14.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 329/3

(1)

Nadmerné a neobozretné riskovanie v bankovom sektore viedlo k zlyhaniu jednotlivých finančných inštitúcií a k systémovým problémom v členských štátoch, ako aj vo svete. Hoci príčiny takéhoto riskovania sú početné a zložité, orgány dohľadu a regulačné orgány vrátane skupiny G-20 a Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) sa zhodli na tom, že k nemu prispeli aj nevhodné štruktúry odmeňovania v niektorých finančných inštitúciách. Politiky odmeňovania, ktoré nabádajú k podstupovaniu rizík presahujúcich všeobecnú mieru rizika tolerovanú inštitúciou, môžu narušiť správne a účinné riadenie rizík a môžu vyvolať nadmerné rizikové správanie. Mimoriadne dôležité sú preto medzinárodne dohodnuté a schválené zásady Rady pre finančnú stabilitu (ďalej len „zásady Rady pre finančnú stabilitu“) týkajúce sa správnych postupov odmeňovania.

(2)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (4) sa vyžaduje, aby mali úverové inštitúcie zavedené opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy na riadenie rizík, ktorým sú vystavené. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (5) sa tieto požiadavky uplatňujú na investičné spoločnosti v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (6). V smernici 2006/48/ES sa vyžaduje, aby príslušné orgány preskúmali tieto opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy a určili, či vlastné zdroje, ktoré majú príslušné úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, zaručujú správne riadenie a krytie rizík, ktorým sú alebo ktorým by mohli byť tieto inštitúcie alebo spoločnosti vystavené. Voči bankovým skupinám sa tento dohľad vykonáva na konsolidovanom základe a zahŕňa finančné holdingové spoločnosti a pridružené finančné inštitúcie vo všetkých jurisdikciách.

(3)

S cieľom riešiť prípadný škodlivý vplyv zle navrhnutých štruktúr odmeňovania na kvalitu riadenia rizík a kontrolu rizikového správania jednotlivcov by sa mali požiadavky smernice 2006/48/ES doplniť o výslovnú povinnosť úverových inštitúcií a investičných spoločností zaviesť a udržiavať v prípade kategórií pracovníkov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na ich rizikový profil, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizík. Tieto kategórie pracovníkov by mali zahŕňať aspoň vrcholový manažment, pracovníkov zodpovedných za podstupovanie rizík, pracovníkov s kontrolnými funkciami a všetkých zamestnancov, ktorí na základe celkovej odmeny vrátane dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia patria do rovnakej príjmovej skupiny ako vrcholový manažment a pracovníci zodpovední za podstupovanie rizík.

(4)

Keďže nadmerné a neobozretné riskovanie môže narušiť finančné zdravie úverových inštitúcií alebo investičných spoločností a destabilizovať bankový systém, je dôležité, aby sa nová povinnosť v oblasti politík a postupov odmeňovania uplatňovala konzistentným spôsobom a aby sa týkala všetkých aspektov odmeňovania vrátane miezd, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia a akýchkoľvek podobných výhod. V tejto súvislosti by mali dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia znamenať dobrovoľné platby, ktoré úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť poskytuje zamestnancovi na individuálnom základe a ktoré sú splatné vzhľadom na odchod do dôchodku alebo v očakávaní odchodu do dôchodku a ktoré možno začleniť do pohyblivej zložky odmeňovania. Z uvedeného dôvodu je vhodné vymedziť jasné zásady správneho odmeňovania s cieľom zabezpečiť, aby štruktúra odmeňovania nenabádala k nadmernému riskovaniu jednotlivcov ani morálnemu riziku a aby bola v súlade s ochotou úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti podstupovať riziká, jej hodnotami a dlhodobými záujmami. Odmeňovanie by malo byť v súlade s úlohou finančného sektora ako mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa finančné zdroje v hospodárstve vyčleňujú efektívnym spôsobom. Tieto zásady by mali osobitne zabezpečiť, aby návrh politík pohyblivého odmeňovania zaisťoval, aby boli stimuly v súlade s dlhodobými záujmami úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti a aby platobné metódy posilnili jej kapitálovú základňu. Výkonnostné zložky odmeňovania by mali takisto prispieť k posilneniu spravodlivosti v rámci štruktúr odmeňovania úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Tieto zásady by mali zohľadniť to, že úverové inštitúcie a investičné spoločnosti môžu tieto ustanovenia uplatňovať rôznym spôsobom v závislosti od svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, a najmä že dodržiavanie všetkých zásad nemusí byť primerané pre investičné spoločnosti uvedené v článku 20 ods. 2 a 3 smernice 2006/49/ES. S cieľom zabezpečiť, aby sa koncepcia politík odmeňovania začlenila do riadenia rizík úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, riadiaci orgán v rámci svojej funkcie dohľadu v každej úverovej inštitúcii alebo investičnej spoločnosti by mal prijať a pravidelne preskúmať zásady, ktoré sa majú uplatňovať. V tomto kontexte by riadiaci orgán v rámci svojej funkcie dohľadu mohol byť, ak je to možné a v súlade s vnútroštátnym právom obchodných spoločností, považovaný za dozornú radu.

(5)

Od úverových inštitúcií a investičných spoločností, ktoré sú významné z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, by sa malo požadovať, aby vytvorili výbor pre odmeňovanie, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou ich riadiacej štruktúry a organizácie.

(6)

Komisia by mala do 1. apríla 2013 preskúmať zásady politiky odmeňovania s osobitným zreteľom na ich efektívnosť, vykonávanie a presadzovanie a zohľadniť pritom medzinárodný vývoj vrátane akýchkoľvek ďalších návrhov Rady pre finančnú stabilitu a vykonávanie zásad Rady pre finančnú stabilitu v ostatných jurisdikciách vrátane prepojenia medzi koncepciou pohyblivého odmeňovania a nadmerným riskovaním.

(7)

Cieľom politiky odmeňovania by malo byť zosúladenie osobných cieľov pracovníkov s dlhodobými záujmami príslušnej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Posudzovanie výkonnostných zložiek odmeňovania by sa malo zakladať na dlhodobejšom výkone a mali by sa v ňom zohľadňovať neuzavreté riziká spojené s týmto výkonom. Posudzovanie výkonu by malo byť stanovené vo viacročnom rámci najmenej troch až piatich rokov, aby sa zaistilo, že proces posudzovania bude založený na dlhodobejšom výkone a že skutočné vyplácanie výkonnostných zložiek odmeňovania sa rozloží na celý hospodársky cyklus úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. V záujme ďalšieho zladenia stimulov by podstatná časť pohyblivého odmeňovania všetkých pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú tieto požiadavky, mala pozostávať z akcií, nástrojov úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, ktoré súvisia s akciami, a to v závislosti od právnej štruktúry dotknutej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, alebo v prípade nekótovanej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti z iných rovnocenných bezhotovostných nástrojov a tam, kde je to vhodné, i z ďalších dlhodobých finančných nástrojov, ktoré primerane odrážajú kreditnú kvalitu úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Malo by byť možné, aby tieto nástroje zahŕňali kapitálový nástroj, ktorý sa v prípade vážnych finančných problémov inštitúcie zmení na akcie alebo sa inak odpíše. V prípade, že dotknutá úverová inštitúcia nevydá dlhodobé finančné nástroje, by malo byť dovolené vydávať túto podstatnú časť pohyblivého odmeňovania v akciách a nástrojoch, ktorú súvisia s akciami, a iných rovnocenných bezhotovostných nástrojoch. Členské štáty alebo ich príslušné orgány by mali mať možnosť uložiť obmedzenia typov a foriem týchto nástrojov alebo prípadne zakázať určité nástroje.

(8)

Na minimalizovanie stimulov na nadmerné riskovanie by pohyblivé odmeňovanie malo byť vyváženou časťou celkovej odmeny. Je nevyhnutné, aby pevná mzda zamestnanca predstavovala dostatočne veľkú časť jeho celkovej odmeny, aby sa umožnilo fungovanie plne flexibilnej politiky pohyblivého odmeňovania vrátane možnosti nevyplácať žiadne pohyblivé odmeny. S cieľom zabezpečiť súlad postupov odmeňovania v rámci celého sektoru je vhodné konkretizovať určité jednoznačné požiadavky. Zaručené pohyblivé odmeňovanie nie je v súlade so správnym riadením rizík ani so zásadou odmeňovania podľa výkonu a malo by sa vo všeobecnosti zakázať.

(9)

Významná časť pohyblivej zložky odmeňovania, t. j. 40 až 60 %, by sa mala na primeraný čas odložiť. Táto časť by mala výrazne rásť v závislosti od služobného veku alebo miery zodpovednosti odmeňovanej osoby. Navyše by významná časť pohyblivej zložky odmeňovania mala pozostávať z akcií, nástrojov úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti súvisiacich s akciami, a to v závislosti od právnej štruktúry dotknutej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, alebo v prípade nekótovanej úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti z iných rovnocenných bezhotovostných nástrojov a tam, kde je to vhodné, z ďalších dlhodobých finančných nástrojov, ktoré primeraným spôsobom odrážajú kreditnú kvalitu úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. V tomto kontexte je mimoriadne dôležité uplatňovanie zásady proporcionality, pretože v kontexte malých úverových inštitúcií a investičných spoločností nemusí byť uplatňovanie týchto požiadaviek vždy vhodné. Vzhľadom na obmedzenia, ktoré limitujú výšku pohyblivej odmeny splatnej v hotovosti a splatnej vopred by sa výška pohyblivej odmeny, ktorú možno vyplatiť v hotovosti alebo prostredníctvom hotovostného ekvivalentu a ktorá nepodlieha odkladu, mala obmedziť v záujme ďalšieho zosúladenia osobných cieľov pracovníkov s dlhodobým záujmom úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti.

(10)

Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti by mali zabezpečiť, aby celková výška pohyblivej odmeny neobmedzovala ich schopnosť posilniť svoju kapitálovú základňu. Rozsah, v akom je potrebné budovať kapitál, by mal závisieť od súčasnej kapitálovej pozície úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. V tomto kontexte by príslušné orgány členských štátov mali byť oprávnené obmedziť pohyblivé odmeňovanie, okrem iného aj ako percento z celkových čistých príjmov, ak nie je v súlade s udržiavaním zdravej kapitálovej základne.

(11)

Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti by mali od svojich pracovníkov vyžadovať, aby sa zaviazali nepoužívať osobné zaisťovacie stratégie alebo poistenie, ktorými by mohli ohroziť výsledky zosúladenia rizika zakotveného v ich systémoch odmeňovania.

(12)

Pokiaľ ide o subjekty, ktoré požívajú výhody z výnimočnej vládnej intervencie, prioritami by malo byť vybudovanie ich kapitálovej základne a zabezpečenie obnovy pomoci poskytnutej platcom daní. Akékoľvek platby pohyblivého odmeňovania by mali zohľadňovať tieto priority.

(13)

Zásady týkajúce sa správnych politík odmeňovania, ktoré sa uvádzajú v odporúčaní Komisie z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (7), sú v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici a dopĺňajú ich.

(14)

Ustanovenia o odmeňovaní by sa mali uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté plné uplatňovanie základných práv zaručených zmluvami, najmä článok 153 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), všeobecné zásady vnútroštátneho zmluvného a pracovného práva, právne predpisy týkajúce sa práv a účasti akcionárov a všeobecných povinností správnych a dozorných orgánov dotknutej inštitúcie, ako aj prípadných práv sociálnych partnerov na uzatváranie a presadzovanie kolektívnych dohôd, v súlade s vnútroštátnym právom a zvykmi.

(15)

S cieľom zabezpečiť rýchle a účinné presadzovanie by príslušné orgány mali mať aj právomoc ukladať alebo uplatňovať sankcie finančného alebo nefinančného charakteru alebo iné opatrenia za porušenie požiadaviek smernice 2006/48/ES vrátane požiadavky zaviesť také politiky odmeňovania, ktoré sú v súlade so správnym a účinným riadením rizík. Tieto opatrenia a sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a rovnaké podmienky pre všetkých by Komisia mala na súhrnnom základe a so zreteľom na konzistentnosť v rámci Únie preskúmať prijatie a uplatňovanie týchto opatrení a sankcií členskými štátmi.

(16)

S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad rizikami, ktoré predstavujú nevhodné štruktúry odmeňovania, by sa mali politiky a postupy odmeňovania prijaté úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami začleniť do rozsahu preverovania orgánom dohľadu podľa smernice 2006/48/ES. Orgány dohľadu by mali počas tohto preverovania posúdiť, či je pravdepodobné, že tieto politiky a postupy budú nabádať k nadmernému riskovaniu príslušných pracovníkov. Navyše by CEBS mal zabezpečiť existenciu usmernení na hodnotenie vhodnosti osôb, ktoré v skutočnosti riadia podnikanie úverovej inštitúcie.

(17)

V Zelenej knihe Komisie z 2. júna 2010 o správe a riadení finančných inštitúcií a politikách odmeňovania sa identifikuje celý rad neúspechov v oblasti správy a riadenia v úverových inštitúciách a investičných spoločnostiach, ktoré by sa mali riešiť. Spomedzi stanovených riešení Komisia odkazuje na potrebu výrazného posilnenia požiadaviek týkajúcich sa osôb, ktoré v skutočnosti riadia podnikanie úverovej inštitúcie, ktoré by mali mať dostatočne dobrú povesť a primerané skúsenosti a ktoré by sa posudzovali podľa toho, či sú vhodné vykonávať odbornú činnosť. V zelenej knihe sa takisto zdôrazňuje potreba zlepšiť zapojenie akcionárov do schvaľovania politík odmeňovania. Európsky parlament a Rada berú na vedomie zámer Komisie predložiť v prípade potreby v rámci nadväzných opatrení legislatívne návrhy k týmto otázkam.

(18)

S cieľom ešte viac podporiť transparentnosť, pokiaľ ide o postupy odmeňovania úverových inštitúcií a investičných spoločností, príslušné orgány členských štátov by mali zhromažďovať informácie o odmeňovaní, aby mohli porovnať trendy v oblasti odmeňovania v súlade s kategóriami kvantitatívnych informácií, ktoré sú úverové inštitúcie a investičné spoločnosti povinné zverejniť na základe tejto smernice. Príslušné orgány by mali tieto informácie poskytnúť CEBS, aby mu umožnili uskutočniť podobné hodnotenia na úrovni Únie.

(19)

S cieľom podporiť zbližovanie postupov dohľadu pri posudzovaní politík a postupov odmeňovania a uľahčiť zhromažďovanie informácií a jednotné vykonávanie zásad odmeňovania v bankovom sektore by mal CEBS vypracovať usmernenia pre správne politiky odmeňovania v bankovom sektore. Na vypracovaní týchto usmernení by sa mal podieľať aj Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov, keďže sa tieto usmernenia uplatňujú aj na politiky odmeňovania osôb, ktoré sa zúčastňujú na poskytovaní investičných služieb a vykonávaní investičných činností úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami v zmysle smernice 2004/39/ES. CEBS by mal uskutočňovať otvorené verejné konzultácie o technických normách a analyzovať potenciálne súvisiace náklady a prínosy. Komisia by mala mať možnosť navrhnúť právne predpisy, ktorými poverí európsky orgán dohľadu, ktorý sa zaoberá bankovými otázkami, a pokiaľ je to vhodné, európsky orgán dohľadu, ktorý sa zaoberá trhovými otázkami a cennými papiermi, ako je stanovené v súlade s Larosièrovým procesom o finančnom dohľade, vypracovaním návrhu technických regulačných a vykonávacích noriem na uľahčenie zhromažďovania informácií a jednotné vykonávanie zásad odmeňovania v bankovom sektore, ktoré ma prijať Komisia.

(20)

Keďže zle navrhnuté politiky odmeňovania a motivačné schémy môžu do neprijateľnej miery zvýšiť riziká, ktorým sú úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vystavené, mali by sa podniknúť okamžité kroky na nápravu a v prípade potreby prijať primerané nápravné opatrenia. V nadväznosti na to je vhodné zabezpečiť, aby príslušné orgány mali právomoci ukladať príslušným subjektom kvalitatívne alebo kvantitatívne opatrenia, ktoré sú navrhnuté na riešenie problémov, ktoré sa zistili v súvislosti s politikami odmeňovania v rámci procesu preverovania orgánom dohľadu (pilier 2). Kvalitatívne opatrenia, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii, zahŕňajú požiadavku, aby úverové inštitúcie a investičné spoločnosti obmedzili riziko spojené so svojou činnosťou, produktmi alebo systémami vrátane zavedenia zmien ich štruktúr odmeňovania alebo zmrazenia pohyblivých zložiek odmeňovania, pokiaľ nie sú v súlade s účinným riadením rizík. Kvantitatívne opatrenia zahŕňajú aj požiadavku na držbu dodatkových vlastných zdrojov.

(21)

Pre správne politiky odmeňovania majú kľúčový význam vhodné štruktúry riadenia, transparentnosť a postupy zverejňovania. S cieľom zabezpečiť, aby štruktúry odmeňovania a súvisiace riziká boli pre trh dostatočne transparentné, by úverové inštitúcie a investičné spoločnosti mali zverejňovať podrobné informácie o svojich politikách a postupoch odmeňovania a z dôvodu zachovania dôvernosti aj súhrnné sumy v súvislosti s tými pracovníkmi, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Tieto informácie by mali mať k dispozícii všetky zúčastnené strany (akcionári, zamestnanci a široká verejnosť). Táto povinnosť by sa však mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8).

(22)

S cieľom zaručiť plnú účinnosť ustanovení o odmeňovaní uvedených v tejto smernici a zamedziť akémukoľvek diskriminačnému účinku pri ich uplatňovaní by sa tieto ustanovenia mali uplatňovať na odmeny splatné na základe zmlúv uzatvorených pred dátumom ich skutočného vykonávania v každom členskom štáte a ktoré sú pridelené alebo vyplatené po tomto dátume. Navyše v záujme zaistenia cieľov stanovených v tejto smernici, najmä účinného riadenia rizík, pokiaľ ide o obdobia, ktoré sa stále vyznačujú vysokou mierou finančnej nestability, a s cieľom zamedziť akýmkoľvek rizikám obchádzania ustanovení o odmeňovaní uvedených v tejto smernici počas obdobia pred ich vykonávaním, je potrebné uplatňovať tieto ustanovenia na odmeny pridelené, ale doteraz nevyplatené, pred dátumom skutočného vykonávania v každom členskom štáte v prípade služieb poskytovaných v roku 2010.

(23)

Preverovanie rizík, ktorým by úverové inštitúcie mohli byť vystavené, by malo vyústiť do účinných opatrení v oblasti dohľadu. Je preto nevyhnutné, aby sa dosiahlo lepšie zblíženie s cieľom podporiť spoločné rozhodovanie orgánov dohľadu a zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže v rámci Únie.

(24)

V zmysle smernice 2006/48/ES sa od úverových inštitúcií investujúcich do resekuritizácií vyžaduje, aby uplatnili náležitú starostlivosť aj voči podkladovým sekuritizáciám a nesekuritizačným expozíciám, ktoré sú konečným podkladom resekuritizácií. Úverové inštitúcie by mali posúdiť, či expozície v kontexte programov aktívami zaistených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov predstavujú resekuritizačné expozície vrátane expozícií v kontexte programov, pri ktorých sa nadobúdajú nadriadené tranže samostatných skupín celých úverov, pričom ani jeden z týchto úverov nie je sekuritizačnou alebo resekuritizačnou expozíciou a ochranu pred prvou stratou každej investície poskytuje predajca úverov. V tejto situácii by sa nástroj likvidity špecifický pre skupinu vo všeobecnosti nemal považovať za resekuritizačnú expozíciu, pretože táto predstavuje tranžu samostatnej skupiny aktív (to znamená uplatniteľnú skupinu celých úverov), ktorá neobsahuje žiadnu sekuritizačnú expozíciu. Naproti tomu celoprogramové zvýšenie bonity, ktoré sa vzťahuje len na niektoré straty presahujúce ochranu poskytovanú predávajúcim na rozličné skupiny, by vo všeobecnosti znamenalo, že sa do tranží rozdeľuje riziko skupiny viacnásobných aktív obsahujúcich minimálne jednu sekuritizačnú expozíciu, a predstavovalo by preto resekuritizačnú expozíciu. Napriek tomu, ak sa celý takýto program financuje výlučne z jednej kategórie obchodovateľných cenných papierov a ak celoprogramové zvýšenie bonity nepredstavuje resekuritizáciu alebo obchodovateľné cenné papiere sú v plnom rozsahu podporované úverovou inštitúciou, ktorá je sponzorom, čo znamená, že namiesto podkladových skupín alebo aktív je riziku zlyhania sponzora v skutočnosti vystavený investor obchodovateľných cenných papierov, potom by sa tento obchodovateľný cenný papier vo všeobecnosti nemal považovať za resekuritizačnú expozíciu.

(25)

Ustanovenia o obozretnom oceňovaní v smernici 2006/49/ES by sa mali uplatňovať na všetky nástroje oceňované v reálnej cene, či už v obchodnej knihe alebo v neobchodnej knihe inštitúcií. Malo by sa objasniť, že v prípadoch, v ktorých by uplatnenie obozretného oceňovania malo viesť k nižšej hodnote, ako je skutočne uznaná hodnota evidovaná v účtovníctve, by sa absolútna hodnota rozdielu mala odpočítať od vlastných zdrojov.

(26)

Inštitúcie by mali mať možnosť voľby, či na sekuritizačné pozície, ktorým bola priradená riziková váha 1 250 % podľa tejto smernice, uplatnia kapitálovú požiadavku alebo ich odpočítajú od vlastných zdrojov, a to bez ohľadu na to, či sú tieto pozície súčasťou obchodnej alebo neobchodnej knihy.

(27)

Kapitálové požiadavky na vysporiadanie rizík by sa mali uplatňovať aj na neobchodnú knihu.

(28)

Inštitúcie, ktoré sú originátormi alebo sponzormi, by nemali mať možnosť obísť zákaz implicitnej podpory využitím svojich obchodných kníh na poskytnutie takejto podpory.

(29)

Bez toho, aby bolo dotknuté zverejňovanie informácií, ktoré sa výslovne požaduje v tejto smernici, by cieľom požiadaviek na zverejnenie malo byť poskytnutie presných a úplných informácií účastníkom trhu o rizikovom profile jednotlivých inštitúcií. Od inštitúcií by sa preto malo požadovať, aby zverejnili dodatočné informácie, ktoré nie sú výslovne uvedené v tejto smernici, pokiaľ je takéto zverejnenie nutné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(30)

S cieľom zabezpečiť koherentné vykonávanie smernice 2006/48/ES v celej Únii Komisia a CEBS zriadili v roku 2006 pracovnú skupinu (skupina na transpozíciu smernice o kapitálových požiadavkách) a poverili ju úlohou prediskutovať a vyriešiť otázky týkajúce sa vykonávania uvedenej smernice. Podľa tejto pracovnej skupiny si určité technické ustanovenia smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES vyžadujú ďalšie spresnenie. Tieto ustanovenia by sa preto mali spresniť.

(31)

Pokiaľ externý rating sekuritizačnej pozície zohľadňuje účinok úverového zabezpečenia poskytovaného samotnou investičnou spoločnosťou, inštitúcia by nemala mať možnosť využiť vo svoj prospech nižšiu rizikovú váhu vyplývajúcu z tohto zabezpečenia. Nemalo by to viesť k odpočítaniu sekuritizácií od kapitálu, ak existujú iné spôsoby váženia rizika v súlade s aktuálnym rizikom pozície, ktoré neberú do úvahy takéto úverové zabezpečenie.

(32)

V oblasti sekuritizácií by sa mali výrazne sprísniť požiadavky kladené na inštitúcie v súvislosti so zverejňovaním informácií. Mali by zohľadňovať aj riziká sekuritizačných pozícií v obchodných knihách. Okrem toho s cieľom zabezpečiť primeranú transparentnosť, pokiaľ ide o povahu sekuritizačných činností inštitúcie, mali by zverejňované údaje odrážať rozsah, v akom inštitúcia sponzoruje účelové jednotky zaoberajúce sa sekuritizáciou, a zapojenie určitých pridružených subjektov, keďže úzko prepojené strany môžu predstavovať pre dotknutú inštitúciu trvalé riziká.

(33)

Kapitálové požiadavky na špecifické riziká sekuritizačných pozícií by sa mali zosúladiť s kapitálovými požiadavkami v bankovej knihe, ktoré požadujú diferencovanejšie a na rizikovo citlivejšie zaobchádzanie so sekuritizačnými pozíciami.

(34)

Vzhľadom na ich slabú výkonnosť pozorovanú v nedávnej minulosti by sa mali posilniť kritériá interných modelov na výpočet kapitálových požiadaviek na trhové riziko. Predovšetkým by sa malo doplniť ich zachytávanie rizík v súvislosti s kreditnými rizikami v obchodnej knihe. Kapitálové požiadavky by okrem toho mali zahŕňať prvok prispôsobený stresovým podmienkam, aby sa posilnili kapitálové požiadavky vzhľadom na zhoršujúce sa trhové podmienky a aby sa obmedzila potenciálna procyklickosť. Inštitúcie by mali tiež vykonávať reverzné stresové testy na posúdenie toho, ktoré scenáre by mohli ohroziť životaschopnosť inštitúcie, okrem prípadov, ak sú schopné preukázať, že takýto test nie je nutný. Vzhľadom na nedávne mimoriadne ťažkosti pri zaobchádzaní so sekuritizačnými pozíciami za použitia prístupov vychádzajúcich z interných modelov, by sa mali obmedziť možnosti inštitúcií modelovať sekuritizačné riziká v obchodných knihách a malo by sa automaticky vyžadovať používanie štandardizovaných kapitálových požiadaviek pre sekuritizačné pozície v obchodnej knihe.

(35)

Touto smernicou sa stanovujú obmedzené výnimky pre určité korelačné obchodné aktivity, v súlade s ktorými môže orgán dohľadu inštitúcii povoliť vypočítať kapitálovú požiadavku na krytie celkového rizika za predpokladu, že budú dodržané prísne minimálne požiadavky. V takýchto prípadoch by sa malo od inštitúcie požadovať, aby tieto činnosti podrobila kapitálovej požiadavke zodpovedajúcej vyššej kapitálovej požiadavke podľa tohto interne vyvinutého prístupu a 8 % kapitálovej požiadavke pre osobitné riziko podľa štandardizovanej metódy merania. Nemalo by sa požadovať, aby sa tieto expozície podrobili kapitálovým požiadavkám na dodatočné riziko, ale mali by sa zahrnúť do meraní hodnoty v riziku a meraní stresovej hodnoty v riziku.

(36)

V článku 152 smernice 2006/48/ES sa stanovuje požiadavka, aby určité úverové inštitúcie mali vlastné zdroje, ktoré sú minimálne rovnaké ako určité špecifikované minimálne hodnoty počas troch dvanásťmesačných období medzi 31. decembrom 2006 a 31. decembrom 2009. Vzhľadom na súčasnú situáciu v bankovom sektore a predĺženie trvania prechodných opatrení týkajúcich sa minimálneho kapitálu, ktoré prijal Bazilejský výbor pre bankový dohľad, je vhodné obnoviť túto požiadavku na obmedzené obdobie do 31. decembra 2011.

(37)

Aby sa počas prechodného obdobia úverové inštitúcie vzhľadom na neprimerané a neúmerné vykonávacie náklady neodradili od prechodu na prístup interných ratingov (ďalej len „IRB prístup“) alebo pokročilé prístupy merania používané na výpočet kapitálových požiadaviek, malo by byť možné umožniť úverovým inštitúciám, ktoré prejdú na prístup IRB alebo pokročilé prístupy merania od 1. januára 2010 a ktoré predtým vypočítavali svoje kapitálové požiadavky podľa iných menej sofistikovaných prístupov, aby so súhlasom orgánu dohľadu využívali menej sofistikované prístupy ako základ pre výpočet prechodnej minimálnej úrovne. Príslušné orgány by mali svoje trhy podrobne monitorovať a zabezpečovať rovnaké podmienky v rámci všetkých svojich trhov a trhových segmentov a zabraňovať deformáciám na vnútornom trhu.

(38)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (9) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Únie vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(39)

Ustanovenia tejto smernice sú krokmi reformného procesu v reakcii na finančnú krízu. V súlade so závermi skupiny G-20, Rady pre finančnú stabilitu a Bazilejského výboru pre bankový dohľad môžu byť nevyhnutné ďalšie reformy vrátane potreby vytvoriť proticyklické rezervy, dynamickej tvorby opravných položiek, metódy výpočtu kapitálových požiadaviek v smernici 2006/48/ES a doplnkových opatrení týkajúcich sa požiadaviek súvisiacich s rizikom pre úverové inštitúcie s cieľom prispieť k tomu, aby sa obmedzilo vytváranie efektu zadlžovania v bankovom systéme. V záujme zabezpečenia primeranej demokratickej kontroly by mali byť do tohto procesu včas a účinne zapojení Európsky parlament a Rada.

(40)

Komisia by mala preskúmať uplatňovanie smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES s cieľom zabezpečiť spravodlivé uplatňovanie ich ustanovení, ktoré nevyvolá diskrimináciu medzi úverovými inštitúciami na základe ich právnej štruktúry alebo modelu vlastníctva.

(41)

Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o technické úpravy smernice 2006/48/ES na spresnenie vymedzenia pojmov na zabezpečenie jednotného uplatňovania uvedenej smernice alebo na zohľadnenie vývoja na finančných trhoch; na zosúladenie terminológie a rámcového vymedzenia pojmov v súlade s následným príslušnými aktmi; na rozšírenie obsahu zoznamu alebo prispôsobenia terminológie zoznamu činností podliehajúcich vzájomnému uznávaniu podľa uvedenej smernice s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch; na úpravu oblastí, v ktorých sa vyžaduje od príslušných orgánov, aby si vymieňali informácie; na úpravu ustanovení uvedenej smernice o vlastných fondoch s cieľom zohľadniť vývoj účtovných štandardov alebo právnych predpisov Únie alebo s ohľadom na konvergenciu postupov dohľadu; na rozšírenie zoznamov tried expozícií na účely štandardizovaného prístupu alebo IRB prístupu s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch; na úpravu určitých hodnôt relevantných pre tieto triedy expozície s cieľom zohľadniť účinky inflácie; na úpravu zoznamu a klasifikácie podsúvahových položiek a na úpravu osobitných ustanovení a technických kritérií pre zaobchádzane s kreditným rizikom zmluvnej strany, pre organizáciu a zaobchádzanie s rizikom, pre štandardizovaný prístup a IRB prístup, pre zmierňovanie kreditného rizika, sekuritizáciu, operačné riziko, pre preskúmanie a hodnotenie príslušnými orgánmi a zverejňovanie, aby sa zohľadnil vývoj na finančných trhoch alebo účtovných štandardov alebo právnych predpisov Únie, alebo so zreteľom na konvergenciu postupov dohľadu. Komisia by mala byť tiež splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ vo vzťahu k opatreniam na špecifikáciu veľkosti náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier príslušných na účely preskúmania a hodnotenia príslušnými orgánmi podľa smernice 2006/48/ES úrokového rizika vyplývajúceho z neobchodných činností; na predpísanie prechodného zníženia minimálnej úrovne vlastných zdrojov alebo rizikových váh stanovených podľa uvedenej smernice s cieľom zohľadniť špecifické okolnosti; na spresnenie výnimiek určitých expozícií z uplatňovania ustanovení uvedenej smernice o veľkej majetkovej angažovanosti; a na úpravu kritérií pre posúdenie vykonávané orgánmi dohľadu podľa uvedenej smernice týkajúce sa vhodnosti navrhovaného nadobúdateľa pre úverovú inštitúciu a finančného zdravia akéhokoľvek navrhnutého nadobudnutia.

(42)

Komisia by mala byť tiež splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ vo vzťahu k technickým úpravám smernice 2006/49/ES na spresnenie vymedzenia pojmov na zabezpečenie jednotného uplatňovania uvedenej smernice alebo na zohľadnenie vývoja na finančných trhoch; na úpravu výšky počiatočného imania predpísaného určitými ustanoveniami uvedenej smernice a špecifickej výšky relevantnej na výpočet kapitálových požiadaviek obchodných kníh s cieľom zohľadniť vývoj v hospodárskej a menovej oblasti; na úpravu kategórií investičných spoločností oprávnených na určité odchýlky od požadovanej minimálnej úrovne vlastných zdrojov s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch; na vysvetlenie požiadavky, podľa ktorej sa od investičných spoločností vyžaduje, aby mali vlastné zdroje rovnocenné jednej štvrtine svojich fixných režijných nákladov počas predchádzajúceho roka s cieľom zabezpečiť jednotné uplatnenie uvedenej smernice; na zosúladenie terminológie a vymedzenia pojmov s následnými príslušnými aktmi; na úpravu technických ustanovení uvedenej smernice týkajúcich sa výpočtu kapitálových požiadaviek pre rôzne triedy rizika a veľkú majetkovú angažovanosť, použitia interných modelov na výpočet kapitálových požiadaviek a obchodovania, aby sa zohľadnil vývoj na finančných trhoch alebo v meraní rizika prípadne vývoj účtovných štandardov alebo právnych predpisov Únie alebo so zreteľom na konvergenciu postupov dohľadu; a zohľadniť výsledok preskúmania rôznych oblastí týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti smernice 2004/39/ES.

(43)

Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť vzniesť voči delegovanému aktu námietku do troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady by malo byť možné toto obdobie predĺžiť o tri mesiace. Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť informovať ostatné inštitúcie o svojom zámere nevzniesť námietku. Takéto skoré schválenie delegovaných aktov je osobitne vhodné, keď treba splniť lehoty, napríklad ak v základnom akte existujú pre Komisiu harmonogramy na prijatie delegovaných aktov.

(44)

Vo vyhlásení 39 k článku 290 ZFEÚ, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, podpísanom 13. decembra 2007, konferencia vzala na vedomie zámer Komisie naďalej konzultovať s odborníkmi, ktorých vymenovali členské štáty, pri vypracovávaní návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb v súlade so zaužívanou praxou.

(45)

Keďže ciele tejto smernice, a to požiadavky, aby úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vytvorili politiky odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizika, a aby prispôsobili určité kapitálové požiadavky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(46)

Smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

2.

V článku 11 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Výbor európskych orgánov bankového dohľadu zabezpečí existenciu usmernení na posúdenie vhodnosti osôb, ktoré v skutočnosti riadia podnikanie úverovej inštitúcie.“

3.

Článok 22 sa mení a dopĺňa takto:

4.

V článku 54 sa dopĺňa tento odsek:

„Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali na účely prvého odseku právomoc ukladať alebo uplatňovať sankcie finančného a nefinančného charakteru alebo iné opatrenia. Tieto sankcie alebo opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.“

5.

V článku 57 prvý odsek sa písmeno r) nahrádza takto:

6.

V článku 64 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Úverové inštitúcie uplatňujú pri výpočte výšky vlastných zdrojov požiadavky uvedené v časti B prílohy VII k smernici 2006/49/ES na všetky svoje aktíva oceňované reálnou cenou a z celkovej sumy položiek v písmenách a) až ca) mínus i) až k) článku 57 odpočítajú sumu akýchkoľvek potrebných dodatočných úprav ocenenia. Výbor európskych orgánov bankového dohľadu vypracuje usmernenia pre konkrétne aspekty uplatňovania tohto ustanovenia.“

7.

V článku 66 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Polovica súčtu položiek v písmenách l) až r) článku 57 sa odpočíta od súčtu položiek v písmenách a) až ca) mínus i) až k) uvedeného článku a polovica sa odpočíta od súčtu položiek v písmenách d) až h) uvedeného článku po uplatnení limitov stanovených v odseku 1 tohto článku. Pokiaľ polovica súčtu položiek v písmenách l) až r) presiahne súčet položiek v písmenách d) až h) článku 57, presahujúca čiastka sa odpočíta od súčtu položiek v písmenách a) až ca) mínus i) až k) uvedeného článku.

Položky uvedené v písmene r) článku 57 sa neodpočítajú, ak sa na účely článku 75 zahrnuli do výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií, ako sa stanovuje v tejto smernici, alebo do výpočtu kapitálových požiadaviek, ako sa stanovuje v prílohe I alebo V k smernici 2006/49/ES.“

8.

V článku 75 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

9.

V článku 101 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Úverová inštitúcia, ktorá je sponzorom, alebo úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, a ktorá s ohľadom na sekuritizáciu využila pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií článok 95 alebo predala nástroje zo svojej obchodnej knihy účelovej jednotke zaoberajúcej sa sekuritizáciou tak, že sa už ďalej od nej nevyžaduje, aby na riziká spojené s týmito nástrojmi držala vlastné zdroje, neposkytne na účely zníženia potenciálnych alebo skutočných strát investorov podporu sekuritizácii nad rámec svojich zmluvných povinností.“

10.

Článok 136 sa mení a dopĺňa takto:

11.

V článku 145 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Úverové inštitúcie prijmú formálny postup na dosiahnutie súladu s požiadavkami na zverejňovanie informácií stanovenými v odsekoch 1 a 2 a zavedú postupy hodnotenia primeranosti ich zverejňovania vrátane ich overovania a periodickosti. Úverové inštitúcie zavedú aj postupy na posúdenie toho, či zverejňované údaje poskytujú účastníkom trhu úplné informácie o ich rizikovom profile.

Pokiaľ toto zverejňovanie údajov neposkytuje účastníkom trhu úplné informácie o rizikovom profile, úverové inštitúcie zverejnia informácie, ktoré sú potrebné popri informáciách požadovaných v súlade s odsekom 1. Avšak povinné sú zverejňovať iba tie informácie, ktoré sú dôležité a nie sú interné alebo dôverné v súlade s technickými kritériami stanovenými v prílohe XII časť 1.“

12.

Názov hlavy VI sa nahrádza takto:

„DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI“.

13.

Článok 150 sa mení a dopĺňa takto:

14.

V článku 151 sa odseky 2 a 3 vypúšťajú.

15.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 151a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 150 ods. 1 a článku 150 ods. 2 druhý pododsek, prvá veta sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od15. decembra 2010. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 151b neodvolajú.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 151b a 151c.

Článok 151b

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 150 ods. 1 a článku 150 ods. 2 druhý pododsek, prvá veta kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 151c

Námietky voči delegovaným aktom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený. Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 ZFEÚ inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.“

16.

V článku 152 sa vkladajú tieto odseky:

„5a.   Úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 84 až 89, zabezpečia do 31. decembra 2011 vlastné zdroje, ktoré sú vždy vyššie alebo rovnaké ako hodnota uvedená v odseku 5c alebo prípadne v odseku 5d.

5b.   Úverové inštitúcie, ktoré na výpočet svojich kapitálových požiadaviek na operačné riziko používajú pokročilé prístupy merania, ako je uvedené v článku 105, zabezpečia do 31. decembra 2011 vlastné zdroje, ktoré sú vždy vyššie alebo rovnaké ako hodnota uvedená v odseku 5c alebo prípadne odseku 5d.

5c.   Hodnota uvedená v odsekoch 5a a 5b predstavuje 80 % celkovej minimálnej hodnoty vlastných zdrojov, ktoré by úverové inštitúcie mali povinnosť držať podľa článku 4 smernice 93/6/EHS a smernice 2000/12/ES tak, ako sa tieto smernice uplatňovali pred 1. januárom 2007.

5d.   Pokiaľ ide o úverové inštitúcie uvedené v odseku 5e, so súhlasom príslušných orgánov môže hodnota uvedená v odsekoch 5a a 5b predstavovať až 80 % celkovej minimálnej hodnoty vlastných zdrojov, ktoré by tieto úverové inštitúcie mali povinnosť držať podľa ktoréhokoľvek z článkov 78 až 83, 103 alebo 104 a smernice 2006/49/ES tak, ako sa uplatňovali pred 1. januárom 2011.

5e.   Úverová inštitúcia môže uplatňovať odsek 5d, len ak na výpočet svojich kapitálových požiadaviek začala používať prístup IRB alebo pokročilé prístupy merania 1. januára 2010 alebo neskôr.“

17.

V článku 154 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Do 31. decembra 2012 expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené obytnými nehnuteľnosťami a nevyužívajúca záruky ústredných vlád štátov nesmie byť nižšia než 10 %.“

18.

V článku 156 sa za tretí odsek vkladajú tieto odseky:

„Komisia do 1. apríla 2013 preskúma ustanovenia o odmeňovaní vrátane ustanovení uvedených v prílohách V a XII a podá o nich správu, pričom sa zameria najmä na ich účinnosť, vykonávanie a presadzovanie, berúc do úvahy medzinárodný vývoj. Účelom preskúmania je zistiť medzery vyplývajúce z uplatňovania zásady proporcionality na tieto ustanovenia. Komisia predloží svoju správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia s cieľom zabezpečiť súlad a rovnaké podmienky pre všetkých preskúma vykonávanie článku 54 s ohľadom na súlad sankcií a iných opatrení ukladaných a uplatňovaných v celej Únii a v prípade potreby predloží návrhy.

Pravidelným preskúmaním uplatňovania tejto smernice zo strany Komisie sa zabezpečí, aby spôsob, ktorým sa uplatňuje, nevyvolával zreteľnú diskrimináciu medzi úverovými inštitúciami z dôvodu ich právnej štruktúry alebo modelu vlastníctva.

S cieľom zabezpečiť súlad v rámci obozretného prístupu ku kapitálu Komisia preskúma relevantnosť odkazu na nástroje v zmysle článku 66 ods. 1a písm. a) v prílohe V bod 23 písm. o) bod ii), len čo prijme iniciatívu preskúmať vymedzenie pojmu kapitálových nástrojov, ako je stanovené v článkoch 56 až 67.“

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 156a

Do 31. decembra 2011 Komisia preskúma potrebu zmien na zosúladenie prílohy IX k tejto smernici a podá o nich správu, pričom zohľadní medzinárodné dohody o kapitálových požiadavkách úverových inštitúcií na sekuritizačné pozície. Komisia predloží túto správu spolu s akýmikoľvek vhodnými legislatívnymi návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.“

20.

Prílohy sa menia a dopĺňajú tak, ako je stanovené v prílohe I k tejto smernici.

1.

V článku 3 ods. 1 sa v prvom pododseku dopĺňa toto písmeno:

2.

V článku 17 ods. 1 sa v prvom pododseku nahrádza úvodná časť takto:

„Ak inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií na účely prílohy II tejto smernice v súlade s článkami 84 až 89 smernice 2006/48/ES, tak na účely výpočtu stanoveného v prílohe VII časť 1 bod 36 smernice 2006/48/ES platí nasledujúce:“.

3.

V článku 18 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

4.

Názov oddielu 2 kapitoly VIII sa nahrádza takto:

„Delegované akty a vykonávacie právomoci“.

5.

V článku 41 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijímajú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42a a za podmienok stanovených v článkoch 42b a 42c.“

6.

V článku 42 sa odsek 2 vypúšťa.

7.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 42a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 41 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 15. decembra 2010. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 42b neodvolajú.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 42b a 42c.

Článok 42b

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 41 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 42c

Námietky voči delegovaným aktom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený. Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.“

8.

Článok 47 sa nahrádza takto:

„Do 30. decembra 2011 alebo akéhokoľvek skoršieho dátumu stanoveného príslušnými orgánmi na základe okolností jednotlivého prípadu môžu inštitúcie, ktorým bol uznaný model špecifického rizika pred 1. januárom 2007 v súlade s prílohou V bod 1, v prípade tohto uznania uplatňovať prílohu VIII body 4 a 8 smernice 93/6/EHS v znení týchto bodov platnom pred 1. januárom 2007.“

9.

Prílohy sa menia a dopĺňajú tak, ako je stanovené v prílohe II k tejto smernici.

a)

s článkom 1 body 3, 4, 16 a 17 a prílohou I body 1, 2 písm. c), 3 a 5 písm. b) bod iii) do 1. januára 2011; a

b)

s ustanoveniami tejto smernice okrem tých, ktoré sú uvedené v písmene a), do 31. decembra 2011.

i)

odmeny splatné na základe zmlúv uzavretých pred skutočným dátumom vykonávania v každom členskom štáte a pridelených alebo vyplatených po tomto dátume; a

ii)

v prípade služieb poskytovaných v roku 2010 na odmeny, ktoré boli pridelené, ale zatiaľ nevyplatené, pred dátumom skutočného vykonávania v každom členskom štáte.