvo. Všetky typy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo dôležité.

(15)

Cezhraničné riziko zahŕňa riziko spôsobené hospodárskymi nerovnováhami alebo finančnými zlyhaniami v celej Únii alebo jej častiach, ktoré môžu mať vážne negatívne dôsledky na transakcie medzi hospodárskymi subjektmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na fungovanie vnútorného trhu alebo na verejné financie Únie alebo ktoréhokoľvek jej členského štátu.

(16)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 2. mája 2006 vo veci C-217/04 (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Európsky parlament a Rada Európskej únie) konštatoval, že: „znenie článku 95 ES [v súčasnosti článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)] nedovoľuje prijať záver, že adresátmi opatrení prijatých zákonodarcom Spoločenstva na základe tohto ustanovenia môžu byť len členské štáty. Na základe posúdenia zákonodarcom Spoločenstva sa totiž môže zdať, že je potrebné vytvoriť orgán Spoločenstva, ktorého úlohou bude prispievať k uskutočňovaniu procesu harmonizácie v prípadoch, v ktorých sa na uľahčenie jednotného vykonávania a uplatňovania aktov prijatých na základe tohto ustanovenia zdá byť vhodné prijať nezáväzné sprievodné a rámcové opatrenia.“ (15) Účel a úlohy orgánu pre poisťovníctvo, ktorými sú pomáhať príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu pri konzistentnom výklade a uplatňovaní pravidiel Únie a prispievať k finančnej stabilite potrebnej pre finančnú integráciu, úzko súvisia s cieľmi acquis Únie týkajúcich sa vnútorného trhu s finančnými službami. Orgán pre poisťovníctvo by sa mal preto zriadiť na základe článku 114 ZFEÚ.

(17)

Úlohy príslušných orgánov členských štátov vrátane vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou sa ustanovujú týmito legislatívnymi aktmi: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (16) s výnimkou jej hlavy IV, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (17), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (18), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (19), smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii (20), smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (21), smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (22)  (23), smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci Spoločenstva (24), smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorou sa mení a dopĺňa prvá smernica Rady 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia, s výnimkou životného poistenia, najmä so zreteľom na pomoc turistom (25), smernica Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany (26), smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby (27), smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (28), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (29), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (30), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (31) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (32). Pokiaľ však ide o inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, opatrenia orgánu pre poisťovníctvo by sa nemali dotknúť vnútroštátneho práva sociálneho zabezpečenia a pracovného práva.

(18)

Medzi existujúce právne predpisy Únie, ktorými sa reguluje oblasť, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, patria aj príslušné časti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (33) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (34).

(19)

Je žiaduce, aby orgán pre poisťovníctvo prispieval k posudzovaniu potreby primerane financovanej a dostatočne harmonizovanej Európskej siete národných garančných schém v poisťovníctve.

(20)

V súlade s Vyhlásením (č. 39) k článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, je na vypracovanie regulačných technických predpisov potrebná pomoc spočívajúca v technických odborných znalostiach vo forme, ktorá je osobitná pre oblasť finančných služieb. Je potrebné, aby sa orgánu pre poisťovníctvo umožnilo poskytnúť tieto odborné znalosti aj pokiaľ ide o predpisy alebo časti predpisov, ktoré nevychádzajú z návrhu technického predpisu, ktorý vypracoval orgán pre poisťovníctvo.

(21)

Je potrebné zaviesť účinný nástroj na vytvorenie harmonizovaných regulačných technických predpisov pre finančné služby s cieľom zaistiť rovnaké podmienky a primeranú ochranu poistníkov, účastníkov dôchodkového systému a ostatných oprávnených osôb v celej Únii, a to aj prostredníctvom jednotného súboru pravidiel. Je účinné a vhodné poveriť orgán pre poisťovníctvo ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami v oblastiach vymedzených právom Únie vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(22)

Komisia by mala schváliť tieto návrhy regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby mali právne záväzný účinok. Mal by podliehať zmene a doplneniu iba vo veľmi obmedzených a výnimočných prípadoch, keďže orgán pre poisťovníctvo je v úzkom kontakte s finančnými trhmi a najlepšie pozná ich každodenné fungovanie. Návrhy regulačných technických predpisov by mali podliehať zmene a doplneniu v prípade, ak by boli nezlučiteľné s právom Únie, nerešpektovali by zásadu proporcionality alebo by boli v protiklade so základnými zásadami vnútorného trhu pre finančné služby uvedenými v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa finančných služieb. Komisia by nemala meniť obsah návrhov regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním. S cieľom zaistiť hladký a zrýchlený proces prijatia pre tieto predpisy by sa Komisii mali stanoviť lehoty na rozhodnutie o schválení návrhov regulačných technických predpisov.

(23)

Vzhľadom na technické odborné znalosti orgánu pre poisťovníctvo v oblastiach, kde by sa mali vypracúvať regulačné technické predpisy, by sa mal brať do úvahy deklarovaný zámer Komisie opierať sa spravidla o návrh regulačných technických predpisov, ktorý mu predloží orgán pre poisťovníctvo, s cieľom prijať zodpovedajúce delegované akty. V prípade, že orgán pre poisťovníctvo nepredloží návrh regulačného technického predpisu v lehote, ktorá sa určila v príslušnom legislatívnom akte, by sa však malo zabezpečiť, aby sa skutočne dosiahol výsledok výkonu delegovaných právomocí a zachovala sa efektívnosť rozhodovacieho procesu. Preto by sa v týchto prípadoch mala Komisia splnomocniť na prijatie regulačných technických predpisov, aj keď neexistuje návrh vypracovaný orgánom pre poisťovníctvo.

(24)

Komisia by sa tiež mala splnomocniť na prijatie vykonávacích technických predpisov prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ.

(25)

V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, by mal mať orgán pre poisťovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. S cieľom zaručiť transparentnosť a posilniť dodržiavanie týchto usmernení a odporúčaní vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mal mať orgán pre poisťovníctvo možnosť zverejniť dôvody nedodržania týchto usmernení a odporúčaní zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu.

(26)

Zaistenie správneho a úplného uplatňovania práva Únie je základným predpokladom pre integritu, transparentnosť, účinnosť a riadne fungovanie finančných trhov, stabilitu finančných systémov a pre neutrálne podmienky hospodárskej súťaže pre finančné inštitúcie v Únii. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus, ktorým by orgán pre poisťovníctvo riešil prípady neuplatňovania alebo nesprávneho uplatňovania práva Únie vedúceho k jeho porušeniu. Tento mechanizmus by sa mal vzťahovať na oblasti, v ktorých sa na základe práva Únie vymedzujú jasné a nepodmienečné povinnosti.

(27)

S cieľom umožniť primeranú reakciu na prípady nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania práva Únie by sa mal uplatňovať mechanizmus, ktorý sa skladá z troch krokov. Najprv by sa orgán pre poisťovníctvo mal splnomocniť na preskúmanie údajného nesprávneho alebo nedostatočného uplatňovania povinností vyplývajúcich z práva Únie vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní dohľadu, za ktorým by nasledovalo odporúčanie. Ak príslušný vnútroštátny orgán toto odporúčanie nesplní, Komisia by mala mať právomoc vydať formálne stanovisko, v ktorom zohľadní odporúčanie orgánu pre poisťovníctvo a požiada príslušný orgán, aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s právom Únie.

(28)

Napokon, s cieľom prekonať výnimočné situácie spojené s pretrvávajúcou nečinnosťou daného príslušného orgánu by mal mať orgán pre poisťovníctvo ako poslednú možnosť právomoc prijať rozhodnutia adresované jednotlivým finančným inštitúciám. Táto právomoc by mala byť obmedzená na mimoriadne okolnosti, za ktorých príslušný orgán nedodržiava formálne stanovisko, ktoré je mu adresované, a za ktorých je právo Únie priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie na základe existujúcich alebo budúcich nariadení Únie.

(29)

Vážne ohrozenia riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability finančného systému Únie si vyžadujú rýchlu a spoločnú reakciu na úrovni Únie. Orgán pre poisťovníctvo by mal byť preto schopný požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne oparenia na odstránenie krízovej situácie. Právomoc rozhodnúť o existencii krízovej situácie by sa mala zveriť Rade na žiadosť ktoréhokoľvek z ESA, Komisie alebo ESRB.

(30)

Orgán pre poisťovníctvo by mal mať možnosť požadovať od vnútroštátnych orgánov dohľadu, aby prijali konkrétne oparenia na odstránenie krízovej situácie. Opatreniami, ktoré v tejto súvislosti prijme orgán pre poisťovníctvo by nemali byť dotknuté právomoci Komisie iniciovať podľa článku 258 ZFEÚ konanie vo veci porušenia predpisov proti členskému štátu dotknutého orgánu dohľadu za to, že neprijal takéto opatrenia, ani práva Komisie prijať za daných okolností prechodné opatrenia v súlade s rokovacím poriadkom Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež by nimi nemala byť dotknutá žiadna zodpovednosť, ktorá môže vyplynúť danému členskému štátu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v prípade, ak jeho orgány dohľadu štátu neprijmú opatrenia, ktoré vyžaduje orgán pre poisťovníctvo.

(31)

S cieľom zaistiť účinný a efektívny dohľad a vyvážené zváženie stanovísk príslušných orgánov v rôznych členských štátoch by orgán pre poisťovníctvo mal byť schopný urovnať cezhraničné spory medzi týmito príslušnými orgánmi so záväzným účinkom, a to aj v rámci kolégií orgánov dohľadu. Mala by sa ustanoviť lehota na zmierenie, počas ktorej môžu príslušné orgány dosiahnuť dohodu. Do právomoci orgánu pre poisťovníctvo by mali patriť spory týkajúce sa procesnej alebo obsahovej stránky konania alebo nekonania príslušného vnútroštátneho orgánu v prípadoch uvedených v právne záväzných aktoch Únie uvedených v tomto nariadení. V takejto situácii by mal byť jeden z dotknutých orgánov dohľadu oprávnený predložiť záležitosť orgánu pre poisťovníctvo, ktorý by mal konať v súlade s týmto nariadením. Orgán pre poisťovníctvo by mal mať právomoc žiadať od dotknutých príslušných orgánov, aby vykonali konkrétne kroky alebo aby sa zdržali konania s cieľom urovnať túto záležitosť a zabezpečiť dodržiavanie práva Únie, pričom táto žiadosť má pre dotknuté príslušné orgány záväzný charakter. Keď príslušný orgán nedodrží rozhodnutie o urovnaní, ktoré mu bolo určené, orgán pre poisťovníctvo by mal mať právomoc prijať rozhodnutia určené priamo finančným inštitúciám v oblastiach práva Únie, ktoré sa na ne priamo vzťahuje. Právomoc prijať takéto rozhodnutie by sa mala uplatňovať len ako posledná možnosť a len na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania práva Únie. V prípadoch, keď príslušné právne predpisy Únie dávajú príslušným vnútroštátnym orgánom priestor na uváženie, nemôžu rozhodnutia prijaté orgánom pre poisťovníctvo nahrádzať uplatňovanie tohto práva na uváženie v súlade s právom Únie.

(32)

Kríza preukázala, že súčasný systém spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktorých právomoci sú obmedzené na jednotlivé členské štáty, je nedostatočný, pokiaľ ide o finančné inštitúcie pôsobiace cezhranične.

(33)

Skupina expertov, ktorú zriadili členské šáty, aby preskúmala príčiny krízy a vypracovala návrhy na zlepšenie regulácie finančného sektora a dohľadu nad ním, potvrdila, že súčasné opatrenia nie sú dobrým základom pre budúcu reguláciu a dohľad nad cezhraničnými finančnými inštitúciami v rámci Únie.

(34)

Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „v zásade máme dve možnosti: prvú, ktorou sú riešenia ‚každý sám za seba‘‚chacun pour soi‘) a ‚zbedač svojho suseda‘ (‚beggar-thy-neighbour‘), alebo druhú, ktorou je posilnená, pragmatická a citlivá európska spolupráca v prospech všetkých s cieľom zachovať otvorené svetové hospodárstvo. Táto druhá možnosť bude nepochybne ekonomicky prínosná.“

(35)

Kolégiá orgánov dohľadu zohrávajú významnú úlohu pri účinnom, efektívnom a konzistentnom dohľade nad finančnými inštitúciami, ktoré vykonávajú činnosť cezhranične. Orgán pre poisťovníctvo by mal prispievať k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu a byť z tohto hľadiska vedúcim prvkom pri zabezpečovaní jednotného a súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné inštitúcie v rámci Únie. Orgán pre poisťovníctvo by mal preto mať plné práva účasti v kolégiách orgánov dohľadu s cieľom zjednodušiť fungovanie procesu výmeny informácií v kolégiách dohľadu a podporiť konvergenciu a konzistentnosť v kolégiách pri uplatňovaní práva Únie. Ako sa uvádza v de Larosièrovej správe, „musí sa predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže a regulačnej arbitráži, ktoré vyplývajú z rozdielnych postupov vykonávania dohľadu, pretože majú potenciál oslabiť finančnú stabilitu, okrem iného podporovaním presunu finančných aktivít do krajín s menej prísnym dohľadom. Systém vykonávania dohľadu musí byť vnímaný ako spravodlivý a vyvážený“.

(36)

Konvergencia je potrebná v oblastiach predchádzania krízam, ich riadenia a riešenia vrátane mechanizmov financovania s cieľom zabezpečiť, aby boli orgány verejnej moci schopné riešiť zlyhávajúce finančné inštitúcie a zároveň minimalizovali vplyv zlyhaní na finančný systém, spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov pri záchrane poisťovní a zaisťovní, ako aj používanie zdrojov verejného sektora, aby obmedzili škody v oblasti hospodárstva a koordinovali uplatňovanie vnútroštátnych opatrení na riešenie krízovej situácie. V tejto súvislosti by Európska komisia mala mať možnosť požiadať orgán pre poisťovníctvo, aby sa podieľal na hodnotení uvedenom v článku 242 smernice 2009/138/ES, najmä pokiaľ ide o spoluprácu orgánov dohľadu v rámci kolégií orgánov dohľadu a ich fungovanie, postupy dohľadu pri stanovovaní navýšenia kapitálu, hodnotenie prínosu posilnenia skupinového dohľadu a spravovania kapitálu v rámci skupiny poisťovní alebo zaisťovní vrátane možných opatrení na posilnenie riadneho cezhraničného riadenia poisťovacích skupín, a to najmä v súvislosti s rizikami a aktívami, a aby podal správu o akomkoľvek novom vývoji a pokroku v súvislosti so súborom koordinovaných vnútroštátnych opatrení krízového riadenia vrátane potreby systému jednotných a dôveryhodných mechanizmov financovania spolu s vhodnými finančnými nástrojmi.

(37)

V rámci súčasného preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (35) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (36) sa konštatovalo, že Komisia má v úmysle venovať osobitnú pozornosť potrebe zabezpečenia ďalšej harmonizácie v celej Únii. Na vedomie sa vzal aj zámer Komisie preskúmať v sektore poisťovníctva možnosť zavedenia pravidiel Únie na ochranu poistencov v prípade zlyhania poisťovne. ESA by v týchto oblastiach mali zohrávať dôležitú úlohu a mali by sa im udeliť náležité právomoci týkajúce sa Európskej siete národných garančných schém v poisťovníctve.

(38)

Delegovanie úloh a zodpovedností môže byť užitočný nástroj pre fungovanie siete orgánov dohľadu s cieľom znížiť duplicitu úloh dohľadu, podporiť spoluprácu, a tým zjednodušiť proces dohľadu, ako aj znížiť záťaž kladenú na finančné inštitúcie. Týmto nariadením by sa preto mal zaistiť jasný právny základ pre takéto delegovanie. Členské štáty by mali mať pri rešpektovaní všeobecného pravidla, že delegovanie by malo byť povolené, možnosť zaviesť osobitné podmienky delegovania zodpovedností, napríklad v súvislosti s informovaním o spôsobe delegovania a jeho oznamovaním. Delegovanie úloh znamená, že úlohy vykonáva orgán pre poisťovníctvo alebo vnútroštátny orgán dohľadu iný ako zodpovedný orgán, pričom zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa dohľadu zostáva na delegujúcom orgáne. Delegovaním zodpovedností by orgán pre poisťovníctvo alebo vnútroštátny orgán dohľadu (splnomocnenec) mal mať v určitej záležitosti týkajúcej sa dohľadu možnosť rozhodnúť vo vlastnom mene namiesto delegujúceho orgánu. Delegovanie by sa malo riadiť zásadou pridelenia kompetencie v oblasti dohľadu orgánu dohľadu, ktorý má najlepšie predpoklady na to, aby prijal v danej veci opatrenia. Prerozdelenie kompetencií by bolo vhodné napríklad z dôvodu úspory z rozsahu alebo pôsobnosti, súladu pri dohľade nad skupinou a optimálneho využívania technických odborných znalostí medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Delegujúci orgán, ako aj iné príslušné orgány by mali uznávať rozhodnutia splnomocnenca, pokiaľ sú v rámci rozsahu pôsobnosti delegovania, ako rozhodujúce. V príslušných právnych predpisoch Únie sa môžu ďalej spresniť zásady pre prerozdelenie kompetencií na základe dohody.

Orgán pre poisťovníctvo by mal všetkými vhodnými prostriedkami uľahčovať a monitorovať dohody o delegovaní medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Mal by byť vopred informovaný o plánovaných dohodách o delegovaní, aby v prípade potreby mohol vyjadriť svoje stanovisko. Uverejňovanie takýchto dohôd by sa malo centralizovať s cieľom zaistiť včasné, transparentné a ľahko dostupné informácie o dohodách pre všetky dotknuté strany. Mal by identifikovať a šíriť osvedčené postupy týkajúce sa delegovania a dohôd o delegovaní.

(39)

Orgán pre poisťovníctvo by mal aktívne podporovať konvergenciu dohľadu v celej Únii s cieľom zaviesť spoločnú kultúru dohľadu.

(40)

Vzájomné hodnotenia sú účinným a efektívnym nástrojom na posilnenie konzistentnosti v rámci siete orgánov finančného dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo by mal preto vypracovať metodický rámec pre takéto hodnotenia a pravidelne ich vykonávať. Hodnotenia by sa mali zameriavať nielen na konvergenciu postupov vykonávania dohľadu, ale aj na schopnosť orgánov dohľadu dosiahnuť vysokú kvalitu výsledkov dohľadu, ako aj nezávislosť príslušných orgánov. Výsledky vzájomných hodnotení by sa mali zverejniť so súhlasom príslušného orgánu, ktorý je predmetom hodnotenia. Identifikovať a zverejniť by sa mali aj osvedčené postupy.

(41)

Orgán pre poisťovníctvo by mal aktívne podporovať koordinovanú reakciu dohľadu Únie, najmä aby sa zabezpečilo riadne fungovanie a integrita finančných trhov a stabilita finančného systému v Únii. Dodatočne k jeho právomociam týkajúcim sa opatrení v krízových situáciách by sa mu mala preto zveriť funkcia všeobecnej koordinácie v rámci systému ESFS. Bezproblémový tok všetkých dôležitých informácií medzi príslušnými orgánmi by mal predstavovať osobitné zameranie opatrení orgánu pre poisťovníctvo.

(42)

S cieľom zaručiť finančnú stabilitu je potrebné v prvom štádiu identifikovať trendy, potenciálne riziká a slabé miesta vyplývajúce z mikroprudenciálnej úrovne, cezhranične a v rámci sektorov. Orgán pre poisťovníctvo by mal monitorovať a hodnotiť takýto vývoj v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informovať Európsky parlament, Radu, Komisiu, ostatné európske orgány dohľadu a ESRB na pravidelnom a v prípade potreby ad hoc základe. Orgán pre poisťovníctvo by mal v spolupráci s ESRB iniciovať a koordinovať záťažové testy v rámci Únie s cieľom posúdiť reakcie finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila čo najkonzistentnejšia metodika. S cieľom riadne vykonávať svoje funkcie by mal orgán pre poisťovníctvo vykonávať hospodársku analýzu trhov a vplyvu potenciálneho vývoja na trhu.

(43)

Vzhľadom na globalizáciu finančných služieb a väčšiu dôležitosť medzinárodných predpisov by mal orgán pre poisťovníctvo podporovať dialóg a spoluprácu s orgánmi dohľadu mimo Únie. Mal by mať právomoc rozvíjať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu a správnymi orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, a to pri plnom rešpektovaní existujúcich úloh a príslušných právomocí členských štátov a inštitúcií Únie. Možnosť účasti na práci orgánu pre poisťovníctvo by mala byť otvorená krajinám, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, na základe čoho prijali a uplatňujú právo Únie, pričom orgán pre poisťovníctvo by mal mať možnosť spolupracovať s tretími krajinami uplatňujúcimi právne predpisy, ktoré sa uznali za rovnocenné právnym predpisom Únie.

(44)

Orgán pre poisťovníctvo by mal slúžiť ako nezávislý poradný orgán Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v oblasti svojej pôsobnosti. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dotknutých príslušných orgánov, by mal byť orgán pre poisťovníctvo schopný poskytovať stanoviská k prudenciálnemu posudzovaniu fúzií a nadobudnutí majetkových podielov na základe smernice 92/49/ES a smerníc 2002/83/ES a 2005/68/ES v znení smernice 2007/44/ES (37), v prípadoch, keď sa podľa tejto smernice požaduje konzultácia medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov.

(45)

Orgán pre poisťovníctvo by mal na účel účinného vykonávania svojich povinností mať právo požadovať všetky potrebné informácie. S cieľom zabrániť duplicite povinností finančných inštitúcií podávať správy, tieto informácie by mali zvyčajne poskytovať vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré sú najbližšie k finančným trhom a inštitúciám, a mali by zohľadňovať už existujúce štatistiky. Orgán pre poisťovníctvo by však mal mať ako posledné východisko možnosť predložiť plne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo finančnej inštitúcii, ak príslušný vnútroštátny orgán neposkytol alebo nemôže poskytnúť takéto informácie včas. Orgány členských štátov by mali byť povinné pomáhať orgánu pre poisťovníctvo pri presadzovaní takýchto priamych žiadostí. V tejto súvislosti je nevyhnutné pracovať na spoločných formátoch podávania správ. Opatreniami zameranými na zber informácií by nemal byť dotknutý právny rámec Európskeho štatistického systému a Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky. Týmto nariadením by preto nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (38) ani nariadenie Rady ES č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (39).

(46)

Úzka spolupráca medzi orgánom pre poisťovníctvo a ESRB je nevyhnutná na zabezpečenie úplnej účinnosti fungovania ESRB a dodržiavania jeho varovaní a odporúčaní. Orgán pre poisťovníctvo a ESRB by sa mali navzájom deliť o všetky príslušné informácie. Údaje týkajúce sa jednotlivých podnikov by sa mali poskytovať iba na základe odôvodnenej žiadosti. Po prijatí varovaní alebo odporúčaní adresovaných ESRB orgánu pre poisťovníctvo alebo vnútroštátneho orgánu dohľadu by mal orgán pre poisťovníctvo podľa potreby zabezpečiť ďalšie opatrenia.

(47)

Orgán pre poisťovníctvo by mal konzultovať so zainteresovanými stranami regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, usmernenia a odporúčania a poskytovať im primeranú možnosť podávať pripomienky k navrhovaným opatreniam. Orgán pre poisťovníctvo by mal pred prijatím návrhu regulačných alebo vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní vypracovať štúdiu vplyvu. Z dôvodov efektívnosti by sa na tento účel mala využívať Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a Skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov, pričom v každej z nich by boli vyváženým spôsobom zastúpené príslušné úverové a investičné inštitúcie pôsobiace v Únii zastupujúce finančné inštitúcie a podniky rôznych obchodných modelov a veľkostí, malé a stredné podniky (MSP), odborové organizácie, akademická obec, spotrebitelia, ostatní retailoví užívatelia týchto finančných inštitúcií a zástupcovia príslušných profesijných združení. Tieto skupiny zainteresovaných strán by mali pôsobiť ako prepojenie s ostatnými skupinami používateľov v oblasti finančných služieb zriadených Komisiou alebo na základe právnych predpisov Únie.

(48)

Členovia skupín zainteresovaných strán, ktorí zastupujú neziskové organizácie alebo akademickú obec, by mali dostať primeranú náhradu, aby sa osobám, ktoré nie sú dostatočne financované a nie sú ani zástupcami odvetví, umožnilo plne sa zúčastniť na diskusii o finančnej regulácii.

(49)

Orgán pre poisťovníctvo by sa mal poradiť so skupinami zainteresovaných strán, pričom táto skupina by mala orgánu pre poisťovníctvo predkladať stanoviská a poskytnúť rady týkajúce sa otázok súvisiacich s dobrovoľným uplatnením vo vzťahu k inštitúciám, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES alebo smernica 2003/41/ES.

(50)

Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie koordinovaného krízového riadenia a za zachovanie finančnej stability v krízových situáciách, najmä pokiaľ ide o stabilizáciu a riešenie problémov v jednotlivých zlyhávajúcich finančných inštitúcií. Rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo v krízovej situácii alebo prípady urovnania, ktoré majú vplyv na stabilitu finančnej inštitúcie, by nemali zasahovať do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Mal by sa vytvoriť mechanizmus, ktorým by členské štáty mohli nástojiť na tejto ochrane a prípadne predložiť vec na rozhodnutie Rade. Tento ochranný mechanizmus by sa však nemal zneužívať, a to najmä v súvislosti s rozhodnutím orgánu pre poisťovníctvo, ktoré nemá významné alebo podstatné rozpočtové dôsledky, ako je obmedzenie príjmu súvisiace s dočasným zákazom konkrétnych aktivít alebo výrobkov na účely ochrany spotrebiteľa. Pri prijímaní rozhodnutí v rámci ochranného mechanizmu by mala Rada hlasovať v súlade so zásadou, že každý členský štát má jeden hlas. Je vhodné zveriť úlohu v tejto veci Rade vzhľadom na osobitné zodpovednosti členských štátov v tejto súvislosti. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky by sa mali prijať prísne opatrenia na zabezpečenie dôvernosti.

(51)

Orgán pre poisťovníctvo by mal byť pri rozhodovaní viazaný pravidlami Únie a všeobecnými zásadami týkajúcimi sa riadneho postupu a transparentnosti. Právo na vypočutie adresátov rozhodnutí orgánu pre poisťovníctvo by sa malo v plnom rozsahu dodržiavať. Akty orgánu pre poisťovníctvo by mali byť neoddeliteľnou súčasťou práva Únie.

(52)

Rada orgánov dohľadu zložená z najvyšších predstaviteľov relevantných príslušných orgánov v každom členskom štáte pod vedením predsedu orgánu pre poisťovníctvo by mala byť hlavným rozhodovacím orgánom orgánu pre poisťovníctvo. Zástupcovia Komisie, Európskeho výboru pre systémové riziká, Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) by sa mali zúčastňovať ako pozorovatelia. Členovia rady orgánov dohľadu by mali konať nezávisle a výhradne v záujme Únie.

(53)

Vo všeobecnosti by rada orgánov dohľadu mala prijímať rozhodnutia jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, podľa ktorej má každý člen jeden hlas. V prípade aktov všeobecnej povahy vrátane tých, ktoré sa týkajú regulačných a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní, v prípade rozpočtových záležitostí, ako aj v prípade žiadosti členského štátu o opätovné posúdenie rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo dočasne zakázať alebo obmedziť určité finančné aktivity je však vhodné uplatňovať pravidlá kvalifikovanej väčšiny, ako sa ustanovujú v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole (č. 36) o prechodných ustanoveniach, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie. Prípady týkajúce sa urovnávania sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu by mala preskúmať vyhradená objektívna porota zložená z členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, ani nie sú do sporu nijako zainteresovaní, ani priamo prepojení s dotknutými príslušnými orgánmi. Zloženie poroty by malo byť vhodne vyvážené. Rozhodnutie poroty by mala schváliť rada orgánov dohľadu jednoduchou väčšinou v súlade so zásadou, že každý člen má jeden hlas. Pokiaľ však ide o rozhodnutia prijímané orgánom konsolidovaného dohľadu, rozhodnutie navrhnuté porotou by mohli zamietnuť členovia, ktorí vytvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

(54)

Riadiaca rada zložená z predsedu orgánu pre poisťovníctvo, zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu a Komisie by mala zaisťovať, aby orgán pre poisťovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré sú mu pridelené. Riadiacej rade by sa mali zveriť potrebné právomoci, okrem iného navrhovať ročný a viacročný pracovný program, vykonávať niektoré rozpočtové právomoci, prijímať strategický plán personálnej politiky orgánu pre poisťovníctvo, prijímať osobitné opatrenia týkajúce sa práv prístupu k dokumentom a navrhovať výročnú správu.

(55)

Orgán pre poisťovníctvo by mal zastupovať predseda na plný úväzok vymenovaný radou orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou, a to prostredníctvom otvoreného výberového konania, ktoré organizuje a riadi rada orgánov dohľadu s pomocou Komisie. Na určenie prvého predsedu orgánu pre poisťovníctvo by mala Komisia vypracovať okrem iného užší zoznam kandidátov podľa zásluh, schopností, poznatkov o finančných inštitúciách a trhoch a skúseností relevantných pre finančný dohľad a reguláciu. Pokiaľ ide o nasledujúce vymenovania, v správe, ktorá sa pripraví podľa tohto nariadenia, sa preskúma možnosť mať k dispozícii užší zoznam vypracovaný Komisiou. Európsky parlament by mal byť oprávnený po vypočutí vybranej osoby, namietať voči jej vymenovaniu, a to pred tým, ako sa ujme svojej funkcie, a do jedného mesiaca po tom, čo ju rada orgánov dohľadu vybrala.

(56)

Riadením orgánu pre poisťovníctvo by mal byť poverený výkonný riaditeľ, ktorý by mal mať právo zúčastňovať sa na zasadnutiach rady orgánov dohľadu a riadiacej rady bez hlasovacieho práva.

(57)

S cieľom zaistiť konzistentnosť činností ESA medzi jednotlivými sektormi by tieto orgány mali úzko spolupracovať prostredníctvom spoločného výboru a v prípade potreby dosiahnuť spoločné stanoviská. Spoločný výbor by mal koordinovať funkcie ESA vo vzťahu k finančným konglomerátom a ostatným medzisektorovým záležitostiam. V prípade potreby by sa aj akty patriace do oblasti pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) mali prijímať súbežne s dotknutými európskymi orgánmi dohľadu. Spoločnému výboru by mali na princípe rotácie na 12-mesačné obdobie predsedať predsedovia ESA. Predseda spoločného výboru by mal byť podpredsedom ESRB. Spoločný výbor by mal mať lojálny personál poskytnutý z ESA, aby sa umožnila neformálna výmena informácií a rozvoj spoločnej kultúry dohľadu vo všetkých ESA.

(58)

Je potrebné zaistiť, aby strany, ktorých sa týkajú rozhodnutia prijaté orgánom pre poisťovníctvo, mohli použiť vhodné opravné prostriedky. S cieľom účinnej ochrany práv zainteresovaných strán a z dôvodu zjednodušenia postupu by sa malo zainteresovaným stranám v prípade, že orgán pre poisťovníctvo má rozhodovacie právomoci, udeliť právo podať odvolanie odvolacej rade. Z dôvodov účinnosti a konzistentnosti by odvolacia rada mala byť spoločným subjektom pre ESA, nezávislým od ich administratívnych a regulačných štruktúr. Rozhodnutia odvolacej rady by mali podliehať odvolaniu na Súdny dvor Európskej únie.

(59)

S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť orgánu pre poisťovníctvo by mal orgán pre poisťovníctvo dostať samostatný rozpočet s príjmami najmä z povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov dohľadu a všeobecného rozpočtu Európskej únie. Financovanie orgánu pre poisťovníctvo z prostriedkov Únie podlieha dohode s rozpočtovým orgánom v súlade s bodom 47 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (40). Mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov. Celkový rozpočet podlieha postupu udelenia absolutória.

(60)

Na orgán pre poisťovníctvo by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) (41). Orgán pre poisťovníctvo by mal takisto pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho orgánu pre boj proti podvodom (OLAF) (42).

(61)

S cieľom zaistiť otvorené a transparentné podmienky zamestnávania a rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami by sa na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (43).

(62)

Je nevyhnutné, aby sa chránilo obchodné tajomstvo a iné dôverné informácie. Dôvernosť informácií sprístupnených orgánu pre poisťovníctvo a vymieňaných v rámci siete by mala podliehať prísnym a účinným pravidlám dôvernosti.

(63)

Na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia sa plne uplatňujú smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (44) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (45).

(64)

S cieľom zaistiť transparentnú činnosť orgánu pre poisťovníctvo by sa na tento orgán malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (46).

(65)

Tretím krajinám by sa mala umožniť účasť na práci orgánu pre poisťovníctvo v súlade s príslušnými dohodami, ktoré uzatvorí Únia.

(66)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu prostredníctvom zaistenia vysokej, účinnej a konzistentnej úrovne prudenciálnej regulácie a dohľadu, ochrana poistníkov, účastníkov dôchodkového systému a ostatných oprávnených osôb, ochrana integrity, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov, udržanie stability finančného systému a posilnenie medzinárodnej koordinácie dohľadu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a preto ich možno z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa ustanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa ustanovuje v uvedenom článku, toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(67)

Orgán pre poisťovníctvo by mal prevziať všetky súčasné úlohy a právomoci Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Rozhodnutie Komisie 2009/79/ES by sa preto malo zrušiť ku dňu zriadenia orgánu pre poisťovníctvo a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 716/2009/ES zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu (47), by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Vzhľadom na existujúce štruktúry a činnosti Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov je dôležité zabezpečiť pri stanovovaní vhodných prechodných opatrení veľmi úzku spoluprácu medzi Výborom európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov a Komisiou, pričom je potrebné zaistiť, aby obdobie, počas ktorého Komisia zodpovedá za administratívne zavedenie a úvodné administratívne fungovanie orgánu pre poisťovníctvo bolo, čo najkratšie.

(68)

Je vhodné určiť lehotu na uplatnenie tohto nariadenia s cieľom zaistiť, aby bol orgán pre poisťovníctvo náležite pripravený na začatie prevádzky a bezproblémový presun z Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Orgán pre poisťovníctvo by mal byť náležite financovaný. 40 % jeho finančných prostriedkov by malo aspoň zo začiatku pochádzať z finančných prostriedkov Únie a 60 % z príspevkov členských štátov, ktoré by sa stanovili na základe váhy hlasov ustanovenej v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

(69)

Na to, aby sa mohol tento orgán zriadiť 1. januára 2011, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ZRIADENIE A PRÁVNE POSTAVENIE

Článok 1

Zriadenie a predmet činnosti

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „orgán pre poisťovníctvo“).

2.   Orgán pre poisťovníctvo koná v rozsahu právomocí udelených týmto nariadením a v rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES s výnimkou jej hlavy IV, smerníc 2002/92/ES, 2003/41/ES, 2002/87/ES, 64/225/EHS, 73/239/EHS, 73/240/EHS, 76/580/EHS, 78/473/EHS, 84/641/EHS, 87/344/EHS, 88/357/EHS, 92/49/EHS, 98/78/ES, 2001/17/ES, 2002/83/ES a 2005/68/ES a v rozsahu, v ktorom sa tieto akty uplatňujú na poisťovne, zaisťovne, inštitúcie dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a sprostredkovateľov poistenia, v rozsahu príslušných častí smerníc 2005/60/ES a 2002/65/ES vrátane všetkých smerníc, nariadení a rozhodnutí vychádzajúcich z týchto aktov a všetkých ostatných právne záväzných aktov Únie, ktorými sa zverujú úlohy orgánu pre poisťovníctvo.

3.   Orgán pre poisťovníctvo koná aj v oblasti činností poisťovní, zaisťovní, finančných konglomerátov, inštitúcií dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a sprostredkovateľov poistenia v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa priamo nevzťahujú akty Únie uvedené v odseku 2, a to aj v záležitostiach správy a riadenia podnikov, auditov a finančného výkazníctva, ak sú tieto činnosti orgánu pre poisťovníctvo potrebné na zabezpečenie účinného a konzistentného uplatňovania týchto aktov.

4.   Pokiaľ ide o inštitúcie dôchodkového zabezpečenia zamestnancov, činnosť orgánu pre poisťovníctvo nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy v sociálnej oblasti a v oblasti pracovného práva.

5.   Ustanoveniami tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci Komisie, najmä na základe článku 258 ZFEÚ s cieľom zaručiť súlad s právom Únie.

6.   Cieľom orgánu pre poisťovníctvo je chrániť verejný záujem prispievaním ku krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stabilite a efektívnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, občanov a podnikateľské subjekty. Orgán pre poisťovníctvo prispieva k:

a)

zlepšeniu fungovania vnútorného trhu vrátane predovšetkým riadnej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie a dohľadu;

b)

zaisteniu integrity, transparentnosti, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov;

c)

posilneniu medzinárodnej koordinácie dohľadu;

d)

predchádzaniu regulačnej arbitráži a presadzovaniu rovnakých podmienok hospodárskej súťaže;

e)

zabezpečeniu, aby riziká súvisiace s poistením, zaistením a činnosťami v oblasti dôchodkového poistenia zamestnancov podliehali náležitej regulácii a dohľadu, a

f)

zvyšovaniu ochrany užívateľov.

Na tieto účely orgán pre poisťovníctvo prispieva k zaisteniu konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v odseku 2, podporuje konvergenciu dohľadu, poskytuje stanoviská pre Európsky parlament, Radu a Komisiu a vypracúva ekonomické analýzy trhov s cieľom podporovať dosahovanie svojich cieľov.

Orgán pre poisťovníctvo pri výkone úloh, ktorými bol na základe tohto nariadenia poverený, venuje osobitnú pozornosť akýmkoľvek potenciálnym systémovým rizikám, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, ktorých zlyhanie môže narušiť fungovanie finančného systému alebo reálneho hospodárstva.

Orgán pre poisťovníctvo pri vykonávaní svojich úloh koná nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie.

Článok 2

Európsky systém finančného dohľadu

1.   Orgán pre poisťovníctvo je súčasťou Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS). Hlavným cieľom ESFS je zabezpečiť, aby sa pravidlá, ktoré sa vzťahujú na finančný sektor, náležite uplatňovali s cieľom chrániť finančnú stabilitu a zabezpečiť dôveru vo finančný systém ako celok a dostatočnú ochranu pre užívateľov v oblasti finančných služieb.

2.   ESFS tvoria:

a)

Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) na účely vykonávania úloh vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1092/2010 a v tomto nariadení;

b)

orgán pre poisťovníctvo;

c)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (48);

d)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (49);

e)

Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“) na účely vykonávania úloh ymedzených v článkoch 54 až 57 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

f)

príslušné orgány alebo orgány dohľadu v členských štátoch uvedené v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

3.   Orgán pre poisťovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje s ESRB, ako aj s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) prostredníctvom spoločného výboru a zabezpečuje medzisektorovú konzistentnosť práce a dosahovanie spoločných stanovísk v oblasti dohľadu nad finančnými konglomerátmi a k ostatným medzisektorovým záležitostiam.

4.   Podľa zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii zúčastnené strany ESFS spolupracujú na základe vzájomnej dôvery a plného vzájomného rešpektu najmä na tom, aby medzi sebou zabezpečili tok náležitých a spoľahlivých informácií.

5.   Orgány dohľadu, ktoré sú zúčastnenými stranami ESFS, sú povinné vykonávať dohľad nad finančnými inštitúciami vykonávajúcimi činnosť v Únii v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

Článok 3

Zodpovednosť orgánov dohľadu

Orgány uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) až d) sa zodpovedajú Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 4

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„finančné inštitúcie“ znamenajú podniky, subjekty a právnické a fyzické osoby, na ktoré sa vzťahuje ktorýkoľvek z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 Pokiaľ ide o smernicu 2005/60/ES, pojem „finančné inštitúcie“ znamená iba poisťovne a sprostredkovateľov poistenia, ako sa vymedzujú v uvedenej smernici;

2.

„príslušné orgány“ znamenajú:

i)

orgány dohľadu vymedzené v smernici 2009/138/ES, a príslušné orgány vymedzené v smerniciach 2003/41/ES a 2002/92/ES;

ii)

v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany finančných inštitúcií, vymedzené v bode 1.

Článok 5

Právne postavenie

1.   Orgán pre poisťovníctvo je orgánom Únie s právnou subjektivitou.

2.   V každom členskom štáte požíva orgán pre poisťovníctvo najširšiu právnu spôsobilosť na právne úkony zverenú právnickým osobám na základe vnútroštátneho práva. Môže predovšetkým nadobúdať alebo disponovať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a byť stranou v právnych konaniach.

3.   Orgán pre poisťovníctvo zastupuje predseda.

Článok 6

Zloženie

Orgán pre poisťovníctvo má toto zloženie:

1.

rada orgánov dohľadu, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 43;

2.

riadiaca rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 47;

3.

predseda, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 48;

4.

výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy ustanovené v článku 53;

5.

odvolacia rada, ktorá vykonáva úlohy ustanovené v článku 60.

Článok 7

Sídlo

Orgán pre poisťovníctvo má sídlo vo Frankfurte nad Mohanom.

KAPITOLA II

ÚLOHY A PRÁVOMOCI ORGÁNU PRE POISŤOVNÍCTVO

Článok 8

Úlohy a právomoci orgánu pre poisťovníctvo

1.   Orgán pre poisťovníctvo má tieto úlohy:

a)

prispievať k vytvoreniu vysokokvalitných spoločných predpisov a postupov pre reguláciu a dohľad, najmä poskytovaním stanovísk pre inštitúcie Únie a vypracúvaním usmernení, odporúčaní a návrhov regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré vychádzajú z aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2;

b)

prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu právne záväzných aktov Únie, najmä podieľaním sa na spoločnej kultúre dohľadu, zaistením konzistentného, účinného a efektívneho uplatňovania aktov uvedených v článku 1 ods. 2, predchádzaním regulačnej arbitráži, zmierovaním a urovnávaním sporov medzi príslušnými orgánmi, zabezpečovaním účinného a konzistentného dohľadu nad finančnými inštitúciami a súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu a prijímaním opatrení okrem iného v krízových situáciách;

c)

stimulovať a uľahčovať delegovanie úloh a povinností medzi príslušnými orgánmi;

d)

úzko spolupracovať s ESRB, najmä poskytovaním ESRB informácií potrebných na dosiahnutie jeho úloh a zabezpečovaním náležitého dodržiavania varovaní a odporúčaní ESRB;

e)

organizovať a vykonávať analýz vzájomného hodnotenia príslušných orgánov vrátane vydávania usmernení a odporúčaní a identifikovania osvedčených postupov s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu;

f)

monitorovať a hodnotiť vývoj na trhu v oblasti svojej pôsobnosti;

g)

vykonávať ekonomické analýzy trhov s cieľom informovať o plnení funkcií orgánu pre poisťovníctvo;

h)

zvyšovať ochranu poistníkov, účastníkov dôchodkového systému a oprávnených osôb;

i)

prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné inštitúcie, monitorovaniu, hodnoteniu a meraniu systémového rizika, vypracúvaniu a koordinácii plánov na ozdravenie a riešenie problémov, poskytovaniu vysokej úrovne ochrany poistníkom a oprávneným osobám v rámci Únie, v súlade s článkami 21 až 26;

j)

plniť všetky ostatné osobitné úlohy uvedené v tomto nariadení alebo v iných legislatívnych aktoch;

k)

na svojej internetovej stránke uverejňovať a pravidelne aktualizovať informácie zo svojej oblasti činnosti, predovšetkým v rámci oblasti svojej pôsobnosti, o registrovaných finančných inštitúciách, aby mala verejnosť ľahký prístup k informáciám;

l)

prevziať podľa potreby všetky existujúce a prebiehajúce úlohy od Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov (CEIOPS).

2.   Orgán pre poisťovníctvo by mal mať na vykonanie úloh uvedených v odseku 1 právomoci ustanovené v tomto nariadení, najmä:

a)

vypracovať návrh regulačných technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 10;

b)

vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 15;

c)

vydávať usmernenia a odporúčania, ako sa ustanovuje v článku 16;

d)

vydávať odporúčania v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 3;

e)

prijímať individuálne rozhodnutia určené príslušným orgánom v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 18 ods. 3 a článku 19 ods. 3;

f)

v prípadoch, ktoré sa týkajú priamo uplatniteľného práva Únie, prijímať individuálne rozhodnutia určené finančným inštitúciám v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 6, článku 18 ods. 4 a článku 19 ods. 4;

g)

vydávať stanoviská pre Európsky parlament, Radu alebo Komisiu, ako sa ustanovuje v článku 34;

h)

zhromažďovať nevyhnutné informácie o účastníkoch finančného trhu, ako sa stanovuje v článku 35;

i)

vytvoriť spoločné metodiky na posudzovanie vplyvu vlastností produktov a distribučných procesov na finančnú situáciu inštitúcií a na ochranu spotrebiteľov;

j)

poskytovať centrálne prístupnú databázu registrovaných finančných inštitúcií vo svojej oblasti pôsobnosti, ak sa to uvádza v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2.

Článok 9

Úlohy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a finančných aktivít

1.   Orgán pre poisťovníctvo prevezme vedúcu úlohu pri podpore transparentnosti, jednoduchosti a spravodlivosti na trhu so spotrebiteľskými finančnými produktmi alebo službami v rámci vnútorného trhu, a to aj prostredníctvom:

a)

zhromažďovania informácií o spotrebiteľských trendoch, ich analýzy a podávania správ;

b)

skúmania a koordinácie finančnej gramotnosti a vzdelávacích iniciatív zo strany príslušných orgánov;

c)

rozvoja noriem odborného vzdelávania pre túto oblasť priemyslu a

d)

prispievania k rozvoju spoločných pravidiel zverejňovania informácií.

2.   Orgán pre poisťovníctvo monitoruje nové a existujúce finančné aktivity a môže prijať usmernenia a odporúčania s cieľom podporovať istotu a spoľahlivosť trhov a konvergenciu regulačných postupov.

3.   Orgán pre poisťovníctvo môže takisto vydať varovania, ak finančné aktivity predstavujú vážne ohrozenie cieľov stanovených v článku 1 ods. 6.

4.   Orgán pre poisťovníctvo ako svoju integrálnu súčasť zriadi výbor pre finančné inovácie, ktorý zahrnie všetky príslušné vnútroštátne orgány dohľadu s cieľom dosiahnuť koordinovaný prístup pri regulácii a dohľade v prípade nových alebo inovačných finančných aktivít a poskytnúť poradenstvo orgánu pre poisťovníctvo, aby mohol predkladať správy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

5.   Orgán pre poisťovníctvo môže dočasne zakázať alebo obmedziť určité finančné aktivity, ktoré ohrozujú riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, a to prípadoch, ktoré sú vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a za podmienok, ktoré sú v nich stanovené, alebo v prípadoch, keď je to žiaduce z dôvodu krízovej situácie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 18 a podľa týchto podmienok.

Orgán pre poisťovníctvo preskúmava rozhodnutie uvedené v prvom pododseku v náležitých lehotách a minimálne každé tri mesiace. V prípade, že sa po uvedenej trojmesačnej lehote rozhodnutie neobnoví, automaticky stráca účinnosť.

Členský štát môže požiadať orgán pre poisťovníctvo, aby svoje rozhodnutie prehodnotil. V takom prípade orgán pre poisťovníctvo v súlade s postupom ustanoveným v článku 44 ods. 1 druhom pododseku rozhodne o tom, či bude na svojom rozhodnutí trvať.

Orgán pre poisťovníctvo môže takisto posúdiť potrebu zakázať alebo obmedziť určité druhy finančných aktivít a v prípade potreby takéhoto zákazu alebo obmedzenia o tom informuje Komisiu s cieľom uľahčiť prijatie akéhokoľvek takéhoto zákazu alebo obmedzenia.

Článok 10

Regulačné technické predpisy

1.   Ak Európsky parlament a Rada delegujú na Komisiu právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby sa zabezpečila konzistentná harmonizácia v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže orgán pre poisťovníctvo vypracovať návrh regulačných technických predpisov. Orgán pre poisťovníctvo predkladá svoj návrh predpisov na schválenie Komisii.

Regulačné technické predpisy sú technické, nezahŕňajú strategické ani politické rozhodnutia a ich obsah je obmedzený legislatívnymi aktmi, z ktorých vychádzajú.

Pred ich predložením Komisii vykoná orgán pre poisťovníctvo otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre poisťovníctvo tiež požiada o stanovisko príslušné skupiny zainteresovaných strán uvedené v článku 37.

Ak orgán pre poisťovníctvo predloží návrh regulačného technického predpisu, Komisia ho bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu regulačného technického predpisu rozhodne, či ho schváli. Komisia môže schváliť návrh regulačných technických predpisov iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak má Komisia v úmysle návrh regulačného technického predpisu neschváliť alebo ho schváliť iba sčasti alebo so zmenami a doplneniami, zašle návrh regulačného technického predpisu spolu s vysvetlením, prečo ho neschvaľuje, alebo prípadne s odôvodnením jeho zmien a doplnení späť orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže návrh regulačného technického predpisu do šiestich týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ho predložiť Komisii vo forme formálneho stanoviska. Orgán pre poisťovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre poisťovníctvo v uvedenej šesťtýždňovej lehote zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh regulačného technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   Ak orgán pre poisťovníctvo nepredložil návrh regulačného technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže Komisia o takýto návrh požiadať v novej lehote.

3.   Len ak orgán pre poisťovníctvo nepredloží návrh regulačného technického predpisu Komisii v lehotách v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať regulačný technický predpis prostredníctvom delegovaného aktu bez návrhu od orgánu pre poisťovníctvo.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, ak tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o stanovisko alebo radu príslušné skupiny zainteresovaných strán uvedené v článku 37.

Komisia bezodkladne zašle návrh regulačného technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia zašle svoj návrh regulačného technického predpisu orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre poisťovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre poisťovníctvo v lehote šiestich týždňov uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu, môže Komisia regulačný technický predpis prijať.

Ak orgán pre poisťovníctvo zmenený a doplnený návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh regulačného technického predpisu na základe zmien a doplnení navrhovaných orgánom pre poisťovníctvo alebo prijať regulačný technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné. Komisia nemôže meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Regulačné technické predpisy sa prijmú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

Článok 11

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v článku 10 sa udeľuje Komisii na obdobie štyroch rokov od 16. decembra 2010. Komisia predloží najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia správu týkajúcu sa delegovaných právomocí. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 14 neodvolajú.

2.   Komisia oznamuje regulačný technický predpis Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jej prijatí.

3.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 12 až 14.

Článok 12

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 10 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť regulačných technických predpisov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Námietky voči regulačným technickým predpisom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči regulačnému technickému predpisu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov od dátumu oznámenia regulačného technického predpisu prijatého Komisiou. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Ak Komisia prijme regulačný technický predpis, ktorý je totožný s návrhom regulačného technického predpisu predloženým orgánom pre poisťovníctvo, je lehota, počas ktorej môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku, jeden mesiac od dátumu oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 nevznesie Európsky parlament ani Rada k regulačnému technickému predpisu námietku, uverejní sa tento predpis v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený. Regulačný technický predpis sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Regulačný technický predpis nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 ZFEÚ inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči regulačnému technickému predpisu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 14

Neschválenie alebo zmena a doplnenie návrhu regulačných technických predpisov

1.   V prípade, že Komisia neschváli návrh regulačného technického predpisu alebo ho zmení a doplní v súlade s článkom 10, informuje orgán pre poisťovníctvo, Európsky parlament a Radu, pričom uvedie dôvody svojho konania.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu podľa potreby v lehote jedného mesiaca od oznámenia uvedeného v odseku 1 vyzvať zodpovedného komisára, aby spolu s predsedom orgánu pre poisťovníctvo na ad hoc schôdzi príslušného výboru Európskeho parlamentu alebo Rady predstavili a vysvetlili svoje rozpory.

Článok 15

Vykonávacie technické predpisy

1.   Orgán pre poisťovníctvo môže prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ vypracovať vykonávacie technické predpisy v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 Vykonávacie technické predpisy majú technický charakter, nevyplývajú z nich strategické rozhodnutia ani politické rozhodnutia a ich obsah má určovať podmienky uplatňovania predmetných aktov. Orgán pre poisťovníctvo predkladá návrh vykonávacích technických predpisov na schválenie Komisii.

Pred predložením návrhu vykonávacích technických predpisov Komisii vykoná orgán pre poisťovníctvo otvorené verejné konzultácie a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýza nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Orgán pre poisťovníctvo tiež požiada o stanovisko alebo radu príslušné skupiny zainteresovaných strán uvedené v článku 37.

Ak orgán pre poisťovníctvo predloží návrh vykonávacieho technického predpisu, Komisia ho bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia do troch mesiacov od prijatia návrhu vykonávacieho technického predpisu rozhodne, či ho schváli. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Komisia môže schváliť návrh vykonávacieho technického predpisu iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak má Komisia v úmysle návrh vykonávacieho technického predpisu neschváliť alebo ho schváliť iba čiastočne alebo so zmenami a doplneniami, zašle návrh ho spolu s vysvetlením, prečo ho nechce schváliť, alebo prípadne s odôvodnením jeho zmien a doplnení späť orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže návrh vykonávacieho technického predpisu do šiestich týždňov zmeniť a doplniť na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie a opätovne ho predložiť Komisii vo forme formálneho stanoviska. Orgán pre poisťovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre poisťovníctvo v šesťtýždňovej lehote uvedenej v piatom pododseku zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu nepredložil alebo predložil návrh vykonávacieho technického predpisu, ktorý nie je zmenený a doplnený v súlade s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Komisie, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nemôže meniť obsah návrhu vykonávacieho technického predpisu vypracovaného orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   V prípade, keď orgán pre poisťovníctvo nepredložil návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, môže Komisia o takýto návrh požiadať v novej lehote.

3.   Len v prípadoch, keď orgán pre poisťovníctvo nepredložil Komisii návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote v súlade s odsekom 2, môže Komisia prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu bez návrhu od orgánu pre poisťovníctvo.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, ak tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci. Komisia tiež požiada o stanovisko alebo radu príslušné skupiny zainteresovaných strán uvedené v článku 37.

Komisia bezodkladne zašle návrh vykonávacieho technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia takisto zašle návrh vykonávacieho technického predpisu orgánu pre poisťovníctvo. Orgán pre poisťovníctvo môže návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote šiestich týždňov zmeniť a doplniť a predložiť ho vo forme formálneho stanoviska Komisii. Orgán pre poisťovníctvo zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak orgán pre poisťovníctvo v lehote šiestich týždňov uvedenej v štvrtom pododseku nepredložil zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu, môže Komisia vykonávací technický predpis prijať.

Ak orgán pre poisťovníctvo zmenený a doplnený návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote šiestich týždňov predložil, Komisia môže zmeniť a doplniť návrh vykonávacieho technického predpisu na základe navrhovaných zmien a doplnení od orgánu pre poisťovníctvo alebo prijať vykonávací technický predpis so zmenami a doplneniami, ktoré považuje za relevantné.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom pre poisťovníctvo bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Vykonávacie technické predpisy sa prijmú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. Uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

Článok 16

Usmernenia a odporúčania

1.   Orgán pre poisťovníctvo vydáva usmernenia a odporúčania určené príslušným orgánom alebo finančným inštitúciám s cieľom vytvoriť konzistentné, účinné a efektívne postupy dohľadu v rámci ESFS a zaistiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie.

2.   Orgán pre poisťovníctvo v náležitých prípadoch organizuje otvorené verejné konzultácie o týchto usmerneniach a odporúčaniach a vykonáva analýzu súvisiacich potenciálnych nákladov a prínosov. Tieto konzultácie a analýzy sú primerané rozsahu pôsobnosti, povahe a dosahu usmernení alebo odporúčaní. Orgán pre poisťovníctvo v prípade potreby tiež požiada o stanovisko alebo radu príslušnej skupiny zainteresovaných strán uvedenej v článku 37.

3.   Príslušné orgány a finančné inštitúcie vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení a odporúčaní.

Do dvoch mesiacov od vydania usmernenia alebo odporúčania každý príslušný orgán potvrdí, či toto usmernenie alebo odporúčanie dodržal alebo ho má v úmysle dodržať. Ak ho príslušný orgán nedodržal ani nemá v úmysle dodržať, informuje o tom orgán pre poisťovníctvo a uvedie dôvody.

Orgán pre poisťovníctvo skutočnosť, že príslušný orgán nedodržal ani nemá v úmysle dodržať príslušné usmernenie alebo odporúčanie, uverejní. Orgán pre poisťovníctvo sa môže v individuálnych prípadoch rozhodnúť uverejniť aj dôvody nedodržania uvedeného usmernenia alebo odporúčania uvedené príslušným orgánom. Príslušný orgán je o tomto uverejnení vopred informovaný.

Ak to uvedené usmernenie alebo odporúčanie vyžaduje, podávajú finančné inštitúcie jasnú a podrobnú správu o tom, či ho dodržiavajú.

4.   Orgán pre poisťovníctvo vo svojej správe uvedenej v článku 43 ods. 5 informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o vydaných usmerneniach a odporúčaniach a uvedie príslušné orgány, ktoré ich nedodržiavajú, ako aj spôsoby, akými orgán pre poisťovníctvo plánuje zabezpečiť, aby dotknutý príslušný orgán jeho odporúčania a usmernenia v budúcnosti dodržiavali.

Článok 17

Porušenie práva Únie

1.   Ak príslušný orgán neuplatňuje alebo ak uplatňuje akty uvedené v článku 1 ods. 2 alebo ak ich uplatňuje spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie práva Únie vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov stanovených v súlade s článkami 10 až 15, najmä ak nezaistí, aby finančná inštitúcia trhu spĺňala požiadavky ustanovené v týchto aktoch, orgán pre poisťovníctvo koná v súlade s právomocami uvedenými v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku.

2.   Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, príslušnej skupiny zainteresovaných strán alebo z vlastného podnetu a po informovaní dotknutého príslušného orgánu môže orgán pre poisťovníctvo preskúmať údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 35, príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre poisťovníctvo všetky informácie, ktoré orgán pre poisťovníctvo považuje za potrebné pre svoje vyšetrovanie.

3.   Orgán pre poisťovníctvo môže najneskôr do dvoch mesiacov od začatia vyšetrovania adresovať dotknutému príslušnému orgánu odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie práva Únie.

Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od prijatia odporúčania informuje orgán pre poisťovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na zaistenie dodržiavania práva Únie.

4.   Ak príslušný orgán nedodržal právne predpisy Európskej únie v lehote jedného mesiaca od prijatia odporúčania orgánu pre poisťovníctvo, Komisia môže na základe informácií orgánu pre poisťovníctvo alebo z vlastného podnetu vydať formálne stanovisko, ktorým príslušný orgán vyzve, aby prijal opatrenia potrebné na dodržiavanie práva Únie. Vo formálnom stanovisku Komisia zohľadní odporúčanie orgánu pre poisťovníctvo.

Komisia vydá takéto formálne stanovisko najneskôr do troch mesiacov od prijatia odporúčania. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac.

Orgán pre poisťovníctvo a príslušné orgány poskytnú Komisii všetky potrebné informácie.

5.   Príslušný orgán do desiatich pracovných dní od doručenia formálneho stanoviska uvedeného v odseku 4 informuje Komisiu a orgán pre poisťovníctvo o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať, aby formálnemu stanovisku vyhovel.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nevyhovie formálnemu stanovisku uvedenému v odseku 4 v lehote v ňom uvedenej a ak je to potrebné na včasnú nápravu nedodržiavania predpisov s cieľom zachovať alebo opätovne nastoliť neutrálne podmienky hospodárskej súťaže na trhu alebo zaistiť riadne fungovanie a integritu finančného systému, orgán pre poisťovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky aktov uvedených v článku 1 ods. 2 priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú opatrenia potrebné na dodržanie jej povinností vyplývajúcich z práva Únie vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

Rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo musí byť v súlade s formálnym stanoviskom, ktoré vydala Komisia podľa odseku 4.

7.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 6 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Pri prijímaní opatrení súvisiacich so záležitosťami, ktoré sú predmetom formálneho stanoviska podľa odseku 4 alebo rozhodnutia podľa odseku 6, zabezpečujú príslušné orgány súlad s príslušným formálnym stanoviskom, resp. rozhodnutím.

8.   V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre poisťovníctvo uvedie, ktoré príslušné orgány a finančné inštitúcie nesplnili formálne stanoviská alebo rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku.

Článok 18

Opatrenia v krízových situáciách

1.   V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre poisťovníctvo aktívne podporuje a v prípade potreby koordinuje všetky opatrenia, ktoré prijmú relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu.

Na účely plnenia tejto podpornej a koordinačnej úlohy relevantné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu v plnej miere informujú orgán pre poisťovníctvo o všetkých relevantných zmenách a pozývajú ho, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na každom relevantnom zhromaždení.

2.   Rada môže na základe žiadosti orgánu pre poisťovníctvo, Komisie alebo ESRB a po porade s Komisiou a ESRB a vo vhodných prípadoch aj s ESA prijať rozhodnutie určené orgánu pre poisťovníctvo, v ktorom na účely tohto nariadenia určí existenciu krízovej situácie. Rada preskúmava toto rozhodnutie v náležitých intervaloch a minimálne raz za mesiac. V prípade, že sa rozhodnutie po jednom mesiaci neobnoví, automaticky stráca účinnosť. Rada môže kedykoľvek vyhlásiť ukončenie krízovej situácie.

Ak sa ESRB alebo orgán pre poisťovníctvo domnieva, že môže dôjsť k vzniku krízovej situácie, vydá dôverné odporúčanie určené Rade a poskytne jej posúdenie situácie. Rada následne posúdi, či je potrebné zvolať zasadnutie. V tomto procese sa musí zabezpečiť, aby sa náležitá pozornosť venovala zachovávaniu dôvernosti.

Ak Rada rozhodne o existencii krízovej situácie, primeraným spôsobom a bezodkladne o tom informuje Európsky parlament a Komisiu.

3.   Ak Rada prijala rozhodnutie podľa odseku 2 ak je vo výnimočnej situácii potrebná koordinovaná reakcia vnútroštátnych orgánov na nepriaznivý vývoj, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančné systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre poisťovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutia, ktorými príslušné orgány požiada, aby prijali potrebné opatrenia v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2 na riešenie takéhoto vývoja a zaistili, že finančné inštitúcie a príslušné orgány spĺňajú požiadavky ustanovené v uvedených právnych predpisoch.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo uvedené v odseku 3 v lehote uvedenej v tomto rozhodnutí, orgán pre poisťovníctvo môže v prípade, že sú príslušné požiadavky stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov prijatých v súlade s uvedenými aktmi, priamo uplatniteľné na finančné inštitúcie, prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom sa požadujú potrebné opatrenia na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z týchto právnych predpisov, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti. Toto sa uplatňuje len v situáciách, keď príslušný orgán neuplatňuje legislatívne akty uvedené v článku 1 ods. 2 vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, ktoré sa prijali v súlade s uvedenými aktmi, alebo ich uplatňuje spôsobom, ktorý je zjavným porušením týchto aktov, a keď je naliehavá náprava potrebná na obnovenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti.

5.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci.

Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

Článok 19

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v cezhraničných situáciách

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci ustanovené v článku 17, ak príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom akcie alebo nečinnosťou príslušného orgánu iného členského štátu v prípadoch stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre poisťovníctvo na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov môže týmto orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 až 4 tohto článku.

V prípadoch stanovených v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2 a ak na základe objektívnych kritérií možno konštatovať, že medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov došlo k nezhode, orgán pre poisťovníctvo môže z vlastného podnetu týmto orgánom pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom ustanoveným v odsekoch 2 až 4.

2.   Orgán pre poisťovníctvo stanoví lehoty na zmierenie medzi príslušnými orgánmi, pričom zohľadní všetky príslušné lehoty vymedzené v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, ako aj zložitosť a naliehavosť veci. V tomto štádiu orgán pre poisťovníctvo zohrá úlohu sprostredkovateľa.

3.   Ak počas lehoty na zmierenie uvedenej v odseku 2 dotknuté príslušné orgány nedosiahnu dohodu, orgán pre poisťovníctvo môže v súlade s postupom ustanoveným v článku 44 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku prijať rozhodnutie, ktorým požiada dotknuté príslušné orgány, aby prijali konkrétne opatrenia so záväzným účinkom na dotknuté príslušné orgány alebo sa zdržali konania s cieľom urovnať záležitosť, aby sa zabezpečil súlad s právom Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo a tým nezabezpečí, aby finančná inštitúcia spĺňala požiadavky, ktoré sa na ňu priamo vzťahujú v zmysle aktov uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre poisťovníctvo môže prijať individuálne rozhodnutie určené finančnej inštitúcii, v ktorom ju požiada o potrebné opatrenia na dodržiavanie jej povinností vyplývajúcich z práva Únie, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

5.   Rozhodnutia prijaté na základe odseku 4 majú prednosť pred všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré príslušné orgány prijali v rovnakej veci. Všetky opatrenia príslušných orgánov súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odsekov 3 alebo 4, musia byť v súlade s týmito rozhodnutiami.

6.   V správe uvedenej v článku 50 ods. 2 predseda orgánu pre poisťovníctvo vymedzí povahu a typ sporov medzi príslušnými orgánmi, dosiahnuté dohody a rozhodnutia prijaté na urovnanie týchto sporov.

Článok 20

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi v rôznych sektoroch

Spoločný výbor urovnáva v súlade s postupom stanoveným v článkoch 19 a 56 spory medzi jednotlivými sektormi, ktoré môžu vzniknúť medzi príslušnými orgánmi, vymedzenými v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21

Kolégiá orgánov dohľadu

1.   Orgán pre poisťovníctvo prispieva k presadzovaniu a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v smernici 2009/138/ES a posilňuje súdržné uplatňovanie práva Únie kolégiami orgánov dohľadu. S cieľom zbližovať osvedčené postupy dohľadu sa zamestnanci orgánu pre poisťovníctvo môžu zúčastňovať na činnostiach kolégií orgánov dohľadu, a to vrátane kontrol na mieste, ktoré spoločne vykonávajú dva alebo viaceré príslušné orgány.

2.   Orgán pre poisťovníctvo zabezpečuje jednotné a konzistentné fungovanie kolégií orgánov dohľadu pre cezhraničné inštitúcie v Únii, pričom prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie v zmysle článku 23.

Na účely tohto odseku a odseku 1 tohto článku sa orgán pre poisťovníctvo považuje za „príslušný orgán“ v zmysle príslušných právnych predpisov.

Orgán pre poisťovníctvo môže:

a)

zhromažďovať a vymieňať si v spolupráci s príslušnými orgánmi všetky príslušné informácie s cieľom uľahčiť prácu kolégia a vytvoriť a spravovať centrálny systém na sprístupnenie týchto informácií príslušným orgánom v kolégiu;

b)

iniciovať a koordinovať záťažové testy v celej Únii v súlade s článkom 32 s cieľom posúdiť odolnosť finančných inštitúcií, a najmä systémového rizika, ktoré predstavujú finančné inštitúcie v zmysle článku 23, voči nepriaznivému vývoju na trhu a posudzovať potenciál systémového rizika zvyšovať sa v záťažových situáciách, pričom zabezpečí, aby sa na vnútroštátnej úrovni pri takýchto testoch uplatnila konzistentná metodika, a v prípade potreby zasiela príslušnému orgánu odporúčanie na nápravu problémov, ktoré sa pri záťažových testoch identifikovali;

c)

podporovať efektívne a účinné vykonávanie činností dohľadu vrátane hodnotenia rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené finančné inštitúcie, určených na základe procesu hodnotenia vykonávaného orgánmi dohľadu alebo v záťažových situáciách;

d)

v súlade s úlohami a právomocami ustanovenými v tomto nariadení dozerať na úlohy vykonávané príslušnými orgánmi a

e)

požadovať od kolégia ďalšie rokovania vo všetkých prípadoch, keď sa domnieva, že by rozhodnutie znamenalo nesprávne uplatňovanie práva Únie alebo by neprispelo k dosahovaniu cieľa zjednotiť postupy dohľadu. Od orgánu konsolidovaného dohľadu skupiny môže tiež požadovať naplánovanie zasadnutia kolégia alebo vloženie bodu do programu zasadnutia.

3.   Orgán pre poisťovníctvo môže vypracovať návrh regulačného a vykonávacieho technického predpisu, ktorými sa zabezpečia jednotné podmienky uplatňovania ustanovení týkajúcich sa fungovania kolégií orgánov dohľadu, a vydávať usmernenia a odporúčania prijaté na základe článku 16 s cieľom podporovať konvergenciu vykonávania dohľadu a osvedčených postupov prijatých kolégiami orgánov dohľadu.

4.   Úloha právne záväznej mediácie umožní orgánu pre poisťovníctvo riešiť spory medzi príslušnými orgánmi v súlade s postupom stanoveným v článku 19. Orgán pre poisťovníctvo môže v súlade s článkom 19 prijať v oblasti dohľadu rozhodnutia priamo uplatniteľné na dotknutú inštitúciu.

Článok 22

Všeobecné ustanovenia

1.   Orgán pre poisťovníctvo náležite prihliada na systémové riziko ako je vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010. Rieši riziko narušenia finančných služieb, ktoré:

a)

je spôsobené poškodením celého finančného systému alebo jeho časti a

b)

môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálne hospodárstvo.

Orgán pre poisťovníctvo náležite prihliada k monitorovaniu a posúdeniu systémového rizika, ktoré vypracoval orgán ESRB a orgán pre poisťovníctvo, a reaguje na upozornenia a odporúčania v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

2.   Orgán pre poisťovníctvo v spolupráci s ESRB a v súlade s článkom 23 ods. 1 vypracuje spoločný prístup k identifikácii a meraniu systémovej významnosti, prípadne vrátane kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov.

Tieto ukazovatele budú kľúčovým prvkom pri určovaní vhodných opatrení dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo bude monitorovať stupeň konvergencie prijatých určených opatrení na účely presadzovania spoločného prístupu.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté akty uvedené v článku 1 ods. 2, orgán pre poisťovníctvo podľa potreby vypracuje dodatočné usmernenia a odporúčania pre finančné inštitúcie, aby sa zohľadnilo systémové riziko, ktoré predstavujú.

Orgán pre poisťovníctvo zabezpečuje, že pri vypracúvaní návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov v oblastiach stanovených v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 sa prihliada na systémové riziko, ktoré predstavujú finančné inštitúcie.

4.   Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, alebo z vlastného podnetu môže orgán pre poisťovníctvo preskúmať konkrétny typ finančnej inštitúcie, typ produktu alebo typ činnosti s cieľom posúdiť potenciálne hrozby pre stabilitu finančného systému a dotknutým príslušným orgánom môže predložiť odporúčania na opatrenia.

Na tento účel môže orgán pre poisťovníctvo využiť právomoci, ktoré sú mu udelené podľa tohto nariadenia vrátane článku 35.

5.   Spoločný výbor zabezpečuje celkovú a medzisektorovú koordináciu činností, ktoré sa vykonávajú na základe tohto článku.

Článok 23

Identifikácia a meranie systémového rizika

1.   Orgán pre poisťovníctvo po porade s ESRB vypracuje kritériá na identifikáciu a meranie systémového rizika a náležitý režim záťažového testovania, ktoré zahŕňa posúdenie potenciálu systémového rizika, ktoré predstavujú finančné inštitúcie, a ktoré sa môže zvyšovať v záťažových situáciách.

Orgán pre poisťovníctvo vypracuje náležitý režim záťažového testovania s cieľom pomôcť pri identifikácii tých finančných inštitúcií, ktoré môžu predstavovať systémové riziko. Tieto inštitúcie podliehajú posilnenému dohľadu a v prípade potreby postupom jej ozdravenia a riešenia uvedeným v článku 25.

2.   Pri vypracúvaní kritérií na identifikáciu a meranie systémového rizika, ktoré môžu predstavovať poisťovne, zaisťovne a inštitúcie dôchodkového poistenia zamestnancov, orgán pre poisťovníctvo plne prihliada k relevantným medzinárodným prístupom vrátane tých, ktoré stanovili Rada finančnej stability, Medzinárodný menový fond, Medzinárodné združenie orgánov dohľadu nad poistením a Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

Článok 24

Stála schopnosť reagovať na systémové riziká

1.   Orgán pre poisťovníctvo zabezpečuje, že má nepretržite k dispozícii špecializované kapacity na účinnú reakciu v prípade výskytu systémových rizík v zmysle článkov 22 a 23, najmä so zreteľom na inštitúcie, ktoré predstavujú systémové riziko.

2.   Orgán pre poisťovníctvo plní úlohy, ktoré mu boli zverené v tomto nariadení a v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2 a prispieva k zabezpečovaniu jednotného a koordinovaného krízového riadenia a režimu riešenia krízových situácií v Únii.

Článok 25

Postupy ozdravenia a riešenia problémov

1.   Orgán pre poisťovníctvo prispieva k vypracovaniu a ku koordinácii účinných a konzistentných plánov na ozdravenie a riešenie problémov, postupov v krízových situáciách a preventívnych opatrení na účely minimalizácie systémového vplyvu akéhokoľvek zlyhania a aktívne sa na tomto vypracovaní a koordinácii zúčastňuje.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže určiť osvedčené postupy zamerané na uľahčenie riešenia problémov zlyhávajúcich inštitúcií a najmä cezhraničných skupín, a to spôsobom, ktorým sa zabráni šíreniu škodlivého vplyvu, pričom zabezpečí dostupnosť vhodných nástrojov vrátane dostatočných zdrojov, a umožní, aby sa riešenie inštitúcie alebo skupiny uskutočnilo včas a riadnym a nákladovo efektívnym spôsobom.

3.   Orgán pre poisťovníctvo môže vypracovať regulačné a vykonávacie technické predpisy, ako sa stanovuje v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 15.

Článok 26

Rozvoj Európskej siete národných garančných schém v poisťovníctve

Orgán pre poisťovníctvo môže prispievať k posudzovaniu potreby primerane financovanej a dostatočne harmonizovanej Európskej siete národných garančných schém v poisťovníctve.

Článok 27

Predchádzanie krízam, ich riadenie a riešenie

Komisia môže orgán pre poisťovníctvo požiadať, aby prispel k hodnoteniu uvedenému v článku 242 smernice 2009/138/ES, najmä pokiaľ ide o spoluprácu orgánov dohľadu v rámci kolégií orgánov dohľadu a o funkčnosť týchto kolégií, postupy dohľadu týkajúce sa stanovovania navýšenia kapitálu, posudzovanie prínosov vyplývajúcich z posilnenia dohľadu nad skupinou a riadenia kapitálu v rámci skupiny poisťovní alebo zaisťovní vrátane možných opatrení na posilnenie riadneho cezhraničného riadenia poisťovacích skupín, najmä v oblasti riadenia rizík a správy aktív, pričom orgán pre poisťovníctvo môže podať správu o akomkoľvek novom vývoji a pokroku v súvislosti s:

a)

harmonizovaným rámcom pre včasné intervencie;

b)

postupmi pri centralizovanom riadení rizika skupiny a fungovaním vnútorných modelov skupiny vrátane záťažových testov;

c)

vnútroskupinovými transakciami a koncentráciami rizík;

d)

vývojom účinkov diverzifikácie a koncentrácie;

e)

harmonizovaným rámcom pre prevoditeľnosť aktív, insolventnosť a postupy zrušenia spoločnosti, ktorý odstraňuje príslušné prekážky prevoditeľnosti aktív vyplývajúce z vnútroštátneho práva obchodných spoločností;

f)

rovnocennou úrovňou ochrany poistníkov a oprávnených osôb podnikov rovnakej skupiny, najmä v krízových situáciách;

g)

harmonizovaným a primerane financovaným riešením v oblasti garančných schém v poisťovníctve uplatňovaným v celej Únii.

Orgán pre poisťovníctvo môže v súvislosti s písm. e) podať správu aj o akomkoľvek novom vývoji a pokroku týkajúcom sa súboru koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia, vrátane prípadnej potreby systému jednotných a dôveryhodných mechanizmov financovania s vhodnými finančnými nástrojmi.

Preskúmaním tohto nariadenia, ako sa ustanovuje v článku 81, sa preskúma najmä možné posilnenie úlohy orgánu pre poisťovníctvo v rámci predchádzania krízam, ich riadenia a riešenia.

Článok 28

Delegovanie úloh a zodpovedností

1.   Príslušné orgány môžu so súhlasom splnomocneného orgánu delegovať úlohy a zodpovednosti na orgán pre poisťovníctvo alebo iný príslušný orgán za podmienok stanovených v tomto článku. Členské štáty môžu v súvislosti s delegovaním zodpovedností stanoviť osobitné podmienky, ktoré je potrebné splniť predtým, ako ich príslušné orgány uzavrú takéto dohody o delegovaní, a môžu obmedziť rozsah delegovania na mieru potrebnú na účinný dohľad nad cezhraničnými finančnými inštitúciami alebo skupinami.

2.   Orgán pre poisťovníctvo podnecuje a uľahčuje delegovanie úloh a zodpovedností medzi príslušnými orgánmi určením tých úloh a zodpovedností, ktoré sa môžu delegovať alebo spoločne vykonávať, a presadzovaním osvedčených postupov.

3.   Výsledkom delegovania zodpovedností je prerozdelenie kompetencií stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 Postupy, presadzovanie a administratívne a justičné preskúmanie v súvislosti s delegovanými zodpovednosťami upravuje právo splnomocneného orgánu.

4.   Príslušné orgány informujú orgán pre poisťovníctvo o dohodách o delegovaní, ktoré plánujú uzavrieť. Dohody nadobudnú platnosť najskôr jeden mesiac po informovaní orgánu pre poisťovníctvo.

Orgán pre poisťovníctvo môže predložiť stanovisko k plánovanej dohode do jedného mesiaca po tom, ako bol informovaný.

Orgán pre poisťovníctvo vhodnými prostriedkami uverejní všetky dohody o delegovaní, ktoré uzatvorili príslušné orgány, s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany boli riadne informované.

Článok 29

Spoločná kultúra dohľadu

1.   Orgán pre poisťovníctvo zohráva aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej kultúry dohľadu v Únii a konzistentného vykonávania dohľadu, ako aj zabezpečovania jednotných postupov a zosúladených prístupov v celej Únii. Orgán pre poisťovníctvo vykonáva aspoň tieto činnosti:

a)

poskytuje stanoviská príslušným orgánom;

b)

podporuje účinnú dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi pri plnom dodržaní uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov ustanovených v príslušných právnych predpisoch Únie;

c)

prispieva k vypracovaniu vysokokvalitných a jednotných predpisov dohľadu vrátane predpisov pre výkazníctvo a medzinárodných účtovných štandardov v súlade s článkom 1 ods. 3;

d)

preskúmava uplatňovanie príslušných regulačných a vykonávacích technických predpisov prijatých Komisiou, usmernení a odporúčaní vydaných orgánom pre poisťovníctvo a v prípade potreby navrhuje zmeny a doplnenia a

e)

navrhuje sektorové a medzisektorové školiace programy, uľahčuje výmeny zamestnancov a podnecuje príslušné orgány, aby zintenzívnili využívanie schém dočasného preloženia zamestnancov a ostatných nástrojov.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže v prípade potreby vypracovať nové praktické nástroje a prostriedky konvergencie na podporu spoločných prístupov a postupov v oblasti dohľadu.

Článok 30

Vzájomné hodnotenie príslušných orgánov

1.   Orgán pre poisťovníctvo pravidelne organizuje a vykonáva vzájomné hodnotenia niektorých alebo všetkých činností príslušných orgánov s cieľom ďalej zvýšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu. Orgán pre poisťovníctvo na tento účel vypracuje metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie a porovnanie medzi preskúmavanými orgánmi. Pri vykonávaní vzájomných hodnotení sa zohľadňujú existujúce informácie a hodnotenia, ktoré sú už v súvislosti s dotknutým príslušným orgánom k dispozícii.

2.   Vzájomné hodnotenie zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na hodnotenie:

a)

primeranosti inštitucionálnych dojednaní a zdrojov príslušného orgánu s osobitným zreteľom na účinné uplatňovanie regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov uvedených v článkoch 10 až 15 a v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a schopnosti reagovať na vývoj na trhu;

b)

stupňa konvergencie dosiahnutého pri uplatňovaní právnych predpisov Únie a pri postupoch v oblasti dohľadu vrátane regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov, usmernení a odporúčaní prijatých na základe článkov 10 až 16 a v rozsahu, v ktorom postupy dohľadu dosahujú ciele ustanovené v práve Únie;

c)

najlepších postupov vypracovaných niektorými príslušnými orgánmi, ktorých prijatie môže byť prínosom pre iné príslušné orgány;

d)

účinnosti a stupňa konvergencie dosiahnutej v súvislosti s presadzovaním ustanovení prijatých v rámci vykonávania práva Únie vrátane správnych opatrení a sankcií prijatých voči zodpovedným osobám v prípadoch nedodržania týchto ustanovení.

3.   Na základe vzájomného hodnotenia môže orgán pre poisťovníctvo podľa článku 16 vydať usmernenia a odporúčania. Príslušný orgán sa v súlade s článkom 16 ods. 3 usiluje postupovať podľa uvedených usmernení a odporúčaní. Orgán pre poisťovníctvo zohľadní výsledok vzájomného hodnotenia pri vypracúvaní návrhov regulačných technických alebo vykonávacích technických predpisov v súlade s článkami 10 až 15.

4.   Orgán pre poisťovníctvo zverejní osvedčené postupy, ktoré je možné stanoviť na základe týchto vzájomných hodnotení. Okrem toho možno zverejniť všetky ďalšie výsledky vzájomných hodnotení, ak s tým súhlasí príslušný orgán, ktorý je predmetom vzájomného hodnotenia.

Článok 31

Koordinačná funkcia

Orgán pre poisťovníctvo plní všeobecnú koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi, a to najmä v prípadoch, keď by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Únii.

Orgán pre poisťovníctvo podporuje koordinovanú reakciu Únie, okrem iného prostredníctvom:

a)

uľahčenia výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi;

b)

stanovenia rozsahu a, ak je to možné a vhodné, overenia spoľahlivosti informácií, ktoré by sa mali poskytnúť všetkým dotknutým príslušným orgánom;

c)

bez toho, aby bol dotknutý článok 19, vykonávania nezáväznej mediácie na žiadosť príslušných orgánov alebo z vlastného podnetu;

d)

bezodkladného oznámenia všetkých možných krízových situácií ESRB;

e)

prijímania všetkých náležitých opatrení s cieľom prispieť ku koordinácii činností príslušných orgánov v prípade vývoja, ktorý by mohol ohroziť fungovanie finančných trhov;

f)

centralizovania informácií prijatých od príslušných orgánov v súlade s článkami 21 a 35 ako výsledok povinností inštitúcií pôsobiacich vo viacerých členských štátoch podávať správy o regulácii. Orgán pre poisťovníctvo si tieto informácie vymieňa s ostatnými príslušnými orgánmi.

Článok 32

Posúdenie vývoja na trhu

1.   Orgán pre poisťovníctvo monitoruje a posudzuje vývoj trhu v oblasti svojej pôsobnosti a v prípade potreby informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), ESRB, Európsky parlament, Radu a Komisiu o príslušných mikroprudenciálnych trendoch, možných rizikách a slabých miestach. Orgán pre poisťovníctvo zahrnie do svojich hodnotení hospodársku analýzu trhov, na ktorých finančné inštitúcie pôsobia, a hodnotenie vplyvu, ktorý na tieto inštitúcie bude mať možný vývoj trhu.

2.   Orgán pre poisťovníctvo v spolupráci s ESRB začína a koordinuje posudzovania reakcií finančných inštitúcií na nepriaznivý vývoj na trhu v rámci celej Únie. Pre príslušné orgány na tento účel vypracuje:

a)

spoločné metodiky pre posudzovanie vplyvu hospodárskych scenárov na finančnú pozíciu inštitúcie;

b)

spoločné prístupy k oznamovaniu výsledkov týchto posúdení reakcií finančných inštitúcií;

c)

spoločné metodiky na posúdenie vplyvu konkrétnych produktov alebo distribučných procesov na finančnú pozíciu inštitúcie a na informácie o poistníkoch, účastníkoch dôchodkového systému, oprávnených osobách a zákazníkoch.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté úlohy ESRB uvedené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010, orgán pre poisťovníctvo aspoň raz ročne a v prípade potreby aj častejšie poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB posúdenia vývoja, možných rizík a slabých miest v oblasti svojej pôsobnosti.

Orgán pre poisťovníctvo do týchto posúdení začlení klasifikáciu hlavných rizík a slabých miest a v prípade potreby odporučí preventívne alebo nápravné opatrenia.

4.   Orgán pre poisťovníctvo zabezpečí primerané pokrytie medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest na základe úzkej spolupráce s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) prostredníctvom spoločného výboru.

Článok 33

Medzinárodné vzťahy

1.   Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie, orgán pre poisťovníctvo môže nadviazať kontakty a uzavrieť administratívne dohody s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín. Tieto dohody nevytvárajú pre Úniu a jej členské štáty právne záväzky ani nebránia členským štátom a ich príslušným orgánom uzatvárať bilaterálne alebo multilaterálne dohody s tretími krajinami.

2.   Orgán pre poisťovníctvo pomáha pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti týkajúcich sa systémov dohľadu v tretích krajinách v súlade s aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2.

3.   V správe uvedenej v článku 43 ods. 5 orgán pre poisťovníctvo uvedie administratívne dohody, ktoré boli dosiahnuté s medzinárodnými organizáciami alebo správnymi orgánmi tretích krajín, a pomoc poskytovanú pri príprave rozhodnutí o rovnocennosti.

Článok 34

Ostatné úlohy

1.   Orgán pre poisťovníctvo môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo z vlastného podnetu poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii stanoviská ku všetkým záležitostiam týkajúcim sa jeho oblasti pôsobnosti.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže vzhľadom na prudenciálne posúdenia fúzií a nadobudnutí majetkových podielov v rozsahu pôsobnosti smernice 92/49/ES a smerníc 2002/83/ES a 2005/68/ES v znení smernice 2007/44/ES, ktoré podľa uvedenej smernice vyžadujú konzultáciu medzi príslušnými orgánmi z dvoch alebo viacerých členských štátov, na základe žiadosti jedného z dotknutých príslušných orgánov vydať a uverejniť stanovisko k prudenciálnemu posúdeniu, pokiaľ sa netýka kritérií uvedených v článku 15b ods. 1 písm. e) smernice 92/49/ES, článku 15b ods. 1 písm. e) smernice 2002/83/ES a článku 19a ods. 1 písm. e) smernice 2005/68/ES. Toto stanovisko sa vydá bezodkladne a v každom prípade pred uplynutím lehoty na posúdenie v súlade so smernicou 92/49/ES a smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES v znení smernice 2007/44/ES. Na oblasti, v súvislosti s ktorými môže orgán pre poisťovníctvo vydať stanovisko, sa vzťahuje článok 35.

Článok 35

Zhromažďovanie informácií

1.   Príslušné orgány členských štátov poskytnú orgánu pre poisťovníctvo na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plnenie povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia za predpokladu, že majú legálny prístup k príslušným informáciám a že žiadosť o informácie je nevyhnutná vzhľadom na povahu príslušnej povinnosti.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže požadovať poskytovanie informácií aj v opakujúcich sa intervaloch a v stanovených formátoch. Pokiaľ je to možné, v týchto žiadostiach sa používajú spoločné formáty výkazov.

3.   Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu môže orgán pre poisťovníctvo poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenými v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70.

4.   Pred vyžiadaním informácií v súlade s týmto článkom a s cieľom zamedziť zdvojeniu povinnosti podávať správy orgán pre poisťovníctvo zohľadní všetky príslušné existujúce štatistiky vypracované a rozširované Európskym štatistickým systémom a Európskym systémom centrálnych bánk.

5.   Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli včas, orgán pre poisťovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť iným orgánom dohľadu, ministerstvu zodpovednému za financie financií, ak toto ministerstvo disponuje prudenciálnymi informáciami, národnej centrálnej banke alebo štatistickému úradu dotknutého členského štátu.

6.   Ak informácie nie sú k dispozícii alebo ich príslušné orgány neposkytli podľa odsekov 1 alebo 5 včas, orgán pre poisťovníctvo môže adresovať náležite opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť priamo príslušným finančným inštitúciám. V tejto odôvodnenej žiadosti sa vysvetlí, prečo sú informácie o daných jednotlivých finančných inštitúciách potrebné.

Orgán pre poisťovníctvo informuje relevantné príslušné orgány o žiadostiach v súlade s týmto odsekom a odsekom 5.

Príslušné orgány pomáhajú orgánu pre poisťovníctvo na jeho žiadosť pri zhromažďovaní takýchto informácií.

7.   Orgán pre poisťovníctvo môže používať dôverné informácie, ktoré dostane podľa tohto článku, iba na účely plnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.

Článok 36

Vzťah s ESRB

1.   Orgán pre poisťovníctvo úzko a pravidelne spolupracuje s ESRB.

2.   Orgán pre poisťovníctvo poskytuje ESRB pravidelne a včas informácie potrebné na dosiahnutie jeho úloh. Všetky údaje potrebné na dosiahnutie jeho úloh, ktoré nie sú v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, sa poskytnú ERSB bezodkladne na základe odôvodnenej žiadosti, ako sa uvádza v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. Orgán pre poisťovníctvo v spolupráci s ESRB zavedie náležité vnútorné postupy prenosu dôverných informácií, najmä informácií o jednotlivých finančných inštitúciách.

3.   Orgán pre poisťovníctvo v súlade s odsekmi 4 a 5 zabezpečí náležité dodržiavanie varovaní a odporúčaní ESRB uvedených v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

4.   Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného orgánu pre poisťovníctvo orgán pre poisťovníctvo bezodkladne zvolá zasadnutie rady orgánov dohľadu a posúdi vplyv takéhoto varovania alebo odporúčania na plnenie jeho úloh.

Rozhodne príslušným rozhodovacím postupom o akýchkoľvek opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, s cieľom vyriešiť záležitosti uvedené vo varovaniach a odporúčaniach.

Ak orgán pre poisťovníctvo v súvislosti s odporúčaním ďalej nekoná, objasní ESRB a Rade dôvody nečinnosti.

5.   Po prijatí varovania alebo odporúčania ESRB určeného príslušnému vnútroštátnemu orgánu dohľadu orgán pre poisťovníctvo v prípade potreby využije právomoci, ktoré mu boli zverené na základe tohto nariadenia, aby zaistil včasné dodržiavanie.

Ak adresát plánuje nedodržať odporúčanie ESRB, informuje o dôvodoch nečinnosti radu orgánov dohľadu a prerokuje ich s ňou.

Príslušný orgán náležite zohľadní stanoviská rady orgánov dohľadu, keď informuje Radu a ESRB v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

6.   Orgán pre poisťovníctvo pri plnení svojich úloh uvedených v tomto nariadení v najvyššej miere zohľadňuje varovania a odporúčania ESRB.

Článok 37

Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov

1.   S cieľom pomôcť uľahčiť konzultácie so zainteresovanými stranami v oblastiach významných pre plnenie úloh orgánu pre poisťovníctvo sa vytvorí Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve a skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov (ďalej len spoločne „skupiny zainteresovaných strán“). So skupinami zainteresovaných strán sa konzultuje o opatreniach prijatých v súlade s článkami 10 až 15 týkajúcimi sa regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov a, pokiaľ sa tieto opatrenia netýkajú jednotlivých finančných inštitúcií, v súlade s článkom 16 týkajúcim sa usmernení a odporúčaní. Ak sa kroky budú musieť prijať bezodkladne a konzultácie nebudú možné, skupiny zainteresovaných strán musia byť čo najskôr informované.

Skupiny zainteresovaných strán sa stretávajú aspoň štyrikrát ročne. Môžu spoločne diskutovať o oblastiach spoločného záujmu, pričom sa navzájom informujú o ostatných otázkach, o ktorých sa diskutuje.

Členovia jednej skupiny zainteresovaných strán môžu byť členmi aj inej skupiny zainteresovaných strán.

2.   Skupina zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve sa skladá z 30 členov, ktorí predstavujú vyvážené zastúpenie poisťovní, zaisťovní a sprostredkovateľov poistenia pôsobiacich v Únii, zástupcov ich zamestnancov, ako aj spotrebiteľov, používateľov poisťovacích a zaisťovacích služieb, zástupcov malých a stredných (MSP) a zástupcov príslušných profesijných združení. Najmenej piati členovia budú nezávislí renomovaní akademickí pracovníci. Desať členov zastupuje poisťovne, zaisťovne alebo sprostredkovateľov poistenia a z nich traja zastupujú družstevných a vzájomných poisťovateľov alebo zaisťovateľov.

3.   Skupina zainteresovaných strán v dôchodkovom poistení zamestnancov sa skladá z 30 členov, ktorí predstavujú vyvážené zastúpenie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia pôsobiacich v Únii, zástupcov ich zamestnancov, zástupcov príjemcov zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, zástupcov MSP a zástupcov príslušných profesijných združení. Najmenej piati členovia budú nezávislí renomovaní akademickí pracovníci. Desať členov zastupuje inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

4.   Členov skupín zainteresovaných strán menuje rada orgánov dohľadu na základe návrhov príslušných zainteresovaných strán. Rada orgánov dohľadu pri svojom rozhodovaní v možnom rozsahu zaistí primeranú geografickú a rodovú rovnováhu a zastúpenie zainteresovaných strán z celej Únie.

5.   Orgán pre poisťovníctvo poskytne skupinám zainteresovaných strán s výhradou služobného tajomstva, ako sa uvádza v článku 70, všetky potrebné informácie a zabezpečí primeranú administratívnu podporu. Primeraná náhrada sa poskytne tým členom skupín zainteresovaných strán, ktorí zastupujú neziskové organizácie, okrem zástupcov odvetví. Skupiny môžu vytvoriť pracovné skupiny pre technické otázky. Členovia skupín zainteresovaných strán svoju funkciu vykonávajú počas obdobia dva a pol roka, po ktorého uplynutí sa uskutoční nové výberové konanie.

Členovia skupín zainteresovaných strán môžu pôsobiť dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

6.   Skupiny zainteresovaných strán predložia stanoviská a rady orgánu pre poisťovníctvo k otázkam týkajúcim sa úloh orgánu pre poisťovníctvo s osobitným zameraním na úlohy stanovené v článkoch 10 až 16, a v článkoch 29, 30 a 32.

7.   Skupiny zainteresovaných strán prijmú svoje rokovacie poriadky dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

8.   Orgán pre poisťovníctvo uverejní stanoviská a rady skupín zainteresovaných strán a výsledky ich konzultácií.

Článok 38

Bezpečnostná doložka

1.   Orgán pre poisťovníctvo zabezpečí, aby žiadne rozhodnutie prijaté na základe článku 18 alebo 19 nezasahovalo akýmkoľvek spôsobom do fiškálnych zodpovedností členských štátov.

2.   Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 19 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre poisťovníctvo a Komisii do dvoch týždňov po oznámení rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.

Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo pozastaví.

V lehote jedného mesiaca od oznámenia členského štátu orgán pre poisťovníctvo informuje členský štát o tom, či rozhodnutie ponechá alebo či ho zmení a doplní alebo zruší. Ak sa rozhodnutie ponechá alebo zmení a doplní, orgán pre poisťovníctvo o ňom vyhlási, že nemá vplyv na fiškálne zodpovednosti.

Ak orgán pre poisťovníctvo svoje rozhodnutie ponechá, Rada na niektorom zo svojich zasadnutí najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako orgán pre poisťovníctvo informoval členský štát v zmysle štvrtého pododseku, prijme väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnutie, či sa rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo ponechá.

Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o ponechaní rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo podľa piateho pododseku, rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo sa zruší.

3.   Ak sa členský štát domnieva, že rozhodnutie prijaté na základe článku 18 ods. 3 zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, môže oznámiť orgánu pre poisťovníctvo, Komisii a Rade do troch pracovných dní po oznámení rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo príslušnému orgánu, že príslušný orgán nebude rozhodnutie vykonávať.

Členský štát vo svojom oznámení jasne a konkrétne vysvetlí, prečo a ako rozhodnutie zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností.

V prípade takéhoto oznámenia sa vykonávanie rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo pozastaví.

Rada do desiatich pracovných dní zvolá zasadnutie a jednoduchou väčšinou svojich členov prijme rozhodnutie o tom, či sa rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo zruší.

Ak Rada po uvážení danej záležitosti neprijme rozhodnutie o zrušení rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo podľa štvrtého pododseku, pozastavenie rozhodnutia orgánu pre poisťovníctvo sa zruší.

4.   Ak Rada v súlade s odsekom 3 prijala rozhodnutie nezrušiť rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo prijaté na základe článku 18 ods. 3 a dotknutý členský štát sa naďalej domnieva, že rozhodnutie orgánu pre poisťovníctvo zasahuje do jeho fiškálnych zodpovedností, tento členský štát to môže oznámiť Komisii a orgánu pre poisťovníctvo a požiadať Radu o opätovné preskúmanie danej záležitosti. Dotknutý členský štát jasne uvedie dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím Rady.

Rada v lehote štyroch týždňov po oznámení uvedenom v prvom pododseku svoje pôvodné rozhodnutie potvrdí alebo v súlade s odsekom 3 prijme nové rozhodnutie.

Rada môže lehotu štyroch týždňov, ak si to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, predĺžiť o ďalšie štyri týždne.

5.   Akékoľvek zneužitie tohto článku, najmä v súvislosti s rozhodnutím orgánu pre poisťovníctvo, ktoré nemá významné alebo podstatné fiškálne dôsledky, sa zakazuje ako nezlúčiteľné s vnútorným trhom.

Článok 39

Rozhodovacie postupy

1.   Pred prijatím rozhodnutí ustanovených v tomto nariadení orgán pre poisťovníctvo informuje každého menovaného adresáta o svojom zámere prijať rozhodnutie, pričom stanoví lehotu, v ktorej adresát môže vyjadriť svoje stanovisko k záležitosti a v plnej miere zohľadniť jej naliehavosť, zložitosť a prípadné následky. To primerane platí vo vzťahu k odporúčaniam uvedeným v článku 17 ods. 3.

2.   V rozhodnutiach orgánu pre poisťovníctvo sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádza.

3.   Adresáti rozhodnutí orgánu pre poisťovníctvo sú informovaní o zákonných opravných prostriedkoch dostupných na základe tohto nariadenia.

4.   Ak orgán pre poisťovníctvo prijal rozhodnutie podľa článku 18 ods. 3 alebo 4, preskúmava toto rozhodnutie v primeraných intervaloch.

5.   Rozhodnutia, ktoré orgán pre poisťovníctvo prijme podľa článkov 17, 18 alebo 19, sa uverejnia a uvedie sa v nich totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo finančnej inštitúcie a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto zverejnenie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami finančných inštitúcií na ochranu ich obchodného tajomstva alebo by mohlo vážne ohroziť správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA

ODDIEL 1

Rada orgánov dohľadu

Článok 40

Zloženie

1.   Rada orgánov dohľadu sa skladá z:

a)

nehlasujúceho predsedu;

b)

najvyšších predstaviteľov vnútroštátnych orgánov verejnej moci príslušných vykonávať dohľad nad finančnými inštitúciami v týchto členských štátoch, ktorí sa osobne stretnú aspoň dvakrát ročne;

c)

jedného nehlasujúceho zástupcu Komisie;

d)

jedného nehlasujúceho zástupcu ESRB;

e)

jedného nehlasujúceho zástupcu každého z dvoch ďalších európskych orgánov dohľadu.

2.   Rada orgánov dohľadu zvoláva pravidelne aspoň dvakrát do roka zasadnutia so skupinami zainteresovaných strán.

3.   Každý príslušný orgán zodpovedá za menovanie vlastného náhradníka na vysokej úrovni, ktorý môže nahradiť člena rady orgánov dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade, že sa táto osoba nemôže zúčastniť.

4.   V členskom štáte, v ktorom je viac ako jeden orgán zodpovedný za vykonávanie dohľadu, sa tieto orgány dohodnú na spoločnom zástupcovi. Keď však otázka, o ktorej má rokovať rada orgánov dohľadu, nepatrí do právomoci orgánu členského štátu, ktorý zastupuje člen uvedený v odseku 1 pís. b), tento člen môže prizvať nehlasujúceho zástupcu príslušného vnútroštátneho orgánu.

5.   Rada orgánov dohľadu môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov.

Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach rady orgánov dohľadu bez hlasovacieho práva.

Článok 41

Vnútorné výbory a poroty

1.   Rada orgánov dohľadu môže zriadiť vnútorné výbory alebo poroty pre osobitné úlohy pridelené rade orgánov dohľadu a môže ustanoviť delegovanie niektorých jasne vymedzených úloh a rozhodnutí na vnútorné výbory a poroty, riadiacu radu alebo predsedu.

2.   Na účely článku 19 rada orgánov dohľadu zvolá na uľahčenie nestranného urovnania sporu nezávislú porotu, ktorá pozostáva z predsedu a dvoch jej členov, ktorí nie sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu, a nie sú nijako zainteresovaní do sporu ani priamo napojení na dotknuté príslušné orgány.

3.   S výhradou článku 19 ods. 2 porota navrhne rozhodnutie na konečné prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s postupom stanoveným v článku 44 ods. 1 treťom pododseku.

4.   Rokovací poriadok poroty uvedenej v odseku 2 prijme rada orgánov dohľadu.

Článok 42

Nezávislosť

Pri vykonávaní úloh zverených na základe tohto nariadenia predseda a hlasujúci členovia rady orgánov dohľadu konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov rady orgánov dohľadu pri plnení ich povinností.

Článok 43

Úlohy

1.   Rada orgánov dohľadu usmerňuje prácu orgánu pre poisťovníctvo a je poverená prijímaním rozhodnutí uvedených v kapitole II.

2.   Rada orgánov dohľadu prijíma stanoviská, odporúčania a rozhodnutia a vydáva rady uvedené v kapitole II.

3.   Rada orgánov dohľadu menuje predsedu.

4.   Rada orgánov dohľadu prijme pred 30. septembrom každého roku na základe návrhu riadiacej rady pracovný program orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rok a predloží ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

5.   Na základe návrhu riadiacej rady prijme rada orgánov dohľadu výročnú správu o činnosti orgánu pre poisťovníctvo vrátane výkonu povinností predsedu na základe návrhu správy podľa článku 53 ods. 7 a každoročne do 15. júna predloží túto správu Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa uverejní.

6.   Rada orgánov dohľadu prijíma viacročný pracovný program orgánu pre poisťovníctvo a predkladá ho na vedomie Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Viacročný pracovný program sa prijme bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup a uverejní sa.

7.   Rada orgánov dohľadu prijíma rozpočet v súlade s článkom 63.

8.   Rada orgánov dohľadu vykonáva disciplinárnu právomoc nad predsedom a výkonným riaditeľom a môže ich odvolať z funkcie v súlade s článkom 48 ods. 5 alebo článkom 51 ods. 5.

Článok 44

Rozhodovanie

1.   Rozhodnutia rady orgánov dohľadu sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas.

Pokiaľ ide akty uvedené v článkoch 10 až 16 a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku a kapitoly VI a odchylne od prvého pododseku tohto odseku rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o rozhodnutia podľa článku 19 ods. 3, rozhodnutia prijaté skupinou dohľadu a rozhodnutie navrhnuté porotou sa považujú za prijaté, ak ich schváli jednoduchá väčšina, pokiaľ ich nezamietnu členovia, ktorí tvoria blokujúcu menšinu hlasov v zmysle v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o všetky ostatné rozhodnutia podľa článku 19 ods. 3, rozhodnutia navrhnuté porotou sa prijímajú jednoduchou väčšinou členov rady orgánov dohľadu. Každý člen má jeden hlas.

2.   Zasadnutia rady orgánov dohľadu zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť jednej tretiny jej členov a vedie ich predseda.

3.   Rada orgánov dohľadu prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

4.   V rokovacom poriadku sa podrobne vymedzia ustanovenia, ktorými sa riadi hlasovanie a v prípade potreby pravidlá upravujúce kvóra. Nehlasujúci členovia a pozorovatelia s výnimkou predsedu a výkonného riaditeľa sa v rámci rady orgánov dohľadu nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa neustanovuje inak v článku 75 ods. 3 alebo v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

ODDIEL 2

Riadiaca rada

Článok 45

Zloženie

1.   Riadiaca rada sa skladá z predsedu a šiestich ďalších členov rady orgánov dohľadu zvolených hlasujúcimi členmi a z hlasujúcich členov rady orgánov dohľadu.

S výnimkou predsedu má každý člen riadiacej rady zástupcu, ktorý môže zastúpiť člena riadiacej rady, ak sa člen riadiacej rady nemôže zúčastniť.

Funkčné obdobie členov volených radou orgánov dohľadu je dva a pol roka. Môže sa raz predĺžiť. Zloženie riadiacej rady je vyvážené a proporčné a odráža Úniu ako celok. Mandáty sa prekrývajú a uplatňuje sa vhodný systém rotácie.

2.   Rozhodnutia riadiacej rady sa prijímajú na základe väčšiny prítomných členov. Každý člen má jeden hlas.

Výkonný riaditeľ a zástupca Komisie sa bez hlasovacieho práva zúčastňujú na zasadnutiach riadiacej rady.

Zástupca Komisie má právo hlasovať o záležitostiach uvedených v článku 63.

Riadiaca rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

3.   Zasadnutia riadiacej rady zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť aspoň tretiny jeho členov a vedie ich predseda.

Riadiaca rada sa schádza vždy pred zasadnutím rady orgánov dohľadu a tak často, ako to riadiaca rada považuje za potrebné. Riadiaca rada zasadá aspoň päťkrát ročne.

4.   Členom riadiacej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti. Nehlasujúci členovia s výnimkou výkonného riaditeľa sa nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach riadiacej rady o jednotlivých finančných inštitúciách.

Článok 46

Nezávislosť

Členovia riadiacej rady konajú nezávisle a objektívne a výhradne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Ani členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať členov riadiacej rady pri výkone ich úloh.

Článok 47

Úlohy

1.   Riadiaca rada zaistí, aby orgán pre poisťovníctvo plnil svoje poslanie a vykonával úlohy, ktoré mu boli pridelené v súlade s týmto nariadením.

2.   Riadiaca rada navrhuje na schválenie rade orgánov dohľadu ročný a viacročný pracovný program.

3.   Riadiaca rada vykonáva svoje rozpočtové právomoci v súlade s článkami 63 a 64.

4.   Riadiaca rada prijme plán politiky zamestnanosti orgánu pre poisťovníctvo a podľa článku 68 ods. 2 potrebné vykonávacie opatrenia týkajúce sa Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“).

5.   Riadiaca rada prijme osobitné ustanovenia týkajúce sa práva prístupu k dokumentom orgánu pre poisťovníctvo v súlade s článkom 72.

6.   Riadiaca rada na základe návrhu správy uvedeného v článku 53 ods. 7 predkladá návrh výročnej správy o činnostiach orgánu pre poisťovníctvo, ako aj o povinnostiach predsedu, na schválenie rade orgánov dohľadu.

7.   Riadiaca rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

8.   Riadiaca rada menuje a odvoláva členov odvolacej rady v súlade s článkom 58 ods. 3 a 5.

ODDIEL 3

Predseda

Článok 48

Menovanie a úlohy

1.   Orgán pre poisťovníctvo zastupuje predseda, ktorým je nezávislý odborník zamestnaný na plný úväzok.

Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady orgánov dohľadu a predsedá zasadnutiam rady orgánov dohľadu a riadiacej rady.

2.   Predsedu menuje rada orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou prostredníctvom otvoreného výberového konania.

Európsky parlament môže potom, čo vypočul kandidáta, ktorého vybrala rada orgánov dohľadu, namietať voči vymenovaniu tejto osoby, a to pred tým, ako sa ujme svojej funkcie, a do jedného mesiaca po tom, čo ho vybrala rada orgánov dohľadu.

Rada orgánov dohľadu zvolí zo svojich členov aj náhradníka, ktorý zastáva funkciu predsedu v jeho neprítomnosti. Tento náhradník nesmie byť zvolený spomedzi členov riadiacej rady.

3.   Funkčné obdobie predsedu je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.   V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich skončeniu päťročného funkčného obdobia predsedu rada orgánov dohľadu posúdi:

a)

výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b)

povinnosti a požiadavky orgánu pre poisťovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Rada orgánov dohľadu môže na základe hodnotenia raz predĺžiť funkčné obdobie predsedu, čo však podlieha potvrdeniu Európskym parlamentom.

5.   Predsedu môže odvolať z funkcie len Európsky parlament po rozhodnutí rady orgánov dohľadu.

Predseda nesmie rade orgánov dohľadu brániť v prediskutovaní záležitostí týkajúcich sa predsedu, najmä pokiaľ ide o potrebu jeho odvolania, a nezúčastňuje sa na rokovaniach týkajúcich sa takýchto záležitostí.

Článok 49

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami predsedu, predseda nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie a orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať predsedu pri výkone jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je predseda po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 50

Podávanie správ

1.   Európsky parlament a Rada môžu predsedu alebo jeho náhradníka vyzvať, aby predložil vyhlásenie, pričom v plnom rozsahu zachovávajú jeho nezávislosť. Predseda predkladá vyhlásenie pred Európskym parlamentom a odpovedá na všetky otázky kladené jeho poslancami vždy, keď je o to požiadaný.

2.   Predseda na požiadanie a aspoň 15 dní pred podaním vyhlásenia uvedeného v odseku 1 predkladá Európskemu parlamentu správu v písomnej forme týkajúcu sa hlavných činností orgánu pre poisťovníctvo.

3.   Okrem informácií uvedených v článkoch 11 až 18, a článkov 20 a 33 správa obsahuje aj všetky relevantné informácie, ktoré ad hoc požaduje Európsky parlament.

ODDIEL 4

Výkonný riaditeľ

Článok 51

Menovanie

1.   Orgán pre poisťovníctvo riadi výkonný riaditeľ, ktorým je nezávislý odborník na plný úväzok.

2.   Výkonného riaditeľa vymenuje po potvrdení Európskym parlamentom rada orgánov dohľadu na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti finančných inštitúcií a trhov a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a manažérskymi skúsenosťami prostredníctvom otvoreného výberového konania.

3.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov a môže sa raz predĺžiť.

4.   V priebehu deviatich mesiacov predchádzajúcich ukončeniu funkčného obdobia výkonného riaditeľa rada orgánov dohľadu zhodnotí najmä:

a)

výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob ich dosiahnutia;

b)

povinnosti a požiadavky orgánu pre poisťovníctvo v nasledujúcich rokoch.

Rada orgánov dohľadu na základe hodnotenia uvedeného v prvom pododseku môže raz predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa.

5.   Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie iba na základe rozhodnutia rady orgánov dohľadu.

Článok 52

Nezávislosť

Bez toho, aby bola dotknutá úloha riadiacej rady a rady orgánov dohľadu v súvislosti s úlohami výkonného riaditeľa, výkonný riaditeľ nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií alebo orgánov Únie, od vlády členského štátu alebo od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať výkonného riaditeľa pri plnení jeho úloh.

V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 68 je výkonný riaditeľ po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 53

Úlohy

1.   Výkonný riaditeľ je poverený riadením orgánu pre poisťovníctvo a pripravuje prácu riadiacej rady.

2.   Výkonný riaditeľ zodpovedá za implementáciu ročného pracovného programu orgánu pre poisťovníctvo pod vedením rady orgánov dohľadu a pod kontrolou riadiacej rady.

3.   Výkonný riaditeľ prijíma potrebné opatrenia, a to prijatie vnútorných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie orgánu pre poisťovníctvo v súlade s týmto nariadením.

4.   Výkonný riaditeľ vypracuje viacročný pracovný program, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2.

5.   Výkonný riaditeľ každý rok do 30. júna pripraví pracovný program orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 47 ods. 2.

6.   Výkonný riaditeľ zostaví predbežný návrh rozpočtu orgánu pre poisťovníctvo podľa článku 63 a plní rozpočet orgánu pre poisťovníctvo podľa článku 64.

7.   Výkonný riaditeľ každý rok pripraví návrh správy s oddielom týkajúcim sa činností orgánu pre poisťovníctvo v oblasti regulácie a dohľadu a oddielom týkajúcim sa finančných a administratívnych záležitostí.

8.   Výkonný riaditeľ vykonáva vo vzťahu k zamestnancom orgánu pre poisťovníctvo právomoci ustanovené v článku 68 a riadi záležitosti týkajúce sa zamestnancov.

KAPITOLA IV

SPOLOČNÉ SUBJEKTY EURÓPSKYCH ORGÁNOV DOHĽADU

ODDIEL 1

Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu

Článok 54

Zriadenie

1.   Týmto sa zriaďuje Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

2.   Spoločný výbor slúži ako fórum, na ktorom orgán pre poisťovníctvo pravidelne a úzko spolupracuje a zaisťuje medzisektorovú konzistentnosť s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy), najmä pokiaľ ide o:

finančné konglomeráty,

účtovníctvo a audit,

mikroprudenciálne analýzy medzisektorového vývoja, rizík a slabých miest finančnej stability,

retailové investičné produkty,

opatrenia v boji proti praniu špinavých peňazí a

výmenu informácií s ESRB a prehlbovanie vzťahu medzi ESRB a ESA.

3.   Spoločný výbor má k dispozícii osobitný personál, ktorý poskytnú ESA konajúce ako sekretariát. Orgán pre poisťovníctvo prispieva primeranými zdrojmi k administratívnym výdavkom a výdavkom na infraštruktúru a prevádzku.

4.   Ak finančná inštitúcia siaha naprieč rôznymi sektormi, spoločný výbor rieši spory v súlade s článkom 56.

Článok 55

Zloženie

1.   Spoločný výbor sa skladá z predsedov ESA a v prípade potreby z predsedu každého podvýboru zriadeného podľa článku 57.

2.   Výkonný riaditeľ, zástupca Komisie a ESRB sa ako pozorovatelia pozývajú na zasadnutia spoločného výboru, ako aj podvýborov uvedených v článku 57.

3.   Predseda spoločného výboru je menovaný na princípe ročnej rotácie z predsedov ESA. Predseda spoločného výboru je podpredsedom ESRB.

4.   Spoločný výbor prijme a uverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa môžu uviesť ďalší účastníci zasadnutí spoločného výboru.

Spoločný výbor sa stretáva aspoň raz za dva mesiace.

Článok 56

Spoločné stanoviská a spoločné akty

Orgán pre poisťovníctvo v rozsahu svojich úloh uvedených v kapitole II, a najmä vzhľadom na vykonávanie smernice 2002/87/ES, dosiahne v prípade potreby spoločné stanoviská s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) a s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy).

Akty podľa článkov 10 až 15, 17, 18 alebo 19 tohto nariadenia v súvislosti s uplatňovaním smernice 2002/87/ES a všetkých ostatných aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré takisto spadajú do rozsahu pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), prijíma podľa potreby súčasne orgán pre poisťovníctvo, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy).

Článok 57

Podvýbory

1.   Na účely článku 56 sa zriadi podvýbor spoločného výboru pre finančné konglomeráty.

2.   Podvýbor sa skladá z jednotlivcov uvedených v článku 55 ods. 1 a jedného zástupcu na vysokej úrovni zo súčasných zamestnancov daného príslušného orgánu z každého členského štátu.

3.   Podvýbor si spomedzi svojich členov zvolí predsedu, ktorý je súčasne aj členom spoločného výboru.

4.   Spoločný výbor môže zriadiť ďalšie podvýbory.

ODDIEL 2

Odvolacia rada

Článok 58

Zloženie a fungovanie

1.   Odvolacia rada je spoločným subjektom ESA.

2.   Odvolacia rada sa skladá zo šiestich členov a šiestich náhradníkov, ktorými sú jednotlivci s vysokým renomé, preukázanými náležitými vedomosťami a odbornými skúsenosťami vrátane skúseností z oblasti dohľadu na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, dôchodkového poistenia zamestnancov, trhov s cennými papiermi alebo iných finančných služieb, s výnimkou súčasných zamestnancov príslušných orgánov alebo iných vnútroštátnych inštitúcií alebo inštitúcií Únie zapojených do činností orgánu pre poisťovníctvo. Odvolacia rada má dostatočné znalosti v oblasti práva, aby mohla poskytovať odborné právne poradenstvo o zákonnosti vykonávania právomocí orgánu pre poisťovníctvo.

Odvolacia rada určí svojho predsedu.

3.   Dvoch členov odvolacej rady a dvoch náhradníkov menuje riadiaca rada orgánu pre poisťovníctvo z užšieho zoznamu navrhnutého Komisiou na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie a po porade s radou orgánov dohľadu.

Ostatní členovia sú menovaní v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010 a nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Funkčné obdobie členov odvolacej rady je päť rokov. Toto obdobie sa môže raz predĺžiť.

5.   Člen odvolacej rady, ktorého menovala riadiaca rada orgánu pre poisťovníctvo, nemôže byť odvolaný počas funkčného obdobia, pokiaľ nebol uznaný vinným zo závažného pochybenia a riadiaca rada o tom rozhodla po porade s radou orgánov dohľadu.

6.   Rozhodnutia odvolacej rady sa prijímajú na základe väčšiny aspoň štyroch z jej šiestich členov. Keď rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania, patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, táto rozhodujúca väčšina zahŕňa aspoň jedného z dvoch členov odvolacej rady, ktorých vymenoval orgán pre poisťovníctvo.

7.   Odvolaciu radu zvoláva v prípade potreby predseda.

8.   ESA poskytnú odvolacej rade prostredníctvom spoločného výboru náležitú prevádzkovú a administratívnu podporu.

Článok 59

Nezávislosť a nestrannosť

1.   Členovia odvolacej rady sú nezávislí pri prijímaní svojich rozhodnutí. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi. Nemôžu vykonávať ďalšie úlohy v orgáne pre poisťovníctvo, jeho riadiacej rade alebo rade orgánov dohľadu.

2.   Členovia odvolacej rady sa nemôžu zúčastňovať na odvolacích konaniach, ak na nich majú akýkoľvek osobný záujem, alebo ak boli v minulosti zapojení do konania ako zástupcovia jednej zo strán, alebo ak sa podieľali na rozhodnutí, ktoré je predmetom odvolania.

3.   Ak sa člen odvolacej rady z jedného z dôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo z akéhokoľvek iného dôvodu domnieva, že iný člen odvolacej rady by sa nemal zúčastniť na ktoromkoľvek z odvolacích konaní, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje odvolaciu radu.

4.   Každá strana odvolacieho konania môže namietať proti účasti člena odvolacej rady z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odsekoch 1 a 2 alebo pri podozrení zo zaujatosti.

Námietka sa nemôže zakladať na štátnej príslušnosti členov a nie je prípustná ani v prípade, ak strana odvolacieho konania, hoci si bola vedomá dôvodov na podanie námietky, napriek tomu vykonala procesný úkon iný ako podanie námietky proti zloženiu odvolacej rady.

5.   Odvolacia rada rozhodne o opatreniach, ktoré sa majú prijať, v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 bez účasti dotknutého člena.

Na účely prijatia takéhoto rozhodnutia nahradí príslušného člena odvolacej rady jeho náhradník. Pokiaľ sa samotný náhradník nachádza v podobnej situácii, predseda orgánu pre poisťovníctvo navrhne náhradu z dostupných náhradníkov.

6.   Členovia odvolacej rady sa zaväzujú konať nezávisle a vo verejnom záujme.

Na tento účel vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, pričom uvedú, že neexistujú záujmy, ktoré by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť alebo akékoľvek iné priame alebo nepriame záujmy, ktoré sa by sa mohli považovať za poškodzujúce ich nezávislosť.

Tieto vyhlásenia sa vydajú každý rok v písomnej forme a zverejnia sa.

KAPITOLA V

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 60

Odvolania

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane príslušných orgánov sa môže odvolať proti rozhodnutiu orgánu pre poisťovníctvo uvedenému v článkoch 17, 18 a 19 a akémukoľvek inému rozhodnutiu, ktoré prijal orgán pre poisťovníctvo podľa aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré je určené tejto osobe, alebo proti rozhodnutiu, ktoré je, hoci vo forme rozhodnutia určenému inej osobe, v priamom a individuálnom záujme danej osoby.

2.   Odvolanie spolu s odôvodnením sa podáva orgánu pre poisťovníctvo písomne do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe alebo, ak oznámenie neexistuje, odo dňa, keď orgán pre poisťovníctvo svoje rozhodnutie uverejnil.

Odvolacia rada rozhodne o odvolaní do dvoch mesiacov po podaní odvolania.

3.   Odvolanie podané podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.

Odvolacia rada však môže pozastaviť uplatňovanie sporného rozhodnutia, ak sa domnieva, že si to okolnosti vyžadujú.

4.   Ak je odvolanie prípustné, odvolacia rada preskúma, či je náležite odôvodnené. Odvolacia rada vyzve strany odvolacieho konania, aby v rámci stanovených lehôt predložili pripomienky k jej vlastným oznámeniam alebo k oznámeniam iných strán odvolacieho konania. Strany odvolacieho konania majú právo na ústnu prezentáciu.

5.   Odvolacia rada môže potvrdiť rozhodnutie, ktoré prijal príslušný orgán orgánu pre poisťovníctvo, alebo prípad postúpiť príslušnému orgánu v rámci orgánu pre poisťovníctvo. Uvedený orgán je viazaný rozhodnutím odvolacej rady a tento orgán prijme v súvislosti s dotknutým prípadom zmenené a doplnené rozhodnutie.

6.   Odvolacia rada prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

7.   Rozhodnutia, ktoré prijala odvolacia rada, sa odôvodnia a orgán pre poisťovníctvo ich zverejní.

Článok 61

Žaloba podaná na Súdny dvor Európskej únie

1.   Proti rozhodnutiu odvolacej rady alebo rozhodnutiu orgánu pre poisťovníctvo v prípadoch, keď neexistuje právo odvolať sa na odvolaciu radu možno podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

2.   Členské štáty a inštitúcie Únie, ako aj každá fyzická alebo právnická osoba môžu v súlade s článkom 263 ZFEÚ podať na Súdny dvor Európskej únie odvolanie proti rozhodnutiam orgánu pre poisťovníctvo.

3.   V prípade, že orgán pre poisťovníctvo má povinnosť konať a neprijme rozhodnutie, môže sa Súdnemu dvoru Európskej únie podať žaloba pre nečinnosť v súlade s článkom 265 ZFEÚ.

4.   Od orgánu pre poisťovníctvo sa vyžaduje, aby prijal potrebné opatrenia na dodržanie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

KAPITOLA VI

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 62

Rozpočet orgánu pre poisťovníctvo

1.   Príjmy orgánu pre poisťovníctvo, ktorý je európskym orgánom v súlade s článkom 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (50) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), sa skladajú najmä z akejkoľvek kombinácie týchto zdrojov:

a)

povinných príspevkov orgánov verejnej moci členských štátov zodpovedných za dohľad nad finančnými inštitúciami, pričom príspevky sa určia podľa vzorca na základe váhy hlasov stanoveného v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach. Na účely tohto článku sa článok 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach naďalej uplatňuje aj po termíne 31. októbra 2014, ktorý je v uvedenom článku stanovený;

b)

dotácie Únie zaúčtovanej do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel týkajúci sa Komisie);

c)

všetkých poplatkov zaplatených orgánu pre poisťovníctvo v prípadoch uvedených v príslušných nástrojoch práva Únie.

2.   Medzi výdavky orgánu pre poisťovníctvo patria aspoň výdavky na zamestnancov, odmeny, infraštruktúru, odbornú prípravu a administratívne a prevádzkové výdavky.

3.   Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

4.   Odhady všetkých príjmov a výdavkov orgánu pre poisťovníctvo sa pripravujú pre každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a predkladajú sa v rozpočte orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 63

Zostavenie rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ do 15. februára každého roka vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov na nasledujúci rozpočtový rok a predloží ho spolu s plánom stavu zamestnancov riadiacej rade a rade orgánov dohľadu. Rada orgánov dohľadu každý rok na základe návrhu výkazu, ktorý zostavil výkonný riaditeľ a schválila riadiaca rada, vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov orgánu pre poisťovníctvo na nasledujúci rozpočtový rok. Tento výkaz odhadov vrátane návrhu plánu stavu zamestnancov predloží rada orgánov dohľadu Komisii do 31. marca. Pred prijatím výkazu odhadov musí návrh vypracovaný výkonným riaditeľom schváliť riadiaca rada.

2.   Výkaz odhadov predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s návrhom rozpočtu Európskej únie.

3.   Komisia na základe výkazu odhadov zapracuje do návrhu rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné vzhľadom na plán stavu zamestnancov a výšku dotácie, ktorá sa má účtovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

4.   Rozpočtový orgán prijme plán stavu zamestnancov pre orgán pre poisťovníctvo. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotáciu orgánu pre poisťovníctvo.

5.   Rozpočet orgánu pre poisťovníctvo prijme rada orgánov dohľadu. Stane sa konečným po záverečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

6.   Riadiaca rada bezodkladne oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer vykonať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie jeho rozpočtu, najmä každý projekt týkajúci sa majetku, ako je prenájom alebo kúpa budov. Informuje o ňom Komisiu. Ak niektorá pobočka rozpočtového orgánu plánuje vydať stanovisko, v lehote dvoch týždňov od prijatia informácií o projekte oznámi orgánu pre poisťovníctvo svoj zámer vydať takéto stanovisko. Ak orgán pre poisťovníctvo nedostane odpoveď, môže pokračovať v plánovanej operácii.

7.   Počas prvého roka fungovania orgánu pre poisťovníctvo, ktorý sa končí 31. decembra 2011, podlieha financovanie orgánu pre poisťovníctvo zo strany Únie dohode s rozpočtovým orgánom, ako sa ustanovuje v bode 47 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení.

Článok 64

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.   Výkonný riaditeľ koná ako schvaľujúci úradník a plní rozpočet orgánu pre poisťovníctvo.

2.   Do 1. marca po ukončení každého rozpočtového roku účtovník orgánu pre poisťovníctvo predloží účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov predbežné účtovné výkazy spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas rozpočtového roku. Účtovník orgánu pre poisťovníctvo pošle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení aj členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu a Rade do 31. marca nasledujúceho roku.

Účtovník Komisie následne skonsoliduje predbežné účty inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.   Výkonný riaditeľ po tom, ako dostane pripomienky Dvora audítorov k predbežným účtovným výkazom orgánu pre poisťovníctvo v súlade s článkom 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách, konajúc na vlastnú zodpovednosť zostaví účtovnú závierku orgánu pre poisťovníctvo a predloží ju na posúdenie riadiacej rade.

4.   Riadiaca rada predloží stanovisko k účtovnej závierke orgánu pre poisťovníctvo.

5.   Výkonný riaditeľ predloží túto účtovnú závierku spolu so stanoviskom riadiacej rady do 1. júla po ukončení rozpočtového roku členom rady orgánov dohľadu, Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6.   Účtovná závierka sa uverejní.

7.   Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Kópiu tejto odpovede pošle aj riadiacej rade a Komisii.

8.   Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na požiadanie a podľa ustanovenia v článku 146 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách všetky informácie potrebné pre bezproblémové uplatnenie postupu udeľovania absolutória na daný rozpočtový rok.

9.   Európsky parlament na odporúčanie Rady konajúcej na základe kvalifikovanej väčšiny pred 15. májom roku N + 2 udelí orgánu pre poisťovníctvo absolutórium za plnenie rozpočtu vrátane príjmov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a od príslušných orgánov za rozpočtový rok N.

Článok 65

Finančné pravidlá

Finančné pravidlá uplatniteľné na orgán pre poisťovníctvo prijme riadiaca rada po porade s Komisiou. Tieto pravidlá sa nemôžu odchyľovať od nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (51), pokiaľ si to nevyžadujú osobitné prevádzkové potreby pre fungovanie orgánu pre poisťovníctvo a iba s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

Článok 66

Opatrenia proti podvodom

1.   Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na orgán pre poisťovníctvo bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999.

2.   Orgán pre poisťovníctvo pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných OLAF-om, a bezodkladne prijme náležité ustanovenia pre všetkých zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo.

3.   V rozhodnutiach a dohodách o financovaní a z nich vyplývajúcich vykonávacích nástrojoch sa výslovne ustanovuje, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonať kontroly na mieste u príjemcov peňažných prostriedkov vyplatených orgánom pre poisťovníctvo, ako aj zamestnancov zodpovedných za prideľovanie týchto finančných prostriedkov.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 67

Výsady a imunity

Na orgán pre poisťovníctvo a jeho zamestnancov sa uplatňuje Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej únii a k ZFEÚ.

Článok 68

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo vrátane jeho výkonného riaditeľa a predsedu sa uplatňuje služobný poriadok, podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté spoločne s inštitúciami Únie na účel ich uplatňovania.

2.   Riadiaca rada po dohode s Komisiou prijme potrebné vykonávacie opatrenia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 110 služobného poriadku.

3.   Orgán pre poisťovníctvo vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a orgánu oprávnenému na uzatváranie zmlúv podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

4.   Riadiaca rada prijme ustanovenia s cieľom umožniť dočasné vyslanie vnútroštátnych expertov z členských štátov do orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 69

Zodpovednosť orgánu pre poisťovníctvo

1.   Orgán pre poisťovníctvo v prípade nezmluvnej zodpovednosti nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne predpisy členských štátov všetky škody, ktoré spôsobil alebo ktoré spôsobili jeho zamestnanci pri plnení svojich povinností. Súdny dvor Európskej únie má jurisdikciu pre každý spor týkajúci sa nápravy takejto škody.

2.   Osobná finančná zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo voči orgánu pre poisťovníctvo sa riadi príslušnými ustanoveniami uplatňovanými na zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo.

Článok 70

Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo

1.   Členovia rady orgánov dohľadu a riadiacej rady, výkonný riaditeľ a zamestnanci orgánu pre poisťovníctvo vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre orgán pre poisťovníctvo na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a príslušných ustanovení v právnych predpisoch Únie aj v prípade skončenia ich funkčných povinností.

Uplatňuje sa na nich článok 16 služobného poriadku.

V súlade so služobným poriadkom je zamestnanec po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a diskrétne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Členské štáty, inštitúcie alebo orgány Únie ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo pri plnení ich úloh.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, žiadne dôverné informácie, ktoré dostanú osoby uvedené v odseku 1 pri plnení svojich povinností, nemôžu byť prezradené inej osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo zovšeobecnenej forme, aby jednotlivé finančné inštitúcie nebolo možné identifikovať.

Okrem toho, povinnosti na základe odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku nebránia orgánu pre poisťovníctvo a vnútroštátnym orgánom dohľadu použiť informácie na presadzovanie aktov uvedených v článku 1 ods. 2, a najmä pri právnych konaniach na prijatie rozhodnutí.

3.   Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre poisťovníctvo vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi Únie uplatňovanými na finančné inštitúcie.

Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre poisťovníctvo v rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia pre vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Orgán pre poisťovníctvo uplatňuje rozhodnutie Komisie 2001/844/ES/ESUO/Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (52).

Článok 71

Ochrana údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa smernice 95/46/ES alebo povinností orgánu pre poisťovníctvo týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia (ES) č. 45/2001 pri plnení svojich povinností.

Článok 72

Prístup k dokumentom

1.   Na dokumenty, ktoré sú v držbe orgánu pre poisťovníctvo, sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Riadiaca rada prijme do 31. mája 2011 praktické opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Rozhodnutia, ktoré orgán pre poisťovníctvo prijal na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť podľa potreby predmetom sťažnosti podanej ombudsmanovi alebo konania pred Súdnym dvorom Európskej únie po odvolaní podanom odvolacej rade v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

Článok 73

Opatrenia týkajúce sa jazyka

1.   Na orgán pre poisťovníctvo sa uplatňuje nariadenia Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (53).

2.   Riadiaca rada rozhodne o vnútornom jazykovom režime orgánu pre poisťovníctvo.

3.   Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie orgánu pre poisťovníctvo poskytne Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 74

Dohoda o ústredí

Potrebné ustanovenia týkajúce sa ubytovania, ktoré sa má zabezpečiť pre orgán pre poisťovníctvo v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, a zariadenia, ktoré má dať tento členský štát k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá uplatňované v tomto členskom štáte na výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov orgánu pre poisťovníctvo a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú v dohode o ústredí medzi orgánom pre poisťovníctvo a daným členským štátom uzatvorenej po získaní súhlasu riadiacej rady.

Členský štát poskytne najlepšie možné podmienky na zaistenie riadneho fungovania orgánu pre poisťovníctvo vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.

Článok 75

Účasť tretích krajín

1.   Na práci orgánu pre poisťovníctvo sa môžu zúčastniť aj tretie krajiny, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, čím prijali právne predpisy Únie v oblasti pôsobnosti orgánu pre poisťovníctvo uvedené v článku 1 ods. 2 a uplatňujú ich.

2.   Orgán pre poisťovníctvo môže spolupracovať s krajinami uvedenými v odseku 1, ktoré uplatňujú právne predpisy uznané za rovnocenné v oblastiach pôsobnosti orgánu pre poisťovníctvo a uvedené v článku 1 ods. 2, ako sa ustanovuje v medzinárodných dohodách uzatvorených Úniou v súlade s článkom 216 ZFEÚ.

3.   Na základe príslušných ustanovení dohôd uvedených v odsekoch 1 a 2 sa musia prijať opatrenia, ktorými sa špecifikuje najmä charakter, rozsah a procedurálne aspekty zapojenia týchto krajín uvedených v odseku 1 do práce orgánu pre poisťovníctvo vrátane ustanovení týkajúcich sa finančných príspevkov a zamestnancov. Môžu sa v nich ustanoviť podmienky pre zastúpenie v postavení pozorovateľa v rade orgánov dohľadu, ale musí sa zaistiť, že tieto krajiny sa nezúčastnia na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, s výnimkou prípadov, keď existuje priamy záujem.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 76

Prípravné opatrenia

1.   Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a pred zriadením orgánu pre poisťovníctvo CEIOPS úzko spolupracuje s Komisiou na príprave nahradenia CEIOPS orgánom pre poisťovníctvo.

2.   Po zriadení orgánu pre poisťovníctvo Komisia zodpovedá za administratívne zriadenie a počiatočnú administratívnu prevádzku orgánu pre poisťovníctvo, až kým orgán pre poisťovníctvo nevymenuje výkonného riaditeľa.

Komisia môže na tento účel až do času, keď výkonný riaditeľ prevezme svoje povinnosti na základe vymenovania radou orgánov dohľadu v súlade článkom 51, dočasne poveriť jedného úradníka, aby plnil funkcie výkonného riaditeľa. Toto obdobie je obmedzené na čas potrebný na vymenovanie výkonného riaditeľa orgánu pre poisťovníctvo.

Dočasný výkonný riaditeľ môže schvaľovať všetky platby, na ktoré sa vzťahujú úvery poskytnuté v rozpočte orgánu pre poisťovníctvo, pokiaľ sú schválené riadiacou radou, a môže uzatvárať zmluvy vrátane pracovných zmlúv na základe prijatia plánu stavu zamestnancov.

3.   Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté právomoci rady orgánov dohľadu a riadiacej rady.

4.   Orgán pre poisťovníctvo sa považuje za právneho nástupcu CEIOPS. Ku dňu zriadenia orgánu pre poisťovníctvo sa všetky aktíva a pasíva a všetky neuzavreté činnosti CEIOPS automaticky prevedú na orgán pre poisťovníctvo. CEIOPS zostaví výkaz poskytujúci obraz o konečnom stave jeho aktív a pasív ku dňu uvedeného prevodu. Tento výkaz preveria a schvália CEIOPS a Komisia.

Článok 77

Prechodné ustanovenia týkajúce sa zamestnancov

1.   Odchylne od článku 68 všetky pracovné zmluvy a dohody o vyslaní, ktoré uzatvoril CEIOPS alebo jeho sekretariát a ktoré sú platné 1. januára 2011, sú platné do dátumu uplynutia ich platnosti. Nemôžu sa predĺžiť.

2.   Všetkým zamestnancom, ktorí majú zmluvy uvedené v odseku 1, sa ponúkne možnosť uzatvoriť dočasnú pracovnú zmluvu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov na rôznych stupňoch, ako sa vymedzujú v pláne stavu zamestnancov.

Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sa vykoná interný výber obmedzený na zamestnancov, ktorí majú zmluvy s CEIOPS alebo jeho sekretariátom. Výber vykoná orgán oprávnený na uzatváranie zmlúv s cieľom skontrolovať schopnosť, účinnosť a bezúhonnosť osôb, ktoré sa majú prijať. Pri internom výberovom konaní sa v plnej miere zohľadnia zručnosti a skúsenosti preukázané pri výkone úloh jednotlivcom pred jeho prijatím.

3.   V závislosti od druhu a stupňa funkcie, ktorú majú vykonávať, sa úspešným kandidátom ponúkne dočasná pracovná zmluva v trvaní zodpovedajúcom aspoň času zostávajúcemu na základe predchádzajúcej zmluvy.

4.   Príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa pracovných zmlúv a iné príslušné nástroje sa naďalej uplatňujú na zamestnancov s predchádzajúcimi zmluvami, ktorí sa rozhodli nepožiadať o dočasné pracovné zmluvy alebo ktorým neboli ponúknuté dočasné pracovné zmluvy v súlade s odsekom 2.

Článok 78

Vnútroštátne ustanovenia

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 79

Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie č. 716/2009/ES sa týmto mení a dopĺňa tak, že CEIOPS sa vypúšťa zo zoznamu príjemcov uvedeného v oddiele B prílohy k uvedenému rozhodnutiu.

Článok 80

Zrušenie

Rozhodnutie Komisie 2009/79/ES, ktorým sa zriaďuje CEIOPS, sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2011.

Článok 81

Preskúmanie

1.   Komisia do 2. januára 2014 a následne každé tri roky uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre poisťovníctvo a postupov ustanovených v tomto nariadení. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:

a)

konvergencia postupov dohľadu dosiahnutá príslušnými orgánmi;

i)

konvergencia v oblasti funkčnej nezávislosti príslušných orgánov a v oblasti noriem, ktoré sú rovnocenné správe podniku;

ii)

nestrannosť, objektívnosť a autonómnosť orgánu pre poisťovníctvo;

b)

fungovanie kolégií orgánov dohľadu;

c)

pokrok dosiahnutý v rámci konvergencie v oblastiach predchádzania krízam, krízového riadenia a riešenia kríz, ako aj mechanizmov financovania Únie;

d)

úloha orgánu pre poisťovníctvo, pokiaľ ide o systémové riziko;

e)

uplatňovanie bezpečnostnej doložky ustanovenej v článku 38;

f)

uplatňovanie záväznej mediácie ustanovenej v článku 19.

2.   V správe uvedenej v odseku 1 sa ďalej preskúma, či:

a)

je vhodné pokračovať v oddelenom dohľade nad bankovníctvom, poisťovníctvom, dôchodkovým poistením zamestnancov, cennými papiermi a finančnými trhmi;

b)

je vhodné vykonávať obozretný dohľad a kontrolu obchodnej činnosti oddelene alebo prostredníctvom toho istého orgánu dohľadu;

c)

je vhodné zjednodušiť a posilniť štruktúru ESFS s cieľom zvýšiť súdržnosť medzi makroúrovňou a mikroúrovňou a medzi ESA;

d)

je vývoj ESFS v súlade s vývojom vo svete;

e)

sú rozmanitosť a excelentnosť v rámci ESFS na dostatočnej úrovni;

f)

je zodpovednosť a transparentnosť v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie informácií primeraná;

g)

sú zdroje orgánu pre poisťovníctvo primerané na plnenie jeho povinností;

h)

je vhodné zachovať sídlo orgánu pre poisťovníctvo alebo premiestniť ESA na jedno miesto, aby sa medzi nimi zabezpečila lepšia koordinácia.

3.   Pokiaľ ide o otázku priameho dohľadu nad inštitúciami alebo infraštruktúrami s celoeurópskym dosahom a s prihliadnutím na trhový vývoj, Komisia vypracuje výročnú správu o vhodnosti poverenia orgánu pre poisťovníctvo ďalšími povinnosťami dohľadu v tejto oblasti.

4.   Správa a prípadne všetky sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 82

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2011 s výnimkou článku 76 a článku 77 ods. 1 a 2, ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Orgán pre poisťovníctvo sa zriadi 1. januára 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 24. novembra 2010

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

O. CHASTEL


(1)  Ú. v. EÚ C 13, 20.1.2010, s. 1.

(2)  Stanovisko z 22. januára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 22. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. novembra 2010.

(4)  Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

(5)  Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

(6)  Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 392.

(7)  Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 26.

(8)  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 48.

(9)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 214.

(10)  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 292.

(11)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(12)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 23.

(13)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 28.

(14)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 18.

(15)  Zb. 2006, s. I-03771, bod 44.

(16)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3.

(18)  Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

(19)  Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(20)  Ú. v. ES 56, 4.4.1964, s. 878.

(21)  Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3.

(22)  Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 20.

(23)  Ú. v. ES L 189, 13.7.1976, s. 13

(24)  Ú. v. ES L 151, 7.6.1978, s. 25.

(25)  Ú. v. ES L 339, 27.12.1984, s. 21.

(26)  Ú. v. ES L 185, 4.7.1987, s. 77.

(27)  Ú. v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1.

(28)  Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.

(29)  Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1.

(30)  Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28.

(31)  Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

(32)  Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1.

(33)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(34)  Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16.

(35)  Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.

(36)  Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22.

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

(38)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(39)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(40)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(41)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(42)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(43)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(44)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(45)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(46)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(47)  Ú. v. EÚ L 253, 25.9.2009, s. 8.

(48)  Pozri stranu 12 tohto úradného vestníka.

(49)  Pozri stranu 84 tohto úradného vestníka.

(50)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(51)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

(52)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.

(53)  Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.


Top