EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32006X0325(01)

Dohoda z  16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie

OJ C 73, 25.3.2006, p. 21–27 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Bulgarian: Chapter 10 Volume 007 P. 194 - 200
Special edition in Romanian: Chapter 10 Volume 007 P. 194 - 200
Special edition in Croatian: Chapter 10 Volume 002 P. 142 - 148

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 01/02/2020

25.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 73/21


DOHODA

z 16. marca 2006

medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie

(2006/C 73/08)

EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA (ECB) A NÁRODNÉ CENTRÁLNE BANKY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÉ NEPATRIA K 16. MARCU 2006 DO EUROZÓNY (ĎALEJ LEN „NCB MIMO EUROZÓNY“),

keďže:

(1)

Dohoda z 1. septembra 1998 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (1) (ďalej len „dohoda z 1. septembra 1998“) bola trikrát zmenená a doplnená. Zavedenie nových kritérií pre protistrany, ktoré sú oprávnené uskutočňovať intervencie na hranici fluktuačného pásma priamo s ECB, by vyžadovalo ďalšiu zmenu a doplnenie prílohy I k dohode z 1. septembra 1998. Preto by sa v záujme jasnosti a transparentnosti mala dohoda z 1. septembra 1998 nahradiť novou dohodou.

(2)

Európska rada vo svojom uznesení zo 16. júna 1997 (ďalej len „uznesenie“) rozhodla o zriadení mechanizmu výmenných kurzov (ďalej len „ERM II“) na začiatku tretej etapy hospodárskej a menovej únie 1. januára 1999.

(3)

V súlade s uznesením

ERM II nahrádza Európsky menový systém;

stabilné hospodárske prostredie je nevyhnutné pre dobré fungovanie jednotného trhu a pre vyššie investície, rast a zamestnanosť, a je preto v záujme všetkých členských štátov. Jednotný trh nesmú ohrozovať výchylky reálnych výmenných kurzov ani nadmerné výkyvy nominálnych výmenných kurzov medzi eurom a ostatnými menami EÚ, ktoré by narušovali obchodné toky medzi členskými štátmi. Na základe článku 124 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva je okrem toho každý členský štát povinný pokladať svoju politiku výmenných kurzov za vec spoločného záujmu;

ERM II pomáha zabezpečiť, aby členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II (ďalej len „zúčastnené členské štáty mimo eurozóny“), smerovali svoje politiky k stabilite, podporuje konvergenciu a tým im pomáha pri ich úsilí prijať euro;

účasť na ERM II je pre členské štáty mimo eurozóny dobrovoľná. Napriek tomu možno od členských štátov, pre ktoré platí výnimka, očakávať, že sa do mechanizmu zapoja. Členský štát, ktorý sa na ERM II nezúčastňuje hneď od začiatku, sa môže zapojiť neskôr;

fungovaním ERM II nie je dotknutý hlavný cieľ ECB a NCB mimo eurozóny, ktorým je udržovať cenovú stabilitu;

pre menu každého zúčastneného štátu mimo eurozóny (ďalej len „zúčastnená mena mimo eurozóny“) sa vymedzí centrálna parita voči euru;

existuje jedno štandardné fluktuačné pásmo ±15 % okolo centrálnych parít;

malo by sa zabezpečiť, aby sa akékoľvek úpravy centrálnych parít uskutočnili včas tak, aby sa zamedzilo významným výchylkám. Všetky strany vzájomnej dohody o centrálnych paritách, vrátane EBC, majú právo iniciovať dôverný postup zameraný na prehodnotenie centrálnych parít;

intervencie na hranici fluktuačného pásma sú spravidla automatické a neobmedzené s dostupným veľmi krátkodobým financovaním. ECB a NCB mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II (ďalej len „zúčastnené NCB mimo eurozóny“), by však mohli intervenciu pozastaviť, ak by bola v rozpore s ich hlavným cieľom, ktorým je cenová stabilita. Pri svojom rozhodovaní by náležite zohľadnili všetky relevantné faktory, najmä potrebu udržiavať stabilitu a spoľahlivé fungovanie ERM II;

spoluprácu v oblasti politiky výmenných kurzov možno ďalej posilňovať, napríklad povolením užších prepojení výmenných kurzov medzi eurom a zúčastnenými menami mimo eurozóny, pokiaľ je to vhodné vzhľadom na pokrok dosiahnutý v oblasti konvergencie.

(4)

Intervencie by sa mali používať ako podporný nástroj v spojení s ostatnými opatreniami v oblasti politiky vrátane primeranej menovej a rozpočtovej politiky prispievajúcej k hospodárskej konvergencii a stabilite výmenných kurzov. Existuje možnosť uskutočňovať koordinované intervencie vnútri fluktuačného pásma, o ktorých rozhodujú ECB a príslušná NCB mimo eurozóny vzájomnou dohodou, a to spolu s ďalšími primeranými opatreniami tejto NCB v oblasti politiky, vrátane flexibilného využitia úrokových mier.

(5)

Je potrebné umožniť dostatočnú flexibilitu, najmä v záujme zohľadnenia rozličných stupňov, temp a stratégií hospodárskej konvergencie členských štátov mimo eurozóny.

(6)

Táto dohoda nevylučuje vytvorenie dodatočných fluktuačných pásiem a intervenčných mechanizmov na dvojstrannom základe medzi členskými štátmi mimo eurozóny,

SA DOHODLI TAKTO:

I.   CENTRÁLNE PARITY A FLUKTUAČNÉ PÁSMA

Článok 1

Dvojstranné centrálne parity a intervenčné kurzy medzi eurom a zúčastnenými menami mimo eurozóny

1.1.

Zmluvné strany spoločne oznamujú trhu dvojstranné centrálne parity medzi zúčastnenými menami mimo eurozóny a eurom, ktoré sú dohodnuté podľa spoločného postupu vymedzeného v odseku 2.3 uznesenia, a všetky ich zmeny.

1.2.

V súlade s fluktuačnými pásmami stanovenými podľa odsekov 2.1, 2.3 a 2.4 uznesenia ECB a každá zúčastnená NCB mimo eurozóny určia spoločnou dohodou dvojstranné horné a spodné kurzy medzi eurom a zúčastnenými menami mimo eurozóny pre automatické intervencie. ECB a zúčastnené NCB mimo eurozóny spoločne oznamujú trhu tieto kurzy, ktoré sa vyhlasujú v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe I.

II.   INTERVENCIE

Článok 2

Všeobecné ustanovenia

2.1.

Intervencie sa spravidla uskutočňujú v eurách a zúčastnených menách mimo eurozóny. ECB a zúčastnené NCB mimo eurozóny sa vzájomne informujú o všetkých devízových intervenciách, ktorých cieľom je ochrana súdržnosti ERM II.

2.2.

ECB a NCB mimo eurozóny sa vzájomne informujú o všetkých ostatných devízových intervenciách.

Článok 3

Intervencie na hranici fluktuačného pásma

3.1.

Intervencie na hranici fluktuačného pásma sú spravidla automatické a neobmedzené. ECB a zúčastnené NCB mimo eurozóny by však mohli intervenciu pozastaviť, ak by bola v rozpore s ich hlavným cieľom, ktorým je udržiavanie cenovej stability.

3.2.

Pri rozhodovaní, či treba intervenciu pozastaviť, ECB alebo zúčastnená NCB mimo eurozóny náležite zohľadnia všetky ostatné relevantné faktory, vrátane spoľahlivého fungovania ERM II. ECB a/alebo dotknutá zúčastnená NCB mimo eurozóny rozhodujú na základe konkrétnych skutočností a v tejto súvislosti berú do úvahy aj všetky závery, ku ktorým dospeli ostatné príslušné orgány. ECB a/alebo dotknutá zúčastnená NCB mimo eurozóny oznamujú zámer pozastaviť intervenciu čo najskôr, ako je to možné, a na prísne dôvernom základe ostatným dotknutým menovým orgánom a menovým orgánom všetkých ostatných členských štátov mimo eurozóny.

3.3.

V prípade intervencií na hranici fluktuačného pásma sa uplatňuje postup „payment after payment“ stanovený v prílohe I.

Článok 4

Koordinované intervencie vnútri fluktuačného pásma

ECB a zúčastnené NCB mimo eurozóny sa môžu dohodnúť na koordinovaných intervenciách vnútri fluktuačného pásma.

Článok 5

Postupy pri intervenciách a iných transakciách

5.1.

Predchádzajúci súhlas NCB mimo eurozóny, ktorá vydáva intervenčnú menu, sa vyžaduje v prípade, keď iná centrálna banka Európskeho systému centrálnych bank zamýšľa použiť menu tejto banky v objemoch, ktoré presahujú spoločne dohodnuté obmedzenia v súvislosti so všetkými nepovinnými intervenciami, vrátane jednostrannej intervencie vnútri fluktuačného pásma.

5.2.

NCB mimo eurozóny okamžite oznámi ECB skutočnosť, že použila euro v objemoch presahujúcich vzájomne dohodnuté obmedzenia v súvislosti so všetkými nepovinnými intervenciami, vrátane jednostrannej intervencie vnútri fluktuačného pásma.

5.3.

Strana, ktorá zamýšľa vykonať transakcie iné ako intervencie, pri ktorých sa používa aspoň jedna mena mimo eurozóny alebo euro a ktoré presahujú vzájomne dohodnuté obmedzenia, oznámi túto skutočnosť dotknutej centrálnej banke (dotknutým centrálnym bankám) pred vykonaním týchto transakcií. V takýchto prípadoch sa dotknuté centrálne banky dohodnú na prístupe, ktorý minimalizuje možné problémy, vrátane možnosti vyrovnania celej transakcie alebo jej časti priamo medzi oboma centrálnymi bankami.

III.   MECHANIZMUS VEĽMI KRÁTKODOBÉHO FINANCOVANIA

Článok 6

Všeobecné ustanovenia

6.1.

Na účely intervencií v eurách a v zúčastnených menách mimo eurozóny si ECB a každá zúčastnená NCB mimo eurozóny vzájomne otvárajú veľmi krátkodobé úverové služby. Pôvodná splatnosť veľmi krátkodobej finančnej operácie je tri mesiace.

6.2.

Finančné operácie v rámci týchto služieb majú formu spotových predajov a nákupov zúčastnených mien medzi ECB a zúčastnenými NCB mimo eurozóny, ktoré majú za následok vznik zodpovedajúcich pohľadávok a záväzkov znejúcich na menu veriteľa. Deň valuty finančných operácií sa zhoduje s dňom valuty intervencie na trhu. ECB vedie záznamy o všetkých transakciách uskutočnených v súvislosti s týmito službami.

Článok 7

Financovanie intervencií na hranici fluktuačného pásma

7.1.

Mechanizmus veľmi krátkodobého financovania je na účely financovania intervencií v zúčastnených menách na hranici fluktuačného pásma spravidla automaticky dostupný a v neobmedzenom objeme.

7.2.

Pred čerpaním úverovej služby dlžnícka centrálna banka náležite využije svoje devízové rezervy.

7.3.

ECB a zúčastnené NCB mimo eurozóny by mohli ďalšie automatické financovanie pozastaviť, ak by bolo v rozpore s ich hlavným cieľom, ktorým je udržiavanie cenovej stability. Na pozastavenie ďalšieho automatického financovania sa budú vzťahovať ustanovenia článku 3.2 tejto dohody.

Článok 8

Financovanie intervencií vnútri fluktuačného pásma

Na účely intervencií vnútri fluktuačného pásma môže byť so súhlasom centrálnej banky, ktorá vydáva intervenčnú menu, mechanizmus veľmi krátkodobého financovania dostupný za týchto podmienok:

a)

celkový objem takéhoto financovania, ktorý bude k dispozícii dlžníckej centrálnej banke, nepresiahne hornú hranicu stanovenú v prílohe II pre túto centrálnu banku;

b)

pred čerpaním úverovej služby dlžnícka centrálna banka náležite využije svoje devízové rezervy.

Článok 9

Úročenie

9.1.

Nevyrovnané zostatky z veľmi krátkodobého financovania sa úročia reprezentatívnou trojmesačnou sadzbou, ktorá prevláda na domácom peňažnom trhu meny veriteľa v deň uzavretia prvotnej finančnej operácie, alebo v prípade obnovenia podľa článkov 10 a 11 tejto dohody trojmesačnou sadzbou, ktorá prevláda na peňažnom trhu meny veriteľa dva pracovné dni predo dňom splatnosti prvotnej finančnej operácie, ktorá sa má obnoviť.

9.2.

Naakumulované úroky sú splatné v mene veriteľa v deň pôvodnej splatnosti finančnej operácie alebo prípadne v deň predčasného vyrovnania debetného zostatku. V prípade obnovenia finančnej operácie podľa článkov 10 a 11 tejto dohody sa úroky kapitalizujú na konci každého trojmesačného obdobia a sú splatné v deň konečného splatenia debetného zostatku.

9.3.

Na účely článku 9.1 tejto dohody každá zúčastnená NCB mimo eurozóny oznamuje ECB svoju reprezentatívnu trojmesačnú sadzbu na domácom peňažnom trhu. ECB použije reprezentatívnu trojmesačnú sadzbu na domácom peňažnom trhu a oznámi ju zúčastneným NCB mimo eurozóny.

Článok 10

Automatické obnovovanie

Na žiadosť dlžníckej centrálnej banky možno pôvodnú splatnosť finančnej operácie predĺžiť o tri mesiace.

Avšak:

a)

pôvodnú splatnosť možno automaticky predĺžiť iba jedenkrát na maximálne tri mesiace;

b)

celkový objem zadĺženosti dlžníckej centrálnej banky vyplývajúci z uplatňovania tohto článku nesmie v žiadnom okamihu presiahnuť horné hranice stanovené v prílohe II pre každú centrálnu banku.

Článok 11

Obnovovanie vzájomnou dohodou

11.1.

Dlh, ktorý presahuje hornú hranicu stanovenú v prílohe II, možno so súhlasom veriteľskej centrálnej banky jedenkrát obnoviť na tri mesiace.

11.2.

Dlh, ktorý už bol automaticky obnovený na tri mesiace, možno so súhlasom veriteľskej centrálnej banky druhýkrát obnoviť na ďalšie tri mesiace.

Článok 12

Predčasné splatenie

Debetný zostatok zaznamenaný v súlade s článkami 6,10 a 11 tejto dohody možno na žiadosť dlžníckej centrálnej banky kedykoľvek pred dobou splatnosti vyrovnať.

Článok 13

Započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov

Vzájomné pohľadávky a záväzky ECB a zúčastnenej NCB mimo eurozóny, ktoré vznikli z operácií uvedených v článkoch 6 až 12 tejto dohody, možno vzájomne započítať po vzájomnej dohode oboch dotknutých strán.

Článok 14

Spôsoby vyrovnania

14.1.

Ak sa finančná operácia stane splatnou alebo ak dôjde k predčasnému splateniu, vyrovnanie sa uskutoční spravidla prostredníctvom prostriedkov v mene veriteľa.

14.2.

Týmto ustanovením nie sú dotknuté iné formy vyrovnania dohodnuté medzi veriteľskou a dlžníckou centrálnou bankou.

IV.   UŽŠIA SPOLUPRÁCA V OBLASTI VÝMMENNÝCH KURZOV

Článok 15

Užšia spolupráca v oblasti výmenných kurzov

15.1.

Spoluprácu medzi zúčastnenými NCB mimo eurozóny a ECB v oblasti politiky výmenných kurzov možno ďalej posilňovať; predovšetkým možno v jednotlivých prípadoch na podnet zainteresovaného zúčastneného členského štátu mimo eurozóny dohodnúť užšie prepojenia výmenných kurzov.

15.2.

Na žiadosť dotknutého zúčastneného členského štátu mimo eurozóny možno v jednotlivých prípadoch postupom podľa odseku 2.4 uznesenia stanoviť formálne dohodnuté fluktuačné pásma, ktoré sú užšie ako štandardné fluktuačné pásmo a spravidla zabezpečené automatickou intervenciou a financovaním.

15.3.

Medzi ECB a zúčastnenými NCB mimo eurozóny možno stanoviť aj iné druhy užších prepojení výmenných kurzov na neformálnom základe.

V.   MONITOROVANIE FUNGOVANIA SYSTÉMU

Článok 16

Úlohy Generálnej rady ECB

16.1.

Generálna rada ECB monitoruje fungovanie ERM II a slúži ako fórum pre koordináciu menovej politiky a politiky výmenných kurzov, ako aj pre správu mechanizmu intervencií a financovania uvedeného v tejto dohode. Sústavne pozorne monitoruje udržateľnosť dvojstranných výmenných kurzov medzi každou zúčastnenou menou mimo eurozóny a eurom.

16.2.

Generálna rada ECB pravidelne preskúma vykonávanie tejto dohody na základe získaných skúseností.

Článok 17

Prehodnocovanie centrálnych parít a účasti v užších fluktuačných pásmach

17.1.

Všetky strany vzájomnej dohody uzatvorenej podľa odseku 2.3 uznesenia, vrátane EBC, majú právo iniciovať dôverný postup zameraný na prehodnotenie centrálnych parít.

17.2.

V prípade formálne dohodnutých fluktuačných pásiem, ktoré sú užšie ako štandardné fluktuačné pásmo, majú všetky strany spoločného rozhodnutia prijatého podľa ods. 2.4 uznesenia, vrátane ECB, právo iniciovať dôverné opätovné preskúmanie primeranosti účasti príslušnej meny v užšom pásme.

VI.   NEÚČASŤ

Článok 18

Použiteľnosť

Ustanovenia článkov 1, 2.1, 3, 4, 6 až 15 a 17 tejto dohody sa neuplatňujú na NCB mimo eurozóny, ktoré sa nezúčastňujú na ERM II.

Článok 19

Spolupráca pri zlaďovaní

NCB mimo eurozóny, ktoré sa nezúčastňujú na ERM II, spolupracujú s ECB a zúčastnenými NCB mimo eurozóny pri zlaďovaní a/alebo ostatných výmenách informácií, ktoré sú nevyhnutné na riadne fungovanie ERM II.

VII.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Záverečné ustanovenia

20.1.

Táto dohoda vstupuje do platnosti 1. apríla 2006.

20.2.

Dohoda z 1. septembra 1998 sa zrušuje s účinnosťou od 1. apríla 2006. Odkazy na zrušenú dohodu sa pokladajú za odkazy na túto dohodu.

20.3.

Táto dohoda je vyhotovená v anglickom jazyku a stranami riadne podpísaná. ECB, od ktorej sa vyžaduje úschova originálu dohody, pošle overenú kópiu originálu dohody každej NCB eurozóny a každej NCB mimo eurozóny. Dohoda sa preloží do všetkých ostatných úradných jazykov Spoločenstva a uverejní v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

Vo Frankfurte nad Mohanom 16. marca 2006

Za

Európsku centrálnu banku

Za

Českou národní banku

Za

Danmarks Nationalbank

Za

Eesti Pank

Za

Central Bank of Cyprus

Za

Latvijas Banka

Za

Lietuvos bankas

Za

Magyar Nemzeti Bank

Za

Central Bank of Malta

Za

Narodowy Bank Polski

Za

Banka Slovenije

Za

Národnú banku Slovenska

Za

Sveriges Riksbank

Za

The Bank of England


(1)  Ú. v. ES C 345, 13.11.1998, s. 6. Dohoda naposledy zmenená a doplnená dohodou zo 16. septembra 2004 (Ú. v. EÚ C 281, 18.11.2004, s. 3).


PRÍLOHA I

PRAVIDLÁ VYHLASOVANIA KURZOV MIEN, KTORÉ SA ZÚČASTŇUJÚ NA ERM II, A POSTUP „PAYMENT AFTER PAYMENT“ V PRÍPADE INTERVENCIÍ NA HRANICI FLUKTUAČNÉHO PÁSMA

A.   Pravidlá vyhlasovania kurzov

Výmenné kurzy dvojstranných centrálnych parít voči euru sa pre všetky meny členských štátov mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, vyhlasujú použitím eura ako referenčnej meny. Výmenný kurz sa pri všetkých menách udáva ako hodnota 1 eura s presnosťou na šesť platných číslic.

Rovnaké pravidlo sa používa na vyhlasovanie horných a spodných intervenčných kurzov mien členských štátov mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, voči euro. Intervenčné kurzy sa určujú pripočítaním dohodnutej šírky fluktuačného pásma, ktorá je vyjadrená v percentách, k dvojstranným centrálnym paritám alebo jej odpočítaním od dvojstranných centrálnych parít. Výsledné kurzy sa zaokrúhľujú na šesť platných číslic.

B.   Postup „payment after payment“

ECB a NCB eurozóny používajú v prípade intervencií na hranici fluktuačného pásma postup „payment after payment“. NCB mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, používajú postup „payment after payment“, ak v súlade s touto prílohou konajú ako korešpodenti národných centrálnych bánk eurozóny a ECB; NCB mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, môžu na základe svojho uváženia použiť rovnaký postup „payment after payment“ v prípade, keď vyrovnávajú intervencie na hranici fluktuačného pásma, ktoré takéto NCB uskutočnili vo vlastnom mene.

i)   Všeobecné zásady

Postup „payment after payment“ sa použije, ak dôjde k intervencii na hranici fluktuačného pásma v rámci ERM II medzi eurom a menami členských štátov mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II.

Podmienkou akceptovateľnosti protistrán pre intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci ERM II je, aby mali u dotknutej NCB zriadený účet. Podmienkou je aj to, aby protistrany u dotknutej NCB alebo ECB udržiavali adresy SWIFT a/alebo si s dotknutou NCB alebo ECB vymieňali overené telexové kľúče.

Protistrany akceptovateľné pre intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci ERM II môžu uskutočňovať takéto intervencie aj priamo s ECB za podmienky, že sú tiež oprávnenými protistranami pre vykonávanie devízových transakcií s ECB podľa usmernenia ECB/2000/1 z 3. februára 2000 o správe devízovýh rezerv Európskej centrálnej banky národnými centrálnymi bankami a o právnej dokumentácii pre operácie s devízovými rezervami Európskej centrálnej banky (1).

NCB mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, konajú ako korešpodenti národných centrálnych bánk eurozóny a ECB.

Ak dôjde k intervencii na hranici fluktuačného pásma, dotknutá NCB alebo ECB uvoľní platbu na účely danej transakcie až potom, keď prijme potvrdenie od svojho korešpodenta, že dlžná suma bola pripísaná v prospech jej účtu. Od protistrán sa vyžaduje, aby platby uskutočnili načas, čím by národným centrálnym bankám a ECB umožnili plniť ich príslušné platobné záväzky. Preto sa od protistrán vyžaduje, aby platby uskutočnili pred uplynutím vopred stanoveného termínu.

ii)   Termín na prijatie finančných prostriedkov od protistrán

Protistrany uskutočnia intervenčné platby najneskôr do 13.00 hodiny miestneho času ECB (SEČ) v deň valuty.


(1)  Ú. v. ES L 207, 17.8.2000, s. 24. Usmernenie naposledy zmenené a doplnené usmernením ECB/2005/15 (Ú. v. EÚ L 345, 28.12.2005, s. 33).


PRÍLOHA II

HORNÉ HODNOTY NA PRÍSTUP K MECHANIZMU VEĽMI KRÁTKODOBÉHO FINANCOVANIA, KTORÝ JE UVEDENÝ V ČLÁNKOCH 8, 10 A 11 DOHODY CENTRÁLNYCH BÁNK

s účinnosťou od 1. mája 2004

(v miliónoch eur)

Centrálne banky, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody

Horné hranice (1)

Česká národní banka

700

Danmarks Nationalbank

730

Eesti Pank

300

Central Bank of Cyprus

290

Latvijas Banka

340

Lietuvos bankas

390

Magyar Nemzeti Bank

680

Central Bank of Malta

270

Narodowy Bank Polski

1 830

Banka Slovenije

350

Národná banka Slovenska

470

Sveriges Riksbank

990

Bank of England

4 660

Európska centrálna banka

žiadne


NCB eurozóny

Horné hranice

Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique

žiadne

Deutsche Bundesbank

žiadne

Bank of Greece

žiadne

Banco de España

žiadne

Banque de France

žiadne

Central Bank and Financial Services Authority of Ireland

žiadne

Banca d'Italia

žiadne

Banque centrale du Luxembourg

žiadne

De Nederlandsche Bank

žiadne

Oesterreichische Nationalbank

žiadne

Banco de Portugal

žiadne

Suomen Pankki

žiadne


(1)  Uvedené sumy sú hypotetické pre centrálne banky, ktoré sa nezúčastňujú na ERM II.


Top