Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32008L0008

Smernica Rady 2008/8/ES z  12. februára 2008 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb

OJ L 44, 20.2.2008, p. 11–22 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 09 Volume 001 P. 263 - 274

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2008/8/oj

20.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 44/11


SMERNICA RADY 2008/8/ES

z 12. februára 2008,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 93,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)

Vytváranie vnútorného trhu, globalizácia, deregulácia a technologické zmeny spolu vyústili do nesmiernych zmien v objeme a štruktúre obchodu so službami. V čoraz väčšej miere je možné, aby sa mnohé služby poskytovali na diaľku. V tejto súvislosti sa prijali postupné kroky na riešenie tejto situácie a mnohé z vymedzených služieb sa v súčasnosti naozaj zdaňujú podľa zásady miesta určenia.

(2)

Riadne fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje zmenu a doplnenie smernice Rady 2006/112//ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (3), pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, so zreteľom na stratégiu Komisie pre modernizáciu a zjednodušenie fungovania spoločného systému DPH.

(3)

Pre každé poskytovanie služieb by miestom zdaňovania malo byť v zásade miesto, kde dochádza ku skutočnej spotrebe. Ak by sa malo všeobecné pravidlo o mieste poskytovania služieb takto zmeniť, z administratívnych aj politických dôvodov by boli stále potrebné niektoré výnimky z tohto všeobecného pravidla.

(4)

Pokiaľ ide o služby poskytované zdaniteľným osobám, všeobecné pravidlo o mieste poskytovania služieb by sa malo zakladať skôr na mieste, kde je usadený príjemca, ako na mieste, kde je usadený poskytovateľ. Na účely určenia pravidiel o mieste poskytovania služieb a na účely minimalizácie zaťaženia podnikov by sa zdaniteľné osoby, ktoré vykonávajú aj nezdaniteľné činnosti, mali považovať za zdaniteľné na účely všetkých služieb, ktoré sa im poskytnú. Podobne by sa nezdaniteľné právnické osoby, ktoré sú identifikované pre DPH, mali považovať za zdaniteľné osoby. Tieto ustanovenia by sa v súlade s bežnými pravidlami nemali vzťahovať na poskytovanie služieb zdaniteľnej osobe, ktorá ich prijíma na vlastnú osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov.

(5)

Ak sa služby poskytujú nezdaniteľným osobám, naďalej by malo byť všeobecným pravidlom, že miestom poskytovania služieb je miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti.

(6)

Za určitých okolností sa všeobecné pravidlá, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb zdaniteľným aj nezdaniteľným osobám, neuplatňujú a namiesto nich by sa mali uplatňovať osobitné výnimky. Tieto výnimky by sa mali vo veľkej miere zakladať na existujúcich kritériách, mali by odrážať zásadu zdaňovania v mieste spotreby a zároveň neuvaľovať neprimerané administratívne zaťaženie na určité hospodárske subjekty.

(7)

Ak zdaniteľná osoba prijíma služby od osoby, ktorá nie je usadená v rovnakom členskom štáte, mal by sa v niektorých prípadoch povinne uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, čo znamená, že zdaniteľná osoba by si sama mala vymerať príslušnú výšku DPH z prijatej služby.

(8)

S cieľom zjednodušiť povinnosti podnikov, ktoré vykonávajú činnosti v členských štátoch, v ktorých nie sú usadené, by sa mal zriadiť režim, ktorý by im umožnil na identifikáciu pre DPH a daňové priznanie využívať jedno elektronické kontaktné miesto. Do zriadenia uvedeného režimu by sa mala využívať úprava, ktorá sa zaviedla s cieľom uľahčiť plnenie daňových povinností zdaniteľnými osobami neusadenými v rámci Spoločenstva.

(9)

S cieľom podporovať správne uplatňovanie tejto smernice by každá zdaniteľná osoba identifikovaná pre DPH mala predložiť súhrnný výkaz o zdaniteľných osobách a nezdaniteľných právnických osobách identifikovaných pre DPH, ktorým poskytla zdaniteľné služby, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti.

(10)

Niektoré zmeny týkajúce sa miesta poskytovania služieb by mohli mať značný dosah na rozpočet členských štátov. S cieľom zabezpečiť hladký prechod by sa tieto zmeny mali vykonať postupne.

(11)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (4) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(12)

Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2006/112/ES sa týmto od 1. januára 2009 mení a dopĺňa takto:

1.

v článku 56 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Písmená j) a k) odseku 1 a odsek 2 sa uplatňujú do 31. decembra 2009.“;

2.

v článku 57 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Odsek 1 sa uplatňuje do 31. decembra 2009.“;

3.

v článku 59 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Do 31. decembra 2009 členské štáty uplatňujú článok 58 písm. b) na služby rozhlasového a televízneho vysielania uvedené v článku 56 ods. 1 písm. j), poskytované zdaniteľnou osobou, ktorá má zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň, odkiaľ sa služby poskytujú, mimo Spoločenstva, alebo ak takého sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, ktorá má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo Spoločenstva, nezdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v členskom štáte alebo ktoré majú trvalé bydlisko, alebo sa obvykle zdržiavajú v členskom štáte.“;

4.

článok 357 sa nahrádza takto:

„Článok 357

Táto kapitola sa uplatňuje do 31. decembra 2014.“.

Článok 2

Smernica 2006/112/ES sa týmto od 1. januára 2010 mení a dopĺňa takto:

1.

kapitola 3 hlavy V sa nahrádza takto:

„KAPITOLA 3

Miesto poskytovania služieb

Oddiel 1

Vymedzenie pojmov

Článok 43

Na účely uplatňovania pravidiel o mieste poskytovania služieb:

1.

sa zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti alebo transakcie, ktoré sa nepovažujú za zdaniteľné dodanie tovaru ani poskytnutie služieb v súlade s článkom 2 ods. 1, považuje za zdaniteľnú osobu s ohľadom na všetky služby, ktoré sa jej poskytnú;

2.

sa nezdaniteľná právnická osoba, ktorá je identifikovaná pre DPH, považuje za zdaniteľnú osobu.

Oddiel 2

Všeobecné pravidlá

Článok 44

Miestom poskytovania služieb zdaniteľnej osobe, ktorá koná ako taká, je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa však tieto služby poskytujú stálej prevádzkarni zdaniteľnej osoby umiestnenej na inom mieste, ako je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, miestom poskytovania týchto služieb je miesto, kde sa nachádza táto stála prevádzkareň. Ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistuje, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má zdaniteľná osoba, ktorá uvedené služby prijíma, trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

Článok 45

Miestom poskytovania služieb nezdaniteľnej osobe je miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti. Ak sa však tieto služby poskytujú zo stálej prevádzkarne poskytovateľa umiestnenej na inom mieste, ako je sídlo jeho ekonomickej činnosti, miestom poskytovania týchto služieb je miesto, kde sa nachádza táto stála prevádzkareň. Ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistuje, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má poskytovateľ trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

Oddiel 3

Osobitné ustanovenia

Pododdiel 1

Poskytovanie služieb prostredníctvom sprostredkovateľov

Článok 46

Miestom poskytovania služieb, ktoré poskytuje nezdaniteľnej osobe sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, je miesto poskytovania základnej transakcie v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

Pododdiel 2

Poskytovanie služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok

Článok 47

Miestom poskytovania služieb vzťahujúcich sa nehnuteľný majetok vrátane služieb realitných agentov a znalcov, poskytovania ubytovania v hotelovom sektore alebo v sektoroch s podobnou funkciou, ako sú dovolenkové rezorty alebo miesta upravené na stanovanie, udelenia práv na používanie nehnuteľného majetku a služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a podnikmi zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa tento nehnuteľný majetok nachádza.

Pododdiel 3

Poskytovanie prepravy

Článok 48

Miestom poskytovania prepravy cestujúcich je miesto, kde sa preprava vykonáva, úmerne k prekonaným vzdialenostiam.

Článok 49

Miestom poskytovania inej prepravy tovaru nezdaniteľným osobám ako prepravy tovaru v rámci Spoločenstva je miesto, kde sa preprava uskutočňuje, úmerne k prekonaným vzdialenostiam.

Článok 50

Miestom poskytovania prepravy tovaru v rámci Spoločenstva nezdaniteľným osobám je miesto začatia prepravy.

Článok 51

‚Preprava tovaru v rámci Spoločenstva‘ je každá preprava tovaru, pri ktorej sa miesto začatia a miesto ukončenia prepravy nachádzajú na území dvoch rôznych členských štátov.

‚Miesto začatia prepravy‘ je miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza, a ‚miesto ukončenia prepravy‘ je miesto, kde sa preprava tovaru skutočne končí.

Článok 52

Členské štáty nemusia uplatňovať DPH na tú časť prepravy tovaru v rámci Spoločenstva pre nezdaniteľné osoby, ktorá sa uskutočňuje po vodách alebo nad vodami, ktoré nie sú súčasťou územia Spoločenstva.

Pododdiel 4

Poskytovanie kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, doplnkových služieb pri preprave, oceňovanie hnuteľného majetku a práce na ňom

Článok 53

Miestom poskytovania služieb a doplnkových služieb súvisiacich s kultúrnymi, umeleckými, športovými, vedeckými, vzdelávacími, zábavnými alebo podobnými aktivitami, ako napríklad veľtrhmi a výstavami, vrátane poskytovania služieb organizátormi takýchto aktivít, je miesto, kde sa tieto aktivity fyzicky vykonávajú.

Článok 54

Miestom poskytovania nižšie uvedených služieb nezdaniteľným osobám je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonávajú:

a)

doplnkové aktivity pri preprave, ako je nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné činnosti;

b)

oceňovanie hmotného hnuteľného majetku a práce na ňom.

Pododdiel 5

Poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb

Článok 55

Miestom poskytovania reštauračných a stravovacích služieb, iných ako služieb fyzicky vykonávaných na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti prepravy cestujúcich v rámci Spoločenstva, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonávajú.

Pododdiel 6

Prenájom dopravných prostriedkov

Článok 56

1.   Miestom krátkodobého prenájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky poskytne zákazníkovi.

2.   Na účely odseku 1 ‚krátkodobý‘ znamená prenechanie dopravných prostriedkov na nepretržité užívanie počas obdobia najviac tridsiatich dní a v prípade plavidiel najviac deväťdesiatich dní.

Pododdiel 7

Poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb určených na spotrebu na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch

Článok 57

1.   Miestom poskytovania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky vykonávajú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas tej časti prepravy cestujúcich, ktorá sa uskutočňuje na území Spoločenstva, je miesto začatia prepravy cestujúcich.

2.   Na účely odseku 1 je ‚časť prepravy cestujúcich, ktorá sa uskutočňuje na území Spoločenstva‘ tá časť prepravy, ktorá sa uskutočňuje bez zastávky mimo územia Spoločenstva medzi miestom začatia a miestom ukončenia prepravy cestujúcich.

‚Miesto začatia prepravy cestujúcich‘ je prvé plánované miesto na území Spoločenstva, na ktorom môžu cestujúci nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne i po zastávke mimo územia Spoločenstva.

‚Miesto ukončenia prepravy cestujúcich‘ je posledné plánované miesto na území Spoločenstva, na ktorom môžu cestujúci, ktorí nastúpili v Spoločenstve, z dopravného prostriedku vystúpiť, prípadne i pred zastávkou mimo územia Spoločenstva.

V prípade spiatočnej cesty sa preprava späť považuje za samostatnú prepravu.

Pododdiel 8

Poskytovanie elektronických služieb nezdaniteľným osobám

Článok 58

Miestom poskytovania elektronicky poskytovaných služieb, najmä tých, ktoré sú uvedené v prílohe II, ak zdaniteľná osoba, ktorá má zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň, odkiaľ sa služby poskytujú, mimo územia Spoločenstva, alebo ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, ktorá má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Spoločenstva, ich poskytuje nezdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v členskom štáte alebo majú trvalé bydlisko, alebo sa obvykle zdržiavajú v členskom štáte, je miesto, kde je nezdaniteľná osoba usadená alebo kde má trvalé bydlisko, alebo kde sa obvykle zdržiava.

Keď poskytovateľ služby a odberateľ komunikujú pomocou elektronickej pošty, samo osebe to neznamená, že poskytovaná služba je elektronicky poskytovaná služba.

Pododdiel 9

Poskytovanie služieb nezdaniteľným osobám mimo územia Spoločenstva

Článok 59

Miestom poskytovania nižšie uvedených služieb nezdaniteľnej osobe, ktorá je usadená, má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo Spoločenstva, je miesto, kde je táto osoba usadená, má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava:

a)

prevody a postúpenia autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv;

b)

reklamné služby;

c)

služby poradcov, technikov, poradenských firiem, právnikov, účtovníkov a iné podobné služby, ako aj spracovanie údajov a poskytovanie informácií;

d)

povinnosť zdržať sa zámeru vykonávať alebo zdržať sa vykonávania ekonomickej činnosti alebo práva uvedeného v tomto článku úplne alebo čiastočne;

e)

bankové, finančné a poistné transakcie vrátane zaisťovania s výnimkou prenájmu bezpečnostných schránok;

f)

poskytovanie zamestnancov;

g)

nájom hmotného hnuteľného majetku s výnimkou všetkých dopravných prostriedkov;

h)

poskytovanie prístupu k rozvodným sieťam zemného plynu a elektriny, poskytovanie prepravy a prenosu pomocou týchto sietí a poskytovanie ďalších priamo súvisiacich služieb;

i)

telekomunikačné služby;

j)

služby rozhlasového a televízneho vysielania;

k)

elektronicky poskytované služby, predovšetkým tie, ktoré sú uvedené v prílohe II.

Keď poskytovateľ služby a odberateľ komunikujú pomocou elektronickej pošty, samo osebe to neznamená, že poskytovaná služba je elektronicky poskytovaná služba.

Pododdiel 10

Zamedzenie dvojitému zdaneniu alebo nezdaneniu

Článok 59a

S cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu, nezdaneniu alebo narušeniu hospodárskej súťaže členské štáty môžu vzhľadom na služby, ktorých miesto poskytovania upravujú články 44, 45, 56 a 59:

a)

považovať miesto poskytovania niektorých alebo všetkých takýchto služieb, ktoré sa nachádza na ich území, za miesto, ktoré sa nachádza mimo územia Spoločenstva, ak sa príslušné služby skutočne používajú a využívajú mimo územia Spoločenstva;

b)

považovať miesto poskytovania niektorých alebo všetkých takýchto služieb, ktoré sa nachádza mimo územia Spoločenstva, za miesto nachádzajúce sa na ich území, ak sa príslušné služby skutočne používajú a využívajú na ich území.

Toto ustanovenie sa však neuplatňuje na elektronicky poskytované služby, ak sa tieto služby poskytujú nezdaniteľným osobám neusadeným v rámci Spoločenstva.

Článok 59b

Členské štáty uplatňujú článok 59a písm. b) na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania v zmysle článku 59 prvého odseku písm. j), ktoré poskytuje zdaniteľná osoba, ktorá má zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň, odkiaľ sa služby poskytujú, mimo územia Spoločenstva, alebo ak takéto sídlo ekonomickej činnosti alebo stála prevádzkareň neexistujú, ktorá má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Spoločenstva, nezdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v členskom štáte alebo majú trvalé bydlisko, alebo sa obvykle zdržiavajú v členskom štáte.“;

2.

v článku 98 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Znížené sadzby sa neuplatňujú na elektronicky poskytované služby.“;

3.

úvodná veta článku 170 sa nahrádza takto:

„Každá zdaniteľná osoba, ktorá v zmysle článku 1 smernice Rady 86/560/EHS (5), bodu 1 článku 2 a článku 3 smernice 2008/9/ES (6) a článku 171 tejto smernice nie je usadená v členskom štáte, v ktorom nakupuje tovar a služby alebo do ktorého dováža tovar podliehajúci DPH, má právo na vrátenie DPH, pokiaľ sa tovar a služby použijú na tieto účely:

4.

článok 171 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   DPH sa vracia zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte, v ktorom nakupujú tovar a služby alebo do ktorého dovážajú tovar podliehajúci DPH, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, v súlade s podrobnými predpismi ustanovenými v smernici 2008/9/ES.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Smernica 86/560/EHS sa nevzťahuje na:

a)

sumy DPH, ktoré boli podľa právnych predpisov členského štátu vrátenia dane nesprávne vyfakturované;

b)

fakturované sumy DPH z tovaru, ktorého dodanie je alebo môže byť oslobodené v súlade s článkom 138 alebo článkom 146 ods. 1 písm. b)“;

5.

vkladá sa tento článok:

„Článok 171a

Členské štáty môžu namiesto vrátenia DPH podľa smerníc 86/560/EHS alebo 2008/9/ES z tovaru dodaného alebo služieb poskytnutých zdaniteľnej osobe, z ktorých je takáto osoba povinná platiť daň v súlade s článkami 194 až 197 alebo článkom 199, povoliť odpočítanie tejto dane v súlade s postupom ustanoveným v článku 168. Obmedzenia platné podľa článku 2 ods. 2 a článku 4 ods. 2 smernice 86/560/EHS možno ponechať.

Členské štáty môžu na tento účel vylúčiť zdaniteľnú osobu povinnú platiť daň z postupu vrátenia dane podľa smerníc 86/560/EHS alebo 2008/9/ES“;

6.

do hlavy XI kapitoly 1 oddielu 1 sa vkladá tento článok:

„Článok 192a

Na účely tohto oddielu sa zdaniteľná osoba, ktorá má stálu prevádzkareň na území členského štátu, v ktorom je daň splatná, považuje za zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v tomto členskom štáte, ak sa splnia tieto podmienky:

a)

uvedená osoba uskutočňuje zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb na území tohto členského štátu;

b)

prevádzkareň, ktorú má poskytovateľ alebo dodávateľ na území tohto členského štátu, do dodania tohto tovaru alebo poskytovania týchto služieb nezasahuje.“;

7.

článok 196 sa nahrádza takto:

„Článok 196

DPH platí každá zdaniteľná osoba alebo nezdaniteľná právnická osoba, ktorá je identifikovaná pre DPH, ktorej sa poskytujú služby uvedené v článku 44, ak služby poskytuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená na území členského štátu.“;

8.

v článku 214 sa dopĺňajú tieto písmená:

„d)

každej zdaniteľnej osoby, ktorá na svojom príslušnom území prijíma služby, za ktoré je povinná platiť DPH podľa článku 196;

e)

každej zdaniteľnej osoby usadenej na svojom príslušnom území, ktorá na území iného členského štátu poskytuje služby, z ktorých platí DPH výlučne príjemca podľa článku 196.“;

9.

článok 262 sa nahrádza takto:

„Článok 262

Každá zdaniteľná osoba identifikovaná pre DPH musí predložiť súhrnný výkaz týchto osôb:

a)

nadobúdateľov identifikovaných pre DPH, ktorým dodala tovar v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 138 ods. 1 a ods. 2 písm. c);

b)

osôb identifikovaných pre DPH, ktorým dodala tovar, ktorý nadobudla v rámci Spoločenstva v zmysle článku 42;

c)

zdaniteľných osôb a nezdaniteľných právnických osôb identifikovaných pre DPH, ktorým poskytla iné služby ako tie, ktoré sú oslobodené od DPH v členskom štáte, v ktorom je transakcia zdaniteľná, a z ktorých je prijímateľ povinný platiť daň podľa článku 196.“;

10.

v článku 264 sa odsek 1 mení a dopĺňa takto:

a)

písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

„a)

identifikačné číslo pre DPH zdaniteľnej osoby v členskom štáte, v ktorom sa musí podať súhrnný výkaz a pod ktorým dodala tovar v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 138 ods. 1 a poskytla zdaniteľné služby v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 44;

b)

identifikačné číslo pre DPH osoby, ktorá nadobúda tovar alebo prijíma služby v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa musí podať súhrnný výkaz, a pod ktorým jej bol dodaný tovar alebo poskytnuté služby;“

b)

písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

pre každú osobu, ktorá nadobudla tovar alebo prijala služby, celkovú hodnotu tovaru dodaného a celkovú hodnotu služieb poskytnutých zdaniteľnou osobou;“

11.

článok 358 sa mení a dopĺňa takto:

a)

bod 2 sa nahrádza takto:

„2.

‚elektronické služby‘ a ‚elektronicky poskytované služby‘ sú služby uvedené v článku 59 prvom odseku písm. k);“

b)

bod 4 sa nahrádza takto:

„4.

‚členský štát spotreby‘ je členský štát, v ktorom sa poskytovanie elektronických služieb považuje za uskutočnené v súlade s článkom 58;“

12.

v prílohe II sa názov nahrádza takto:

„ORIENTAČNÝ ZOZNAM ELEKTRONICKY POSKYTOVANÝCH SLUŽIEB UVEDENÝCH V ČLÁNKU 58 A V ČLÁNKU 59 PRVOM ODSEKU PÍSM. K)“.

Článok 3

Články 53 a 54 smernice 2006/112/ES sa od 1. januára 2011 nahrádzajú takto:

„Článok 53

Miestom poskytovania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné alebo podobné podujatia, ako napríklad veľtrhy a výstavy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ktoré sa poskytujú zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.

Článok 54

1.   Miestom poskytovania služieb a doplnkových služieb súvisiacich s kultúrnymi, umeleckými, športovými, vedeckými, vzdelávacími, zábavnými alebo podobnými aktivitami, ako napríklad veľtrhmi a výstavami, vrátane poskytovania služieb organizátormi takýchto aktivít, ktoré sa poskytujú nezdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto aktivity skutočne konajú.

2.   Miestom poskytovania nižšie uvedených služieb nezdaniteľným osobám je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonávajú:

a)

doplnkové aktivity pri preprave, ako je nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné činnosti;

b)

oceňovanie hmotného hnuteľného majetku a práce na ňom.“

Článok 4

Článok 56 ods. 2 smernice 2006/112/ES sa od 1. januára 2013 nahrádza takto:

„2.   Miestom iného ako krátkodobého prenájmu dopravných prostriedkov nezdaniteľnej osobe je miesto, kde je zákazník usadený, má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

Avšak miestom iného ako krátkodobého prenájmu výletnej lode nezdaniteľnej osobe je miesto, kde sa výletná loď skutočne dá zákazníkovi k dispozícii, ak túto službu poskytovateľ skutočne poskytuje zo svojho sídla ekonomickej činnosti alebo zo stálej prevádzkarne, ktorá sa v tomto mieste nachádza.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 ‚krátkodobý‘ znamená prenechanie dopravných prostriedkov na nepretržité užívanie počas obdobia najviac tridsiatich dní a v prípade plavidiel najviac deväťdesiatich dní.“

Článok 5

Smernica 2006/112/ES sa týmto od 1. januára 2015 mení a dopĺňa takto:

1.

v hlave V kapitole 3 oddiele 3 sa pododdiel 8 nahrádza takto:

„Pododdiel 8

Poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám

Článok 58

Miestom poskytovania nižšie uvedených služieb nezdaniteľnej osobe je miesto, kde je daná osoba usadená, má trvalé bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava:

a)

telekomunikačné služby;

b)

služby rozhlasového a televízneho vysielania;

c)

elektronicky poskytované služby, najmä tie, ktoré sú uvedené v prílohe II.

Ak poskytovateľ služby a odberateľ komunikujú pomocou elektronickej pošty, samo osebe to neznamená, že poskytovaná služba je elektronicky poskytovaná služba.“;

2.

v článku 59 sa písmená i), j) a k) prvého a druhého odseku vypúšťajú;

3.

článok 59a sa nahrádza takto:

„Článok 59a

S cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu, nezdaneniu alebo narušeniu hospodárskej súťaže členské štáty môžu vzhľadom na služby, ktorých miesto poskytovania upravujú články 44, 45, 56, 58 a 59:

a)

považovať miesto poskytovania niektorých alebo všetkých takýchto služieb, ktoré sa nachádza na ich území, za miesto, ktoré sa nachádza mimo územia Spoločenstva, ak sa príslušné služby skutočne používajú a využívajú mimo územia Spoločenstva;

b)

považovať miesto poskytovania niektorých alebo všetkých takýchto služieb, ktoré sa nachádza mimo územia Spoločenstva, za miesto nachádzajúce sa na ich území, ak sa príslušné služby skutočne používajú a využívajú na ich území.“;

4.

článok 59b sa vypúšťa;

5.

v článku 204 ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty však nesmú uplatniť možnosť uvedenú v druhom pododseku na zdaniteľnú osobu neusadenú v rámci Spoločenstva v zmysle článku 358a bodu 1, ktorá si zvolila osobitnú úpravu pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby.“;

6.

v hlave XII sa názov kapitoly 6 nahrádza takto:

 

„Osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám“;

7.

článok 357 sa vypúšťa;

8.

článok 358 sa nahrádza takto:

„Článok 358

Na účely tejto kapitoly a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

‚telekomunikačné služby‘ a ‚služby rozhlasového a televízneho vysielania‘ sú služby uvedené v článku 58 prvom odseku písm. a) a b);

2.

‚elektronické služby‘ a ‚elektronicky poskytované služby‘ sú služby uvedené v článku 58 prvom odseku písm. c);

3.

‚členský štát spotreby‘ je členský štát, v ktorom sa poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronických služieb považuje za uskutočnené v súlade s článkom 58;

4.

‚daňové priznanie k DPH‘ je výkaz, ktorý obsahuje údaje potrebné na určenie výšky DPH splatnej v každom členskom štáte.“;

9.

v hlave XII kapitole 6 sa názov oddielu 2 nahrádza takto:

 

„Osobitná úprava pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby, ktoré poskytujú zdaniteľné osoby neusadené v rámci Spoločenstva“;

10.

do hlavy XII kapitoly 6 oddielu 2 sa vkladá tento článok:

„Článok 358a

Na účely tohto oddielu a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

‚zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva‘ je zdaniteľná osoba, ktorá nemá zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti ani stálu prevádzkareň na území Spoločenstva a od ktorej sa ani z iného dôvodu nevyžaduje identifikácia pre DPH;

2.

‚členský štát identifikácie‘ je členský štát, ktorý si zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva vyberie s cieľom oznámiť mu začatie vykonávania činnosti ako zdaniteľná osoba na území Spoločenstva v súlade s ustanoveniami tohto oddielu.“;

11.

články 359 až 365 sa nahrádzajú takto:

„Článok 359

Členské štáty povolia zdaniteľnej osobe neusadenej v rámci Spoločenstva, ktorá poskytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľnej osobe, ktorá je usadená, má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v členskom štáte, využívať túto osobitnú úpravu. Táto osobitná úprava sa vzťahuje na všetky tieto služby poskytnuté v rámci Spoločenstva.

Článok 360

Zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva oznámi členskému štátu identifikácie začatie alebo ukončenie vykonávania svojej činnosti ako zdaniteľnej osoby alebo zmenu tejto činnosti do takej miery, že už viac nespĺňa podmienky potrebné na využívanie tejto osobitnej úpravy. Toto oznámenie sa urobí elektronicky.

Článok 361

1.   Oznámenie, ktoré zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva musí predložiť členskému štátu identifikácie pri začatí zdaniteľnej činnosti, obsahuje tieto údaje:

a)

meno;

b)

poštovú adresu;

c)

elektronické adresy vrátane internetových stránok;

d)

národné daňové identifikačné číslo, ak existuje;

e)

vyhlásenie, že nie je identifikovaná pre DPH v Spoločenstve.

2.   Zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva oznámi členskému štátu identifikácie akékoľvek zmeny v predloženom oznámení.

Článok 362

Členský štát identifikácie pridelí zdaniteľnej osobe neusadenej v rámci Spoločenstva individuálne identifikačné číslo pre DPH a toto číslo jej elektronicky oznámi. Na základe informácií použitých pre túto identifikáciu členské štáty spotreby môžu použiť vlastné identifikačné systémy.

Článok 363

Členský štát identifikácie vylúči zdaniteľnú osobu neusadenú v rámci Spoločenstva z identifikačného registra v týchto prípadoch:

a)

ak mu táto osoba oznámi, že už ďalej neposkytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania ani elektronické služby;

b)

ak možno inak predpokladať, že ukončila svoju zdaniteľnú činnosť;

c)

ak už viac nespĺňa podmienky potrebné na to, aby mohla využívať túto osobitnú úpravu;

d)

ak opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú tejto osobitnej úpravy.

Článok 364

Zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva podáva elektronicky členskému štátu identifikácie daňové priznanie k DPH za každý kalendárny štvrťrok bez ohľadu na to, či telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby poskytla. Daňové priznanie k DPH sa podáva do 20 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Článok 365

Daňové priznanie k DPH obsahuje identifikačné číslo a pre každý členský štát spotreby, v ktorom sa DPH stala splatnou, celkovú hodnotu bez DPH telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytnutých počas zdaňovacieho obdobia a celkovú výšku zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu. V daňovom priznaní sa takisto musia uvádzať uplatniteľné sadzby DPH a celková výška splatnej dane.“;

12.

článok 366 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Daňové priznanie k DPH sa vyhotovuje v eurách.

Členské štáty, ktoré neprijali euro, môžu požadovať, aby sa daňové priznanie k DPH vyhotovovalo v ich národnej mene. Ak sa pri poskytnutí služieb použili iné meny, zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva používa pri vypĺňaní daňového priznania k DPH výmenný kurz platný pre posledný deň zdaňovacieho obdobia.“;

13.

články 367 a 368 sa nahrádzajú takto:

„Článok 367

Zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva platí DPH pri podaní daňového priznania k DPH, najneskôr však pred skončením lehoty, v ktorej sa musí daňové priznanie podať, pričom uvedie odkaz na príslušné daňové priznanie k DPH.

Platba sa vykoná na bankový účet vedený v eurách a zriadený členským štátom identifikácie. Členské štáty, ktoré neprijali euro, môžu požadovať, aby sa platba vykonala na bankový účet vedený v ich vlastnej mene.

Článok 368

Zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, nesmie odpočítať DPH podľa článku 168 tejto smernice. Bez ohľadu na článok 1 ods. 1 smernice 86/560/EHS sa dotknutej zdaniteľnej osobe vráti daň v súlade s uvedenou smernicou. Článok 2 ods. 2 a 3 a článok 4 ods. 2 smernice 86/560/EHS sa neuplatňujú na vrátenie dane v súvislosti s telekomunikačnými službami, službami rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronickými službami, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava.“;

14.

článok 369 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Zdaniteľná osoba neusadená v rámci Spoločenstva uchováva záznamy o transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava. Tieto záznamy musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili správcovi dane členského štátu spotreby preveriť správnosť daňového priznania k DPH.“;

15.

v hlave XII kapitole 6 sa vkladá tento oddiel:

„Oddiel 3

Osobitná úprava pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby, ktoré poskytujú zdaniteľné osoby usadené v rámci Spoločenstva, ale neusadené v členskom štáte spotreby

Článok 369a

Na účely tohto oddielu a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

‚zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby‘ je zdaniteľná osoba, ktorá má zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkareň na území Spoločenstva, ale nemá zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti ani stálu prevádzkareň na území členského štátu spotreby;

2.

‚členský štát identifikácie‘ je členský štát, na ktorého území má zdaniteľná osoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, alebo v prípade, ak nemá zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti v Spoločenstve, je ním členský štát, v ktorom má zriadenú stálu prevádzkareň.

Ak zdaniteľná osoba nie je usadená v Spoločenstve, ale má tam viac než jednu stálu prevádzkareň, členským štátom identifikácie je členský štát, v ktorom má stálu prevádzkareň a v ktorom táto zdaniteľná osoba uvedie, že bude využívať túto osobitnú úpravu. Zdaniteľná osoba je viazaná týmto rozhodnutím počas dotknutého kalendárneho roku a nasledujúce dva kalendárne roky.

Článok 369b

Členské štáty povolia zdaniteľnej osobe neusadenej v členskom štáte spotreby, ktorá poskytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľnej osobe, ktorá je usadená, má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v tomto členskom štáte, využívať túto osobitnú úpravu. Táto osobitná úprava sa vzťahuje na všetky uvedené služby poskytované v Spoločenstve.

Článok 369c

Zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby oznámi členskému štátu identifikácie začatie a ukončenie vykonávania svojej zdaniteľnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto osobitná úprava, alebo zmenu tejto činnosti do takej miery, že už viac nespĺňa podmienky potrebné na využívanie tejto osobitnej úpravy. Toto oznámenie sa urobí elektronicky.

Článok 369d

Zdaniteľná osoba, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, sa v súvislosti so zdaniteľnými transakciami uskutočnenými v rámci tejto úpravy identifikuje pre DPH iba v členskom štáte identifikácie. Na tento účel členský štát použije individuálne identifikačné číslo pre DPH, ktoré pridelil zdaniteľnej osobe v súvislosti s jej povinnosťami v rámci vnútorného systému.

Na základe informácií použitých pre túto identifikáciu členské štáty spotreby môžu použiť vlastné identifikačné systémy.

Článok 369e

Členský štát identifikácie vylúči zdaniteľnú osobu neusadenú v členskom štáte spotreby z tejto osobitnej úpravy v týchto prípadoch:

a)

ak mu táto osoba oznámi, že už ďalej neposkytuje telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania ani elektronické služby;

b)

ak možno inak predpokladať, že ukončila svoju zdaniteľnú činnosť, na ktorú sa vzťahuje táto osobitná úprava;

c)

ak už viac nespĺňa podmienky potrebné na to, aby mohla využívať túto osobitnú úpravu;

d)

ak opakovane porušuje pravidlá, ktoré sa týkajú tejto osobitnej úpravy.

Článok 369f

Zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby podáva elektronicky členskému štátu identifikácie daňové priznanie k DPH za každý kalendárny štvrťrok bez ohľadu na to, či telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby poskytla. Daňové priznanie k DPH sa podáva do 20 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Článok 369g

Daňové priznanie k DPH obsahuje identifikačné číslo uvedené v článku 369d a pre každý členský štát spotreby, v ktorom sa DPH stala splatnou, celkovú hodnotu bez DPH telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronických služieb poskytnutých počas zdaňovacieho obdobia a celkovú výšku zodpovedajúcej DPH pre každú sadzbu. V daňovom priznaní sa takisto musia uvádzať uplatniteľné sadzby DPH a celková výška splatnej dane.

Ak má zdaniteľná osoba okrem stálych prevádzkarní, ktoré má zriadené v členskom štáte identifikácie, jednu alebo viacero iných stálych prevádzkarní, z ktorých poskytuje služby, v daňovom priznaní k DPH sa okrem informácií uvedených v prvom odseku uvádza za každý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, celková hodnota poskytnutých telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronických služieb, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava, ktorá sa rozčlení podľa jednotlivých členských štátov spotreby, spolu s individuálnym identifikačným číslom pre DPH alebo daňovým registračným číslom danej prevádzkarne.

Článok 369h

1.   Daňové priznanie k DPH sa vyhotovuje v eurách.

Členské štáty, ktoré neprijali euro, môžu požadovať, aby sa daňové priznanie k DPH vyhotovovalo v ich národnej mene. Ak sa pri poskytnutí služieb použili iné meny, zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby používa pri vypĺňaní daňového priznania k DPH výmenný kurz platný pre posledný deň zdaňovacieho obdobia.

2.   Prepočet sa vykoná podľa výmenných kurzov uverejnených Európskou centrálnou bankou pre uvedený deň alebo ak v tento deň neboli tieto kurzy uverejnené, podľa výmenných kurzov uverejnených v nasledujúci deň.

Článok 369i

Zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby platí DPH pri podaní daňového priznania k DPH, najneskôr však pred skončením lehoty, v ktorej sa musí daňové priznanie podať, pričom uvedie odkaz na príslušné daňové priznanie k DPH.

Platba sa vykoná na bankový účet vedený v eurách a zriadený členským štátom identifikácie. Členské štáty, ktoré neprijali euro, môžu požadovať, aby sa platba vykonala na bankový účet vedený v ich vlastnej mene.

Článok 369j

Zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby, ktorá využíva túto osobitnú úpravu, nesmie v súvislosti so zdaniteľnou činnosťou, na ktorú sa vzťahuje táto úprava, odpočítať DPH podľa článku 168 tejto smernice. Bez ohľadu na článok 2 bod 1 a článok 3 smernice 2008/9/ES sa dotknutej zdaniteľnej osobe vráti daň v súlade s uvedenou smernicou.

Ak zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby využíva túto osobitnú úpravu a súčasne vykonáva v členskom štáte spotreby činnosti, na ktoré sa táto úprava nevzťahuje a v súvislosti s ktorými musí byť zaregistrovaná na účely DPH, odpočíta v daňovom priznaní k DPH, ktoré sa má podať v súlade s článkom 250, DPH za zdaniteľné činnosti, na ktoré sa táto úprava vzťahuje.

Článok 369k

1.   Zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby uchováva záznamy o transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto osobitná úprava. Tieto záznamy musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili správcovi dane členského štátu spotreby preveriť správnosť daňového priznania k DPH.

2.   Záznamy uvedené v odseku 1 musia byť elektronicky sprístupnené členskému štátu spotreby a členskému štátu identifikácie na základe ich žiadosti.

Tieto záznamy sa uchovávajú počas obdobia desiatich rokov od 31. decembra roka, v ktorom sa transakcia uskutočnila.“

16.

v prílohe II sa názov nahrádza takto:

„ORIENTAČNÝ ZOZNAM ELEKTRONICKY POSKYTOVANÝCH SLUŽIEB UVEDENÝCH V ČLÁNKU 58 PRVOM ODSEKU PÍSM. C)“.

Článok 6

Do 31. decembra 2014 Komisia predloží správu, v ktorej uvedie, či možno účinne uplatňovať pravidlo stanovené v článku 5 na poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytovaných služieb nezdaniteľným osobám a či toto pravidlo v uvedenom čase stále zodpovedá všeobecnej politike týkajúcej sa miesta poskytovania služieb.

Článok 7

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 až 5 tejto smernice od zodpovedajúcich dátumov uvedených v týchto ustanoveniach.

Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 8

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 12. februára 2008

Za Radu

predseda

A. BAJUK


(1)  Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 143, a stanovisko zo 16. mája 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 15, a Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 54.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2007/75/ES (Ú. v. EÚ L 346, 29.12.2007, s. 13).

(4)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(5)  Trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva (Ú. v. ES L 326, 21.11.1986, s. 40).

(6)  Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá vrátenia dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008, s. 23).“;


Top