Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009L0136

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Text s významom pre EHP)

OJ L 337, 18.12.2009, p. 11–36 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 052 P. 224 - 249

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/136/oj

18.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/11


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/136/ES

z 25. novembra 2009,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (4),

keďže:

(1)

Fungovanie piatich smerníc, ktoré predstavujú existujúci regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (5), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (7), smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) (8) a smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (9) (ďalej len „rámcová smernica a špecifické smernice“)], podlieha pravidelnému preskúmaniu Komisiou, a to s cieľom predovšetkým určiť potrebu zmeny so zreteľom na vývoj technológií a trhu.

(2)

V tejto súvislosti Komisia predložila 29. júna 2006 vo svojom oznámení Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov svoje zistenia o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby.

(3)

Reforma regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby vrátane posilnenia ustanovení v prospech koncových užívateľov so zdravotným postihnutím predstavuje kľúčový krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a zároveň aj široko prístupnej informačnej spoločnosti. Tieto ciele sú zahrnuté do strategického rámca pre rozvoj informačnej spoločnosti opísaného v oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2005 pod názvom i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť.

(4)

Základnou požiadavkou univerzálnej služby je na požiadanie poskytnúť užívateľom spojenie s verejnou telekomunikačnou sieťou v pevnom mieste a za prijateľnú cenu. Požiadavkou je zabezpečiť miestne, vnútroštátne a medzinárodné volania, telefaxovú komunikáciu a dátové služby, ktorých zabezpečenie môžu členské štáty obmedziť na hlavné miesto/bydlisko koncového užívateľa. Nemali by existovať žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa spojenie, či už drôtové, alebo bezdrôtové, zabezpečuje, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, či podnik poskytuje všetky povinnosti vyplývajúce z univerzálnej služby, alebo len ich časť.

(5)

Pripojenie k verejnej komunikačnej sieti na pevnom mieste by malo umožniť podporu dátovej komunikácie s prenosovou rýchlosťou dostatočnou na prístup k takým online službám, ako sú služby poskytované cez verejný internet. Rýchlosť prístupu k internetu, akú má daný užívateľ, môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane schopnosti poskytovateľov týkajúcej sa pripojenia na internet, ako aj daného použitia, na ktoré sa pripojenie využíva. Rýchlosť prenosu, ktorá môže byť podporovaná pripojením k verejnej komunikačnej sieti, závisí od možností koncového zariadenia účastníka a od spojenia. Z tohto dôvodu nie je primerané stanoviť konkrétne dáta alebo prenosovú rýchlosť na úrovni Spoločenstva. Je potrebná pružnosť, ktorá členským štátom umožní v prípade potreby prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby dátové pripojenie umožňovalo takú podporu uspokojivej rýchlosti prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, vymedzený členským štátom pri zohľadnení osobitných podmienok národného trhu, napríklad prevládajúcu šírku prenosového pásma používanú väčšinou účastníkov v danom členskom štáte a technickú uskutočniteľnosť, za predpokladu, že cieľom týchto opatrení je minimalizácia narušenia hospodárskej súťaže. Ak pri riadnom zohľadnení nákladov a príjmov, ako aj nehmotných výhod vyplývajúcich z poskytovania daných služieb takéto opatrenia vyústia do nespravodlivej záťaže určeného podniku, môže sa zahrnúť do ktorejkoľvek kalkulácie čistých nákladov univerzálnych povinností. Môže sa tiež realizovať alternatívne financovanie základnej sieťovej infraštruktúry, ktoré zahŕňa finančné prostriedky Spoločenstva alebo vnútroštátne opatrenia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

(6)

Tým nie je dotknutá potreba Komisie uskutočniť preskúmanie povinností univerzálnej služby, ktoré môžu zahŕňať financovanie takýchto povinností v súlade s článkom 15 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a v prípade potreby predložiť návrhy reformy so zámerom splniť ciele verejného záujmu.

(7)

V záujme jasnosti a jednoduchosti sa táto smernica zaoberá len zmenami a doplneniami smerníc 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

(8)

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (10), a predovšetkým požiadavky súvisiace so zdravotným postihnutím, ustanovené v jej článku 3 ods. 3 písm. f), by sa určité aspekty koncových zariadení vrátane zariadenia priestorov pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, či už tieto osobitné potreby vyplývajú z ich zdravotného postihnutia, alebo súvisia s ich vekom, mali zaradiť do rámca smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), aby sa uľahčil prístup k sieti a využívanie služieb. Medzi takéto zariadenia v súčasnosti patria koncové zariadenia určené len na príjem rádiového a televízneho signálu, ako aj špeciálne koncové zariadenia pre koncových užívateľov s poruchami sluchu.

(9)

Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu pre široko dostupné produkty a služby s prvkami pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. To možno okrem iného dosiahnuť odvolaním sa na európske normy, zavedením požiadavky v oblasti prístupnosti elektronických technológií (eAccessibility) v rámci verejného obstarávania a poskytovania služieb v súvislosti s výzvami na predkladanie ponúk a vykonávaním právnych predpisov týkajúcich sa dodržiavania práv koncových užívateľov so zdravotným postihnutím.

(10)

Ak sa podnik, ktorý je určený na poskytovanie univerzálnej služby, ako je vymedzené v článku 4 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), rozhodne vzhľadom na jeho povinnosť poskytovať univerzálnu službu predať všetky svoje aktíva lokálnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, vnútroštátny regulačný orgán by mal posúdiť účinok zamýšľanej transakcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu povinnosti univerzálnej služby vo všetkých častiach územia štátu. Na tento účel by mal podnik pred uskutočnením predaja informovať regulačný orgán, ktorý stanovil povinnosti univerzálnej služby. Posúdenie vnútroštátneho regulačného orgánu by nemalo mať vplyv na zavŕšenie transakcie.

(11)

Technologický rozvoj viedol k podstatnému zníženiu počtu verejných telefónov na mince a karty. S cieľom zabezpečiť technologickú neutrálnosť a nepretržitý prístup verejnosti k hlasovej telefónii by národné regulačné orgány mali mať možnosť ukladať podnikom povinnosti zabezpečiť na tento účel nielen verejné telefóny na mince a karty na uspokojenie primeraných potrieb koncových užívateľov, ale podľa potreby aj alternatívne verejné telefónne prístupové miesta.

(12)

Mal by sa zaručiť rovnocenný prístup k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, a to na takej úrovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup funkčne rovnocenný, tak aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať rovnaké služby ako iní koncoví užívatelia, ale iným spôsobom.

(13)

Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť tak, aby zodpovedali zásade neutrality technológie a aby držali krok s vývojom technológií. Predovšetkým by sa mali podmienky poskytovania služieb oddeliť od skutočných definičných prvkov verejne dostupnej telefónnej služby, t. j. elektronickej komunikačnej služby dostupnej pre verejnosť na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu, bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplikácií s postupným výberom možností na webovej lokalite zákazníckej služby, nie je verejne dostupnou telefónnou službou. Verejne dostupné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne užívateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service).

(14)

Je potrebné spresniť, že nepriame poskytovanie služby by mohlo zahŕňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby operátora alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefónne služby, ktoré poskytuje iný podnik.

(15)

V dôsledku vývoja technológií a trhu siete čoraz viac prechádzajú na technológiu „internetového protokolu“ (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služieb. Členské štáty by preto mali byť schopné oddeliť povinnosti univerzálnej služby týkajúce sa poskytovania prepojenia s verejnou komunikačnou sieťou na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby. Takéto oddelenie by nemalo ovplyvniť rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený a preskúmaný na úrovni Spoločenstva.

(16)

V súlade so zásadou subsidiarity je preto na členských štátoch, aby na základe objektívnych kritérií rozhodli, ktoré podniky sa určia za poskytovateľov univerzálnej služby, pričom sa v prípade potreby do úvahy zoberie schopnosť a ochota podnikov akceptovať všetky alebo určité povinnosti univerzálnej služby. Toto nevylučuje, aby do uvedeného procesu určenia členské štáty zaradili osobitné podmienky z hľadiska efektívnosti, akou je okrem iného zoskupovanie geografických oblastí alebo komponentov alebo stanovenie minimálnych lehôt na určenie.

(17)

Národné regulačné orgány by mali byť schopné monitorovať vývoj a úroveň maloobchodných taríf pri službách, ktoré patria do rozsahu povinností v rámci univerzálnej služby, a to aj vtedy, keď členský štát zatiaľ neurčil podnik, ktorý má univerzálnu službu poskytovať. V takomto prípade by sa malo monitorovanie vykonávať tak, aby nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie ani pre národné regulačné orgány, ani pre podniky, ktoré takéto služby poskytujú.

(18)

Nadbytočné povinnosti určené na uľahčenie prechodu z regulačného rámca z roku 1998 na regulačný rámec z roku 2002 by sa mali vypustiť spolu s ďalšími ustanoveniami, ktoré sa prekrývajú s ustanoveniami smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) alebo sú duplicitné.

(19)

Požiadavka zabezpečiť minimálny súbor prenajatých okruhov na maloobchodnej úrovni, ktorá bola potrebná na zaistenie nepretržitého uplatňovania ustanovení regulačného rámca z roku 1998 v oblasti prenajatých okruhov, ktoré neboli dostatočne konkurencieschopné už v čase, keď nadobudol účinnosť regulačný rámec z roku 2002, už nie je potrebná a mala by sa zrušiť.

(20)

Ďalšie stanovovanie povinností v oblasti voľby a predvoľby prevádzkovateľa priamo právnymi predpismi Spoločenstva by mohlo prekážať technologickému pokroku. Tieto nápravné opatrenia by mali určovať skôr národné regulačné orgány na základe analýzy trhu v súlade s postupmi uvedenými v smernici 2002/21/ES (rámcová smernica) a prostredníctvom povinností uvedených v článku 12 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica).

(21)

Ustanovenia o zmluvách by sa mali uplatňovať nielen na spotrebiteľov, ale aj na iných koncových užívateľov, a to najmä mikropodniky a malé a stredné podniky (MSP), ktoré môžu uprednostňovať zmluvy prispôsobené potrebám spotrebiteľa. Aby sa vyhlo nepotrebnému administratívnemu zaťaženiu poskytovateľov a problémom v súvislosti s definíciou MSP, ustanovenia o zmluvách by sa na týchto iných koncových užívateľov nemali uplatňovať automaticky, ale iba v prípade, že si to želajú. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na to, aby MSP boli o tejto možnosti informované.

(22)

V dôsledku technického pokroku sa v budúcnosti môžu okrem bežných foriem identifikácie podľa čísla používať aj iné druhy identifikátorov.

(23)

Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, ktorí umožňujú volanie, by mali zabezpečiť, aby ich zákazníci boli primerane informovaní o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, a o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajúceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní). Takíto poskytovatelia by mali zákazníkom tiež poskytnúť jasné a transparentné informácie v rámci prvej zmluvy so zákazníkom a v prípade akejkoľvek zmeny v ustanovení o prístupe, a to napríklad v zákazníckych informáciách vo vyúčtovaní. Medzi tieto informácie by mali patriť všetky obmedzenia v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktúry. Ak sa služba neposkytuje prostredníctvom telefónnej siete s prepájaním, medzi uvedené informácie by mala patriť aj úroveň spoľahlivosti prístupu a informácií o polohe volajúceho v porovnaní so službou, ktorá sa poskytuje prostredníctvom telefónnej siete s prepájaním, pričom sa do úvahy zoberú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb vymedzené podľa smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe).

(24)

Pokiaľ ide o koncové zariadenia, v zákazníckej zmluve by sa mali vymedziť všetky obmedzenia, ktoré poskytovateľ zaviedol na používanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľadu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení.

(25)

Bez toho, aby sa zaviedla akákoľvek povinnosť poskytovateľa prijať opatrenia nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z práva Spoločenstva, v účastníckej zmluve sa vymedzia aj prípadné kroky, ktoré môže poskytovateľ podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

(26)

Na účely riešenia otázok verejného záujmu v súvislosti s využívaním komunikačných služieb a na podporu ochrany práv a slobôd iných osôb by príslušné vnútroštátne orgány mali byť schopné vytvárať a šíriť s pomocou poskytovateľov informácie vo verejnom záujme týkajúce sa používania takýchto služieb. Mohli by sem patriť informácie vo verejnom záujme týkajúce sa porušovania autorských práv, iného neoprávneného používania a šírenia škodlivého obsahu, ako aj poradenstvo a prostriedky ochrany proti rizikám vo vzťahu k osobnej bezpečnosti, ktoré môžu za určitých okolností vzniknúť napríklad z odhalenia osobných informácií, údajov týkajúcich sa súkromia alebo osobných údajov, a dostupnosť ľahko ovládateľných a konfigurovateľných softvérov alebo softvérových možností umožňujúcich ochranu detí alebo zraniteľných osôb. Uvedené informácie by sa mohli koordinovať prostredníctvom postupu spolupráce ustanoveného v článku 33 ods. 3 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). Tieto informácie vo verejnom záujme by sa mali v prípade potreby aktualizovať a mali by sa prezentovať v ľahko zrozumiteľnom tlačenom a elektronickom formáte, ktorý určia jednotlivé členské štáty, na webových stránkach vnútroštátnych orgánov verejnej moci. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť poskytovateľom povinnosť šíriť tieto štandardizované informácie medzi všetkých svojich zákazníkov spôsobom, ktorý tieto orgány považujú za vhodný. Ak to členské štáty požadujú, tieto informácie by sa mali zahrnúť aj do zmlúv. Šírenie takýchto informácií by však nemalo predstavovať pre podniky nadmernú záťaž. Členské štáty by mali požadovať, aby sa takéto šírenie uskutočňovalo prostriedkami, ktoré podniky bežne používajú pri komunikácii s účastníkmi v bežnom obchodnom styku.

(27)

Právo účastníkov odstúpiť od zmluvy bez sankcií sa týka zmien zmluvných podmienok, ktoré zavedú prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí a/alebo služieb.

(28)

Koncoví užívatelia by mali mať možnosť rozhodnúť, aký obsah by chceli posielať a dostávať a ktoré služby, aplikácie, hardvér a softvér by chceli na tieto účely používať bez toho, aby bola dotknutá potreba chrániť integritu a bezpečnosť sietí a služieb. Konkurencieschopný trh poskytne užívateľom veľký výber, pokiaľ ide o obsah, aplikácie a služby. Národné regulačné orgány by mali podporovať možnosti užívateľov dostať sa k informáciám, šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa ich výberu, ako je ustanovené v článku 8 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Vzhľadom na rastúci význam elektronických komunikácií pre spotrebiteľov a pre podniky by prevádzkovateľ služby a/alebo siete mal v každom prípade plne informovať užívateľov o všetkých obmedzeniach súvisiacich s využívaním elektronických komunikačných služieb. Takéto informácie by mali na základe voľby poskytovateľa špecifikovať daný typ obsahu, aplikácie alebo služby, individuálne aplikácie alebo služby, alebo oboje. V závislosti od použitej technológie a typu obmedzení môžu takéto obmedzenia vyžadovať súhlas užívateľa v súlade so smernicou 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

(29)

Smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) nenariaďuje ani nezakazuje podmienky uložené poskytovateľmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, obmedzujúce prístup koncových užívateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívanie, ale ustanovuje povinnosť poskytovať informácie o týchto podmienkach. Členské štáty, ktoré chcú vykonávať opatrenia týkajúce sa prístupu koncových užívateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívania, musia dodržiavať základné práva občanov, a to aj v súvislosti s právom na súkromie a právom na spravodlivý proces, pričom každé takéto opatrenie by malo plne zohľadňovať politické ciele definované na úrovni Spoločenstva, napríklad podporu rozvoja informačnej spoločnosti v rámci Spoločenstva.

(30)

Smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) nevyžaduje od poskytovateľov, aby sledovali informácie, ktoré ich sieťami prechádzajú, ani iniciovali súdne konania voči zákazníkom z dôvodu takýchto informácií, ani neberie poskytovateľov na zodpovednosť za takéto informácie. Zodpovednosť za represívne konanie alebo trestné stíhanie je záležitosť vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zabezpečujú dodržiavanie základných práv a slobôd vrátane práva na spravodlivý proces.

(31)

Pri absencii príslušných predpisov v práve Spoločenstva sa obsah, aplikácie a služby považujú za zákonné alebo škodlivé podľa vnútroštátneho hmotného a procesného práva. Rozhodnutie, či sú obsah, aplikácie alebo služby zákonné, alebo škodlivé, je úlohou príslušných orgánov členských štátov, a nie poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb, a to v súlade s riadnym postupom. Rámcovou smernicou ani špecifickými smernicami nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (11) , ktorá okrem iného obsahuje pravidlo „mere conduit“ („púheho kanála“) pre sprostredkujúcich poskytovateľov služieb, ktoré je v nej vymedzené.

(32)

Hlavným prvkom pre spotrebiteľov na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi ponúkajúcimi služby je dostupnosť transparentných, aktuálnych a porovnateľných informácií o ponukách a službách. Koncoví užívatelia a spotrebitelia elektronických komunikačných služieb by mali mať možnosť jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe. Aby mohli jednoducho porovnávať ceny, národné regulačné orgány by mali mať právomoc požadovať od podnikov, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a/alebo služby, väčšiu transparentnosť v súvislosti s informáciami (vrátane sadzieb, modelov spotreby a iných relevantných štatistických informácií) a zabezpečiť, aby tretie strany mali právo bezplatne využívať takéto informácie. Národné regulačné orgány by mali mať tiež možnosť sprístupniť usmernenia o cenách, a to najmä ak ich trh neposkytol bezplatne alebo za primeranú cenu. Podniky by nemali mať nárok na odmenu za také využívanie informácií, ktoré už boli zverejnené, a teda sú verejne známe. Okrem toho by koncoví užívatelia a spotrebitelia mali byť primerane informovaní o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalšími poplatkami. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania, pokiaľ nie je vo vnútroštátnom práve ustanovené inak. Pri určovaní kategórií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, by národné regulačné orgány mali riadne zohľadniť charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka poskytovateľ, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/31/ES (smernica o elektronickom obchode), podniky by v prípade, ak to členské štáty vyžadujú, mali účastníkom poskytnúť informácie vo verejnom záujme vytvorené príslušnými orgánmi verejnej moci, a to okrem iného o najčastejších porušeniach predpisov a ich právnych následkoch.

(33)

Zákazníci by mali byť informovaní o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov v účastníckych zoznamoch, a najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, ako sa ustanovuje v smernici 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu, ale nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu.

(34)

Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú, ale vo výnimočných prípadoch môže byť potrebné zabezpečiť, aby verejné komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach. Na zabezpečenie kvality služieb môžu operátori využívať postupy zamerané na meranie a riadenie prevádzky sieťového pripojenia s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla jeho kapacita, čo by mohlo viesť k preťaženiu siete a jej slabému výkonu. Tieto postupy by mali podliehať kontrole národnými regulačnými orgánmi, ktoré konajú v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice a špecifických smerníc s cieľom zabezpečiť, aby neobmedzovali hospodársku súťaž, najmä tým, že sa zaoberajú diskriminačným správaním. Národné regulačné orgány môžu vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Komisia. Národné regulačné orgány by mali mať právo prikročiť k riešeniu zhoršovania služieb, čo zahŕňa aj obmedzenie alebo spomalenie prevádzky na úkor spotrebiteľov. Keďže však nekonzistentné nápravné opatrenia môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Komisia by mala posúdiť všetky požiadavky, ktoré majú národné regulačné orgány v úmysle stanoviť na účely možného regulačného zásahu v rámci Spoločenstva, a v prípade potreby vydať pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť konzistentné uplatňovanie.

(35)

V budúcich sieťach IP, kde sa môže poskytovanie služby oddeliť od poskytovania siete, by členské štáty mali určiť prijatie najvhodnejších opatrení, aby sa zaistila dostupnosť verejne dostupných telefónnych služieb poskytovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí a neprerušovaný prístup k službám tiesňového volania v prípade katastrofického výpadku siete alebo v prípade zásahu vyššej moci, pričom sa zohľadnia priority rôzneho typu účastníkov a technické obmedzenia.

(36)

S cieľom zabezpečiť, aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mali prospech z hospodárskej súťaže a možnosti voľby poskytovateľov služieb, ktorú má väčšina ostatných koncových užívateľov, príslušné národné orgány by mali podľa potreby a na základe vnútroštátnych podmienok vymedziť požiadavky na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú splniť podniky poskytujúce verejne dostupné elektronické komunikačné služby. Medzi takéto požiadavky môže patriť najmä povinnosť podnikov zabezpečiť, aby užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať ich služby za rovnakých podmienok, a to aj cenových a sadzobných, aké sa ponúkajú ostatným koncovým užívateľom, bez ohľadu na dodatočné náklady, ktoré im takto vznikajú. Ďalšie požiadavky sa môžu týkať veľkoobchodných dohôd medzi podnikmi.

(37)

Podporné služby operátora zahŕňajú širokú škálu služieb pre koncových užívateľov. Poskytovanie týchto služieb by sa malo ponechať na obchodné rokovania medzi poskytovateľmi verejných komunikačných sietí a podporných služieb operátora, tak ako je to aj v prípade akýchkoľvek iných pomocných služieb pre spotrebiteľov, a preto nie je potrebné naďalej nariaďovať ich poskytovanie. Z toho dôvodu by sa mala príslušná povinnosť zrušiť.

(38)

Telefónne informačné služby by sa mali poskytovať, a často sa aj poskytujú, na základe podmienok konkurenčného trhu podľa článku 5 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (12). V opatreniach na veľkoobchodnej úrovni zabezpečujúcich zahrnutie údajov o koncových užívateľoch (pevných aj mobilných) do databáz by sa mali rešpektovať záruky ochrany osobných údajov vrátane článku 12 smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Malo by sa zaviesť nákladovo orientované poskytovanie takýchto údajov poskytovateľom služieb, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o zavedení centralizovaného mechanizmu poskytovania komplexných úhrnných informácií poskytovateľom informačných služieb o účastníckych číslach a poskytovanie prístupu k sieti za primeraných a transparentných podmienok, aby sa zabezpečil úplný prospech užívateľov z hospodárskej súťaže, pričom konečným cieľom bude umožniť odstránenie regulácie maloobchodu s týmito službami a poskytovanie informačných služieb o účastníckych číslach za primeraných a transparentných podmienok.

(39)

Koncoví užívatelia by mali mať možnosť volať na služby tiesňového volania a mať k nim prístup pomocou akejkoľvek telefónnej služby, ktorá umožňuje vytváranie volania prostredníctvom čísla alebo čísel z národného telefónneho číslovacieho plánu. Členské štáty, ktoré popri čísle 112 používajú aj národné čísla tiesňového volania, môžu uložiť podnikom na prístup k týmto tiesňovým číslam podobné povinnosti. Subjekty zabezpečujúce službu tiesňového volania by mali byť schopné spracovať a prijímať volania na číslo 112 aspoň tak rýchlo a účinne ako v prípade volaní na národné čísla tiesňového volania. Je dôležité zvýšiť informovanosť o čísle 112, aby sa zlepšila úroveň ochrany a bezpečnosti občanov cestujúcich v Európskej únii. V tejto súvislosti by občania mali byť plne informovaní najmä prostredníctvom informácií na zastávkach medzinárodných autobusových liniek, železničných staniciach, v prístavoch alebo na letiskách a v telefónnych zoznamoch, telefónnych búdkach, účastníckych informačných materiáloch a vyúčtovaní o tom, že keď cestujú v ktoromkoľvek členskom štáte, číslo 112 sa môže používať ako jednotné číslo tiesňového volania v celom Spoločenstve. Hoci sú za takéto informovanie primárne zodpovedné členské štáty, Komisia by mala pokračovať v podpore a v dopĺňaní iniciatív členských štátov týkajúcich sa ďalšieho zvyšovania povedomia o čísle 112, ako aj v pravidelnom hodnotení tohto povedomia medzi verejnosťou. Mala by sa posilniť aj povinnosť poskytovať informácie o polohe volajúceho, aby sa zlepšila ochrana občanov. Konkrétne by podniky mali sprístupniť informácie o polohe volajúceho službám tiesňového volania, a to okamžite po tom, ako volanie dosiahne uvedenú službu, a nezávisle od použitej technológie. V reakcii na vývoj technológií vrátane technológií vedúcich k čoraz presnejšiemu určeniu polohy volajúceho by Komisia mala mať právo prijímať technické vykonávacie opatrenia s cieľom zabezpečiť účinný prístup k službám pod číslom 112 v Spoločenstve v prospech občanov. Tieto opatrenia by nemali mať vplyv na organizáciu tiesňových služieb členských štátov.

(40)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podniky poskytujúce koncovým užívateľom elektronické komunikačné služby na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného telefónneho číslovacieho plánu poskytovali spoľahlivý a presný prístup k tiesňovým službám a zohľadňovali pritom vnútroštátne špecifikácie a kritériá. Podniky, ktoré sú nezávislé od siete, pravdepodobne nemajú kontrolu nad sieťou a nemohli by zabezpečiť presmerovanie tiesňových volaní prostredníctvom svojej služby s rovnakou spoľahlivosťou ako tradiční poskytovatelia integrovaných telefónnych služieb, keďže vzhľadom na skutočnosť, že nemajú pod kontrolou problémy súvisiace s infraštruktúrou, nemôžu zaručiť dostupnosť predmetnej služby. Pre podniky, ktoré sú nezávislé od siete, nemusí byť vždy technicky uskutočniteľné poskytnúť informácie o polohe volajúceho. Hneď ako sa zavedú medzinárodne uznávané normy, ktorými sa zabezpečí presné a spoľahlivé smerovanie a spojenie so službami tiesňového volania, by podniky, ktoré sú nezávislé od siete, mali spĺňať povinnosti týkajúce sa informácií o polohe volajúceho na úrovni porovnateľnej s inými podnikmi.

(41)

Členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že služby tiesňového volania vrátane čísla 112 budú rovnako dostupné pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

(42)

Vytvorenie medzinárodného kódu 3883 [Európsky telefónny číslovací priestor – European Telephony Numbering Space (ETNS)] v súčasnosti sťažuje nedostatočná informovanosť, nadmerné byrokratické procesné požiadavky a v dôsledku toho nedostatočný záujem. V záujme podporenia rozvoja ETNS by členské štáty, ktorým Medzinárodná telekomunikačná únia pridelila medzinárodný kód 3883, mali podľa príkladu realizácie domény najvyššej úrovne „.eu“ delegovať zodpovednosť za jeho správu, prideľovanie čísel a propagovanie na existujúcu samostatnú organizáciu, ktorú Komisia označila na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového postupu. Táto organizácia by mala mať za úlohu aj vypracovanie návrhov pre aplikácie verejných služieb využívajúce ETNS na spoločné európske služby, napríklad spoločné číslo na hlásenie krádeží mobilných terminálov.

(43)

Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, by členské štáty mali nielen rezervovať číslo, ale aj vyvinúť maximálne úsilie a zabezpečiť, aby sa služba umožňujúca ohlasovanie prípadov nezvestných detí na ich území skutočne bezodkladne poskytovala na čísle 116000. Na tento účel by členské štáty v prípade potreby mali okrem iného zorganizovať postupy verejného obstarávanie s cieľom vyzvať zainteresované strany, aby poskytovali uvedenú službu.

(44)

Hlasové volania ostávajú najrozšírenejšou a najspoľahlivejšou formou prístupu k službám tiesňového volania. Iné prostriedky kontaktu, ako napríklad textové správy, môžu byť menej spoľahlivé a nemusia vyvolávať pocit naliehavosti. Ak to však členské štáty považujú za potrebné, môžu podporovať vývoj a zavádzanie iných prostriedkov na prístup k službám tiesňového volania, ktorými sa zaistí prístup, ktorý je rovnocenný hlasovým volaniam.

(45)

Rozhodnutím 2007/116/ES z 15. februára 2007 o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (13) Komisia požiadala členské štáty, aby vyhradili čísla v číselnom rozsahu začínajúcom sa číslom 116 na určité služby sociálneho významu. Príslušné ustanovenia uvedeného rozhodnutia by sa mali premietnuť do smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), aby sa pevnejšie začlenili do regulačného rámca elektronických komunikačných sietí a služieb a aby sa tiež uľahčil prístup koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím.

(46)

Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú úhradu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služby volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

(47)

S cieľom využiť v plnej miere výhody súťažného prostredia by spotrebitelia mali mať možnosť informovanej voľby a zmeniť si poskytovateľov služieb, ak je to v ich záujme. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby tak mohli robiť bez toho, aby im v tom bránili právne, technické alebo praktické prekážky vrátane zmluvných podmienok, postupov, poplatkov atď. To však nebráni uloženiu primeraných minimálnych zmluvných lehôt v zmluvách so spotrebiteľmi. Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu spotrebiteľom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií, a mala by sa vykonať s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a užívateľ nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň. Príslušné vnútroštátne orgány môžu na prenášanie čísel predpísať celkový postup, v ktorom zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu spotrebiteľa. Aj keď by sa týmito prípadmi mali predovšetkým zaoberať orgány činné v trestnom konaní, členské štáty by mali mať možnosť prijať také minimálne zodpovedajúce opatrenia týkajúce sa postupu prenosu čísla, ktoré sú potrebné na minimalizáciu takéhoto rizika a na zaručenie ochrany spotrebiteľa počas procesu zmeny poskytovateľa vrátane primeraných sankcií bez toho, aby sa tento postup stal pre spotrebiteľov menej príťažlivý.

(48)

Zákonné povinnosti prenosu sa môžu uplatňovať na určené rádiové a televízne vysielacie kanály a doplnkové služby dodávané určenými poskytovateľmi mediálnych služieb. Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku uviesť jasné odôvodnenie „povinného prenosu“, aby sa zaistilo, že tieto povinnosti sa transparentne, úmerne a náležite vymedzia. V tejto súvislosti by sa pravidlá „povinného prenosu“ mali vypracovať tak, aby sa dostatočne motivovali efektívne investície do infraštruktúry. Pravidlá „povinného prenosu“ by sa mali pravidelne preskúmať, aby zodpovedali aktuálnemu vývoju technológií a trhu a aby sa zabezpečilo, že budú naďalej úmerné cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Medzi doplnkové služby patria (nie výlučne) služby zamerané na zlepšenie prístupu koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím, napríklad videotextová služba, titulková služba, zvukový opis a posunková reč.

(49)

S cieľom odstrániť existujúce nedostatky v oblasti konzultácií so spotrebiteľmi a riadne sa venovať záujmom občanov by členské štáty mali zaviesť primeraný konzultačný mechanizmus. Takýto mechanizmus by mohol mať formu subjektu, ktorý nezávisle od národného regulačného orgánu, ako aj od poskytovateľov služieb, vykonáva výskum problémov týkajúcich sa spotrebiteľov, ako napríklad správania spotrebiteľov a mechanizmov zmeny dodávateľa, a ktorý by fungoval transparentne a prispieval by k existujúcim mechanizmom konzultácií so zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa mohol vytvoriť mechanizmus na účely umožnenia primeranej spolupráce v otázkach týkajúcich sa podpory zákonného obsahu. Žiadne postupy spolupráce odsúhlasené na základe takéhoto mechanizmu by však nemali umožniť systematický dozor nad používaním internetu.

(50)

Povinnosti univerzálnej služby uložené podniku, ktorý je poskytovateľom univerzálnej služby, by sa mali oznámiť Komisii.

(51)

Smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) zabezpečuje harmonizáciu ustanovení členských štátov požadovaných na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie a práva na dôvernosť, z hľadiska spracúvania osobných údajov v odvetví elektronických komunikácií a zabezpečenia voľného pohybu takýchto údajov a elektronického komunikačného zariadenia a služieb v Spoločenstve. Ak sa opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby koncové zariadenie bolo zostrojené spôsobom zabezpečujúcim ochranu osobných údajov a súkromia, prijímajú podľa smernice 1999/5/ES alebo rozhodnutia Rady 87/95/EHS z 22. decembra 1986 o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií (14), mali by rešpektovať zásadu technologickej neutrality.

(52)

Vývoj súvisiaci s využívaním IP adries by sa mal ostro sledovať s prihliadnutím na už vykonanú prácu okrem iného pracovnou skupinou na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov ustanovenou podľa článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (15), ako aj na základe takých návrhov, ak je to vhodné.

(53)

Spracovanie prevádzkových dát v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely zaistenia sieťovej a informačnej bezpečnosti, t. j. schopnosti siete alebo informačného systému odolávať na danej úrovni dôvernosti náhodným udalostiam alebo nezákonným či zlomyseľným činnostiam, ktoré ohrozujú dostupnosť, pravosť, integritu a dôvernosť uchovávaných alebo prenášaných údajov a bezpečnosť súvisiacich služieb ponúkaných, alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a systémov poskytovateľmi bezpečnostných technológií a služieb pri výkone funkcie kontrolórov údajov, podlieha článku 7 písm. f) smernice 95/46/ES. Mohla by sem napríklad patriť prevencia pred neoprávneným prístupom k elektronickým komunikačným sieťam a distribúciou škodlivého kódu a zastavenie útokov „odmietnutia služby“ a poškodzovaním počítačových systémov a systémov elektronickej komunikácie.

(54)

Liberalizácia trhov elektronických komunikačných sietí a služieb a rýchly vývoj technológií spoločne prispeli k rozmachu hospodárskej súťaže a k hospodárskemu rastu a výsledkom je bohatá rozmanitosť služieb pre koncových užívateľov, ktoré sú dostupné prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí. Je potrebné zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom a užívateľom poskytovala rovnaká úroveň ochrany súkromia a osobných údajov, bez ohľadu na technológiu použitú pri poskytovaní konkrétnej služby.

(55)

V súlade s cieľmi regulačného rámca pre siete elektronických komunikácií a služby a so zásadami proporcionality a subsidiarity a na účely právnej istoty a efektívnosti pre európske podniky i národné regulačné orgány sa smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) zameriava na verejné elektronické komunikačné siete a služby a neuplatňuje sa na uzavreté skupiny užívateľov a podnikové siete.

(56)

Pokrok v technológiách umožňuje vyvíjať nové aplikácie na základe zariadení určených na zhromažďovanie a identifikáciu údajov, pričom tými zariadeniami môžu byť bezkontaktné zariadenia využívajúce rádiové frekvencie. Napríklad zariadenia na identifikáciu rádiovou frekvenciou [Radio Frequency Identification Devices (RFID)] využívajú rádiové frekvencie na zachytenie údajov z jedinečne označených štítkov; údaje sa potom môžu preniesť cez existujúce komunikačné siete. Široké využívanie takýchto technológií môže priniesť značné hospodárske a spoločenské výhody a môže byť výrazným prínosom pre vnútorný trh, ak ich využívanie bude prijateľné pre občanov. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť ochranu základných práv jednotlivcov vrátane ich práva na súkromie a ochranu údajov. Keď sú takéto zariadenia pripojené na verejne dostupné elektronické komunikačné siete alebo keď využívajú elektronické komunikačné služby ako základnú infraštruktúru, mali by sa uplatňovať príslušné ustanovenia smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) vrátane ustanovení o bezpečnosti, prevádzke a lokalizačných dátach, ako aj ustanovení o dôvernosti.

(57)

Poskytovateľ verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby by mal uskutočniť vhodné technické a organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojich služieb. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 95/46/ES, by sa prostredníctvom takýchto opatrení mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnený personál na zákonom schválené účely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov, ako aj siete a služieb. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostná politika a malo by sa pravidelne vykonávať monitorovanie a preventívne a nápravné opatrenia.

(58)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali podporovať záujmy občanov okrem iného aj prispievaním k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany osobných údajov a súkromia. V tejto súvislosti by príslušné vnútroštátne orgány mali mať k dispozícii prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vrátane prístupu k obsiahlym a spoľahlivým údajom o skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných údajov jednotlivcov. Mali by monitorovať prijaté opatrenia a oboznamovať poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb s osvedčenými postupmi. Poskytovatelia by preto mali viesť zoznam prípadov porušení ochrany osobných údajov s cieľom umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom ďalšiu analýzu a hodnotenie.

(59)

Právo Spoločenstva ukladá kontrolórom údajov povinnosti týkajúce sa spracúvania osobných údajov vrátane povinnosti vykonávať primerané technické a organizačné ochranné opatrenia, napr. na zabránenie strate údajov. Požiadavky na oznamovanie prípadov porušenia ochrany údajov uvedené v smernici 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) poskytujú štruktúru na informovanie príslušných orgánov a zainteresovaných jednotlivcov o prípadoch, keď napriek všetkému došlo k ohrozeniu osobných údajov. Tieto oznamovacie požiadavky sa obmedzujú na prípady narušenia bezpečnosti, ku ktorým došlo v sektore elektronických komunikácií. Oznamovanie prípadov narušenia bezpečnosti však odzrkadľuje všeobecný záujem občanov o informácie týkajúce sa bezpečnostného zlyhania, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k strate alebo inému ohrozeniu ich osobných údajov, a dostupných alebo odporúčaných preventívnych opatrení, ktoré môžu prijať v záujme minimalizácie prípadnej ekonomickej straty alebo spoločenskej ujmy ako možného následku prípadov takéhoto zlyhania. Tento záujem občanov o informácie sa zjavne neobmedzuje na sektor elektronických komunikácií, a preto by malo byť prioritou zaviesť na úrovni Spoločenstva jednoznačné požiadavky na povinné oznamovanie uplatniteľné na všetky odvetvia. Pred revíziou všetkých príslušných právnych predpisov Spoločenstva, ktorú Komisia vykoná v tejto súvislosti, by Komisia po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov mala bezodkladne prijať primerané kroky ako podnet na uplatňovanie v celom Spoločenstve zásad obsiahnutých v pravidlách na oznamovanie prípadov porušenia ochrany údajov, uvedených v smernici 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), na ďalšie odvetvia bez ohľadu na odvetvie alebo druh predmetných údajov.

(60)

Príslušné vnútroštátne orgány by mali monitorovať prijaté opatrenia a oboznamovať poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb s najlepšími postupmi.

(61)

Ak sa porušenie ochrany osobných údajov nerieši primeraným spôsobom a včas, môže to viesť k značným hospodárskym stratám a spoločenskej škode užívateľa alebo príslušného jednotlivca vrátane podvodu s osobnými údajmi. Preto by poskytovateľ verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, hneď ako sa dozvie o takomto narušení, mal toto narušenie oznámiť príslušnému vnútroštátnemu orgánu. Účastníci alebo jednotlivci, ktorých údaje alebo súkromie by tieto prípady narušenia mohli nepriaznivo ovplyvniť, by sa o nich mali bezodkladne informovať, aby mohli prijať potrebné bezpečnostné opatrenia. Narušenie by sa malo považovať za čin s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje a súkromie účastníka alebo jednotlivca, zahŕňajúci napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných komunikačných služieb v Spoločenstve. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal poskytovateľ služby s cieľom riešiť dané narušenie bezpečnosti, ako aj odporúčania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov.

(62)

Pri vykonávaní opatrení, ktorými sa transponuje smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), by orgány a súdy členských štátov mali nielen vykladať svoje vnútroštátne právo spôsobom, ktorý je v súlade s danou smernicou, ale aj zabezpečiť, aby sa nespoliehali na taký jej výklad, ktorý by bol v rozpore so základnými právami alebo všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, ako napríklad so zásadou proporcionality.

(63)

Malo by sa ustanoviť, že sa prijmú technické vykonávacie opatrenia týkajúce sa okolností, formátu a postupov uplatniteľných na informačné a oznamovacie požiadavky na dosiahnutie primeranej úrovne ochrany súkromia a bezpečnosti osobných údajov prenášaných alebo spracúvaných v súvislosti s využívaním elektronických komunikačných sietí na vnútornom trhu.

(64)

Pri stanovení podrobných predpisov týkajúcich sa formy a postupov, ktoré sa vzťahujú na oznámenie prípadov porušenia ochrany osobných údajov, by sa mala venovať náležitá pozornosť okolnostiam tohto narušenia vrátane toho, či osobné údaje boli chránené vhodnými technickými ochrannými opatreniami, ktoré účinne obmedzujú pravdepodobnosť podvodu s osobnými údajmi alebo iných foriem zneužívania. Okrem toho by sa v takýchto pravidlách a postupoch mali zohľadňovať oprávnené záujmy orgánov presadzovania práva v prípadoch, keď by predčasné zverejnenie informácií mohlo zbytočne prekážať vyšetrovaniu okolností prípadu narušenia.

(65)

Softvér, ktorý tajne monitoruje činnosť užívateľa a/alebo zhoršuje fungovanie koncových zariadení užívateľa v prospech tretej strany („spyware“), predstavuje vážne ohrozenie súkromia užívateľov, rovnako ako ho môžu predstavovať vírusy. Treba zabezpečiť vysokú a rovnocennú úroveň ochrany súkromnej sféry užívateľov bez ohľadu na to, či sa nechcené spyware alebo vírusy nevedome stiahnu cez elektronické komunikačné siete alebo sa dodajú a nainštalujú skryto v softvéri distribuovanom na iných externých médiách archivácie dát, napr. na CD, CD-ROM-och alebo USB kľúčoch. Členské štáty by mali informovať koncových užívateľov o dostupných bezpečnostných opatreniach a nabádať ich, aby prijali potrebné opatrenia na ochranu svojich koncových zariadení proti vírusom a spyware.

(66)

Tretie strany môžu mať záujem o uloženie informácií na zariadení užívateľa alebo o získanie prístupu k dosiaľ uloženým informáciám z množstva príčin siahajúcich od legitímnych dôvodov (napr. niektoré druhy cookies) až po dôvody zahŕňajúce nedovolený prienik do súkromnej sféry (napr. spyware alebo vírusy). Je preto nesmierne dôležité, aby užívatelia mali pri činnostiach, ktoré by mohli vyústiť do takéhoto ukladania alebo získania informácií, jasné a zrozumiteľné informácie. Metódy poskytovania informácií a ponuka práva na odmietnutie by sa mali vykonať spôsobom, ktorý je pre užívateľa najvhodnejší. Výnimka z povinnosti poskytnúť informácie a ponúknuť právo na odmietnutie by sa mala obmedziť na situácie, keď sú technické ukladanie a prístup výslovne potrebné na legitímny účel, ktorým je umožnenie využitia konkrétnej služby, ktorú účastník alebo užívateľ jasne vyžaduje. Ak je to technicky možné a účinné, užívateľ môže v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 95/46/ES vyjadriť súhlas so spracovaním údajov použitím príslušného nastavenia prehliadača alebo inej aplikácie. Vymáhanie týchto požiadaviek by mali zefektívniť rozšírené právomoci udelené príslušným vnútroštátnym orgánom.

(67)

Záruky poskytované účastníkom proti preniknutiu do ich súkromia nevyžiadanými správami na účely priamej reklamy prostredníctvom elektronickej pošty by mali byť uplatniteľné aj na SMS, MMS a podobné aplikácie.

(68)

Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb investujú značné prostriedky na boj proti nevyžiadaným správam („spamom“) s reklamným zámerom. V porovnaní s koncovými užívateľmi sú v lepšom postavení, pretože majú znalosti a zdroje potrebné na odhaľovanie a zisťovanie totožnosti spamerov. Poskytovatelia e-mailových služieb a poskytovatelia iných služieb by teda mali mať možnosť začať súdne konanie voči spamerom a takýmto spôsobom chrániť záujmy svojich zákazníkov ako súčasť svojich vlastných legitímnych obchodných záujmov.

(69)

Potreba zabezpečiť primeranú úroveň ochrany súkromia a osobných údajov prenášaných a spracúvaných v spojení s využívaním elektronických komunikačných sietí v Spoločenstve vyžaduje účinné vykonávacie právomoci a právomoci na presadzovanie práva, aby sa pri dodržiavaní predpisov zabezpečila primeraná motivácia. Príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné príslušné vnútroštátne subjekty by mali mať dostatočné právomoci a zdroje na účinné vyšetrovanie prípadov nedodržiavania predpisov, a to vrátane právomoci získavať všetky relevantné informácie, ktoré by mohli potrebovať, rozhodovať o sťažnostiach a ukladať sankcie v prípadoch nedodržiavania predpisov.

(70)

Vykonávanie a presadzovanie ustanovení tejto smernice si často vyžaduje spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov, napríklad pri boji proti cezhraničnému spamu a spyware. S cieľom zabezpečiť v takýchto prípadoch hladkú a rýchlu spoluprácu by príslušné vnútroštátne orgány mali definovať postupy, ktoré Komisia preskúma, týkajúce sa napríklad množstva a formátu informácií, ktoré si orgány vymieňajú, alebo termínov, ktoré treba dodržať. Takéto postupy umožnia aj harmonizáciu vyplývajúcich povinností aktérov na trhu, čím sa prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok v rámci Spoločenstva.

(71)

V súlade s existujúcimi mechanizmami Spoločenstva pre cezhraničné mechanizmy presadzovania práva, ktoré sa stanovujú v nariadení (ES) č. 2006/2004 (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (16), by sa mala posilniť cezhraničná spolupráca a presadzovanie práva, a to zmenou a doplnením uvedeného nariadenia.

(72)

Opatrenia potrebné na vykonávanie smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (17).

(73)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení týkajúcich sa efektívneho prístupu k službám čísla 112, ako aj na prispôsobenie príloh technickému pokroku alebo zmenám v dopyte na trhu. Tiež by mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení týkajúcich sa požiadaviek na informácie a oznámenia a bezpečnosť spracúvania. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a sú zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ich doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. Vzhľadom na to, že uplatnenie regulačného postupu s kontrolou v rámci bežných lehôt by v niektorých výnimočných prípadoch mohlo zabrániť včasnému prijatiu vykonávacích opatrení, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali urýchlene konať, aby zabezpečili, že tieto opatrenia sa prijmú včas.

(74)

Pri určovaní vykonávacích opatrení týkajúcich sa bezpečnosti spracúvania by Komisia mala zapojiť všetky relevantné európske orgány a organizácie [Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA)], európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a pracovnú skupinu na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov zriadenú podľa článku 29 smernice 95/46/ES, ako aj všetky ostatné príslušné zainteresované strany, najmä s cieľom získať informácie o najlepších dostupných technických a ekonomických metódach, ktoré budú vhodné na zlepšenie vykonávania smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

(75)

Smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(76)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (18) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi smernicami 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) a opatreniami na ich transpozíciu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe)

Smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V rámci smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) sa táto smernica vzťahuje na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb koncovým užívateľom. Cieľom je zaručiť dostupnosť kvalitných verejne dostupných služieb v celom Spoločenstve prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a výberu a zaoberať sa okolnosťami, za ktorých sa potreby koncových užívateľov na trhu dostatočne neuspokojujú. Táto smernica obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú určitých aspektov koncových zariadení, vrátane ustanovení, ktorých účelom je uľahčiť prístup užívateľom so zdravotným postihnutím.

2.   Táto smernica zakladá práva koncových užívateľov a zodpovedajúce povinnosti podnikov poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné siete a služby. So zreteľom na zabezpečenie poskytovania univerzálnej služby v prostredí otvorených a konkurenčných trhov táto smernica vymedzuje minimálny súbor služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú všetci koncoví užívatelia prístup za prijateľné ceny, na základe špecifických vnútroštátnych podmienok, bez deformácie hospodárskej súťaže. Táto smernica stanovuje aj povinnosti z hľadiska poskytovania určitých povinných služieb.

3.   Táto smernica nenariaďuje ani nezakazuje podmienky uložené poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, obmedzujúce prístup koncových užívateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívanie, ak je to povolené v rámci vnútroštátneho práva a v súlade s právom Spoločenstva, ale ustanovuje povinnosť poskytovať informácie o týchto podmienkach. Vnútroštátne opatrenia týkajúce sa prístupu koncových používateľov k službám a aplikáciám a/alebo ich využívania prostredníctvom elektronických komunikačných sietí musia rešpektovať základné práva a slobody občanov, a to aj v súvislosti s právom na súkromie a právom na spravodlivý proces, ako je vymedzené v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4.   Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa práv koncových užívateľov sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Spoločenstva o ochrane spotrebiteľa, najmä smernice 93/13/EHS a 97/7/ES, a vnútroštátne pravidlá, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)

písmeno b) sa vypúšťa;

b)

písmená c) a d) sa nahrádzajú takto:

„c)

‚verejne dostupná telefónna služba‘ znamená službu dostupnú verejnosti na priame alebo nepriame vytváranie a príjem národných alebo národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu;

d)

‚geografické číslo‘ znamená číslo z národného telefónneho číslovacieho plánu, kde časť jeho číselnej štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete (network termination point – NTP);“

c)

písmeno e) sa vypúšťa;

d)

písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)

‚negeografické číslo‘ znamená číslo z národného telefónneho číslovacieho plánu, ktoré nie je geografickým číslom. Zahŕňa okrem iného čísla mobilných telefónov, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú úhradu.“

3.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Zabezpečenie prístupu na pevnom mieste a poskytovanie telefónnych služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetkým odôvodneným žiadostiam o pripojenie na pevnom mieste k verejnej komunikačnej sieti vyhovel aspoň jeden podnik.

2.   Poskytované pripojenie umožňuje podporu hlasovej, telefaxovej a dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, berúc do úvahy prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov a technickú uskutočniteľnosť.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby všetkým odôvodneným žiadostiam o poskytnutie telefónnej služby, ktorá je verejne dostupná v rámci sieťového pripojenia uvedeného v odseku 1 a ktorá umožňuje vytváranie a prijímanie vnútroštátnych a medzinárodných volaní, vyhovel aspoň jeden podnik.“

4.

V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Pokiaľ nie je v článku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (19) ustanovené inak, telefónne zoznamy uvedené v odseku 1 obsahujú všetkých účastníkov verejne dostupných telefónnych služieb.

5.

Názov článku 6 a článok 6 ods. 1 sa nahrádzajú takto:

„Verejné telefóny na mince a karty a iné verejné telefónne prístupové miesta

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli ukladať podnikom povinnosti, ktorými zabezpečia, že sa verejné telefóny na mince a karty alebo iné verejné telefónne prístupové miesta budú poskytovať s cieľom splnenia odôvodnených potrieb koncových užívateľov z hľadiska geografického pokrytia, počtu telefónov alebo iných prístupových miest, dostupnosti koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím a kvality služieb.“

6.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím

1.   Ak sa v kapitole IV nevymedzili požiadavky, ktorými sa dosahuje rovnaký účinok, členské štáty prijmú špecifické opatrenia, aby užívateľom so zdravotným postihnutím zabezpečili rovnocenný prístup k službám a rovnocennú prijateľnosť služieb uvedených v článku 4 ods. 3 a v článku 5, aké majú ostatní koncoví užívatelia. Členské štáty môžu národným regulačným orgánom uložiť povinnosť posúdiť všeobecnú potrebu a osobitné požiadavky na takéto špecifické opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím vrátane ich rozsahu a konkrétnej formy.

2.   Členské štáty môžu na základe vnútroštátnych podmienok prijať špecifické opatrenia, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím budú môcť tiež využívať výhody výberu podnikov a poskytovateľov služieb dostupných väčšine koncových užívateľov.

3.   Prijatím opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 členské štáty podporia zosúladenie príslušných noriem a špecifikácií zverejnených v súlade s článkami 17 a 18 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).“

7.

V článku 8 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Ak má podnik určený v súlade s odsekom 1 v úmysle predať všetky svoje aktíva lokálnej siete alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, je povinný v predstihu a včas o tom informovať národný regulačný orgán, aby tomuto orgánu umožnil posúdiť účinok zamýšľanej transakcie na poskytovanie prístupu na pevnom mieste a na poskytovanie telefónnych služieb podľa článku 4. Národný regulačný orgán môže uložiť, zmeniť a doplniť alebo zrušiť špecifické povinnosti v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení).“

8.

V článku 9 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Národné regulačné orgány monitorujú vývoj a úroveň maloobchodných taríf služieb uvedených v článkoch 4 až 7, ktoré spadajú pod povinnosti univerzálnej služby a buď ich poskytujú určené podniky, alebo v prípade, že v súvislosti s predmetnými službami nie sú určené žiadne podniky, sú dostupné na trhu, a to najmä vo vzťahu k vnútroštátnym spotrebiteľským cenám a príjmom.

2.   Členské štáty môžu na základe vnútroštátnych podmienok vyžadovať, aby určené podniky poskytovali spotrebiteľom tarifnú voľbu alebo tarifné balíky, ktoré sa líšia od taríf poskytovaných za bežných komerčných podmienok, a najmä aby zabezpečili, že spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo s osobitnými sociálnymi potrebami sa nebude brániť v prístupe k sieti uvedenej v článku 4 ods. 1 alebo v používaní služieb uvedených v článku 4 ods. 3 a v článkoch 5, 6 a 7, ktoré patria do povinnosti univerzálnej služby a ktoré poskytujú určené podniky.“

9.

V článku 11 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Národné regulačné orgány majú možnosť stanoviť výkonnostné ciele pre podniky s povinnosťou univerzálnej služby. Národné regulačné orgány pritom zohľadňujú stanoviská zainteresovaných strán, najmä podľa článku 33.“

10.

Názov kapitoly III sa nahrádza takto:

11.

Článok 16 sa vypúšťa.

12.

Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány uložili primerané regulačné povinnosti podnikom s významným vplyvom na danom maloobchodnom trhu v súlade s článkom 14 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) v prípade, ak:

a)

na základe analýzy trhu vykonanej v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) národný regulačný orgán zistí, že na danom maloobchodnom trhu identifikovanom v súlade s článkom 15 uvedenej smernice neexistuje efektívna hospodárska súťaž, a

b)

národný regulačný orgán príde k záveru, že povinnosti uložené podľa článkov 9 až 13 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) by neviedli k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 8 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).“;

b)

odsek 3 sa vypúšťa.

13.

Články 18 a19 sa vypúšťajú.

14.

Články 20 až 23 sa nahrádzajú takto:

„Článok 20

Zmluvy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia a ďalší koncoví užívatelia, ktorí si objednajú služby poskytujúce pripojenie k verejnej komunikačnej sieti a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby a ktorí si tak želajú, mali právo uzatvoriť zmluvu s jedným podnikom alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi takéto pripojenie a/alebo služby. V uvedenej zmluve sa v jasnej, úplnej a ľahko prístupnej forme uvedie aspoň:

a)

totožnosť a adresa podniku;

b)

poskytované služby zahŕňajúce najmä:

informácie o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, a informácie o mieste volajúceho a o všetkých obmedzeniach pri poskytovaní služieb tiesňového volania podľa článku 26,

informácie o akýchkoľvek iných obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám a/alebo ich používania, ak to povoľujú vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva,

minimálnu ponúkanú úroveň kvality služieb, konkrétne čas do prvého pripojenia, a v prípade potreby iné parametre kvality služieb, ktoré vymedzia národné regulačné orgány,

informácie o akýchkoľvek postupoch uplatňovaných podnikom pri meraní a riadení prevádzky, zameraných na zamedzenie naplnenia alebo zahltenia sieťového spojenia, a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

druhy ponúkaných údržbárskych služieb a podporných služieb zákazníkom, ako aj spôsob spojenia s týmito službami,

všetky obmedzenia, ktoré poskytovateľ zavedie na používanie dodaných koncových zariadení;

c)

ak existuje povinnosť podľa článku 25, možnosti účastníka, pokiaľ ide o to, či uviesť, alebo neuviesť jeho osobné údaje v zozname, a tieto údaje;

d)

podrobnosti o cenách a tarifách vrátane prostriedkov, ktorými možno získať aktualizované informácie o všetkých platných tarifách a údržbárskych poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a všetky rozdiely v nákladoch súvisiace so spôsobom platby;

e)

obdobie trvania zmluvy a podmienky predĺženia a ukončenia služieb a zmluvy vrátane:

akýchkoľvek minimálnych podmienok používania a trvania, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií podpory predaja,

všetkých poplatkov súvisiacich s prenositeľnosťou čísel a iných identifikátorov,

všetkých poplatkov splatných pri skončení zmluvy vrátane náhrady akýchkoľvek nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami;

f)

všetky odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb;

g)

spôsob začatia postupu urovnávania sporov v súlade s článkom 34;

h)

druhy opatrení, ktoré by podnik mohol prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity alebo ohrozenia a poruchovosti.

Členské štáty môžu vyžadovať aj to, aby sa v zmluve uviedli všetky informácie, ktoré by mohli na tento účel poskytnúť príslušné orgány verejnej moci o používaní elektronických komunikačných sietí a služieb s cieľom zapojiť sa do nezákonnej činnosti alebo šíriť škodlivý obsah, ako aj o prostriedkoch ochrany proti rizikám z hľadiska osobnej bezpečnosti, súkromia a osobných údajov, ktoré sa uvádzajú v článku 21 ods. 4 a týkajú sa poskytovanej služby.

2.   Členské štáty zabezpečia účastníkom právo odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade oznámenia úprav zmluvných podmienok, ktoré navrhol podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby. Účastníci dostanú vopred primerané oznámenie minimálne mesiac pred takými zmenami a v rovnakom čase sú informovaní o svojich právach týkajúcich sa odstúpenia od takej zmluvy bez pokuty v prípade, že neakceptujú nové podmienky. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli stanoviť formát uvedených oznámení.

Článok 21

Transparentnosť a uverejňovanie informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli podnikom poskytujúcim verejné elektronické komunikačné siete a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby uložiť povinnosť uverejňovať transparentné, porovnateľné, primerané a aktuálne informácie o platných cenách a tarifách, o akýchkoľvek poplatkoch spojených s ukončením zmluvy a o štandardných podmienkach súvisiacich s prístupom k službám poskytovaným koncovým užívateľom a spotrebiteľom a s ich využívaním v súlade s prílohou II. Tieto informácie sa musia uverejniť v jasnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej podobe. Národné regulačné orgány môžu stanoviť ďalšie požiadavky týkajúce sa spôsobu, akým sa predmetné informácie majú uverejňovať.

2.   Národné regulačné orgány podporia poskytovanie porovnateľných informácií, aby koncoví užívatelia a spotrebitelia mohli nezávisle posúdiť náklady alternatívnych modelov využívania, a to napríklad prostredníctvom interaktívnych návodov alebo podobných techník. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány v prípade, keď takéto prostriedky nie sú dostupné na trhu bezplatne ani za primeranú cenu, mohli samy priamo sprístupniť takéto návody alebo techniky alebo ich obstarať prostredníctvom tretích strán. Tretie strany majú právo využívať bez poplatku informácie zverejnené podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, a to na účely predaja alebo sprístupnenia takýchto interaktívnych návodov alebo podobných techník.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli uložiť podnikom poskytujúcim verejnú elektronickú komunikačnú sieť a/alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby povinnosť okrem iného:

a)

poskytovať účastníkom informácie o platných tarifách vo vzťahu k všetkým číslam alebo službám na základe konkrétnych cenových podmienok; v súvislosti s jednotlivými kategóriami služieb národné regulačné orgány môžu vyžadovať, aby sa tieto informácie poskytli okamžite pred spojením volania;

b)

informovať účastníkov o každej zmene prístupu k službám tiesňového volania alebo informáciám o polohe volajúceho v rámci služby, ktorú si predplatili;

c)

informovať účastníkov o akýchkoľvek zmenách podmienok týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám a/alebo ich používania, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva;

d)

poskytovať informácie o akýchkoľvek postupoch uplatňovaných podnikom, zameraných na meranie a riadenie prevádzky, s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla kapacita sieťového pripojenia, a o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu služieb;

e)

informovať účastníkov o ich práve určiť, či uvedú, alebo neuvedú svoje osobné údaje v telefónnom zozname, a o type takýchto údajov v súlade s článkom 12 smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) a

f)

pravidelne informovať účastníkov so zdravotným postihnutím o podrobnostiach produktov a služieb, ktoré sú im určené.

Ak sa to považuje za potrebné, národné regulačné orgány môžu pred uložením akejkoľvek povinnosti podporiť samoregulačné alebo koregulačné opatrenia.

4.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby podniky uvedené v odseku 3 podľa potreby bezplatne poskytovali informácie vo verejnom záujme existujúcim a novým účastníkom, a to rovnakými prostriedkami, ktoré tieto podniky bežne používajú pri svojej komunikácii s účastníkmi. V takom prípade takéto informácie poskytujú príslušné orgány verejnej moci v štandardizovanom formáte, pričom sa okrem iného týkajú:

a)

najčastejšieho využitia elektronických komunikačných služieb na nezákonnú činnosť alebo na šírenie škodlivého obsahu, a to najmä ak sa môže dotýkať dodržiavania práv a slobôd iných osôb vrátane porušovania autorských a súvisiacich práv, a právnych následkov takéhoto konania a

b)

prostriedkov ochrany proti rizikám z hľadiska osobnej bezpečnosti, súkromia a osobných údajov pri používaní elektronických komunikačných služieb.

Článok 22

Kvalita služby

1.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli po zohľadnení stanovísk dotknutých strán požadovať od podnikov poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné siete a/alebo služby uverejnenie porovnateľných, primeraných a aktuálnych informácií pre koncových užívateľov o kvalite svojich služieb a o opatreniach prijatých na zabezpečenie rovnakého prístupu koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím. Tieto informácie sa na požiadanie dodajú národnému regulačnému orgánu pred ich uverejnením.

2.   Národné regulačné orgány môžu okrem iného špecifikovať merateľné parametre kvality služby a obsah, formu a spôsob uverejnenia informácií vrátane prípadných mechanizmov osvedčovania kvality, aby zabezpečili, že koncoví užívatelia vrátane koncových užívateľov so zdravotným postihnutím budú mať prístup ku komplexným, porovnateľným, spoľahlivým a užívateľsky zrozumiteľným informáciám. V prípade potreby sa môžu použiť parametre, definície a metódy merania uvedené v prílohe III.

3.   Aby nedochádzalo k zhoršovaniu služieb a obmedzovaniu alebo spomaľovaniu prevádzky v sieťach, členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli podniku alebo podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služby.

Národné regulačné orgány poskytnú Komisii v dostatočnom čase pred stanovením akýchkoľvek takýchto požiadaviek zhrnutie dôvodov pre zásah, predpokladané požiadavky a navrhovaný spôsob zásahu. Tie informácie sa poskytnú aj Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications – BEREC). Komisia môže po preskúmaní týchto informácií vyjadriť pripomienky alebo odporúčania, najmä s cieľom zabezpečiť, aby plánované odporúčania nemali nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Pri rozhodovaní o požiadavkách vnútroštátne regulačné orgány zohľadnia pripomienky alebo odporúčania Komisie v najvyššej možnej miere.

Článok 23

Dostupnosť služieb

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie čo najväčšej dostupnosti verejne dostupných telefónnych služieb poskytovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí v prípade katastrofického výpadku siete alebo v prípade zásahu vyššej moci. Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce verejne dostupné telefónne služby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie nepretržitého prístupu k tiesňovým službám.“

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Zabezpečenie rovnakého prístupu a výberu pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím

1.   Členské štáty umožnia príslušným vnútroštátnym orgánom, aby v prípade potreby stanovili požiadavky, ktoré majú splniť podniky poskytujúce verejne dostupné služby elektronickej komunikácie, na to, aby pre užívateľov so zdravotným postihnutím zabezpečili:

a)

možnosť prístupu k službám elektronickej komunikácie rovnocenným so službami, ktoré využíva väčšina koncových užívateľov, a

b)

možnosť využitia výberu podnikov a služieb, ktoré sú dostupné väčšine koncových užívateľov.

2.   Na to, aby členské štáty mohli prijímať a vykonávať konkrétne opatrenia pre užívateľov so zdravotným postihnutím, presadzujú dostupnosť koncových zariadení zabezpečujúcich potrebné služby a funkcie.“

16.

Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

„Informačné služby o účastníckych číslach“;

b)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby účastníci verejne dostupných telefónnych služieb mali právo na zapísanie do verejne dostupného telefónneho zoznamu podľa článku 5 ods. 1 písm. a) a na sprístupnenie ich údajov poskytovateľom telefónnych informačných služieb a/alebo zoznamov v súlade s odsekom 2.“;

c)

odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví užívatelia, ktorým sa poskytuje verejne dostupná telefónna služba, mohli mať prístup k telefónnej informačnej službe. Národné regulačné orgány majú možnosť uložiť povinnosti a podmienky pre podniky, ktoré riadia prístup ku koncovým užívateľom na účely poskytovania telefónnych informačných služieb v súlade s ustanoveniami článku 5 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica). Takéto povinnosti a podmienky musia byť objektívne, spravodlivé, nediskriminačné a transparentné.

4.   Členské štáty neponechávajú v platnosti žiadne regulačné obmedzenia, ktoré bránia koncovým užívateľom v jednom členskom štáte, aby mali priamy prístup k telefónnym informačných službám v inom členskom štáte prostredníctvom hlasového volania alebo SMS, a prijmú opatrenia na zabezpečenie takéhoto prístupu v súlade s článkom 28.

5.   Odseky 1 až 4 sa uplatňujú s výhradou požiadaviek právnych predpisov Spoločenstva o ochrane osobných údajov a súkromia, a najmä článku 12 smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).“

17.

Články 26 a 27 sa nahrádzajú takto:

„Článok 26

Tiesňové služby a jednotné európske číslo tiesňového volania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví užívatelia služieb uvedených v odseku 2 vrátane užívateľov verejných mincových alebo kartových telefónov mohli bezplatne volať tiesňové služby s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 a akéhokoľvek národného čísla tiesňového volania špecifikovaného členskými štátmi.

2.   Členské štáty po porade s národnými regulačnými orgánmi, zložkami služieb záchranného systému a poskytovateľmi zabezpečia, aby podniky poskytujúce koncovým užívateľom elektronické komunikačné služby na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného telefónneho číslovacieho plánu poskytovali prístup k tiesňovým službám.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na volania na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 primerane odpovedalo a aby sa s ním zaobchádzalo spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje národnej organizácii tiesňových systémov. Na takéto volania sa musí odpovedať a musia sa vybaviť aspoň tak rýchlo a účinne ako v prípade volaní na národné číslo tiesňového volania alebo čísla, ak sa používajú naďalej.

4.   Členské štáty zabezpečia užívateľom so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k tiesňovým službám, aký majú ostatní koncoví užívatelia. Opatrenia prijaté na zabezpečenie prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov k tiesňovým službám počas cestovania v iných členských štátoch vychádzajú v čo najvyššej možnej miere z európskych noriem alebo špecifikácií zverejnených v súlade s ustanoveniami článku 17 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), pričom členským štátom nebránia v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom sledovať ciele stanovené v tomto článku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby dotknuté podniky dali bezplatne k dispozícii orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania informácie o tom, kde sa volajúci nachádza, hneď ako uvedený orgán dané volanie prijme. Týka sa to všetkých volaní na jednotné európske číslo tiesňového volania 112. Členské štáty môžu rozšíriť túto povinnosť na volania na národné čísla tiesňového volania. Príslušné regulačné orgány stanovia kritériá presnosti a spoľahlivosti poskytovaných informácií o polohe volajúceho.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby občania boli náležite informovaní o existencii a používaní jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112, a to najmä prostredníctvom iniciatív osobitne určených pre osoby cestujúce medzi členskými štátmi.

7.   S cieľom zabezpečiť účinný prístup k službám čísla 112 v členských štátoch Komisia môže po konzultácii s BEREC prijať technické vykonávacie opatrenia. Tieto technické vykonávacie opatrenia sa prijmú bez toho, aby bola dotknutá a ovplyvnená organizácia tiesňových služieb, ktorá zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 27

Európske telefónne prístupové kódy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bol kód ‚00‘ štandardným medzinárodným prístupovým kódom. Môžu sa zriadiť alebo naďalej používať osobitné režimy pre cezhraničné spojenie medzi susednými miestami členských štátov. Koncoví užívatelia v príslušných miestach sú plne informovaní o takých režimoch.

2.   Právnická osoba vytvorená v rámci Spoločenstva a určená Komisiou má výhradnú zodpovednosť za správu, ako aj za prideľovanie čísel a propagáciu Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru (ETNS). Komisia prijíma potrebné vykonávacie opatrenia.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky podniky poskytujúce verejne dostupné telefónne služby umožňujúce medzinárodné volania vybavili všetky volania do ETNS a z neho za sadzby podobné sadzbám, ktoré účtujú za volania do iných členských štátov a z nich.“

18.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 27a

Harmonizované čísla harmonizovaných služieb sociálneho významu vrátane horúcej linky pre nezvestné deti

1.   Členské štáty podporia osobitné čísla v číselnom rozsahu začínajúcom sa číslom 116, určenom v rozhodnutí Komisie 2007/116/ES z 15. februára 2007 o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa ‚116‘ pre harmonizované čísla pre harmonizované služby sociálneho významu (20). Taktiež v rámci svojho územia podporujú poskytovanie služieb, na ktoré sú uvedené čísla rezervované.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mali v čo najväčšej možnej miere prístup k službám poskytovaným v rámci číselného rozsahu začínajúceho sa číslom 116. Opatrenia prijaté na uľahčenie prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov k takýmto službám počas cestovania v iných členských štátoch vychádzajú zo zabezpečenia zhody s príslušnými normami alebo špecifikáciami zverejnenými v súlade s ustanoveniami článku 17 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

3.   Členské štáty zabezpečia, aby občania boli náležite informovaní o existencii a používaní služieb poskytovaných v rámci číselného rozsahu začínajúceho sa číslom 116, a to najmä prostredníctvom iniciatív osobitne určených osobám cestujúcim medzi členskými štátmi.

4.   Členské štáty spolu s opatreniami so všeobecným uplatnením na všetky čísla v číselnom rozsahu začínajúcom sa číslom 116, ktoré sa prijmú podľa odsekov 1, 2 a 3, vyvíjajú maximálne úsilie, aby občania mali prístup k službe horúcej linky na oznamovanie prípadov nezvestných detí. Táto horúca linka je dostupná na čísle 116000.

5.   S cieľom zabezpečiť účinné zavedenie liniek číselného rozsahu začínajúceho sa číslom 116 v členských štátoch, najmä čísla 116000 pre horúcu linku pre nezvestné deti, vrátane prístupu zdravotne postihnutých koncových užívateľov počas ciest do iných členských štátov, Komisia môže po konzultácii s BEREC prijať technické vykonávacie opatrenia. Tieto technické vykonávacie opatrenia sa však prijmú bez toho, aby bola dotknutá a ovplyvnená organizácia týchto služieb, ktorá zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 37 ods. 2.

19.

Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Prístup k číslam a službám

1.   Pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné a s výnimkou prípadov, keď volaný účastník z komerčných dôvodov obmedzil prístup volajúcich, ktorí sídlia v špecifických geografických oblastiach, členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány podnikli všetky potrebné kroky, ktorými zaistia, aby koncoví užívatelia mohli mať:

a)

prístup k službám s použitím negeografických čísel v rámci Spoločenstva a aby mohli tieto služby využívať, a

b)

prístup k všetkým číslam poskytovaným v Spoločenstve bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré operátor používa, vrátane čísel v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, čísel ETNS a univerzálnych medzinárodných čísel služieb volania na účet volaného (UIFN).

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli od podnikov poskytujúcich verejné komunikačné siete a/alebo verejne dostupné služby elektronickej komunikácie vyžadovať v jednotlivých prípadoch zablokovanie prístupu k číslam alebo službám, ak je to opodstatnené z dôvodu podvodu alebo zneužitia, a taktiež vyžadovať, aby v takýchto prípadoch poskytovatelia elektronických komunikačných služieb zadržali výnosy z prepojovacích alebo iných služieb.“

20.

Článok 29 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli od všetkých podnikov poskytujúcich verejne dostupné telefónne služby a/alebo prístup k verejným komunikačným sieťam požadovať, aby sprístupnili všetky dodatočné zariadenia uvedené v prílohe I časti B alebo ich časť, pokiaľ je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, ako aj všetky dodatočné zariadenia uvedené v prílohe I časti A alebo ich časť.“;

b)

odsek 3 sa vypúšťa;

21.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Uľahčenie zmeny poskytovateľa

1.   Členské štáty zabezpečia, aby si všetci účastníci s volacími číslami z národného telefónneho číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, mohli v súlade s ustanoveniami prílohy I časti C ponechať svoje volacie čísla nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje.

2.   Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien medzi operátormi a/alebo poskytovateľmi služieb bola v súvislosti so zabezpečením prenositeľnosti čísel nákladovo orientovaná a aby prípadné priame poplatky účastníkov nepôsobili na účastníkov odrádzajúco pri zmene poskytovateľa služby.

3.   Národné regulačné orgány neukladajú maloobchodné tarify za prenositeľnosť čísla spôsobom, ktorý by mohol skresliť hospodársku súťaž, a to stanovením špecifických alebo spoločných maloobchodných taríf.

4.   Prenos čísel a ich následná aktivácia sa vykonajú v čo najkratšom čase. V každom prípade musí byť účastníkom, ktorí uzatvorili zmluvu o prenose čísla do nového podniku, číslo aktivované do jedného pracovného dňa.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, príslušné vnútroštátne orgány môžu stanoviť celkový postup prenosu čísel, v ktorom sa zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch, technická uskutočniteľnosť a potreba neprerušiť službu poskytovanú účastníkovi. Strata služby pri prenose čísla nesmie v žiadnom prípade trvať dlhšie ako jeden pracovný deň. Príslušné vnútroštátne orgány taktiež zohľadnia v prípade potreby opatrenia na zabezpečenie ochrany účastníkov počas procesu prepájania a zaistia, že účastníci nebudú prepojení na iného poskytovateľa proti ich vôli.

Členské štáty zabezpečia, aby sa stanovili primerané sankcie pre podniky vrátane povinnosti kompenzovať účastníkov v prípade oneskorenia pri prenose čísla alebo jeho zneužitia poskytovateľmi alebo v ich mene.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v zmluvách uzavretých medzi spotrebiteľmi a podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné služby neustanovovala povinnosť úvodnej viazanosti, ktorá presahuje 24 mesiacov. Takisto zabezpečia, aby podniky poskytli užívateľom možnosť uzavrieť zmluvu na maximálny čas 12 mesiacov.

6.   Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek minimálna doba platnosti zmluvy, členské štáty zabezpečia, aby podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali od zmeny poskytovateľov služieb.“

22.

Článok 31 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty môžu v rámci svojej jurisdikcie uložiť podnikom, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete používané na šírenie rádiových alebo televíznych vysielacích kanálov pre verejnosť, primerané povinnosti ‚prenosu‘ týkajúce sa vysielania určených rádiových a televíznych vysielacích kanálov a doplnkových služieb (najmä dostupnosti služieb), umožňujúce primeraný prístup koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím, a to v prípade, ak značný počet koncových užívateľov takýchto sietí ich používa ako hlavný prostriedok príjmu rádiových a televíznych vysielacích kanálov. Takéto povinnosti sa uložia len vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu, ktoré jasne vymedzí každý členský štát, pričom uvedené povinnosti musia byť primerané a transparentné.

Povinnosti uvedené v prvom pododseku členské štáty preskúmajú najneskôr do jedného roka od 25. mája 2011 s výnimkou prípadov, keď členské štáty vykonali takéto preskúmanie v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov.

Členské štáty pravidelne preskúmavajú povinnosti ‚prenosu‘.“

23.

Článok 33 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia v najvyššej možnej miere, aby národné regulačné orgány zohľadnili stanoviská koncových užívateľov a spotrebiteľov (najmä spotrebiteľov so zdravotným postihnutím), výrobcov a podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a/alebo služby k problémom týkajúcim sa práv všetkých koncových užívateľov a spotrebiteľov, ktoré súvisia s verejne dostupnými elektronickými komunikačnými službami, najmä ak majú významný vplyv na trh.

Členské štáty najmä zabezpečia, aby národné regulačné orgány zriadili konzultačný mechanizmus, ktorým sa zaistí, že sa v ich rozhodnutiach o otázkach týkajúcich sa všetkých práv koncových užívateľov a spotrebiteľov vo vzťahu k verejne dostupným službám elektronickej komunikácie náležite zohľadnia záujmy spotrebiteľov v oblasti elektronických komunikácií.“;

b)

dopĺňa sa nový odsek:

„3.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne predpisy v súlade s právom Spoločenstva, ktorými sa presadzujú ciele politiky v oblasti kultúry a médií, akými je kultúrna a jazyková rozmanitosť a pluralita médií, národné regulačné orgány a iné príslušné orgány môžu presadzovať spoluprácu medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby a sektormi zainteresovanými na podpore zákonného obsahu v elektronických komunikačných sieťach a službách. Takáto spolupráca môže zahŕňať aj koordináciu informácií vo verejnom záujme, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 21 ods. 4 a článku 20 ods. 1 druhého pododseku.“

24.

Článok 34 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby na riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby, ktoré vyplývajú z tejto smernice a ktoré sa týkajú zmluvných podmienok a/alebo plnenia zmlúv týkajúcich poskytovania takýchto sietí alebo služieb, boli k dispozícii nediskriminačné, transparentné, jednoduché a nenákladné mimosúdne postupy. Členské štáty prijmú opatrenia, aby zabezpečili, že takými postupmi sa môžu spravodlivo a bez zdržania urovnávať spory a prípadne sa môže zaviesť systém úhrad alebo odškodnenia. Tieto postupy umožnia nestranné riešenie sporov a spotrebiteľovi neodopierajú právnu ochranu ustanovenú vo vnútroštátnom práve. Členské štáty môžu rozšíriť tieto povinnosti tak, aby sa vzťahovali aj na spory, v ktorých sú zapojení aj iní koncoví užívatelia.“

25.

Článok 35 sa nahrádza takto:

„Článok 35

Prispôsobenie príloh

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice a potrebné na prispôsobenie príloh I, II, III a VI technickému rozvoju alebo zmenám dopytu na trhu prijme Komisia v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 37 ods. 2.“

26.

V článku 36 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Národné regulačné orgány oznámia Komisii povinnosti univerzálnej služby uložené podnikom určeným ako podniky s povinnosťami univerzálnej služby. Každá zmena ovplyvňujúca tieto povinnosti uložené podnikom alebo podniky, na ktoré majú vplyv ustanovenia tejto smernice, sa oznámi Komisii bez zbytočného odkladu.“

27.

Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Komunikačný výbor zriadený podľa článku 22 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

28.

Prílohy I, II a III sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe I k tejto smernici a príloha VI sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tejto smernici.

29.

Príloha VII sa vypúšťa.

Článok 2

Zmeny a doplnenia smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)

Smernica 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Touto smernicou sa ustanovuje harmonizácia vnútroštátnych ustanovení požadovaných na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv a slobôd, a najmä práva na súkromie a dôvernosť, z hľadiska spracúvania osobných údajov v elektronickom komunikačnom sektore a zabezpečenia voľného pohybu takých údajov a elektronických komunikačných zariadení a služieb v Spoločenstve.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

‚lokalizačné dáta‘ znamenajú akékoľvek údaje spracúvané v elektronickej komunikačnej sieti alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, udávajúce geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby;“

b)

písmeno e) sa vypúšťa;

c)

dopĺňa sa toto písmeno:

„h)

‚porušenie ochrany osobných údajov‘ znamená porušenie bezpečnosti, ktoré má za následok náhodné alebo nezákonné zničenie, stratu, zmenu, nedovolené zverejnenie alebo sprístupnenie osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracúvajú v súvislosti s poskytovaním verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby v Spoločenstve.“

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Dotknuté služby

Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb vo verejných komunikačných sieťach v Spoločenstve vrátane verejných komunikačných sietí, ktoré podporujú zariadenia na zber údajov a identifikáciu.“

4.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

„Bezpečnosť spracovania“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 95/46/ES, opatrenia uvedené v odseku 1 zahŕňajú prinajmenšom:

zabezpečenie prístupu k osobným údajom iba oprávneným zamestnancom na zákonom povolené účely,

ochranu uložených alebo prenášaných osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným zničením, náhodnou stratou alebo zmenou, neoprávneným alebo nezákonným ukladaním, spracovaním, prístupom alebo vyzradením a

zabezpečenie vykonávania bezpečnostnej politiky vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov.

Príslušné národné regulačné orgány musia mať možnosť kontrolovať opatrenia prijaté poskytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb a vydávať odporúčania o osvedčených postupoch týkajúcich sa úrovne bezpečnosti, ktorú majú tieto opatrenia dosiahnuť.“;

c)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„3.   V prípade porušenia ochrany osobných údajov poskytovateľ verejne dostupných elektronických komunikačných služieb oznámi bez zbytočného meškania porušenie ochrany osobných údajov príslušnému národnému orgánu.

Ak je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov nepriaznivo ovplyvní osobné údaje alebo súkromie účastníka alebo jednotlivca, poskytovateľ tiež oznámi účastníkovi alebo jednotlivcovi takéto porušenie bez zbytočného odkladu.

Oznámenie o porušení ochrany osobných údajov účastníkovi alebo dotknutému jednotlivcovi sa nevyžaduje, ak poskytovateľ preukázal k spokojnosti príslušného orgánu, že vykonal primerané technologické ochranné opatrenia a že tieto opatrenia sa uplatnili na údaje dotknuté narušením bezpečnosti. Takéto opatrenia technologickej ochrany musia zabezpečiť, aby údaje boli nečitateľné všetkým osobám bez oprávneného prístupu k týmto údajom.

Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť poskytovateľa oboznamovať účastníkov a dotknutých jednotlivcov, ak poskytovateľ ešte neinformoval účastníka ani jednotlivca o porušení ochrany osobných údajov, príslušný národný orgán po posúdení pravdepodobných nepriaznivých účinkov porušenia môže požadovať, aby tak urobil.

V oznámení účastníkovi alebo jednotlivcovi sa uvedie aspoň povaha daného porušenia ochrany osobných údajov, kontaktné miesta, na ktorých možno získať viac informácií, a odporúčané opatrenia na zmiernenie potenciálnych nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov. V oznámení príslušnému národnému orgánu sa okrem toho uvedú následky porušenia ochrany osobných údajov a opatrenia, ktoré poskytovateľ navrhuje alebo vykonal s cieľom, aby ho vyriešil.

4.   Príslušné vnútroštátne orgány môžu pri dodržaní akýchkoľvek technických vykonávacích opatrení prijatých podľa odseku 5 prijímať usmernenia a v prípade potreby vydávať pokyny týkajúce sa okolností, za ktorých sa od poskytovateľov vyžaduje oznamovať prípady porušenia ochrany osobných údajov, formy takýchto oznámení, ako aj spôsob, akým sa oznámenia uskutočňujú. Takisto majú možnosť skontrolovať, či si poskytovatelia splnili svoju notifikačnú povinnosť podľa tohto článku, a v prípade nedodržania povinnosti ukladajú primerané sankcie.

Poskytovatelia vedú zoznam prípadov porušení ochrany osobných údajov, ktorý obsahuje skutočnosti spojené s týmito porušeniami, ich následky a prijaté opatrenia na nápravu, pričom tento zoznam stačí na to, aby príslušné národné orgány mohli overiť dodržiavanie ustanovení odseku 3. Zoznam obsahuje len informácie, ktoré sú na tento účel nevyhnutné.

5.   S cieľom zabezpečiť konzistentné vykonávanie opatrení uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 môže Komisia po porade s Európskou agentúrou pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), pracovnou skupinou na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenou podľa článku 29 smernice 95/46/ES, a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov prijímať technické vykonávacie opatrenia týkajúce sa okolností, formy a postupov, ktoré sa vzťahujú na požiadavky súvisiace s informáciami a oznámeniami podľa tohto článku. Pri prijímaní takýchto opatrení Komisia zapojí všetky príslušné zúčastnené strany najmä s cieľom byť informovaná o najlepších dostupných technických a hospodárskych prostriedkoch vykonávania tohto článku.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 14a ods. 2.“

5.

V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa ukladanie informácií alebo získavanie prístupu k informáciám, ktoré už boli uložené, v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa povolilo len pod podmienkou, že dotknutý účastník alebo užívateľ dal na to vopred súhlas na základe jasných a komplexných informácií v súlade so smernicou 95/46/ES, okrem iného aj o účeloch spracovania. To nebráni nijakému technickému uloženiu ani prístupu výhradne na účely výkonu prenosu správy prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo ak je to nevyhnutne potrebné na to, aby poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktoré si účastník alebo užívateľ výslovne vyžiadal, mohol tieto služby poskytnúť.“

6.

V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Na účely marketingu elektronických komunikačných služieb alebo na poskytovanie služieb s pridanou hodnotou poskytovateľ verejne dostupnej elektronickej komunikačnej služby môže spracúvať údaje uvedené v odseku 1 v rozsahu a počas trvania potrebného na také služby alebo marketing, ak účastník alebo užívateľ, ktorého sa údaje týkajú, dá na to predtým svoj súhlas. Užívatelia alebo účastníci musia mať možnosť kedykoľvek odvolať svoj súhlas na spracovanie údajov.“

7.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Nevyžiadané správy

1.   Používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu (automatické volacie zariadenia), faxov alebo elektronickej pošty na účely priamej reklamy sa môže povoliť len s predchádzajúcim súhlasom účastníkov alebo užívateľov.

2.   Bez ohľadu na odsek 1, keď fyzická alebo právnická osoba získa od zákazníkov ich elektronické kontaktné údaje pre elektronickú poštu v súvislosti s predajom produktu alebo služby, a v súlade so smernicou 95/46/ES tá istá fyzická alebo právnická osoba môže použiť tieto elektronické kontaktné údaje na priamu reklamu vlastných podobných produktov alebo služieb za predpokladu, že zákazníkom bola jasne a jednoznačne poskytnutá možnosť bezplatne a jednoduchým spôsobom namietať voči takémuto použitiu elektronických kontaktných údajov v čase ich zberu a pri každej správe v prípade, že zákazník také použitie predtým neodmietol.

3.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nevyžiadané správy na účely priamej reklamy v iných prípadoch, než je uvedené v odsekoch 1 a 2, neboli povolené buď bez súhlasu dotknutých účastníkov alebo užívateľov, alebo aby neboli povolené v prípade účastníkov alebo užívateľov, ktorí si prijímanie takýchto správ neželajú, pričom vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa zvolí jedna z týchto možností so zreteľom na to, že obe musia byť pre účastníka alebo užívateľa bezplatné.

4.   V každom prípade je zakázaná prax posielania elektronickej pošty na účely priamej reklamy, pri ktorej sa skrýva alebo zatajuje totožnosť odosielateľa, v mene ktorého sa správa odosiela, alebo ktorá je v rozpore s článkom 6 smernice 2000/31/ES, alebo pri ktorej chýba adresa, na ktorú môže príjemca poslať žiadosť o zastavenie takých správ, alebo ktorá príjemcov nabáda, aby navštívili internetové stránky, čo je v rozpore s uvedeným článkom.

5.   Odseky 1 a 3 sa vzťahujú na účastníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Členské štáty tiež zabezpečia v rámci práva Spoločenstva a uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, aby boli dostatočne chránené legitímne záujmy iných účastníkov, než sú fyzické osoby z hľadiska nevyžiadaných správ.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek správne opravné prostriedky, ktoré sa môžu ustanoviť okrem iného podľa článku 15a ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorú nepriaznivo ovplyvňuje porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých v súlade s týmto článkom a ktorá má preto oprávnený záujem na tom, aby sa takéto porušovanie ukončilo alebo zakázalo, vrátane poskytovateľa elektronických komunikačných služieb chrániaceho si svoje oprávnené obchodné záujmy, mohla začať súdne konanie proti takémuto porušovaniu. Členské štáty môžu ustanoviť aj osobitné pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ktorí svojou nedbanlivosťou prispievajú k porušovaniu vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tohto článku.“

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 14a

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Komunikačný výbor zriadený podľa článku 22 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

9.

Do článku 15 sa vkladá tento odsek:

„1b.   Poskytovatelia stanovia vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov na základe vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa odseku 1. Príslušnému vnútroštátnemu orgánu poskytnú na požiadanie informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú, a o odpovediach poskytovateľa.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Vykonávanie a presadzovanie práva

1.   Členské štáty ustanovia predpisy o sankciách, v prípade potreby vrátane trestných sankcií, za porušovanie vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a môžu sa uplatňovať tak, že sa budú vzťahovať na obdobie každého porušenia, a to aj v prípade, že porušenie bolo následne napravené. Členské štáty oznámia takéto predpisy Komisii najneskôr do 25. mája 2011 a bezodkladne jej oznamujú všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek súdne opravné prostriedky, ktoré by mohli byť k dispozícii, členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné vnútroštátne orgány mali právomoc nariadiť ukončenie porušovania uvedeného v odseku 1.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány a prípadne iné vnútroštátne orgány mali potrebné vyšetrovacie právomoci a zdroje na monitorovanie a vynucovanie vnútroštátnych predpisov prijatých podľa tejto smernice vrátane právomoci získavať všetky relevantné informácie.

4.   Príslušné vnútroštátne regulačné orgány môžu prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť účinnú cezhraničnú spoluprácu pri vynucovaní vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a vytvoriť harmonizované podmienky na poskytovanie služieb zahŕňajúcich cezhraničné toky údajov.

Národné regulačné orgány poskytnú Komisii v dostatočnom čase pred prijatím akýchkoľvek takýchto opatrení zhrnutie dôvodov na zásah, predpokladané opatrenia a navrhovaný spôsob zásahu. Komisia môže po preskúmaní týchto informácií a po porade s ENISA a s pracovnou skupinou na ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenou podľa článku 29 smernice 95/46/ES, vyjadriť pripomienky alebo odporúčania, najmä s cieľom zabezpečiť, aby plánované opatrenia nemali nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Pri rozhodovaní o opatreniach národné regulačné orgány zohľadnia pripomienky alebo odporúčania Komisie v najvyššej možnej miere.“

Článok 3

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 2006/2004

V prílohe k nariadeniu (ES) č. 2006/2004 (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) sa dopĺňa tento bod:

„17.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách): článok 13 (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).“

Článok 4

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a do 25. mája 2011 uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 25. novembra 2009

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predsedníčka

Å. TORSTENSSON


(1)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50.

(2)  Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 51.

(3)  Ú. v. EÚ C 181, 18.7.2008, s. 1.

(4)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 24. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady zo 16. februára 2009 (Ú. v. EÚ C 103 E, 5.5.2009, s. 40). Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009 a rozhodnutie Rady z 26. októbra 2009.

(5)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.

(6)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.

(7)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(8)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51.

(9)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(10)  Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10.

(11)  Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

(12)  Ú. v. ES L 249, 17.9.2002, s. 21.

(13)  Ú. v. EÚ L 49, 17.2.2007, s. 30.

(14)  Ú. v. ES L 36, 7.2.1987, s. 31.

(15)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(16)  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(18)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(19)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.“

(20)  Ú. v. EÚ L 49, 17.2.2007, s. 30.“


PRÍLOHA I

PRÍLOHA I

OPIS ZARIADENÍ A SLUŽIEB UVEDENÝCH V ČLÁNKU 10 (KONTROLA VÝDAVKOV), ČLÁNKU 29 (DOPLNKOVÉ ZARIADENIA) A ČLÁNKU 30 (UĽAHČENIE ZMENY POSKYTOVATEĽA)

Časť A:   Zariadenia a služby uvedené v článku 10

a)   Podrobný rozpis faktúr

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány, rešpektujúc požiadavky príslušných právnych predpisov o ochrane osobných údajov a súkromia, mohli stanoviť základnú úroveň rozpísaných účtov, ktoré vystavia podniky bezplatne účastníkom, aby títo mohli:

i)

overiť a kontrolovať poplatky vzniknuté pri využívaní verejnej komunikačnej siete na pevnom mieste a/alebo príslušných verejne dostupných telefónnych služieb a

ii)

primerane monitorovať svoje výdavky, a tým zodpovedajúco kontrolovať svoje účty.

Účastníkom sa prípadne môžu za primerané tarify alebo bezplatne ponúknuť ďalšie podrobnosti.

Volania, ktoré sú pre volajúceho účastníka bezplatné, vrátane tiesňových volaní, sa v rozpísanom účte volajúceho účastníka neuvádzajú.

b)   Selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní alebo služby prémium SMS alebo MMS, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, iných druhov podobných aplikácií bez poplatku

Zariadenie, ktorým môže účastník na základe žiadosti adresovanej určenému podniku poskytujúcemu telefónne služby bezplatne blokovať odchádzajúce volania alebo službu prémium SMS alebo MMS, alebo iné druhy podobných aplikácií vymedzeného typu alebo vymedzených typov čísel.

c)   Predplatné systémy

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli od určených podnikov požadovať, aby spotrebiteľom umožnili predplatiť si prístup k verejnej komunikačnej sieti a využívanie verejne dostupných telefónnych služieb.

d)   Postupné platby pripojovacích poplatkov

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli od určených podnikov požadovať, aby spotrebiteľom umožnili platiť za pripojenie k verejnej komunikačnej sieti na základe postupných platieb rozvrhnutých na určité obdobie.

e)   Neplatenie faktúr

Členské štáty povolia špecifické opatrenia týkajúce sa neplatenia účtov podnikov, pričom tieto opatrenia musia byť primerané, nediskriminačné a musia sa uverejniť. Tieto opatrenia zabezpečia, aby po náležitom včasnom upozornení mohlo nasledovať prerušenie alebo odpojenie účastníka. S výnimkou prípadov podvodu, trvalého oneskoreného platenia alebo neplatenia tieto opatrenia zabezpečia, pokiaľ je to technicky možné, aby sa každé prerušenie služby obmedzilo na príslušnú službu. Odpojenie za neplatenie účtov by sa malo vykonať len po náležitom upozornení účastníka. Členské štáty môžu na určité obdobie povoliť poskytovanie obmedzenej služby predtým, než sa služba úplne odpojí, a počas tohto obdobia sa povoľujú len volania, z ktorých nevyplývajú žiadne poplatky pre účastníka (napr. volanie na číslo 112).

f)   Tarifné poradenstvo

Služba umožňujúca účastníkom žiadať od podniku poskytnutie informácií o možných lacnejších tarifách, ak existujú.

g)   Kontrola nákladov

Nástroj, prostredníctvom ktorého podnik ponúka iné spôsoby (ak ich vnútroštátne regulačné orgány označia za vhodné) kontroly nákladov na verejne dostupné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia spotrebiteľov v prípade neobvyklých alebo neprimeraných modelov spotreby.

Časť B:   Zariadenia uvedené v článku 29

a)   Tónová voľba alebo DTMF (dual-tone multi-frequency operation – dvojtónová viacfrekvenčná prevádzka)

Verejná komunikačná sieť a/alebo verejne dostupné telefónne služby podporujú používanie tónov DTMF vymedzených v ETSI ETR 207 pre medzikoncovú signalizáciu v celej sieti v členskom štáte, ako aj medzi členskými štátmi.

b)   Identifikácia čísla volajúceho

Číslo volajúceho sa ukáže volanej strane predtým, než sa volanie uskutoční.

Táto možnosť by sa mala poskytovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov a súkromia, najmä so smernicou 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

Operátori by mali poskytovať údaje a signály v technicky možnom rozsahu, aby sa uľahčilo zistenie totožnosti volajúceho a tónová voľba cez hranice členského štátu.

Časť C:   Vykonávanie ustanovení o prenositeľnosti čísla podľa článku 30

Požiadavka, aby si všetci účastníci s volacími číslami z národného telefónneho číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, mohli ponechať svoje volacie číslo/čísla nezávisle od podniku poskytujúceho službu, sa uplatňuje:

a)

v prípade geografických čísel na špecifickom mieste a

b)

v prípade negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste.

Táto časť sa nevzťahuje na prenositeľnosť čísel medzi sieťami poskytujúcimi služby na pevnom mieste a mobilnými sieťami.

PRÍLOHA II

INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ UVEREJNIŤ V SÚLADE S ČLÁNKOM 21

(TRANSPARENTNOSŤ A UVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ)

Národný regulačný orgán musí zabezpečiť uverejňovanie informácií uvedených v tejto prílohe v súlade s článkom 21. Národný regulačný orgán môže rozhodnúť o tom, ktoré informácie majú uverejniť podniky poskytujúce verejné komunikačné siete a/alebo verejne dostupné telefónne služby a ktoré informácie má uverejniť samotný národný regulačný orgán, tak aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia si môžu vybrať na základe úplných informácií.

1.   Meno(-á) a adresa(-y) podniku(-ov)

Mená a adresy sídiel podnikov poskytujúcich verejné komunikačné siete a/alebo verejne dostupné telefónne služby.

Opis ponúkaných služieb

2.1.   Rozsah ponúkaných služieb

2.2.   Štandardné tarify s informáciou o poskytovaných službách a obsahu každej tarifnej zložky (napr. poplatky za prístup, všetky typy užívateľských poplatkov, poplatky za údržbu) vrátane podrobností o uplatňovaných štandardných zľavách a osobitných a cielených systémoch taríf, ako aj všetky ďalšie poplatky i náklady v súvislosti s koncovými zariadeniami.

2.3.   Režimy odškodnenia/úhrady vrátane špecifických podrobností o akýchkoľvek ponúkaných režimoch odškodnenia/úhrady.

2.4.   Druhy ponúkaných údržbárskych služieb.

2.5.   Štandardné zmluvné podmienky vrátane prípadného minimálneho trvania zmluvy, ukončenia zmluvy a postupov a priamych poplatkov súvisiacich s prenositeľnosťou čísel, a prípadne aj iných identifikátorov.

3.   Mechanizmy urovnávania sporov vrátane tých, ktoré poskytuje podnik.

4.   Informácie o právach v súvislosti s univerzálnou službou, prípadne vrátane prostriedkov a služieb uvedených v prílohe I.

PRÍLOHA III

PARAMETRE KVALITY SLUŽBY

Parametre kvality služby, definície a metódy merania uvedené v článkoch 11 a 22

Pre podniky poskytujúce prístup k verejnej komunikačnej sieti

PARAMETER

(poznámka 1)

DEFINÍCIA

METÓDA MERANIA

Lehota prvého pripojenia

ETSI EG 202 057

ETSI EG 202 057

Poruchovosť na jedno účastnícke vedenie

ETSI EG 202 057

ETSI EG 202 057

Čas potrebný na odstránenie poruchy

ETSI EG 202 057

ETSI EG 202 057

Pre podniky poskytujúce verejne dostupnú telefónnu službu

Čas vytvorenia volania

(poznámka 2)

ETSI EG 202 057

ETSI EG 202 057

Čas prihlásenia informačnej služby o telefónnych číslach

ETSI EG 202 057

ETSI EG 202 057

Pomer prevádzkyschopných mincových a kartových verejných telefónnych automatov

ETSI EG 202 057

ETSI EG 202 057

Podania na vyúčtovania

ETSI EG 202 057

ETSI EG 202 057

Podiel neúspešných volaní

(poznámka 2)

ETSI EG 202 057

ETSI EG 202 057

Číslo verzie ETSI EG 202 057-1 je 1.3.1 (júl 2008).

Poznámka 1

Parametre by mali umožňovať analýzu výkonnosti na regionálnej úrovni [t. j. nie nižšej ako úroveň 2 nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (Nomenclature of Territorial Units for Statistics – NUTS) stanovenej Eurostatom].

Poznámka 2

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú vyžadovať uchovávanie aktuálnych informácií o výkone pre tieto dva parametre, ak je k dispozícii dôkaz o tom, že výkon v týchto dvoch oblastiach je uspokojivý.


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA VI

INTEROPERABILITA DIGITÁLNEHO TELEVÍZNEHO VYBAVENIA SPOTREBITEĽA UVEDENÁ V ČLÁNKU 24

1.   Spoločný kódovací algoritmus a nekódovaný voľný príjem

Všetky spotrebiteľské zariadenia určené na príjem bežných digitálnych televíznych signálov (t. j. vysielania prostredníctvom pozemného, káblového alebo satelitného prenosu, ktorý je primárne určený na príjem pomocou pevných zariadení, ako napr. DVB-T, DVB-C alebo DVB-S), predávané, prenajímané alebo inak dostupné v Spoločenstve, ktoré môžu dekódovať digitálne televízne signály, musia:

umožniť dekódovanie takých signálov podľa spoločného európskeho kódovacieho algoritmu spravovaného uznanou európskou normalizačnou organizáciou, v súčasnosti ETSI,

zobraziť signály, ktoré sa ako nezakódované preniesli za predpokladu, že v prípade prenájmu takého zariadenia nájomník dodržiava príslušnú zmluvu o prenájme.

2.   Interoperabilita analógových a digitálnych televíznych prístrojov

Každý analógový televízny prístroj s integrálnou obrazovkou s viditeľnou uhlopriečkou väčšou než 42 cm, ktorý sa uvedie na trh s cieľom predaja alebo prenájmu v Spoločenstve, je vybavený aspoň jednou zásuvkou s otvoreným rozhraním, normalizovanou uznanou európskou normalizačnou organizáciou, napr. normou Cenelec EN 50 049-1:1997, umožňujúcou jednoduché pripojenie periférnych prístrojov, najmä doplnkových dekodérov a digitálnych prijímačov.

Každý digitálny televízny prístroj s integrálnou obrazovkou s viditeľnou uhlopriečkou väčšou než 30 cm, ktorý sa uvedie na trh s cieľom predaja alebo prenájmu v Spoločenstve, je vybavený aspoň jednou zásuvkou s otvoreným rozhraním (buď normalizovanou, alebo zodpovedajúcou norme prijatej uznanou európskou normalizačnou organizáciou, alebo zodpovedajúcou rozšírenej priemyselnej špecifikácii), napr. spoločným DVB rozhraním umožňujúcim jednoduché pripojenie periférnych prístrojov a schopným prepustiť všetky prvky digitálneho televízneho signálu vrátane informácií týkajúcich sa interaktívnych služieb a služieb s podmieneným prístupom.“


Top