Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 32010L0022

Smernica Komisie 2010/22/EÚ z 15. marca 2010 , ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku menia a dopĺňajú smernice Rady 80/720/EHS, 86/298/EHS, 86/415/EHS a 87/402/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/25/ES a 2003/37/ES týkajúce sa typového schvaľovania poľnohospodárskych a lesných traktorov (Text s významom pre EHP)

OJ L 91, 10.4.2010, p. 1–68 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 040 P. 206 - 273

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 31/12/2015; Zrušil 32013R0167

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/22/oj

10.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/1

SMERNICA KOMISIE 2010/22/EÚ

z 15. marca 2010,

ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku menia a dopĺňajú smernice Rady 80/720/EHS, 86/298/EHS, 86/415/EHS a 87/402/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/25/ES a 2003/37/ES týkajúce sa typového schvaľovania poľnohospodárskych a lesných traktorov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 80/720/EHS z 24. júna 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa priestoru pre obsluhu, prístupu k miestu vodiča, k dverám a oknám poľnohospodárskych a lesných kolesových traktorov (1), a najmä na jej článok 3,

so zreteľom na smernicu Rady 86/298/EHS z 26. mája 1986 o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových a lesných traktorov (2), a najmä na jej článok 12,

so zreteľom na smernicu Rady 86/415/EHS z 24. júla 1986 o montáži, umiestnení, obsluhe a označení ovládačov kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov (3), a najmä na jej článok 4,

so zreteľom na smernicu Rady 87/402/EHS z 25. júna 1987 o ochranných konštrukciách chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované pred sedadlom vodiča kolesových a lesných traktorov (4), a najmä na jej článok 11,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/25/ES z 22. mája 2000 o opatreniach proti emisiám plynných a pevných znečisťujúcich látok motorov na pohon poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 74/150/EHS (5), a najmä na jej článok 7,

so zreteľom na smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schválení poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov, spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami, ktorou sa zrušuje smernica 74/150/EHS (6), a najmä na jej článok 19 ods. 1 písm. a) a b),

keďže:

(1)

Pokiaľ ide o smernicu 80/720/EHS, malo by sa objasniť, ktoré okná je možné určiť ako núdzové výstupy.

(2)

Pokiaľ ide o smernicu 86/415/EHS, s cieľom zlepšiť bezpečnosť traktorov, je vhodné špecifikovať bezpečnostné požiadavky pre vonkajšie ovládače vývodového hriadeľa.

(3)

Pokiaľ ide o smernicu 86/415/EHS, s cieľom prispôsobiť normy Spoločenstva normám pre ovládače kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, platným celosvetovo, by sa malo povoliť používanie obrázkov podľa noriem ISO 3767-1:1996 a ISO 3767-2:1996 ako symbolov pre ovládače.

(4)

Pokiaľ ide o smernicu 2000/25/ES, s cieľom dosiahnuť súlad so zavedením nových stupňov pre limity (IIIA, IIIB a IV), zavedených smernicou Komisie 2005/13/ES (7), je potrebné špecifikovať určité doplnkové ukazovatele.

(5)

Pokiaľ ide o smernicu 2003/37/ES, z dôvodu zrozumiteľnosti by sa v informačných dokumentoch mali používať presnejšie formulácie niektorých bodov.

(6)

Pokiaľ ide o smernice 2003/37/ES, 86/298/EHS a 87/402/EHS so zreteľom na skutočnosť, že rozhodnutie OECD C(2005) 1 Rady OECD bolo naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím C(2008) 128 z októbra 2008, je potrebné aktualizovať odkazy na kódexy OECD. Z dôvodu právnej istoty je potrebné do smerníc začleniť relevantné texty takýchto dokumentov OECD.

(7)

Smernice 80/720/EHS, 86/298/EHS, 86/415/ES, 87/402/EHS, 2000/25/ES a 2003/37/ES by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 20 ods. 1 smernice 2003/37/ES,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 80/720/EHS

Smernica 80/720/EHS sa mení a dopĺňa podľa prílohy I k tejto smernici.

Článok 2

Zmena a doplnenie smernice 86/298/EHS

Smernica 86/298/EHS sa mení a dopĺňa podľa prílohy II k tejto smernici.

Článok 3

Zmena a doplnenie smernice 86/415/EHS

Smernica 86/415/EHS sa mení a dopĺňa podľa prílohy III k tejto smernici.

Článok 4

Zmena a doplnenie smernice 87/402/EHS

Smernica 87/402/EHS sa mení a dopĺňa podľa prílohy IV k tejto smernici.

Článok 5

Zmena a doplnenie smernice 2000/25/ES

Smernica 2000/25/ES sa mení a dopĺňa podľa prílohy V k tejto smernici.

Článok 6

Zmena a doplnenie smernice 2003/37/ES

Smernica 2003/37/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.

v článku 12 ods. 4 sa výraz „protokol o teste“ nahrádza výrazom „skúšobný protokol“

[týka sa len anglickej verzie];

2.

prílohy I a II sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou VI k tejto smernici.

Článok 7

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. apríla 2011 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od 1. mája 2011 s výnimkou článku 5, ktorý uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 15. marca 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1)  Ú. v. ES L 194, 28.7.1980, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 186, 8.7.1986, s. 26.

(3)  Ú. v. ES L 240, 26.8.1986, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 220, 8.8.1987, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 173, 12.7.2000, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 171, 9.7.2003, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 55, 1.3.2005, s. 35.

PRÍLOHA I

Zmeny a doplnenia smernice 80/720/EHS

Príloha I k smernici 80/720/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.

bod III.4 sa vypúšťa;

2.

do bodu III.5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Akékoľvek okno s dostatočnou veľkosťou sa môže určiť ako núdzový výstup, pokiaľ je vyrobené z rozbitného skla a môže sa rozbiť nástrojom, ktorý je na tento účel k dispozícii v kabíne. Sklo uvedené v dodatkoch 3, 4, 5, 6 a 7 prílohy III B k smernici Rady 89/173/EHS (1) sa na účely tejto smernice nepovažuje za rozbitné sklo.

(1)  Ú. v. ES L 67, 10.3.1989, s. 1.“

PRÍLOHA II

Zmeny a doplnenia smernice 86/298/EHS

Smernica 86/298/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.

V prílohe I sa bod 1 nahrádza takto:

„1.

Uplatňujú sa definície a požiadavky bodu 1 kódexu 7 (1) rozhodnutia OECD C(2008) 128 z októbra 2008 s výnimkou bodu 1.1 (poľnohospodárske a lesné a traktory), v tomto znení:

‚1.   Definície

1.1.   [neuplatňuje sa]

1.2.   Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ROPS)

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (bezpečnostná kabína alebo rám) ďalej len »ochranná konštrukcia«, predstavuje konštrukciu na traktore, ktorej hlavným účelom je zabrániť alebo obmedziť nebezpečenstvo hroziace vodičovi, vyplývajúce z prevrátenia traktora pri normálnom používaní.

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení je charakterizovaná tým, že poskytuje voľný priestor, dostatočne veľký na to, aby ochránil vodiča sediaceho buď vnútri konštrukcie, alebo v priestore, ktorý je ohraničený skupinou priamok vedúcich z vonkajších okrajov konštrukcie k akejkoľvek časti traktora, ktorá by mohla prísť do kontaktu s rovnou zemou a ktorá je v prípade prevrátenia schopná traktor podoprieť.

1.3.   Rozchod

1.3.1.   Predbežná definícia: stredná rovina kolesa

Stredná rovina kolesa je rovnako vzdialená od dvoch rovín, na ktorých vonkajších okrajoch sa nachádzajú okraje ráfikov.

1.3.2.   Definícia rozchodu

Vertikálna rovina prechádzajúca osou kolesa jeho strednú rovinu v priamke, ktorá sa v jednom bode stretáva s nosnou plochou. Ak A a B sú dva body takto definované pre kolesá na tej istej náprave traktora, tak potom šírka rozchodu je vzdialenosť medzi bodmi A a B. Rozchod kolies sa teda môže definovať pre predné aj zadné kolesá V prípade, kde sú zdvojené kolesá je rozchod vzdialenosť medzi dvomi rovinami, pričom každá rovina je strednou rovinou zdvojených kolies.

1.3.3.   Dodatočná definícia: stredná rovina traktora

Zoberte krajnú polohu bodov A a B pre zadnú nápravu traktora, ktorá udáva maximálnu možnú hodnotu rozchodu. Strednou rovinou traktora je vertikálna rovina umiestnená kolmo na stred priamky spájajúcej body A a B.

1.4.   Rázvor

Vzdialenosť medzi vertikálnymi rovinami prechádzajúcimi cez dve priamky spájajúce body A a B, ako je definované v predchádzajúcom bode, jedna pre predné kolesá a druhá pre zadné kolesá.

1.5.   Určenie vzťažného bodu sedadla; Nastavenie sedadla na skúšku

1.5.1.   Vzťažný bod sedadla (SIP)  (2):

Vzťažný bod sedadla sa určuje v súlade s ISO 5353:1995.

1.5.2.   Umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.2.1.

V prípade, že sklon operadla a sedacej časti je nastaviteľný, musí sa v oboch prípadoch nastaviť tak, aby sa vzťažný bod sedadla nachádzal vo svojej najvyššej zadnej polohe.

1.5.2.2.

V prípade, že sedadlo je vybavené pružením, musí byť pruženie zablokované v strede svojej dráhy, pokiaľ to nie je v protiklade s pokynmi, ktoré jasne stanovil výrobca sedadla.

1.5.2.3.

Keď sa poloha sedadla dá nastaviť len pozdĺžne a výškovo, pozdĺžna os prechádzajúca vzťažným bodom sedadla musí byť rovnobežná s vertikálnou pozdĺžnou rovinou traktora, ktorá prechádza stredom volantu a od tejto roviny musí byť vzdialená najviac 100 mm.

1.6.   Voľný priestor

1.6.1.   Referenčná rovina

Voľný priestor je znázornený na obrázkoch 7.1 a 7.2. Priestor je definovaný vo vzťahu k referenčnej rovine a vzťažnému bodu sedadla (SIP). Referenčná rovina je vertikálna rovina, obvykle pozdĺžna ku traktoru a prechádzajúca cez vzťažný bod sedadla a stred volantu. Za normálnych okolností sa referenčná rovina zhoduje so strednou pozdĺžnou rovinou traktora. Predpokladá sa, že referenčná rovina je schopná pohybovať sa horizontálne spolu so sedadlom a volantom pri pôsobení zaťaženia, zostáva však kolmá na traktor alebo na podlahu ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení. Voľný priestor sa musí definovať na základe bodov 1.6.2 a 1.6.3.

1.6.2.   Určenie voľného priestoru pre traktory s nereverzibilným sedadlom

Voľný priestor pre traktory s nereverzibilným sedadlom je definovaný v ďalej uvedených bodoch 1.6.2.1 až 1.6.2.13 a je ohraničený nasledujúcimi rovinami, traktor je na horizontálnom povrchu, sedadlo, v prípade, že sa dá nastaviť je nastavené v najvyššej zadnej polohe (3), a volant v prípade, že sa dá nastaviť, je nastavený do stredovej polohy pre riadenie v sede:

1.6.2.1.

horizontálnou rovinou A1 B1 B2 A2, (810 + av) mm nad vzťažným bodom sedadla (SIP) s priamkou B1B2 nachádzajúcou sa (ah – 10) mm za SIP;

1.6.2.2.

naklonenou rovinou H1 H2 G2 G1, kolmou na referenčnú rovinu, ktorá zahŕňa bod vzdialený 150 mm za priamkou B1B2 a najzadnejší bod operadla sedadla;

1.6.2.3.

valcovou plochou A1 A2 H2 H1, kolmou na referenčnú rovinu, s priemerom 120 mm, dotýkajúcou sa rovín definovaných v bodoch 1.6.2.1 a 1.6.2.2;

1.6.2.4.

valcovou plochou B1 C1 C2 B2, kolmou na referenčnú rovinu, s priemerom 900 mm, presahujúcou dopredu o 400 mm a dotýkajúcou sa roviny definovanej v bode 1.6.2.1 pozdĺž priamky B1B2;

1.6.2.5.

naklonenou rovinou C1 D1 D2 C2, kolmou na referenčnú rovinu, ktorá sa pripája na plochu definovanú v bode 1.6.2.4 a prechádza vo vzdialenosti 40 mm od predného vonkajšieho okraja volantu. V prípade vysokej polohy volantu sa táto rovina rozprestiera smerom dopredu od priamky B1B2, pričom sa dotýka plochy definovanej v bode 1.6.2.4;

1.6.2.6.

vertikálnou rovinou D1 K1 E1 E2 K2 D2 kolmou na referenčnú rovinu vo vzdialenosti 40 mm pred vonkajším okrajom volantu;

1.6.2.7.

horizontálnou rovinou E1 F1 P1 N1 N2 P2 F2 E2 prechádzajúcou bodom vo vzdialenosti (90 – av) mm pod vzťažným bodom sedadla (SIP);

1.6.2.8.

plochou G1 L1 M1 N1 N2 M2 L2 G2, v prípade potreby zakrivenou od spodného okraja roviny definovanej v bode 1.6.2.2 k horizontálnej rovine definovanej v bode 1.6.2.7, kolmou na referenčnú rovinu, a ktorá sa v celej svojej dĺžke dotýka operadla sedadla;

1.6.2.9.

dvomi vertikálnymi rovinami K1 I1 F1 E1 a K2 I2 F2 E2, ktoré sú rovnobežné s referenčnou rovinou, vo vzdialenosti 250 mm od každej strany referenčnej roviny a sú ohraničené až do výšky 300 mm nad rovinou definovanou v bode 1.6.2.7;

1.6.2.10.

dvomi naklonenými a rovnobežnými rovinami A1 B1 C1 D1 K1 I1 L1 G1 H1 a A2 B2 C2 D2 K2 I2 L2 G2 H2 začínajúcimi od horného okraja rovín definovaných v bode 1.6.2.9 a prebiehajúcimi k horizontálnej rovine definovanej v bode 1.6.2.1 minimálne 100 mm od referenčnej roviny na strane, na ktorú pôsobí zaťaženie;

1.6.2.11.

dvomi časťami vertikálnych rovín Q1 P1 N1 M1 a Q2 P2 N2 M2, ktoré sú rovnobežné s referenčnou rovinou, vo vzdialenosti 200 mm od každej strany referenčnej roviny a sú ohraničené až do výšky 300 mm nad horizontálnou rovinou definovanou v bode 1.6.2.7;

1.6.2.12.

dvomi časťami I1 Q1 P1 F1 a I2 Q2 P2 F2 vertikálnej roviny, ktoré sú kolmé na referenčnú rovinu a prechádzajú (210 – ah) mm pred SIP;

1.6.2.13.

dvomi časťami I1 Q1 M1 L1 a I2 Q2 M2 L2 horizontálnej roviny prechádzajúcej 300 mm nad rovinou definovanou v bode 1.6.2.7.

1.6.3.   Určenie voľného priestoru pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) pozostáva voľný priestor z oblasti, ktorú tvoria dva voľné priestory definované dvomi rôznymi polohami volantu a sedadla.

1.6.4.   Prídavné sedadlá

1.6.4.1.

V prípade traktorov, ktoré môžu byť vybavené prídavnými sedadlami, sa počas skúšok použije tá oblasť, ktorá pozostáva zo vzťažných bodov sedadla všetkých polôh sedadla. Ochranná konštrukcia nesmie prenikať do väčšieho voľného priestoru, ktorý zohľadňuje tieto rôzne vzťažné body sedadla.

1.6.4.2.

V prípade, že je po vykonaní skúšky navrhnutá nová poloha sedadla, musí sa určiť či sa voľný priestor okolo nového vzťažného bodu sedadla nachádza v rámci predtým stanovenej oblasti. Ak nie, musí sa vykonať nová skúška.

1.7.   Povolené tolerancie merania

Lineárny rozmer

:

± 3 mm

okrem

—

:

deformácia pneumatiky

:

± 1 mm

—

:

deformácie konštrukcie počas horizontálnych zaťažení

:

± 1 mm

—

:

výšky pádu závažia kyvadla

:

± 1 mm

Hmotnosti

:

± 1 %

Sily

:

± 2 %

Uhly

:

± 2°

1.8.   Symboly

ah

(mm)

Polovica horizontálneho nastavenia sedadla

av

(mm)

Polovica vertikálneho nastavenia sedadla

B

(mm)

Minimálna celková šírka traktora

B6

(mm)

Maximálna vonkajšia šírka ochrannej konštrukcie

D

(mm)

Deformácia konštrukcie v bode nárazu (dynamické skúšky) alebo v bode a v smere pôsobenia zaťaženia (statické skúšky)

D'

(mm)

Deformácia konštrukcie pre vypočítanú potrebnú energiu

Ea

(J)

Deformačná energia absorbovaná v okamihu odstránenia zaťaženia. Plocha v rámci F-D krivky

Ei

(J)

Absorbovaná deformačná energia. Plocha pod F-D krivkou

E'i

(J)

Deformačná energia absorbovaná po dodatočnom zaťažení nasledujúcom po vzniku praskliny alebo trhliny

E''i

(J)

Absorbovaná deformačná energia pri skúške preťažením v prípade zaťaženia, ktoré bolo odstránené pred začiatkom tejto skúšky preťažením. Plocha pod F-D krivkou

Eil

(J)

Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná počas pozdĺžneho zaťaženia

Eis

(J)

Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná počas bočného zaťaženia

F

(N)

Statická zaťažovacia sila

F'

(N)

Zaťažovacia sila pre vypočítanú potrebnú energiu, zodpovedajúca E'i

F-D

 

Schéma sily/deformácie

Fmax

(N)

Maximálna statická zaťažovacia sila počas zaťažovania, okrem preťaženia

Fv

(N)

Vertikálna tlaková sila

H

(mm)

Výška pádu závažia kyvadla (dynamické skúšky)

H'

(mm)

Výška pádu závažia kyvadla pre dodatočné skúšky (dynamické skúšky)

I

(kgm2)

Referenčný moment zotrvačnosti traktora okolo osi zadných kolies, bez ohľadu na hmotnosť týchto zadných kolies

L

(mm)

Referenčný rázvor traktora

M

(kg)

Referenčná hmotnosť traktora počas skúšok pevnosti, ako je definované v bode 3.1.1.4 prílohy II.

2.

Príloha II sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA II

Technické požiadavky

Technické požiadavky na typové schvaľovanie EK ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov sú tie, ktoré sú uvedené v bode 3 kódexu 7 rozhodnutia C(2008)128 OECD z októbra 2008 s výnimkou bodov 3.1.4. (skúšobné protokoly), 3.3.1 (administratívne rozšírenia), 3.4 (označovanie) a 3.6 (charakteristiky ukotvenia bezpečnostných pásov), v tomto znení:

‚3.   PRAVIDLÁ A POKYNY

3.1.   Podmienky pre skúšanie pevnosti ochranných konštrukcií a ich pripevnenia ku traktorom

3.1.1.   Všeobecné požiadavky

3.1.1.1.   Účel skúšky

Skúšky vykonané s použitím špeciálnych prípravkov sú určené na simuláciu takých zaťažení, ktoré pôsobia na ochrannú konštrukciu pri prevrátení traktora. Tieto skúšky umožňujú skúmanie pevnosti ochrannej konštrukcie a akýchkoľvek podpier pripevnených ku traktoru a akýchkoľvek častí traktora, ktoré prenášajú skúšobné zaťaženie.

3.1.1.2.   Skúšobné metódy

Skúšky sa môžu vykonávať v súlade s dynamickým alebo statickým postupom. Obidva postupy sa považujú za rovnocenné.

3.1.1.3.   Všeobecné pravidlá pre prípravu na skúšky

3.1.1.3.1.

Ochranná konštrukcia musí zodpovedať špecifikáciám sériovej výroby. Musí byť pripevnená podľa metódy odporučenej výrobcom na jeden z traktorov, pre ktorý je skonštruovaná.

Poznámka: Pre statickú skúšku pevnosti nie je potrebný celý traktor; avšak ochranná konštrukcia a časti traktora, na ktoré sa konštrukcia pripevňuje, predstavujú prevádzkové usporiadanie, ďalej uvádzané ako »zostava«

3.1.1.3.2.

Pre statickú aj dynamickú skúšku musí byť takto zostavený traktor (alebo zostava) vybavený všetkými sériovo vyrábanými komponentmi, ktoré môžu ovplyvniť pevnosť ochrannej konštrukcie alebo ktoré môžu byť potrebné na vykonanie skúšky pevnosti.

Komponenty, ktoré môžu predstavovať ohrozenie vo voľnom priestore, musia byť namontované na traktore (alebo na zostave) tak, aby bolo možné zistiť či boli splnené požiadavky v rámci podmienok prípustnosti v bode 3.1.3. Všetky komponenty traktora alebo ochrannej konštrukcie vrátane ochrany proti počasiu musia byť dodané alebo opísané na výkresoch.

3.1.1.3.3.

Pre skúšky pevnosti musia byť všetky diely a odpojiteľné nekonštrukčné komponenty odstránené, aby nemohli zvyšovať odolnosť ochrannej konštrukcie.

3.1.1.3.4.

Šírka rozchodu musí byť nastavená tak, aby sa ochranná konštrukcia, pokiaľ je to možné, neopierala o pneumatiky počas skúšky pevnosti. Ak sa tieto skúšky vykonávajú v súlade so statickým postupom, kolesá sa môžu odstrániť.

3.1.1.4.   Referenčná hmotnosť traktora počas skúšok pevnosti

Referenčná hmotnosť M, použitá vo vzorcoch na výpočet výšky pádu závažia kyvadla, energií zaťaženia a tlakových síl, musí byť minimálne hmotnosť traktora, bez voliteľnej výbavy, avšak vrátane chladiacej kvapaliny, olejov, paliva, náradia plus ochrannej konštrukcie. Nepatria sem voliteľné predné a zadné závažia, záťaž pneumatík, namontované zariadenia alebo iné špeciálne komponenty.

3.1.2.   Skúšky

3.1.2.1.   Poradie skúšok

Poradie skúšok, bez toho, aby to ovplyvnilo dodatočné skúšky uvedené v bodoch 3.2.1.1.6, 3.2.1.1.7, 3.2.2.1.6 a 3.2.2.1.7, je takéto:

1.

skúška nárazom (dynamická skúška) alebo zaťažovacia skúška (statická skúška) na zadnej časti konštrukcie (pozri body 3.2.1.1.1 a 3.2.2.1.1);

2.

tlaková skúška na zadnú časť (dynamická alebo statická skúška) (pozri bod 3.2.1.1.4 a 3.2.2.1.4);

3.

skúška nárazom (dynamická skúška) alebo zaťažovacia skúška (statická skúška) v prednej časti konštrukcie (pozri body 3.2.1.1.2 a 3.2.2.1.2);

4.

skúška nárazom (dynamická skúška) alebo zaťažovacia skúška (statická skúška) na boku konštrukcie (pozri body 3.2.1.1.3 a 3.2.2.1.3);

5.

tlaková skúška na prednú časť konštrukcie (dynamická alebo záťažová skúška) (pozri bod 3.2.1.1.5 a 3.2.2.1.5).

3.1.2.2.   Všeobecné požiadavky

3.1.2.2.1.

Ak sa počas priebehu skúšky akákoľvek časť pridržovacieho zariadenia zlomí alebo pohne, skúška sa musí začať znova.

3.1.2.2.2.

Pri skúškach sa nesmú vykonávať žiadne opravy alebo nastavenia na traktore alebo na ochrannej konštrukcii.

3.1.2.2.3.

Prevodovka traktora musí byť v neutrálnej polohe a brzdy musia byt počas skúšky vyradené.

3.1.2.2.4.

Ak je traktor vybavený pružiacim systémom medzi rámom traktora a kolesami, musí byť tento systém počas skúšok zablokovaný.

3.1.2.2.5.

Strana, ktorá sa vyberie na uskutočnenie prvého nárazu na zadnú časť konštrukcie (v prípade dynamických skúšok) alebo na prvé zaťaženie zadnej časti konštrukcie (v prípade statických skúšok), musí byť tá, ktorá podľa názoru skúšobných orgánov, povedie k uskutočneniu série nárazov alebo zaťažení pri najnepriaznivejších podmienkach, pokiaľ ide o konštrukciu. Bočný náraz alebo zaťaženie a zadný náraz alebo zaťaženie musia pôsobiť na obidve strany strednej pozdĺžnej roviny ochrannej konštrukcie. Predný náraz alebo zaťaženie musí pôsobiť na rovnakú stranu strednej pozdĺžnej roviny ochrannej konštrukcie ako bočný náraz alebo zaťaženie.

3.1.3.   Podmienky prípustnosti

3.1.3.1.

Ochranná konštrukcia spĺňa požiadavky týkajúce sa pevnosti vtedy, keď spĺňa tieto podmienky:

3.1.3.1.1.

po každej skúške v rámci postupu dynamickej skúšky, musí byť konštrukcia bez trhlín alebo prasklín, ako je definované v bode 3.2.1.2.1. Ak sa počas dynamickej skúšky objavia značné trhliny alebo praskliny, musí byť po takejto skúške spôsobujúcej trhliny alebo praskliny okamžite vykonaná dodatočná skúška nárazom alebo tlaková skúška definovaná v bode 3.2.1.1.6 alebo 3.2.1.1.7;

3.1.3.1.2.

počas statickej skúšky, v bode, keď je potrebná energia pripojená ku každej predpísanej horizontálnej zaťažovacej skúške alebo skúške preťažením, musí byť sila väčšia ako 0,8 F;

3.1.3.1.3.

ak sa počas statickej skúšky objavia praskliny alebo trhliny ako výsledok pôsobenia tlakovej sily, musí byť po takejto skúške spôsobujúcej praskliny alebo trhliny okamžite vykonaná dodatočná tlaková skúška definovaná v bode 3.2.2.1.7;

3.1.3.1.4.

počas skúšok iných ako skúška preťažením, žiadna časť ochrannej konštrukcie nesmie preniknúť do voľného priestoru, definovaného v bode 1.6 prílohy I;

3.1.3.1.5.

počas skúšok iných ako skúška preťažením, všetky časti voľného priestoru musia byť zaistené prostredníctvom konštrukcie, v súlade v bodmi 3.2.1.2.2 a 3.2.2.2.2;

3.1.3.1.6.

pri skúškach nesmie ochranná konštrukcia nijako tlačiť na konštrukciu sedadla;

3.1.3.1.7.

pružná deformácia, nameraná v súlade s bodmi 3.2.1.2.3 a 3.2.2.2.3 musí byť menšia ako 250 mm.

3.1.3.2.

Nesmú sa tam nachádzať žiadne zariadenia, ktoré by mohli pre vodiča predstavovať nebezpečenstvo. Nesmú sa tam nachádzať žiadne vyčnievajúce časti alebo súčasti, ktoré by mohli vodiča zraniť, keby sa traktor prevrátil alebo akékoľvek časti a súčasti, ktoré by ho mohli zakliesniť – napríklad jeho nohu alebo chodidlo – po deformácii konštrukcie.

3.1.4.   [neuplatňuje sa]

3.1.5.   Prístroje a zariadenie na dynamické skúšky

3.1.5.1.   Závažie kyvadla

3.1.5.1.1.

Závažie, ktoré funguje ako kyvadlo, musí byť zavesené na dvoch reťaziach alebo oceľových lanách v bodoch otáčania, ktoré sú najmenej 6 m nad zemou. Musí byť zabezpečené samostatné nastavenie závesnej výšky závažia a uhla medzi závažím a podpornými reťazami alebo oceľovými lanami.

3.1.5.1.2.

Hmotnosť závažia kyvadla musí byť 2 000 ± 20 kg bez hmotnosti reťazí alebo oceľových lán, ktorých vlastná hmotnosť nesmie prekročiť 100 kg. Dĺžka strán nárazovej plochy musí byť 680 ± 20 mm (pozri obrázok 7.3). Závažie musí byť naplnené tak, aby poloha ťažiska bola konštantná a zhodovala sa s geometrickým stredom kvádra.

3.1.5.1.3.

Kváder musí byť pripojený k systému, ktorý ho ťahá dozadu rýchlo uvoľňovacím mechanizmom skonštruovaným a umiestneným tak, aby umožnil uvoľnenie závažia kyvadla bez toho, aby spôsobil výkyv kvádra okolo horizontálnej roviny kolmej na rovinu výkyvu kyvadla.

3.1.5.2.   Podpery kyvadla

Body otáčania kyvadla musia byť pevne pripevnené tak, že ich posunutie v akomkoľvek smere nesmie presahovať 1 % z výšky pádu.

3.1.5.3.   Ukotvenia

3.1.5.3.1.

Kotviace lišty s predpísanou šírkou rozchodu a dostatočným rozsahom pre ukotvenie traktora vo všetkých znázornených prípadoch (pozri obrázky 7.4, 7.5 a 7.6) musia byť pevne pripojené k nepoddajnej základni pod kyvadlom.

3.1.5.3.2.

Traktor musí byť ukotvený k lištám pomocou oceľového lana s vláknami kruhového prierezu, vláknovým jadrom, konštrukcie 6×19 podľa ISO 2408:2004 a menovitého priemeru 13 mm. Kovové vlákna musia mať medznú pevnosť v ťahu 1 770 MPa.

3.1.5.3.3.

Stredný čap traktora s kĺbovým riadením musí byť podoprený a ukotvený tak, ako je potrebné pre všetky skúšky. Pre bočnú skúšku nárazom musí byť čap podoprený tiež zo strany, ktorá leží oproti nárazu. Predné a zadné kolesá nemusia byť v jednej línii, pokiaľ to uľahčuje pripevnenie oceľových lán vhodným spôsobom.

3.1.5.4.   Podpera kolies a hranol

3.1.5.4.1.

Hranol z mäkkého dreva s prierezom 150 mm × 150 mm sa počas skúšok nárazom (pozri obrázky 7.4, 7.5 a 7.6) musí použiť ako podpera pod kolesá.

3.1.5.4.2.

Počas skúšok bočným nárazom, musí byť hranol z mäkkého dreva pripevnený k zemi na podoprenie ráfika kolesa oproti strane nárazu (pozri obrázok 7.6).

3.1.5.5.   Podpery a ukotvenia pre traktory s kĺbovým riadením

3.1.5.5.1.

Na ukotvenie traktorov s kĺbovým riadením sa použijú doplnkové ukotvenia a podpery. Ich cieľom je zabezpečiť, aby časť traktora, na ktorej je ochranná konštrukcia namontovaná, bola rovnako pevná ako časť traktora bez kĺbového riadenia.

3.1.5.5.2.

Pre tlakové skúšky a skúšky nárazom sú dodatočné špecifické podrobnosti uvedené v bode 3.2.1.1.

3.1.5.6.   Tlak v pneumatikách a deformácie

3.1.5.6.1.

Pneumatiky traktora nesmú mať kvapalinovú záťaž a musia byť nahustené na tlak, predpísaný výrobcom pre prácu v teréne.

3.1.5.6.2.

Ukotvenia musia byť v každom jednotlivom prípade napnuté tak, aby pneumatiky boli vystavené deformácii rovnej 12 % výšky steny pneumatiky (vzdialenosť medzi zemou a najnižším bodom ráfika) pred napnutím.

3.1.5.7.   Zariadenie pre tlakové skúšky

Zariadenie zobrazené na obrázku 7.7 musí byť schopné vyvinúť tlak smerom dolu na ochrannú konštrukciu cez pevný hranol približne 250 mm široký, pripevnený k mechanizmu, ktorý spôsobuje zaťaženie prostredníctvom kardanových kĺbov. Použijú sa vhodné podpery, aby pneumatiky traktora nemuseli niesť tlakové zaťaženie.

3.1.5.8.   Meracie prístroje

Potrebné sú tieto meracie prístroje:

3.1.5.8.1.

zariadenie na meranie pružnej deformácie (rozdiel medzi maximálnou okamžitou deformáciou a trvalou deformáciou; pozri obrázok 7.8);

3.1.5.8.2.

zariadenie na kontrolu toho, či ochranná konštrukcia nepreniká do oblasti voľného priestoru a že tento priestor zostal chránený konštrukciou počas skúšky (pozri bod 3.2.2.2.2).

3.1.6.   Prístroje a zariadenia pre statické skúšky

3.1.6.1.   Statické skúšobné zariadenie

3.1.6.1.1.

Statické skúšobné zariadenie musí byť skonštruované tak, aby umožnilo pôsobenie nárazov alebo zaťaženia na ochrannú konštrukciu.

3.1.6.1.2.

Musí sa zabezpečiť, aby zaťaženie mohlo byť rovnomerne rozložené v smere zaťažovania a popri prírube, ktorá má dĺžku jedného z celých násobkov čísla 50 v rozmedzí 250 a 700 mm. Pevný hranol musí byť vysoký 150 mm. Okraje hranola, ktoré sa dotýkajú ochrannej konštrukcie, musia byť zakrivené s priemerom maximálne 50 mm.

3.1.6.1.3.

Podložka sa musí dať nastaviť na akýkoľvek uhol k smeru zaťaženia, aby bola schopná pri deformácii konštrukcie sledovať zmeny uhlov plochy ochrannej konštrukcie, ktorá nesie zaťaženie.

3.1.6.1.4.

Smer sily (odchýlka od horizontály a od vertikály):

—

na začiatku skúšky pri nulovom zaťažení: ± 2°;

—

v priebehu skúšky, pri zaťažení: 10° nad a 20° pod horizontálou. Tieto zmeny musia byť minimálne.

3.1.6.1.5.

Miera deformácie musí byť dostatočne pomalá, menej ako 5 mm/s, takže zaťaženie môže byť v každom momente považované za statické.

3.1.6.2.   Prístroje na meranie energie, ktorú konštrukcia absorbuje

3.1.6.2.1.

Musí sa zakresliť krivka tlaku proti deformácii, aby sa mohla určiť energia absorbovaná konštrukciou. Nie je potrebné merať silu a deformáciu v bode, kde pôsobí zaťaženie na konštrukciu; avšak sila a deformácia sa musia merať simultánne a kolineárne.

3.1.6.2.2.

Východiskový bod pre merania deformácie musí byť vybraný tak, aby sa zohľadnila iba energia absorbovaná konštrukciou a/alebo deformácia určitých častí traktora. Energia absorbovaná deformáciou a/alebo skĺznutím ukotvenia sa nesmie zohľadniť.

3.1.6.3.   Prostriedky ukotvenia traktora k zemi

3.1.6.3.1.

Kotviace lišty s požadovanou šírkou rozchodu a dostatočným rozsahom pre ukotvenie traktora musia byť vo všetkých zobrazených prípadoch pevne pripevnené k nepoddajnej základni blízko skúšobného zariadenia.

3.1.6.3.2.

Traktor musí byť ukotvený na lištách akýmkoľvek vhodným spôsobom (držiakmi, klinmi, oceľovými lanami, svorkami atď.) tak, aby sa počas skúšky nemohol pohnúť. Táto požiadavka sa počas skúšky musí skontrolovať prostredníctvom obvyklých zariadení na meranie dĺžky.

Ak sa traktor pohne, musí sa celá skúška zopakovať, pokiaľ nie je systém na meranie deformácií, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní krivky závislosti sily a deformácie, pripojený ku traktoru.

3.1.6.4.   Zariadenie pre tlakové skúšky

Zariadenie zobrazené na obrázku 7.7 musí byť schopné vyvinúť tlak smerom dolu na ochrannú konštrukciu cez pevný hranol približne 250 mm široký, pripevnený k mechanizmu, ktorý spôsobuje zaťaženie pomocou kardanových kĺbov. Musia byť zabezpečené vhodné stojany na nápravy tak, aby pneumatiky traktora neniesli pôsobenie tlaku.

3.1.6.5.   Ostatné meracie prístroje

Tiež sú potrebné tieto meracie zariadenia:

3.1.6.5.1.

zariadenie na meranie pružnej deformácie (rozdiel medzi maximálnou okamžitou deformáciou a trvalou deformáciou, pozri obrázok 7.8).

3.1.6.5.2.

Zariadenie na kontrolu toho, či ochranná konštrukcia neprenikla do voľného priestoru a že tento priestor zostal počas skúšky chránený konštrukciou (pozri bod 3.3.2.2.2).

3.2.   Skúšobné postupy

3.2.1.   Dynamické skúšky

3.2.1.1.   Tlakové skúšky a skúšky nárazom

3.2.1.1.1.    Náraz zozadu

3.2.1.1.1.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie narazí do ochrannej konštrukcie, keď čelná nárazová plocha závažia a nosné reťaze alebo oceľové laná budú zvierať uhol s vertikálnou rovinou A, ktorého hodnota je M/100 a maximálne 20°, pokiaľ ochranná konštrukcia nevytvorí počas deformácie v bode dotyku k vertikálnej rovine väčší uhol. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia musí upraviť pomocou dodatočnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšej deformácie, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pod už stanoveným uhlom.

Závažie sa musí zavesiť v dostatočnej výške, aby sa neotočilo okolo bodu nárazu.

Bod nárazu je tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení dozadu pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj. Ťažisko závažia sa musí nachádzať v jednej šestine šírky hornej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so strednou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšej strany hornej časti ochrannej konštrukcie.

Ak je ochranná konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod nárazu, musia sa pridať kliny umožňujúce pôsobenie nárazu na konštrukciu bez toho, aby sa tým posilnila konštrukcia.

3.2.1.1.1.2.

Traktor sa musí ukotviť k zemi pomocou štyroch oceľových lán, vždy jedného na každom konci obidvoch náprav, laná sú usporiadané tak, ako je znázornené na obrázku 7.4. Priestor medzi prednými a zadnými ukotvovacími bodmi musí byť taký, aby oceľové laná zvierali so zemou uhol menší ako 30°. Okrem toho zadné ukotvenia musia byť usporiadané tak, aby bod konvergencie dvoch oceľových lán ležal vo vertikálnej rovine, v ktorej sa pohybuje ťažisko závažia kyvadla.

Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v 3.1.5.6.2. Pri napnutých lanách musí byť klinový hranol umiestnený pred a tesne pri zadných kolesách a potom musí byť pripevnený k zemi.

3.2.1.1.1.3.

V prípade traktora s kĺbovým riadením sa bod kĺbového spoja podloží aj dreveným hranolom s prierezom 100 mm × 100 mm a pevne sa ukotví k zemi.

3.2.1.1.1.4.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby výška jeho ťažiska nad bodom nárazu zodpovedala hodnote danej jedným z týchto dvoch vzorcov:

H = 2,165 × 10–8 M L2

alebo

H = 5,73 × 10–2 I

Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

3.2.1.1.1.5.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), musí výška zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúcich alebo nasledujúcich vzorcov:

H = 25 + 0,07 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg;

H = 125 + 0,02 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

3.2.1.1.2.    Náraz spredu

3.2.1.1.2.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie narazí do ochrannej konštrukcie, keď čelná nárazová plocha závažia a nosné reťaze alebo oceľové laná budú zvierať uhol s vertikálnou rovinou A, ktorého hodnota je M/100 a maximálne 20°, pokiaľ ochranná konštrukcia nevytvorí počas deformácie v bode dotyku k vertikálnej rovine väčší uhol. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia musí upraviť pomocou dodatočnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšej deformácie, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pod už stanoveným uhlom.

Výška závesu závažia kyvadla sa musí upraviť a podniknú sa potrebné kroky na to, aby sa závažie neotočilo okolo bodu nárazu.

Bodom nárazu je tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení do strany pravdepodobne dopadne na zem ako prvá pri jazde smerom dopredu, za normálnych okolností je to horný okraj. Umiestnenie ťažiska závažia sa musí nachádzať v jednej šestine šírky hornej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so strednou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšej strany hornej časti ochrannej konštrukcie.

Ak je ochranná konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod nárazu, musia sa pridať kliny umožňujúce pôsobenie nárazu na konštrukciu bez toho, aby sa tým posilnila konštrukcia.

3.2.1.1.2.2.

Traktor sa musí ukotviť k zemi pomocou štyroch oceľových lán, vždy jedného na každom konci obidvoch náprav, laná sú usporiadané tak, ako je znázornené na obrázku 7.5. Priestor medzi prednými a zadnými ukotvovacími bodmi musí byť taký, aby oceľové laná zvierali so zemou uhol menší ako 30°. Okrem toho zadné ukotvenia musia byť usporiadané tak, aby bod konvergencie dvoch oceľových lán ležal vo vertikálnej rovine, v ktorej sa pohybuje ťažisko závažia kyvadla.

Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v 3.1.5.6.2. Pri napnutých lanách musí byť klinový hranol umiestnený pred a tesne pri zadných kolesách, a potom musí byť pripevnený k zemi.

3.2.1.1.2.3.

V prípade traktora s kĺbovým riadením, bod kĺbového spoja sa podloží aj dreveným hranol s prierezom najmenej 100 mm×100 mm a pevne sa ukotví k zemi.

3.2.1.1.2.4.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby bola výška jeho ťažiska nad bodom nárazu daná jedným z týchto dvoch vzorcov, ktoré sa vyberú podľa referenčnej hmotnosti zostavy, ktorá je predmetom skúšok:

H = 25 + 0,07 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg;

H = 125 + 0,02 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

3.2.1.1.2.5.

V prípade traktorov s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant):

—

ak ochrannú konštrukciu tvorí ochranný oblúk z valcových tyčí s dvoma podperami, použije sa už uvedený vzorec,

—

pre ostatné typy ochranných konštrukcií, musí výška zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúcich alebo nasledujúcich vzorcov:

H = 2,165 × 10-8 ML2

alebo

H = 5,73 × 10-2 I

Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

3.2.1.1.3.    Náraz zboku

3.2.1.1.3.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie bude narážať do ochrannej konštrukcie, keď bude čelná nárazová plocha závažia a podporné reťaze alebo oceľové laná vo vertikálnej polohe, pokiaľ počas deformácie ochranná konštrukcia v bode kontaktu nevytvorí uhol k vertikále menší ako 20°. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia upraví pomocou prídavnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšieho odklonu, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pri náraze vertikálne.

3.2.1.1.3.2.

Výška závesu závažia kyvadla sa musí upraviť a podniknú sa potrebné kroky na to, aby sa závažie neotočilo okolo bodu nárazu.

3.2.1.1.3.3.

Bodom nárazu je tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení do strany pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj. Pokiaľ nie je isté, že na zem dopadne iná časť tohto okraja ako prvá, bod nárazu sa musí nachádzať v rovine, ktorá ja kolmá na strednú rovinu a prechádza 60 mm pred vzťažným bodom sedadla, pričom sedadlo je nastavené do strednej polohy svojho pozdĺžneho nastavenia.

3.2.1.1.3.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), bod nárazu sa musí nachádzať v rovine, ktorá je kolmá na strednú rovinu a prechádza stredovým bodom segmentu spájajúcim dva vzťažné body sedadla, ktoré sú definované spojením dvoch rozdielnych polôh sedadla. V prípade ochranných konštrukcií s dvomi podperami musí bod nárazu ležať na jednej z dvoch podpier.

3.2.1.1.3.5.

Kolesá traktora na strane, na ktorú má byť náraz vykonaný, musia byť ukotvené k zemi pomocou oceľových lán, ktoré prechádzajú cez príslušné konce prednej a zadnej nápravy. Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v bode 3.1.5.6.2.

Pri napnutých lanách sa na zem musí položiť klinový hranol, pritlačiť sa natesno k pneumatikám na opačnej strane k tej, z ktorej má prísť náraz, a potom sa pripevní k zemi. Môže byť potrebné použiť dva hranoly alebo kliny, ak vonkajšie strany predných a zadných pneumatík nie sú v tej istej vertikálnej rovine. Podpera musí byť umiestnená, ako je znázornené na obrázku 7.6 proti ráfiku najzaťaženejšieho kolesa oproti bodu nárazu, pritlačená pevne k ráfiku, a potom musí byť pripevnená k zemi. Dĺžka podpery musí byť taká, aby tvorila so zemou uhol 30 ± 3°, keď je umiestnená proti ráfiku. Okrem toho, ak je to možné, jej hrúbka musí byť 20 až 25-krát menšia ako jej dĺžka a dva až trikrát menšia ako je šírka. Podpery musia byť na oboch koncoch tvarované, ako je detailne znázornené na obrázku 7.6.

3.2.1.1.3.6.

V prípade traktora s kĺbovým riadením, bod kĺbového spoja sa podloží aj dreveným hranolom s prierezom minimálne 100 mm × 100 mm a postranne podoprený zariadením podobným, ako je podpera pritlačená k zadnému kolesu ako je uvedené v bode 3.2.1.1.3.2. Potom sa bod kĺbového spoja pevne ukotví k zemi.

3.2.1.1.3.7.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby bola výška jeho ťažiska nad bodom nárazu daná jedným z týchto dvoch vzorcov, ktoré sa vyberú podľa referenčnej hmotnosti zostavy, ktorá je predmetom skúšok:

H = 25 + 0,20 M

pre traktory s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg;

H = 125 + 0,15 M

pre traktory s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

3.2.1.1.3.8.

V prípade traktorov s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant):

—

Ak ochrannú konštrukciu tvorí ochranný oblúk z valcových tyčí s dvoma podperami, zvolená výška musí zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúceho alebo nasledujúceho vzorca:

H = (25 + 0,20 M) (B6 + B) / 2B

pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg;

H = (125 + 0,15 M) (B6 + B) / 2B

pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

—

Pre ostatné typy ochranných konštrukcií zvolená výška musí byť väčšia z dvoch hodnôt, pričom prvá je určená z vyššie uvedeného vzorca a druhá hodnota z tohto vzorca:

H = 25 + 0,20 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg;

H = 125 + 0,15 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

3.2.1.1.4.    Tlaková skúška vzadu

Na najvyššiu zadnú nosnú časť resp. časti sa musí umiestniť hranol a výslednica tlakových síl musí ležať v stredovej rovine traktora. Pôsobí sa silou Fv pričom:

Fv = 20 M

Sila Fv sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

Ak zadná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu, musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení.

Potom sila prestane pôsobiť a tlakový hranol sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Potom musí znova pôsobiť tlaková sila Fv.

3.2.1.1.5.    Tlaková skúška vpredu

Cez najvyššiu prednú nosnú časť resp. časti sa musí umiestniť hranol a výslednica tlakových síl musí ležať v stredovej rovine traktora. Pôsobí sa silou Fv pričom:

Fv = 20 M

Sila Fv sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

Ak predná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu, musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení.

Potom sila prestane pôsobiť a tlakový hranol sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Potom musí znova pôsobiť tlaková sila Fv.

3.2.1.1.6.    Dodatočné skúšky nárazom

Ak sa počas skúšky nárazom objavia praskliny alebo trhliny, ktoré nemožno považovať za zanedbateľné, musí sa vykonať druhá, podobná skúška, ale s výškou pádu:

H’ = (H × 10-1) (12 + 4a) (1 + 2a)-1

okamžite po skúškach nárazom, pri ktorých sa tieto praskliny alebo trhliny objavili, pričom ‚a‘ je pomer trvalej deformácie (Dp) k pružnej deformácii (De):

a = Dp / De

ako bolo namerané v bode nárazu. Dodatočná trvalá deformácia spôsobená druhým nárazom nesmie presiahnuť 30 % trvalej deformácie spôsobenej prvým nárazom.

Aby dodatočnú skúšku bolo možné vykonať, je potrebné odmerať pružnú deformáciu počas všetkých skúšok nárazom.

3.2.1.1.7.    Dodatočné tlakové skúšky

Ak sa počas tlakovej skúšky objavia značné praskliny alebo trhliny, okamžite sa po tlakových skúškach, pri ktorých sa tieto trhliny a praskliny objavili, vykoná druhá, podobná skúška, ale so silou rovnajúcou sa 1,2 Fv.

3.2.1.2.   Merania, ktoré sa majú vykonať

3.2.1.2.1.    Zlomy a praskliny

Po každej skúške sa vizuálne skontrolujú všetky nosné časti, spoje a upevňovacie systémy s cieľom zistiť či na nich nie sú zlomy alebo praskliny, akékoľvek malé praskliny na nedôležitých častiach sa neberú do úvahy.

Akékoľvek trhliny spôsobené hranami závažia kyvadla sa neberú do úvahy.

3.2.1.2.2.    Prienik do voľného priestoru

Pri každej skúške sa ochranná konštrukcia musí skontrolovať s cieľom zistiť či akákoľvek časť ochrannej konštrukcie neprenikla do voľného priestoru okolo sedadla vodiča, ako je definované v bode 1.6.

Okrem toho, voľný priestor nesmie byť mimo ochrany ochrannej konštrukcie. Na tento účel pojem mimo ochrany konštrukcie znamená, že by sa ktorákoľvek jej časť dotkla rovného povrchu zeme pri prevrátení traktora v smere, odkiaľ pôsobí skúšobné zaťaženie. Na tento účel sa použije najmenšie štandardné nastavenie šírky rozchodu predných a zadných pneumatík, uvedené výrobcom.

3.2.1.2.3.    Pružná deformácia (pri bočnom náraze)

Pružná deformácia sa meria (810 + av) mm nad vzťažným bodom sedadla vo vertikálnej rovine, v ktorej pôsobí zaťaženie. Na toto meranie sa môže použiť akýkoľvek prístroj podobný tomu, ktorý je znázornený na obrázku 7.8.

3.2.1.2.4.    Trvalá deformácia

Po záverečnej tlakovej skúške sa musí zaznamenať trvalá deformácia ochrannej konštrukcie. Na tento účel sa pred začatím skúšky určí poloha hlavných prvkov ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení vzhľadom k vzťažnému bodu sedadla.

3.2.2.   Statické skúšky

3.2.2.1.   Zaťažovacie a tlakové skúšky

3.2.2.1.1.    Zaťaženie zadnej časti

3.2.2.1.1.1.

Záťaž musí pôsobiť horizontálne, vo vertikálnej rovine rovnobežnej so strednou rovinou traktora.

Bodom pôsobenia zaťaženia musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení dozadu pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj. Vertikálna rovina, v ktorej záťaž pôsobí, sa musí nachádzať vo vzdialenosti jednej tretiny vonkajšej šírky hornej časti konštrukcie od strednej roviny.

Ak je konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod, musia sa pridať kliny, umožňujúce, aby zaťaženie mohlo pôsobiť bez toho, aby sa týmto posilnila konštrukcia.

3.2.2.1.1.2.

Zostava sa musí ukotviť k zemi, ako je opísané v bode 3.1.6.3.

3.2.2.1.1.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

Eil = 2,165 × 10-7 M L2

alebo

Eil = 0,574 × I

3.2.2.1.1.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) musí energia zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z vyššie uvedených vzorcov alebo z nasledujúceho vzorca:

Eil = 500 + 0,5 M

3.2.2.1.2.    Zaťaženie prednej časti

3.2.2.1.2.1.

Záťaž musí pôsobiť horizontálne, vo vertikálnej rovine rovnobežnej so strednou rovinou traktora. Bodom pôsobenia záťaže musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení traktora do strany pravdepodobne dopadne na zem ako prvá pri jazde smerom dopredu, t. j. za normálnych okolností je to horný okraj. Miestom pôsobenia záťaže musí byť jedna šestina šírky vrchnej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so strednou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšieho okraja vrchnej časti ochrannej konštrukcie.

Ak je konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod, musia sa pridať kliny umožňujúce, aby zaťaženie mohlo pôsobiť bez toho, aby sa týmto posilnila konštrukcia.

3.2.2.1.2.2.

Zostava sa musí ukotviť k zemi, ako je opísané v bode 3.1.6.3.

3.2.2.1.2.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

Eil = 500 + 0,5 M

3.2.2.1.2.4.

V prípade traktorov s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant):

—

ak ochrannú konštrukciu tvorí ochranný oblúk z valcových tyčí s dvoma podperami, použije sa predchádzajúci vzorec,

—

pre ostatné typy ochranných konštrukcií, musí energia zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúceho vzorca alebo z nasledujúcich vzorcov:

Eil = 2,165 × 10-7 ML2

alebo

Eil = 0,574 I

3.2.2.1.3.    Zaťaženie zboku

3.2.2.1.3.1.

Zaťaženie zboku musí pôsobiť horizontálne, vo vertikálnej rovine kolmej na strednú rovinu traktora a prechádzajúcej 60 mm pred vzťažným bodom sedadla, pričom sedadlo je nastavené do strednej polohy svojho pozdĺžneho nastavenia. Bodom pôsobenia zaťaženia musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení nabok pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj.

3.2.2.1.3.2.

Zostava sa musí ukotviť k zemi, ako je opísané v bode 3.1.6.3.

3.2.2.1.3.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

Eis = 1,75 M

3.2.2.1.3.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), bod pôsobenia zaťaženia musí byť v rovine, ktorá je kolmá na strednú rovinu a prechádza stredovým bodom segmentu spájajúcim dva vzťažné body sedadla, ktoré sú definované spojením dvoch rozdielnych polôh sedadla. V prípade ochranných konštrukcií s dvomi podperami musí bod nárazu ležať na jednej z dvoch podpier.

3.2.2.1.3.5.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), kde ochrannú konštrukciu tvorí ochranný oblúk z valcových tyčí s dvoma podperami, energia musí zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z týchto vzorcov:

Eis = 1,75 M

alebo

Eis = 1,75 M (B6 + B)/2B

3.2.2.1.4.    Tlaková skúška vzadu

Všetky ustanovenia sú rovnaké ako ustanovenia bodu 3.2.1.1.4.

3.2.2.1.5.    Tlaková skúška vpredu

Všetky ustanovenia sú rovnaké ako ustanovenia bodu 3.2.1.1.5.

3.2.2.1.6.    Dodatočná skúška preťažením (obrázky 7.9 až 7.11)

Skúška preťažením sa musí vykonať vždy, keď sila klesne o viac ako 3 % pri posledných 5 % deformácie dosiahnutej v prípade, keď je potrebná energia absorbovaná konštrukciou (pozri obrázok 7.10).

Skúška preťažením zahŕňa postupné zvyšovanie horizontálneho zaťaženia v krokoch po 5 % počiatočnej potrebnej energie až do maxima 20 % pridanej energie (pozri obrázok 7.11).

Skúška preťažením je uspokojivá, ak po každom zvýšení o 5 %, 10 % alebo 15 % potrebnej energie klesne sila o menej ako 3 % pri 5 % zvýšení a zostane väčšia ako 0,8 Fmax.

Skúška preťažením je uspokojivá, ak potom ako konštrukcia absorbovala 20 % pridanej energie, prekračuje sila hodnotu 0,8 Fmax.

Ďalšie praskliny alebo trhliny a/alebo prienik do voľného priestoru alebo jeho nedostatočná ochrana z dôvodu pružnej deformácie sú pri skúške preťažením prípustné. Avšak po odstránení zaťaženia nesmie konštrukcia preniknúť do voľného priestoru, ktorý musí byť úplne chránený.

3.2.2.1.7.    Dodatočné tlakové skúšky

Ak sa počas tlakovej skúšky objavia praskliny a trhliny, ktoré nemôžu byť považované za zanedbateľné, po tejto tlakovej skúške, pri ktorej sa praskliny alebo trhliny objavili, sa musí okamžite vykonať druhá, podobná tlaková skúška, ale so silou 1,2 Fv.

3.2.2.2.   Merania, ktoré sa majú vykonať

3.2.2.2.1.    Zlomy a praskliny

Po každej skúške sa vizuálne skontrolujú všetky nosné časti, spoje a upevňovacie systémy s cieľom zistiť či na nich nie sú zlomy alebo praskliny, akékoľvek malé praskliny na nedôležitých častiach sa neberú do úvahy.

3.2.2.2.2.    Prienik do voľného priestoru

Pri každej skúške sa ochranná konštrukcia musí skontrolovať s cieľom zistiť či akákoľvek časť ochrannej konštrukcie neprenikla do voľného priestoru, ako je definované v bode 1.6 prílohy I.

Okrem toho sa vykoná kontrola s cieľom určiť či ktorákoľvek časť voľného priestoru nie je mimo ochrany, poskytovanej ochrannou konštrukciou. Na tento účel pojem mimo ochrany ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení znamená, že by ktorákoľvek jej časť prišla do kontaktu s plochou zeme, ak by sa traktor prevrátil v smere, odkiaľ prišiel náraz. Na tento účel sa pre predné a zadné pneumatiky a rozchod berú do úvahy najmenšie hodnoty stanovené výrobcom.

3.2.2.2.3.    Pružná deformácia pri bočnom zaťažení

Pružná deformácia sa meria (810 + av) mm nad vzťažným bodom sedadla, vo vertikálnej rovine, v ktorej pôsobí zaťaženie. Na toto meranie sa môže použiť akýkoľvek prístroj podobný tomu, ktorý je znázornený na obrázku 7.8.

3.2.2.2.4.    Trvalá deformácia

Po záverečnej tlakovej skúške sa musí zaznamenať trvalá deformácia ochrannej konštrukcie. Na tento účel sa pred začatím skúšky určí poloha hlavných prvkov ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení vzhľadom k vzťažnému bodu sedadla.

Rozšírenie na ostatné modely traktorov

3.3.1   [neuplatňuje sa]

3.3.2.   Technické rozšírenie

V prípade technických zmien vykonaných na traktore týkajúcich sa ochrannej konštrukcie alebo spôsobu upevnenia ochrannej konštrukcie na traktor, skúšobná stanica, ktorá vykonala pôvodnú skúšku, môže vydať »protokol o technickom rozšírení« v týchto prípadoch:

3.3.2.1.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na ostatné modely traktorov

Tlakové skúšky a skúšky nárazom sa nemusia vykonať na každom modeli traktora za predpokladu, že ochranná konštrukcia a traktor spĺňajú podmienky v ďalej uvedených bodoch 3.3.2.1.1 až 3.3.2.1.5.

3.3.2.1.1.

Konštrukcia musí byť rovnaká ako skúšaná konštrukcia;

3.3.2.1.2.

Potrebná energia nesmie presiahnuť energiu vypočítanú pre pôvodnú skúšku o viac ako 5 %.

3.3.2.1.3.

Metóda pripevnenia a komponenty traktora, ku ktorým sa pripevňuje, musia byť rovnaké;

3.3.2.1.4.

Všetky komponenty ako blatníky a kapota, ktoré môžu poskytnúť oporu pre ochrannú konštrukciu, musia byť rovnaké.

3.3.2.1.5.

Poloha a základné rozmery sedadla v ochrannej konštrukcii a súvisiaca poloha ochrannej konštrukcie na traktore musia byť také, že voľný priestor zostane chránený deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok [toto sa musí skontrolovať prostredníctvom uvedenia toho istého odkazu na voľný priestor ako v pôvodnom skúšobnom protokole, resp. toho istého referenčného bodu sedadla (Seat Reference Point – SRP) alebo vzťažného bodu sedadla (Seat Index Point – SIP)].

3.3.2.2.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na upravené modely ochrannej konštrukcie

Tento postup sa musí dodržať v prípade, že nie sú splnené ustanovenia bodu 3.3.2.1, a nesmie sa použiť v prípade, že metóda pripevnenia ochrannej štruktúry na traktor nevychádza z rovnakého princípu (napr. gumené podpery sú nahradené pružiacim zariadením):

3.3.2.2.1.

Zmeny, ktoré nemajú žiadny vplyv na výsledky pôvodnej skúšky (napr. privarenie základnej dosky príslušenstva k nekritickej časti konštrukcie), pridanie sedadiel s rozdielnym umiestnením SIP v ochrannej konštrukcii (predmetom kontroly bude, či nový voľný priestor resp. priestory zostanú chránené deformovanou konštrukciou počas priebehu všetkých skúšok).

3.3.2.2.2.

Zmeny, ktoré možno majú vplyv na výsledky pôvodnej skúšky, bez toho, aby sa spochybnila akceptovateľnosť ochrannej štruktúry (napr. zmena komponentu konštrukcie, zmena metódy pripevnenia ochrannej konštrukcie ku traktoru). Môže sa vykonať overovacia skúška a výsledky skúšky budú súčasťou protokolu o rozšírení.

Pre typové rozšírenie sú stanovené tieto obmedzenia:

3.3.2.2.2.1.

bez overovacej skúšky nemôže byť schválených viac ako 5 rozšírení;

3.3.2.2.2.2.

výsledky overovacej skúšky budú v prípade rozšírenia uznané, ak sú splnené kódexu týkajúce sa prijateľnosti a:

 

ak sa deformácia nameraná po každej skúške nárazom nelíši od deformácie nameranej po každej skúške nárazom v pôvodnom skúšobnom protokole o viac ako ± 7 % (v prípade dynamickej skúšky);

 

ak sa nameraná sila, po dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, neodlišuje od nameranej sily, po dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 % a nameraná deformácia (4), po dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, neodlišuje od deformácie nameranej po dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 % (v prípade statickej skúšky).

3.3.2.2.2.3.

Do jediného protokolu o rozšírení môže byť zahrnutá viac ako jedna zmena ochrannej konštrukcie za predpokladu, že predstavuje resp. predstavujú rôzne možnosti tej istej ochrannej konštrukcie, ale v jednom protokole o rozšírení môže byť akceptovaná iba jedna overovacia skúška. Nepreskúšané možnosti sa musia opísať v špecifickej časti protokolu o rozšírení.

3.3.2.2.3.

Zvýšenie referenčnej hmotnosti uvedené výrobcom pre už odskúšanú ochrannú konštrukciu. Ak chce výrobca ponechať to isté schvaľovacie číslo, je možné vydať protokol o rozšírení po vykonaní overovacej skúšky (limity ± 7 % špecifikované v bode 3.3.2.2.2.2 sa v sa na takýto prípad nevzťahujú).

3.4.   [neuplatňuje sa]

3.5.   Vlastnosti ochranných konštrukcií pri nízkych teplotách

3.5.1.

Ak sa požaduje, aby ochranná konštrukcia mala vlastnosti, ktoré zabraňujú jej krehnutiu pri nízkych teplotách, výrobca musí uviesť podrobnosti, ktoré musia byť zahrnuté do protokolu.

3.5.2.

Tieto požiadavky a postupy majú za cieľ zabezpečiť pevnosť a odolnosť voči krehkému lomu pri nízkych teplotách. Navrhuje sa, aby pri posudzovaní odolnosti ochrannej konštrukcie pri nízkych prevádzkových teplotách museli byť nasledujúce minimálne materiálne požiadavky splnené v tých krajinách, ktoré vyžadujú túto dodatočnú prevádzkovú ochranu.

3.5.2.1.

Skrutky a matice použité na pripevnenie ochrannej konštrukcie ku traktoru a použité na pripojenie konštrukčných častí ochrannej konštrukcie musia vykazovať dostatočnú odolnosť proti regulovanej zníženej teplote.

3.5.2.2.

Všetky zváracie elektródy použité vo výrobe konštrukčných častí a uchytení musia byť kompatibilné s ochrannou konštrukciou, ako je ďalej uvedené v bode 3.5.2.3.

3.5.2.3.

Oceľové materiály pre nosné časti ochrannej konštrukcie musia byť z preukázateľne dostatočne tvrdého materiálu, ktorý spĺňa požiadavky rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, ako je uvedené v tabuľke 7.1. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s ISO 630:1995.

Oceľ s valcovanou hrúbkou menšou ako 2,5 mm a s obsahom uhlíka menším ako 0,2 % spĺňa túto požiadavku.

Nosné časti ochrannej konštrukcie vyrobené z materiálov iných ako oceľ musia mať rovnakú odolnosť voči nárazu pri nízkych teplotách.

3.5.2.4.

Pri skúšaní podľa požiadaviek rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia z veľkostí uvedených v tabuľke 7,1, ktorú materiál umožní.

3.5.2.5.

Rázové skúšky ohybom podľa Charpyho musia byť vykonané v súlade s postupom uvedeným v ASTM A 370-1979, okrem veľkosti vzoriek, ktoré musia byť v súlade s rozmermi uvedenými v tabuľke 7.1.

Tabuľka 7.1

Minimálne hodnoty energie pre rázové skúšky ohybom podľa Charpyho

Veľkosť vzorky

Energia pri

Energia pri

 

–30 °C

–20 °C

mm

J

J (6)

10 × 10 (5)

11

27,5

10 × 9

10

25

10 × 8

9,5

24

10 × 7,5 (5)

9,5

24

10 × 7

9

22,5

10 × 6,7

8,5

21

10 × 6

8

20

10 × 5 (5)

7,5

19

10 × 4

7

17,5

10 × 3,5

6

15

10 × 3

6

15

10 × 2,5 (5)

5,5

14

3.5.2.6.

Alternatívami k tomuto postupu je použitie upokojenej alebo poloupokojenej ocele, pre ktorú sa musí poskytnúť primeraná špecifikácia. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s ISO 630:1995, Amd 1:2003.

3.5.2.7.

Vzorky musia byť pred formovaním alebo zváraním na použitie v ochrannej konštrukcii pozdĺžne a odobraté z plochého materiálu, tyčí alebo profilov. Vzorky z tyčí alebo profilov sa odoberú zo stredu strany s najväčším rozmerom, pričom sa tam nesmú nachádzať zvary.

3.6.   [neuplatňuje sa]

Obrázok 7.1

Voľný priestor

Obrázok 7.1.a

Pohľad zboku

Rez cez referenčnú rovinu

Image

Obrázok 7.1.b

Pohľad zozadu

Image

Obrázok 7.1.c

Pohľad zvrchu

Image

Obrázok 7.2.a

Voľný priestor traktorov s reverzibilným stanovišťom: oblúk z valcových tyčí s dvoma podperami

Image

Obrázok 7.2.b

Voľný priestor traktorov s reverzibilným stanovišťom: iné typy ROPS

Image

Obrázok 7.3

Závažie kyvadla a jeho závesné reťaze alebo oceľové laná

Image

Obrázok 7.4

Príklad ukotvenia traktora (náraz zozadu)

Image

Obrázok 7.5

Príklad ukotvenia traktora (náraz spredu)

Image

Obrázok 7.6

Príklad ukotvenia traktora (náraz zboku)

Image

Obrázok 7.7

Príklad zariadenia na tlakové skúšky traktora

Image

Obrázok 7.8

Príklad prístroja na meranie pružnej deformácie

Image

Obrázok 7.9

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením nie je potrebná

Image

Obrázok 7.10

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením je potrebná

Image

Obrázok 7.11

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením bude pokračovať.

Image

(1)  Štandardný kódex OECD na úradné skúšanie ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na zadnej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov.

(2)  Pre skúšky, ktoré rozširujú skúšobné protokoly, v rámci ktorých sa pôvodne používal referenčný bod sedadla (SRP), musia byť požadované merania vykonané s odkazom na SRP namiesto SIP a použitie SRP musí byť jasne uvedené (pozri prílohu I).

(3)  Používateľom sa pripomína, že vzťažný bod sedadla sa určuje podľa ISO 5353 a je pevným bodom, pokiaľ ide o traktor, ktorý nie je v pohybe, keď sa sedadlo posúva zo stredovej polohy. Na účely určenia voľného priestoru musí byť sedadlo v zadnej a najvyššej polohe.‘ “

(4)  Trvalá + pružná deformácia nameraná v bode pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie.‘ “

(5)  Znamená preferovanú veľkosť. Veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia preferovaná veľkosť, ktorú materiál umožňuje.

(6)  Potrebná energia pri –20 °C je 2,5 násobok hodnoty špecifikovanej pre –30 °C. Ostatné faktory ovplyvňujú silu nárazovej energie ako napr. smer valenia, medza pevnosti, orientácia zrna a zváranie. Tieto faktory sa musia zohľadniť pri výbere a použití ocele.

PRÍLOHA III

Zmeny a doplnenia smernice 86/415/EHS

Smernica 86/415/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

a)

bod 2.4.2.2.3 sa nahrádza takto:

„2.4.2.2.3.

Mechanizmus trojbodového hydraulického závesu sa uvádza do činnosti pomocou ovládačov, ktoré fungujú na princípe ‚pridržaním spusti‘.“;

b)

dopĺňa sa tento bod 2.5:

„2.5.   Ovládač(-e) vývodového hriadeľa

2.5.1.   Ak je vývodový hriadeľ v činnosti, motor nesmie byť možné naštartovať.

2.5.2.   Vonkajšie ovládače

2.5.2.1.

Ovládače musia byť namontované tak, aby ich obsluha mohla ovládať z bezpečného miesta.

2.5.2.2.

Ovládač resp. ovládače musia byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo náhodnému zapnutiu.

2.5.2.3.

Ovládač spúšťania musí pri spúšťaní fungovať na princípe ‚pridržaním spusti‘ aspoň prvé tri sekundy.

2.5.2.4.

Po spustení ovládača(-ov) nesmie byť časový posun pre požadovanú činnosť dlhší ako čas potrebný na zapnutie/vypnutie systému. V prípade predĺženia tohto posunu dochádza k automatickej deaktivácii vývodového hriadeľa.

2.5.2.5.

Vývodový hriadeľ musí byť vždy možné vypnúť z miesta sedadla obsluhy, ako aj prostredníctvom príslušného vonkajšieho ovládača resp. ovládačov. Ovládač vypnutia je vždy hlavným ovládačom.

2.5.2.6.

Súčinnosť medzi vonkajším ovládačom vývodového hriadeľa a ovládačom vývodového hriadeľa na mieste sedadla obsluhy sa nepovoľuje.“

2.

Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

—

pod symbol 1 sa vkladá: „Ako alternatíva sa môže použiť symbol 8.18 normy ISO 3767-1:1998“,

—

pod symbol 3 sa vkladá: „Ako alternatíva sa môže použiť symbol 8.19 normy ISO 3767-1:1998“,

—

pod symbol 6 sa vkladá: „Ako alternatíva sa môžu použiť symbol 7.11 normy ISO 3767-2:1991 v kombinácii so symbolmi 7.1 až 7.5 normy ISO 3767-1:1998 “,

—

Pod symbol 7 sa vkladá: „Ako alternatíva na zobrazenie vývodového hriadeľa sa môže použiť symbol 7.12 normy ISO 3767-2:1991 v kombinácii so symbolmi 7.1. až 7.5 normy ISO 3767-1:1991“.

PRÍLOHA IV

Zmeny a doplnenia smernice 87/402/EHS

Smernica 87/402/EHS sa mení a dopĺňa takto:

1.

V prílohe I sa bod 1 nahrádza takto:

„1.

Uplatňujú sa definície a požiadavky bodu 1 kódexu 6 (1) rozhodnutia OECD C(2008) 128 z októbra 2008 s výnimkou bodu 1.1 (poľnohospodárske a lesné traktory), v tomto znení:

‚1.   Definície

1.1.   [neuplatňuje sa]

1.2.   Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (ROPS)

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení (bezpečnostná kabína alebo rám) ďalej len »ochranná konštrukcia«, predstavuje konštrukciu na traktore, ktorej hlavným účelom je zabrániť alebo obmedziť nebezpečenstvo hroziace vodičovi, vyplývajúce z prevrátenia traktora pri normálnom používaní.

Ochranná konštrukcia chrániaca pri prevrátení je charakterizovaná tým, že poskytuje voľný priestor dostatočne veľký na to, aby ochránil vodiča sediaceho buď vo vnútri konštrukcie alebo v priestore, ktorý je ohraničený skupinou priamok vedúcich z vonkajších okrajov konštrukcie k akejkoľvek časti traktora, ktorá by mohla prísť do kontaktu s rovnou zemou a ktorá je v prípade prevrátenia schopná traktor podoprieť.

1.3.   Rozchod

1.3.1.   Predbežná definícia: stredná rovina kolesa

Stredná rovina kolesa je rovnako vzdialená od dvoch rovín, na ktorých vonkajších okrajoch sa nachádzajú okraje ráfikov.

1.3.2.   Definícia rozchodu

Vertikálna rovina prechádzajúca osou kolesa pretína jeho strednú rovinu v priamke, ktorá sa v jednom bode stretáva s nosnou plochou. Ak A a B sú dva body takto definované pre kolesá na tej istej náprave traktora, tak potom šírka rozchodu je vzdialenosť medzi bodmi A a B. Rozchod kolies sa teda môže definovať pre predné aj zadné kolesá V prípade, kde sú zdvojené kolesá je rozchod vzdialenosť medzi dvomi rovinami, pričom každá rovina je strednou rovinou páru kolies.

1.3.3.   Dodatočná definícia: stredná rovina traktora

Zoberte krajnú polohu bodov A a B pre zadnú nápravu traktora, ktorá udáva maximálnu možnú hodnotu rozchodu. Strednou rovinou traktora je vertikálna rovina umiestnená kolmo na stred priamky spájajúcej body A a B.

1.4.   Rázvor

Vzdialenosť medzi vertikálnymi rovinami prechádzajúcimi cez dve priamky spájajúce body A a B, ako je definované v predchádzajúcom bode, jedna pre predné kolesá a druhá pre zadné kolesá.

1.5.   Určenie vzťažného bodu sedadla; Umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.1.   Vzťažný bod sedadla (SIP):  (2)

Vzťažný bod sedadla sa určuje v súlade s ISO 5353:1995.

1.5.2.   Umiestnenie sedadla a jeho nastavenie na skúšku

1.5.2.1.

V prípade, že sklon operadla a sedacej časti je nastaviteľný, musí sa v oboch prípadoch nastaviť tak, aby sa vzťažný bod sedadla nachádzal vo svojej najvyššej zadnej polohe.

1.5.2.2.

V prípade, že sedadlo je vybavené pružením, musí byť pruženie zablokované v strede svojej dráhy, pokiaľ to nie je v protiklade s pokynmi, ktoré jasne stanovil výrobca sedadla.

1.5.2.3.

Keď sa poloha sedadla dá nastaviť len pozdĺžne a výškovo, pozdĺžna os prechádzajúca vzťažným bodom sedadla musí byť rovnobežná s vertikálnou pozdĺžnou rovinou traktora, ktorá prechádza stredom volantu a od tejto roviny musí byť vzdialená najviac 100 mm.

1.6.   Voľný priestor

1.6.1.   Referenčná vertikálna rovina a priamka

Voľný priestor (obrázok 6.1 v prílohe II) je definovaný na základe vertikálnej referenčnej roviny a referenčnej priamky:

1.6.1.1.

Referenčná rovina je vertikálna rovina, obvykle pozdĺžna ku traktoru a prechádzajúca cez vzťažný bod sedadla a stred volantu. Za normálnych okolností referenčná rovina zhoduje so strednou pozdĺžnou rovinou traktora. Predpokladá sa, že referenčná rovina je schopná pohybovať sa horizontálne spolu so sedadlom a volantom pri pôsobení zaťaženia, zostáva však kolmá na traktor alebo na podlahu ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení.

1.6.1.2.

Referenčná priamka je priamka nachádzajúca sa v referenčnej rovine, ktorá prechádza cez bod nachádzajúci sa 140 + ah smerom dozadu a 90 – av pod vzťažným bodom sedadla a cez prvý bod na venci volantu, ktorý pretína, keď sa horizontálne predĺži.

1.6.2.   Určenie voľného priestoru pre traktory s nereverzibilným sedadlom

Voľný priestor pre traktory s nereverzibilným sedadlom je definovaný v ďalej uvedených bodoch 1.6.2.1 až 1.6.2.11 a je ohraničený nasledujúcimi rovinami, traktor je na horizontálnom povrchu, sedadlo, v prípade, že sa dá nastaviť je nastavené v najvyššej zadnej polohe (3), a volant v prípade, že sa dá nastaviť, je nastavený do stredovej polohy pre riadenie v sede:

1.6.2.1.

dvomi vertikálnymi rovinami vo vzdialenosti 250 mm od každej strany referenčnej roviny, tieto vertikálne roviny sa rozprestierajú 300 mm nad rovinou definovanou v bode 1.6.2.8 smerom hore a v pozdĺžnom smere minimálne 550 mm pred vertikálnou rovinou kolmou na referenčnú rovinu prechádzajúcu (210 – ah) mm pred vzťažným bodom sedadla;

1.6.2.2.

dvomi vertikálnymi rovinami vo vzdialenosti 200 mm od každej strany referenčnej roviny, tieto vertikálne roviny sa rozprestierajú 300 mm nad rovinou definovanou v bode 1.6.2.8 smerom hore a v pozdĺžnom smere od plochy definovanej v bode 1.6.2.11 k vertikálnej rovine kolmej na referenčnú rovinu prechádzajúcu (210 – ah) mm pred vzťažným bodom sedadla;

1.6.2.3.

naklonenou rovinou kolmou na referenčnú rovinu, rovnobežnú s referenčnou priamkou a nachádzajúcou sa 400 mm nad referenčnou priamkou, prechádzajúcou smerom dozadu k bodu, v ktorom pretína vertikálnu rovinu, kolmú na referenčnú rovinu, ktorá prechádza cez bod (140 + ah) mm za vzťažným bodom sedadla;

1.6.2.4.

naklonenou rovinou, kolmou na referenčnú rovinu, ktorá sa stretáva s rovinou definovanou v bode 1.6.2.3 v jej najzadnejšom bode a leží v najvyššom bode operadla sedadla;

1.6.2.5.

vertikálnou rovinou kolmú na referenčnú rovinu, prechádzajúcou minimálne 40 mm pred volantom a minimálne 760 – ah pred vzťažným bodom sedadla;

1.6.2.6.

valcovou plochou s osou kolmou na referenčnú rovinu, s priemerom 150 mm, dotýkajúcou sa rovín definovaných v bodoch 1.6.2.3 a 1.6.2.5;

1.6.2.7.

dvomi rovnobežnými naklonenými rovinami prechádzajúcimi cez horné okraje rovín definovaných v bode 1.6.2.1, pričom naklonená rovina na strane, kde pôsobí náraz, je od referenčnej roviny nad oblasťou voľného priestoru vzdialená minimálne 100 mm;

1.6.2.8.

horizontálnou rovinou prechádzajúcou cez bod 90 – av pod vzťažným bodom sedadla;

1.6.2.9.

dvomi časťami vertikálnej roviny kolmej na referenčnú rovinu, prechádzajúcej 210 – ah pred vzťažným bodom sedadla, každá táto čiastková rovina spája najzadnejšie okraje rovín definovaných v bode 1.6.2.1 s najprednejšími okrajmi rovín definovaných v bode 1.6.2.2;

1.6.2.10.

dvomi časťami horizontálnej roviny prechádzajúcej 300 mm nad rovinou definovanou v bode 1.6.2.8, každá táto čiastková rovina spája najvyššie okraje vertikálnych rovín definovaných v bode 1.6.2.2 s najnižšími okrajmi naklonených rovín definovaných v bode 1.6.2.7;

1.6.2.11.

plochou, ktorá je v prípade potreby zakrivená, ktorej povrchová priamka je kolmá na referenčnú rovinu a leží na zadnej strane operadla sedadla.

1.6.3.   Určenie voľného priestoru pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) pozostáva voľný priestor z oblasti, ktorú tvoria dva voľné priestory definované dvomi rôznymi polohami volantu a sedadla.

1.6.4.   Prídavné sedadlá

1.6.4.1.

V prípade traktorov, ktoré môžu byť vybavené prídavnými sedadlami, sa počas skúšok použije tá oblasť, ktorá pozostáva zo vzťažných bodov sedadla všetkých polôh sedadla. Ochranná konštrukcia nesmie prenikať do väčšieho voľného priestoru, ktorý zohľadňuje tieto rôzne vzťažné body sedadla.

1.6.4.2.

V prípade, že je po vykonaní skúšky navrhnutá nová poloha sedadla, musí sa určiť či sa voľný priestor okolo nového vzťažného bodu sedadla nachádza v rámci predtým stanovenej oblasti. Ak nie, musí sa vykonať nová skúška.

1.7.   Povolené tolerancie merania

Lineárne rozmery

:

± 3 mm

okrem

:

—

:

deformácie pneumatiky

:

± 1 mm

—

:

deformácie konštrukcie počas horizontálnych zaťažení

:

± 1 mm

—

:

výšky pádu závažia kyvadla

:

± 1 mm

Hmotnosti

:

± 1 %

Sily

:

± 2 %

Uhly

:

± 2°

1.8.   Symboly

ah

(mm)

Polovica horizontálneho nastavenia sedadla

av

(mm)

Polovica vertikálneho nastavenia sedadla

B

(mm)

Minimálna celková šírka traktora

Bb

(mm)

Maximálna vonkajšia šírka ochrannej konštrukcie

D

(mm)

Deformácia konštrukcie v bode nárazu (dynamické skúšky) alebo v bode a v smere pôsobenia zaťaženia (statické skúšky)

D′

(mm)

Deformácia konštrukcie pre vypočítanú potrebnú energiu

Ea

(J)

Deformačná energia absorbovaná v okamihu odstránenia zaťaženia. Plocha v rámci F-D krivky

Ei

(J)

Absorbovaná deformačná energia. Plocha pod F-D krivkou

E′i

(J)

Deformačná energia absorbovaná po dodatočnom zaťažení nasledujúcom po vzniku praskliny alebo trhliny

E″i

(J)

Absorbovaná deformačná energia pri skúške preťažením v prípade zaťaženia, ktoré bolo odstránené pred začiatkom tejto skúšky preťažením. Plocha pod F-D krivkou

Eil

(J)

Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná počas pozdĺžneho zaťaženia

Eis

(J)

Vynaložená energia, ktorá bude absorbovaná počas bočného zaťaženia

F

(N)

Statická zaťažovacia sila

F′

(N)

Zaťažovacia sila pre vypočítanú potrebnú energiu, zodpovedajúca E'i

F-D

 

Schéma sily/deformácie

Fi

(N)

Sila pôsobiaca na zadný pevný diel

Fmax

(N)

Maximálna statická zaťažovacia sila počas zaťažovania, okrem preťaženia

Fv

(N)

Vertikálna tlaková sila

H

(mm)

Výška pádu závažia kyvadla (dynamické skúšky)

H′

(mm)

Výška pádu závažia kyvadla pre dodatočné skúšky (dynamické skúšky)

I

((kgm2)

Referenčný moment zotrvačnosti traktora okolo osi zadných kolies, bez ohľadu na hmotnosť týchto zadných kolies

L

(mm)

Referenčný rázvor traktora

M

(kg)

Referenčná hmotnosť traktora počas skúšky pevnosti, ako je definované v bode 3.2.1.4 v prílohe II.

2.

Príloha II sa nahrádza týmto textom:

„PRÍLOHA II

Technické požiadavky

Technické požiadavky na typové schvaľovanie EK ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na prednej časti sedadla vodiča na úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov musia byť tie, ktoré sú stanovené v bode 3 kódexu 6 (4) rozhodnutia OECD K(2008) 128 z októbra 2008 s výnimkou bodov 3.2.4. (skúšobné protokoly), 3.4.1 (administratívne rozšírenia), 3.5 (označovanie) a 3.7 (charakteristiky ukotvenia bezpečnostných pásov), v tomto znení:

‚3.   PRAVIDLÁ A POKYNY

3.1.   Predchádzajúce podmienky pre skúšky pevnosti

3.1.1.   Dokončenie dvoch predbežných skúšok

Ochranná konštrukcia môže byť predmetom skúšok pevnosti len vtedy, keď boli uspokojivo dokončené obidve skúšky, skúška bočnej stability a skúška nepokračovania v prevrátení (pozri blokovú schému na obrázku 6.3).

3.1.2.   Príprava na predbežné skúšky

3.1.2.1.

Traktor musí byť vybavený ochrannou konštrukciou v bezpečnostnej polohe.

3.1.2.2.

Traktor musí byť vybavený pneumatikami, ktoré majú najväčší priemer určený výrobcom a najmenší prierez pneumatiky pre tento priemer. Pneumatiky nesmú mať kvapalnú záťaž a musia byť nahustené na odporúčaný tlak pre prácu v teréne.

3.1.2.3.

Zadné kolesá musia byť nastavené na najužšiu šírku rozchodu; Predné kolesá musia byť v rámci možností nastavené čo najbližšie k rovnakej šírke rozchodu. Ak sú možné dve nastavenia rozchodu predných kolies, líšiace sa o rovnakú hodnotu od najužšieho nastavenia rozchodu zadných kolies, musí sa zvoliť širší z týchto rozchodov predných kolies.

3.1.2.4.

Všetky nádrže traktora musia byť naplnené alebo kvapaliny musia byť nahradené ekvivalentnou hmotnosťou na zodpovedajúcom mieste.

3.1.2.5.

Všetky upevnenia použité v sériovej výrobe musia byť pripevnené na traktore v normálnej polohe.

3.1.3.   Skúška bočnej stability

3.1.3.1.

Traktor, pripravený ako je špecifikované vyššie, sa umiestni na horizontálnu rovinu tak, aby sa bod otáčania prednej nápravy traktora alebo v prípade traktora s kĺbovým riadením horizontálny bod otáčania medzi dvomi nápravami mohol voľne pohybovať.

3.1.3.2.

Za použitia prostriedkov ako zdvihák alebo zdvíhadlo, sa nakloní časť traktora, ktorá je pevne spojená s nápravou, ktorá nesie viac ako 50 % hmotnosti traktora, pričom sa neustále meria uhol sklonu. Tento uhol musí byť aspoň 38° v momente, keď traktor stojí vo vratkej polohe na kolesách dotýkajúcich sa zeme. Vykonajte túto skúšku jedenkrát s volantom celkom otočeným vpravo a jedenkrát s volantom celkom otočeným vľavo.

3.1.4.   Skúška ďalšieho neprevracania

3.1.4.1.   Všeobecné poznámky

Účelom tejto skúšky je skontrolovať či konštrukcia namontovaná na traktore na ochranu vodiča môže účinne zabrániť ďalšiemu prevráteniu traktora v prípade bočného prevrátenia na svahu so sklonom 1 až 1,5 (obrázok 6.4).

Dôkaz o ďalšom neprevracaní môže byť poskytnutý v súlade s jedným z dvoch metód opísaných v bode 3.1.4.2 a 3.1.4.3.

3.1.4.2.   Dôkaz o ďalšom neprevracaní pomocou skúšky prevrátením

3.1.4.2.1.

Skúška prevrátením musí byť vykonaná na skúšobnom svahu aspoň štyri metre dlhom (pozri obrázok 6.4). Povrch musí byť pokrytý 18 centimetrovou vrstvou materiálu, ktorý pri meraní podľa noriem ASAE S313.3 FEB1999 a ASAE EP542 FEB1999 v súvislosti s kužeľovitým penetrometrom pôdy, má index prieniku kužeľa:

A = 235 ± 20

alebo

B = 335 ± 20

3.1.4.2.2.

Traktor (pripravený podľa bodu 3.1.2) je nakláňaný nabok pri nulovej počiatočnej rýchlosti. Na tento účel je traktor umiestnený na začiatok skúšobného svahu tak, že kolesá na dolnej strane spočívajú na svahu a stredná rovina traktora je rovnobežná s vrstevnicami. Po náraze na povrch skúšobného svahu, sa môže traktor zdvihnúť z povrchu otáčaním okolo horného rohu ochrannej konštrukcie, ale nesmie sa prevrátiť. Musí spadnúť späť na stranu, na ktorú najprv narazil.

3.1.4.3.   Dôkaz o ďalšom neprevracaní pomocou výpočtu

3.1.4.3.1.

Na účely overenia ďalšieho neprevracania pomocou výpočtu musia byť známe tieto charakteristické údaje traktora (pozri obrázok 6.5):

B0

(m)

Šírka zadnej pneumatiky

B6

(m)

Šírka ochrannej konštrukcie medzi pravým a ľavým bodom nárazu

B7

(m)

Šírka kapoty motora

D0

(rad)

Uhol výkyvu prednej nápravy z nulovej polohy až po koniec dráhy

D2

(m)

Výška predných pneumatík pri plnom zaťažení nápravy

D3

(m)

Výška zadných pneumatík pri plnom zaťažení nápravy

H0

(m)

Výška bodu otáčania prednej nápravy

H1

(m)

Výška ťažiska

H6

(m)

Výška v bode nárazu

H7

(m)

Výška kapoty motora

L2

(m)

Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a prednou nápravou

L3

(m)

Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a zadnou nápravou

L6

(m)

Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a predným priesečníkom ochrannej konštrukcie (so znamienkom mínus, ak tento bod leží pred rovinou ťažiska)

L7

(m)

Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a prednou hranou kapoty motora

Mc

(kg)

Hmotnosť traktora použitá pri výpočte

Q

(kgm2)

Moment zotrvačnosti okolo pozdĺžnej osi cez ťažisko

S

(m)

Zadná šírka rozchodu.

Súčet šírky rozchodu (S) a pneumatiky (B0) musí byť väčší ako šírka B6 ochrannej konštrukcie.

3.1.4.3.2.

Na účely výpočtu sa môžu urobiť tieto zjednodušenia:

3.1.4.3.2.1.

stojaci traktor s vyváženou prednou nápravou sa prevráti na svahu so sklonom 1/1,5, akonáhle je ťažisko vo vertikálnej polohe nad osou otáčania;

3.1.4.3.2.2.

os otáčania je rovnobežná s pozdĺžnou osou traktora a prechádza cez stred dotykových plôch predného a zadného kolesa na svahu;

3.1.4.3.2.3.

traktor sa nešmýka po svahu;

3.1.4.3.2.4.

náraz na svah je čiastočne pružný, s koeficientom pružnosti:

U = 0,2

3.1.4.3.2.5.

hĺbka vniknutia do svahu a deformácia ochrannej konštrukcie je spolu:

T = 0,2 m

3.1.4.3.2.6.

žiadne ďalšie komponenty traktora nevniknú do svahu.

3.1.4.3.3.

Počítačový program (BASIC (5)) na určenie opakovaného alebo prerušovaného priebehu prevrátenia pri bočnom prevrátení úzkorozchodného traktora s ochrannou konštrukciou namontovanou vpredu, je súčasťou súčasného kódexu, s príkladmi 6.1 až 6.11.

3.1.5.   Metódy merania

3.1.5.1.   Horizontálne vzdialenosti medzi ťažiskom a zadnou (L3) alebo prednou nápravou (L2);

Vzdialenosť medzi zadnou a prednou nápravou na obidvoch stranách traktora sa musí odmerať s cieľom overiť, že sa tam nenachádza žiadny uhol riadenia.

Z rozloženia hmotnosti traktora medzi zadné a predné kolesá sa vypočítajú vzdialenosti medzi ťažiskom a zadnou nápravou (L3) alebo prednou nápravou (L2).

3.1.5.2.   Výšky zadných (D3) a predných (D2) pneumatík

Vzdialenosť od najvyššieho bodu pneumatiky k rovine zeme sa musí odmerať (obrázok 6.5), a tá istá metóda sa musí použiť pre zadné a predné pneumatiky.

3.1.5.3.   Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a predným priesečníkom ochrannej konštrukcie (L6).

Musí sa odmerať vzdialenosť medzi ťažiskom a predným priesečníkom ochrannej konštrukcie (obrázky 6.6.a, 6.6.b a 6.6.c). Ak je ochranná konštrukcia pred rovinou ťažiska, pred zaznamenané meranie sa dá znamienko mínus (–L6).

3.1.5.4.   Šírka ochrannej konštrukcie (B6)

Musí sa odmerať vzdialenosť medzi pravým a ľavým bodom nárazu obidvoch vertikálnych tyčí konštrukcie.

Bod nárazu je definovaný rovinou, ktorá sa dotýka ochrannej štruktúry a prechádza cez priamku vytvorenú vrchnými vonkajšími bodmi predných a zadných pneumatík (obrázok 6.7).

3.1.5.5.   Výška ochrannej konštrukcie (H6)

Musí sa odmerať vertikálna vzdialenosť od bodu nárazu konštrukcie k rovine zeme.

3.1.5.6.   Výška kapoty motora (H7)

Musí sa odmerať vertikálna vzdialenosť od bodu nárazu kapoty motora k rovine zeme.

Bod nárazu je definovaný rovinou, ktorá sa dotýka kapoty motora a ochrannej konštrukcie a ktorá prechádza najvyššími vonkajšími bodmi prednej pneumatiky (obrázok 6.7). Meranie sa musí vykonať na obidvoch stranách kapoty motora.

3.1.5.7.   Šírka kapoty motora (B7)

Musí sa odmerať vzdialenosť medzi dvomi bodmi nárazu kapoty motora, ktoré sú definované v predchádzajúcom bode.

3.1.5.8.   Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a predným rohom kapoty motora (L7)

Musí sa odmerať vzdialenosť od bodu nárazu kapoty motora, ktorý je definovaný v vyššie, k ťažisku.

3.1.5.9.   Výška bodu otáčania prednej nápravy (H0);

V technickom protokole od výrobcu musí byť uvedená vertikálna vzdialenosť medzi stredom bodu otáčania prednej nápravy a stredom nápravy predných pneumatík (H01) a táto musí byť skontrolovaná.

Musí sa odmerať vertikálna vzdialenosť od stredu nápravy predných pneumatík k rovine zeme (obrázok 6.8).

Výška bodu otáčania prednej nápravy (H0) je súčet obidvoch predchádzajúcich hodnôt.

3.1.5.10.   Šírka rozchodu zadných kolies (S)

Musí sa odmerať minimálna zadná šírka rozchodu s pneumatikami najväčšej veľkosti, podľa špecifikácie výrobcu (obrázok 6.9).

3.1.5.11.   Šírka zadnej pneumatiky (B0)

Musí sa odmerať vzdialenosť medzi vonkajšími a vnútornými vertikálnymi rovinami zadnej pneumatiky v jej hornej časti (obrázok 6.9).

3.1.5.12.   Uhol výkyvu prednej nápravy (D0)

Najväčší uhol definovaný výkyvom prednej nápravy z horizontálnej polohy k maximálnej deformácii sa musí odmerať na obidvoch stranách nápravy, pričom sa musí zohľadniť akýkoľvek tlmič otrasov. Musí sa použiť maximálny nameraný uhol.

3.1.5.13.   Hmotnosť traktora (M)

Hmotnosť traktora sa musí určiť podľa podmienok špecifikovaných v bode 3.2.1.4.

3.2.   Podmienky skúšania pevnosti ochranných konštrukcií a ich pripevnenia ku traktorom

3.2.1.   Všeobecné požiadavky

3.2.1.1.   Účel skúšky

Skúšky vykonané s použitím špeciálnych prípravkov sú určené na simuláciu takých zaťažení, ktoré pôsobia na ochrannú konštrukciu pri prevrátení traktora. Tieto skúšky umožňujú skúmanie pevnosti ochrannej konštrukcie a akýchkoľvek podpier pripevnených ku traktoru a akýchkoľvek častí traktora, ktoré prenášajú skúšobné zaťaženie.

3.2.1.2.   Skúšobné metódy

Skúšky sa môžu vykonávať v súlade s dynamickým alebo statickým postupom. Obidva postupy sa považujú za rovnocenné.

3.2.1.3.   Všeobecné pravidlá pre prípravu na skúšky

3.2.1.3.1.

Ochranná konštrukcia musí zodpovedať špecifikáciám sériovej výroby. Musí byť pripevnená podľa metódy odporučenej výrobcom na jeden z traktorov, pre ktorý je skonštruovaná.

Poznámka: na statickú skúšku pevnosti nie je potrebný celý traktor; avšak ochranná konštrukcia a časti traktora, na ktoré sa konštrukcia pripevňuje, predstavujú prevádzkové usporiadanie, ďalej uvádzané ako ‚zostava‘.

3.2.1.3.2.

Na statickú aj dynamickú skúšku musí byť takto zostavený traktor (alebo zostava) vybavený všetkými sériovo vyrábanými komponentmi, ktoré môžu ovplyvniť pevnosť ochrannej konštrukcie alebo ktoré môžu byť potrebné na vykonanie skúšky pevnosti.

Komponenty, ktoré môžu predstavovať ohrozenie vo voľnom priestore, musia byť namontované na traktore (alebo na zostave) tak, aby bolo možné zistiť či boli splnené požiadavky v rámci podmienok prípustnosti v bode 3.2.3.

Všetky komponenty traktora alebo ochrannej konštrukcie vrátane ochrany proti počasiu musia byť dodané alebo popísané na výkresoch.

3.2.1.3.3.

Na skúšky pevnosti musia byť všetky diely a odpojiteľné nekonštrukčné komponenty odstránené, aby nemohli zvyšovať pevnosť ochrannej konštrukcie.

3.2.1.3.4.

Šírka rozchodu musí byť nastavená tak, aby sa ochranná konštrukcia, pokiaľ je to možné, neopierala o pneumatiky počas skúšky pevnosti. Ak sa tieto skúšky vykonávajú v súlade so statickým postupom, kolesá sa môžu odstrániť.

3.2.1.4.   Referenčná hmotnosť traktora počas skúšok pevnosti

Referenčnou hmotnosťou M použitou vo vzorcoch na výpočet výšky pádu závažia kyvadla, energií zaťaženia a tlakových síl, musí byť minimálne hmotnosť traktora, bez voliteľnej výbavy, avšak vrátane chladiacej kvapaliny, olejov, paliva, náradia plus ochrannej konštrukcie. Nepatria sem voliteľné predné a zadné závažia, záťaž pneumatík, namontované zariadenia alebo iné špeciálne komponenty.

3.2.2.   Skúšky

3.2.2.1.   Poradie skúšok

Poradie skúšok, bez toho, aby to ovplyvnilo dodatočné skúšky uvedené v bodoch 3.3.1.1.6, 3.3.1.1.7, 3.3.2.1.6 a 3.3.2.1.7, je takéto:

1.

skúška nárazom (dynamická skúška) alebo zaťažovacia skúška (statická skúška) na zadnej časti konštrukcie

(pozri body 3.3.1.1.1 a 3.3.2.1.1);

2.

tlaková skúška na zadnú časť (dynamická alebo statická skúška)

(pozri body 3.3.1.1.4 a 3.3.2.1.4);

3.

skúška nárazom (dynamická skúška) alebo zaťažovacia skúška (statická skúška) na prednej časti konštrukcie

(pozri body 3.3.1.1.2 a 3.3.2.1.2);

4.

skúška nárazom (dynamická skúška) alebo zaťažovacia skúška (statická skúška) na boku konštrukcie

(pozri body 3.3.1.1.3 a 3.3.2.1.3);

5.

tlaková skúška v prednej časti konštrukcie (dynamická alebo záťažová skúška)

(pozri body 3.3.1.1.5 a 3.3.2.1.5).

3.2.2.2.   Všeobecné požiadavky

3.2.2.2.1.

Ak sa počas priebehu skúšky akákoľvek časť pridržovacieho zariadenia zlomí alebo pohne, skúška sa musí začať znova.

3.2.2.2.2.

Pri skúškach sa nesmú vykonávať žiadne opravy alebo nastavenia na traktore alebo na ochrannej konštrukcii.

3.2.2.2.3.

Prevodovka traktora musí byť v neutrálnej polohe a brzdy musia byt počas skúšky vyradené.

3.2.2.2.4.

Ak je traktor vybavený pružiacim systémom medzi rámom traktora a kolesami, musí byť tento systém počas skúšok zablokovaný.

3.2.2.2.5.

Strana, ktorá sa vyberie na uskutočnenie prvého nárazu na zadnú časť konštrukcie (v prípade dynamických skúšok) alebo na prvé zaťaženie zadnej časti konštrukcie (v prípade statických skúšok), musí byť tá, ktorá podľa názoru skúšobných orgánov, povedie k uskutočneniu série nárazov alebo zaťažení pri najnepriaznivejších podmienkach, pokiaľ ide o konštrukciu. Bočný náraz alebo zaťaženie a zadný náraz alebo zaťaženie musia pôsobiť na obidve strany strednej pozdĺžnej roviny ochrannej konštrukcie. Predný náraz alebo zaťaženie musí pôsobiť na rovnakú stranu strednej pozdĺžnej roviny ochrannej konštrukcie ako bočný náraz alebo zaťaženie.

3.2.3.   Podmienky prípustnosti

3.2.3.1.

Ochranná konštrukcia spĺňa požiadavky týkajúce sa pevnosti vtedy, keď spĺňa tieto podmienky:

3.2.3.1.1.

po každej čiastočnej skúške musí byť bez prasklín a trhlín v zmysle bodu 3.3.1.2.1 alebo 3.2.3.1.2. Ak sa počas jednej z týchto skúšok objavia značné praskliny alebo trhliny, v súlade s dynamickými alebo statickými skúškami sa okamžite po skúškach nárazom alebo tlakových skúškach, pri ktorých sa tieto trhliny a praskliny objavili, vykoná dodatočná skúška;

3.2.3.1.2.

počas skúšok iných ako skúška preťažením, žiadna časť ochrannej konštrukcie nesmie preniknúť do voľného priestoru, definovaného v bode 1.6 prílohy I;

3.2.3.1.3.

počas skúšok iných ako skúška preťažením, všetky časti voľného priestoru musia byť zaistené prostredníctvom konštrukcie, v súlade v bodmi 3.3.1.2.2 a 3.3.2.2.2;

3.2.3.1.4.

pri skúškach nesmie ochranná konštrukcia nijako tlačiť na konštrukciu sedadla;

3.2.3.1.5.

pružná deformácia, nameraná v súlade s bodmi 3.3.1.2.3 a 3.3.2.2.3 musí byť menšia ako 250 mm.

3.2.3.2.

Nesmú sa tam nachádzať žiadne zariadenia, ktoré by mohli pre vodiča predstavovať nebezpečenstvo. Nesmú sa tam nachádzať žiadne vyčnievajúce časti alebo súčasti, ktoré by mohli vodiča zraniť, keby sa traktor prevrátil alebo akékoľvek časti a súčasti, ktoré by ho mohli zakliesniť – napríklad jeho nohu alebo chodidlo – po deformácii konštrukcie.

3.2.4.   [neuplatňuje sa]

3.2.5.   Prístroje a zariadenie na dynamické skúšky

3.2.5.1.   Závažie kyvadla

3.2.5.1.1.

Závažie, ktoré funguje ako kyvadlo, musí byť zavesené na dvoch reťaziach alebo oceľových lanách v bodoch otáčania, ktoré sú najmenej 6 m nad zemou. Musí byť zabezpečené samostatné nastavenie závesnej výšky závažia a uhla medzi závažím a podpornými reťazami alebo oceľovými lanami.

3.2.5.1.2.

Hmotnosť závažia kyvadla musí byť 2 000 ± 20 kg bez hmotnosti reťazí alebo oceľových lán, ktorých vlastná hmotnosť nesmie prekročiť 100 kg. Dĺžka strán nárazovej plochy musí byť 680 ± 20 mm (pozri obrázok 6.10). Závažie musí byť naplnené tak, aby poloha ťažiska bola konštantná a zhodovala sa s geometrickým stredom kvádra.

3.2.5.1.3.

Kváder musí byť pripojený k systému, ktorý ho ťahá dozadu rýchlo uvoľňovacím mechanizmom skonštruovaným a umiestneným tak, aby umožnil uvoľnenie závažia kyvadla bez toho, aby spôsobil výkyv kvádra okolo horizontálnej roviny kolmej na rovinu výkyvu kyvadla.

3.2.5.2.   Podpery kyvadla

Body otáčania kyvadla musia byť pevne pripevnené tak, že ich posunutie v akomkoľvek smere nesmie presahovať 1 % z výšky pádu.

3.2.5.3.   Ukotvenia

3.2.5.3.1.

Kotviace lišty s predpísanou šírkou rozchodu a dostatočným rozsahom pre ukotvenie traktora vo všetkých znázornených prípadoch (pozri obrázky 6.11, 6.12 a 6.13) musia byť pevne pripojené k nepoddajnej základni pod kyvadlom.

3.2.5.3.2.

Traktor musí byť ukotvený k lištám pomocou oceľového lana s vláknami kruhového prierezu, vláknovým jadrom, konštrukcie 6 × 19 podľa ISO 2408:2004 a menovitého priemeru 13 mm. Kovové vlákna musia mať medznú pevnosť v ťahu 1 770 MPa.

3.2.5.3.3.

Stredný čap traktora s kĺbovým riadením musí byť podoprený a ukotvený tak, ako je potrebné pre všetky skúšky. Pre bočnú skúšku nárazom musí byť čap podoprený tiež zo strany, ktorá leží oproti nárazu. Predné a zadné kolesá nemusia byť v jednej línii, pokiaľ to uľahčuje pripevnenie oceľových lán vhodným spôsobom.

3.2.5.4.   Podpera kolies a hranol

3.2.5.4.1.

Hranol z mäkkého dreva s prierezom 150 mm × 150 mm sa počas skúšok nárazom (pozri obrázky 6.11, 6.12 a 6.13) musí použiť ako podpera pod kolesá.

3.2.5.4.2.

Počas skúšok bočným nárazom, musí byť hranol z mäkkého dreva pripevnený k zemi na podoprenie ráfika kolesa oproti strane nárazu (pozri obrázok 6.13).

3.2.5.5.   Podpery a ukotvenia traktorov s kĺbovým riadením

3.2.5.5.1.

Na ukotvenie traktorov s kĺbovým riadením sa použijú doplnkové ukotvenia a podpery. Ich cieľom je zabezpečiť, aby časť traktora, na ktorej je ochranná konštrukcia namontovaná, bola tak pevná ako tá časť traktora bez kĺbového riadenia.

3.2.5.5.2.

Pre tlakové skúšky a skúšky nárazom sú dodatočné špecifické podrobnosti uvedené v bode 3.3.1.1.

3.2.5.6.   Tlak v pneumatikách a deformácie

3.2.5.6.1.

Pneumatiky traktora nesmú mať kvapalinovú záťaž a musia byť nahustené na tlak, predpísaný výrobcom pre prácu v teréne.

3.2.5.6.2.

Ukotvenia musia byť v každom jednotlivom prípade napnuté tak, aby pneumatiky boli vystavené deformácii rovnej 12 % výšky steny pneumatiky (vzdialenosť medzi zemou a najnižším bodom ráfika) pred napnutím.

3.2.5.7.   Zariadenie pre tlakové skúšky

Zariadenie zobrazené na obrázku 6.14 musí byť schopné vyvinúť tlak smerom dolu na ochrannú konštrukciu cez pevný hranol približne 250 mm široký, pripevnený k mechanizmu, ktorý spôsobuje zaťaženie prostredníctvom kardanových kĺbov. Použijú sa vhodné podpery, aby pneumatiky traktora nemuseli niesť tlakové zaťaženie.

3.2.5.8.   Meracie prístroje

Potrebné sú tieto meracie prístroje:

3.2.5.8.1.

zariadenie na meranie pružnej deformácie (rozdiel medzi maximálnou okamžitou deformáciou a trvalou deformáciou (pozri obrázok 6.15).

3.2.5.8.2.

Zariadenie na kontrolu či ochranná konštrukcia nepreniká do oblasti voľného priestoru a že tento priestor zostal počas skúšky chránený konštrukciou (pozri bod 3.3.2.2.2).

3.2.6.   Prístroje a zariadenia pre statické skúšky

3.2.6.1.   Statické skúšobné zariadenie

3.2.6.1.1.

Statické skúšobné zariadenie musí byť skonštruované tak, aby umožnilo pôsobenie nárazov alebo zaťaženia na ochrannú konštrukciu.

3.2.6.1.2.

Musí sa zabezpečiť, aby zaťaženie mohlo byť rovnomerne rozložené v smere zaťažovania a popri prírube, ktorá má dĺžku jedného z celých násobkov čísla 50 v rozmedzí 250 a 700 mm. Pevný hranol musí byť vysoký 150 mm. Okraje hranola, ktoré sa dotýkajú ochrannej konštrukcie, musia byť zakrivené s priemerom maximálne 50 mm.

3.2.6.1.3.

Podložka sa musí dať nastaviť na akýkoľvek uhol k smeru zaťaženia, aby bola schopná pri deformácii konštrukcie sledovať zmeny uhlov plochy ochrannej konštrukcie, ktorá nesie zaťaženie.

3.2.6.1.4.

Smer sily (odchýlka od horizontály a od vertikály):

—

na začiatku skúšky pri nulovom zaťažení: ± 2°,

—

v priebehu skúšky, pri zaťažení: 10° nad a 20° pod horizontálou. Tieto zmeny musia byť minimálne.

3.2.6.1.5.

Miera deformácie musí byť dostatočne pomalá, menej ako 5 mm/s, takže zaťaženie môže byť v každom momente považované za statické.

3.2.6.2.   Prístroje na meranie energie, ktorú konštrukcia absorbuje

3.2.6.2.1.

Musí sa zakresliť krivka tlaku proti deformácii, aby sa mohla určiť energia absorbovaná konštrukciou. Nie je potrebné merať silu a deformáciu v bode, kde pôsobí zaťaženie na konštrukciu; avšak sila a deformácia sa musia merať simultánne a kolineárne.

3.2.6.2.2.

Východiskový bod pre merania deformácie musí byť vybraný tak, aby sa zohľadnila iba energia absorbovaná konštrukciou a/alebo deformácia určitých častí traktora. Energia absorbovaná deformáciou a/alebo skĺznutím ukotvenia sa nesmie zohľadniť.

3.2.6.3.   Prostriedky ukotvenia traktora k zemi

3.2.6.3.1.

Kotviace lišty s požadovanou šírkou rozchodu a dostatočným rozsahom pre ukotvenie traktora musia byť vo všetkých zobrazených prípadoch pevne pripevnené k nepoddajnej základni blízko skúšobného zariadenia.

3.2.6.3.2.

Traktor musí byť ukotvený na lištách akýmkoľvek vhodným spôsobom (držiakmi, klinmi, oceľovými lanami, svorkami atď.) tak, aby sa počas skúšky nemohol pohnúť. Táto požiadavka sa počas skúšky musí skontrolovať prostredníctvom obvyklých zariadení na meranie dĺžky.

Ak sa traktor pohne, musí sa celá skúška zopakovať, pokiaľ systém na meranie deformácií, ktorým sa zohľadňuje sila pôsobiaca na deformačnú krivku, nie je pripojený ku traktoru.

3.2.6.4.   Zariadenie pre tlakové skúšky

Zariadenie zobrazené na obrázku 6.14 musí byť schopné vyvinúť tlak smerom dolu na ochrannú konštrukciu cez pevný hranol približne 250 mm široký, pripevnený k mechanizmu, ktorý spôsobuje zaťaženie pomocou kardanových kĺbov. Musia byť zabezpečené vhodné stojany na nápravy tak, aby pneumatiky traktora neniesli pôsobenie tlaku.

3.2.6.5.   Ostatné meracie prístroje

Tiež sú potrebné tieto meracie zariadenia:

3.2.6.5.1.

zariadenie na meranie pružnej deformácie (rozdiel medzi maximálnou okamžitou deformáciou a trvalou deformáciou (pozri obrázok 6.15);

3.2.6.5.2.

zariadenie na kontrolu či ochranná konštrukcia neprenikla do voľného priestoru a že tento priestor zostal počas skúšky chránený konštrukciou (pozri bod 3.3.2.2.2).

3.3.   Skúšobné postupy

3.3.1.   Dynamické skúšky

3.3.1.1.   Tlakové skúšky a skúšky nárazom

3.3.1.1.1.    Náraz zozadu

3.3.1.1.1.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie narazí do ochrannej konštrukcie, keď čelná nárazová plocha závažia a nosné reťaze alebo oceľové laná budú zvierať uhol s vertikálnou rovinou A, ktorého hodnota je M/100 a maximálne 20°, pokiaľ ochranná konštrukcia nevytvorí počas deformácie v bode dotyku k vertikálnej rovine väčší uhol. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia musí upraviť pomocou dodatočnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšej deformácie, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pod už stanoveným uhlom.

Závažie sa musí zavesiť v dostatočnej výške, aby sa neotočilo okolo bodu nárazu.

Bod nárazu je tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení dozadu pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj. Ťažisko závažia sa musí nachádzať v jednej šestine šírky hornej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so strednou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšej strany hornej časti ochrannej konštrukcie.

Ak je ochranná konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod nárazu, musia sa pridať kliny umožňujúce pôsobenie nárazu na konštrukciu bez toho, aby sa tým posilnila konštrukcia.

3.3.1.1.1.2.

Traktor sa musí ukotviť k zemi pomocou štyroch oceľových lán, vždy jedného na každom konci obidvoch náprav, laná sú usporiadané tak, ako je znázornené na obrázku 6.11. Priestor medzi prednými a zadnými ukotvovacími bodmi musí byť taký, aby oceľové laná zvierali so zemou uhol menší ako 30°. Okrem toho zadné ukotvenia musia byť usporiadané tak, aby bod konvergencie dvoch oceľových lán ležal vo vertikálnej rovine, v ktorej sa pohybuje ťažisko závažia kyvadla.

Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v bode 3.2.5.6.2. Pri napnutých lanách musí byť klinový hranol umiestnený pred a tesne pri zadných kolesách a potom musí byť pripevnený k zemi.

3.3.1.1.1.3.

V prípade traktora s kĺbovým riadením, bod kĺbového spoja sa podloží aj dreveným hranolom s prierezom najmenej 100 mm × 100 mm a pevne sa ukotví k zemi.

3.3.1.1.1.4.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby výška jeho ťažiska nad bodom nárazu zodpovedala hodnote danej jedným z týchto dvoch vzorcov, ktoré sa vyberú podľa referenčnej hmotnosti zostavy, ktorá je predmetom skúšok:

H = 25 + 0,07 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg;

H = 125 + 0,02 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

3.3.1.1.1.5.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) sa musia použiť tie isté vzorce.

3.3.1.1.2.    Náraz spredu

3.3.1.1.2.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie narazí do ochrannej konštrukcie, keď čelná nárazová plocha závažia a nosné reťaze alebo oceľové laná budú zvierať uhol s vertikálnou rovinou A, ktorého hodnota je M/100 a maximálne 20°, pokiaľ ochranná konštrukcia nevytvorí počas deformácie v bode dotyku k vertikálnej rovine väčší uhol. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia musí upraviť pomocou dodatočnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšej deformácie, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pod už stanoveným uhlom.

Výška závesu závažia kyvadla sa musí upraviť a podniknú sa potrebné kroky na to, aby sa závažie neotočilo okolo bodu nárazu.

Bodom nárazu je tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení do strany pravdepodobne dopadne na zem ako prvá pri jazde smerom dopredu, za normálnych okolností je to horný okraj. Umiestnenie ťažiska závažia sa musí nachádzať v jednej šestine šírky hornej časti ochrannej konštrukcie smerom dovnútra od vertikálnej roviny rovnobežnej so strednou rovinou traktora a dotýkajúcej sa vonkajšej strany hornej časti ochrannej konštrukcie.

Ak je ochranná konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod nárazu, musia sa pridať kliny umožňujúce pôsobenie nárazu na konštrukciu bez toho, aby sa tým posilnila konštrukcia.

3.3.1.1.2.2.

Traktor sa musí ukotviť k zemi pomocou štyroch oceľových lán, vždy jedného na každom konci obidvoch náprav, laná sú usporiadané tak, ako je znázornené na obrázku 6.12. Priestor medzi prednými a zadnými ukotvovacími bodmi musí byť taký, aby oceľové laná zvierali so zemou uhol menší ako 30°. Zadné ukotvenia sú okrem toho usporiadané tak, aby bod konvergencie týchto dvoch oceľových lán ležal vo vertikálnej rovine, v ktorej sa pohybuje ťažisko kyvadla závažia.

Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v bode 3.2.5.6.2. Pri napnutých lanách musí byť klinový hranol umiestnený pred a tesne pri zadných kolesách, a potom musí byť pripevnený k zemi.

3.3.1.1.2.3.

V prípade traktora s kĺbovým riadením, bod kĺbového spoja sa podloží aj dreveným blokom s prierezom najmenej 100 mm × 100 mm a pevne sa ukotví k zemi.

3.3.1.1.2.4.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby výška jeho ťažiska nad bodom nárazu zodpovedala hodnote danej jedným z týchto dvoch vzorcov, ktoré sa vyberú podľa referenčnej hmotnosti zostavy, ktorá je predmetom skúšok:

H = 25 + 0,07 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg.

H = 125 + 0,02 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

3.3.1.1.2.5.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), musí výška zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúcich vzorcov a nasledujúceho vzorca:

H = 2,165 × 10 - 8 M L2

alebo

H = 5,73 × 10 - 2 I

3.3.1.1.3.    Náraz zboku

3.3.1.1.3.1.

Traktor musí byť umiestnený proti závažiu kyvadla tak, že závažie bude narážať do ochrannej konštrukcie, keď bude čelná nárazová plocha závažia a podporné reťaze alebo oceľové laná vo vertikálnej polohe, pokiaľ počas deformácie ochranná konštrukcia v bode kontaktu nevytvorí uhol k vertikále menší ako 20°. V tomto prípade sa čelná nárazová plocha závažia musí upraviť pomocou prídavnej podpery tak, aby bola rovnobežná s ochrannou konštrukciou v bode nárazu v okamihu najväčšieho odklonu, pričom nosné reťaze alebo oceľové laná zostanú pri náraze vertikálne.

Výška závesu závažia kyvadla sa musí upraviť a podniknú sa potrebné kroky na to, aby sa závažie neotočilo okolo bodu nárazu.

Bodom nárazu musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pravdepodobne dopadne na zem prvá pri prevrátení nabok.

3.3.1.1.3.2.

Kolesá traktora na strane, na ktorú má byť náraz vykonaný, musia byť ukotvené k zemi pomocou oceľových lán, ktoré prechádzajú cez príslušné konce prednej a zadnej nápravy. Oceľové laná musia byť napnuté tak, aby pneumatiky spĺňali hodnoty deformácií uvedené v bode 3.2.5.6.2.

Pri napnutých lanách sa na zem musí položiť klinový hranol, pritlačiť sa natesno k pneumatikám na opačnej strane k tej, z ktorej má prísť náraz, a potom sa pripevní k zemi. Môže byť potrebné použiť dva hranoly alebo kliny, ak vonkajšie strany predných a zadných pneumatík nie sú v tej istej vertikálnej rovine. Podpera musí byť umiestnená, ako je znázornené na obrázku 6.13 proti ráfiku najzaťaženejšieho kolesa oproti bodu nárazu, pritlačená pevne k ráfiku, a potom musí byť pripevnená k zemi. Dĺžka podpery musí byť taká, aby tvorila so zemou uhol 30 ± 3°, keď je umiestnená proti ráfiku. Okrem toho, ak je to možné, jej hrúbka musí byť 20 až 25 - krát menšia ako jej dĺžka a dva až trikrát menšia ako je šírka. Podpery musia byť na oboch koncoch tvarované, ako je detailne znázornené na obrázku 6.13.

3.3.1.1.3.3.

V prípade traktora s kĺbovým riadením, bod kĺbového spoja sa podloží aj dreveným hranolom s prierezom 100 mm × 100 mm a postranne podoprený zariadením podobným, ako je podpera pritlačená k zadnému kolesu, ako je uvedené v bode 3.3.1.1.3.2. Potom sa bod kĺbového spoja pevne ukotví k zemi.

3.3.1.1.3.4.

Závažie kyvadla sa opäť vytiahne do takej výšky, aby bola výška jeho ťažiska nad výškou bodu nárazu daná jedným z týchto dvoch vzorcov, ktoré sa vyberú podľa referenčnej hmotnosti zostavy, ktorá je predmetom skúšok:

H = (25 + 0,20 M) (B6+B) / 2B

pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg;

H = (125 + 0,15 M) (B6+B) / 2B

pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

3.3.1.1.3.5.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom výška musí zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúcich a nasledujúcich vzorcov:

H = 25 + 0,2 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou menšou ako 2 000 kg;

H = 125 + 0,15 M

pre traktor s referenčnou hmotnosťou väčšou ako 2 000 kg.

Závažie kyvadla sa potom uvoľní a narazí na ochrannú konštrukciu.

3.3.1.1.4.    Tlaková skúška vzadu

Nad najvyšší zadný konštrukčný prvok resp. prvky sa musí umiestniť hranol a výslednica tlakových síl sa nachádza v strednej rovine traktora. Pôsobí sa Fv pričom:

Fv = 20 M

Sila Fv sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

Ak zadná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu, musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení.

Potom sila prestane pôsobiť a tlakový hranol sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Potom musí znova pôsobiť tlaková sila Fv.

3.3.1.1.5.    Tlaková skúška vpredu

Cez najvyššiu prednú nosnú časť resp. časti sa musí umiestniť hranol a výslednica tlakových síl musí ležať v stredovej rovine traktora. Pôsobí sa silou Fv pričom:

Fv = 20 M

Sila Fv sa musí udržať päť sekúnd po ukončení akéhokoľvek vizuálne zistiteľného pohybu ochrannej konštrukcie.

Ak predná časť strechy ochrannej konštrukcie neunesie celú tlakovú silu, musí tlaková sila pôsobiť tak dlho, až sa strecha zdeformuje tak, že klesne do roviny, ktorá spája hornú časť ochrannej konštrukcie s tou zadnou časťou traktora, ktorá je schopná podoprieť traktor pri prevrátení.

Potom sila prestane pôsobiť a tlakový hranol sa znova premiestni nad tú časť ochrannej konštrukcie, ktorá by mala podoprieť traktor pri jeho úplnom prevrátení. Potom musí znova pôsobiť tlaková sila Fv.

3.3.1.1.6.    Dodatočné skúšky nárazom

Ak sa počas skúšky nárazom objavia praskliny alebo trhliny, ktoré nemožno považovať za zanedbateľné, musí sa vykonať druhá, podobná skúška, ale s výškou pádu:

H’ = (H × 10–1) (12 + 4a) (1 + 2a)–1

okamžite po skúškach nárazom, pri ktorých sa tieto praskliny alebo trhliny objavili, pričom ‚a‘ je pomer trvalej deformácie (Dp) k pružnej deformácii (De):

a = Dp / De

ako bolo namerané v bode nárazu. Dodatočná trvalá deformácia spôsobená druhým nárazom nesmie presiahnuť 30 % trvalej deformácie spôsobenej prvým nárazom.

Aby dodatočnú skúšku bolo možné vykonať, je potrebné odmerať pružnú deformáciu počas všetkých skúšok nárazom.

3.3.1.1.7.    Dodatočné tlakové skúšky

Ak sa počas tlakovej skúšky objavia značné praskliny alebo trhliny, okamžite sa po tlakových skúškach, pri ktorých sa tieto trhliny a praskliny objavili, vykoná druhá, podobná skúška, ale so silou rovnajúcou sa 1,2 Fv.

3.3.1.2.   Merania, ktoré sa majú vykonať

3.3.1.2.1.    Zlomy a praskliny

Po každej skúške sa vizuálne skontrolujú všetky nosné časti, spoje a upevňovacie systémy s cieľom zistiť či na nich nie sú zlomy alebo praskliny, akékoľvek malé praskliny na nedôležitých častiach sa neberú do úvahy.

Akékoľvek trhliny spôsobené hranami závažia kyvadla sa neberú do úvahy.

3.3.1.2.2.    Voľný priestor

3.3.1.2.2.1.   Prienik do voľného priestoru

Pri každej skúške sa ochranná konštrukcia musí skontrolovať s cieľom zistiť či akákoľvek časť ochrannej konštrukcie neprenikla do voľného priestoru okolo sedadla vodiča, ako je definované v bode 1.6.

Okrem toho, voľný priestor nesmie byť mimo ochrany ochrannej konštrukcie. Na tento účel pojem mimo ochrany konštrukcie znamená, že by sa ktorákoľvek jej časť dotkla rovného povrchu zeme pri prevrátení traktora v smere, odkiaľ pôsobí skúšobné zaťaženie. Na tento účel sa použije najmenšie štandardné nastavenie šírky rozchodu predných a zadných pneumatík, uvedené výrobcom.

3.3.1.2.2.2.   Skúšky zadného pevného príslušenstva

Ak je traktor vybavený pevným dielom, krytom alebo iným pevným príslušenstvom umiestneným za sedadlom vodiča, tento pevný diel sa musí považovať za ochranný prvok v prípade prevrátenia nabok alebo dozadu. Tento pevný diel umiestnený za sedadlom vodiča musí byť schopný vydržať, bez toho aby sa zlomil alebo prenikol do voľného priestoru, silu Fi smerujúcu dolu, kde:

Fi = 15 M

pôsobiacu kolmo na vrchol rámu v stredovej rovine traktora. Počiatočný uhol pôsobenia tlaku musí byť 40° vypočítaný z rovnobežky so zemou, ako je znázornené na obrázku 6.16. Minimálna šírka tohto pevného dielu musí byť 500 mm (pozri obrázok 6.17).

Okrem toho, musí byť dostatočne pevný a pevne namontovaný na zadnej časti traktora.

3.3.1.2.3.    Pružná deformácia (pri bočnom náraze)

Pružná deformácia sa meria (810 + av) mm nad vzťažným bodom, vo vertikálnej rovine, prechádzajúcej bodom nárazu. Na toto meranie sa musí použiť prístroj podobný tomu, ktorý je zobrazený na obrázku 6.15.

3.3.1.2.4.    Trvalá deformácia

Po záverečnej tlakovej skúške sa musí zaznamenať trvalá deformácia ochrannej konštrukcie. Na tento účel sa pred začatím skúšky určí poloha hlavných prvkov ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení vzhľadom k vzťažnému bodu sedadla.

3.3.2.   Statické skúšky

3.3.2.1.   Zaťažovacie a tlakové skúšky

3.3.2.1.1.    Zaťaženie zadnej časti

3.3.2.1.1.1.

Záťaž musí pôsobiť horizontálne, vo vertikálnej rovine rovnobežnej so strednou rovinou traktora.

Bodom pôsobenia zaťaženia musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení dozadu pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj. Vertikálna rovina, v ktorej záťaž pôsobí, sa musí nachádzať vo vzdialenosti jednej tretiny vonkajšej šírky hornej časti konštrukcie od strednej roviny.

Ak je konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod, musia sa pridať kliny umožňujúce, aby zaťaženie mohlo pôsobiť bez toho, aby sa týmto posilnila konštrukcia.

3.3.2.1.1.2.

Zostava sa musí ukotviť k zemi, ako je popísané v bode 3.2.6.3.

3.3.2.1.1.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

Eil = 500 + 0,5 M

3.3.2.1.1.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant) sa musí použiť ten istý vzorec.

3.3.2.1.2.    Zaťažovanie prednej časti

3.3.2.1.2.1.

Zaťaženie musí pôsobiť horizontálne vo vertikálnej rovine rovnobežnej so stredovou rovinou traktora a je umiestnené vo vzdialenosti jednej tretiny vonkajšej šírky hornej časti konštrukcie.

Bodom pôsobenia zaťaženia je tá časť ochrannej konštrukcie proti prevráteniu, ktorá pri prevrátení traktora nabok, zatiaľ čo sa pohybuje dopredu, pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj.

Ak je konštrukcia zakrivená alebo prečnieva cez tento bod, musia sa pridať kliny umožňujúce, aby zaťaženie mohlo pôsobiť bez toho, aby sa týmto posilnila konštrukcia.

3.3.2.1.2.2.

Zostava sa musí ukotviť k zemi, ako je popísané v bode 3.2.6.3.

3.3.2.1.2.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

Eil = 500 + 0,5 M

3.3.2.1.2.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), musí energia zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúceho vzorca alebo z nasledujúcich vzorcov:

Eil = 2,165 × 10–7M × L2

alebo

Eil = 0,574 I

3.3.2.1.3.    Zaťaženie zboku

3.3.2.1.3.1.

Zaťaženie zboku musí pôsobiť horizontálne, vo vertikálnej rovine kolmej k strednej rovine traktora. Bodom pôsobenia zaťaženia musí byť tá časť ochrannej konštrukcie, ktorá pri prevrátení nabok pravdepodobne dopadne na zem ako prvá, za normálnych okolností je to horný okraj.

3.3.2.1.3.2.

Zostava sa musí ukotviť k zemi, ako je popísané v bode 3.2.6.3.

3.3.2.1.3.3.

Energia, ktorú počas skúšky absorbuje konštrukcia, musí byť najmenej:

Eis = 1,75 M(B6+B) / 2B

3.3.2.1.3.4.

Pre traktory s reverzibilným stanovišťom vodiča (reverzibilné sedadlo a volant), musí energia zodpovedať vyššej z hodnôt vyplývajúcich z predchádzajúceho alebo nasledujúceho vzorca:

Eis = 1,75 M

3.3.2.1.4.    Tlaková skúška vzadu

Všetky ustanovenia sú rovnaké ako ustanovenia bodu 3.3.1.1.4.

3.3.2.1.5.    Tlaková skúška vpredu

Všetky ustanovenia sú rovnaké ako ustanovenia bodu 3.3.1.1.5.

3.3.2.1.6.    Dodatočná skúška preťažením (obrázky 6.18 až 6.20)

Skúška preťažením sa musí vykonať vždy, keď sila klesne o viac ako 3 % pri posledných 5 % deformácie, dosiahnutej v prípade keď je potrebná energia absorbovaná konštrukciou (pozri obrázok 6.19).

Skúška preťažením zahŕňa postupné zvyšovanie horizontálneho zaťaženia v krokoch po 5 % počiatočnej potrebnej energie až do maxima 20 % pridanej energie (pozri obrázok 6.20).

Skúška preťažením je uspokojivá, ak po každom zvýšení o 5 %, 10 % alebo 15 % potrebnej energie klesne sila o menej ako 3 % pri 5 % zvýšení a zostane väčšia ako 0,8 Fmax.

Skúška preťažením je uspokojivá, ak potom ako konštrukcia absorbovala 20 % pridanej energie, prekračuje sila hodnotu 0,8 Fmax.

Ďalšie praskliny alebo trhliny a/alebo prienik do voľného priestoru alebo jeho nedostatočná ochrana z dôvodu pružnej deformácie sú pri skúške preťažením prípustné. Avšak po odstránení zaťaženia nesmie konštrukcia preniknúť do voľného priestoru, ktorý musí byť úplne chránený.

3.3.2.1.7.    Dodatočné tlakové skúšky

Ak sa počas tlakovej skúšky objavia praskliny a trhliny, ktoré nemôžu byť považované za zanedbateľné, po tejto tlakovej skúške, pri ktorej sa praskliny alebo trhliny objavili, sa musí okamžite vykonať druhá, podobná tlaková skúška, ale so silou 1,2 Fv.

3.3.2.2.   Merania, ktoré sa majú vykonať

3.3.2.2.1.    Zlomy a praskliny

Po každej skúške sa vizuálne skontrolujú všetky nosné časti, spoje a upevňovacie systémy s cieľom zistiť či na nich nie sú zlomy alebo praskliny, akékoľvek malé praskliny na nedôležitých častiach sa neberú do úvahy.

3.3.2.2.2.    Voľný priestor

3.3.2.2.2.1.   Prienik do voľného priestoru

Počas každej skúšky sa ochranná konštrukcia musí skontrolovať s cieľom zistiť či akákoľvek jej časť neprenikla do voľného priestoru, ako je definované v bode 1.6 prílohy I.

Okrem toho, voľný priestor nesmie byť mimo ochrany ochrannej konštrukcie. Na tento účel pojem mimo ochrany konštrukcie znamená, že by sa ktorákoľvek jej časť dotkla rovného povrchu zeme pri prevrátení traktora v smere, odkiaľ pôsobí skúšobné zaťaženie. Na tento účel sa použije najmenšie nastavenie týkajúce sa šírky rozchodu predných a zadných pneumatík, uvedené výrobcom.

3.3.2.2.2.2.   Skúšky zadného pevného príslušenstva

Ak je traktor vybavený pevným dielom, krytom alebo iným pevným príslušenstvom umiestneným za sedadlom vodiča, tento pevný diel sa musí považovať za ochranný prvok v prípade prevrátenia nabok alebo dozadu. Tento pevný diel umiestnený za sedadlom vodiča musí byť schopný vydržať, bez toho aby sa zlomil alebo prenikol do voľného priestoru, silu Fi smerujúcu dole, kde:

Fi = 15 M

pôsobiacu kolmo na vrchol rámu v stredovej rovine traktora. Počiatočný uhol pôsobenia tlaku musí byť 40° vypočítaný z rovnobežky so zemou, ako je znázornené na obrázku 6.16. Minimálna šírka tohto pevného dielu musí byť 500 mm (pozri obrázok 6.17).

Okrem toho, musí byť dostatočne pevný a pevne namontovaný na zadnej časti traktora.

3.3.2.2.3.    Pružná deformácia pri bočnom zaťažení

Pružná deformácia sa meria (810 + av) mm nad vzťažným bodom sedadla, vo vertikálnej rovine, v ktorej pôsobí zaťaženie. Na toto meranie sa musí použiť akýkoľvek prístroj podobný tomu, ktorý je zobrazený na obrázku 6.15.

3.3.2.2.4.    Trvalá deformácia

Po záverečnej tlakovej skúške sa musí zaznamenať trvalá deformácia ochrannej konštrukcie. Na tento účel sa pred začatím skúšky určí poloha hlavných prvkov ochrannej konštrukcie chrániacej pri prevrátení vzhľadom k vzťažnému bodu sedadla.

3.4.   Rozšírenie na ostatné modely traktorov

3.4.1   [neuplatňuje sa]

3.4.2.   Technické rozšírenie

V prípade technických zmien vykonaných na traktore týkajúcich sa ochrannej konštrukcie alebo spôsobu upevnenia ochrannej konštrukcie na traktor, skúšobná stanica, ktorá vykonala pôvodnú skúšku, môže vydať ‚protokol o technickom rozšírení‘, ak traktor a ochranná konštrukcia splnili predbežné skúšky bočnej stability a ďalšieho neprevracania, ako je definované v bodoch 3.1.3 a 3.1.4 a ak zadný pevný diel, opísaný v bode 3.3.1.2.2.2, bol po namontovaní odskúšaný v súlade s postupom opísanom v tomto bode (okrem 3.4.2.2.4) v týchto prípadoch:

3.4.2.1.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na ostatné modely traktorov

Tlakové skúšky a skúšky nárazom sa nemusia vykonať na každom modeli traktora za predpokladu, že ochranná konštrukcia a traktor spĺňajú podmienky v ďalej uvedených bodoch 3.4.2.1.1 až 3.4.2.1.5.

3.4.2.1.1.

Konštrukcia (vrátane zadného pevného príslušenstva) musí byť rovnaká ako skúšaná konštrukcia.

3.4.2.1.2.

Potrebná energia nesmie presiahnuť energiu vypočítanú pre pôvodnú skúšku o viac ako 5 %.

3.4.2.1.3.

Metóda pripevnenia a komponenty traktora, ku ktorým sa pripevňuje, musia byť rovnaké.

3.4.2.1.4.

Všetky komponenty ako blatníky a kapota, ktoré môžu poskytnúť oporu pre ochrannú konštrukciu, musia byť rovnaké.

3.4.2.1.5.

Poloha a základné rozmery sedadla v ochrannej konštrukcii a súvisiaca poloha ochrannej konštrukcie na traktore musia byť také, že voľný priestor zostane chránený deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok [toto sa musí skontrolovať prostredníctvom uvedenia toho istého odkazu na voľný priestor ako v pôvodnom skúšobnom protokole, resp. toho istého referenčného bodu sedadla (SRP) alebo vzťažného bodu sedadla (SIP)].

3.4.2.2.   Rozšírenie výsledkov skúšok konštrukcie na upravené modely ochrannej konštrukcie

Tento postup sa musí dodržať v prípade, že nie sú splnené ustanovenia bodu 3.4.2.1, a nesmie sa použiť v prípade, že metóda pripevnenia ochrannej štruktúry na traktor nevychádza z rovnakého princípu (napr. gumené podpery sú nahradené pružiacim zariadením):

3.4.2.2.1.

Zmeny, ktoré nemajú žiadny vplyv na výsledky pôvodnej skúšky (napr. privarenie základnej dosky príslušenstva k nekritickej časti konštrukcie), pridanie sedadiel s rozdielnym umiestnením SIP v ochrannej konštrukcii (predmetom kontroly bude, či nový voľný priestor resp. priestory zostanú chránené deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok).

3.4.2.2.2.

Zmeny, ktoré možno majú vplyv na výsledky pôvodnej skúšky, bez toho, že by sa spochybnila akceptovateľnosť ochrannej štruktúry (napr. zmena komponentu konštrukcie, zmena metódy pripevnenia ochrannej konštrukcie ku traktoru). Môže sa vykonať overovacia skúška a výsledky skúšky budú súčasťou protokolu o rozšírení.

Pre typové rozšírenie sú stanovené tieto obmedzenia:

3.4.2.2.2.1.

bez overovacej skúšky nemôže byť schválených viac ako 5 rozšírení;

3.4.2.2.2.2.

výsledky overovacej skúšky budú v prípade rozšírenia uznané, ak sú splnené podmienky kódexu týkajúce sa prijateľnosti a:

—

ak sa deformácia nameraná po každej skúške nárazom nelíši od deformácie nameranej po každej skúške nárazom v pôvodnom skúšobnom protokole o viac ako ± 7 % (v prípade dynamických skúšok),

—

ak sa sila, nameraná pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťahovacích skúškach, neodlišuje od sily nameranej pri dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 % a deformácia, nameraná (6) pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie v rôznych horizontálnych zaťažovacích skúškach, sa neodlišuje od deformácie nameranej pri dosiahnutí potrebnej energie v pôvodnej skúške, o viac ako ± 7 % (v prípade statickej skúšky).

3.4.2.2.2.3.

Do jediného protokolu o rozšírení môže byť zahrnutá viac ako jedna zmena ochrannej konštrukcie za predpokladu, že predstavujú rôzne možnosti tej istej ochrannej konštrukcie, ale v jednom protokole o rozšírení môže byť akceptovaná iba jedna overovacia skúška. Nepreskúšané možnosti sa musia opísať v špecifickej časti protokolu o rozšírení.

3.4.2.2.3.

Zvýšenie referenčnej hmotnosti, uvedené výrobcom pre už odskúšanú ochrannú konštrukciu. Ak chce výrobca ponechať to isté schvaľovacie číslo, je možné vydať protokol o rozšírení po vykonaní overovacej skúšky (limity ± 7 %, špecifikované v bode 3.4.2.2.2.2 sa na takýto prípad nevzťahujú).

3.4.2.2.4.

Zmena zadného pevného dielu alebo pridanie nového zadného pevného dielu. Musí sa skontrolovať, že voľný priestor zostane chránený deformovanou konštrukciou počas všetkých skúšok, zohľadňujúc pritom nový alebo upravený pevný diel. Overenie zadného pevného dielu, ktoré pozostáva zo skúšky opísanej v bode 3.3.1.2.2.2 alebo 3.3.1.2.2.2 sa musí vykonať a výsledky skúšok budú súčasťou protokolu o rozšírení.

3.5.   [neuplatňuje sa]

3.6.   Vlastnosti ochranných konštrukcií pri nízkych teplotách

3.6.1.   Ak sa požaduje, aby ochranná konštrukcia mala vlastnosti, ktoré zabraňujú jej krehnutiu pri nízkych teplotách, výrobca musí uviesť podrobnosti, ktoré musia byť zahrnuté do protokolu.

3.6.2.   Tieto požiadavky a postupy majú za cieľ zabezpečiť pevnosť a odolnosť voči krehkému lomu pri nízkych teplotách. Navrhuje sa, aby pri posudzovaní odolnosti ochrannej konštrukcie pri nízkych prevádzkových teplotách museli byť nasledujúce minimálne materiálne požiadavky splnené v tých krajinách, ktoré vyžadujú túto dodatočnú prevádzkovú ochranu.

3.6.2.1.

Skrutky a matice použité na pripevnenie ochrannej konštrukcie ku traktoru a použité na pripojenie konštrukčných častí ochrannej konštrukcie musia vykazovať vhodné vlastnosti kontrolovateľnej tvrdosti pri zníženej teplote.

3.6.2.2.

Všetky zváracie elektródy použité vo výrobe konštrukčných častí a uchytení musia byť kompatibilné s ochrannou konštrukciou, ako je ďalej uvedené v bode 3.6.2.3.

3.6.2.3.

Oceľové materiály pre nosné časti ochrannej konštrukcie musia byť z preukázateľne dostatočne tvrdého materiálu, ktorý spĺňa požiadavky rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, ako je uvedené v tabuľke 6.1. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s ISO 630:1995.

Oceľ s valcovanou hrúbkou menšou ako 2,5 mm a s obsahom uhlíka menším ako 0,2 % spĺňa túto požiadavku.

Nosné časti ochrannej konštrukcie vyrobené z materiálov iných ako oceľ musia mať rovnakú odolnosť voči nárazu pri nízkych teplotách.

3.6.2.4.

Pri skúšaní podľa požiadaviek rázovej skúšky ohybom podľa Charpyho, veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia z veľkostí uvedených v tabuľke 6.1, ktorú materiál umožní.

3.6.2.5.

Rázové skúšky ohybom podľa Charpyho musia byť vykonané v súlade s postupom uvedeným v ASTM A 370-1979, okrem veľkosti vzoriek, ktoré musia byť v súlade s rozmermi danými v tabuľke 6.1.

3.6.2.6.

Alternatívami k tomuto postupu je použitie upokojenej alebo poloupokojenej ocele, pre ktorú sa musí poskytnúť primeraná špecifikácia. Druh ocele a kvalita musí byť špecifikovaná v súlade s ISO 630:1995, Amd 1:2003.

3.6.2.7.

Vzorky musia byť pred formovaním alebo zváraním na použitie v ochrannej konštrukcii pozdĺžne a odobraté z plochého materiálu, tyčí alebo profilov. Vzorky z tyčí alebo profilov sa odoberú zo stredu strany s najväčším rozmerom, pričom sa tam nesmú nachádzať zvary.

Tabuľka 6.1

Minimálne hodnoty energie pre Charpyho rázové skúšky ohybom

Veľkosť vzorky

Energia pri

Energia pri

 

–30 °C

–20 °C

mm

J

J (8)

10 × 10 (7)

11

27,5

10 × 9

10

25

10 × 8

9,5

24

10 × 7,5 (7)

9,5

24

10 × 7

9

22,5

10 × 6,7

8,5

21

10 × 6

8

20

10 × 5 (7)

7,5

19

10 × 4

7

17,5

10 × 3,5

6

15

10 × 3

6

15

10 × 2,5 (7)

5,5

14

3.7   [neuplatňuje sa]

Obrázok 6.1

Voľný priestor

Obrázok 6.1.a

Pohľad zboku

Rez cez referenčnú rovinu

Image

Obrázok 6.1.b

Pohľad zozadu

Image

Obrázok 6.1.c

Pohľad zvrchu

Image

1 –

Referenčná priamka

2 –

Vzťažný bod sedadla

3 –

Referenčná rovina

Obrázok 6.2

Voľný priestor traktorov s reverzibilným sedadlom a volantom

Image

Obrázok 6.3

Bloková schéma na určenie priebehu ďalšieho prevrátenia pri bočnom prevrátení traktora s ochrannou konštrukciou (ROPS) namontovanou vpredu

Image

Obrázok 6.4

Zariadenie na skúšanie vlastností zabraňujúcich prevráteniu na svahu so sklonom 1/1,5

Image

Obrázok 6.5

Potrebné údaje na vypočítanie prevrátenia traktora s priestorovým priebehom pri prevrátení

Image

Obrázky 6.6.a, 6.6.b, 6.6.c

Horizontálna vzdialenosť medzi ťažiskom a predným priesečníkom ochrannej konštrukcie (L6)

Image

Image

Image

Obrázok 6.7

Určenie bodov nárazu na meranie šírky ochrannej štruktúry (B6) a výšky kapoty motora (H7)

Image

Image

Image

Image

Obrázok 6.8

Výška bodu otáčania prednej nápravy (H0)

Image

Obrázok 6.9

Šírka zadného rozchodu (S) a šírka zadnej pneumatiky (B0)

Image

Obrázok 6.10

Závažie kyvadla a jeho závesné reťaze alebo oceľové laná

Image

Obrázok 6.11

Príklad ukotvenia traktora (náraz zozadu)

Image

Obrázok 6.12

Príklad ukotvenia traktora (náraz spredu)

Image

Obrázok 6.13

Príklad ukotvenia traktora (náraz zboku)

Image

Obrázok 6.14

Príklad zariadenia na tlakové skúšky traktora

Image

Obrázok 6.15

Príklad prístroja na meranie pružnej deformácie

Image

Obrázok 6.16

Simulovaná základná priamka

Image

Obrázok 6.17

Minimálna šírka zadného pevného príslušenstva

Image

Obrázok 6.18

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením nie je potrebná

Image

Obrázok 6.19

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením je potrebná

Image

Obrázok 6.20

Krivka sily/deformácie

Skúška preťažením bude pokračovať

Image

(1)  Štandardný kódex OECD na úradné skúšanie ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na prednej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov.

(2)  Pre skúšky, ktoré rozširujú skúšobné protokoly, v rámci ktorých sa pôvodne používal referenčný bod sedadla (SRP), požadované opatrenie musia byť vykonané s odkazom na SRP namiesto SIP a použitie SRP musí byť jasne uvedené (pozri prílohu I).

(3)  Používateľom sa pripomína, že vzťažný bod sedadla sa určuje podľa ISO 5353 a je pevným bodom, pokiaľ ide o traktor, ktorý nie je v pohybe ako sa sedadlo posúva zo stredovej polohy. Na účely určenia voľného priestoru musí byť sedadlo v zadnej a najvyššej polohe.‘ “

(4)  Štandardný kódex OECD na úradné skúšanie ochranných konštrukcií chrániacich pri prevrátení, ktoré sú namontované na prednej časti úzkorozchodných kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov.

(5)  Tento program a príklady sú k dispozícii na internetovej stránke OECD.

(6)  Trvalá + pružná deformácia nameraná v bode pri dosiahnutí úrovne potrebnej energie.‘“

(7)  Znamená preferovanú veľkosť. Veľkosť vzorky nesmie byť menšia ako najväčšia preferovaná veľkosť, ktorú materiál umožňuje.

(8)  Potrebná energia pri – 20 °C je 2,5 násobok hodnoty špecifikovanej pre – 30 °C. Ostatné faktory ovplyvňujú silu nárazovej energie ako napr. smer valenia, medza pevnosti, orientácia zrna a zváranie. Tieto faktory sa musia zohľadniť pri výbere a použití ocele.

PRÍLOHA V

Zmeny a doplnenia smernice 2000/25/ES

V prílohe I doplnku 4 sa bod 1 oddielu 2 smernice 2000/25/ES nahrádza takto:

„Oddiel 2

Číslo základnej smernice, za ktorým nasleduje písmeno A pre stupeň I, písmeno B pre stupeň II, písmeno C pre stupeň IIIA, písmeno D pre stupeň IIIB a písmeno E pre stupeň IV.“

PRÍLOHA VI

Zmeny a doplnenia smernice 2003/37/ES

Smernica 2003/37/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.

Vzor A prílohy I sa mení a dopĺňa takto:

a)

bod 2.4 sa nahrádza takto:

„2.4.

Technicky prípustná(-é) prípojná(-é) hmotnosť(-ti) (podľa typu spojovacieho zariadenia)

2.4.1.

Nebrzdená prípojná hmotnosť: …

2.4.2.

Prípojná hmotnosť s nezávislým brzdením: …

2.4.3.

Prípojná hmotnosť pri nájazdovom brzdení: …

2.4.4.

Prípojná hmotnosť vybavená hydraulickým alebo pneumatickým brzdením: …

2.4.5.

Celková(-é) technicky prípustná(-é) hmotnosť(-ti) súpravy traktor - príves podľa usporiadania brzdenia prívesu: …

2.4.6.

Poloha bodu pripojenia

2.4.6.1.

Výška nad zemou

2.4.6.1.1.

Maximálna výška: …

2.4.6.1.2.

Minimálna výška: …

2.4.6.2.

Vzdialenosť od vertikálnej roviny prechádzajúcej osou zadnej nápravy

2.4.6.2.1.

Maximálna: …

2.4.6.2.2.

Minimálna: …

2.4.6.3.

Maximálne statické vertikálne zaťaženie/technicky prípustná hmotnosť na bod spojenia:

2.4.6.3.1.

—

traktora: …

2.4.6.3.2.

—

návesu (ťahaného vymeniteľného stroja) alebo prívesu so stredovou nápravou (ťahaného vymeniteľného stroja): …“

b)

Bod 2.7.2 sa nahrádza takto:

„2.7.2.

Celkové rozmery traktora, vrátane spojovacieho zariadenia

2.7.2.1.

Dĺžka pri cestnej premávke (10):

 

maximálna: …

 

minimálna: …

2.7.2.2.

Šírka pri cestnej premávke (11):

 

maximálna: …

 

minimálna: …

2.7.2.3.

Výška pri cestnej premávke (12):

 

maximálna: …

 

minimálna: …

2.7.2.4.

Predný presah (13):

 

maximálny: …

 

minimálny: …

2.7.2.5.

Zadný presah (14):

 

maximálny: …

 

minimálny: …

2.7.2.6.

Svetlá výška (15):

 

maximálna: …

 

minimálna: …“

2.

Vo vzore A prílohy I poznámka pod čiarou č. 15 znie takto: „Norma ISO 612/-6.8:1978“.

3.

Časť II.C, kapitoly B prílohy II sa mení a dopĺňa takto:

a)

v úvodnej vete sa výraz „protokol o teste“ nahrádza výrazom „skúšobný protokol“

(týka sa len anglickej verzie);

b)

poznámka pod čiarou (*) sa nahrádza takto:

„(*)

Skúšobné protokoly musia byť v súlade s rozhodnutím Rady OECD K (2008) 128 z októbra 2008. Rovnocennosť skúšobných protokolov sa môže uznávať len v prípade upevnenia bezpečnostných pásov, pokiaľ boli odskúšané. Skúšobné protokoly, ktoré sú v súlade s kódexmi podľa rozhodnutia Rady OECD K (2000) 59, ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Rady OECD K (2005) 1, zostávajú v platnosti. Od dátumu transpozície tejto smernice musia byť nové skúšobné protokoly založené na novej verzii kódexov.“
Top