Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32006D0239

2006/239/ES: Rozhodnutie Komisie z 13. mája 2003 o štátnej pomoci Nemecka v prospech podniku Kahla Porzellan GmbH a Kahla/Thüringen Porzellan GmbH [oznámené pod číslom K(2003) 1520] (Text s významom pre EHP)

OJ L 88, 25.3.2006, p. 16–49 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2006/239/oj

25.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 88/16


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 13. mája 2003

o štátnej pomoci Nemecka v prospech podniku Kahla Porzellan GmbH a Kahla/Thüringen Porzellan GmbH

[oznámené pod číslom K(2003) 1520]

(Iba znenie v nemeckom jazyku je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2006/239/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 88 ods. 2 pododsek 1,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po výzve zúčastnených strán, aby podľa uvedených ustanovení zaujali k vyjadreniu stanovisko (1) a po zohľadnení týchto stanovísk,

keďže:

I.   KONANIE

(1)

Komisia dostala 16. novembra 1998 a 24. marca 1999 sťažnosti od konkurenčných podnikov o údajnom zneužití štátnej pomoci, ktorú mala poskytnúť spolková krajina Durínsko v prospech závodov Kahla Porzellan GmbH (Kahla I) a Kahla/Thüringen Porzellan GmbH. (Kahla II), obidva so sídlom v Durínsku, Nemecko.

(2)

Po rozsiahlej korešpondencii a stretnutiach so zástupcami Nemecka Komisia dňa 15. novembra 2000 rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré malo prešetriť pomoc ad hoc poskytnutú týmto podnikom. Zároveň vyzvala Nemecko, aby poskytlo údaje, ktoré by umožnili posúdiť, či určité opatrenia pomoci sú v súlade so schválenými schémami pomoci, na základe ktorých mali byť poskytnuté.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby zaujali stanovisko k pomoci. Komisia dostala 31. júla 2001 stanovisko podniku Kahla II, ktoré listom zo 7. augusta 2001 poslala Nemecku.

(4)

Dňa 26. marca 2001 Nemecko reagovalo na nariadenie o poskytnutí informácií, predložilo informácie o pomoci a informovalo Komisiu o ďalšej pomoci podniku, ktorá predtým nebola oznámená. Komisia požiadala listom z 28. mája 2001 o ďalšie informácie, ktoré potom dostala 31. júna 2001. Ďalšie dodatočné informácie boli predložené 9. augusta 2001.

(5)

Listom z 30. novembra 2001 Komisia oznámila Nemecku, že konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES rozširuje o pomoc, ktorá nie je v súlade so schválenými schémami pomoci, v rámci ktorých bola údajne poskytnutá, a tiež o pomoc, ktorá predtým nebola oznámená Komisii.

(6)

Prípad bol 10. decembra 2001 predmetom podrobnej diskusie so zástupcami Nemecka i zástupcami podniku.

(7)

Rozhodnutie Komisie o rozšírení konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (3). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby zaujali stanovisko k pomoci. Komisia dostala stanovisko od príjemcu pomoci (podniku Kahla II). Stanoviská potom listom zo 6. marca 2002 poslala Nemecku a vyzvala ho, aby vyjadrilo svoj názor.

(8)

Nemecko 30. januára odpovedalo na rozhodnutie o rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania a predložilo podrobné informácie. Listom z 30. apríla 2002 Komisia požiadala o ďalšie informácie. Nemecko poslalo svoju odpoveď listom z 29. mája 2002, ktorý bol doručený v ten istý deň.

(9)

Listom z 28. februára 2002 Komisia dostala stanovisko podniku Kahla II, ktoré poslala Nemecku listom zo 6. marca 2002. 18. marca 2002 nasledovala ďalšia sťažnosť o poskytnutí ďalších pomoci podniku Kahla II. Tieto informácie boli poslané Nemecku listom z 30. apríla 2002. Odpoveď Nemecka na sťažnosť prišla 29. mája 2002.

(10)

Tento prípad bol 24. júla 2002 opätovne prerokovaný so zástupcami Nemecka. Po tomto stretnutí Nemecko poskytlo ďalšie vysvetlenia 7. augusta 2002. V liste z 30. júla 2002 podnik Kahla II trval na svojich predchádzajúcich argumentoch. Listom z 1. októbra 2002, zaregistrovaným v ten istý deň, Nemecko poskytlo ďalšie stanovisko.

II.   OPIS

A.   Podnik

(11)

V prípade Kahla II ide o nástupnícky podnik Kahla I. Tak Kahla I, ako aj Kahla II, vyrába porcelánový riad a jemnú keramiku. Sídlo podnikov sa nachádza v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

(12)

V súlade s nariadením Nemecka o transformácii národných podnikov, závodov a zariadení na kapitálové spoločnosti (UmwandVO) bol podnik založený 1. marca 1990 transformáciou VEB Vereinigte Porzellanwerke Kahla na dve spoločnosti s ručením obmedzeným. Jednou z nich bola spoločnosť KAHLA I. 23. apríla 1991 Treuhandanstalt (THA = nemecký fond národného majetku po zjednotení) privatizoval podnik Kahla I odpredaním pánovi Hoffmannovi (75,1 % základného imania) a pánovi Ueingovi (24,9 % základného imania) za kúpnu cenu vo výške 2 DEM. Vybrala sa privatizačná ponuka jediného záujemcu po tom, ako THA uverejnil plánovaný predaj v zozname podnikov ponúkaných na predaj (Hoppenstedt) a zaslal ponuky združeniam keramického priemyslu a obchodným komorám. Likvidácia podniku by podľa vyjadrenia Nemecka znamenala pre THA vyššie náklady. Podľa nemeckých údajov privatizačná zmluva nadobudla platnosť až 11. decembra 1992.

(13)

Nemecko predložilo tieto hospodárske údaje (obrat a hospodársky výsledok v mil. DEM):

Tabuľka č. 1

 

1991

1992

1993

Počet zamestnancov

1 561

827

696

Obrat

25,4

29,3

27,9

Hospodársky výsledok

-29,5

-25,8

-13,4

(14)

Dňa 9. augusta 1993 podnik vyhlásil konkurz. Konkurzné konanie sa začalo 29. septembra 1993.

(15)

Podľa informácií nemeckej strany správca konkurznej podstaty hľadal od začiatku konkurzného konania investorov na prevzatie investičného majetku. Podľa názoru konkurzného správcu sa dala výhodná cena investičného majetku dosiahnuť tým, že by sa podnik predal ako taký, ktorý môže pokračovať vo svojej obchodnej činnosti.

(16)

V novembri 1993 založil súkromný investor, pán G. Raithel, podnik Kahla II. V januári 1994 konkurzný správca predal pozemky, stroje a zariadenia ako aj zásoby podniku Kahla I v konkurznom konaní pánovi G. Raithelovi. Nový majiteľ prevzal 380 zamestnancov.

(17)

Celková cena pôvodne predstavovala 7,391 mil. DEM. 5. októbra 1994 bola zmluva zmenená v tom zmysle, že cena zariadení vo výške 2,05 mil. DEM, ktorá mala byť financovaná dotáciou v hodnote 2,05 mil. DEM (pozri opatrenie 15), mala byť vyplatená pri podpise pozmenenej zmluvy. Zákonné práva, ochranné známky, registrované značky a know-how boli prevedené za 1 DEM. Zoznam zákazníkov a objednávky boli prevedené bezodplatne. Cena skladových zásob v hodnote 2,136 mil. DEM mala byť uhradená v desiatich splátkach počínajúc 1. marcom 1994. Pozemky mali byť predané bez dane za 3,205 mil. DEM so splatnosťou do 14 dní.

(18)

Podľa informácie nemeckej strany sa splátky realizovali do roku 1996. Suma vo výške 1 mil. DEM bola nakoniec uhradená v roku 1999 potom, ako správca konkurznej podstaty zrušil ťarchu na časti pozemkov. Suma, ktorá bola v konečnom dôsledku uhradená, predstavovala 6,727 mil. DEM. Podľa informácie nemeckej strany bolo zníženie ceny za zásoby o 0,664 mil. DEM zdôvodnené škodami zistenými po predaji. Dostupné informácie ukazujú, že predaj bol financovaný predovšetkým prostredníctvom štátnej pomoci. Vlastné prostriedky, neobsahujúce nijaký prvok pomoci, predstavovali iba 55 000 DEM.

(19)

Predaj pozemkov schválil 18. júla 1994 (4) THA a 19. októbra 1995 jeho právny nástupca, Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben (BvS).

(20)

Kúpna zmluva okrem toho predpokladala, že štátny podnik vo vlastníctve spolkového štátu Durínsko Thüringer Industriebeteiligungs GmbH & Co. KG („TIB“), založený slobodným štátom a kontrolovaný jeho nadáciou, prevezme tichú majetkovú účasť v podniku Kahla II vo výške 49 %. Toto sa udialo 5. marca 1994.

(21)

Nemecko predložilo tieto údaje o činnosti podniku (obrat a hospodársky výsledok v mil. DEM):

Tabuľka č. 2

 

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

Počet zamestnancov

380

369

327

323

307

327

322

Obrat

23

29

32

39

34

35,8

41,6

Hospodársky výsledok[…] (5)

 

 

 

 

 

 

 

B.   Finančné opatrenia

a)   Finančné opatrenia v prospech podniku Kahla I

(22)

Od založenia až po konkurz boli v prospech podniku Kahla I poskytnuté tieto finančné prostriedky z verejných zdrojov (v mil. DEM):

Tabuľka č. 3

Opatrenia v prospech podniku Kahla I

 

Suma

Opatrenia pred privatizáciou

1

 

THA

Vývozná záruka

4,5

Opatrenia v rámci privatizáci

2

23.4.1991

THA

Prevzatie starých záťaží

37,7

3

23.4.1991

THA

Prevzatie starých dlhov

31,1

4

23.4.1991

THA

Záruky

24,9

Opatrenia po privatizácii

5

12.1991

Spolková krajina

Priame investičné dotácie

1,825

6

5.10.1992

THA

Pôžičky

4,3

7

1.12.1992

THA

Pôžičky

1,8

8

1993

THA

Výťažok z využívania pozemkov

5,676

9

 

Mestská sporiteľňa Jena

Úvery

3,9

10

1992–1995

Spolková krajina

Investičné príspevky

0,035

Celkom

115,736

(23)

Opatrenie 1: Vývozná záruka poskytnutá pred privatizáciou, ktorá však podľa informácie nemeckej strany nebola uplatnená.

(24)

Opatrenie 2 a 3: THA prevzal dlhy z úverov poskytnutých Dresdner Bank AG pred 1. júlom 1990 a z pôžičiek poskytnutých THA pred privatizáciou.

(25)

Opatrenie 4: Nemecko uvádza, že THA poskytol tieto záruky na zabezpečenie investícií, krytie strát a úverov od Dresdner Bank AG. Podnik poskytol za tieto záruky rôzne zábezpeky, ktorých sa THA po otvorení konkurzného konania zriekol. Dodatočnou zárukou bolo právo udelené THA, v zmysle ktorého bolo možné predať podnikové pozemky, ktoré nie sú potrebné priamo pre prevádzku. Tieto pozemky sa ocenili na 13,3 mil. DEM. Plánované tržby mali byť použité na umorovanie úverov, pri ktorých bol THA ručiteľom. Nemecko pripúšťa, že úvery zabezpečené týmito zárukami neboli so súhlasom THA nikdy splatené. V čase svojho čerpania tieto záruky vrátane úverov dosahovali celkovú sumu 24,9 mil. DEM.

(26)

Opatrenie 5: V decembri 1991 spolková krajina Durínsko poskytla podniku investičný príspevok vo výške 1,825 mil. DEM.

(27)

Opatrenie 6: 5. októbra 1992 THA schválil pôžičku vo výške 4,2 mil. DEM na odvrátenie platobnej neschopnosti.

(28)

Opatrenie 7: Takisto na odvrátenie platobnej neschopnosti poskytol THA 1. decembra 1992 ďalšiu pôžičku vo výške 1,8 mil. DEM.

(29)

Opatrenie 8: Tržby z využívania podnikových pozemkov, uvádzané v opatrení 3, dosiahli spolu 5,676 mil. DEM. V roku 1993 dostala 3,4 mil. DEM z celkovej tržby podniku Kahla I, a teda neboli použité na umorenie úverov, ktoré poskytol THA. Nemecko uvádza, že vyplatenie tejto sumy v prospech THA bolo síce odložené, ale fond sa vrátenia úveru nezriekol, pretože celková suma 5,676 mil. DEM bola zahrnutá do konkurznej podstaty. Podľa toho prostriedky privatizačného fondu, ktoré boli použité v prospech podniku a nie na splácanie úverov, dosiahli celkovú výšku 5,676 mil. DEM. Nemecko túto skutočnosť nepoprelo.

(30)

Opatrenie 9: Dva úvery od Kreis- und Stadtsparkasse Jena v celkovej výške 3,9 mil. DEM. Tieto úvery s úrokovou sadzbou 13,25 %, resp. 17,25 % boli zabezpečené hypotékou vo výške 10 mil. DEM.

(31)

Opatrenie 10: V období rokov 1992 - 1995 boli vyplatené investičné príspevky vo výške 0,035 mil. DEM.

(32)

Podnik Kahla I dostal z verejných prostriedkov finančnú podporu v celkovej výške 115,736 mil. DEM. Napriek tejto finančnej podpore sa 29. septembra 1993 začalo konkurzné konanie na celý majetok podniku. Nemecko uvádza, že THA zaregistrovala ako časť konkurznej podstaty záväzky vo výške 41,2 mil. DEM. V tejto sume sú zahrnuté opatrenia 3, 6, 7 a 8 vrátane úrokov.

(33)

Dňa 27. septembra 1993 THA prijal rozhodnutie, že si nebude nárokovať zábezpeky poskytnuté podnikom za záruky v súvislosti s opatrením 4. Dňa 18. júla 1994 sa THA, resp. jeho právny nástupca BvS, vzdali zmluvne dohodnutého prevzatia pozemkov. Podľa údajov nemeckej strany by to bolo vyvolalo nároky iných veriteľov na vyrovnanie, a tým aj zvýšené náklady.

b)   Finančné opatrenia v prospech podniku KAHLA II

(34)

Od založenia až do roku 1999 sa v prospech podniku Kahla II poskytli tieto finančné prostriedky z verejných zdrojov (v mil. DEM):

Tabuľka č. 4

Opatrenia poskytnuté v prospech podniku Kahla II

 

Suma

Opatrenia v rokoch 1994 – 1996

11

5.4.1994

TIB

Majetková účasť

1,975

12

5.4.1994

TIB

Podielová pôžička

6,0

13

25.3.1994

Spolk. krajina

90 % úverové ručenie (18-22)

 

14

25.3.1994

Spolk. krajina

90 % ručenie za pôžičku 6,5 mil. DEM od súkromnej banky

5,85

15

10.5.1994

Spolk. krajina

Dotácia na zabezpečenie investícií pre MSP

2,5

16

4-5.6.1994

DtA /Deutsche Ausgleichsbank/- tvorba vlastného imania

pôžička

0,2

17

5./6. 1994

ERP-zakladanie nových podnikov

pôžička

1,8

18

3./4. 1995

ERP- výstavba

pôžička 1

2,0

19

3./4. 1995

KfW-stredné podniky

pôžička

1,0

20

6.-26.4.1995

DtA-životné prostredie

pôžička

1,73

21

7.-26.4.1995

ERP-úspora energií

pôžička

3,45

22

3.-25.4.1996

ERP-výstavba

pôžička 2

2,0

23

13.2.1996

Spolk. krajina

90 % ručenie za pôžičku 1 mil. DEM od súkromnej banky

0,9

24

1994-1996/97

Spolk. krajina

Priame investičné dotácie

3,36

25

1994 - 1996

Spolk. krajina

Investičné príspevky

0,838

26

1994 - 1996

Úrad práce

Dotácie AFG /AFG – zákon na podporu zamestnanosti/

1,549

27

1994-1996

 

Rôzne dotácie

0,492

Opatrenia od roku 1997

28

1997-1999

Spolk. krajina

Priame investičné dotácie

1,67

29

1997-1999

Spolk. krajina

Investičné príspevky

0,365

30

3./5.1999

Spolk. krajina

90 % ručenie za pôžičku 2,32 mil. DEM od súkromnej banky

0,042

31

1997-1999

Úrad práce

Dotácie AFG

0,851

32

1997-1999

 

Rôzne dotácie

0,352

33

1994-1999

 

Mimoriadne odpisy

0,104

Celkom

39,028

(35)

Opatrenie 11: V marci 1994 spoločnosť TIB po zaplatení 1,975 mil. DEM prevzala 49 % majetkovej účasti v podniku Kahla II. 31. decembra 1999 spoločnosť TIB ukončila svoju účasť v podniku a svoj podiel v podniku Kahla II previedla na pána G. Raithela a jeho syna, pána H. Raithela, ktorí za to zaplatili […] (6) DEM.

(36)

Opatrenie 12: V marci 1994 spoločnosť TIB poskytla podielovú pôžičku vo výške 6 mil. DEM. Nemecko vyhlasuje, že touto pôžičkou spoločnosť TIB nezískala žiadne dodatočné hlasovacie práva. Pôžička bola úročená sadzbou 12 %, pričom výška úrokov bola obmedzená 50 % ročného zisku. Komisia berie na vedomie, že Kahla II začala dosahovať skromný zisk až od roku 1996. Riziková prémia nebola predmetom dohody. Nemecko uvádza, že pôžička vrátane úrokov bola splatená 29. decembra 1999 sumou 1,631 mil. DEM.

(37)

Opatrenie 13 a 23: Spolková krajina Durínsko prevzala v marci 1994 90 % ručenie za investičné úvery až do výšky 13,5 mil. DEM. Keď boli úvery nakoniec získané, ručenie pokrývalo podľa opatrenia 13 úvery 18 až 22. Ručenie podľa opatrenia 23 pokrývalo úver vo výške 1 mil. DEM, ktorý poskytla jedna súkromná banka vo februári 1996 s úrokovou sadzbou 6,1 %.

(38)

Opatrenie 14: Spolková krajina Durínsko poskytla v marci 1994 ďalšie 90 % ručenie za úver na prevádzkový kapitál vo výške 6,5 mil. DEM. Úver potom v septembri 1995 poskytla jedna súkromná banka s úrokovou sadzbou 8,5 %. Toto ručenie sa postupne redukovalo a 31. decembra 1999 celkom vypršalo.

(39)

Za tieto záruky podnik platil poplatok vo výške 0,75 % za rok, ktorý sa od júna 1995 znížil na 0,5 %.

(40)

Opatrenie 15: Príspevok pre malé a stredné podniky (MSP), pôvodne 2 mil. DEM, neskôr 2,5 mil. DEM, ktorý sa poskytol 10. mája 1994.

(41)

Opatrenie 16: Pôžička na zvýšenie vlastného imania v hodnote 0,2 mil. DEM, poskytnutá investorovi pánovi Raithelovi, údajne v súlade s predpismi o poskytovaní pomoci (7) v júni 1994 v súvislosti so založením podniku Kahla II. Podľa tohto rozhodnutia mal investor poskytnúť túto sumu podniku ako vlastné imanie. Podľa informácie Nemecka pôžička bola splatená 30. septembra 2001.

(42)

Opatrenie 17: Pôžička vo výške 1,8 mil. DEM v máji 1994, údajne poskytnutá na základe programu ERP na zakladanie nových podnikov (8).

(43)

Opatrenie 18: Investičná pôžička vo výške 2 mil. DEM údajne poskytnutá na základe programu ERP na výstavbu v marci 1995 (9).

(44)

Opatrenie 19: Investičná pôžička vo výške 1 mil. DEM, ktorú poskytla Kreditanstalt für Wiederaufbau v marci 1993 (10).

(45)

Opatrenie 20: Investičná pôžička vo výške 1,73 mil. DEM poskytnutá v apríli 1995 na základe programu DtA pre životné prostredie.

(46)

Opatrenie 21: Investičná pôžička vo výške 3,45 mil. DEM údajne poskytnutá na základe programu ERP pre životné prostredie v apríli 1995 (11).

(47)

Keďže trhové úroky klesli, zostávajúca hodnota pôžičky v rámci opatrení 18-21 vo výške 7,329 mil. DEM bola 30. marca 1998 transformovaná na trhovú pôžičku v Hypovereinsbank. Úroková sadzba tejto novej pôžičky bola 5,9 %, a teda presahovala platnú referenčnú úrokovú sadzbu 5,49 %. Komisia však konštatuje, že pre túto novú trhovú pôžičku bolo použité 90 %-né ručenie z opatrenia 13.

(48)

Opatrenie 22: Investičná pôžička vo výške 2 mil. DEM údajne poskytnutá na základe programu ERP na výstavbu v marci 1996 (12).

(49)

Opatrenie 23: Pozri odôvodnenie (37).

(50)

Opatrenie 24: V októbri 1994 podnik Kahla II dostal od spolkovej krajiny Durínsko investičné dotácie vo výške 3,36 mil. DEM na investície na obdobie 1994 až 1996 (13).

(51)

Opatrenie 25: Medzi rokmi 1994 a 1996 podnik dostal investičné príspevky vo výške 0,838 mil. DEM (14).

(52)

Opatrenie 26: Dotácie na podporu zamestnanosti vo výške 1,549 mil. DEM v rokoch 1994 až 1996.

(53)

Opatrenie 27: Medzi rokmi 1994 a 1996 podnik dostal dotácie na účasť na veľtrhoch vo výške 122 414 DEM, dotácie na reklamu vo výške 0,03 mil. DEM, dotácie na výskum a vývoj vo výške 0,318 mil. DEM a dotácie na začlenenie zamestnancov vo výške 0,021 mil. DEM.

(54)

Opatrenie 28: Ďalšie investičné dotácie vo výške 1,67 mil. DEM sa schválili v decembri 1996 na roky 1997 až 1999.

(55)

Opatrenie 29: Podnik dostal investičné príspevky vo výške 0,365 mil. DEM na roky 1997 až 1999.

(56)

Opatrenie 30: Pôžička od súkromnej banky vo výške 2,32 mil. DEM v máji 1999; táto pôžička bola takisto pokrytá 90 % ručením v prípade neplnenia, ktoré v marci 1994 poskytla spolková krajina Durínsko na investičné úvery do výšky 13,5 mil. DEM (pozri opatrenia 13 a 23). Táto pôžička bola poskytnutá s úrokovou sadzbou 4,6 %.

(57)

Opatrenie 31: Ďalšie dotácie na podporu zamestnanosti vo výške 0,851 mil. DEM.

(58)

Opatrenie 32: Podľa výročných správ podnik v období medzi rokmi 1997 a 1999 dostal dotácie na účasť na veľtrhoch, na reklamu a začlenenie zamestnancov vo výške 342 910 DEM a tiež dotácie na personálne náklady v súvislosti s aktivitami zameranými na výskum a vývoj vo výške 8 602 DEM. Tým sa celková suma dotácií zvýšila na 0,352 mil. DEM.

(59)

Okrem toho Nemecko po rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania uviedlo, že podnik uplatnil usmernenie umožňujúce spočiatku odpisovať investície vo zvýšenej miere a v priebehu rokov prikročiť k redukcii (mimoriadne odpisy). Nemecko pripúšťa, že toto opatrenie bolo v skutočnosti výhodou pre podnik, keďže s tým neboli spojené straty pre podnik a znížili sa tým daňové odvody. Stratu príjmov, ktorá tým nemeckému štátu vznikla, treba tiež hodnotiť ako finančné opatrenie v prospech podniku Kahla II (ďalej v texte: opatrenie 33).

C.   Zámer

(60)

Podľa informácie nemeckej strany sa 25. marca 1994 vypracoval plán na financovanie potrieb podniku Kahla II. Pôvodne plánované náklady sa mierne znížili asi o 2 mil. DEM. Podrobné členenie obsahuje tabuľka č. 5 prevzatá z údajov, ktoré poskytlo Nemecko (v mil. DEM):

Tabuľka č. 5

Náklady

Plán

Realizácia

(1994 - 96)

pozemkové vlastníctvo:

3,200

3,200

budovy:

 

 

stroje/zariadenia

2,050

2,050

tovary:

2,136

1,472

obnova strojov

14,650

14,977

nehmotný majetok

 

 

prevádzkový kapitál:

14,854

12,709

Spolu

36,890

34,408

(61)

Na pokrytie týchto nákladov bol v marci 1994 vypracovaný finančný plán, ktorý bol následne viackrát zmenený. Tabuľka č. 6 tiež vychádza z údajov, ktoré poskytlo Nemecko. Opatrenia uvedené kurzívou sa údajne týkajú súkromných prostriedkov. (v mil. DEM):

Tabuľka č. 6

Opatrenie

Plán financovania

25.3.1994

26.4.1995

25.4.1996

Realizácia

11

TIB-majetková účasť

1,950

1,975

1,975

1,975

12

Podielová pôžička (TIB)

6,000

6,000

6,000

6,000

15

Dotácie pre MSP

2,000

2,500

2,500

2,500

 

pôžička

13,500

 

 

 

18

KfW-ERP-program pre výstavbu

 

2,000

2,000

2,000

19

KfW-program pre stredné podniky

 

1,000

1,000

1,000

20

DtA-program pre životné prostredie

 

1,730

1,730

1,730

21

ERP-program úspory energie

 

3,450

3,450

3,450

22

KfW-ERP- program pre výstavbu

 

 

2,000

2,000

 

banková pôžička

 

5,320

3,320

1,000

(14)

Prevádzkový úver z bánk

6,500

6,500

6,500

6,500

24

Investičné dotácie

3,370

3,340

3,340

3,360

25

Investičné príspevky

1,020

1,020

1,020

0,838

 

pán Raithel (majiteľ)

2,550

0,055

0,055

0,055

16

DtA- pomoc na zvýšenie vl. imania

 

0,200

0,200

0,200

17

KfW-ERP-program pre novozaložené podniky

 

1,800

1,800

1,800

 

Celkom

36,890

36,890

36,890

34,408

(62)

Konštatovali sme, že majetková účasť TIB (opatrenie 11) sa v roku 1995 zvýšila oproti pôvodne predpokladanej sume o 0,25 mil. DEM. Ďalej sme konštatovali, že pôvodný plán počítal s pôžičkami vo výške 13,5 mil. DEM. Za tieto pôžičky, ako aj za prevádzkový úver od súkromnej banky vo výške 6,5 mil. DEM spolková krajina prevzala 90 % ručenie (opatrenia 13 a 14). Prevádzkový úver sa získal v roku 1994. Pôžičky v celkovej výške 13,5 mil. DEM boli poskytnuté v roku 1995 (opatrenia 18 - 22) a efektívne pokryté 90 % ručením.

(63)

Čo sa týka údajne súkromných prostriedkov konštatujeme, že pôvodne predpokladaný príspevok investora vo výške 2,555 mil. DEM sa zredukoval na 2,055 mil. DEM, t. j. o 0,5 mil. DEM. „Dotácia pre MSP“ (opatrenie 15) sa zvýšila o 0,5 mil. DEM, teda presne o sumu, o ktorú bol znížený príspevok investora. Keď bol údajný príspevok súkromného investora skutočne poskytnutý, tak okrem sumy 0,055 mil. DEM v hotovosti z vlastných prostriedkov investora pozostával z dvoch pôžičiek vo výške 2 mil. DEM, ktoré poskytli štátne banky na základe schválených schém pomoci (opatrenia 16 a 17).

(64)

Konštatujeme, že tabuľka č. 6 tak, ako bola predložená Nemeckom, neobsahuje žiadne údaje o dotáciách poskytnutých v rámci opatrení 26 a 27, ani o mimoriadnych odpisoch, ktoré mohol podnik podľa údajov Nemecka uplatniť (opatrenie 33). V samostatnej tabuľke poskytnutej 30. januára 2002 Nemecko oznámilo, že investície odpísané v rokoch 1994 a 1995 predstavujú spolu 3,603 mil. DEM.

(65)

Nemecko predložilo ďalšiu tabuľku s uvedením rôznych investícií, ktoré podnik realizoval v rokoch 1997 a 1998 (v mil. DEM):

Tabuľka č. 7

Náklady

Plán

Realizácia

Stroje/zariadenia

5,580

 

Nehmotný majetok

0,150

 

Celkom

5,730

6,769

(66)

Členenie financovania týchto nákladov uvádza tabuľka č. 8, ktorú predložilo Nemecko (v mil. DEM):

Tabuľka č. 8

Opatrenie

Financovanie

Plán

Realizácia

 

Vlastný príspevok

1,318

2,406

28

Investičné dotácie

1,670

1,670

29

Investičné príspevky

0,279

0,292

 

Iné zdroje

2,400

2,400

 

Celkom

5,730

6,769

(67)

Konštatujeme, že tabuľka č. 8 tak, ako bola predložená Nemeckom, neobsahuje žiadne údaje o dotáciách v rámci opatrení 31 a 32. Čo sa týka financovania nákladov v tabuľke č. 7 Nemecko uvádza, že podnik v rámci úpravy o mimoriadnych odpisoch (opatrenie 33) odpísal investície vo výške 0,743 mil. DEM. Posledná uvedená suma je zjavne zahrnutá v položke „Iné zdroje“ v tabuľke č. 8.

(68)

Nemecko predložilo okrem toho ďalší investičný plán (15), kde sa podrobne uvádzajú investície realizované v období rokov 1994 a 2000, ako aj medzi rokmi 2000 a 2003. Tento plán obsahuje hlavne veľa strojov a zariadení, do ktorých podnik investoval. Celkové náklady na obdobie 1994 - 2000 obsahuje tabuľka č. 9, ktorú predložilo Nemecko (v mil. DEM):

Tabuľka č. 9

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

Celkom

8,504

4,540

1,933

1,846

4,923

1,370

0,790

23,906

(69)

Komisia konštatuje, že posledne menovaný investičný plán je zhrnutím časti investícií uvedených v tabuľkách č. 5 až 8. V tejto súvislosti treba povedať, že investície, realizované v období rokov 1994-1996, dosiahli celkovú výšku 14,977 mil. DEM. Táto suma zodpovedá skutočným investíciám uvedeným v tabuľke č. 5 v položke „Obnova strojov“. Čo sa týka rokov 1997 a 1998, celková výška investícií zodpovedá hodnote uvedenej v tabuľke č. 7.

D.   Analýza trhu

(70)

Oba podniky, Kahla I i Kahla II, vyrábajú riad pre domácnosť z jemnej keramiky a porcelánu. Kahla II expandovala a dnes vyrába aj pre priemyselný sektor, najmä pre hotely a na dekoratívne účely. Výrobky sa aj vyvážajú.

(71)

V sektore stolový a ozdobný porcelán existuje intenzívna tovarová výmena medzi členskými krajinami. Zatiaľ čo sa ozdobný porcelán vyrába v celej Európe, výrobcovia stolového porcelánu sú regionálne sústredení hlavne v severnom Bavorsku (Nemecko), v Staffordshire (Spojené kráľovstvo) a v Limousine (Francúzsko). Okrem množstva MSP existuje aj viacero veľkých podnikov. Medzi veľké podniky patria Villeroy&Boch (Nemecko /Luxembursko), Hutschenreuther a Rosenthal (Nemecko) a tiež Royal Doulton a Wedgewood (Spojené kráľovstvo), na ktoré pripadá viac ako tretina celkovej produkcie Spoločenstva. Na pokrytie špeciálnej potreby hotelierstva a reštaurácií vznikol sektor „hotelového porcelánu“, pre ktorý sa vyrába solídny porcelán podľa vlastného dizajnu. Hlavní výrobcovia i spotrebitelia tohto porcelánu sú Spojené kráľovstvo, Nemecko a Taliansko. Pre toto odvetvie, ktoré je veľmi náročné na prácu a obsahuje širokú paletu produktov, je charakteristický tesný kontakt s konečným spotrebiteľom a nevyhnutná hospodárska súťaž v oblasti dizajnu. Predaj do tretích krajín nominálne prevyšuje dovoz do Spoločenstva, ale čo sa týka objemu, prevahu má dovoz nad vývozom, hlavne kvôli extrémne lacnému dovozu z Číny (16).

(72)

V odvetví výroby porcelánu existujú nadbytočné kapacity. V období rokov 1984 až 1991 bol pre výrobu a spotrebu charakteristický trvalý rast, na ktorý nadväzoval pokles v rokoch 1992 a 1993. Zotavenie očakávané v roku 1994 sa nedostavilo. Obchodná bilancia posledných rokov bola pozitívna, ale podiel dovozu značne stúpol, hlavne čo sa týka porcelánu pre domácnosť. Nárast exportu nemôže vyrovnať konkurenčný tlak v tomto odvetví. Naopak, napätá konkurenčná situácia a nadbytočné kapacity sa ešte ďalej zostrujú vstupom nových účastníkov z juhovýchodnej Ázie a východnej Európy na trh (predovšetkým z Českej republiky a Maďarska), ktoré profitujú zo svojich obchodných dohôd s Európskou úniou (17).

III.   DÔVODY NA ZAČATIE A ROZŠÍRENIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

(73)

Pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia skúmala finančné opatrenia v prospech podniku Kahla I a Kahla II z hľadiska článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a článku 61 ods. 1 Zmluvy o EHP. Opatrenia obsahovali štátne prostriedky a narúšali hospodársku súťaž medzi členskými štátmi, resp. predstavovali nebezpečenstvo narušenia a dané podniky stavali do výhodnejšej pozície. V predbežnom hodnotení boli podniky Kahla I a Kahla II podľa názoru Komisie podnikmi v ťažkostiach. Okrem toho Komisia pochybovala, že štát sa zachoval ako trhovo konajúci investor, keď týmto podnikom poskytol finančné prostriedky. V predbežnom hodnotení sa tieto opatrenia považujú za štátnu pomoc.

(74)

Keďže Komisia mala vážne pochybnosti, či je táto pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, iniciovala z dôvodu poskytnutia pomoci ad hoc podnikom Kahla I a Kahla II konanie vo veci formálneho zisťovania. Okrem toho Nemecko uvádzalo, že viacero opatrení bolo realizovaných na základe schválenej schémy pomoci. Podľa dostupných informácií Komisia nebola schopná rozhodnúť, či sú tieto opatrenia v súlade so schválenou schémou pomoci, na základe ktorej boli údajne poskytnuté. Preto v rámci začatia konania vo veci formálneho zisťovania Komisia požiadala Nemecko o poskytnutie informácií, ktoré by tento bod pomohli vysvetliť.

(75)

Informácie poskytnuté ako odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií, rozptýlili pochybnosti Komisie o tom, či ide o existujúcu pomoc, len v prípade niektorých opatrení realizovaných údajne na základe schválenej schémy pomoci. V prípade viacerých opatrení Komisia zistila podrobnosti, o ktorých predtým nebola informovaná. Po týchto zisteniach Komisia rozšírila konanie vo veci formálneho zisťovania za tým účelom, aby mohla posúdiť opatrenia, ktoré zjavne ešte stále neboli v súlade so schválenou schémou pomoci, ako aj opatrenia, o ktorých sa dozvedela až po začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

IV.   PRIPOMIENKY NEMECKA

(76)

V liste z 11. novembra 1999 Nemecko vyjadrilo názor, že ani jedno z uvedených finančných opatrení nepodliehalo oznamovacej povinnosti. Nemecko argumentovalo tým, že podnik Kahla II bol založený ako nový podnik vo februári 1994 a neznamenal pokračovanie obchodnej činnosti podniku Kahla I. Podľa nemeckých informácií sa podnik Kahla II nenachádza v ťažkostiach. Na tomto tvrdení Nemecko trvalo počas celého konania. Na podloženie svojej argumentácie Nemecko predložilo najprv správy, ktoré vypracovali dvaja poradcovia z 29. novembra 1993 a z 11. januára 1994. Po rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko predložilo ešte správu ďalšieho poradcu z 21. januára 2002.

(77)

Nemecko najprv konštatovalo, že väčšinu finančných opatrení verejnej správy nemožno pokladať za poskytnutie pomoci, nakoľko štátne orgány postupovali ako trhovo konajúci investor, keď prisľúbili finančnú pomoc pre podnik Kahla II. Ostatné finančné opatrenia v prospech podniku Kahla II, na ktoré sa nevzťahuje zásada trhovo konajúceho súkromného investora, sú podľa Nemecka kryté buď schválenou schémou pomoci alebo pomocou de minimis. V tomto smere Nemecko poskytlo podrobné informácie a podklady.

(78)

Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko uznalo, že niektoré opatrenia by mohli byť pokladané za pomoc a niektoré zasa nemusia spĺňať požiadavky na poskytovanie pomoci de minimis stanovené v Oznámení Komisie o poskytovaní pomoci „de minimis“ (18) a nariadením Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na poskytovanie pomoci „de minimis“ (19), alebo požiadavky schválených schém pomoci. Nemecko sa však pridržiavalo názoru, že v tomto prípade pomoci ide o investičnú pomoc, pri ktorej sa dodržiavajú maximálne regionálne hranice poskytovania pomoci. Okrem toho Nemecko predložilo viaceré investičné plány a doplňujúcu informáciu na túto tému vrátane hodnotenia intenzity pomoci v rámci uvedených opatrení.

(79)

Na záver Nemecko navrhlo, aby Komisia, ak nebude akceptovať ani jeden z uvedených argumentov,– najmä čo sa týka opatrenia 26 – preskúmala, či sa pomoc môže pokladať za pomoc na udržanie zamestnanosti zlučiteľnú so spoločným trhom.

(80)

V liste z 1. októbra 2002 Nemecko v rozpore so všetkými doterajšími argumentmi vyhlásilo, že ak by Komisia mala považovať podnik Kahla II za podnik v ťažkostiach, potom by sa predmetné opatrenia pomoci mali posudzovať ako pomoc na reštrukturalizáciu na základe usmernení Spoločenstva pre poskytovanie štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (20) (Usmernenie pre reštrukturalizáciu).

V.   STANOVISKÁ ÚČASTNÍKOV

(81)

Po začatí a rozšírení konania Komisia obdržala stanoviská podnikov Kahla II, ktoré boli zaslané Nemecku v listoch zo 7. augusta 2001 a 6. marca 2002. Argumenty, ktoré prezentoval podnik Kahla II, sa vo veľkej miere zhodovali s argumentmi Nemecka.

(82)

Okrem toho bola doručená nová sťažnosť, podľa ktorej podnik Kahla II mal dostať ďalšiu pomoc. Táto informácia bola v liste z 30. apríla 2002 postúpená Nemecku. Nemecko odpovedalo listom z 29. mája 2002, kde uviedlo, že podnik nedostal iné dotácie okrem tých, ktoré už boli oznámené Komisii.

(83)

30. júla 2002 predložil podnik Kahla II Komisii ďalšie stanovisko, ktoré neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ale v ktorom Nemecko trvalo na svojich predchádzajúcich argumentoch, že podnik sa nikdy nenachádzal v ťažkostiach, že určité opatrenia sa nedajú považovať za pomoc a na pomoc ad hoc sa treba pozerať ako na zlučiteľnú regionálnu pomoc.

VI.   HODNOTENIE

A.   Podnik

(84)

Na začiatku konania vo veci formálneho zisťovania nemohla Komisia na základe predložených údajov rozhodnúť o tom, či podniky Kahla I a Kahla II boli nezávislými podnikmi a do akej miery možno podnik Kahla II považovať za pokračovanie podniku prípadne za záchranné riešenie. Preto požiadala Nemecko, aby predložilo dostatočné množstvo údajov na posúdenie tohto bodu.

(85)

V rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania Komisia dospela k záveru, že podniky Kahla I a Kahla II predstavujú odlišné právne subjekty. Podnik Kahla II bol považovaný za záchranný podnik („Auffanggesellschaft“), keďže pán G. Raithel ho založil ako plášťový podnik na pokračovanie činnosti podniku Kahla I nachádzajúceho sa v likvidácii a na prevzatie jeho majetku. V týchto podkladoch sa podnik Kahla II často nazýva záchranným podnikom a Komisia konštatovala, že došlo k zmene kontroly, vlastníckych pomerov a právnej subjektivity. Nemecko proti tomuto záveru nenamietalo.

(86)

Predaj majetku podniku Kahla II sa neuskutočnil formou transparentného výberového konania bez predbežných podmienok. Nemecko vyhlásilo, že účastníci trhu boli informovaní o tom, že majetok bol ponúknutý na predaj. Podľa nemeckej strany správca konkurznej podstaty sa po rokovaniach s dvomi potenciálnymi investormi rozhodol pre pána G. Raithela, ktorý predložil lepšiu ponuku. Podľa informácie správcu konkurznej podstaty v prospech tohto dražiteľa rozhodla tak skúsenosť na trhu s porcelánom ako aj skutočnosť, že ponúkol podstatne viac ako druhý uchádzač, ktorý podľa informácie nemeckej strany ponúkol len 1 DEM. Komisia však konštatuje, že pán G. Raithel síce naozaj ponúkol viac ako 1 DEM, ale ponúknutá cena mala byť financovaná zo štátnych prostriedkov. Napriek tomu z dostupných informácií vyplýva, že pán G. Raithel do obchodu vložil 55 000 DEM z vlastných prostriedkov, a teda viac ako 1 DEM. Na základe dostupných informácií Komisia súhlasí s názorom Nemecka, že pán G. Raithel bol najlepším uchádzačom.

(87)

Komisia uznáva, že hodnota pozemku podniku Kahla I vychádza z posudku nezávislých znalcov. Nemecko vyhlásilo, že cena zariadení a zásob – celkom zhruba 3,5 mil. DEM – nebola určená na základe posudku, nakoľko sa vyskytli praktické problémy a väčšina zariadení bola vo veľmi zlom stave a bolo ich treba nahradiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia dospela k záveru, že niet dôvodu pochybovať, že cena zaplatená za majetok podniku Kahla I nezodpovedá trhovej cene.

(88)

Čo sa týka následného predaja 49 % podielu TIB v podniku Kahla II, ďalšia časť textu prináša analýzu, či takéto správanie zodpovedá zásadám trhovo konajúceho podnikateľa. Komisia však konštatuje, že predaj podielu pánovi G. Raithelovi a jeho synovi 31. decembra 1999 sa neuskutočnil formou otvoreného, transparentného a neobmedzeného výberového konania.

(89)

TIB je finančná inštitúcia vo vlastníctve spolkovej krajiny. Podľa konštantnej jurisdikcie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a politiky Komisie zastáva Komisia názor, že predajná cena verejnoprávnej majetkovej účasti neobsahuje prvok štátnej pomoci v prípade, ak je objekt predaný v rámci otvoreného výberového konania bez akýchkoľvek predbežných podmienok a diskriminácie. Členské štáty však nie sú povinné takto postupovať pri predaji verejnoprávnych majetkových účastí.

(90)

Ak sa takéto konanie neuskutoční, potom predajná cena môže obsahovať prvky štátnej pomoci. Komisia preto môže tiež skúmať, či predajná cena primerane zodpovedá hodnote verejnoprávneho majetkového podielu. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že cena, za ktorú boli podiely predané pánovi G. Raithelovi a jeho synovi, bola vyššia ako tá, ktorú TIB pred takmer šiestimi rokmi zaplatil. Ďalej sa konštatuje, že išlo o menšinový podiel. Na záver treba zdôrazniť, že v súvislosti so začatím alebo rozšírením konania vo veci formálneho zisťovania sa nikto z účastníkov nesťažoval na to, že by bol z predaja svojvoľne vylúčený a nikto z účastníkov nepredložil ponuku na podiel. Z toho podľa názoru Komisie vyplýva, že pri predaji tohto podielu nie je dôvod hovoriť o prvku pomoci.

B.   Pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES

(91)

Podniky Kahla I a Kahla II dostali finančnú pomoc zo štátnych prostriedkov, vďaka ktorej sa obidva podniky ocitli vo výhode oproti konkurencii. Skutočnosti uvedené v podkladoch ukazujú, že zariadenia, ktoré kontroluje štát, poskytujú pôžičky a že existencia podielu v súkromnom podniku, ako mal TIB v podniku Kahla II, je jasnou aktivitou, za ktorou stojí štát. V tejto súvislosti sa poukazuje na správu poradcu z 29. novembra 1993, podľa ktorej sa na celú koncepciu reštrukturalizácie podniku Kahla treba pozerať z aspektu úsilia regionálnej vlády zachovať pracovné miesta v podniku (21). Keďže trh s porcelánom je európskym produktovým trhom s veľmi silnou konkurenciou a nadbytočnými výrobnými kapacitami, je tu nebezpečenstvo, že finančné výhody, ktoré zabezpečia jednému podniku výhodnejšiu pozíciu v porovnaní s konkurenciou, by mohli narušiť hospodársku súťaž a ohroziť vzájomný obchod medzi štátmi.

(92)

Čo sa týka podniku Kahla I, Komisia dospela v rámci rozšíreného konania vo veci formálneho zisťovania k záveru, že opatrenia 2, 3 a 9 nie sú štátnou pomocou. Ostatné opatrenia, ktoré poskytlo Nemecko, sú ešte stále považované za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Nemecko tento názor nevyvrátilo a preto naďalej zostáva v platnosti.

(93)

Čo sa týka podniku Kahla II, Nemecko je stále toho názoru, že ide o nový podnik, ktorý nie je podnikateľským pokračovaním podniku Kahla I a nikdy sa nenachádzal v ťažkostiach. Preto sa teda verejné orgány správali pri poskytovaní finančnej pomoci ako podnikateľ konajúci v súlade s trhovými podmienkami. Komisia bude najskôr skúmať, či sa verejnoprávne zariadenia, ktoré poskytli finančnú pomoc podniku Kahla II, správali ako trhovo konajúci podnikateľ. Ako ďalšiu otázku bude Komisia skúmať, či podnik bol v ťažkostiach.

(94)

Na potvrdenie svojej tézy, že verejné zariadenia, ktoré poskytli finančnú pomoc podniku Kahla II, sa správali ako investori konajúci v súlade s trhovými podmienkami, Nemecko predložilo správy od dvoch poradcov.

(95)

Ako je uvedené v odôvodnení 91, prvá správa z 29. novembra 1993 vychádzajúca zo snahy krajinskej vlády zachovať pracovné miesta v podniku Kahla, navrhuje reštrukturalizačný plán pre záchrannú spoločnosť (22). Reštrukturalizačný plán sa mal uskutočniť v období rokov 1994 až 1997 pri celkových nákladoch vo výške 18,779 mil. DEM. Hranica ziskovosti mala byť dosiahnutá v roku 1996 s kladným hospodárskym výsledkom vo výške 0,101 mil. DEM.

(96)

Druhá správa bola vypracovaná 11. januára 1994 pre TIB predtým, ako tento prevzal 49 % podiel v podniku. Štúdia vysvetľuje, že cieľom TIB je udržanie a vytvorenie pracovných miest v Durínsku (23). Poukazuje sa v nej na to, že obnovenie rentability by bolo možné iba na základe reštrukturalizácie s podporou verejných orgánov. Hranica ziskovosti mala byť dosiahnutá v roku 1996 s kladným hospodárskym výsledkom vo výške 1,394 mil. DEM. Okrem toho sa v štúdii uvádza, že verejná angažovanosť v prospech podniku Kahla II je spojená s vysokým rizikom a je vylúčená akákoľvek možnosť, že by podnik mohol vrátiť finančnú podporu pred rokom 1998.

(97)

Pokiaľ ide o tieto správy, Komisia dospela k záveru, že štátne finančné ústavy – hlavne TIB – sa pri prísľube finančnej podpory v prospech podniku Kahla II nesprávali ako trhovo konajúci podnikateľ. Tieto správy sú jednoznačným dôkazom, že cieľom krajinskej vlády a jej finančných ústavov bolo zachovanie pracovných miest. To nemôže byť hlavným cieľom trhovo konajúceho podniku. Okrem toho tieto správy počítajú so stratami minimálne počas dvoch rokov a analýzy v nich obsiahnuté nepredpokladajú nijakú možnú protislužbu za angažovanosť verejných orgánov, ako by to bolo nevyhnutné u každého podnikateľa správajúceho sa v súlade s trhovými podmienkami.

(98)

Predovšetkým čo sa týka majetkovej účasti TIB, Komisia nemôže inak ako potvrdiť svoje stanovisko, že táto účasť nie je v súlade so zásadami trhovo konajúceho súkromného investora a ide teda o štátnu pomoc. A skutočnosť, že TIB predala svoj podiel o päť rokov neskôr väčšinovým vlastníkom G. Raithelovi a jeho synovi, a to za vyššiu cenu, akú v roku 1994 sama zaplatila, nemení nič na tomto stanovisku. Správanie TIB treba posudzovať ex ante s prihliadnutím na možné riziká a očakávané príjmy. Podľa vtedy dostupných správ boli tieto riziká vysoké (24), a neboli prijaté žiadne opatrenia na ich elimináciu. Okrem toho sa nerobila analýza budúcich príjmov. A napokon, skutočný zisk TIB je veľmi nízky.

(99)

V rozpore s tvrdením Nemecka nie sú podmienky účasti TIB porovnateľné s podmienkami súkromného investora Raithela. Raithel do podniku investoval údajne 2,055 mil. DEM. Z jeho súkromných prostriedkov však pochádza iba 0,055 mil. DEM. Zostávajúce 2 mil. DEM pochádzajú zo štátnych prostriedkov vo forme 2 pôžičiek, ktoré mu boli poskytnuté (opatrenia 16 a 17). Okrem toho jedna z pôžičiek (opatrenie 16) bola zaradená do štátnej záruky pre poskytujúcu Deutsche Ausgleichsbank, druhá pôžička (opatrenie 17) bola spojená s hypotékou prvého poradia na pozemok podniku Kahla II (25). Naproti tomu TIB poskytla podniku 1,975 mil. DEM z vlastných prostriedkov vo forme majetkovej účasti. Táto suma predstavovala vlastné imanie, ktoré je v prípade platobnej neschopnosti podriadeným dlhom. Riziko, ktoré prevzala TIB, je teda značne vyššie ako riziko súkromného kapitálového investora. Ako sa uvádza v odôvodnení 111, pán G. Raithel mal okrem toho právo odstúpiť od zmluvy, ak by účasť TIB a/alebo iné opatrenia neboli realizované, zatiaľ čo TIB takýmito právami nedisponovala. Majetková účasť TIB preto nie je v súlade so zásadami súkromného kapitálového investora.

(100)

Čo sa týka ostatných opatrení, ktoré realizovalo Nemecko, by trhovo konajúci podnikateľ vzhľadom na osobitnú situáciu podniku a skutočnosť, že vystupuje na trhu, pre ktorý sú charakteristické nadbytočné štrukturálne kapacity, poskytol finančnú podporu len za podmienok, ktoré by zohľadňovali danú situáciu.

(101)

Komisia bude v prvom rade skúmať úvery, ktoré poskytli TIB a štátne banky. Tieto úvery sú zhrnuté v tabuľke č. 10.

Tabuľka č. 10

Opatrenie

Suma

(DEM)

Úrok. sadzba

Refer. úrok. sadzba

Zabezpečenie

12

6 mil.

12 % (26)

6,62 %

16

0,2 mil.

0 % - 5 % (27)

6,62 %

Záruka spolkovej vlády

17

1,8 mil.

5,5 %

6,62 %

Hypotéka prvého radu na pozemky za 1,8 mil. DEM; subsidiárna hypotéka na pozemky za 20 mil. DEM

18

2 mil.

6,5 %

8,28 %

Hypotéka druhého radu na pozemky za 1.8 mil. DEM, hypotéka druhého a tretieho radu na 20 mil. DEM, odstúpenie strojov a práv v prospech tretích osôb, odstúpenie skladových zásob, odstúpenie pohľadávok voči klientom, 90 % záruka spolk. krajiny Durínsko

19

1 mil.

6,75 %

8,28 %

Ako opatrenie 18

20

1,73 mil.

6,65 %

8,28 %

Ako opatrenie 18

21

3,45 mil.

6,65 %

8,28 %

Ako opatrenie 18

22

2 mil.

5 %

7,33 %

Ako opatrenie 18

(102)

Tabuľka č. 10 dokladá, že štátne finančné ústavy sa nesprávali ako trhovo konajúci podnikateľ. Najmä vzhľadom na podielovú pôžičku TIB (opatrenie 12) sme konštatovali, že dohodnutá úroková sadzba predstavovala 12 %, ale výška úrokov bola obmedzená na 50 % ročného zisku. V citovaných správach sa už uvádzalo, že podnik Kahla II nebude minimálne prvé dva roky dosahovať nijaký zisk. To sa aj v skutočnosti stalo. Úroková sadzba, ktorá by vykompenzovala roky, kedy bola výplata úrokov nepravdepodobná, dohodnutá nebola. TIB teda vedome poskytla podielovú pôžičku, ktorá nebola viazaná na dodatočné hlasovacie práva bez toho, že by za to požadovala nejakú zábezpeku a za úrokovú sadzbu 0 % na obdobie minimálne dvoch rokov. Nebola dohodnutá odmena za riziko ako kompenzácia rizík, ktoré predpokladala správa, na základe ktorej bola poskytnutá podielová pôžička (a majetková účasť). Čo sa týka ostatných pôžičiek, tabuľka ukazuje, že boli poskytnuté za nižšiu ako referenčnú úrokovú sadzbu. Okrem toho zabezpečenie, ak vôbec bolo poskytnuté, pochádzalo od štátnych orgánov, resp. pre všetky pôžičky bol ako zabezpečenie opakovane použitý ten istý majetok. Majetok pritom nebol ohodnotený nezávislým znalcom, takže o jeho skutočnej hodnote možno pochybovať. Okrem toho treba pripomenúť, že tento majetok bol financovaný so štátnou podporou.

(103)

Zmluva o záruke stanovila, že pán G. Raithel poskytne záruku v druhom rade vo výške 0,7 mil. DEM okrem prípadu, že by sa preukázalo, že poskytol osobné ručenie za pôžičku EKH (opatrenie 16). Zmluva o pôžičke v rámci opatrenia 16 však neuvádza poskytnutie osobného ručenia, ale štátnu záruku. Komisia však nedostala žiadnu informáciu o tom, že by táto záruka vo výške 0,7 mil. DEM niekedy bola poskytnutá. Naopak, podľa informácií Komisie bola táto pôžička zabezpečená štátnou zárukou a nie osobným ručením. Dokonca aj keby naozaj bola poskytnutá, bola by použitá len v druhom rade po všetkých ostatných zábezpekach a mohla by pokryť len veľmi malú časť možného výpadku. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že štátne banky a inštitúcie sa nesprávali ako trhovo konajúci investor. Okrem toho samotné Nemecko označuje pôžičky v rámci opatrení 16-22 ako štátnu pomoc (28), aj keď ako pomoc existujúcu. Preto Komisia rovnako ako Nemecko zastáva názor, že ide o štátnu pomoc. Otázka jej kvalifikácie ako existujúcej pomoci je predmetom ďalšieho skúmania v nasledujúcej časti.

(104)

Čo sa týka dotácií (opatrenia 15, 24-29, 31-32), nijaký podnik konajúci v súlade s trhovými podmienkami by podľa názoru Komisie takéto nevratné dotácie neposkytol. Nemecko túto skutočnosť nepoprelo. Čo sa týka 90 % záruk spolkovej krajiny (opatrenia 13, 14, 23 a 30), samotné Nemecko nakoniec pripúšťa, že ide o štátnu pomoc. Vzhľadom na vysoké riziko, ktoré je s tým spojené a absenciu primeraného rizikového príplatku, Komisia s týmto názorom v plnom rozsahu súhlasí. Nie je teda vôbec potrebné ďalej skúmať túto otázku. Podľa názoru Nemecka sa na tieto záruky vzťahujú pravidlá pre poskytovanie pomoci de minimis. Tento fakt sa skúma v hodnotení v oddieli D.

(105)

Pokiaľ ide o uvedené skutočnosti Komisia nemohla dospieť k záveru, že štátne finančné ústavy poskytli podporu podniku Kahla II za podmienok, ktoré by boli porovnateľné s podmienkami trhovo konajúceho podnikateľa. Na základe toho sa všetky opatrenia Nemecka naďalej považujú za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(106)

Kahla II predstavuje záchranné riešenie, teda novozaložený podnik, ktorý prevzal majetok podniku nachádzajúceho sa v konkurze. Aj keď ide o novozaložené podniky, záchranné riešenia, špeciálne vo východnej časti Nemecka, možno považovať za podniky v ťažkostiach. Dôvod spočíva v tom, že tieto plášťové spoločnosti preberajú majetok podniku nachádzajúceho sa v konkurze a pokračujú v jeho činnosti spravidla bez toho, že by sa predtým realizovala nejaká prijateľná reštrukturalizácia. V tomto zmysle záchranné riešenia „dedia“ celý rad štrukturálnych nedostatkov a vyžadovali by si podstatné zmeny, aby mohli fungovať v trhovom hospodárstve. Medzi takéto zmeny patria investície na náhradu a modernizáciu starých strojov a zariadení, zmeny v podnikovej štruktúre (tradične veľké konglomeráty, ktoré pracovali v rámci plánovaného hospodárstva), zníženie počtu zamestnancov (východonemecké konglomeráty zamestnávali spravidla priveľa pracovníkov), nové zameranie výroby, marketing atď. Okrem toho si treba znovu vybudovať dôveru zákazníkov, dodávateľov a bankových inštitúcií, keďže záchranná spoločnosť je nástupkyňou skrachovaného podniku. V tomto smere ich nemožno porovnávať s inými novozaloženými podnikmi.

(107)

Prispôsobovanie sa uskutočňuje spravidla v rámci reštrukturalizácie, na ktorú sa vo väčšine prípadov využíva štátna pomoc. Vzhľadom na osobitnú situáciu v nových spolkových krajinách Komisia schválila flexibilnú a veľkorysú koncepciu, ktorá umožňuje, aby záchranné riešenia do konca roka 1999 čerpali pomoc na reštrukturalizáciu. Tento postup je stanovený v Usmernení pre reštrukturalizáciu v poznámke pod čiarou 10 (1999) (29). Na základe svojej osobitnej situácie záchranné spoločnosti tvoria výnimku z pravidla, ktoré hovorí, že novo založené podniky podľa Usmernení pre reštrukturalizáciu neprichádzajú do úvahy pre poskytnutie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

(108)

V rámci iného konania (30) Nemecko v listoch z 5. marca a 6. mája 1999 výslovne konštatovalo, že Kahla II je podnikom v ťažkostiach. O dva roky neskôr však Nemecko v liste z 26. septembra 2001 už protirečilo svojim predchádzajúcim tvrdeniam a konštatovalo, že podnik Kahla II sa nikdy nenachádzal v ťažkostiach. V súvislosti s týmto konaním Nemecko zastáva názor, že podnik Kahla II ani nemohol byť považovaný za podnik v ťažkostiach, keďže nie sú splnené všetky podmienky uvedené v Usmernení pre reštrukturalizáciu.

(109)

Komisia poznamenáva, že Usmernenie pre reštrukturalizáciu neobsahuje presnú definíciu podniku v ťažkostiach, ale uvádza typické príznaky. V prípade podniku Kahla II je splnené všeobecné kritérium, uvedené v bode 2.1 usmernení pre reštrukturalizáciu (1994), podľa ktorého sa určuje, či sa nejaký podnik nachádza v ťažkostiach: za podnik v ťažkostiach sa považujú podniky, „ktoré sa nedokážu zotaviť vlastnými silami alebo na základe prostriedkov podielových vlastníkov alebo s použitím cudzích prostriedkov.“ To sa konštatuje v správach (31), ktoré boli dostupné v čase založenia podniku Kahla II a v čase poskytnutia štátnej pomoci (čas dôležitý z hľadiska hodnotenia); tam sa podnik Kahla II považuje za podnik v ťažkostiach a popisuje sa reštrukturalizácia za účelom obnovenia rentability (32). Tento fakt ex post potvrdzuje skutočnosť, že podnik - podľa dostupných informácií - nikdy nedostal finančné prostriedky od bánk bez poskytnutia štátnej pomoci (33).

(110)

Niektoré indikátory uvádzané v Usmerneniach pre reštrukturalizáciu sa skutočne nehodia pre záchranné riešenia, pretože v ich prípade ide o nové podniky, kde sa nedá skúmať vývoj obchodnej činnosti v minulosti, a teda v čase svojho vzniku nemohli trpieť takými symptómami ako klesajúca rentabilita alebo rastúce straty, klesajúce obraty, rastúce zásoby, znížený peňažný tok, rastúce úrokové zaťaženie atď. V tomto smere Komisia upozorňuje na to, že záchranné riešenia predstavujú výnimku z pravidla, že na podniky, ktoré boli založené ako nové, sa nedá pozerať ako na podniky v ťažkostiach a preto im neprislúcha pomoc na reštrukturalizáciu.

(111)

Na druhej strane možno zasa pre záchranné riešenia použiť iné indikátory, predovšetkým nízku čistú účtovnú hodnotu. Čo sa týka podniku Kahla II, Komisia upozorňuje na to, že tu ide o nástupcu podniku nachádzajúceho sa v konkurze a preto možno predpokladať, že stratil dôveru celého radu zákazníkov, dodávateľov a finančných ústavov. Takto bol dokonca aj nákup majetku závislý od štátnej podpory. Zmluva o kúpe majetku podniku Kahla I predpokladala, že nový investor, pán G. Raithel, bude mať právo odstúpiť od zmluvy, ak nebude zabezpečené financovanie, ktoré obsahovalo rôzne štátne opatrenia (ako napr. majetková účasť TIB a štátne pôžičky) (34). Okrem toho podnik Kahla II prevzal majetok podniku Kahla I, ktorý vôbec neuskutočnil úspešnú reštrukturalizáciu a na základe tejto skutočnosti musel vyhlásiť konkurz. Ex post sa stáva jasné, že štrukturálne problémy sa preniesli na nový podnik, keďže podnik Kahla II nemal prístup k súkromnému financovaniu bez štátnej podpory.

(112)

Ďalším indikátorom je nadmerný počet zamestnancov. Keďže štátna pomoc pre záchranné riešenia je spravidla viazaná na zachovanie existujúcich pracovných miest, prináša so sebou na určité obdobie dodatočné bremeno v podobe povinného zachovania určitého počtu pracovných miest. Ako sa uvádza v správach menovaných v odôvodnení 91, hlavným cieľom krajinskej vlády bolo zachovanie pracovných miest. V nasledujúcich rokoch podnik Kahla II znížil počet svojich zamestnancov. Na základe toho sa dá usudzovať, že na začiatku mal priveľa zamestnancov.

(113)

Keďže záchranné riešenia sú okrem toho nútené reštrukturalizovať, aby obstáli v podmienkach trhového hospodárstva, dochádza v prvých rokoch činnosti k stratám, peňažný tok sa nezlepšuje a potrebné investície sú spojené s vysokým dlhovým a úrokovým bremenom. Tak to bolo aj v prípade podniku Kahla II. Hoci Nemecko proces, ktorým prešiel podnik Kahla II, nikdy nenazvalo reštrukturalizáciou podniku v ťažkostiach, Komisia napriek tomu konštatuje, že v oboch správach z novembra 1993 i januára 1994 sa navrhuje reštrukturalizácia nevyhnutná z hľadiska obnovy rentability podniku. Okrem toho sa podnik Kahla II v správe vypracovanej spoločnosťou Projekt Management Eschbach (PME), ktorú Nemecko predložilo v spojitosti s iným konaním (35), charakterizuje ako podnik, ktorý prechádza reštrukturalizačným procesom, ktorý nemôže byť ukončený skôr ako v roku 1996 (36). Komisia z toho vyvodzuje záver, že takýto proces nie je pre zdravý podnik typický.

(114)

Nemecko tiež zastáva názor, že straty, ktoré podnik Kahla II utrpel v prvých rokoch, boli zapríčinené jedine uplatnením pravidiel o mimoriadnych odpisoch (opatrenie 33). Komisia je však toho názoru, že na základe uplatnenia týchto odpisových pravidiel mohli síce vzniknúť vyššie straty, ale bez štátnej podpory by podniku boli vznikli určite oveľa vyššie straty a možno predpokladať, že by bol celkom zmizol z trhu. Konštatujeme, že správy z rokov 1993 a 1994 pokladali za rozhodujúci faktor pre ďalšiu existenciu podniku a obnovenie rentability práve štátnu pomoc Nemecka.

(115)

Na dôkaz svojho argumentu, že podnik Kahla II sa nikdy nenachádzal v ťažkostiach, Nemecko predložilo správu, ktorú k 21. januáru 2002 vypracoval poverený poradca:

Tabuľka č. 11

 

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

Obrat (mil. DEM)

23,19

28,95

31,46

39,10

34,34

35,81

41,60

Hospodársky výsledok pred zdanením (mil. DEM)

[…] (37)

Peňažný tok (mil. DEM)

[…]

Skladové zásoby

[…]

Využitie kapacity %

[…]

Vlastné imanie %

[…]

Cudzie zdroje %

[…]

(116)

Komisia konštatuje, že tabuľka č. 11 je hodnotením histórie podniku ex post. Je dobré zistiť, že najdôležitejšie prognózy v správach, ktoré boli k dispozícii v roku 1994, boli správne: minimálne počas prvých dvoch rokov bude podnik pracovať so stratou. Komisia však musí robiť svoje hodnotenie ex ante, musí teda zistiť, či si Nemecko od roku 1994 plnilo svoje záväzky podľa Zmluvy o ES a oznámilo pomoc. Keby si Nemecko bolo splnilo svoje povinnosti, Komisia by svoje hodnotenie vypracovala na základe správ, ktoré boli v tom čase k dispozícii. Ako sa už uvádza v odôvodneniach 95, 96 a 113, tieto správy sa zakladajú na predpoklade, že podnik musel obnoviť svoju rentabilitu a dospeli k záveru, že na realizáciu tohto cieľa bola rozhodujúca štátna pomoc. Na základe týchto správ sa Komisia pozerala na podnik Kahla II (záchranné riešenie) v súlade so svojou bežnou praxou ako na podnik v ťažkostiach. Tento záver nemožno ex post zmeniť na základe toho, že ťažkosti boli v pomerne krátkom časovom období prekonané vďaka poskytnutiu značnej štátnej pomoci.

(117)

Na základe správ, ktoré boli v rozhodujúcom časovom období k dispozícii, dospela Komisia k celkovému záveru, že podnik Kahla II nebol schopný zotaviť sa len vlastnými silami alebo získaním finančných prostriedkov v súlade s trhovými podmienkami. Komisia predovšetkým konštatuje, že Nemecko túto skutočnosť výslovne pripustilo už v roku 1999. Okrem toho by sa bol podnik bez štátnej podpory zrejme úplne stratil z trhu. Skutočnosť, že nie každý z indikátorov uvedených v reštrukturalizačných usmerneniach je možné uplatniť na podnik Kahla II, nie je rozhodujúca: tieto usmernenia obsahujú nevyčerpateľný zoznam typických príznakov a nie vyčerpávajúci a súhrnný zoznam kritérií.

(118)

Na základe toho Komisia zotrváva na svojom názore, že podnik Kahla II bol v období od roku 1994 až do konca roku 1996 podnikom v ťažkostiach, až kým sa po prvýkrát, s najväčšou pravdepodobnosťou vďaka poskytnutej pomoci, podarilo dosiahnuť mierne pozitívny výsledok a podiel vlastného imania začal narastať. Komisia zastáva názor, že v prospech tohto stanoviska hovorí nedostatočnosť súkromného financovania bez štátnej podpory ako aj dostupné údaje.

C.   Pomoc, na ktorú sa údajne vzťahujú schválené schémy štátnej pomoci

(119)

Časť opatrení v prospech podnikov Kahla I a Kahla II bola údajne poskytnutá v rámci schválených schém štátnej pomoci. Keďže Komisia vážne pochybovala, že tieto opatrenia sú v súlade so schémou pomoci, na základe ktorej údajne boli poskytnuté, požiadala Nemecko prostredníctvom nariadenia o poskytnutí informácií podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 o osobitných predpisoch týkajúcich sa uplatňovania článku 93 Zmluvy o ES (38), aby jej predložilo všetky podklady, informácie a údaje potrebné na hodnotenie. Ak by informácie, ktoré predloží Nemecko, neboli dostatočné na to, aby sa zistilo, či sú tieto opatrenia v súlade s príslušnou schémou pomoci, potom má Komisia právo rozhodovať na základe dostupných informácií.

(120)

V rozšírenom konaní vo veci formálneho zisťovania Komisia dospela k záveru, že opatrenia 1, 4, 5, 6, 7 a 10 v prospech podniku Kahla I predstavujú existujúcu pomoc, ktorú nie je potrebné opakovane hodnotiť. Komisia opakovane potvrdzuje svoj názor, že opatrenie 8 nebolo poskytnuté v rámci schválenej schémy pomoci, a preto sa naň treba pozerať ako na pomoc ad hoc.

(121)

Pokiaľ ide o podnik Kahla II, v rozšírenom konaní vo veci formálneho zisťovania Komisia dospela k záveru, že opatrenia 28 a 29 v prospech podniku Kahla II predstavujú existujúcu pomoc, ktorú nie je potrebné opakovane hodnotiť. Komisia opakovane potvrdzuje svoj názor, že opatrenia 11, 12 a 20 neboli poskytnuté v rámci schémy pomoci schválenej Komisiou. Čo sa týka ostatných opatrení poskytnutých údajne v súlade so schválenou schémou pomoci, Komisia hodlá čiastočne preskúmať predbežné hodnotenia vypracované v rámci začatia a rozšírenia konania vo veci formálneho zisťovania.

(122)

Opatrenia 13, 14, 23 a 30: Tieto 90 % štátne záruky vychádzali z rozhodnutia, ktoré Komisii nebolo vôbec oznámené. Rozhodnutie bolo zaregistrované pod číslom NN 46/97 a Komisia ho nikdy neschválila. Ako sa konštatuje v rozšírenom konaní vo veci formálneho zisťovania, tieto záruky sa považujú za pomoc ad hoc. Okrem toho Komisia vo svojom rozhodnutí o záručných smerniciach spolkovej krajiny Durínsko (39) týkajúcich sa záväzkov Durínska stanovuje, že tieto neoznámené programy sa nebudú ďalej uplatňovať.

(123)

Čo sa týka prvku pomoci v týchto zárukách, Nemecko tvrdí, že podľa dohody uzatvorenej medzi Nemeckom a Komisiou mal prvok pomoci v záruke predstavovať 0,5 % sumy, na ktorú sa záruka vzťahovala. Komisia však konštatuje, že táto dohoda sa týka len 80 %-ných štátnych záruk, ktoré sú v súlade so schválenými schémami poskytovania pomoci. Predmetné záruky prekračujú túto hranicu o 10 % a neboli poskytnuté v rámci schválenej schémy pomoci, ale v rámci neoznámeného rozhodnutia, ktoré Komisia nikdy neschválila. Okrem toho dohoda vylúčila z oblasti svojej pôsobnosti podniky v ťažkostiach. Sadzba vo výške 0,5 % sa teda nemôže vzťahovať na tieto záruky, ako to tvrdí Nemecko.

(124)

Čo sa týka záruk v rámci opatrení 13, 14 a 23. Na základe oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme ručiacej povinnosti a záruk (40) platí: „Ak je pri prevzatí záruky pravdepodobné, že dlžník si svoj záväzok nebude môcť splniť, napr. z dôvodu, že má finančné ťažkosti, potom hodnota záruky môže byť rovnako vysoká ako suma, ktorá je zárukou efektívne pokrytá“. Ako sa uvádza v bode B hodnotenia (odôvodnenia 106 - 118), podnik Kahla II bol v dobe poskytnutia týchto opatrení podnikom v ťažkostiach. To znamená, že u záruk poskytnutých do roku 1996 prvok pomoci predstavuje možno až 90 % hodnoty príslušných úverov.

(125)

Čo sa týka opatrenia 30, ktoré bolo poskytnuté v čase, keď sa podnik už nenachádzal v ťažkostiach, Nemecko opakovane zastáva názor, že podľa dohody s Komisiou menovanej v odôvodnení 123 ekvivalent pomoci mal byť 0,5 %. Komisia však upozorňuje, že táto dohoda sa týka 80 %-ných štátnych záruk, ktoré boli poskytnuté v rámci schválených schém pomoci. V predmetnom prípade záruka o 10 % prekračuje hranicu 80 % a nebola poskytnutá v rámci schválených schém pomoci. Ekvivalent pomoci vo výške 0,5 % sa tu teda nedá uplatniť. V momente poskytnutia tejto záruky spolková krajina Durínsko súhlasila, aby sa záruky viazali na rozhodnutie Komisie o smerniciach spolkovej krajiny pre poskytovanie záruk (41), podľa ktorého pre 80 %-né záruky, ktoré boli poskytnuté v rámci schválených schém pomoci, mal prvok pomoci predstavovať hodnotu medzi 0,5 % a 2 %. Hoci sa toto rozhodnutie týkalo 80 %-ných záruk, ktoré boli poskytnuté v rámci schválených schém pomoci, je podľa názoru Komisie analogické použitie tejto úpravy primerané. Vzhľadom na skutočnosť, že záruka pokryla väčšiu časť rizika, ktoré pôžička obsahuje a ktoré sa odráža v úrokovej sadzbe určenej súkromnou bankou, použije Komisia pre záruky maximálnu sadzbu 2 %, ako je stanovené v tejto úprave.

(126)

Podobne Komisia považuje za primerané uplatniť prvok pomoci 2 % na 90 % záruku podľa opatrenia 13, počínajúc od 30. marca 1998, keď sa pôžičky v zmysle opatrení 18 - 21 transformovali na trhové pôžičky. Úroková sadzba trhovej pôžičky bola 5,90 %. Kým boli pôžičky transformované v zmysle opatrení 18 až 21, bola ich úroková sadzba medzi 6,5 % a 6,75 %. Pôžičky poskytnuté zo štátnych prostriedkov sa transformovali na pôžičky zo súkromných prostriedkov presne v momente, keď podnik mohol na trhu získať nižšiu úrokovú sadzbu ako by platil za štátne prostriedky. V tejto súvislosti upozorňujeme na to, že transformácia bola možná len vďaka tomu, že na túto novú pôžičku bola poskytnutá 90 % štátna záruka.

(127)

Podľa názoru nemeckej strany sa na tieto pôžičky vzťahujú predpisy o poskytovaní pomoci de minimis. Uplatnenie zásad de minimis skúma hodnotenie v oddieli D.

(128)

Opatrenie 15: Dotácia vo výške 2,5 mil. DEM bola údajne poskytnutá v rámci schválenej schémy pomoci (42). V rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania Komisia mylne konštatovala, že táto schéma platí len pre MSP. Nemecko oprávnene poukázalo, že za určitých okolností pripadajú do úvahy pre poskytnutie štátnej pomoci v rámci tejto schémy aj veľké podniky. Schéma však vyslovene vylučuje podniky v ťažkostiach ako príjemcov pomoci.

(129)

Komisia nedávno prijala negatívne rozhodnutie týkajúce sa tejto schémy kvôli zneužitiu, pretože bola okrem iného uplatnená aj pre podnik v ťažkostiach (43). Vo svojom rozhodnutí Komisia výslovne konštatovala, že Nemecko zaradilo podnik Kahla II medzi podniky v ťažkostiach, ktoré využili túto schému v rozpore s osobitnými ustanoveniami Komisie. Vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa predmetnej schémy pomoci Komisia konštatovala, že jej rozhodnutie o schéme nezávisí od rozhodnutia v tomto prípade, v kontexte ktorého sa skúmala možnosť individuálneho uplatnenia. V predmetnom rozhodnutí Komisia zastáva názor, že podnik Kahla II bol v čase poskytnutia tejto schémy pomoci podnikom v ťažkostiach. Znamená to, že tým podporuje stanovisko, ktoré kvalifikuje túto pomoc ako novú pomoc.

(130)

Opatrenie 16: Pôžička vo výške 0,2 mil. DEM bola údajne schválená v rámci prijatej schémy pomoci na zvýšenie vlastného imania (44). Táto schéma bola určená iba pre stredné a malé podniky. Nakoľko podnik Kahla II mal viac ako 250 zamestnancov a v čase realizácie tohto opatrenia nebol zaradený medzi MSP, je zrejmé, že štátna pomoc bude v rozpore so schémou. O krátky čas Nemecko uviedlo, že pôžička nebola poskytnutá podniku, ale pánovi G. Raithelovi. Pri schvaľovaní schémy, v rámci ktorej bola pôžička poskytnutá, Komisia určila, že investori môžu dostať takúto podporu len s podmienkou, že ju použijú ako kapitál pre podnik. To pán G. Raithel urobil. Účelom tejto pôžičky bola teda podpora podniku, aj keď bola poskytnutá priamo súkromnej osobe. Preto je pôžičku potrebné považovať za novú pôžičku v prospech podniku Kahla II.

(131)

Opatrenia 17, 18, 19 a 22: Počas skúmania tejto záležitosti Komisia dospela k záveru, že podmienky stanovené v schéme, podľa ktorej boli tieto pôžičky poskytnuté (45), boli v tomto prípade splnené. V dôsledku toho predstavujú tieto úvery existujúcu pomoc, ktorú už Komisia nemusí opakovane skúmať.

(132)

Opatrenie 21: Táto pôžička bola údajne poskytnutá v rámci schválenej schémy pomoci (46). Schéma však predpokladala úvery maximálne do výšky 2 mil. DEM pre podniky v nových spolkových krajinách. Predmetná pôžička prekračuje túto hranicu. Komisia teda nie je oprávnená predpokladať, že podmienky stanovené v tejto schéme boli splnené. Vzhľadom na úrokové zvýhodnenie, zníženú hodnotu poskytnutých zábezpek a poskytnutie 90 %-nej záruky, pokrývajúcej takmer celé riziko nezaplatenia, sa Komisia nazdáva, že takmer celá hodnota pôžičky mohla byť v momente svojho poskytnutia považovaná za štátnu pomoc.

(133)

Opatrenia 24 a 25 boli poskytnuté v rámci schválených schém pomoci, a to za účelom pokrytia investícií rozpísaných v tabuľke č. 5. Okrem toho z informácií nemeckej strany vyplýva, že časť investičnej pomoci poskytnutej v rámci predpisov o osobitných odpisoch (opatrenie 33) tiež slúžila na krytie týchto investícií. Nemecko preukázalo, že všetky tieto opatrenia sú v súlade so schémami, na základe ktorých boli údajne poskytnuté. Opatrenia 24, 25 a 33 teda predstavujú existujúcu pomoc, ktorú Komisia nemusí opakovane skúmať.

(134)

Opatrenie 26: Dotácie na podporu zamestnanosti v spojitosti s investíciami na ochranu životného prostredia, údajne poskytnuté v súlade so schválenou schémou pomoci, sa nepovažujú za pomoc (47). Ako sa však zistilo v rámci rozšíreného konania vo veci formálneho zisťovania, schéma – čo sa týka jej prvkov na ochranu životného prostredia – nebola určená na elimináciu hrozieb pre životné prostredie v podnikoch. Dotácie teda boli poskytnuté jednoznačne v rozpore so schémou, na základe ktorej boli údajne poskytnuté. V liste z 29. júla 1994 (48) Nemecko poskytlo Komisii vysvetlenie, ako treba tento predpis chápať. Nemecko jednoznačne stanovilo, že takéto opatrenia sa môžu realizovať len v obciach, mestách atď. Pre túto pomoc pripadali do úvahy rovnako aj podniky patriace fondu národného majetku pred ich privatizáciou, pretože v tom čase sa ešte mohli pokladať za štátne podniky (49). Komisia zastávala názor, že tieto opatrenia nie sú pomocou, lebo nezvýhodňujú žiaden podnik (50).

(135)

Podnik Kahla II však bol v čase uplatňovania týchto opatrení súkromným podnikom a preto nepripadal do úvahy pre pomoc. Okrem toho Komisia pripomína, že časť týchto dotácií poskytla spolková krajina Durínsko, zatiaľ čo príslušné predpisy na to oprávňovali iba Spolkový úrad práce („Bundesanstalt für Arbeit“). Komisia teda nemôže tieto opatrenia pokladať za existujúcu pomoc (51).

(136)

Po rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko zmenilo svoju argumentáciu a tvrdilo, že tieto opatrenia podnik nezvýhodnili. Najprv uviedlo, že opatrenia boli poskytnuté na likvidáciu starých zariadení, čo malo zlepšiť životné prostredie. Komisia však nemôže akceptovať, že likvidácia starých zariadení podnik nezvýhodnila. Práce tohto druhu nutne museli viesť k zväčšeniu využiteľnej plochy a zvýšeniu hodnoty podniku.

(137)

Nemecko nedávno tvrdilo, že opatrenia boli určené na odstránenie ohrozenia životného prostredia, ktoré vzniklo v júli 1990. Prax Komisie hovorí, že takéto opatrenia sú kvalifikované ako pomoc. Nemecko však nepredložilo žiadne dôkazy, že by existovalo nejaké ekologické ohrozenie, ktoré by vzniklo pred júlom 1990. Okrem toho takéto hrozby odstránil údajne už podnik Kahla I, ktorý si aj nárokoval túto podporu už v roku 1991 (opatrenie 2) vo výške sumy, potrebnej na odstránenie ohrozenia. Nemecko nikdy nepredložilo dôkaz o tom, že ohrozenie ešte nebolo odstránené v čase, keď sa predával majetok podniku Kahla I. A aj keby to bola pravda, nadobúdateľ mal povinnosť primerane zistiť, či majetku nehrozilo takéto riziko. Ak sa tak nestalo, nepracoval s primeranou starostlivosťou a teda nie je prijateľné, aby neskôr na tento účel žiadal štátnu pomoc. Keby sa bola urobila riadna kontrola, bolo možné zohľadniť existenciu takéhoto ohrozenia a potrebu rátať na tento účel s primeranými finančnými prostriedkami už v kúpnej cene a nie následne žiadať o štátnu podporu.

(138)

Nemecko tiež uviedlo, že keby podnik vedel, že v prípade týchto opatrení ide o pomoc, potom by ani príslušné práce nerealizoval alebo by na to použil buď svoj interný personál, menej personálu alebo iný personál. Podľa Nemecka skutočnosť, že Komisia túto schému nehodnotila ako štátnu pomoc a schválila ju, bol dostatočným dôvodom na oprávnené očakávania, že v prípade týchto opatrení nejde o pomoc. S takýmto argumentom Komisia nemôže súhlasiť, nakoľko schválenie schémy sa udialo na základe oznámenia Nemecka a informácie, ktoré Nemecko predložilo dodatočne. Preto Nemecko nemôže vedome konať proti oznámeniu a reklamovať nesplnenie právoplatného očakávania. Ani príjemca si nemôže uplatniť tieto očakávania, keďže v nemeckom programe je jednoznačne uvedené, že tieto opatrenia sa nemôžu realizovať v záujme jednotlivých podnikov a že oprávneným poskytovateľom takýchto dotácií je jedine Spolkový úrad práce, keď tu časť podpory poskytla spolková krajina Durínsko.

(139)

Nemecko nakoniec uviedlo, že tieto dotácie predstavujú všeobecné opatrenie, z ktorého môžu profitovať všetky podniky v Nemecku bez diskriminácie. Komisia však konštatuje, že toto tvrdenie je v rozpore so všetkými informáciami, ktoré boli dovtedy predložené. Z ustanovení nemeckého zákona (§ 249h AFG) a zo všetkých dokumentov, ktoré boli predložené Komisii a na základe ktorých Komisia dospela k záveru, že schéma nie je pomocou a schválila ju, jednoznačne vyplýva, že nie všetky podniky mohli profitovať z takýchto opatrení. Naopak, nemecký zákon a všetky dokumenty predložené Nemeckom, ktoré poslúžili na hodnotenie ustanovení, sa vzťahujú na verejnoprávne subjekty a vyslovene vylučujú opatrenia v prospech jednotlivých podnikov. Toto opatrenie nesie v sebe selektívnu zložku, ktorá v sebe zahŕňa, že opatrenie nemôže byť považované za všeobecné opatrenie.

(140)

Opatrenie 27: Dotácie na rozličné účely poskytnuté v rokoch 1995 a 1996. Keďže nebol uvedený právny základ, Komisia predbežne hodnotila tieto dotácie ako novú pomoc. Nemecko potom tvrdilo, že dotácie na výskum a vývoj vo výške 0,318 mil. DEM boli poskytnuté v rámci schválenej schémy pomoci (52). Na základe dostupných informácií je táto pomoc v súlade so schémou a preto ju treba považovať za existujúcu pomoc, ktorú už netreba opakovane hodnotiť.

(141)

Čo sa týka dotácie na začlenenie zamestnancov vo výške 0,021 mil. DEM, Nemecko zastáva názor, že tu nejde o pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, nakoľko bola určená len na podporu zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím. Komisia však konštatuje, že pomoc nepredstavujú len také opatrenia, ktoré podľa usmernenia pre pomoc na udržanie zamestnanosti (53) (usmernenie pre zamestnanosť) na základe objektívnych kritérií platia pre jednotlivcov bez toho, aby zvýhodňovali určité podniky alebo výrobné odvetvia. Napriek požiadavke na poskytnutie informácií špeciálne k tomuto bodu Nemecko nepredložilo v tomto smere žiadne dôkazy. Komisia teda na základe predložených informácií dospela k záveru, že tieto opatrenia sú štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(142)

Zostávajúce dotácie na účasť na veľtrhoch vo výške 0,122 mil. DEM ako aj na reklamu vo výške 0,030 mil. DEM boli údajne poskytnuté v rámci pravidiel de minimis. V ďalšej časti sa skúma, či sú v súlade s pravidlami de minimis.

(143)

Opatrenia 28 a 29: Ako sa uvádzalo v rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania, tieto opatrenia boli na základe dostupných informácií vyhodnotené ako existujúca pomoc. Okrem toho z informácií, ktoré predložilo Nemecko, vyplýva, že aj časť investičnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rámci predpisov o osobitných odpisoch (opatrenie 33), takisto poslúžila na krytie týchto investícií. Nemecko predložilo dôkazy, že všetky tieto opatrenia sú v súlade so schémami, podľa ktorých boli údajne poskytnuté. Ide teda o existujúcu pomoc, ktorú Komisia nemusí opakovane hodnotiť.

(144)

Opatrenie 31: Ďalšie dotácie na podporu zamestnanosti poskytnuté podľa schválenej schémy (54). Na základe informácií nemeckej strany Komisia zastáva názor, že tieto dotácie sú v súlade so schémou, podľa ktorej boli poskytnuté. Ide teda o existujúcu pomoc, ktorú Komisia nemusí opakovane hodnotiť.

(145)

Opatrenie 32: Dotácie na rozličné účely. Keďže nebol uvedený právny základ, Komisia predbežne hodnotí tieto dotácie ako novú pomoc. Nemecko však tvrdí, že dotácie na výskum a vývoj vo výške 0,009 mil. DEM boli poskytnuté v rámci schválenej schémy (55). Táto schéma je však určená len pre MSP. Podľa dostupných informácií sa podnik Kahla II v období 1997 - 1999 vôbec nedal zaradiť medzi MSP hlavne preto, že nebola splnená hranica 250 zamestnancov a to ani po odpočítaní učňov. Z toho vyplýva, že pomoc zjavne nespĺňa kritériá schémy, v rámci ktorej bola poskytnutá a preto ju treba hodnotiť ako novú pomoc.

(146)

Čo sa týka dotácií na začlenenie zamestnancov, Nemecko opakovane vyhlásilo, že tu nejde o pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, nakoľko boli určené na podporu zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím. Ako aj v prípade dotácií v rámci opatrenia 27, Nemecko ani v tomto prípade nepredložilo žiadne doklady, aj keď bolo Komisiou vyzvané predložiť informácie týkajúce sa špeciálne tohto bodu. Podľa údajov vo výročných správach podniku (56) dotácie na začlenenie predstavujú 0,119 mil. DEM v rokoch 1997 a 1998, podiel v neznámej výške ako dotácia na veľtrhy podľa výročnej správy za rok 1999 a dotácie na zapracovanie vo výške 0,121 mil. DEM v roku 1999. Na základe dostupných informácií Komisia dospela k záveru, že v prípade týchto opatrení ide o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(147)

Zostávajúce dotácie na účasť na veľtrhoch a príspevky na reklamu vo výške 0,103 mil. DEM na roky 1997 a 1998, podiel v neznámej výške ako dotácia na veľtrhy podľa výročnej správy za rok 1999 a dotácie na zapracovanie vo výške 0,121 mil. DEM v roku 1999 boli údajne poskytnuté v rámci pravidiel de minimis. Hodnotenie v oddieli D skúma, či sú naozaj v súlade s pravidlami de minimis.

(148)

Vzhľadom na uvedené údaje sú opatrenia 17, 18, 19, 22, 24, 25, časť opatrenia 27, opatrenia 28, 29, 31 ako aj opatrenie 33 existujúcou pomocou, ktorú Komisia nemusí opakovane skúmať.

D.   Údajné opatrenia de minimis

(149)

Opatrenia 13, 14, 23, časť opatrenia 27, opatrenie 30 ako aj časť opatrenia 32 spadajú údajne do pravidiel de minimis  (57). Podľa týchto pravidiel celková suma pomoci de minimis nesmie prekročiť 100 000 eur počas troch rokov od poskytnutia prvej pomoci de minimis. Táto suma zahŕňa všetky druhy verejnej pomoci, poskytnuté ako pomoc de minimis a nevylučuje možnosť, aby jej príjemca dostal inú pomoc na základe schém schválených Komisiou. Rozhodujúce obdobia sú 25. marec 1994 až 25. marec 1997 a 25. marec 1997 až 25. marec 2000.

(150)

V prvom období od 1994 do 1997 údajne spadajú opatrenia 13, 14, 23 a časť opatrenia 27 do pravidiel de minimis.

(151)

Hoci časť dotácií v rámci opatrenia 27, ktoré boli údajne poskytnuté podľa pravidiel de minimis, a síce dotácie na účasť na veľtrhoch vo výške 122 000 DEM a dotácie na reklamu vo výške 30 000 DEM, predstavuje celkom 152 000 DEM (77 716 eur), mala by byť táto hodnota kumulovaná s ekvivalentom pomoci záruk, poskytnutých v rámci opatrení 13, 14 a 23. Ako sa uvádzalo v odôvodnení 124, hodnota záruky môže byť rovnaká ako je suma, ktorú táto záruka efektívne pokrýva (58). To znamená, že prvok pomoci tejto záruky v momente jej poskytnutia mohol predstavovať až 90 % príslušných úverov, čo značne presahuje hranicu pravidiel de minimis. Nie je teda možné akceptovať, že všetky opatrenia spadajú do pravidiel de minimis.

(152)

Za obdobie rokov 1997 až 2000 spadá záruka podľa opatrenia 30 a časti opatrenia 32 do pravidiel de minimis.

(153)

Čo sa týka záruky poskytnutej podľa opatrenia 30, tu sa prvok pomoci dá vyčísliť na hodnotu 41 760 DEM, ak použijeme ekvivalent pomoci 2 %, ako je uvedené v odôvodnení 125. Časť opatrenia 32, ktorá je údajne v súlade s pravidlami de minimis, zahŕňa dotácie na účasť na veľtrhoch vo výške 294 000 DEM a dotácie na zníženie nákladov vo výške 114 000 DEM. Okrem toho by sa k tomu mala pripočítať hodnota záruky v rámci opatrenia 13 od momentu, keď začala pokrývať trhové úvery. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 47, tieto úvery dosahujú celkom 7,329 mil. DEM. Ak aj tu použijeme ekvivalent pomoci 2 % na čiastku pôžičiek krytých zárukou, výsledkom bude ekvivalent pomoci 131 922 DEM. Z toho vyplýva, že opatrenia poskytnuté v rámci pravidiel de minimis v období 1997 - 1999 predstavujú celkom 581 682 DEM. Táto suma značne presahuje hranicu stanovenú v pravidlách de minimis.

(154)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia nemôže súhlasiť s tým, že všetky tieto opatrenia spadajú do rozsahu pravidiel de minimis. To teda znamená, že tu ide o pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

E.   Nová pomoc

(155)

Vzhľadom na ďalšie vyjadrenia je opatrenie 8 v prospech podniku Kahla I a tiež opatrenia 11, 12, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 23, 26, 27, 30 a 32 v prospech podniku Kahla II vyhodnotené ako nová pomoc. Na základe dostupných informácií sa Komisia nemôže domnievať, že sú v súlade so schválenými opatreniami pomoci.

F.   Zlučiteľnosť so spoločným trhom

(156)

Zmluva o ES predpokladá určité výnimky zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom. Žiadne z ustanovení o výnimkách článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES nie je v danom prípade použiteľné. Pomoc nemá ani sociálny charakter, ani sa neposkytuje jednotlivým spotrebiteľom. Pomoc ani neodstraňuje škody vzniknuté v dôsledku prírodných katastrôf alebo iných mimoriadnych udalostí, ani nevyrovnáva žiadne hospodárske nevýhody spôsobené rozdelením Nemecka. Článok 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o ES stanovuje, kedy je možné pomoc vnímať ako zlučiteľnú so spoločným trhom. Článok 87 ods. 3 písm. a) Komisii umožňuje schváliť pomoc na hospodársky rozvoj určitých regiónov. Článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES umožňuje schválenie štátnej pomoci na podporu rozvoja určitých odvetví hospodárstva, ak sa tým obchodné podmienky nezmenia natoľko, aby to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia zverejnila početné usmernenia, kde sa presne stanovujú podmienky, za ktorých možno schváliť pomoc na základe týchto ustanovení.

(157)

Nemecko nepopiera, že pomoc poskytnutá v prospech podniku Kahla I - aj keď sa daný podnik nachádza v oblasti, ktorá má podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES nárok na poskytnutie regionálnej pomoci – je potrebné hodnotiť v rámci usmernenia pre reštrukturalizáciu (1994), nakoľko hlavným účelom pomoci nebola pomoc regiónu, ale obnovenie dlhodobej rentability podniku v ťažkostiach. Komisia v tejto súvislosti upozorňuje na to, že tak sa dá hodnotiť len pomoc poskytnutá v rámci opatrenia 8.

(158)

Čo sa týka podniku Kahla II, Nemecko tvrdí, že opatrenia, ktoré boli hodnotené ako pomoc a ktoré neboli kryté schválenými schémami pomoci alebo pravidlami de-minimis, mali regionálny charakter. Komisia v tejto súvislosti upozorňuje na to, že hodnotená pomoc ad hoc sa týka opatrení 11, 12, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 23, 26, 27, 30 a 32.

(159)

Komisia zastáva názor, že usmernenia týkajúce sa štátnej pomoci za účelom regionálnej podpory (59) (regionálne usmernenia) sa pre hodnotenie štátnej pomoci poskytnutej v rokoch 1994 až 1996 z hľadiska jej zlučiteľnosti so spoločným trhom nedajú použiť. Tieto usmernenia v poznámke pod čiarou 10 uvádzajú: „Pomoc ad hoc v prospech podnikov v ťažkostiach podlieha osobitným predpisom a nie je hodnotená ako samotná regionálna pomoc.“ Týmito osobitnými predpismi sú usmernenia pre reštrukturalizáciu.

(160)

Komisia konštatuje, že súčasné regionálne usmernenia neboli v čase poskytnutia pomoci použiteľné. Pravidlá, platné v čase poskytnutia pomoci uvedené v poznámke pod čiarou 2 týchto usmernení takisto jednoznačne stanovujú, že takáto pomoc nesmie byť poskytnutá, ak sa nachádza v rozpore s osobitnými predpismi pre poskytovanie pomoci podnikom v ťažkostiach. Ako sa uvádza v predchádzajúcom oddieli B hodnotenia (odôvodnenia 106 - 118), Komisia dospela k záveru, že podnik Kahla II bol do roku 1996 podnikom v ťažkostiach. Pomoc ad hoc sa teda nemôže hodnotiť podľa týchto predpisov. Vyplýva to tiež z druhu nákladov, na krytie ktorých bola pomoc použitá. Komisia upozorňuje na tabuľku č. 5, podľa ktorej 80 % nákladov bolo použitých na obnovu strojov a prevádzkový kapitál, čo sú typické náklady v rámci reštrukturalizácie a nie v rámci investičného projektu.

(161)

Vzhľadom na to Komisia nemôže prijať záver, že všetky položky pomoci ad hoc, ktoré boli do roku 1996 poskytnuté v prospech podniku Kahla II, môžu byť považované za regionálnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom.

(162)

Nemecko nedávno navrhlo, aby sa pomoc podľa opatrenia 26 považovala za pomoc na podporu zamestnanosti. Usmernenia týkajúce sa podpory zamestnanosti (60) predpokladajú pomoc na vytvorenie nových pracovných miest. Podľa údajov Nemecka boli dotácie použité na likvidáciu časti zariadení podniku Kahla II. Vykonaním týchto prác boli poverení nezamestnaní, čo umožnilo dočasne ich zamestnať. Neviedlo to však k vytvoreniu trvalej zamestnanosti ako takej. Pomoc nie je možné považovať ani za pomoc na zachovanie pracovných miest, keďže v podniku nastalo značné znižovanie stavu personálu ( z 380 v roku 1994 na 327 v roku 1996). Okrem toho vysvetlenia Nemecka o použití pomoci, totiž že bola použitá na dočasné zamestnanie nezamestnaných, jednoznačne potvrdzujú názor, že v podniku Kahla II sa nepodarilo zachovať pracovné miesta. Komisia preto zastáva názor, že opatrenie 26 nemôže byť na základe usmernení týkajúcich sa zamestnanosti považované za pomoc na podporu zamestnanosti. Tento názor Komisie platí aj pre pomoc, ktorá bola poskytnutá predtým, ako usmernenia vstúpili do platnosti, keďže usmernenia týkajúce sa zamestnanosti iba materializovali už existujúcu prax a pomoc na podporu zamestnanosti rozhodne nemôže byť schválená, keď sa pracovné miesta ani nevytvoria, ani nezachovajú.

(163)

Keďže podnik sa v čase poskytnutia pomoci ad hoc nachádzal v ťažkostiach, treba teraz preskúmať, či pomoc v prospech podniku Kahla II do roku 1996 a pomoc v prospech podniku Kahla I po reštrukturalizačnom usmernení možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia zastáva názor, že sa tu nedá uplatniť nijaké iné usmernenie Spoločenstva, ako napr. usmernenie pre pomoc na podporu výskumu a vývoja, ochrany životného prostredia, podpory malých a stredných podnikov alebo podpory vzdelávania. Keďže všetky opatrenia zamerané na pomoc boli poskytnuté skôr ako nadobudlo platnosť nové znenie usmernení pre reštrukturalizáciu, treba uplatniť usmernenia z 23. decembra 1994 (61). Postupne budeme rozoberať plnenie najdôležitejších podmienok týchto usmernení.

(164)

Pomoc na reštrukturalizáciu je spravidla kombináciou pomoci podniku na krytie strát, na sociálne náklady, prevádzkový kapitál atď. spolu s materiálnymi investíciami. To sa dá jednoznačne preveriť na základe účelu použitia pomoci poskytnutej v prospech podniku Kahla I a opatrení, ktoré boli do roku 1996 poskytnuté v prospech podniku Kahla II (62).

(165)

Pokiaľ ide o pomoc v prospech podniku Kahla I, Komisia nikdy nedostala plán reštrukturalizácie, ako je zdôraznené v začatom a rozšírenom konaní vo veci formálneho zisťovania. Absencia plánu reštrukturalizácie neumožňuje splniť podmienky nevyhnutné na schválenie reštrukturalizácie v súlade s usmerneniami pre reštrukturalizáciu, kde sa pri poskytovaní pomoci vyžaduje najmä existencia riadneho plánu reštrukturalizácie (63). Na základe toho je teda pomoc poskytnutá v rámci opatrenia 8 nezlučiteľná so spoločným trhom.

(166)

Pokiaľ ide o jednotlivé pomoci, ktoré boli poskytnuté v období 1994 a 1996 v prospech podniku Kahla II, Komisia pri začatí a rozšírení formálneho konania vo veci formálneho zisťovania konštatovala, že existujú dôkazy o tom, že podnik uskutočnil reštrukturalizáciu. Správy, ktoré predložilo Nemecko, opisujú opatrenia na obnovu životaschopnosti podniku: nová orientácia výroby, zníženie stavu zamestnancov, nahradenie starých strojov a zariadení, zatvorenie výrobných zariadení, investície do zachovania technickej úrovne a ekologických noriem, a vybudovanie odbytovej siete. Počas konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko uviedlo, že tieto opatrenia boli súčasťou prvej koncepcie podniku, na ktorej sa ďalej pracovalo, a nesúhlasilo s tým, aby boli označené ako plán reštrukturalizácie. V liste z 1. októbra 2002 Nemecko nakoniec vyhlásilo, že ak sa Komisia rozhodne považovať podnik Kahla II za podnik v ťažkostiach, potom tieto opatrenia môžu byť považované za plán reštrukturalizácie.

(167)

Nie je však jasné, ktorý z predložených dokumentov možno považovať za záväzný reštrukturalizačný plán. Komisia berie na vedomie, že prvá správa bola vypracovaná pred uskutočnením predaja majetku a okrem toho bola určená výlučne pre TIB, aby bolo možné rozhodnúť o účelnosti prevzatia majetkovej účasti v podniku. Hoci obidve správy navrhujú celý rad opatrení nevyhnutných z hľadiska životaschopnosti podniku, investor podľa informácií nemeckej strany ďalej pracoval na týchto opatreniach. Keby sme tieto správy považovali za reštrukturalizačný plán, bola by skutočnosť, že navrhnuté opatrenia nepredstavujú konečnú podobu plánu, dôležitá najmä pri posudzovaní nákladov na navrhované opatrenia. Prvá správa predpokladala celkové náklady vo výške 30,945 mil. DEM, ktoré pozostávali z investícií, získania majetku, pokrytia straty a vyplatenia úrokov za pôžičky. Druhá správa navrhla reštrukturalizačné opatrenia v celkovej výške 27,727 mil. DEM, ktoré pozostávali z investícií (vrátane prevzatia majetku), pokrytia straty a prevádzkového kapitálu. Ani náklady predpokladané prvou správou, ani náklady v druhej správe nezodpovedajú nákladom, ktoré Nemecko uvádza v „investičnom pláne“ a podrobne opisuje v tabuľke 5, a na základe ktorých bola pomoc údajne poskytnutá. V oboch správach obchádza zoznam opatrení potrebných na financovanie týchto nákladov, početné opatrenia pomoci, ktoré podnik skutočne dostal (porovnaj tabuľku č. 4). To isté sa týka aj „investičného plánu“ (tabuľka č. 5). Ak by sme mali jeden z týchto dokumentov považovať za reštrukturalizačný plán, potom by Komisia musela dospieť k záveru, že tento plán buď nebol konečný alebo že podnik dostal nadbytočnú pomoc.

(168)

Dokonca ani v prípade, že by sa tieto dokumenty dali považovať za reštrukturalizačný plán, nemohli by sa považovať za konečnú podobu tohto plánu. Okrem toho nie je jasné, do akej miery sa navrhnuté kroky naozaj uskutočnili.

(169)

Na to, aby Komisia mohla konštatovať splnenie kritérií stanovených v usmerneniach na reštrukturalizáciu, potrebuje, na jednej strane, presné údaje, aké reštrukturalizačné kroky boli podniknuté na to, aby sa obnovila dlhodobá rentabilita podniku (64). Napriek opakovaným výzvam Komisie Nemecko nikdy nepredložilo konečnú podobu reštrukturalizačného plánu pre podnik Kahla II, ani informácie, aké reštrukturalizačné opatrenia sa vlastne uskutočnili. Keďže takýto plán neexistuje, Komisia nemôže preskúmať plnenie kritérií usmernení.

(170)

Na druhej strane, Komisia konštatuje, že súkromný príspevok k celkovým nákladom nemožno považovať za významný. Pripomíname, že Komisia Nemecko formálne vyzvala, aby predložilo informácie o každom súkromnom investorovi alebo poskytnutom príspevku. V liste z 1. októbra 2002 Nemecko uvádza údajné súkromné financovanie podľa správy z 29. novembra 1993. Skladá sa z podielu pána G. Raithela vo výške 2,055 mil. DEM, 0,986 mil. DEM úrokov z pôžičiek pánovi G. Raithelovi, peňažného toku vo výške 2,217 mil. DEM a kapitálového vkladu TIB vo výške 7,975 mil. DEM.

(171)

Údajný príspevok investora pozostával z dvoch pôžičiek verejnej inštitúcie so zvýhodneným úrokom (opatrenia 16 a 17) v celkovej výške 2 mil. DEM a 0,055 mil. DEM, ktoré investor vložil do podniku z vlastných prostriedkov ako vlastné imanie. Čisto súkromný bol iba posledný príspevok. Pôžička vo výške 0,2 mil. DEM v súlade s opatrením 16 bola zabezpečená štátnou zárukou. Pôžička vo výške 1,8 mil. DEM v súlade s opatrením 17 bola zabezpečená hypotékou na pozemok podniku Kahla II. Získanie tohto majetku sa financovalo štátnou pomocou. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto pôžičky sa poskytli zo štátnych prostriedkov, ako aj vzhľadom na poskytnuté zábezpeky, pôžičky v rámci opatrení 16 a 17 sa nedajú jednoznačne považovať za príspevok súkromného investora. Čo sa týka údajného zaplatenia nových úrokov vo výške 0,986 mil. DEM, Komisia o tom nikdy nedostala žiadne informácie. Zrejme tu ide o úroky pána G. Raithela za obidve pôžičky v súlade s opatreniami 16 a 17. Tieto úroky však nefinancujú náklady na reštrukturalizáciu. K otázke peňažného toku Komisia konštatuje, že plánovaný zisk, ktorý mal podnik dosiahnuť, sa nedá považovať za významný príspevok v zmysle usmernení o reštrukturalizácii. Komisia okrem toho nebola informovaná, či tento peňažný tok bol skutočne dosiahnutý a či sa použil na krytie nákladov na reštrukturalizáciu.

(172)

Keďže podnik začal dosahovať určitý zisk, 30. marca 1998 investor transformoval časť pôžičky z verejných zdrojov na súkromnú pôžičku. Tento príspevok bol však v momente poskytnutia pomoci neistý a vložený bol až po reštrukturalizácii. Preto je možné predpokladať, že nasledujúci príspevok bol možný len vďaka zlepšeniu finančnej situácie podniku v dôsledku štátnej pomoci. Komisia okrem toho poznamenáva, že príspevok bol možný len vďaka 90 % záruke, ktorá bola poskytnutá na krytie tejto pôžičky (65). Okrem toho sa to uskutočnilo až po ukončení reštrukturalizácie, v momente poskytnutia pomoci bol príspevok neistý a nie je jasné, aké zdroje sa na tento účel použili. A nakoniec, keďže chýba celkový rozpis reštrukturalizačných nákladov, nedá sa urobiť úsudok o významnosti súkromného príspevku.

(173)

Pomoc na reštrukturalizáciu môže byť poskytnutá len na základe dôsledného reštrukturalizačného plánu, ktorý obsahuje aj opatrenia na kompenzovanie možných negatívnych účinkov pomoci a tiež významný príspevok zo súkromných prostriedkov. Keďže napriek nariadeniu na predloženie informácií neexistuje žiaden zdroj, ktorý by potvrdil, že pomoc bola poskytnutá za tohto predpokladu, je to v skutočnosti dôkaz, že tieto podmienky nie sú splnené. Z toho vyplýva, že pomoc ad hoc, ktorá bola poskytnutá podniku Kahla II do roku 1996, nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(174)

Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia nemôže dospieť k záveru, že pomoc ad hoc, ktorá bola poskytnutá podniku Kahla II do roku 1996, sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(175)

Vzhľadom na dosiahnutie určitých skromných pozitívnych výsledkov sa Komisia nazdáva, že podnik Kahla II sa od roku 1997 nedá považovať za podnik v ťažkostiach. V súlade so žiadosťou Nemecka Komisia hodnotí pomoc poskytnutú v prospech podniku Kahla II v rámci usmernení pre regionálnu pomoc. Komisia upozorňuje, že toto sa týka iba opatrení 30 a 32, ktoré sa vyhodnocujú ako pomoc ad hoc, pretože ostatné opatrenia sú existujúcou pomocou.

(176)

Podľa usmernení pre regionálnu pomoc jedna jediná pomoc ad hoc v prospech čo len jedného podniku môže mať významný vplyv na hospodársku súťaž na predmetnom trhu, pričom je možné, že jej význam pre regionálny rozvoj bude nepatrný. Takýto spôsob pomoci patrí vo všeobecnosti k bodovým alebo sektorovým opatreniam priemyselnej politiky a často nespĺňa význam a účel samotnej politiky regionálnej pomoci. V dôsledku toho táto pomoc neplní spomenuté predpoklady usmernení pre regionálnu pomoc okrem prípadov, že je dokázaný opak. Komisia konštatuje, že trh s porcelánom je saturovaný a odvetvie výroby porcelánu má problémy s nadbytočnými kapacitami. To len podčiarkuje negatívne predpoklady o pomoci ad hoc, keďže každá investičná pomoc by pravdepodobne mala negatívny vplyv na odvetvie.

(177)

Regionálna pomoc má za cieľ buď produktívne investície (prvotné investície) alebo investície súvisiace s vytváraním pracovných miest. Pod prvotnou investíciou sa rozumie hmotná investícia pri zriaďovaní nových prevádzok, pri rozširovaní existujúcej prevádzky alebo pri realizácii zásadnej zmeny produktu alebo metódy výroby v existujúcej prevádzke (prostredníctvom racionalizácie, zmeny výroby alebo modernizácie).

(178)

Komisia najprv konštatovala, že časť skúmanej pomoci (opatrenie 32) tvoria dotácie poskytnuté údajne na výskum a vývoj, začlenenie zamestnancov, účasť na výstavách a zníženie nákladov. Takéto výdavky sa nedajú zaradiť medzi investície. Na druhej strane, opatrenie 30 je záruka za pôžičku, ktorá by sa mohla použiť na investície, hoci tento aspekt si Nemecko nikdy neuplatnilo.

(179)

Komisia výslovne a formálne požiadala Nemecko, aby predložilo opis uskutočnených alebo zamýšľaných investícií. Na prešetrenie otázky, či bola uskutočnená prvotná investícia, Nemecko predložilo iba investičné plány uvedené v tabuľkách č. 7 a 9. Nemecko neposkytlo žiaden opis údajného investičného plánu. Podľa týchto plánov sa nakupovali stroje a investovalo sa do existujúcich zariadení. Keďže neprišlo žiadne ďalšie vysvetlenie, Komisia nemôže konštatovať, že tieto investície súvisia s ďalším rozšírením prevádzky alebo realizáciou zásadnej zmeny produktu alebo metódy výroby.

(180)

Aj keby to tak skutočne bolo, Komisia sa nemôže v tejto súvislosti oprieť o žiadne informácie. Z toho vyplýva, že sa nedajú určiť celkové náklady oprávnenej pomoci. Preto ani nie je možné zistiť, či sa dodržala maximálna dovolená intenzita pomoci 35 %, vzhľadom na kumulovanie s ostatnou investičnou pomocou podloženou schválenými schémami pomoci (opatrenia 28, 29 a časť opatrenia 33).

(181)

Ďalej podľa bodu 4.2 usmernení pre regionálnu pomoc musí príspevok príjemcu pomoci k financovaniu predstavovať najmenej 25 %, aby sa zabezpečilo, že produktívne investície budú rentabilné a zdravé. Tento minimálny príspevok nesmie v sebe obsahovať žiadnu pomoc. Táto podmienka nie je splnená, ak sa poskytne pôžička so zvýhodnenou úrokovou sadzbou alebo štátnou zárukou, ktorá obsahuje prvky štátnej pomoci.

(182)

Komisia výslovne a formálne požiadala Nemecko, aby ju informovalo o každom príspevku, ktorý investor vložil alebo hodlá vložiť. Podľa dostupných údajov investor 30. marca 1998 transformoval pôžičku z verejných zdrojov na trhovú pôžičku. Je však na zváženie, či sa na tieto pôžičky možno pozerať ako na súkromný príspevok bez prvku pomoci, keďže súvisia s predtým poskytnutou pomocou. Okrem toho boli aj tieto trhové pôžičky naďalej kryté 90 % štátnou zárukou. Podľa tabuľky č. 8 vlastný príspevok k investíciám uskutočneným v rokoch 1997 až 1998 tvoril spolu 2,406 mil. DEM. Nebolo však poskytnuté žiadne vysvetlenie o pôvode tohto príspevku. Keďže také vysvetlenie nie je k dispozícii, Komisia nemôže posúdiť, či príspevok príjemcu pomoci tvoril minimálne 25 % celkových investičných nákladov.

(183)

Tieto opatrenia sa tiež nemôžu považovať za prevádzkovú pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom, nakoľko nie sú splnené podmienky usmernení pre regionálnu pomoc. Podľa týchto podmienok sa môže takáto pomoc poskytovať vtedy, ak je oprávnená z hľadiska svojho prínosu k regionálnemu rozvoju i spôsobu poskytnutia, a ak je jej výška primeraná nevýhode, ktorú má kompenzovať. Nemecko neposkytlo k týmto bodom pomoci žiadnu dokumentáciu. Nemecko nepredložilo ani doklad o tom, že táto pomoc je časovo obmedzená a odstupňovaná smerom nadol.

(184)

Po zhrnutí všetkých týchto faktov Komisia nemohla dospieť k záveru, či investície, ktoré boli od roku 1997 údajne poskytnuté v prospech podniku Kahla II, sú investíciami s nárokom na štátnu pomoc v zmysle regionálnych usmernení pre regionálne zameranú štátnu pomoc. Okrem toho neexistuje dôkaz, že 25 % celkových nákladov neobsahovalo štátnu pomoc a poskytol ich príjemca pomoci. Záverom Komisia nemohla posúdiť, či pomoc mala pozitívny vplyv na región alebo trh. Komisia preto ani nemôže povedať, či sa na pomoc v zmysle regionálnych usmernení možno pozerať ako na pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom.

(185)

Komisia konštatuje, že Nemecko poskytlo pomoc v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Na základe dostupných informácií Komisia nemôže vysloviť záver, že pomoc ad hoc v prospech podniku Kahla I a Kahla II je zlučiteľná so spoločným trhom.

(186)

V súlade s článkom 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 (66) Komisia v prípade poskytnutia pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom rozhodne o jej vrátení okrem prípadu, keď by žiadosť o vrátenie pomoci bola v rozpore s nejakou všeobecne platnou zásadou právnych predpisov Spoločenstva. O takýto prípad tu podľa názoru Komisie nejde. Fakty tohto prípadu predovšetkým nepoukazujú na to, že by príjemca pomoci mohol splniť oprávnené očakávania.

(187)

Preto je potrebné vyžiadať vrátenie každej nelegálnej a nezlučiteľnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v prospech podnikov Kahla I a Kahla II. Čo sa týka opatrení pomoci, ktoré už boli splatené, je potrebné žiadať o vrátenie v tom rozsahu, o aký je splatená suma nižšia ako suma regionálnej pomoci vrátane úrokov podľa referenčnej sadzby platnej pre regionálnu pomoc.

(188)

Spätne požadovaná suma by mala obsahovať úroky splatné od momentu, keď mal príjemca pomoc protiprávne k dispozícii až do jej skutočného vrátenia. Úroky sa počítajú na základe referenčnej sadzby na výpočet subvenčného ekvivalentu regionálnej pomoci -

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Štátna pomoc, ktorú Nemecko poskytlo v prospech Kahla Porzellan GmbH, týkajúca sa opatrenia 8: výnos z využívania pozemkov podniku, ktorý sa mal použiť na umorovanie úverov zaručených prostredníctvom Treuhand, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

2.   Nasledujúca štátna pomoc, ktorú Nemecko poskytlo v prospech podniku Kahla/Thüringen Porzellan GmbH, je nezlučiteľná so spoločným trhom:

a)

opatrenie 11: kapitálový podiel TIB,

b)

opatrenie 12: podielová pôžička TIB,

c)

opatrenia 13, 14, 23 a 30: 90 %-ná záruka spolkovej krajiny Durínsko,

d)

opatrenie 15: dotácia spolkovej krajiny Durínsko,

e)

opatrenie 16: pôžička od štátnej banky na zvýšenie vlastného imania,

f)

opatrenie 21: pôžička od štátnej banky;

g)

opatrenie 26: dotácie na podporu zamestnanosti;

h)

opatrenie 27: opatrenia na začlenenie zamestnancov, účasť na veľtrhoch a reklamu;

i)

opatrenie 32: opatrenia na výskum a vývoj, na začlenenie zamestnancov, účasť na veľtrhoch a zníženie nákladov.

Článok 2

1.   Nemecko prijme všetky potrebné opatrenia, aby od príjemcu žiadalo vrátiť protiprávne vyplatené sumy uvedené v článku 1. Čo sa týka opatrení pomoci, ktoré už boli splatené, bude žiadať o vrátenie v tom rozsahu, o aký je splatená suma nižšia ako suma regionálnej pomoci vrátane úrokov podľa referenčnej sadzby platnej pre regionálnu pomoc.

2.   O vrátenie štátnej pomoci sa požiada bezodkladne podľa vnútroštátnych postupov, pokiaľ tieto umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Spätne požadovaná suma by mala obsahovať úroky splatné od momentu, keď mal príjemca pomoc protiprávne k dispozícii až do jej skutočného vrátenia. Úroky sa počítajú na základe referenčnej sadzby na výpočet subvenčného ekvivalentu regionálnej pomoci.

Článok 3

Nemecko do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia oznámi Komisii opatrenia prijaté na jeho vykonanie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 13. mája 2003

Za Komisiu

Mario MONTI

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES C 185, 30.6.2001, s. 45 a Ú. v. ES C 26, 30.1.2002, s. 19.

(2)  Ú. v. ES C 185, 30.6.2001, s. 45.

(3)  Ú. v. ES C 26, 30.1.2002, s. 19.

(4)  V prípade konkurzu bývalých podnikov THA sa pozemky previedli spätne na THA, ktorý zasa musel ich hodnotu zaradiť do konkurznej podstaty.

(5)  Podnikové tajomstvo. Indexy (v porovnaní s rokom 1994):

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

- 100

- 181

3

70

78

11

186

(6)  Podnikové tajomstvo, o 30-40 % viac ako predtým zaplatil TIB.

(7)  N 213/93, Ú. v. ES C 302, 9.11.1993, s. 6.

(8)  N 108c/1994, SG(94) D/17293 z 1.12.1994, Ú. v. ES C 390, 31.12.1994, s. 14.

(9)  N 108b/1994, SG(94) D/17293 z 1.12.1994, Ú. v. ES C 390, 31.12.1994, s. 13.

(10)  KfW-Mittelstandsprogramm, NN 109/93, SG (94), D/372, 14.1.1994, Ú. v. ES C 373, 29.12.1994, s. 3.

(11)  ERP-Umweltprogramm, N 563d/94, SG(94), D/17530, 5.12.1994, Ú. v. ES C 390, 31.12.1994, s. 16.

(12)  Porovnaj poznámku pod čiarou 7.

(13)  23. Rámcový plán Spoločenstva na zlepšenie hospodárskej štruktúry, N 157/94, SG (94) D/ 11038, 1.8.1994.

(14)  N 561/92, SG (92) D/16623, 24.11.1992 a N 494/A/1995, SG (95) D/17154, 27.12.1995.

(15)  Predložené ako príloha 17 k listu z 15. marca 2001, v Komisii zaregistrované 26. marca 2001 (A/32477).

(16)  Informácie z internetovej stránky Cerame-Unie (http://www.cerameunie.org).

(17)  Panoráma priemyslu EÚ 1997, 9-20; NACE (revízia 1). Pozri tiež rozhodnutie Komisie 1999/157/ES vo veci C 35/97, Triptis Porzellan GmbH (Ú. v. ES L 52, 27.2.1999, s. 48).

(18)  Ú. v. ES C 68, 6.3.1996, s. 9.

(19)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30.

(20)  Ú. v. ES C 368, 23.12.1994, s. 12 a Ú. v. ES C 288, 9.10.1999, s. 2.

(21)  „Na koncepciu záchranného podniku Kahla sa treba pozerať z hľadiska špeciálnych štrukturálno-politických podmienok spolkovej krajiny Durínsko, hlavne v aspekte snáh krajinskej vlády o zachovanie pracovných miest s využitím možností podpory“, správa spoločnosti Röls Bühler Stüpges Hauck & Partner, predložená ako príloha 1 k listu z 31. januára 2000, doručená 3. apríla 2000 pod číslom A/32839.

(22)  Porovnaj poznámku pod čiarou 19.

(23)  „Cieľom TIB je zachovanie a vytvorenie pracovných miest v priemysle v Slobodnom štáte Durínsko“, správa spoločnosti Arthur Andersen, zaslaná ako príloha č. 2 k listu z 31. marca 2000, doručená 3. apríla 2000 pod číslom A732839.

(24)  „Existuje množstvo rizík, ktoré by mohli zapríčiniť neúspech koncepcie“ a „S rozhodnutím o majetkovej účasti v podniku Kahla/Thüringen Porzellan GmbH možno v zásade súhlasiť, keď sme si vedomí zostávajúceho vysokého rizika. Zároveň to však znamená aj zamietnutie iných durínskych výrobcov porcelánu, aby sa už ďalej neohrozoval úspech koncepcie“, správa spoločnosti Arthur Andersen ( pozri pozn. pod čiarou 23).

(25)  Pripomíname, že kúpa majetku podniku Kahla II bola financovaná prevažne na úkor pomoci.

(26)  Úroková sadzba pôžičky bola 12 %. Platenie úrokov však bolo ohraničené 50 % ročného zisku.

(27)  Počas prvých troch rokov úroky prevzala spolková vláda. Úroková sadzba v 4. roku bola 2 %, v 5. roku 3 % a v 6. roku 5 %.

(28)  Po rozšírení konania Nemecko zmenilo svoj názor a pôžičky v rámci opatrení 16 a 17 nepovažovalo za pomoc, nakoľko boli vyplatené priamo pánovi G. Raithelovi, aj keď údajne v rámci schválenej schémy pomoci.

(29)  Hoci toto, ako sa uvádza v odôvodnení 163, sa nedá uplatniť na pomoc, ktorá bola poskytnutá v období 1994 - 1996. Poznámka pod čiarou 10 usmernení pre reštrukturalizáciu (1999) stanovuje postup Komisie takto: Jedinou výnimkou z pravidla, že novým podnikom sa nesmie poskytnúť pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, „predstavujú tie podniky, ktoré do 31. decembra 1999 zlikvidoval v rámci privatizácie Spolkový ústav pre mimoriadne úlohy, vyplývajúce zo zjednotenia Nemecka, alebo ktoré vznikli na základe prevzatia majetku, ako aj iné podobné prípady v nových spolkových krajinách“.

(30)  C 69/98, SG (98) D/ 11285 zo 4. decembra 1998.

(31)  „Kalkulácie obchodného plánu ukazujú, že záchranná spoločnosť (…) nie je schopná sama znášať enormné náklady na financovanie reštrukturalizácie, ktoré mnohonásobne prevyšujú obrat“. Správa spoločnosti Röls Bühler Stüpges Hauck & Partner (pozri poznámku pod čiarou 21).

(32)  „Cieľom našej práce by malo byť posúdenie potenciálu ozdravenia podniku pokračujúceho vo svojej činnosti pod hlavičkou záchrannej spoločnosti, s prihliadnutím na trvalé udržanie pracovných miest a finančné prostriedky, ktoré poskytne TIB ako potenciálny spoločník“, Správa spoločnosti Arthur Andersen (pozri poznámku pod čiarou 23).

(33)  Všetky pôžičky zo súkromných bánk, o ktorých bola Komisia informovaná, boli na 90 % kryté štátnymi zárukami.

(34)  „Kupujúci má právo bez peňažného postihu (…) odstúpiť od zmluvy ako celku, ak (…) do 31.12.1994 nedostane prísľub na následné financovanie; to platí aj vtedy, ak sa financovanie uskutoční len čiastočne“. Finančné opatrenia v tejto zmluve sa týkajú pôžičiek ERP a KfW vo výške 2,5 mil. DEM, majetkovej účasti TIB vo výške 7,95 mil. DEM, bankových pôžičiek vo výške 13,35 mil. DEM a 90 % ručenia krajinskej vlády vo výške 20 mil. DEM (Kúpna zmluva medzi správcom podniku Kahla I a Günterom Raithelom, dohodnutá 26.1.1994).

(35)  C 36/2000, graf Henneberg Porzellan GmbH.

(36)  „Keďže aj podnik Kahla sa aktuálne nachádza v rekonštrukcii a na konsolidáciu bude potrebovať určite ešte celý rok 1996, nemožno pomýšľať na skoršie presuny vo výrobe“. Správa PME z 24.8.1995.

(37)  Podnikové tajomstvo. Pozri tabuľku v odôvodnení (21).

(38)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(39)  NN 25/95, SG (96) D/ 11031, 16.12.1996.

(40)  Ú. v. ES C 71, 11.3.2000, s. 14, bod 3.2.

(41)  NN25/95, SG (96) D/11031, 16.12.1996.

(42)  N 408/93, SG (93) D/ 19245, 26.11.1993 (Ú. v. ES C 213, 19.8.1992, s. 2).

(43)  C 69/98, SG (2002) D/34461, 19.6.2002 (zatiaľ neuverejnené).

(44)  ERP-Program na zvýšenie vlastného imania („ERP-Eigenkapitalhilfeprogramm“), N 213/93, SG (93) D/16665, 13.10.1993.

(45)  ERP-Program pre nové podniky („ERP-Existenzgründungsprogramm“), N 108c/1994, (pozri poznámku pod čiarou 6).

ERP-Program pre výstavbu („ERP-Aufbauprogramm“), N 108b/1994, (pozri poznámku pod čiarou 7).

KfW-Program pre stredné podniky („KfW-Mittelstandsprogramm“), NN 109/93, SG (94), (pozri poznámku pod čiarou 8).

(46)  ERP-Program pre životné prostredie („ERP-Umweltprogramm“), N 563d/94, (pozri poznámku pod čiarou 9).

(47)  NN 117/92, SG (95) D/ 341, 13.1.1995.

(48)  Registrácia 29.7.1994 pod číslom A/33865.

(49)  „Zodpovednými organizátormi opatrení podľa § 124 h AFG v oblasti ozdravenia a zlepšenia životného prostredia sú právnické osoby verejného práva, predovšetkým územné správne celky (mestá, okresy, obce ap.), ako aj regionálne pobočky THA“ („Träger der Massnahmen nach § 124 h AFG im Bereich Umweltsanierung und Umweltverbesserung sind juristische Personen des öffentlichen Rechts, vor allem die Gebietskörperschaften (Städte, Kreise, Gemeinde u.a.), sowie Regibetriebe der Threuhandanstalt“). List z 29.7.1994, (pozri poznámku pod čiarou 52).

(50)  „To znamená, že opatrenia, ktoré sú v záujme podniku, nemajú právo na podporu“ List z 29.7.1994, citované v poznámke pod čiarou 52.

(51)  Porovnaj tiež rozhodnutie v prípade C 36/2000, SG (2001) D/ 292014.

(52)  N 660/93, SG D/21632, 31.12.1993 a N 477/91, SG (91) D/22704, 25.11.1991.

(53)  Ú. v. ES C 334, 12.12.1995, s. 4.

(54)  NN 107/97, platí od 1. apríla 1997, schválené listom SG (98) 1049 zo 6.2.1993.

(55)  NN 331/96, SG (97) D/ 482, 23.1.1997.

(56)  Správy o audite výročných správ podniku Kahla/Thüringen Porzellan GmbH za roky 1997, 1998 a 1999.

(57)  Pozri poznámky pod čiarou 16 a 17.

(58)  Tamtiež, pozri poznámku pod čiarou 37.

(59)  Ú. v. ES C 74, 10.3.1998, s. 9.

(60)  Pozri poznámku pod čiarou 50.

(61)  V bode 7.5 usmernení pre reštrukturalizáciu (1999) sa hovorí: „Všetku pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, ktorá bola poskytnutá bez súhlasu Komisie, a teda v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, Komisia preskúma z hľadiska jej zlučiteľnosti so spoločným trhom“, a to „na základe usmernení, ktoré boli v platnosti v momente poskytnutia pomoci“.

(62)  Porovnaj najmä tabuľku č. 5.

(63)  Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 22. marca 2000 vo veci C-17/99, Francúzsko/Komisia, Zb. s. 2001, s. I-2481, bod 27.

(64)  Pozri poznámku pod čiarou 57.

(65)  Zmluva o pôžičke stanovila ako subsidiárnu zábezpeku rovnaké hypotéky, ako sa uvádza v tabuľke č. 10 a subsidiárne odstúpenie rizikového životného poistenia pána G. Raithela vo výške 1,8 mil. DEM.

(66)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.


Top