Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32008R0479

Nariadenie Rady (ES) č. 479/2008 z  29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999

OJ L 148, 6.6.2008, p. 1–61 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

No longer in force, Date of end of validity: 31/07/2009; Zrušil 32009R0491

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2008/479/oj

6.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 148/1


NARIADENIE RADY (ES) č. 479/2008

z 29. apríla 2008

o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999

OBSAH

HLAVA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

HLAVA II

PODPORNÉ OPATRENIA

Kapitola I

Podporné programy

Oddiel 1

Úvodné ustanovenia

Oddiel 2

Predkladanie a obsah podporných programov

Oddiel 3

Osobitné podporné opatrenia

Oddiel 4

Všeobecné ustanovenia

Kapitola II

Presun finančných prostriedkov

HLAVA III

REGULAČNÉ OPATRENIA

Kapitola I

Všeobecné pravidlá

Kapitola II

Enologické postupy a obmedzenia

Kapitola III

Označenia pôvodu, zemepisné označenia a tradičné pojmy

Kapitola IV

Označenia pôvodu a zemepisné označenia

Oddiel 1

Vymedzenie pojmov

Oddiel 2

Žiadosť o ochranu

Oddiel 3

Postup priznávania ochrany

Oddiel 4

Špecifické prípady

Oddiel 5

Ochrana a kontrola

Oddiel 6

Všeobecné ustanovenia

Kapitola V

Tradičné pojmy

Kapitola VI

Označovanie a prezentácia

Kapitola VII

Organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie

HLAVA IV

OBCHOD S TRETÍMI KRAJINAMI

Kapitola I

Spoločné ustanovenia

Kapitola II

Dovozné a vývozné povolenia

Kapitola III

Ochranné opatrenia a aktívny zošľachťovací styk

Kapitola IV

Pravidlá uplatňujúce sa na dovozy

HLAVA V

VÝROBNÝ POTENCIÁL

Kapitola I

Nezákonná výsadba

Kapitola II

Prechodný režim výsadbových práv

Kapitola III

Program klčovania

HLAVA VI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

HLAVA VII

ZMENY A DOPLNENIA A PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Kapitola I

Zmeny a doplnenia

Kapitola II

Prechodné a záverečné ustanovenia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 36 a 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)

Režim Spoločenstva, ktorý sa uplatňuje na sektor vína, sa ustanovil v nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (3) a v jeho vykonávacích predpisoch.

(2)

Spotreba vína v Spoločenstve výrazne klesá a objem vína vyvážaného zo Spoločenstva rastie od roku 1996 podstatne pomalšie než objem dovozu. Toto viedlo k narušeniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom, čím sa vytvára tlak na ceny a príjmy výrobcov.

(3)

Nie všetky nástroje, ktoré v súčasnosti zahŕňa nariadenie (ES) č. 1493/1999, sa ukázali účinné pri smerovaní sektora vína ku konkurencieschopnému a trvalo udržateľnému rozvoju. Opatrenia v oblasti trhových mechanizmov sa často ukázali ako priemerné v zmysle nákladovej efektívnosti, a to do tej miery, že podporili štrukturálne prebytky bez toho, aby si vyžadovali štrukturálne zlepšenie. Navyše niektoré z existujúcich regulačných opatrení neprimerane obmedzili činnosť konkurencieschopných výrobcov.

(4)

Nezdá sa preto, že by súčasný právny rámec umožňoval, aby boli ciele ustanovené v článku 33 zmluvy, a najmä stabilizovanie trhu s vínom a zabezpečenie uspokojivého životného štandardu pre dotknutú poľnohospodársku komunitu, dosiahnuté udržateľným spôsobom.

(5)

Vzhľadom na získané skúsenosti je preto vhodné zásadne zmeniť režim Spoločenstva, ktorý sa uplatňuje na sektor vína, na účely dosiahnutia týchto cieľov: zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína v Spoločenstve; upevniť povesť akostného vína Spoločenstva ako najlepšieho na svete; v Spoločenstve aj vo svete získať späť staré a dobyť nové trhy; vytvoriť pre víno režim, ktorý funguje na základe jasných, jednoduchých a účinných pravidiel, ktorými sa zabezpečí rovnováha medzi ponukou a dopytom; vytvoriť pre víno režim, ktorým sa zachovajú najlepšie tradície výroby vína v Spoločenstve, posilní sa sociálna štruktúra mnohých vidieckych oblastí a zabezpečí sa rešpektovanie životného prostredia v celej výrobe. Je preto vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 1999/1493 a nahradiť ho týmto nariadením.

(6)

Tomuto nariadeniu predchádzal hodnotiaci a konzultačný proces s cieľom lepšie určiť potreby sektora vína a zamerať sa na ne. Bola objednaná externá hodnotiaca správa, ktorá bola uverejnená v novembri 2004. Komisia usporiadala 16. februára 2006 seminár s cieľom poskytnúť zainteresovaným stranám príležitosť na vyjadrenie svojich názorov. Oznámenie Komisie s názvom Smerom k trvalo udržateľnému európskemu sektoru vína bolo uverejnené 22. júna 2006 spolu s posúdením vplyvu, v ktorom sa uviedlo niekoľko možností reformy sektora vína.

(7)

Od júla do novembra 2006 sa uskutočnili rokovania na úrovni Rady. V decembri 2006 Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov prijali správy k navrhovaným možnostiam reformy sektora vína uvedeným v oznámení Komisie. Európsky parlament prijal z vlastnej iniciatívy 15. februára 2007 správu k tomuto oznámeniu s poukázaním na závery, ktoré sa v tomto nariadení zohľadnili.

(8)

Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (4) by sa napokon malo vzťahovať aj na sektor vína. Nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov zahŕňa ustanovenia horizontálnej povahy, najmä o obchode s tretími krajinami, pravidlách hospodárskej súťaže, kontrolách a sankciách, o výmene informácií medzi Komisiou a členskými štátmi. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa týchto horizontálnych otázok by sa mali čo najviac zhodovať s ustanoveniami obsiahnutým v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov, aby sa tak v budúcnosti uľahčilo ich zahrnutie do nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov.

(9)

Je dôležité ustanoviť podporné opatrenia, od ktorých sa očakáva posilnenie štruktúr pre konkurencieschopnosť. Hoci by tieto opatrenia malo určiť a financovať Spoločenstvo, členským štátom by sa mala ponechať možnosť výberu vhodnej rady opatrení, ktoré by spĺňali potreby ich regionálnych orgánov, pričom sa v prípade potreby zohľadnia ich osobitosti, ako aj možnosť začleniť ich do vnútroštátnych podporných programov. Za realizáciu týchto programov by mali byť zodpovedné členské štáty.

(10)

Finančný kľúč na prideľovanie finančných prostriedkov jednotlivým členským štátom na vnútroštátne podporné programy by mal v prvom rade súvisieť s rozdelením rozpočtu pre sektor vína v minulosti, ďalej s plochami vysadenými viničom a produkciou v minulosti. Tento kľúč sa však upraví vzhľadom na situácie, v ktorých by používanie rozdelenia rozpočtu pre sektor vína v minulosti ako hlavného kritéria viedlo k neprimeranému rozdeleniu rozpočtových prostriedkov.

(11)

Jedným z kľúčových opatrení oprávnených na vnútroštátne podporné programy by mala byť propagácia a uvádzanie vín Spoločenstva na trh v tretích krajinách. Činnosti v oblasti reštrukturalizácie a konverzie by mali byť aj naďalej zahrnuté vzhľadom na ich pozitívny štrukturálny vplyv na sektor vína. Podporu by malo byť možné poskytnúť aj na investície v sektore vína, ktoré sú zamerané na zlepšenie ekonomickej výkonnosti samotných podnikov. Podpora na destiláciu vedľajších produktov by mala byť opatrením pre členské štáty, ktoré chcú využiť takýto nástroj na zabezpečenie kvality vína a pritom chrániť životné prostredie.

(12)

Nárok na podporu v rámci podporných programov by mali mať aj preventívne nástroje ako poistenie úrody, vzájomné fondy a zelený zber, aby sa povzbudil zodpovedný prístup ku krízovým situáciám.

(13)

Zachovanie niektorých tradičných opatrení počas prechodného obdobia je odôvodnené vôľou uľahčiť ukončenie zvyčajných trhových opatrení doteraz financovaných z finančných prostriedkov Spoločenstva, ktoré by inak bolo náhle. Dotknuté opatrenia sú podpora na destiláciu spotrebného alkoholu, podpora na krízovú destiláciu a podpora na používanie zahusteného hroznového muštu.

(14)

Konečne členské štáty môžu z rôznych dôvodov uprednostňovať poskytovanie neviazanej pomoci poľnohospodárom v rámci režimu jednotnej platby. Preto by sa táto možnosť mala otvoriť pre členské štáty a každý takýto presun by z dôvodu osobitostí režimu jednotnej platby mal byť nezvratný a zodpovedajúcim spôsobom by sa mal znížiť rozpočet vyčlenený na vnútroštátne podporné programy v nasledujúcich rokoch.

(15)

Financovanie oprávnených opatrení zo strany Spoločenstva by malo v príslušných prípadoch závisieť od dodržiavania určitých environmentálnych pravidiel dotknutými výrobcami. Ak sa zistí, že pravidlá sa nedodržiavajú, malo by to viesť k príslušnému zníženiu platieb.

(16)

Sektor vína by sa mal podporovať aj prostredníctvom štrukturálnych opatrení podľa nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (5).

(17)

Pre sektor vína by mali byť zaujímavé tieto opatrenia podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005: podpora mladých začínajúcich poľnohospodárov a investovanie do technických zariadení a do zlepšenia uvádzania na trh, odborná príprava, podpora v oblasti informovania a propagácie organizácií výrobcov po vstupe do systémov kvality, agroenvironmentálna podpora, predčasný dôchodok pre poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú ukončiť akúkoľvek obchodnú poľnohospodársku činnosť s cieľom odovzdať svoj podnik iným poľnohospodárom.

(18)

S cieľom zvýšiť množstvo finančných prostriedkov dostupných podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005 by sa mal zaviesť postupný presun finančných prostriedkov do rozpočtu podľa uvedeného nariadenia, ak sú príslušné sumy dostatočne vysoké.

(19)

V sektore vína by sa mali uplatňovať určité regulačné opatrenia, a to najmä z dôvodu zdravia, kvality a očakávaní spotrebiteľa.

(20)

Členské štáty, ktoré vyrábajú viac ako 50 000 hektolitrov za rok, by mali byť naďalej zodpovedné za klasifikáciu odrôd viniča, z ktorých sa na ich území môže vyrábať víno. Určité odrody by sa mali vylúčiť.

(21)

Niektoré výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali uvádzať na trh Spoločenstva v súlade s osobitnou klasifikáciou vinárskych produktov a v súlade s príslušnými špecifikáciami.

(22)

Produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali vyrábať v súlade s určitými pravidlami týkajúcimi sa enologických postupov a obmedzení, ktoré zaručujú zohľadňovanie zdravotných záujmov, ako aj očakávaní spotrebiteľov, pokiaľ ide o kvalitu a metódy výroby. Z dôvodu flexibility by sa aktualizovanie existujúcich a schvaľovanie nových postupov malo zabezpečiť na úrovni vykonávacích opatrení okrem politicky citlivých oblastí, akými sú obohacovanie a okysľovanie, v ktorých by, pokiaľ ide o zmeny, mala zostať naďalej kompetentná Rada.

(23)

Zvyšovanie obsahu alkoholu vo víne by malo podliehať určitým obmedzeniam a ak sa uskutočňuje, malo by sa uskutočňovať pridávaním zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu do vína, alebo sacharózy, ak to je povolené. Povolené hodnoty obohacovania by sa mali v porovnaní s tým, ako to bolo do súčasnosti, sprísniť.

(24)

Vzhľadom na nízku kvalitu vína vyrobeného nadmerným lisovaním by sa tento postup mal zakázať.

(25)

Komisia by sa s cieľom splniť medzinárodné normy v tejto oblasti mala vo všeobecnosti opierať o enologické postupy, ktoré odporúča Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV).

(26)

Rezanie vína s pôvodom z tretej krajiny s vínom pochádzajúcim zo Spoločenstva a rezanie vín s pôvodom z tretích krajín by malo byť v Spoločenstve naďalej zakázané. Podobne by sa určité druhy hroznového muštu, hroznovej šťavy a čerstvého hrozna s pôvodom v tretích krajinách nemali na území Spoločenstva spracovávať na víno alebo sa do vína pridávať.

(27)

Koncepcia akostných vín Spoločenstva sa zakladá okrem iného na osobitých charakteristikách vína, ktoré sa pripisujú jeho zemepisnému pôvodu. Takéto vína sa pre spotrebiteľa označujú chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, hoci súčasný systém nie je v tomto smere naplno rozvinutý. S cieľom zahrnúť do transparentného a prepracovanejšieho rámca požiadavky na kvalitu dotknutých produktov by sa mal zaviesť režim, podľa ktorého sa žiadosti o označenie pôvodu alebo zemepisné označenie skúmajú v súlade s prístupom v rámci horizontálnej politiky Spoločenstva v oblasti kvality potravín iných než víno a liehoviny, uvedenej v nariadení Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (6).

(28)

S cieľom zachovať osobitné kvalitatívne charakteristiky vín s označením pôvodu alebo zemepisným označením by sa malo členským štátom umožniť uplatňovať v tomto ohľade prísnejšie pravidlá.

(29)

Označenia pôvodu a zemepisné označenia by mali byť uznané a zapísané v registri na úrovni Spoločenstva, aby sa na ne mohla v Spoločenstve vzťahovať ochrana. S cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé názvy spĺňali podmienky ustanovené v tomto nariadení, by žiadosti mali skúmať vnútroštátne orgány dotknutých členských štátov, pričom musia dodržiavať minimálne spoločné ustanovenia vrátane vnútroštátneho námietkového konania. Tieto rozhodnutia by mala následne preskúmať Komisia, aby sa zabezpečilo, že žiadosti spĺňajú podmienky ustanovené v tomto nariadení a že vo všetkých členských štátoch sa uplatňuje rovnaký prístup.

(30)

Ochrana by mala byť možná aj pre označenia pôvodu a zemepisné označenia tretích krajín, ak sú chránené v krajine pôvodu.

(31)

Registračné konanie by malo umožniť každej fyzickej alebo právnickej osobe s oprávneným záujmom v členskom štáte alebo tretej krajine, aby uplatnila svoje práva a vzniesla svoje námietky.

(32)

Označenia pôvodu a zemepisné označenia zapísané v registri by sa mali chrániť pred používaním, ktorým sa neoprávnene zneužíva povesť produktu, ktorý spĺňa príslušné požiadavky. S cieľom podporovať spravodlivú hospodársku súťaž a nezavádzať spotrebiteľov by sa takáto ochrana mala vzťahovať aj na výrobky a služby, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vrátane tých, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k zmluve.

(33)

Mali by sa ustanoviť postupy, ktorými sa umožnia zmeny a doplnenia špecifikácií produktu po tom, ako začne byť chránený, a zrušenie označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, najmä ak nie je ďalej zaručené dodržanie príslušnej špecifikácie produktu.

(34)

Označenia pôvodu a zemepisné označenia chránené na území Spoločenstva by mali podliehať kontrolám, ak je to možné v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (7), vrátane systému kontrol na zaručenie dodržiavania špecifikácií produktu týkajúcich sa dotknutých vín.

(35)

Členské štáty by mali mať právo vyberať poplatky na pokrytie vzniknutých nákladov vrátane takých nákladov, ktoré vzniknú pri skúmaní žiadostí o ochranu, vznesených námietok, žiadostí o zmeny a žiadostí o zrušenie podľa tohto nariadenia.

(36)

Označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktoré už v Spoločenstve existujú, by sa mali z dôvodu právnej istoty vyňať z uplatňovania nového postupu preskúmania. Dotknuté členské štáty by však mali poskytnúť Komisii základné informácie a akty, na základe ktorých boli tieto označenia pôvodu a zemepisné označenia uznané na vnútroštátnej úrovni, pričom, ak tak neučinia, mali by stratiť nárok na ochranu ako označenia pôvodu alebo zemepisné označenia. Rozsah rušenia existujúcich označení pôvodu a zemepisných označení by mal byť z dôvodov právnej istoty obmedzený.

(37)

V niektorých členských štátoch sa politika kvality reguluje na vnútroštátnej úrovni podľa vnútroštátnych ustanovení a postupov. Takéto ustanovenia a postupy sa môžu naďalej uplatňovať.

(38)

Určité pojmy sa tradične používajú v Spoločenstve a poskytujú spotrebiteľom informácie o osobitostiach a kvalite vína, ktoré dopĺňajú informácie poskytované označeniami pôvodu a zemepisnými označeniami. Tieto tradičné pojmy by mali byť oprávnené na ochranu v Spoločenstve, aby sa zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu a spravodlivá hospodárska súťaž a aby sa zabránilo zavádzaniu spotrebiteľov.

(39)

Opis, označovanie a prezentácia produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, môže mať významný vplyv na ich predajnosť. Rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov o označovaní vinárskych produktov môžu narúšať hladké fungovanie vnútorného trhu.

(40)

Preto by sa mali ustanoviť pravidlá, ktoré zohľadňujú oprávnené záujmy spotrebiteľov a výrobcov. Z tohto dôvodu sú pravidlá Spoločenstvá týkajúce sa označovania opodstatnené.

(41)

Týmito pravidlami by sa malo ustanoviť povinné používanie určitých pojmov, aby bolo možné identifikovať produkt v súlade s obchodnými kategóriami a poskytnúť spotrebiteľom určité dôležité informácie. Na úrovni Spoločenstva by sa malo riešiť aj používanie určitých dobrovoľných informácií.

(42)

Ak nie je ustanovené inak, pravidlá označovania v sektore vína by sa mali vzájomne dopĺňať s pravidlami ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (8), ktoré sa uplatňujú horizontálne. Skúsenosti ukázali, že rozdielne pravidlá označovania v závislosti od kategórie vinárskeho produktu často nie sú vhodné. Pravidlá by sa preto mali v zásade vzťahovať na všetky kategórie vína vrátane dovezených produktov. Mali by najmä umožniť uviesť odrodu viniča a ročník na vínach bez označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pod podmienkou, že budú splnené požiadavky a dodržané výnimky týkajúce sa pravdivosti označenia a s ním súvisiaceho sledovania, ako aj rizika zmätenia spotrebiteľa.

(43)

Existencia a zakladanie organizácií výrobcov by mohlo prispieť k uspokojeniu potrieb sektora vína vymedzených na úrovni Spoločenstva. Ich užitočnosť spočíva v rozsahu a účinnosti služieb, ktoré poskytujú svojim členom. To isté platí aj v prípade medziodvetvových organizácií. Členské štáty by preto mali uznať organizácie, ktoré spĺňajú určité požiadavky stanovené na úrovni Spoločenstva.

(44)

Členské štáty by v záujme zlepšenia fungovania trhu pre vína mali byť schopné vykonávať rozhodnutia, ktoré prijali medziodvetvové organizácie. Z rozsahu pôsobnosti týchto rozhodnutí by sa však mali vylúčiť postupy, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž.

(45)

Vytvorenie jednotného trhu Spoločenstva znamená aj zavedenie systému obchodovania na vonkajších hraniciach Spoločenstva. Tento systém by mal zahŕňať dovozné clá a v zásade by mal stabilizovať trh Spoločenstva. Systém obchodovania by sa mal zakladať na medzinárodných záväzkoch Spoločenstva, a najmä na tých, ktoré vyplývajú z dohôd v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

(46)

Monitorovanie obchodných tokov je predovšetkým záležitosťou riadenia, ku ktorému by sa malo pristupovať flexibilne. V tejto súvislosti by mala Komisia prijať rozhodnutie o zavedení požiadaviek týkajúcich sa povolení s prihliadnutím na potrebu dovozných a vývozných povolení na účely riadenia dotknutých trhov a najmä na monitorovanie dovozov príslušných produktov. Všeobecné podmienky týkajúce sa týchto povolení by sa mali ustanoviť v tomto nariadení.

(47)

Ak sa ustanovia dovozné a vývozné povolenia, malo by sa vyžadovať zloženie záruky s cieľom zaručiť, aby sa operácie, na ktoré boli povolenia vydané, zrealizovali.

(48)

Systém dovozného cla umožňuje upustiť od všetkých ostatných ochranných opatrení na vonkajších hraniciach Spoločenstva. Vo výnimočných prípadoch by sa vnútorný trh a colný mechanizmus mohli ukázať ako neadekvátne. V takýchto prípadoch by Spoločenstvo malo byť schopné bezodkladne prijať všetky potrebné opatrenia, aby trh Spoločenstva nezostal bez ochrany proti jeho možnému narušeniu. Takéto opatrenia by mali byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva.

(49)

S cieľom predísť alebo pôsobiť proti nepriaznivým účinkom na trh Spoločenstva, ktoré by mohol spôsobiť najmä dovoz produktov z hroznovej šťavy a hroznového muštu, by takýto dovoz mal za predpokladu splnenia určitých podmienok podliehať zaplateniu dodatočného cla.

(50)

S cieľom zabezpečiť náležité fungovanie trhu s vínom a najmä s cieľom zabrániť narušeniu trhu by sa mala ustanoviť aj možnosť zakázať používanie dohôd o aktívnom a pasívnom zošľachťovacom styku. Aby bol takýto druh nástroja na riadenie trhu účinný, je zvyčajne nevyhnutné, aby sa uplatnil bez väčšieho odkladu. Preto by sa na Komisiu mali preniesť príslušné právomoci.

(51)

Produkty dovezené z tretích krajín by mali podliehať pravidlám Spoločenstva, ktoré sa týkajú kategórií produktov, označovania a označení pôvodu a zemepisných označení. Mala by k nim byť priložená správa o analýze.

(52)

Za určitých podmienok je vhodné preniesť na Komisiu právomoc otvárať a spravovať colné kvóty vyplývajúce z medzinárodných dohôd uzatvorených v súlade so zmluvou alebo z aktov Rady.

(53)

Nadmerná výroba vína v Spoločenstve sa prehĺbila v dôsledku porušovania prechodného zákazu novej výsadby. Výrazne rozšírená nezákonná výsadba v Spoločenstve má za následok nekalú hospodársku súťaž a zhoršenie problémov v sektore vína.

(54)

Malo by sa rozlišovať medzi plochami nezákonne vysadenými pred a po 31. auguste 1998, pokiaľ ide o povinnosti výrobcov voči dotknutým plochám. Plochám, ktoré boli nezákonne vysadené pred 1. septembrom 1998, by mala byť udelená posledná príležitosť na legalizáciu za podmienok uvedených v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1493/1999. Príslušné ustanovenie v tomto nariadení by teda malo mať spätný účinok.

(55)

V súčasnosti nepodliehajú nezákonne vysadené plochy pred 1. septembrom 1998 povinnosti vyklčovania. Dotknutí výrobcovia by ich mali povinne za poplatok zlegalizovať. Ak sa dotknuté plochy nezlegalizujú do 31. decembra 2009, výrobcovia by mali byť povinní tieto plochy vyklčovať na vlastné náklady. Za nedodržanie tejto povinnosti vyklčovania by sa mali uložiť pokuty.

(56)

Plochy, ktoré boli vysadené v rozpore s príslušným zákazom po 31. auguste 1998, by sa mali vyklčovať, čo predstavuje sankciu ustanovenú v nariadení (ES) č. 1493/1999. Za nedodržanie tejto povinnosti vyklčovania by sa mali uložiť pokuty.

(57)

Kým sa nezavedú opatrenia súvisiace s legalizáciou a vyklčovaním, víno z plôch, ktoré boli vysadené v rozpore s uvedeným zákazom a neboli zlegalizované v súlade s nariadením (ES) č. 1493/1999, by sa malo uvádzať na trh výhradne na účely destilácie na náklady dotknutého výrobcu. Predkladaním zmlúv o destilácii výrobcami sa zaručí lepšie monitorovanie dodržiavania tohto pravidla ako tomu bolo doteraz.

(58)

Dočasný zákaz novej výsadby mal určitý vplyv na rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom, súčasne však predstavoval prekážku pre konkurencieschopných výrobcov, ktorí chceli pružne zareagovať na zvýšený dopyt.

(59)

Keďže sa doteraz nedosiahla rovnováha na trhu a sprievodné opatrenia, ako napríklad program klčovania si vyžadujú určitý čas, aby sa prejavili ich účinky, je vhodné ponechať zákaz novej výsadby v platnosti až do 31. decembra 2015, k tomuto dátumu by sa však mal definitívne zrušiť, aby sa tak umožnilo konkurencieschopným výrobcom voľne reagovať na podmienky na trhu. Členské štáty by však mali mať možnosť predĺžiť platnosť zákazu na svojom území do 31. decembra 2018, ak to považujú za potrebné.

(60)

V súčasnosti povolená nová výsadba plôch určených na podpníkové vinohrady, sceľovanie pozemkov a povinný nákup, ako aj vinohradnícke pokusy nespôsobila nadmerné narušenie trhu s vínom, a preto by sa mala naďalej uskutočňovať pod podmienkou vykonávania potrebných kontrol.

(61)

Aj naďalej by sa mali udeľovať práva na opätovnú výsadbu, ak sa výrobcovia zaviažu, že vyklčujú rovnakú plochu vysadenú viničom, keďže čistý vplyv takejto výsadby na produkciu sa blíži k nule.

(62)

Ďalej by členské štáty mali mať možnosť povoliť prevody práv na opätovnú výsadbu na iný hospodársky podnik pod podmienkou, že takýto prevod bude podliehať prísnym kontrolám, vykoná sa s cieľom zlepšiť kvalitu, týka sa oblastí určených na podpníkové vinohrady alebo je spojený s prevodom časti hospodárskeho podniku. Tieto prevody by sa mali uskutočniť v rámci toho istého členského štátu.

(63)

S cieľom zlepšiť riadenie vinohradníckeho potenciálu a podporiť efektívne využívanie výsadbových práv, a tak prispieť k zmierneniu vplyvu dočasného obmedzenia výsadby, by mal i naďalej existovať systém národných alebo regionálnych rezerv.

(64)

Členské štáty by si mali udržať v oblasti riadenia rezerv široké právomoci, podriadené potrebným kontrolám, aby tak mohli lepšie zosúladiť využívanie práv výsadby takýchto rezerv s miestnymi potrebami. K uvedeným právomociam patrí možnosť zakúpiť výsadbové práva, financovať rezervu a predávať výsadbové práva z rezervy. S týmto cieľom by členské štáty mali aj naďalej mať možnosť nevyužívať rezervný systém, ak môžu dokázať, že už majú účinný systém na riadenie práv na výsadbu.

(65)

Poskytnutie osobitných výhod mladým výrobcom vína môže uľahčiť nielen založenie ich podnikov, ale aj štrukturálne úpravy po založení ich podnikov, a preto by takíto výrobcovia mali mať nárok na bezplatné udelenie práv z rezerv.

(66)

S cieľom zaručiť, aby sa zdroje využili čo najefektívnejšie, a s cieľom lepšie zosúladiť ponuku a dopyt, by výsadbové práva mali ich vlastníci využiť v primeraných lehotách. V opačnom prípade by sa mali previesť alebo opätovne previesť do rezerv. Z rovnakých dôvodov by sa mali v primeraných lehotách udeľovať aj práva vyplývajúce z rezerv.

(67)

Na členské štáty, v ktorých sa do 31. decembra 2007 režim výsadbových práv neuplatňoval, by sa nemal vzťahovať dočasný zákaz novej výsadby.

(68)

Ako ďalšie sprievodné opatrenie zamerané na vytvorenie sektora vína, ktorý zodpovedá podmienkam na trhu, by sa mal zaviesť program klčovania. Ak sa výrobcovia domnievajú, že podmienky v určitých oblastiach nie sú vhodné na rentabilnú produkciu, malo by sa im umožniť znížiť náklady a trvalo zanechať výrobu vína v týchto oblastiach, pričom by sa im malo umožniť buď vykonávanie iných činností na príslušnej ploche, alebo úplne zanechať poľnohospodársku výrobu.

(69)

Skúsenosti ukázali, že ak sa povoľovanie vyklčovania za protihodnotu v podobe prémie ponechá na členské štáty, existuje riziko, že opatrenia a ich sprievodný vplyv na ponuku budú neúčinné. Na rozdiel od súčasného režimu by preto výrobcovia vo všeobecnosti mali byť oprávnení na zapojenie sa do programu klčovania a mali by mať výhradné právo rozhodnúť sa, či sa o zapojenie budú uchádzať. Na oplátku sa im poskytne prémia na hektár vyklčovaného viniča. Členské štáty, v ktorých výroba vína nepresahuje 50 000 hektolitrov ročne, by však nemali mať prístup k programu klčovania, keďže podstatnou mierou neovplyvňujú výrobu v Spoločenstve.

(70)

Členské štáty by mali byť schopné stanoviť na základe objektívnych kritérií špecifickú výšku prémie za vyklčovanie v rámci sadzieb, ktoré určí Komisia.

(71)

S cieľom zaručiť zodpovedné zaobchádzanie s vyklčovanými plochami by nárok na prémiu mal závisieť od toho, či dotknutí výrobcovia dodržiavajú platné environmentálne pravidlá. V prípade, že sa zistí, že sa pravidlá nedodržiavajú, malo by to viesť k zodpovedajúcemu zníženiu prémie za vyklčovanie.

(72)

Aby sa predišlo environmentálnym problémom, členské štáty by mali byť schopné vylúčiť klčovanie v horských oblastiach, oblastiach so strmými svahmi a v niektorých malých ostrovných oblastiach a v prípade environmentálnych záujmov v súlade s osobitnými podmienkami. V súlade s politikou Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny sa program klčovania nesmie uskutočňovať na Azorách, Madeire a Kanárskych ostrovoch. Členské štáty by mali byť schopné klčovanie zastaviť, ak celková vyklčovaná plocha dosiahne rozlohu zodpovedajúcu 8 % ich plôch vysadených viničom (10 % na regionálnej úrovni).

(73)

Ak vyklčovaná plocha v členskom štáte presiahne 15 % jeho celkovej plochy vysadenej viničom, malo by umožniť ohraničenie klčovania v danom členskom štáte na úrovni 15 %, aby sa zabránilo neprimeranej koncentrácii zdrojov na klčovanie na náklady iných členských štátov. Okrem toho by sa malo umožniť zastavenie klčovania v danom roku, ak plocha vyklčovaná v tom roku dosiahne rozlohu zodpovedajúcu 6 % celkovej plochy daného členského štátu vysadenej viničom.

(74)

Poľnohospodárske plochy, ktoré sa predtým používali na pestovanie viniča, by sa mali po vyklčovaní zaradiť k oprávneným plochám v rámci režimu jednotnej platby a mala by sa na ne poskytnúť priama neviazaná platba vo výške zodpovedajúcej regionálnemu priemeru, ktorá z rozpočtových dôvodov nepresiahne určitú sumu.

(75)

Neoprávnené poskytovanie štátnej pomoci by mohlo ohroziť riadne fungovanie jednotného trhu. Preto je potrebné, aby sa ustanovenia zmluvy, ktorými sa riadi štátna pomoc, v zásade uplatňovali na produkty, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu s vínom. Ustanovenia o prémii za vyklčovanie a o niektorých opatreniach v rámci podporných programov by však nemali byť samy osebe prekážkou pre poskytovanie štátnej pomoci na rovnaké účely.

(76)

Na účely lepšieho riadenia vinohradníckeho potenciálu je žiaduce, aby členské štáty oznámili Komisii súpis svojho výrobného potenciálu. Informácie obsiahnuté v tomto súpise by mali vychádzať z registra vinohradov, ktorý by sa mal viesť a pravidelne aktualizovať. Podrobnosti o registri by sa mali ustanoviť vo vykonávacom predpise Komisie. Nariadenie Rady (EHS) č. 2392/86 z 24. júla 1986 o založení Registra vinohradov Spoločenstva (9) by sa preto malo zrušiť. S cieľom podporiť členské štáty, aby oznámili svoj súpis, by sa podpora na reštrukturalizáciu a konverziu mala obmedziť len na tie členské štáty, ktoré súpis oznámili.

(77)

S cieľom mať k dispozícii informácie potrebné na prijímanie príslušných administratívnych rozhodnutí a rozhodnutí v rámci príslušnej politiky, by mali pestovatelia hrozna na výrobu vína a výrobcovia muštu a vína predkladať hlásenia o úrode. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať od obchodníkov s hroznom na výrobu vína, aby každý rok nahlásili množstvá pochádzajúceho z poslednej úrody, ktoré uviedli na trh. Výrobcovia muštu a vína a obchodníci, okrem maloobchodníkov, by mali nahlasovať svoje zásoby muštu a vína.

(78)

S cieľom zabezpečiť uspokojivú úroveň sledovateľnosti dotknutých produktov, a to najmä v záujme ochrany spotrebiteľa, by sa malo ustanoviť, aby bol ku každému produktu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, pri obehu v Spoločenstve priložený sprievodný dokument.

(79)

S cieľom riešiť odôvodnené prípady krízy, a to aj po skončení uplatňovania prechodného opatrenia zameraného na podporu krízovej destilácie, ktoré je v podpornom programe naplánované na rok 2012, by členské štáty mali mať možnosť poskytovať pomoc na krízovú destiláciu do výšky celkového rozpočtového stropu, ktorý zodpovedá 15 % z výšky príslušného ročného rozpočtu členského štátu na jeho vnútroštátny podporný program. Akákoľvek takáto pomoc by sa mala pred jej poskytnutím oznámiť Komisii a schváliť podľa tohto nariadenia.

(80)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(81)

Výdavky, ktoré vzniknú členským štátom v dôsledku povinností vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia, by malo v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (11) financovať Spoločenstvo.

(82)

Členské štáty a Komisia by si mali vzájomne poskytovať informácie potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia.

(83)

S cieľom zaručiť plnenie povinností ustanovených v tomto nariadení je potrebné vykonávať kontroly a uplatňovať sankcie v prípade, že sa takéto povinnosti neplnia. Právomoc stanoviť príslušné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa vrátenia neoprávnených platieb a povinnosti členských štátov podávať správy, by sa preto mala preniesť na Komisiu.

(84)

Orgány členských štátov by mali byť zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia a mali by sa prijať opatrenia, aby Komisia mohla dodržiavanie sledovať a zabezpečovať.

(85)

S cieľom začleniť sektor vína do režimu jednotnej platby by všetky aktívne obhospodarované vinohradnícke plochy mali byť oprávnené na zahrnutie do režimu jednotnej platby ustanoveného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (12).

(86)

Vinohradníci v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, na Cypre, v Litve, Lotyšsku, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku by mali využívať začlenenie vína do režimu jednotnej platby za rovnakých podmienok, ako vinohradníci Spoločenstva, ktorí boli v tomto postavení k 30. aprílu 2004. Preto by víno v režime jednotnej platby nemalo podliehať uplatňovaniu plánu zvyšovania ustanovenému v článku 143a nariadenia (ES) č. 1782/2003.

(87)

Nariadenie (ES) č. 1782/2003 a nariadenie Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách (13) by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(88)

Prechod od opatrení nariadenia (ES) č. 1493/1999 a ostatných nariadení v sektore vína k opatreniam uvedeným v tomto nariadení môže spôsobiť ťažkosti, ktorými sa toto nariadenie nezaoberá. S cieľom reagovať na túto možnosť by sa malo zabezpečiť, aby Komisia prijala potrebné prechodné opatrenia. Komisia by mala byť tiež oprávnená riešiť osobitné praktické problémy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa ustanovujú osobitné pravidlá vzťahujúce sa na výrobu produktov uvedených v časti XII prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 a ich uvádzanie na trh.

2.   Týmto nariadením sa pre produkty uvedené v odseku 1 ustanovujú:

a)

podporné opatrenia;

b)

regulačné opatrenia;

c)

pravidlá obchodu s tretími krajinami;

d)

pravidlá riadenia výrobného potenciálu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov ustanovené v prílohe I.

HLAVA II

PODPORNÉ OPATRENIA

KAPITOLA I

Podporné programy

Oddiel 1

Úvodné ustanovenia

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

V tejto kapitole sa ustanovujú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na prideľovanie finančných prostriedkov Spoločenstva členským štátom a ich využívanie členskými štátmi v rámci vnútroštátnych podporných programov (ďalej len „podporné programy“) na financovanie podporných opatrení na pomoc vinárskemu sektoru.

Článok 4

Zlučiteľnosť a súlad

1.   Podporné programy sú zlučiteľné s právom Spoločenstva a v súlade s činnosťami, politikami a prioritami Spoločenstva.

2.   Členské štáty nesú za podporné programy zodpovednosť a zabezpečujú, aby boli vnútorne jednotné a aby sa vypracovávali a vykonávali objektívnym spôsobom, pričom sa prihliada na hospodársku situáciu dotknutých výrobcov a na potrebu predchádzať bezdôvodnému nerovnakému zaobchádzaniu s výrobcami.

Členské štáty sú zodpovedné za stanovenie a vykonávanie potrebných kontrol a za ukladanie sankcií v prípade nesúladu s podpornými programami.

3.   Podpora sa neposkytuje na:

a)

výskumné projekty a opatrenia zamerané na podporu výskumných projektov;

b)

opatrenia uvedené v programoch členských štátov na rozvoj vidieka podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005.

Oddiel 2

Predkladanie a obsah podporných programov

Článok 5

Predkladanie podporných programov

1.   Každý vyrábajúci členský štát uvedený v prílohe II predloží Komisii do 30. júna 2008 po prvý raz návrh päťročného podporného programu s opatreniami v súlade s touto kapitolu.

Podporné opatrenia v podporných programoch sa vypracúvajú na takej geografickej úrovni, ktorú členský štát považuje za najvhodnejšiu. Podporný program sa pred predložením Komisii prekonzultuje s príslušnými orgánmi a organizáciami na primeranej územnej úrovni.

Každý členský štát predkladá jeden návrh podporného programu, ktorý môže zohľadňovať regionálne osobitosti.

2.   Podporné programy sa môžu začať uplatňovať tri mesiace po predložení Komisii.

Ak však predložený podporný program nie je v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto kapitole, Komisia o tom informuje členský štát. Členský štát v takomto prípade predloží Komisii revidovaný podporný program. Revidovaný podporný program sa môže začať uplatňovať dva mesiace po jeho oznámení, okrem prípadu, keď pretrváva nesúlad, vtedy sa uplatňuje tento pododsek.

3.   Odsek 2 sa mutatis mutandis vzťahuje na zmeny týkajúce sa podporných programov, ktoré predkladajú členské štáty.

4.   Ak jediné opatrenie členského štátu v podpornom programe spočíva v presune finančných prostriedkov do režimu jednotnej platby uvedenému v článku 9, článok 6 sa neuplatňuje. V takomto prípade sa uplatňuje len odsek 1 článku 21 a to vo vzťahu k roku, v ktorom sa presun uskutočňuje.

Článok 6

Obsah podporných programov

Podporné programy pozostávajú z týchto častí:

a)

podrobný opis navrhovaných opatrení a ich kvantifikované ciele;

b)

výsledky uskutočnených konzultácií;

c)

posúdenie predpokladaných technických, hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov;

d)

časový plán vykonávania opatrení;

e)

súhrnná finančná tabuľka s uvedením čerpania zdrojov a plánovaného orientačného rozdelenia zdrojov medzi jednotlivé opatrenia v súlade so stropmi stanovenými v prílohe II;

f)

kritériá a kvantitatívne ukazovatele určené na sledovanie a hodnotenie, ako aj kroky podniknuté s cieľom zabezpečiť primerané a účinné vykonávanie podporných programov;

g)

určenie príslušných orgánov a inštitúcií zodpovedných za vykonávanie podporného programu.

Článok 7

Oprávnené opatrenia

1.   Podporné programy obsahujú jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)

podpora v rámci režimu jednotnej platby v súlade s článkom 9;

b)

propagácia v súlade s článkom 10;

c)

reštrukturalizácia a konverzia vinohradov v súlade s článkom 11;

d)

zelený zber v súlade s článkom 12;

e)

vzájomné fondy v súlade s článkom 13;

f)

poistenie úrody v súlade s článkom 14;

g)

investície v súlade s článkom 15;

h)

destilácia vedľajších produktov v súlade s článkom 16;

i)

destilácia spotrebného alkoholu v súlade s článkom 17;

j)

krízová destilácia v súlade s článkom 18;

k)

používanie zahusteného hroznového muštu v súlade s článkom 19.

2.   Podporné programy neobsahujú iné opatrenia, ako sú opatrenia uvedené v článkoch 9 až 19.

Článok 8

Všeobecné pravidlá týkajúce sa podporných programov

1.   Rozdelenie dostupných finančných prostriedkov Spoločenstva, ako aj rozpočtové stropy sú uvedené v prílohe II.

2.   Podpora Spoločenstva sa vzťahuje výlučne na oprávnené výdavky, ktoré vznikli po predložení príslušného podporného programu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1.

3.   Členské štáty sa nepodieľajú na nákladoch na opatrenia financované Spoločenstvom v rámci podporných programov.

4.   Odchylne od odseku 3 môžu členské štáty poskytnúť štátnu pomoc v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva o štátnej pomoci na opatrenia uvedené v článkoch 10, 14 a 15.

Podľa ustanovení príslušných právnych predpisov Spoločenstva o štátnej pomoci sa maximálna miera pomoci vzťahuje na celkové verejné financovanie zahŕňajúce prostriedky Spoločenstva aj prostriedky členských štátov.

Oddiel 3

Osobitné podporné opatrenia

Článok 9

Režim jednotnej platby a podpora vinohradníkom

1.   Členské štáty môžu poskytnúť vinohradníkom podporu, a to tak, že im pridelia platobné nároky v zmysle hlavy III kapitoly 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003 v súlade s bodom O prílohy VII k uvedenému nariadeniu.

2.   Členské štáty, ktoré majú v úmysle využiť možnosť uvedenú v odseku 1, zmenia svoje podporné programy v súlade s článkom 5 ods. 3 a ustanovia v nich takúto podporu, a to aj pokiaľ ide o následné presuny finančných prostriedkov do režimu jednotnej platby.

3.   Podpora uvedená v odseku 1 po nadobudnutí účinnosti:

a)

zostáva počas ďalších rokov, počas ktorých sa uplatňujú podporné programy, v režime jednotnej platby a už nie je prístupná ani sa nesprístupní podľa článku 5 ods. 3 na opatrenia uvedené v článkoch 10 až 19;

b)

úmerne zníži výšku finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v podporných programoch na opatrenia uvedené v článkoch 10 až 19.

Článok 10

Propagácia na trhoch tretích krajín

1.   Podpora podľa tohto článku sa vzťahuje na informačné a propagačné opatrenia týkajúce sa vín Spoločenstva v tretích krajinách, a tým zvyšovania ich konkurencieschopnosti v týchto krajinách.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa vzťahujú na vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením alebo na vína s označením odrody viniča.

3.   Opatrenia uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať výhradne:

a)

opatrenia zamerané na vzťahy s verejnosťou, propagáciu alebo reklamu, ktoré poukazujú najmä na výhody výrobkov zo Spoločenstva, predovšetkým pokiaľ ide o kvalitu, bezpečnosť potravín a rešpektovanie životného prostredia;

b)

účasť na podujatiach, veľtrhoch alebo výstavách s medzinárodným významom;

c)

informačné kampane zamerané najmä na systémy Spoločenstva vzťahujúce sa na označenia pôvodu, zemepisné označenia a ekologickú výrobu;

d)

prieskumy nových trhov potrebných pre rozšírenie odbytísk;

e)

štúdie hodnotiace výsledky propagačných a informačných opatrení.

4.   Príspevok Spoločenstva na propagačné činnosti neprekročí 50 % oprávnených výdavkov.

Článok 11

Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov

1.   Cieľom opatrení spojených s reštrukturalizáciou a konverziou vinohradov je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov vína.

2.   Reštrukturalizácia a konverzia vinohradov sa podporuje v súlade s týmto článkom len vtedy, ak členské štáty predložia súpis svojho výrobného potenciálu v súlade s článkom 109.

3.   Podpora reštrukturalizácie a konverzie vinohradov sa môže vzťahovať výhradne na jednu alebo viacero z týchto činností:

a)

prechod na iné odrody, a to aj pomocou preštepenia;

b)

premiestnenie vinohradov;

c)

zlepšenie techník obhospodarovania vinohradov.

Nepodporuje sa bežná obnova vinohradov, ktorých prirodzená životnosť sa skončila.

4.   Podpora reštrukturalizácie a konverzie vinohradov môže mať výhradne takéto podoby:

a)

náhrady výrobcom za straty na príjmoch, ku ktorým došlo v dôsledku vykonania opatrenia;

b)

príspevok na náklady spojené s reštrukturalizáciou a konverziou.

5.   Náhrady výrobcom za straty na príjmoch, ako sa uvádza v odseku 4 písm. a), môžu pokrývať až 100 % príslušnej straty a môžu mať tieto podoby:

a)

bez ohľadu na ustanovenia hlavy V kapitoly II povolenie súčasnej existencie starého a nového viniča počas stanoveného obdobia, ktorého trvanie nepresiahne tri roky a skončí sa najneskôr na konci prechodného obdobia týkajúceho sa výsadbových práv;

b)

finančná náhrada.

6.   Príspevok Spoločenstva na skutočné náklady na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov nepresahuje 50 %. V prípade regiónov, ktoré sú v súlade s nariadením (ES) č. 1083/2006 (14) označené za konvergenčné regióny, príspevok Spoločenstva na náklady na reštrukturalizáciu a konverziu nepresahuje 75 %.

Článok 12

Zelený zber

1.   Na účely tohto článku je zelený zber úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušnej plochy na nulu.

2.   Podpora zeleného zberu prispieva k obnoveniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom v Spoločenstve s cieľom predchádzať krízam na trhu.

3.   Podpora zeleného zberu sa môže poskytnúť ako náhrada v podobe paušálnej platby na hektár, ktorej výšku určujú dotknuté členské štáty.

Výška platby nepresiahne 50 % priamych nákladov na zničenie alebo odstránenie strapcov hrozna a straty na príjmoch v súvislosti so zničením alebo odstránením strapcov hrozna.

4.   Dotknuté členské štáty vytvoria systém založený na objektívnych kritériách s cieľom zabezpečiť, aby opatrenie zamerané na zelený zber neviedlo k odškodneniu individuálnych výrobcov vína nad rámec stropov uvedených v odseku 3 druhom pododseku.

Článok 13

Vzájomné fondy

1.   Podporou zakladania vzájomných fondov sa poskytuje pomoc výrobcom, ktorí sa usilujú poistiť sa proti výkyvom na trhu.

2.   Podpora zakladania vzájomných fondov sa môže poskytovať v podobe dočasnej a klesajúcej pomoci na účely krytia administratívnych nákladov fondov.

Článok 14

Poistenie úrody

1.   Podpora poistenia úrody prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ak sú ohrozené prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobami alebo zamorením škodcami.

2.   Podpora poistenia úrody sa môže poskytovať v podobe finančného príspevku Spoločenstva, ktorý nesmie presiahnuť:

a)

80 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie proti stratám zapríčineným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám;

b)

50 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie proti:

i)

stratám uvedeným v písmene a) a proti ďalším stratám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami;

ii)

stratám spôsobeným zvieratami, chorobami rastlín alebo zamorením škodcami.

3.   Podpora poistenia úrody sa môže poskytnúť len vtedy, ak príslušné poistné platby nevedú k odškodneniu výrobcov, ktorého výška presahuje 100 % utrpenej straty na príjme, pričom sa zohľadňujú všetky náhrady, ktoré výrobcovia mohli získať z iných podporných systémov spojených s poisteným rizikom.

4.   Podpora poistenia úrody nesmie narušiť hospodársku súťaž na poistnom trhu.

Článok 15

Investície

1.   Môže sa poskytovať podpora na hmotné alebo nehmotné investície do spracovateľských zariadení, infraštruktúry vinárskych závodov a uvádzania vína na trh, ktoré zlepšujú celkovú výkonnosť podniku a týkajú sa jedného alebo viacerých z týchto prvkov:

a)

výroba produktov uvedených v prílohe IV alebo ich uvádzanie na trh;

b)

vyvíjanie nových produktov, procesov a technológií súvisiacich s produktmi uvedenými v prílohe IV.

2.   Maximálna miera podpory podľa odseku 1 sa obmedzuje na mikropodniky, malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikro, malé a stredné podniky (15). Na územia Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov, menších ostrovov v Egejskom mori v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 z 18. septembra 2006, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori (16), a francúzskych zámorských departmánov sa nevzťahujú žiadne obmedzenia maximálnej miery podpory. Pre podniky, ktoré nie sú zahrnuté v článku 2 ods. 1 hlavy I prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a majú menej než 750 zamestnancov alebo nižší obrat než 200 miliónov EUR, sa maximálna intenzita pomoci znižuje na polovicu.

Podpora sa neposkytuje podnikom, ktoré sú v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

3.   Z oprávnených výdavkov sa vylučujú prvky uvedené v článku 71 ods. 3 písm. a) až c) nariadenia (ES) č. 1698/2005.

4.   Na príspevok Spoločenstva sa vzťahujú tieto maximálne miery pomoci vo vzťahu k oprávneným nákladom na investície:

a)

50 % v regiónoch klasifikovaných ako konvergenčné regióny v súlade s nariadením (ES) č. 1083/2006;

b)

40 % v iných ako konvergenčných regiónoch;

c)

75 % v najvzdialenejších regiónoch v súlade s nariadením Rady (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (17);

d)

65 % na menších ostrovoch v Egejskom mori v zmysle nariadenia (ES) č. 1405/2006.

5.   Na podporu uvedenú v odseku 1 sa mutatis mutandis uplatňuje článok 72 nariadenia (ES) č. 1698/2005.

Článok 16

Destilácia vedľajších produktov

1.   Môže sa poskytovať podpora na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vedľajších produktov vznikajúcich pri výrobe vína, ktorá prebieha v súlade s podmienkami ustanovenými v bode D prílohy VI.

Výška pomoci sa stanovuje na % obj. a na hektoliter vyrobeného alkoholu. Žiadna pomoc sa nevyplatí na alkohol obsiahnutý vo vedľajších produktoch, ktoré sa majú destilovať, s objemom presahujúcim 10 % vo vzťahu k objemu alkoholu obsiahnutom vo vyrobenom víne.

2.   Maximálne uplatniteľné výšky pomoci sa zakladajú na nákladoch na zber a spracovanie a stanovia sa v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

3.   Alkohol získaný pri podporovanej destilácii uvedenej v odseku 1 sa používa výlučne na priemyselné alebo energetické účely, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže.

Článok 17

Destilácia spotrebného alkoholu

1.   Do 31. júla 2012 sa môže výrobcom poskytovať podpora na víno, ktoré sa destiluje na spotrebný alkohol, a to vo forme pomoci na hektár.

2.   Pred poskytnutím podpory sa predložia príslušné zmluvy týkajúce sa destilácie vína, ako aj príslušné doklady o dodávke súvisiace s destiláciou.

Článok 18

Krízová destilácia

1.   Do 31. júla 2012 sa môže poskytovať podpora na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu nadbytočného vína, o ktorej rozhodnú členské štáty v odôvodnených prípadoch krízy, aby sa tak znížilo alebo zlikvidovalo nadbytočné množstvo a aby sa zároveň zabezpečila kontinuita ponuky od jednej úrody k ďalšej.

2.   Maximálne uplatniteľné výšky pomoci sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

3.   Alkohol získaný pri podporovanej destilácii uvedenej v odseku 1 sa používa výlučne na priemyselné alebo energetické účely, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže.

4.   Podiel z dostupného rozpočtu, ktorý sa využíva na opatrenie krízovej destilácie, nepresiahne tieto percentuálne podiely vypočítané na základe celkovo dostupných finančných prostriedkov ustanovených v prílohe II na členský štát v príslušnom rozpočtovom roku:

20 % v roku 2009,

15 % v roku 2010,

10 % v roku 2011,

5 % v roku 2012.

5.   Členské štáty môžu zvýšiť finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na opatrenie krízovej destilácie, nad ročné stropy uvedené v odseku 4 poskytnutím príspevku z vnútroštátnych finančných prostriedkov v súlade s týmito limitmi (vyjadrené ako percento z príslušného ročného stropu uvedeného v odseku 4):

5 % vo vinárskom roku 2010,

10 % vo vinárskom roku 2011,

15 % vo vinárskom roku 2012.

Členské štáty v príslušných prípadoch oznámia doplnenie vnútroštátnych finančných prostriedkov uvedené v prvom pododseku Komisii a Komisia schváli transakciu pred tým, ako sa takého finančné prostriedky dajú k dispozícii.

Článok 19

Používanie zahusteného hroznového muštu

1.   Do 31. júla 2012 sa môže poskytovať podpora výrobcom vína, ktorí používajú zahustený hroznový mušt vrátane rektifikovaného zahusteného hroznového muštu na zvýšenie prirodzeného obsahu alkoholu produktov v súlade s podmienkami ustanovenými v prílohe V.

2.   Výška pomoci sa stanoví na % obj. potenciálneho obsahu alkoholu a na hektoliter muštu používaného na obohacovanie.

3.   Maximálne uplatniteľné výšky pomoci na toto opatrenie v rôznych vinohradníckych zónach sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Článok 20

Krížové plnenie

Ak sa preukáže, že poľnohospodári vo svojom podniku kedykoľvek počas troch rokov od platby v rámci podporných programov pre reštrukturalizáciu a konverziu alebo kedykoľvek počas jedného roka od platby v rámci podporných programov pre zelený zber nesplnili základné požiadavky na správu a dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav uvedené v článkoch 3 až 7 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, výška platby sa zníži alebo sa platba zruší, ak je nesúlad je výsledkom konania alebo opomenutia, ktoré možno priamo pripísať poľnohospodárovi, v celom rozsahu alebo čiastočne v závislosti od závažnosti, rozsahu, pretrvávania a opakovania neplnenia požiadaviek; v takom prípade bude poľnohospodárovi uložená povinnosť prostriedky vrátiť podľa podmienok stanovených v uvedených ustanoveniach.

Oddiel 4

Všeobecné ustanovenia

Článok 21

Podávanie správ a hodnotenie

1.   Členské štáty podávajú Komisii každoročne do 1. marca správu o vykonávaní opatrení ustanovených v ich podporných programoch v predchádzajúcom rozpočtovom roku, pričom túto správu prvýkrát podajú do 1. marca 2010.

V týchto správach sa uvedú a opíšu opatrenia, na ktoré bola v rámci podporných programov poskytnutá pomoc Spoločenstva, a uvedú sa najmä podrobnosti o vykonávaní propagačných opatrení uvedených v článku 10.

2.   Členské štáty predložia Komisii do 1. marca 2011 a druhýkrát do 1. marca 2014 hodnotenie nákladov spojených s podpornými programami a ich prínosu spolu s poukázaním na spôsob, ako možno zvýšiť ich účinnosť.

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2011 správu o vykonávaní propagačných opatrení uvedených v článku 10.

Článok 22

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

formálnu úpravu podporných programov;

b)

pravidlá týkajúce sa zmien v podporných programoch po tom, ako sa začali uplatňovať;

c)

podrobné pravidlá vykonávania opatrení ustanovených v článkoch 10 až 19;

d)

podmienky, za ktorých sa podpora prostredníctvom finančných prostriedkov Spoločenstva oznámi a uverejní;

e)

podrobnosti o podávaní správ.

KAPITOLA II

Presun finančných prostriedkov

Článok 23

Presun finančných prostriedkov na rozvoj vidieka

1.   Počnúc rozpočtovým rokom 2009, budú sumy stanovené v odseku 2 na základe histórie výdavkov podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999 na intervenčné opatrenia v záujme regulácie poľnohospodárskych trhov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1290/2005, k dispozícii ako doplnkové finančné prostriedky Spoločenstva na opatrenia vo vinárskych oblastiach v rámci programovania rozvoja vidieka financovaného podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005.

2.   Pre jednotlivé kalendárne roky sú k dispozícii tieto sumy:

2009: 40,5 miliónov EUR,

2010: 80,9 miliónov EUR,

od roku 2011: 121,4 miliónov EUR.

3.   Sumy uvedené v odseku 2 sa rozdelia medzi členské štáty v súlade s prílohou III.

Členské štáty, pre ktoré nie je v súčasnej tabuľke v prílohe III uvedená žiadna suma, pretože sumy vypočítané použitím finančného kľúča na stanovenie súm pre prílohu III sú príliš nízke (menej ako 2,5 milióna EUR, ktoré sa majú presunúť v roku 2009), sa môžu rozhodnúť, že sumy, ktoré sú teraz uvedené v prílohe II, v plnej miere alebo čiastočne presunú do prílohy III s cieľom použiť ich vo svojich programoch na rozvoj vidieka. V takomto prípade oznámia dotknuté členské štáty tento presun Komisii do 30. júna 2008 a Komisia zodpovedajúcim spôsobom upraví odsek 2, ako aj prílohy II a III.

HLAVA III

REGULAČNÉ OPATRENIA

KAPITOLA I

Všeobecné pravidlá

Článok 24

Klasifikácia odrôd viniča

1.   S výhradou odseku 2 členské štáty určia, ktoré odrody viniča sa môžu na ich území vysádzať, presádzať alebo štepiť na účely výroby vína.

Členské štáty môžu klasifikovať len odrody viniča, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

dotknutá odroda je druhu Vitis vinifera alebo vznikla krížením druhu Vitis vinifera a iného druhu z rodu Vitis;

b)

odroda nie je jednou z týchto odrôd: Noah, Othello, Isabelle, Jacquez, Clinton a Herbemont.

Ak sa niektorá odroda viniča vypustí z klasifikácie uvedenej v prvom pododseku, jej preštepenie sa uskutoční do 15 rokov od vypustenia.

2.   Členské štáty, ktorých výroba vína nepresahuje 50 000 hektolitrov za vinársky rok, čo je množstvo vypočítané na základe priemernej výroby za posledných päť vinárskych rokov, sú oslobodené od povinnosti klasifikácie uvedenej v odseku 1.

Aj v členských štátoch uvedených v prvom pododseku sa však môžu na účely výroby vína vysádzať, presádzať alebo štepiť len odrody viniča, ktoré sú v súlade s odsekom 1 písm. a) a b).

3.   Odchylne od odseku 1 prvého a druhého pododseku a odseku 2 druhého pododseku sa na účely vedeckého výskumu a na experimentálne účely povoľuje vysádzanie, presádzanie a štepenie týchto odrôd viniča:

a)

odrody viniča, ktoré nie sú klasifikované, pokiaľ ide o členské štáty uvedené v odseku 1;

b)

odrody viniča, ktoré nie sú v súlade s odsekom 1 písm. a) a b), pokiaľ ide o členské štáty uvedené v odseku 2.

4.   Plochy vysadené odrodami viniča na účely výroby vína, ktoré boli vysadené v rozpore s odsekmi 1 až 3, sa vyklčujú.

Takéto plochy sa však nemusia vyklčovať, ak je príslušná produkcia určená výlučne na spotrebu v rámci domácností výrobcov vína.

5.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na kontrolu dodržiavania odsekov 1 až 4 zo strany výrobcov.

Článok 25

Výroba a uvádzanie na trh

1.   Produkty uvedené v prílohe IV a vyrobené v Spoločenstve sa vyrábajú z odrôd viniča klasifikovaných podľa článku 24 ods. 1.

2.   Označenie kategórie vinárskeho produktu uvedené v prílohe IV sa v Spoločenstve môže používať výhradne na uvedenie na trh produktu, ktorý je v súlade so zodpovedajúcimi podmienkami stanovenými v danej prílohe.

Bez ohľadu na článok 59 ods. 1 písm. a) však členské štáty môžu povoliť používanie pojmu „víno“, ak:

a)

sa uvádza spolu s názvom ovocia v podobe zloženého názvu na trhových produktoch získaných kvasením iného ovocia ako hrozna alebo

b)

je súčasťou zloženého názvu.

Musí sa zabrániť akejkoľvek zámene s produktmi, ktoré zodpovedajú kategóriám vinárskych produktov v prílohe IV.

3.   Kategórie vinárskych produktov uvedené v prílohe IV sa môžu zmeniť v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2.

4.   S výnimkou fľašového vína, o ktorom možno dokázať, že bolo plnené pred 1. septembrom 1971, sa víno vyrobené z odrôd viniča uvedených v klasifikácii vypracovanej v súlade s článkom 24 ods. 1 prvým pododsekom, ktoré nezodpovedá niektorej z kategórií uvedených v prílohe IV, používa výhradne na spotrebu v domácnostiach jednotlivých výrobcov, na výrobu vínneho octu alebo na destiláciu.

KAPITOLA II

Enologické postupy a obmedzenia

Článok 26

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa týka povolených enologických postupov a uplatniteľných obmedzení vzťahujúcich sa na výrobu a predaj produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj postupu na rozhodovanie o týchto postupoch a obmedzeniach.

Článok 27

Enologické postupy a obmedzenia

1.   Na výrobu a ošetrenie produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa na území Spoločenstva používajú výhradne enologické postupy povolené podľa práva Spoločenstva, ako sú ustanovené v prílohe V alebo o ktorých sa rozhodlo v súlade s článkami 28 a 29.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na:

a)

hroznovú šťavu a zahustenú hroznovú šťavu;

b)

hroznový mušt a zahustený hroznový mušt určený na výrobu hroznovej šťavy.

2.   Povolené enologické postupy sa používajú výhradne na účely zabezpečenia riadnej vinifikácie, riadnej stabilizácie alebo riadneho vylepšenia produktu.

3.   Produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa v Spoločenstve vyrábajú v súlade s príslušnými obmedzeniami ustanovenými v prílohe VI.

4.   Produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pri ktorých výrobe sa použil enologický postup nepovolený na úrovni Spoločenstva alebo prípadne na vnútroštátnej úrovni, alebo ktoré nie sú v súlade s obmedzeniami ustanovenými v prílohe VI, sa nesmú v Spoločenstve uvádzať na trh.

Článok 28

Prísnejšie pravidlá stanovené členskými štátmi

Členské štáty môžu obmedziť alebo vylúčiť používanie určitých enologických postupov a ustanoviť prísnejšie obmedzenia v prípade vín povolených podľa práva Spoločenstva, ktoré sa vyrábajú na ich území, aby tak prispeli k zachovaniu základných charakteristík vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením a šumivých a likérových vín.

Členské štáty oznámia tieto vylúčenia a obmedzenia Komisii, ktorá ich dá na vedomie ostatným členským štátom.

Článok 29

Povoľovanie enologických postupov a obmedzenia

1.   S výnimkou enologických postupov týkajúcich sa obohacovania, okysľovania a odkysľovania ustanovených v prílohe V pre špecifické produkty v nej zahrnuté, ako aj s výnimkou obmedzení uvedených v prílohe VI sa o povolení enologických postupov a obmedzeniach vo vzťahu k výrobe a ošetreniu produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, rozhoduje v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2.

2.   Členské štáty môžu povoliť experimentálne používanie nepovolených enologických postupov za podmienok, ktoré budú stanovené v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2.

Článok 30

Kritériá na povolenie

Komisia pri povoľovaní enologických postupov v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2:

a)

vychádza z enologických postupov, ktoré odporučila a uverejnila Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV), a tiež z výsledkov experimentálneho používania zatiaľ nepovolených enologických postupov;

b)

zohľadňuje ochranu ľudského zdravia;

c)

zohľadňuje možné riziká zavádzania spotrebiteľov vzhľadom na ich očakávania a vnímanie, pričom prihliada na dostupnosť a použiteľnosť informačných prostriedkov na vylúčenie takýchto rizík;

d)

umožňuje, aby si víno zachovalo svoje prirodzené a základné charakteristiky, a nespôsobuje zásadné zmeny v zložení daného produktu;

e)

zabezpečuje prijateľnú minimálnu úroveň starostlivosti o životné prostredie;

f)

dodržiava všeobecné pravidlá týkajúce sa enologických postupov a obmedzení, ktoré sú ustanovené v prílohách V a VI.

Článok 31

Metódy analýzy

Na určenie zloženia produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a na stanovenie, či sa pri ich výrobe použili postupy, ktoré sú v rozpore s povolenými enologickými postupmi, sa používajú metódy analýzy a pravidlá, ktoré odporučila a uverejnila OIV.

Ak OIV neodporučila ani neuverejnila žiadne metódy a pravidlá, zodpovedajúce metódy a pravidlá sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2.

Kým sa takéto pravidlá neprijmú, používajú sa metódy a pravidlá, ktoré povolil dotknutý členský štát.

Článok 32

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly a príloh V a VI sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2, ak sa v týchto prílohách neustanovuje inak.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

ustanovenia, ktorých cieľom je, aby sa enologické postupy používané v Spoločenstve uvedené v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1493/1999 považovali za povolené enologické postupy;

b)

povolené enologické postupy a obmedzenia vrátane obohacovania, okysľovania a odkysľovania týkajúce sa šumivých vín, akostných šumivých vín a akostných aromatických šumivých vín;

c)

povolené enologické postupy a obmedzenia týkajúce sa likérových vín;

d)

s výhradou časti C prílohy VI, ustanovenia regulujúce sceľovanie a rezanie muštov a vín;

e)

ak v tejto oblasti neexistujú pravidlá Spoločenstva, špecifikácie čistoty a identifikácie látok používaných v rámci enologických postupov;

f)

administratívne pravidlá na vykonávanie povolených vinárskych postupov;

g)

podmienky, ktorými sa riadi držba, obeh a používanie produktov, ktoré nie sú v súlade s článkom 27, a možné výnimky z požiadaviek uvedeného článku, ako aj stanovenie kritérií na účely zabránenia prílišnej prísnosti v jednotlivých prípadoch;

h)

podmienky, za ktorých môžu členské štáty povoliť držbu, obeh a používanie produktov, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly okrem článku 27 alebo ustanoveniami, ktorými sa táto kapitola vykonáva.

KAPITOLA III

Označenia pôvodu, zemepisné označenia a tradičné pojmy

Článok 33

Rozsah pôsobnosti

1.   Pravidlá týkajúce sa označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov ustanovené v kapitolách IV a V sa vzťahujú na produkty uvedené v prílohe IV ods. 1, 3 až 6, 8, 9, 11, 15 a 16.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sú založené na:

a)

ochrane oprávnených záujmov:

i)

spotrebiteľov a

ii)

výrobcov;

b)

zabezpečení hladkého fungovania spoločného trhu s dotknutými produktmi;

c)

propagácii výroby kvalitných produktov, pričom sa umožňuje uplatňovanie vnútroštátnych opatrení v oblasti politiky kvality.

KAPITOLA IV

Označenia pôvodu a zemepisné označenia

Oddiel 1

Vymedzenie pojmov

Článok 34

Vymedzenia pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„označenie pôvodu“ je názov regiónu, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny, ktoré sa používa na opis produktu uvedeného v článku 33 ods. 1, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

jeho kvalita a charakteristiky sú v podstatnej miere alebo výlučne ovplyvnené osobitným zemepisným prostredím s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi;

ii)

hrozno, z ktorého sa vyrába, pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti;

iii)

vyrába sa v tejto zemepisnej oblasti;

iv)

získava sa z odrôd viniča druhu Vitis vinifera;

b)

„zemepisné označenie“ je označenie odkazujúce na región, určité miesto alebo vo výnimočných prípadoch na krajinu, ktoré sa používa na opis produktu uvedeného v článku 33 ods. 1, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

má špecifickú kvalitu, povesť alebo iné charakteristiky, ktoré možno pripísať uvedenému zemepisnému pôvodu;

ii)

aspoň 85 % hrozna použitého na jeho výrobu pochádza výlučne z tejto zemepisnej oblasti;

iii)

vyrába sa v tejto zemepisnej oblasti;

iv)

získava sa z odrôd viniča druhu Vitis vinifera alebo z odrôd vzniknutých krížením druhu Vitis vinifera s inými druhmi rodu Vitis.

2.   Niektoré tradične používané názvy sú označením pôvodu, ak:

a)

označujú víno;

b)

odkazujú na zemepisný názov;

c)

spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) bodoch i) až iv);

d)

sa podrobia postupu, ktorým sa udeľuje ochrana označeniam pôvodu a zemepisným označeniam ustanoveným v tejto kapitole.

3.   Označenia pôvodu a zemepisné označenia vrátane označení, ktoré sa vzťahujú na zemepisné oblasti tretích krajín, môžu byť v rámci Spoločenstva chránené v súlade s pravidlami ustanovenými v tejto kapitole.

Oddiel 2

Žiadosť o ochranu

Článok 35

Obsah žiadostí o ochranu

1.   V žiadostiach o ochranu názvov ako označení pôvodu alebo zemepisných označení sú zahrnuté technické podklady, ktoré obsahujú:

a)

názov, ktorý sa má chrániť;

b)

meno a adresu žiadateľa;

c)

špecifikáciu produktu, ako sa uvádza v odseku 2;

d)

jednotný dokument so zhrnutím špecifikácie produktu uvedenej v odseku 2.

2.   Špecifikácia produktu umožňuje zainteresovaným stranám preveriť príslušné podmienky výroby produktu týkajúce sa označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

Obsahuje aspoň:

a)

názov, ktorý sa má chrániť;

b)

opis vína (vín):

i)

pre vína s označením pôvodu ich hlavné analytické a organoleptické vlastnosti;

ii)

pre vína so zemepisným označením ich hlavné analytické vlastnosti, ako aj hodnotenie alebo uvedenie ich organoleptických vlastností;

c)

prípadne osobitné enologické postupy použité pri výrobe vína (vín), ako aj príslušné obmedzenia týkajúce sa výroby vína (vín);

d)

vymedzenie príslušnej zemepisnej oblasti;

e)

maximálne hektárové výnosy;

f)

označenie odrody alebo odrôd viniča, z ktorého sa víno (vína) vyrába (vyrábajú);

g)

údaje potvrdzujúce spojitosť uvedenú v článku 34 ods. 1 písm. a) bode i), prípadne v článku 34 ods. 1 písm. b) bode i);

h)

uplatniteľné požiadavky ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, alebo ak tak ustanovia členské štáty, uplatniteľné požiadavky ustanovené organizáciou, ktorá riadi udeľovanie chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, so zreteľom na skutočnosť, že takéto požiadavky sú objektívne, nediskriminačné a v súlade s právom Spoločenstva;

i)

názov, adresu a osobitné úlohy orgánov alebo inštitúcií, ktoré overujú súlad s ustanoveniami v špecifikácii produktu.

Článok 36

Žiadosť o ochranu vzťahujúca sa na zemepisnú oblasť v tretej krajine

1.   Ak sa žiadosť o ochranu vzťahuje na zemepisnú oblasť v tretej krajine, obsahuje okrem prvkov ustanovených v článku 35 aj dôkaz o tom, že príslušný názov je chránený v krajine jeho pôvodu.

2.   Žiadosť sa zasiela Komisii a zašle ju buď priamo žiadateľ, alebo sa zasiela prostredníctvom orgánov v danej tretej krajine.

3.   Žiadosť o ochranu sa vyplní v jednom z úradných jazykov Spoločenstva alebo sa k nej priloží úradný preklad do jedného z týchto jazykov.

Článok 37

Žiadatelia

1.   O ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia môže požiadať každá zainteresovaná skupina výrobcov alebo vo výnimočných prípadoch jednotlivý výrobca. K žiadosti sa môžu pripojiť ďalšie zainteresované strany.

2.   Výrobcovia môžu predložiť žiadosť o ochranu len pre vína, ktoré vyrábajú.

3.   V prípade názvu, ktorý označuje cezhraničnú zemepisnú oblasť, alebo tradičného názvu spojeného s cezhraničnou zemepisnou oblasťou sa môže predložiť spoločná žiadosť.

Oddiel 3

Postup priznávania ochrany

Článok 38

Predbežný vnútroštátny postup

1.   Žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia vín v súlade s článkom 34 s pôvodom v Spoločenstve podliehajú predbežnému vnútroštátnemu postupu v súlade s týmto článkom.

2.   Žiadosť o ochranu sa vypĺňa v členskom štáte, z ktorého územia označenie pôvodu alebo zemepisné označenie pochádza.

3.   Členský štát preskúma, či žiadosť o ochranu spĺňa podmienky stanovené v tejto kapitole.

Členský štát uplatňuje vnútroštátny postup, pričom zabezpečí primerané uverejnenie žiadosti a stanoví aspoň dvojmesačnú lehotu od jej uverejnenia, počas ktorej môže každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a so sídlom alebo bydliskom na jeho území vzniesť k navrhovanej ochrane námietky tak, že v členskom štáte predloží náležite zdôvodnené vyhlásenie.

4.   Členský štát žiadosť zamietne, ak usúdi, že označenie pôvodu alebo zemepisné označenie nespĺňa príslušné požiadavky vrátane možnosti, že nie je v súlade s právom Spoločenstva vo všeobecnosti.

5.   Ak členský štát usúdi, že príslušné požiadavky sú splnené:

a)

uverejní jednotný dokument a špecifikáciu produktu aspoň na internete a

b)

zašle Komisii žiadosť o ochranu, ktorá obsahuje tieto informácie:

i)

meno a adresu žiadateľa;

ii)

jednotný dokument uvedený v článku 35 ods. 1 písm. d);

iii)

vyhlásenie členského štátu o tom, že podľa jeho názoru žiadosť predložená žiadateľom spĺňa podmienky tohto nariadenia;

iv)

odkaz na uverejnenie uvedené v písmene a).

Tieto informácie sa zašlú v jednom z úradných jazykov Spoločenstva alebo sa k nim priloží úradný preklad do jedného z týchto jazykov.

6.   Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto článkom do 1. augusta 2009.

7.   V prípade, že členský štát nemá žiadne vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ochrany označení pôvodu a zemepisných označení, môže, ale len prechodne, názvu udeliť ochranu v súlade s podmienkami tejto kapitoly na národnej úrovni s účinnosťou odo dňa podania žiadosti Komisii. Takáto prechodná národná ochrana sa končí dňom, ked' sa prijme rozhodnutie o zapísaní do registra alebo o zamietnutí podľa tejto kapitoly.

Článok 39

Preskúmanie zo strany Komisie

1.   Komisia zverejní dátum predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

2.   Komisia preskúma, či žiadosti o ochranu uvedené v článku 38 ods. 5 spĺňajú podmienky ustanovené v tejto kapitole.

3.   Ak Komisia usúdi, že podmienky ustanovené v tejto kapitole sú splnené, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie jednotný dokument uvedený v článku 35 ods. 1 písm. d) a odkaz na uverejnenie špecifikácie produktu uvedené v článku 38 ods. 5.

Ak tomu tak nie je, v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 sa rozhodne o zamietnutí žiadosti.

Článok 40

Námietkové konanie

Každý členský štát alebo tretia krajina, alebo každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte okrem členského štátu, ktorý žiada o ochranu, alebo v tretej krajine môže do dvoch mesiacov od dátumu uverejnenia ustanoveného v článku 39 ods. 3 prvom pododseku namietať proti navrhovanej ochrane tak, že Komisii predloží náležite zdôvodnené vyhlásenie týkajúce sa podmienok oprávnenosti ustanovených v tejto kapitole.

Ak ide o fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom alebo bydliskom v tretej krajine, takéto vyhlásenie sa predkladá buď priamo, alebo prostredníctvom orgánov dotknutej tretej krajiny v lehote dvoch mesiacov uvedenej v prvom odseku.

Článok 41

Rozhodnutie o ochrane

Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 rozhodnutie a buď prizná ochranu označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu, ktoré spĺňa podmienky ustanovené v tejto kapitole a je v súlade s právom Spoločenstva, alebo žiadosť zamietne, ak tieto podmienky nie sú splnené.

Oddiel 4

Špecifické prípady

Článok 42

Homonymá

1.   Názov, pre ktorý sa podala žiadosť a ktorý je homonymný alebo čiastočne homonymný s názvom, ktorý je už zapísaný v registri podľa tohto nariadenia, sa zapíše do registra s náležitým ohľadom na miestne a tradičné použitie a riziko zámeny.

Homonymný názov, ktorý vyvoláva u spotrebiteľa mylnú predstavu, že produkty pochádzajú z iného územia, sa nezapíše do registra, aj keď je názov presný, pokiaľ ide o skutočné územie, región alebo miesto pôvodu dotknutých produktov.

Homonymný názov zapísaný v registri sa používa pod podmienkou, že je možné v praxi dostatočne rozlíšiť homonymum, ktoré sa do registra zapísalo dodatočne, od názvu, ktorý je už v registri zapísaný, so zreteľom na potrebu zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s dotknutými výrobcami a nezavádzať spotrebiteľa.

2.   Ak názov, pre ktorý sa podala žiadosť, je homonymný alebo čiastočne homonymný so zemepisným označením, ktoré je podľa právnych predpisov členských štátov chránené, odsek 1 sa uplatňuje mutatis mutandis.

Členské štáty nezapíšu do registra neidentické zemepisné označenia na ochranu podľa svojich príslušných právnych predpisov o zemepisných označeniach, ak je označenie pôvodu alebo zemepisné označenie chránené v Spoločenstve na základe práva Spoločenstva, ktoré sa týka označení pôvodu a zemepisných označení.

3.   Ak nie je vo vykonávacích opatreniach Komisie stanovené inak, ak názov odrody viniča obsahuje chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie alebo z takéhoto označenia pozostáva, takýto názov sa nepoužije na označenie produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

4.   Ochrana označení pôvodu a zemepisných označení produktov, na ktoré sa vzťahuje článok 34, sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté chránené zemepisné označenia, ktoré sa používajú v súvislosti s liehovinami v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín (18) a naopak.

Článok 43

Dôvody na zamietnutie ochrany

1.   Názvy, ktoré sa stali druhovými, nemožno chrániť ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie.

Na účely tejto kapitoly „názov, ktorý sa stal druhovým“ je názov vína, ktorý hoci sa vzťahuje na miesto alebo región, kde sa tento produkt pôvodne vyrábal alebo uvádzal na trh, sa stal bežným názvom určitého vína v Spoločenstve.

Aby sa určilo, či sa názov stal alebo nestal druhovým, je potrebné zohľadniť všetky náležité faktory, najmä:

a)

existujúcu situáciu v Spoločenstve, najmä v oblastiach spotreby;

b)

príslušné vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy Spoločenstva.

2.   Názov sa nechráni ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, ak vzhľadom na povesť ochrannej známky a jej všeobecnú známosť, by mohla ochrana zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočnú identitu vína.

Článok 44

Vzťah s ochrannými známkami

1.   Ak sa označenie pôvodu alebo zemepisné označenie chráni podľa tohto nariadenia, zápis ochrannej známky, ktorá zodpovedá jednej zo situácií uvedených v článku 45 ods. 2 a vzťahuje sa na produkt, ktorý patrí do jednej z kategórií uvedených v prílohe IV, do registra sa zamietne, ak sa žiadosť o zápis ochrannej známky do registra podá po dátume predloženia žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia Komisii a označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je následne chránené.

Platnosť ochranných známok zapísaných do registra v rozpore s prvým pododsekom sa zruší.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 43 ods. 2, ochranná známka, ktorej používanie zodpovedá jednej zo situácií uvedených v článku 45 ods. 2, o ktorú sa požiadalo, ktorá bola zapísaná do registra alebo zaužívaná, ak túto možnosť ustanovujú príslušné právne predpisy, na území Spoločenstva pred dátumom, ku ktorému bola Komisii predložená žiadosť o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, sa môže naďalej používať a obnovovať, bez ohľadu na ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pod podmienkou, že neexistujú žiadne dôvody vyhlásiť túto ochrannú známku za neplatnú alebo ju zrušiť tak, ako sa uvádza v prvej smernici Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (19) alebo v nariadení Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (20).

V takýchto prípadoch sa používanie označenia pôvodu alebo zemepisného označenia povolí súčasne s príslušnými ochrannými známkami.

Oddiel 5

Ochrana a kontrola

Článok 45

Ochrana

1.   Chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia môže používať akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý uvádza na trh víno vyrobené v zhode s príslušnou špecifikáciou produktu.

2.   Chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia a vína, na ktorých sa tieto chránené názvy používajú v zhode so špecifikáciou produktu, sa chránia pred:

a)

akýmkoľvek priamym alebo nepriamym obchodným používaním chráneného názvu:

i)

na podobných produktoch, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou produktu týkajúcou sa chráneného názvu, alebo

ii)

ak sa takýmto používaním zneužíva povesť označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

b)

akýmkoľvek zneužitím, napodobením alebo vyvolávaním mylnej predstavy, aj keď je uvedený skutočný pôvod produktu alebo služby, alebo ak je chránený názov preložený alebo uvedený v spojení s výrazmi ako „štýl“, „typ“, „metóda“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „aróma“, „ako“ a podobne;

c)

akýmkoľvek iným nepravdivým alebo zavádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy, alebo základných vlastností produktu na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo dokumentoch týkajúcich sa dotknutého vinárskeho produktu, ako aj balením produktu do nádob, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o jeho pôvode;

d)

akýmkoľvek iným postupom, ktorý by mohol spotrebiteľa zavádzať, pokiaľ ide o skutočný pôvod produktu.

3.   Chránené označenia pôvodu alebo chránené zemepisné označenia sa v Spoločenstve nestávajú druhovými v zmysle článku 43 ods. 1.

4.   Členské štáty podniknú potrebné kroky, aby zastavili nezákonné používanie chránených označení pôvodu a zemepisných označení, ako sa uvádza v odseku 2.

Článok 46

Register

Komisia zriadi a spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a zemepisných označení vín.

Článok 47

Určenie príslušného kontrolného orgánu

1.   Členské štáty určia príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za kontroly, pokiaľ ide o povinnosti ustanovené v tejto kapitole v súlade s kritériami ustanovenými v článku 4 nariadenia (ES) č. 882/2004.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby každý hospodársky subjekt, ktorý spĺňa požiadavky tejto kapitoly, mal nárok na to, aby sa naň vzťahoval systém kontrol.

3.   Členské štáty informujú Komisiu o príslušnom orgáne alebo orgánoch uvedených v odseku 1. Komisia zverejní a pravidelne aktualizuje ich názvy a adresy.

Článok 48

Overovanie dodržiavania špecifikácie

1.   Každoročné overovanie dodržiavania špecifikácie produktu, počas výroby a počas úpravy vína alebo po nej, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktoré sa vzťahujú na zemepisnú oblasť na území Spoločenstva, zabezpečuje:

a)

príslušný orgán alebo orgány uvedené v článku 47 ods. 1 alebo

b)

jeden alebo viaceré kontrolné orgány v zmysle článku 2 druhého pododseku bodu 5 nariadenia (ES) č. 882/2004, ktoré pôsobia ako certifikačné orgány pre produkty v súlade s kritériami ustanovenými v článku 5 uvedeného nariadenia.

Náklady na takéto overovanie znášajú hospodárske subjekty, ktoré sa mu podrobujú.

2.   Každoročné overovanie dodržiavania špecifikácie produktu, počas výroby a počas úpravy vína alebo po nej, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktoré sa vzťahujú na zemepisnú oblasť v tretej krajine, zabezpečuje:

a)

jeden alebo viaceré verejné orgány určené treťou krajinou alebo

b)

jeden alebo viaceré certifikačné orgány.

3.   Certifikačné orgány uvedené v odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) dodržiavajú európsku normu EN 45011 alebo ISO/IEC pokyn 65 (Všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy výrobkov) a od 1. mája 2010 sú v súlade s nimi akreditované.

4.   Ak orgán alebo orgány uvedené v odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) overujú dodržiavanie špecifikácie produktu, musia poskytovať primerané záruky objektivity a nestrannosti a musia mať k dispozícii kvalifikovaný personál a zdroje potrebné na plnenie svojich úloh.

Článok 49

Zmeny špecifikácie produktu

1.   Žiadateľ, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 37, môže požiadať o schválenie zmeny špecifikácie produktu týkajúcej sa chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, najmä s cieľom zohľadniť vývoj vedecko-technických poznatkov alebo opätovne vymedziť zemepisnú oblasť uvedenú v článku 35 ods. 2 druhom pododseku písm. d). V žiadosti opíše a zdôvodní požadované zmeny.

2.   Ak má navrhovaná zmena za následok jednu alebo viac zmien v jednotnom dokumente uvedenom v článku 35 ods. 1 písm. d), na žiadosť o zmenu sa uplatňujú mutatis mutandis články 38 až 41. Ak je však navrhovaná zmena menej významná, v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 sa rozhodne, či sa žiadosť schváli bez uplatnenia postupu ustanoveného v článku 39 ods. 2 a článku 40, a v prípade schválenia Komisia uverejnení údaje uvedené v článku 39 ods. 3.

3.   Ak navrhovaná zmena nemá za následok žiadnu zmenu v jednotnom dokumente, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

ak je zemepisná oblasť v danom členskom štáte, tento členský štát zaujme k zmene stanovisko, a ak je kladné, uverejní zmenenú špecifikáciu produktu a informuje Komisiu o schválených zmenách a ich dôvodoch;

b)

ak je zemepisná oblasť v tretej krajine, Komisia určí, či sa navrhovaná zmena schváli.

Článok 50

Zrušenie

Z podnetu Komisie alebo na základe riadne odôvodnenej žiadosti členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom sa môže v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 rozhodnúť o zrušení ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak už nie je zaručené dodržanie príslušnej špecifikácie produktu.

Články 38 až 41 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 51

Existujúce chránené názvy vín

1.   Názvy vín, ktoré sú chránené v súlade s článkami 51 a 54 nariadenia (ES) č. 1493/1999 a článkom 28 nariadenia (ES) č. 753/2002, sú automaticky chránené podľa tohto nariadenia. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 46 tohto nariadenia.

2.   Pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1, členské štáty zašlú Komisii:

a)

technickú dokumentáciu, ako sa ustanovuje v článku 35 ods. 1;

b)

vnútroštátne rozhodnutia o schválení.

3.   Názvy vín uvedené v odseku 1, v prípade ktorých sa informácie uvedené v odseku 2 nepredložia do 31. decembra 2011, strácajú ochranu podľa tohto nariadenia. Komisia vykoná príslušný formálny úkon, ktorým sa takéto názvy odstránia z registra ustanoveného v článku 46.

4.   Článok 50 sa neuplatňuje, pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1.

Z podnetu Komisie a v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 sa môže do 31. decembra 2014 rozhodnúť o zrušení ochrany existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1, ak nespĺňajú podmienky stanovené v článku 34.

Oddiel 6

Všeobecné ustanovenia

Článok 52

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä odchýlky od uplatňovania pravidiel a požiadaviek ustanovených v tejto kapitole:

a)

pokiaľ ide o nevybavené žiadosti o ochranu označení pôvodu alebo zemepisných označení;

b)

pokiaľ ide o výrobu určitých vín s chráneným označením pôvodu alebo zemepisných označením v zemepisnej oblasti v blízkosti zemepisnej oblasti, z ktorej pochádza hrozno;

c)

pokiaľ ide o tradičné výrobné postupy určitých vín s chráneným označením pôvodu.

Článok 53

Poplatky

Členské štáty môžu vyberať poplatky na pokrytie nákladov vrátane takých nákladov, ktoré vzniknú pri skúmaní žiadostí o ochranu, vznesených námietok, žiadostí o zmeny a žiadostí o zrušenie podľa tohto nariadenia.

KAPITOLA V

Tradičné pojmy

Článok 54

Vymedzenie pojmov

1.   „Tradičný pojem“ je pojem, ktorý sa v členských štátoch tradične používa v prípade produktov uvedených v článku 33 ods. 1 na označenie:

a)

skutočnosti, že produkt má chránené označenie pôvodu alebo zemepisné označenie podľa práva Spoločenstva alebo členského štátu;

b)

výrobnej metódy alebo metódy dozrievania, alebo kvality, farby, typu miesta alebo konkrétnej udalosti spojenej s dejinami v prípade produktu s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením.

2.   Tradičné pojmy sa uznávajú, vymedzujú a chránia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Článok 55

Ochrana

1.   Chránený tradičný pojem sa môže použiť len pre produkt, ktorý sa vyrobil v súlade s vymedzením uvedeným v článku 54 ods. 2.

Tradičné pojmy sú chránené proti nezákonnému používaniu.

Členské štáty podniknú potrebné kroky na zastavenie nezákonného používania chránených tradičných pojmov.

2.   Tradičné pojmy sa v Spoločenstve nestávajú druhovými.

Článok 56

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 a týkajú sa najmä:

a)

postupu priznávania ochrany;

b)

osobitnej úrovne ochrany.

KAPITOLA VI

Označovanie a prezentácia

Článok 57

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)

„označenie“ sú akékoľvek slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, grafické náležitosti alebo symbol, ktoré sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, upozornení, etikete, krúžku alebo prstenci, ktoré sú k danému produktu priložené alebo naň odkazujú;

b)

„prezentácia“ sú akékoľvek informácie, ktoré sa spotrebiteľovi poskytujú prostredníctvom balenia dotknutého produktu vrátane jeho formy a typu fliaš.

Článok 58

Uplatniteľnosť horizontálnych pravidiel

Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, na označovanie a prezentáciu produktov sa vzťahuje smernica 89/104/EHS, smernica Rady 89/396/EHS zo 14. júna 1989 o identifikácii alebo rozlíšení druhu, ku ktorému potraviny patria (21), smernica 2000/13/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov (22), v rozsahu, v akom patria do ich pôsobnosti.

Článok 59

Povinné údaje

1.   Označenie a prezentácia produktov uvedených v prílohe IV odsekoch 1 až 11, 13, 15 a 16, ktoré sa uvádzajú na trh v Spoločenstve alebo sú určené na vývoz, obsahuje tieto povinné údaje:

a)

označenie kategórie vinárskeho produktu v súlade s prílohou IV;

b)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením:

i)

pojem „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“ a

ii)

názov chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

c)

skutočný obsah alkoholu v % obj.;

d)

údaj o proveniencii;

e)

údaj o fľašovateľovi alebo v prípade šumivého vína, sýteného šumivého vína, akostného šumivého vína alebo akostného aromatického šumivého vína meno/názov výrobcu alebo predajcu;

f)

v prípade dovážaných vín údaj o dovozcovi;

g)

v prípade šumivého vína, sýteného šumivého vína, akostného šumivého vína alebo akostného aromatického šumivého vína údaj o cukornatosti.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) sa kategória vinárskeho produktu môže vynechať v prípade vín, na ktorých etikete sa nachádza chránený názov označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

3.   Odchylne od odseku 1 písm. b) sa pojmy „chránené označenie pôvodu“ alebo „chránené zemepisné označenie“ môžu vynechať v týchto prípadoch:

a)

ak sa na etikete uvádza tradičný pojem, ako sa uvádza v článku 54 ods. 1 písm. a);

b)

ak sa za výnimočných okolností, ktoré budú určené v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1, na etikete uvádza názov chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia.

Článok 60

Nepovinné údaje

1.   Označenie a prezentácia produktov uvedených v článku 59 ods. 1 môže obsahovať najmä tieto nepovinné údaje:

a)

ročník;

b)

názov jednej alebo viacerých odrôd viniča;

c)

v prípade iných vín, ako sú vína uvedené v článku 59 ods. 1 písm. g), pojmy označujúce cukornatosť;

d)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením tradičné pojmy, ako sa uvádza v článku 54 ods. 1 písm. b);

e)

symbol Spoločenstva pre chránené označenie pôvodu alebo zemepisného označenie;

f)

pojmy odkazujúce na určité výrobné metódy;

g)

v prípade vín s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením názov inej zemepisnej jednotky, ktorá je menšia alebo väčšia ako oblasť zodpovedajúca označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 42 ods. 3, pokiaľ ide o používanie údajov uvedených v odseku 1 písm. a) a b) v súvislosti s vínami bez chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia:

a)

členské štáty zavedú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia na zabezpečenie postupov certifikácie, schvaľovania a kontroly, ktoré zaručia pravdivosť príslušných informácií;

b)

členské štáty môžu na základe nediskriminačných a objektívnych kritérií a s náležitým zreteľom na spravodlivú hospodársku súťaž vypracovať pre víno vyrobené z odrôd viniča na ich území zoznamy vylúčených odrôd viniča, najmä ak:

i)

existuje riziko, že si spotrebitelia pomýlia skutočný pôvod vína vzhľadom na skutočnosť, že príslušné odrody viniča sú neoddeliteľnou súčasťou existujúceho chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

ii)

príslušné kontroly by neboli nákladovo efektívne vzhľadom na skutočnosť, že príslušná odroda viniča predstavuje len veľmi malú časť vinohradov členského štátu;

c)

v prípade zmesí vín z rôznych členských štátov sa nebude označovať odroda alebo odrody viniča, ak sa dotknuté členské štáty nedohodnú inak a nezabezpečia uskutočniteľnosť príslušných postupov certifikácie, schvaľovania a kontroly.

Článok 61

Jazyky

1.   Ak sú povinné a nepovinné údaje uvedené v článkoch 59 a 60 vyjadrené slovne, sú uvedené v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Spoločenstva.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa názov chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, alebo tradičného pojmu, ako sa uvádza v článku 54 ods. 1 písm. a), uvádza na etikete v jazyku alebo jazykoch, pre ktoré sa uplatňuje ochrana.

V prípade chránených označení pôvodu alebo zemepisných označení, alebo osobitných vnútroštátnych označení, ktoré nie sú napísané latinskou abecedou, sa názov môže tiež uviesť v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Spoločenstva.

Článok 62

Vynútiteľnosť

Príslušné orgány členských štátov prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa produkt uvedený v článku 59 ods. 1, ktorý nie je označený v súlade s touto kapitolu, neuviedol na trh alebo sa z trhu stiahol.

Článok 63

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

podrobnosti, pokiaľ ide o uvedenie proveniencie príslušného produktu;

b)

podmienky používania nepovinných údajov uvedených v článku 60;

c)

osobitné požiadavky týkajúce sa uvedenia ročníku a odrody viniča na etikete, ako sa uvádza v článku 60 ods. 2;

d)

ďalšie odchýlky okrem odchýlok uvedených v článku 59 ods. 2, podľa ktorých sa kategória vinárskeho produktu môže vynechať;

e)

pravidlá týkajúce sa ochrany, ktorá sa má udeliť vo vzťahu k prezentácii daného produktu.

KAPITOLA VII

Organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie

Článok 64

Organizácie výrobcov

1.   Členské štáty môžu uznať organizácie výrobcov, ktoré:

a)

sú zložené z výrobcov produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

b)

boli vytvorené z podnetu výrobcov;

c)

sledujú osobitný cieľ, ktorý sa môže vzťahovať najmä na jednu alebo viaceré z týchto oblastí:

i)

spoločné prispôsobovanie výroby požiadavkám trhu a skvalitňovanie produktu;

ii)

podpora koncentrácie ponuky a umiestňovania produktov, ktoré vyrobili jej členovia, na trh;

iii)

podpora racionalizácie a skvalitňovania výroby a spracovania;

iv)

znižovanie výrobných nákladov a nákladov na riadenie trhu a stabilizácia výrobných cien;

v)

podpora a poskytovanie technickej pomoci pri využívaní pestovateľských postupov a výrobných techník zohľadňujúcich životné prostredie;

vi)

podpora iniciatív v oblasti nakladania s vedľajšími produktmi výroby vína a nakladania s odpadom najmä na účely ochrany kvality vody, pôdy a krajiny a zachovania alebo podpory biodiverzity;

vii)

výskum v oblasti udržateľných výrobných metód a trhového vývoja;

viii)

prispievanie k realizácii podporných programov, ako sa uvádza v hlave II kapitole I;

d)

dodržiavajú stanovy, v ktorých sa od ich členov vyžaduje najmä, aby:

i)

uplatňovali pravidlá, ktoré prijala organizácia výrobcov a ktoré sa týkajú podávania správ o výrobe, uvádzaní na trh a ochrane životného prostredia;

ii)

poskytovali informácie, ktoré požaduje organizácia výrobcov na štatistické účely, najmä o vysadených plochách a vývoji na trhu;

ii)

platili pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo stanov;

e)

v dotknutom členskom štáte podali žiadosť o uznanie za organizáciu výrobcov a žiadosť obsahuje:

i)

dôkaz o tom, že subjekt spĺňa požiadavky ustanovené v písmenách a) až d);

ii)

dôkaz o tom, že má minimálny počet členov, ktorý stanoví dotknutý členský štát;

iii)

dôkaz o tom, že v oblasti, kde organizácia pôsobí, pokrýva minimálny objem obchodnej produkcie, ktorý stanoví dotknutý členský štát;

iv)

dôkaz o tom, že môže riadne vykonávať svoje činnosti, a to načas i z hľadiska efektívnosti a koncentrácie ponuky;

v)

dôkaz o tom, že účinne umožňuje svojim členom získať technickú pomoc pri používaní environmentálne vhodných pestovateľských postupov.

2.   Organizácie výrobcov uznané v súlade s nariadením (ES) č. 1493/1999 sa považujú za uznané organizácie výrobcov podľa tohto článku.

Článok 65

Medziodvetvové organizácie

1.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie, ktoré:

a)

združujú zástupcov rôznych hospodárskych činností v rámci výroby alebo spracovania produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo obchodovania s nimi;

b)

boli vytvorené z podnetu všetkých alebo niektorých zástupcov uvedených v písmene a);

c)

s ohľadom na verejné zdravie a záujmy spotrebiteľov vykonávajú v jednom alebo viacerých regiónoch Spoločenstva jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

i)

zlepšovanie znalosti a transparentnosti výroby a trhu;

ii)

pomoc pri zlepšovaní koordinácie spôsobu umiestňovania produktov na trh, najmä prostredníctvom výskumu a trhových štúdií;

iii)

vypracovávanie štandardných zmlúv zlučiteľných s pravidlami Spoločenstva;

iv)

lepšie využívanie výrobného potenciálu;

v)

poskytovanie informácií a vykonávanie výskumu potrebného na prispôsobenie výroby smerom k produktom, ktoré lepšie zodpovedajú potrebám trhu a požiadavkám a očakávaniam spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu produktov a ochranu životného prostredia;

vi)

poskytovanie informácií o osobitných charakteristikách vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením;

vii)

hľadanie spôsobov ako obmedziť používanie prípravkov na ochranu rastlín a iných vstupov a zabezpečiť kvalitu produktov a ochranu pôdy a vody;

viii)

propagácia integrovanej výroby alebo iných environmentálne vhodných výrobných metód;

ix)

podpora striedmej a zodpovednej konzumácie vína a informovanie o škodlivosti rizikových spôsobov konzumácie;

x)

realizácia propagačných akcií v prospech vína, najmä v tretích krajinách;

xi)

vývoj metód a nástrojov na zlepšovanie kvality produktov vo všetkých fázach výroby, vinifikácie a uvádzania na trh;

xii)

využívanie, ochrana a propagácia potenciálu ekologického poľnohospodárstva;

xiii)

využívanie, ochrana a propagácia značiek kvality a chránených označení pôvodu a zemepisných označení;

d)

v dotknutom členskom štáte podali žiadosť o uznanie a žiadosť obsahuje:

i)

dôkaz o tom, že subjekt spĺňa požiadavky ustanovené v písmenách a) až c);

ii)

dôkaz o tom, že subjekt vyvíja činnosti v jednom alebo viacerých regiónoch na dotknutom území;

iii)

dôkaz o tom, že subjekt predstavuje významný podiel na výrobe produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo na obchodovaní s nimi;

iv)

dôkaz o tom, že subjekt nie je zapojený do výroby alebo spracovania produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo do ich uvádzania na trh.

2.   Organizácie, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1 a ktoré členské štáty uznali, sa považujú za uznané medziodvetvové organizácie podľa tohto článku.

Článok 66

Postup uznávania

1.   Žiadosti o uznanie za organizáciu výrobcov alebo medziodvetvovú organizáciu sa podávajú a skúmajú v členskom štáte, v ktorom má organizácia svoje ústredie.

2.   O uznaní alebo zamietnutí uznania organizácie rozhodne členský štát do štyroch mesiacov od podania žiadosti.

Článok 67

Pravidlá uvádzania na trh

1.   S cieľom zlepšiť a stabilizovať fungovanie spoločného trhu s vínami vrátane hrozna, muštov a vín, z ktorých boli vyrobené, môžu vyrábajúce členské štáty, najmä pri vykonávaní rozhodnutí, ktoré prijali medziodvetvové organizácie, ustanoviť pravidlá uvádzania na trh na účely regulácie ponuky.

Takéto pravidlá sú úmerné sledovaným cieľom a:

a)

nevzťahujú sa na akúkoľvek operáciu po prvom uvedení dotknutého produktu na trh;

b)

nedovoľujú určovanie cien, aj keď len orientačných alebo odporúčaných;

c)

neblokujú neprimeranú časť úrody, ktorá by inak bola k dispozícii;

d)

neumožňujú zamietnutie vydania vnútroštátnych certifikátov alebo certifikátov Spoločenstva nevyhnutných na obeh a uvádzanie na trh vín, ak je takéto uvádzanie na trh v súlade s uvedenými pravidlami.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa musia dať na vedomie prevádzkovateľom prostredníctvom uverejnenia in extenso v úradnej publikácii dotknutého členského štátu.

Článok 68

Sledovanie

Členské štáty:

a)

v pravidelných intervaloch kontrolujú, či organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie dodržiavajú podmienky uznania ustanovené v článkoch 64 a 65;

b)

odoberú uznanie, ak organizácia výrobcov alebo medziodvetvová organizácia už nespĺňa príslušné požiadavky, a v prípade nesúladu alebo nezrovnalostí ukladajú takýmto organizáciám sankcie.

Článok 69

Oznamovanie

Členské štáty každoročne do 1. marca a prvýkrát do 1. marca 2009 oznámia Komisii rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré prijali v súlade s článkami 66, 67 a 68 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

HLAVA IV

OBCHOD S TRETÍMI KRAJINAMI

KAPITOLA I

Spoločné ustanovenia

Článok 70

Všeobecné zásady

1.   Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, na produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa uplatňujú sadzby cla uvedené v Spoločnom colnom sadzobníku.

2.   Ak nie je v tomto nariadení alebo v ustanoveniach prijatých podľa neho ustanovené inak, pri obchodovaní s tretími krajinami sa zakazuje:

a)

vyberanie akýchkoľvek poplatkov s rovnakým účinkom ako clo;

b)

uplatňovanie akýchkoľvek kvantitatívnych obmedzení alebo opatrení s rovnakým účinkom.

Článok 71

Kombinovaná nomenklatúra

Na klasifikáciu produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa uplatňujú všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry a osobitné pravidlá jej uplatňovania. Colná nomenklatúra vyplývajúca z uplatnenia tohto nariadenia, prípadne vrátane vymedzenia pojmov v prílohe I a kategórií v prílohe IV, sa začlení do Spoločného colného sadzobníka.

KAPITOLA II

Dovozné a vývozné povolenia

Článok 72

Dovozné a vývozné povolenia

1.   V súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 sa môže rozhodnúť, že dovoz do Spoločenstva alebo vývoz zo Spoločenstva jedného alebo viacerých produktov, na ktoré sa vzťahujú kódy KN 2009 61, 2009 69 a 2204, podlieha predloženiu dovozného alebo vývozného povolenia.

2.   Pri uplatňovaní odseku 1 sa berie do úvahy potreba povolení na riadenie dotknutých trhov a najmä, pokiaľ ide o dovozné povolenia, na sledovanie dovozu príslušných produktov.

Článok 73

Vydávanie povolení

Ak sa v nariadení Rady alebo v inom právnom akte Rady neustanovuje inak, dovozné a vývozné povolenia vydávajú členské štáty akémukoľvek žiadateľovi bez ohľadu na jeho sídlo v Spoločenstve a bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté na uplatňovanie kapitoly IV.

Článok 74

Platnosť povolení

Dovozné a vývozné povolenia sú platné v celom Spoločenstve.

Článok 75

Záruka

1.   Ak nie je v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 ustanovené inak, dovozné a vývozné povolenia sa vydávajú pod podmienkou zloženia záruky, ktorou sa zaručí, že produkty sa dovezú alebo vyvezú počas doby platnosti povolenia.

2.   S výnimkou prípadov vyššej moci, celá záruka alebo jej časť prepadne, ak sa dovoz alebo vývoz neuskutočnil počas doby platnosti povolenia alebo ak sa uskutočnil len čiastočne.

Článok 76

Osobitná záruka

1.   V prípade šťavy a muštov, na ktoré sa vzťahujú kódy KN 2009 61, 2009 69 a 2204 30, pri ktorých uplatňovanie colných sadzieb Spoločného colného sadzobníka závisí od dovoznej ceny produktu, sa skutočná výška tejto ceny overí tak, že sa buď skontroluje každá zásielka, alebo sa použije paušálna dovozná hodnota, ktorú vypočíta Komisia na základe cenových ponúk pre tie isté produkty v krajinách pôvodu.

Ak deklarovaná vstupná cena zásielky je vyššia než paušálna dovozná hodnota, ak sa uplatňuje, zvýšená o maržu schválenú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1, ktorá nesmie prekročiť paušálnu hodnotu o viac než 10 %, musí sa zložiť záruka vo výške dovozného cla, ktoré sa určí na základe paušálnej dovoznej hodnoty.

Ak vstupná cena zásielky nie je deklarovaná, uplatňovanie Spoločného colného sadzobníka závisí od paušálnej dovoznej hodnoty alebo od uplatnenia príslušných ustanovení právnych predpisov v colnej oblasti za podmienok, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

2.   V prípade, že Rada na dovezené produkty uplatní odchýlky uvedené v prílohe VI časti B bode 5 alebo časti C, dovozcovia zložia pre dané produkty v čase ich prepustenia do voľného obehu záruku u určených colných orgánov. Záruka sa uvoľní po tom, čo dovozca predloží dôkaz, ktorý presvedčí colné orgány členského štátu, v ktorom boli výrobky prepustené do voľného obehu, že sa mušty spracovali na hroznovú šťavu, použili v iných produktoch mimo vinárskeho sektora, alebo, ak sa vinifikovali, boli náležite označené.

Článok 77

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

stanovenie kritérií na určenie kontrolných metód, ktoré sa majú používať;

b)

faktory, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte paušálnych dovozných hodnôt;

c)

výšku záruk uvedených v článkoch 75 a 76 a pravidlá, ktorými sa riadi ich uvoľnenie;

d)

prípadne zoznam produktov, na ktoré sa vyžadujú dovozné alebo vývozné povolenia;

e)

prípadne podmienky vydania dovozných alebo vývozných povolení a dobu ich platnosti.

KAPITOLA III

Ochranné opatrenia a aktívny zošľachťovací styk

Článok 78

Ochranné opatrenia

1.   Komisia prijme ochranné opatrenia proti dovozom do Spoločenstva, s výhradou odseku 3 tohto článku, v súlade s nariadením Rady (ES) č. 519/94 zo 7. marca 1994 o spoločných pravidlách pre dovozy z určitých tretích krajín (23) a nariadením Rady (ES) č. 3285/94 z 22. decembra 1994 o spoločných pravidlách na dovozy (24).

2.   Ak sa v akomkoľvek inom právnom akte Rady neustanovuje inak, Komisia prijme v súlade s odsekom 3 tohto článku ochranné opatrenia proti dovozom do Spoločenstva ustanovené v medzinárodných dohodách uzavretých v súlade s článkom 300 zmluvy.

3.   Komisia môže prijať opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy. Ak Komisia dostane od členského štátu žiadosť, rozhodne o nej do piatich pracovných dní odo dňa prijatia tejto žiadosti.

Takéto opatrenia, ktoré sú okamžite uplatniteľné, sa oznámia členským štátom.

Rozhodnutia, ktoré Komisia prijme podľa odsekov 1 a 2, môže ktorýkoľvek členský štát predložiť Rade do piatich pracovných dní od dátumu, ked' mu boli oznámené. Rada bezodkladne zasadne. Rada môže uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou príslušné rozhodnutia zmeniť a doplniť alebo zrušiť do jedného mesiaca od dátumu ich predloženia Rade.

4.   Ak sa Komisia domnieva, že je potrebné zmeniť a doplniť alebo zrušiť ktorékoľvek ochranné opatrenie prijaté v súlade s odsekom 1 alebo 2, postupuje takto:

a)

v prípade, že opatrenie schválila Rada, Komisia Rade navrhne, aby ho zrušila alebo zmenila a doplnila. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch ochranné opatrenia Spoločenstva zrušuje alebo mení a dopĺňa Komisia.

Článok 79

Dodatočné dovozné clá

1.   Dodatočné dovozné clo sa uplatňuje na dovozy hroznovej šťavy a hroznového muštu pri colnej sadzbe uvedenej v článku 70 ods. 1, ak sú tieto produkty označené osobitnou ochrannou doložkou v Dohode o poľnohospodárstve uzavretej v rámci uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní, s cieľom predísť alebo zabrániť nepriaznivým účinkom na trh Spoločenstva, ktoré môžu byť dôsledkom týchto dovozov, ak:

a)

sa dovozy uskutočňujú za cenu, ktorá je pod úrovňou ceny, ktorú Spoločenstvo nahlásilo WTO, alebo

b)

objem dovozov v ktoromkoľvek roku presahuje určitú úroveň.

Objem dovozu uvedený v písmene b) sa zakladá na možnostiach prístupu na trh vyjadrených, ak je to vhodné, ako percentuálny podiel dovozu zo zodpovedajúcej domácej spotreby počas troch predchádzajúcich rokov.

2.   Dodatočné dovozné clá sa neuložia, ak je nepravdepodobné, že by dovozy narušili trh Spoločenstva, alebo ak by účinky boli neprimerané plánovanému cieľu.

3.   Na účely odseku 1 písm. a) sa dovozné ceny stanovia na základe dovozných cien CIF zásielky, o ktorej sa uvažuje.

Dovozné ceny CIF sa overujú v porovnaní s reprezentatívnymi cenami produktu na svetovom trhu alebo na dovoznom trhu Spoločenstva pre tento produkt.

Článok 80

Pozastavenie využívania dohôd o aktívnom a pasívnom zošľachťovacom styku

1.   Ak sa trh Spoločenstva dohodami o aktívnom alebo pasívnom zošľachťovacom styku naruší alebo je pravdepodobné, že sa nimi naruší, môže sa na žiadosť členského štátu alebo z iniciatívy Komisie a v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 rozhodnúť o čiastočnom alebo úplnom pozastavení využívania dohôd o aktívnom alebo pasívnom zošľachťovacom styku pre produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak Komisia dostane od členského štátu žiadosť, rozhodne o nej do piatich pracovných dní po prijatí žiadosti.

Takéto opatrenia, ktoré sú okamžite uplatniteľné, sa oznámia členským štátom.

Opatrenia, o ktorých sa rozhodlo podľa prvého pododseku, môže ktorýkoľvek členský štát predložiť Rade do piatich pracovných dní odo dňa, ked' sa mu oznámili. Rada bezodkladne zasadne. Rada môže, uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou, príslušné opatrenia zmeniť a doplniť alebo zrušiť do jedného mesiaca od dátumu ich predloženia Rade.

2.   V rozsahu potrebnom na riadne fungovanie spoločnej organizácie trhu s vínom môže Rada v súlade s postupom ustanoveným v článku 37 ods. 2 zmluvy čiastočne alebo úplne zakázať využívanie dohôd o aktívnom alebo pasívnom zošľachťovacom styku pre produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Článok 81

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

KAPITOLA IV

Pravidlá uplatňujúce sa na dovozy

Článok 82

Požiadavky na dovoz

1.   Ak nie je ustanovené inak, najmä v dohodách uzavretých podľa článku 300 zmluvy, ustanovenia týkajúce sa označení pôvodu a zemepisných označení a označenia uvedené v hlave III kapitolách III a IV tohto nariadenia, prípadne aj článok 25 ods. 2 tohto nariadenia sa uplatňujú na produkty, na ktoré sa vzťahujú kódy KN 2009 61, 2009 69 a 2204, ktoré sa dovážajú do Spoločenstva.

2.   Ak nie je v dohodách uzavretých podľa článku 300 zmluvy ustanovené inak, produkty uvedené v odseku 1 tohto článku sa vyrábajú v súlade s enologickými postupmi, ktoré odporučila a uverejnila OIV alebo ktoré schválilo Spoločenstvo podľa tohto nariadenia a jeho vykonávacích opatrení.

3.   Dovoz produktov uvedených v odseku 1 podlieha predloženiu:

a)

certifikátu potvrdzujúceho súlad s ustanoveniami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktorý vystavil príslušný orgán uvedený na zozname, ktorý zverejní Komisia, v krajine, z ktorej výrobok pochádza;

b)

správy o analýze vypracovanej orgánom alebo útvarom, ktorý určila krajina, z ktorej produkt pochádza, ak je produkt určený na priamu ľudskú spotrebu.

Článok 83

Colné kvóty

1.   Colné kvóty na dovozy produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vyplývajúce z dohôd uzatvorených v súlade s článkom 300 zmluvy alebo akéhokoľvek iného aktu Rady sa otvárajú a spravujú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 tohto nariadenia.

2.   Colné kvóty sa spravujú spôsobom, ktorý vylučuje akúkoľvek diskrimináciu medzi dotknutými prevádzkovateľmi, a to tak, že sa uplatňuje niektorá z týchto metód, ich kombinácia alebo iná vhodná metóda:

a)

metóda vychádzajúca z chronologického poradia podania žiadostí (zásada „skôr príde, skôr vybavený“);

b)

metóda rozdeľovania podľa pomeru požadovaných množstiev v čase podania žiadostí („metóda simultánneho preskúmania“);

c)

metóda vychádzajúca zo zohľadnenia tradičných modelov obchodovania („metóda tradičný dovozca/nový dovozca“).

3.   Metóda spravovania prijatá na riadenie colných kvót kladie v prípade potreby náležitý dôraz na požiadavky zásobovania trhu Spoločenstva a potrebu udržiavať rovnováhu uvedeného trhu.

Článok 84

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

podrobnosti o požiadavkách na dovoz;

b)

záruky vzťahujúce sa na povahu, provenienciu a pôvod produktu;

c)

uznávanie dokumentácie použitej na overovanie záruk uvedených v písmene b).

HLAVA V

VÝROBNÝ POTENCIÁL

KAPITOLA I

Nezákonná výsadba

Článok 85

Nezákonná výsadba uskutočnená po 31. auguste 1998

1.   Výrobcovia vyklčujú na vlastné náklady plochy vysadené viničom bez príslušného výsadbového práva, ak sa uplatňuje, po 31. auguste 1998.

2.   Kým nedôjde k vyklčovaniu v súlade s odsekom 1, hrozno a produkty vyrobené z hrozna z plôch uvedených v danom odseku sa môžu uviesť do obehu len na účely destilácie na výlučné náklady výrobcu. Produkty vyrobené destiláciou sa nesmú použiť na výrobu alkoholu, ktorého skutočný obsah alkoholu je 80 % obj. alebo menej.

3.   Bez toho, aby boli v príslušných prípadoch dotknuté sankcie, ktoré členské štáty uložili už skôr, členské štáty od 31. decembra 2008 ukladajú výrobcom, ktorí nedodržali povinnosť vyklčovania, sankcie odstupňované podľa závažnosti, rozsahu a trvania porušovania povinnosti.

4.   Členské štáty každoročne do 1. marca oznámia Komisii plochy vysadené viničom po 31. auguste 1998 bez príslušného výsadbového práva, ako aj plochy, ktoré sa vyklčovali v súlade s odsekom 1.

5.   Ukončenie prechodného zákazu novej výsadby 31. decembra 2015, ako sa ustanovuje v článku 90 ods. 1, nemá vplyv na povinnosti ustanovené v tomto článku.

Článok 86

Povinná legalizácia nezákonných výsadieb uskutočnených pred 1. septembrom 1998

1.   Výrobcovia za poplatok a najneskôr do 31. decembra 2009 zlegalizujú plochy vysadené viničom pred 1. septembrom 1998 bez príslušného výsadbového práva, ak sa uplatňuje.

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek postupy pri zúčtovaní, sa prvý pododsek nevzťahuje na plochy legalizované na základe článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1493/1999.

2.   Poplatok uvedený v odseku 1 stanovia členské štáty. Rovná sa aspoň dvojnásobku priemernej hodnoty príslušného výsadbového práva v dotknutom regióne.

3.   Kým nedôjde k legalizácii podľa odseku 1, hrozno a produkty vyrobené z hrozna z plôch uvedených v danom odseku sa môžu uviesť do obehu len na účely destilácie na výlučné náklady výrobcu. Tieto produkty sa nesmú použiť na výrobu alkoholu, ktorého skutočný obsah alkoholu je 80 % obj. alebo menej.

4.   Nezákonné plochy uvedené v odseku 1, ktorých legalizácia v súlade s uvedeným odsekom sa neuskutoční do 31. decembra 2009, vyklčujú dotknutí výrobcovia na vlastné náklady.

Výrobcom, ktorí túto povinnosť vyklčovania nedodržali, uložia členské štáty sankcie odstupňované podľa závažnosti, rozsahu a trvania nedodržania povinnosti.

Kým sa neuskutoční vyklčovanie uvedené v prvom pododseku, odsek 3 sa uplatňuje mutatis mutandis.

5.   Členské štáty do 1. marca každého príslušného roku nahlasujú Komisii:

a)

plochy vysadené viničom bez príslušného výsadbového práva pred 1. septembrom 1998;

b)

plochy legalizované v súlade s odsekom 1, poplatky ustanovené v uvedenom odseku, ako aj priemernú hodnotu regionálnych výsadbových práv, ako sa ustanovuje v odseku 2.

Členské štáty po prvý raz do 1. marca 2010 nahlásia Komisii plochy vyklčované v súlade s odsekom 4 prvým pododsekom.

6.   Ukončenie prechodného zákazu novej výsadby 31. decembra 2015, ako sa ustanovuje v článku 90 ods. 1, nemá vplyv na povinnosti ustanovené v odsekoch 3, 4 a 5.

Článok 87

Kontrola neuvádzania do obehu alebo destilácie

1.   Členské štáty vyžadujú v súvislosti s článkom 85 ods. 2 a článkom 86 ods. 3 a 4 doklad o tom, že dotknuté produkty sa neuvádzajú do obehu, alebo ak sa dotknuté produkty destilujú, predloženie zmlúv o destilácii.

2.   Členské štáty overujú neuvádzanie do obehu a destiláciu, ktoré sú uvedené v odseku 1. V prípade nedodržania povinností uložia sankcie.

3.   Členské štáty nahlasujú Komisii plochy podliehajúce destilácii a príslušné objemy alkoholu.

Článok 88

Sprievodné opatrenia

Plochy uvedené v článku 86 ods. 1 prvom pododseku, kým nie sú legalizované, a plochy uvedené v článku 85 ods. 1 nie sú predmetom žiadnych vnútroštátnych podporných opatrení ani podporných opatrení zo strany Spoločenstva.

Článok 89

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

podrobnosti týkajúce sa oznamovacích povinností členských štátov vrátane možného zníženia pridelených rozpočtových prostriedkov uvedených v prílohe II v prípade nedodržania povinností;

b)

podrobnosti týkajúce sa sankcií, ktoré členské štáty uložia v prípade nedodržania povinností stanovených v článkoch 85, 86 a 87.

KAPITOLA II

Prechodný režim výsadbových práv

Článok 90

Prechodný zákaz výsadby viniča

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 24, a najmä jeho odsek 3, sa do 31. decembra 2015 zakazuje výsadba odrôd viniča klasifikovaných podľa článku 24 ods. 1.

2.   Do 31. decembra 2015 sa zakazuje aj preštepovanie odrôd viniča klasifikovaných podľa článku 24 ods. 1 na odrody viniča, ktoré nie sú uvedené v danom článku.

3.   Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa výsadba a preštepovanie, ako sa uvádza v týchto odsekoch, povoľujú, ak sa na ne vzťahuje:

a)

právo na novú výsadbu, ako sa ustanovuje v článku 91;

b)

právo na opätovnú výsadbu, ako sa ustanovuje v článku 92;

c)

výsadbové právo udelené z rezervy, ako sa ustanovuje v článkoch 93 a 94.

4.   Výsadbové práva uvedené v odseku 3 sa udeľujú v hektároch.

5.   Články 91 až 96 sa uplatňujú do 31. decembra 2015.

6.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť zachovať zákaz uvedený v odseku 1 na svojom území alebo na častiach svojho územia najneskôr do 31. decembra 2018. V takom prípade sa v danom členskom štáte zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú pravidlá, ktorými sa riadi prechodný režim výsadbových práv, ustanovené v tejto kapitole vrátane tohto článku.

Článok 91

Práva na novú výsadbu

1.   Členské štáty môžu udeliť výrobcom práva na novú výsadbu na plochy:

a)

určené na novú výsadbu uskutočňovanú v rámci opatrení zameraných na sceľovanie pozemkov alebo vyvlastňovacích opatrení uskutočňovaných vo verejnom záujme, ktoré boli prijaté podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

b)

určené na experimentálne účely;

c)

určené na podpníkové vinohrady alebo

d)

z ktorých víno alebo vinárske produkty sú určené výhradne na spotrebu pre domácnosť vinohradníka.

2.   Udelené práva na novú výsadbu:

a)

uplatňuje pestovateľ, ktorému boli udelené;

b)

sa využívajú pred skončením druhého vinárskeho roku nasledujúceho po vinárskom roku, v ktorom boli udelené;

c)

sa využívajú na účely, na aké boli udelené.

Článok 92

Práva na opätovnú výsadbu

1.   Členské štáty udeľujú práva na opätovnú výsadbu výrobcom, ktorí vyklčovali plochu vysadenú viničom.

Nárok na práva na opätovnú výsadbu však nevzniká v prípade vyklčovaných plôch, na ktoré sa v súlade s kapitolou III poskytla prémia za vyklčovanie.

2.   Členské štáty udeľujú práva na opätovnú výsadbu výrobcom, ktorí sa zaviažu vyklčovať plochu vysadenú viničom. V takýchto prípadoch sa príslušná plocha vyklčuje najneskôr na konci tretieho roka po výsadbe nového viniča, na ktorú bolo udelené právo na opätovnú výsadbu.

3.   Udelené práva na opätovnú výsadbu zodpovedajú ploche rovnakej, ako bola vyklčovaná plocha tejto plodiny.

4.   Práva na opätovnú výsadbu si uplatňuje hospodársky podnik, ktorému boli udelené. Členské štáty môžu ďalej stanoviť, že takéto práva na opätovnú výsadbu sa môžu uplatniť výhradne na tých plochách, kde sa vykonalo vyklčovanie.

5.   Odchylne od odseku 4 môže členský štát rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom prevode práv na opätovnú výsadbu na iný hospodársky podnik v tom istom členskom štáte, a to v týchto prípadoch:

a)

časť dotknutého hospodárskeho podniku je presunutá do daného iného hospodárskeho podniku;

b)

plochy daného iného hospodárskeho podniku sú určené na:

i)

výrobu vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením, alebo

ii)

na podpníkové vinohrady.

Členské štáty zabezpečia, aby uplatňovanie odchýlky ustanovenej v prvom pododseku neviedlo k celkovému nárastu výrobného potenciálu na ich území, najmä v prípadoch, ak sa práva na opätovnú výsadbu prevádzajú z nezavlažovaných plôch na zavlažované.

6.   Odseky 1 až 5 sa uplatňujú mutatits mutandis na práva podobné právam na opätovnú výsadbu nadobudnutým podľa skôr prijatých právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

7.   Práva na opätovnú výsadbu udelené podľa článku 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1493/1999 sa využijú v lehotách ustanovených v uvedenom nariadení.

Článok 93

Národné a regionálne rezervy výsadbových práv

1.   Členské štáty vytvoria národnú rezervu alebo regionálne rezervy výsadbových práv s cieľom zlepšiť riadenie výrobného potenciálu.

2.   Členské štáty, ktoré zriadili národné alebo regionálne rezervy výsadbových práv podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999, môžu tieto rezervy zachovať tak dlho, kým uplatňujú prechodný režim výsadbových práv v súlade s touto kapitolou.

3.   Do národných alebo regionálnych rezerv sa prideľujú tieto výsadbové práva, ak sa nevyužijú v určenej lehote:

a)

práva na novú výsadbu;

b)

práva na opätovnú výsadbu;

c)

výsadbové práva udelené z rezervy.

4.   Výrobcovia môžu previesť práva na opätovnú výsadbu do národných alebo regionálnych rezerv. Podmienky takýchto prevodov, v prípade potreby za protihodnotu vo forme platby z vnútroštátnych finančných prostriedkov, určia členské štáty po zohľadnení oprávnených záujmov zainteresovaných strán.

5.   Odchylne od odseku 1 sa môžu členské štáty rozhodnúť, že rezervný systém nezavedú, pod podmienkou, že môžu preukázať, že na ich území existuje iný účinný systém riadenia výsadbových práv. Alternatívny systém sa môže v prípade potreby odchyľovať od príslušných ustanovení tejto kapitoly.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na členské štáty, ktoré ukončujú funkčnosť národných alebo regionálnych rezerv podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999.

Článok 94

Udeľovanie výsadbových práv z rezervy

1.   Členský štát môže udeliť práva z rezervy:

a)

bezplatne výrobcom, ktorí majú menej ako 40 rokov, ktorí majú primerané zručnosti a spôsobilosti potrebné na výkon svojho zamestnania, ktorí zriaďujú hospodársky podnik prvýkrát a ktorí tento podnik vedú;

b)

za platbu do národných prípadne do regionálnych fondov výrobcom, ktorí chcú práva využiť na výsadbu vinohradov, ktorých produkcia má zaručený odbyt.

Členské štáty stanovia kritériá na určenie výšky platby uvedenej v písmene b), ktorá sa môže meniť v závislosti od plánovaného konečného produktu dotknutých vinohradov a od zostávajúceho prechodného obdobia, počas ktorého sa uplatňuje zákaz novej výsadby, ako sa ustanovuje v článku 90 ods. 1 a 2.

2.   Členský štát pri využívaní výsadbových práv udelených z rezervy zabezpečí, aby:

a)

poloha, použité odrody a použité pestovateľské techniky zaručovali, že následná výroba zodpovedá dopytu na trhu;

b)

dotknuté výnosy dosahujú priemernú hodnotu v regióne, najmä ak sa výsadbové práva udelené pôvodne na nezavlažované plochy využívajú na zavlažovaných plochách.

3.   Výsadbové práva udelené z rezervy, ktoré sa nevyužijú do konca druhého vinárskeho roka nasledujúceho po vinárskom roku, v ktorom boli udelené, prepadnú a prevedú sa späť do rezervy.

4.   Výsadbové práva v rezerve, ktoré sa neudelia do konca piateho vinárskeho roka po ich prevedení do rezervy, zaniknú.

5.   Ak v členskom štáte existujú regionálne rezervy, členský štát môže stanoviť pravidlá umožňujúce prevod výsadbových práv medzi regionálnymi rezervami. Ak v členskom štáte existujú regionálne rezervy i národná rezerva, členský štát môže tiež povoliť prevody medzi týmito rezervami.

Prevody môžu podliehať uplatneniu redukčného koeficientu.

Článok 95

De minimis

Táto kapitola sa neuplatňuje v členských štátoch, v ktorých sa do 31. decembra 2007 neuplatňoval režim výsadbových práv Spoločenstva.

Článok 96

Prísnejšie vnútroštátne pravidlá

Členské štáty môžu prijať prísnejšie pravidlá, pokiaľ ide o udeľovania práv na novú výsadbu a práv na opätovnú výsadbu. Môžu vyžadovať, aby sa k žiadostiam a príslušným informáciám, ktoré sa v žiadostiach majú poskytnúť, doplnili dodatočné informácie potrebné na sledovanie vývoja výrobného potenciálu.

Článok 97

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

ustanovenia na zabránenie neprimerane vysokým administratívnym poplatkom pri uplatňovaní ustanovení tejto kapitoly;

b)

koexistenciu viničov podľa článku 92 ods. 2;

c)

uplatňovanie redukčného koeficientu uvedeného v článku 94 ods. 5

KAPITOLA III

Program klčovania

Článok 98

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmu

V tejto kapitole sa ustanovujú podmienky, za ktorých dostanú vinohradníci prémiu za vyklčovanie viniča (ďalej len „prémia za vyklčovanie“).

Článok 99

Trvanie programu

Program klčovania sa uplatňuje do konca vinárskeho roka 2010/2011.

Článok 100

Podmienky oprávnenosti

Prémia za vyklčovanie sa môže udeliť, len ak dotknutá plocha spĺňa tieto podmienky:

a)

za 10 vinárskych rokov, ktoré predchádzajú žiadosti o vyklčovanie, nezískala podporu zo strany Spoločenstva ani vnútroštátnu podporu na opatrenia typu reštrukturalizácie a konverzie;

b)

za päť vinárskych rokov, ktoré predchádzajú žiadosti o vyklčovanie, nezískala podporu zo strany Spoločenstva v rámci žiadnej inej spoločnej organizácie trhu;

c)

je udržiavaná;

d)

nie je menšia než 0,1 hektára. V prípade určitých administratívnych regiónov členského štátu, v ktorých priemerná rozloha plôch vysadených viničom vo vinárskych podnikoch presahuje jeden hektár, však môže uvedená minimálna rozloha byť 0,3 hektára, ak tak daný členský štát rozhodne;

e)

nebola vysadená v rozpore s akýmkoľvek uplatniteľným právnym predpisom Spoločenstva alebo vnútroštátnym právnym predpisom;

f)

je vysadená odrodou viniča klasifikovanou podľa článku 24 ods. 1.

Plochy legalizované v súlade s článkom 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1493/1999 a článkom 86 ods. 1 tohto nariadenia sú bez ohľadu na písmeno e) oprávnené na získanie prémie za vyklčovanie.

Článok 101

Výška prémie za vyklčovanie

1.   Sadzby prémií za vyklčovanie, ktoré sa majú udeliť, sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

2.   Konkrétnu výšku prémie za vyklčovanie stanovia členské štáty v rámci sadzieb uvedených v odseku 1 a na základe histórie výnosov dotknutého hospodárskeho podniku.

Článok 102

Postup a rozpočet

1.   Výrobcovia, ktorí majú záujem o prémiu za vyklčovanie, predložia žiadosť o ňu príslušným orgánom v členských štátoch každoročne najneskôr do 15. septembra. Členské štáty môžu stanoviť skorší dátum ako 15. septembra pod podmienkou, že je to neskôr ako 30. júna a že v príslušných prípadoch riadne zohľadnia uplatňovanie výnimiek ustanovených v článku 104.

2.   Členské štáty vykonajú v súvislosti s prijatými žiadosťami administratívne kontroly, spracujú oprávnené žiadosti a oznámia Komisii každoročne do 15. októbra celkovú plochu a sumy, na ktoré sa vzťahujú dané žiadosti, uvedené podľa jednotlivých regiónov a výšky výnosov.

3.   Maximálny ročný rozpočet na program klčovania je uvedený v prílohe VII.

4.   Ak celková suma, ktorú členské štáty oznámia Komisii, presahuje dostupné rozpočtové prostriedky, každoročne do 15. novembra sa v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 stanoví jednotný percentuálny podiel na akceptovanie oznámených súm, pričom sa v príslušných prípadoch zohľadní uplatňovanie článku 104 ods. 2 a 3.

5.   Členské štáty každoročne do 1. februára akceptujú žiadosti:

a)

pre plochy, v prípade ktorých sa žiadosť týka celej plochy, ak Komisia nestanovila percentuálny podiel, ako sa uvádza v odseku 4, alebo

b)

pre plochy vyplývajúce z uplatnenia percentuálneho podielu uvedeného v odseku 4 podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií a v súlade s týmito prioritami:

i)

členské štáty uprednostnia tých žiadateľov, ktorých žiadosť o prémiu za vyklčovanie sa vzťahuje na celý ich vinohrad;

ii)

členské štáty v druhom rade uprednostnia tých žiadateľov, ktorí nie sú mladší ako 55 rokov alebo sú starší, ak to tak ustanovia členské štáty.

Členské štáty každoročne do 1. marca oznámia Komisii akceptované žiadosti podľa jednotlivých regiónov a výšky výnosu a celkovú sumu prémií za vyklčovanie vyplatených v jednotlivých regiónoch.

6.   Členské štáty nahlasujú Komisii každoročne do 1. decembra za predchádzajúci vinársky rok:

a)

vyklčované plochy podľa regiónov a výšky výnosov;

b)

celkovú sumu prémií za vyklčovanie vyplatených v jednotlivých regiónoch.

Článok 103

Krížové plnenie

Ak sa preukáže, že poľnohospodári vo svojom podniku kedykoľvek počas troch rokov od vyplatenia prémie za vyklčovanie nesplnili základné požiadavky na správu a dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav uvedené v článkoch 3 až 7 nariadenia (ES) č. 1782/2003, výška platby sa zníži alebo sa platba zruší, ak nesúlad je výsledkom konania alebo opomenutia, ktoré možno priamo pripísať poľnohospodárovi, v celom rozsahu alebo čiastočne v závislosti od závažnosti, rozsahu, pretrvávania a opakovania nesplnenia požiadaviek; v takom prípade bude poľnohospodárovi uložená povinnosť prostriedky vrátiť podľa podmienok stanovených v uvedených ustanoveniach.

Článok 104

Výnimky

1.   Členský štát sa môže rozhodnúť zamietnuť akékoľvek ďalšie žiadosti uvedené v článku 102 ods. 1, keď celková vyklčovaná plocha na jeho území dosiahne 8 % z plochy vysadenej viničom, ako sa uvádza v prílohe VIII.

Členský štát sa môže rozhodnúť zamietnuť akékoľvek ďalšie žiadosti uvedené v článku 102 ods. 1 týkajúce sa určitého regiónu, keď celková vyklčovaná plocha v tom regióne dosiahne 10 % plochy regiónu vysadenej viničom.

2.   V súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 sa môže rozhodnúť, že sa v členskom štáte zastaví uplatňovanie programu klčovania, ak by po zohľadnení nevybavených žiadostí pokračovanie v klčovaní viedlo k celkovej vyklčovanej ploche s rozlohou väčšou ako 15 % celkovej plochy členského štátu vysadenej viničom, ako sa uvádza v prílohe VIII.

3.   V súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 sa môže rozhodnúť, že sa v členskom štáte zastaví uplatňovanie programu klčovania na daný rok, ak by po zohľadnení nevybavených žiadostí pokračovanie v klčovaní v tom konkrétnom roku uplatňovania programu viedlo k vyklčovanej ploche s rozlohou väčšou ako 6 % celkovej plochy členského štátu vysadenej viničom, ako sa uvádza v prílohe VIII.

4.   Členské štáty môžu za podmienok, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 vyhlásiť, že vinič v horských oblastiach a na strmých svahoch nie je oprávnený na zahrnutie do programu klčovania.

5.   Členské štáty môžu vyhlásiť, že niektoré plochy nie sú oprávnené na zaradenie do programu klčovania, ak by uplatňovanie programu nebolo v súlade s environmentálnymi záujmami. Plochy takto vyhlásené za nevhodné na vyklčovanie nepresiahnu 3 % z celkovej plochy vysadenej viničom, ako sa uvádza v prílohe VIII.

6.   Grécko môže vyhlásiť plochy vysadené viničom na ostrovoch v Egejskom mori a na gréckych Iónskych ostrovoch s výnimkou Kréty a Eubóje za neoprávnené plochy v rámci programu klčovania.

7.   Program klčovania uvedený v tejto kapitole sa nesmie uskutočňovať na Azorách, Madeire a Kanárskych ostrovoch.

8.   Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť možnosť ustanovenú v odsekoch 4 až 6, oznámia Komisii každoročne do 1. augusta a prvýkrát 1. augusta 2008, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú zaviesť v rámci programu klčovania:

a)

plochy, o ktorých vyhlásili, že nie sú oprávnené;

b)

odôvodnenie neoprávnenosti v súlade s odsekmi 4 a 5.

9.   Členské štáty uprednostnia výrobcov v neoprávnených oblastiach alebo v oblastiach vyhlásených za neoprávnené podľa odsekov 4 až 7 v rámci iných podporných opatrení ustanovených v tomto nariadení, najmä opatrení na reštrukturalizáciu a konverziu v rámci podporných programov a opatrení na rozvoj vidieka v príslušných prípadoch.

Článok 105

De minimis

Táto kapitola sa neuplatňuje v členských štátoch, ktorých výroba vína nepresahuje 50 000 hektolitrov za vinársky rok. Táto výroba sa vypočíta na základe priemernej výroby za predchádzajúcich päť vinárskych rokov.

Článok 106

Doplnková štátna pomoc

Členské štáty môžu okrem prémie za vyklčovanie poskytnúť doplnkovú štátnu pomoc vo výške, ktorá nepresahuje 75 % uplatniteľnej prémie za vyklčovanie.

Článok 107

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

podrobnosti o podmienkach oprávnenosti uvedených v článku 100, najmä pokiaľ ide o dôkaz, že plochy boli v rokoch 2006 a 2007 riadne udržiavané;

b)

sadzby a výšky prémií uvedené v článku 101;

c)

kritériá na udelenie výnimky, ako sa uvádza v článku 104;

d)

požiadavky, aby členské štáty podávali správy o uplatňovaní programu klčovania vrátane sankcií v prípade omeškania v podávaní správ a informácie o dostupnosti programu, ktoré členské štáty poskytujú výrobcom;

e)

požiadavky na podávanie správ, pokiaľ ide o doplnkovú štátnu pomoc;

f)

lehoty platieb.

HLAVA VI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 108

Register vinohradov

1.   Členské štáty vedú register vinohradov, ktorý obsahuje aktuálne informácie o výrobnom potenciáli.

2.   Povinnosť ustanovená v odseku 1 sa nevzťahuje na členské štáty, v ktorých celková plocha vysadená odrodami viniča klasifikovanými podľa článku 24 ods. 1 má rozlohu menšiu ako 500 hektárov.

Článok 109

Súpis

Členské štáty, ktoré v súlade s článkom 11 ustanovia vo svojich podporných programoch opatrenie zamerané na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, predložia Komisii každoročne do 1. marca a prvýkrát do 1. marca 2009 aktualizovaný súpis svojho výrobného potenciálu vypracovaný na základe registra vinohradov uvedeného v článku 108.

Článok 110

Doba platnosti registra vinohradov a súpisu

V súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 sa môže rozhodnúť, že články 108 a 109 sa po 1. januári 2016 už nebudú uplatňovať.

Článok 111

Povinné nahlasovanie

1.   Pestovatelia hrozna určeného na výrobu vína a výrobcovia muštu a vína každoročne nahlasujú príslušným vnútroštátnym orgánom množstvá získané alebo vyrobené z poslednej úrody.

2.   Členské štáty môžu požadovať od obchodníkov s hroznom určeným na výrobu vína, aby každoročne nahlasovali množstvá z poslednej úrody uvedené na trh.

3.   Výrobcovia muštu a vína a obchodníci okrem maloobchodníkov každoročne nahlasujú príslušným vnútroštátnym orgánom svoje zásoby muštu a vína, či už z úrody v aktuálnom roku alebo z úrody z predchádzajúcich rokov. Mušt a víno dovezené z tretích krajín sa uvádza samostatne.

Článok 112

Sprievodné dokumenty a register

1.   Produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, možno uviesť do obehu v Spoločenstve iba s úradne schváleným sprievodným dokumentom.

2.   Fyzické alebo právnické osoby, alebo skupiny osôb, ktoré v rámci svojej činnosti majú v držbe produkty, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, najmä výrobcovia, fľašovatelia a spracovatelia, ako aj obchodníci, ktorí sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1, vedú pre tieto produkty vstupnú a výstupnú evidenciu.

Článok 113

Výbor

1.   Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 195 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek:

a)

Komisii pomáha regulačný výbor;

b)

uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES;

c)

lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 114

Finančné zdroje

Opatrenia ustanovené v hlave II kapitole I, s výnimkou opatrenia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. a), a v hlave V kapitole III predstavujú intervencie určené na reguláciu poľnohospodárskych trhov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1290/2005.

Článok 115

Výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou

1.   Členské štáty a Komisia si vzájomne poskytujú informácie potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia, najmä na účely sledovania a analýzy trhu a dosiahnutia súladu s medzinárodnými záväzkami týkajúcimi sa produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.   Podrobné pravidlá sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 s cieľom určiť, aké informácie sú potrebné na uplatňovanie odseku 1 tohto článku, ako aj ich podoba, obsah, načasovanie a lehoty, ako aj postup na zasielanie alebo sprístupňovania informácií a dokumentov.

Článok 116

Sledovanie

Na účely uplatňovania tohto nariadenia členské štáty zabezpečia, aby tie administratívne a kontrolné postupy, ktoré sa vzťahujú na plochy, boli zlučiteľné s integrovaným administratívnym kontrolným systémom (IACS), pokiaľ ide o:

a)

počítačovú databázu;

b)

systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov uvedený v článku 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1782/2003;

c)

administratívne kontroly.

Tieto postupy umožnia spoločné fungovanie alebo výmenu údajov s IACS, a to bez akýchkoľvek problémov a konfliktov.

Článok 117

Kontroly, administratívne sankcie a podávanie správ o nich

S výnimkou otázky, na ktorú sa vzťahuje článok 145 písm. na) nariadenia (ES) č. 1782/2003, sa v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 tohto nariadenia prijmú:

a)

pravidlá zabezpečujúce jednotné uplatňovanie ustanovení Spoločenstva v sektore vína, najmä pokiaľ ide o kontroly, a pravidlá, ktorými sa riadia osobitné finančné postupy na zlepšenie kontrol;

b)

pravidlá týkajúce sa administratívnych a fyzických kontrol, ktoré majú členské štáty vykonávať, pokiaľ ide o plnenie povinností vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia;

c)

systém na uplatňovanie administratívnych sankcií, ak sa zistí, že nie je splnená niektorá z povinností vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia, pričom sa zohľadňuje závažnosť, rozsah, pretrvávanie a opakovanie nesplnenia povinnosti;

d)

pravidlá týkajúce sa vymáhania neoprávnených platieb vyplývajúcich z uplatňovania tohto nariadenia;

e)

pravidlá podávania správ o vykonaných kontrolách a ich výsledkoch.

Článok 118

Určenie zodpovedných vnútroštátnych orgánov

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 47, členské štáty určia jeden alebo viaceré orgány, ktoré budú zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania pravidiel Spoločenstva v sektore vína. Členské štáty určia najmä laboratóriá oprávnené vykonávať úradné analýzy v sektore vína. Určené laboratóriá spĺňajú všeobecné kritériá na prevádzku skúšobných laboratórií ustanovených v ISO/IEC 17025.

2.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy orgánov a laboratórií uvedených v odseku 1. Komisia tieto informácie zverejní.

Článok 119

Štátna pomoc na destiláciu v prípade krízy

1.   Od 1. augusta 2012 môžu členské štáty poskytnúť výrobcom vína štátnu pomoc na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vína v odôvodnených prípadoch krízy.

2.   Pomoc uvedená v odseku 1 je úmerná a umožňuje riešiť takúto krízu.

3.   Celková výška pomoci, ktorá je v členskom štáte k dispozícii na takúto pomoc v danom roku, nepresiahne 15 % celkovo dostupných finančných prostriedkov ustanovených v prílohe II pre ten rok v jednotlivých členských štátoch.

4.   Členské štáty, ktoré chcú využiť pomoc uvedenú v odseku 1, predložia o tom Komisii náležite opodstatnené oznámenie. Rozhodnutie o tom, či sa toto opatrenie schvaľuje a môže sa poskytnúť pomoc, sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

5.   Alkohol získaný pri podporovanej destilácii uvedenej v odseku 1 sa používa výlučne na priemyselné alebo energetické účely, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže.

Článok 120

Správa Komisie

Komisia vypracuje do konca roku 2012 správu, v ktorej zohľadní najmä skúsenosti nadobudnuté pri uskutočňovaní reformy.

Článok 121

Vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto hlavy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)

podrobnosti týkajúce sa registra vinohradov ustanoveného v článku 108, a najmä jeho využívania v súvislosti so sledovaním a kontrolou výrobného potenciálu;

b)

podrobnosti týkajúce sa súpisu ustanoveného v článku 109, a najmä jeho využívania v súvislosti so sledovaním a kontrolou výrobného potenciálu;

c)

podrobnosti týkajúce sa vymeriavania plôch;

d)

sankcie v prípade nesplnenia požiadaviek týkajúcich sa oznamovania;

e)

povinné nahlasovania ustanovené v článku 111;

f)

sprievodné dokumenty a register ustanovené v článku 112;

g)

podrobnosti o štátnej pomoci uvedenej v článku 119.

HLAVA VII

ZMENY A DOPLNENIA A PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Zmeny a doplnenia

Článok 122

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1493/1999

V prvom pododseku článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1493/1999 sa slová „31. júla 2002“ nahrádzajú takto:

„31. júla 2008“.

Článok 123

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1782/2003

Nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 33 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

ak sa im poskytla platba počas referenčného obdobia uvedeného v článku 38 v rámci aspoň jedného z režimov podpory uvedených v prílohe VI alebo v prípade olivového oleja počas hospodárskych rokov uvedených v článku 37 ods. 1 druhom pododseku, alebo v prípade cukrovej repy, cukrovej trstiny a čakanky, ak sa im poskytla trhová podpora v reprezentatívnom období uvedenom v prílohe VII písm. K, alebo v prípade banánov, ak sa im poskytla náhrada za stratu príjmov v reprezentatívnom období uvedenom v prílohe VII písm. L, alebo v prípade ovocia a zeleniny, konzumných zemiakov a škôlok, ak boli pestovateľmi ovocia a zeleniny, konzumných zemiakov a škôlok, v reprezentatívnom období, ktoré uplatnili členské štáty na tieto produkty podľa prílohy VII písm. M, alebo v prípade vína, ak získali platobný nárok, ako sa uvádza v prílohe VII písm. N a O;“.

2.

V článku 37 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Referenčná čiastka pre víno sa vypočíta a upraví v súlade s prílohou VII písm. N a O.“

3.

V článku 41 sa vkladá tento odsek:

„1b.   V prípade vína a po zohľadnení najnovších údajov, ktoré Komisii poskytli členské štáty v súlade s článkom 9 a článkom 102 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 479 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom (25), Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 144 ods. 2 tohto nariadenia upraví vnútroštátne stropy stanovené v prílohe VIII k tomuto nariadeniu. Členské štáty oznámia Komisii do 1. decembra roku, ktorý predchádza úprave vnútroštátnych stropov, regionálny priemer hodnoty nárokov uvedený v písmene N prílohy VII k tomuto nariadeniu.

4.

V článku 43 ods. 2 sa vkladá toto písmeno:

„ad)

v prípade vína počet hektárov vypočítaný v súlade s prílohou VII písmenami N a O;“.

5.

V článku 44 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   ‚Hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu‘ je akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku okrem plôch pokrytých lesmi a plôch používaných na nepoľnohospodárske činnosti.“

6.

Článok 51 sa nahrádza takto:

„Článok 51

Poľnohospodárske využitie pôdy

Pozemky nahlásené v súlade s článkom 44 ods. 3 môžu poľnohospodári využívať na akúkoľvek poľnohospodársku činnosť.

Odchylne od prvého pododseku sa môžu členské štáty do 1. novembra 2007 rozhodnúť, že do dátumu, ktorý stanoví členský štát, ale najneskôr do 31. decembra 2010, sa pozemky v jednom alebo viacerých regiónoch členských štátov naďalej nemôžu využívať na:

a)

pestovanie jedného alebo viacerých produktov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2200/96 a v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2201/96. Členské štáty sa však v tomto prípade môžu rozhodnúť, že najviac na obdobie troch mesiacov, ktoré sa každý rok začína 15. augusta, povolia, aby sa na hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, pestovali druhotné plodiny; na žiadosť členského štátu sa však tento dátum zmení v súlade s postupom ustanoveným v článku 144 ods. 2 pre regióny, kde sa obilniny vzhľadom na klimatické podmienky bežne žnú skôr, a/alebo;

b)

pestovanie konzumných zemiakov a/alebo

c)

škôlky.“

7.

V článku 63 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Vzhľadom na začlenenie vína do režimu jednotnej platby sa členské štáty môžu do 1. apríla 2009 rozhodnúť, že uplatnia odchýlku ustanovenú v prvom pododseku.“

8.

V článku 71c sa dopĺňa tento odsek:

„V prípade vína a po zohľadnení najnovších údajov, ktoré Komisii poskytli členské štáty v súlade s článkom 9 a článkom 102 ods. 6 nariadenia (ES) č. 479/2008, Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 144 ods. 2 tohto nariadenia upraví vnútroštátne stropy stanovené v prílohe VIIIa k tomuto nariadeniu. Členské štáty oznámia Komisii do 1. decembra roku, ktorý predchádza úprave vnútroštátnych stropov, regionálny priemer hodnoty nárokov uvedený v písmene N prílohy VII k tomuto nariadeniu.“

9.

V článku 145:

sa vkladá toto písmeno:

„de) podrobné pravidlá týkajúce sa zahrnutia podpory na víno do režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 479/2008;“,

sa vkladá toto písmeno:

„na) ak ide o víno, podrobné pravidlá týkajúce sa krížového plnenia, ako sa ustanovuje v článkoch 20 a 103 nariadenia (ES) č. 479/2008;“.

10.

V druhom stĺpci prílohy IV sa posledná zarážka nahrádza touto zarážkou:

„—

udržiavanie olivových hájov a vinohradov v dobrom vegetatívnom stave.“

11.

V prílohe VII sa dopĺňajú tieto písmená:

„N.   Víno (vyklčovanie)

Poľnohospodárom, ktorí sa zúčastňujú na programe klčovania ustanovenom v hlave V kapitole III nariadenia (ES) č. 479/2008, sa v roku nasledujúcom po vyklčovaní pridelia platobné nároky rovnajúce sa počtu hektárov, na ktoré dostali prémiu za vyklčovanie.

Jednotková hodnota týchto platobných nárokov sa rovná regionálnemu priemeru hodnoty nárokov v príslušnom regióne. Za žiadnych okolností však jednotková hodnota neprekročí 350 EUR/ha.

O.   Víno (prevod z podporných programov)

Ak sa členské štáty rozhodnú poskytnúť podporu v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 479/2008, stanovia pre každého poľnohospodára referenčnú čiastku, ako aj uplatniteľné hektáre uvedené v článku 43 ods. 2 tohto nariadenia:

na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií,

vzhľadom na reprezentatívne referenčné obdobie trvajúce jeden alebo viac vinárskych rokov počnúc vinárskym rokom 2005/2006. Referenčné kritériá použité na stanovenie referenčnej čiastky a uplatniteľných hektárov sa však nezakladajú na referenčnom období zahŕňajúcom vinárske roky po vinárskom roku 2007/2008, ak sa prevod do podporných programov týka náhrady poľnohospodárom, ktorí doteraz dostávali podporu na destiláciu spotrebného alkoholu alebo sú ekonomickými príjemcami podpory na používanie zahusteného hroznového muštu na obohacovanie vína podľa nariadenia (ES) č. 479/2008,

ktorá nesmie prekročiť celkovú sumu, ktorá je k dispozícii na toto opatrenie, uvedenú v článku 6 písm. e) nariadenia (ES) č. 479/2008.“

12.

V prílohe VIII

za slovo „Taliansko“ v prvom stĺpci tabuľky sa vkladá hviezdička,

pod tabuľku sa dopĺňa toto:

"Sumy pre Taliansko na roky 2008, 2009 a 2010 sa znížia o 20 miliónov EUR [pozri poznámku pod čiarou k prílohe II k nariadeniu (ES) č. 479/2008].

Článok 124

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1290/2005

V článku 12 nariadenia (ES) č. 1290/2005 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Komisia stanoví sumy, ktoré sa podľa článku 10 ods. 2, článkov 143d a 143e nariadenia (ES) č. 1782/2003, článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 378/2007 z 27. marca 2007, ktorým sa stanovujú pravidlá dobrovoľnej modulácie priamych platieb ustanovených v nariadení (ES) č. 1782/2003 (26) a článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom (27) sprístupnia pre EPFRV.

Článok 125

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 3/2008

Nariadenie (ES) č. 3/2008 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 2:

v odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

informačné kampane o systéme Spoločenstva vzťahujúcom sa na vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, vína s označením odrody viniča a liehoviny s chráneným zemepisným označením;“,

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Medzi akcie uvedené v článku 1 ods. 1 môžu na vnútornom trhu patriť informačné akcie o zodpovednom požívaní alkoholu a škodlivosti rizikovej konzumácie alkoholu.

Oprávnené akcie môžu mať na vnútornom trhu aj podobu účasti na podujatiach, veľtrhoch a výstavách národného i európskeho významu prostredníctvom výstavných stánkov so zameraním na vylepšenie imidžu výrobkov Spoločenstva.“

2.

V článku 3 ods. 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

potrebu poskytovať informácie o systéme Spoločenstva vzťahujúcom sa na vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, vína s označením odrody viniča a liehoviny s chráneným zemepisným označením a potrebu informovať o zodpovednom požívaní alkoholu a škodlivosti rizikovej konzumácie alkoholu.“

3.

V článku 13 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„V prípade opatrení vykonávaných mimo Spoločenstva a týkajúcich sa informovania o zodpovednom požívaní alkoholu a škodlivosti rizikovej konzumácie alkoholu je percentuálny podiel ustanovený v prvom pododseku 60 %.“

KAPITOLA II

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 126

Ustanovenia uľahčujúce prechod

V súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 sa prijmú opatrenia:

a)

na uľahčenie prechodu od pravidiel ustanovených v nariadení (ES) č. 1493/1999 k pravidlám, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení;

b)

na vyriešenie, v prípade potreby, špecifických praktických problémov. Takéto opatrenia, ak sú náležite odôvodnené, sa môžu odchyľovať od niektorých ustanovení tohto nariadenia.

Článok 127

Uplatniteľnosť pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci

1.   S výhradou odseku 2 sa články 87, 88 a 89 zmluvy vzťahujú na výrobu produktov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a na obchodovanie s nimi.

2.   Články 87, 88 a 89 zmluvy sa nevzťahujú na:

a)

podporu uvedenú v článku 3 tohto nariadenia vrátane podpory financovanej v súlade s článkom 18 ods. 5;

b)

doplnkovú štátnu pomoc uvedenú v článku 106;

c)

štátnu pomoc uvedenú v článku 119.

Článok 128

Zrušenia, prechodné pokračovanie uplatniteľnosti a odkazy

1.   S výhradou odsekov 2 a 3 sa nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 zrušujú.

2.   Nariadenie (EHS) č. 2392/86 a hlava V kapitoly I a II, hlava VI, články 24 a 80 a zodpovedajúce ustanovenia najmä v príslušných prílohách k nariadeniu (ES) č. 1493/1999 sa naďalej uplatňujú, až kým sa v súlade s článkom 129 ods. 2 písm. e) nezačnú uplatňovať príslušné kapitoly tohto nariadenia.

3.   Ak sa opatrenia oprávnené podľa nariadenia (ES) č. 1493/1999 začnú uplatňovať alebo sa prijme záväzok, že sa budú uplatňovať, pred 1. augustom 2008, naďalej sa uplatňujú tieto opatrenia stanovené v uvedenom nariadení:

a)

opatrenia podľa hlavy II kapitol II a III (prémie za trvalé ukončenie pestovania hrozna a reštrukturalizácia a konverzia). Po 15. októbri 2008 sa však nevyplatí žiadna podpora podľa hlavy II kapitoly III;

b)

opatrenia podľa hlavy III (trhové mechanizmy);

c)

opatrenia podľa hlavy VII článku 63 (vývozné náhrady).

4.   Odkazy na zrušené nariadenie (ES) č. 1493/1999 sa v príslušných prípadoch považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 129

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 1. augusta 2008 okrem týchto prípadov:

a)

články 5 až 8 sa uplatňujú od 30. júna 2008;

b)

článok 122 sa uplatňuje od 1. januára 2008;

c)

článok 123 sa uplatňuje od 1. januára 2009;

d)

hlava V kapitola III sa uplatňuje od 30. júna 2008;

e)

hlava III kapitoly II, III, IV, V a VI, články 108, 111 a 112 a zodpovedajúce ustanovenia najmä v príslušných prílohách sa uplatňujú od 1. augusta 2009, ak nie je ustanovené inak v právnom predpise, ktorý sa má prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1.

3.   Hlava V kapitola II sa uplatňuje do 31. decembra 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 29. apríla 2008

Za Radu

predseda

D. RUPEL


(1)  Stanovisko z 12. decembra 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 12. decembra 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1).

(4)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 248/2008 (Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 6).

(5)  Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 146/2008 (Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 1).

(6)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

(7)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 301/2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 85).

(8)  Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/68/ES (Ú. v. EÚ L 310, 28.11.2007, s. 11).

(9)  Ú. v. ES L 208, 31.7.1986, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1631/98 (Ú. v. ES L 210, 28.7.1998, s. 14).

(10)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(11)  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1437/2007 (Ú. v. EÚ L 322, 7.12.2007, s. 1).

(12)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 293/2008 (Ú. v. EÚ L 90, 2.4.2008, s. 5).

(13)  Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2008, s. 1.

(14)  1. Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1989/2006 (Ú. v. EÚ L 411, 30.12.2006, s. 6).

(15)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(16)  Ú. v. EÚ L 265, 26.9.2006, s. 1.

(17)  Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1276/2007 (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2007, s. 11).

(18)  1. Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 16.

(19)  Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím 92/10/EHS (Ú. v. ES L 6, 11.1.1992, s. 35).

(20)  Ú. v. ES L 11, 14.1.1994, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1891/2006 (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 14).

(21)  Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 21. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/11/EHS (Ú. v. ES L 65, 11.3.1992, s. 32).

(22)  Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 17.

(23)  Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 89. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 427/2003 (Ú. v. EÚ L 65, 8.3.2003, s. 1).

(24)  Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 53. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2200/2004 (Ú. v. EÚ L 374, 22.12.2004, s. 1).

(25)  Ú. v. EÚ L 148, 6.6.2008, s. 1.“

(26)  Ú. v. EÚ L 95, 5.4.2007, s. 1".

(27)  Ú. v. EÚ L 148, 6.6.2008, s. 1.“


PRÍLOHA I

VYMEDZENIE POJMOV

Všeobecné

1.

„Vinársky rok“ je rokom výroby výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Každoročne sa začína 1. augusta a končí 31. júla nasledujúceho roka.

Vzťahujúce sa na vinič

2.

„Vyklčovanie“ je úplné odstránenie krov viniča z viničom vysadenej plochy.

3.

„Výsadba“ je definitívne zasadenie viničových sadeníc alebo ich častí, aj nezaštepených, na účely produkcie hrozna alebo založenia podpníkového vinohradu.

4.

„Preštepenie“ je štepenie viniča, ktorý bol už predtým zaštepený.

Vzťahujúce sa na výrobok

5.

„Čerstvé hrozno“ sú plody viniča, zrelé alebo aj mierne zhrozienkovatené, používané na výrobu vína, ktoré možno mlieť alebo lisovať bežnými vinárskymi prostriedkami a ktoré môžu spontánne vyvolať alkoholové kvasenie.

6.

„Čerstvý hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu“: je produkt, ktorý:

a)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 12 % obj. a najviac 15 % obj.;

b)

sa získava pridaním do nevykvaseného hroznového muštu, ktorého prirodzený obsah alkoholu je najmenej 8,5 % obj. a ktorý sa získava výhradne z odrôd viniča klasifikovateľných podľa článku 24 ods. 1:

i)

buď neutrálneho alkoholu vínneho pôvodu vrátane alkoholu získaného destiláciou sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 96 % obj.,

ii)

alebo nerektifikovaného produktu získaného destiláciou vína, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 52 % obj. a najviac 80 % obj.

7.

„Hroznová šťava“ je kvasiteľný, ale nekvasený tekutý produkt, ktorý:

a)

je získaný primeranou úpravou tak, aby bol vhodný na konzumáciu v stave, v akom sa nachádza;

b)

je získaný z čerstvého hrozna alebo hroznového muštu alebo obnovením. Pri výrobe obnovením sa získava buď zo zahusteného hroznového muštu, alebo zo zahustenej hroznovej šťavy.

Povolený skutočný obsah alkoholu v hroznovej šťave je najviac 1 % obj.

8.

„Zahustená hroznová šťava“ je nekaramelizovaná hroznová šťava získaná čiastočnou dehydratáciou hroznovej šťavy vykonanou akýmkoľvek povoleným spôsobom okrem pôsobenia priameho tepla tak, aby hodnota nameraná refraktometrom používaným v súlade s postupom, ktorý sa stanoví, bola pri teplote 20 oC najmenej 50,9 %.

Povolený skutočný obsah alkoholu v zahustenej hroznovej šťave je najviac 1 % obj.

9.

„Vínne kaly“ sú:

a)

zvyšky, ktoré sa hromadia v nádobách obsahujúcich víno po vykvasení, počas skladovania alebo po vykonaní povoleného ošetrenia;

b)

zvyšky získané po prefiltrovaní alebo odstredení produktu uvedeného v písmene a);

c)

zvyšky, ktoré sa hromadia v nádobách obsahujúcich hroznový mušt počas skladovania alebo po vykonaní povoleného ošetrenia;

d)

zvyšky získané po prefiltrovaní alebo odstredení produktu uvedeného v písmene c).

10.

„Hroznové výlisky“ sú skvasené alebo neskvasené zvyšky po vylisovaní čerstvého hrozna.

11.

„Víno z hroznových výliskov“ je produkt získaný:

a)

kvasením nespracovaných hroznových výliskov macerovaných vo vode;

b)

vylúhovaním vykvasených hroznových výliskov vo vode.

12.

„Víno doalkoholizované na destiláciu“ je produkt, ktorý:

a)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 18 % obj. a najviac 24 % obj.;

b)

sa získava výhradne pridaním nerektifikovaného produktu vyrobeného destiláciou vína so skutočným obsahom alkoholu najviac 86 % obj. do vína, ktoré neobsahuje žiaden zvyškový cukor;

c)

má obsah prchavých kyselín najviac 1,5 g/l vyjadrený ako kyselina octová.

13.

„Cuvée“ je:

a)

hroznový mušt;

b)

víno;

c)

zmes hroznových muštov a/alebo vín s rozdielnymi vlastnosťami,

určené na prípravu špecifického druhu šumivých vín.

Obsah alkoholu

14.

„Skutočný obsah alkoholu v % obj.“ je počet objemových jednotiek čistého alkoholu obsiahnutý pri teplote 20 oC v 100 objemových jednotkách daného produktu pri tejto teplote.

15.

„Potenciálny obsah alkoholu v % obj.“ je počet objemových jednotiek čistého alkoholu pri teplote 20 oC, ktorý môže vzniknúť úplným skvasením cukrov, obsiahnutý v 100 objemových jednotkách daného produktu pri tejto teplote.

16.

„Celkový obsah alkoholu v % obj.“ je súčet skutočného a potenciálneho obsahu alkoholu v % obj.

17.

„Prirodzený obsah alkoholu v % obj.“ je celkový obsah alkoholu daného produktu v % obj. pred akýmkoľvek obohatením.

18.

„Skutočný obsah alkoholu v % hmot.“ je počet kilogramov čistého alkoholu obsiahnutý v 100 kilogramoch produktu.

19.

„Potenciálny obsah alkoholu v % hmot.“ je počet kilogramov čistého alkoholu, ktorý môže vzniknúť úplným skvasením cukrov, obsiahnutý v 100 kg výrobku.

20.

„Celkový obsah alkoholu v % hmot.“ je súčet skutočného a potenciálneho obsahu alkoholu v % hmot.


PRÍLOHA II

ROZPOČET NA PODPORNÉ PROGRAMY

(uvedený v článku 8 ods. 1)

v tis. EUR

Rozpočtový rok

2009

2010

2011

2012

2013

Od roku 2014

BG

15 608

21 234

22 022

27 077

26 742

26 762

CZ

2 979

4 076

4 217

5 217

5 151

5 155

DE

22 891

30 963

32 190

39 341

38 867

38 895

EL

14 286

19 167

19 840

24 237

23 945

23 963

ES

213 820

284 219

279 038

358 000

352 774

353 081

FR

171 909

226 814

224 055

284 299

280 311

280 545

IT (1)

238 223

298 263

294 135

341 174

336 736

336 997

CY

2 749

3 704

3 801

4 689

4 643

4 646

LT

30

37

45

45

45

45

LU

344

467

485

595

587

588

HU

16 816

23 014

23 809

29 455

29 081

29 103

MT

232

318

329

407

401

402

AT

8 038

10 888

11 313

13 846

13 678

13 688

PT

37 802

51 627

53 457

65 989

65 160

65 208

RO

42 100

42 100

42 100

42 100

42 100

42 100

SI

3 522

4 820

4 987

6 169

6 091

6 095

SK

2 938

4 022

4 160

5 147

5 082

5 085

UK

160

221

227

284

280

280


(1)  Vnútroštátne stropy pre Taliansko na roky 2008, 2009 a 2010 uvedené v prílohe VIII k nariadeniu (ES) č. 1782/2003 sa znižujú o 20 miliónov EUR a tieto sumy sa zahŕňajú do rozpočtových súm Talianska na rozpočtové roky 2009, 2010 a 2011, ako sa ustanovuje v tejto tabuľke.


PRÍLOHA III

ROZDELENIE ROZPOČTOVÝCH PROSTRIEDKOV NA ROZVOJ VIDIEKA

(uvedené v článku 23 ods. 3)

v tis. EUR

Rozpočtový rok

2009

2010

Od roku 2011

BG

CZ

DE

EL

ES

15 491

30 950

46 441

FR

11 849

23 663

35 512

IT

13 160

26 287

39 447

CY

LT

LU

HU

MT

AT

PT

RO

SI

SK

UK


PRÍLOHA IV

KATEGÓRIE VINÁRSKYCH PRODUKTOV

1.   Víno

Víno je produkt získaný výhradne úplným alebo čiastočným alkoholovým kvasením čerstvého hrozna, pomletého alebo nepomletého, alebo hroznového muštu.

Víno:

a)

má, bez ohľadu na to, či sa použili procesy uvedené v prílohe V časti B, skutočný obsah alkoholu najmenej 8,5 % obj. za predpokladu, že je vyrobené výhradne z hrozna zozbieraného vo vinohradníckych zónach A a B uvedených v prílohe IX, a najmenej 9 % obj. v prípade ostatných vinohradníckych zón;

b)

má odchylne od inak uplatniteľného najmenšieho skutočného obsahu alkoholu skutočný obsah alkoholu najmenej 4,5 % obj. bez ohľadu na to, či sa použili procesy uvedené v prílohe V časti B, ak ide o produkt s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením;

c)

má celkový obsah alkoholu najviac 15 % obj. Odchylne:

pre vína z určitých vinohradníckych oblastí v Spoločenstve, o ktorých sa rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2, ktoré boli vyrobené bez obohacovania, môže horná hranica celkového obsahu alkoholu dosiahnuť 20 % obj.,

pre vína s chráneným označením pôvodu, ktoré boli vyrobené bez obohacovania, môže horná hranica celkového obsahu alkoholu prekročiť 15 % obj.;

d)

s výhradou odchýlok, ktoré sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2, má celkový obsah kyselín vyjadrený ako kyselina vínna najmenej 3,5 g/l alebo 46,6 miliekvivalentov na liter.

„Retsina“ je víno vyrobené výhradne na zemepisnom území Grécka použitím hroznového muštu ošetreného živicou borovice halepskej. Použitie živice borovice halepskej je povolené iba na účely výroby vína „Retsina“ za podmienok stanovených v uplatniteľných gréckych právnych predpisoch.

Odchylne od písmena b) sa za víno považujú „Tokaji eszencia“ a „Tokajská esencia“.

2.   Mladé, ešte kvasiace víno

Mladé, ešte kvasiace víno je produkt, ktorého alkoholové kvasenie ešte nie je ukončené a ktorý sa ešte neoddelil od kalov.

3.   Likérové víno

Likérové víno je produkt, ktorý:

a)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 15 % obj. a najviac 22 % obj.;

b)

má celkový obsah alkoholu najmenej 17,5 % obj. s výnimkou určitých likérových vín s označením pôvodu alebo zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý bude vypracovaný v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2;

c)

sa získava:

z kvasiaceho hroznového muštu,

z vína,

kombináciou týchto produktov alebo

z hroznového muštu alebo jeho zmesi s vínom, ak ide o likérové vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2;

d)

má počiatočný prirodzený obsah alkoholu najmenej 12 % obj. s výnimkou určitých likérových vín s označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý bude vypracovaný v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2;

e)

bol vyrobený pridaním

i)

samostatne alebo v kombinácii:

neutrálneho alkoholu vínneho pôvodu vrátane alkoholu získaného destiláciou sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 96 % obj.,

vína alebo destilátu zo sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 52 % obj. a najviac 86 % obj.,

ii)

prípadne spolu s jedným alebo viacerými z týchto produktov:

zahustený hroznový mušt,

kombinácia jedného z produktov uvedených v písmene e) bode i) a hroznového muštu uvedeného v písmene c) prvej a štvrtej zarážke;

f)

bol v prípade niektorých likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením uvedených v zozname, ktorý bude vypracovaný v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2, vyrobený odchylne od písmena e) pridaním:

i)

jedného z produktov uvedených v písmene e) bode i), a to buď samostatne, alebo v kombinácii, alebo

ii)

jedného alebo viacerých z týchto produktov:

vínny alkohol alebo alkohol zo sušeného hrozna, ktorého skutočný obsah alkoholu je najmenej 95 % obj. a najviac 96 % obj.,

destiláty z vína alebo z hroznových výliskov, ktorých skutočný obsah alkoholu je najmenej 52 % obj. a najviac 86 % obj.,

destiláty zo sušeného hrozna, ktorých skutočný obsah alkoholu je najmenej 52 % obj. a najviac 94,5 % obj.;

iii)

prípadne jedného alebo viacerých z týchto produktov:

čiastočne skvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna,

zahustený hroznový mušt získaný pôsobením priameho tepla, ktorý je s výnimkou tohto postupu v súlade s vymedzením pojmu zahustený hroznový mušt,

zahustený hroznový mušt,

kombinácia jedného z produktov uvedených v písmene f) bode ii) a hroznového muštu uvedeného v písmene c) prvej a štvrtej zarážke.

4.   Šumivé víno

Šumivé víno je produkt:

a)

ktorý sa získava prvotným alebo druhotným alkoholovým kvasením:

čerstvého hrozna,

hroznového muštu,

vína;

b)

z ktorého sa pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý vznikol výhradne kvasením;

c)

ktorý, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 oC, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3 bary;

d)

v prípade ktorého celkový obsah alkoholu cuvée určeného na jeho prípravu je najmenej 8,5 % obj.

5.   Akostné šumivé víno

Akostné šumivé víno je produkt:

a)

ktorý sa získava prvotným alebo druhotným alkoholovým kvasením:

čerstvého hrozna,

hroznového muštu,

vína;

b)

z ktorého sa pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý vznikol výhradne kvasením;

c)

ktorý, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 oC, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3,5 baru;

d)

v prípade ktorého celkový obsah alkoholu cuvée určeného na jeho prípravu je najmenej 9 obj. %.

6.   Akostné aromatické šumivé víno

Akostné aromatické šumivé víno je akostné šumivé víno:

a)

ktoré sa získava tak, že sa pri príprave cuvée použije len hroznový mušt alebo kvasiaci hroznový mušt, ktorý sa vyrába zo špecifických odrôd viniča uvedených na zozname, ktorý sa vypracuje v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2. Akostné aromatické šumivé víno tradične vyrábané tak, že sa pri príprave cuvée používajú vína, sa určí v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2;

b)

ktorý, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 oC, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3 bary;

c)

ktorého skutočný obsah alkoholu nesmie byť menší ako 6 % obj.;

d)

ktorého celkový obsah alkoholu nesmie byť menší ako 10 % obj.

Špecifické pravidlá týkajúce sa iných dodatočných charakteristík a podmienok výroby a obehu sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2.

7.   Sýtené šumivé víno

Sýtené šumivé víno je produkt:

a)

ktorý sa získava z vína bez chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia;

b)

z ktorého sa pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý pochádza výhradne alebo čiastočne z pridania tohto plynu;

c)

ktorý, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 oC, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3 bary.

8.   Perlivé víno

Perlivé víno je produkt, ktorý:

a)

sa získava z vína pod podmienkou, že takéto víno má celkový obsah alkoholu najmenej 9 % obj.;

b)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 7 % obj.;

c)

ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 oC, má v dôsledku endogénneho oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 1 bar a najviac 2,5 baru;

d)

sa stáča do nádob s objemom najviac 60 litrov.

9.   Sýtené perlivé víno

Sýtené perlivé víno je produkt, ktorý:

a)

sa získava z vína;

b)

má skutočný obsah alkoholu najmenej 7 % obj. a celkový obsah alkoholu najmenej 9 % obj.;

c)

ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 oC, má v dôsledku oxidu uhličitého v roztoku, ktorý bol výhradne alebo čiastočne pridaný, pretlak najmenej 1 bar a najviac 2,5 baru;

d)

sa stáča do nádob s objemom najviac 60 litrov.

10.   Hroznový mušt

Hroznový mušt je tekutý produkt získaný z čerstvého hrozna prirodzenou cestou alebo fyzikálnymi procesmi. Povolený skutočný obsah alkoholu v hroznovom mušte je najviac 1 % obj.

11.   Čiastočne skvasený hroznový mušt

Kvasiaci hroznový mušt je produkt získaný kvasením hroznového muštu so skutočným obsahom alkoholu vyšším než 1 % obj., ale nižším než tri pätiny jeho celkového obsahu alkoholu v % obj.

12.   Čiastočne skvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna

Kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna je produkt získaný čiastočným vykvasením hroznového muštu získaného zo zhrozienkovateného hrozna, ktorého cukornatosť pred kvasením je najmenej 272 g/l a ktorého prirodzený a skutočný obsah alkoholu je najmenej 8 % obj. Avšak niektoré vína, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2 a ktoré spĺňajú tieto požiadavky, sa nepovažujú za kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna.

13.   Zahustený hroznový mušt

Zahustený hroznový mušt je nekaramelizovaný hroznový mušt, ktorý sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu vykonanou akýmkoľvek povoleným postupom okrem pôsobenia priameho tepla tak, aby hodnota nameraná refraktometrom používaným v súlade s postupom, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 31, bola pri teplote 20 oC najmenej 50,9 %.

Povolený skutočný obsah alkoholu v zahustenom hroznovom mušte je najviac 1 % obj.

14.   Rektifikovaný zahustený hroznový mušt

Rektifikovaný zahustený hroznový mušt je tekutý nekaramelizovaný produkt, ktorý:

a)

sa získava čiastočnou dehydratáciou hroznového muštu vykonanou akýmkoľvek povoleným postupom okrem pôsobenia priameho tepla tak, aby hodnota nameraná refraktometrom používaným v súlade s postupom, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 31, bola pri teplote 20 oC najmenej 61,7 %;

b)

bol ošetrený povoleným spôsobom na účely odkyslenia a eliminácie iných zložiek ako cukru;

c)

má tieto vlastnosti:

pH najviac 5 pri 25 oBrix,

optickú hustotu pri 425 nm pre hrúbku 1 cm najviac 0,100 pre hroznový mušt s koncentráciou 25 oBrix,

obsah sacharózy nezistiteľný určenou analytickou metódou,

index Folin-Ciocalteau najviac 6,00 pri 25 oBrix,

titrovateľnú kyslosť najviac 15 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov,

obsah oxidu siričitého najviac 25 miligramov na kilogram celkového obsahu cukrov,

celkový obsah katiónov najviac 8 miliekvivalentov na kilogram celkového obsahu cukrov,

vodivosť pri 25 oBrix a 20 oC najviac 120 mikrosiemens/cm,

obsah hydroxymetylfurfuralu najviac 25 miligramov na kilogram celkového obsahu cukrov,

obsahuje mesoinozitol.

Povolený skutočný obsah alkoholu v rektifikovanom zahustenom hroznovom mušte je najviac 1 % obj.

15.   Víno zo zhrozienkovateného hrozna

Víno zo zhrozienkovateného hrozna je produkt, ktorý:

a)

sa vyrába bez obohacovania z hrozna ponechaného na slnku alebo v tieni, aby sa čiastočne dehydrovalo;

b)

má celkový obsah alkoholu najmenej 16 % obj. a skutočný obsah alkoholu najmenej 9 % obj.;

c)

má prirodzený obsah alkoholu najmenej 16 % obj. (alebo 272 gramov cukru/liter).

16.   Víno z prezretého hrozna

Víno z prezretého hrozna je produkt, ktorý:

a)

sa vyrába bez obohacovania;

b)

má prirodzený obsah alkoholu vyšší ako 15 % obj.;

c)

má celkový obsah alkoholu najmenej 15 % obj. a skutočný obsah alkoholu najmenej 12 % obj.

Členské štáty môžu stanoviť dĺžku zretia tohto produktu.

17.   Vínny ocot

Vínny ocot je ocot, ktorý:

a)

sa získava výhradne octovým kvasením vína;

b)

má celkovú kyslosť najmenej 60 g/l vyjadrenú ako kyselina octová.


PRÍLOHA V

OBOHACOVANIE, OKYSĽOVANIE A ODKYSĽOVANIE V URČITÝCH VINOHRADNÍCKYCH ZÓNACH

A.   Povolené hodnoty obohacovania

1.

Ak je to v dôsledku klimatických podmienok v niektorých vinohradníckych zónach Spoločenstva uvedených v prílohe IX nutné, môžu dotknuté členské štáty povoliť doplnenie prirodzeného obsahu alkoholu v % obj. čerstvého hrozna, hroznového muštu, kvasiaceho hroznového muštu, mladého ešte kvasiaceho vína a vína získaného z odrôd viniča klasifikovaných podľa článku 24 ods. 1.

2.

Zvyšovanie prirodzeného obsahu alkoholu v % obj. sa dosahuje enologickými postupmi uvedenými v časti B a nesmie prekročiť tieto hodnoty:

a)

3 % obj. vo vinohradníckej zóne A uvedenej v prílohe IX;

b)

2 % obj. vo vinohradníckej zóne B uvedenej v prílohe IX;

c)

1,5 % obj. vo vinohradníckych zónach C uvedených v prílohe IX.

3.

V rokoch s mimoriadne nepriaznivými klimatickými podmienkami môžu členské štáty požiadať, aby sa hodnoty ustanovené v odseku 2 zvýšili o 0,5 %. Komisia by ako reakciu na túto žiadosť mala čo najskôr predložiť návrh legislatívneho opatrenia výboru uvedenému v článku 195 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007. Komisia vynaloží úsilie, aby prijala rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 1 tohto nariadenia do štyroch týždňov po podaní žiadosti.

B.   Obohacovacie procesy

1.

Zvyšovanie prirodzeného obsahu alkoholu v % obj. ustanovené v časti A možno vykonávať výhradne:

a)

v prípade čerstvého hrozna, kvasiaceho hroznového muštu alebo mladého ešte kvasiaceho vína pridaním sacharózy, zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu;

b)

v prípade hroznového muštu pridaním sacharózy, zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu alebo čiastočným zahustením vrátane reverznej osmózy;

c)

v prípade vína čiastočným zahustením prostredníctvom chladenia.

2.

Procesy uvedené v odseku 1 sa navzájom vylučujú, ak víno alebo hroznový mušt sú obohatené zahusteným hroznovým muštom alebo rektifikovaným zahusteným hroznovým muštom a vypláca sa pomoc podľa článku 19.

3.

Pridávanie sacharózy ustanovené v bode 1 písm. a) a b) sa môže uskutočňovať len suchým cukrením a len v týchto oblastiach:

a)

vinohradnícka zóna A uvedená v prílohe IX;

b)

vinohradnícka zóna B uvedená v prílohe IX;

c)

vinohradnícka zóna C uvedená v prílohe IX s výnimkou vinohradov v Taliansku, Grécku, Španielsku, Portugalsku, na Cypre a vinohradov vo francúzskych departmánoch, ktoré patria do súdnej právomoci odvolacích súdov:

Aix-en-Provence,

Nîmes,

Montpellier,

Toulouse,

Agen,

Pau,

Bordeaux,

Bastia.

Vo vyššie uvedených francúzskych departmánoch však môžu obohacovanie suchým cukrením ako výnimku povoliť vnútroštátne orgány. Akékoľvek takéto povolenie Francúzsko bezodkladne oznámi Komisii a ostatným členským štátom.

4.

Pridávanie zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu nesmie mať za následok zvýšenie pôvodného objemu čerstvého pomletého hrozna, hroznového muštu, kvasiaceho hroznového muštu alebo mladého ešte kvasiaceho vína o viac než 11 % vo vinohradníckej zóne A, 8 % vo vinohradníckej zóne B a 6,5 % vo vinohradníckej zóne C, ktoré sú uvedené v prílohe IX.

5.

Zahusťovanie hroznového muštu alebo vína podrobeného procesom uvedeným v odseku 1:

a)

nesmie spôsobiť zníženie počiatočného objemu týchto produktov o viac než 20 %;

b)

nesmie bez ohľadu na časť A bod 2 písm. c) zvýšiť prirodzený obsah alkoholu týchto produktov o viac než 2 % obj.

6.

Procesy uvedené v odsekoch 1 a 5 nesmú zvýšiť celkový obsah alkoholu čerstvého hrozna, hroznového muštu, kvasiaceho hroznového muštu, mladého ešte kvasiaceho vína alebo vína:

a)

na viac než 11,5 % obj. vo vinohradníckej zóne A uvedenej v prílohe IX;

b)

na viac než 12 % obj. vo vinohradníckej zóne B uvedenej v prílohe IX;

c)

na viac než 12,5 % obj. vo vinohradníckej zóne C I uvedenej v prílohe IX;

d)

na viac než 13 % obj. vo vinohradníckej zóne C II uvedenej v prílohe IX;

e)

na viac než 13,5 % obj. vo vinohradníckej zóne C III uvedenej v prílohe IX.

7.

Odchylne od odseku 6 môžu členské štáty:

a)

v prípade červeného vína zvýšiť hornú hranicu celkového obsahu alkoholu produktov uvedených v odseku 6 na 12 % obj. vo vinohradníckej zóne A a na 12,5 % obj. vo vinohradníckej zóne B, ktoré sú uvedené v prílohe IX;

b)

zvýšiť celkový obsah alkoholu v % obj. produktov uvedených v odseku 6 v prípade výroby vín s označením pôvodu na úroveň, ktorú určia členské štáty.

C.   Okysľovanie a odkysľovanie

1.

Čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt, mladé, ešte kvasiace víno a víno možno podrobiť:

a)

odkysleniu vo vinohradníckych zónach A, B a C I uvedených v prílohe IX;

b)

okysleniu a odkysleniu vo vinohradníckych zónach C I, C II a C III a) uvedených v prílohe IX bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, alebo

c)

okysleniu vo vinohradníckej zóne C III b) uvedenej v prílohe IX.

2.

Okysľovanie iných produktov ako víno, ktoré sú uvedené v odseku 1, možno vykonávať iba do hodnoty 1,50 g/l vyjadrenej ako kyselina vínna alebo 20 miliekvivalentov na liter.

3.

Okysľovanie vín možno vykonávať iba do hodnoty 2,50 g/l vyjadrenej ako kyselina vínna alebo 33,3 miliekvivalentov na liter.

4.

Odkysľovanie vín možno vykonávať iba do hodnoty 1 g/l vyjadrenej ako kyselina vínna alebo 13,3 miliekvivalentov na liter.

5.

Hroznový mušt určený na zahusťovanie môže byť čiastočne odkyslený.

6.

Bez ohľadu na odsek 1 môžu členské štáty v rokoch s mimoriadnymi klimatickými podmienkami povoliť okysľovanie produktov uvedených v odseku 1 vo vinohradníckych zónach A a B uvedených v prílohe IX, a to za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3.

7.

Okysľovanie a obohacovanie, s výnimkou stanovenia odchýlky, o ktorej sa rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2, a okysľovanie a odkysľovanie jedného a toho istého produktu sú procesy, ktoré sa navzájom vylučujú.

D.   Procesy

1.

S výnimkou okysľovania a odkysľovania vín nie je povolený žiaden z procesov uvedených v častiach B a C, ak sa tento proces nevykonáva za podmienok, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2, v čase, keď čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt alebo mladé ešte kvasiace víno dozrieva na víno alebo na akýkoľvek iný nápoj určený na priamu ľudskú spotrebu uvedený v článku 1 ods. 1, okrem šumivého vína alebo sýteného šumivého vína, vo vinohradníckej zóne, v ktorej sa použité čerstvé hrozno pozberalo.

2.

Zahusťovanie vín sa uskutočňuje vo vinohradníckej zóne, v ktorej sa použité čerstvé hrozno pozberalo.

3.

Okysľovanie a odkysľovanie vín sa uskutočňuje výhradne vo vinárskom podniku a vo vinohradníckej zóne, v ktorej sa pozberalo hrozno použité na výrobu príslušného vína.

4.

Vykonanie každého z procesov uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 je potrebné oznámiť príslušným orgánom. To isté sa vzťahuje aj na množstvá zahusteného hroznového muštu, rektifikovaného zahusteného hroznového muštu alebo sacharózy, ktoré vzhľadom na výkon svojho povolania skladujú fyzické alebo právnické osoby, alebo skupiny takýchto osôb, najmä výrobcovia, fľašovatelia, spracovatelia a obchodníci, ktorí budú určení v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2, a to v tom istom čase a na tom istom mieste ako čerstvé hrozno, kvasiaci hroznový mušt alebo víno vo veľkom množstve. Oznámenie týchto množstiev možno však nahradiť záznamom vo vstupnej evidencii a evidencii použitých zásob.

5.

Každý z procesov uvedených v častiach B a C sa zaznamenáva do sprievodného dokumentu, ako sa ustanovuje v článku 112, na základe ktorého sa produkty, ktoré sa podrobili týmto procesom, uvádzajú do obehu.

6.

Tieto procesy sa, okrem odchýlok odôvodnených mimoriadnymi klimatickými podmienkami, nesmú vykonávať:

a)

po 1. januári vo vinohradníckej zóne C uvedenej v prílohe IX;

b)

po 16. marci vo vinohradníckych zónach A a B uvedených v prílohe IX a

vykonávajú sa výhradne v prípade produktov pochádzajúcich zo zberu hrozna vykonaného bezprostredne pred týmito dátumami.

7.

Zahusťovanie chladením, okysľovanie a odkysľovanie vín sa bez ohľadu na odsek 6 môže vykonávať po celý rok.


PRÍLOHA VI

OBMEDZENIA

A.   Všeobecne

1.

Pridávanie vody sa vylučuje zo všetkých povolených enologických postupov okrem prípadov, v ktorých je to nevyhnutné zo špecifických technických dôvodov.

2.

Pridávanie alkoholu sa vylučuje zo všetkých povolených enologických postupov okrem postupov spojených s výrobou čerstvého hroznového muštu, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, likérového vína, šumivého vína, vína doalkoholizovaného na destiláciu a perlivého vína.

3.

Víno doalkoholizované na destiláciu sa používa výhradne na destiláciu.

B.   Čerstvé hrozno, hroznový mušt a hroznová šťava

1.

Čerstvý hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, sa používa výhradne v štádiu prípravy produktov, na ktoré sa nevzťahujú kódy KN 2204 10, 2204 21 a 2204 29. Týmto nie sú dotknuté prísnejšie ustanovenia, ktoré môžu členské štáty uplatniť na prípravu produktov, na ktoré sa nevzťahujú kódy KN 2204 10, 2204 21 a 2204 29, na svojom území.

2.

Hroznová šťava a zahustená hroznová šťava sa nepoužíva na výrobu vína, ani sa do vína nepridáva. Na území Spoločenstva sa nesmú použiť v procese alkoholového kvasenia.

3.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na produkty určené na výrobu produktov, na ktoré sa vzťahuje kód KN 2062 00, v Spojenom kráľovstve, v Írsku a v Poľsku, v prípade ktorých môžu členské štáty povoliť používanie zloženého názvu obsahujúceho obchodné označenie „víno“.

4.

Kvasiaci hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna sa na trh uvádza výhradne na výrobu likérových vín len v tých vinohradníckych regiónoch, v ktorých bolo takéto použitie tradičné k 1. januáru 1985, a na výrobu vína z prezretého hrozna.

5.

Ak Rada v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva nerozhodne inak, čerstvé hrozno, hroznový mušt, kvasiaci hroznový mušt, zahustený hroznový mušt, rektifikovaný zahustený hroznový mušt, hroznový mušt, ktorého kvasenie je zastavené pridaním alkoholu, hroznová šťava, zahustená hroznová šťava a víno, alebo zmesi uvedených produktov, s pôvodom v tretích krajinách sa na území Spoločenstva nesmú spracovávať na produkty uvedené v prílohe IV, ani sa do nich pridávať.

C.   Sceľovanie vína

Ak Rada v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva nerozhodne inak, v Spoločenstve sa zakazuje rezanie vína s pôvodom v tretej krajine s vínom s pôvodom na území Spoločenstva a rezanie vín s pôvodom v tretích krajinách.

D.   Vedľajšie produkty

1.

Zakazuje sa nadmerné lisovanie hrozna. Členské štáty rozhodnú vzhľadom na miestne a technické podmienky, aké najmenšie množstvo alkoholu majú obsahovať výlisky a kaly po vylisovaní hrozna.

O množstve alkoholu v týchto vedľajších produktoch rozhodnú členské štáty, pričom toto množstvo je na úrovni najmenej 5 % vo vzťahu k objemu alkoholu vo vyrobenom víne.

2.

Z vínnych kalov alebo hroznových výliskov sa okrem alkoholu, liehovín a vína z hroznových výliskov nevyrába víno, ani žiadny iný nápoj určený na priamu ľudskú spotrebu. Nalievanie vína na kaly, hroznové výlisky alebo lisovanú dreň aszú sa povoľuje za podmienok, ktoré sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2, ak sa tento postup tradične používa na výrobu vína „Tokaji fordítás“ a „Tokaji máslás“ v Maďarsku a „Tokajský forditáš“ a „Tokajský mášláš“ na Slovensku.

3.

Zakazuje sa lisovanie vínnych kalov a opätovné kvasenie hroznových výliskov na iný účel než na destiláciu alebo výrobu vína z hroznových výliskov. Filtrovanie a odstreďovanie vínnych kalov sa nepovažuje za lisovanie, ak získané produkty sú bezchybné, pravé a predajné.

4.

Víno z hroznových výliskov možno v členských štátoch, v ktorých je jeho výroba povolená, používať výhradne na destiláciu alebo na osobnú spotrebu výrobcov vína.

5.

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov rozhodnúť o požadovaní odstránenia vedľajších produktov destiláciou, je povinnosťou fyzických alebo právnických osôb alebo skupín osôb, ktoré uchovávajú vedľajšie produkty, ich odstrániť za podmienok, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 113 ods. 2.


PRÍLOHA VII

ROZPOČET NA PROGRAM KLČOVANIA

Rozpočet určený na program klčovania uvedený v článku 102 ods. 3 predstavuje:

a)

na vinársky rok 2008/2009 (rozpočtový rok 2009): 464 miliónov EUR;

b)

na vinársky rok 2009/2010 (rozpočtový rok 2010): 334 miliónov EUR;

c)

na vinársky rok 2010/2011 (rozpočtový rok 2011): 276 miliónov EUR.


PRÍLOHA VIII

Oblasti, ktoré členské štáty môžu vyhlásiť za nevhodné na vyklčovanie

(uvedené v článku 104 ods. 1, 2 a 5)

v ha

Členský štát

Celková plocha vysadená viničom

Plocha uvedená v článku 104 ods. 5

BG

135 760

4 073

CZ

19 081

572

DE

102 432

3 073

EL

69 907

2 097

ES

1 099 765

32 993

FR

879 859

26 396

IT

730 439

21 913

CY

15 023

451

LU

1 299

39

HU

85 260

2 558

MT

910

27

AT

50 681

1 520

PT

238 831

7 165

RO

178 101

5 343

SI

16 704

501

SK

21 531

646


PRÍLOHA IX

VINOHRADNÍCKE ZÓNY

(uvedené v prílohách IV a V)

Vinohradnícke zóny sú tieto:

1.

Vinohradnícka zóna A, ktorú tvoria:

a)

v Nemecku: plochy vysadené viničom okrem tých, ktoré sú zahrnuté do vinohradníckej zóny B;

b)

v Luxembursku: luxemburská vinohradnícka oblasť;

c)

v Belgicku, Dánsku, Holandsku, Írsku, Poľsku, Spojenom kráľovstve a vo Švédsku: vinohradnícke oblasti týchto krajín;

d)

v Českej republike: vinohradnícka oblasť Čechy.

2.

Vinohradnícka zóna B, ktorú tvoria:

a)

v Nemecku: plochy vysadené viničom v špecifikovanej oblasti Baden;

b)

vo Francúzsku: plochy vysadené viničom v departmánoch, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe, a v týchto departmánoch:

Alsace: Bas-Rhin, Haut-Rhin,

Lorraine: Meurthe-et-Moselle, Meuse, Moselle, Vosges,

Champagne: Aisne, Aube, Marne, Haute-Marne, Seine-et-Marne,

Jura: Ain, Doubs, Jura, Haute-Saône,

Savoie: Savoie, Haute-Savoie, Isère (Commune de Chapareillan),

Val de Loire: Cher, Deux-Sèvres, Indre, Indre-et-Loire, Loir-et-Cher, Loire-Atlantique, Loiret, Maine-et-Loire, Sarthe, Vendée, Viene a plochy vysadené viničom v arrondissemente Cosne-sur-Loire v departmáne Nièvre;

c)

v Rakúsku: rakúska vinohradnícka oblasť;

d)

v Českej republike: vinohradnícka oblasť Morava a plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 1 písm. d);

e)

na Slovensku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach: Malokarpatská vinohradnícka oblasť, Južnoslovenská vinohradnícka oblasť, Nitrianska vinohradnícka oblasť, Stredoslovenská vinohradnícka oblasť a Východoslovenská vinohradnícka oblasť a vinohradnícke oblasti, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 3 písm. f);

f)

v Slovinsku: plochy vysadené viničom v týchto oblastiach:

v regióne Podravje: Štajerska Slovenija, Prekmurje,

v regióne Posavje: Bizeljsko Sremič, Dolenjska a Bela krajina a plochy vysadené viničom v oblastiach, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 4 písm. d);

g)

v Rumunsku: v oblasti Podişul Transilvaniei.

3.

Vinohradnícka zóna C I, ktorú tvoria:

a)

vo Francúzsku: plochy vysadené viničom:

v týchto departmánoch: Allier, Alpes-de-Haute-Provence, Hautes-Alpes, Alpes-Maritimes, Ariège, Aveyron, Cantal, Charente, Charente-Maritime, Corrèze, Cote-d'Or, Dordogne, Haute-Garonne, Gers, Gironde, Isère (okrem obce Chapareillan), Landes, Loire, Haute-Loire, Lot, Lot-et-Garone, Lozère, Nièvre (okrem arrondissementu Cosne-sur-Loire), Puy-de-Dôme, Pyrénées-Atlantiques, Hautes Pyrénées, Rhône, Saône-et-Loire, Tarn-et-Garonne, Haute-Vienne, Yonne,

v arrondissemente Valence a Die v departmáne Drôme (okrem kantónov Dieulefit, Loriol, Marsanne a Montélimar),

v arrondissemente Touron, v kantónoch Antraigues, Burzet, Coucouron, Montpezat-sous-Bauzon, Privas, Saint-Etienne de Lugdarès, Saint-Pierreville, Valgorge a Voulte-sur-Rhône v departmáne Ardèche;

b)

v Taliansku: plochy vysadené viničom v regióne Valle d'Aosta a v provinciách Sondrio, Bolzano, Trento a Belluno;

c)

v Španielsku: plochy vysadené viničom v provinciách: A Coruña, Asturias, Cantabria, Guipúzcoa a Vizcaya;

d)

v Portugalsku: plochy vysadené viničom v tej časti regiónu Norte, ktorá zodpovedá označeniu oblasť výroby „Vinho Verde“, ako aj „Concelhos de Bombarral, Laurinhã, Mafra e Torres Vedras“ (okrem „Freguesias da Carvoeira e Dois Portos“), ktoré patria do „Região viticola da Extremadura“;

e)

v Maďarsku: všetky plochy vysadené viničom;

f)

na Slovensku: plochy vysadené viničom v Tokajskej vinohradníckej oblasti;

g)

v Rumunsku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 2 písm. g) alebo odseku 4 písm. f).

4.

Vinohradnícka zóna C II, ktorú tvoria:

a)

vo Francúzsku: plochy vysadené viničom:

v týchto departmánoch: Aude, Bouches-du-Rhône, Gard, Hérault, Pyrénées-Orientales (okrem kantónov Olette a Arles-sur-Tech), Vaucluse,

v časti departmánu Var, ktorá je z juhu ohraničená severnou hranicou obcí Evenos, Le Beausset, Solliès-Toucas, Cuers, Puget-Ville, Collobrières, La Garde-Freinet, Plan-de-la-Tour a Saint-Maxime,

v arrondissemente Nyons a kantónoch Dieulefit, Loirol, Marsanne a Montélimar v departmáne Drôme,

v tých častiach departmánu Ardèche, ktoré nie sú uvedené v odseku 3 písm. a);

b)

v Taliansku: plochy vysadené viničom v týchto regiónoch: Abruzzo, Campania, Emilia-Romagna, Friuli-Venezia Giulia, Lazio, Liguria, Lombardy okrem provincie Sondrio, Marche, Molise, Piedmont, Toscana, Umbria, Veneto okrem provincie Belluno, vrátane ostrovov patriacich k týmto regiónom, ako napríklad Elba a ostatné ostrovy z Toskánskych ostrovov, Pontinské ostrovy, Capri a Ischia;

c)

v Španielsku: plochy vysadené viničom v týchto provinciách:

Lugo, Orense, Pontevedra,

Ávila (okrem obcí, ktoré zodpovedajú označeniu oblasť výroby „comarca“ z Cebreros), Burgos, León, Palencia, Salamanca, Segovia, Soria, Valladolid, Zamora,

La Rioja,

Álava,

Navarra,

Huesca,

Barcelona, Gerona, Lerida,

v časti provincie Zaragoza, ktorá leží na sever od rieky Ebro,

v obciach provincie Tarragona, na ktoré sa vzťahuje označenie pôvodu Penedés,

v časti provincie Tarragona, ktorá zodpovedá označeniu oblasť výroby „comarca“ Conca de Barberá;

d)

v Slovinsku: plochy vysadené viničom v týchto regiónoch: Brda alebo Goriška Brda, Vipavska dolina alebo Vipava, Kras a Slovenska Istra;

e)

v Bulharsku: plochy vysadené viničom v týchto regiónoch: Dunavska Ravnina (Дунавска равнина), Černomorski Rajon (Черноморски район), Rozova Dolina (Розова долина);

f)

v Rumunsku: plochy vysadené viničom v týchto regiónoch: Dealurile Buzăului, Dealu Mare, Severinului a Plaiurile Drâncei, Colinele Dobrogei, Terasele Dunării, južná vinohradnícka oblasť vrátane piesočnatých a iných priaznivých oblastí.

5.

Vinohradnícka zóna C III a), ktorú tvoria:

a)

v Grécku: plochy vysadené viničom na území týchto nomoi: Florina, Imathia, Kilkis, Grevena, Larisa, Ioannina, Levkas, Akhaia, Messinia, Arkadia, Korinthia, Iraklio, Khania, Rethimni, Samos, Lasithi a ostrov Thira (Santorini);

b)

na Cypre: plochy vysadené viničom v nadmorskej výške nad 600 metrov;

c)

v Bulharsku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 4 písm. e).

6.

Vinohradnícka zóna C III b), ktorú tvoria:

a)

vo Francúzsku: plochy vysadené viničom:

v departmánoch Korziky,

v časti departmánu Var, ktorá sa nachádza medzi morom a hranicou, ktorú tvoria obce (ich územie patrí do tejto časti) Evenos, Le Beausset, Solliès-Toucas, Cuers, Puget-Ville, Collobrières, La Garde-Freinet, Plan-de-la-Tour a Sainte Maxime,

v kantónoch Olette a Arles-sur-Tech v departmáne Pyrénées Orientales;

b)

v Taliansku: plochy vysadené viničom v týchto regiónoch: Calabria, Basilicata, Apulia, Sardínia a Sicília, vrátane ostrovov patriacich k týmto regiónom, ako Pantelleria a Liparské, Egadské a Pelagické ostrovy;

c)

v Grécku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú uvedené v odseku 5 písm. a);

d)

v Španielsku: plochy vysadené viničom, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 3 písm. c) alebo odseku 4 písm. c);

e)

v Portugalsku: plochy vysadené viničom v regiónoch, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 3 písm. d);

f)

na Cypre: plochy vysadené viničom v nadmorskej výške do 600 metrov;

g)

na Malte: plochy vysadené viničom.

7.

Vymedzenie území, ktoré patria k správnym jednotkám uvedeným v tejto prílohe, vychádza z vnútroštátnych právnych predpisov platných k 15. decembru 1981, v prípade Španielska z vnútroštátnych právnych predpisov platných k 1. marcu 1986 a v prípade Portugalska z vnútroštátnych právnych predpisov platných k 1. marcu 1998.


Top