EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009L0145

Smernica Komisie 2009/145/ES z 26. novembra 2009 , ktorou sa stanovujú určité výnimky pre schvaľovanie krajových odrôd a odrôd zeleniny, ktoré sa tradične pestovali v určitých oblastiach a regiónoch a sú ohrozené genetickou eróziou, a odrôd zeleniny, ktoré nemajú vlastnú hodnotu pre komerčné pestovanie plodín, ale sú vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach, a pre uvádzanie osiva týchto krajových odrôd a odrôd na trh (Text s významom pre EHP)

OJ L 312, 27.11.2009, p. 44–54 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 03 Volume 059 P. 104 - 114

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 28/08/2013

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/145/oj

27.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/44


SMERNICA KOMISIE 2009/145/ES

z 26. novembra 2009,

ktorou sa stanovujú určité výnimky pre schvaľovanie krajových odrôd a odrôd zeleniny, ktoré sa tradične pestovali v určitých oblastiach a regiónoch a sú ohrozené genetickou eróziou, a odrôd zeleniny, ktoré nemajú vlastnú hodnotu pre komerčné pestovanie plodín, ale sú vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach, a pre uvádzanie osiva týchto krajových odrôd a odrôd na trh

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/55/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní s osivom zelenín (1), a najmä na jej článok 4 ods. 4, článok 44 ods. 2 a článok 48 ods. 1 písm. b),

keďže:

(1)

Význam otázok biodiverzity a ochrany genetických zdrojov rastlín v posledných rokoch stúpol, ako vyplýva z vývoja na medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva. Medzi príklady tohto vývoja patrí rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (2), rozhodnutie Rady 2004/869 z 24. februára 2004 o uzavretí Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo v mene Spoločenstva (3), rozhodnutie Rady (ES) č. 870/2004 z 24. apríla 2004, ktorým sa zavádza program Spoločenstva na udržiavanie, opis, zber a využívanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a ruší nariadenie (ES) č. 1467/94 (4) a nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (5). V rámci smernice 2002/55/ES by mali byť stanovené osobitné podmienky, aby sa zohľadnili tieto otázky v súvislosti s uvádzaním osiva zeleniny na trh.

(2)

Aby sa zabezpečilo zachovanie in situ a trvalo udržateľné využívanie genetických zdrojov rastlín, mali by sa krajové odrody a odrody, ktoré sa tradične pestovali v určitých oblastiach a regiónoch a sú ohrozené genetickou eróziou (ďalej len „odrody na zachovanie genofondu“), pestovať a uvádzať na trh aj vtedy, ak nespĺňajú všeobecné požiadavky na schvaľovanie odrôd a uvádzanie osiva na trh. Okrem všeobecného cieľa chrániť genetické zdroje rastlín spočíva osobitný záujem o zachovanie týchto odrôd v skutočnosti, že sú mimoriadne dobre prispôsobené určitým miestnym podmienkam.

(3)

Aby sa zabezpečilo trvalo udržateľné využívanie genetických zdrojov rastlín, odrody, ktoré nemajú vlastnú hodnotu pre komerčné pestovanie plodín, ale sú vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach (odrody vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach), by sa mali pestovať a uvádzať na trh aj vtedy, ak nespĺňajú všeobecné požiadavky na schvaľovanie odrôd a uvádzanie osiva na trh. Okrem všeobecného cieľa chrániť genetické zdroje rastlín spočíva osobitný záujem o udržanie týchto odrôd v skutočnosti, že sú vhodné na pestovanie v určitých klimatických, pedologických a agrotechnických podmienkach (ako ručné ošetrovanie, viacnásobný zber úrody).

(4)

V záujme udržania odrôd na zachovanie genofondu a odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach je potrebné stanoviť výnimky pre schvaľovanie týchto odrôd, ako aj pre produkciu a uvádzanie osiva týchto odrôd na trh.

(5)

Tieto výnimky by sa mali týkať základných požiadaviek na schválenie odrody a formálnych požiadaviek, ktoré sa stanovujú v smernici Komisie 2003/91/ES zo 6. októbra 2003, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia na účely článku 7 smernice Rady 2002/55/ES týkajúcej sa znakov, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach, a minimálnych podmienok na skúšanie určitých odrôd druhov zelenín (6).

(6)

Členským štátom by sa malo predovšetkým povoliť, aby prijali vlastné ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť, stálosť a vyrovnanosť. Tieto ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť a stálosť, by sa mali minimálne zakladať na znakoch uvedených v technickom dotazníku, ktorý vypĺňa žiadateľ v súvislosti so žiadosťou o zápis odrody uvedenou v prílohách I a II k smernici 2003/91/ES. Ak sa vyrovnanosť stanovuje na základe odchylných typov, mali by predpisy vychádzať z definovaných noriem.

(7)

Mali by sa stanoviť formálne požiadavky, podľa ktorých môže byť odroda na zachovanie genofondu alebo odroda vyšľachtená na pestovanie v určitých podmienkach schválená bez oficiálneho skúšania. Okrem toho, pokiaľ ide o názvy uvedených odrôd, je potrebné stanoviť určité výnimky z požiadaviek stanovených v smernici 2002/55/ES a v nariadení Komisie (ES) č. 637/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá týkajúce sa vhodnosti názvov odrôd poľnohospodárskych druhov rastlín a zeleniny (7).

(8)

Pokiaľ ide o odrody na zachovanie genofondu, mali by sa stanoviť obmedzenia týkajúce sa produkcie a uvádzania osiva na trh, najmä pokiaľ ide o región pôvodu, aby sa zabezpečilo, že osivo sa uvádza na trh v súvislosti so zachovaním in situ a trvalo udržateľným využívaním genetických zdrojov rastlín. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť schváliť ďalšie regióny, v ktorých sa môže uvádzať na trh vyššie množstvo osiva ako je potrebné na zachovanie príslušnej odrody v regióne pôvodu, ak sú tieto ďalšie regióny porovnateľné z hľadiska prirodzených a poloprirodzených habitatov. Aby sa zachovalo prepojenie s regiónom pôvodu, nemalo by to platiť v prípade, ak členský štát schválil ďalšie regióny produkcie.

(9)

Pre uvádzanie na trh každej odrody na zachovanie genofondu a každej odrody vyšľachtenej na pestovanie v určitých podmienkach by sa mali stanoviť množstvové obmedzenia.

(10)

V prípade odrôd na zachovanie genofondu by množstvo osiva každej odrody uvádzané na trh nemalo byť vyššie ako množstvo potrebné na produkciu príslušnej odrody na obmedzenej ploche stanovenej podľa dôležitosti pestovania príslušného druhu. S cieľom zabezpečiť, aby sa toto množstvo dodržiavalo, členské štáty by mali od pestovateľov vyžadovať, aby oznamovali množstvo osiva odrôd na zachovanie genofondu, ktoré plánujú vyprodukovať, a v prípade potreby by mali pestovateľom množstvo prideliť.

(11)

V prípade odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach by množstvové obmedzenia mali mať podobu požiadavky, aby sa osivo uvádzalo na trh v malých baleniach, keďže relatívne vysoká cena osiva predávaného v malých baleniach má rovnaký účinok ako množstvové obmedzenie.

(12)

V prípade odrôd na zachovanie genofondu a odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach by sa mala zabezpečiť vysledovateľnosť osiva prostredníctvom príslušných požiadaviek na pečatenie a označovanie.

(13)

Aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie tejto smernice, osivové porasty odrôd na zachovanie genofondu a odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach by mali spĺňať osobitné podmienky týkajúce sa certifikácie a overovanie osiva. Mali by sa vykonávať následné oficiálne kontroly osiva. Vo všetkých fázach produkcie a uvádzania na trh by sa malo vykonávať oficiálne monitorovanie. Množstvo osiva odrôd na zachovanie genofondu uvádzané na trh by mali dodávatelia hlásiť členským štátom a členské štáty Komisii.

(14)

Komisia by mala po troch rokoch posúdiť, či sú opatrenia stanovené touto smernicou, najmä ustanovenia týkajúce sa množstvových obmedzení pre uvádzanie na trh osiva odrôd na zachovanie genofondu a odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach, účinné.

(15)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre osivá a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

Predmet a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet

1.   Pokiaľ ide o druhy zeleniny, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/55/ES, touto smernicou sa stanovujú niektoré výnimky týkajúce sa zachovania in situ a trvalo udržateľného využívania genetických zdrojov rastlín prostredníctvom pestovania a uvádzania na trh:

a)

na zápis krajových odrôd a odrôd zeleniny, ktoré sa tradične pestovali v určitých oblastiach a regiónoch a ktorým hrozí genetická erózia, do národných katalógov odrôd jednotlivých druhov zeleniny, ako sa stanovuje v smernici 2002/55/ES, ďalej len „odrody na zachovanie genofondu“ a

b)

na zápis odrôd, ktoré nemajú vlastnú hodnotu pre komerčné pestovanie plodín, ale sú vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach, do katalógov uvedených v písm. a), ďalej len „odrody vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach“ a

c)

na uvádzanie osiva takýchto odrôd na zachovanie genofondu a odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach na trh.

2.   Ak nie je v tejto smernici uvedené inak, uplatňuje sa smernica 2002/55/ES.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa používa toto vymedzenie pojmov:

a)

„zachovanie in situ“ znamená zachovanie genetického materiálu v jeho prirodzenom prostredí a v prípade šľachtených rastlinných druhov v pestovateľskom prostredí, v ktorom boli vyvinuté ich osobitné vlastnosti;

b)

„genetická erózia“ je postupná strata genetickej rôznorodosti medzi populáciami alebo odrodami toho istého druhu alebo v rámci nich, alebo obmedzenie genetického základu druhov v dôsledku ľudského zásahu alebo zmeny životného prostredia;

c)

„krajová odroda“ je skupina populácií alebo klonov rastlinných druhov, ktoré sú prirodzene prispôsobené podmienkam životného prostredia vo svojom regióne.

KAPITOLA II

Odrody na zachovanie genofondu

Oddiel I

Schvaľovanie odrôd na zachovanie genofondu

Článok 3

Odrody na zachovanie genofondu

1.   Členské štáty môžu schváliť odrody na zachovanie genofondu, ak sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 4 a 5.

2.   Odrody na zachovanie genofondu sa schvaľujú takto:

a)

Členské štáty môžu schváliť odrodu ako odrodu, ktorej osivo môže byť buď certifikované ako „certifikované osivo odrody na zachovanie genofondu“, alebo overené ako „štandardné osivo odrody na zachovanie genofondu“. Takáto odroda sa zapíše do spoločného katalógu odrôd jednotlivých druhov zeleniny ako „odroda na zachovanie genofondu, ktorej osivo musí byť certifikované v súlade s článkom 10 smernice Komisie 2009/145/ES alebo overené v súlade s článkom 11 uvedenej smernice“.

b)

Členské štáty môžu zapísať odrodu ako odrodu, ktorej osivo môže byť overované len ako „štandardné osivo odrody na zachovanie genofondu“. Takáto odroda sa zapíše do spoločného katalógu odrôd jednotlivých druhov zeleniny ako „odroda na zachovanie genofondu, ktorej osivo musí byť overené v súlade s článkom 11 smernice Komisie 2009/145/ES.“

Článok 4

Základné požiadavky

1.   Aby mohla byť krajová odroda alebo odroda uvedená v článku 1 ods. 1 písm. a) schválená ako odroda na zachovanie genofondu, musí byť zaujímavá z hľadiska zachovania genetických zdrojov rastlín.

2.   Odchylne od článku 1 ods. 2 smernice 2003/91/ES môžu členské štáty prijať svoje vlastné ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť, stálosť a vyrovnanosť odrôd na zachovanie genofondu.

V takých prípadoch členské štáty zabezpečujú, aby pre odlišnosť a stálosť platili aspoň znaky, ktoré sú uvedené v:

a)

technických dotazníkoch týkajúcich sa testovacích protokolov Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) pre jednotlivé druhy uvedených v prílohe I k smernici 2003/91/ES, ktoré sa vzťahujú na uvedené druhy; alebo

b)

technických dotazníkoch usmernení Medzinárodnej únie pre ochranu nových odrôd rastlín (UPOV) pre jednotlivé druhy uvedených v prílohe II k smernici 2003/91/ES, ktoré sa vzťahujú na uvedené druhy.

Na účely posudzovania vyrovnanosti sa uplatňuje smernica 2003/91/ES.

Avšak v prípade, že sa úroveň vyrovnanosti stanovuje na základe odchylných typov, uplatňuje sa štandardná odchýlka populácie vo výške 10 % a pravdepodobnosť schválenia vo výške najmenej 90 %.

Článok 5

Formálne požiadavky

Odchylne od článku 7 ods. 1 prvej vety smernice 2002/55/ES sa nevyžaduje žiadne oficiálne preskúmanie v prípade, že tieto informácie postačujú, aby sa rozhodlo o schválení odrôd na zachovanie genofondu:

a)

opis odrody na zachovanie genofondu a jej názov;

b)

výsledky neoficiálnych skúšok;

c)

poznatky získané v praxi počas pestovania, rozmnožovania a používania, ktoré žiadateľ oznámil príslušnému členskému štátu;

d)

iné informácie, najmä od orgánov pre genetické zdroje rastlín alebo organizácií, ktoré na tento účel stanovili členské štáty.

Článok 6

Zamietnutie schválenia

Odroda na zachovanie genofondu sa do národného katalógu nezapíše, ak:

a)

je v spoločnom katalógu odrôd jednotlivých druhov zeleniny už uvedená ako odroda iná ako „odroda na zachovanie genofondu“ alebo bola z uvedeného spoločného katalógu vymazaná v priebehu posledných dvoch rokov alebo obdobie stanovené podľa článku 15 ods. 2 smernice 2002/55/ES uplynulo pred menej ako dvoma rokmi alebo

b)

je chránená právom Spoločenstva k odrodám rastlín, ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 2100/94 (8), alebo vnútroštátnym právom k odrodám rastlín, alebo je podaná žiadosť v súvislosti s takýmto právom.

Článok 7

Názvy

1.   V súvislosti s názvami odrôd na zachovanie genofondu, ktoré boli známe pred 25. májom 2000, môžu členské štáty povoliť výnimky z nariadenia (ES) č. 637/2009 okrem prípadov, v ktorých by takéto výnimky porušovali prednostné práva tretích strán, ktoré sa ochraňujú podľa článku 2 uvedeného nariadenia.

2.   Bez ohľadu na článok 9 ods. 2 smernice 2002/55/ES môžu členské štáty schváliť odrodu s viac než jedným názvom, ak sú príslušné názvy z historického hľadiska známe.

Článok 8

Región pôvodu

1.   Ak členský štát schváli odrodu na zachovanie genofondu, určí oblasť alebo oblasti, región alebo regióny, v ktorých sa odroda z historického hľadiska pestovala a kde sa prirodzene prispôsobila, ďalej len „región pôvodu“. Zohľadní informácie od orgánov pre genetické zdroje rastlín alebo organizácií, ktoré na uvedený účel stanovili členské štáty.

V prípade, že sa región pôvodu nachádza vo viac ako jednom členskom štáte, na základe spoločnej dohody ho určia všetky príslušné členské štáty.

2.   Členský štát alebo členské štáty, ktoré určujú regióny pôvodu, oznamujú určený región Komisii.

Článok 9

Udržiavanie

Členské štáty zabezpečujú, že odroda na zachovanie genofondu sa musí udržiavať vo svojom regióne pôvodu.

Oddiel II

Produkcia osiva a uvádzanie odrôd na zachovanie genofondu na trh

Článok 10

Certifikácia

Odchylne od článku 20 smernice 2002/55/ES môžu členské štáty stanoviť, že osivo odrody na zachovanie genofondu sa môže certifikovať ako certifikované osivo odrody na zachovanie genofondu, ak spĺňa tieto požiadavky:

a)

osivo pochádza z osiva vyprodukovaného podľa jasne stanovených postupov na udržiavanie odrody;

b)

osivo spĺňa požiadavky na certifikáciu „certifikovaného osiva“ stanovené v článku 2 ods. 1 písm. d) smernice 2002/55/ES s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa minimálnej čistoty odrody a požiadaviek na oficiálne preskúmanie alebo preskúmanie pod oficiálnym dohľadom;

c)

osivo má dostatočnú čistotu odrody.

Článok 11

Overovanie

Odchylne od článku 20 smernice 2002/55/ES môžu členské štáty stanoviť, že osivo odrody na zachovanie genofondu sa môže overovať ako štandardné osivo odrody na zachovanie genofondu, pokiaľ spĺňa tieto požiadavky:

a)

osivo spĺňa požiadavky na uvádzanie „štandardného osiva“ na trh stanovené v smernici 2002/55/ES s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa minimálnej čistoty odrody;

b)

osivo má dostatočnú čistotu odrody.

Článok 12

Skúšanie osiva

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávali skúšky na kontrolu toho, či osivo odrôd na zachovanie genofondu spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 10 a 11.

2.   Skúšky uvedené v odseku 1 sa musia vykonávať v súlade so súčasnými medzinárodnými metódami alebo v prípade, že neexistujú, v súlade s inými vhodnými metódami.

3.   V prípade skúšok uvedených v odseku 1 členské štáty zabezpečujú odber vzoriek z homogénnych dávok. Pritom zabezpečujú, aby sa uplatnili pravidlá o hmotnosti dávky a hmotnosti vzorky podľa článku 25 ods. 2 smernice 2002/55/ES.

Článok 13

Región produkcie osiva

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa osivo odrody na zachovanie genofondu produkovalo iba v regióne pôvodu.

V prípade, že osivo sa nemôže produkovať v uvedenom regióne vzhľadom na osobitný problém týkajúci sa životného prostredia, členské štáty môžu schváliť ďalšie regióny na produkciu osiva, pričom zohľadnia informácie od orgánov pre genetické zdroje rastlín alebo organizácií, ktoré na tento účel stanovili členské štáty. Osivo vyprodukované v týchto ďalších regiónoch sa však používa iba v regióne pôvodu.

2.   Členské štáty informujú Komisiu a iné členské štáty o ďalších regiónoch, v ktorých plánujú schváliť produkciu osiva podľa odseku 1.

Komisia a iné členské štáty môžu do 20 pracovných dní od doručenia týchto oznámení požiadať o postúpenie záležitosti Stálemu výboru pre osivá a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo. V prípade potreby sa v súlade s článkom 48 ods. 1) písm. b) smernice 2002/55/ES stanovia obmedzenia alebo podmienky určovania týchto regiónov.

V prípade, že ani Komisia ani iné členské štáty nepredložia žiadosť podľa druhého pododseku, príslušný členský štát môže schváliť ďalšie regióny na produkciu osiva, ktoré oznámil.

Článok 14

Podmienky uvádzania na trh

1.   Členské štáty zabezpečujú, že osivo odrody na zachovanie genofondu sa môže uvádzať na trh len za týchto podmienok:

a)

vyprodukovalo sa vo svojom regióne pôvodu alebo v regióne uvedenom v článku 13;

b)

uvádza sa na trh vo svojom regióne pôvodu.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. b) môžu členské štáty na svojom vlastnom území schváliť ďalšie regióny na uvádzanie osiva odrody na zachovanie genofondu na trh, ak sú tieto regióny porovnateľné s regiónom pôvodu z hľadiska prirodzených a poloprirodzených habitatov uvedenej odrody.

Ak členské štáty takéto ďalšie regióny schvália, zabezpečujú, že sa na produkciu minimálneho množstva osiva podľa článku 15 vyhradí potrebné množstvo na zachovanie odrody v regióne pôvodu.

Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o schválení takýchto ďalších regiónov.

3.   Ak členský štát schváli ďalšie regióny na produkciu osiva v súlade s článkom 13, nepoužije výnimku stanovenú v odseku 2 tohto článku.

Článok 15

Množstvové obmedzenia

Každý členský štát zabezpečuje, aby množstvo osiva každej odrody na zachovanie genofondu ročne uvádzané na trh neprekročilo množstvo potrebné na produkciu zeleniny na počte hektárov stanovených pre príslušné druhy v prílohe I.

Článok 16

Uplatňovanie množstvových obmedzení

1.   Členské štáty zabezpečujú. aby im pestovatelia pred začiatkom každej pestovateľskej sezóny oznamovali veľkosť a umiestnenie plochy na produkciu osiva.

2.   V prípade, že sa na základe oznámení uvedených v odseku 1 množstvo stanovené členskými štátmi v súlade s článkom 15 pravdepodobne prekročí, členské štáty pridelia každému príslušnému pestovateľovi množstvo, ktoré môže uviesť na trh počas danej pestovateľskej sezóny.

Článok 17

Pečatenie obalov

1.   Členské štáty zabezpečujú, že osivo odrôd na zachovanie genofondu sa môže uvádzať na trh iba v uzavretých baleniach s pečaťou.

2.   Balenia s osivom dodávateľ pečatí takým spôsobom, aby ich nebolo možné otvoriť bez poškodenia pečate alebo bez zanechania stôp manipulácie na označení dodávateľa alebo na balení.

3.   Aby sa zabezpečilo pečatenie v súlade s odsekom 2, obsahuje pečatný systém aspoň označenie alebo pečať.

Článok 18

Označovanie

Členské štáty zabezpečujú, aby sa na baleniach alebo zásobníkoch s osivom odrôd na zachovanie genofondu nachádzalo označenie dodávateľa alebo vytlačené alebo opečiatkované oznámenie s týmito informáciami:

a)

slová „pravidlá a normy ES“;

b)

meno a adresa osoby zodpovednej za pripojenie označenia alebo jej identifikačná značka;

c)

rok zapečatenia vyjadrený ako: „zapečatené …“ (rok) posledného odberu vzoriek na účely poslednej skúšky klíčivosti, vyjadrené ako: „odber vzoriek …“ (rok);

d)

druh;

e)

názov odrody na zachovanie genofondu;

f)

slová „certifikované osivo odrody na zachovanie genofondu“ alebo „štandardné osivo odrody na zachovanie genofondu“;

g)

región pôvodu;

h)

ak sa región produkcie osiva nezhoduje s regiónom pôvodu, uvádza sa región produkcie osiva;

i)

referenčné číslo dávky, ktoré uvádza osoba zodpovedná za pripojenie označenia;

j)

deklarovaná čistá alebo hrubá hmotnosť alebo deklarovaný počet semien;

k)

ak sa uvádza hmotnosť a sú použité granulované pesticídy, látky vo forme peliet alebo iné pevné prídavné látky, uvádza sa povaha chemického ošetrenia alebo prídavnej látky a zároveň približný pomer medzi hmotnosťou zhlukov alebo čistého osiva a celkovou hmotnosťou.

Článok 19

Následné oficiálne kontroly

Členské štáty zabezpečujú, aby osivo odrody na zachovanie genofondu uvádzané na trh podľa tejto smernice bolo predmetom následných oficiálnych kontrol formou náhodných inšpekcií s cieľom overiť jeho odrodovú identitu a čistotu.

Následné oficiálne kontroly uvedené v odseku 1 sa musia vykonávať v súlade so súčasnými medzinárodnými metódami alebo v prípade, že neexistujú, v súlade s inými vhodnými metódami.

Článok 20

Monitorovanie

Členské štáty prostredníctvom oficiálneho monitorovania počas produkcie a uvádzania na trh zabezpečujú, že osivo je v súlade s touto kapitolou, pričom osobitnú pozornosť venujú odrode, miestam produkcie osiva a množstvu.

KAPITOLA III

Odrody vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach

Oddiel I

Schvaľovanie odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach

Článok 21

Odrody vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach

1.   Členské štáty môžu schvaľovať odrody vyšľachtené na pestovanie v určitých podmienkach, ak sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 22 a 23.

2.   Členské štáty môžu schváliť odrodu vyšľachtenú na pestovanie v určitých podmienkach ako odrodu, ktorej osivo môže byť overované len ako „štandardné osivo odrody vyšľachtenej na pestovanie v určitých podmienkach“. Takáto odroda sa zapíše do spoločného katalógu odrôd jednotlivých druhov zeleniny ako „odroda vyšľachtená na pestovanie v určitých podmienkach, ktorej osivo sa overuje v súlade s článkom 26 smernice Komisie 2009/145/ES“.

Článok 22

Základné požiadavky

1.   Aby mohla byť odroda schválená ako odroda vyšľachtená na pestovanie v určitých podmienkach podľa článku 1 ods. 1 písm. b), nesmie mať táto odroda vlastnú hodnotu pre komerčné pestovanie plodín, ale musí byť vyšľachtená na pestovanie v určitých podmienkach.

Odroda sa považuje za odrodu vyšľachtenú na pestovanie v určitých podmienkach, ak bola vyšľachtená na pestovanie v určitých agrotechnických, klimatických alebo pedologických podmienkach.

2.   Odchylne od článku 1 ods. 2 smernice 2003/91/ES môžu členské štáty prijať svoje vlastné ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť, stálosť a vyrovnanosť odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach.

V takých prípadoch členské štáty zabezpečujú, aby pre odlišnosť a stálosť platili aspoň znaky, ktoré sú uvedené v:

a)

technických dotazníkoch týkajúcich sa testovacích protokolov Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) pre jednotlivé druhy uvedených v prílohe I k smernici 2003/91/ES, ktoré sa vzťahujú na uvedené druhy; alebo

b)

technických dotazníkoch usmernení Medzinárodnej únie pre ochranu nových odrôd rastlín (UPOV) pre jednotlivé druhy uvedených v prílohe II k smernici 2003/91/ES, ktoré sa vzťahujú na uvedené druhy.

Na účely posudzovania vyrovnanosti sa uplatňuje smernica 2003/91/ES.

Avšak v prípade, že sa úroveň vyrovnanosti stanovuje na základe odchylných typov, uplatňuje sa štandardná odchýlka populácie vo výške 10 % a pravdepodobnosť schválenia vo výške najmenej 90 %.

Článok 23

Formálne požiadavky

Odchylne od článku 7 ods. 1 prvej vety smernice 2002/55/ES sa nevyžaduje žiadne oficiálne preskúmanie v prípade, že tieto informácie postačujú, aby sa rozhodlo o schválení odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach:

a)

opis odrody vyšľachtenej na pestovanie v určitých podmienkach a jej názov;

b)

výsledky neoficiálnych skúšok;

c)

poznatky získané v praxi počas pestovania, rozmnožovania a používania, ktoré žiadateľ oznámil príslušnému členskému štátu;

d)

iné informácie, najmä od orgánov pre genetické zdroje rastlín alebo organizácií, ktoré na tento účel stanovili členské štáty.

Článok 24

Zamietnutie schválenia

Odroda vyšľachtená na pestovanie v určitých podmienkach sa do národného katalógu odrôd nezapíše, ak:

a)

je v spoločnom katalógu odrôd jednotlivých druhov zeleniny už uvedená ako odroda iná ako „odroda vyšľachtená na pestovanie v určitých podmienkach“ alebo bola z uvedeného spoločného katalógu odrôd jednotlivých druhov zeleniny vymazaná v priebehu posledných dvoch rokov alebo obdobie stanovené podľa článku 15 ods. 2 smernice 2002/55/ES uplynulo pred menej ako dvoma rokmi alebo

b)

je chránená právom Spoločenstva k odrodám rastlín, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 2100/94, alebo vnútroštátnym právom k odrodám rastlín, alebo je podaná žiadosť v súvislosti s takýmto právom.

Článok 25

Názvy

1.   V súvislosti s názvami odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach, ktoré boli známe pred 25. májom 2000, môžu členské štáty povoliť výnimky z nariadenia (ES) č. 637/2009 okrem prípadov, v ktorých by takéto výnimky porušovali prednostné práva tretích strán, ktoré sa ochraňujú podľa článku 2 uvedeného nariadenia.

2.   Bez ohľadu na článok 9 ods. 2 smernice 2002/55/ES môžu členské štáty schváliť odrodu s viac než jedným názvom, ak sú príslušné názvy z historického hľadiska známe.

Oddiel II

Uvádzanie osiva odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach na trh

Článok 26

Overovanie

Odchylne od článku 20 smernice 2002/55/ES môžu členské štáty stanoviť, že osivo odrody vyšľachtenej na pestovanie v určitých podmienkach sa môže overovať ako štandardné osivo odrody vyšľachtenej na pestovanie v určitých podmienkach, pokiaľ spĺňa tieto požiadavky:

a)

osivo spĺňa požiadavky na uvádzanie „štandardného osiva“ na trh stanovené v smernici 2002/55/ES s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa minimálnej čistoty odrody;

b)

osivo má dostatočnú čistotu odrody.

Článok 27

Skúšanie osiva

1.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa vykonávali skúšky na kontrolu toho, či osivo odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach spĺňa požiadavky stanovené v článku 26.

2.   Skúšky uvedené v odseku 1 sa musia vykonávať v súlade so súčasnými medzinárodnými metódami alebo v prípade, že neexistujú, v súlade s inými vhodnými metódami.

Článok 28

Množstvové obmedzenia

Členské štáty zabezpečujú, aby osivo odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach bolo uvádzané na trh v malých baleniach, ktoré neprekračujú maximálnu čistú hmotnosť stanovenú pre jednotlivé druhy v prílohe II.

Článok 29

Pečatenie obalov

1.   Členské štáty zabezpečujú, že osivo odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach sa môže uvádzať na trh iba v uzavretých baleniach s pečaťou.

2.   Balenia s osivom pečatí dodávateľ takým spôsobom, aby ich nebolo možné otvoriť bez poškodenia pečate alebo bez zanechania stôp manipulácie na označení dodávateľa alebo na balení.

3.   Aby sa zabezpečilo pečatenie v súlade s odsekom 2, obsahuje pečatný systém aspoň označenie alebo pečať.

Článok 30

Označovanie

Členské štáty zabezpečujú, aby sa na baleniach alebo zásobníkoch s osivom odrôd vyšľachtených na pestovanie v určitých podmienkach nachádzalo označenie dodávateľa alebo vytlačené alebo opečiatkované oznámenie s týmito informáciami:

a)

slová „pravidlá a normy ES“;

b)

meno a adresa osoby zodpovednej za pripojenie označenia alebo jej identifikačná značka;

c)

rok zapečatenia vyjadrené ako: „zapečatené …“ (rok) posledného odberu vzoriek na účely poslednej skúšky klíčivosti, vyjadrené ako: „odber vzoriek …“ (rok);

d)

druh;

e)

názov odrody;

f)

slová „odroda vyšľachtená na pestovanie v určitých podmienkach“;

g)

referenčné číslo dávky, ktoré uvádza osoba zodpovedná za pripojenie označenia;

h)

deklarovaná čistá alebo hrubá hmotnosť alebo deklarovaný počet semien;

i)

ak sa uvádza hmotnosť a sú použité granulované pesticídy, látky vo forme peliet alebo iné pevné prídavné látky, uvádza sa povaha chemického ošetrenia alebo prídavnej látky a zároveň približný pomer medzi hmotnosťou zhlukov alebo čistého osiva a celkovou hmotnosťou.

Článok 31

Následné oficiálne kontroly

Členské štáty zabezpečujú, aby osivo odrody vyšľachtenej na pestovanie v určitých podmienkach bolo predmetom následných oficiálnych kontrol formou náhodných inšpekcií s cieľom overiť jeho odrodovú identitu a čistotu.

Následné oficiálne kontroly uvedené v odseku 1 sa musia vykonávať v súlade so súčasnými medzinárodnými metódami alebo v prípade, že neexistujú, v súlade s inými vhodnými metódami.

Článok 32

Monitorovanie

Členské štáty prostredníctvom oficiálneho monitorovania počas produkcie a uvádzania na trh zabezpečujú, že osivo je v súlade s touto kapitolou, pričom osobitnú pozornosť venujú odrode a množstvu.

KAPITOLA IV

Všeobecné a záverečné ustanovenia

Článok 33

Predkladanie správ

Členské štáty zabezpečujú, aby dodávatelia, ktorí vykonávajú činnosť na svojom území, predkladali správy o množstve osiva každej odrody na zachovanie genofondu a každej odrody vyšľachtenej na pestovanie v určitých podmienkach, ktoré uviedli na trh, za každú pestovateľskú sezónu.

Členské štáty oznamujú na požiadanie Komisii a iným členským štátom množstvo osiva každej odrody na zachovanie genofondu a každej odrody vyšľachtenej na pestovanie v určitých podmienkach, ktoré uviedli na trh, za každú pestovateľskú sezónu.

Článok 34

Oznámenie stanovených organizácií pre genetické zdroje rastlín

Členské štáty oznamujú Komisii stanovené organizácie uvedené v článku 5 písm. d), článku 8 ods. 1 a článku 13 ods. 1 a článku 23 písm. d).

Článok 35

Hodnotenie

Komisia do 31. decembra 2013 zhodnotí vykonávanie tejto smernice.

Článok 36

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2010. Komisii bezodkladne oznamujú znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvádzajú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravujú členské štáty.

2.   Členské štáty oznamujú Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 37

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 38

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 26. novembra 2009

Za Komisiu

Androulla VASSILIOU

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 33.

(2)  Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 378, 23.12.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 18.

(5)  Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 254, 8.10.2003, s. 11.

(7)  Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2009, s. 10.

(8)  Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1.


PRÍLOHA I

Množstvové obmedzenia pre uvádzanie osiva odrôd na zachovanie genofondu na trh podľa článku 15

Botanický názov

Najvyšší počet hektárov na členský štát na produkciu zeleniny pre jednotlivé odrody na zachovanie genofondu

Allium cepa L. – skupina Cepa

Brassica oleracea L.

Brassica rapa L.

Capsicum annuum L.

Cichorium intybus L.

Cucumis melo L.

Cucurbita maxima Duchesne

Cynara cardunculus L.

Daucus carota L.

Lactuca sativa L.

Lycopersicon esculentum Mill.

Phaseolus vulgaris L.

Pisum sativum L. (partim)

Vicia faba L. (partim)

40

Allium cepa L. – skupina Aggregatum –

Allium porrum L.

Allium sativum L.

Beta vulgaris L.

Citrullus lanatus (Thunb.) Matsum. et Nakai

Cucumis sativus L.

Cucurbita pepo L.

Foeniculum vulgare Mill.

Solanum melongena L.

Spinacia oleracea L.

20

Allium fistulosum L.

Allium schoenoprasum L.

Anthriscus cerefolium (L.) Hoffm.

Apium graveolens L.

Asparagus officinalis L.

Cichorium endivia L.

Petroselinum crispum (Mill.) Nyman ex A. W. Hill

Phaseolus coccineus L.

Raphanus sativus L.

Rheum rhabarbarum L.

Scorzonera hispanica L.

Valerianella locusta (L.) Laterr.

Zea mays L. (partim)

10


PRÍLOHA II

Maximálna čistá hmotnosť balenia podľa článku 28

Botanický názov

Maximálna čistá hmotnosť jednotlivých balení vyjadrená v gramoch

Phaseolus coccineus L.

Phaseolus vulgaris L.

Pisum sativum L. (partim)

Vicia faba L. (partim)

Spinacia oleracea L.

Zea mays L. (partim)

250

Allium cepa L. (skupina Cepa, skupina Aggregatum)

Allium fistulosum L.

Allium porrum L.

Allium sativum L.

Anthriscus cerefolium (L.) Hoffm.

Beta vulgaris L.

Brassica rapa L.

Cucumis sativus L.

Cucurbita maxima Duchesne

Cucurbita pepo L.

Daucus carota L.

Lactuca sativa L.

Petroselinum crispum (Mill.) Nyman ex A. W. Hill

Raphanus sativus L.

Scorzonera hispanica L.

Valerianella locusta (L.) Laterr.

25

Allium schoenoprasum L.

Apium graveolens L.

Asparagus officinalis L.

Brassica oleracea L. (all)

Capsicum annuum L.

Cichorium endivia L.

Cichorium intybus L.

Citrullus lanatus (Thunb.) Matsum. et Nakai

Cucumis melo L.

Cynara cardunculus L.

Lycopersicon esculentum Mill.

Foeniculum vulgare Mill.

Rheum rhabarbarum L.

Solanum melongena L.

5


Top