15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/7

(1)

Získanie celkového prehľadu o vývoji investícií do energetickej infraštruktúry v Únii má zásadný význam pre Komisiu z hľadiska plnenia jej úloh v oblasti energetiky. Dostupnosť pravidelne poskytovaných a aktuálnych údajov a informácií by mala Komisii umožniť vykonávať potrebné porovnania a hodnotenia alebo navrhovať relevantné opatrenia na základe vhodných číselných údajov a analýz, najmä pokiaľ ide o budúcu rovnováhu ponuky a dopytu v odvetví energetiky.

(2)

Situácia v energetike sa v rámci Únie i mimo nej za posledné roky výrazne zmenila, v dôsledku čoho majú investície do energetickej infraštruktúry zásadný význam z hľadiska zabezpečenia energetických zásob Únie a fungovania vnútorného trhu, ako aj z hľadiska prechodu na nízkouhlíkový energetický systém, ktorý Únia začala.

(3)

Nový energetický kontext si vyžaduje významné investície do všetkých druhov infraštruktúr vo všetkých odvetviach energetiky, ako aj vývoj nových druhov infraštruktúry a zavádzanie nových technológií na trhu. Liberalizácia odvetvia energetiky a ďalšia integrácia vnútorného trhu poskytuje hospodárskym subjektom väčší priestor na investovanie a nové politické požiadavky, napríklad ciele týkajúce sa palivového mixu. Zároveň zmenia politiku členských štátov v oblasti novej a/alebo modernizovanej energetickej infraštruktúry.

(4)

V tomto kontexte by sa investíciám do energetickej infraštruktúry v Únii mala venovať väčšia pozornosť, najmä s cieľom predvídať problémy, podporovať najlepšie postupy a zaviesť do budúceho vývoja energetického systému Únie väčšiu transparentnosť.

(5)

Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky by preto mali mať k dispozícii presné údaje a informácie o investičných projektoch vrátane projektov vyraďovania z prevádzky, ktoré sa týkajú najdôležitejších súčastí energetického systému Únie.

(6)

Údaje a informácie o predvídateľnom vývoji výrobných, prenosových a skladovacích kapacít a o projektoch v rôznych odvetviach energetiky sú v záujme Únie a dôležité pre budúce investície. Preto je potrebné zabezpečiť, aby Komisia bola informovaná o investičných projektoch, na ktorých už začali stavebné alebo vyraďovacie práce alebo o ktorých sa už prijalo konečné investičné rozhodnutie.

(7)

Na základe článkov 41 a 42 Zmluvy o Euratome majú podniky povinnosť oznamovať svoje investičné projekty. Takéto informácie je potrebné doplniť najmä o pravidelné správy o realizácii investičných projektov. Týmito ďalšími správami nie sú dotknuté články 41 až 44 Zmluvy o Euratome.

(8)

Aby Komisia mala jednotný pohľad na budúci vývoj energetického systému Únie ako celku, je potrebný harmonizovaný rámec predkladania správ o investičných projektoch založený na aktualizovaných kategóriách oficiálnych údajov a informácií, ktoré by mali poskytovať členské štáty.

(9)

Členské štáty by na tento účel mali oznamovať Komisii údaje a informácie o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry týkajúcich sa výroby, skladovania a prepravy ropy, zemného plynu, elektriny, vrátane elektriny z obnoviteľných zdrojov, biopalív a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, ktoré sa plánujú alebo realizujú na ich území, vrátane prepojení s tretími krajinami. Dotknuté podniky by mali mať povinnosť oznamovať príslušné údaje a informácie členskému štátu.

(10)

Vzhľadom na časový horizont investičných projektov v odvetví energetiky by malo byť dostatočné predkladanie správ raz za dva roky.

(11)

S cieľom vyhnúť sa neprimeraným administratívnym záťažiam a minimalizovať náklady pre členské štáty a podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky, by malo toto nariadenie umožňovať oslobodenie členských štátov a podnikov od povinnosti predkladať správy za predpokladu, že sa rovnocenné informácie poskytujú Komisii v zmysle osobitných právnych aktov pre odvetvie energetiky, ktoré prijali inštitúcie Únie, zameriavajúc sa na dosiahnutie cieľov konkurencieschopných energetických trhov v Únii, udržateľnosti energetického systému Únie a bezpečnosti dodávok energie do Únie. Malo by sa teda predchádzať akémukoľvek zdvojovaniu požiadaviek na podávanie správ uvedených v treťom balíku o vnútornom trhu s elektrinou a zemným plynom.

(12)

Na spracovanie údajov, ako aj na zjednodušenie a zabezpečenie oznamovania údajov by Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky mali mať možnosť prijímať všetky vhodné opatrenia, predovšetkým prevádzkovanie integrovaných nástrojov a postupov informačných technológií.

(13)

Ochrana jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (1), zatiaľ čo ochrana jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov Komisiou sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (2). Ich ustanovenia nie sú týmto nariadením dotknuté.

(14)

Členské štáty alebo nimi poverené subjekty a Komisia by mali zachovávať dôvernosť údajov a informácií citlivých z obchodného hľadiska. Preto by členské štáty alebo nimi poverené subjekty mali, s výnimkou údajov a informácií týkajúcich sa projektov cezhraničného prenosu, tieto údaje a informácie agregovať na vnútroštátnej úrovni predtým, ako ich predložia Komisii. Komisia by v prípade potreby mala tieto údaje ďalej agregovať takým spôsobom, aby sa nezverejnili žiadne údaje týkajúce sa jednotlivých podnikov a zariadení a aby sa z nich tieto údaje ani nemohli vyvodiť.

(15)

Komisia a predovšetkým jej útvar na sledovanie trhu energetiky by mal zabezpečovať pravidelnú a medziodvetvovú analýzu štrukturálneho vývoja a perspektív energetického systému Únie a podľa potreby aj cielenejšiu analýzu niektorých aspektov tohto energetického systému. Táto analýza by mala prispievať najmä k identifikovaniu možných medzier v infraštruktúre a investíciách z hľadiska rovnováhy ponuky a dopytu v odvetví energetiky. Analýza by mala byť aj príspevkom do diskusie o energetických infraštruktúrach na úrovni Únie a mala by sa preto zasielať Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a sprístupňovať zainteresovaným stranám.

(16)

Experti z členských štátov alebo iní kvalifikovaní experti môžu pomáhať Komisii s cieľom dosiahnuť spoločné porozumenie možných medzier v infraštruktúre a súvisiacich rizík a posilniť transparentnosť v oblasti budúceho vývoja.

(17)

Komisia by mala po konzultácii s expertmi z členských štátov prijať technické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, pričom by mala v čo najväčšej miere vychádzať z formátu oznámení, ktorý sa používa podľa nariadenia Komisie (ES) č. 2386/96 (3), ktorým sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 736/96 z 22. apríla 1996 o informovaní Komisie o investičných projektoch v záujme Spoločenstva v odvetviach ropy, zemného plynu a elektriny (4).

(18)

Nariadenie (ES) č. 736/96 by sa so zreteľom na rozsah zmien a doplnení, ktoré sú potrebné na jeho prispôsobenie dnešným výzvam v oblasti energetiky, ako aj v záujme jasnosti malo zrušiť a nahradiť novým nariadením,

1.

„infraštruktúra“ je akýkoľvek druh zariadení alebo časť zariadení súvisiacich s výrobou, prenosom a skladovaním;

2.

„investičné projekty“ sú projekty zamerané na:

3.

„konečné investičné rozhodnutie“ je rozhodnutie prijaté na úrovni podniku o definitívnom vyčlenení finančných prostriedkov na investičnú fázu projektu, pričom investičná fáza je fáza, v priebehu ktorej sa uskutočňuje výstavba alebo vyradenie z prevádzky a dochádza k vzniku kapitálových nákladov. Investičná fáza nezahŕňa fázu plánovania, v priebehu ktorej sa pripravuje vykonávanie projektu vrátane prípadného posúdenia uskutočniteľnosti, prípravných a technických štúdií, získavania licencií a povolení a vynaloženia kapitálových nákladov;

4.

„investičné projekty vo výstavbe“ sú investičné projekty, ktorých výstavba sa začala a na ktoré sa vynaložili sa kapitálové náklady;

5.

„vyraďovanie z prevádzky“ je fáza, v priebehu ktorej sa infraštruktúra natrvalo vyraďuje z prevádzky;

6.

„výroba“ je výroba elektriny a spracovanie palív vrátane biopalív;

7.

„prenos“ znamená prepravu zdrojov energie alebo energetických produktov, alebo oxidu uhličitého prostredníctvom siete, najmä:

8.

„skladovanie“ je trvalé alebo dočasné skladovanie energie alebo zdrojov energie v nadzemnej alebo podzemnej infraštruktúre, alebo v geologických úložiskách alebo ukladanie oxidu uhličitého v podzemných geologických formáciách;

9.

„podnik“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená podľa súkromného alebo verejného práva, ktorá rozhoduje o investičných projektoch alebo ich realizuje;

10.

„zdroje energie“ sú:

11.

„osobitný orgán“ je orgán, ktorý je na základe akéhokoľvek osobitného právneho aktu Únie pre odvetvie energetiky poverený vypracúvaním a prijímaním viacročných plánov rozvoja sietí a investičných plánov pre energetickú infraštruktúru v celej Únii, ako je Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu („ENTSO-E“) uvedená v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny (5) a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO-G“) uvedená v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (6).

a)

dotknuté členské štáty alebo nimi poverené subjekty už údaje alebo informácie spĺňajúce požiadavky tohto nariadenia Komisii oznámili a uviedli dátum oznámenia a príslušný osobitný právny akt, alebo

b)

osobitný orgán bol poverenývypracovaním viacročného investičného plánu v oblasti energetickej infraštruktúry na úrovni Únie a na tento účel zhromažďuje údaje a informácie spĺňajúce požiadavky tohto nariadenia. V tomto prípade a na účely tohto nariadenia oznamuje všetky príslušné údaje a informácie Komisii osobitný orgán.

a)

objem plánovaných kapacít alebo kapacít vo výstavbe;

b)

druh a hlavné charakteristiky plánovanej infraštruktúry alebo kapacít, alebo infraštruktúry, alebo kapacít vo výstavbe prípadne vrátane miesta v prípade projektov cezhraničného prenosu;

c)

pravdepodobný rok uvedenia do prevádzky;

d)

druh použitých zdrojov energie;

e)

zariadenia schopné reagovať na krízy v oblasti bezpečnosti dodávok, ako je vybavenie umožňujúce spätný tok alebo prechod na iné palivo, a

f)

vybavenie systémami na zachytávanie uhlíka alebo mechanizmami na dodatočné vybavenie systémami na zachytávanie a ukladanie uhlíka.

a)

charakter a kapacita príslušnej infraštruktúry a

b)

pravdepodobný rok vyradenia z prevádzky.

a)

zistenie možnej budúcej nerovnováhy medzi ponukou energie a dopytom po nej, ktorá je významná z hľadiska energetickej politiky Únie;

b)

zistenie prekážok pri investíciách a podporu najlepších postupov na ich odstraňovanie a

c)

zvýšenie transparentnosti pre účastníkov trhu, aj potenciálnych.