EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009L0012

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch (Text s významom pre EHP)

OJ L 70, 14.3.2009, p. 11–16 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 07 Volume 025 P. 57 - 62

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/12/oj

14.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 70/11


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/12/ES

z 11. marca 2009

o letiskových poplatkoch

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Hlavnou úlohou a obchodnou činnosťou letísk je zabezpečiť obsluhu lietadla od pristátia po vzlietnutie a odbavenie cestujúcich a nákladu, aby leteckí dopravcovia mohli poskytovať letecké dopravné služby. Letiská na tento účel ponúkajú množstvo zariadení a služieb, ktoré sa týkajú prevádzky lietadla a odbavovania cestujúcich a nákladu, pričom náklady na tieto činnosti premietajú do letiskových poplatkov. Riadiace orgány letísk, ktoré poskytujú zariadenia a služby, za ktoré sa vyberajú letiskové poplatky, by sa mali usilovať o nákladovo efektívnu prevádzku.

(2)

Je potrebné ustanoviť spoločný rámec na reguláciu základných prvkov letiskových poplatkov a spôsobu, akým sa určujú, pretože ak takýto rámec bude chýbať, môže to mať za následok nesplnenie základných požiadaviek vo vzťahu medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk. Takýto rámec by nemal ovplyvniť možnosť, ktorú majú členské štáty na určenie či a v akom rozsahu možno výnosy z obchodných činností letiska zohľadniť pri stanovení letiskových poplatkov.

(3)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na letiská, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve a presahujú určitú minimálnu veľkosť, pretože riadenie a financovanie malých letísk si nevyžaduje uplatňovanie rámca Spoločenstva.

(4)

Okrem toho, v členskom štáte, kde nijaké letisko nedosahuje minimálnu veľkosť na uplatňovanie tejto smernice, letisko s najvyšším počtom prepravených cestujúcich má ako miesto vstupu na územie tohto členského štátu také privilegované postavenie, že na toto letisko treba uplatňovať túto smernicu, aby sa zaručilo dodržiavanie určitých hlavných zásad vo vzťahu medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska, najmä s ohľadom na transparentnosť poplatkov a nediskriminovanie užívateľov letiska.

(5)

Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať spoločný systém spoplatňovania, ktorý by sa vzťahoval na sieť letísk, aby sa podporila územná súdržnosť. Hospodárske presuny medzi letiskami v týchto sieťach by mali byť v súlade s právom Spoločenstva.

(6)

Z dôvodu rozloženia premávky by členské štáty mali mať možnosť umožniť riadiacemu orgánu letísk, ktorých služby využíva to isté mesto alebo aglomerácia, aby uplatňoval spoločný a transparentný systém spoplatňovania. Hospodárske presuny medzi týmito letiskami by mali byť v súlade s právom Spoločenstva.

(7)

Stimuly na otvorenie nových trás určených okrem iného na podporu rozvoja znevýhodnených a najvzdialenejších regiónov by sa mali udeľovať len v súlade s právom Spoločenstva.

(8)

Vyberaním poplatkov v súvislosti s poskytovaním služieb leteckej navigácie a pozemnej obsluhy sa už zaoberalo nariadenie Komisie (ES) č. 1794/2006 zo 6. decembra 2006, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (4), a smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (5). Poplatky, ktoré sa vyberajú na financovanie pomoci zdravotne postihnutým cestujúcim a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (6).

(9)

Rada Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (rada ICAO) prijala v roku 2004 politiky o letiskových poplatkoch, ktoré obsahujú okrem iného zásadu súvislosti medzi nákladmi a poplatkami, zásadu nediskriminácie a nezávislého mechanizmu pre hospodársku reguláciu letísk.

(10)

Podľa rady ICAO je cieľom vyberania letiskového poplatku najmä návratnosť nákladov za poskytovanie zariadení a služieb pre civilné letectvo, pričom daň sa vyberá s cieľom získavať príjmy pre národné vlády alebo miestne samosprávy, ktoré sa väčšinou v celom rozsahu nevzťahujú na civilné letectvo ani špecificky na náklady.

(11)

Letiskové poplatky by nemali byť diskriminačné. Mal by sa zaviesť povinný postup pre pravidelné konzultácie medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk, ktorý by každej zo strán poskytoval možnosť obrátiť sa na nezávislý dozorný orgán, kedykoľvek by užívatelia letísk napadli rozhodnutie o letiskových poplatkoch alebo úpravu systému spoplatňovania.

(12)

S cieľom zabezpečiť nestrannosť rozhodnutí a riadne a efektívne uplatňovanie tejto smernice by sa mal v každom členskom štáte zriadiť nezávislý dozorný orgán. Tento orgán by mal mať k dispozícii všetky potrebné prostriedky, pokiaľ ide o zamestnancov, odbornosť a finančné prostriedky na vykonávanie svojich úloh.

(13)

Pre užívateľov letiska je dôležité, aby od riadiaceho orgánu letiska pravidelne dostávali informácie o tom, ako a na základe čoho sa letiskové poplatky vypočítavajú. Táto transparentnosť by poskytla leteckým dopravcom prehľad o nákladoch vynaložených letiskom a o produktivite investícií letiska. Od užívateľov letiska by sa malo vyžadovať, aby včas informovali riadiaci orgán letiska o svojich prevádzkových plánoch, rozvojových projektoch a konkrétnych požiadavkách a návrhoch, aby riadiaci orgán letiska mohol riadne zvážiť požiadavky s ohľadom na budúce investície.

(14)

Riadiace orgány letísk by mali užívateľov letiska informovať o významných projektoch v oblasti infraštruktúry, pretože tie majú výrazný vplyv na systém alebo výšku letiskových poplatkov. Tieto informácie by sa mali poskytovať s cieľom umožniť monitorovanie nákladov na infraštruktúru a zabezpečiť vhodné a nákladovo efektívne zariadenia na príslušnom letisku.

(15)

Riadiace orgány letísk by mali mať možnosť uplatňovať letiskové poplatky zodpovedajúce infraštruktúre a/alebo úrovni poskytovaných služieb, keďže leteckí dopravcovia majú oprávnený záujem požadovať od riadiaceho orgánu letiska služby, ktoré zodpovedajú pomeru ceny a kvality. Prístup k diferencovanej úrovni infraštruktúry alebo služieb by však mali mať všetci leteckí dopravcovia, ktorí ich chcú využívať, a to bez akejkoľvek diskriminácie. Ak je dopyt vyšší ako ponuka, prístup by sa mal určiť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré vypracuje riadiaci orgán letiska. Akákoľvek diferenciácia letiskových poplatkov by mala byť transparentná, objektívna a mala by sa zakladať na jasných kritériách.

(16)

Užívatelia letísk a riadiaci orgán letiska by mali mať možnosť uzavrieť dohodu o úrovni služieb, ktorá by sa týkala kvality služieb poskytovaných za letiskové poplatky. Rokovania o kvalite služieb poskytovaných za letiskové poplatky by mohli byť súčasťou pravidelných konzultácií.

(17)

V rozličných členských štátoch existujú rozličné systémy týkajúce sa predfinancovania letiskových investícií. V členských štátoch, kde sa vyskytuje predfinancovanie, by členské štáty alebo riadiace orgány letísk mali vychádzať z politík ICAO a/alebo zaviesť vlastné ochranné opatrenia.

(18)

Táto smernica by sa nemala dotýkať uplatňovania ustanovení zmluvy, najmä jej článkov 81 až 89.

(19)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločných zásad pre ukladanie letiskových poplatkov na letiskách Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože systémy letiskových poplatkov sa na národnej úrovni nedajú jednotne zaviesť v celom Spoločenstve, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Touto smernicou sa ustanovujú spoločné zásady ukladania letiskových poplatkov na letiskách Spoločenstva.

2.   Táto smernica sa vzťahuje na každé letisko nachádzajúce sa na území, ktoré podlieha zmluve, a umožňujúce komerčnú dopravu, ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich, a na letisko s najväčším počtom prepravených cestujúcich v každom členskom štáte.

3.   Členské štáty uverejnia zoznam všetkých letísk na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Tento zoznam vychádza z údajov Komisie (Eurostat-u) a každoročne sa aktualizuje.

4.   Táto smernica sa nevzťahuje na poplatky vyberané za traťové a terminálové letecké navigačné služby v súlade s nariadením (ES) č. 1794/2006, ani na poplatky vyberané za služby pozemnej obsluhy, ktoré sa uvádzajú v prílohe k smernici 96/67/ES, ani na poplatky, ktoré sa vyberajú na financovanie pomoci zdravotne postihnutým cestujúcim a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, uvedené v nariadení (ES) č. 1107/2006.

5.   Touto smernicou nie je dotknuté právo každého členského štátu uplatňovať dodatočné regulačné opatrenia, ktoré nie sú nezlučiteľné s touto smernicou alebo inými príslušnými ustanoveniami práva Spoločenstva, pokiaľ ide o akýkoľvek riadiaci orgán letiska, ktorý sa nachádza na jeho území. K týmto opatreniam môžu patriť opatrenia hospodárskeho dohľadu, ako je schválenie systémov spoplatňovania a/alebo výšky poplatkov vrátane motivačných metód spoplatňovania alebo regulácie cenového stropu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.

„letisko“ je akákoľvek pozemná plocha osobitne upravená na pristávanie, vzlietnutie a manévrovanie lietadla vrátane pomocných zariadení, ktoré môžu tieto činnosti zahŕňať z dôvodu požiadaviek leteckej premávky a služieb, vrátane zariadení potrebných na pomoc komerčným leteckým službám;

2.

„riadiaci orgán letiska“ je subjekt, ktorý má v spojení s inými činnosťami alebo bez nich, podľa situácie, podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo zmlúv za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska alebo siete letísk a koordináciu a kontrolu činností jednotlivých prevádzkovateľov na príslušných letiskách alebo v príslušných sieťach letísk;

3.

„užívateľ letiska“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za prepravu cestujúcich, poštových zásielok a/alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko;

4.

„letiskový poplatok“ je poplatok vyberaný v prospech riadiaceho orgánu letiska, ktorý platia užívatelia letiska za použitie zariadení a za služby, ktoré poskytuje výlučne riadiaci orgán letiska a ktoré sa týkajú pristávania, vzlietnutia, osvetlenia a parkovania lietadiel, ako aj odbavovania cestujúcich a nákladu;

5.

„sieť letísk“ je skupina letísk riadne poverených členským štátom na tento účel, ktoré spravuje a riadi rovnaký riadiaci orgán letiska.

Článok 3

Nediskriminácia

Členské štáty v súlade s právom Spoločenstva zabezpečia, aby letiskové poplatky nediskriminovali užívateľov letiska. To neznamená, že sa letiskové poplatky nemôžu upravovať v prípade záležitosti verejného a všeobecného záujmu, vrátane environmentálnych záležitostí. Kritériá uplatnené pri takejto úprave musia byť relevantné, objektívne a transparentné.

Článok 4

Sieť letísk

Členské štáty môžu riadiacemu orgánu siete letísk povoliť zavedenie spoločného a transparentného systému spoplatňovania, ktorý by sa vzťahoval na sieť letísk.

Článok 5

Spoločný systém spoplatňovania

Členské štáty môžu po tom, ako informovali Komisiu a v súlade s právom Spoločenstva, umožniť riadiacemu orgánu letiska, aby uplatňoval spoločný a transparentný systém spoplatňovania na letiskách, ktorých služby využíva to isté mesto alebo aglomerácia, za predpokladu, že každé letisko v plnej miere spĺňa požiadavky transparentnosti uvedené v článku 7.

Článok 6

Konzultácie a náprava

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedol postup pre povinné a pravidelné konzultácie medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska alebo zástupcami užívateľov letiska alebo združeniami užívateľov letiska, ktoré sa budú týkať fungovania systému letiskových poplatkov, výšky letiskových poplatkov a v prípade potreby kvality poskytovaných služieb. Tieto konzultácie sa konajú najmenej raz za rok, ak sa na posledných konzultáciách nedohodne inak. Ak existuje viacročná dohoda medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska či predstaviteľmi užívateľov letiska, potom sa konzultácie uskutočňujú v súlade s ustanoveniami tejto dohody. Členské štáty majú právo žiadať, aby sa konzultácie konali častejšie.

2.   Ak je to možné, členské štáty zabezpečia, aby sa zmeny v systéme alebo výške letiskových poplatkov uskutočnili na základe dohody medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska. Riadiaci orgán letiska na tento účel predloží užívateľom letiska každý návrh na zmenu v systéme alebo výške letiskových poplatkov spolu s odôvodnením navrhovaných zmien najneskôr štyri mesiace pred tým, ako zmeny nadobudnú účinnosť, pokiaľ mu v tom nebránia výnimočné okolnosti, ktoré je potrebné zdôvodniť užívateľom letiska. Riadiaci orgán letiska konzultuje navrhované zmeny s užívateľmi letiska a zohľadní ich stanoviská skôr, ako rozhodnutie prijme. Riadiaci orgán letiska svoje rozhodnutie alebo odporúčanie zvyčajne uverejní, a to najneskôr do dvoch mesiacov pred nadobudnutím jeho účinnosti. V prípade, že riadiaci orgán letiska a užívatelia letiska nedospeli k dohode o navrhovaných zmenách, riadiaci orgán letiska odôvodní svoje rozhodnutie vzhľadom na názory užívateľov letiska.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade sporu o rozhodnutie o letiskových poplatkoch prijaté riadiacim orgánom letiska mohla každá strana obrátiť na nezávislý dozorný orgán uvedený v článku 11, ktorý preskúma dôvody na úpravu systému alebo výšky letiskových poplatkov.

4.   Ak sa rozhodnutie riadiaceho orgánu letiska o úprave systému alebo výšky letiskových poplatkov predloží nezávislému dozornému orgánu, rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým dozorný orgán záležitosť nepreskúma. Nezávislý dozorný orgán do štyroch týždňov od vtedy, ako dostal vec na preskúmanie, prijme predbežné rozhodnutie o nadobudnutí účinnosti úpravy letiskových poplatkov, ak konečné rozhodnutie nie je možné prijať v rovnakej lehote.

5.   Členský štát môže rozhodnúť, že neuplatní odseky 3 a 4 v súvislosti so zmenami výšky alebo štruktúry letiskových poplatkov na letiskách, pre ktoré:

a)

existuje povinný postup podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorého letiskové poplatky alebo ich maximálnu výšku určuje alebo schvaľuje nezávislý dozorný orgán, alebo

b)

existuje povinný postup podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorého nezávislý dozorný orgán pravidelne alebo na základe žiadosti zainteresovaných strán preskúma, či medzi takýmito letiskami existuje účinná hospodárska súťaž. Ak sa na základe preskúmania zistí, že účinná hospodárska súťaž je narušená, členský štát rozhodne o tom, že letiskové poplatky alebo ich maximálnu výšku určuje alebo schvaľuje nezávislý dozorný orgán. Toto rozhodnutie sa uplatňuje tak dlho, ako je to potrebné na základe preskúmania, ktoré uskutočnil ten istý orgán.

Postupy, podmienky a kritériá, ktoré členské štáty uplatňujú na účely tohto odseku, musia byť relevantné, objektívne, nediskriminačné a transparentné.

Článok 7

Transparentnosť

1.   Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska vždy pred konzultáciami uvedenými v článku 6 ods. 1 poskytol každému užívateľovi letiska alebo zástupcom či združeniam užívateľov letiska informácie o zložkách, ktoré slúžia ako základ na určovanie systému alebo výšky všetkých poplatkov, ktoré na letisku vyberá riadiaci orgán letiska. Tieto informácie musia obsahovať aspoň:

a)

zoznam jednotlivých služieb a infraštruktúry poskytovaných výmenou za účtovaný letiskový poplatok;

b)

metodiku použitú na stanovenie letiskových poplatkov;

c)

celkovú štruktúru nákladov vzhľadom na zariadenia a služby, na ktoré sa vzťahujú letiskové poplatky;

d)

výnosy z jednotlivých poplatkov a celkové náklady na služby, na ktoré sa vzťahujú;

e)

každé financovanie zariadení a služieb, na ktoré sa vzťahujú letiskové poplatky, zo strany verejných orgánov;

f)

prognózy situácie na letisku, pokiaľ ide o poplatky, nárast premávky a navrhované investície;

g)

reálne využívanie infraštruktúry letiska a zariadení za príslušné časové obdobie a

h)

predpokladaný výsledok všetkých významných navrhovaných investícií s ohľadom na ich vplyv na kapacitu letiska.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby užívatelia letiska pred každou konzultáciou ustanovenou v článku 6 ods. 1 predložili riadiacemu orgánu letiska údaje týkajúce sa predovšetkým:

a)

prognóz ohľadom premávky;

b)

prognóz v súvislosti so zložením a predpokladaným využitím ich lietadlového parku;

c)

ich rozvojových projektov na príslušnom letisku a

d)

ich požiadaviek voči príslušnému letisku.

3.   S výhradou vnútroštátnych právnych predpisov sa informácie poskytované na základe tohto článku považujú za dôverné alebo citlivé z ekonomického hľadiska a podľa toho sa s nimi musí aj narábať. V prípade riadiacich orgánov letísk, ktorých akcie sú kótované na burze cenných papierov, sa musia dodržiavať predovšetkým burzové pravidlá.

Článok 8

Nová infraštruktúra

Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska konzultoval s užívateľmi letiska plány novej infraštruktúry ešte pred ich finalizáciou.

Článok 9

Normy kvality

1.   S cieľom zabezpečiť hladkú a efektívnu prevádzku letiska členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby riadiaci orgán letiska a zástupcovia užívateľov letiska alebo združenia užívateľov letiska na príslušnom letisku začali rokovať o uzatvorení dohody o úrovni služieb, ktorá by sa týkala kvality služieb poskytovaných na letisku. Rokovania o kvalite služieb môžu byť súčasťou konzultácií uvedených v článku 6 ods. 1.

2.   V každej takejto dohode o úrovni služieb sa určí úroveň služieb, ktoré má poskytovať riadiaci orgán letiska, v ktorej je zohľadnený skutočný systém alebo výška letiskových poplatkov a úroveň služieb, na ktoré majú právo užívatelia letísk za letiskové poplatky.

Článok 10

Diferenciácia služieb

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby umožnili riadiacemu orgánu letiska meniť kvalitu a rozsah konkrétnych letiskových služieb, terminálov alebo častí terminálov s cieľom poskytovať služby na mieru alebo vyhradený terminál, či časť terminálu. Výška letiskových poplatkov sa môže odlišovať na základe kvality a rozsahu týchto služieb a nákladov na ne alebo na akomkoľvek inom objektívnom a transparentnom základe. Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, riadiace orgány letísk majú možnosť stanoviť akékoľvek diferencované letiskové poplatky tohto druhu.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby každý užívateľ letiska, ktorý chce využívať služby na mieru alebo vyhradený terminál, či časť terminálu, mal prístup k týmto službám a terminálu alebo časti terminálu.

V prípade, že prístup k službám na mieru a/alebo k vyhradenému terminálu alebo časti terminálu chce mať viac užívateľov letiska, ako je možné uspokojiť z dôvodu obmedzenej kapacity, prístup sa určí na základe relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií. Tieto kritériá môže stanoviť riadiaci orgán letiska a členské štáty môžu požadovať, aby tieto kritériá schvaľoval nezávislý dozorný orgán.

Článok 11

Nezávislý dozorný orgán

1.   Členské štáty vymenujú alebo zriadia nezávislý orgán, ktorý vykonáva funkciu ich vnútroštátneho nezávislého dozorného orgánu, s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s touto smernicou a splniť prinajmenšom úlohy uvedené v článku 6. Tento orgán môže byť totožný so subjektom, ktorý členský štát poveril uplatňovaním dodatočných regulačných opatrení uvedených v článku 1 ods. 5 vrátane schvaľovania systému spoplatňovania a/alebo výšky letiskových poplatkov, pod podmienkou, že spĺňa požiadavky odseku 3 tohto článku.

2.   V súlade s vnútroštátnym právom táto smernica nebráni nezávislému dozornému orgánu, aby pod jeho dohľadom a pri zachovaní jeho zodpovednosti delegoval vykonávanie tejto smernice na iné nezávislé dozorné orgány za predpokladu, že vykonávanie sa uskutočňuje v súlade s rovnakými normami.

3.   Členské štáty zaručia nezávislosť nezávislého dozorného orgánu tak, že zabezpečia jeho právnu odlišnosť a funkčnú nezávislosť od všetkých riadiacich orgánov letiska a leteckých dopravcov. Členské štáty, ktoré si zachovajú vo vlastníctve letiská, riadiace orgány letísk alebo leteckých dopravcov alebo kontrolu riadiacich orgánov letísk alebo leteckých dopravcov, zabezpečia, aby sa nezávislému dozorného orgánu neudelili funkcie, ktoré súvisia s týmto vlastníctvom alebo kontrolou. Členské štáty zabezpečia, aby nezávislý dozorný orgán vykonával svoje právomoci nestranne a transparentne.

4.   Členské štáty oznámia Komisii názov a adresu nezávislého dozorného orgánu, jemu pridelené úlohy a zodpovednosti a informujú ju o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s odsekom 3.

5.   Členské štáty môžu stanoviť mechanizmus financovania nezávislého dozorného orgánu, ktorý môže zahŕňať vyberanie poplatkov od užívateľov letiska a riadiacich orgánov letísk.

6.   Členské štáty zabezpečia, že v súvislosti so spormi uvedenými v článku 6 ods. 3 sa prijmú opatrenia s cieľom:

a)

stanoviť postup na riešenie sporov medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska;

b)

stanoviť podmienky, za ktorých môžu byť spory predložené nezávislému dozornému orgánu. Tento orgán predovšetkým zamietne sťažnosti, ktoré nepovažuje za riadne odôvodnené alebo adekvátne zdokumentované, a

c)

stanoviť kritéria, na základe ktorých sa spory posúdia s cieľom vyriešiť ich.

Tieto postupy, podmienky a kritériá sú nediskriminačné, transparentné a objektívne.

7.   Pri skúmaní dôvodov, ktoré viedli k úprave systému alebo výšky letiskových poplatkov podľa článku 6, dotknuté strany sprístupnia všetky potrebné informácie nezávislému dozornému orgánu, ktorý má povinnosť konzultovať so všetkými dotknutými stranami s cieľom dospieť k rozhodnutiu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 4, nezávislý dozorný orgán vydá čo najskôr konečné rozhodnutie, najneskôr však do štyroch mesiacov od doručenia veci na preskúmanie. Táto lehota sa vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch môže predĺžiť o dva mesiace. Rozhodnutia nezávislého dozorného orgánu majú záväznú platnosť bez toho, aby bolo dotknuté parlamentné alebo súdne preskúmanie, ktoré sa uplatňuje v členských štátoch.

8.   Nezávislý dozorný orgán uverejňuje výročnú správu o svojej činnosti.

Článok 12

Podávanie správ a preskúmanie

1.   Komisia predloží do 15. marca 2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice, v ktorej zhodnotí pokrok pri dosahovaní jej cieľov, a v prípade potreby aj akékoľvek primerané návrhy.

2.   Členské štáty a Komisia spolupracujú pri uplatňovaní tejto smernice predovšetkým v oblasti zhromažďovania informácií pre správu uvedenú v odseku 1.

Článok 13

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 15. marca 2011. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 11. marca 2009

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

A. VONDRA


(1)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 35.

(2)  Ú. v. EÚ C 305, 15.12.2007, s. 11.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 15. januára 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 23. júna 2008 (Ú. v. EÚ C 254 E, 7.10.2008, s. 18) a pozícia Európskeho parlamentu z 23. októbra 2008 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 19. februára 2009.

(4)  Ú. v. EÚ L 341, 7.12.2006, s. 3.

(5)  Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36.

(6)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1.


Top