Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32010L0045

Smernica Rady 2010/45/EÚ z  13. júla 2010 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie

OJ L 189, 22.7.2010, p. 1–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 09 Volume 001 P. 335 - 342

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/45/oj

22.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/1


SMERNICA RADY 2010/45/EÚ

z 13. júla 2010,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) sa ustanovujú podmienky a pravidlá týkajúce sa dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) so zreteľom na faktúry s cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu. V súlade s článkom 237 uvedenej smernice Komisia predložila správu, v ktorej sa zaoberá niektorými problémami týkajúcimi sa elektronickej fakturácie v súvislosti s technologickým vývojom a v ktorej okrem toho uvádza niektoré ďalšie oblasti, v ktorých je potrebné zjednodušiť predpisy týkajúce sa DPH s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Keďže vedené záznamy musia byť dostatočne podrobné na to, aby umožnili členským štátom kontrolovať tovar, ktorý sa dočasne premiestňuje z jedného členského štátu do druhého, je potrebné spresniť, že by mali obsahovať podrobné údaje o oceňovaní tovaru, ktorý sa dočasne premiestňuje medzi členskými štátmi. Premiestnenie tovaru na účely oceňovania do iného členského štátu by sa na účely DPH tiež nemalo považovať za dodanie tovaru.

(3)

Pravidlá týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru v rámci Spoločenstva a pri nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva by sa mali spresniť s cieľom zabezpečiť jednotnosť informácií uvádzaných v súhrnných výkazoch a včasnosť výmeny informácií prostredníctvom týchto výkazov. Okrem toho je vhodné, aby sa dodávanie tovaru z jedného členského štátu do druhého, ktoré prebieha nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac, považovalo za ukončené na konci každého kalendárneho mesiaca.

(4)

S cieľom poskytnúť pomoc malým a stredným podnikom, ktoré majú problémy zaplatiť DPH príslušnému orgánu skôr, ako prijmú platbu od svojich odberateľov, by členské štáty mali mať možnosť povoliť účtovanie DPH prostredníctvom systému uplatňovania dane na základe platieb, ktorý na jednej strane umožní dodávateľovi alebo poskytovateľovi zaplatiť DPH príslušnému orgánu po prijatí platby za dodanie alebo poskytnutie a na druhej strane mu vytvorí právo na odpočítanie dane, keď zaplatí za dodanie alebo poskytnutie. Členské štáty by tak mohli zaviesť voliteľný systém uplatňovania dane na základe platieb, ktorý nebude mať negatívny vplyv na peňažné toky súvisiace s ich príjmami z DPH.

(5)

V záujme zabezpečenia právnej istoty pre podniky v súvislosti s ich povinnosťami fakturácie by sa mal jasne určiť členský štát, ktorého pravidlá fakturácie sa uplatnia.

(6)

V záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu je potrebné stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúry v súvislosti s určitými cezhraničnými dodaniami tovaru alebo poskytnutiami služieb.

(7)

Mali by sa zmeniť a doplniť určité požiadavky týkajúce sa údajov, ktoré sa majú uvádzať vo faktúrach s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní, zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi dodaniami tovaru alebo poskytnutiami služieb a prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

(8)

Keďže používanie elektronickej fakturácie môže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť, mali by sa prehodnotiť súčasné požiadavky na elektronickú fakturáciu v súvislosti s DPH, aby sa odstránilo existujúce zaťaženie a prekážky, ktoré bránia využívaniu elektronickej fakturácie. S papierovými a elektronickými faktúrami by sa malo zaobchádzať rovnako a administratívne zaťaženie v súvislosti s papierovými faktúrami by sa nemalo zvýšiť.

(9)

Zásada rovnakého zaobchádzania by sa mala uplatňovať aj v prípade právomocí správcov dane. Ich právomoci v súvislosti s kontrolou, ako aj práva a povinnosti zdaniteľných osôb by sa mali uplatňovať rovnako bez ohľadu na to, či sa zdaniteľná osoba rozhodne vyhotoviť papierovú alebo elektronickú faktúru.

(10)

Vo faktúrach sa musia uvádzať skutočné dodania tovaru alebo poskytnutia služieb a mala by sa preto zabezpečiť ich vierohodnosť, neporušenosť a čitateľnosť. Kontroly riadenia sa môžu použiť na vytvorenie spoľahlivých kontrolných záznamov priraďujúcich faktúry k príslušným dodaniam tovaru alebo poskytnutiam služieb, čím sa zabezpečí, že všetky faktúry, či už v papierovej alebo elektronickej podobe, budú spĺňať uvedené požiadavky.

(11)

Vierohodnosť a neporušenosť elektronických faktúr je možné zabezpečiť aj použitím niektorých existujúcich technológií, akými je napríklad elektronická výmena údajov (electronic data interchange – EDI) a zdokonalený elektronický podpis. Keďže ale existujú aj iné technológie, od zdaniteľných osôb by sa nemalo vyžadovať používanie žiadnej konkrétnej technológie na elektronickú fakturáciu.

(12)

Malo by sa objasniť, že v prípade, keď zdaniteľná osoba uchováva on-line faktúry, ktoré vyhotovila alebo prijala, na základe ktorých by mal príslušný orgán prístup k faktúram na účely kontroly, aby mal členský štát, v ktorom je daň splatná, k týmto faktúram prístup.

(13)

Keďže ciele tejto smernice týkajúce sa zjednodušenia, modernizácie a harmonizácie pravidiel fakturácie DPH, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(14)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (2) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Únie vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(15)

Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 2006/112/ES

Smernica 2006/112/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 17 ods. 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

poskytnutie služby zdaniteľnej osobe, ktorej predmetom je oceňovanie tovaru alebo práca na uvedenom tovare fyzicky vykonaná na území členského štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru končí, za predpokladu, že sa tovar po ocenení alebo spracovaní opätovne zašle tejto zdaniteľnej osobe do členského štátu, z ktorého sa pôvodne odoslal alebo prepravil;“.

2.

V článku 64 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Dodania tovaru, ktorý sa v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 138 odosiela alebo prepravuje do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava uvedeného tovaru začala, a ktorý sa dodáva oslobodený od DPH alebo ktorý oslobodený od DPH premiestňuje do iného členského štátu zdaniteľná osoba na účely svojho podnikania, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac, sa považujú za ukončené uplynutím každého kalendárneho mesiaca, až kým sa toto dodanie tovaru neukončí.

Poskytovania služieb, z ktorých daň platí príjemca služieb podľa článku 196, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden rok a pri ktorých počas tohto obdobia nevzniká nárok na vyúčtovanie alebo platby, sa považujú za uskutočnené uplynutím každého kalendárneho roka, až kým sa toto poskytovanie služieb neukončí.

Členské štáty môžu ustanoviť, že v určitých prípadoch s výnimkou prípadov uvedených v prvom a druhom pododseku sa dodania tovaru a poskytnutia služieb, ktoré prebiehajú nepretržite počas určitého obdobia, považujú za ukončené najmenej v intervaloch jedného roka.“

3.

V článku 66 sa prvý odsek písmeno c) a druhý odsek nahrádzajú takto:

„c)

ak sa faktúra nevyhotoví alebo ak sa vyhotoví neskoro, v stanovenej lehote ale najneskôr v deň uplynutia lehoty pre vyhotovenie faktúr stanovenej členskými štátmi podľa druhého odseku článku 222 alebo v prípade, že členský štát žiadnu takúto lehotu nestanovil, faktúra sa vyhotoví v stanovenej lehote po dni vzniku zdaniteľnej udalosti.

Výnimka ustanovená v prvom odseku sa však nevzťahuje na poskytovania služieb, v súvislosti s ktorými platí DPH odberateľ podľa článku 196, a na dodania alebo premiestnenia tovaru uvedené v článku 67.“

4.

Článok 67 sa nahrádza takto:

„Článok 67

V prípade, keď sa v súlade s podmienkami stanovenými v článku 138 tovar odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu ako je štát, v ktorom odoslanie alebo preprava tovaru začala, dodá oslobodený od DPH, alebo keď zdaniteľná osoba premiestni tovar oslobodený od DPH na účely svojho podnikania do iného členského štátu, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry alebo, ak sa do uvedeného dátumu žiadna faktúra nevyhotovila, v deň uplynutia lehoty uvedenej v prvom odseku článku 222.

Článok 64 ods. 1, článok 64 ods. 2 tretí pododsek a článok 65 sa v súvislosti s dodaniami a premiestneniami tovaru uvedenými v prvom odseku neuplatňujú.“

5.

Článok 69 sa nahrádza takto:

„Článok 69

V prípade nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva vzniká daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry alebo, ak sa do uvedeného dátumu žiadna faktúra nevyhotovila, v deň uplynutia lehoty uvedenej v prvom odseku článku 222.“

6.

V článku 91 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty akceptujú namiesto toho aj použitie posledného výmenného kurzu, ktorý Európska centrálna banka zverejní v čase vzniku daňovej povinnosti. Prepočet medzi menami inými ako euro sa vykoná použitím výmenného kurzu medzi každou z týchto mien a eurom. Členské štáty môžu vyžadovať od zdaniteľnej osoby, aby im oznámila, že túto možnosť využíva.

Pre určité transakcie uvedené v prvom pododseku alebo pre niektoré kategórie zdaniteľných osôb však členské štáty môžu použiť výmenný kurz stanovený v súlade s platnými ustanoveniami Spoločenstva o výpočte hodnoty na colné účely.“

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 167a

Členské štáty môžu v rámci voliteľnej úpravy ustanoviť, že právo zdaniteľnej osoby, ktorej daňová povinnosť vzniká výlučne podľa článku 66 písm. b), na odpočítanie dane sa odkladá, až kým sa DPH z dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb nezaplatí jej dodávateľovi tovaru alebo poskytovateľovi služieb.

Členské štáty, ktoré uplatňujú voliteľnú úpravu uvedenú v prvom odseku, stanovia pre zdaniteľné osoby, ktoré túto úpravu používajú na ich území, limit založený na ročnom obrate zdaniteľnej osoby vypočítanom v súlade s článkom 288. Uvedený limit nesmie byť vyšší ako 500 000 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene. Členské štáty môžu zvýšiť tento limit až do výšky 2 000 000 EUR alebo ekvivalentu tejto sumy v národnej mene po konzultácii s Výborom pre DPH. Konzultácia s Výborom pre DPH sa však nevyžaduje od členských štátov, ktoré uplatnili limit vyšší ako 500 000 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene 31. decembra 2012.

Členské štáty informujú Výbor pre DPH o vnútroštátnych legislatívnych opatreniach, ktoré prijmú podľa prvého pododseku.“

8.

Článok 178 sa mení a dopĺňa takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. a), týkajúce sa dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, musí mať faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 6;“

b)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. c), týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, musí uviesť v daňovom priznaní k DPH ustanovenom v článku 250 všetky údaje potrebné na vypočítanie výšky splatnej DPH z tovaru nadobudnutého v rámci Spoločenstva a mať faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 5;“

9.

Článok 181 sa nahrádza takto:

„Článok 181

Členské štáty môžu oprávniť zdaniteľnú osobu, ktorá nemá faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 5, aby vykonala odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. c) v súvislosti s nadobudnutiami tovaru v rámci Spoločenstva.“

10.

V článku 197 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

faktúra vyhotovená zdaniteľnou osobou, ktorá nie je usadená v členskom štáte osoby, ktorej sa tovar dodáva, sa vyhotovuje v súlade s kapitolou 3 oddielmi 3 až 5.“

11.

Článok 217 sa nahrádza takto:

„Článok 217

Na účely tejto smernice ‚elektronická faktúra‘ je faktúra, ktorá obsahuje údaje požadované v tejto smernici a ktorá sa vyhotovila a prijala v akomkoľvek elektronickom formáte.“

12.

V hlave XI kapitole 3 oddiele 3 sa vkladá tento článok:

„Článok 219a

Bez toho, aby boli dotknuté články 244 až 248, sa uplatňuje toto:

1.

Fakturácia podlieha pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, ktorý sa považuje za štát, v ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočnilo v súlade s ustanoveniami hlavy V.

2.

Odchylne od pravidla uvedeného v bode 1 podlieha fakturácia pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, v ktorom má dodávateľ alebo poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo v ktorom má stálu prevádzkareň, z ktorej sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočňuje, alebo ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, v členskom štáte, v ktorom má dodávateľ alebo poskytovateľ trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, ak:

a)

dodávateľ alebo poskytovateľ nie je usadený v členskom štáte, ktorý sa považuje za štát, v ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočnilo v súlade s ustanoveniami hlavy V, alebo jeho prevádzkareň v danom členskom štáte nezasahuje do dodávania tovaru alebo poskytovania služieb v zmysle článku 192a, a ak osobou povinnou platiť DPH je osoba, ktorej sa tovar dodáva alebo služby poskytujú.

V prípade, že faktúru vyhotovuje odberateľ (vyhotovenie faktúry odberateľom), sa však uplatňuje bod 1;

b)

dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb sa v súlade s ustanoveniami hlavy V nepovažuje za uskutočnené v rámci Spoločenstva.“

13.

Článok 220 sa nahrádza takto:

„Článok 220

1.   Každá zdaniteľná osoba zabezpečuje, aby v nasledujúcich prípadoch vyhotovila faktúru ona sama alebo jej odberateľ, alebo aby faktúru v jej mene a na jej účet vyhotovila tretia strana:

1.

pri dodaniach tovaru alebo poskytnutiach služieb inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe;

2.

pri dodaniach tovaru uvedených v článku 33;

3.

pri dodaniach tovaru uskutočnených v súlade s podmienkami stanovenými v článku 138;

4.

pri zálohovej platbe prijatej pred uskutočnením jedného z dodaní tovaru uvedených v bodoch 1 a 2;

5.

pri zálohovej platbe prijatej od inej zdaniteľnej osoby alebo nezdaniteľnej právnickej osoby predtým, než sa poskytovanie služieb ukončilo.

2.   Odchylne od odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 221 ods. 2, sa nevyžaduje vyhotovenie faktúry v súvislosti s poskytovaniami služieb oslobodenými od dane podľa článku 135 ods. 1 písm. a) až g).“

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 220a

1.   Členské štáty umožnia zdaniteľným osobám vyhotoviť zjednodušenú faktúru v každom z týchto prípadov:

a)

ak suma uvedená na faktúre nie je vyššia ako 100 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v národnej mene;

b)

ak vyhotovená faktúra je dokumentom alebo oznámením, ktoré sa považuje za faktúru v zmysle článku 219.

2.   Členské štáty nepovolia zdaniteľným osobám zjednodušenú faktúru, ak je potrebné faktúry vyhotovovať podľa článku 220 ods. 1 body 2 a 3 alebo ak zdaniteľné dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočňuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je DPH splatná, alebo ktorej prevádzkareň v danom členskom štáte nezasahuje do dodávania tovaru alebo poskytovania služieb v zmysle článku 192a, a osobou povinnou platiť DPH je osoba, ktorej sa tovar dodáva alebo služby poskytujú.“

15.

Články 221, 222, 223, 224 a 225 sa nahrádzajú takto:

„Článok 221

1.   Členské štáty môžu uložiť zdaniteľným osobám povinnosť vyhotoviť faktúru, ktorá bude obsahovať údaje požadované podľa článku 226 alebo článku 226b, pri iných dodaniach tovaru alebo iných poskytnutiach služieb, ako sú tie, ktoré sú uvedené v článku 220 ods. 1.

2.   Členské štáty môžu uložiť zdaniteľným osobám usadeným na ich území alebo so stálou prevádzkarňou na ich území, z ktorej sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočňuje, povinnosť vyhotoviť faktúru, ktorá bude obsahovať údaje požadované v článku 226 alebo v článku 226b, pri poskytnutiach služieb oslobodených od dane podľa článku 135 ods. 1 písm. a) až g), ktoré tieto zdaniteľné osoby uskutočnili na ich území alebo mimo Spoločenstva.

3.   Členské štáty môžu oslobodiť zdaniteľné osoby od povinnosti ustanovenej v článku 220 ods. 1 alebo článku 220a vyhotoviť faktúru, pokiaľ ide o dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ktoré uskutočnili na ich území a ktoré sú oslobodené od dane s možnosťou alebo bez možnosti odpočítania DPH zaplatenej na predchádzajúcom stupni v súlade s článkami 110 a 111, článkom 125 ods. 1, článkom 127, článkom 128 ods. 1, článkom 132, článkom 135 ods. 1 písm. h) až l), článkami 136, 371, 375, 376 a 377, článkom 378 ods. 2, článkom 379 ods. 2 a článkami 380 až 390b.

Článok 222

V prípade dodaní tovaru uskutočnených v súlade s podmienkami uvedenými v článku 138 alebo v prípade poskytnutí služieb, za ktoré je povinný platiť DPH odberateľ podľa článku 196, sa faktúra vyhotoví najneskôr v pätnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná udalosť nastala.

V prípade iných dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb môžu členské štáty stanoviť pre zdaniteľné osoby lehoty na vyhotovenie faktúr.

Článok 223

Členské štáty umožnia zdaniteľným osobám vyhotoviť súhrnné faktúry, v ktorých sú uvedené viaceré samostatné dodania tovaru alebo poskytnutia služieb pod podmienkou, že daňová povinnosť v súvislosti s dodaniami tovaru alebo poskytnutiami služieb uvedenými na súhrnnej faktúre vzniká v tom istom kalendárnom mesiaci.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 222, môžu členské štáty povoliť, aby súhrnné faktúry zahŕňali dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla v období dlhšom ako jeden kalendárny mesiac.

Článok 224

Odberateľ môže vyhotoviť faktúry za tovar alebo služby, ktoré mu dodala alebo poskytla zdaniteľná osoba, ak medzi týmito dvomi stranami existuje predchádzajúca dohoda a ak existuje postup na uznanie každej faktúry zdaniteľnou osobou, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby. Členský štát môže požadovať, aby sa tieto faktúry vyhotovili v mene a na účet zdaniteľnej osoby.

Článok 225

Členské štáty môžu stanoviť zdaniteľným osobám osobitné podmienky v prípadoch, keď sú tretia strana alebo odberateľ, ktorý vyhotovuje faktúry, usadení v krajine, s ktorou neexistuje žiadny právny nástroj týkajúci sa vzájomnej pomoci rozsahom podobnej pomoci ustanovenej v smernici 2010/24/EÚ (3) a nariadení (ES) č. 1798/2003 (4).

16.

Článok 226 sa mení a dopĺňa takto:

a)

vkladá sa tento bod:

„7a.

označenie ‚DPH sa uplatňuje na základe platieb‘, ak daňová povinnosť vzniká v čase prijatia platby v súlade s článkom 66 písm. b) a právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná;“

b)

vkladá sa tento bod:

„10a.

označenie ‚vyhotovenie faktúry odberateľom‘, ak odberateľ, ktorý prijíma dodanie, vyhotovuje faktúru namiesto dodávateľa alebo poskytovateľa;“

c)

bod 11 sa nahrádza takto:

„11.

v prípade oslobodenia od dane odkaz na uplatniteľné ustanovenie tejto smernice alebo na zodpovedajúce vnútroštátne ustanovenie alebo iný odkaz, v ktorom sa uvádza, že dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb je oslobodené od dane;“

d)

vkladá sa tento bod:

„11a.

označenie ‚prenesenie daňovej povinnosti‘, ak je DPH povinný platiť odberateľ;“

e)

body 13 a 14 sa nahrádzajú takto:

„13.

označenie ‚úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie‘, ak sa uplatňuje úprava zdaňovania prirážky na cestovné kancelárie;

14.

ak sa uplatňuje jedna z osobitných úprav uplatniteľných na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti, označenie ‚úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar‘, ‚úprava zdaňovania prirážky – umelecké diela‘ alebo ‚úprava zdaňovania prirážky – zberateľské predmety a starožitnosti‘ v závislosti od príslušného tovaru.“

17.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 226a

Ak faktúru vyhotoví zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je daň splatná, alebo ktorej prevádzkareň v danom členskom štáte nezasahuje do dodávania tovaru alebo poskytovania služieb v zmysle článku 192a, a ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby odberateľovi, ktorý je povinný platiť DPH, zdaniteľná osoba môže vynechať údaje uvedené v článku 226 bodoch 8, 9 a 10 a namiesto toho formou odkazu na množstvo alebo rozsah a povahu dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb uviesť základ dane z tohto tovaru alebo týchto služieb.

Článok 226b

Pokiaľ ide o zjednodušené faktúry vyhotovené podľa článku 220a a článku 221 ods. 1 a 2, členské štáty vyžadujú, aby sa uvádzali aspoň tieto údaje:

a)

dátum vyhotovenia;

b)

identifikácia zdaniteľnej osoby, ktorá dodáva tovar resp. poskytuje služby;

c)

označenie druhu dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb;

d)

výška DPH, ktorá sa má zaplatiť, alebo údaje potrebné na jej výpočet;

e)

ak vyhotovená faktúra je dokladom alebo oznámením, ktoré sa považuje za faktúru podľa článku 219, osobitný a jednoznačný odkaz na túto pôvodnú faktúru a konkrétne údaje, ktoré sa menia.

Členské štáty nesmú vyžadovať iné údaje na faktúrach, než sú údaje uvedené v článkoch 226, 227 a 230.“

18.

Článok 228 sa vypúšťa.

19.

Článok 230 sa nahrádza takto:

„Článok 230

Sumy uvedené na faktúre sa môžu uvádzať v akejkoľvek mene za predpokladu, že výška DPH, ktorá sa má zaplatiť alebo upraviť, je uvedená v národnej mene členského štátu, s tým, že sa využije prepočítací mechanizmus ustanovený v článku 91.“

20.

Článok 231 sa vypúšťa.

21.

Názov hlavy XI kapitoly 3 oddielu 5 sa nahrádza takto:

22.

Články 232 a 233 sa nahrádzajú takto:

„Článok 232

Použitie elektronickej faktúry podlieha súhlasu zo strany príjemcu.

Článok 233

1.   Vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry bez ohľadu na to, či má papierovú alebo elektronickú podobu, sa zabezpečuje od okamihu jej vyhotovenia do uplynutia obdobia určeného na uchovávanie faktúry.

Každá zdaniteľná osoba určí spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry. To je možné dosiahnuť akýmikoľvek kontrolami riadenia, ktorými by sa vytvoril spoľahlivý kontrolný záznam priraďujúci faktúru k príslušnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb.

‚Vierohodnosť pôvodu‘ znamená potvrdenie totožnosti dodávateľa, resp. poskytovateľa alebo vyhotoviteľa faktúry.

‚Neporušenosť obsahu‘ znamená, že obsah vyžadovaný podľa tejto smernice sa nepozmenil.

2.   Iným spôsobom zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu elektronickej faktúry než prostredníctvom druhu kontroly riadenia uvedeného v odseku 1 druhom pododseku sú napríklad tieto technológie:

a)

zdokonalený elektronický podpis v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (5), ktorý vychádza z kvalifikovaného certifikátu a je vytvorený bezpečným zariadením na vytvorenie podpisu v zmysle článku 2 bodov 6 a 10 smernice 1999/93/ES;

b)

elektronická výmena údajov (EDI) tak, ako je vymedzená v článku 2 prílohy 1 k odporúčaniu Komisie 1994/820/ES z 19. októbra 1994 týkajúcemu sa právnych aspektov elektronickej výmeny dát (6), ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov.

23.

Článok 234 sa vypúšťa.

24.

Články 235, 236 a 237 sa nahrádzajú takto:

„Článok 235

Členské štáty môžu ustanoviť osobitné podmienky pre elektronické faktúry vyhotovené za tovary alebo služby dodané resp. poskytnuté na ich území z krajiny, s ktorou neexistuje žiadny právny nástroj týkajúci sa vzájomnej pomoci rozsahom podobnej pomoci ustanovenej v smernici 2010/24/EÚ a nariadení (ES) č. 1798/2003.

Článok 236

V prípade súborov obsahujúcich viacero elektronických faktúr, ktoré sú posielané alebo sprístupňované rovnakému príjemcovi, je možné údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie.

Článok 237

Komisia najneskôr do 31. decembra 2016 predloží Európskemu parlamentu a Rade súhrnnú hodnotiacu správu, ktorá bude vychádzať z nezávislej ekonomickej analýzy, o vplyve nových pravidiel fakturácie uplatniteľných od 1. januára 2013 a najmä o rozsahu, v akom reálne viedli k zníženiu administratívneho zaťaženia pre podniky, pričom táto správa bude doplnená podľa potreby o zodpovedajúci návrh na zmenu a doplnenie príslušných pravidiel.“

25.

Článok 238 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty po porade s Výborom pre DPH a v súlade s podmienkami, ktoré môžu určiť, môžu ustanoviť, že na faktúrach týkajúcich sa dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb sa v nasledujúcich prípadoch uvedú len údaje vyžadované podľa článku 226b:

a)

ak suma uvedená na faktúre je vyššia ako 100 EUR, ale nižšia ako 400 EUR, alebo ekvivalent týchto súm v národnej mene;

b)

ak obchodné praktiky alebo administratívna prax v dotknutej oblasti činnosti alebo technické podmienky, za ktorých sa tieto faktúry vyhotovujú, mimoriadne sťažujú dodržanie všetkých povinností uvedených v článku 226 alebo článku 230.“;

b)

odsek 2 sa vypúšťa;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Zjednodušený postup ustanovený v odseku 1 sa neuplatňuje, ak sa vyžaduje, aby sa faktúry vyhotovovali podľa článku 220 ods. 1 bodov 2 a 3 alebo ak zdaniteľné dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb uskutočňuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je DPH splatná, alebo ktorej prevádzkareň v danom členskom štáte nezasahuje do dodávania tovaru alebo poskytovania služieb v zmysle článku 192a, a osobou povinnou platiť DPH je osoba, ktorej sa dodáva tovar alebo poskytujú služby.“

26.

Článok 243 sa nahrádza takto:

„Článok 243

1.   Každá zdaniteľná osoba vedie zoznam tovaru, ktorý odoslala alebo prepravila alebo ktorý bol na jej účet odoslaný alebo prepravený na miesto určenia nachádzajúce sa mimo územia členského štátu začatia prepravy, ale v rámci Spoločenstva, na účely transakcií, ktoré pozostávajú z oceňovania uvedeného tovaru alebo prác na tomto tovare alebo z jeho dočasného použitia, uvedených v článku 17 ods. 2 písm. f), g) a h).

2.   Každá zdaniteľná osoba vedie dostatočne podrobné účtovníctvo umožňujúce identifikáciu tovaru, ktorý jej zaslala z iného členského štátu zdaniteľná osoba identifikovaná pre DPH v tomto inom členskom štáte alebo ktorý sa jej zaslal na účet tejto zdaniteľnej osoby a ktorý sa používa v rámci služieb, ktoré pozostávajú z oceňovania tohto tovaru alebo práce na ňom.“

27.

Článok 246 sa vypúšťa.

28.

V článku 247 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   S cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek ustanovených v článku 233 členský štát uvedený v odseku 1 môže vyžadovať, aby sa faktúry uchovávali v pôvodnej forme, v akej sa zaslali alebo sprístupnili, či už na papieri alebo elektronicky. Navyše v prípade faktúr uchovávaných elektronicky môže členský štát vyžadovať, aby sa elektronicky uchovávali aj údaje zaručujúce vierohodnosť pôvodu faktúr a neporušenosť ich obsahu, ako sa ustanovuje v článku 233.

3.   Členský štát uvedený v odseku 1 môže ustanoviť osobitné podmienky, ktorými zakáže alebo obmedzí uchovávanie faktúr v krajine, s ktorou neexistuje žiadny právny nástroj týkajúci sa vzájomnej pomoci rozsahom podobnej pomoci ustanovenej v smernici 2010/24/EÚ a nariadení (ES) č. 1798/2003, alebo právu uvedenému v článku 249, ktoré sa týka elektronického prístupu k faktúram, ich sťahovania a používania.“

29.

V hlave XI kapitole 4 oddiele 3 sa vkladá tento článok:

„Článok 248a

Na účely kontroly a pokiaľ ide o faktúry týkajúce sa dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb na ich území a faktúry prijaté zdaniteľnými osobami usadenými na ich území, členské štáty môžu v súvislosti s určitými zdaniteľnými osobami alebo v určitých prípadoch požadovať preklad do ich úradných jazykov. Členské štáty však nemusia stanoviť všeobecnú požiadavku, aby sa faktúry prekladali.“

30.

Článok 249 sa nahrádza takto:

„Článok 249

Ak zdaniteľná osoba uchováva faktúry, ktoré vyhotovuje alebo prijíma, elektronicky, čím zaručuje prístup on-line k predmetným údajom, príslušné orgány členského štátu, v ktorom je usadená, a v prípade, že DPH je splatná v inom členskom štáte, tak aj príslušné orgány tohto iného členského štátu, majú na účely kontroly právo na prístup k týmto faktúram, na ich sťahovanie a používanie.“

31.

V článku 272 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty nesmú oslobodiť zdaniteľné osoby uvedené v písmene b) prvého pododseku od povinností fakturácie ustanovených v kapitole 3 oddieloch 3 až 6 a v kapitole 4 oddiele 3.“

Článok 2

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2012. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2013.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 13. júla 2010

Za Radu

predseda

D. REYNDERS


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(3)  Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003, s. 1).“

(5)  Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12.

(6)  Ú. v. ES L 338, 28.12.1994, s. 98.“


Top